Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.19 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 686 8368360 8360429 2026-09-11T19:48:17Z ~2026-49270-18 305068 /* */ Rozloha Slovenska je 49 034,55 km², čo sa zaokrúhľuje nahor, takže 49 035 km² 8368360 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49035}} a okolo 5,4 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[Paleolit|paleolitu]] približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20090401175235/http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|dátum archivácie=2009-04-01}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|url=https://archive.org/details/worldregionalgeo0000hobb|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=[https://archive.org/details/worldregionalgeo0000hobb/page/145 145]|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Kraje Slovenska}} {{Okresy Slovenska}} {{Európa}} {{Dejiny Slovenska}} {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 06lq49wg5rzs07527l009ub3dpjiaiu 0 3985 8368227 8135559 2026-09-11T12:15:59Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8368227 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Eritrejský štát | 2. pád názvu = Eritrey | Vlajka = Flag of Eritrea.svg | Znak = Emblem of Eritrea (sinople argent naturel azur).svg | Poloha = Eritrea (Africa orthographic projection).svg | Motto = Never Kneel Down<br />(Nikdy nepokľaknúť) | Hymna = Ertra, Ertra, Ertra<br />(Eritrea, Eritrea, Eritrea) | Dlhý miestny názov = State of Eritrea (angl.), دولة إرتريا (ar.), ሃገረ ኤርትራ (Hagere Ertra) (tigr.) | Krátky miestny názov = Eritrea (angl.), ኤርትራ (Ertra) (tigr.) | Hlavné mesto = [[Asmara]] | ŠírkaSt = 15 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 38 | DĺžkaMin = 55 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Asmara]] | Úradné jazyky = žiadny (používané jazyky [[angličtina]], [[arabčina]], [[tigriňa]]) | Štátne zriadenie = prezidentská [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Issaias Afewerki]] | Vznik = [[24. máj]] [[1993]] | Susedia = [[Sudán]], [[Etiópia]], [[Džibutsko]] | Rozloha = 117 600 | Poradie rozloha = 99 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,14 | Odhad počtu obyvateľov = 4 954 645 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 116 | Sčítanie počtu obyvateľov = 4 298 269 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2002 | Hustota obyvateľstva = 51,8 | Poradie hustota = 154 | HDP = 6 856 mil. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = ? | HDP na hlavu = 1 466 | Poradie HDP na hlavu = ? | HDI = 0,420 | Rok HDI = 2015 | Poradie (HDI) = 179 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[nakfa]] | Kód meny = ERN | Časové pásmo = [[EAT]] | UTC posun = +3 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = ERI / ER | Kód motorových vozidiel = ER | Internetová doména =.er | Smerové telefónne číslo = 291 | Poznámky = }} [[Súbor:Er-map.gif|thumb|Mapa Eritreje]] [[Súbor:Eritrea demography.png|thumb|Demografický vývoj]] '''Eritrea''' (zastarano: ''Erytrea'', pôvodne: ''Erythr(a)ea''), dlhý tvar: '''Eritrejský štát''', je štát nachádzajúci sa v severovýchodnej [[Afrika|Afrike]] na pobreží [[Červené more|Červeného mora]]. Pevninské hranice majú dĺžku {{km|1630|m}}, Eritrea susedí na západe so [[Sudán]]om ({{km|605|m}}), [[Etiópia|Etiópiou]] na juhu ({{km|912|m}}) a [[Džibutsko]]m na juhovýchode ({{km|113|m}}). K Eritrei patria aj [[Dahlacké ostrovy]] v Červenom mori. Eritrea dosiahla nezávislosť v roku [[1993]] a patrí tak k najmladším štátom sveta. == Zemepis == Územie Eritrey tvoria tri druhy krajiny: pozdĺž pobrežia [[Červené more|Červeného mora]] sa rozkladá úzky pruh suchej a neúrodnej krajiny [[púšť|púštneho]] charakteru s väčšinou zasolenou pôdou. Najrozsiahlejšia časť krajiny je tvorená vysočinou v strede štátu (tu sa nachádzajú najvyššie vrcholy) s úrodnými pôdami a pomerne hojnými zrážkami (až {{mm|900|m}} za rok), na západe pri sudánskych hraniciach je opäť suchá planina s nízkymi zrážkami. Na juhovýchode pri Etiópskych hraniciach sa územie zvažuje do [[Danakilská nížina|Danakilskej nížiny]] (najnižší bod Eritrey sa nachádza 116 metrov pod hladinou mora), ktorá je súčasťou rozsiahlej Východoafrickej priekopy, geologického zlomu tiahnúceho sa od Červeného mora až k jazeru [[Tanganika (jazero)|Tanganika]]. Eritrejské územie sa rozkladá v subtropickom klimatickom pásme, klimatické podmienky závisia od [[Nadmorská výška|nadmorskej výšky]] miesta. Kraj okolo hlavného mesta vo výške 2 300 metrov má priemernú ročnú teplotu 16 stupňov [[Anders Celsius|Celzia]] a asi {{mm|500|m}} zrážok za rok, pri Masawy na pobreží Červeného mora sú priemerné ročné teploty 30 stupňov Celzia (tu je nameraná najvyššia ročná priemerná teplota na svete) a zrážky okolo {{mm|200|m}}. Teplotné a zrážkové pomery na západných planinách sú podobné tým pri pobreží. [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] vytvára dve hlavné ročné obdobia – obdobie dažďov od júna do augusta a suché obdobie po zvyšok roku. [[vegetácia (rastlinstvo)|Vegetačné]] pásma sú závislé od nadmorskej výšky. Prímorské oblasti, vrátane celej východnej polovice štátu (východne od miest Adikeyih a Senafe), tvoria púštne oblasti takmer bez rastlinnej pokrývky, púštna krajina je aj na severozápadnej hranici so Sudánom. Smerom do vnútrozemia prechádza púšť do trávnatej [[savana|savany]], ktorá tvorí väčšinu rozlohy západnej časti krajiny. Vo vyšších polohách hôr strednej časti štátu a na juhozápade (južne od rieky Gash) má krajina prevažne kerovitý charakter s ojedinele roztrúsenými stromami. [[Les]]y sa vyskytujú iba v najvlhších oblastiach (mali 13,5 % rozlohy krajiny v roku 2000) – v horách severne od Asmary a na juhozápadných eritrejsko-etiópskych hraniciach pri rieke Takeze Wenz. == Obyvateľstvo == [[Antropológia|Antropologicky]] patrí obyvateľstvo k prechodnému typu medzi bielou a čiernou [[rasa (človek)|rasou]]. Je rozdelené do deviatich [[etnikum|etnických]] skupín, v ktorých prevažujú tigriňská (48 % obyvateľov) a tigrejská (35 % obyvateľov). Jazykovo sa rozoznávajú tri skupiny – [[Semitské jazyky|semitská]] (tigrejčina a tigriňa, ktorými vcelku hovorí 83 % obyvateľov) na západe a v strede štátu, [[Nílsko-saharské jazyky|nílsko-saharská]] (5 % obyvateľov) na juhozápade a [[Kušitské jazyky|kušitská]] na východe (11 % obyvateľov). Severné pobrežie a ostrovy sú osídlené [[arabčina|arabsky]] hovoriacim obyvateľstvom. Náboženstvo: prevažujúcimi vyznaniami sú [[kresťanstvo]] a [[islam]], každé z nich vyznáva asi 50 % obyvateľov. Väčšina kresťanov patrí k [[Eritrejská ortodoxná cirkev|Eritrejskej ortodoxnej cirkvi]], existujú aj malé skupiny [[Eritrejská katolícka cirkev|eritrejských katolíkov]] a [[protestantizmus|protestantov]]. Moslimovia patria prevažne k [[Suniti|sunitskému]] smeru. Vyznávačov [[Animizmus|animistických]] náboženstiev je nepatrný počet. Náboženské spory v krajine nie sú. Veková štruktúra zodpovedá charakteristike rozvojových krajín: 45 % obyvateľov je mladších ako 14 rokov, priemerná dĺžka života je u mužov 51,1 rokov, u žien 53,2 rokov. Ročný prirodzený prírastok je približne 2,5 %, úhrnná [[pôrodnosť]] činí 5,61 dieťaťa na jednu ženu, dojčenská úmrtnosť je približne 75 promile. V [[mesto (všeobecne)|mestách]] žije 19 % obyvateľov. (Údaje sú odhady pre rok 2005.) Výdaje na zdravotnú starostlivosť boli v roku 2002 5,1 % HDP. Chorých na [[AIDS]] je 60 000 dospelých, čo je 2,7 % obyvateľov (odhad z roku 2003). V pobrežných oblastiach, na západných planinách a v okolí mesta Keren sa šíri [[malária]]. Verejná [[Zdravotníctvo|zdravotná starostlivosť]] sa poskytuje predovšetkým v Asmare, v ostatných častiach štátu je takmer nedostupná. == Dejiny == [[Súbor:Kohaito, zona dei palazzi axumiti 09.JPG|thumb|Trosky aksumského mesta Kohaito severne od Adi Keyih]] === Starovek, stredovek a včasný novovek === V 5. storočí pred Kr. sa na väčšine územia dnešnej Eritrey vytvorilo kráľovstvo s centrom v [[Aksumské kráľovstvo|Aksume]], dnes v severnej Etiópii, založené ľudom, ktorý prišiel z [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. V 1. storočí jeho význam vzrástol a v 2. storočí si podriadilo oblasti na Arabskom polostrove a oblasti v severnej Etiópii. V druhej polovici 4. storočia bolo ako štátne náboženstvo prijaté kresťanstvo. V 7. storočí začalo kráľovstvo z dôvodu moci moslimského [[kalifát]]u upadať (hospodárska izolácia) a bolo zatlačované do vnútrozemskej vysočiny. Aksumskí králi odvodzovali svoj pôvod od [[Dávid (biblická postava)|Dávida]], [[Šalamún (biblická postava)|Šalamúna]] a [[kráľovná zo Sáby|kráľovnej zo Sáby]]. Posledné obdobie aksumskej ríše je málo známe, v asi 10. storočí však definitívne podľahlo vládcom dynastie Zagwe pochádzajúcim z oblasti etiópskej vysočiny. Odvtedy bola západná časť Eritrey až do 19. storočia viac či menej voľnou súčasťou etiópskych ríš, ktorých vládcovia prevzali mocenskú ideu aksumských kráľov. Roku [[1520]] sa západného eritrejského pobrežia zmocnili [[Portugalsko|Portugalci]], v polovici storočia ich na krátky čas vystriedali aj [[Osmanská ríša|Turci]]. Východná časť Eritrey bola pod mocou rôznych moslimských štátikov z ktorých najvýznamnejší bol sultanát Adal (1520{{--}}1660). === 19. storočie === Turecká moc sa znova vrátila na začiatku 19. storočia, keď západ a stred Eritrey dobyl [[egypt]]ský vládca Muhamad Alí (tureckú nadvládu uznával iba formálne). Od polovice storočia v oblasti začala silnieť prítomnosť Európanov, predovšetkým [[Spojené kráľovstvo|Britov]] a [[Taliansko|Talianov]]. Talianska moc začala keď katolícky kňaz Giuseppe Sapetto zakúpil roku [[1882]] od afarského sultána prístav v Asebu pre taliansku obchodnú spoločnosť. V roku [[1885]] potom Egypťania a Briti Talianom predali Masawu. Taliani tieto dve mestá spojili pod jednu správu a využili zmätkov v Etiópii, ktorá si robila na oblasť pobrežia nárok, a z oboch miest do roku [[1890]] ovládli územie dnešnej Eritrey, kde zriadili kolóniu. Územiu dali meno Eritrea podľa gréckeho [[starovek]]ého názvu Červené more (erythros = červený). === Začiatok 20. storočia === Až takmer do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Taliani uspokojovali s nepriamou správou cez miestnych vládcov. [[Fašizmus|Fašistická]] talianska vláda od roku [[1920]] začala zaberať pôdu pre koloniálne účely a v kolónii taktiež silne vzrástol počet usadených Talianov. V roku [[1935]] využilo Taliansko Eritreu k napadnutiu a obsadeniu Etiópie, s ktorou bola spolu s Talianskym [[Somálsko]]m spojená do Talianskej východnej Afriky. Vstup Talianska do [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] viedol k obsadeniu týchto kolónií britským vojskom v rokoch 1941/42 a Eritrea sa stala britským [[protektorát]]om. Po vojne plánovali Briti Eritreu rozdeliť medzi Sudán (západ a sever) a Etiópiu (zvyšok). [[Organizácia spojených národov|OSN]] zriadila vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala zistiť želanie obyvateľov Eritrey ohľadne svojej budúcnosti, jej členovia sa však neboli schopní zhodnúť na výslednom stanovisku. Západné štáty a predovšetkým [[Spojené štáty americké|USA]] nakoniec presadili zo strategických dôvodov (cesta k [[Suezský prieplav|Suezskému prieplavu]]) spojenie s Etiópiou, ktorá vtedy bola spojencom USA. Eritrea sa stala formálne autonómnym štátom s vlastným parlamentom spojeným s Etiópiou vo [[federácia|federácii]]. === Vojna za nezávislosť === Etiópsky cisár [[Haile Selassie]] však od začiatku federálne dohody porušoval. Eritrea bola zbavená samostatných príjmov v podobe [[Clo|ciel]] a [[Daň|daní]], eritrejské noviny boli cenzurované, tigriňa a arabčina boli v školách zakázané a nahradené amharčinou a dokonca boli zakázané eritrejské [[Politická strana|politické strany]]. Nakoniec za nečinného prizerania západných štátov zastrašení prítomnosťou etiópskych vojakov v budove svojho [[parlament]]u odhlasovali eritrejskí poslanci 14. novembra 1962 zánik federácie a plné spojenie s Etiópiou, ktorá Eritreu urobila svojou [[provincia|provinciou]]. [[Súbor:War Memory Square in Massawa.jpg|thumb|Námestie Pamiatky na vojnu v Massawe]] Eritrejci požadujúci už od konca 2. svetovej vojny plnú [[nezávislosť]] reagovali zosilnením ozbrojeného boja proti etiópskej vláde, ktorý začal ojedinelými akciami už v septembri predchádzajúceho roku. Počas nasledujúcich rokov sa vytvorili dve odbojové organizácie – moslimský a konzervatívny Eritrejský oslobodenecký front a kresťanský a marxistický [[Eritrejský ľudovo oslobodenecký front]] (ELOF). Svetové veľmoci z dôvodov svojich politických záujmov po stabilite etiópskeho režimu eritrejský odboj ignorovali. Vojna za nezávislosť zosilnela po roku 1974, kedy bol etiópsky cisár Selassie zvrhnutý marxistickou [[Junta|chuntou]] Derg. Brutalita nového vládcu [[Mengistu Haile Mariam|Mengistu Haileho Mariama]] voči povstalcom viedla k tomu, že sa zmýšľanie takmer všetkých Eritrejčanov obrátilo k podpore plnej nezávislosti. Derg si od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vyžiadal proti povstalcom vojenskú pomoc v podobe dodávok zbraní, aj keď však boli jeho jednotky lepšie vyzbrojené, ''ELOF'' (ktorá sa z oboch organizácií presadila a zatlačila druhú do pozadia) bola schopná vládne vojská porážať a do roku 1990 obsadiť 90 % eritrejského územia. Rozhodujúcu rolu pre ukončenie vojny mala nová politika Sovietskeho zväzu, ktorý koncom 80. rokov odmietol pokračovať vo vojenskej pomoci etiópskej armáde, a predovšetkým pád samotnej vlády Mengistu Haile Mariama v máji 1991. V Etiópii sa moci chopila strana Etiópsky ľudovo revolučný demokratický front, ktorá súhlasila s tým, aby sa ''ELOF'' stala dočasnou eritrejskou vládou. === Nezávislosť a vojna s Etiópiou === [[Súbor:Keren Battlefield 004.jpg|right|thumb|Cintorín a pamätník na boje pri meste Karen]] [[Súbor:Keren Battlefield 008.jpg|right|thumb|Hroby pri meste Karen]] [[Súbor:UN Soldiers in Eritrea.jpeg|right|thumb|Eritrejsko-etiópsku hranicu strážia príslušníci mierových síl OSN]] 24.5.1993 sa konalo [[referendum]], v ktorom sa eritrejskí voliči väčšinou 99,8 % hlasov rozhodli pre nezávislosť Eritrey od Etiópie. 28.5. tohto roku bola Eritrea prijatá za člena OSN. V nasledujúcich júnových voľbách bol doterajší vodca ''ELOF'' Isaias Afewerki zvolený prvým prezidentom štátu. ELOF zmenila názov na Ľudovú frontu pre demokraciu a právo a stala sa jedinou legálnou politickou stranou. Budúcnosť nového štátu komplikovali neujasnené, nevyznačené južné hranice s Etiópiou. Preto bola hneď v roku 1993 zostavená hraničná komisia, aby vyriešila rozhraničenie sporných území. Etiópia však marila jej prácu a v roku 1997 ticho vyhlásila svoj nárok (vydaním máp, ktoré poskytla zahraničným veľvyslanectvám) na územie rozkladajúce sa za hranicou ustanovenou taliansko-etiópskymi zmluvami zo začiatku 20. storočia. Ozbrojené boje vypukli začiatkom mája 1998, keď eritrejské ozbrojené jednotky obsadili sporné územie, predovšetkým na juhozápade. Etiópia odpovedala [[tank]]ovými protiútokmi a leteckým bombardovaním Asmary, na čo eritrejské letectvo bombardovalo severoetiópske mestá Adigrat a Mekele. Vojna sa rozvinula na troch frontoch a poškodila obidva bojujúce štáty. Z Etiópie bolo vyhnaných 77 000 ľudí eritrejského pôvodu, Eritrea prišla o 19 000 vojakov, obidve krajiny navzdory hospodárskym ťažkostiam utratili stovky miliónov [[dolár]]ov za nové vojenské vybavenie. Eritrejská vláda začala podporovať Oromijskú oslobodeneckú frontu usilujúcu o nezávislosť oromijských oblastí v strednej a južnej Etiópii, etiópska vláda potom nepriamo podporovala Eritrejskú islamskú spásu, ozbrojenú skupinu, ktorá páchala atentáty na eritrejsko-sudánskej hranici. Aj cez medzinárodné výzvy k zastaveniu bojov podnikla Etiópia v máji 2000 mohutnú ofenzívu, pri ktorej prelomila eritrejské línie, prenikla hlboko za hranice a obsadila asi štvrtinu eritrejského územia, na čo prehlásila vojnu za ukončenú. Vojna zapríčinila smrť 70 000 ľudí. Eritrea sa ocitla vo veľmi ťažkej situácii a musela súhlasiť so zastavením bojov a [[mier]]ovým vyjednávaním. Medzi bojujúcimi stranami bola ustanovená {{km|25|m}} široká [[demilitarizovaná zóna (všeobecne)|demilitarizovaná zóna]] strážená vojakmi OSN a v apríli 2002 bola ustanovená hraničná komisia. Tá rozdelila sporné územie medzi obidva štáty a určila konečnú hranicu, najmä pririekla Eritrei pohraničné mesto Badme, o ktoré boli najväčšie spory. Etiópia rozhodnutie komisie najprv odmietala a ponechala svojich vojakov v sporných oblastiach, v novembri 2004 ich nakoniec „v princípe“ prijala, ale požadovala ďalšie rokovanie (vojaci neboli stiahnutí). To Eritrea odmietla, na čo Etiópia presunula bližšie k spoločným hraniciam ďalšie ozbrojené jednotky. Eritrea a Etiópia sa zatiaľ nevrátili k mierovému stavu a hrozí nebezpečenstvo, že vojna opäť prepukne. V októbri 2005 obidva štáty ku spoločnej hranici premiestnili ďalších vojakov a tanky, Eritrea navyše zakázala mierovým jednotkám OSN prevádzať kontrolné lety a obmedzila ich pozemný pohyb. == Politické usporiadanie == [[Súbor:Isaias Afwerki in 2002.jpg|náhľad|Prezident Isaias Afewerki na tlačovej konferencii v Asmare, 10. 12. 2002]] Dosiaľ nie je v platnosti [[ústava]] (prijatá 27. mája 1997), takže štátne úrady majú formálne dočasný charakter. Zákonodarnú moc má jednokomorový [[parlament]], Národné zhromaždenie so 150 poslancami, ktorého predsedom je prezident. V súčasnej dobe pochádzajú jeho členovia výhradne z radov Eritrejského ľudového oslobodeneckého frontu. Na čele štátu stojí parlamentom volený [[prezident]], ktorý je zároveň predsedom [[Vláda|vlády]], ktorá má v súčasnej dobe 16 [[minister|ministrov]]. Vláda spolu s regionálnymi guvernérmi tvorí Štátnu radu, ktorej predsedom je prezident. Súdna správa je štvorstupňová: na vrchole stojí Najvyšší súd, im podriadené sú provinčné súdy, a okresné súdy (v súčasnej dobe 29), najnižšie stoja obecné súdy. Moslimské obyvateľstvo je podriadené taktiež Súdu pre [[Šaría|šaríu]], ktorý rozsudzuje záležitosti rodinného práva. Existujú i vojenské súdy. Volebné právo majú všetci obyvatelia po dosiahnutí 18 rokov. Zákonodarstvo je väčšinou založené na etiópskom zákonníku z roku 1957 s neskoršími zmenami, ucelený obchodný, občiansky a trestný zákonník neexistuje. Čiastočne sa používa tiež zvykové právo a moslimské právo šaría. Politická situácia Eritrey je neuspokojivá, podobá sa situácii vo väčšine afrických štátov; Eritrea je v súčasnosti autoritatívnym štátom. Ľudový front pre demokraciu a právo je jedinou dovolenou politickou stranou. Slobodné celoštátne parlamentné voľby už boli niekoľkokrát vyhlásené, ale vždy (naposledy v decembri 2001) bol opäť odložené na neurčito. Taktiež prezidentské voľby plánované na december 2001 sa zatiaľ neuskutočnili. V krajine sú potlačované nezávislé sprostredkovacie prostriedky, jediný stály zahraničný novinár, spravodaj britskej stanice [[British Broadcasting Corporation|BBC]], bol nútený dočasne v septembri 2004 opustiť krajinu (od februára 2005 má stanica v Eritrei nového dopisovateľa). V roku 2001 vláda ukončila činnosť všetkých súkromných tlačových oznamovacích prostriedkov, otvorení kritici vlády sú podľa zahraničných pozorovateľov držaní bez súdu vo väzení, niekedy i na utajených miestach. Na rebríčku krajín podľa novinárskej slobody je Eritrea na poslednom, 179. mieste. Vláda obmedzuje cesty cudzích diplomatov mimo Asmaru a snaží sa brániť stykom občanov s cudzincami. Proti kritikom a nepohodlným osobám sa používa tiež nútená a predlžovaná služba v armáde. Vláda vyhlásila nulovú toleranciu korupcie, tá je však napriek tomu vážnym problémom (107. miesto na svete v roku 2005 v Indexe vnímania korupcie podľa [[Transparency International]]). Ani v náboženskej oblasti nie je Eritrea slobodná – štát v máji 2002 uznal iba moslimské a kresťanské katolícke, ortodoxné a protestantské [[Martin Luther|luteránske]] vyznanie, ostatné náboženstvá a náboženské smery nie sú registrované a nemôžu slobodne vykonávať náboženské obrady, sú nútené poskytovať štátu údaje o svojich členoch, ktorí sú často väznení. [[Súbor:Eritrea regions numbered.CS.png|thumb|Eritrejské provincie]] === Správne rozdelenie === Od vytvorenia talianskej kolónie až do roku 1996 sa Eritrea delila na 10 provincií, v apríli 1996 boli nahradené šiestimi novými provinciami (zónami): Gash-Barka (správne stredisko Agordat), Debubawi Kayih Bahri (Južné Červené more, sp.s. Assab), Maakel (Centrálna, sp.s. Asmara), Semenani Kayih Bahri (Severné Červené more, sp.s. Massawa), Anseba (sp.s. Keren) a Debub (Južná, sp.s. Adi Ugri). == Hospodárstvo == Eritrea patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Hospodárstvo, ktoré nikdy nebolo najlepšie, bolo silne poškodené dlhotrvajúcou vojnou za nezávislosť a hraničnou vojnou s Etiópiou. Na Etiópii bolo hospodárstvo taktiež silne obchodne závislé. 80% práceschopného obyvateľstva je zamestnaných v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], ktoré tvorí 12,4% podiel na [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Orná pôda tvorí 12% rozlohy zeme, na 48% rozlohy sú pastviny a lúky, {{km2|250}} (odhad z roku 2004) sa zavlažuje. Pestuje sa [[cirok]], [[pšenica]], [[kukurica]], [[strukoviny]], [[káva]], [[bavlna]], [[citrus|citrusové ovocie]], [[banán]]y a [[tabak]]. Chová sa [[Tur domáci|hovädzí dobytok]], [[ovca|ovce]], [[Koza domáca|kozy]] a [[ťava|ťavy]]. V pobrežných oblastiach sa prevádza [[rybolov]] a v okolí Dahlackého ostrovov sa v malej miere lovia [[perla|perly]]. Zásoby nerastných surovín tvorí [[zlato]], [[meď]], [[zinok]], [[Halit|kamenná soľ]], pravdepodobne [[ropa]] a [[zemný plyn]]; nerastné ložiská sú zatiaľ preskúmavané a nie sú dosiaľ predmetom rozsiahlejšej ťažby. [[Súbor:Dahlak-Submarine.jpeg|thumb|left|Podmorský svet pri Dahlackých ostrovoch]] [[Priemysel]] sa podieľa 25,9 % na HDP, je tvorený prevažne spracovateľstvom poľnohospodárskych produktov, výrobou [[ textilný priemysel|textilu]] a stavebných materiálov, čiastočne tiež chemických produktov. Tretí sektor ([[Služba|služby]]) majú na HDP podiel 61.7%. Veľkú úlohu na ňom má [[turistika]] pri Červenom mori, hlavne na Dahlackých ostrovoch, ktoré sú obľúbeným cieľom bohatých návštevníkov zo [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]] a krajín Arabského polostrova, a opravy lodí. HDP na hlavu bol v roku 2004 900 USD, celkový HDP v tom istom roku 4 154 000 USD, ročný prírastok bol 10% (2010/2011, zdroj The Economist, jeden z najvyšších prírastkov HDP celosvetovo, vďaka nerozvinutému hospodárstvu, čo je do značnej miery paradox, ale logicky vyplývajúci). Priemerná miera [[inflácia (ekonomika)|inflácie]] bola v roku 2004 10% (všetky údaje odhadované). Vyváža sa prevažne dobytok, potraviny, textil a drobné priemyselné výrobky. Vývoz smeruje prevažne do [[Malajzia|Malajzie]] (55,7 %), [[Etiópia|Etiópie]], [[Sudán]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Taliansko|Talianska]]. Dovážajú sa hlavne stroje, dopravné zariadenia, výrobky z [[ropa|ropy]], potraviny a spotrebný tovar; dovoz sa uskutočňuje predovšetkým z [[Spojené štáty|USA]] (32,3 %), Talianska (15,5 %), [[Turecko|Turecka]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Rusko|Ruska]]. 50 % obyvateľstva žije pod hranicou [[Chudoba|chudoby]] (odhad 2004), miera nezamestnanosti nie je známa. Zahraničný dlh činil v roku 2000 311 miliónov USD (odhad). [[Elektrina|Elektrická energia]] sa vyrába prevažne vo vodných a veterných [[Elektráreň|elektrárňach]], elektrina sa nevyváža ani nedováža. V domácnostiach sa ako palivo používa prevažne [[drevo]] a [[petrolej]]; k elektrine má prístup iba 20% obyvateľov, iba vo väčších mestách. === Doprava a spoje === [[Súbor:Ansaldo 442 steam locomotive in Eritrea.JPG|thumb|Parná lokomotíva na Eritrejskej železnici]] [[Súbor:Littorina eritrea.jpg|thumb|Ľahký motorový vozeň pre lokálnu dopravu]] [[Súbor:Country Road near Asmara.jpeg|thumb|Doprava na vidieckej ceste pri Asmare]] V Eritrei je jediná [[Železnica|železničná]] trať o dĺžke {{km|280|m}} – je úzkorozchodná s rozchodom koľají {{mm|950|m}}. Vedie z prístavu Massawa cez hlavné mesto Asmaru a mesto Agordat do mestečka Bisha v západnej Eritrei a postavili ju talianske koloniálne úrady. Úsek medzi Massawou a Asmarou bol vybudovaný v období 1887{{--}}1911. Do dnešnej dĺžky bola trať dobudovaná v roku 1932. Trať prekonáva veľké stúpanie a je na nej 65 mostov a 30 [[tunel]]ov, takže jazda je i turistickým zážitkom (v súčasnosti trať slúži i tomuto účelu). V roku 1978 bola prevádzka na trati zastavená, po dosiahnutí nezávislosti došlo k jej čiastočnej rekonštrukcii a v roku 2002 bola obnovená prevádzka v úseku Massawa - Asmara; od roku 2003 však nie je pravidelná prevádzka na celom úseku, ale len na jej častiach, podľa aktuálnej potreby. V prevádzke sa používajú zastarané dieselové a dokonca i parné lokomotívy. Cesty sú vybudované v dĺžke {{km|4010|m}}, z toho iba {{km|874|m}} (21,8%) má spevnený povrch (odhad pre rok 1999); [[asfalt|vyasfaltované]] sú väčšinou cesty okolo hlavného mesta. V krajine existuje verejná [[autobus]]ová doprava, autobusy jazdia podľa približných cestovných poriadkov. Jazdí sa po pravej strane cesty. Vodná doprava je obmedzená na námornú dopravu. V krajine sú dva veľké [[prístav]]y, Massawa a Asseb. Eritrea vlastní šesť nákladných lodí (z toho tri kontajnerové s vnútorným úložným priestorom, jeden [[tanker]] na kvapalný plyn, jeden ropný tanker a jednu loď na prepravu nákladných vozidiel) o celkovom výtlaku 16 069 BRT, jedna loď je registrovaná v zahraničí (stav 2005). Medzi Massawou a Džidou v Saudskej Arábii je v premávke [[trajekt]]ová linka (v súčasnosti jedenkrát týždenne). Vnútrozemská vodná doprava neexistuje (kvôli nesplavnosti eritrejských riek). Leteckej doprave slúži 17 [[Letisko|letísk]], z ktorých štyri majú spevnenú rozjazdovú dráhu. Medzinárodným letom slúži letisko v Asmare, najnovšie bolo vybudované medzinárodné letisko v Massawe. Spojenie so zahraničím zaisťuje národná letecká spoločnosť Eritrean Airlines (do Európy spoje do Amsterdamu, Frankfurtu nad Mohanom a Ríma), do krajiny lietajú tiež spoločnosti [[Lufthansa]], Saudi Arabian Airlines, Egypt Air, Yemenia a [[British Airways]]. Vnútroštátne lety uskutočňuje spoločnosť Red Sea Air, ktorej menšinovým vlastníkom sú i Eritrean Airlines. Pevná [[telefón]]na sieť je vybudovaná (v používaní je okolo 38 100 liniek (údaj z 2003)), ale jej rozmiestnenie je veľmi nepravidelné, väčšina telefónov je prihlásených v Asmare. Domácnosti sú telefónmi vybavené málo. Medzinárodné spojenie je možné iba z hlavného mesta. Od apríla 2004 je k dispozícii mobilná telefónna sieť, počet jej užívateľov sa rýchlo zvyšuje. V krajine vysiela jedna (štátna) [[Televízia|televízna]] stanica (Eri TV) a dva (taktiež štátom kontrolované) rozhlasové stanice (Dimtsi Hafash s dvoma programami a Radio Zara). Eritrea je jediný africký štát, kde neexistujú súkromné médiá. [[Internet]] sa šíri veľmi pomaly (od marca 2000 ako v poslednej krajine Afriky), v roku 2003 bolo v krajine pripojených 9500 užívateľov. Pripojenie poskytujú štyri spoločnosti, rýchlosť spojenia je nízka (okolo 128 Kbps). Vo veľkých mestách sú internetové kaviarne, od roku 2004 však pod štátnym dohľadom (v rámci vládnej snahy obmedziť prístup k nezávislým informáciám). == Vojsko == Počas vojny za nezávislosť bolo v armáde takmer 110 000 vojakov (3 % Eritrejcov). Po dosiahnutí nezávislosti bolo z hospodárskych dôvodov začaté s obmedzovaním veľkosti armády a v roku [[1998]] mala 47 000 mužov v armáde. Eritrejská armáda má pozemné, námorné i vzdušné jednotky vyzbrojené však prevažne zastaranou technikou sovietskeho pôvodu, ukoristenou v bojoch s etiópskou armádou. Vojenské výdaje v roku [[2004]] dosiahli 151 miliónov USD, teda 13,4% HDP. Vojenská služba v dĺžke 16 mesiacov je povinná pre všetkých mužov vo veku 18 – 49 rokov. Počas občianskej vojny v [[Somálsko|Somálsku]] medzi dočasnou somálskou vládou a [[Zväz islamských súdov|Zväzom islamských súdov]] stála Eritrea vojensky na strane Zväzu islamských súdov, zatiaľ čo [[Etiópia]] podporovala dočasnú somálsku vládu. == Známe osobnosti == Biniam Girmay (narodený 2. apríla 2000 v Asmare) je profesionálny cestný cyklista, ktorý vyhral bodovaciu klasifikáciu, čo bolo prvé víťazstvo afrického jazdca v zelenom drese na Tour de France v roku 2024. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Eritrea}} == Externé odkazy == * [http://alenalki.com/ Alenalki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070503061628/http://www.alenalki.com/ |date=2007-05-03 }} správy z Eritrey {{eng icon}} * [http://ertra.com/ Ertrean news] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070506213455/http://www.ertra.com/ |date=2007-05-06 }} iné spravodajstvo z Eritrey {{eng icon}} * [http://dehai.org Dehai] archív príspevkov o dianí v Eritrei {{eng icon}} * [http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/er.html CIA World Factbook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060315102827/http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/er.html |date=2006-03-15 }} základné fakty o Eritrey {{eng icon}} * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/country_profiles/1070813.stm BBC News Country Profile] iný základný prehľad o Eritrei {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20030419050333/http://web.amnesty.org/library/eng-eri/index AI o Eritreji] správy Amnesty International o stave ľudských práv v Eritrey {{eng icon}} * [http://www.un.org/NewLinks/eebcarbitration/ Eritrea-Ethiopia Boundary Commission] rokovanie a výsledky hraničnej komisie (vrátane máp) {{eng icon}} * [http://home.planet.nl/~hans.mebrat/ Homepage of Membrat Tzehaie] podrobné stránky o Eritrei tvorené Eritrejčankou žijúcou v Holandsku {{eng icon}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{Liga arabských štátov}} [[Kategória:Eritrea| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] 1wr2ntvnzqhhwjdaxni6fbydbpsto0i 0 4059 8368226 8257842 2026-09-11T12:15:59Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8368226 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Kazašská republika | 2. pád názvu = Kazachstanu | Vlajka = Flag_of_Kazakhstan.svg | Znak = Emblem_of_Kazakhstan_latin.svg | Poloha = Kazakhstan_(orthographic_projection).svg | Motto = nie je | Hymna = [[Meniñ Qazaqstanım]] - Môj Kazachstan<br /><center>[[File:Kazakhstan National Anthem 2012.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Qazaqstan Respublïkası<br />Республика Казахстан | Krátky miestny názov = Qazaqstan<br />Казахстан | Hlavné mesto = [[Astana]] | ŠírkaSt = 51 | ŠírkaMin = 10 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 71 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Almaty]] | Úradné jazyky = [[kazaština]] (štátny jazyk), [[ruština]] | Demonym = Kazach, Kazaška<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Kazachstan&s=exact&c=4282&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref> | Štátne zriadenie = [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Kasym-Žomart Tokajev]]<br />[[Oljas Bektenov]] | Vznik = [[10. december]] [[1991]] (premenovanie na Kazašskú republiku)<br />[[16. december]] 1991 (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]])<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého Kazachstanu) | Susedia = [[Uzbekistan]], [[Kirgizsko]], [[Turkménsko]], [[Rusko]], [[Čína]] | Rozloha = 2 724 900 | Poradie rozloha = 9 | Rozloha vody = 46 323,3 | Percento vody = 1,7 | Odhad počtu obyvateľov =20 075 900 | Rok odhad počtu obyvateľov =2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov =62 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 7 | Poradie hustota = 236 | HDP ={{rast}} 296,740 miliárd | Rok HDP = 2024 | Poradie HDP =49 | HDP na hlavu ={{rast}} 14 778 | Poradie HDP na hlavu = 64 | HDI = 0,802 | Rok HDI = 2022 | Poradie (HDI) = 67 | Kategória HDI = <span style="color:#090;">veľmi&nbsp;vysoký</span> | Mena = [[kazachstanský tenge]] | Kód meny = KZT | Časové pásmo = | UTC posun = +5 | Letný čas = | UTC posun leto = +6 | Medzinárodný kód = KAZ / KZ | Kód motorových vozidiel = KAZ | Internetová doména = [[.kz]] | Smerové telefónne číslo = 7 | Poznámky = Gramotnosť: 98,4 % }} '''Kazachstan''' ([[Kazaština|kazašsky]]: ''Қазақстан'', <small>romanizovane:</small> ''Qazaqstan''; [[Ruština|rusky]]: ''Казахстан'', <small>romanizovane:</small> ''Kazachstan''), dlhý tvar '''Kazašská republika''' (kazašsky: ''Қазақстан Республикасы'', <small>romanizovane:</small> ''Qazaqstan Respublikasy''; rusky: ''Республика Казахстан'', <small>romanizovane:</small> ''Respublika Kazachstan''), je [[vnútrozemský štát]], ktorý sa nachádza prevažne v [[Stredná Ázia|strednej Ázii]] a malá časť leží aj vo [[Východná Európa|východnej Európe]].{{#tag:ref|Približne 4 % územia Kazachstanu na západ od rieky Ural ležia vo východnej Európe.|group=pozn.}} Na severe a západe susedí s [[Rusko|Ruskom]], na východe s [[Čína|Čínou]], na juhovýchode s [[Kirgizsko|Kirgizskom]], na juhu s [[Uzbekistan|Uzbekistanom]] a na juhozápade s [[Turkménsko|Turkménskom]], pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž [[Kaspické more|Kaspického mora]]. [[Hlavné mesto|Hlavným mestom]] je [[Astana]] a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom [[Alma-Ata|Almaty]]. Kazachstan je [[Zoznam štátov podľa rozlohy|deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy]] a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a [[Zoznam štátov podľa hustoty obyvateľstva|jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete]], menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kazakhstan’s population reaches 20 million. President Tokayev congratulates his fellow citizens — - 16.11.2023 - Kursiv Media Kazakhstan | url = https://kz.kursiv.media/en/2023-11-16/kazakhstans-population-reaches-20-million-president-tokayev-has-congratulated-his-fellow-citizens/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2024-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231117134411/https://kz.kursiv.media/en/2023-11-16/kazakhstans-population-reaches-20-million-president-tokayev-has-congratulated-his-fellow-citizens/ | dátum archivácie = 2023-11-17 }}</ref> Etnickí [[Kazachovia]] tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo [[Moslimský svet|moslimskou krajinou]], hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu. Kazachstan je osídlený už od [[Paleolit|paleolitu]]. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné [[iránske národy]], ako napríklad [[Sakovia]], [[Massagetovia]] a [[Skýti]], pričom [[Staroperzská ríša|Achajmenovská perzská ríša]] expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali [[Turkické národy|turkickí]] nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila [[Mongolská ríša]] pod vedením [[Čingischán|Džingischána]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu [[Kazašský chanát]]. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri ''džúzy'' (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich [[Ruská ríša]]; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Traditional Institutions in Modern Kazakhstan | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/sympo/97summer/galiev.html | vydavateľ = src-h.slav.hokudai.ac.jp | dátum prístupu = 2024-05-29}}</ref> Po [[Ruská revolúcia (1917)|ruskej revolúcii]] v roku 1917 a následnej [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojne]] bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašskej sovietskej socialistickej republiky]] v rámci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Bol poslednou [[Republiky Sovietskeho zväzu|sovietskou republikou]], ktorá vyhlásila nezávislosť počas [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] v rokoch 1988 až 1991. Kazachstan [[Ekonomika Kazachstanu|hospodársky]] a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% [[Hrubý domáci produkt|HDP]] regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breaking News, Analysis, Politics, Blogs, News Photos, Video, Tech Reviews|url=https://content.time.com/time/world/article/0,8599,1539999,00.html|periodikum=Time|dátum=2006-09-27|dátum prístupu=2024-05-29|issn=0040-781X|jazyk=en-US|meno=YURI ZARAKHOVICH {{!}}|priezvisko=ASTANA|url archívu=https://web.archive.org/web/20240529182326/https://content.time.com/time/world/article/0,8599,1539999,00.html|dátum archivácie=2024-05-29}}</ref> Má najvyšší [[index ľudského rozvoja]] v regióne. ''De iure'' je to demokratická, [[Unitárny štát|unitárna]], ústavná republika; ''de facto'' je to však [[Autoritarizmus|autoritatívny režim]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Democracy Index 2022 | url = https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2022/ | vydavateľ = Economist Intelligence Unit | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20220210003136/https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2022/ | dátum archivácie = 2022-02-10 }}</ref> bez slobodných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kazakhstan: Nations in Transit 2020 Country Report | url = https://freedomhouse.org/country/kazakhstan/nations-transit/2020 | vydavateľ = Freedom House | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en}}</ref> Napriek tomu od odstúpenia prezidenta [[Nursultan Nazarbajev|Nursultana Nazarbajeva]] v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], [[Šanghajská organizácia spolupráce|Šanghajskej organizácie spolupráce]], [[Eurázijská ekonomická únia|Eurázijskej hospodárskej únie]], [[Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti|Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Organizácia islamskej spolupráce|Organizácie islamskej spolupráce]], [[Organizácia turkických štátov|Organizácie turkických štátov]] a [[Medzinárodná organizácia turkickej kultúry|Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry]]. == Dejiny == Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. [[1723]] porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke [[Jaik]] (teraz [[Ural (rieka)|Ural]]). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku [[kozáci]], ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny [[Alma-Ata]]. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života. Až do revolúcie roku [[1917]] bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila [[meď]] a [[zlato]]. Počas [[Ruská občianska vojna|revolúcie]] sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca [[1920]]. Už [[20. august]]a toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia [[celina|celiny]], ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej [[Pôda|pôdy]] odviata [[vietor|vetrom]]. Po vyhlásení nezávislosti roku [[1991]] utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je [[Nursultan Nazarbajev|Nursultan A. Nazarbajev]], ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený [[1. december|1. decembra]] [[1991]]. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku [[2007]], na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana [[Nur Otan]] s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia [[OBSE]] voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil [[Nursultan Nazarbajev]] svoju rezignáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kazakhstan’s president announces resignation|url=http://tass.com/world/1049367|vydavateľ=tass.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-03-19|miesto=|jazyk=}}</ref>Ako úradujúca [[hlava štátu]] ho 20. marca 2019 nahradil predseda Senátu [[Kasym-Žomart Tokajev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=INFORM.KZ|odkaz na autora=|titul=Qasym-Jomart Toqaev takes office as President of Kazakhstan|url=https://www.inform.kz/en/qasym-jomart-toqaev-takes-office-as-president-of-kazakhstan_a3509291|vydavateľ=inform.kz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-03-20|miesto=|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190325091659/https://www.inform.kz/en/qasym-jomart-toqaev-takes-office-as-president-of-kazakhstan_a3509291|dátum archivácie=2019-03-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Nástupca kazašského prezidenta zloží prísahu v stredu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/677239/nastupca-kazasskeho-prezidenta-zlozi-prisahu-v-stredu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-19|dátum prístupu=2019-03-19}}</ref>Na počesť dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva po ňom premenovali hlavné mesto krajiny Astana na [[Nursultan]]. Nový prezident Tokajev tiež plánuje postaviť mu pamätník a pomenovať po ňom hlavné ulice regionálnych metropol v krajine.<ref>{{Citácia periodika|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=V Kazachstane schválili premenovanie hlavného mesta. Už nebude Astana|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.teraz.sk/zahranicie/kazasski-poslanci-schvalili-premenova/385006-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-20|dátum prístupu=2019-03-20}}</ref> == Etymológia == Názov pochádza zo staroturkického slova „kazák“ („slobodný“), ktoré odrážalo nomádsky spôsob života obyvateľstva. Prvok názvu „-stan“ znamená „krajina, miesto, región“, má iránsky pôvod a je rozšírený na východe, preto možno názov „Kazachstan“ doslovne preložiť ako „krajina slobodných ľudí“. <ref>{{Citácia knihy|titul=Cossack beyond the Danube, A|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.o004056|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2002|edícia=Oxford Music Online}}</ref> Názov „kazák“ sa v roku 1936 zmenil na „kazach“, pričom sa posledné písmeno „k“ nahradilo písmenami „ch“, aby sa zabránilo zámene medzi triedou kozákov a obyvateľmi kazáchov. == Geografia == Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete a 2. najväčšia republika bývalého [[ZSSR]]. Rozkladá sa medzi Altajom a [[Volga|Volgou]] a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera [[Kaspická nížina]]. Nevysoký a veľmi rozrušený [[masív Mudžogary]] a [[plošina Usťurt]] ju oddeľujú od [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami [[Kyzylkum]], [[Veľké Barsuki|Veľké]] a [[Malé Barsuki]], Priaralský [[Karakum]] a [[Mujunkum]]. Centrálnu časť krajiny vypĺňa [[Kazašská plošina]], ku ktorej sa pripája [[Turgajská plošina]] a na severe okraje [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty [[Ťanšan]]u. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: [[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]] a [[Altaj]], oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je ''[[Chan-Tengri]]'' v Ťan-šane, vysoký 6995 m. Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: [[Irtyš]], Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte. == Politika == [[Súbor:Kassym-Jomart Tokayev (2020-02-01).jpg|alt=Prezident|náhľad|Kasym-Žomart Tokajev- prezident]] [[Súbor:Oljas Bektenov (2024-02-06, cropped).jpg|náhľad|Oljas Bektenov- premiér]] === Politický systém === Kazachstan je oficiálne demokratická, sekulárna a ústavná unitárna republika; [[Nursultan Nazarbajev]] bol prezidentom krajiny od roku 1991 až do 2019. Potom ho nahradil [[Kasym-Žomart Tokajev]]. Prezident môže vetovať zákon prijatý parlamentom a je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl. Predseda vlády stojí na čele kabinetu ministrov a je šéfom vlády Kazachstanu. V kabinete ministrov sú traja podpredsedovia vlády a šestnásť ministrov. V Kazachstane je dvojkomorový parlament, ktorý tvoria [http://www.parlam.kz/en/mazhilis Mažilis] (dolná komora) a [http://senate.parlam.kz/en-US/ Senát] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210612224347/https://senate.parlam.kz/en-US/ |date=2021-06-12 }} (horná komora). Senát má 49 členov. Dvaja senátori sú volení každým z voliteľných zhromaždení (maslichat) sedemnástich hlavných správnych jednotiek Kazachstanu (štrnásť regiónov plus mestá [[Astana]], [[Alma-Ata|Almaty]] a [[Šymkent]]). Zvyšných pätnásť senátorov vymenúva sám prezident. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Constitution — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/official_documents/constitution|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150706201050/https://www.akorda.kz/en/official_documents/constitution|dátum archivácie=2015-07-06}}</ref> === Voľby === V dôsledku volieb v Mažilis v septembri 2004 dominuje v dolnej komore provládna strana «[https://elbasy.kz/en/nur-otan-party Nur Otan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210619032949/https://elbasy.kz/en/nur-otan-party |date=2021-06-19 }}». Väčšinu zvyšných kresiel získali dve ďalšie strany, vrátane agropriemyselného bloku «[[:en:Civic_Party_of_Kazakhstan|AIST]]» a strana «[[:en:Asar_(party)|Asar]]», ktorú založila dcéra prezidenta Nazarbajeva. Opozičné strany, ktoré boli oficiálne zaregistrované a boli volené vo voľbách, získali jedno kreslo. 4. decembra 2005 bol prezident [[Nursultan Nazarbajev]] znovu zvolený. Volebná komisia oznámila, že získal viac ako 90% hlasov. OBSE dospela k záveru, že voľby nespĺňajú medzinárodné štandardy. Voľby do dolnej komory parlamentu sa konali 17. augusta 2007 a koalícia vedená vládnucou stranou «[https://elbasy.kz/en/nur-otan-party Nur Otan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210619032949/https://elbasy.kz/en/nur-otan-party |date=2021-06-19 }}», ktorá obsahuje stranu «[[:en:Asar_(party)|Asar]]», občiansku stranu a agrárnu stranu Kazachstanu, získala každé kreslo s 88% hlasov. Žiadna z opozičných strán nedosiahla referenčnú hodnotu 7%. Opozičné strany obvinili úrady zo závažného porušenia volieb. V roku 2010 prezident Nazarbajev odmietol výzvu priaznivcov referenda o jeho udržaní vo funkcii do roku 2020. Trval na prezidentských voľbách na päťročné funkčné obdobie. Na hlasovaní 3. apríla 2011 získal prezident Nazarbajev 95,54% hlasov, na ktorom sa zúčastnilo 89,9% registrovaných voličov. V marci 2011 Nazarbajev hovoril o pokroku, ktorý Kazachstan dosiahol v oblasti demokracie. Od roku 2010 bol Kazachstan zaregistrovaný v indexe [[Index demokracie|The Economist's Democracy Index]] ako autoritársky režim. 26. apríla 2015 sa v Kazachstane konali piate prezidentské voľby. Nazarbajev bol znovu zvolený s 97,7% hlasov. Nazarbajev 19. marca 2019 oznámil svoju rezignáciu z prezidentského úradu. Predseda senátu Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa stal úradujúcim prezidentom po rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Tokajev neskôr zvíťazil v prezidentských voľbách 2019, ktoré sa konali 9. júna, a získal 70% hlasov. OBSE uviedla, že voľby sa konali so závažným porušením. Protestu proti výsledkom hlasovania sa zúčastnili tisíce ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=История президентских выборов в Казахстане|url=https://www.zakon.kz/4690268-istorija-prezidentskikh-vyborov-v.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210607081027/https://www.zakon.kz/4690268-istorija-prezidentskikh-vyborov-v.html|dátum archivácie=2021-06-07}}</ref> Voľby do dolnej komory Parlamentu Kazašskej republiky, Mažilisu,  a do orgánov miestnej samosprávy s názvom Maslichat, majú pokojný priebeh. Konštatujú to viaceré skupiny medzinárodných pozorovateľov. Voľby boli organizované tak, že sa dodržujú všetky prísne epidemilogické normy odporúčané v mnohých krajinách vo svete. Sú to v poradí ôsme parlamentné voľby v krajine. Kazachstan má za sebou aj reformy v oblasti ekonomiky. Kassym Žomart Tokajev pripomenul, že reformy v krajine budú pokračovať. „Pripravujeme reformy. Reformy sa nesmú zastaviť,“ poznamenal. Účasť voličov bola nižšia ako účasť vo voľbách v marci 2016, keď bolo 77,1%,  ale 10. januára 2021 dosiahla 63,3%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FN Finančné Noviny|url=https://financnenoviny.com/kazachstan-krajinu-po-volbach-uz-cakaju-dalsie-politicke-reformy-a-strategia-rozvoja-po-pandemii/|dátum vydania=2021-01-10|dátum prístupu=2021-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Bačišin}}</ref> "Pre mňa nie sú najdôležitejšie všeobecné čísla hospodárskeho rozvoja, ale skutočný blahobyt všetkých našich občanov. Pri rozhodovaní o strategických otázkach sa preto bude určite brať do úvahy postavenie väčšiny obyvateľstva. Náš vzorec pre štátnu moc je: silný, splnomocnený prezident - vplyvný a schopný parlament - vláda zodpovedná voči ľuďom. Je to taký politický systém, ktorý v komplexných geopolitických realitách najviac vyhovuje potrebám nášho štátu, prispieva k plneniu strategických úloh, ktorým čelíme. Zároveň bude pokračovať proces politickej transformácie spoločnosti.Politická nadstavba musí zodpovedať hlbokým ekonomickým transformáciám, inak môžu reformy spomaliť. O tom presvedčivo hovorí svetová história". - [[Kasym-Žomart Tokajev]] z vystúpenia na oficiálnej inauguračnej slávnosti zvoleného prezidenta Kazašskej republiky, 12.06.2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Состоялась церемония официального вступления Касым-Жомарта Токаева в должность Президента Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/astana_kazakhstan/participation_in_events/sostoyalas-ceremoniya-oficialnogo-vstupleniya-kasym-zhomarta-tokaeva-v-dolzhnost-prezidenta-respubliki-kazahstan|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-25|jazyk=ru}}</ref> === Politické reformy === Reformy sa začali po voľbách [[:cs:Kasym-Žomart_Kemeluly_Tokajev|Kasym-Žomart Tokajev]] v júni 2019. Tokajev zachováva kultúru opozície, verejných zhromaždení a oslabenie pravidiel pre vytváranie politických strán. V júni 2019 bola z iniciatívy kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva vytvorená Národná rada pre verejnú dôveru ako platforma, kde môže široká verejnosť diskutovať o rôznych názoroch a posilňovať národný dialóg o verejnej politike a reformách. Bude prijatý zákon, ktorý umožní zástupcom iných strán predsedať niektorým parlamentným výborom s cieľom podporiť rozvoj alternatívnych názorov. Minimálna hranica členstva potrebná na registráciu politickej strany sa zníži zo 40 000 na 20 000 členov. Na uskutočnenie mierových zhromaždení v centrálnych regiónoch budú pridelené špeciálne miesta a bude prijatý nový zákon, ktorý definuje práva a povinnosti organizátorov, účastníkov a pozorovateľov. V snahe zvýšiť verejnú bezpečnosť prezident Tokajev sprísnil tresty pre tých, ktorí spáchajú na tejto osobe trestné činy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как реализуются поручения и политические реформы Президента РК Касым-Жомарта Токаева|url=https://www.inform.kz/ru/article/3788692|vydavateľ=www.inform.kz|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|priezvisko=INFORM.KZ}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Súdnictvo === Súdnu moc vykonáva najvyšší súd, krajské, vojenské, mestské, okresné a špecializované súdy. Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom v občianskych, trestných a iných veciach podliehajúcich miestnym a iným súdom. Predsedu Najvyššieho súdu a sudcov volí senát na návrh prezidenta Kazachstanu na základe odporúčania Najvyššej súdnej rady. Rozhodnutím senátu parlamentu zo 17. decembra 2017 bol za predsedu najvyššieho súdu zvolený [[:ru:Асанов,_Жакип_Кажманович|Zhakip Kazhmanovich Asanov]]. Predsedov justičných komôr miestnych a iných súdov, predsedov justičných komôr Najvyššieho súdu vymenúva prezident na odporúčanie Najvyššej súdnej rady na základe prezentácie predsedu Najvyššieho súdu a rozhodnutie pléna najvyššieho súdu. Predsedov miestnych a iných súdov, sudcov miestnych a iných súdov menuje prezident Kazachstanu na odporúčanie Najvyššej súdnej rady. Krajina môže vytvoriť ďalšie súdy vrátane špecializovaných súdov (vojenské, finančné a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Судебная власть в республике Казахстан: достижения, проблемы и перспективы при формировании правового государства|url=https://articlekz.com/article/21830|dátum prístupu=07.06.2021}}</ref> === Administratívne členenie === Kazachstan je rozdelený do štrnástich regiónov a troch mest štátneho významu( [[Alma-Ata|Almaty]], [[Nursultan]] a [[Šymkent]]). Kraje sú rozdelené do 177 okresov. Okresy sa ďalej delia na vidiecke okresy, ktoré zahŕňajú všetky vidiecke sídla a dediny bez združenej samosprávy. Mestá [[Alma-Ata|Almaty]], [[Nursultan]] a Šymkent majú status „štátneho významu“ a nepatria do žiadneho regiónu. Mesto [[Bajkonur (mesto)|Bajkonur]] má osobitné postavenie, pretože do roku 2050 je prenajaté Rusku pre kozmodróm [[Bajkonur]]. Na čele každého regiónu je akim (regionálny guvernér) vymenovaný prezidentom. Okresné akimy sú menované regionálnymi akimmi. Vláda Kazachstanu 10. decembra 1997 presunula svoje hlavné mesto z Almaty, ktorá bola vytvorená v rámci Sovietskeho zväzu, do Astany. 23. marca 2019 bolo mesto Astana, hlavné mesto Kazašskej republiky, premenované na mesto Nur-Sultan, hlavné mesto Kazašskej republiky. 20. marca parlament na spoločnom zasadaní komôr schválil premenovanie hlavného mesta. Hlavné mesto podporovalo premenovanie mesta Astana.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kazakhstan|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazakhstan&oldid=1026908448|rok=2021-06-04|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1026908448}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! !Názov mesta !Región !Populácia |- |1 |Almaty |Almaty |1,916,822 |- |2 |Astana |Astana |1,136,156 |- |3 |Šymkent |Šymkent |1,038,152 |- |4 |Aktobe |Aktobe |500,757 |- |5 |Karaganda |Karagandy |497,777 |- |6 |Taraz |Jambyl |357,795 |- |7 |Pavlodar |Pavlodar |333,479 |- |8 |Oskemen |Východný Kazachstan |333,313 |- |9 |Semey |Východný Kazachstan |323,138 |- |10 |Atyrau |Atyrau |269,720 |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Население Казахстана: численность, плотность, состав, города|url=https://rosinfostat.ru/naselenie-kazahstana-i-statisticheskaya-informatsiya/#:~:text=%D0%9F%D0%BE%20%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%B0%D0%BC%20%20%20%D0%9D%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5%20%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%B0%20%20,%20500%20757%20%204%20more%20rows|vydavateľ=rosinfostat.ru|dátum prístupu=2021-06-07}}</ref>Údaje k 01.01.2020 [[Súbor:KZ-cleneni.png|náhľad|646x646bod]] Administratívne členenie: *[[Nursultan]] (mesto národného významu, hlavné mesto) *[[Almaty]] (mesto národného významu, bývalé hlavné mesto) *[[Šymkent]] (mesto národného významu) # [[Akmolinská oblasť]] ([[Kokčetau]]) # [[Akťubinská oblasť]] ([[Akťubinsk]]) # [[Almatinská oblasť]] ([[Taldykorgan]]) # [[Atyrauská oblasť]] ([[Atyrau (mesto)|Atyrau]]) # [[Východokazašská oblasť]] ([[Usť-Kamenogorsk]]) # [[Žambylská oblasť]] ([[Taraz]]) # [[Západokazašská oblasť]] (hlavné mesto [[Uralsk]]) # [[Karagandinská oblasť]] ([[Karaganda]]) # [[Kostanajská oblasť]] ([[Kostanaj]]) # [[Kyzylordinská oblasť]] ([[Kyzyl-Orda]]) # [[Mangystauská oblasť]] ([[Aktau (mesto)|Aktau]]) # [[Pavlodarská oblasť]] ([[Pavlodar]]) # [[Severokazašská oblasť]] ([[Petropavlovsk]]) # [[:cs:Turkestánská_oblast|Turkestanská (Turkestan)]] == Ekonomika == Kazachstan má najväčšiu ekonomiku v strednej [[Ázia|Ázii]] a vytvára 60% HDP regiónu. Podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] na rok 2019 je krajina na 42. mieste v poradí krajín, pokiaľ ide o HDP, na 72. mieste z hľadiska HDP na obyvateľa. Kazachstan bol prvou bývalou sovietskou republikou, ktorá splatila dlh voči [[:cs:Mezinárodní_měnový_fond|Medzinárodnému menovému fondu]] o 7 rokov skôr, ako bolo potrebné. Krajina sa umiestnila na treťom mieste za [[Čína|Čínou]] a [[Katar (štát)|Katarom]] medzi 25 najdynamickejšími ekonomikami v prvom desaťročí 21. storočia. Štát vstúpil do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] v roku 2015. Miera rastu HDP, podporovaná vysokými svetovými cenami ropy, sa pohybovala od 8,9% do 13,5% medzi rokmi 2000 a 2007, poklesla na 1-3% v rokoch 2008 a 2009, potom sa od roku 2010 zvýšila. Medzi ďalšie hlavné vývozné tovary Kazachstanu patrí pšenica, textil. Kazachstan je popredným vývozcom uránu. Krajina vo februári 2014 znehodnotila svoju menu o 19%. V auguste 2015 došlo k ďalšej 26% devalvácii. V roku 2009 vláda zaviedla rozsiahle podporné opatrenia, ako je rekapitalizácia bánk a podpora pre sektor nehnuteľností a poľnohospodárstva, ako aj pre malé a stredné podniky. Celkové náklady na stimulačné programy dosiahli 21 miliárd dolárov alebo 20% HDP krajiny a 4 miliardy dolárov boli určené na stabilizáciu finančného sektora. Počas svetovej hospodárskej krízy sa hospodárstvo Kazachstanu v roku 2009 znížilo o 1,2%, zatiaľ čo ročná miera rastu sa následne zvýšila na 7,5% v roku 2011 a 5% v roku 2012. Kazachstan sa v roku 1998 pustil do ambiciózneho programu dôchodkovej reformy. K 1. aprílu 2020 predstavoval dôchodkový majetok 11,7 bilióna tenge. V krajine je 11 akumulačných dôchodkových fondov. Štátny akumulačný dôchodkový fond, jediný štátny fond, bol v roku 2006 privatizovaný. Niekoľko veľkých zahraničných bánk má pobočky v Kazachstane. V roku 2019 získal Kazachstan priame zahraničné investície v hodnote 25 miliárd dolárov. Krajina je na 39. mieste v indexe hospodárskej slobody 2020, ktorý zverejnili [[The Wall Street Journal|Wall Street Journal]] a Heritage Foundation. <ref>{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&oldid=114686169|rok=2021-06-04|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114686169}}</ref> === Infraštruktúra === Železnice zabezpečujú 68% všetkej nákladnej a osobnej dopravy vo viac ako 57% rozlohy krajiny. Väčšina miest je spojených železnicou; vysokorýchlostné vlaky odchádzajú z [[Alma-Ata|Almaty]] (najjužnejšie mesto) do Petropavlovska (najsevernejšie mesto) asi za 18 hodín. «Казахстанские железные дороги» ("Kazašské železnice") je národná železničná spoločnosť. «Казахстанские железные дороги» ("Kazašské železnice") spolupracuje s francúzskym výrobcom lokomotív «Alstom» na rozvoji železničnej infraštruktúry v Kazachstane. 31. mája 2017 bola v Astane otvorená najmodernejšia železničná stanica v Kazachstane „Nurly Zhol“. Otvorenie stanice sa uskutočnilo súčasne so začiatkom medzinárodnej výstavy EXPO-2017. V Kazachstane je 96 letísk. Tranzit leteckej nákladnej a osobnej dopravy medzi Európou a Áziou má pre toto odvetvie veľký význam. V roku 2009 Európska komisia zaradila na čiernu listinu všetkých kazašských leteckých dopravcov s výnimkou spoločnosti «[[:ru:Air_Astana|Air Astana]]». Od tej doby Kazachstan neustále podniká kroky na modernizáciu a aktualizáciu svojho dohľadu nad bezpečnosťou. V roku 2016 európske orgány pre bezpečnosť letov vyradili všetky kazašské letecké spoločnosti z čiernej listiny a od kazašských leteckých spoločností dostali „dostatočné dôkazy o súlade“ s medzinárodnými normami. Pre rok 2017 je celková dĺžka cestnej siete v krajine 95,409 tisíc km. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/miid?lang=en|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/miid?lang=en|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo v roku 2019 predstavovalo 4,5% HDP Kazachstanu. Pšenica, zemiaky, hrozno, zelenina a melóny sú najdôležitejšie poľnohospodárske komodity. Poľnohospodárska pôda zaberá viac ako 846 000 km². Viac ako 80% celkovej rozlohy krajiny predstavuje poľnohospodárska pôda vrátane takmer 70% pasienkov. Prevažujúcim živočíšnym produktom sú mliečne výrobky, koža, mäso a vlna. Medzi hlavné plodiny v krajine patrí pšenica, jačmeň, bavlna a ryža. Vývoz pšenice, ktorá je hlavným zdrojom tvrdej meny, patrí medzi popredné komodity vývozného obchodu Kazachstanu. V roku 2019 bolo teda v Kazachstane vymlátených 17,4 milióna ton obilia, čo je o 14,3% menej ako v roku 2018. Poľnohospodárstvo v Kazachstane má stále veľa problémov v oblasti životného prostredia kvôli zlej správe vecí verejných počas sovietskeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/moa?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/moa?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Cestovný ruch === Kazachstan je rozlohou deviata najväčšia krajina. Od roku 2018 predstavoval cestovný ruch 5,7% HDP Kazachstanu a vláda plánuje zvýšiť tento podiel do roku 2025 o 8%. V peňažnom vyjadrení je ukazovateľ pre rok 2018 asi 3,4 bilióna tenge. V roku 2018 odvetvie priamo a nepriamo poskytlo v krajine viac ako 450 tisíc pracovných miest. V roku 2018 navštívilo Kazachstan 8,5 milióna zahraničných turistov. Krajina zaviedla bezvízový režim pre občanov 57 krajín vrátane krajín [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], USA, Spojených arabských emirátov, Kórejskej republiky, Austrálie a Nového Zélandu. Veľké letoviská: Burabay, Saryagash, Kapshagay, Zerenda, Moyildy, Karkaralinsk, Bayanaul, Alakol, Chymbulak, Tabagan, Elekty, Akbulak, kaňon Charyn. Rybárstvo a horská turistika sú pomerne dobre rozvinuté.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/tourism?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/tourism?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Zelená ekonomika === Vláda stanovila ciele prechodu na zelenú ekonomiku v Kazachstane, ktorá sa má uskutočniť do roku 2050. Predpokladá sa, že ekologické hospodárstvo zvýši HDP o 3% a vytvorí viac ako 500 000 nových pracovných miest. Vláda Kazachstanu stanovila ceny energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Cena za 1 kWh za energiu vyrobenú z veterných elektrární bola stanovená na 22,68 tenge (0,12 USD). Náklady na 1 kWh vyrobenú malými vodnými elektrárňami sú 16,71 tenge (0,09 USD) a bioplynové stanice - 32,23 tenge (0,18 USD).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Министерство экологии, геологии и природных ресурсов Республики Казахстан|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/ecogeo?lang=ru|vydavateľ=www.gov.kz|dátum prístupu=2021-06-07}}</ref> === Priame zahraničné investície === Odo dňa nezávislosti Kazachstanu prilákali zahraničné investície 330 miliárd dolárov zo 120 krajín. Podľa amerického ministerstva zahraničia sa krajina považuje za krajinu s najlepšou investičnou klímou v regióne. Jedným z faktorov priťahujúcich priame zahraničné investície je politická stabilita krajiny. Podľa správy [[Svetová banka|Svetovej banky]] patrí Kazachstan medzi 40% krajín sveta, ktoré sa považujú za politicky najstabilnejšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Trh obligácií === 5. októbra 2014 vydal Kazachstan dlhopisy na 10 a 30 rokov za 2,5 miliardy dolárov, čo bol prvý medzinárodný predaj krajiny v amerických dolároch od roku 2000. Kazachstan predal 1,5-miliárd dolárov z 10-ročných dolárových dlhopisov, a získal nadpriemerný 1,5 percentuálny bod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Bankovníctvo === Bankové podnikanie v Kazašskej republike zaznamenalo výrazný cyklus vzostupov a pádov. Po rokoch rýchleho rastu v polovici 2000 rokov sa bankový sektor v roku 2008 zrútil. Niekoľko veľkých bankových skupín, vrátane «[https://bta.kz/ BTA Bank]», «[https://ke.kz/en/ Kazakhstan Engineering]» a «Alliance Bank», čoskoro zlyhalo. Odvetvie sa odvtedy zmenšilo a reštrukturalizovalo, pričom celosystémové pôžičky sa znížili na 39% HDP v roku 2011 z 59% v roku 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Trh s nehnuteľnosťami === V roku 2018 predstavovala celková plocha bývania v Kazachstane 347,4 milióna m2. V rokoch 2016, 2017 a 2018 bolo uvedene do prevádzky 403,4 tisíc domov, z toho 99,5 tisíc samostatných a viac ako 303 tisíc bytov vo viacpodlažných budovách. Takmer tretina bytových domov má viac ako 50 rokov, to znamená, že boli postavené pred rokom 1970. Asi 65% bolo uvedených do prevádzky pred viac ako 25 rokmi. V roku 2018 bola obytná plocha na jedného občana Kazachstanu – 21,6 m2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> === Ekonomická konkurencieschopnosť === Kazachstan dosiahol svoj cieľ vstúpiť do top 50 najkonkurencieschopnejších krajín v roku 2013, ale v roku 2019 klesol na 55. miesto. V roku 2013 mal Kazachstan náskok pred ostatnými štátmi SNŠ takmer vo všetkých hlavných ukazovateľoch konkurencieschopnosti vrátane inštitúcií, infraštruktúry, makroekonomického prostredia, vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, efektívnosti trhu s výrobkami, rozvoja trhu práce, rozvoja finančného trhu, technologickej pripravenosti, veľkosti trhu,zložitosť podnikania a inovácie, zaostávalo iba v kategóriách zdravotníctvo a základného vzdelávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}</ref> == Obyvateľstvo == Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria [[Kazachovia]], 24% [[Rusi]], 3% [[Uzbeci]], 2,1% [[Ukrajinci]], 1,4% [[Ujguri]], 1,3% [[Tatári]], 1,1% [[Nemci]] a 0,1% [[Židia]]. Zvyšok - t. j. asi 4%, tvoria príslušníci iných etník. K 1. júnu 2018 Kazachstan mal 18 253 300 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 6,68 obyvateľa na 1 km2.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kazachstán|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazachst%C3%A1n&oldid=19939610|rok=2021-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 19939610}}</ref> V Kazachstane žijú predstavitelia viac ako 130 národností a 17 náboženstiev. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=stat.gov.kz|url=https://stat.gov.kz/|vydavateľ=stat.gov.kz|dátum prístupu=2021-06-04}}</ref> Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitskí [[moslimovia]] tvoria 62%, ruskí [[pravoslávie|ortodoxní]] 35%, [[katolíci]] 0,66%, [[budhizmus|budhisti]] 0,5%, [[židia]] 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7%, tvoria menšinové náboženstvá a ateisti. Kazašská spoločnosť je špecifická v tom, že veľkú úlohu v nej stále hrá tradičná klanová štruktúra, teda rozdelenie na kmeňové zväzy, tzv. Starší, Stredný a Mladší žuzy. Úlý žuz (Starší, alebo Najväčší) má korene v južnom Kazachstane, Orta žuz (Stredný) v strednom a východnom Kazachstane a Kiši žuz (Mladší alebo Malý) sa identifikuje so západnou a severnou časťou Kazachstanu. Každý žuz sa delia na rody a plemená. Orta žuz má 12 rodov a plemien. Členovia Úlý žuza môžu byť priamymi potomkami Džingischána.[https://tarikh.kz/kazahskoe-hanstvo-feodalnaya-razdroblennost/zhuz/ ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210602214014/https://tarikh.kz/kazahskoe-hanstvo-feodalnaya-razdroblennost/zhuz/ |date=2021-06-02 }} == Kultúra == === Literatúra === Britská encyklopédia definuje kazašskú literatúru ako "kombináciu ústnej a písomnej literatúry, ktorá bola vyrobená kazašskou národnosťou v Strednej Ázie". Kazašská literatúra sa rozširuje z moderného územia Kazachstanu, vrátane obdobia Kazašského SSR a Kazašský chanát. Podľa čínskych písomných zdrojov 6 – 8. storočií mali turkické kmene Kazachstanu ústnu poetickú tradíciu. Táto tradícia pochádzala z predchádzajúcich období. <ref>{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&oldid=113983228|rok=2021-05-03|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 113983228}}</ref>  Na začiatku kazašskej literatúry sú bardi, niektoré tradície hľadá už v 15. storočí, ale ich básne neboli nikdy zapisované, len odovzdávané ďalšou generáciou bard. Medzi ďalších slávnych bardov patria Kaztugan-zhyrau, Zhyembet-zhyrau, Akhtamberdy-zhyrau a Bukhar zhyrau Kalkamanuly, ktorý bol poradcom Abylai-chana. „Er Targyn“ a „Alpamys“ sú dva z najslávnejších príkladov kazašskej literatúry, ktoré boli zaznamenané v 19. storočí. „Kniha môjho starého otca Korkuta“ a „Oguz Khan“ sú najslávnejšie turkické hrdinské legendy. Pôvodne vznikli okolo 9. storočia a odovzdávali z generácie na generáciu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Қазақ мәдениеті|url=https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B_%D0%BC%D3%99%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5%D1%82%D1%96&oldid=2830875|rok=2020-12-29|jazyk=kk|poznámka=Page Version ID: 2830875}}</ref>  Za zakladateľa kazašskej literatúry, jej prvého klasika, tak býva označovaný až autor 19. storočia [[:ru:Абай_Кунанбаев|Abaj Kunanbajuly]], ktorého najznámejším dielom je „40 úvah o živote a ľuďoch“. Kazašskú kultúru silne ovplyvnil aj tým, že bol propagátorom zblíženie s ruskou a európskou kultúrou na základe liberálneho islamu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Абай Кунанбаев|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%90%D0%B1%D0%B0%D0%B9_%D0%9A%D1%83%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D0%B1%D0%B0%D0%B5%D0%B2&oldid=114313815|rok=2021-05-20|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114313815}}</ref> Významným klasikom bol aj Ybyraj Altynsarin<ref>{{Citácia knihy|titul=Ибрай Алтынсарин|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%98%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%B9_%D0%90%D0%BB%D1%82%D1%8B%D0%BD%D1%81%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD&oldid=114210007|rok=2021-05-15|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114210007}}</ref>, ktorý zaviedol do kazaštine azbuku, ktorá je užívaná dodnes. Zakladateľmi kazašskej sovietskej literatúry boli básnici Saken Seifulin, Baimagambet Iztolin, Ilyas Džansugurov, spisovatelia Mukhtar Auezov, Sabit Mukanov, Beimbet Maylin. Prominentným kazašským autorom v sovietskej ére bol Muchtar Auezov, ktorého najslávnejšími diely sú divadelné tragédie “Abaj” a romány “Abaj” a “Abajova cesta”, a ktorý sa dočkal mnohých verejných pôct. Naopak Saken Sejfullin bol v ére stalinizmu mučený a popravený ako kazašský nacionalista. Rovnaký osud stretol aj básnika a reformátora kazašskej abecedy Ahmeta Bajtursynulyho. Objavom 60. rokov bol básnik Mukagali Makatajev.<ref>{{Citácia knihy|titul=Макатаев, Мукагали|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0%D0%B5%D0%B2,_%D0%9C%D1%83%D0%BA%D0%B0%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B8&oldid=113737709|rok=2021-04-21|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 113737709}}</ref> V 70. rokoch pozornosť čitateľov upútala kniha kazašského básnika a spisovateľa Olžasa Suleimenova „Az i Ya“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Сулейменов, Олжас Омарович|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%A1%D1%83%D0%BB%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BE%D0%B2,_%D0%9E%D0%BB%D0%B6%D0%B0%D1%81_%D0%9E%D0%BC%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87&oldid=114596255|rok=2021-06-01|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114596255}}</ref> V ňom rozvíjal predstavy o príbuznosti kazachov a starých sumerov, upozornil na veľké množstvo slov turkického pôvodu v ruštine, ktoré podľa jeho názoru hovorili o silnom vplyve turkickej kultúry na ruskú. Literatúru Kazachstanu na konci 90. rokov možno charakterizovať pokusmi pochopiť postmoderné západné experimenty v literatúre a použiť ich v kazašskej literatúre. Taktiež mnohé diela známych a málo známych kazašských autorov začali byť chápané novým spôsobom. Školské osnovy zahŕňajú diela moderných kazašských spisovateľov a básnikov, najmä Tynyshtykbek Abdikakimova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахская литература. Развитие казахской поэзии.|url=https://visitkazakhstan.kz/ru/about/60/|vydavateľ=visitkazakhstan.kz|dátum prístupu=2021-06-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210603124618/https://visitkazakhstan.kz/ru/about/60/|dátum archivácie=2021-06-03}}</ref> === Hudba === Kazašským národným hudobným nástrojom, ba symbolom, je predovšetkým dombra, strunový brnkací nástroj s dlhým krkom, zvyčajne dvoma strunami a hruškovitým telom. V roku 2014 bola kazašská hra na dombru zapísaná na zoznam majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. <ref>{{Citácia knihy|titul=Dombra|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Dombra&oldid=18673952|rok=2020-06-08|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 18673952}}</ref> Pri najmenšom od 17.storočia sa kazašskí speváci sprevádzajúce sa na dombru delili do dvoch hlavných kategórií: tzv. Žyrausové zvyčajne nevytvárali vlastné originálne dielo a len reprodukovali staré piesne, a tzv. Akynové improvizovali alebo vytvárali vlastné piesne v duchu tradície. Najslávnejším akynem a tiež hráčom na dombru bol Kurmangazy Sagyrbajuly v 19. storočí a hračka na dombru, národná umelkyňa Kazašského SSR Dina Nurpeisova.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Казахская эстрада|meno=Казахская эстрада|titul=Қазақ энциклопедиясы|vydanie=Қазақ энциклопедиясы.|vydavateľ=Алматы: Қазақ энциклопедиясы.|miesto=Алматы|rok=2005|isbn=9965-9746-4-0}}</ref> Folklór neskôr preslávil aj speváka Žambyla Žabajeva, hrajúceho ešte v prvej polovici 20. storočia, ktorý uviedol akynskou tradíciu do sovietskej kultúry.<ref>{{Citácia knihy|titul=Žambyl Žabajev|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDambyl_%C5%BDabajev&oldid=18246450|rok=2020-03-10|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 18246450}}</ref> V populárnej hudbe sa neskôr presadila [[:ru:Рымбаева,_Роза_Куанышевна|Roza Rymbajeva]], [[:cs:Dimash_Kudaibergen|Dimash Kudaibergen]], alebo skupina „[[:cs:A’Studio|A'Studio“]]. Vo folk-rockovej hudbe skupina „Ulytau”. [[:ru:Скриптонит|Adil Oralbekovič Žalelov]] je kazašský umelec a hudobný producent, zakladateľ vydavateľstva Musica36. Štátne divadlo opery a baletu „Astana Opera“ bolo založené v roku 2013. Astana Opera sa nachádza na ľavom brehu rieky Jesil a je pozoruhodná svojou nádherou. Je na rovnakej úrovni ako popredné svetové operné domy, ako napríklad milánska La Scala, madridské divadlo Teatro Real, Boľšoj teatr v Moskve a Metropolitná opera v New Yorku. Predsieň, vstupná hala, sály a hlavné pódium sú postavené vo vrcholnom štýle architektonického klasicizmu. Hlavná sála má kapacitu 1250 ľudí a Komorná sála má kapacitu 250. Orchestrálna jama je určená pre 120 hudobníkov a v prípade potreby ju možno použiť na rozšírenie priestoru pódia. Prvú sezónu Astana Opera oficiálne zahájila 21. júna 2013 operou „Biržan a Sara,“ ktorú zložil skvelý kazašský skladateľ Mukan Tolebajev. Na jeseň toho istého roku sa konala inaugurácia Astana Opera. Divadlo bolo predstavené svetovej komunite operou „Attila“ od Guiseppe Verdiho. Odvtedy divadlo uviedlo množstvo premiér, divadelných hier a koncertov, rozširujúc svoj repertoár s každým ďalším rokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Астана Опера|url=https://astanaopera.kz/|vydavateľ=astanaopera.kz|dátum prístupu=2021-06-03}}</ref> === Filmový priemysel === Štátny filmový priemysel je riadený prevažne prostredníctvom filmového štúdia "Kazachfilm" so sídlom v Almaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AO «Казахфильм» им. Шакена Айманова|url=https://kazakhfilmstudios.kz/|vydavateľ=kazakhfilmstudios.kz|dátum prístupu=2021-06-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210601170914/https://www.kazakhfilmstudios.kz/|dátum archivácie=2021-06-01}}</ref> V krajine sa každoročne koná filmove festivaly "Astana" a "Eurasia". Za začiatok kazašskej kinematografie sa považuje film „Amangeldy“, uvedený na plátna v roku 1938.<ref>{{Citácia knihy|titul=Амангельды (фильм)|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%90%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D0%B3%D0%B5%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D1%8B_(%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BC)&oldid=109379280|rok=2020-09-20|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 109379280}}</ref> Ústrednou témou kina Kazachstanu 20. storočia bol život vtedajšeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Краткая история казахстанского кинематографа: от Шакена Айманова до Эмира Байгазина|url=https://the-steppe.com/razvitie/kazahstanskoe-kino|vydavateľ=the-steppe.com|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}</ref> V Hollywoode sa presadil filmový režisér [[:cs:Timur_Bekmambetov|Timur Bekmambetov]] vďaka sfilmovanie «Nočnej hliadky» krajana Lukjaněnko. Ako dokumentarista preslávil Sergej Dvorcevoj, ktorý v roku 2019 získal cenu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov. Jeho film «Tulpan» (2008) získal cenu [[:cs:Un_certain_regard|Un Certain Regard]], film «[[:en:Ayka|Ajka]]» (2018) bol nominovaný na hlavnú cenu [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatá palma]]. Prvým a doteraz jediným kazachstánským filmom nominovaným na [[:cs:92._ročník_udílení_Oscarů|Oscara]] za najlepší neanglicky hovorený film je film «[[:en:Mongol_(film)|Мongol]]» režiséra [[:en:Sergei_Bodrov|Sergeja Bodroveho.]] Hlavna herecka vo filme «Ajka» [[:cs:Samal_Esljamová|Samal Esljamová]] získala v roku 2018 na festivale v [https://www.festival-cannes.com/en/ Cannes] cenu pre najlepšiu herečku. === Veda === V stredoveku žili na území moderného Kazachstanu takí vedci ako Al-Farabi, Y. Balasaguni, A. Yassavi, M. Khaidar Dulati, K. Zhalairi. Na území Kazachstanu sa v 9. storočí, zrejme, narodil významný filozof, logik, kozmológ a teoretik hudby [[Abú Nasr Muhammad al-Fárábí|Al-Farabi]]. Koncom 17. - začiatkom 18. storočia začali vedci z Ruska a z mnohých európskych krajín skúmať územie Kazachstanu, študovať históriu, kultúru, život a zvyky jeho obyvateľstva. Jedným z prvých bol ruský kartograf [[Semion Ulianovič Remezov|S. U. Remezov]]. [[Ruská akadémia vied]] zorganizovala v roku 1733 expedíciu na štúdium geografie, geológie a etnografie Kazachstanu. V 19. storočí prispeli poznaniu Kazachstanu ruskí a kazašskí vedci-orientalisti: [[Piotr Petrovič Semionov-Ťan-Šanskij|P.P. Semionov-Tyan-Shansky]], N. P. Rychkov, P. M. Melioransky, V. V. Radlov, V. V. Bartold, A. A. Divaev, [[:cs:Šokan_Valichanov|Ch. Ch. Valikhanov]] , [[Abaj_Kunanbajuly|A. Kunanbaev,]] [[Ybyraj_Altynsarin|I. Altynsarin]] a ďalší. Jednou z najväčších vedeckých osobností Kazachstanu bol [[:cs:Šokan_Valichanov|Šokan Valichanov]], zakladateľ modernej kazašskej historiografie a etnografie. Na začiatku 20. storočia mala väčšina kazašských detí možnosť študovať iba v dedinskych madrasách. V roku 1916 bolo na území Kazachstanu iba niekoľko ruských a rusko-kazašských škôl, študovalo v nich 19 370 kazašských detí. Vedecké organizácie ako Regionálna stanica ochrany rastlín (1924) a Výskumný ústav hnojív a agronomickej pôdy (1926) sa otvorili od začiatku 20. storočia. Začali pracovať oddelenia Hlavného geologického výboru mesta Almay a Ústavu neželezných kovov. V roku 1927 bola sformovaná kazašská expedícia Akadémie vied ZSSR pre komplexné štúdium prírodných zdrojov republiky, ktorú viedol akademik [[:en:Alexander_Fersman|A. E. Fersman]]. Do roku 1932 mala republika viac ako 10 výskumných ústavov a experimentálnych staníc, stovky kontrolných miest, laboratóriá a meteorologické stanice, niekoľko geologických prieskumných organizácií. 8. marca 1932 bola sformovaná kazašská základňa Akadémie vied ZSSR. Pracovali tu odvetvia zoológie a botaniky. V roku 1940 bola organizovaná pobočka Kazašskej akadémie Všezväzovej akadémie poľnohospodárskych vied. Počas druhej svetovej vojny tu pracovali svetoznámi vedci: [[Ivan_Bardin|I.P. Bardin]], [[Lev_Berg|L.S. Berg]], [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|V.I. Vernadskij]], [[Nikolaj Fioodorovič Gamaleya|N.F. Gamaleya]], I.I. I. Mandelštam, N.V. Tsitsin, S.G. Strumilin, A.M. Pankratova, A.E. Favorskij, S.E. Malov, V.G. Fesenkov, G.A. Tichov, B.A. Voroncov-Velyaminov a ďalší. V roku 2004 bola v republike založená „Akadémia pedagogických vied“. APV sa nachádza v Almaty. V decembri 2020 v APV Kazachstan mala: • 186 riadnych členov (akademikov); • 157 korešpondujúcich členov; • 14 čestných akademikov; • 20 zahraničných členov; • 40 kolektívnych členov Na základe výsledkov výskumu akadémie bolo získaných 877 patentov, vyvinutých 136 vzoriek zariadení, vytvorených a testovaných 193 odrôd poľnohospodárskych plodín, vyvinutých a testovaných 14 nových druhov a plemien hospodárskych zvierat.<ref>{{Citácia knihy|titul=Наука в Казахстане|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%B0_%D0%B2_%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%B5&oldid=114302796|rok=2021-05-19|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114302796}}</ref> Založením vedeckej databázy [[Sci-Hub]] na seba nedávno upozornila kazašská vedkyňa [[Alexandra Elbakjanová]]. V Kazachstane bol za éry Sovietskeho zväzu postavený prvý kozmodróm na svete – [[Bajkonur]]. Prvým kazašským kozmonautom sa tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu stal [[Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov|Toktar Aubakirov]]. Vďaka modulu [[Sojuz TM-13]] navštívil [[Mir|orbitálnu stanicu Mir]] a pobudol v kozme 7 dní. Toto prvenstvo mu neskôr zabezpečilo aj politickú kariéru. Druhým kazašským kozmonautom a zároveň prvým reprezentantom nezávislého Kazachstanu vo vesmíre sa stal v roku 1994 [[Talğat Amankeldiulı Musabayev|Talgat Musabajev]]. Ten pobudol na stanici Mir už takmer rok. Tretím kozmonautom a prvým zástupcom nezávislej kozmickej agentúry KazCosmos sa stal v roku 2016 [[Aýdın Aqanulı Aýımbetov|Ajdyn Aimbetov]]. KazCosmos bol založený v roku 2007. Už rok predtým Kazachstan vypustil na obežnú dráhu svoju prvú vlastnú družicu nazvanú KazSat-1. === Jedlo === Kazašská národná kuchyňa je historické založená na nomádskom životnom štýle kazachov. Kazašská kuchyňa je v mnohom podobná kuchyni susedných krajín Kirgizska, Uzbekistanu, Číny, Ruska a mierne sa líši v technológii prípravy a receptúry. Kvôli silnému ruskému vplyvu v priebehu 20. storočia sa niektoré ruské a ukrajinské jedlá udomácnili aj v Kazachstane. Patria sem boršč, ruské palacinky, koláče atd'. <ref>{{Citácia knihy|titul=Казахская кухня|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%BA%D1%83%D1%85%D0%BD%D1%8F&oldid=114131536|rok=2021-05-11|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114131536}}</ref> Väčšina tradičných kazašských jedál sú jedlá z mäsa a múky. Na varenie sa často používa konské, jahňacie, hovädzie mäso. V národnej kuchyni sa môže mäso pripravovať rôznymi spôsobmi a zvyčajne sa podáva so širokou škálou tradičných pekárskych výrobkov. Medzi občerstvenie často patrí čierny čaj a tradičné mliečne nápoje, ako sú ayran, šubat a kumys. Tradičná kazašská večera zahŕňa veľa predjedál na stole (baursaky, šelpeki, žent, kože, talkan, čierny kaviar), po ktorých nasleduje polievka (sorpa alebo kespe) a jedno alebo dve hlavné jedlá, ako kujrdak, kazy a bešbarmak.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vitalij Šuptar, Nick Rowan, Doc. Kajrat Zakirjanov, Rodger Chao, Azamat Kadyr, Gulmira Ernazarova.|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydavateľ=Hertfordshire Press Ltd.|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=132 - 136}}</ref> Bešbarmak - varené konské alebo baranie mäso (môže to byť aj hovädzie a ťavie mäso) s nasekanými malými kúskami cesta uvarenými vo vývare a posypanými bylinkami. Bešbarmak - v doslovnom preklade „päť prstov“ - to znamená, že ide o jedlo, ktoré sa konzumovalo piatimi prstami. Kujrdak je tiež populárny, je národná kazašská pečienka, ktorá sa pripravuje z mäsa a vnútorností, ako sú obličky, srdce, pečeň, a tiež s prídavkom cibule, bohatej zeleniny a zemiakov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальная кухня Казахстана|url=https://centralasia-adventures.com/ru/kazakhstan/national_cuisine_of_kazakhstan|vydavateľ=Centralasia Adventures|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}</ref> Pijú tiež svoj národný nápoj kumys, ktorý pozostáva z fermentovaného kobylieho mlieka. <ref>{{Citácia knihy|titul=Казахская кухня|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%BA%D1%83%D1%85%D0%BD%D1%8F&oldid=114131536|rok=2021-05-11|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114131536}}</ref> === Sviatky === Nový rok, Medzinárodný deň žien, deň víťazstva 9. mája zostali v Kazachstane z obdobia existencie Sovietskeho zväzu. Tam sú aj nové sviatky. Napríklad deň nezávislosti. Deň prvého prezidenta Kazachstanu každoročne oslavujú 1. decembra.<ref>{{Citácia knihy|titul=Public holidays in Kazakhstan|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Public_holidays_in_Kazakhstan&oldid=1003257886|rok=2021-01-28|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1003257886}}</ref> Nuryz je sviatkom jari. Názov sviatku Nauryz sa prekladá ako „nový deň“. V Kazachstane sa tento sviatok slávi 3 dni, od 21. marca do 23. marca, je hlavným dňom sviatku 22. marec. V tento deň, podľa kazašskej tradície, každý pripravuje „Nauryz - kože“, ktoré sa skladá zo 7 ingrediencií (voda, mäso, soí, tuk, muka, obilniny a mlieko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Праздник весны: как празднуют Наурыз в Казахстане|url=https://kazakhstan.travel/publications/ru/53/spring-festival-how-nauryz-is-celebrated-in-kazakhstan|vydavateľ=kazakhstan.travel|dátum prístupu=2021-06-03}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Dátum !Názov sviatku |- |od 1. do 2. januára |Nový rok |- |8. marec |Medzinárodný deň žien |- |od 21. do 23. marca |Nauryz |- |1. máj |Deň jednoty obyvateľov Kazachstanu |- |7. máj |Deň obrancov vlasti |- |9. máj |Deň víťazstva |- |6. júl |Deň hlavného mesta |- |30. august |Deň ústavy |- |1. december |Deň prvého prezidenta |- |od 16. do 17. decembra |Deň nezávislosti |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=egov.kz|url=https://egov.kz/cms/ru/articles/holidays-calend|dátum prístupu=04.06.2021}}</ref> === Pamiatky a architektúra === Najskoršie byty a osady kmeňov boli v strednom, severnom, západnom a východnom Kazachstane. Obyvanie patriarchálnej rodiny pozostával z niekoľkých priestorov až do 200 metrov štvorcových. V dôsledku nedostatočného učenia sa všetky typy mobilných obydlí často kombinujú so spoločným termínom "Jurta" (plstený dom). Kazašska jurta- je staroveké nomadske obydlie, ktoré je jednym zo symbolov dedičstva krajiny. Jurty sú často využivane ako mobilne miesta počas štátnych sviatkov vratane Nauryzu. Jurta má okruhly tvar, ktory jej dodáva maximalnu tepelnu učinnost. V zime je v nej teplo, a v lete chladno. Najdolezitejšou sučasťou jurty je okruhly «šanyrak» v strope, ktorý služi na odvetranie jurty a odvadzanie dymu z horiacej pece.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu.|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu.|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021.|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=126}}</ref> Tamgalské petroglyfy. Koncom 50 rokov minulého storočia sa v roklene Tamgaly, nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti pohoria Ču-Ili, našli skalné rytiny a obrazy z doby bronzovej a doby železnej. Dnes je toto miesto zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=152}}</ref> Socha Zlatý muž je jedným z najobľúbenejších symbolov Kazachstanu a jedným z vychodísk pre novú identitu kazachov. Pohrebisko, ktoré sa nachádzalo na okraji mesta Issyk, 50 km východne od Almaty, bolo vykopané v roku 1969. Archeologovia tu objavili hrob lemovaný jedľovými kladami na podlahe, na ktorej ležali pozostatky slávnostného odevu skýtskeho bojovníka a boli celé pokryté 4000 zlatými ozdobnými komponentmi. Dnes je v objekte objavu skanzen «Mohyly Sakov».<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydavateľ=Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=156}}</ref> Chan Šatyr („Stan chána“) je ďalším dramatickým výtvorom slávneho britského architekta Lorda Normana Fostera, ktorý sa už stihol stať jedným zo symbolov hlavného mesta Kazachstanu. Obrovská stavba v tvare stanu, ktorej veža sa týči do výšky 152 metrov, je najväčšou svojho druhu na svete. Chan Šatyr sa nachádza na konci „Millennium Axis,“ centrálnej architektonickej súčasti Ľavého brehu, na ktorého opačnej strane je prezidentské sídlo Ak Orda. Chan Šatyr je jedným z najväčších nákupných a zábavných centier v Kazachstane. Okrem butikov, reštaurácií a kín je tu aj niečo celkom neočakávané – plážový rezort so skutočne tropickým podnebím (vždy je tu 35 stupňov Celzia). Nachádzajú sa tu zodpovedajúce tropické rastliny, ležadlá a slnečníky ako aj vyhrievaná piesočná pláž z Maldív a teplá voda v bazénoch s umelými vlnami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Main page|url=https://www.khanshatyr.com/en|vydavateľ=www.khanshatyr.com|dátum prístupu=2021-06-03}}</ref> Astana Ballet je jedným z najznámejších divadiel v Kazachstane. Vznikol v roku 2012 z iniciatívy prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Napriek mladému veku je jeho tím dobre známy a žiadaný nielen doma, ale aj v zahraničí. Divadlo má všestranný súbor, ktorý vynikajúco uvádza balety klasického repertoáru (Giselle, Luskáčik, Legenda o láske), ako aj inscenácie renomovaných kazašských a zahraničných baletných majstrov (George Balanchine a William Forsythe, Nicolo Fonte a Raimondo Rebeck, Mukaram Avakhri a ďalší). Repertoár divadla zahŕňa viac ako 20 baletných predstavení, ako aj rozsiahle koncertné programy; klasika je kombinovaná s odvážnymi kreatívnymi umeleckými formami. Divadlo starostlivo zachováva tradície kazašskej choreografickej školy, ktorej počiatkom bola slávna Galina Ulanovová. Kolektív každý rok poteší svojich fanúšikov najmenej piatimi premiérami. Astana Ballet predstavil choreografické umenie krajiny na takých slávnych scénach, ako je Mariinské divadlo v Rusku; Palais des Congrès vo Francúzsku; Lincoln Center v USA; Covent Garden vo Veľkej Británii a v mnohých ďalších. V priestoroch divadla sa konajú medzinárodné súťaže a festivaly, medzi ktoré patrí baletný festival Eurasian Dance Festival a medzinárodná súťaž mladých klaviristov Astana Piano Passion. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Astana Ballet|url=https://astanaballet.com/en|vydavateľ=astanaballet.com|dátum prístupu=2021-06-04}}</ref> V júni až septembri 2017 sa vo vtedajšej Astane konala výstava EXPO 2017 zameraná na tému „Energia budúcnosti.“ Téma bola zameraná na budúcnosť energetiky a na inovatívne, praktické energetické riešenia a ich globálny dopad. EXPO 2017 bola prvá veľká medzinárodná výstava tohto druhu, ktorá sa konala v krajine bývalého Sovietskeho zväzu. Celkovo sa výstavy zúčastnilo 125 krajín vrátane Slovenska a 20 medzinárodných organizácií, ktoré predstavili viac ako 500 inovatívnych energetických riešení. Pavilóny od júna do septembra 2017 navštívilo viac ako 4 milióny ľudí. Výstavba na výstavisku sa riadila zásadami zelenej ekonomiky, využívaním inteligentných napájacích sietí a budov s obnoviteľnými zdrojmi energie. Tento jedinečný a vysoko pokročilý stavebný projekt podnietil technologický rozvoj krajiny, pretože na implementáciu v krajine bolo vybraných okolo 100 technológií predstavených na EXPO 2017. V súčasnosti v nich sídli Medzinárodné finančné centrum „Astana“ (AIFC) s burzou cenných papierov, Múzeum budúcnosti Nur Alem, ktoré sa nachádza v obrovskej guli s priemerom 80 metrov, Astana IT Start-up Hub, Astana IT University a Medzinárodné centrum pre zelené technológie a investičné projekty. V súvislosti s výstavou EXPO 2017 bola v hlavnom meste tiež postavená nová časť letiska a nová železničná stanica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Международная выставка ЕХРО-2017|url=https://egov.kz/cms/ru/articles/expo2017|dátum prístupu=03.06.2021|vydavateľ=Egov}}</ref> Komplex troch veží rôznych výšok – 37, 40 a 53-poschodové – „Smaragdové veže“ patria medzi najvyššie budovy v Kazachstane. Koncept komplexu navrhol architekt Roy Varakalli a firma Zeidler Partnership Architects (Kanada) v spolupráci s inštitútom dizajnu Bazis. Výška najvyššej budovy je 201 metrov. Architektúra Smaragdových veží má mnoho jedinečných vlastností: počnúc 32. poschodím sa plocha každého nasledujúceho poschodia zväčšuje. Vďaka tomu sú budovy asymetrické s odchýlkou 9 metrov v hornej časti. Hmotnosť najvyššej budovy je 186 000 ton. V jej základoch sú vyvŕtané pilóty a základové dosky s hrúbkou asi 3 metre. Obytný komplex „Polárna žiara“ je odvážny a jedinečný projekt stelesnený v štýle hi-tech, ktorý získal cenu Medzinárodnej asociácie architektov. V tomto projekte sa spájajú najpokročilejšie úspechy v oblasti architektúry a dizajnu, konštrukčných a inžinierskych zariadení. Obytný komplex „Polárna žiara“ je navrhnutý tak, aby obyvatelia Nur-Sultana zostali počas drsnej zimy v teple a pohodlí 24 hodín denne. Za týmto účelom spája všetky tri budovy veľký stylobát, ktorý poskytuje celý rad infraštruktúry: samoobsluhy, butiky, kozmetické salóny, kaviarne, banky a ďalšie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom:Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=38}}</ref> Abu Dabí Plaza je multifunkčný komplex pozostávajúci z niekoľkých budov rôznej výšky, ktoré sú postavené v hlavnom meste Kazachstanu. Výstavba štyroch výškových budov sa začala v novembri 2010 a dokončená bude v roku 2021. Po dokončení stavby sa Abu Dabí Plaza stane najvyššou budovou v Kazachstane a Strednej Ázii s vrcholom veže vo výške 320 metrov a so 75 poschodiami. Celková plocha hotela Abu Dabí Plaza je viac ako 515 000 m². Abu Dabí Plaza je tiež „mestom v meste,“ pretože spája 12-poschodový hotel Sheraton, nákupné centrum, supermarket, lekáreň, kaviareň a detské zábavné centrum ako aj kancelárie a apartmány business tried.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=34}}</ref> [[Súbor:Монумент Байтерек.jpg|náhľad|Bajterek]] Bajterek je jedným z pôvodných symbolov hlavného mesta a je vyobrazený na väčšine suveníroch. Veža Bajterek je už mnoho rokov určujúcim symbolom Kazachstanu. Výstup na kruhovú vyhliadkovú plošinu, z ktorej je nádherný výhľad na novú časť Nur-Sultana – „Ľavý breh,“ je nevyhnutnou súčasťou prehliadky mesta. Bajterek bol „vrytý“ tak hlboko do myslí ľudí, že v mnohých mestách a dedinách môžete nájsť jeho repliky. Nebuďte prekvapení, keď počas svojej cesty do Kazachstanu uvidíte v centrách dedín/miest veľa malých a stredne veľkých „Bajterekov.“ Podľa populárnej legendy je Bajterek magickým „stromom života,“ ktorý po dlhej ceste našiel hrdina mnohých kazašských príbehov, Er-Tostik. Podľa legendy čarovný vták Samruk každý deň kladie do konárov stromu zlaté vajce so všetkými snami a túžbami ľudí, ktoré sú v ňom ukryté a ktoré potom ukradne zlý drak. Na druhý deň sem však kladie nové vajce, ktoré predstavuje znovuzrodenie. Veža vysoká 97 metrov predstavuje štylizovaný strom zakončený obrovskou zlatou kupolou (priemer 22 metrov), ktorá predstavuje toto vajce. Jednou z obľúbených zábav pre návštevníkov Bajtereku je položenie rúk na kovový odtlačok dlane prvého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý sa nachádza v panoramatickej hale veže. Ľudia si niečo želajú a hovorí sa, že sa tieto želania splnia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=БАЙТЕРЕК|url=http://bayterek.kz/|vydavateľ=bayterek.kz|dátum prístupu=2021-06-03}}</ref> Centrálna koncertná sieň „Kazachstan“ je centrom múzických umení v Nur-Sultane. Navrhol ju taliansky architekt Manfredi Nicoletti a slávnostne ju otvoril vtedajší prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev v predvečer Dňa nezávislosti Kazachstanu – 15. decembra 2009. Tvar budovy evokuje dynamiku lupeňov kvetu ako metaforu dynamiky samotnej hudby. Vonkajšia konštrukcia budovy je tvorená radom zakrivených betónových šikmých stien s modrým lakovaným skleneným obkladom zo zadnej strany. Takáto štruktúra chráni vnútorné časti budovy pred drsnými poveternostnými podmienkami Nur-Sultanu. Budova obsahuje tri rôzne hudobné sály. Zahŕňa tiež reštaurácie, obchody a bary.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=30}}</ref> Knižnica Prvého Prezidenta Kazašskej republiky – El Basy („Vodcu Národa“), bola založená 13. marca 2014 s cieľom zabezpečiť fungovanie osobnej knižnice a archívu Nursultana Nazarbajeva, študovať históriu a vývoj Kazachstanu a tiež propagovať myšlienky a iniciatívy prvého prezidenta doma i v zahraničí. Knižnica zhromaždila viac ako 20 000 kníh a 700 exponátov z osobnej zbierky Nursultana Nazarbajeva: dary hláv štátov, umelecké výrobky a historické kuriozity získané na náklady samotného prvého prezidenta. Prostredníctvom elektronickej databázy môžu návštevníci získať prístup k zdrojom Svetovej digitálnej knižnice a Globálnej knižnice elektronických časopisov. Medzi inými aj Kongresová knižnica, Knižnica univerzity v Oxforde a Cambridge, Ruská štátna knižnica atď.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=28}}</ref> Hlavna mešita v Nur-Sultane je postavena z bieleho mramoru a posobivo sa tyči do vyšky 77 metrov. Nachadza sa na Pravom brehu, v blizkosti pamatnika Kazak Eli („Kazašsky narod“) a Pyramidy. Nazov mešity Chazret Sultan nam pripomina najrozširenejši titul svateho sufi Chodži Ahmeda Jasaviho. Prvenstvo medzi mešitami ziskal Chazret Sultan až v juli 2012. Teraz je to jedna z najvačšich mešit v Strednej Azii. Na rozlohe viac ako 11 hektarov sa tu može sučasne modliť až desaťtisic ľudi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=26}}</ref> Palác Mieru a Harmónie je oficiálnym názvom paláca. Je to 62 metrov vysoká pyramída, ktorá sa nachádza na Pravom brehu, priamo oproti prezidentskej rezidencii Ak Orda a je jednou z najpozoruhodnejších pamiatok mesta. 4 strany pyramidy sú orientované na 4 svetové strany. To slúži ako symbol priatel'stva, jednoty, mieru a tolerancie, za ktorými si Kazachstan stoji.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom: Hertfordshire Press Ltd.2021|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=20}}</ref> == Šport  == Kazachstánskym športovcom sa od začiatku samostatná účasť na olympijských hrách darí, majú na svojom konte už 16 zlatých olympijských medailí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахстан — Википедия|url=https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD|vydavateľ=ru.wikipedia.org|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}</ref> Kazachstan má hlavné silné boxerský školu, boxeri dostali z olympiády už 22 medailí, z toho 7 zlatých. Na najvyššej úrovni dosiahnete v ringu [[:en:Gennady_Golovkin|Gennady Golovkin]], [[:cs:Bachyt_Sarsekbajev|Bachyt Sarsekbajev]], [[:cs:Serik_Sapijev|Serik Sapijev]], [[:cs:Bekzat_Sattarchanov|Bekzat Sattarchanov]], [[:cs:Vasilij_Žirov|Vasilij Žirov]], [[:cs:Jermachan_Ibraimov|Jermachan Ibraimov]], [[:cs:Bachtijar_Artajev|Bachtijar Artajev]] a [[:cs:Danijar_Jelusinov|Danijar Jelusinov]]. Cyklista [[:cs:Alexandr_Vinokurov|Alexander Vinokurov]] - je jedným z najvýznamnejšich športovcov, olympijský víťaz v cestnej cyklistiky a manažér známeho tímu «[[:cs:Astana–Premier_Tech|Astana Team]]». [[:cs:Olga_Rypakovová|Olga Rypaková]] získala olympijské zlato v trojskoku, [[:cs:Jurij_Melnyčenko|Jurij Melnyčenko]] v zápase grécko-rímskom, [[:cs:Olga_Šišiginová|Olga Šišiginová]] v behu na 100 metrov cez prekážky, [[:cs:Vladimir_Smirnov_(lyžař)|Vladimir Smirnov]] v behu na lyžiach na 50 km. Ešte v ZSSR ziskal olympijské zlato basketbalista [[:cs:Alžan_Žarmuchamedov|Alžan Žarmuchamedov]]. Stále väčšej popularite sa teší ľadový hokej. Kazachstan vyslal niekolko klubov do Kontinentálnej hokejovej ligy, najlepším z jeho klubov je Barys Nur-Sultan (Barys Astana).[https://hcbarys.kz/en/] V severoamerickej NHL sa presadil [[Jevgenij Viktorovič Nabokov|Jevgenij Nabokov]]. [[Zarina Dijasová]] a [[Julia Putincevová]] prenikli do prvej päťdesiatky rebríčka svetových tenisiek, v prvej stovke je aj [[Michail Alexandrovič Kukuškin|Michail Kukuškin]]. Horolezec [[:cs:Anatolij_Bukrejev|Anatolij Bukrejev]] dokázal osemnásťkrát vyliezť na vrchol prevyšujúci 8000 metrov. [[:en:Zhansaya_Abdumalik|Žansaya Abdumalik]] - kazašská šachistka, veľmajsterka medzi mužmi (2021), medzinárodná majsterka (2017) a veľmajsterka žien (2014). Zástupca mesta Almaty zo strany [[:en:Nur_Otan|Nur Otan]] (od 14. januára 2021). V Kazachstane sa konali zimné ázijské hry 2011. Konali sa od 30. januára do 6. februára 2011 v Nur – Sultane (Astane) a Almaty. <ref>{{Citácia knihy|titul=Asijské zimní hry 2011|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Asijsk%C3%A9_zimn%C3%AD_hry_2011&oldid=17654164|rok=2019-09-18|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 17654164}}</ref> == Zahraničná politika == Kazachstan, [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Kirgizsko]] a [[Tadžikistan]] vytvorili v roku 2000 [[:en:Eurasian_Economic_Community|Euroázijské hospodárske spoločenstvo]], aby oživili predchádzajúce snahy o harmonizáciu obchodných ciel a vytvorenie zóny voľného obchodu v rámci colnej únie. 1. decembra 2007 bolo oznámené, že Kazachstan bol zvolený za predsedu [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu]] v Európe na rok 2010. Kazachstan bol prvýkrát zvolený za člena Rady [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pre ľudské práva 12. novembra 2012. Kazachstan aktívne podporuje mierové misie OSN na Haiti, Západnej Sahare a Pobreží Slonoviny. V marci 2014 ministerstvo obrany vybralo 20 kazašských vojenských pracovníkov ako pozorovateľov mierových misií OSN. Zahraničná politika Kazachstanu je zameraná na Rusko, [[Čína|Čínu]], [[Spojené štáty|USA]], [[Európska únia|EÚ]] a arabské krajiny. Jedná sa o krajiny, vzťahy, s ktorými sú oficiálne orgány Kazachstanu definovali ako strategické. Od získania nezávislosti v roku 1991 uskutočňuje Kazachstan takzvanú „viacvektorovú zahraničnú politiku“. <ref>{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&oldid=114686169|rok=2021-06-04|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114686169}}</ref> === Kazachstan a Ruská federácia === [[Súbor:Парад в честь 70-летия Великой Победы - 04.jpg|náhľad|263x263bod|N. Nazarbajev a V. Putin]] Kazachstan bol prvým štátom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], s ktorým Rusko podpísalo 25. mája 1992 „Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“. Podľa zmluvy strany uznávajú nedotknuteľnosť hraníc, ktoré existujú medzi nimi, a zaväzujú sa vykonávať rovnocennú a prospešnú hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. Ďalším zásadným bilaterálnym dokumentom je "Deklarácia o večnom priateľstve a spojenectve orientovanej na 21. storočie“ podpísaná v júli 1998 počas pracovnej návštevy N. [[Nursultan Nazarbajev|Nazarbajeva]] v [[Moskva|Moskve]] (Rusko ani Kazachstan nemajú podobnú dohodu so žiadnou inou krajinou). Za posledné roky bolo medzi krajinami podpísaných viac ako 270 dohôd. Medzi nimi: "Deklarácia o rozšírení a prehĺbení rusko-kazašskej spolupráce" (1995), "Zmluva o právnom postavení občanov oboch republík" (1995), "Dohoda o zjednodušenom postupe pri nadobúdaní občianstva" (1995), "Dohoda o colnej únii" ( 1995), "Zmluva medzi Ruskou federáciou a Kazašskou republikou o štátnej hranici" (2005) a ďalšie. Rusko si v súčasnosti prenajíma 111 913 km² kazašského územia (4,1% územia krajiny) vrátane kozmodrómu [[Bajkonur]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Российско-казахстанские отношения. Справка|url=https://www.zakon.kz/59931-rossijjsko-kazakhstanskie-otnoshenija..html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210607122405/https://www.zakon.kz/59931-rossijjsko-kazakhstanskie-otnoshenija..html|dátum archivácie=2021-06-07}}</ref> === Kazachstan a Spojené štáty americké === Diplomatické vzťahy Kazašskej republiky so Spojenými štátmi americkými sa nadviazali nasledujúci deň po tom, ako Amerika uznala zvrchovanosť Kazachstanu. Hlavné kontakty medzi týmito dvoma krajinami sú v oblasti obrany a bezpečnosti. Kazachstan sa tiež zúčastňuje na programe "Partnerstvo za mier" iniciovanom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. 11. apríla 2010 sa prezidenti Nazarbajev a [[Barack Obama|Obama]] stretli na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone, aby rokovali o posilnení strategického partnerstva medzi USA a Kazachstanom. Zaviazali sa zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu na podporu jadrovej bezpečnosti, regionálnej stability v Strednej Ázii, hospodárskej prosperity a ľudských hodnôt. V apríli 2011 prezident Obama zavolal prezidentovi Nazarbajevovi a rokoval o mnohých spoločných snahách o jadrovú bezpečnosť vrátane poskytnutia jadrového materiálu z reaktora "BN-350". Zhodnotili pokrok pri dosahovaní cieľov, ktoré si obaja prezidenti stanovili počas svojho bilaterálneho stretnutia na samite o jadrovej bezpečnosti v roku 2010. 28. júna 2016 bol Kazachstan zvolený za nestáleho člena [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] na dvojročné funkčné obdobie. <ref>{{Citácia knihy|titul=Kazakhstan–United States relations|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazakhstan%E2%80%93United_States_relations&oldid=1026074960|rok=2021-05-31|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1026074960}}</ref> === Kazachstan a Čína === Vzťah medzi týmito dvoma ázijskými krajinami má pomerne dlhú a bohatú históriu. [[Čína]] a Kazachstan sú medzi sebou vo vynikajúcom vzťahu. To platí aj pre politiku a cestovný ruch a ďalšie oblasti. Rovnako ako ďalšie krajiny Strednej Ázie ich spájala [[Hodvábna cesta|Veľká hodvábna cesta]]. Takto sa dovážal nielen hodváb, ale aj kozmetika, ryža, čaj. Tieto obchodné vzťahy tiež zohrávali úlohu pri vývoji nových technológií a umenia. Už v roku 1993 bol podpísaný dokument o priateľských vzťahoch medzi krajinami. Deklarovalo sa v ňom dodržiavanie neútočenia, ako aj rešpekt Číny zo zvrchovanosti Kazachstanu. Bolo veľmi dôležité prinútiť čínsku stranu, aby sľúbila, že nepoužije jadrové zbrane. ČĽR už v roku 1995 poskytovala Kazachstanu tieto záruky. V posledných rokoch sa začal turistický sektor rozvíjať aktívnejšie. To zohralo veľkú úlohu pri posilňovaní vzťahov medzi krajinami a prilákalo tiež významné investície z Číny. Mnoho bežných ľudí navštívilo priateľskú krajinu, aby sa dozvedeli viac o miestnej kultúre a ak je to možné, dozvedeli sa niečo pre seba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Китай и Казахстан:Грандиозные результаты, прекрасные перспективы|url=http://kz.china-embassy.org/rus/dszc/emba/t1433443.htm|vydavateľ=kz.china-embassy.org|dátum prístupu=2021-06-08}}</ref> A obchodné vzťahy medzi krajinami sú na vysokej úrovni. Čína sa tak už stala jedným z najdôležitejších partnerov Kazachstanu v oblasti obchodu. Obchodný obrat každoročne rastie, len za posledné dva roky vzrástol o takmer 45%. Nemožno ignorovať dodávky plynu z Kazachstanu do Číny. V posledných rokoch vznikol čínsko-kazašský plynovod, cez ktorý sa už prečerpalo viac ako 183 miliárd kubických metrov plynu. Energia sa začala rozvíjať veľmi aktívne: jadrová a veterná. Priateľskú spoluprácu oboch krajín na samite [[Šanghajská organizácia spolupráce|ŠOS]] treba spomenúť osobitne. Každý rok sa zástupcovia ŠOS stretávajú, aby diskutovali o najdôležitejších otázkach a určili vektor vývoja pre nasledujúce mesiace. To umožňuje každému aktívnejšie sa rozvíjať v mnohých oblastiach činnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Общее состояние двусторонних отношений|url=http://kz.china-embassy.org/rus/zhgx/zhgxgk/|vydavateľ=kz.china-embassy.org|dátum prístupu=2021-06-08}}</ref> === Kazachstan a Európska únia === Jedným z najdôležitejších v zahraničnej politike Kazachstanu je európske smerovanie. Vyhliadky a nevyhnutnosť rozvoja vzťahov s [[Európska únia|Európskou úniou]] pre Kazachstan určuje úloha a miesto tejto únie v európskej a svetovej politike, hospodárstve a kultúre. Európska únia a Kazachstan sú partnermi a majú stále sa rozširujúci spoločný dialóg. Kazachstan je spojený s Európskou úniou spoločným záujmom v oblasti regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti, hospodárstva, sociálneho a kultúrneho rozvoja, uskutočňovania investičných aktivít, veľkých medzinárodných projektov, priťahovania pokrokových technológií a poznatkov do krajiny. Udržiavanie vzťahov na vysokej úrovni medzi našou republikou a Európskou úniou je prioritou. Moderné obdobie, ktorého sme svedkami, je zamerané na upevnenie a rozšírenie postavenia EÚ v strednej Ázii a kaspickom regióne. EÚ dnes už vyvinula svoju víziu budúcnosti Strednej Ázie ako regiónu, ktorý sa môže stať prekážkou obchodovania s drogami, nelegálnej migrácie a náboženského extrémizmu. Zahraničná politika novo nezávislých štátov stredoázijského regiónu bola od samého začiatku zameraná na nadviazanie rovnocenných a vzájomne výhodných vzťahov so všetkými štátmi sveta. Jednou z týchto priorít je samozrejme rozvoj spolupráce s Európskou úniou. Spolupráca s Európskou úniou, ktorá zaujíma popredné miesto vo svetovej politike a ekonomike, má v kazašskej zahraničnej politike osobitné miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахстан и ЕС|url=https://eeas.europa.eu/delegations/kazakhstan/14454/%D0%BA%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD-%D0%B8-%D0%B5%D1%81_ru|vydavateľ=EEAS - European Commission|dátum prístupu=2021-06-08|jazyk=ru}}</ref> === Členstvo v medzinárodných organizáciách === Kazachstan je členom nasledujúcich medzinárodných organizácií: * [[Organizácia Spojených národov]] * [[Spoločenstvo nezávislých štátov]] * [[Šanghajská organizácia spolupráce]] * Euroatlantická partnerská rada * Akčné plány individuálneho partnerstva * Rada pre spoluprácu turecky hovoriacich štátov * [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] * [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru]] * Skupina jadrových dodávateľov * [[Svetová obchodná organizácia]] * Organizácia islamskej spolupráce. == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Kazakhstan|wikt=Kazachstan}} {{Stredná Ázia}} {{Ázia}} {{Európa}} {{CIS}} {{OBSE}} [[Kategória:Kazachstan| ]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Stredná Ázia]] [[Kategória:Štáty v Ázii]] jwg6r3syl1ie258j59aq5gzkbejvpss 0 4832 8368489 8352247 2026-09-12T09:17:25Z Andrej-airliner 43530 +2026 8368489 wikitext text/x-wiki {{September}} {{Deň v roku|247|[[Rozália]]}} *Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva (Medzinárodný deň na Slovensku v roku 2022) == Udalosti == * {{0}}[[476]] – [[Odoaker]] zosadil rímskeho cisára [[Romulus Augustus|Romula Augusta]] a proklamoval sa za kráľa Itálie, čím zanikla [[Západorímska ríša]] * [[1870]] – cisár [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleon III.]] bol detronizovaný a Francúzsko sa stalo opäť [[Tretia francúzska republika|republikou]] * [[1888]] – americký vynálezca [[George Eastman]] si dal patentovať fotoaparát, ktorý používal rolku filmu ([[Eastman Kodak]]) * [[1947]] – Na horskej samote Jánošíkovo sa česko-slovenským vojakom vzdal Burlak, vlastným menom [[Volodymyr Ščigolskyj]], veliteľ sotne. [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] * [[1951]] – prvý živý medzikontinentálny [[Televízia (prenos)|televízny prenos]] – z [[konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] o [[Japonsko|japonskej]] [[mier]]ovej dohode v [[Kalifornia|kalifornskom]] [[San Francisco|San Franciscu]] * [[1972]] – americký plavec [[Mark Spitz]] sa na [[Letné olympijské hry 1972|LOH v Mníchove]] stal prvým športovcom v dejinách, ktorý získal sedem zlatých medailí na jednej [[Olympijské hry (moderné)|olympiáde]], čo prekonal až [[Michael Phelps]] ôsmimi zlatými medailami na [[Letné olympijské hry 2008|LOH 2008 v Pekingu]] * [[1984]] – spoločný štart troch družíc ([[Kosmos 1593]], [[Kosmos 1594]], [[Kosmos 1595]]) pre navigačný systém [[GLONASS]] * [[1998]] – študenti [[Larry Page]] a [[Sergey Brin]] založili spoločnosť [[Google]] * [[2005]] – otvorenie stavby [[Most Apollo]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[2016]] – svätorečenie [[Matka Tereza|Matky Terezy]] na Námestí sv. Petra vo [[Vatikán]]e * [[2026]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu odporúčajúcu používanie zobrazenia [[Equal Earth]] z roku [[2018]] na mapách sveta namiesto [[Mercatorovo zobrazenie|Mercatorovho zobrazenia]], ktoré výrazne skresľuje pomery rozlôh jednotlivých krajín == Narodenia == [[Súbor:Juraj Herz KVIFF.jpg|thumb|upright|[[Juraj Herz]] (* 1934)]] [[Súbor:TaylorHawkTributeWemb030922 (117 of 281) (52333465977) (cropped).jpg|thumb|upright|[[Mark Ronson]] (* 1975)]] [[Súbor:Beyoncé - Tottenham Hotspur Stadium - 1st June 2023 (10 of 118) (52946364598) (best crop).jpg|thumb|upright|[[Beyoncé]] (* 1981)]] * [[1768]] – [[François-René de Chateaubriand]], francúzsky diplomat a spisovateľ († [[1848]]) * [[1791]] – [[Jan Svatopluk Presl]], český prírodovedec († [[1849]]) * [[1809]] – [[Juliusz Słowacki]], poľský romantický básnik a dramatik († [[1849]]) * [[1814]] – [[James Joseph Sylvester]], anglický matematik († [[1897]]) * [[1824]] – [[Anton Bruckner]], rakúsky skladateľ († [[1896]]) * [[1885]] – [[Dimitrios Lundras]], grécky gymnasta a admirál († [[1970]]) * [[1892]] – [[Helmuth Plessner]], nemecký filozof († [[1985]]) * [[1899]] – [[Ida Kamińska]], poľská herečka († [[1980]]) * [[1902]] – [[Alojz Miškovič]], slovenský historik a literárny historik († [[1967]]) * [[1905]] – [[Mary Renaultová]], anglická spisovateľka († [[1983]]) * [[1906]] – [[Alexander Moyzes]], slovenský skladateľ († [[1984]]) * [[1913]] – [[Kenzó Tange]], japonský architekt († [[2005]]) * [[1918]] – [[Gerald Wilson]], americký džezový trubkár, hudobný skladateľ a aranžér († [[2014]]) * [[1919]] – [[Émile Bouchard]], kanadský hokejista († [[2012]]) * [[1926]] – [[Ivan Illich]], chorvátsko-rakúsky anarchista a kritik vývoja spoločnosti († [[2002]]) * [[1927]] – [[John McCarthy]], americký informatik († [[2011]]) * [[1929]] – [[Božena Bobáková]], slovenská spisovateľka * 1929 – [[Bea Littmannová]], slovenská speváčka († [[2018]]) * [[1934]] – [[Clive Granger]], britský ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu († [[2009]]) * 1934 – [[Juraj Herz]], český herec a režisér slovenského pôvodu († [[2018]]) * 1934 – [[Jan Švankmajer]], český tvorca animovaných filmov, výtvarník a animátor * [[1937]] – [[Renzo Piano]], taliansky architekt * [[1944]] – [[František Karnok]], slovenský džezový inštrumentalista († [[2011]]) * [[1949]] – [[František Olejník]], slovenský vedecko-pedagogický pracovník a komunálny politik * [[1953]] – [[Fatih Terim]], turecký futbalista a tréner * [[1957]] – [[Khandi Alexanderová]], americká herečka * 1957 – [[Milan Chautur]], slovenský gréckokatolícky eparchiálny biskup * [[1967]] –  [[Peter Kovalčík]], slovenský prekladateľ, cestovateľ a bádateľ * [[1970]] – [[Stanislav Konstantinovič Smirnov]], ruský matematik * [[1971]] – [[Mark Knowles]], bahamský tenista * [[1973]] – [[Magnus Johansson]], švédsky hokejista * [[1975]] – [[Mark Ronson]], anglický hudobník, dídžej a hudobný producent * [[1979]] – [[Maxim Sergejevič Afinogenov]], ruský hokejista * 1979 – [[Kristina Krepelová]], chorvátska herečka * [[1981]] – [[Beyoncé Knowlesová|Beyoncé]], americká R&B speváčka, textárka, producentka, herečka, tanečnica a modelka * [[1982]] – [[Mark Lewis-Francis]], britský atlét * [[1983]] – [[Marek Ferenci]], slovenský kulturista * [[1985]] – [[Raúl Albiol]], španielsky futbalista * [[1986]] – [[Alexandra Borbélyová]], slovenská herečka maďarského pôvodu * [[1991]] – [[Pavol Bajza]], slovenský futbalový brankár == Úmrtia == [[Súbor:Portrait novomesky-laco.jpg|thumb|upright|[[Laco Novomeský]] († 1976)]] * {{0}} [[422]] – [[Bonifác I.]], 42. pápež (* ?) * [[1439]] – [[Křišťan z Prachatic]], český matematik a astronóm (* pred [[1370]]) * [[1515]] – [[Barbora Hohenzollernská]], brandenburská kňažná, prvá manželka českého kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]] (* [[1464]]) * [[1784]] – [[César-François Cassini de Thury]], francúzsky astronóm (* [[1714]]) * [[1907]] – [[Edvard Grieg]], nórsky skladateľ (* [[1843]]) * [[1914]] – [[Charles Péguy]], francúzsky básnik a mysliteľ (* [[1873]]) * [[1951]] – [[Louis Adamic]], americký spisovateľ (* [[1899]]) * [[1963]] – [[Robert Schuman]], francúzsky politik (* [[1886]]) * [[1965]] – [[Albert Schweitzer]], nemecko-francúzsky teológ (* [[1875]]) * [[1976]] – [[Laco Novomeský]], slovenský básnik a komunistický politik (* [[1904]]) * [[1978]] – [[Herbert Dingle]], anglický astrofyzik (* [[1890]]) * [[1987]] – [[František Dibarbora]], slovenský herec (* [[1916]]) * [[1989]] – [[Georges Simenon]], francúzsky spisovateľ (* [[1903]]) * [[1991]] – [[Henri de Lubac]], francúzsky kardinál a profesor (* [[1896]]) * [[1997]] – [[Hans Jürgen Eysenck]], britský psychológ (* [[1916]]) * 1997 – [[Aldo Rossi]], taliansky architekt (* [[1931]]) * [[2006]] – [[Steve Irwin]], austrálsky autor dokumentárnych filmov (* [[1962]]) * [[2008]] – [[Andrej Kristín]], slovenský režisér prírodopisných filmov (* [[1928]]) * [[2014]] – [[Wolfhart Pannenberg]], nemecký evanjelický teológ (* [[1928]]) * [[2015]] – [[Pavel Maňka]], slovenský výtvarník (* [[1929]]) * [[2024]] – [[Luis Ayala (tenista)|Luis Ayala]], čílsky tenista (* [[1932]]) * [[2025]] – [[Giorgio Armani]], taliansky módny návrhár (* [[1934]]) == Iné projekty == {{Projekt}} {{mesiace}} [[Kategória:4. september| ]] [[Kategória:September| 04]] [[Kategória:Dni|~0904]] caaa38r660f7wbxjj25abeusid57trp 0 7737 8368513 8367102 2026-09-12T11:27:00Z Luketheslovak 200569 8368513 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Gbely | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Gbely church.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Michala Archanjela | Znak = Coat of arms of Gbely.png | Vlajka = Gbely-skalica-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Skalica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = Gbelský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.716111 | Zemepisná dĺžka = 17.122222 | Nadmorská výška = 190 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1392 | Starosta = Martin Jahodka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 45 | Kód = 504351 | EČV = SI | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mesto Gbely<br/>Námestie Slobody 1261<br/>908 45 Gbely | E-mail = sekretariat@gbely.sk | Telefón = +421 (0)34/690 64 11 | Fax = +421 (0)34/690 64 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.gbely.sk | Commons = Gbely | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Gbely''' sú neexistujúce [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Skalica (okres)|okrese Skalica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto Už Nie Je Sranda (‿∣‿) 💨 | url = https://www.youtube.com/watch?v=iEr8ccZS3Tg | dátum vydania = 2026-09-07 | dátum prístupu = 2026-09-12 | priezvisko = Duklock}}</ref> V okolí mesta sa nachádzajú náleziská [[ropa|ropy]]. == Polohopis == Mesto sa nachádza v severozápadnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]], {{Km|20|m|w}} južne od [[Skalica (mesto)|Skalice]], {{Km|25|m|w}} západne od [[Senica|Senice]] a {{Km|40|m|w}} severne od [[Malacky|Malaciek]]. Východná časť územia mesta spadá do geomorfologického celku [[Chvojnická pahorkatina]] a východná časť do celkov [[Borská nížina]] a [[Dolnomoravský úval]]. Západnú časť mesta ohraničuje rieka [[Morava (rieka)|Morava]], na juhu susedí mesto s obcami [[Brodské]], [[Kúty (okres Senica)|Kúty]], [[Čáry]], [[Smolinské]], na východe s obcou [[Petrova Ves]] a na severe s mestom [[Holíč]] a obcou [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčany]]. Mestom pretekajú Barinský potok a [[Unínsky potok]]. Najvyšším miestom v katastri mesta je [[Ostrý vrch (255,5 m n. m.)|Ostrý vrch]] nachádzajúci sa južne od intravilánu. Cez Gbely prechádza [[železničná trať Kúty – Sudoměřice]]. Cez mesto vedú cesty 3. triedy III/1134 Adamov - Gbely - Petrova Ves a III/1155 Gbely - Smolinské - Šaštín-Stráže. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala Archanjela]], jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1844]]{{--}}[[1853]]. Na jeho postavenie údajne prispela aj cisárska rodina. Loď kostola je zaklenutá pruskými [[klenba]]mi, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu klasicistický hlavný [[oltár]] s obrazom sv. Michala od F. Rutteho z [[Viedeň|Viedne]] z roku [[1839]]. Bočný oltár je klasicistický z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]] s obrazom [[Immaculata|Immaculaty]] z roku 1839, druhý bočný oltár je z roku roku 1853 s obrazom [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]]. Autorom oboch oltárnych obrazov je F. Rutte. [[Kazateľnica]] pochádza zo začiatku 19. storočia, ukončená je sochou Dobrého pastiera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gbely - Kostol sv. Michala Archanjela | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gbely-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a lizénami s kvádrovaním. Okná lode sú termálne s profilovanými šambránami. Veža je lemovaná pilastrami, pod korunnou rímsou má terčík s hodinami, ukončená je ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Gbely kostol 01.jpg|Kostol sv. Michala Archanjela Súbor:Gbely kostol 02.jpg|Detail veže Súbor:Gbely kostol 03.jpg|Detail portálu Súbor:Gbely kostol 04.jpg </gallery> * Mariánsky stĺp, [[barok]]ové súsošie Immaculaty z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3168 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v blízkosti kostola. * Trojičný stĺp, klasicistické súsošie z druhej polovice 19. storočia. Obnovou prešiel v roku [[1893]]. Súsošie sa skladá zo stĺpu, na ktorom sú na oblaku sediace sochy [[Boh otec|Boha otca]] a [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Holubica ako symbol Ducha svätého sa nachádza medzi dvoma postavami ako kovaná pozlátená socha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gbely - Trojičný stĺp | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gbely-trojicny-stlp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Normal 1090402683 4 immaculata.jpg|Mariánsky stĺp Súbor:Gbely stĺp 01 03.jpg|Detail sv. Floriána zo súsošia Súbor:Gbely stĺp 02 01.jpg|Trojičný stĺp Súbor:Gbely stĺp 02 02.jpg </gallery> * Kalvária - súsošie s krížovou cestou na miestnom cintoríne === Turistika === * Mestská a naftárska expozícia Gbely - expozícia o obyvateľoch mesta z 1. polovice 20. stor. a o histórii ťažby ropy v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zaujímavé tipy pre návštevníkov - Oficiálna stránka mesta Gbely | url = https://www.gbely.sk/mesto/navstevnik/zaujimave-tipy-pre-navstevnikov/ | vydavateľ = www.gbely.sk | dátum prístupu = 2025-09-20}}</ref> * prvý ropný vrt v Československu * [[Ostrý vrch (255,5 m n. m.)|Ostrý vrch]] - vrch južne od mesta s rozhľadňou Mojmírova bašta a turistickým vybavením * lesy v okolí - u ktorých prevládajú borovicové lesy s výmerou 2 789 ha (v katastri mesta) * [[Adamovské jazerá]] - rekreačná oblasť a chránené vtáčie územie * rieka [[Morava (rieka)|Morava]] == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Medlen]] (* [[1870]] – † [[1944]]), objaviteľ ložísk ropy a zemného plynu * [[Ferdinand Juriga]] (* [[1874]] – † [[1950]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[politik]] a národný buditeľ * [[Matej Kocak|Matej Kocák]] (* [[1882]] – † [[1918]]), seržant Námornej pechoty USA * [[Jozef Čársky]] (* [[1886]] – † [[1962]]), rímskokatolícky [[biskup]], apoštolský administrátor košickej diecézy * [[Konštantín Čársky]] (* [[1899]] – † [[1987]]), [[lekár]], chirurg, univerzitný profesor * [[Konštantín Hudec]] (* [[1901]] – † [[1952]]), hudobný [[historik]] a vedec * [[Ladislav Dúbrava]] (* [[1934]] – † [[1982]]), [[pedagóg]] a [[fyzik]] == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Deutsch-Wagram]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Židlochovice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Gbeloch]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Gbely|wikt=Gbely}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Skalica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Gbely| ]] [[Kategória:Okres Skalica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] 01sekhyacq3gx8m0kbebv8pw721ji49 0 9171 8368388 8171153 2026-09-11T20:42:56Z Maximilián Fedora 259749 8368388 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Rád bratov nemeckého domu svätej Márie v Jeruzaleme | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Insignia Germany Order Teutonic.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = znak rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = Deutscher Orden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = Mapa rádových sídiel v [[Európa|Európe]] vrátane rádového štátu okolo roku [[1300]] | Mapa2 = | Latinský názov = ''Ordo domus Sanctae Mariae Theutonicorum Hierosolymitanorum'' | Oficiálny Názov = | Krátky názov = OT | Motto = ''Heilen, hindern und helfen''{{Break}}(''Liečiť, brániť a pomáhať'') | Patrón = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätá Alžbeta Uhorská]]{{Break}}[[svätý Juraj]]{{Break}}svätá Mária Jeruzalemská | Vznik = [[1190]] | Zánik = | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] podriadený priamo [[Svätá stolica|Svätej stolici]], od roku [[1834]], ako rád rehoľných kanonikov | Úloha = pôvodne: ochrana pútnikov a pomoc potrebným; neskôr: obrana kresťanskej viery | Zakladateľ = | Sídlo = {{Nič}} * [[Akko]] (1192{{--}}1291) * [[Benátky]] (1291{{--}}1309) * [[Marienburg]] (1309{{--}}1466) * [[Königsberg ]] (1466{{--}}1525) * [[Mergentheim ]] (1525{{--}}1809) * [[Viedeň]] (1809{{--}}1918/1923) * [[Bruntál]] (1923{{--}}1938, 1945{{--}}1948) * [[Viedeň]] (1948{{--}}súčasnosť) | Veľmajster = Frank Bayard | Generálny predstavený = | Pôsobenie = pôvodne: [[Blízky východ]], neskôr [[Stredná Európa|stredná]] a [[južná Európa]] a [[Pobaltie]]; dnes: celosvetová organizácia | Jazyk = [[nemčina]], [[latinčina]] alebo miestne jazyky | Celkový počet členov = približne 1 100 | Odznak = [[Súbor:Teutonic Knights Arms.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Teutonic GM Arms.svg|vľavo|40px|okraj]] Najčastejšie heroldský kríž čiernej farby na striebornom poli, rovný siahajúci až ku okrajom. Výnimočné s rozšírenými koncami. Počas krížových výprav sa používali iné typy krížov. Ani potom to nebol znak ustálený a objavujú sa rôzne varianty. Veľmajstrov erb je doplnený o menší kríž s erbom. | Odev = [[Súbor:Coa Illustration Cross Teutonic Order.svg|vľavo|40px|okraj]] Biele plášte boli doplnené o typické čierne kríže. Odev bielej alebo sivej farby s čiernym [[Antonov kríž|antonovým krížom]] nosili iba členovia bez šľachtického pôvodu (rádoví bratia a seržanti), čierny odev s bielym plášťom nosili rádoví kapláni. | Rádová stuha = [[Súbor:Teutonic Order BAR.svg|60px|okraj]] | Wikimedia Commons = [[c:Category:Teutonic Order|Rád nemeckých rytierov]] | Webová stránka = https://www.deutscher-orden.at/ | Portál = }} '''Rád nemeckých rytierov''' (oficiálny názov '''Rád bratov nemeckého domu sv. Márie v Jeruzaleme''', {{v jazyku|lat|''Ordo domus Sanctæ Mariæ Theutonicorum Hierosolymitanorum''}}, {{v jazyku|deu|''Orden der Brüder vom Deutschen Haus St. Mariens in Jerusalem, Orden der Ritter des Hospitals St. Marien des Deutschen Hauses<ref>Deutscher Orden. In: ''Meyers Großes Konversations-Lexikon'', Bd. 4, 1906, s. 733-737. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Preu%C3%9Fen+%5B3%5D dostupné online]</ref>, Deutscher Ritterorden<ref>Deutscher Ritterorden. In: ''Pierer's Universal-Lexikon'', Bd.4, 1858, s. 924. [http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Deutscher+Ritterorden?hl=deutscher+orden dostupné online]</ref>, Deutscher Herrenorden<ref>Deutscher Herrenorden. In: ''Pierer's Universal-Lexikon'', Bd.4, 1858, s. 882. [http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Deutscher+Herrenorden?hl=deutscher+orden dostupné online]</ref>''}}) je [[Nemci|nemecký]] stredoveký [[rytiersky rád]], dnes čisto náboženský [[rehoľný rád]]. Je jedným z rytierskych rádov, ktoré vznikli počas križiackych výprav na území [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] s cieľom ochrániť pútnikov ku Kristovmu hrobu a tiež obrany kresťanských území na východe. Popri dvoch starších a vplyvnejších rádoch ([[Rád templárov]] a [[Maltézsky rád|Rád johanitov]]) sa v Jeruzalemskom kráľovstve nepresadil, a preto si hľadal pôsobisko v Európe, kde zohral významnú úlohu v dejinách [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]]. == Dejiny == [[Súbor:Malbork Teutonic Castle - UNESCO World Heritage Site.jpg|thumb|left|Hrad v [[Malbork]]u (''Marienburgu''), sídlo Rádu v rokoch 1309 – 1466]] === Vznik Rádu nemeckých rytierov a pôsobenie vo Svätej Zemi === Dejiny Rádu nemeckých rytierov sa začali písať počas [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], počas obliehania mesta [[Akko]] [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimami]] v rokoch [[1189]] – [[1191]]. Podobne ako [[Rád johanitov]] aj Rád nemeckých rytierov vznikol pôvodne ako rád pracovníkov spravujúcich [[hospic]] v Akku. Ako sa dozvedáme z diela ''História vzniku Rádu nemeckých rytierov'', prvotný majetok nadobudol hospic od mešťanov z [[Brémy|Brém]] a [[Lübeck]]u, vracajúcich sa späť domov z križiackej výpravy. Hospic bol zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]]. V roku [[1198]] sa z iniciatívy nemeckých kniežat mení spoločenstvo pracovníkov spravujúcich hospic na militantný rytiersky rád. V nasledujúcom roku túto transformáciu potvrdil aj pápež [[Inocent III.]] Celý názov Rádu nemeckých rytierov znie ''Fratres Domus hospitalis sanctae Mariae Teutonicorum in Jerusalem (Bratstvo Nemeckého hospitálu svätej Márie v Jeruzaleme)''. Vo Svätej Zemi mal novovzniknutý Rád nemeckých rytierov problémy presadiť sa popri dvoch starších rádoch, ktoré mali na týchto územiach značné majetky. Na rozdiel od [[Rád templárov|Rádu templárov]] či Rádu johanitov, Rád Nemeckých rytierov spravoval opevnenia prevažne len priamo na územiach kresťanských štátov, najmä na území [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] (východne a severovýchodne od Akka) a tiež vo východných oblastiach [[Kilíkia|Kilíkie]]. Najdôležitejším hradom Rádu nemeckých rytierov bol hrad [[Montfort (Izrael)|Montfort]] v severnej [[Palestína (územie)|Palestíne]], ktorý sa neskôr stal aj jeho hlavným sídlom. Vzhľadom na slabú pozíciu Rádu nemeckých rytierov na východe sa už od svojho vzniku Rád nemeckých rytierov orientoval viac na Európu so zámerom získať tam majetky. Preto sa veľmajster Rádu nemeckých rytierov [[Hermann von Salza]] rozhodol roku [[1211]] využiť pozvanie uhorského kráľa [[Ondrej II.|Ondreja II.]] do Sedmohradska s cieľom bojovať proti prenikajúcim [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánom]]. Za túto pomoc boli Rádu nemeckých rytierov prisľúbené rozsiahle majetky v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. === Rád Nemeckých rytierov v Uhorsku === V Uhorsku pôsobil Rád nemeckých rytierov v rokoch [[1211]] až [[1225]]. Za tento čas vybudoval Rád nemeckých rytierov v dovtedy zaostalej oblasti [[Burzenland]], za pomoci osadníkov z nemeckých krajín, viacero opevnených sídel a priniesli tejto oblasti hospodársky rozvoj. Rád nemeckých rytierov mal uľahčenú situáciu vďaka rozsiahlym kráľovským privilégiám, medzi ktoré patrilo napríklad oslobodenie od platenia daní, ktoré Rádu nemeckých rytierov potvrdil kráľ [[Ondrej II.]] listinou z roku [[1222]]. Vďaka tomuto rozmachu sa Rád nemeckých rytierov mohol čoskoro sústrediť nielen na obranu hraníc, ale tiež na vlastnú ofenzívu proti Kumánom a získavanie nových území. Narastajúca moc Rádu nemeckých rytierov v Uhorsku a tiež jeho požiadavky na čoraz väčšiu nezávislosť od uhorského kráľa sa nezhodovala so záujmami uhorskej šľachty, ani kráľa samotného. Preto v roku 1225 Ondrej II. Rád Nemeckých rytierov z územia Uhorského kráľovstva vyhnal. === Presun Rádu nemeckých rytierov do Pruska a križiacke výpravy proti pobaltským Prusom a Litovcom === [[Súbor:Teutonic Order 1260.png|thumb|Mapa územia Rádu v roku 1260]] V roku [[1225]] pozval Rád nemeckých rytierov do Pruska [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]], aby sa pripojil k prebiehajúcej križiackej výprave proti baltským pohanom. V marci nasledujúceho roka vydal pápež [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] v [[Rimini]] [[Zlatá bula riminská|Zlatú bulu]], ktorou Rád nemeckých rytierov poveril šírením kresťanstva na území pohanských baltských Prusov. Preto došlo k únii Rádu Nemeckých rytierov s [[Rád mečových bratov|Rádom mečových bratov]], ktorý už predtým pôsobil v oblasti Pobaltia. Úniu potvrdil pápež Gregor IX. listinou ''Za zjednotenie dvoch Rádov'' z 30. mája 1237. K prvej vlastnej vojenskej výprave Rádu nemeckých rytierov na tomto území došlo v rokoch [[1228]] a [[1229]]. Na novom území dostal Rád nemeckých rytierov najskôr od [[Konrád Mazovský|Konráda Mazovského]] hrad v blízkosti dnešného mesta [[Toruň]] (''Thorn'') a postupne na území Pruska vybudoval veľké množstvo prevažne tehlových hradov, pevností. V priebehu 13. storočia Rád nemeckých rytierov čelil dvom [[Prusko (historické územie)|pruským]] povstaniam. Prvé povstanie začalo roku [[1242]] pod vedením poľského vojvodu [[Swantopelek|Swantopelka]] sídliaceho v meste [[Gdansk]]. Toto povstanie bolo ukončené v roku [[1255]], keď Rád nemeckých rytierov za pomoci českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] dobyl pevnosť [[Sambia]]. Na kontrolu dobytého územia bola postavená pevnosť Konnigsberg (dnes [[Kaliningrad]]). Počas druhého povstania v rokoch [[1260]] až [[1270]] pod vedením [[Herkus Monte|Herkusa Monteho]], sa moc Rádu nemeckých rytierov na tomto území takmer rozpadla, keďže Prusi boli tentoraz na boje lepšie pripravení. Situáciu Rádu nemeckých rytierov zachránil až pápež, ktorý apeloval na nových nemeckých križiakov, chystajúcich sa na výpravu proti Mongolom, aby radšej prispeli na pomoc Rádu nemeckých rytierov a posilnili obranu hradov v Prusku. Podľa kronikára Rádu nemeckých rytierov sa križiacka výprava v Prusku oficiálne skončila roku [[1283]], no vzápätí začala ďalšia proti Litovcom. Medzi rokmi [[1305]] až [[1409]] podnikol Rád nemeckých rytierov okolo 300 ofenzívnych výprav a križiacky štát dosiahol v tomto období najväčší územný a mocenský rozmach vo svojej histórii. Medzitým Rád nemeckých rytierov definitívne stratil územia vo Svätej Zemi, keď bol najskôr roku [[1271]] [[Mamluci]] dobyli hrad Montfort, dovtedajšie hlavné sídlo rádu, následkom čoho bolo sídlo presunuté do mesta [[Akko]], vtedajšieho hlavného mesta Jeruzalemského kráľovstva. O 20 rokov neskôr, v roku [[1291]], padlo aj Akko a sídlo Rádu nemeckých rytierov sa presunulo do Benátok. Čoskoro bolo hlavné sídlo presunuté opäť, tentoraz na hrad Marienburg ([[Malbork]]), čím bolo [[de facto]] potvrdené, že Rád nemeckých rytierov má ústredné záujmy práve v oblasti Pruska. === Proti Novgorodu === V roku 1242 Rád nemeckých rytierov zaútočil na [[Novgorodská krajina|Novgorodskú republiku]] (dnes [[Rusko]]). V bitke na [[Čudské jazero|Čudskom jazere]] bol Rád nemeckých rytierov porazený [[Alexander Nevský|Alexandrom Nevským]]. Táto bitka je známa ako [[Bitka na Čudskom jazere]]. === Konflikt s Poľskou korunou a bitka pri Grunwalde 1410 === [[Súbor:Balt2_prusy.jpg|thumb|left|Prusko okolo roku 1350]] Zatiaľ čo na východe Rád nemeckých rytierov bojoval proti Litovcom, na západe začal postupne ohrozovať svojich dovtedajších spojencov, Poľské kráľovstvo. V roku [[1308]] [[Brandenburg|brandenburský]] markgróf, na popud rivalov poľského kráľa [[Vladislav II. Jagelo|Vladislava II. Jagela]], zaútočil na [[Gdansk]], významný prístav v oblasti [[Pomoransko|Pomoranska]]. Keďže kráľ Poľského kráľovstva Vladislav II. Jagelo sa v tejto dobe účastnil na bojoch v Rusku, poprosil Rád Nemeckých rytierov, ako svojich spojencov, aby hájil jeho záujmy na týchto územiach. Rád nemeckých rytierov dobyl späť mestá [[Gdansk]] a [[Tczew]], no predniesol nároky na Pomoransko ešte pred poľským kráľom. [[Vladislav II. Jagelo]] sa Pomoranska nemienil vzdať, nato Rád nemeckých rytierov anektoval toto územie, čím odrezal Poľsko od [[Baltské more|Baltského mora]]. To viedlo k viac ako storočnému konfliktu medzi Poľským kráľovstvom a Rádom nemeckých rytierov, no tiež k spojenectvu Poľského kráľovstva a Litvy proti Rádu nemeckých rytierov. V roku [[1385]] došlo tzv. [[Krewská zmluva|Krewskou zmluvou]] k Poľsko-litovskej únii, na čele ktorej stál poľský kráľ [[Vladislav II. Jagelo]]. Keď Litva získala v rámci tohto súštátia svojbytnosť, začal litovský správca, bratranec kráľa Vladislava II. Jagela [[Vytautas]] na územiach ovládaných Rádom nemeckých rytierov vyvolávať nepokoje. To viedlo k tomu, že veľmajster Rádu nemeckých rytierov [[Ulrich von Jungingen]] Poľskému kráľovstvu a Litve vyhlásil v auguste [[1409]] vojnu. V tejto vojne bolo záujmom Rádu nemeckých rytierov získať ďalšie územia na úkor Poľského kráľovstva a posilniť si svoju pozíciu v regióne, zatiaľ čo snahou Poľského krľóvstva bolo opätovné získanie prístupu k [[Baltské more|Baltskému moru]]. Spočiatku v tejto tzv. ''Veľkej vojne'' získal Rád nemeckých rytierov niekoľko pevností, zatiaľ čo kráľ Vladislav II. Jagelo sa otvorenej bitke snažil vyhýbať, keďže litovská armáda nebola na vojnu pripravená. Koncom roku 1409 Rád nemeckých rytierov uzavrel spojeneckú zmluvu s uhorským kráľom [[Žigmund Luxemburský|Žigmundom Luxemburským]] v [[Košice|Košiciach]]. Po množstve menších stretov sa v júli v roku 1410 nepriateľské vojská stretli pri dedine Grunwald. Dňa [[15. júl]]a sa na poliach neďaleko tejto dediny odohrala jedna z najväčších rytierskych bitiek stredoveku [[Bitka pri Grunwalde]]. Je ťažké odhadnúť presný počet bojovníkov, keďže jediný spoľahlivý prameň o bitke napísal [[Jan Długosz]] a ten sa o presných počtoch nezmieňuje. Niektoré zdroje{{chýba citácia}} uvádzajú stotisícové, či dokonca aj miliónové armády, čo sú vzhľadom na pomery vtedajšieho osídlenia, a keď vezmeme do úvahy známe počty účastníkov iných bitiek v tej dobe, značne prehnané čísla. V bitke pri Grunwalde Rád nemeckých rytierov napokon utrpel najdrvivejšiu porážku vo svojej histórii. Zahynul v nej nielen veľmajster Ulrich von Jungingen, ale takmer všetci významnejší členovia Rádu nemeckých rytierov. Poľsko-litovská armáda ukoristila všetkých 51 rádových [[Koruhva|koruhví]]. [[Súbor:Teutonic Order 1410.png|thumb|Mapa územia Rádu nemeckých rytierov na vrchole moci, v roku 1410]] Rád nemeckých rytierov síce nebol definitívne zničený, ako pôvodne kráľ Vladislav II. Jagelo zamýšľal, ale výrazne sa oslabila jeho pozícia v Prusku, ktorá sa už nikdy nedostala na úroveň na akej bol počas 14. storočia. Nasledujúci veľmajster rádu [[Ludwig von Erlichshausen]] podpísal mierovú zmluvu v meste [[Toruň]]. Touto zmluvou z roku [[1466]] sa Rád nemeckých rytierov stal podriadeným Poľskému kráľovstvu. Definitívny koniec pôsobenia Rádu nemeckých rytierov v Prusku prišiel v roku [[1525]], kedy veľmajster [[Albrecht von Brandenburg]] prestúpil na evanjelickú vieru. V nasledujúcom roku bol križiacky štát [[sekularizácia|sekularizovaný]] a stal sa úplne závislým od Poľského kráľovstva. === Rád nemeckých rytierov po strate území v Prusku a dnes === Po definitívnej strate území v Prusku viedol Rád nemeckých rytierov len minimum militantných aktivít. Výnimkou bola napríklad pomoc Rakúšanom v boji proti Turkom v 17. storočí. Inak prakticky žiadne väčšie vojenské aktivity Rádu nemeckých rytierov neboli zaznamenané. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] bol Rád nemeckých rytierov dočasne zrušený [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonapartem]] a od roku [[1809]] smel pôsobiť len v Rakúsku. V roku [[1839]] cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] Rád nemeckých rytierov obnovil, nie ako militantný rád, ale len s cieľom poskytovať charitatívnu činnosť a starostlivosť o chorých. V tejto forme existuje Rád nemeckých rytierov dodnes. Hlavné sídlo Rádu nemeckých rytierov je vo [[Viedeň|Viedni]]. Súčasným veľmajstrom je P. Frank Bayard OT.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.Deutscher-Orden.cz|meno=|titul=Nový velmistr Německého řádu|url=http://www.deutscher-orden.cz/new20180822.php|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-24|vydavateľ=www.deutscher-orden.cz|jazyk=cs}}</ref> == Organizácia Rádu nemeckých rytierov a regula == Rád nemeckých rytierov prebral v podstate celú regulu [[Rád templárov|Rádu templárov]] (vychádzajúcu z [[Augustínova regula|Augustínovej regule]]) a mal od Rádu templárov odvodenú hierarchickú štruktúru. Na čele Rádu nemeckých rytierov stál veľmajster, ktorý bol volený kapitulou. [[Kapitula]] bola zložená z popredných predstaviteľov Rádu nemeckých rytierov, ktorí mali na starosti rôzne oblasti (kancelár, pokladník, zásobovač, hlavný špitálnik a maršal). Rádové územia boli rozdelené na komtúrie, na ktorých čele stál komtúr. Viacero komtúrií tvorilo provinciu pod vedením krajského komtúra a provincie boli združené pod správou krajského majstra. Rehoľným odevom rádového brata bola čierna [[cappa]] a biely plášť s čiernym krížom. Do boja si rytieri Rádu nemeckých rytierov obliekali na zbroj biele cappa s čiernym krížom na hrudi, ktoré bolo u všetkých rádov od roku [[1248]] nahradené varkočom. Súčasťou Rádu nemeckých rytierov boli aj tzv. poloviční bratia ({{deu|Halbbruder}}), ktorí neskladali rehoľné sľuby. Títo nosili šedý [[varkoč]] s čiernym krížom v tvare písmena T. Podľa regule museli rytieri Rádu nemeckých rytierov nosiť vlasy ostrihané nakrátko tak, aby boli ľahko spoznateľní ako rehoľníci. Taktiež boli povinní nosiť bradu, nie príliš dlhú. Členom Rádu nemeckých rytierov bolo zakázané používať vlastné rodové erby či pečate. Nesmeli mať ani výstroj zdobenú zlatom či striebrom. Výstroj bola členom rádu prideľovaná namieru. Ako rehoľníci skladali rytieri Rádu nemeckých rytierov sľub čistoty. Ženy vôbec nesmeli byť prijímané do Rádu nemeckých rytierov, ani na úlohy starostlivosti o chorých, ktoré dokážu vykonávať lepšie ako muži, pretože prítomnosť ženy podľa regule nie je bezpečná. Taktiež nesmeli byť do Rádu nemeckých rytierov prijímané deti. O tom, že ak sa práve rytieri Rádu nemeckých rytierov nezúčastňovali bojov, boli viac mníchmi ako bojovníkmi, svedčí fakt, že väčšina článkov regule je venovaná pokynom ako sa majú členovia Rádu nemeckých rytierov správať, ako a kedy sa modliť, či ako sa starať o chorých. Udivuje tiež množstvo pôstnych dní, ktoré museli rytieri dodržiavať. Na rozdiel od bežných mníchov, rytieri Rádu nemeckých rytierov smeli častejšie jesť mäso, a inak si dopĺňali bielkoviny vajcami či mliečnymi výrobkami. == Hodnotenie pôsobenia Rádu nemeckých rytierov == Celkovo je ťažké vytvoriť si objektívny názor na pôsobenie Rádu nemeckých rytierov, keďže pôsobil najmä na území dnešného Poľska, kde išlo viac menej o konflikt Poliakov a Nemcov ako takých, pričom obe strany túto problematiku do značnej miery národnostne prifarbujú. Z dnešného pohľadu môžeme povedať, že hoci sa Rád nemeckých rytierov nepresadil vo Svätej zemi kde vznikol, bol jednou z najvýznamnejších európskych stredovekých mocností a v dejinách, najmä východnej Európy, zohral významnú úlohu. V priebehu nemeckých dejín bolo naň poukazované ako na mocnosť, ktorá sa pokúšala posunúť nemecké osídlenie, čo najviac na východ (''[[Drang nach Osten]]''). Rád nemeckých rytierov zohral úlohu vo formovaní nielen nemeckého, ale aj poľského ([[Križiaci (kniha)]] od [[Henryk Sienkiewicz|Henryka Sienkiewicza]]), litovského alebo ruského nacionalizmu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vysokých majstrov Rádu nemeckých rytierov]] * [[Rytiersky rád]] * [[Rád mečových bratov]] * [[Malbork]] * [[Prusko (historické územie)]] == Literatúra == * Bogdan, Henry: Řád německých rytířů, Garamond; 2009 * Fonnesberg-Schmidt, I.: The Popes and the Baltic Crusades * France, J.: The crusades and the expansion of catholic christendom, Routledge, Abingdon 2005 * Hunyadi, Z; Laszlovszky, J The crusades and the military orders: Expanding the frontiers of medieval latin christianity, Central European University, Budapest 2001 * Madden, T.: The new concise history history of the Crusades, Rowman and Littlefield publishers, Oxford 1999 * Nicolle, D; Turner, G: Teutonic Knight 1190-1561, Osprey military publishing, Oxford 2007 * Nicholson, H.: Templars, Hospitallers and Teutonic Knights in Medieval Epic and Romance, Koninklijke Brill NV, Leiden 2001 * Riley-Smith, J: The Oxford illustrated history of the crusades, Oxford University press, Oxford 1995 * Turnbull, S.: Crusader Castles of the Teutonic Knights – The red-brick castles of Prussia 1230-1466, Osprey military publishing, Oxford 2003 * Turnbull, S.: Tannenberg 1410 - Disaster for the Teutonic Knights, Osprey military publishing, Oxford 2003 * Vasary, I.: Cumans and Tatars, Cambridge University press, Cambridge 2005 == Iné projekty == {{projekt|commons=Teutonic Order}} == Externé odkazy == * THE RULE AND STATUTES OF THE TEUTONIC KNIGHTS, trans Prof. Indrikis Sterns, (http://www.theorb.net/encyclop/religion/monastic/tk_rule.html{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}) (aktuálne ku dňu 6.1.2010) * Opsahl, E.: The Teutonic Order, http://www.theorb.net/encyclop/religion/monastic/opsahl1.html{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (aktuálne ku dňu 6.1.2010) * [http://www.deutscher-orden.de Oficiálna stránka Rádu] {{deu icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rád, nemeckých rytierov}}[[Kategória:Rád nemeckých rytierov| ]] [[Kategória:Rytierske rády]] gcmrxnr2qntpncz398ostaklfzrmh9a 0 9457 8368385 8199527 2026-09-11T20:38:43Z Maximilián Fedora 259749 8368385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Blason Ordre du Temple.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = znak rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = Templerorden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = Mapa templárskych sídel v [[Európa|Európe]] v roku [[1300]] | Mapa2 = | Latinský názov = ''Pauperes commilitones Christi Templique Salomonici'' | Oficiálny Názov = | Krátky názov = Templári | Motto = ''Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam''{{Break}}(''Nie nám, Pane, nie nám, lež svojmu menu daj slávu'') | Patrón = [[Ježiš Kristus]]{{Break}}[[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]{{Break}}[[svätý Bernard]]{{Break}}[[svätý Vavrinec]]{{Break}}[[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]{{Break}}[[Svätý Martin z Tours|svätý Martin]]{{Break}}[[svätý Tobiáš]] | Vznik = [[1119]]/[[1120]] | Zánik = [[1312]] (zrušenie rádu pápežskou bulou ''Vox in excelso'' [[Klement V.|Klementa V.]]) | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] | Úloha = ochrana kresťanských pútnikov do [[Svätá zem|Svätej Zemi]] a obrana kresťanskej viery | Zakladateľ = [[Hugues de Payens]] | Sídlo = {{Nič}} * [[Jeruzalem]] <small>([[Chrámová hora]]) </small> * [[Limassol]] * [[Paríž]] (Templ) | Veľmajster = [[Jacques de Molay]] | Generálny predstavený = | Pôsobenie = celá [[Západná Európa|západna Európa]] a [[Levanta]], sporadicky aj iné krajiny | Jazyk = | Celkový počet členov = 15 000{{--}}20 000 | Odznak = [[Súbor:Cross of the Knights Templar.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross-Pattee-red.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Knights Templar Cross.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross Templar.svg|vľavo|40px|okraj]] Na rozdiel od ostatných mladších rádov nebola podoba znaku oficiálne stanovená. Vzhľad kríža bol teda rôzny. Tradične sa používa rovnoramenný kríž červenej farby s obvykle rozšírenými koncami. Tento variant sa vyskytuje už na najstarších templárskych pečatiach. V ojedinelých prípadoch sa objavuje kríž čiernej farby. | Odev = Biele plášte boli doplnené neskôr o typický rovnoramenný červený kríž. Odev čiernej alebo hnedej farby s červeným krížom nosili členovia neurodzeného pôvodu (rádovi bratia a seržanti, rádoví kapláni alebo žoldnieri) | Rádová stuha = | Wikimedia Commons = [[c:Category:Knights Templar|Rád templárov]] | Webová stránka = | Portál = }} '''Rád templárov''' (oficiálny názov ''Pauperes commitiones Christi templique Salomonis'' – '''''Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho''''') bol [[Stredovek|stredoveký]] vojensko-mníšsky [[rytiersky rád]], ktorý v roku [[1119]] založil francúzsky rytier [[Hugo de Payens]]. Prioritnou úlohou Rádu bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Rád bol násilne rozpustený a neskôr, roku [[1312]] aj oficiálne zrušený. História Rádu dodnes vyvoláva mnoho nezodpovedaných otázok, neobjasnených záhad a templári sú zdrojom najúžasnejších legiend. == Počiatky Rádu == [[Súbor:Baldwin II ceeding the Temple of Salomon to Hugues de Payens and Gaudefroy de Saint-Homer.jpg|náhľad|Kráľ Balduin odovzdáva Šalamúnov chrám Hugovi de Payens a Gottfriedovi zon Saint-Omer|vľavo]] Počiatky Templárskeho rádu sú dnes pomerne málo známe. V súvislosti so vznikom Rádu existuje niekoľko teórií, ktoré sa do značnej miery rozchádzajú. Najpravdepodobnejšou je verzia, že v roku [[1119]] niekoľko hlboko veriacich a bohabojných mužov, pod vedením francúzskeho rytiera [[Hugo de Payens|Huga de Payens]] a jeho blízkeho priateľa [[Gottfried zo Saint Omer|Gottfrieda zo St. Omeru]], prisľúbilo Bohu, že budú slúžiť [[Kristus|Kristovi]]. Títo muži boli odhodlaní žiť podľa mníšskych pravidiel a bez osobného majetku. Ich hlavnou povinnosťou bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Jeruzalemský kráľ [[Balduin II.]], ktorý uvítal túto iniciatívu, Rádu poskytol za obydlie časť svojho paláca, ktorý údajne stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu. Jedným z hlavných impulzov pre vzniku Rádu mal byť lúpežný prepad, ktorý sa uskutočnil na [[Veľká noc|Veľkú Noc]] roku [[1119]], pri ktorom lúpežné bandy zaútočili na dav približne 700 kresťanských pútnikov na ceste z [[Jeruzalem]]a k [[Jordán]]u. Podľa jednej z najčastejších legiend o templároch mal v prvých 9 rokoch svojej existencie Rád iba 9 členov. Prakticky je to však iba ťažko predstaviteľné. Číslo „9“ malo pre templárov symbolický význam (deviatka je trojnásobkom [[Svätá Trojica|Svätej Trojice]], deviatka je svätým číslom rádu anjelov, ale aj číslom, ktorým sa končí každý číselný rad, čo malo symbolizovať aj neúplatnosť). V prvých rokoch svojej existencie templári zaznamenali iba veľmi skromné úspechy. Z tohto obdobia pochádzajú záznamy o archeologickej aktivite Templárskeho rádu na tzv. ''Chrámovej hore'' – vrchu, na ktorom stál pred rokom [[587 pred Kr.]] [[Šalamúnov chrám]], na vrchu, ktorí si prví templári zvolili za svoje pôsobisko. Podľa [[Starý zákon|Starého zákona]] sú práve tieto miesta považované za miesta uloženia [[Archa zmluvy|Archy zmluvy]], resp. na tomto mieste sa naposledy uvádza Archa, ktorá tu mala byť ukrytá pred blížiacimi sa [[babylon]]skými vojskami. Templári sa okrem tejto činnosti zaoberali aj štúdiom starých hebrejských textov a [[kabala|kabaly]] (židovskej mystiky). Aby Rád templárov nabral na svojej vážnosti, opodstatnenosti a prestížnosti, podnikol [[Hugo de Payens]] v rokoch [[1127]] – [[1131]] cesty po európskych kráľovstvách. V tomto období „návratu“ začínajú o templároch kolovať prvé legendy, hovoriace o tom, že objavili bájnu [[Archa zmluvy|Archu zmluvy]] a legendárny [[svätý grál]], z ktorého pil [[Ježiš Kristus]] pri [[posledná večera|poslednej večeri]]. Predovšetkým aby naverboval nových členov, navštívil [[Hugo de Payens]] najmä [[Francúzsko]], [[Anglicko]] a dostal sa až do [[Škótsko|Škótska]]. Na týchto cestách získal od kráľov a miestnej šľachty štedré dary pre Rád. Tieto dary mali skôr povahu polí, domov, viníc, oblečenia pre rytierov než peňažný charakter. Roku [[1129]] sa uskutočnil [[koncil v Troyes]], výsledkom ktorého bolo oficiálne pápežské uznanie a požehnanie Rádu templárov a schválenie Pravidiel Rádu. == Pravidlá Rádu == Na [[koncil v Troyes|koncile v Troyes]], ktorý sa uskutočnil 13. januára [[1129]] za prítomnosti pápežského legáta, vysokých cirkevných predstaviteľov a zástupcov Rádu templárov, bol okrem iného prijatý aj súbor 79 Pravidiel Rádu templárov, ktorými sa členovia bratstva museli prísne riadiť. Pravidlá Rádu obsahovali najmä tieto povinnosti: * Povinnosť zložiť sľub chudoby (členovia Rádu nesmeli vlastniť akýkoľvek majetok, majetok Rádu bol spoločným vlastníctvom všetkých jeho členov). * Povinnosť zložiť sľub čistoty (členovia Rádu žili v [[celibát]]e, nesmeli dokonca pobozkať ani vlastnú sestru či matku). * Povinnosť modliť sa sedemkrát denne (ak boli rytieri priveľmi unavení, nemuseli o polnoci vstávať k modlitbe). [[Súbor:Sigillotemplare.jpg|náhľad|Templárska pečať]] * Členovia Rádu mohli jesť mäso trikrát do týždňa s výnimkou piatku, ako dňa, keď sa povinne postí. * Členovia Rádu nemohli nosiť dlhé vlasy a dlhé fúzy. * Členovia Rádu nemohli nosiť topánky so zahnutými špičkami, rôzne ozdoby na odeve či príliš dlhý habit (pre ostatných stredovekých rytierov boli tieto veci pomerne bežné). * Členovia Rádu sa nemohli účastniť na poľovačkách a lovoch, s výnimkou lovu na leva (levy ako dravé šelmy často ohrozovali samotných pútnikov). * Členovia Rádu jedli spoločne, pri jedle sa nerozprávali, ale počúvali čítanie náboženských textov. * Právo nosiť typický biely habit s červeným templárskym krížom mali iba tí členovia Rádu – rytieri, ktorí mali urodzený pôvod a Rádu sa upísali na celý život (ostatní členovia ako napr. pešiaci a služobníci nosili čierne alebo hnedé plášte). * Každý rytier Rádu mal k dispozícii 3 kone a sluhu, ktorí sa mu o ne staral. * Každý rytier Rádu bol povinný zabezpečiť a kontrolovať dobrý stav svojich koní a svojej zbroje, a to najmenej dvakrát denne. * Členovia Rádu sa jedenkrát do týždňa stretávali vo svojich administratívnych centrách, aby sa vyspovedali z hriechov (členovia Rádu sa tu vyznávali zo svojich hriechov, prosili o odpustenie a prijímali tresty za svoje prehrešky). == Dôvody vylúčenia z Rádu == Najčastejšími dôvodmi, pre ktoré mohol byť člen Rádu z bratstva vylúčený, bolo najmä: * zatajenie majetku osobitného významu, ako napr. zlato, striebro alebo iné druhy platidiel (ak sa po smrti člena Rádu našiel takýto majetok, ktorý ukrýval a nepriznal, nesmel byť tento člen pochovaný na cintoríne, ale jeho telo bolo pohodené psom), * útek z bitky (kým pešiak alebo služobník, ktorý stratil zbraň, mohol utiecť z boja bez toho, aby tým poškodil svoju povesť a česť, rytier, zranený alebo nie, musel bojovať dovtedy, kým nedostal rozkaz na ústup), * [[kacírstvo]], * [[sodomia]]. == Pápežské buly a templárske privilégiá == V roku [[1139]] vydal pápež [[Inocent III.|Inocent II.]] bulu ''Omne Datum Optimum (každý dobrý dar),''' '''''ktorou najmä: * vzal Rád templárov pod ochranu samotného pápeža (templári podliehali priamo a výlučne pápežovi, ktorý ako jediný mohol prejednávať a rozhodovať o obvineniach proti nim) * podriadil Rád výlučne samotnému pápežovi (templári boli nezávislí od kráľov, šľachty, ale aj od regionálnych cirkevných úradov) * priznal templárom právo prisvojiť si všetok majetok a korisť, ktorú získali v boji s nepriateľmi Kristovými * priznal templárom právo samosprávy (templári si svoje administratívne záležitosti spravovali sami, vrátane voľby veľmajstra Rádu) V roku [[1144]] vydal pápež [[Eugen III.]] bulu ''Milites Templi (Rytieri Templu), ''ktorou veriacich nabádal k tomu, aby templárom poskytli všetko, čo len budú môcť. V nasledujúcom roku [[1145]] [[Eugen III.]] bulou ''Militia Dei (Rytierstvo Božie) ''potvrdil Rádu templárov právo budovať vlastné kostoly a prijímať do svojich rádov riadne vysvätených kňazov, ktorí o to prejavia záujem a preukážu sa súhlasom svojho biskupa. == Zánik rádu == [[Súbor:Filip4 templari exekuce Boccaccio15.jpg|náhľad|Filip IV. sa prizerá upaľovaniu templárov]] Ohromné bohatstvo rádu začalo lákať francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV. Pekného]] ([[1268]] – [[1314]]), ktorý mal finančné problémy a nútil pápeža [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]], aby rád rozpustil. Ten to však odmietol, nápomocný sa mu preto stal jeho nástupca [[Klement V.]] (vtedy sídliaci v [[Avignon]]e (''[[avignonské zajatie]]'')). Filip IV. poveril svojho ministra Nogareta a inkvizítora Francúzska Ymberta, aby tajne zhromaždili všetko, čo by mohlo skompromitovať templársky rád. Obžaloval ich, že na miesto Krista uctievajú boha [[Bahomet]]a. V noci z [[12. október|12.]] na [[13. október|13. októbra]] [[1307]] (povera v negatívny piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu) boli všetci templárski rytieri vo Francúzsku zatknutí a ich majetok skonfiškovaný. V zajatí sa ocitli aj veľmajster Jacques de Molay spolu so svojím zástupcom Huguesom de Pairaudom. Mnoho templárov bolo obvinených z [[kacírstvo|kacírstva]] a upálených. V októbri roku [[1311]] sa zišiel koncil vo francúzskej [[Vienne (Isère)|Vienne]], ktorého sa zúčastnilo okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín, väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Keď sa na koncile objavil kráľ Filip IV. s oddielom ozbrojencov a dal najavo, čo očakáva od koncilu, biskupi sa podriadili návrhu [[Klement V.|Klementa V.]] a [[22. marec|22. marca]] [[1312]] bol rád oficiálne zrušený. Súd s predstaviteľmi rádu (veľmajster [[Jacques de Molay]], vizitátor Francúzska [[Hugues de Pairaud]], majster Normandie Geoffroy de Charnay a majster v Akvitánii Geoffroy de Gonneville) sa uskutočnil v marci [[1314]] pred chrámom [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre-Dame]], kde boli verejne odsúdení a [[18. marec|18. marca]] [[1314]] aj upálení (na ostrove [[Ile-des-Javiaux]], na rieke Seine v centre Paríža). Podľa objavených dokumentov o vatikánskom vyšetrovaní templárov, boli templári uznaní za nevinných a pápež sa snažil o ich oslobodenie. Kráľ ale potreboval ich majetky.{{chýba zdroj}} == Legendy o ráde == Podľa legendy veľmajster [[Jacques de Molay]] tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte ten istý rok. Od rozbitia rádu kolujú legendy o poklade templárov, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy, a mnoho iných legiend. Vo väčšine krajín bolo templárom umožnené prestúpiť do iných rádov, v [[Portugalsko|Portugalsku]] sa v roku [[1319]] dokonca len premenovali na Kristov rád. == Motto templárov: Žalm 115 == ''Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam'' (po slovensky: ''Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv''). == Literatúra o templároch == * Barber, Malcolm: ''Proces s templáři'', Argo; 2008 * Barrett, David V.: ''Tajné spolky. Pravda o templářích, zednářích a jiných organizacích'', Metafora; 2010 * Černý Václav (ed.): ''Templáři, křižáci a kacíři ve starých francouzských kronikách'', Academia; 2009 * Fraleová, Barbara: ''Templáři'', Argo; 2009 * Fraleová, Barbara: ''Templáři a Kristův rubáš'', Argo; 2011 * Haag, Michael: ''Templáři. Fakta a mýtus'', Slovart; 2011 * Holečková, Marie – Machart, Karel: ''Templáři v zemích českých králů – Čechy'', Nakladatelství MH; 2009 * Holečková, Marie – Machart, Karel: ''Templáři v zemích českých králů – Morava'', Nakladatelství MH; 2010 * Hopkins, Marylin: ''Řád templářů. Historické souvislosti a mystické vazby'', Svojtka & Co.; 2007 * Charpentier, Louis: ''Mysterium templářů'', Argo/Půdorys; 2006 * Mann, William F.: ''Templářské meridiány'', Volvox Globator; 2009 * Nicholson, Helen: ''Templáři 1120 – 1312'', Computer Press; 2008 * Phillips, Graham: ''Templári a archa zmluvy'', Remedium; 2006 * princ Michael z Albany – Salhab Walid Ami: ''Templáři a tajná moudrost islámu. Neznámé dějiny svobodného zednářství'', [[Grada]]; 2010 * Ried, Piers Paul: ''Templáři'', BB Art; 2001 * Sanello, Frank: ''Templáři. Boží bojovníci, ďáblovi bankéři'', Brána; 2004 * Sean, Martin: ''Templáři. Vzestup, moc, pád a mystéria templářských řytířů'', Grada; 2009 * Sora, Steven: ''Stratený poklad Templárov'', Remedium; 2006 * Sterneck, Mervyn: ''Dějiny templářskeho řádu'', Půdorys; 2004 * Wasserman, James: ''Rytíři templu – Ilustrovaná historie řádu'', Area; 2007 * Wasserman, James: ''Templári a Asasíni – Nebeskí bojovníci'', Remedium; 2007 * Berry, Steve: ''Templářské dědictví'', Domino; 2006 * Newman, Sharan: ''Skutečný příběh Templářu, ''VÍKEND s.r.o.; 2009 * Haag, Michael: ''Templáři: Fakta a mýty,'' Slovart CZ; 2011 * Haag, Michael: ''Zkáza templářů,'' Slovart CZ; 2017 == Pozri aj == * [[Zoznam veľmajstrov Rádu templárov]] * [[Križiacka výprava]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Knights Templar}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rád, templárov}} [[Kategória:Rád templárov| ]] [[Kategória:Duchovné rády]] [[Kategória:Rytierske rády]] hx1ukhfb9gvr98sb8up8uc165zeblsw 0 12699 8368502 8352255 2026-09-12T09:58:07Z ~2026-49320-43 305099 /* */ 8368502 wikitext text/x-wiki {{September}} {{Deň v roku|255|[[Mária (prvé meno)|Mária]] a [[Mia]]}} == Udalosti == * {{0}}[[490 pred Kr.]] – vojsko [[Atény|Atén]] pod velením [[Miltiades (mladší)|Miltiada]] porazilo armádu [[Staroperzská ríša|Perzskej ríše]] v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]] * [[1609]] – anglický moreplavec a objaviteľ [[Henry Hudson]] objavil rieku [[Hudson (rieka)|Hudson]] * [[1683]] – spojené vojsko [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] a [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] pod velením poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána III. Sobieskeho]] porazilo v [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] armádu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] * [[1907]] – bol založený španielsky futbalový klub [[Real Betis]] * [[1938]] – [[Adolf Hitler]] požiadal o autonómiu pre [[Sudety (región)|Sudety]], pohraničný región [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]], čo neskôr vyústilo do [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] * [[1940]] – vo [[Francúzsko|Francúzsku]] objavili v jaskyni [[Lascaux (jaskyňa)|Lascaux]] kolekciu predhistorických nástenných malieb * [[1942]] – [[incident Laconia]]: torpédovanie anglickej prepravnej lode [[Laconia]] nemeckou ponorkou [[U 156]], následkom ktorého bolo vydanie rozkazu [[Triton Null]] * [[1944]] – bola podpísaná [[Londýnsky protokol (1944)|Londýnska zmluva]] * [[1944]] – začala sa [[druhá Quebecká konferencia]] (Octagon) – stretnutie amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] a britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], trvala do [[16. september|16. septembra]] * [[1953]] – [[John Fitzgerald Kennedy]] sa oženil s [[Jacqueline Kennedyová-Onassisová|Jackie Bouvierovou]] * [[1962]] – [[prezident Spojených štátov]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] predniesol na Riceovej univerzite v [[Houston]]e pamätný prejav ''„We choose to go to the Moon“'' * [[1992]] – štart misie [[STS-47]] raketoplánu [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] * [[1993]] – štart misie [[STS-51]] raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] * [[2012]] – firma [[Apple]] predstavila [[iPhone 5]] * 2009-Filip Fila hlavný predseda strany SAS == Narodenia == [[Súbor:Hans-Zimmer-profile.jpg|thumb|upright|[[Hans Zimmer]] (* 1957)]] [[Súbor:PaulWalkerEdit-1.jpg|náhľad|upright|[[Paul Walker]] (* 1973)]] [[Súbor:Darren Campbell 2009.png|thumb|upright|[[Darren Campbell]] (* 1973)]] * [[1494]] – [[František I. (Francúzsko)|František I.]], francúzsky kráľ († [[1547]]) * [[1570]] – [[Henry Hudson]], anglický moreplavec († [[1611]]) * [[1688]] – [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]], český sochár a rezbár († [[1731]]) * [[1725]] – [[Guillaume Le Gentil]], francúzsky astronóm († [[1792]]) * [[1777]] – [[Henri Marie Ducrotay de Blainville]], francúzsky zoológ a anatóm († [[1850]]) * [[1812]] – [[Friedrich Kolenati]], český zoológ, botanik, geológ, cestovateľ a lekár († [[1864]]) * [[1818]] – [[Richard Gatling]], americký vynálezca († [[1903]]) * [[1838]] – [[Arthur Auwers]], nemecký astronóm († [[1915]]) * [[1875]] – [[Bohuš Kianička]], slovenský politik († [[1938]]) * [[1888]] – [[Maurice Chevalier]], francúzsky herec a šansoniér († [[1972]]) * [[1894]] – [[Dorothy Maud Wrinchová]], britská matematička a teoretická biochemička († [[1976]]) * [[1896]] – [[Elsa Trioletová]], francúzska spisovateľka († [[1970]]) * [[1897]] – [[Irène Joliotová-Curieová]], francúzska chemička a fyzička († [[1956]]) * [[1913]] – [[Jesse Owens]], americký atlét († [[1980]]) * [[1917]] – [[Tibor Kolbenhayer]], slovenský geofyzik a pedagóg († [[1993]]) * [[1921]] – [[Stanisław Lem]], poľský spisovateľ († [[2006]]) * 1921 – [[Pierre Samuel]], francúzsky matematik († [[2009]]) * [[1929]] – [[Guus Zoutendijk]], holandský matematik († [[2005]]) * [[1930]] – [[Akira Suzuki]], japonský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[1931]] – [[Július Binder]], slovenský politik († [[2021]]) * 1931 – sir [[Ian Holm]], anglický herec * [[1934]] – [[Alan Isler]], britský spisovateľ žijúci v USA († [[2010]]) * [[1935]] – [[Ján Popluhár]], slovenský futbalista († [[2011]]) * [[1940]] – [[Roger Keith Crouch]], americký vedec a astronaut * [[1942]] – [[Mikuláš Fehér]], slovenský dramaturg, režisér a scenárista († [[2017]]) * [[1944]] – [[Barry White]], americký spevák († [[2003]]) * [[1945]] – [[Richard Thaler]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * [[1946]] – [[Dickie Peterson]], americký basgitarista a spevák († [[2009]]) * [[1947]] – [[Darryl DeLoach]], americký spevák († [[2002]]) * [[1948]] – [[Jozef Dóka ml.]], slovenský grafický dizajnér († [[2011]]) * [[1949]] – [[Irina Konstantinovna Rodninová]], ruská krasokorčuliarka * [[1951]] – [[Joe Pantoliano]], americký herec * [[1952]] – [[Jan Hartl]], český herec * 1952 – [[Neil Peart]], kanadský bubeník a skladateľ († [[2020]]) * [[1953]] – [[Nan Goldinová]], americká fotografka * [[1956]] – [[Marika Gombitová]], slovenská speváčka * [[1957]] – [[Vojtěch Lindaur]], český hudobný publicista († [[2018]]) * 1957 – [[Hans Zimmer]], nemecký producent a skladateľ filmovej hudby * [[1959]] – [[Anna Zemanová]], slovenská [[environmentalistika|environmentalistka]] a poslankyňa NR SR * [[1960]] – [[Ladislav Molnár]], slovenský futbalista a tréner * [[1973]] – [[Darren Campbell]], britský atlét * 1973 – [[Paul Walker]], americký herec († [[2013]]) * [[1974]] – [[Cristina Torrensová Valerová]], španielska tenistka * [[1975]] – [[Marta Potančoková]], slovenská herečka a speváčka * [[1978]] – [[Tomáš Došek]], český futbalista * 1978 – [[Benjamin McKenzie]], americký herec a producent * [[1979]] – [[Jaroslav Kmiť]], slovenský hokejista * [[1980]] – [[Josef Vašíček]], český hokejista († [[2011]]) * [[1981]] – [[Jaroslav Čupris]], bieloruský hokejista * [[1985]] – [[Martin Straňovský]], slovenský hádzanár * [[1986]] – [[Emmanuelle Greyová-Rossumová]], americká herečka * [[1987]] – [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová]], ruská tenistka * [[1994]] – [[RM (hudobník)|RM]], juhokórejský reper a líder skupiny BTS == Úmrtia == [[Súbor:Anthony Perkins 3 Allan Warren.jpg|thumb|upright|[[Anthony Perkins]] († 1992)]] [[Súbor:Johnny Cash "The Johnny Cash Spring Special" (1979 CBS press photo).jpg|thumb|upright|[[Johnny Cash]] († 2003)]] * [[1263]] – [[Mindaugas]], litovský kráľ (* [[1203]]) * [[1348]] – [[Jana Burgundská]], francúzska kráľovná ako manželka [[Filip VI. (Francúzsko)|Filipa VI.]] (* 1293/ 1294) * [[1362]] – [[Inocent VI.]], 199. pápež (* [[1282]]) * [[1369]] – [[Blanka Lancasterová]], manželka [[Ján z Gentu|Jána z Gentu]] a matka anglického kráľa [[Henrich IV. (Anglicko)|Henricha IV.]] (* [[1345]]) * [[1487]] – [[Imrich Zápoľský]], uhorský palatín (* ?) * [[1683]] – [[Alfonz VI. (Portugalsko)|Alfonz VI.]], portugalský kráľ (* [[1643]]) * [[1860]] – [[William Walker]], americký filibustier, dobrodruh a žoldnier, prezident Nikaraguy (* [[1824]]) * [[1874]] – [[François Guizot]], francúzsky historik a politik (* [[1787]]) * [[1919]] – [[Leonid Nikolajevič Andrejev]], ruský spisovateľ (* [[1871]]) * [[1927]] – [[Sarah Frances Whitingová]], americká fyzička a astronómka (* [[1847]]) * [[1953]] – [[Hugo Schmeisser]], nemecký konštruktér pechotných zbraní (* [[1884]]) * [[1977]] – [[Steve Biko]], juhoafrický bojovník za ľudské práva pôvodného obyvateľstva Afriky (* [[1946]]) * [[1981]] – [[Eugenio Montale]], taliansky básnik a nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1896]]) * [[1984]] – [[Yvon Petra]], francúzsky tenista (* [[1916]]) * [[1992]] – [[Imrich Ďurica]], slovenský rímskokatolícky kňaz, kanonik, historik, pedagóg a publicista (* [[1915]]) * 1992 – [[Anthony Perkins]], americký herec (* [[1932]]) * [[1994]] – [[Boris Borisovič Jegorov]], sovietsky lekár a kozmonaut (* [[1937]]) * [[1995]] – [[Jeremy Brett]], britský herec (* [[1933]]) * [[1997]] – [[Stig Anderson]], švédsky textár, manažér skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]] (* [[1931]]) * [[2003]] – [[Johnny Cash]], americký country spevák (* [[1932]]) * 2003 – [[Ludvík Černý]], český komunistický politik (* [[1920]]) * [[2005]] – [[Serge Lang]], francúzsky matematik (* [[1927]]) * [[2009]] – [[Norman Borlaug]], americký agronóm, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1914]]) * 2009 – [[Jack Kramer]], americký tenista (* [[1921]]) * [[2010]] – [[Claude Chabrol]], francúzsky režisér (* [[1930]]) * [[2011]] – [[Alexandr Saidgerejevič Galimov]], ruský hokejista (* [[1985]]) * [[2012]] – [[Radoslav Brzobohatý]], český herec (* [[1932]]) * 2012 – [[Sid Watkins]], britský neurochirurg (* [[1928]]) * [[2013]] – [[Ray Dolby]], americký konštruktér a vynálezca (* [[1933]]) * [[2025]] – [[Peter Hirsch (fyzik)|Peter Hirsch]], britský fyzik (* [[1925]]) == Iné projekty == {{Projekt}} {{mesiace}} [[Kategória:12. september| ]] [[Kategória:September| 12]] [[Kategória:Dni|~0912]] as2o4d94axs65iw9odl5xqgrkq2t4a3 0 14825 8368400 8227339 2026-09-11T21:11:35Z Maximilián Fedora 259749 8368400 wikitext text/x-wiki ::''Slovo mekka (s malým m) znamená prenesene aj vytúžený cieľ, najmä významné centrum nejakého diania, ktoré je pre veľa ľudí predmetom záujmu a vytúženým cieľom návštevy.'' {{Infobox sídlo |názov = Mekka |iný_názov = {{v jazyku|arb|مكة المكرّمة}} |typ = mesto |znak = |vlajka = |obrázok = Mecca from Jabal Nur.JPG |popis = Mekka |štát = Saudská Arábia |región = Mekka |región_typ = Provincia |podregión = |podregión_typ = |nad_výš = 279 |lat_deg = 21 |lat_min = 25 |lat_sec = |S_J = S |lon_deg = 39 |lon_min = 49 |lon_sec = |V_Z = V |rozloha = 850 |obyvateľov = 1675368 |obyvateľov_dát = 2010 |obyvateľov_zdroj = |starosta = Osama Al-Bar |PSČ = |predvoľba = |mapa_lokátor = auto |web = www.holymakkah.gov.sa |commons = Mecca |poznámky = }} '''Mekka''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>; {{vjz|ara|{{ar|مكة}}|Makka}}, plný názov {{ar|مكة المكرمة}} – ''Makka al-Mukarrama'') je mesto v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]]. Je rodiskom [[Mohamed]]a a je najdôležitejším pútnickým miestom [[islam]]u – pozri [[kába]]. == Poloha == Mekka sa nachádza vo vnútrozemí, 73&nbsp;km od mesta [[Džidda]], 90&nbsp;km od pobrežia [[Červené more|Červeného mora]], v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|279}} == Počasie v Mekke == {{Weather box |location = Mecca |metric first = 1 |single line = 1 |Jan record high C = 37.0 |Feb record high C = 38.3 |Mar record high C = 42.0 |Apr record high C = 44.7 |May record high C = 49.4 |Jun record high C = 49.8 |Jul record high C = 50.1 |Aug record high C = 49.6 |Sep record high C = 49.4 |Oct record high C = 46.8 |Nov record high C = 40.8 |Dec record high C = 37.8 |Jan high C = 30.2 |Feb high C = 31.4 |Mar high C = 34.6 |Apr high C = 38.5 |May high C = 41.9 |Jun high C = 43.7 |Jul high C = 42.8 |Aug high C = 42.7 |Sep high C = 42.7 |Oct high C = 39.9 |Nov high C = 35.0 |Dec high C = 31.8 |Jan mean C = 23.9 |Feb mean C = 24.5 |Mar mean C = 27.2 |Apr mean C = 30.8 |May mean C = 34.3 |Jun mean C = 35.7 |Jul mean C = 35.8 |Aug mean C = 35.6 |Sep mean C = 35.0 |Oct mean C = 32.1 |Nov mean C = 28.3 |Dec mean C = 25.5 |Jan low C = 18.6 |Feb low C = 18.9 |Mar low C = 21.0 |Apr low C = 24.3 |May low C = 27.5 |Jun low C = 28.3 |Jul low C = 29.0 |Aug low C = 29.3 |Sep low C = 28.8 |Oct low C = 25.8 |Nov low C = 22.9 |Dec low C = 20.2 |Jan record low C = 11.0 |Feb record low C = 12.0 |Mar record low C = 13.0 |Apr record low C = 15.6 |May record low C = 20.3 |Jun record low C = 22.0 |Jul record low C = 23.4 |Aug record low C = 24.0 |Sep record low C = 22.0 |Oct record low C = 18.0 |Nov record low C = 16.4 |Dec record low C = 12.4 |Jan rain mm = 20.6 |Feb rain mm = 1.4 |Mar rain mm = 6.2 |Apr rain mm = 11.6 |May rain mm = 0.6 |Jun rain mm = 0.0 |Jul rain mm = 1.5 |Aug rain mm = 5.6 |Sep rain mm = 5.3 |Oct rain mm = 14.2 |Nov rain mm = 21.7 |Dec rain mm = 21.4 |Jan humidity = 58 |Feb humidity = 54 |Mar humidity = 48 |Apr humidity = 43 |May humidity = 36 |Jun humidity = 33 |Jul humidity = 34 |Aug humidity = 39 |Sep humidity = 45 |Oct humidity = 50 |Nov humidity = 58 |Dec humidity = 59 |Jan precipitation days = 4.1 |Feb precipitation days = 0.9 |Mar precipitation days = 2.0 |Apr precipitation days = 1.9 |May precipitation days = 0.7 |Jun precipitation days = 0.0 |Jul precipitation days = 0.2 |Aug precipitation days = 1.6 |Sep precipitation days = 2.3 |Oct precipitation days = 1.9 |Nov precipitation days = 3.9 |Dec precipitation days = 3.6 |source 1 = <ref>{{cite web | url = http://www.pme.gov.sa/Makkah.htm | title = Weather averages for Mecca | accessdate = August 17, 2009 | publisher = PME | archiveurl = https://web.archive.org/web/20181226082029/https://www.pme.gov.sa/Makkah.htm | archivedate = 2018-12-26 }}</ref> |date=August 2010 }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Mekka}} == Externé odkazy == * [http://haqaonline.lightuponlight.com/pg/index.php?cat=2 Obrázky Mekky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051201211255/http://haqaonline.lightuponlight.com/pg/index.php?cat=2 |date=2005-12-01 }} * [http://www.asinah.org/travel-guides/saudiarabiamecca.html Informácie o meste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051230023633/http://www.asinah.org/travel-guides/saudiarabiamecca.html |date=2005-12-30 }} * [http://www.3dkabah.com 3D model Kaaby, obrázky a videá] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Mekka| ]] [[Kategória:Islamské pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Saudskej Arábii]] f48mfkz6a8rto0g4b3d00pvmnvke5op 0 25534 8368509 8187905 2026-09-12T11:17:14Z ~2026-49538-35 305104 Doplnený obsah 8368509 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oľdza | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Obec logo.jpg | Vlajka = Oldza-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.086111 | Zemepisná dĺžka = 17.420833 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1239 | Starosta = Ildikó Gyurcsiová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 39 | Kód = 501832 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = oldza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oľdza''' ({{v jazyku|hun|''Olgya''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Roku 1239 sa spomína obec ako ''Olgia'', roku [[1259]] ako ''Ouga''. V listine z roku [[1251]] sa spomínajú ''Iobagio castri de Ovga'', čiže poddaní obce ''Ovga'' (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako ''Óďa''). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova ''Oldza'', ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom [[1851]] ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka. Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako ''Ouga'' alebo ''Ougya'' a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V [[14. storočí]] je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa [[Matej Korvín|Mateja]] z 29. mája [[1488]] je spomínaná pod menom ''Ogya''. Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici [[19. storočia]] mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy ''Félnyárasd'', ''Longordócz'' a ''Macsola''. Na začiatku [[20. storočia]] obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku [[1948]]. V súčasnosti sa na rozsiahlom území vo veľkom stavajú rodinné domy, ktoré majú vplyv na nárast počtu obyvateľov (2018: 503 obyvateľov). V obci žije 41,68% maďarskej populácie, ktorá je na ústupe. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OK/SK0211/OB | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2026-03-18}}</ref> === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Oľdza (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|55.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|41.7}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.2}}}} == Hospodárstvo == V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov). ==Rozvoj obce== Oľdza v posledných rokoch prechádza postupným stavebným a územným rozvojom. V nadväznosti na pôvodnú zástavbu vznikajú nové obytné lokality a rozširuje sa výstavba rodinných domov. Jednou z novších obytných lokalít je Malý Chotár, kde je plánovaná výstavba rodinných domov na približne 70 pozemkoch. Rozvojové plochy pre novú výstavbu sú zahrnuté aj v územnom pláne obce a jeho neskorších zmenách a doplnkoch. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Oľdza| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] 8ruhh34e92ufvrff3qqpq7rldhvay10 8368511 8368509 2026-09-12T11:21:10Z ~2026-49538-35 305104 /* Dejiny */ Opravený text 8368511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oľdza | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Obec logo.jpg | Vlajka = Oldza-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.086111 | Zemepisná dĺžka = 17.420833 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1239 | Starosta = Ildikó Gyurcsiová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 39 | Kód = 501832 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = oldza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oľdza''' ({{v jazyku|hun|''Olgya''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Roku 1239 sa spomína obec ako ''Olgia'', roku [[1259]] ako ''Ouga''. V listine z roku [[1251]] sa spomínajú ''Iobagio castri de Ovga'', čiže poddaní obce ''Ovga'' (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako ''Óďa''). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova ''Oldza'', ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom [[1851]] ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka. Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako ''Ouga'' alebo ''Ougya'' a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V [[14. storočí]] je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa [[Matej Korvín|Mateja]] z 29. mája [[1488]] je spomínaná pod menom ''Ogya''. Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici [[19. storočia]] mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy ''Félnyárasd'', ''Longordócz'' a ''Macsola''. Na začiatku [[20. storočia]] obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku [[1948]]. === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Oľdza (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|55.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|41.7}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.2}}}} == Hospodárstvo == V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov). ==Rozvoj obce== Oľdza v posledných rokoch prechádza postupným stavebným a územným rozvojom. V nadväznosti na pôvodnú zástavbu vznikajú nové obytné lokality a rozširuje sa výstavba rodinných domov. Jednou z novších obytných lokalít je Malý Chotár, kde je plánovaná výstavba rodinných domov na približne 70 pozemkoch. Rozvojové plochy pre novú výstavbu sú zahrnuté aj v územnom pláne obce a jeho neskorších zmenách a doplnkoch. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Oľdza| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] 8vlb6zdtz58r8rrj4cit0kkaukp27ln 8368512 8368511 2026-09-12T11:23:20Z ~2026-49538-35 305104 Doplnený obsah 8368512 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oľdza | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Obec logo.jpg | Vlajka = Oldza-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.086111 | Zemepisná dĺžka = 17.420833 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1239 | Starosta = Ildikó Gyurcsiová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 39 | Kód = 501832 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = oldza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oľdza''' ({{v jazyku|hun|''Olgya''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Roku 1239 sa spomína obec ako ''Olgia'', roku [[1259]] ako ''Ouga''. V listine z roku [[1251]] sa spomínajú ''Iobagio castri de Ovga'', čiže poddaní obce ''Ovga'' (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako ''Óďa''). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova ''Oldza'', ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom [[1851]] ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka. Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako ''Ouga'' alebo ''Ougya'' a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V [[14. storočí]] je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa [[Matej Korvín|Mateja]] z 29. mája [[1488]] je spomínaná pod menom ''Ogya''. Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici [[19. storočia]] mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy ''Félnyárasd'', ''Longordócz'' a ''Macsola''. Na začiatku [[20. storočia]] obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku [[1948]]. === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Oľdza (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|55.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|41.7}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.2}}}} == Hospodárstvo == V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov). ==Rozvoj obce== Oľdza v posledných rokoch prechádza postupným stavebným a územným rozvojom. V nadväznosti na pôvodnú zástavbu vznikajú nové obytné lokality a rozširuje sa výstavba rodinných domov. Jednou z novších obytných lokalít je Malý Chotár, kde je plánovaná výstavba rodinných domov na približne 70 pozemkoch. Rozvojové plochy pre novú výstavbu sú zahrnuté aj v územnom pláne obce a jeho neskorších zmenách a doplnkoch. ==Dobrovoľné hasičstvo== V obci pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor Oľdza, ktorý nadväzuje na tradíciu dobrovoľného hasičstva v obci. Činnosť zboru bola obnovená v roku 2019. Od svojho obnovenia sa hasiči podieľajú na protipožiarnej prevencii, záchranných a technických zásahoch, pomoci pri živelných udalostiach a na spoločenskom a kultúrnom živote obce. V roku 2024 bola dokončená rekonštrukcia hasičskej zbrojnice, na ktorej sa členovia zboru podieľali vlastnými pracovnými silami. Dobrovoľní hasiči zasahovali pri odčerpávaní dažďovej vody počas prívalových dažďov, odstraňovaní poškodených a spadnutých stromov a pri ďalších technických zásahoch. Zbor sa pravidelne zúčastňuje aj hasičských súťaží. V roku 2024 získal tretie miesto v kategórii KLASIK na hasičskej súťaži Kráľovský pohár v Kráľovej pri Senci. Hasiči sa zároveň podieľajú na organizácii obecných a komunitných podujatí. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Oľdza| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] sqb98eioggwdt42rndlovmjnozqrt0v 8368516 8368512 2026-09-12T11:36:41Z ~2026-49538-35 305104 Doplnený obsah 8368516 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oľdza | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Obec logo.jpg | Vlajka = Oldza-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.086111 | Zemepisná dĺžka = 17.420833 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1239 | Starosta = Ildikó Gyurcsiová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 39 | Kód = 501832 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = oldza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oľdza''' ({{v jazyku|hun|''Olgya''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Roku 1239 sa spomína obec ako ''Olgia'', roku [[1259]] ako ''Ouga''. V listine z roku [[1251]] sa spomínajú ''Iobagio castri de Ovga'', čiže poddaní obce ''Ovga'' (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako ''Óďa''). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova ''Oldza'', ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom [[1851]] ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka. Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako ''Ouga'' alebo ''Ougya'' a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V [[14. storočí]] je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa [[Matej Korvín|Mateja]] z 29. mája [[1488]] je spomínaná pod menom ''Ogya''. Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici [[19. storočia]] mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy ''Félnyárasd'', ''Longordócz'' a ''Macsola''. Na začiatku [[20. storočia]] obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku [[1948]]. === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Oľdza (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|55.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|41.7}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.2}}}} == Hospodárstvo == V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov). ==Rozvoj obce== Oľdza v posledných rokoch prechádza postupným stavebným a územným rozvojom. V nadväznosti na pôvodnú zástavbu vznikajú nové obytné lokality a rozširuje sa výstavba rodinných domov. Jednou z novších obytných lokalít je Malý Chotár, kde je plánovaná výstavba rodinných domov na približne 70 pozemkoch. Rozvojové plochy pre novú výstavbu sú zahrnuté aj v územnom pláne obce a jeho neskorších zmenách a doplnkoch. ==Dobrovoľné hasičstvo== V obci pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor Oľdza, ktorý nadväzuje na tradíciu dobrovoľného hasičstva v obci. Činnosť zboru bola obnovená v roku 2019. Od svojho obnovenia sa hasiči podieľajú na protipožiarnej prevencii, záchranných a technických zásahoch, pomoci pri živelných udalostiach a na spoločenskom a kultúrnom živote obce. V roku 2024 bola dokončená rekonštrukcia hasičskej zbrojnice, na ktorej sa členovia zboru podieľali vlastnými pracovnými silami. Dobrovoľní hasiči zasahovali pri odčerpávaní dažďovej vody počas prívalových dažďov, odstraňovaní poškodených a spadnutých stromov a pri ďalších technických zásahoch. Zbor sa pravidelne zúčastňuje aj hasičských súťaží. V roku 2024 získal tretie miesto v kategórii KLASIK na hasičskej súťaži Kráľovský pohár v Kráľovej pri Senci. Hasiči sa zároveň podieľajú na organizácii obecných a komunitných podujatí. [[File:Nové vozidlo.jpg|thumb|Nové vozidlo DHZO Oľdza]] [[File:Obnova hasičskej zbrojnice.jpg|thumb|Rekonštrukcia hasičskej zbrojnice]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Oľdza| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] r1gl9wqnhv3gqo0k0n1qkm7e1eqq2qr 0 26157 8368461 8148173 2026-09-12T06:27:44Z ~2026-49271-34 305087 /* Občianska vybavenosť */ 8368461 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kručov | Iné názvy = | Obrázok = Krucov.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of arms of Kručov.png | Vlajka = Krucov-stropkov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Stropkov | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.1138 | Zemepisná dĺžka = 21.6072 | Nadmorská výška = 202 | Prvá zmienka = [[1382]]<ref name="U"/> | Starosta = Anna Kertisová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 090 32 (pošta [[Miňovce]]) | Kód = 527793 | EČV = SP | Predvoľba = +421-54 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = krucov.sk | Commons = Kručov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kručov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Stropkov (okres)|okrese Stropkov]]. Pôvodne až do roku 1992 sa volal Ruský Kručov. == Poloha == Kručov leží v juhozápadnej časti [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]], v nadmorskej výške okolo 210 m. == Dejiny == Prvá správa o dedine Kručov je v listine z roku [[1382]] o vrátení Kručova a susedných dedín, ktoré zabral Peter Cudár oprávneným vlastníkom (šľachti z [[Rozhanovce|Rozhanoviec]]) a pričlenil k panstvu Makovica.<ref name="U"/> Kručov pravdepodobne založil [[šoltýs]] s poddanými podľa [[zákupné právo|zákupného práva]]. Názov dediny bol prevzatý od staršieho názvu miestneho potoka. V písomnostiach zo [[14. storočie|14.]] – [[15. storočia]] sa vyskytuje v ľudovom názve Kručov, v písomnostiach zo 16. – 17. storočia v maďarizovanom názve bez koncového – v. Až začiatkom 18. storočia bol maďarizovaný, úradný názov rozšírený o rozlišujúcu časť v zmysle Rusínsky Kručov. Hoci sa Cudarovci aj neskôr usilovali získať, či zabrať Kručov do svojho vlastníctva, zostala táto dedina aj v 15. – 17. storočí trvalou majetkovou súčasťou panstva Čičava a vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov. V roku [[1493]] hospodárila v Kručove okrem domácnosti šoltýsa len jedna poddanská domácnosť.<ref name="U"/> Tamojšie sídlisko malo v roku [[1600]] obývaných trinásť poddanských domov, dom šoltýsa, pravoslávny [[chrám]] a dom farára. Na prelome 16. a [[17. storočia]] bol Kručov stredne veľkou dedinou s rusínskymi, poddanskými aj farskými obyvateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich.<ref name="U"/> Až koncom 17., prípadne začiatkom [[18. storočia]], poddanských domácností pribúdalo. V rokoch [[1715]] a [[1720]] žilo v Kručove po desať sedliackych domácností.<ref name="U"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] Chrám sv. Paraskevy, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, asi zo 70. rokov [[18. storočia]]. Stojí na mieste staršej drevenej stavby spomínanej v roku [[1600]]. Chrám prešiel obnovou v roku [[2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=9384ab9b-cfc5-42ee-9384-bba07df24d56 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium [[koncha|konchou]]. Nachádza sa tu zariadenie s [[ikonostas]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kručov – Chrám sv. Paraskevy | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/krucov-chram-sv-paraskevy | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená barokovou helmicou s [[Laterna|laternou]]. <gallery> Súbor:Kručov 17 Slovakia7.jpg|Chrám sv. Paraskevy Súbor:Kručov 17 Slovakia3.jpg Súbor:Kručov 17 Slovakia2.jpg </gallery> === Zaujímavosti === Na východnom Slovensku sa nachádzajú aj obce [[Vyšný Kručov]] (vzdialený len 20 km) a [[Nižný Kručov]] (44 km), kde si skrátene tiež hovoria Kručov. == Občianska vybavenosť == Veľkosť katastra je 821 ha. V obci je [[kultúrny dom]], [[materská škola]] so školskou jedálňou, gréckokatolícky chrám z konca 18. storočia a pravoslávny chrám. V obci sa už nenachádza Predajňa potravín M. Babej, predajňa potravín A. Capová, ale nachádza sa tam Stolárstvo R. Štefánik a PD Lomné, zaoberajúce sa poľnohospodárstvom. Obec je členom združenia Ondava so sídlom v [[Duolingo|Duplíne]] od roku [[2003]]. Pravidelne, každoročne, sa tu uskutočňujú oslavy Deň Matiek a športový deň. Okolie obce je vhodné na [[Turistika|turistiku]] a [[Agroturistika|agroturistiku]]. == Fotogaléria == <gallery> Obrázok:Kručov, Pravoslávny chrám.jpg|Pravoslávny chrám </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 444{{--}}445 }}</ref> }} == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.rodokmen.com/obec-krucov Pôvodné názvy Kručova] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Stropkov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kručov| ]] [[Kategória:Obce okresu Stropkov]] 3qq3gdj2d5zthu873xzs4g35k572b4w 0 26434 8368493 8202207 2026-09-12T09:23:11Z Ivanpeter5o 67532 /* Časti obce */ odstránenie medzery 8368493 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hôrka | Iné názvy = | Obrázok = Lándzsásötfalu Szt András templom 1.JPG | Popis obrázku = Hôrka | Znak = SVK Hôrka COA.PNG | Vlajka = Horka-poprad-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.019444 | Zemepisná dĺžka = 20.383333 | Nadmorská výška = 600 | Prvá zmienka = 1311 | Starosta = Peter Spišák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 059 12 | Kód = 523488 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Hôrka 141 | E-mail = obechorka@obechorka.sk | Telefón = +421 52 7793461 | Fax = +421 52 7793461 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obechorka.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hôrka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]. == Časti obce == {{sekcia bez zdroja}} Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce. === Hôrka === Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1346. Existenciu Hôrky už pred rokmi jej písomnej zmienky priamo dokladá spor Lacka voči Matúšovi a Jánovi, synovi Mikuláša z Barce z roku 1350 o tunajšie majetky, ktoré Lacko vydokladoval voči druhej strane dedičov staršími listinami na svoj majetok. Dnešný názov obce sa po spomínanom a ustálenom pomenovaní Bozafalua vyskytuje až od roku 1506. === Kišovce === Prvá písomná zmienka je z roku 1311. Po objasnení najstarších dejín vystávajú v 14. storočí nové majetkové spory. Tiahli sa od roku 1311 až do roku 1349, keď celú záležitosť uzavrel s ustanovaním večného mlčania sudca Pavol. Početné dedičné nároky riešil na žiadosť kartuziánov zo Skaly útočiska a Matúša. S druhým podstatným pomenovaním Kišoviec sa stretávame pravidelnejšie od roku 1344. Po búrlivom začiatku 14. Storočia sa v jeho druhej polovici vytrácajú z prameňov zmienky o Kišovciach a strácame tak kontinuitu vlastníckych vzťahov. Pozoruhodné postavenia a slobody kopijníckych poddaných nie len v Kišovciach dokumentuje svedecká listina župana spišských kopijníkov. Významní šľachtici z Kišoviec vystupujú v mandáte uhorského kráľa Mateja. Z Kišoviec pochádzali viacerí predstavitelia kopijníckej samosprávy. Za jedného z najvýznamnejších treba v druhej polovici 13. storočia považovať Mikuláša Šedivého. === Primovce === Len necelých 5 rokov po udelení výsad spišským kopijníkom sa stretávame s prvou listinou pre kataster dnešnej Hôrky. Vznikli na území Gulz predanom v roku 1248 Pirinovi. Pretože po ňom dostali svoje meno, ich vznik predpokladáme až po tomto roku, v druhej polovici XIII. storočia. Vyplýva to napokon aj so samotnej kúpno-predajnej zmluvy potvrdenej panovníkom, ktorá vyslovene povoľuje Pirinovi založiť na tomto území svoje nové sídlo. Prvá priama písomná zmienka o Prímovciach pochádza zo 14. apríla 1312. Vtedy sa pred Spišskú kapitulu dostavil " Dytricus, filius Suur de villa Pyrin", aby si nechal vyhotoviť hodnoverný odpis najstaršej listiny k svojej dedovizni z roku 1248. Nasledovnú listinnú zmienku nachádzame už v roku 1371 a prináša nám viaceré zaujímavé zistenia o rozrode Pirinových potomkov aj o rozvoji obce. Rovnako je listinou potvrdený zdarný rozvoj dediny so všetkými náležitosťami, z ktorých, z hľadiska infraštruktúry, je tu najvýznamnejší spomenutý mlyn. Prímovce ostali vo vlastníctve Piriniových dedičov, žiaľ, viackrát sa s nimi v listinách nestretávame. Nasledujúca písomná zmienka o Prímovciach je až v roku 1376 a nechal si ju u hodnoverného miesta vyhotoviť už Vavrinec, syn Jakuba z Jakloviec. Nevedno, ako sa Prímovce dostali do vlastníctva Levoče, no nepochybne sa tak stalo až koncom 14. storočia. === Svätý Ondrej === Prvá zmienka o Svätom Ondreji pochádza až z 24. júna 1315. Územie tejto kopijníckej obce patrilo pôvodne Mikulášovi Šedivému bolo súčasťou jeho majetkov v roku 1273 chotár neskoršieho sv. Ondreja v rozlohe jedného poplúžie odpredal Mikulovi, synovi Rothena. O štvrťročie neskôr v roku 1298, územie kontinuálne vlastnil Mikulov syn Mikul, označený ešte ako „ de Zeek“. No už v tomto období sa na vymedzenom území musela rozvíjať dedina, v ktorej si okolití kopijníci v roku 1280 vymohli postaviť svoj kostol, podľa patrocínia ktorého dedina aj získala svoje meno Svätý Ondrej. Až do začiatku 16. storočia nemáme o Svätom Ondreji iné zmienky. V roku 1511 sa prvýkrát stretávame s Lazarom zo Svätého Ondreja, vtedajším županom Stolice X spišských kopijníkov, a objaví sa aj v kráľovskom mandáte na reambuláciu a introdukciu z roku 1514, už len ako Lazar zo Svätého Ondreja. V úplnom závere stredoveku, roku 1526, bol Hodnoverným miestom Spišská kapitula na kráľov mandát vovedený do vlastníctva vo svojej úplnosti Lazar zo Svätého Ondreja spolu so svojimi bratmi Stanislavom a Matejom ich majetok vtedy predstavoval celú dedinu Svätý Ondrej vrátane jej troch domov označených ako šľachtické kúrie. == Dejiny == Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku [[1243]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorskí [[zeman]]ia. Pomenovanie "kopijníci" (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov – kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na [[Čingov]]e a [[Dreveník]]u. Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv. "malá župa" so Spišskou stolicou. Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej – 1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce – 1311, Primovce – 1312, Kišovce – 1324, Hôrka – 1347), počiatky ich existencie siahajú pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich boli v roku 1787 Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí; v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí). Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí. Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí. Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí. V priebehu storočí sa názvy jednotlivých dedín menili: * Hôrka – Bosafalua (1347; podľa komesa Bosza), Horka (1413), Huorka (1808) * Svätý Ondrej – Sanctus Andreas (1317), Zenthandras (1317), Zekyzenthandras (1435), Swaty Ondrej (1808), Szentandrás (1863) * Kišovce – Hisafalua (1324), Hysowec (1511), Kisócz, Kischendorf, Kyssowce (1808) * Primovce – villa Primi (1312), Primafalua (1399), Primdorf, Primócz, Primowce (1808) * Miklušovce – villa cani Nikolai (1311), Ewzmyklosfalva (1349), Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce (1808) Zjednotenie názvu v roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka. Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšinou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská [[mangán]]ovej a [[železná ruda|železnej rudy]]. Možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Ťažbu vo väčšom rozsahu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané už v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci. V Kišovciach bola už v roku 1556 zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850{{--}}1854 mal sídlo a fungoval [[okresný súd]]. V 13. storočí tu bol postavený [[kostol]], ktorý bol v 18. storočí prestavaný. V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971. == Rodina Kissoczy == Rodina Kissoczy poskyovala obyvateľom Hôrky prácu. Bola to zemepánska rodina. Zo spomienok priameho potomka tejto šľachtickej rodiny Jozefa Kissoczyho vyberáme: Dr. Pavel Kissoczy mal za manželku Eriku, rod. Scholtzovú z Matejoviec. Mali dve deti – Melindu a Jozefa. Mal ukončený doktorát z práva a poľnohospodársku akadémiu v Košiciach. Bol veľkostatkárom a okrem svojho majetku mal tiež prenajatý statok v Prímovciach. Následne nakúpil množstvo zariadenia a hospodárskych zvierat na úver, ktorý vďaka svojej usilovnosti splatil do troch rokov. Podrobne študoval počasie v regióne, takže bol pri poľnohospodárskych prácach oveľa úspešnejší ako ostatní farmári. Produkoval veľa zrna, zemiakov, mlieka, syra, alkoholu (páleného zo zemiakov) a iných produkotov. Jeho veľkým hobby bolo včelárstvo. Priblížime si, ako podľa spomienok Jozefa Kissoczyho vyzeral kaštieľ, v ktorom rodina bývala: ''„Postavil ho Kalman Glosz a kúpil starý otec. Stred domu v tvare T mal predsieň s veľkým vešiakom, vedľa vešiaka boli dvere vedúce do izby starej mamy, ktorá prichádzala každý rok z Prešova stráviť s rodinou leto. Ďalšie dvere z predsiene viedli do veľkej jedálne s úžasným tmavo čerešňovým nábytkom. Jedálny stôl mal min. 12 stoličiek, ale jedlo sa tam iba pri vzácnych príležitostiach alebo muzikálnych večeroch. Ďalšie dvere z predsiene viedli do chodby smerujúcej k spálni a obývačke. Na konci chodby bola kúpeľňa. Ďalšia chodba viedla do kuchyne, špajze a miestnosti pre služobníctvo. Ešte jedny dvere viedli z predsiene na veľké nádvorie, toto bol hlavný vstup do domu. Na nádvorí sa nachádzala podzemná voda s pumpou. Iba v jedinom dome v dedine sme mali telefón. Bola to veľká drevená krabica na stene, kde sa muselo otočiť kľukou pre zvonenie a rozprávať do veľkého nastaviteľného rohu. Pamätám si to, pretože moja mama volala svojej mame každý deň. Na svietenie v noci sa používali petrolejové lampy. '' === Krypta Kissócziovcov === V Kišovciach pri kostole sa nachádza krypta rodiny [[Kissoczy]]. Sú v nej pochovaní títo rodinní príslušníci: *  Mátyás Uhlarík – otec Pavla Kissoczyho, starý otec Melindy Kissoczyovej Szekeressovej, *  Gabriela Uhlariková, sestra Mateja Uhlarika, * Juraj Kissoczy, brat Melindy. Krypta bola postavená začiatkom 19. storočia. === Erb na krypte === Dr. Kissóczy Józef = jeden z troch synov Mátyása Uhlarika  /ďalší dvaja sú Pál a István/  dňa 27.11.1958 poskytol nasledovnú informáciu: „Tento erb venoval Ferdinand III. 20. marca 1655 Jurajovi /Gyorgy/ Uhlarikovi, ktorého priamy potomok Uhlarik Mátyás a jeho sestra Gabriella to potvrdzujú. So súhlasom Franza Jozefa v roku 1916 bolo prijaté meno „Kissóczy“ namiesto Uhlarik pri zachovaní maďarského šľachtického rodu.“<!-- == Významné osobnosti == {{bez zdroja|sekcia}} MUDr. Štefan Kissóczy – lekár internista Narodil sa v roku 1898 v Hôrke pri Poprade. Lekársku fakultu UK v Prahe ukončil roku 1923. Ako mladý lekár pracoval na internej klinike prof. Monnenbrucha ako asistent, čo pozitívne ovplyvnilo jeho ďalší medicínsky vývoj. Po príchode do Prešova spočiatku pôsobil ako privátny lekár-internista a rtg. odborník. Ako jeden z mála lekárov v privátnom sektore mal svoj vlastný rtg. prístroj a ekg. už v čase II. svetovej vojny. Do funkcie primára interného oddelenia nemocnice v Prešove nastúpil roku 1949. Oddelenie viedol až do svojej tragickej smrti. Dr. Kissóczy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa venoval problematike hematológie, čo bolo v danom období ojedinelé v bývalom Česko-slovensku. Dr. Š. Kissóczy bol veľmi rozhľadený, odborne vysoko erudovaný lekár. Počas vyše 20 rokov pôsobenia vychoval celú generáciu odborníkov-internistov v Prešove a v celom terajšom kraji. Jeho internistické školenia boli v povedomí odborníkov známe ako "ŠALGOVICKÁ UNIVERZITA". Zomrel 19. mája 1970 v Prešove. --> == Referencie == {{referencie}} == Použité pramene a literatúra == * Štátny oblastný archív Levoča, SÚ Sps, adm. 1341/1900. * Dr.František Živčák, Levoča, 1996 * Fekete Nagy,A: ''A Szepsség terúleti és társadalmi kialakulássa.'' Budapest 1934 * Hradsky, J.: ''Additamenta ad initia proressus ac praesens status Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de monte Scepusio.'' * Spišské Podhradie 1903{{--}}1904 * Hradszky, J.: ''A Ksvrmegye tórtétete.'' Levoča 1895. * Hudák, J.: ''Patrocíniá na Slovensku.'' Bratislava 1984 * Majtán, M.: ''Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov.'' Bratislava 1972 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = HÔRKA | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 1. A{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 418{{--}}419 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ Neoficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224084613/http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ |date=2013-12-24 }} * [http://www.apsida.sk/c/10539/horka-kisovce www.apsida.sk - profil stredovekého kostola v Kišovciach] {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Hôrka| ]] [[Kategória:Obce okresu Poprad]] rxci96p1rythscoyztsd59nv67mroiu 8368498 8368493 2026-09-12T09:44:23Z Ivanpeter5o 67532 /* Rodina Kissoczy */ náhrada medzier, oprava preklepu 8368498 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hôrka | Iné názvy = | Obrázok = Lándzsásötfalu Szt András templom 1.JPG | Popis obrázku = Hôrka | Znak = SVK Hôrka COA.PNG | Vlajka = Horka-poprad-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.019444 | Zemepisná dĺžka = 20.383333 | Nadmorská výška = 600 | Prvá zmienka = 1311 | Starosta = Peter Spišák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 059 12 | Kód = 523488 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Hôrka 141 | E-mail = obechorka@obechorka.sk | Telefón = +421 52 7793461 | Fax = +421 52 7793461 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obechorka.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hôrka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]. == Časti obce == {{sekcia bez zdroja}} Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce. === Hôrka === Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1346. Existenciu Hôrky už pred rokmi jej písomnej zmienky priamo dokladá spor Lacka voči Matúšovi a Jánovi, synovi Mikuláša z Barce z roku 1350 o tunajšie majetky, ktoré Lacko vydokladoval voči druhej strane dedičov staršími listinami na svoj majetok. Dnešný názov obce sa po spomínanom a ustálenom pomenovaní Bozafalua vyskytuje až od roku 1506. === Kišovce === Prvá písomná zmienka je z roku 1311. Po objasnení najstarších dejín vystávajú v 14. storočí nové majetkové spory. Tiahli sa od roku 1311 až do roku 1349, keď celú záležitosť uzavrel s ustanovaním večného mlčania sudca Pavol. Početné dedičné nároky riešil na žiadosť kartuziánov zo Skaly útočiska a Matúša. S druhým podstatným pomenovaním Kišoviec sa stretávame pravidelnejšie od roku 1344. Po búrlivom začiatku 14. Storočia sa v jeho druhej polovici vytrácajú z prameňov zmienky o Kišovciach a strácame tak kontinuitu vlastníckych vzťahov. Pozoruhodné postavenia a slobody kopijníckych poddaných nie len v Kišovciach dokumentuje svedecká listina župana spišských kopijníkov. Významní šľachtici z Kišoviec vystupujú v mandáte uhorského kráľa Mateja. Z Kišoviec pochádzali viacerí predstavitelia kopijníckej samosprávy. Za jedného z najvýznamnejších treba v druhej polovici 13. storočia považovať Mikuláša Šedivého. === Primovce === Len necelých 5 rokov po udelení výsad spišským kopijníkom sa stretávame s prvou listinou pre kataster dnešnej Hôrky. Vznikli na území Gulz predanom v roku 1248 Pirinovi. Pretože po ňom dostali svoje meno, ich vznik predpokladáme až po tomto roku, v druhej polovici XIII. storočia. Vyplýva to napokon aj so samotnej kúpno-predajnej zmluvy potvrdenej panovníkom, ktorá vyslovene povoľuje Pirinovi založiť na tomto území svoje nové sídlo. Prvá priama písomná zmienka o Prímovciach pochádza zo 14. apríla 1312. Vtedy sa pred Spišskú kapitulu dostavil " Dytricus, filius Suur de villa Pyrin", aby si nechal vyhotoviť hodnoverný odpis najstaršej listiny k svojej dedovizni z roku 1248. Nasledovnú listinnú zmienku nachádzame už v roku 1371 a prináša nám viaceré zaujímavé zistenia o rozrode Pirinových potomkov aj o rozvoji obce. Rovnako je listinou potvrdený zdarný rozvoj dediny so všetkými náležitosťami, z ktorých, z hľadiska infraštruktúry, je tu najvýznamnejší spomenutý mlyn. Prímovce ostali vo vlastníctve Piriniových dedičov, žiaľ, viackrát sa s nimi v listinách nestretávame. Nasledujúca písomná zmienka o Prímovciach je až v roku 1376 a nechal si ju u hodnoverného miesta vyhotoviť už Vavrinec, syn Jakuba z Jakloviec. Nevedno, ako sa Prímovce dostali do vlastníctva Levoče, no nepochybne sa tak stalo až koncom 14. storočia. === Svätý Ondrej === Prvá zmienka o Svätom Ondreji pochádza až z 24. júna 1315. Územie tejto kopijníckej obce patrilo pôvodne Mikulášovi Šedivému bolo súčasťou jeho majetkov v roku 1273 chotár neskoršieho sv. Ondreja v rozlohe jedného poplúžie odpredal Mikulovi, synovi Rothena. O štvrťročie neskôr v roku 1298, územie kontinuálne vlastnil Mikulov syn Mikul, označený ešte ako „ de Zeek“. No už v tomto období sa na vymedzenom území musela rozvíjať dedina, v ktorej si okolití kopijníci v roku 1280 vymohli postaviť svoj kostol, podľa patrocínia ktorého dedina aj získala svoje meno Svätý Ondrej. Až do začiatku 16. storočia nemáme o Svätom Ondreji iné zmienky. V roku 1511 sa prvýkrát stretávame s Lazarom zo Svätého Ondreja, vtedajším županom Stolice X spišských kopijníkov, a objaví sa aj v kráľovskom mandáte na reambuláciu a introdukciu z roku 1514, už len ako Lazar zo Svätého Ondreja. V úplnom závere stredoveku, roku 1526, bol Hodnoverným miestom Spišská kapitula na kráľov mandát vovedený do vlastníctva vo svojej úplnosti Lazar zo Svätého Ondreja spolu so svojimi bratmi Stanislavom a Matejom ich majetok vtedy predstavoval celú dedinu Svätý Ondrej vrátane jej troch domov označených ako šľachtické kúrie. == Dejiny == Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku [[1243]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorskí [[zeman]]ia. Pomenovanie "kopijníci" (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov – kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na [[Čingov]]e a [[Dreveník]]u. Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv. "malá župa" so Spišskou stolicou. Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej – 1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce – 1311, Primovce – 1312, Kišovce – 1324, Hôrka – 1347), počiatky ich existencie siahajú pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich boli v roku 1787 Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí; v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí). Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí. Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí. Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí. V priebehu storočí sa názvy jednotlivých dedín menili: * Hôrka – Bosafalua (1347; podľa komesa Bosza), Horka (1413), Huorka (1808) * Svätý Ondrej – Sanctus Andreas (1317), Zenthandras (1317), Zekyzenthandras (1435), Swaty Ondrej (1808), Szentandrás (1863) * Kišovce – Hisafalua (1324), Hysowec (1511), Kisócz, Kischendorf, Kyssowce (1808) * Primovce – villa Primi (1312), Primafalua (1399), Primdorf, Primócz, Primowce (1808) * Miklušovce – villa cani Nikolai (1311), Ewzmyklosfalva (1349), Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce (1808) Zjednotenie názvu v roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka. Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšinou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská [[mangán]]ovej a [[železná ruda|železnej rudy]]. Možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Ťažbu vo väčšom rozsahu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané už v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci. V Kišovciach bola už v roku 1556 zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850{{--}}1854 mal sídlo a fungoval [[okresný súd]]. V 13. storočí tu bol postavený [[kostol]], ktorý bol v 18. storočí prestavaný. V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971. == Rodina Kissoczy == Rodina Kissoczy poskyovala obyvateľom Hôrky prácu. Bola to zemepánska rodina. Zo spomienok priameho potomka tejto šľachtickej rodiny Jozefa Kissoczyho vyberáme: Dr. Pavel Kissoczy mal za manželku Eriku, rod. Scholtzovú z Matejoviec. Mali dve deti – Melindu a Jozefa. Mal ukončený doktorát z práva a poľnohospodársku akadémiu v Košiciach. Bol veľkostatkárom a okrem svojho majetku mal tiež prenajatý statok v Prímovciach. Následne nakúpil množstvo zariadenia a hospodárskych zvierat na úver, ktorý vďaka svojej usilovnosti splatil do troch rokov. Podrobne študoval počasie v regióne, takže bol pri poľnohospodárskych prácach oveľa úspešnejší ako ostatní farmári. Produkoval veľa zrna, zemiakov, mlieka, syra, alkoholu (páleného zo zemiakov) a iných produktov. Jeho veľkým hobby bolo včelárstvo. Priblížime si, ako podľa spomienok Jozefa Kissoczyho vyzeral kaštieľ, v ktorom rodina bývala: ''„Postavil ho Kalman Glosz a kúpil starý otec. Stred domu v tvare T mal predsieň s veľkým vešiakom, vedľa vešiaka boli dvere vedúce do izby starej mamy, ktorá prichádzala každý rok z Prešova stráviť s rodinou leto. Ďalšie dvere z predsiene viedli do veľkej jedálne s úžasným tmavo čerešňovým nábytkom. Jedálny stôl mal min. 12 stoličiek, ale jedlo sa tam iba pri vzácnych príležitostiach alebo muzikálnych večeroch. Ďalšie dvere z predsiene viedli do chodby smerujúcej k spálni a obývačke. Na konci chodby bola kúpeľňa. Ďalšia chodba viedla do kuchyne, špajze a miestnosti pre služobníctvo. Ešte jedny dvere viedli z predsiene na veľké nádvorie, toto bol hlavný vstup do domu. Na nádvorí sa nachádzala podzemná voda s pumpou. Iba v jedinom dome v dedine sme mali telefón. Bola to veľká drevená krabica na stene, kde sa muselo otočiť kľukou pre zvonenie a rozprávať do veľkého nastaviteľného rohu. Pamätám si to, pretože moja mama volala svojej mame každý deň. Na svietenie v noci sa používali petrolejové lampy.  === Krypta Kissócziovcov === V Kišovciach pri kostole sa nachádza krypta rodiny [[Kissoczy]]. Sú v nej pochovaní títo rodinní príslušníci: *  Mátyás Uhlarík – otec Pavla Kissoczyho, starý otec Melindy Kissoczyovej Szekeressovej, *  Gabriela Uhlariková, sestra Mateja Uhlarika, * Juraj Kissoczy, brat Melindy. Krypta bola postavená začiatkom 19. storočia. === Erb na krypte === Dr. Kissóczy Józef = jeden z troch synov Mátyása Uhlarika  /ďalší dvaja sú Pál a István/  dňa 27.11.1958 poskytol nasledovnú informáciu: „Tento erb venoval Ferdinand III. 20. marca 1655 Jurajovi /Gyorgy/ Uhlarikovi, ktorého priamy potomok Uhlarik Mátyás a jeho sestra Gabriella to potvrdzujú. So súhlasom Franza Jozefa v roku 1916 bolo prijaté meno „Kissóczy“ namiesto Uhlarik pri zachovaní maďarského šľachtického rodu.“<!-- == Významné osobnosti == {{bez zdroja|sekcia}} MUDr. Štefan Kissóczy – lekár internista Narodil sa v roku 1898 v Hôrke pri Poprade. Lekársku fakultu UK v Prahe ukončil roku 1923. Ako mladý lekár pracoval na internej klinike prof. Monnenbrucha ako asistent, čo pozitívne ovplyvnilo jeho ďalší medicínsky vývoj. Po príchode do Prešova spočiatku pôsobil ako privátny lekár-internista a rtg. odborník. Ako jeden z mála lekárov v privátnom sektore mal svoj vlastný rtg. prístroj a ekg. už v čase II. svetovej vojny. Do funkcie primára interného oddelenia nemocnice v Prešove nastúpil roku 1949. Oddelenie viedol až do svojej tragickej smrti. Dr. Kissóczy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa venoval problematike hematológie, čo bolo v danom období ojedinelé v bývalom Česko-slovensku. Dr. Š. Kissóczy bol veľmi rozhľadený, odborne vysoko erudovaný lekár. Počas vyše 20 rokov pôsobenia vychoval celú generáciu odborníkov-internistov v Prešove a v celom terajšom kraji. Jeho internistické školenia boli v povedomí odborníkov známe ako "ŠALGOVICKÁ UNIVERZITA". Zomrel 19. mája 1970 v Prešove. --> == Referencie == {{referencie}} == Použité pramene a literatúra == * Štátny oblastný archív Levoča, SÚ Sps, adm. 1341/1900. * Dr.František Živčák, Levoča, 1996 * Fekete Nagy,A: ''A Szepsség terúleti és társadalmi kialakulássa.'' Budapest 1934 * Hradsky, J.: ''Additamenta ad initia proressus ac praesens status Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de monte Scepusio.'' * Spišské Podhradie 1903{{--}}1904 * Hradszky, J.: ''A Ksvrmegye tórtétete.'' Levoča 1895. * Hudák, J.: ''Patrocíniá na Slovensku.'' Bratislava 1984 * Majtán, M.: ''Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov.'' Bratislava 1972 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = HÔRKA | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 1. A{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 418{{--}}419 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ Neoficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224084613/http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ |date=2013-12-24 }} * [http://www.apsida.sk/c/10539/horka-kisovce www.apsida.sk - profil stredovekého kostola v Kišovciach] {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Hôrka| ]] [[Kategória:Obce okresu Poprad]] 5xga3g6nnbrl6up8gnp53l1071fppby 8368500 8368498 2026-09-12T09:49:24Z Ivanpeter5o 67532 /* Primovce */ Oprava názvu Prímovce na Primovce, odstránenie medzery 8368500 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hôrka | Iné názvy = | Obrázok = Lándzsásötfalu Szt András templom 1.JPG | Popis obrázku = Hôrka | Znak = SVK Hôrka COA.PNG | Vlajka = Horka-poprad-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.019444 | Zemepisná dĺžka = 20.383333 | Nadmorská výška = 600 | Prvá zmienka = 1311 | Starosta = Peter Spišák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 059 12 | Kód = 523488 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Hôrka 141 | E-mail = obechorka@obechorka.sk | Telefón = +421 52 7793461 | Fax = +421 52 7793461 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obechorka.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hôrka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]. == Časti obce == {{sekcia bez zdroja}} Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce. === Hôrka === Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1346. Existenciu Hôrky už pred rokmi jej písomnej zmienky priamo dokladá spor Lacka voči Matúšovi a Jánovi, synovi Mikuláša z Barce z roku 1350 o tunajšie majetky, ktoré Lacko vydokladoval voči druhej strane dedičov staršími listinami na svoj majetok. Dnešný názov obce sa po spomínanom a ustálenom pomenovaní Bozafalua vyskytuje až od roku 1506. === Kišovce === Prvá písomná zmienka je z roku 1311. Po objasnení najstarších dejín vystávajú v 14. storočí nové majetkové spory. Tiahli sa od roku 1311 až do roku 1349, keď celú záležitosť uzavrel s ustanovaním večného mlčania sudca Pavol. Početné dedičné nároky riešil na žiadosť kartuziánov zo Skaly útočiska a Matúša. S druhým podstatným pomenovaním Kišoviec sa stretávame pravidelnejšie od roku 1344. Po búrlivom začiatku 14. Storočia sa v jeho druhej polovici vytrácajú z prameňov zmienky o Kišovciach a strácame tak kontinuitu vlastníckych vzťahov. Pozoruhodné postavenia a slobody kopijníckych poddaných nie len v Kišovciach dokumentuje svedecká listina župana spišských kopijníkov. Významní šľachtici z Kišoviec vystupujú v mandáte uhorského kráľa Mateja. Z Kišoviec pochádzali viacerí predstavitelia kopijníckej samosprávy. Za jedného z najvýznamnejších treba v druhej polovici 13. storočia považovať Mikuláša Šedivého. === Primovce === Len necelých 5 rokov po udelení výsad spišským kopijníkom sa stretávame s prvou listinou pre kataster dnešnej Hôrky. Vznikli na území Gulz predanom v roku 1248 Pirinovi. Pretože po ňom dostali svoje meno, ich vznik predpokladáme až po tomto roku, v druhej polovici XIII. storočia. Vyplýva to napokon aj so samotnej kúpno-predajnej zmluvy potvrdenej panovníkom, ktorá vyslovene povoľuje Pirinovi založiť na tomto území svoje nové sídlo. Prvá priama písomná zmienka o Primovciach pochádza zo 14. apríla 1312. Vtedy sa pred Spišskú kapitulu dostavil "Dytricus, filius Suur de villa Pyrin", aby si nechal vyhotoviť hodnoverný odpis najstaršej listiny k svojej dedovizni z roku 1248. Nasledovnú listinnú zmienku nachádzame už v roku 1371 a prináša nám viaceré zaujímavé zistenia o rozrode Pirinových potomkov aj o rozvoji obce. Rovnako je listinou potvrdený zdarný rozvoj dediny so všetkými náležitosťami, z ktorých, z hľadiska infraštruktúry, je tu najvýznamnejší spomenutý mlyn. Primovce ostali vo vlastníctve Piriniových dedičov, žiaľ, viackrát sa s nimi v listinách nestretávame. Nasledujúca písomná zmienka o Primovciach je až v roku 1376 a nechal si ju u hodnoverného miesta vyhotoviť už Vavrinec, syn Jakuba z Jakloviec. Nevedno, ako sa Primovce dostali do vlastníctva Levoče, no nepochybne sa tak stalo až koncom 14. storočia. === Svätý Ondrej === Prvá zmienka o Svätom Ondreji pochádza až z 24. júna 1315. Územie tejto kopijníckej obce patrilo pôvodne Mikulášovi Šedivému bolo súčasťou jeho majetkov v roku 1273 chotár neskoršieho sv. Ondreja v rozlohe jedného poplúžie odpredal Mikulovi, synovi Rothena. O štvrťročie neskôr v roku 1298, územie kontinuálne vlastnil Mikulov syn Mikul, označený ešte ako „ de Zeek“. No už v tomto období sa na vymedzenom území musela rozvíjať dedina, v ktorej si okolití kopijníci v roku 1280 vymohli postaviť svoj kostol, podľa patrocínia ktorého dedina aj získala svoje meno Svätý Ondrej. Až do začiatku 16. storočia nemáme o Svätom Ondreji iné zmienky. V roku 1511 sa prvýkrát stretávame s Lazarom zo Svätého Ondreja, vtedajším županom Stolice X spišských kopijníkov, a objaví sa aj v kráľovskom mandáte na reambuláciu a introdukciu z roku 1514, už len ako Lazar zo Svätého Ondreja. V úplnom závere stredoveku, roku 1526, bol Hodnoverným miestom Spišská kapitula na kráľov mandát vovedený do vlastníctva vo svojej úplnosti Lazar zo Svätého Ondreja spolu so svojimi bratmi Stanislavom a Matejom ich majetok vtedy predstavoval celú dedinu Svätý Ondrej vrátane jej troch domov označených ako šľachtické kúrie. == Dejiny == Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku [[1243]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorskí [[zeman]]ia. Pomenovanie "kopijníci" (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov – kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na [[Čingov]]e a [[Dreveník]]u. Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv. "malá župa" so Spišskou stolicou. Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej – 1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce – 1311, Primovce – 1312, Kišovce – 1324, Hôrka – 1347), počiatky ich existencie siahajú pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich boli v roku 1787 Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí; v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí). Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí. Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí. Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí. V priebehu storočí sa názvy jednotlivých dedín menili: * Hôrka – Bosafalua (1347; podľa komesa Bosza), Horka (1413), Huorka (1808) * Svätý Ondrej – Sanctus Andreas (1317), Zenthandras (1317), Zekyzenthandras (1435), Swaty Ondrej (1808), Szentandrás (1863) * Kišovce – Hisafalua (1324), Hysowec (1511), Kisócz, Kischendorf, Kyssowce (1808) * Primovce – villa Primi (1312), Primafalua (1399), Primdorf, Primócz, Primowce (1808) * Miklušovce – villa cani Nikolai (1311), Ewzmyklosfalva (1349), Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce (1808) Zjednotenie názvu v roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka. Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšinou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská [[mangán]]ovej a [[železná ruda|železnej rudy]]. Možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Ťažbu vo väčšom rozsahu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané už v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci. V Kišovciach bola už v roku 1556 zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850{{--}}1854 mal sídlo a fungoval [[okresný súd]]. V 13. storočí tu bol postavený [[kostol]], ktorý bol v 18. storočí prestavaný. V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971. == Rodina Kissoczy == Rodina Kissoczy poskyovala obyvateľom Hôrky prácu. Bola to zemepánska rodina. Zo spomienok priameho potomka tejto šľachtickej rodiny Jozefa Kissoczyho vyberáme: Dr. Pavel Kissoczy mal za manželku Eriku, rod. Scholtzovú z Matejoviec. Mali dve deti – Melindu a Jozefa. Mal ukončený doktorát z práva a poľnohospodársku akadémiu v Košiciach. Bol veľkostatkárom a okrem svojho majetku mal tiež prenajatý statok v Primovciach. Následne nakúpil množstvo zariadenia a hospodárskych zvierat na úver, ktorý vďaka svojej usilovnosti splatil do troch rokov. Podrobne študoval počasie v regióne, takže bol pri poľnohospodárskych prácach oveľa úspešnejší ako ostatní farmári. Produkoval veľa zrna, zemiakov, mlieka, syra, alkoholu (páleného zo zemiakov) a iných produktov. Jeho veľkým hobby bolo včelárstvo. Priblížime si, ako podľa spomienok Jozefa Kissoczyho vyzeral kaštieľ, v ktorom rodina bývala: ''„Postavil ho Kalman Glosz a kúpil starý otec. Stred domu v tvare T mal predsieň s veľkým vešiakom, vedľa vešiaka boli dvere vedúce do izby starej mamy, ktorá prichádzala každý rok z Prešova stráviť s rodinou leto. Ďalšie dvere z predsiene viedli do veľkej jedálne s úžasným tmavo čerešňovým nábytkom. Jedálny stôl mal min. 12 stoličiek, ale jedlo sa tam iba pri vzácnych príležitostiach alebo muzikálnych večeroch. Ďalšie dvere z predsiene viedli do chodby smerujúcej k spálni a obývačke. Na konci chodby bola kúpeľňa. Ďalšia chodba viedla do kuchyne, špajze a miestnosti pre služobníctvo. Ešte jedny dvere viedli z predsiene na veľké nádvorie, toto bol hlavný vstup do domu. Na nádvorí sa nachádzala podzemná voda s pumpou. Iba v jedinom dome v dedine sme mali telefón. Bola to veľká drevená krabica na stene, kde sa muselo otočiť kľukou pre zvonenie a rozprávať do veľkého nastaviteľného rohu. Pamätám si to, pretože moja mama volala svojej mame každý deň. Na svietenie v noci sa používali petrolejové lampy.  === Krypta Kissócziovcov === V Kišovciach pri kostole sa nachádza krypta rodiny [[Kissoczy]]. Sú v nej pochovaní títo rodinní príslušníci: *  Mátyás Uhlarík – otec Pavla Kissoczyho, starý otec Melindy Kissoczyovej Szekeressovej, *  Gabriela Uhlariková, sestra Mateja Uhlarika, * Juraj Kissoczy, brat Melindy. Krypta bola postavená začiatkom 19. storočia. === Erb na krypte === Dr. Kissóczy Józef = jeden z troch synov Mátyása Uhlarika  /ďalší dvaja sú Pál a István/  dňa 27.11.1958 poskytol nasledovnú informáciu: „Tento erb venoval Ferdinand III. 20. marca 1655 Jurajovi /Gyorgy/ Uhlarikovi, ktorého priamy potomok Uhlarik Mátyás a jeho sestra Gabriella to potvrdzujú. So súhlasom Franza Jozefa v roku 1916 bolo prijaté meno „Kissóczy“ namiesto Uhlarik pri zachovaní maďarského šľachtického rodu.“<!-- == Významné osobnosti == {{bez zdroja|sekcia}} MUDr. Štefan Kissóczy – lekár internista Narodil sa v roku 1898 v Hôrke pri Poprade. Lekársku fakultu UK v Prahe ukončil roku 1923. Ako mladý lekár pracoval na internej klinike prof. Monnenbrucha ako asistent, čo pozitívne ovplyvnilo jeho ďalší medicínsky vývoj. Po príchode do Prešova spočiatku pôsobil ako privátny lekár-internista a rtg. odborník. Ako jeden z mála lekárov v privátnom sektore mal svoj vlastný rtg. prístroj a ekg. už v čase II. svetovej vojny. Do funkcie primára interného oddelenia nemocnice v Prešove nastúpil roku 1949. Oddelenie viedol až do svojej tragickej smrti. Dr. Kissóczy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa venoval problematike hematológie, čo bolo v danom období ojedinelé v bývalom Česko-slovensku. Dr. Š. Kissóczy bol veľmi rozhľadený, odborne vysoko erudovaný lekár. Počas vyše 20 rokov pôsobenia vychoval celú generáciu odborníkov-internistov v Prešove a v celom terajšom kraji. Jeho internistické školenia boli v povedomí odborníkov známe ako "ŠALGOVICKÁ UNIVERZITA". Zomrel 19. mája 1970 v Prešove. --> == Referencie == {{referencie}} == Použité pramene a literatúra == * Štátny oblastný archív Levoča, SÚ Sps, adm. 1341/1900. * Dr.František Živčák, Levoča, 1996 * Fekete Nagy,A: ''A Szepsség terúleti és társadalmi kialakulássa.'' Budapest 1934 * Hradsky, J.: ''Additamenta ad initia proressus ac praesens status Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de monte Scepusio.'' * Spišské Podhradie 1903{{--}}1904 * Hradszky, J.: ''A Ksvrmegye tórtétete.'' Levoča 1895. * Hudák, J.: ''Patrocíniá na Slovensku.'' Bratislava 1984 * Majtán, M.: ''Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov.'' Bratislava 1972 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = HÔRKA | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 1. A{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1967 | počet strán = 536 | strany = 418{{--}}419 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ Neoficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224084613/http://www.obechorka.maweb.eu/category/zo-zivota/ |date=2013-12-24 }} * [http://www.apsida.sk/c/10539/horka-kisovce www.apsida.sk - profil stredovekého kostola v Kišovciach] {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Hôrka| ]] [[Kategória:Obce okresu Poprad]] 982viyw3utf0ol7trjok6b2c4cfdnv6 0 28315 8368253 8197351 2026-09-11T12:48:19Z Lujza Černáková 305028 /* */ 8368253 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nové Sady | Iné názvy = | Obrázok = Nové Sady - kaštieľ.jpg | Popis obrázku = kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Nove sady-nitra-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nitra | Región = Nitriansky | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4168 | Zemepisná dĺžka = 17.9801 | Nadmorská výška = 168 | Prvá zmienka = [[1156]] | Starosta = Patrik Matušík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[REPUBLIKA]] | PSČ = 951 24 | Kód = 500640 | EČV = NR | Predvoľba = +421-37 | Adresa = Nové Sady 177 | E-mail = novesady@stonline.sk | Telefón = 7894165, 7894163 | Fax = 789 48 64 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novesady.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nové Sady''' ({{V jazyku|hun|Assakürt}}, do roku [[1948]] ''Ašakert'') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nitra|Nitra]]. == Poloha == Nové Sady sa nachádzajú približne {{km|20|m}} od mesta [[Nitra]]. == Geografická charakteristika == Nové Sady ležia na západnom [[Slovensko|Slovensku]], v severozápadnej časti [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho kraja]]. Obec sa rozkladá po obidvoch stranách potoka Radošinka, na jeho strednom toku, medzi krajským mestom Nitra, [[Hlohovec|Hlohovcom]], [[Piešťany|Piešťanmi]] a [[Topoľčany|Topoľčanmi]] v jednom z početných údolí, ktoré sa tiahnu severojužným smerom približne od Topoľčian po Hlohovec. Na severozápade nad [[Radošina|Radošinou]] sa nachádza [[Považský Inovec]], juhovýchodne pohorie [[Tribeč]] a [[Zobor (vrch)|Zobor]]. Územie obce má rozlohu 1 747 ha. V horninovej skladbe územia obce dominujú úrodné spraše a sprašové hliny ležiace na starších horninách. Tie spolu s nížinno-pahorkatinným reliéfom a teplou, mierne suchou klímou predurčili využitie zeme na intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Tá je zameraná najmä na chov dobytka a ošípaných, pestovanie obilnín a cukrovej repy. Tradičnými kultúrami boli vinič a konope, rozšírené ešte v počiatkoch spoločného hospodárenia v polovici minulého storočia. Ku Novým Sadom patria aj známe osobnosti a jednou z ních Je Mišela Blů. <hiero> Dhdhje </hiero> == Časti obce == K Novým Sadom sú administratívne pričlenené osady Kotrbál, Ceroviny a Sila, ktorá je osídlená od praveku a písomne doložená ako Zyla z roku 1292. V roku 1694 patrila nitrianskemu biskupstvu. Počas tureckých vojen bola značne spustošená. Známa je predovšetkým ako rodná obec Janka Ďurku-Silana, predstaviteľa básnickej katolíckej moderny. Osada Sila je pozoruhodná aj prítomnosťou potomkov nemeckého obyvateľstva z neďalekých Čermian. Osobitý kolorit vidieckej krajiny so zachovanou pôvodnou architektúrou nachádzame v osadách Ceroviny a Kotrbál. Obe vznikli v prvej tretine 20. storočia v súvislosti s parceláciou zemepanských pozemkov a príchodom migrantov z okolia Starej Turej a Myjavy. * [[Ceroviny]] * [[Kotrbál]] * [[Sila (osada)]] V obecnom erbe sa nachádza [[pelikán (rod)|pelikán]], ktorý kŕmi svoje tri mláďatá. Pelikán sa dostal do erbu za čias Rakúsko-Uhorska. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nitra}} [[Kategória:Nové Sady (okres Nitra)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nitra]] i4ouhyj14ahj9rrs6uw0xjlgdxurfrd 8368262 8368253 2026-09-11T13:22:57Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Lujza Černáková|Lujza Černáková]] ([[User_talk:Lujza Černáková|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8197351 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nové Sady | Iné názvy = | Obrázok = Nové Sady - kaštieľ.jpg | Popis obrázku = kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Nove sady-nitra-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nitra | Región = Nitriansky | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4168 | Zemepisná dĺžka = 17.9801 | Nadmorská výška = 168 | Prvá zmienka = [[1156]] | Starosta = Patrik Matušík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[REPUBLIKA]] | PSČ = 951 24 | Kód = 500640 | EČV = NR | Predvoľba = +421-37 | Adresa = Nové Sady 177 | E-mail = novesady@stonline.sk | Telefón = 7894165, 7894163 | Fax = 789 48 64 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novesady.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nové Sady''' ({{V jazyku|hun|Assakürt}}, do roku [[1948]] ''Ašakert'') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nitra|Nitra]]. == Poloha == Nové Sady sa nachádzajú približne {{km|20|m}} od mesta [[Nitra]]. == Geografická charakteristika == Nové Sady ležia na západnom [[Slovensko|Slovensku]], v severozápadnej časti [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho kraja]]. Obec sa rozkladá po obidvoch stranách potoka Radošinka, na jeho strednom toku, medzi krajským mestom Nitra, [[Hlohovec|Hlohovcom]], [[Piešťany|Piešťanmi]] a [[Topoľčany|Topoľčanmi]] v jednom z početných údolí, ktoré sa tiahnu severojužným smerom približne od Topoľčian po Hlohovec. Na severozápade nad [[Radošina|Radošinou]] sa nachádza [[Považský Inovec]], juhovýchodne pohorie [[Tribeč]] a [[Zobor (vrch)|Zobor]]. Územie obce má rozlohu 1 747 ha. V horninovej skladbe územia obce dominujú úrodné spraše a sprašové hliny ležiace na starších horninách. Tie spolu s nížinno-pahorkatinným reliéfom a teplou, mierne suchou klímou predurčili využitie zeme na intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Tá je zameraná najmä na chov dobytka a ošípaných, pestovanie obilnín a cukrovej repy. Tradičnými kultúrami boli vinič a konope, rozšírené ešte v počiatkoch spoločného hospodárenia v polovici minulého storočia. == Časti obce == K Novým Sadom sú administratívne pričlenené osady Kotrbál, Ceroviny a Sila, ktorá je osídlená od praveku a písomne doložená ako Zyla z roku 1292. V roku 1694 patrila nitrianskemu biskupstvu. Počas tureckých vojen bola značne spustošená. Známa je predovšetkým ako rodná obec Janka Ďurku-Silana, predstaviteľa básnickej katolíckej moderny. Osada Sila je pozoruhodná aj prítomnosťou potomkov nemeckého obyvateľstva z neďalekých Čermian. Osobitý kolorit vidieckej krajiny so zachovanou pôvodnou architektúrou nachádzame v osadách Ceroviny a Kotrbál. Obe vznikli v prvej tretine 20. storočia v súvislosti s parceláciou zemepanských pozemkov a príchodom migrantov z okolia Starej Turej a Myjavy. * [[Ceroviny]] * [[Kotrbál]] * [[Sila (osada)]] V obecnom erbe sa nachádza [[pelikán (rod)|pelikán]], ktorý kŕmi svoje tri mláďatá. Pelikán sa dostal do erbu za čias Rakúsko-Uhorska. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nitra}} [[Kategória:Nové Sady (okres Nitra)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nitra]] m69huix0p8vcwe3nzm0q3dfz6ow7iha 0 30864 8368231 8368198 2026-09-11T12:25:54Z ~2026-49252-01 305021 8368231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je smradlavá nacistická spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] l820nldimlrwwk0zlz5iqsj0xbxva45 8368232 8368231 2026-09-11T12:27:58Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8046374 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] aymqx84tzxqt06kjj6hluukwivuooef 8368236 8368232 2026-09-11T12:36:57Z ~2026-49252-01 305021 sračka 8368236 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je pošahaná společnost spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] g8c9l4gydihrivijioke55gihi5go4v 8368238 8368236 2026-09-11T12:37:20Z KormiSK 91359 Revízia [[Special:Diff/8368236|8368236]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená 8368238 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] aymqx84tzxqt06kjj6hluukwivuooef 8368240 8368238 2026-09-11T12:37:55Z ~2026-49252-01 305021 8368240 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je hnusná nacistická společnost spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] syqkhbvlb1af4r6w7s3njf73tr0nxhj 8368241 8368240 2026-09-11T12:40:28Z ~2026-49252-01 305021 8368241 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je hnusná nacistická společnost spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra osťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] fwkervuy8evm0llvv7d1tcib9v4jciy 8368242 8368241 2026-09-11T12:40:58Z Veritas Sapientiae 226999 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od KormiSK 8368238 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] aymqx84tzxqt06kjj6hluukwivuooef 8368243 8368242 2026-09-11T12:41:34Z ~2026-49252-01 305021 8368243 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] isf3432zxensivpb8wkkndq0tqj68ri 8368244 8368243 2026-09-11T12:42:12Z Veritas Sapientiae 226999 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Veritas Sapientiae (8368243): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok 8368238 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] aymqx84tzxqt06kjj6hluukwivuooef 8368246 8368244 2026-09-11T12:42:50Z ~2026-49252-01 305021 8368246 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spolrskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] edyaeq04x07nc4giexcnl97pqcrqwvl 8368249 8368246 2026-09-11T12:43:12Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Veritas Sapientiae 8368238 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[4. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 282,84 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2022|url=https://www.theverge.com/2023/2/2/23582170/alphabet-earnings-google-q4-2022}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 59,97 miliardy USD (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet revenue report 2022|url=https://abc.xyz/assets/c4/d3/fb142c0f4a78a278d96ad5597ad9/2022q4-alphabet-earnings-release.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alphabet net income 2021-2023 {{!}} Statistic|url=https://www.macrotrends.net/stocks/charts/GOOGL/alphabet/net-income}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 178 234 (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Google Employees Number 2022|url=https://fourweekmba.com/google-employees-number/|dátum vydania=2023-02-11|dátum prístupu=2023-09-04|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 4. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X | issn = 0169-7552 }}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-06-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141203095807/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | dátum archivácie = 2014-12-03 }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript [[interpreter]]om je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190904154111/https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|dátum archivácie=2019-09-04}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302161035/http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ |date=2008-03-02 }} * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] aymqx84tzxqt06kjj6hluukwivuooef 0 31886 8368401 8360165 2026-09-11T21:13:23Z ~2026-49133-85 305075 /* */ 8368401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Condoleezza Riceová | Portrét = Condoleezza Rice cropped.jpg | Popis portrétu = Riceová v 2005 | Dátum narodenia = {{dnv|1954|11|14}} | Miesto narodenia = [[Birmingham (Alabama)|Birmingham]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]] | Politická strana = [[Republikánska strana (USA)|Republikánska]] | Poradie = 66. | Úrad = [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministerka zahraničných vecí USA]] | Začiatok obdobia = [[26. január]] [[2005]] | Koniec obdobia = [[20. január]] [[2009]] | Predchodca = [[Colin Powell]] | Nástupca = [[Hillary Clintonová]] | Alma mater = University of Denver<br />University of Notre Dame | Vierovyznanie = [[Presbyterianizmus|presbyteriánske]] }} '''Condoleezza Riceová''' (* [[14. november]] [[1954]], [[Birmingham (Alabama)|Birmingham]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]]), niekedy dôverne nazývaná '''Condi''', je americká politička. Pôsobila vo funkcii [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|ministerky zahraničných vecí]] ({{V jazyku|eng|United States Secretary of State}}) v administratíve [[George W. Bush]]a v jeho druhom funkčnom období. V predchádzajúcej vláde [[George W. Bush|Georga W. Busha]] pracovala ako poradkyňa pre národnú bezpečnosť, ministrom zahraničia bol v tej dobe [[Colin Powell]]. Je dcérou nemajetného kňaza<ref name=notablebio>http://www.notablebiographies.com/news/Ow-Sh/Rice-Condoleezza.html, 26. október 2008</ref><ref>http://www.christianitytoday.com/ct/2003/009/1.42.html, 8. marec 2012</ref> a vyrastala na juhu USA v dobe končiacej rasovej [[segregácia|segregácie]]. Študovala na univerzite v [[Denver]]i, kde ju učil [[Josef Korbel]], otec [[Madeleine Albrightová|Madeleine Albrightovej]]; práve vďaka nemu sa začala zaoberať medzinárodnými vzťahmi a politikou [[ZSSR]].<ref>http://www.highbeam.com/doc/1P2-552426.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105120122/http://www.highbeam.com/doc/1P2-552426.html |date=2012-11-05 }}, 28. december 2000</ref> V roku [[1981]] tu získala [[Doktor (PhD.)|doktorát]]. Témou jej dizertačnej práce bol vzťah armády a politiky v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]].<ref>{{citácia knihy |meno=Condoleezza |priezviskot=Rice |titul=The Politics of Client Command: Party-Military Relations in Czechoslovakia, 1948–1975. |series=PhD dissertation |vydavateľ=University of Denver |rok=1981 |url=http://130.253.4.23/record=b2587932~S3 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130927073911/http://130.253.4.23/record=b2587932~S3 |dátum archivácie=2013-09-27 }}</ref> V roku [[1984]] publikovala štúdiu o vzťahu [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] armády a ZSSR. [[26. január]]a [[2005]] nahradila [[Colin Powell|Colina Powella]] na poste ministra zahraničných vecí<ref name="sworn in as secretary">http://www.nbcnews.com/id/6862922/ns/politics/t/rice-sworn-secretary-state/|work=NBCNews.com, 29. január 2013</ref> , čím sa stala prvou [[Afroameričan]]kou (ako žena celkovo druhou osobou čiernej pleti na tomto poste po Powellovi), a druhou ženou (po [[Madeleine Albrightová|Madeleine Albrightovej]]) na uvedenom poste. == Pôvod neobvyklého mena == Matka Riceovej bola učiteľka hudby – vyučovala hru na klavíri. Pre svoju dcéru vymyslela meno ''Condoleezza''. Pochádza z talianskeho výrazu ''con dolcezza'' – (hrať) so sladkosťou<ref>http://abcnews.go.com/Politics/wireStory?id=841618&CMP=OTC-RSSFeeds0312</ref>. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[The Greatest American]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Condoleezza Rice}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Riceová, Condoleezza}} [[Kategória:Osobnosti z Birminghamu (Alabama)]] [[Kategória:Političky USA]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Politici afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí USA]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Radu Stará planina]] 3x6ymhzs3csni82x8u3al45fk6ea87h 8368404 8368401 2026-09-11T21:14:47Z ~2026-49133-85 305075 /* */ 8368404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Condoleezza Riceová | Portrét = Condoleezza Rice cropped.jpg | Popis portrétu = Riceová v 2005 | Dátum narodenia = {{dnv|1954|11|14}} | Miesto narodenia = [[Birmingham (Alabama)|Birmingham]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]] | Politická strana = [[Republikánska strana (USA)|Republikánska]] | Poradie = 66. | Úrad = [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministerka zahraničných vecí USA]] | Začiatok obdobia = [[26. január]] [[2005]] | Koniec obdobia = [[20. január]] [[2009]] | Predchodca = [[Colin Powell]] | Nástupca = [[Hillary Clintonová]] | Alma mater = University of Denver<br />University of Notre Dame | Vierovyznanie = [[Presbyterianizmus|presbyteriánske]] }} '''Condoleezza Riceová''' (* [[14. november]] [[1954]], [[Birmingham (Alabama)|Birmingham]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]]), niekedy dôverne nazývaná '''Condi''', je americká politička. Pôsobila vo funkcii [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|ministerky zahraničných vecí]] ({{V jazyku|eng|United States Secretary of State}}) v administratíve [[George W. Bush]]a v jeho druhom funkčnom období. V predchádzajúcej vláde [[George W. Bush|Georga W. Busha]] pracovala ako poradkyňa pre národnú bezpečnosť, ministrom zahraničia bol v tej dobe [[Colin Powell]]. Je dcérou nemajetného kňaza<ref name=notablebio>http://www.notablebiographies.com/news/Ow-Sh/Rice-Condoleezza.html, 26. október 2008</ref><ref>http://www.christianitytoday.com/ct/2003/009/1.42.html, 8. marec 2012</ref> a vyrastala na juhu USA v dobe končiacej sa rasovej [[segregácia|segregácie]]. Študovala na univerzite v [[Denver]]i, kde ju učil [[Josef Korbel]], otec [[Madeleine Albrightová|Madeleine Albrightovej]]; práve vďaka nemu sa začala zaoberať medzinárodnými vzťahmi a politikou [[ZSSR]].<ref>http://www.highbeam.com/doc/1P2-552426.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105120122/http://www.highbeam.com/doc/1P2-552426.html |date=2012-11-05 }}, 28. december 2000</ref> V roku [[1981]] tu získala [[Doktor (PhD.)|doktorát]]. Témou jej dizertačnej práce bol vzťah armády a politiky v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]].<ref>{{citácia knihy |meno=Condoleezza |priezviskot=Rice |titul=The Politics of Client Command: Party-Military Relations in Czechoslovakia, 1948–1975. |series=PhD dissertation |vydavateľ=University of Denver |rok=1981 |url=http://130.253.4.23/record=b2587932~S3 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130927073911/http://130.253.4.23/record=b2587932~S3 |dátum archivácie=2013-09-27 }}</ref> V roku [[1984]] publikovala štúdiu o vzťahu [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] armády a ZSSR. [[26. január]]a [[2005]] nahradila [[Colin Powell|Colina Powella]] na poste ministra zahraničných vecí<ref name="sworn in as secretary">http://www.nbcnews.com/id/6862922/ns/politics/t/rice-sworn-secretary-state/|work=NBCNews.com, 29. január 2013</ref> , čím sa stala prvou [[Afroameričan]]kou (ako žena celkovo druhou osobou čiernej pleti na tomto poste po Powellovi), a druhou ženou (po [[Madeleine Albrightová|Madeleine Albrightovej]]) na uvedenom poste. == Pôvod neobvyklého mena == Matka Riceovej bola učiteľka hudby – vyučovala hru na klavíri. Pre svoju dcéru vymyslela meno ''Condoleezza''. Pochádza z talianskeho výrazu ''con dolcezza'' – (hrať) so sladkosťou<ref>http://abcnews.go.com/Politics/wireStory?id=841618&CMP=OTC-RSSFeeds0312</ref>. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[The Greatest American]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Condoleezza Rice}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Riceová, Condoleezza}} [[Kategória:Osobnosti z Birminghamu (Alabama)]] [[Kategória:Političky USA]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Politici afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí USA]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Radu Stará planina]] kyewhq1xk0v3h1k3v55zk1okyrsl2sf 10 32641 8368429 8367589 2026-09-12T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8368429 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Elsa-triolet-1925.jpg |meno = [[Elsa Trioletová|E. Triolet]] |rám = }} Meniny má [[Mária (prvé meno)|Mária]] a Mia. Dnes je Svetový deň [[Prvá pomoc|prvej pomoci]]. * {{0}}[[490 pred Kr.]]{{--}}vojsko [[Atény|Atén]] pod velením [[Miltiades (mladší)|Miltiada]] porazilo armádu [[Staroperzská ríša|Perzskej ríše]] v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]] * [[1683]]{{--}}spojené vojsko [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] a [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] pod velením poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána III. Sobieskeho]] porazilo v [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] armádu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] * [[1896]]{{--}}narodila sa [[Elsa Trioletová|Elsa Triolet]], francúzska spisovateľka ruského pôvodu, prvá žena, ktorá získala [[Goncourtova cena|Goncourtovu cenu]] († [[1970]]) * [[1897]]{{--}}narodila sa [[Irène Joliotová-Curieová|Irène Joliot-Curie]], francúzska chemička, laureátka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]], dcéra [[Maria Curieová-Skłodowská|Marie]] a [[Pierre Curie|Pierra Curiovcov]] († [[1956]]) * [[1913]]{{--}}narodil sa [[Jesse Owens]], americký atlét, štvornásobný olympijský víťaz z [[Letné olympijské hry 1936|LOH 1936]] († [[1980]]) * [[1921]]{{--}}narodil sa [[Stanisław Lem]], poľský spisovateľ [[Vedecká fantastika|vedeckej fantastiky]], filozof a futurológ († [[2006]]) * [[1938]]{{--}}[[Adolf Hitler]] požiadal o autonómiu pre [[Sudety (región)|Sudety]], pohraničný región [[Prvá Československá republika|Československa]], čo neskôr vyústilo do [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] <!-- * [[1957]]{{--}}narodil sa [[Hans Zimmer]], nemecký producent a skladateľ filmovej hudby --> * [[1962]]{{--}}[[prezident Spojených štátov]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] predniesol na Riceovej univerzite v [[Houston]]e pamätný prejav ''„We choose to go to the Moon“'' * [[1981]]{{--}}zomrel [[Eugenio Montale]], taliansky básnik, prozaik a prekladateľ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1896]]) * [[2003]]{{--}}zomrel [[Johnny Cash]], americký [[country]] [[Pesničkár|spevák-skladateľ]] (* [[1932]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí{{--}}Hlavná stránka]]</noinclude> ra2z9dpm1sgyqwctfolnm3a7nc33vy5 10 35059 8368271 8368096 2026-09-11T14:10:34Z Corin 21212 8368271 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Beeld van Ben Goerion, ex-premier van Israël, in het wassenbeeldenmusem Madam Tu, Bestanddeelnr 926-9227 (cropped).jpg |meno = [[David Ben Gurion|D. B. Gurion]] |rám = }} Meniny má [[Vladimíra]]. Dnes je Svetový deň [[Výživa (príjem potravy)|potravy]] a Svetový deň [[Chrbtica|chrbtice]]. * [[1793]]{{--}}v [[Paríž]]i bola [[gilotína|gilotínou]] sťatá [[Mária Antoinetta]], francúzska kráľovná ako manželka [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] (* [[1755]]) * [[1886]]{{--}}narodil sa [[David Ben Gurion]], zakladateľ a prvý premiér štátu [[Izrael]] († [[1973]]) * [[1944]]{{--}}[[Slovenské národné povstanie]]: [[Nacistické Nemecko|nemecké]] okupačné sily začali generálnu ofenzívu proti povstaleckej armáde * [[1946]]{{--}}narodila sa [[Suzanne Somersová|Suzanne Somers]], americká herečka a podnikateľka, stvárniteľka Carol Festerovej-Lambertovej v sitkome ''[[Krok za krokom]]'' († [[2023]]) * 1946{{--}}popravení boli [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|nacistickí]] pohlavári odsúdení v [[Norimberský proces|norimberskom procese]] na trest smrti za [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]] a [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] vrátane [[Alfred Jodl|Alfreda Jodla]], [[Ernst Kaltenbrunner|Ernsta Kaltenbrunnera]], [[Wilhelm Keitel|Wilhelma Keitela]] či [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] * [[1959]]{{--}}zomrel [[George C. Marshall]], americký [[United States Army|armádny]] generál a štátnik, iniciátor a tvorca [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1880]]) * [[1962]]{{--}}[[kubánska raketová kríza]]: [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johna F. Kennedyho]] informovali o rozmiestnení sovietskych [[jadrová zbraň|jadrových rakiet]] na [[Kuba|Kube]] * [[1964]]{{--}}[[Čína]] odpálila na testovacom mieste Lobnor v autonómnej oblasti [[Sin-ťiang]] svoju [[Projekt 596|prvú jadrovú zbraň]] * [[1978]]{{--}}poľský kardinál Karol Józef Wojtyła bol zvolený za 264. [[pápež]]a a zvolil si meno [[Ján Pavol II.]] * [[1983]]{{--}}narodila sa [[Loreen]], švédska speváčka, víťazka [[Eurovision Song Contest 2012|Eurovízie 2012]] a 2023 <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> pv7sc2ba5triwjvrl7y8zm70kulsc1y 10 35219 8368270 8368163 2026-09-11T14:05:06Z Corin 21212 8368270 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Chuck Berry 1957 (square crop).jpg |meno = [[Chuck Berry|Ch. Berry]] |rám = }} Meniny má [[Lukáš (prvé meno)|Lukáš]]. Dnes je Svetový deň [[Menopauza|menopauzy]], Svetový deň monitorovania [[Voda|vody]], Svetový deň misií a v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] sviatok [[Lukáš (evanjelista)|svätého Lukáša]], patróna umelcov a maliarov, lekárov a chirurgov. * [[1748]]{{--}}[[Aachenský mier (1748)|Aachenský mier]] potvrdil koniec [[vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] * [[1867]]{{--}}[[Spojené štáty]] kúpili [[Aljaška|Aljašku]] od [[Ruská ríša|Ruska]] za 7,2 milióna vtedajších [[Americký dolár|amerických dolárov]] * [[1874]]{{--}}narodil sa [[Jozef Gregor Tajovský]], slovenský spisovateľ a politik, predstaviteľ literárneho [[Realizmus|realizmu]], [[Hlasisti|hlasista]] a [[Prúdy (časopis)|prúdista]], člen [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]], manžel [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hany Gregorovej]] († [[1940]]) * [[1918]]{{--}}[[vznik Československa]]: vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] predseda [[Dočasná vláda československá|Dočasnej vlády československej]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]] odovzdal [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] [[Washingtonská deklarácia|Deklaráciu nezávislosti československého národa]] vyhlasujúca [[Suverenita (právo)|zvrchovanú]] a nezávislú [[Prvá Československá republika|Československú republiku]] * [[1922]]{{--}}v [[Londýn]]e bola založená [[British Broadcasting Corporation]] (BBC) * [[1926]]{{--}}narodil sa [[Chuck Berry]], americký [[Rokenrol|rokenrolový]] a [[Rhythm and blues|R&B]] gitarista a [[Pesničkár|spevák-skladateľ]], prezývaný [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľ rokenrolu]], autor populárnych piesní ako „Johnny B. Goode“, ktorá bola zahrnutá aj na [[Zlatá platňa Voyageru|Zlatú platňu sondy Voyager]] († [[2017]]) * 1926{{--}}narodil sa [[Klaus Kinski]], nemecký herec, dlhodobý spolupracovník režiséra [[Werner Herzog|Wernera Herzoga]] († [[1991]]) * [[1944]]{{--}}[[Slovenské národné povstanie]]: [[Nacistické Nemecko|nemecké]] okupačné sily začali generálnu ofenzívu proti povstaleckej armáde <!-- * [[1955]]{{--}}zomrel [[José Ortega y Gasset]], španielsky filozof a esejista (* [[1883]]) --> * [[1960]]{{--}}narodil sa [[Jean-Claude Van Damme]], belgický majster bojových umení, herec a kaskadér * [[2021]]{{--}}zomrela [[Edita Gruberová]], slovenská koloratúrna sopranistka (* [[1946]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí{{--}}Hlavná stránka]]</noinclude> ikzt7b0vecvwtu8pyqa5rltnhcolhdx 0 35943 8368411 8311336 2026-09-11T21:46:27Z Maximilián Fedora 259749 8368411 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|dynastia=[[Osmanská dynastia]]|dátum narodenia=[[16. jún]] [[1404]]|dátum úmrtia={{dúv|1451|2|3|1404|6|16}}|meno=Murad II.<br />مراد ثانى|titul=[[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|6. sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]|panovanie=1. vláda<br />[[26. máj]] [[1421]] – [[August]] [[1444]]<br />2. vláda<br />[[September]] [[1446]] – [[3. február]] [[1451]]|predchodca=1. vláda<br />[[Mehmed I.]]<br />2. vláda<br />[[Mehmed II.]]|nástupca=1. vláda<br />[[Mehmed II.]]<br />2. vláda<br />[[Mehmed II.]]|miesto narodenia=Amasya, [[Osmanská ríša]]|miesto úmrtia=[[Edirne]], [[Osmanská ríša]]|vierovyznanie=[[Sunnitský islam]]|manželka=Yeni Hatun, Sultan Hatun, Hüma Hatun, Mara Branković|potomstvo=Ahmed Çelebi, Alaeddin Ali Çelebi, [[Mehmed II.]], Orhan Çelebi, Hasan Çelebi, Erhundu Hatun, Şehzade Hatun, Fatma Hatun, Hatice Hatun|otec=[[Mehmed I.]]|matka=Emine Hatun|obrázok=II._Murat.jpg}} '''Murad II.''' alebo '''Murat II.''' (arab. ''Murád II.''; * [[1404]] – † [[3. február]] [[1451]], [[Adrianopol]]) bol sultán [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v rokoch [[1421]] – [[1451]] (okrem rokov [[1444]] – [[1446]]). Bol vychovaný v Amasyi a nastúpil na trón po smrti svojho otca. Muradovo panovanie bolo poznačené dlhým obdobím vojen proti kresťanom na Balkáne a tureckým emirátom v [[Anatólia|Anatólii]], konflikt trval 25 rokov. == Cesta k moci sultána == Byzantínci povzbudení Mustafom Çelebim (známym ako Düzmece Mustafa) sa pokúšali rozpútať občiansku vojnu a zosadiť z trónu mladého sultána. Mustafa porazil Muradovu armádu a prehlásil sa za Sultána za mesto Adrianopol (dnes mesto [[Edirne]]). Osmanská armáda ho dostihla v Ulubate, neďaleko [[Bursa|Bursy]]. Následne došlo k poprave. Murad potom sformoval novú armádu v roku [[1421]] nazývanú Azeb a postupoval cez [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]]. Obliehal hlavné mesto [[Istanbul|Konštantinopol]]. Kým obliehal mesto, Byzantínci v spojenectve so samostatnými tureckými anatólskymi štátmi, poslali sultánovho mladšieho brata Mustafu (ktorý mal iba 13 rokov) proti sultánovi obliehať Bursu. Murad sa musel vzdať obliehania [[Istanbul|Konštantínopolu]] a pustil sa za svojím odbojným bratom. Princa Mustafu chytil a popravil ho. Anatólske štáty, ktoré stále brojili proti nemu (Aydin, Germian, Mentese a Teke) anektoval a stali sa súčasťou Osmanskej ríše. == Výpravy proti kresťanským krajinám a nútená abdikácia == Sultán Murad potom vstúpil do vojny proti [[Benátska republika|Benátkam]], Karamanidským emirátom, Srbsku a Uhorsku. V ďalších rokoch sa Murad zmocnil obrovského územia na [[Balkán]]e a v roku [[1439]] anektoval [[Srbsko]]. V roku [[1441]] sa [[Rímsko-nemecká ríša]], [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľské kráľovstvo]] a Albánsko pripojili k srbsko-uhorskej koalícií. Murad v roku [[1444]] vyhral [[Bitka pri Varne|bitku pri Varne]] proti spojeneckým vojskám pod vedením poľského kráľa [[Vladislav III.|Vladislava III.]] a [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]]. Prehral však bitku pri Jalovazi a bol nútený abdikovať. == Boje proti Huňadymu a Tímúrovcom == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Druhá bitka na Kosovom poli]]'' V [[1446]] sa znova ujal moci a [[janičiar]]i pod jeho vedením rozdrvili kresťanskú koalíciu v [[Druhá bitka na Kosovom poli|Druhej bitke na Kosovom poli.]] Keď stabilizoval [[Balkán]], Murad sa obrátil na východ, porazil Šáha Rukha, Karamanidské emiráty a Çorum-Amasya. == Posledná výprava a skon == Zomrel v roku [[1451]] v [[Edirne|Adrianopole]] počas vojnového ťaženia proti Albánsku. Pochovaný je v Burse. == Pozri aj == * [[Druhá bitka na Kosovom poli]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vládca | Štát = [[Osmanská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Osmanská dynastia]] | Titul = Sultán Osmanskej ríše | Od = [[26. máj]] [[1421]]| Do = [[August]] [[1444]]| Predchodca = [[Mehmed I.]] | Nástupca = [[Mehmed II.]] | |Predchodca2=[[Mehmed II.]]|Od2=[[September]] [[1446]]|Nástupca2=[[Mehmed II.]]|Deň mesiac narodenia=[[16. jún]]|Titul2=Sultán Osmanskej ríše|Rok úmrtia=[[1451]]|Deň mesiac úmrtia=[[3. február]]|Rok narodenia=[[1404]]|Do2=[[3. február]] [[1451]]}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1404]] [[Kategória:Úmrtia v 1451]] [[Kategória:Osmanskí sultáni]] [[Kategória:Panovníci, ktorí abdikovali]] owxn2capwypazt205e5dr4ivxf8iejn 0 37874 8368440 7533947 2026-09-12T02:21:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368440 wikitext text/x-wiki '''Hypotéza''' (z [[gréčtina|gréc.]] ''hypo'' - pod, nižšie, znížený + ''thesis'' - tvrdenie) je druh [[domnienka|domnienky]]; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva [[testovanie hypotéz]]. Vedecká hypotéza musí vyhovovať nasledujúcim podmienkam: *musí vychádzať z doterajších poznatkov *musí byť v zhode s faktami, ktorých sa týka *musí objasňovať väčšinu javov, ktorých sa týka, prípadne musí byť použiteľná aj na javy, ktoré v čase formulovania hypotézy nie sú známe *musí byť vedecky overiteľná, napríklad [[experiment]]om Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza [[éter (fyzika)|éteru]] v konečnom dôsledku viedla k objavu [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnej teórie relativity]]. Hypotéza, ktorú sa niekoľkými experimentami nepodarí vyvrátiť, môže byť povýšená na [[teória|teóriu]]. == Iné projekty == {{projekt|q=Hypotéza}} == Externé odkazy == * Hypotéza na [https://pohodovamatematika.sk/maturita-logika-a-mnoziny.html pohodovamatematika.sk ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190608041936/https://pohodovamatematika.sk/maturita-logika-a-mnoziny.html |date=2019-06-08 }} [[Kategória:Logika]] [[Kategória:Veda]] t6en70zv7bk1consx57ox13fsgf79ek 100 41848 8368426 8243403 2026-09-11T22:46:05Z Nelliette 31909 wl, aktualizácia 8368426 wikitext text/x-wiki [[Amsterdamská zmluva]]{{·}} [[Berlínska zmluva]]{{·}} [[Bratislavská zmluva]]{{·}} [[Lisabonská zmluva]]{{·}} [[Maastrichtská zmluva]]{{·}} [[Mníchovská dohoda]]{{·}} [[Moskovský mier]]{{·}} [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]{{·}} [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainská zmluva]]{{·}} [[Sèvreská zmluva]]{{·}} [[Schengenská dohoda]]{{·}} [[Verdunská zmluva]]{{·}} [[Trianonská mierová zmluva]]{{·}} [[Versaillská zmluva (1919)]]{{·}} [[Washingtonská zmluva (1922)|Washingtonská zmluva]]{{·}} [[Washingtonská deklarácia]]{{·}} [[Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele]]{{·}} [[Zmluva z Nice]]{{·}} [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]]{{·}} [[Apamejská zmluva]]{{·}} [[Quadruplealliance (1813)|Quadruplealliance]]{{·}} [[Kategória:Portál:Politika]] ms1ua9aojmzwloi717tr0shby4hy9r4 0 42097 8368430 7460669 2026-09-12T01:03:10Z ~2026-49248-17 305082 /* */ 8368430 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Mária Hájková | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dn|1920|01|18}} | miesto narodenia = [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1989|5|28|1920|1|18}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | prezývky = | povolanie = [[herečka]] | roky pôsobenia = [[1939]] – [[1987]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Mária Hájková''', vyd. '''Mihálková''' (* [[18. január]] [[1920]], [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] ([[Nitra (okres)|okr. Nitra]]) – † [[28. máj]] [[1989]], [[Bratislava]]) bola slovenská [[herečka]]. V roku [[1939]] absolvovala štúdium herectva a spevu na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od [[1939]] – [[1945]] roku bola členkou [[činohra|činohry]] [[Slovenské národné divadlo|SND]] a od [[1946]] – [[1979]] členkou činohry [[Nová scéna|Novej scény]] v Bratislave, od [[1979]] bola na [[dôchodok|dôchodku]]. Stvárnila veľa postáv na [[javisko|javisku]], vo [[filmové dielo|filme]] a v [[televízia|televízii]], ale aj v [[rozhlas]]e a [[dabing]]u. Najznámejšie divadelné postavy hrala v divadelných hrách ''[[Ženský zákon]]'' ([[1941]], [[1944]], Dora Kalinová), ''Keď jubilant plače'' ([[1967]], Dojka), ''Všetko naopak'' ([[1964]], Trasorítka), ''Ploštica'' ([[1965]], pani Rozália), ''Kaviár alebo šošovica'' ([[1967]], Matilda), ''Čaj u pána senátora'' ([[1976]], pani ministrová), vo filmoch ''Kozie mlieko'' ([[1950]]), ''[[Štvorylka (film)|Štvorylka]]'' ([[1955]]), ''[[Anděl na horách]]'' ([[1955]]), ''Štyridsatštyri'' ([[1957]]), ''[[Dáždnik sv. Petra]]'' ([[1958]]), ''Zmluva s diablom'' ([[1967]]), v televíznom seriáli ''[[Spadla z oblakov]]'' ([[1980]]), v televíznom muzikále ''[[Neberte nám princeznú]]'' ([[1980]]) a v televíznych inscenáciách ''Výnosné miesto'' ([[1965]]), ''Čarokrásna pani majstrová'' ([[1968]]), ''Dlhé blúdenie'' ([[1972]]), ''Prvý deň sviatočný'' ([[1974]]), ''Prípad z Amagerskej lúky'' ([[1974]]) a iných. == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=1177|meno=Mária Hájková}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hájková, Mária}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské rozhlasové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Nových Sadov (okres Nitra)]] s7d6r4l6ssuk2r2eujkhat4nb9zwnmt 0 43579 8368356 8102340 2026-09-11T19:41:43Z Jetam2 30982 galéria 8368356 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Smolenický zámok | native_name = | other_name = | category = Zámok <!-- *** Image *** --> | image = Smolenice zamok.jpg | image_caption = Smolenický zámok <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune_type = | commune = | municipality_type = | municipality = [[Smolenice]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Malé Karpaty | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.513533 | long_d = 17.432461 | coordinates_format = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Smolenice <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Smolenického zámku na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Trnava Region - outline map.svg | map1_background = Trnava Region - background map.png | map1_caption = Poloha Smolenického zámku v Trnavskom kraji | map1_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Smolenice Castle | statistics = | website = https://kcsmolenice.sav.sk <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | dátum uzpf = 17.9.1963 | číslo uzpf = 207-1011/0 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=3477 | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 28.03.2023 }} [[Obrázok:smolenice rytina.jpg|thumb|240px|Rytina Smolenického zámku z prvej polovice 18. storočia]] '''Smolenický zámok''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-04}}</ref> alebo '''zámok Smolenice''' je [[Zámok (stavba)|zámok]], ktorý sa nachádza nad obcou [[Smolenice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = }}</ref> == Dejiny == [[Stredovek]]ý hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] nad obcou rovnakého mena. Vznikol až v [[14. storočie|14. storočí]] ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku [[15. storočie|15. storočia]] bol kráľovským majetkom, neskôr patril [[Pezinok|pezinským]] a [[Svätý Jur|svätojurským]] grófom a od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili [[Erdődyovci]]. Na konci [[18. storočie|18. storočia]] zámok spustol a na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] začali jeho poslední majitelia, [[Pálfiovci]], stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku [[1945]]. == Súčasné využitie == Smolenický zámok je majetkom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie (napríklad [[Lubyho právnické dni]]<ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lubyho právnické dni sa zaoberajú ad hoc legislatívou |url=https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20190919TBB00036 |vydavateľ=[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] |dátum prístupu=2023-10-23 |miesto=Bratislava}}</ref>), čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. [[Pálfiovci]] majú na miestnom cintoríne hrobku. == Galéria == <gallery> Slovakia_Smolenice_Castle_3.JPG Zámok Smolenice - panoramio (4).jpg Nádvorie - panoramio (2).jpg Slovakia_Smolenice_Castle_1.JPG Slovakia_Smolenice_Zastavka.JPG Smolenice - panoramio.jpg Smolenice zamok 1.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kcsmolenice.sav.sk/sk kontakty] * {{Zámky|1=?q=node/3&mon=2071011}} {{Slovenský výhonok}} {{Malé Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Smolenice]] [[Kategória:Stavby v okrese Trnava]] [[Kategória:Malé Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2409]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8109]] fngqpdityyen9s8a5mwscuits2k2kt4 8368358 8368356 2026-09-11T19:45:07Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Slovenská akadémia vied]] pomocou použitia HotCat 8368358 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Smolenický zámok | native_name = | other_name = | category = Zámok <!-- *** Image *** --> | image = Smolenice zamok.jpg | image_caption = Smolenický zámok <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune_type = | commune = | municipality_type = | municipality = [[Smolenice]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Malé Karpaty | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.513533 | long_d = 17.432461 | coordinates_format = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Smolenice <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Smolenického zámku na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Trnava Region - outline map.svg | map1_background = Trnava Region - background map.png | map1_caption = Poloha Smolenického zámku v Trnavskom kraji | map1_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Smolenice Castle | statistics = | website = https://kcsmolenice.sav.sk <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | dátum uzpf = 17.9.1963 | číslo uzpf = 207-1011/0 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=3477 | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 28.03.2023 }} [[Obrázok:smolenice rytina.jpg|thumb|240px|Rytina Smolenického zámku z prvej polovice 18. storočia]] '''Smolenický zámok''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-04}}</ref> alebo '''zámok Smolenice''' je [[Zámok (stavba)|zámok]], ktorý sa nachádza nad obcou [[Smolenice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = }}</ref> == Dejiny == [[Stredovek]]ý hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] nad obcou rovnakého mena. Vznikol až v [[14. storočie|14. storočí]] ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku [[15. storočie|15. storočia]] bol kráľovským majetkom, neskôr patril [[Pezinok|pezinským]] a [[Svätý Jur|svätojurským]] grófom a od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili [[Erdődyovci]]. Na konci [[18. storočie|18. storočia]] zámok spustol a na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] začali jeho poslední majitelia, [[Pálfiovci]], stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku [[1945]]. == Súčasné využitie == Smolenický zámok je majetkom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie (napríklad [[Lubyho právnické dni]]<ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lubyho právnické dni sa zaoberajú ad hoc legislatívou |url=https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20190919TBB00036 |vydavateľ=[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] |dátum prístupu=2023-10-23 |miesto=Bratislava}}</ref>), čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. [[Pálfiovci]] majú na miestnom cintoríne hrobku. == Galéria == <gallery> Slovakia_Smolenice_Castle_3.JPG Zámok Smolenice - panoramio (4).jpg Nádvorie - panoramio (2).jpg Slovakia_Smolenice_Castle_1.JPG Slovakia_Smolenice_Zastavka.JPG Smolenice - panoramio.jpg Smolenice zamok 1.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kcsmolenice.sav.sk/sk kontakty] * {{Zámky|1=?q=node/3&mon=2071011}} {{Slovenský výhonok}} {{Malé Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Smolenice]] [[Kategória:Stavby v okrese Trnava]] [[Kategória:Malé Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2409]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8109]] [[Kategória:Slovenská akadémia vied]] gn8lnow2juvwlvpilrzsrh2rluy0gen 100 44452 8368428 7938455 2026-09-11T22:53:19Z Nelliette 31909 Aktualizácia 8368428 wikitext text/x-wiki [[ANO 2011|ANO]]{{·}}[[Africký národný kongres]]{{·}} [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]{{·}} [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]]{{·}} [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]{{·}} [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]{{·}} [[Rassemblement national]]{{·}} [[Jednotné Rusko]]{{·}} [[Kadima]]{{·}} [[KDU-ČSL]]{{·}} [[Komunistická strana Číny|KS Číny]]{{·}} [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]{{·}} [[Likud]]{{·}} [[Občianska demokratická strana|ODS]]{{·}} [[Rakúska ľudová strana|ÖVP]]{{·}} [[Česká pirátska strana|Piráti]]{{·}}{{·}} [[Právo a spravodlivosť|PiS]]{{·}} [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]{{·}} [[Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD)|SPD (Česko)]]{{·}}[[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD (Nemecko)]]{{·}} [[Starostovia a nezávislí|STAN]]{{·}} [[Koalícia radikálnej ľavice|SYRIZA]]{{·}} [[TOP 09]]{{·}} [[Únia za ľudové hnutie|UMP]]{{·}} [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]]{{·}} [[Kategória:Portál:Politika]] bqfbtas5ygc5r8a2vzpzvwlmwzka6yp 0 52819 8368314 7831049 2026-09-11T17:16:35Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, Stránka neexistuje" pojme ,, Bitka pri Viedni"; ,,Bitka pri Nagyharsányi"; vytvorenie novej kapitoly ,, Pozri aj" a pridanie nového portrétu v šablóne. 8368314 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eugen Savojský | Rodné meno = | Portrét = Prinz Eugene of Savoy.PNG | Veľkosť obrázka = 200px | Popis = rakúsky vojvodca a politik francúzskeho pôvodu. | Dátum narodenia = [[18. október]] [[1663]], | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1736|04|21|1663|10|18}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Svätá ríša rímska]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Webstránka = | Poznámky = | Popis portrétu = Portrét princa Eugena Savojského z roku 1718 od Jacoba van Schuppena. }} '''Eugen František, princ savojský a carignanský, gróf zo Soissons''' (po nemecky najčastejšie ''Eugen von Savoyen; Prinz Eugen''), prezývaný ''Malý abbé'' (* [[18. október]] [[1663]], [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[21. apríl]] [[1736]], [[Viedeň]], [[Svätá ríša rímska]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[vojvodca]] a [[politik]] [[francúzsko|francúzskeho]] pôvodu, [[generalissimus]] vojsk rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jeden z najväčších vojvodcov konca 17. a začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Je považovaný za jedného z najväčších turkobijcov, možno najväčšieho. Vážne mu do dnešných čias konkuruje iba poľský kráľ menom [[Ján III. Sobieski]]. == Mladosť == Narodil sa v Paríži ako syn francúzskeho generála Eugena Mórica, princa savojsko-carignanského a grófa zo [[Soissons]], a jeho manželky, známej intrigánky Olympie Manciniovej. Neoficiálne zdroje tvrdili, že je v skutočnosti ľavoboček [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], ale väčšina solídnych životopiscov sa touto fámou nijako zvlášť nezaoberala, pretože jeho matka prestala byť kráľovou milenkou dávno predtým, ako bol počatý. Jeho starým otcom z otcovej strany bol slávny vojvodca [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], Tomáš František Savojský (Tommaso Francesco di Savoia). Eugen Savojský mal celkom sedem súrodencov – štyroch bratov a tri sestry. Bratia sa volali: Tomáš Ľudovít (zdedil po svojom otcovi titul grófa zo Soissons), Filip, Ľudovít Július a Emanuel Philbert. Dcéry boli: Mária Johana, Lujza Philberta a Františka.<ref>ARNETH, Alfred: ''Prinz Eugen von Savoyen : Nach den handschriftlichen Quellen der kaiserlichen Archive.'' Band 1, 1663-1707. Neue Ausgabe. Wien : Wilhelm Braumüller Verlag, 1864, s. 3.</ref> Počas dospievania Olympia pre deti nemala čas, kvôli svojim aktivitám na kráľovskom dvore, a tak o deti dohliadali ich stará matka Mária Bourbonská s ich tetou (sestrou Eugena Mórica) Lujzou Kristínou Bádenskou. Alžbeta Šarlota Falcká píše v jednom zo svojich listov o tom, ako Olympia Manciniová zanedbávala výchovu nie len Eugena ale aj svojich ostatných detí. „''Jeho – princa Eugena – matka sa o neho vôbec nestarala, nechala ho pobehovať ako chlapca z ulice, radšej hazardovala so svojimi peniazmi, než aby ich investovala do svojho najmladšieho syna.''“<ref>ORLEÁNS, Elisabeth Charlotte: ''Die Briefe der Liselotte von der Pfalz, Herzogin von Orleans.'' Ed. Carl Künzel. Ebenhausen bei München : Wilhelm Langewiesche-Brandt Verlag, 1912, s. 195.</ref> Bol predurčený pre cirkevnú kariéru, ktorá mu však nebola napriek urputnej snahe jeho rodiny po chuti. [[teológia|Teológiu]] síce študoval hlbšie ako veľa vtedajších kňazov, ale jeho prístup k nej bol podľa súčasníkov „nekonvenčný“ a ostatné aspekty kňazstva ho už nelákali vôbec. Nikdy sa nenaučil po [[latinčina|latinsky]] a nikdy neodslúžil jedinú [[Svätá omša|omšu]]. Údajne bol v detstve a mladosti veľmi živý a mal sklon k neposlušnosti a neviazanému konaniu (ako väčšina nedotknuteľných šľachtických mladíkov, najmä ak, tak ako Eugen, skoro stratili otca). Pokiaľ ide o vzdelanie, veľa sa zaujímal o teológiu, [[matematika|matematiku]] a životopisy vojvodcov, najmä [[Alexander Veľký|Alexandra Macedónskeho]]. == Začiatok vojenskej kariéry == V dvadsiatich rokoch odmietol ďalej nosiť kňazské šaty, ktoré mu boli od 15 rokov vnucované a po následnej hádke opustil rodný dom. Dvakrát požiadal francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] o pridelenie [[pluk]]u, ten však jeho žiadosti odmietol a údajne mu odporučil cirkevnú kariéru spôsobom, ktorý Eugena na smrť urazil. Presné znenie žiadosti nie je známe, známa nie je ani presná odpoveď kráľa (odporúčanie cirkevnej kariéry môže byť iba fabuláciou). Väčšina historikov uvádza ako dôvod zamietavého kráľovho stanoviska, že Eugenova rodina bola (vďaka aktivitám Eugenovej matky) v nemilosti a (najmä) že „žiadosť bola pokorná, ale žiadateľ sám nie“. Nech už bol dôvod Ľudovítovho odmietnutia akýkoľvek, mal ho kráľ neskôr trpko ľutovať. Eugen sa vojenskej kariéry vzdať nehodlal a pohŕdavé odmietnutie v ňom navyše prebudilo nenávisť ku kráľovi. V lete [[1683]] utiekol z Francúzska a vstúpil do služieb jeho najvážnejších nepriateľov, rakúskych Habsburgovcov (konkrétne [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]]). Ako ordonančný dôstojník svojho bratanca Ľudovíta Viliama Bádenského sa zúčastnil [[Bitka pri Viedni|bitky pri Viedni]] s Turkami a koncom roka dostal od cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] v rámci hromadného povyšovania jazdecký dragúnsky pluk, ktorý niesol jeho meno až do roku 1918.<ref>DANGL, V. - SEGEŠ, V.: ''Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska.'' Praha 2012, s. 225.</ref> == Prvé roky v službách Habsburgovcov == [[Súbor:Eugene of SavoyVS.jpg|thumb|left|Eugen Savojský poráža Turkov. Obraz [[Jacob Van Schuppen|Van Schuppena]].]] V rokoch [[1684]] až [[1687]] navštívil Eugen svoju rodinu v [[Savojsko|Savojsku]] a [[Holandsko|Holandsku]] a potom sa vydal s bavorským kurfirstom Maxom Emanuelom a svojim bratancom [[Viktor Amadeus II.|Viktorom Amadeom II.]], vojvodom savojským, do [[Benátky|Benátok]]. Jeho hlavným motívom boli peniaze, potreboval pre začiatok získať prostriedky na vydržiavanie pluku, ktorý nebol práve v najlepšom stave, a tak hľadal nejakých štedrých darcov. Nezanedbateľné ale boli aj ďalšie aspekty: odpočinok a zábava, možnosť premyslieť si svoje ďalšie plány (nejaký čas otvorene zvažoval možnosť vstúpiť do služieb savojského vojvodu či španielskeho kráľa) a samozrejme aj štúdium (mnoho času údajne strávil v preslávenom benátskom Arzenále a študoval rôzne aspekty výroby a nasadenia [[delo|diel]]). Medzi zmienenými návštevami a cestami sa ešte stihol zúčastniť niekoľkých menších výprav rakúskych vojsk, z ktorých najvýznamnejšie boli výprava na [[Nové Zámky]] ([[1685]]) a [[Budín]] ([[1686]]) držané Turkami. V roku [[1687]] sa vyznamenal v [[Bitka pri Moháči (1687)|bitke pri Nagyharsány]] (nazývaná aj „''Druhá bitka pri Moháči''“), za čo bol [[31. januára]] menovaný poľným podmaršálkom, a v marci mu [[Viktor Amadeus II.]] definitívne potvrdil výnosné dôchodky z dvoch [[opátstvo|opátstiev]]. Eugenova pozícia bola natoľko posilnená, že začal byť počítaný medzi skutočne významných vojvodcov domu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1688]] sa zúčastnil obliehania [[Belehrad]]u, bol ťažko ranený a viac ako pol roka sa liečil. Na začiatku roku [[1689]] sa na čele troch jazdeckých plukov presunul k [[Rýn]]u a prvýkrát zdvihol zbraň proti Francúzsku. V rámci nie príliš intenzívnej [[pozičná vojna|pozičnej vojny]], kedy obom stranám išlo hlavne o to nebyť porazený a súčasne finančne vyčerpať súpera, sa Eugen zúčastnil jediného väčšieho podniku zo strany ríše, dobytia [[Mainz]]u. Utrpel pri ňom ďalšie zranenie, ale to zrejme nebolo také vážne ako predchádzajúce a rýchlo sa z neho vyliečil. Potom bol povýšený na generála jazdy a odoslaný do Talianska ako pomoc svojmu bratrancovi, vojvodovi savojskému, ktorého agresívne konanie a hrozby Ľudovíta XIV. primäli k urýchlenému vstupu do širokej protifrancúzskej koalície. Savojské ťaženie nebolo nijako úspešné, španielsko-savojsko-rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Staffardy|bitke pri Staffardy]] a nasledovala obvyklá pozičná vojna. Eugen zúril a obviňoval svojich nadriadených (a najmä španielskych spojencov) z neschopnosti a zbabelosti. Sám potom robil, čo mohol, a roku [[1691]] nečakaným úderom zahnal francúzske vojská obliehajúce Cuneo. Bohužiaľ krátko po bitke dostal posily a s nimi aj dvoch nových nadriadených. Nasledovali veľmi ostré spory medzi Eugenom a jedným z nich, [[Antonio Caraffa|Antoniom Caraffom]], ktoré vyústili nakoniec v to, že Caraffa bol cisárom odoslaný na misiu do [[Rím]]a. V roku [[1693]] bol Eugen povýšený na hodnosť [[maršal|poľného maršala]]. Radosť z titulu mu však hneď skalila drvivá porážka v [[bitka pri Marsaglie|bitke pri Marsaglie]]. Nemohol za ňu, bitku si prehral osobne Viktor Amadeus II., ktorý navyše urýchlene začal premýšľať o zmene strany. Situácia nevyhnutne dospela k tomu, že po dlhom rokovaní bol [[20. september|20. septembra]] roku [[1697]] v holandskom Rijswijku uzatvorený mier medzi Francúzskom a teraz už jeho spojencom Savojskom na jednej strane a Rakúskom a jeho spojencami na strane druhej. Leopold I. využil chvíle pokoja, aby sa sústredil na vyriešenie „tureckej otázky“. V roku [[1697]] sa stal Eugen hlavným veliteľom habsburských vojsk v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Na nabádanie k opatrnosti zo strany cisára príliš nedal a [[11. september|11. septembra]] pripravil početne silnejšej tureckej armáde zdrvujúcu porážku v [[Bitka pri Zente|bitke pri Zente]]. Potom vpadol do [[Bosna|Bosny]] a dobyl [[Sarajevo]], čím [[sultán]]a prinútil k rokovaniu o mieri, ktoré vyvrcholilo stiahnutím tureckých vojsk z podstatnej časti [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Éra tureckej rozpínavosti bola definitívne ukončená a začal pozvoľný pád [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. == Vojny o španielske dedičstvo == [[Súbor:Prinz-Eugen-von-Savoyen1.jpg|thumb|Jacob van Schuppen, Princ Eugen Savojský, 1718, Rijksmuseum, Amsterdam.]] Roku [[1701]] prepukli [[vojna o španielske dedičstvo|vojny o španielske dedičstvo]] a Eugen sa ako veliteľ vojsk rakúskych Habsburgovcov znovu postavil proti svojej rodnej krajine. V roku [[1701]] vyrazil v čele rakúskych vojsk do [[Taliansko|Talianska]]. Doslova šokoval celú [[Európa|Európu]], keď obišiel francúzske vojská strážiace hlavné [[Alpy|alpské]] [[priesmyk]]y malými chodníčkami, používanými horskými pastiermi, a z ničoho nič sa objavil v severnom Taliansku vo francúzskom tyle, čo mu prinieslo porovnanie s [[Hannibal Barkas|Hannibalom]]. Následne sužoval početne silnejších Francúzov v šarvátkach a bleskovými presunmi zosmiešňoval ich ťažkopádnu snahu obkľúčiť jeho vojsko a rozdrviť ho. Rozzúrený [[Ľudovít XIV.]] sa teda rozhodol vymeniť veliteľa, ale vojvoda z Villeroy nebol správnou voľbou a rozkazy, ktoré tento nový veliteľ od kráľa dostal, boli až príliš podrobné. V súlade s nimi začal Villeroy mohutnú [[ofenzíva|ofenzívu]], ktorú ale Eugen bez väčších ťažkostí zastavil [[1. september|1. septembra]] [[bitka pri Chiari|pri Chiari]]. Nasledovala [[pat]]ová situácia so zabetónovanými armádami, ktorú však Eugen zručne narúšal drobnou vojnou, s ktorou neprestal ani po príchode zimy. Vrcholom tejto taktiky mal byť nečakaný [[prepad Cremony]] ([[1. február]]), ktorý sa síce nakoniec nepodaril, tak ako mal (mesto nepadlo), a priniesol cisárskym rozsiahle straty, vyústil však v potupné zajatie vojvodu Villeroya. V celkovom výsledku sa to však ukázalo ako nevýhoda, pretože Villeroyov nástupca a Eugenov bratranec, maršal [[Louis Joseph de Bourbon, vojvoda z Vendôme]], sa prejavil ako omnoho schopnejší nepriateľ. V roku [[1702]] obaja velitelia stretli v niekoľkých menších bitkách, ktoré prebiehali so striedavým úspechom. Potom došlo k zásadnej zmene situácie, keď do vojny medzi Francúzskom a rakúskymi Habsburgovcami vstúpili ďalšie štáty, z ktorých najdôležitejšie bolo [[Bavorsko]] na strane Francúzska a [[Anglicko]], [[Holandsko]] a väčšina štátov [[Svätá rímska ríša|ríše]] na strane Habsburgovcov. Taliansko sa stalo vedľajším bojiskom a Eugen odišiel do [[Viedeň|Viedne]], kde sa snažil získať proviant pre svoje jednotky a trochu upraviť plány na ťaženie proti Francúzsku, ktoré v pôvodnej podobe označoval za „''zábavné''“. Na jar [[1703]] ho cisár vymenoval prezidentom dvornej vojnovej rady. Začal reformu armády a tvrdo sa vysporiadal s neschopnými a skorumpovanými [[dôstojník]]mi. Tento energický postup mu narobil veľa nepriateľov, ale na druhej strane vysoko zefektívnil výkon habsurských vojsk. Ním založená tirolská [[domobrana]] posilnená vojenskými jednotkami odrazila pokus spojených síl Vendôma a bavorského kurfirsta Maxmiliána Emanuela zaútočiť cez Alpy na samotné Rakúsko, uskutočnený koncom roku 1703. Napriek tomu sa rok 1703 niesol v znamení série porážok v oblasti Bavorska a [[Porýnie|Porýnia]], o ktoré sa rovným dielom podelili už skôr menovaní neschopní cisárski velitelia a generáli jednotlivých krajín ríše. Špeciálny prípad predstavoval pád pevnosti Breisach, za ktorý poslal Eugen jej veliteľa pred vojenský súd ([[gróf]] Filip Arco bol odsúdený na trest smrti a obesený). Reťaz katastrof pokračovala, padli ďalšie pevnosti a mestá. Potom ale boje prerušila zima a pri príchode jari bavorsko-francúzska armáda trestuhodne zaspala. [[Súbor:Mezzotint image of Prince Eugene of Savoy by Georg Philipp Rugendas.jpg|thumb|left|Eugen Savojský, portrét od [[Gerog Philipp Rugendas|Gerorga Philippa Rugendasa]].]] Francúzska strana si chcela nasledujúce ťaženie dôkladne pripraviť, aby sa neopakoval debakel z minulého roku v Alpách, ale váhala príliš dlho a dala tak svojim protivníkom čas vykonať nečakaný ťah. Eugen Savojský, [[Ján Václav Vratislav z Mitrovíc]] a [[John Churchill, vojvoda z Marlborough]] pripravili plán odvážneho ťaženia, ktoré malo zmeniť tvár vojny. Na jar [[1704]] tak Marlborough vyrazil so svojim vojskom zo severného [[Porýnie|Porýnia]] rýchlym pochodom na juh a krátko potom vyrazil aj Eugen so všetkými jednotkami, ktoré dokázal zohnať, na západ. Ich protivníkom dlho nedochádzalo, čo majú v úmysle a keď konečne pochopili, bolo už neskoro. Na začiatku celej akcie mali možnosť rozdrviť anglické a rakúske vojská jedného po druhom, ale príležitosť prepásli a Eugen s Malboroughom spojili svoje sily pri [[Höchstädt an der Donau|Höchstädte]]. Tu boli francúzske vojská [[13. august]]a v [[Druhá Bitka pri Höchstädte|bitke pri Höchstädte]] rozdrvené a spojenci potom mali ešte dosť času, aby získali niekoľko dôležitých pevností, aj keď na bezprostredné víťazné ťaženie dosiaľ nemali sily. Tu je nutné zmieniť hlboké priateľstvo, ktoré vzniklo medzi Eugenom a vojvodom z Marlborough. Priateľstvo medzi týmito vynikajúcimi vojvodcami bolo natoľko hlboké, že im vynieslo prezývku ''Dvojčatá''. Ak sami o sebe vyvolávali obavy v nepriateľovi a vlny nadšenia a sebadôvery pri svojich vojakoch, vo dvojici sa tento dojem ešte zvyšoval a po bitke pri Hochstädte získali povesť neporaziteľnej dvojice, ktorá im vydržala niekoľko rokov. V roku [[1705]] sa spojenecké vojská znovu rozdelili. Eugen viedol rakúske vojská do [[Taliansko|Talianska]] na pomoc vojvodovi savojskému. Uviazol však v patovej situácii: najskôr rozdrvil španielske jednotky generála Toralbu, ale vzápätí nato bola jeho ofenzíva zastavená v [[bitka pri Cassane|bitke pri Cassane]] ([[16. august]] [[1705]]). Situácia sa zmenila o rok neskôr, kedy obišiel francúzske sily južne [[Pádska nížina|Pádskou nížinou]] a [[7. september|7. septembra]] [[1706]] porazil Francúzov [[Bitka pri Turíne|pri Turíne]]. Ešte do začiatku zimovania potom ovládol veľkú časť severného Talianska vrátane [[Miláno|Milána]] ([[26. október]]) a jeho úspechy spoločne s úspechmi Marlborougha na francúzsko-ríšskych hraniciach prinútili Francúzsko v marci [[1707]] talianske bojisko celkom vyprázdniť. Eugen bol menovaný ríšskym maršalom a guvernérom [[Lombardsko|Lombardska]] ([[1707]]-[[1716]]). Ruský cár [[Peter Veľký]] mu dokonca ponúkol poľskú korunu, ktorú však maršal zdvorilo odmietol. Rok 1707 však inak veľmi úspešný nebol, Eugen sa pod taktovkou Angličanov zúčastnil spojeneckého ťaženia proti [[Toulon]]u, ktoré mu bolo celkom proti mysli a skončilo nakoniec debaklom. V roku [[1708]] bol vymenovaný za [[Generálporučík|generalporučíka]], čím ovládol všetky významné vojenské úrady v krajine. Pôvodne bol plánovaný mohutný vpád do Francúzska, ale ríšske vojská sa schádzali pomaly a Francúzi začali vlastný prudký útok. Marlborough s Eugenom (ktorý nemal v danom priestore vlastné vojsko a na žiadosť Marlborougha prijal velenie nad časťou jeho jednotiek) však dokázali rýchlo presunúť svoje sily a porazili francúzske vojská v [[Bitka pri Oudenaarde|bitke pri Oudenaarde]] ([[11. júl]]a [[1708]]) a potom dobyli [[Lille]]. Začiatkom roku [[1709]] sa Eugen zúčastnil mierových rokovaní v [[Haag]]u, ktoré ale nakoniec skrachovali. Nasledovali 3 roky úporných bojov, kedy sa vojská koalície, ktoré mali už jasnú vojenskú prevahu, úmorne prebíjali cez francúzske pevnosti. Dňa [[11. september|11. septembra]] [[1709]] utrpeli Eugen s Malboroughom „víťazstvo“ v krvavej [[bitka pri Malplaquet|bitke pri Malplaquet]] a súdržnosť koalície sa začala drobiť. Jej rozpad v roku [[1712]], urýchlený nástupom [[toryovia|toryov]] v Anglicku a smrťou [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I. Habsburského]] znamenal, že v roku [[1713]] musel Eugen náhle držať západnú hranicu Ríše proti zdrvujúcej prevahe francúzskych vojsk. Dňa [[13. máj]]a prevzal vrchné velenie nad ríšskymi vojskami, ale tvárou v tvár dvojnásobnej presile mu nezostalo iné ako sa prizerať, ako nepriateľ dobýja najskôr [[Landau]], potom [[Freiburg]]. Udržiavanie dvojnásobnej armády ale neúnosne zaťažovalo francúzsky rozpočet a Eugen ovládal pozičnú vojnu príliš dobre, než aby nepriateľovi umožnil rýchle víťazstvo. Roku [[1714]] sa teda odohrali mierové rokovania medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]], ktoré prezentoval [[Claude de Villars|maršal de Villarrs]] na jednej strane a Habsburskou monarchiou na strane druhej zastupovanou Eugenom, ktoré skončili dňa [[7. september|7. septembra]] a to podpísaním [[Rastattský mier|rastattského mieru]]. == Krátky čas mieru == [[Súbor:Wien schloss belvedere panorama.jpg|thumb|230px|Zámok Belvedere, sídlo, ktoré si Eugen nechal vo Viedni vystavať.]] V roku [[1714]] začal Eugen budovať vo Viedni [[barok]]ový palác [[Belvedér (Viedeň)|Belvedér]] (dokončený [[1723]]). Na adresu výstavného sídla sa hovorilo, že Rakúsko je krajinou, v ktorej poddaný žije lepšie ako jeho cisár (vtedy ešte nestál habsburský zámok [[Schönbrunn]]). Súčasne bol menovaný [[guvernér]]om [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]], ktoré bolo [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]] postúpené na základe mierovej zmluvy. Veľmi skoro však začal pripravovať pôdu pre novú vojnu. [[Osmanská ríša]] síce dodržiavala mier s [[Habsburgovci|habsburskými]] dŕžavami, s o to väčším nadšením sa však vrhla na ďalšie ciele. Najskôr prinútila [[Rusko]] k vráteniu rozsiahlych dŕžav v oblasti okolo [[Čierne more|Čierneho mora]] a potom napadla [[Benátska republika|Benátsku republiku]]. Jej pozície v [[Grécko|Grécku]] a Stredomorí sa pod tlakom drvivej presily začali rúcať a Benátky začali zúfalo volať o pomoc. [[Karol VI. Habsburský]] sa po dlhom váhaní na naliehanie Eugena rozhodol zasiahnuť. Najskôr sa pokúsil ísť na vec [[diplomacia|diplomaticky]], ale keď dali Turci najavo, že svoju výpravu proti Benátkam nezastavia, rozhodol sa pre boj. Spojenectvo s ním vyhlásili pochopiteľne Benátky a [[Veľká Británia]] (ktoré súčasne spoločne s [[pápež]]om garantovali nedotknuteľnosť habsburských dŕžav v Taliansku po celý čas ťaženia). Na jeseň roku [[1715]] sa začali k hraniciam sťahovať prvé vojenské jednotky. == Nová vojna s Turkami (1716-1718) == {{Hlavný článok|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)}} Vojna prepukla v roku [[1716]], kedy obe vojská vytiahli do poľa. Asi deväťdesiattisícová Eugenova armáda mala za cieľ dobytie [[Belehrad]]u, takmer dvojnásobná armáda [[Veľkovezír|veľkovezíra]] [[Damad Ali|Damada Aliho]] hodlala získať Petrovaradín. Turci boli rýchlejší a tak sa dejiskom [[bitka pri Petrovaradíne|bitky]] stalo okolie tureckého cieľa výpravy. Turecká armáda bola podstatne silnejšia a chránili ju poľné opevnenia i Dunaj, ale Eugen sa napriek tomu rozhodol nepriateľa napadnúť. V kryte noci prešiel cez rozvodnený [[Dunaj]] a dňa [[5. august]]a skoro ráno napadol prekvapeného nepriateľa a rozdrvil ho. Keď dospel k názoru, že na výpravu proti Belehradu už nie je dosť času, rozhodol sa prechodne zmeniť cieľ a vyrazil k [[Temešvár]]u, ktorý dobyl [[12. október|12. októbra]]. Osmanská ríša stratila rozsiahle územia a iba zima ho ochránila pred ďalšími. V roku [[1717]] už nič nebránilo ťaženiu na [[Belehrad]], princova armáda potom bola posilnená o množstvo nových spojencov, ktorí po jeho drvivom víťazstve v predchádzajúcom roku považovali za vhodné manifestovať svoju oddanosť Habsburgovcom a podieľať sa na výnosnom podniku. Na prelome júna a júla obľahol Belehrad, aby bol na konci júla sám obľahnutý ešte silnejšou armádou [[paša|pašu]] Chalila. Eugen najskôr tvrdo zdecimoval mestských obrancov, na čo 16. augusta zaútočil na Chalilovu armádu a prinútil ju k ústupu. [[18. august]]a [[Belehrad]] kapituloval. Išlo o ďalšie slávne víťazstvo, ale vojna obe strany vyčerpala a ďalšie vojenské snahy Eugena a jeho generálov už príliš k úspechu neviedli. To viedlo nakoniec k mierovým rokovaniam. Ich výsledkom bolo uzavretie [[Požarevacký mier|mierovej zmluvy]] zo dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1718]] v meste [[Požarevac]]. Severné [[Srbsko]] a tzv. [[Malé Valašsko]] a [[Temešský Banát]] prešli pod vládu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Naproti tomu Turci si smeli ponechať väčšinu územia, ktoré dobyli od [[Benátska republika|Benátskej republiky]]. Navyše na [[Požarevacký mier|mierovú dohodu]] nadväzovala veľmi dôležitá obchodná zmluva uzatvorená zo dňa [[27. júl]]a medzi [[sultán]]om a [[cisár]]om, ktorá viedla k rozvoju rozsiahlych obchodných stykov (a pre Benátky predstavovala ešte väčšiu katastrofu, ako územné straty). == Po tureckej vojne == [[Súbor:Wien - Heldenplatz, Prinz-Eugen-Denkmal (3).JPG|thumb|left|Monument na pamiatku Eugena Savojského, Heldenplatz, [[Hofburg]], [[Viedeň]].]] Po vojne s Osmanskou ríšou zaberala väčšinu Eugenovho času politika. Bol jedným z najvplyvnejších mužov v habsburských krajinách a mal veľký vplyv na diplomaciu a organizáciu armády. Podporoval snahy cisára [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] o presadenie [[pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]], ale zastával názor, že prílišné spoliehanie sa na diplomaciu a záruky, ktoré si od susedov kupuje, nemajú veľkú cenu. Opakovane radil kráľovi, aby nároky svojej dcéry podoprel skôr plnou pokladnicou a silnou armádou ako diplomatickými zárukami od tých, ktorí ich asi nedodržia. Jeho vlastná pozícia sa však niekoľkokrát povážlivo zatriasla a [[Karol VI. Habsburský|Karol VI]]. na neho začal postupne nazerať ako na ministra a radcu síce verného a schopného, ale nemilovaného a mierne skorumpovaného. Eugen sa stal terčom opakovaných intríg zo strany ostatných šľachticov, najmä z tzv. „španielskej strany“ a bol napádaný pre prílišnú koncentráciu moci a so zdôvodnením, že má toľko významných úradov, že ich nestíha riadne vykonávať (čo bola v niektorých ohľadoch výčitka oprávnená). Vzťahy s panovníkom definitívne ochladli, keď Eugen v roku [[1719]] odkryl rozsiahlu [[zrada|zradu]] a nelojálne intrigy niektorých vysoko postavených šľachticov, z ktorých niektorí boli najbližší priatelia a radcovia cisára. Eugen tak jednal čiastočne v sebaobrane, pretože dotyční hodlali predovšetkým odstrániť jeho, no i tak mu to cisár nikdy neodpustil. Eugen sa podieľal na vzniku [[Ostendská spoločnosť|Ostendskej spoločnosti]] na ktorej zarobil značný majetok a ktorej akcie predal tesne pred tým, ako ju musel cisár na nátlak Francúzska a Veľkej Británie zrušiť. Neskôr ešte osobne viedol rakúske vojská na [[Rýn]]e za [[Vojna o poľské dedičstvo|vojny o poľské dedičstvo]] ([[1733]]–[[1738]]), ale nedostatok mužov a zlý zdravotný stav mu znemožnili dosiahnuť výraznejšie výsledky. Snažil sa presadiť sobáš [[Mária Terézia|Márie Terézie]] so [[Sasko|saským]] alebo [[Bavorsko|bavorským]] princom, ale tento nápad sa nepáčil ani jej otcovi Karolovi VI. ale aj Márii Terézii ako jej dcére. Išlo zároveň o detský vek obidvoch princov. Podieľal sa ešte na rokovaniach o mieri, ale jeho diplomatický a vojenský vplyv už vtedy upadal. Ťažko chorý zomrel vo [[Viedeň|Viedni]] vo veku nedožitých 73 rokov. Pochovaný bol v [[Dóm svätého Štefana|Dóme sv. Štefana]] vo [[Viedeň|Viedni]]. == Odkaz osobnosti do budúcnosti == Na jeho počesť bolo pomenovaných niekoľko lodí, napr. britský [[monitor (typ lode)|monitor]] ''[[HMS Prince Eugene]]'', rakúska bojová loď ''[[SMS Prinz Eugen]]'' a nemecký [[ťažký krížnik]] ''[[Prinz Eugen (ťažký krížnik)|Prinz Eugen]]''. Počas [[prvá svetová vojna|prvej]] aj [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol Eugen Savojský pripomínaný ako historický vzor nemeckého či rakúskeho vojaka. Počas druhej svetovej vojny niesla jeho meno i jedna z divízií Waffen SS ([[7. horská divízia SS Prinz Eugen]]). == Referencie == <references /> == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]] - SEGEŠ, Vladimír: ''Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2012, s. 225 - 228. ISBN 978-80-7360-986-3 * [[Vít Vlnas|VLNAS, Vít]]: ''Princ Evžen Savojský : život a sláva barokního válečníka.'' Litomyšl - Praha : Paseka - Národní galerie 2001. 849 s. ISBN 80-7185-380-1 == Pozri aj == * [[Veľká turecká vojna]] * [[Bitka pri Viedni]] * [[Bitka pri Moháči (1687)]] * [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718]] * [[Obliehanie Belehradu (1717)]] * [[Požarevacký mier]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prince Eugene of Savoy}} {{Bitky Eugena Savojského}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Savojský, Eugen}} [[Kategória:Savojskí]] [[Kategória:Rakúski politici]] [[Kategória:Maršali]] [[Kategória:Rakúske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Francúzske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Miestodržitelia]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] d5lx5nl1dwoy3sbsx321mxsygb2k7ng 8368315 8368314 2026-09-11T17:23:25Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie kapitoly ,,Prvé roky v službách Habsburgovcov" rozdelením na podkapitoly. 8368315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eugen Savojský | Rodné meno = | Portrét = Prinz Eugene of Savoy.PNG | Veľkosť obrázka = 200px | Popis = rakúsky vojvodca a politik francúzskeho pôvodu. | Dátum narodenia = [[18. október]] [[1663]], | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1736|04|21|1663|10|18}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Svätá ríša rímska]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Webstránka = | Poznámky = | Popis portrétu = Portrét princa Eugena Savojského z roku 1718 od Jacoba van Schuppena. }} '''Eugen František, princ savojský a carignanský, gróf zo Soissons''' (po nemecky najčastejšie ''Eugen von Savoyen; Prinz Eugen''), prezývaný ''Malý abbé'' (* [[18. október]] [[1663]], [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[21. apríl]] [[1736]], [[Viedeň]], [[Svätá ríša rímska]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[vojvodca]] a [[politik]] [[francúzsko|francúzskeho]] pôvodu, [[generalissimus]] vojsk rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jeden z najväčších vojvodcov konca 17. a začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Je považovaný za jedného z najväčších turkobijcov, možno najväčšieho. Vážne mu do dnešných čias konkuruje iba poľský kráľ menom [[Ján III. Sobieski]]. == Mladosť == Narodil sa v Paríži ako syn francúzskeho generála Eugena Mórica, princa savojsko-carignanského a grófa zo [[Soissons]], a jeho manželky, známej intrigánky Olympie Manciniovej. Neoficiálne zdroje tvrdili, že je v skutočnosti ľavoboček [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], ale väčšina solídnych životopiscov sa touto fámou nijako zvlášť nezaoberala, pretože jeho matka prestala byť kráľovou milenkou dávno predtým, ako bol počatý. Jeho starým otcom z otcovej strany bol slávny vojvodca [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], Tomáš František Savojský (Tommaso Francesco di Savoia). Eugen Savojský mal celkom sedem súrodencov – štyroch bratov a tri sestry. Bratia sa volali: Tomáš Ľudovít (zdedil po svojom otcovi titul grófa zo Soissons), Filip, Ľudovít Július a Emanuel Philbert. Dcéry boli: Mária Johana, Lujza Philberta a Františka.<ref>ARNETH, Alfred: ''Prinz Eugen von Savoyen : Nach den handschriftlichen Quellen der kaiserlichen Archive.'' Band 1, 1663-1707. Neue Ausgabe. Wien : Wilhelm Braumüller Verlag, 1864, s. 3.</ref> Počas dospievania Olympia pre deti nemala čas, kvôli svojim aktivitám na kráľovskom dvore, a tak o deti dohliadali ich stará matka Mária Bourbonská s ich tetou (sestrou Eugena Mórica) Lujzou Kristínou Bádenskou. Alžbeta Šarlota Falcká píše v jednom zo svojich listov o tom, ako Olympia Manciniová zanedbávala výchovu nie len Eugena ale aj svojich ostatných detí. „''Jeho – princa Eugena – matka sa o neho vôbec nestarala, nechala ho pobehovať ako chlapca z ulice, radšej hazardovala so svojimi peniazmi, než aby ich investovala do svojho najmladšieho syna.''“<ref>ORLEÁNS, Elisabeth Charlotte: ''Die Briefe der Liselotte von der Pfalz, Herzogin von Orleans.'' Ed. Carl Künzel. Ebenhausen bei München : Wilhelm Langewiesche-Brandt Verlag, 1912, s. 195.</ref> Bol predurčený pre cirkevnú kariéru, ktorá mu však nebola napriek urputnej snahe jeho rodiny po chuti. [[teológia|Teológiu]] síce študoval hlbšie ako veľa vtedajších kňazov, ale jeho prístup k nej bol podľa súčasníkov „nekonvenčný“ a ostatné aspekty kňazstva ho už nelákali vôbec. Nikdy sa nenaučil po [[latinčina|latinsky]] a nikdy neodslúžil jedinú [[Svätá omša|omšu]]. Údajne bol v detstve a mladosti veľmi živý a mal sklon k neposlušnosti a neviazanému konaniu (ako väčšina nedotknuteľných šľachtických mladíkov, najmä ak, tak ako Eugen, skoro stratili otca). Pokiaľ ide o vzdelanie, veľa sa zaujímal o teológiu, [[matematika|matematiku]] a životopisy vojvodcov, najmä [[Alexander Veľký|Alexandra Macedónskeho]]. == Začiatok vojenskej kariéry == V dvadsiatich rokoch odmietol ďalej nosiť kňazské šaty, ktoré mu boli od 15 rokov vnucované a po následnej hádke opustil rodný dom. Dvakrát požiadal francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] o pridelenie [[pluk]]u, ten však jeho žiadosti odmietol a údajne mu odporučil cirkevnú kariéru spôsobom, ktorý Eugena na smrť urazil. Presné znenie žiadosti nie je známe, známa nie je ani presná odpoveď kráľa (odporúčanie cirkevnej kariéry môže byť iba fabuláciou). Väčšina historikov uvádza ako dôvod zamietavého kráľovho stanoviska, že Eugenova rodina bola (vďaka aktivitám Eugenovej matky) v nemilosti a (najmä) že „žiadosť bola pokorná, ale žiadateľ sám nie“. Nech už bol dôvod Ľudovítovho odmietnutia akýkoľvek, mal ho kráľ neskôr trpko ľutovať. Eugen sa vojenskej kariéry vzdať nehodlal a pohŕdavé odmietnutie v ňom navyše prebudilo nenávisť ku kráľovi. V lete [[1683]] utiekol z Francúzska a vstúpil do služieb jeho najvážnejších nepriateľov, rakúskych Habsburgovcov (konkrétne [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]]). Ako ordonančný dôstojník svojho bratanca Ľudovíta Viliama Bádenského sa zúčastnil [[Bitka pri Viedni|bitky pri Viedni]] s Turkami a koncom roka dostal od cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] v rámci hromadného povyšovania jazdecký dragúnsky pluk, ktorý niesol jeho meno až do roku 1918.<ref>DANGL, V. - SEGEŠ, V.: ''Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska.'' Praha 2012, s. 225.</ref> == Prvé roky v službách Habsburgovcov == [[Súbor:Eugene of SavoyVS.jpg|thumb|left|Eugen Savojský poráža Turkov. Obraz [[Jacob Van Schuppen|Van Schuppena]].]] === Príchod do vojenských služieb habsburského rodu === V rokoch [[1684]] až [[1687]] navštívil Eugen svoju rodinu v [[Savojsko|Savojsku]] a [[Holandsko|Holandsku]] a potom sa vydal s bavorským kurfirstom Maxom Emanuelom a svojim bratancom [[Viktor Amadeus II.|Viktorom Amadeom II.]], vojvodom savojským, do [[Benátky|Benátok]]. Jeho hlavným motívom boli peniaze, potreboval pre začiatok získať prostriedky na vydržiavanie pluku, ktorý nebol práve v najlepšom stave, a tak hľadal nejakých štedrých darcov. Nezanedbateľné ale boli aj ďalšie aspekty: odpočinok a zábava, možnosť premyslieť si svoje ďalšie plány (nejaký čas otvorene zvažoval možnosť vstúpiť do služieb savojského vojvodu či španielskeho kráľa) a samozrejme aj štúdium (mnoho času údajne strávil v preslávenom benátskom Arzenále a študoval rôzne aspekty výroby a nasadenia [[delo|diel]]). === Veľká turecká vojna (1683 až 1699) === Medzi zmienenými návštevami a cestami sa ešte stihol zúčastniť niekoľkých menších výprav rakúskych vojsk, z ktorých najvýznamnejšie boli výprava na [[Nové Zámky]] ([[1685]]) a [[Budín]] ([[1686]]) držané Turkami. V roku [[1687]] sa vyznamenal v [[Bitka pri Moháči (1687)|bitke pri Nagyharsány]] (nazývaná aj „''Druhá bitka pri Moháči''“), za čo bol [[31. januára]] menovaný poľným podmaršalom. V marci roku [[1688]] mu [[Viktor Amadeus II.]] definitívne potvrdil výnosné dôchodky z dvoch [[opátstvo|opátstiev]]. Eugenova pozícia bola natoľko posilnená, že začal byť počítaný medzi skutočne významných vojvodcov dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Roku [[1688]] sa zúčastnil obliehania [[Belehrad]]u. Bol však ťažko ranený a viac ako pol roka sa liečil. === Vojna o falcké dedičstvo alebo Deväťročná vojna (1688 až 1697) === Na začiatku roku [[1689]] sa na čele troch jazdeckých plukov presunul k [[Rýn]]u a prvýkrát zdvihol zbraň proti Francúzsku. V rámci nie príliš intenzívnej pozičnej vojny, kedy obom stranám išlo hlavne o to nebyť porazený a súčasne finančne vyčerpať súpera, sa Eugen zúčastnil jediného väčšieho podniku zo strany ríše, dobytia [[Mainz]]u. Utrpel pri ňom ďalšie zranenie, ale to zrejme nebolo také vážne ako predchádzajúce a rýchlo sa z neho vyliečil. Potom bol povýšený na generála jazdy a odoslaný do Talianska ako pomoc svojmu bratrancovi, vojvodovi savojskému, ktorého agresívne konanie a hrozby Ľudovíta XIV. primäli k urýchlenému vstupu do širokej protifrancúzskej koalície. Savojské ťaženie nebolo nijako úspešné, španielsko-savojsko-rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Staffardy|bitke pri Staffardy]] a nasledovala obvyklá pozičná vojna. Eugen zúril a obviňoval svojich nadriadených (a najmä španielskych spojencov) z neschopnosti a zbabelosti. Sám potom robil, čo mohol, a roku [[1691]] nečakaným úderom zahnal francúzske vojská obliehajúce Cuneo. Bohužiaľ krátko po bitke dostal posily a s nimi aj dvoch nových nadriadených. Nasledovali veľmi ostré spory medzi Eugenom a jedným z nich, [[Antonio Caraffa|Antoniom Caraffom]], ktoré vyústili nakoniec v to, že Caraffa bol cisárom odoslaný na misiu do [[Rím]]a. V roku [[1693]] bol Eugen povýšený na hodnosť [[maršal|poľného maršala]]. Radosť z titulu mu však hneď skalila drvivá porážka v [[bitka pri Marsaglie|bitke pri Marsaglie]]. Nemohol za ňu, bitku si prehral osobne [[Viktor Amadeus II.]], ktorý navyše urýchlene začal premýšľať o zmene strany. Situácia nevyhnutne dospela k tomu, že po dlhom rokovaní bol napokon dňa [[20. september|20. septembra]] roku [[1697]] v holandskom meste Rijswijk uzatvorený [[Mier v Rijswijcku|mier]] medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] a teraz už jeho spojencom [[Savojsko (historické územie)|Savojskom]] na jednej strane a [[Habsburská monarchia|Rakúskom]] a jeho spojencami na strane druhej. === Dohra s osmanskými rivalmi (1697 až 1699) === Cisár menom [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] využil chvíle pokoja, aby sa sústredil na vyriešenie „tureckej otázky“. V roku [[1697]] sa stal Eugen hlavným veliteľom habsburských vojsk v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Na nabádanie k opatrnosti zo strany cisára príliš nedal a dňa [[11. september|11. septembra]] pripravil početne silnejšej tureckej armáde zdrvujúcu porážku v [[Bitka pri Zente|bitke pri Zente]]. Potom vpadol do [[Bosna|Bosny]] a dobyl [[Sarajevo]], čím [[sultán]]a prinútil k rokovaniu o mieri, ktoré vyvrcholilo stiahnutím tureckých vojsk z podstatnej časti [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Éra tureckej rozpínavosti bola definitívne ukončená a začal pozvoľný pád [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. == Vojny o španielske dedičstvo == [[Súbor:Prinz-Eugen-von-Savoyen1.jpg|thumb|Jacob van Schuppen, Princ Eugen Savojský, 1718, Rijksmuseum, Amsterdam.]] Roku [[1701]] prepukli [[vojna o španielske dedičstvo|vojny o španielske dedičstvo]] a Eugen sa ako veliteľ vojsk rakúskych Habsburgovcov znovu postavil proti svojej rodnej krajine. V roku [[1701]] vyrazil v čele rakúskych vojsk do [[Taliansko|Talianska]]. Doslova šokoval celú [[Európa|Európu]], keď obišiel francúzske vojská strážiace hlavné [[Alpy|alpské]] [[priesmyk]]y malými chodníčkami, používanými horskými pastiermi, a z ničoho nič sa objavil v severnom Taliansku vo francúzskom tyle, čo mu prinieslo porovnanie s [[Hannibal Barkas|Hannibalom]]. Následne sužoval početne silnejších Francúzov v šarvátkach a bleskovými presunmi zosmiešňoval ich ťažkopádnu snahu obkľúčiť jeho vojsko a rozdrviť ho. Rozzúrený [[Ľudovít XIV.]] sa teda rozhodol vymeniť veliteľa, ale vojvoda z Villeroy nebol správnou voľbou a rozkazy, ktoré tento nový veliteľ od kráľa dostal, boli až príliš podrobné. V súlade s nimi začal Villeroy mohutnú [[ofenzíva|ofenzívu]], ktorú ale Eugen bez väčších ťažkostí zastavil [[1. september|1. septembra]] [[bitka pri Chiari|pri Chiari]]. Nasledovala [[pat]]ová situácia so zabetónovanými armádami, ktorú však Eugen zručne narúšal drobnou vojnou, s ktorou neprestal ani po príchode zimy. Vrcholom tejto taktiky mal byť nečakaný [[prepad Cremony]] ([[1. február]]), ktorý sa síce nakoniec nepodaril, tak ako mal (mesto nepadlo), a priniesol cisárskym rozsiahle straty, vyústil však v potupné zajatie vojvodu Villeroya. V celkovom výsledku sa to však ukázalo ako nevýhoda, pretože Villeroyov nástupca a Eugenov bratranec, maršal [[Louis Joseph de Bourbon, vojvoda z Vendôme]], sa prejavil ako omnoho schopnejší nepriateľ. V roku [[1702]] obaja velitelia stretli v niekoľkých menších bitkách, ktoré prebiehali so striedavým úspechom. Potom došlo k zásadnej zmene situácie, keď do vojny medzi Francúzskom a rakúskymi Habsburgovcami vstúpili ďalšie štáty, z ktorých najdôležitejšie bolo [[Bavorsko]] na strane Francúzska a [[Anglicko]], [[Holandsko]] a väčšina štátov [[Svätá rímska ríša|ríše]] na strane Habsburgovcov. Taliansko sa stalo vedľajším bojiskom a Eugen odišiel do [[Viedeň|Viedne]], kde sa snažil získať proviant pre svoje jednotky a trochu upraviť plány na ťaženie proti Francúzsku, ktoré v pôvodnej podobe označoval za „''zábavné''“. Na jar [[1703]] ho cisár vymenoval prezidentom dvornej vojnovej rady. Začal reformu armády a tvrdo sa vysporiadal s neschopnými a skorumpovanými [[dôstojník]]mi. Tento energický postup mu narobil veľa nepriateľov, ale na druhej strane vysoko zefektívnil výkon habsurských vojsk. Ním založená tirolská [[domobrana]] posilnená vojenskými jednotkami odrazila pokus spojených síl Vendôma a bavorského kurfirsta Maxmiliána Emanuela zaútočiť cez Alpy na samotné Rakúsko, uskutočnený koncom roku [[1703]]. Napriek tomu sa rok [[1703]] niesol v znamení série porážok v oblasti Bavorska a [[Porýnie|Porýnia]], o ktoré sa rovným dielom podelili už skôr menovaní neschopní cisárski velitelia a generáli jednotlivých krajín ríše. Špeciálny prípad predstavoval pád pevnosti Breisach, za ktorý poslal Eugen jej veliteľa pred vojenský súd ([[gróf]] Filip Arco bol odsúdený na trest smrti a obesený). Reťaz katastrof pokračovala, padli ďalšie pevnosti a mestá. Potom ale boje prerušila zima a pri príchode jari bavorsko-francúzska armáda trestuhodne zaspala. [[Súbor:Mezzotint image of Prince Eugene of Savoy by Georg Philipp Rugendas.jpg|thumb|left|Eugen Savojský, portrét od [[Gerog Philipp Rugendas|Gerorga Philippa Rugendasa]].]] Francúzska strana si chcela nasledujúce ťaženie dôkladne pripraviť, aby sa neopakoval debakel z minulého roku v Alpách, ale váhala príliš dlho a dala tak svojim protivníkom čas vykonať nečakaný ťah. Eugen Savojský, [[Ján Václav Vratislav z Mitrovíc]] a [[John Churchill, vojvoda z Marlborough]] pripravili plán odvážneho ťaženia, ktoré malo zmeniť tvár vojny. Na jar [[1704]] tak Marlborough vyrazil so svojim vojskom zo severného [[Porýnie|Porýnia]] rýchlym pochodom na juh a krátko potom vyrazil aj Eugen so všetkými jednotkami, ktoré dokázal zohnať, na západ. Ich protivníkom dlho nedochádzalo, čo majú v úmysle a keď konečne pochopili, bolo už neskoro. Na začiatku celej akcie mali možnosť rozdrviť anglické a rakúske vojská jedného po druhom, ale príležitosť prepásli a Eugen s Malboroughom spojili svoje sily pri [[Höchstädt an der Donau|Höchstädte]]. Tu boli francúzske vojská [[13. august]]a v [[Druhá Bitka pri Höchstädte|bitke pri Höchstädte]] rozdrvené a spojenci potom mali ešte dosť času, aby získali niekoľko dôležitých pevností, aj keď na bezprostredné víťazné ťaženie dosiaľ nemali sily. Tu je nutné zmieniť hlboké priateľstvo, ktoré vzniklo medzi Eugenom a vojvodom z Marlborough. Priateľstvo medzi týmito vynikajúcimi vojvodcami bolo natoľko hlboké, že im vynieslo prezývku ''Dvojčatá''. Ak sami o sebe vyvolávali obavy v nepriateľovi a vlny nadšenia a sebadôvery pri svojich vojakoch, vo dvojici sa tento dojem ešte zvyšoval a po bitke pri Hochstädte získali povesť neporaziteľnej dvojice, ktorá im vydržala niekoľko rokov. V roku [[1705]] sa spojenecké vojská znovu rozdelili. Eugen viedol rakúske vojská do [[Taliansko|Talianska]] na pomoc vojvodovi savojskému. Uviazol však v patovej situácii: najskôr rozdrvil španielske jednotky generála Toralbu, ale vzápätí nato bola jeho ofenzíva zastavená v [[bitka pri Cassane|bitke pri Cassane]] ([[16. august]] [[1705]]). Situácia sa zmenila o rok neskôr, kedy obišiel francúzske sily južne [[Pádska nížina|Pádskou nížinou]] a [[7. september|7. septembra]] [[1706]] porazil Francúzov [[Bitka pri Turíne|pri Turíne]]. Ešte do začiatku zimovania potom ovládol veľkú časť severného Talianska vrátane [[Miláno|Milána]] ([[26. október]]) a jeho úspechy spoločne s úspechmi Marlborougha na francúzsko-ríšskych hraniciach prinútili Francúzsko v marci [[1707]] talianske bojisko celkom vyprázdniť. Eugen bol menovaný ríšskym maršalom a guvernérom [[Lombardsko|Lombardska]] ([[1707]]-[[1716]]). Ruský cár [[Peter Veľký]] mu dokonca ponúkol poľskú korunu, ktorú však maršal zdvorilo odmietol. Rok 1707 však inak veľmi úspešný nebol, Eugen sa pod taktovkou Angličanov zúčastnil spojeneckého ťaženia proti [[Toulon]]u, ktoré mu bolo celkom proti mysli a skončilo nakoniec debaklom. V roku [[1708]] bol vymenovaný za [[Generálporučík|generalporučíka]], čím ovládol všetky významné vojenské úrady v krajine. Pôvodne bol plánovaný mohutný vpád do Francúzska, ale ríšske vojská sa schádzali pomaly a Francúzi začali vlastný prudký útok. Marlborough s Eugenom (ktorý nemal v danom priestore vlastné vojsko a na žiadosť Marlborougha prijal velenie nad časťou jeho jednotiek) však dokázali rýchlo presunúť svoje sily a porazili francúzske vojská v [[Bitka pri Oudenaarde|bitke pri Oudenaarde]] ([[11. júl]]a [[1708]]) a potom dobyli [[Lille]]. Začiatkom roku [[1709]] sa Eugen zúčastnil mierových rokovaní v [[Haag]]u, ktoré ale nakoniec skrachovali. Nasledovali 3 roky úporných bojov, kedy sa vojská koalície, ktoré mali už jasnú vojenskú prevahu, úmorne prebíjali cez francúzske pevnosti. Dňa [[11. september|11. septembra]] [[1709]] utrpeli Eugen s Malboroughom „víťazstvo“ v krvavej [[bitka pri Malplaquet|bitke pri Malplaquet]] a súdržnosť koalície sa začala drobiť. Jej rozpad v roku [[1712]], urýchlený nástupom [[toryovia|toryov]] v Anglicku a smrťou [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I. Habsburského]] znamenal, že v roku [[1713]] musel Eugen náhle držať západnú hranicu Ríše proti zdrvujúcej prevahe francúzskych vojsk. Dňa [[13. máj]]a prevzal vrchné velenie nad ríšskymi vojskami, ale tvárou v tvár dvojnásobnej presile mu nezostalo iné ako sa prizerať, ako nepriateľ dobýja najskôr [[Landau]], potom [[Freiburg]]. Udržiavanie dvojnásobnej armády ale neúnosne zaťažovalo francúzsky rozpočet a Eugen ovládal pozičnú vojnu príliš dobre, než aby nepriateľovi umožnil rýchle víťazstvo. Roku [[1714]] sa teda odohrali mierové rokovania medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]], ktoré prezentoval [[Claude de Villars|maršal de Villarrs]] na jednej strane a Habsburskou monarchiou na strane druhej zastupovanou Eugenom, ktoré skončili dňa [[7. september|7. septembra]] a to podpísaním [[Rastattský mier|rastattského mieru]]. == Krátky čas mieru == [[Súbor:Wien schloss belvedere panorama.jpg|thumb|230px|Zámok Belvedere, sídlo, ktoré si Eugen nechal vo Viedni vystavať.]] V roku [[1714]] začal Eugen budovať vo Viedni [[barok]]ový palác [[Belvedér (Viedeň)|Belvedér]] (dokončený [[1723]]). Na adresu výstavného sídla sa hovorilo, že Rakúsko je krajinou, v ktorej poddaný žije lepšie ako jeho cisár (vtedy ešte nestál habsburský zámok [[Schönbrunn]]). Súčasne bol menovaný [[guvernér]]om [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]], ktoré bolo [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]] postúpené na základe mierovej zmluvy. Veľmi skoro však začal pripravovať pôdu pre novú vojnu. [[Osmanská ríša]] síce dodržiavala mier s [[Habsburgovci|habsburskými]] dŕžavami, s o to väčším nadšením sa však vrhla na ďalšie ciele. Najskôr prinútila [[Rusko]] k vráteniu rozsiahlych dŕžav v oblasti okolo [[Čierne more|Čierneho mora]] a potom napadla [[Benátska republika|Benátsku republiku]]. Jej pozície v [[Grécko|Grécku]] a Stredomorí sa pod tlakom drvivej presily začali rúcať a Benátky začali zúfalo volať o pomoc. [[Karol VI. Habsburský]] sa po dlhom váhaní na naliehanie Eugena rozhodol zasiahnuť. Najskôr sa pokúsil ísť na vec [[diplomacia|diplomaticky]], ale keď dali Turci najavo, že svoju výpravu proti Benátkam nezastavia, rozhodol sa pre boj. Spojenectvo s ním vyhlásili pochopiteľne Benátky a [[Veľká Británia]] (ktoré súčasne spoločne s [[pápež]]om garantovali nedotknuteľnosť habsburských dŕžav v Taliansku po celý čas ťaženia). Na jeseň roku [[1715]] sa začali k hraniciam sťahovať prvé vojenské jednotky. == Nová vojna s Turkami (1716-1718) == {{Hlavný článok|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)}} Vojna prepukla v roku [[1716]], kedy obe vojská vytiahli do poľa. Asi deväťdesiattisícová Eugenova armáda mala za cieľ dobytie [[Belehrad]]u, takmer dvojnásobná armáda [[Veľkovezír|veľkovezíra]] [[Damad Ali|Damada Aliho]] hodlala získať Petrovaradín. Turci boli rýchlejší a tak sa dejiskom [[bitka pri Petrovaradíne|bitky]] stalo okolie tureckého cieľa výpravy. Turecká armáda bola podstatne silnejšia a chránili ju poľné opevnenia i Dunaj, ale Eugen sa napriek tomu rozhodol nepriateľa napadnúť. V kryte noci prešiel cez rozvodnený [[Dunaj]] a dňa [[5. august]]a skoro ráno napadol prekvapeného nepriateľa a rozdrvil ho. Keď dospel k názoru, že na výpravu proti Belehradu už nie je dosť času, rozhodol sa prechodne zmeniť cieľ a vyrazil k [[Temešvár]]u, ktorý dobyl [[12. október|12. októbra]]. Osmanská ríša stratila rozsiahle územia a iba zima ho ochránila pred ďalšími. V roku [[1717]] už nič nebránilo ťaženiu na [[Belehrad]], princova armáda potom bola posilnená o množstvo nových spojencov, ktorí po jeho drvivom víťazstve v predchádzajúcom roku považovali za vhodné manifestovať svoju oddanosť Habsburgovcom a podieľať sa na výnosnom podniku. Na prelome júna a júla obľahol Belehrad, aby bol na konci júla sám obľahnutý ešte silnejšou armádou [[paša|pašu]] Chalila. Eugen najskôr tvrdo zdecimoval mestských obrancov, na čo 16. augusta zaútočil na Chalilovu armádu a prinútil ju k ústupu. [[18. august]]a [[Belehrad]] kapituloval. Išlo o ďalšie slávne víťazstvo, ale vojna obe strany vyčerpala a ďalšie vojenské snahy Eugena a jeho generálov už príliš k úspechu neviedli. To viedlo nakoniec k mierovým rokovaniam. Ich výsledkom bolo uzavretie [[Požarevacký mier|mierovej zmluvy]] zo dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1718]] v meste [[Požarevac]]. Severné [[Srbsko]] a tzv. [[Malé Valašsko]] a [[Temešský Banát]] prešli pod vládu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Naproti tomu Turci si smeli ponechať väčšinu územia, ktoré dobyli od [[Benátska republika|Benátskej republiky]]. Navyše na [[Požarevacký mier|mierovú dohodu]] nadväzovala veľmi dôležitá obchodná zmluva uzatvorená zo dňa [[27. júl]]a medzi [[sultán]]om a [[cisár]]om, ktorá viedla k rozvoju rozsiahlych obchodných stykov (a pre Benátky predstavovala ešte väčšiu katastrofu, ako územné straty). == Po tureckej vojne == [[Súbor:Wien - Heldenplatz, Prinz-Eugen-Denkmal (3).JPG|thumb|left|Monument na pamiatku Eugena Savojského, Heldenplatz, [[Hofburg]], [[Viedeň]].]] Po vojne s Osmanskou ríšou zaberala väčšinu Eugenovho času politika. Bol jedným z najvplyvnejších mužov v habsburských krajinách a mal veľký vplyv na diplomaciu a organizáciu armády. Podporoval snahy cisára [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] o presadenie [[pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]], ale zastával názor, že prílišné spoliehanie sa na diplomaciu a záruky, ktoré si od susedov kupuje, nemajú veľkú cenu. Opakovane radil kráľovi, aby nároky svojej dcéry podoprel skôr plnou pokladnicou a silnou armádou ako diplomatickými zárukami od tých, ktorí ich asi nedodržia. Jeho vlastná pozícia sa však niekoľkokrát povážlivo zatriasla a [[Karol VI. Habsburský|Karol VI]]. na neho začal postupne nazerať ako na ministra a radcu síce verného a schopného, ale nemilovaného a mierne skorumpovaného. Eugen sa stal terčom opakovaných intríg zo strany ostatných šľachticov, najmä z tzv. „španielskej strany“ a bol napádaný pre prílišnú koncentráciu moci a so zdôvodnením, že má toľko významných úradov, že ich nestíha riadne vykonávať (čo bola v niektorých ohľadoch výčitka oprávnená). Vzťahy s panovníkom definitívne ochladli, keď Eugen v roku [[1719]] odkryl rozsiahlu [[zrada|zradu]] a nelojálne intrigy niektorých vysoko postavených šľachticov, z ktorých niektorí boli najbližší priatelia a radcovia cisára. Eugen tak jednal čiastočne v sebaobrane, pretože dotyční hodlali predovšetkým odstrániť jeho, no i tak mu to cisár nikdy neodpustil. Eugen sa podieľal na vzniku [[Ostendská spoločnosť|Ostendskej spoločnosti]] na ktorej zarobil značný majetok a ktorej akcie predal tesne pred tým, ako ju musel cisár na nátlak Francúzska a Veľkej Británie zrušiť. Neskôr ešte osobne viedol rakúske vojská na [[Rýn]]e za [[Vojna o poľské dedičstvo|vojny o poľské dedičstvo]] ([[1733]]–[[1738]]), ale nedostatok mužov a zlý zdravotný stav mu znemožnili dosiahnuť výraznejšie výsledky. Snažil sa presadiť sobáš [[Mária Terézia|Márie Terézie]] so [[Sasko|saským]] alebo [[Bavorsko|bavorským]] princom, ale tento nápad sa nepáčil ani jej otcovi Karolovi VI. ale aj Márii Terézii ako jej dcére. Išlo zároveň o detský vek obidvoch princov. Podieľal sa ešte na rokovaniach o mieri, ale jeho diplomatický a vojenský vplyv už vtedy upadal. Ťažko chorý zomrel vo [[Viedeň|Viedni]] vo veku nedožitých 73 rokov. Pochovaný bol v [[Dóm svätého Štefana|Dóme sv. Štefana]] vo [[Viedeň|Viedni]]. == Odkaz osobnosti do budúcnosti == Na jeho počesť bolo pomenovaných niekoľko lodí, napr. britský [[monitor (typ lode)|monitor]] ''[[HMS Prince Eugene]]'', rakúska bojová loď ''[[SMS Prinz Eugen]]'' a nemecký [[ťažký krížnik]] ''[[Prinz Eugen (ťažký krížnik)|Prinz Eugen]]''. Počas [[prvá svetová vojna|prvej]] aj [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol Eugen Savojský pripomínaný ako historický vzor nemeckého či rakúskeho vojaka. Počas druhej svetovej vojny niesla jeho meno i jedna z divízií Waffen SS ([[7. horská divízia SS Prinz Eugen]]). == Referencie == <references /> == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]] - SEGEŠ, Vladimír: ''Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2012, s. 225 - 228. ISBN 978-80-7360-986-3 * [[Vít Vlnas|VLNAS, Vít]]: ''Princ Evžen Savojský : život a sláva barokního válečníka.'' Litomyšl - Praha : Paseka - Národní galerie 2001. 849 s. ISBN 80-7185-380-1 == Pozri aj == * [[Veľká turecká vojna]] * [[Bitka pri Viedni]] * [[Bitka pri Moháči (1687)]] * [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718]] * [[Obliehanie Belehradu (1717)]] * [[Požarevacký mier]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prince Eugene of Savoy}} {{Bitky Eugena Savojského}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Savojský, Eugen}} [[Kategória:Savojskí]] [[Kategória:Rakúski politici]] [[Kategória:Maršali]] [[Kategória:Rakúske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Francúzske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Miestodržitelia]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] mz04ovr5jprhpxvezu2om21u0fyw7ur 0 66978 8368222 8033131 2026-09-11T12:15:56Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8368222 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** -->|lat_d=0|lat_m=13|lat_s=12|long_d=78|long_m=30|long_s=45|lat_NS=J|long_EW=Z|map_locator=Ekvádor|map_caption=Poloha mesta|coordinates_type=region:EC_type:city(400000)|image=Montaje Quito.png|category=mesto <!-- *** Image *** -->|country={{ECU}} [[Ekvádor]]|population=1763275|population_metro=2889703|population_density=8 900|population_urban_density=690|area=197.5|area_urban=4217.95|elevation=2850|established=[[6. december]] [[1534]]|timezone=UTC-5|state=[[Pichincha (provincia)|Pichincha]]|state_type=Provincia|region_type=Kantón|region=[[Quito (kantón)|Quito]]|population_note=<ref name="rozloha">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City Population | titul = QUITO (Ecuador) | url = https://www.citypopulation.de/en/ecuador/towns/pichincha/170150__Quito/DataSetCode=TABLECODE7979 | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Ekvádor | jazyk = po anglicky }} </ref>|population_as_of=2022|mayor=Pabel Muñoz|mayor_type=Starosta|postal_code=EC170150|area_code=(0)2|image_caption=Zhora, zľava doprava:<br>Ulica La Ronda, Kostol La Compañía, Kostol a kláštor svätého Františka, El Panecillo, Park La Carolina, Palác Carondelet, Stredno-severné Quito|name=Quito}} '''Quito''' [kito] (oficiálne meno: San Francisco de Quito) je [[hlavné mesto]] [[Ekvádor]]u v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Nachádza sa v provincii [[Pichincha (provincia)|Pichincha]] v horskej časti krajiny. Leží na severe Ekvádora v údolí rieky [[Guayllabamba]] na východných svahoch hory [[Guagua Pichincha]] ({{m|4794|m}}), [[stratovulkán]]u v pohorí [[Andy|Ánd]]. S nadmorskou výškou {{m|2850|m|w}} meranej na [[Plaza de la Independencia]] je Quito druhým najvyššie položeným hlavným mestom na svete. Počet obyvateľov Quita podľa posledných údajov sčítania (rok [[2001]]) dosiahol 1 399 378. V roku [[2005]] dosahoval odhad počtu obyvateľov 1 865 541 (v kantóne). [[Oblasť Quita]] zaberá plochu približne 112 štvorcových míľ ({{km2|290}}). O postavení Quita ako druhého najvyššie položeného hlavného mesta na svete sú pochybnosti, pretože [[La Paz (Bolívia)|La Paz]] v [[Bolívia|Bolívii]], kde sídli bolívijská vláda, je najvyššie položeným správnym mestom. Oficiálnym hlavným mestom Bolívie je [[Sucre]]. Quito sa nachádza asi 22 míľ ({{km|35|m}}) južne od [[rovník]]a. Pamätník znázorňujúci rovník je medzi miestnymi známy ako [[la mitad del mund]] (stred sveta). Vzhľadom na svoju polohu a nadmorskú výšku je podnebie v Quite mierne až chladné, príjemne stále počas celého roka, s najvyššími teplotami typicky okolo 21 °C denne. V Quite sú iba dve ročné obdobia leto (suché) a zima (daždivé). Quito je druhé najpočetnejšie mesto Ekvádora po [[Santiago de Guayaquil|Guayaquil]]. V roku [[1978]] bolo zapísané na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Doprava == === Verejná doprava === Sieť MetrobusQ, taktiež známa ako "Red Integrada de Transporte Público", je systém metrobusu (alebo BRT - Bus Rapid Transit) prevádzkovaný v Quite, prechádzajúci mestom v severojužnom smere. Je rozdelený na tri časti – zelenú trolejbusovú linku v strede mesta, taktiež známu ako ''El Trole,'' červenú linku Ecovía zo severu na východ a modrú linku zo severu na západ. Okrem systému Metrobus vypravuje v meste autobusy viacero iných spoločností. Všetky autobusy majú meno, číslo a stálu trasu. Taxíky sú všetky žlté a majú merače, ktoré ukazujú cenu jazdy. V meste je zaregistrovaných skoro 8800 taxíkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROYECTO DE MODERNIZACION DEL SISTEMA DE RECAUDO Y APOYO A LA OPERACIÓN DEL TRANSPORTE METROBUSQ | url = http://www.innovar-uio.com/innovar/images/stories/docs/basesmetro.pdf | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2024-01-20 | dátum archivácie = 2008-09-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080910165611/http://www.innovar-uio.com/innovar/images/stories/docs/basesmetro.pdf | vydavateľ = MetrobusQ | jazyk = es}}</ref> V auguste 2012 spustila miestna samospráva mestský systém [[Verejný bicykel|zdieľania byciklov]] s názvom Bici Q. V marci 2023 bola spustená ďalšia služba, ktorej cieľom je podporovať bycikel ako udržateľný, zdravý a rýchly spôsob prepravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SBPQuito {{!}} Sistema de Bicicleta Pública | url = https://sbpquito.com/ | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = en-US }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kvôli rastúcej upchatosti ciest vo veľa oblastiach bolo navrhnuté postaviť električkovú sieť, ktorá by mohla nahradiť severnú časť ''Trole''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AVANCE DEL PROYECTO | url = http://www.innovar-uio.com/traq/resumentraq.pdf | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2024-01-20 | dátum archivácie = 2007-02-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070228100617/http://www.innovar-uio.com/traq/resumentraq.pdf | vydavateľ = Traq | jazyk = es}}</ref> Tieto plány však boli vyradené a nahradené výstavbou [[Quitské metro|prvej linky metra]] v roku 2012. Systém bol otvorený pre pravidelnú prevádzku v decembri 2023.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = High altitude underground metro fully opens | url = https://www.railwaygazette.com/metros/high-altitude-underground-metro-fully-opens/65459.article | vydavateľ = Railway Gazette International | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | dátum vydania = 2023-12-05}}</ref> === Cestná doprava === Napriek tomu, že verejná doprava je v Quite hlavnou formou prepravy, vrátane taxíkov, ktoré využívajú cestnú sieť, používanie súkromných vozidiel sa za posledné desaťročia značne zvýšil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los autos sitian a Quito | url = http://www.elcomercio.com/solo_texto.asp?id_noticia=80544 | dátum vydania = 2007-07-14 | dátum prístupu = 2024-01-19 | dátum archivácie = 2007-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927195428/http://www.elcomercio.com/solo_texto.asp?id_noticia=80544 | vydavateľ = El Comercio | jazyk = es}}</ref> Tým, že Quito je 40 km dlhé a 5 km široké v najširšom bode, väčšina ulíc je vedená severojužným smerom. Dve hlavné diaľnice, ktoré prechádzajú zo severu na juh sú Avenue Oriental, vedená po východných kopcoch ohraničujúcich mesto, a Avenue Occidental na západnej strane mesta na sopke Pichincha. Ulica 10. augusta (calle 10 de agosto) taktiež prechádza cez stred mesta zo severu na juh. Historické centrum mesta je napriek kopcovitému terénu založené na mriežkovom usporiadaní, s dôležitými ulicami ako sú Venezuela, Chile, García Moreno, a Guayaquil. === Letecká doprava === [[Súbor:Acceso NAIQ.JPG|náhľad|Medzinárodné letisko Mariscal Sucre]] [[Medzinárodné letisko Mariscal Sucre]] slúži ako hlavné mestské letisko pre osobnú a nákladnú prepravu. Letisko sa nachádza 18 km východne od centra mesta. Do prevádzky vstúpilo v roku 2013, kedy nahradilo staré letisko s rovnakým menom, nachádzajúce sa 10 km severne od centra mesta. Staré letisko, ktoré nahradil mestký park, bolo nahradené kvôli výškovým budovám a nočnej hmle, ktorá sťažovala pristátie z juhu. === Železničná doprava === Jedna železničná trať prechádza cez južnú časť mesta, cez stanicu ''Estación de Chimbacalle''. Spravovaná je národnými železniciami a dnes je používaná väčšinou pre turizmus. === Metro === {{Hlavný článok|Quitské metro}} Prvá fáza 23 km dlhého systému metra začala v roku 2012 a zahŕňala výstavbu staníc La Magdalena a El Labrador. Druhá fáza, ktorá začala v roku 2016, zahŕňa výstavbu 15 staníc, depa a podsystémov. Očakáva sa, že ho bude denne využívať 400 000 ľudí a bude stáť 1,5 milliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Subway Will Modernise – and Further Gentrify – Historic Centre of Quito | url = https://www.ipsnews.net/2016/11/subway-will-modernise-and-further-gentrify-historical-centre-of-quito/ | vydavateľ = Inter Press Service | dátum vydania = 2016-11-30 | dátum prístupu = 2024-01-19 | priezvisko = Osava | meno = Mario | jazyk = en}}</ref> Projekt bol financovaný Svetovou bankou, Medziamerickou rozvojou bankou (IDB), [[Európska investičná banka|Európskou investičnou bankou]] (EIB) a Rozvojovou bankou Latinskej Ameriky (CAF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World bank backs Metro Quito construction | url = https://railuk.com/rail-news/world-bank-backs-metro-quito-construction/ | dátum vydania = 2013-08-04 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = en-US | meno = Collin | priezvisko = Carr}}</ref> Po technických problémoch bola prvá linka metra otvorená 1. decembra 2023.<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Súbor:FACHADA ASAMBLEA NACIONAL. QUITO, 20 DE FEBRERO 2020. 01.jpg|Severná časť Quita Súbor:CAMBIO DE GUARDIA (20469640211).jpg|Prezidentský palác Súbor:Quito ChurchSanFrancisco.JPG|Kostol v meste Quito </gallery> == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Kolumbia}} [[Bogota]], [[Kolumbia]] * {{minivlajka|Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Buxton]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|USA}} [[Coral Gables]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|USA}} [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]], [[Spojené štáty|USA]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|Nikaragua}} [[Managua (mesto)|Managua]], [[Nikaragua]] * {{minivlajka|Dominikánska republika}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], [[Dominikánska republika]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Toronto]], [[Kanada]] == Panoráma == {{Široký obrázok|47 - Quito - Décembre 2008.jpg|1000px|''Panoramatická fotografia mesta Quito''}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} {{Svetové dedičstvo - Ekvádor}} [[Kategória:Mestá v Ekvádore]] [[Kategória:Hlavné mestá v Južnej Amerike]] o82koluz6bxh0bqppefbk7g83r437h5 0 67485 8368497 8364580 2026-09-12T09:32:21Z Mišino Čech 195312 8368497 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Yaya Touré]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovan2526h | vzor_t1 = _slovan2526h | vzor_pp1 = _slovan2526h | vzor_tr1 = _slovan2526h | vzor_po1 = _adidasblackl | ľavéplece1 = 000060 | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 000060 | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovan2526a | vzor_t2 = _slovan2526a | vzor_pp2 = _slovan2526a | vzor_tr2 = _slovan2526a | vzor_po2 = _slovan2526al | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2425f | vzor_t3 = _slovanb2425f | vzor_pp3 = _slovanb2425f | vzor_tr3 = _slovanb2425f | vzor_po3 = _slovanb2425fl | ľavéplece3 = 0000dd | telo3 = 0000dd | pravéplece3 = 0000dd | trenírky3 = 0000dd | ponožky3 = 0000dd }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 32 majstrovských titulov (16 v ére samostatnosti). Založený bol 3. mája 1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán [[Richard Brunner]]. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspeli aj neskôr v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 58 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 32 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej]]i porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do Výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a [[UEFA]]. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919–1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo I. ČSŠK Bratislava z roku 1920. Mená hráčov sa nezachovali.]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce Valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste.]] 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Československý športový klub Bratislava'', prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939–1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov]]a, [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín]]a a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948–1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953–1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961–1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969–1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek (futbalista)|Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jozefa Oberta po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990–1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Sláviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996–2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]], neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004–2018)=== Vypadnutie z ligy v roku 2004 bol považovaný za krach. Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História :: ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu|url=https://www.skslovan.com/historia/?context=195|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> „Situácia je katastrofálna", povedal vtedajší tréner [[Štefan Zaťko]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan kúpil bývalý minister Černák|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/117644-slovan-kupil-byvaly-minister-cernak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-01-24|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Odstavenie energií na Tehelnom poli vyhnalo A-mužstvo i ďalšie tímy na ihrisko Rapidu.<ref name=":0" /> Po kúpe Slovana, Ľudovít Černák v roku 2005 následne uhradil dlhy a záväzky voči hráčom a trénerom, energie.<ref name=":0" /> V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku ligu, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorec Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Šerif Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan v lige trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali traja tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[lotyšsko]]u [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3) podčiarknuté ligovou prehrou proti Podbrezovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tréner Nikodimos Papavasiliou dostal v Slovane padáka!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/trener-nikodimos-papavasiliou-dostal-v-slovane-padaka-2023051418522937014|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2016-07-31|dátum prístupu=2023-06-18|priezvisko=Šport.sk}}</ref> [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. === Návrat na Tehelné pole a éra dominancie (2019–) === ==== Sezóna 2018/2019 ==== Jesenná časť sezóny bola zároveň poslednou, ktorú Slovan odohral na Pasienkoch. V Európskej lige postupne vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] po víťazstvách 4:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešný vstup do Európy | url = https://www.skslovan.com/6028 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a 5:0 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po päťgólovom víťazstve s prehľadom do ďalšieho kola Európskej ligy | url = https://www.skslovan.com/6040 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a následne aj [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], s ktorým najskôr prehral na jeho pôde 1:2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do odvety s jednogólovým mankom | url = https://www.skslovan.com/6064 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> no v domácej odvete zvíťazil 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasí strelili tri góly a postupujú ďalej! | url = https://www.skslovan.com/6083 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V 3. predkole už bol nad jeho sily [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]. Po domácom víťazstve 2:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé víťazstvo nad Rapidom Viedeň! | url = https://www.skslovan.com/6108 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> mu v odvete podľahol vysoko 0:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krutý koniec v Európe | url = https://www.skslovan.com/6130 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Mrzeli najmä zahodené tutovky za stavu 0:1. V závere už belasí hrali vabank, čo Rapid využil na strelenie ďalších troch gólov. Obhajoba Slovenského pohára sa skončila hneď pri prvom vystúpení Slovana v súťaži, v 2. kole. Belasí síce zvíťazili v Horných Orešanoch 2:0,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu | url = https://www.skslovan.com/zapasy/gamecenter.php?gameID=2726&league=SLC-201819&type=report | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14}}</ref> zápas však bol z administratívnych dôvodov skontumovaný v prospech súpera. Príčinou bol neoprávnený štart [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičiča]], ktorý iba niekoľko dní pred stretnutím prišiel do Slovana z konkurenčnej [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Za svoj bývalý klub pritom už nastúpil v rovnakej fáze súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyjadrenie ŠK Slovan Bratislava k vyradeniu zo Slovenského pohára | url = https://www.skslovan.com/6164 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> S medzi fanúšikmi neobľúbenými Pasienkami sa Slovan rozlúčil 8. decembra 2018 presvedčivým víťazstvom 5:2 nad Žilinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelá bodka za jeseňou, belasí deklasovali Žilinu! | url = https://www.skslovan.com/6380 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Prvý neoficiálny zápas na novom Tehelnom poli, na ktorý mali prístup iba držitelia permanentiek, odohrali belasí 16. januára 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V stredu testovací zápas s Olomoucom | url = https://www.skslovan.com/6460 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V prípravnom stretnutí podľahli Sigme Olomouc 2:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V testovacom zápase padlo päť gólov | url = https://www.skslovan.com/6463 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Oficiálne otvorenie štadióna sa uskutočnilo 3. marca 2019. Slovan vtedy pred vypredaným hľadiskom zdolal svojho najväčšieho rivala z Trnavy 2:0, pričom oba góly strelil Andraž Šporar. Zápas sledovalo 22 500 divákov, čím bol zároveň vytvorený nový divácky rekord súťaže. Slovan pôsobil počas celej ligovej sezóny mimoriadne presvedčivo po hernej aj výsledkovej stránke. Na čele tabuľky sa držal nepretržite od úvodného až po záverečné kolo a po štyroch sezónach bez prvenstva získal svoj prvý majstrovský titul od ročníka 2013/14. Titul si belasí zabezpečili už šesť kôl pred koncom súťaže, keď 14. apríla 2019 zvíťazili v Žiline 3:0. Dňa 3. mája 2019 oslávil Slovan sté výročie svojho založenia. Domáci zápas proti Žiline, ktorý sa odohral 11. mája, venoval oslavám klubovej storočnice a zároveň si pripomenul 50. výročie slávneho víťazstva nad Barcelonou vo finále Pohára víťazov pohárov z roku 1969. Belasí slávnostný deň zavŕšili vysokým víťazstvom 6:2. Majstrovské oslavy naplno vypukli po záverečnom kole, v ktorom Slovan 24. mája doma zvíťazil nad nováčikom zo Serede 3:1. Slovan ovládol ligu so 17-bodovým náskokom a počas celej sezóny prehral iba dvakrát – s [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] a [[MFK Ružomberok|Ružomberkom]]. Obe prehry pritom prišli až v čase, keď už bolo o majstrovskom triumfe rozhodnuté. Medzi 17. a 27. kolom navyše zaznamenal sériu jedenástich ligových víťazstiev za sebou, čím vyrovnal klubový rekord zo sezóny 1995/96. Najlepším strelcom súťaže sa stal Andraž Šporar, ktorý 29 gólmi vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]]. ==== Sezóna 2019/2020 ==== Ako úradujúci majster Slovenska štartoval Slovan po piatich rokoch v Lige majstrov, pričom na Tehelnom poli sa táto súťaž hrala prvýkrát od roku 2009. V 1. predkole belasí narazili na čiernohorského majstra Sutjeska Nikšić, proti ktorému boli pasovaní za jednoznačného favorita. V úvodnom domácom zápase sa Slovan dlho strelecky trápil, no v 82. minúte sa napokon presadil zásluhou Andraža Šporara. Hosťom sa však podarilo vyrovnať utešenou strelou z diaľky v posledných sekundách zápasu. Podobný priebeh mala aj odveta. Slovan sa ujal vedenia v úvode druhého polčasu, no nedokázal pridať poisťujúci gól. Nepresvedčivý výkon podčiarklo vyrovnanie Sutjesky opäť v posledných sekundách zápasu. Keďže v predĺžení gól nepadol, o postupujúcom rozhodol penaltový rozstrel, v ktorom bol úspešnejší čiernohorský klub. Po nečakanom vypadnutí skončil vo funkcii hlavného trénera Martin Ševela. Mužstvo dočasne na niekoľko dní prevzal Vladimir Radenković, ktorého následne nahradil Ján Kozák ml. Pod jeho vedením belasí pokračovali v predkolách Európskej ligy, kde postupne vyradili kosovský klub KF Feronikeli (víťazstvá 2:1 doma a 2:0 vonku), írsky Dundalk (víťazstvá 1:0 doma a 3:1 vonku) a v play-off príjemne prekvapili vyradením gréckeho majstra PAOK Solún. V úvodnom domácom zápase zvíťazil Slovan 1:0 po góle Myentyho Abenu v 94. minúte a v odvete mu na postup do skupinovej fázy stačila aj prehra 2:3. Slovan si tak po tretíkrát v histórii zahral skupinovú fázu Európskej ligy, v ktorej narazil na Beşiktaş, Bragu a Wolverhampton Wanderers. Belasí obsadili so štyrmi bodmi za jedno víťazstvo a jednu remízu 3. miesto a do vyraďovacej fázy nepostúpili. V lige Slovan podobne ako v predchádzajúcej sezóne predvádzal spanilú jazdu. V 10. kole sa opätovne dostal na čelo tabuľky a zostal na ňom až do konca sezóny. Jarnú časť sezóny poznačila pandémia covidu-19, pre ktorú bola najskôr odložená nadstavbová časť a následne dohraná iba v skrátenom formáte (päť kôl namiesto pôvodných desiatich). Slovan si zabezpečil titul 20. júna 2020, rovnako ako sezónu predtým na ihrisku Žiliny. Belasí počas celého ligového ročníka prehrali iba jediný zápas. Dňa 8. júla 2020 zdolal Slovan v domácom finále Slovenského pohára Ružomberok 1:0 a získal double, ktorý predtým vybojoval naposledy v sezóne 2012/13. V januári 2020 mužstvo opustil kanonier Andraž Šporar, ktorý prestúpil do portugalského Sportingu Lisabon za šesť miliónov eur. Spolu s bonusmi sa prestupová suma mohla vyšplhať až na sedem miliónov eur, čo vtedy predstavovalo rekordnú čiastku za predaj hráča zo slovenskej ligy. Vo februári 2020 tím posilnil Vladimír Weiss ml. ==== Sezóna 2020/2021 ==== Sezóna sa pre Slovan nezačala vôbec dobre. Ako úradujúci majster mal pôvodne štartovať v 1. predkole Ligy majstrov, no pre nákazu koronavírusom medzi viacerými členmi mužstva bol jeho zápas na Faerských ostrovoch proti KÍ Klaksvík za kontroverzných okolností skontumovaný v prospech súpera. Keďže sa kvalifikačné kolá pre posunutý pandemický kalendár hrali iba na jeden zápas, Slovan automaticky vypadol do Európskej ligy. Následne bol odvolaný tréner Ján Kozák ml., pričom k jeho koncu na lavičke došlo po víťaznom zápase Slovenského pohára v Beluši. Vedenie klubu tento krok odôvodnilo neuspokojivým herným prejavom mužstva. Kozáka nahradil slovinský tréner Darko Milanič. Rozpačitý vstup do sezóny pokračoval aj v Európskej lige, kde belasí pomerne prekvapujúco podľahli fínskemu KuPS po penaltovom rozstrele. Po riadnom hracom čase aj predĺžení sa stretnutie skončilo 1:1, pričom Slovan následne neuspel v rozstrele. Jeho cesta pohárovou Európou sa tak v tejto sezóne skončila v najkratšom možnom čase. Ani Milanič napokon neviedol mužstvo až do konca ročníka. Dve kolá pred koncom ligy bol po sérii bodových strát a slabších výkonov odvolaný a na lavičke ho nahradil Vladimír Weiss st., ktorý sa do Slovana vrátil po takmer deviatich rokoch. Napriek zaváhaniam v závere sezóny získali belasí pomerne bezpečne tretí majstrovský titul v rade. K nemu pridali aj triumf v Slovenskom pohári, pričom finále sa druhý rok po sebe hralo na domácom štadióne. Belasí v ňom tentoraz zdolali Žilinu 2:1 po predĺžení a po roku sa opäť tešili zo zisku double. Vôbec prvýkrát v histórii klubu sa im zároveň podarilo double obhájiť. ==== Sezóna 2021/2022 ==== Slovan opäť štartoval v Lige majstrov a tentoraz už úspešne prešiel cez 1. predkolo, v ktorom vyradil írsky Shamrock Rovers po domácom víťazstve 2:0 a prehre 1:2 v odvete. V 2. predkole belasí nestačili na favorizovaný švajčiarsky BSC Young Boys. Po bezgólovej remíze na Tehelnom poli prehrali v odvete 2:3. Slovan následne pokračoval v Európskej lige, kde v 3. predkole vyradil Lincoln Red Imps z Gibraltáru po víťazstve 3:1 vonku a domácej remíze 1:1. V play-off však neprešiel cez grécky Olympiakos Pireus. Po prehre 0:3 na ihrisku súpera remizoval doma 2:2 a zostal tak pred bránami skupinovej fázy tejto súťaže. Belasí však automaticky postúpili do skupinovej fázy novovytvorenej Európskej konferenčnej ligy. V nej sa stretli s FC Kodaň, ktorej podľahli 1:3 doma a 0:2 vonku, s PAOK Solún, proti ktorému dvakrát remizovali – 1:1 vonku a 0:0 doma – a opätovne aj s Lincolnom Red Imps, nad ktorým zvíťazili 2:0 doma a 4:1 vonku. So ziskom ôsmich bodov obsadili v skupine 3. miesto, ktoré na postup do jarnej vyraďovacej fázy nestačilo. Mrzela najmä prehra 0:2 v Kodani v záverečnom kole skupiny. Slovan potreboval na postup zvíťaziť, pričom domáci už mali isté 1. miesto a nastúpili s výrazne omladenou zostavou. Belasým sa tak otvorila príležitosť zabojovať o postup, no nedokázali ju využiť. Predviedli nepresvedčivý výkon a napokon zaslúžene prehrali. V domácej lige vybojoval Slovan už štvrtý majstrovský titul v rade, čo sa mu podarilo ako prvému klubu v histórii slovenskej najvyššej súťaže. V rovnakom ročníku získal majstrovský titul aj hokejový Slovan Bratislava. Prvýkrát v spoločnej histórii sa tak v jednej sezóne stali majstrami Slovenska futbalový aj hokejový Slovan. Futbalovým belasým sa však nepodarilo získať double tretíkrát za sebou. Vo finále Slovenského pohára na domácom štadióne podľahli v derby Spartaku Trnava 1:2 po predĺžení. ==== Sezóna 2022/2023 ==== Začiatok prípravy na novú sezónu sprevádzali turbulentné udalosti. Dňa 8. júna 2022 klub oznámil, že tréner Vladimír Weiss končí. Dôvodom mala byť jeho nespokojnosť s hráčskym kádrom, pričom klub nemal dostatok prostriedkov na jeho okamžité prebudovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Weiss st. končí na lavičke ŠK Slovan Bratislava|url=https://www.skslovan.com/9733|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Už o dva dni však Slovan oznámil, že sa s trénerom Weissom napokon dohodol na pokračovaní spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chceme spoločne pokračovať: Slovan aj do novej sezóny s Vladimírom Weissom st.!|url=https://www.skslovan.com/9736|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Rozpačitý úvod sezóny sa premietol už do 1. predkola Ligy majstrov. Slovan v ňom nastúpil proti gruzínskemu majstrovi Dinamo Batumi, proti ktorému bol pasovaný do úlohy pomerne jasného favorita. Úvodný domáci zápas sa skončil iba bezgólovou remízou, hoci hostia odohrali celý druhý polčas v oslabení a Slovan si napriek tomu vypracoval len minimum vážnejších príležitostí. Odveta v Gruzínsku mala podobný priebeh. Po 90 minútach svietilo na ukazovateli skóre opäť 0:0, a tak nasledovalo predĺženie. V 104. minúte sa Batumi ujalo vedenia, ktoré by znamenalo jeho postup. Slovan však zachránil vyrovnávajúcim gólom Tigran Barseghyan v 115. minúte. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že o postupujúcom rozhodnú pokutové kopy, Vladimír Weiss ml. v 123. minúte rozhodol gólom priamo od rohovej zástavky a poslal belasých do 2. predkola. V 2. predkole čakal na Slovan mimoriadne prestížny dvojzápas proti rivalovi Ferencváros Budapešť. Prvý zápas sa hral v Budapešti a belasí v ňom príjemne prekvapili. Hoci od 70. minúty prehrávali, dvoma gólmi v závere stretnutie otočili a zvíťazili 2:1. Domácu odvetu však nezvládli. V 70. minúte síce znížili na 1:2, čo by znamenalo predĺženie, no tentoraz udrel dvakrát v samom závere Ferencváros a postúpil po víťazstve 4:1. Slovan bol následne preradený do 3. predkola Európskej ligy, kde sa po roku opäť stretol s Olympiakosom Pireus. Po dvoch remízach napokon vypadol až po penaltovom rozstrele. Európska cesta tak pokračovala v Európskej konferenčnej lige, kde Slovan v play-off narazil na majstra Bosny a Hercegoviny Zrinjski Mostar. Prvý zápas v Bosne belasí prehrali 0:1 po nevýraznom výkone. V domácej odvete po 90 minútach viedli 1:0, a tak nasledovalo predĺženie. V ňom sa hosťom podarilo vyrovnať a tesne pred koncom navyše dostal Kankava červenú kartu. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že Slovan vypadne, v 121. minúte ho nádhernými nožničkami zachránil Ramírez. Belasí následne zvládli aj penaltový rozstrel a druhý rok po sebe postúpili do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Slovan bol vyžrebovaný do skupiny s Bazilejom zo Švajčiarska, Žalgirisom Vilnius z Litvy a Pyunikom Jerevan z Arménska. Úvodné dva zápasy belasí vôbec nezvládli, keď doma iba remizovali so Žalgirisom a v Jerevane prehrali 0:2 po nevýraznom výkone. Po týchto výsledkoch sa začalo verejne hovoriť o napätej situácii v klube a špekulovalo sa aj o konci trénera Weissa. Napokon však Slovan opustila skupina okolo generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml., ktorý sa v marci 2023 na svoju pozíciu opäť vrátil. Zmeny vo vedení klubu pomohli upokojiť situáciu a zlepšiť atmosféru v mužstve, čo sa následne prejavilo aj na výsledkoch. Zo zvyšných štyroch zápasov Slovan tri vyhral a raz remizoval. Mimoriadne cenné bolo najmä víťazstvo 2:0 na ihrisku Bazileja. So ziskom desiatich bodov napokon obsadil 1. miesto v skupine a postúpil priamo do osemfinále súťaže. Slovan si tak zahral v jarnej časti niektorej z európskych súťaží vôbec prvýkrát od slávneho roku 1969, keď triumfoval v Pohári víťazov pohárov. Zároveň sa stal prvým slovenským klubom od roku 2006, ktorému sa to podarilo. Naposledy si jarnú fázu európskej súťaže zahrala po vypadnutí z Ligy majstrov v Pohári UEFA Artmedia Petržalka, ktorú takisto trénoval Vladimír Weiss. Zhodou okolností narazil Slovan v osemfinále opäť na FC Bazilej. V prvom zápase vo Švajčiarsku belasí uhrali sľubnú remízu 2:2. Domáca odveta sa pre nich vyvíjala výborne a už v 17. minúte viedli 2:0. Bazilej na začiatku druhého polčasu znížil, no dlho sa nedokázal dostať do výraznejších príležitostí. Až v 93. minúte po veľkej chybe brankára Chovana, ktorému vypadla pomerne ľahká strela, vyrovnal na 2:2 a poslal zápas do predĺženia. O postupujúcom napokon rozhodli pokutové kopy, v ktorých bol úspešnejší Bazilej. V lige dokráčal Slovan už k piatemu titulu v rade. Kým v predchádzajúcich sezónach sa belasí stávali majstrami vždy bez väčších problémov, tentoraz museli bojovať až do záverečných kôl súťaže. Aj v dôsledku sústredenia sa na európske zápasy prišla séria bodových strát, čo znamenalo, že po základnej časti súťaže (po 22 kolách) viedol tabuľku o bod DAC Dunajská Streda. V predchádzajúcich štyroch sezónach pritom Slovan zakaždým ovládol základnú časť s pohodlným náskokom a majstrovská skupina bývala do veľkej miery už iba formalitou. Sedem kôl pred koncom sezóny strácal Slovan na DAC už šesť bodov. V nasledujúcom kole však zvládol otočiť mimoriadne dôležitý domáci zápas práve proti DAC, čím znížil manko na tri body a udržal sa v boji o titul. Belasí zvíťazili aj v ďalších troch zápasoch a po zaváhaniach DAC sa tri kolá pred koncom dostali na čelo tabuľky s dvojbodovým náskokom. Nasledoval kľúčový zápas v Dunajskej Strede, kde Slovanu na udržanie prvej priečky stačila aj remíza. V mimoriadne vypätom stretnutí však zvíťazil 3:2, keď v nadstavenom čase rozhodol z pokutového kopu striedajúci Vladimír Weiss ml., ktorý bol následne po ikonickej oslave gólu vylúčený. Slovan tak dve kolá pred koncom zvýšil svoj náskok na päť bodov a prakticky rozhodol o zisku titulu, ktorý definitívne spečatil v nasledujúcom kole v Banskej Bystrici. Záverečné kolo sa nieslo v znamení majstrovských osláv a belasí si doma mohli dovoliť aj prehru 0:1 s Podbrezovou pred návštevou sezóny 15 606 divákov. V Slovenskom pohári sa opakoval scenár z predchádzajúcej sezóny. Slovan opäť dokráčal až do finále, v ktorom po predĺžení podľahol úhlavnému rivalovi z Trnavy. Finále sa tentoraz hralo práve v Trnave a Slovan tak nevyužil možnosť dokonalej odplaty za domácu prehru vo finále z predchádzajúcej sezóny. ==== Sezóna 2023/2024 ==== Piatu sezónu po sebe štartoval Slovan ako slovenský zástupca v Lige majstrov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkole]] vyradil luxemburského majstra [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] po domácej remíze 1:1 a víťazstve 2:0 vonku. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkole]] sa po roku opäť stretol s bosnianskym [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]], cez ktorý znovu úspešne postúpil po víťazstve 1:0 vonku a domácej remíze 2:2. Vďaka postupne rastúcemu klubovému koeficientu bol Slovan prvýkrát nasadený aj v [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkole]] Ligy majstrov. V ňom však nestačil na izraelského majstra [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]], ktorému podľahol 1:2 doma a 1:3 vonku. Slovan pokračoval v [[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|play-off]] Európskej ligy, kde narazil na cyperského majstra [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. Belasí zvládli úvodný domáci zápas víťazstvom 2:1, no v odvete prišiel totálny kolaps a po vysokej prehre 2:6 sa s Európskou ligou rozlúčili. Slovan bol následne automaticky preradený do Európskej konferenčnej ligy a tretí rok po sebe si zahral jej [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|skupinovú fázu]]. V nej narazil na francúzske [[Lille OSC|Lille]] (prehra 1:2 vonku a remíza 1:1 doma), slovinského majstra [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] (víťazstvo 1:0 vonku a prehra 1:2 doma) a dobre známy [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov. Belasí mu po troch rokoch vrátili kontroverzné vyradenie z Ligy majstrov aj s úrokmi, keď zvíťazili v oboch vzájomných dueloch 2:1. So ziskom 10 bodov obsadil Slovan v skupine 2. miesto za Lille a postúpil do [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|predkola play-off]], čím si druhý rok po sebe zabezpečil účasť v jarnej fáze európskych pohárov. Jeho súperom sa stal rakúsky [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]. Domácu ligovú súťaž nezačal Slovan ideálne. Po troch bodových stratách v úvode sezóny sa belasí dlhšie pohybovali iba v strede tabuľky. Navyše v klube aj medzi fanúšikmi bolo po spomínanom debakli na pôde Arisu Limassol cítiť napätie. Situácia vyvrcholila krátko nato ligovou prehrou v Dunajskej Strede, keď fanúšikovia belasých na znak protestu opustili svoj sektor ešte počas zápasu. Práve tento moment sa však ukázal ako zlomový. Slovan následne odštartoval sériu desiatich ligových víťazstiev za sebou, ktorú prerušila až domáca remíza s Ružomberkom. Následne vyhral aj zostávajúce dve jesenné ligové stretnutia a prezimoval na čele tabuľky so sedembodovým náskokom pred druhou Žilinou. Zimná prestávka neprebehla v ideálnej atmosfére, čo spôsobilo najmä kontroverzné prípravné stretnutie proti ruskému Dinamu Moskva. Rozruch vyvolal aj príchod Gersona Rodriguesa, ktorý bol známy problémovým správaním už z predchádzajúcich pôsobísk. Ani v Slovane sa nevyhol disciplinárnym problémom a klub opustil ešte pred koncom sezóny. V tejto atmosfére Slovan nezvládol predkolo play-off Európskej konferenčnej ligy proti Sturmu Graz. Úvodný zápas v Rakúsku prehral vysoko 1:4 a v domácej odvete podľahol 0:1. Domácu ligu však belasí napokon ovládli bez väčších problémov a zabezpečili si už šiesty majstrovský titul v rade. Prvýkrát počas tejto série ho spečatili na domácej pôde, keď im 13. apríla 2024 proti Dunajskej Strede stačila bezgólová remíza. Titul tak získali už päť kôl pred koncom súťaže. V Slovenskom pohári však Slovan neuspel ani tretí rok po sebe. Tentoraz sa jeho cesta skončila už vo štvrťfinále, v ktorom doma prekvapujúco prehral s Podbrezovou 1:3. ==== Sezóna 2024/2025 – historický postup do Ligy majstrov ==== Ako úradujúci majster Slovenska reprezentoval Slovan krajinu opäť v Lige majstrov. V 1. predkole belasí vyradili severomacedónskeho majstra FC Struga po víťazstvách 4:2 doma a 2:1 vonku. V 2. predkole narazili na slovinského majstra NK Celje. Prvý zápas v Slovinsku sa skončil remízou 1:1. Celje otvorilo skóre už v 7. minúte, no Slovan rýchlo odpovedal, keď sa o štyri minúty neskôr presadil David Strelec. V 30. minúte bol vylúčený Savvidis, belasí však napriek dlhému oslabeniu remízu ubránili. Odveta priniesla opačný príbeh – už v 16. minúte bol vylúčený hráč súpera. Slovan následne spustil ofenzívny uragán a po vysokom víťazstve 5:0 zaslúžene postúpil. V 3. predkole bol jeho súperom cyperský majster APOEL. Slovan začínal doma a vo vyrovnanom stretnutí zostával stav dlho bezgólový. V 74. minúte si hostia strelili vlastný gól a v nadstavenom čase spečatil víťazstvo belasých 2:0 krásnou strelou Róbert Mak. V odvete na Cypre podal Slovan koncentrovaný výkon a po bezgólovej remíze si bezpečne postrážil postup. V play-off Ligy majstrov, do ktorého sa Slovan prebojoval prvýkrát od sezóny 2014/15, nastúpili belasí proti dánskemu majstrovi FC Midtjylland. Do dvojzápasu vstupovali ako outsider, no v úvodnom stretnutí na pôde súpera uhrali po góle Césara Blackmana remízu 1:1, ktorá im dávala reálnu nádej do odvety. Historický zápas sa odohral 28. augusta 2024 pred vypredaným Tehelným poľom. Slovan sa v 33. minúte ujal vedenia zásluhou Marka Toliča, hostia však ešte do prestávky vyrovnali a krátko po zmene strán otočili skóre na 2:1. Dánsky majster následne kontroloval priebeh stretnutia a belasí sa len ťažko presadzovali. Tréner Vladimír Weiss st. preto výrazne posilnil ofenzívu striedaniami, čo sa napokon ukázalo ako rozhodujúce. V 82. minúte Tolič svojim druhým gólom v zápase vyrovnal a len o štyri minúty neskôr rozhodol po prihrávke striedajúceho Metsoka Tigran Barseghjan. V dramatickom závere Slovan tesný náskok ubránil a po historickom víťazstve 3:2 prvýkrát vo svojej histórii postúpil do hlavnej fázy Ligy majstrov. ==== Sezóna 2025/2026 ==== Približne v polovici ligovej súťaže sa Slovan prepracoval na 1. priečku a odvtedy pred seba už nikoho nepustil. Belasí tak bez väčších problémov dokráčali už k 8. majstrovskému titulu za sebou. V priebehu sezóny sa však čoraz hlasnejšie ozývala kritika predvádzanej hry aj práce trénera Weissa. Slovan vo viacerých stretnutiach, vrátane domácich zápasov proti papierovo výrazne slabším súperom, predvádzal prevažne defenzívny a neatraktívny futbal. Nespokojnosť fanúšikov sa prejavila aj priamo na tribúnach, odkiaľ zaznievali výzvy na Weissovo odvolanie. V Slovenskom pohári to opäť bolo sklamanie aj výsledkovo. V osemfinále Slovan prehral po penaltovom rozstrele v Trnave. Od posledného triumfu v tejto súťaži v sezóne 2021/22 pritom Slovan vypadol štyrikrát z piatich prípadov práve po konfrontácii s Trnavou. Po skončení sezóny sa po piatich rokoch uzavrelo pôsobenie Vladimíra Weissa na trénerskej lavičke, keď sa presunul k slovenskej reprezentácii. S klubom sa rozlúčilo aj viacero hráčov vrátane Gurama Kašiu, Róberta Maka, Martina Trnovského a Vladimíra Weissa ml. ==== Sezóna 2026/2027 ==== Po odchode Vladimíra Weissa st. patril výber nového hlavného trénera k najdiskutovanejším témam pred začiatkom sezóny. Slovan zverejnil aj užší zoznam kandidátov, s ktorými rokoval. Figurovali na ňom viaceré zvučné mená – Igor Biščan, Valérien Ismaël, Robbie Keane, Serhij Rebrov a Yaya Touré. Novým trénerom belasých sa napokon stal práve Yaya Touré, bývalý hráč Barcelony či Manchestru City. Jeho asistentmi sa stali Ír Darren O'Dea a Francúz Serge Costa. == Vedenie a majitelia klubu == Do roku 1989 fungoval Športový klub Slovan v organizácii športových zväzov.<!-- v roku 1927 ešte ako amateri získali titul masjter ČSR, v roku 1932 už boli proesionáli --> Jeho financovanie podporoval určitou mierou štát. Po [[Nežná revolúcia|zmene režimu]] bol 1. októbra 1990 zaregistrovaný ''Športový klub Slovan Bratislava - futbal'' ako združenie. 22. januára 2002 predseda správnej rady občianskeho združenia [[Miroslav Králik]] oznámil rozhodnutie správnej rady o transformácii na akciovú spoločnosť ''ŠK Slovan Bratislava -- futbal, a. s.'' Návrh transformácie združenia na akciovú spoločnosť 164 prítomných delegátov jednohlasne prijalo a zároveň zvolili novú päťčlennú správnu rad: [[Roman Dubeň]], [[Viliam Fischer]], Miroslav Králik, [[Anton Ondruš]], [[Jozef Vengloš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Slovan smeruje k akciovej spoločnosti|url=https://hnonline.sk/sport/33683-slovan-smeruje-k-akciovej-spolocnosti|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2002-01-23|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref> 24. januára 2005 predseda predstavenstva vtedajšej akciovej spoločnosti Slovana [[Eugen Cirák]] oznámil predaj klubu do súkromného vlastníctva. Bratislavský mestský poslanec [[Jozef Augustín]], ktorý sa výrazne aktivizoval vo veci predaja Slovana (v opozícii proti vtedajšiemu vedeniu). K podpisu zmluvy malo prísť už vo februári 2004, avšak nádejný nemecký kupec [[Daniel Jammer]] nakoniec "odskočil".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbalový Slovan včera predali|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalovy-slovan-vcera-predali/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Slovan nakoniec získala [[Slavia Capital]], ktorej najvýznamnejším predstaviteľom je bývalý dvojnásobný [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]].<ref name=":0" /> Černák už v deň kúpy 24. januára 2005 začal riešiť aj dlhy občianskeho združenia Slovana, ktoré boli vyššie ako v akciovke, avšak prejavil najmä prioritný záujem o budúcnosti štadióna na Tehelnom poli. Povedal: „Myslím si, že by sa ňom malo podieľať 4–5 spoločností. Aj v zahraničí je bežnou praxou, že štadión vlastní developerská spoločnosť spolu s mestom.“ Nevylučuje, že jedným z vlastníkov by mohol byť aj futbalový zväz, ktorý včera navštívil. „Pre mňa je dôležité, aby bolo zmluvne podchytené, že Slovan bude mať svoj domov. A nevidím problém v tom, prečo by nemohol štadión slúžiť aj ako národný.“<ref name=":0" /> Ako sa ukázalo neskôr, dlhy Slovana boli v roku 2005 štvrť miliardy korún.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky|url=https://www.trend.sk/biznis/l-cernak-biznis-hoji-rany-politiky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> V lete 2008 Ľ. Černák predal deväťdesiat percent akcii futbalového Slovana [[Skupina J&T|Skupine J&T.]]<!-- 10% si ponechal zdroj TREND Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky --> [[Skupina J&T|J&T]] neskôr prepustili 51% akcií spoločnosti [[Grafobal]], ktorú vlastní [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34918&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35834579|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov?|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sk-slovan-bratislava-predaj-kmotrik-hruby-chrenek-prognoza/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Pozemok aj štadión v štvrti [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] predal najskôr Černák spoločnosti [[Tesako]] za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších [[Pasienky (štadión)|Pasienkoch]], kde trénoval klub [[Inter Bratislava|Interu]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa z Ivana Kmotríka stal futbalový developer|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-ivana-kmotrika-stal-futbalovy-developer|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2013-07-19|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2" /> Nakoniec teda Kmotrík ovládol väčšinu majetku troch bratislavských klubov a zrealizoval v súčinnosti s [[Skupina J&T|J&T]] na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] výstavbu [[Národný futbalový štadión|národného futbalového štadióna]], o ktorej sníval už Černák.<ref name=":2" /> Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako a zistili, že sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T a v predstavenstve Tesaka je aj [[Pavel Komorník]] z Grafobalu.<ref name=":4" /> Po slabých výkonoch v septembri 2022 ale najmä po prehre 0:2 na pôde arménskeho [[Pjunika Jerevan]] skončil v pozícii viceprezidenta a generálneho riaditeľa belasých Ivan Kmotrík mladší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bude nový viceprezident Slovana? Majiteľ klubu Kmotrík reagoval na koniec svojho syna|url=https://hnonline.sk/sport/96042651-kto-bude-novy-viceprezident-slovana-majitel-klubu-kmotrik-reagoval-na-koniec-svojho-syna|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2022-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref><blockquote>''"Rozhodol som sa zrušiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róberta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujúcich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribudnú do vedenia klubu,"'' citoval portál majiteľa klubu, Ivana Kmotríka staršieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan oznámil meno nového športového riaditeľa, do klubu sa vracia aj Róbert Vittek|url=https://sportky.zoznam.sk/c/308783/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> </blockquote>Už od minulého roka sa špekuluje o tom, že Kmotrík st. chce futbalový Slovan predať.<ref name=":3" /> Za rok 2021 mal Slovan tržby viac ako pätnásť miliónov eur, ale tiež vykázal stratu 1,2 milióna eur. Rok predtým bola strata klubu až 3,2 milióna eur. Slovan vykazuje záporné čísla trvale od roku 2017.<ref name=":1" /> ''„Na predaj je vždy a všetko, závisí iba od podmienok, ktoré dá potencionálny záujemca na stôl,“'' povedal Kmotrík starší ešte v júni 2022. K Slovanu patrí aj štadión, ktorý tvorí najväčšiu klubovú hodnotu. Kmotríka vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur, vláda prispela 27 miliónmi.<ref name=":3" /> V marci 2023 sa opätovne vrátil Ivan Kmotrík mladší na pozíciu generálneho riaditeľa klubu s cieľom dať tímu nový impulz a od leta začať s prestavbou kádra. Róbert Tomaschek sa presunul na pozíciu vedúceho mužstva, Róbert Vittek bude v klube pracovať na skautingovom oddelení. == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana domácej futbalovej scéne je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3:1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do I. ČSŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena, Lucas Lovat atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35 000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20 000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startitup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj]]a sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčíňanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole Ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčíňanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchalo vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurenčných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Argentíny sa vracia belasá legenda|url=https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/|vydavateľ=Ringier Slovakia Media|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|meno=Igor|priezvisko=Gressner}}</ref>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontrolovalo" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Amatérsky víťaz (2x): 1926-27, 1929-30'' * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (8x): 1948-49, 1949-50, 1950-51, 1954-55, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1991-92'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (10x): 1951-52, 1955-56, 1959-60, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1975-76, 1990-91 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (3x): 1947-48, 1960-61, 1992-93 * '''Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (24x): 1925-26, 1926-27, 1929-30, 1931-32, 1939-40, 1940-41, 1941-42, 1943-44, 1993-94, 1994-95, 1995-96, 1998-99, 2008-09, 2010-11, 2012-13, 2013-14, 2018-19, 2019-20, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25, 2025-26'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (5x): 2000-01, 2009-10, 2015-16, 2016-17, 2017-18 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (6x): 1996-97, 1999-00, 2002-03, 2006-07, 20111-12, 2014-15 * '''Česko-slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1961-62, 1962-63, 1967-68, 1973-74, 1981-82'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (6x): 1964-65, 1969-70, 1971-72, 1975-76, 1982-83, 1988-89 * '''Slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (17x): 1969-70, 1971-72, 1973-74, 1975-76, 1981-82, 1982-83, 1988-89, 1993-94, 1996-97, 1998-99, 2009-10, 2010-11, 2012-13, 2016-17, 2017-18, 2019-20, 2020-21'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (7x): 1970-71, 1977-78, 2002-03, 2013-14, 2015-16, 2021-22, 2022-23 * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (4x): 1993-94, 1995-96, 2008-09, 2013-14'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (3x): 1994-95, 2006-07, 2009-10 * '''Prvá Slovenská národná futbalová liga''' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1987-88'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1968-69'' ** ''Štvrťfinalista (2x): 1962-63, 1963-64'' * '''UEFA Pohár Intertoto ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz v skupine (9x): 1967-68, 1969-70, 1971-72, 1972-73, 1973-74, 1976-77, 1989-90, 1991-92, 1993-94'' * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1963-64 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2024-25, 2026-27 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (3x): 2011-12, 2014-15, 2019-20 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Osemfinalista (1x): 2022-23 ** ''Vyraďovacie kolo play-off (1x): 2023-24'' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2021-22, 2025-26 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == <small>'''Vysvetlivky:''' Z – počet zápasov, V – výhry, R – remízy, P – prehry</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1935 – 1938 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1935/36 |1 |26 |10 |5 |11 |50:61 | −11 |'''25''' |7. |- |1936/37 |1 |22 |11 |5 |6 |44:36 | +8 |'''27''' |4. |- |1937/38 |1 |22 |10 |1 |11 |46:53 | −11 |'''21''' |5. |- | colspan="10" |{{Minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1938 – 1944 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1938/39 |1 |8 |7 |1 |0 |30:11 | +19 |'''15''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1939/40 |1 |22 |18 |1 |3 |100:22 | +78 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1940/41 |1 |22 |14 |4 |4 |90:33 | +57 |'''32''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1941/42 |1 |22 |13 |5 |4 |82:35 | +47 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1942/43 |1 |22 |14 |2 |6 |72:33 | +39 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1943/44 |1 |22 |18 |2 |2 |121:34 | +87 |'''38''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1945 – 1993 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1945/46 |1 |18 |9 |3 |6 |54:41 | +13 |'''21''' |'''3.''' (sk. A) |- |1946/47 |1 |26 |13 |2 |11 |78:48 | +30 |'''28''' |6. |- |1947/48 |1 |20 |10 |4 |6 |57:31 | +26 |'''24''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1949 |1 |26 |18 |5 |3 |93:33 | +60 |'''41''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1950 |1 |26 |16 |3 |7 |62:35 | +27 |'''35''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1951 |1 |26 |14 |5 |7 |58:36 | +22 |'''33''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1952 |1 |26 |18 |4 |4 |59:25 | +34 |'''40''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1953 |1 |13 |5 |3 |5 |26:21 | +5 |'''13''' |9. |- |1954 |1 |22 |10 |5 |7 |35:28 | +7 |'''25''' |5. |- |1955 |1 |22 |13 |5 |4 |41:14 | +27 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1956 |1 |22 |10 |7 |5 |37:23 | +14 |'''27''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1957/58 |1 |33 |15 |7 |11 |58:45 | +13 |'''37''' |4. |- |1958/59 |1 |26 |8 |8 |10 |38:36 | +2 |'''24''' |8. |- |1959/60 |1 |26 |12 |8 |6 |53:31 | +22 |'''32''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1960/61 |1 |26 |12 |5 |9 |45:29 | +16 |'''29''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1961/62 |1 |26 |13 |1 |12 |51:38 | +13 |'''27''' |7. |- |1962/63 |1 |26 |10 |5 |11 |45:40 | +5 |'''25''' |7. |- |1963/64 |1 |26 |14 |7 |5 |50:25 | +25 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1964/65 |1 |26 |7 |14 |5 |35:26 | +9 |'''28''' |6. |- |1965/66 |1 |26 |9 |7 |10 |34:29 | +5 |'''25''' |7. |- |1966/67 |1 |26 |14 |7 |5 |33:17 | +16 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1967/68 |1 |26 |13 |4 |9 |36:20 | +16 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1968/69 |1 |26 |12 |10 |4 |35:18 | +17 |'''34''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1969/70 |1 |30 |16 |11 |3 |39:15 | +24 |'''43''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1970/71 |1 |30 |11 |10 |9 |34:28 | +6 |'''32''' |6. |- |1971/72 |1 |30 |18 |6 |6 |68:37 | +31 |'''42''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1972/73 |1 |30 |12 |5 |13 |32:31 | +1 |'''29''' |8. |- |1973/74 |1 |30 |15 |7 |8 |58:39 | +19 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1974/75 |1 |30 |16 |7 |7 |72:34 | +38 |'''39''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1975/76 |1 |30 |15 |6 |9 |49:25 | +24 |'''36''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1976/77 |1 |30 |12 |5 |13 |44:38 | +6 |'''29''' |8. |- |1977/78 |1 |30 |11 |7 |12 |53:46 | +7 |'''29''' |8. |- |1978/79 |1 |30 |8 |12 |10 |35:32 | +3 |'''28''' |10. |- |1979/80 |1 |30 |11 |7 |12 |31:35 | -4 |'''29''' |11. |- |1980/81 |1 |30 |12 |5 |13 |40:38 | +2 |'''29''' |9. |- |1981/82 |1 |30 |11 |7 |12 |42:47 | -5 |'''29''' |10. |- |1982/83 |1 |30 |8 |10 |12 |34:51 | -17 |'''26''' |13. |- |1983/84 |1 |30 |8 |11 |11 |45:46 | -1 |'''27''' |9. |- |1984/85 |1 |30 |6 |7 |17 |24:59 | -35 |'''19''' |16. |- |1985/86 |2 |30 |17 |8 |5 |45:23 | +22 |'''42''' |2. |- |1986/87 |2 |30 |20 |5 |5 |60:17 | +43 |'''45''' |2. |- |1987/88 |2 |30 |19 |7 |4 |51:18 | +33 |'''45''' |1. |- |1988/89 |1 |30 |13 |4 |13 |41:39 | +2 |'''30''' |7. |- |1989/90 |1 |30 |10 |15 |5 |29:25 | +4 |'''35''' |5. |- |1990/91 |1 |30 |16 |6 |8 |42:27 | +15 |'''38''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1991/92 |1 |30 |23 |5 |2 |60:19 | +41 |'''51''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1992/93 |1 |30 |19 |4 |7 |61:31 | +30 |'''42''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1993 – |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |Skóre ! width="33" |+/− ! width="33" |Body !Umiestnenie |- |[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |1 |32 |20 |10 |2 |63:28 | +35 |'''50''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |1 |32 |21 |9 |2 |63:25 | +38 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |1 |32 |22 |9 |1 |79:20 | +59 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |1 |30 |15 |5 |10 |49:33 | +16 |'''50''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] |1 |30 |12 |9 |9 |41:36 | +5 |'''45''' |5. |- |[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] |1 |30 |21 |7 |2 |56:11 | +45 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] |1 |30 |16 |9 |5 |52:18 | +34 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] |1 |36 |21 |8 |7 |84:49 | +35 |'''71''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] |1 |36 |14 |9 |13 |42:39 | +3 |'''51''' |6. |- |[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] |1 |36 |19 |6 |11 |60:42 | +22 |'''63''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] |1 |36 |6 |11 |19 |37:58 | -21 |'''29''' |10. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |2 |30 |14 |8 |8 |37:24 | +13 |'''50''' |3. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |2 |30 |19 |6 |5 |47:25 | +22 |'''63''' |2. |- |[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] |1 |28 |11 |8 |9 |35:33 | +2 |'''41''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] |1 |33 |15 |6 |12 |46:37 | +9 |'''51''' |5. |- |[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] |1 |33 |21 |7 |5 |69:25 | +44 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] |1 |33 |21 |7 |5 |54:24 | +30 |'''70''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] |1 |33 |20 |8 |5 |52:21 | +31 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] |1 |33 |16 |6 |1 |48:35 | +13 |'''59''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] |1 |33 |16 |11 |6 |56:33 | +23 |'''59''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] |1 |33 |24 |3 |6 |63:32 | +31 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] |1 |33 |18 |3 |12 |49:42 | +7 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] |1 |33 |20 |9 |4 |50:25 | +25 |'''69''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] |1 |30 |18 |3 |9 |54:34 | +20 |'''57''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] |1 |32 |17 |8 |7 |58:37 | +21 |'''59''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] |1 |32 |25 |5 |2 |84:33 | +51 |'''80''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] |1 |27 |21 |5 |1 |57:14 | +43 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |1 |32 |22 |5 |5 |78:28 | +50 |'''71''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |1 |32 |22 |8 |2 |71:25 | +46 |'''74''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] |1 |32 |21 |6 |5 |65:32 | +33 |'''69''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |1 |32 |23 |4 |5 |76:31 | +45 |'''73''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |1 |32 |22 |6 |4 |74:39 | +35 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |1 |32 |21 |5 |6 |62:37 | +25 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |} Aktualizované k: 16. 5. 2026 <small>''Zdroje: nikeliga.sk; cs.wikipedia.org/wiki/1._slovenská_fotbalová_liga''</small> == Králi ligových strelcov == {| class="wikitable" !Sezóna !Meno !Góly |- |1939/40 |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Porubský|| align="center"| 27 |- |1940/41 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 19 |- |1941/42 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 22 |- |1943/44 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"|29 |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Emil Pažický]]|| align="center"| 19 |- |1971/72 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Čapkovič]]|| align="center"| 19 |- |1980/81 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Marián Masný]]|| align="center"| 16 |- |1991/92 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 27 |- |1992/93 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 24 |- |2008/09 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Masaryk]]|| align="center"| 15 |- |2010/11 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Filip Šebo]]||align="center"| 22 |- |2016/17 |{{minivlajka|Guinea}} [[Seydouba Soumah]]*||align="center"| 20 |- |2018/19 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]||align="center"| 29 |- |2019/20 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]**||align="center"| 12 |- |2023/24 |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan***||align="center"| 13 |- | rowspan="2" |2024/25 |{{minivlajka|Slovensko}} David Strelec | align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan | align="center" |20 |} Poznámky: <nowiki>*</nowiki> Soumah sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Filip Hlohovský|Filipom Hlohovským]] z [[MŠK Žilina]] <nowiki>**</nowiki> sezóna 2019/20 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] <nowiki>***</nowiki> Barseghjan sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Róbert Polievka|Róbertom Polievkom]] z [[MFK Dukla Banská Bystrica]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! Doma ! Vonku ! Celkovo |-[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#Predkolo|Predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Helsingin Palloseura|HPS Helsinki]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|8|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|12|2}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Borough United FC|Borough United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Bor|NK Bor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#2. kolo|2. kolo]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[FC Porto|Porto]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Torino FC|Torino]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Semifinále|Semifinále]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dunfermline Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Finále|Finále]] |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|BK 03 Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Vojvodina|Vojvodina Novi Sad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[UD Las Palmas|Las Palmas]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|5}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1975/76]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Derby County FC|Derby County]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1976/1977|1976/77]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Island}} [[Fram Reykjavík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Queens Park Rangers]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|8}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Portadown FC|Portadown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[NK Osijek|Osijek]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Lokomotivi Tbilisi]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Cwmbrân Town AFC|Cwmbrân]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Česko}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[FC Differdange 03|Differdange]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="3" |2009/10 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos FC|Olympiacos]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|7}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="6" |2011/12 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2011/2012#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár FC|Fehérvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |2014/15 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |Skupina I |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Europa FC|Europa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|0}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[University College Dublin AFC|UC Dublin]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Jelgava|Jelgava]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|1}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Lyngby BK|Lyngby]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Balzan FC|Balzan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="7" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(2:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} [[KF Feronikeli|Feronikeli]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Dundalk FC|Dundalk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="3" |Skupina K |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- | rowspan="2" |2020/21 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} {{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}}* |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="7" |2021/22 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Írsko}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2021/2022#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2021/2022#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} |- | rowspan="8" |2022/23 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="5" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''1. miesto''' |- |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Osemfinále|Osemfinále]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|(1:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="8" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Swift Hesperange]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Izrael}} [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|4|7}}''' |- |rowspan=4| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |rowspan=3| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|Skupina A]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''2. miesto''' |- |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} |- |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|Predkolo play-off]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|5}}''' |- | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[FC Struga|Struga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|3}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|5}} | rowspan="8" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''35. miesto''' |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Girona FC|Girona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- | rowspan="9" |2025/26 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | rowspan="6" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''29. miesto''' |- |{{Minivlajka|Holandsko}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Rayo Vallecano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[KF Shkëndija]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- | rowspan="11" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/27]] | rowspan="11" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Iberia 1999]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Mjällby AIF]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" | | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1 : 6 | rowspan="8" align="center" | |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" |14. 10. | align="center" | |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" | | align="center" |20. 10. |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[LASK]] | align="center" | | align="center" |3. 11. |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Betis]] | align="center" |24. 11. | align="center" | |- |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="center" |9. 12. | align="center" | |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" | | align="center" |19. 1. |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" |27. 1. | align="center" | |} <nowiki>*</nowiki> ''<small>zápas v prospech mužstva [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov bol skontumovaný kvôli opakovanému výskytu ochorenia covid-19 v realizačnom tíme ŠK Slovan</small>'' zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20TCH Slovan (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20Svk Slovan (Slovensko) na kassiesa.net] == Klubový koeficient == [[Súbor:PoradieSK SLOVAN medzi klubmi v Europe2026.jpg|vľavo|náhľad|491x491bod]] [[Súbor:KK SLOVAN 2026b.jpg|vľavo|náhľad|494x494bod]] <small>Koeficienty a poradie klubu medzi klubmi v Európe sú vždy po skončení aktuálneho ročníka futbalovej ligy po ukončení všetkých pohárov UEFA (z mája alebo júna; zdroj: uefa.com).</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- | 2010 | '''215.''' | 3. | 1.500 | '''1.500''' |- | 2011 | '''198.''' | 2. | 1.500 | '''3.000''' |- | 2012 | '''173.''' | 2. | 2.000 | '''5.000''' |- | 2013 | '''171.''' | 2. | 0.500 | '''5.500''' |- | 2014 | '''182.''' | 2. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2015 | '''177.''' | 1. | 2.000 | '''7.000''' |- | 2016 | '''178.''' | 1. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2017 | '''194.''' | 1. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2018 | '''204.''' | 2. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2019 | '''181.''' | 3. | 2.000 | '''6.000''' |- | 2020 | '''161.''' | 2. | 3.000 | '''7.000''' |- | 2021 | '''152.''' | 1. | 1.500 |'''7.500''' |- | 2022 | '''113.''' | 1. | 6.000 |'''13.000''' |- | 2023 | '''69.''' | 1. | 12.000 | '''24.500''' |- | 2024 | '''61.''' | 1. | 8.000 | '''30.500''' |- | 2025 |'''65.''' |1. |6.000 |'''33.500''' |- |2026 |'''65.''' |1. |4.000 |'''36.000''' |} == Dresy a sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |1980–1987 |[[Adidas]] |- |1987–1990 |Hi-Tec |Lurgi |- |1991–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]]<br />[[Incheba|INCHEBA]] |- |1992–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |Doprastav |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020– |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. marec 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Peter Pokorný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Rahim Ibrahim]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Kevin Wimmer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Artur Gajdoš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Mykola Kucharevič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Niko Janković]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Kenan Bajrić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Gambia|poz=Z|meno=[[Alasana Yirajang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Svetozar Marković]]}}{{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Nino Marcelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[Sidoine Fogning]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Róbert Mak]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Ghana|poz=O|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Panama|poz=O|meno=[[Cesar Blackman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Adam Griger]]|poz=Ú|nár=Slovensko|čís=30}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Daiki Matsuoka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Macík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Sandro Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Danylo Ignatenko]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Andraž Šporar]]|poz=Ú|nár=Slovinsko|čís=99}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==== <u>Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske</u> ==== Filip Lichý (hosťovanie v FC Košice do 30.6.2026) Maxim Mateáš (hrá za Slovan B) Jurij Medveděv (hosťovanie v FC Tatran Prešov do 30.6.2026) Alen Mustafič (hosťovanie v KFC Komárno do 30.6.2026) Kelvin Ofori (hosťovanie v NK Olimpija Ľubľana do 30.6.2026) === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Róbert Tomaschek |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * Anton Bíly * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Róbert Vittek]] * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] * [[Marián Zeman]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), majster Európy do 23 rokov s reprezentáciou ČSSR (1972), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), prvý nebritský tréner v anglickej 1. lige, Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok; v r. 2007 bol ocenený UEFA Diamantovým rádom za zásluhy; v r. 2014 dostal od FIFA najvyššie vyznamenanie Rad za zásluhy (Order of Merit), ktoré FIFA udeľuje jednotlivcom za ich mimoriadny prínos ku rozvoju futbalu. Okrem množstva ďalších ocenení získal aj: Majster športu (1965), Cena Fair-play UNESCO (1993), Cena Fair-play SOV (1993), 1. miesto v ankete "Tréner 20. storočia" (2000), Krištáľové krídlo v kategórii šport (2001), Zlatý odznak SFZ (2006), Medaila FIFA za zásluhy (2006), Zlatý odznak SOV (2011), čestný člen SOV, člen Siene slávy slovenského futbalu (2016). * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) * '''[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (2011 – 2012, 2021 – doteraz):''' so Slovanom Bratislava: 6x majster Slovenska (2021 – 2026), postup do hlavnej časti Ligy majstrov UEFA (2024/25), 1x víťaz Slovenského pohára (2021), osemfinalista Európskej konferenčnej ligy (2023); s Artmediou Petržalka: 2x majster Slovenska (2005, 2008), 2x víťaz Slovenského pohára (2004, 2008) a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov UEFA (2005); tréner Slovenska (2008 – 2012), na MS 2010 v Juhoafrickej republike doviedol reprezentáciu Slovenska do osemfinále, tréner Gruzínska (2016 – 2020), s ktorým postúpil do baráže o EURO 2020, s FC Kairat Almaty (Kaz.) víťaz Kazašského pohára (2014) a 3. miesto v Kazašskej lige (2014), 8x tréner roka na Slovensku (2009 – 2010, 2020 – 2025), laureát ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport (2009) </div> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/QRaWdwQf/ ŠK Slovan Bratislava výsledky] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] diw14dbne231gjoo2tpro1kxp4q6hjy 0 73595 8368339 8289597 2026-09-11T18:34:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368339 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný žáner | Názov = Hip-hop | Farba pozadia = darkblue | Farba písma = white | Obrázok = | Popis obrázka = | Pôvod v štýloch = [[Funk]], [[Disco]], [[Dub (hudobný štýl)|Dub]], [[Rhythm and blues]], [[Soul]], [[Reggae]], [[Dancehall]], [[Toasting]], [[Performance poetry]], [[Spoken word]], [[Signifying]], [[Scat]], [[Talking blues]] | Kultúrne pozadie čas = 70-te roky | Kultúrne pozadie krajina = [[Bronx]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Typické nástroje = [[Turntablism|Mixážny pult]], [[syntetizátor (hudba)|syntetizátor]], [[Digitálna audio stanica]], [[Rap (hudba)|rap]], [[bicí automat]], [[Sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[bicie]], [[klavír]], [[beatbox]], [[Spevák|spev]] | Všeobecná popularita = Vysoká celosvetová popularita od 80-tych rokov | Odvodené štýly = [[Electro]] - [[Breakbeat]] - [[Jungle]]/[[Drum and bass]] - [[Trip-hop]] - [[Grime]] | Podštýly = [[Alternatívny hip-hop]] - [[Turntablism]] - [[Acid rap]] - [[Kresťanský hip-hop]] - [[Conscious hip-hop]] - [[Freestyle rap]] - [[Gangsta rap]] - [[Homo hop]] - [[Hardcore hip-hop]] - [[Horrorcore]] - [[Hip-hopová produkcia|Instrumental hip-hop]] - [[Mafioso rap]] - [[Nerdcore hip-hop]] - [[Political hip-hop]] - [[Baltimore club]] - [[Bounce music]] - [[Chicano rap]] - [[Native American hip-hop]] - [[Jerkin']] | Zmes štýlov = [[Country rap]] - [[Austrálsky hip-hop]] - [[Hip-hop soul]] - [[Hip house]] - [[Crunk]]/[[Hyphy]] - [[Jazz rap]] - [[Merenrap]] - [[Neo soul]] - [[Nu metal]] - [[Hip pop]] - [[Raggamuffin]] - [[Rap opera]] - [[Rap rock]] - [[Rapcore]] - [[Rap metal]] - [[Cumbia rap]] - [[Hiplife]] - [[Low Bap]] - [[Glitch|Glitch-Hop]] - [[Wonky]] - [[Industrial hip-hop]] - [[New jack swing]] - [[Electro-Hop]] | Regionálne scény = [[East Coast hip-hop]] - [[West Coast hip-hop]] - [[Southern hip-hop]] - [[Midwest hip-hop]] - [[Southwest hip-hop]] | Miestne scény = | Commons = }} '''Hip-hop''' je [[hudobný žáner]], ktorý sa vyvíjal ako súčasť [[hip-hop (subkultúra)|hip-hopovej]] kultúry a je definovaný štyrmi kľúčovými štylistickými prvkami: [[Rap (hudba)|rap]], [[DJ]]ing/[[scratching]], [[samplovanie]] (alebo [[syntetizátor (hudba)|syntetizovanie]]) a [[beatbox]]. Hip-hop vznikol v Južnom Bronxe v New Yorku v 70-tych rokoch. Termín ''rap'' je často používaný ako synonymum k ''hip-hopu'', ale hip-hop označuje prakticky celú subkultúru.<ref>Hip hop. (2003). In ''The Harvard Dictionary of Music''. Retrieved from [http://www.credoreference.com/entry/harvdictmusic/hip_hop CredoReference.com]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Repovanie je vokálny štýl, v ktorom umelec hovorí lyricky, v rýmoch a veršoch, obyčajne v inšwboyom, rapperom zo skupiny [[Grandmaster Flash and the Furious Five]].<ref name="furious5">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.furious5.net/cowboy.htm |titul=Keith Cowboy - The Real Mc Coy |vydavateľ=Web.archive.org |dátum vydania=17. marec 2006 |dátum prístupu=2010-01-12 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20060317071002/http://www.furious5.net/cowboy.htm |archivedate=2006-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060317071002/http://www.furious5.net/cowboy.htm |dátum archivácie=2006-03-17 }}</ref> Avšak [[Lovebug Starski]], Keith Cowboy a [[DJ Hollywood]] p keď táto hudba bola známa ako ''[[disco]] rap''. Verí sa, že Cowboy vytvoril termín česajúci priateľ, ktorý nastúpil do Americkej armády, scatom slov "hip/hop/hip/hop" napodobňoval rytmické kadencie pochodu vojakov. Zakladateľ skupiny [[Universal Zulu Nation]], [[Afrika Bambaataa]] je spájaný s prvým použitím termínu, ktorý dopisoval subkultúru, ktorá patrila k hudbe; hoci bol odporúčaný, že to bol hanlivý termín na popisovanie hudby.<ref>[https://web.archive.org/web/20130719102946/http://www.zulunation.com/hip_hop_history_2.htm Zulunation.com] (cached)</ref> Prvé použitie termínu v tlači bolo v novinách ''[[The Village Voice]]''<ref>Hagar, Steven. "Afrika Bambaataa’s Hip-Hop," ''Village Voice''</ref> napísané Stevenom Hagerom, neskorším autorom dejín hip-hopu v roku 1984.<ref>Hager, Steven. Hip Hop: The Illustrated History of [[Break Dancing]], [[Rap Music]], and [[Graffiti]]. St Martins Press, 1984 (out of print).</ref> == Referencie == {{reflist|2}} == Pozri aj == * [[Hip hop (subkultúra)]] * [[Diskotekár]] * [[DJing]] * [[Beatbox]] * [[Street Art]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Afroamerická hudba]] [[Kategória:Hip-hop| ]] [[Kategória:Elektronická hudba]] nqqeinv94ecv77ms4lmc9jn0kaa3xos 0 74918 8368317 8368170 2026-09-11T17:28:50Z ~2026-49037-10 305051 /* Fotografia */ 8368317 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. == Fotografia == Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (Франц де Мезер (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] j73tx79ffbfzejfoime14b9a9h0u4tn 8368318 8368317 2026-09-11T17:29:08Z ~2026-49037-10 305051 /* Fotografia */ 8368318 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (Франц де Мезер (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] nggliecd68pnkdbl85fdngmdnk0vpf4 8368319 8368318 2026-09-11T17:29:39Z ~2026-49037-10 305051 /* Fotografia */ 8368319 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] l5trl48hfg2xqpr2rt2r3ltbzzfbcnl 8368326 8368319 2026-09-11T17:51:38Z ~2026-49257-88 305056 /* */ 8368326 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke európskej civilizácie na západe, "ruského sveta" na východe, a moslimského sveta a krymskí Tatári na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane Kyjeva, Černihiva a Perejaslavu – názvom "Ukrajina" <ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref>. Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“ <ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 1etmwe3blutanu7p3k23190vi6ghs2o 8368348 8368326 2026-09-11T19:11:59Z ~2026-49257-88 305056 /* Etymológia */ 8368348 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke európskej civilizácie na západe, "ruského sveta" na východe, a moslimského sveta a krymskí Tatári na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane Kyjeva, Černihiva a Perejaslavu – názvom "Ukrajina" <ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref>. Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v poľských kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski <ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref> Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“ <ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] cd44r1k1xfyk1u908xl7u9owkhqdqky 8368349 8368348 2026-09-11T19:13:36Z ~2026-49257-88 305056 /* Etymológia */ 8368349 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke európskej civilizácie na západe, "ruského sveta" na východe, a moslimského sveta a krymskí Tatári na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjev]]a, [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina" <ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref>. Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v poľských kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski <ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref> Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“ <ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 1opfngjtqhg1eo4rr342seyzf6ig3lx 8368425 8368349 2026-09-11T22:32:39Z ~2026-49292-50 305079 /* Tanec */ 8368425 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry]] '''Ukrajinci''' (do začiatku/polovice 20. stor.: '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}) sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke európskej civilizácie na západe, "ruského sveta" na východe, a moslimského sveta a krymskí Tatári na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjev]]a, [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina" <ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref>. Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v poľských kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski <ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref> Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“ <ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|250px|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry <ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref> <ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref> <ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref> <ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref> <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu <ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref> <ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref> <ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> . Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref> <ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>. V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]] <ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref>. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref>. [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|230px|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva a Československa, alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref>. Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny <ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref> <ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref> <ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref>. Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí <ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref>. Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy <ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref>. [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|250px|Oslava Dňa nezávislosti]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov <ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref> <ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref> <ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref> <ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref>, ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo <ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref> <ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref> <ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref>. V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]] <ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref> <ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == === Národný odev === [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|200px|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] [[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|250px|Ukrajinci 19. storočia]] Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie <ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>. Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity <ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref>. Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“ <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref>. [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|250px|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === [[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|180px|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny]] Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve <ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref> Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše <ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref> <ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref> <ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref> <ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref>. V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref> <ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|250px|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry <ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref>. V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref>. === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|220px|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes <ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref>. === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|270px|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka <ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref> <ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref>. === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|200px|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>. === Tanec === [[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|250px|Hopak]] Hopak je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>. === Kuchyňa === [[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|180px|Boršč]] Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia) <ref>[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]</ref>. === Tradičné remeslá === Dekoratívna ľudová maľba – napríklad štýl Petrykivka – je zapísaná na zozname UNESCO. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby. [[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|200px|Múzeum pysanky]] Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok (pysanky) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam <ref>[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]</ref>. === Šport === Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|250px|Bojový hopak]] Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko <ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref> <ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref> <ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref> <ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref>. === Masmédiá === [[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|180px|Haličská hviezda]] Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref>. V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou. V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku <ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref>. [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|220px|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu]] V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Dozhdyk“ v rodnom jazyku <ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref>. [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|220px|Mykola Leontovyč]] Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením. Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým Hnat Chotkevyč a národný umelec Ukrajinskej SSR Ivan Kučuhura-Kučerenko –, ako aj Olexandr Horilyj (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a Vasyl Verchovynec (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol Volodymyr Ivasiuk najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je Franz de Mézer (1830–1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref>. === Kino === [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia]] Odeské filmové štúdio, najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria "Cesta na Sič" (Дорога на Січ, 1994) a "Donbas" Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malorusi]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 49v33fyecgprcu9mo98gejt69wrbu9k 0 74919 8368413 8138993 2026-09-11T21:47:46Z ~2026-49299-99 305078 /* */ 8368413 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Belarusian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Bielorusov vo svete | skupina = Belarusy <br />(беларусы) | populácia = '''10''' mil | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Bielorusko|w}} | regióny nadpis = | región1 = | pop1 = | ref1 = | región2 = | pop2 = | ref2 = | región3 = | pop3 = | ref3 = | jazyky = [[bieloruština]] | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]] | príbuzní = [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} [[Obrázok:Yanka Kupala ('20 of XX c.).jpg|upright|thumb|Janka Kupala, najslávnejší bieloruský básnik a zakladateľ bieloruskej literatúry v jej modernej podobe.]] '''Bielorusi''', ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''беларусы'') sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä v [[Bielorusko|Bielorusku]]. == Dejiny == [[Súbor:Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg|thumb|upright|Tradičná bieloruská červeno-biela vlajka]] Ich odhadovaný počet vo [[Zem|svete]] je 10 miliónov. Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[bieloruština]] a [[ruština]], písmom [[Cyrilika|azbuka]]. Prevláda [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Bielorusi tvorili základ obyvateľstva stredovekého litovského štátu a silno ovplyvnili vývoj litovského národa. Termín Bielorus vznikol až v 17. storočí. Vo svojej komunikácii však uprednostňujú ruský jazyk. K osudu bieloruského jazyka sa samotní Bielorusi stavajú indiferentne. V súčasnosti podliehajú [[Rusifikácia|rusifikácii]]. Dialekty žijú najmä na vidieku. Sú to potomkovia slovanských kmeňov nazývaných [[Dregoviči]], [[Radimiči]], [[Drevľania]] a [[Kriviči]]. V 14. storočí sa predkovia tohto ľudu stali súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] a zotrvali v ňom až do konca 18. storočia; išlo o najvýznamnejšie obdobie. Bielorusi tvorili najväčšiu časť obyvateľstva krajiny a nimi obývané územie siahalo od Vilniusu až po Smolensk. Koncom 18. storočia sa Bielorusko v dôsledku delení Poľsko-litovskej únie stalo súčasťou Ruskej ríše a bolo vystavené [[Rusifikácia|rusifikácii]]. Po revolúcii, vyhlásení Bieloruskej ľudovej republiky a zdĺhavej občianskej vojne bola krajina na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921 rozdelená medzi sovietske Rusko a Druhú poľskú republiku. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] utrpel tento národ v dôsledku [[Veľký teror|politických represií]] ťažké demografické straty; podľa niektorých odhadov počet obetí pochovaných v Kurapatoch niekoľkonásobne prevyšuje počet obetí [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|vojny]]. Od 60. [[Perestroj|kado 80]]. rokov 20. storočia sovietske úrady pod zámienkou mestskej prestavby zbúrali značnú časť existujúceho architektonického dedičstva. Po rozpade ZSSR krajina obnovila svoje národné symboly. [[Súbor:Cabinet at the Conference of Belarusians of the World II 22-23 April 2023 (52864353844).jpg|thumb|upright|Jedna z bieloruských konferencií]] [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenko]] je prezidentom krajiny od roku 1994 a pri moci sa, podľa rôznych štúdií, udržiava vďaka [[Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020|volebným podvodom]]. Údaje UNESCO naznačujú, že jeho politika vystavila bieloruský jazyk riziku zániku. == Iné projekty == {{projekt|q=Bieloruské príslovia|q_štítok=bieloruské príslovia}} {{etnologický výhonok}} [[Kategória:Bielorusi| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Bielorusko]] m47y2yxa1umdhfkdpp06mmzndbq15al 8368414 8368413 2026-09-11T21:48:08Z ~2026-49299-99 305078 /* */ 8368414 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Belarusian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Bielorusov vo svete | skupina = Belarusy <br />(беларусы) | populácia = '''10''' mil | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Bielorusko|w}} | regióny nadpis = | región1 = | pop1 = | ref1 = | región2 = | pop2 = | ref2 = | región3 = | pop3 = | ref3 = | jazyky = [[bieloruština]] | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]] | príbuzní = [[Východní Slovania]] | poznámky = }} [[Obrázok:Yanka Kupala ('20 of XX c.).jpg|upright|thumb|Janka Kupala, najslávnejší bieloruský básnik a zakladateľ bieloruskej literatúry v jej modernej podobe.]] '''Bielorusi''', ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''беларусы'') sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä v [[Bielorusko|Bielorusku]]. == Dejiny == [[Súbor:Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg|thumb|upright|Tradičná bieloruská červeno-biela vlajka]] Ich odhadovaný počet vo [[Zem|svete]] je 10 miliónov. Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[bieloruština]] a [[ruština]], písmom [[Cyrilika|azbuka]]. Prevláda [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Bielorusi tvorili základ obyvateľstva stredovekého litovského štátu a silno ovplyvnili vývoj litovského národa. Termín Bielorus vznikol až v 17. storočí. Vo svojej komunikácii však uprednostňujú ruský jazyk. K osudu bieloruského jazyka sa samotní Bielorusi stavajú indiferentne. V súčasnosti podliehajú [[Rusifikácia|rusifikácii]]. Dialekty žijú najmä na vidieku. Sú to potomkovia slovanských kmeňov nazývaných [[Dregoviči]], [[Radimiči]], [[Drevľania]] a [[Kriviči]]. V 14. storočí sa predkovia tohto ľudu stali súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] a zotrvali v ňom až do konca 18. storočia; išlo o najvýznamnejšie obdobie. Bielorusi tvorili najväčšiu časť obyvateľstva krajiny a nimi obývané územie siahalo od Vilniusu až po Smolensk. Koncom 18. storočia sa Bielorusko v dôsledku delení Poľsko-litovskej únie stalo súčasťou Ruskej ríše a bolo vystavené [[Rusifikácia|rusifikácii]]. Po revolúcii, vyhlásení Bieloruskej ľudovej republiky a zdĺhavej občianskej vojne bola krajina na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921 rozdelená medzi sovietske Rusko a Druhú poľskú republiku. Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] utrpel tento národ v dôsledku [[Veľký teror|politických represií]] ťažké demografické straty; podľa niektorých odhadov počet obetí pochovaných v Kurapatoch niekoľkonásobne prevyšuje počet obetí [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|vojny]]. Od 60. [[Perestroj|kado 80]]. rokov 20. storočia sovietske úrady pod zámienkou mestskej prestavby zbúrali značnú časť existujúceho architektonického dedičstva. Po rozpade ZSSR krajina obnovila svoje národné symboly. [[Súbor:Cabinet at the Conference of Belarusians of the World II 22-23 April 2023 (52864353844).jpg|thumb|upright|Jedna z bieloruských konferencií]] [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenko]] je prezidentom krajiny od roku 1994 a pri moci sa, podľa rôznych štúdií, udržiava vďaka [[Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020|volebným podvodom]]. Údaje UNESCO naznačujú, že jeho politika vystavila bieloruský jazyk riziku zániku. == Iné projekty == {{projekt|q=Bieloruské príslovia|q_štítok=bieloruské príslovia}} {{etnologický výhonok}} [[Kategória:Bielorusi| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Bielorusko]] kwjdhivzxsziqcabr2ej6vf4upyy1d6 0 77475 8368216 8368200 2026-09-11T12:01:21Z IronLiberty 280078 rýchla red. úprava 8368216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ľudmila Podjavorinská |Portrét = Portrait podjavorinska-ludmila.jpg |Popis osoby = slovenská spisovateľka |Dátum narodenia = [[26. apríl]] [[1872]] |Miesto narodenia = [[Bzince pod Javorinou]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1951|3|2|1872|4|26}} |Miesto úmrtia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Česko-Slovensko]] }} '''Ľudmila Podjavorinská''' (vl. menom '''Ľudmila Riznerová''', pseudonymy '''Božena''', '''Damascena''', '''Ľ. Šeršelínová''', '''Ľ. Špirifangulínová''', '''Ľudka''', '''Ľudmila''', '''Ľudmila Ružodolská''', '''Ľudmila Veselohorská''', '''Ľ. Vrzalovská''', '''M. Ružodolský''', '''Milko Ružodolský''', '''Nechtík''', '''Nevädza''', '''Podjavorinský''', '''Sojka''', '''Teta Ľudmila''' a i.) (* [[26. apríl]] [[1872]], [[Horné Bzince]], teraz [[Bzince pod Javorinou]]<ref name=":0">[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-473980-89?cc=1554443&wc=9P3J-JW5:107654101,110752301,123846901,123876601 Záznam o narodení a krste v matrike] evanjelického cirkevného zboru Horné Bzince, záznam č. 16; priezvisko písané "Riezner"</ref> – † [[2. marec]] [[1951]], [[Nové Mesto nad Váhom]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ|prozaička]] a [[básnik|poetka]], autorka lyricko-epických i epických básní. == Životopis == [[Súbor:Nové Mesto nad Váhom pamětní deska.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na dome v Novom Meste nad Váhom.]] Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku [[1910]] sa rodina presťahovala do [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]]. Vzdelanie získala v [[Bzince pod Javorinou|Bzinciach]]. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko [[Ľudovít Rizner]] a miestny evanjelický farár a spisovateľ [[Ján Pravoslav Leška]]. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka [[Červený kríž|Červeného kríža]], ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách. == Tvorba == Svoje prvé práce uverejňovala v [[Budapešť|peštianskych]] [[Slovenské noviny|Slovenských novinách]] a časopise [[Vlasť a svet]] v rokoch [[1887]] – [[1888]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] jej prvé diela vychádzali od roku [[1892]] v [[Národnie noviny|Národných novinách]] a [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]], neskôr spolupracovala s detskými časopismi [[Zornička]] a [[Dětský máj]]. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich [[Dielo|dielach]] z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia [[realizmus|realizmu]], kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú [[Svetozár Hurban Vajanský]], [[Martin Kukučín]] alebo [[Jozef Gregor Tajovský]]. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších. O udalostiach v poslednej dekáde jej života sa hovorí len málo. Podľa publicistu Petra Gettinga, ktorý sa jej venuje v knihe ''Studne mútne'', však Podjavorinská v tomto období podporovala režim [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Peter Getting na základe dobovej tlače a dokumentov uvádza, že v apríli 1942, keď Podjavorinská prijímala od režimu pocty a finančné prostriedky, bola z jej rodného mesta [[Nové Mesto nad Váhom]] deportovaná približne štvrtina obyvateľstva.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Getting|meno=Peter|titul=Studne mútne. Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 - 1945|vydanie=1|vydavateľ=Ortis omnis|miesto=Žilina|rok=2026|isbn=978-80-8201-315-6}}</ref> == Dielo == === Tvorba pre dospelých === * [[1892]] – ''Kmotrovia figliari'' * [[1892]] – ''Za neistými túžbami'', humoreska * [[1893]] – ''Sokovia'', humoreska * [[1893]] – ''Protivy'' * [[1894]] – ''Rôznymi cestami'' * [[1895]] – ''Dozvuky'' * [[1895]] – ''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov * [[1896]] – ''„Ideál“'' * [[1896]] – ''Pozde'' * [[1897]] – ''Za šťastím'' * [[1897]] – ''Ondráš'' * [[1898]] – ''Z domova'' * [[1899]] – ''Fako Ďura Kotúlku'', humoreska * [[1899]] – ''Pod svietňom'' * [[1900]] – ''Postupne'' * [[1903]] – ''Po bále'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1905]] – ''Na bále'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1905]] – ''V otroctve'', novela * [[1906]] – ''Blud'', novela * [[1906]] – ''Kde sa vzal'' * [[1909]] – ''Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia'' * [[1910]] – ''Žena'', novela * [[1914]] – ''Otrok'' * [[1915]] – ''Prelud'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1930]] – ''Balady'', poézia * [[1932]] – ''Baránok boží - končí samovraždou dieťaťa alebo tragickou nehodou a smrťou dieťaťa, po pokuse napadnúť nožom dospelú ženu ako následok dlhodobého psychického týrania dieťaťa'' * [[1937]] – ''Mária z Magdali'', poézia * [[1942]] – ''Piesne samoty'', poézia * [[1946]] – ''Balady a povesti'', poézia * [[1951]] – ''Smrť, balada'' === Tvorba pre deti === * [[1908]] – ''Slovenská chalúpka'', báseň * [[1909]] – ''Oráč'', báseň * [[1909]] – ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň * [[1921]] – ''Kytka veršov pre slovenské dietky'', zbierka veršov pre deti * [[1930]] – ''Zajko Bojko'', veršovaná rozprávka * [[1930]] – ''Veršíky pre maličkých'' * [[1930]] – ''Medový hrniec'' * [[1931]] – ''Čarovné skielka'', knižka rozprávok a poviedok * [[1939]] – ''Škovránok'' * [[1942]] – ''Zvonky'' * [[1943]] – ''Čin-čin'', veršovaná rozprávka * [[1947]] – ''Klásky'' == Ocenenie == * v roku [[1947]] získala titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]] == Ďalší život diela == Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov ''Ilena,'' op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{projekt|q=Ľudmila Podjavorinská}} == Externé odkazy == * {{slc autor|ludmila-podjavorinska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Podjavorinská, Ľudmila}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Bziniec pod Javorinou]] i53rwkem4bowkrwxiivn9hy356q797n 0 91005 8368223 8349710 2026-09-11T12:15:57Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8368223 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennej rieke v Bavorsku|Würm (rieka)}} '''Würm''' (iné názvy: '''posledná ľadová doba/posledný glaciál, štvrtá ľadová doba/štvrtý glaciál, piata ľadová doba/piaty glaciál''') bol posledný, najmladší [[pleistocén]]ny [[glaciál]] v alpskom delení zaľadnenia. Roku [[1882]] ho definoval [[Albrecht Penck|A. Penck]]. Predchádza mu [[riss-würm]] a nasleduje po ňom [[holocén]]. V iných deleniach zaľadnenia mu (spravidla aj v užšom aj v širšom zmysle – pozri nižšie) zodpovedá glaciál (čiže prakticky synonymami würmu sú) [[vislan]] (vistulan) resp. [[wisconsin]] resp. [[valdaj]] resp. [[devens]]. ==Datovanie == Horná hranica würmu môže byť buď okolo 14 000 BP (t. j. koniec MIS 2 podľa novších zdrojov) alebo okolo 11 650 BP/9600 pred Kr. (t. j. začiatok holocénu, podľa staršieho datovania 8200 pred Kr.). Obdobie medzi týmito dvoma dátumami sa niekedy nazýva aj neskorý würm. Spodná hranica je oveľa problematickejšia: # V najužšom (zriedkavom) zmysle würm zahŕňa len obdobie od 50 000 BP (würm in: Novotný 1985). Gjissel uvádza würm v najužšom zmysle ako tvorený obdobiami MIS 2 plus MIS 3, no okrem konca MIS 2 a okrem začiatku MIS 3. # V užšom zmysle (bežnom najmä – ale nie len – v starších textoch) zahŕňa obdobie od 75/74/70 000 BP (pričom tento dátum môže byť chápaný v závislosti od datovaní akceptovaných daným zdrojom buď ako zhodný so začiatkom [[MIS]] 4 alebo ako mierne starší než začiatok MIS 4) # Halouzka uvádza (možno len zhruba), že sa würm v širšom zmysle začína 100 000 BP. # V širšom (dnes najčastejšom) zmysle zahŕňa obdobie od začiatku [[MIS]] 5d, teda od 115 000 BP (alternatívne datovanie začiatku MIS 5d je napr. 122 000 BP; tento zdroj <ref>P.Šťastný in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009</ref>uvádza, že sa posledná ľadová doba začala pred 116 000 rokmi). Würm v širšom zmysle sa volá aj komplex würm (u) alebo chronozóna würm (u). Obdobie medzi začiatkom MIS 5d a 74 000 BP sa nazýva aj raný würm. Ak sa аplikuje definícia würmu v užšom (a podobne asi aj najužšom) zmysle, tak sa obdobie medzi 74 000 BP a začiatkom MIS 5d zaraďuje pod [[ris-würm]]. ==Charakteristika == Podnebie bolo veľmi studené, [[kontinentálny ľadovec]] zasahoval v [[Európa|Európe]] do severného [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]]. V [[Stredná Európa|strednej Európe]] v čase würmu žil (klasický) [[neandertálec]] (Homo neanderthalensis) a od cca 40 000 BP aj [[človek dnešného typu]] (teda Homo sapiens v užšom zmysle). == Delenie == Delenia vždy obsahujú mladšie jednotky hore a staršie dole. === Regional chronostratigraphical... (2011) === würm: *neskorý/mladý würm (14 000 – 11 700 BP) = začiatočná časť MIS 1 *(vlastný) würm (74 000 – 14 000 BP) = MIS 2 až MIS 4 plus záverečná časť MIS 5a *raný/starý würm (115 000 – 74 000 BP) = ostatný MIS 5a až MIS 5d  – príslušnosť k würmu sporná === Bioclim (2002) === würm: *neskorý/mladý würm (38 000 – 10 000 BP) *raný/starý würm (77 000 (t. j. zač. MIS 4) – 38 000 BP) ===Wolpoff (1999) === *würm III a IV = [[MIS]] 2 (t. j. 35/32 000 BP až 12 000 BP) *nepomenované obdobie [čiže zrejme interštadiál] = MIS 3 *würm II = MIS 4 (t. j. 74/75 – 65/64 000 BP) *nepomenované obdobie [čiže zrejme interštadiál] = MIS 5a *würm I = MIS 5b-5d (t. j. 122 – 84 000 BP), pričom ale zahŕňa uprostred (MIS 5c, t. j. 105 – 93 000 BP) "trochu teplejšie obdobie" ===Novotný et al. (1985) === Zdrojom je str. 658 ("Chronológia paleolitu a mezolitu na Slovensku"), kde je würm datovaný tak, že začína 75 000 BP (na str. 986 v tej istej knihe je datovaný tak, že začína 50 000 BP). Nie je uvedené, či sú roky pred Kr. alebo BP (pri starších dátumoch je to aj tak irelevantné), ale podľa datovania konca würmu 8000 to vyzerá na pred Kr. Znak § znamená teplejšie obdobie ([[interštadiál]]). würm: * mladý würm (od 8000 do vyše 13 000): ** [[dryas]] 3 ** [[alleröd]] (allerød) § ** dryas 2 ** [[bölling]] (bølling) § ** dryas 1 * stredný würm (od vyše 13 000 do menej než 39 000): ** [[würm 3]] ** [[würm 2-3]]§ *** [[tursac]] § *** [[denekamp]] § ** [[würm 2]] * starý würm (od menej než 39 000 do 75 000): ** [[würm 1-2]] § *** [[hengelo]] § *** [[moershooft]] § ** [[würm 1]] (vrátane [[brörup]] § a [[amersfoort]] § uprostred) ==Referencie == *Regional chronostratigraphical correlation table for the last 270 000 years - version 2011 alpha [http://www.stratigraphy.org/upload/Quaternary_last270ka.pdf] *Eiszeitalter und Gegenwart – Quaternary Science Journal, č. 1/2, 2007, roč. 56, Special Issue – Stratigraphie von Deutschland – Quartär [http://quaternary-science.publiss.net/system/issues/pdfas/54/original_vol56_no1-2.pdf?1284106912] (str. 81 a 70) * würm. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 986 }} * {{filit|fvw/wurm.html}} *Gijssel, K. van: A continent-wide framework for local and regional stratigraphies; application of genetic sequence and event stratigraphy to the Middle Pleistocene terrestrial succession of Northwest and Central Europe, 2006 [https://openaccess.leidenuniv.nl/handle/1887/4985] *Halouzka, R. Chronostratigrafia kvartéru (1989) citovaný in: Štefanovičová T.: Najstaršie dejiny Bratislavy, 1993 *Bioclim – Deliverable D2: Consolidation of Needs of the European Waste Management Agencies and the Regulator of the Consortium, 2002 [http://www.andra.fr/bioclim/pdf/d2.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923172142/http://www.andra.fr/bioclim/pdf/d2.pdf |date=2015-09-23 }} - Table 1-1 *a externé odkazy a referencie v článku [[ľadová doba (časť štvrtohôr)]] {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Glaciály]] gwpfwfv8hyiwv0akpj5ong5txccv2z1 0 92715 8368307 8279589 2026-09-11T16:43:01Z Ciernik M 147746 8368307 wikitext text/x-wiki '''Dyspnoe''' ([[gréčtina|gr.]], tiež dispnoe) je dýchavičnosť, záduch. Je to príznak mnohých chorôb. Trvalá alebo postupne vznikajúca dýchavičnosť je príznakom ochorení pľúc a priedušiek - prieduškovej [[Astma|astmy]] , [[Chronická obštrukčná choroba pľúc|chronickej obštrukčnej choroby pľúc]], ďalej [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhávania]], ale aj iných ochorení, priamo nesúvisiacich s dýchacími orgánmi, ako je napríklad [[málokrvnosť]]. Pocit neodstatku vzduchu má aj pacient s poruchou vnútorného prostredia - metabolickou [[Acidóza|acidózou]], ktorá býva napríklad dôsledkom [[Zlyhanie obličiek|zlyhania obličiek]]. Náhla dýchavičnosť býva príznakom akútnych ochorení, napríklad [[Pľúcna embólia|pľúcnej embólie]], čiastočného uzáveru dýchacích ciest, [[Pneumothorax|pneumotoraxu]], vdýchnutia toxických plynov alebo malého predmetu. V priebehu hodín až dní vyniká dyspnoe pri ťažkom [[Pneumónia|zápale pľúc]]. Môže byť aj príznakom nedostatku kyslíka vo vdychovanom vzduchu, alebo otravy (napríklad kysličníkom uhoľnatým). == Liečba == Spočíva v liečbe príčiny, ktorá spôsobila dýchavičnosť. == Zdroj == Jana Šmalcová: Dušnost – diagnostika a léčba. Interní medicína pro praxi | 2011; 13(3), 120-122. https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2011/03/06.pdf == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dyspnoe.html}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Symptómy]] 5ofs4030ycrgx4gmvbn24faf0igk0ab 0 94747 8368454 8249515 2026-09-12T05:19:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368454 wikitext text/x-wiki '''Implikácia''' (z {{V jazyku|lat|implicare|úzko spájať}}) je [[logická operácia]] tvoriaca zložený výrok z dvoch výrokov pomocou [[Logická spojka|logickej spojky]], ktorá zodpovedá spojke ''[[ak - tak]]''. Používa sa pre ňu symbol <math>\Rightarrow \!\,</math> alebo <math>\rightarrow \!\,</math>. == Definícia == Pre vstupy ''A'' a ''B'' vyzerá [[pravdivostná tabuľka]] implikácie takto (0 označuje nepravdivé tvrdenie, 1 označuje pravdivé tvrdenie): {| class="wikitable" ! ''A'' !! ''B'' !! ''A'' <math>\Rightarrow \!\,</math> ''B'' |- align=center | 0 || 0 || 1 |- align=center | 0 || 1 || 1 |- align=center | 1 || 0 || 0 |- align=center | 1 || 1 || 1 |} == Vlastnosti == * <math>( A \Rightarrow B) = ( \neg A \vee B)</math> – náhrada implikácie disjunkciou * <math>( A \Rightarrow B) = ( \neg B \Rightarrow \neg A )</math> – '''obmena implikácie''' Výraz na pravej strane rovnosti v druhej z hore uvedených vlastností sa nazýva '''obmena implikácie''' alebo '''obmenená implikácia'''. Táto vlastnosť hovorí, že ak sa podarí dokázať, že z [[Negácia (logika)|negácie]] B vyplýva negácia A, tak je dokázaná pravdivosť pôvodnej implikácia (z A vyplýva B). To sa využíva v technike matematického [[Nepriamy dôkaz|nepriameho dôkazu]]. == Význam a príklady == Implikácia významovo zodpovedá podmienkovej vete v bežnom rozhovore „ak A, potom B“. Z toho tiež vyplývajú jej vlastnosti tak, ako sú v pravdivostnej tabuľke. === Príklad === '''Ak bude dnes pršať, tak pôjdem do práce.''' Musíme si uvedomiť, že táto veta môže byť pravdivá, aj keď nepôjdem do práce - stačí, aby nepršalo a podľa prvého riadku pravdivostnej tabuľky budem mať stále pravdu.<br /> Táto veta nevypovedá nič o tom, čo sa stane, keď nebude pršať - v takom prípade (prvý a druhý riadok pravdivostnej tabuľky) môžem do práce neísť alebo ísť a nikto mi nemôže tvrdiť, že som klamal. Určite existuje mnoho ľudí, ktorí chodia do práce, aj keď neprší - a nemusia byť kvôli tomu všetci klamári. === Súvislosť implikácie s matematickými dôkazmi === Z vlastností implikácie vyplýva jej užitočnosť pre prípad, keď sa chce presvedčiť, že výrok <math> X </math> je pravdivý a mám už nejaké iné výroky <math> A_1, A_2, \ldots,A_n </math>, o ktorých pravdivosti som presvedčený.<br /> Stačí mi dokázať pravdivosť výroku:<br /> <math> (A_1 \land A_2 \land \ldots \land A_n) \Rightarrow X </math><br /> Ak sa to podarí, tak podľa pravdivostnej tabuľky musí byť pravdivý i výrok X - to je podstata [[Priamy dôkaz|priameho dôkazu]]. == Pozri aj == * [[Booleova algebra]] * [[Disjunkcia (logika)|Disjunkcia]] * [[Konjunkcia (logika)|Konjunkcia]] * [[Ekvivalencia (logika)|Ekvivalencia]] * [[Matematický dôkaz]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=implikácia|wikt_štítok=implikácia}} == Externé odkazy == {{Portál|Matematika}} * {{filit|fvi/implikacia.html}} * Implikácia na [https://pohodovamatematika.sk/maturita-logika-a-mnoziny.html pohodovamatematika.sk ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190608041936/https://pohodovamatematika.sk/maturita-logika-a-mnoziny.html |date=2019-06-08 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Logika]] or45uc0z7p8u6v4w4btrxencupfez71 0 95256 8368399 7872912 2026-09-11T21:09:56Z Maximilián Fedora 259749 8368399 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|21|25|21|S|39|49|34|V|display = title}} {{Islam}} '''Kába''' (iné názvy pozri nižšie) je ústredná [[svätyňa]] [[moslim]]ov a cieľ účastníkov púte do [[Mekka|Mekky]] ([[hadždž]]). == Názvy == Slovenské názvy sú: '''kába'''<ref name=Pec>{{Citácia knihy | kapitola zborník = kába | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | zväzok = I a{{--}}k | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 1959 | počet strán = 815 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=k%C3%A1ba&s=exact&c=Raa3&cs=&d=peciar# | strany = 657 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = kába | titul = Slovník cudzích slov : akademický | odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. slovenské | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-10-00381-6 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=k%C3%A1ba&s=exact&c=z6a2&cs=&d=scs# | počet strán = 1054 | strany = }}</ref><ref name=VS/>, '''Kába'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lunde | meno = Paul | odkaz na autora = | prekladatelia = Gabriel Pirický | titul = Islám | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ikar | rok = 2004 | isbn = 80-551-0723-8 | počet strán = 192 | strany = 17 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Kába | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = II. E{{--}}M | typ zväzku = Diel | miesto = Bratislava–Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 379 | strany = 210 }}</ref>, '''kaaba'''<ref name=Pec/><ref name=VS/>, '''Kaaba'''<ref name=Bel>{{beliana|7|Kaaba|629}}</ref><ref name=Pyr>Kaaba. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]. 1976. S. 1755</ref>(Tvary kaaba/Kaaba sú pre slovenčinu niekedy hodnotené ako staršie tvary<ref name=VS>{{Citácia knihy | kapitola zborník = kába | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 581 }}</ref>), '''Ка’aba'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gregorová | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Bohovia, cirkvi a žena | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1986 | počet strán = 277 | strany = 186 }}</ref>, '''Ka’ba'''<ref>{{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ústav orientalistiky SAV]] v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = 111 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Al-Džáhiz | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Ladislav Drozdík]] | titul = Kniha o lakomcoch | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1989 | isbn = 80-222-0120-0 | edícia = Svetová tvorba | zväzok edície = 196 | počet strán = 256 | strany = 246 }}</ref>, zriedkavo ''Kabah''<ref>{{Citácia knihy | autor = Ammar Qari | prekladatelia = Muhammad | titul = Pravidlá pôstu | vydanie = 1 | miesto = [Spišské Vlachy] | vydavateľ = Lucia Fifiková | rok = 2014 | isbn = 978-80-971702-3-3 | počet strán = | strany = 7, 14, 43 }}</ref>. Z uvedených názvov názvu používanému v spisovnej arabčine (porovnaj nižšie) najviac zodpovedá názov Ka’ba. Arabské názvy sú: * الكعبة <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Quranic Arabic Corpus - Word by Word Grammar, Syntax and Morphology of the Holy Quran | url = https://corpus.quran.com/wordmorphology.jsp?location=(5:97:3) | vydavateľ = corpus.quran.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> – prepis: ''al-ka’ba'' (variantný prepis: ''al-kaʿba'') [vyslov: alkaʕba^h {{#tag:ref|Hláska ʕ znie približne ako ráčkované r; podrobnejšie o tejto hláske pozri napr. v anglickej wikipédii článok "Voiced pharyngeal fricative". Znak ^h znamená, že sa tu niekedy môže vysloviť náznak hlásky h.|group=pozn}}]<ref name=Pyr/><ref name=Bel/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsch-Arabisch Übersetzung für "Kaaba" | url = https://de.langenscheidt.com/deutsch-arabisch/kaaba | vydavateľ = de.langenscheidt.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Wensinck, A.J., & Jomier, J. (2012). Kaʿba. In P. Bearman (ed.), Encyclopaedia of Islam New Edition Online (EI-2 English). Brill. https://doi.org/10.1163/1573-3912_islam_COM_0401</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Al-Saïd Muhammad Badawi | odkaz na autora = | priezvisko2 = Haleem | meno2 = M. A. Abdel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Arabic - English Dictionary of Qurʾanic Usage | vydanie = | vydavateľ = BRILL | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 1 | url = https://books.google.sk/books?id=mclrIKdye5QC&printsec=frontcover&dq=dictionary+classical+arabic&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=kaba&f=false| isbn = 978-90-04-14948-9 | kapitola = | strany = 203| jazyk = }}</ref> alebo menej vhodne ''al-ka’aba'' (variantný prepis: ''al-kaʿaba'')<ref name=Hr>HRBEK, I., ALI A. Y. et al. Vznešený Korán: komentářem a rejstříkem opatřený překlad významu do jazyka českého. Praha: AMS ve spolupráci s TWRA, 2007. S. 726</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Smadja | meno = Jacques | autor = | odkaz na autora = | titul = Le Coran , la dérive de l'Islam | vydanie = | vydavateľ = Lulu.com | miesto = | rok = | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=qtXZKiwjyx8C&pg=PA88&dq=%22Ka%E2%80%99aba%22+%22Ka%E2%80%99ba%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjkiNOh6OmGAxVsgv0HHQXNDf44MhDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=%22Ka%E2%80%99aba%22%20%22Ka%E2%80%99ba%22&f=false| isbn = 978-2-9525046-1-4 | kapitola = | strany = 88| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Swartley | meno = Keith E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encountering the World of Islam | vydanie = | vydavateľ = InterVarsity Press | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 574 | url = https://books.google.sk/books?id=gLi2X1rzeZIC&pg=PA509&dq=%22Ka%E2%80%99aba%22+%22Ka%E2%80%99ba%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi9vIOA5-mGAxVigf0HHRoyAX84ChDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=%22Ka%E2%80%99aba%22%20%22Ka%E2%80%99ba%22&f=false| isbn = 978-0-8308-5644-2 | kapitola = | strany = 509| jazyk = }}</ref> [vyslov: alkaʕaba^h] ; doslova: kocka/kába * الكعبة المشرفة – prepis: ''al-kа'ba al-mušarrafa'' alebo presnešie ''al-kа'batu 'l-mušarrafa''; doslova: (po)ctená kába<ref name=Hr/> * بيت الله – prepis: ''bajt Alláh'' alebo presnejšie ''bajtu Alláh''; doslova: dom Alaha/dom Boží<ref>LEWIS, B. et al. Dějiny Blízkého východu. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2007. S. 206</ref><ref name=Pyr/> * البيت العتيق – prepis: ''al-bajt al-'atík''; doslova: starobylý/večný dom<ref name=Bel/><ref name=Basic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lets Learn | url = https://learnbasicislam.wordpress.com/what-is-kaba/ | vydavateľ = learnbasicislam.wordpress.com | dátum vydania = 2013-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> * البيت الحرام – prepis: ''al-bajt al-harám''; doslova: posvätný dom<ref name=Bel/><ref name=Basic/> [[Súbor:Supplicating Pilgrim at Masjid Al Haram. Mecca, Saudi Arabia.jpg|left|thumb|Kába obklopená pútnikmi]] == Opis == Kába má tvar štvorhrannej budovy s rozmermi 12&nbsp;m × 10&nbsp;m × 15&nbsp;m. Postavená je na nádvorí Veľkej mešity v [[Mekka|Mekke]]. Na južnej strane má vo výške očí vmurovaný posvätný ''Čierny kameň'', najpravdepodobnejšie [[meteorit]]. Jej súčasná podoba je z roku [[684]]. Je zakrytá plachtou z čierneho [[brokát]]u, ktorá sa každoročne obnovuje. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Islam]] jd6o7hzuzk7vlrn9b1a6870kcge0ti5 0 95449 8368247 8368196 2026-09-11T12:42:56Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 80.242.33.38 5968109 wikitext text/x-wiki '''Kooperácia práce''' je forma zospoločenštenia práce, pri ktorej sa viacero [[osoba|osôb]] alebo podnikov plánovite a spoločne zúčastňuje na tom istom [[pracovný proces|pracovnom procese]] alebo na rôznych, ale navzájom súvisiacich pracovných procesoch; znásobuje spoločenskú produktivitu práce tým, že súhrnná produktívna sila kooperovanej práce je väčšia ako súčet individuálnych produktívnych síl práce jednotlivých pracovníkov alebo podnikov; na jednej strane umožňuje vykonávať aj také práce, ktoré by [[jednotlivec]] buď vôbec nemohol vykonať,alebo aspoň nie v potrebnom čase, na druhej strane umožňuje, aby si [[človek|ľudia]] prácu medzi sebou čo najvýhodnejšie rozdelili na zabezpečenia krytia rôznorodých potrieb spoločnosti. == Externé odkazy == * {{filit|fvk/kooperacia_prace.html}} [[Kategória:Práca]] f0v8ht1psqqol640ptyipnmfk0ouhyx 0 96033 8368359 8367065 2026-09-11T19:47:56Z Nelliette 31909 /* Staroslovienska literatúra */ opr. wl 8368359 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní celkovo aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=[[Historická revue]]|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * sv. [[Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}[[12. storočie|12. storočia]] a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], [[staroslovienčina]] v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom a slovenskom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo aplikovanie prvkov [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty ako ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]], [[Žilinská mestská kniha]] či modlitby ako ''Maria matko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anonym Anonym: Kratšie stredoveké anonymné diela (Maria, matko…) | url = https://zlatyfond.sme.sk/dielo/183/Anonym_Kratsie-stredoveke-anonymne-diela/3 | vydavateľ = zlatyfond.SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = sk}}</ref> V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Podľa niektorých interpretácií ide o použitie slovenského jazyka v západoslovenskej nárečovej forme s využitím českého pravopisu.<ref>Kuchar Rudolf, 2009, Žilinská právna kniha (Preklad Magdeburského práva, Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov), 1., Obrazová príloha, 2., Veda, Bratislava. citovaný in: Julia Dudášová-Kriššáková: Slovenské nárečia ako základ pre výskum najstarších dejín slovenského jazyka z metodologického hľadiska. Rozprawy Komisji Językowej ŁTN, t. LXIV, 2017ISSN 0076-0390e-ISSN 2450-9310 [http://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklight-cd425409-573a-4e3f-94f3-d380f6dd017c]</ref> Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala [[latinčina]] po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala [[dráma]]. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene|url archívu=https://web.archive.org/web/20210616042959/https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum archivácie=2021-06-16}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovanou [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku. Napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahovala 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálne-didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210115205108/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum archivácie=2021-01-15}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne Štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan|url archívu=https://web.archive.org/web/20211117145944/https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum archivácie=2021-11-17}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]]), vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] [[19. storočie|19. storočia]] napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|url archívu=https://web.archive.org/web/20201209214835/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum archivácie=2020-12-09}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cabadaj | titul = Peter | url = http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | dátum archivácie = 2021-10-04 | vydavateľ = Orol Tatranský | odkaz na autora = Peter Cabadaj | url archívu = https://web.archive.org/web/20211004210905/http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf }}</ref>, slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, [[August Strindberg|Strindbergov]] boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] [[Psychoanalýza|psychoanalýzu]]. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]]) o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter-Pavel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=https://www.janfratrik.sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210112012535/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%E2%80%93-1945/|dátum archivácie=2021-01-12}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==Postmoderna <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky [[Postmoderna|postmoderny]] so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] * [[Ľudmila Groeblová]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240223183641/https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y |date=2024-02-23 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] q31acl9mzx28l5eiiilnx92ix3wb56r 8368387 8368359 2026-09-11T20:41:15Z Nelliette 31909 /* Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650){{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}} */ wl, preštylizovane 8368387 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní celkovo aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=[[Historická revue]]|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * sv. [[Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}[[12. storočie|12. storočia]] a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], [[staroslovienčina]] v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom a slovenskom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo aplikovanie prvkov [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty ako ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]], [[Žilinská mestská kniha]] či modlitby ako ''Maria matko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anonym Anonym: Kratšie stredoveké anonymné diela (Maria, matko…) | url = https://zlatyfond.sme.sk/dielo/183/Anonym_Kratsie-stredoveke-anonymne-diela/3 | vydavateľ = zlatyfond.SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = sk}}</ref> V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Podľa niektorých interpretácií ide o použitie slovenského jazyka v západoslovenskej nárečovej forme s využitím českého pravopisu.<ref>Kuchar Rudolf, 2009, Žilinská právna kniha (Preklad Magdeburského práva, Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov), 1., Obrazová príloha, 2., Veda, Bratislava. citovaný in: Julia Dudášová-Kriššáková: Slovenské nárečia ako základ pre výskum najstarších dejín slovenského jazyka z metodologického hľadiska. Rozprawy Komisji Językowej ŁTN, t. LXIV, 2017ISSN 0076-0390e-ISSN 2450-9310 [http://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklight-cd425409-573a-4e3f-94f3-d380f6dd017c]</ref> Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala [[latinčina]] po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala [[dráma]]. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. [[Ján Duchoň]] napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), [[Juraj Lippay]] tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi [[Matej I.|Matejovi Korvínovi]] a [[Osmanská vojna|osmanských vojnách]] zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene|url archívu=https://web.archive.org/web/20210616042959/https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum archivácie=2021-06-16}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť [[Slovania|Slovanov]] a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u a tak sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranoscius. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovanou [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku. Napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahovala 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálne-didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210115205108/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum archivácie=2021-01-15}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne Štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan|url archívu=https://web.archive.org/web/20211117145944/https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum archivácie=2021-11-17}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]]), vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] [[19. storočie|19. storočia]] napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|url archívu=https://web.archive.org/web/20201209214835/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum archivácie=2020-12-09}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cabadaj | titul = Peter | url = http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | dátum archivácie = 2021-10-04 | vydavateľ = Orol Tatranský | odkaz na autora = Peter Cabadaj | url archívu = https://web.archive.org/web/20211004210905/http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf }}</ref>, slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, [[August Strindberg|Strindbergov]] boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] [[Psychoanalýza|psychoanalýzu]]. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]]) o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter-Pavel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=https://www.janfratrik.sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210112012535/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%E2%80%93-1945/|dátum archivácie=2021-01-12}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==Postmoderna <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky [[Postmoderna|postmoderny]] so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa v objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] * [[Ľudmila Groeblová]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240223183641/https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y |date=2024-02-23 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] 84tc8r5w6b66s43ewo234brdxkktr3s 0 98092 8368224 8354214 2026-09-11T12:15:57Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8368224 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zaznamenané meteorologické dáta. Paleoklimatológia je [[Interdisciplinarita|interdisciplinárna]] veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych [[Vedný odbor|vedných disciplín]], ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. [[proxy dáta]], ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadový príkrov|ľadových príkrovov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade ich [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v [[Slnečná energia|slnečnom žiarení]]. S využitím špeciálnych technológií na [[datovanie]] týchto záznamov sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paleoclimatology | url = https://education.nationalgeographic.org/resource/paleoclimatology-RL | vydavateľ = education.nationalgeographic.org | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en|dátum vydania=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=3d edition|titul=Paleoclimatology: reconstructing climates of the quaternary|vydavateľ=Elsevier|rok=2015|miesto=Amsterdam|isbn=978-0-12-386913-5|meno=Raymond S.|priezvisko=Bradley}}</ref> Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Ľadová doba|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia [[Mladší dryas|Mladšieho dryasu]]. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]] počas ktorého vzrástla priemerná povrchová globálna teplota o 5&nbsp;[[Kelvin|K]] až 8&nbsp;K. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paleoclimatology {{!}} Climate Change, Ice Ages, Global Warming {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/paleoclimatology | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 201-05-31}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Paleocene-Eocene Thermal Maximum: A Perturbation of Carbon Cycle, Climate, and Biosphere with Implications for the Future|url=https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-earth-040610-133431|periodikum=Annual Review of Earth and Planetary Sciences|dátum=2011-05-30|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=39|číslo=1|strany=489–516|issn=0084-6597|doi=10.1146/annurev-earth-040610-133431|jazyk=en|meno=Francesca A.|priezvisko=McInerney|meno2=Scott L.|priezvisko2=Wing}}</ref> == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] (1638-1686) definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad tvrdil, že nálezy [[Fosília|fosílií]] morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]] (1726-1797), ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a ponárania.<ref>{{Citácia periodika|titul=James Hutton: The Founder of Modern Geology {{!}} AMNH|url=https://www.amnh.org/learn-teach/curriculum-collections/earth-inside-and-out/james-hutton|periodikum=American Museum of Natural History|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en-US|dátum=2012-07-18}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Napríklad v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] (1635-1703) na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom [[Anglicko|Anglicku]] odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Review and essay: The Geology and Physical Geography of Robert Hooke (1635-1703) The Forgotten Genius: The Biography of Robert Hooke 1653-1703.|url=https://www.researchgate.net/publication/335822051_Review_and_essay_The_Geology_and_Physical_Geography_of_Robert_Hooke_1635-1703_The_Forgotten_Genius_The_Biography_of_Robert_Hooke_1653-1703|dátum=2004-04-15|dátum prístupu=2026-07-27|meno=Keith|priezvisko=Montgomery|periodikum=University of Wisconsin}}</ref> V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do [[Chronostratigrafická tabuľka|geologickej časovej stupnice]]. Zároveň vznikali aj prvé vedecké opisy pravekých [[Biotop|biotopov]] a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archaeology - Excavation, Dating, Artifacts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/archaeology/First-steps-to-archaeology | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Study of Prehistoric Times|url=https://www.jstor.org/stable/2844367|periodikum=The Journal of the Royal Anthropological Institute of Great Britain and Ireland|dátum=1940|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=70|číslo=2|strany=103–146|issn=0307-3114|doi=10.2307/2844367|meno=Harold J. E.|priezvisko=Peake}}</ref> Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO₂ v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate research Foote note|url=https://www.nature.com/articles/s41558-020-00931-5|periodikum=Nature Climate Change|dátum=2020-10|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=10|číslo=10|strany=888–888|issn=1758-6798|doi=10.1038/s41558-020-00931-5|jazyk=en|meno=Bronwyn|priezvisko=Wake}}</ref> [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký [[Botanika|botanik]] a [[geológ]], ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia ako je krupobitie, vietor a [[dážď]] na fosílny záznam. Navyše bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia [[Európa|Európy]] pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacich krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schimper, Karl Friedrich {{!}} Encyclopedia.com | url = https://www.encyclopedia.com/science/dictionaries-thesauruses-pictures-and-press-releases/schimper-karl-friedrich | vydavateľ = www.encyclopedia.com | dátum prístupu = 2026-07-27}}</ref> [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky [[Botanika|botanik]] a [[paleontológ]], navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore [[Paleobotanika|paleobotaniky]], prostredníctvom ktorých sa mu podarilo osloviť aj širšiu verejnosť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Oswald Heer|url=https://www.nature.com/articles/028612e0|periodikum=Nature|dátum=1883-10|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=28|číslo=730|strany=612–613|issn=1476-4687|doi=10.1038/028612e0|jazyk=en}}</ref> Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807{{--}}1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v [[Alpy|Alpách]] k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej [[Ľadová doba|ľadovej doby]]. Avšak, existencia [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]] bola uznaná až v rokoch 1870{{--}}1880.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Louis Agassiz {{!}} Swiss-American Naturalist & Educator {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Louis-Agassiz | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref> [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky [[fyzik]] a [[Chémia|chemik]] [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859{{--}}1927) vo svojej práci "O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu zemského povrchu" (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal [[skleníkový efekt]] oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas rôznych geologických období.<ref>{{Citácia periodika|titul=Svante Arrhenius and the Greenhouse Effect|url=https://www.jstor.org/stable/4314542|periodikum=Ambio|dátum=1997|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=26|číslo=1|strany=2–5|issn=0044-7447|meno=Henning|priezvisko=Rodhe|meno2=Robert|priezvisko2=Charlson|meno3=Elisabeth|priezvisko3=Crawford}}</ref> === 20.{{--}}21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858{{--}}1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860{{--}}1917) vydali medzi rokmi 1901 až 1909 trojzväzkové dielo "Alpy v dobe ľadovej" (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre [[Chronostratigrafická tabuľka|stratigrafické datovanie]] v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albrecht Penck {{!}} German Geomorphologist, Glacial Geologist & Cartographer {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Albrecht-Penck | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2026-03-03}}</ref> V roku 1911 britský [[geológ]] [[Arthur Holmes]] (1890{{--}}1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku [[Hornina|hornín]] a jeho výskum ukázal, že [[kambrium]] sa začalo pred približne 600 miliónmi rokov<ref>{{Citácia periodika|titul=Arthur Holmes: Mantle Convection & Continental Drift|url=https://www.amnh.org/learn-teach/curriculum-collections/earth-inside-and-out/geologist-arthur-holmes|periodikum=American Museum of Natural History|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=en-US|dátum=2012-07-18}}</ref> (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov).<ref>{{Citácia knihy|titul=8 - Ecosystem Engineering in the Fossil Record: Early Examples from the Cambrian Period|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1875306X07800104|vydavateľ=Academic Press|rok=2007-01-01|doi=10.1016/S1875-306X(07)80010-4|strany=163–184C|zväzok=4|edícia=Theoretical Ecology Series|meno=Katherine N.|priezvisko=Marenco|meno2=David J.|priezvisko2=Bottjer}}</ref> [[Súbor:Alfred_Wegener_Die_Entstehung_der_Kontinente_und_Ozeane_1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880{{--}}1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alfred Wegener {{!}} Biography, Theory, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Alfred-Wegener | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | dátum vydania = 2026-04-16}}</ref> Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec [[Martin Schwarzbach]] (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danom odbore a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované.<ref>{{Citácia periodika|titul=Paleoclimatology: Climates of the Past . An introduction to paleoclimatology. Martin Schwarzbach. Translated from the German second edition by Richard O. Muir. Van Nostrand, Princeton, N.J., 1963. xii + 328 pp. Illus. $10.75.|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.144.3619.719.a|periodikum=Science|dátum=1964-05-08|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=144|číslo=3619|strany=719–719|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.144.3619.719.a|jazyk=en|meno=J. W.|priezvisko=Durham}}</ref> Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z [[Proxy dáta|proxy dát]] a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. [[Súbor:Milankovitch_Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. [[Počítačové klimatické modely]] sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže vo všeobecnosti majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických podmienok, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. V modeloch sa ráta s premenami ožiarenia vysokých zemepisných šírok vplyvom [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú zmeny v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] okolo [[Slnko|Slnka]] a smeru zemskej osi v priebehu tisícročí, ktoré startujú aj ukončujú obdobia zaľadnenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milankovitch (Orbital) Cycles and Their Role in Earth's Climate - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/milankovitch-orbital-cycles-and-their-role-in-earths-climate/ | dátum vydania = 2020-02-27 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is a climate model? | url = https://ncas.ac.uk/learn/what-is-a-climate-model/ | vydavateľ = NCAS | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en-GB}}</ref> Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All_palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie...) a historického obdobia – čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Climate reconstruction {{!}} History {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/ | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2024}}</ref> Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[Rádiometrické datovanie|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radiometric dating {{!}} Chemistry {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/ | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2022}}</ref> === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dynamical paleoclimatology: generalized theory of global climate change|url=https://archive.org/details/dynamicalpaleocl2002salt|vydavateľ=Academic Press|rok=2002|miesto=San Diego|isbn=978-0-12-617331-4|edícia=Volume 80 in the International geophysics series|meno=Barry|priezvisko=Saltzman}}</ref> ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2_1855m_ice_core_layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[Ľadové jadro|Ľadové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Changes in environment over the last 800,000 years from chemical analysis of the EPICA Dome C ice core|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S027737910900208X|periodikum=Quaternary Science Reviews|dátum=2010-01|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=29|číslo=1-2|strany=285–295|doi=10.1016/j.quascirev.2009.06.013|jazyk=en|meno=E.W.|priezvisko=Wolff|meno2=C.|priezvisko2=Barbante|meno3=S.|priezvisko3=Becagli}}</ref> * Dáta z ľadových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie oxidu uhličitého a metánu, od ktorých sa odvíja veľkost skleníkového javu.[[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[Kyslík-18|kyslíka-18]] a [[Kyslík-16|kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší kyslík-18 (δ¹⁸O) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný kyslík-16. Pomer medzi kyslíkom-16 a kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a globálny objem ľadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paleoclimatology: The Oxygen Balance - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/earth/earth-observatory/paleoclimatology-the-oxygen-balance/ | dátum vydania = 2005-05-06 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en-US}}</ref> * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z nej odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Výtrus (rozmnožovacie teliesko)|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Palynology {{!}} Definition, Description, & Applications {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/palynology | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2017-12-06}}</ref> * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy ľadu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orbital and Millennial Antarctic Climate Variability over the Past 800,000 Years|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1141038|periodikum=Science|dátum=2007-08-10|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=317|číslo=5839|strany=793–796|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1141038|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=Jouzel|meno2=V.|priezvisko2=Masson-Delmotte|meno3=O.|priezvisko3=Cattani}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The EPICA Dronning Maud Land deep drilling operation|url=https://www.cambridge.org/core/product/identifier/S0260305500259144/type/journal_article|periodikum=Annals of Glaciology|dátum=2014|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=55|číslo=68|strany=355–366|issn=0260-3055|doi=10.3189/2014AoG68A189|jazyk=en|meno=Frank|priezvisko=Wilhelms|meno2=Heinrich|priezvisko2=Miller|meno3=Michael D.|priezvisko3=Gerasimoff}}</ref> ===== Dendroklimatológia ===== Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek z daného regiónu, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov.<ref>{{Citácia periodika|url=https://doi.org/10.1002/wcc.2018.9.issue-3|periodikum=WIREs Climate Change|dátum=2018-05|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=9|číslo=3|issn=1757-7780|doi=10.1002/wcc.2018.9.issue-3}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=A noodle, hockey stick, and spaghetti plate: a perspective on high-resolution paleoclimatology|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/wcc.53|periodikum=WIREs Climate Change|dátum=2010|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=1|číslo=4|strany=507–516|issn=1757-7799|doi=10.1002/wcc.53|jazyk=en|meno=David|priezvisko=Frank|meno2=Jan|priezvisko2=Esper|meno3=Eduardo|priezvisko3=Zorita}}</ref> ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo [[Sediment|sedimentov]]. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie [[Rastliny|rastlín]], [[Živočíchy|živočíchov]], [[Planktón|planktónu]] a [[Peľ|peľu]], ktoré je možné priradiť ku konkrétnemu [[Podnebné pásmo|klimatickému pásmu]]. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických [[Molekula|molekúl]], [[Chemická zlúčenina|chemických zlúčenín]], prvkov a [[Izotop|izotopov]], na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a náraste hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Planetary crusts: their composition, origin and evolution|vydavateľ=Cambridge university press|rok=2009|miesto=Cambridge|isbn=978-0-521-84186-3|edícia=Cambridge planetary science|meno=Stuart Ross|priezvisko=Taylor|meno2=Scott M.|priezvisko2=McLennan}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Palaeozoic oceanic crust preserved beneath the eastern Mediterranean|url=https://www.nature.com/articles/ngeo2784|periodikum=Nature Geoscience|dátum=2016-09|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=9|číslo=9|strany=701–705|issn=1752-0894|doi=10.1038/ngeo2784|jazyk=en|meno=Roi|priezvisko=Granot}}</ref> ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov [[Kyslík|kyslíka]], hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Applications of stalagmite laminae to paleoclimate reconstructions: Comparison with dendrochronology/climatology|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0277379106000850|periodikum=Quaternary Science Reviews|dátum=2006-09|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=25|číslo=17-18|strany=2103–2117|doi=10.1016/j.quascirev.2006.01.034|jazyk=en|meno=Ming|priezvisko=Tan|meno2=Andy|priezvisko2=Baker|meno3=Dominique|priezvisko3=Genty}}</ref> ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty pH, podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], prílivovú aktivitu alebo, s využitím špeciálnej technológie (Advanced Very High-Resolution Radiometer, AVHRR), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Coralline red algae as high-resolution climate recorders|url=https://pubs.geoscienceworld.org/geology/article/36/6/463-466/29761|periodikum=Geology|dátum=2008|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=36|číslo=6|strany=463|issn=0091-7613|doi=10.1130/G24635A.1|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=Halfar|meno2=R.S.|priezvisko2=Steneck|meno3=M.|priezvisko3=Joachimski}}</ref> ===== [[Vzácny plyn|Vzácne plyny]] a pomery izotopov ===== Jednoatomové plyny na pravej strane [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky]] nereagujú chemicky a ích množstvo na Zemi sa nemení. Mení sa iba pomer, koľko ích je rozpustených vo vode a koľko ích ostáva v atmosfére. Rozpustnosť rastie, keď teplota vody klesá. Dá sa tak zistit priemerná teplota oceánov v minulosti, pritom sa užívajú pomery koncentrácií vzácnych plynov a dusíka v ľadových jadrách z Antarktídy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Global ocean heat content in the Last Interglacial|url=https://www.nature.com/articles/s41561-019-0498-0|periodikum=Nature Geoscience|dátum=2020-01|dátum prístupu=2026-08-09|ročník=13|číslo=1|strany=77–81|issn=1752-0908|doi=10.1038/s41561-019-0498-0|jazyk=en|meno=S.|priezvisko=Shackleton|meno2=D.|priezvisko2=Baggenstos|meno3=J. A.|priezvisko3=Menking}}</ref> Meraním koncentrácií Ne, Ar, Kr a Xe v podzemných vodách, ktoré pochádzajú z vrcholu poslednej doby ľadovej (LGM) sa zistilo, že v pásme od južnej šírky 45'''°''' po severnú 35'''°''' bola vtedy teplota nižšia o 5,8&nbsp;K&nbsp;±&nbsp;0,6&nbsp;K.<ref>{{Citácia periodika|titul=Widespread six degrees Celsius cooling on land during the Last Glacial Maximum|url=https://www.nature.com/articles/s41586-021-03467-6|periodikum=Nature|dátum=2021-05|dátum prístupu=2026-08-09|ročník=593|číslo=7858|strany=228–232|issn=1476-4687|doi=10.1038/s41586-021-03467-6|jazyk=en|meno=Alan M.|priezvisko=Seltzer|meno2=Jessica|priezvisko2=Ng|meno3=Werner|priezvisko3=Aeschbach}}</ref> To je kompatibilné s prácou, ktorá užila iba izotopové pomery veľkého množstva vzorkov z takmer celej planéty a zistila, že globálna teplotná anomália sa behom holocénu nemenila a v dobe LGM dosiahla -7 K,<ref>{{Citácia periodika|titul=Globally resolved surface temperatures since the Last Glacial Maximum|url=https://www.nature.com/articles/s41586-021-03984-4|periodikum=Nature|dátum=2021-11|dátum prístupu=2026-08-09|ročník=599|číslo=7884|strany=239–244|issn=1476-4687|doi=10.1038/s41586-021-03984-4|jazyk=en|meno=Matthew B.|priezvisko=Osman|meno2=Jessica E.|priezvisko2=Tierney|meno3=Jiang|priezvisko3=Zhu}}</ref> dva razy toľko, ako sa pomocou biologických proxy súdilo predtým. To je silná indícia, že citlivosť klimatu musí byť vyššia než dosiaľ bežne udávané 3 K pri zdvojnásobeniu koncentrácie CO₂.<ref>{{Citácia periodika|titul=Global warming in the pipeline|url=https://doi.org/10.1093/oxfclm/kgad008|periodikum=Oxford Open Climate Change|dátum=2023-01-01|dátum prístupu=2026-08-09|ročník=3|číslo=1|strany=kgad008|issn=2634-4068|doi=10.1093/oxfclm/kgad008|meno=James E|priezvisko=Hansen|meno2=Makiko|priezvisko2=Sato|meno3=Leon|priezvisko3=Simons}}</ref> Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na hornú vrstvu atmosféry Zeme sa v priebehu roka pohybuje okolo 1325 W/m² až 1420 W/m² v závislosti od toho, či sa Zem nachádza v [[Perihélium|perihéliu]] alebo [[Afélium|aféliu]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[Slnečná aktivita|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0,1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[Povrchová teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak približne len do 0,1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]|dátum=2019-03-29}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]]. Až približne pred 4,6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová syntéza|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov pričom [[Polomer (kružnica)|polomer]] a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku a nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sun - Evolution, Structure, Radiation {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Sun/Evolution | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2026-07-23 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> === Atmosféra === V období [[Vznik Zeme|vzniku Zeme]] bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atmosphere’s Evolution {{!}} Earth and Atmospheric Sciences {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/research-starters/earth-and-atmospheric-sciences/atmospheres-evolution | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en|priezvisko=Levine|meno=Joel S.|dátum vydania=2022}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution of the atmosphere {{!}} History, Composition, Changes, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/evolution-of-the-atmosphere-1703862 | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2020-11-16}}</ref> ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej [[Sopečná činnosť|vulkanickej aktivity]], pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva plynov. Prevládala vodná para (80&nbsp;%), [[oxid uhličitý]] mal podiel okolo 10%, [[oxid siričitý]] 6&nbsp;%, [[Dusík|dusíka]] bolo len 1&nbsp;%. Koľko vodnej pary v atmosfére ostávalo, to závisí od jej teploty, ostatná vypršala na zem.<ref>{{Citácia periodika|titul=Earth's Earliest Atmospheres|url=http://cshperspectives.cshlp.org/lookup/doi/10.1101/cshperspect.a004895|periodikum=Cold Spring Harbor Perspectives in Biology|dátum=2010-10-01|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=2|číslo=10|strany=a004895–a004895|issn=1943-0264|doi=10.1101/cshperspect.a004895|jazyk=en|meno=K.|priezvisko=Zahnle|meno2=L.|priezvisko2=Schaefer|meno3=B.|priezvisko3=Fegley}}</ref> Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo [[Voda|vody]], ktorá tam buď prišla vulkanizmom, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref> Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré sa vyvinuli v tomto prostredí, začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 3,6 – 4 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k znižovaniu [[Kyslosť|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak pred 3,4 miliardami rokov došlo k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík.<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1256717|jazyk=en|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=A Population of Comets in the Main Asteroid Belt|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1125150|periodikum=Science|dátum=2006-04-28|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=312|číslo=5773|strany=561–563|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1125150|jazyk=en|meno=Henry H.|priezvisko=Hsieh|meno2=David|priezvisko2=Jewitt}}</ref> Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidačno-redukčná reakcia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov, je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[Hurónske zaľadnenie|Hurónskeho zaľadnenia,]] ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=4.1 Glacial Periods in Earth’s History|url=https://environmental-geol.pressbooks.tru.ca/chapter/glacial-periods-in-earths-history/|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en-ca|meno=Steve|priezvisko=Earle|periodikum=Environmental Geology}}</ref> Na konci [[Predkambrium|predkambria]] sa veľké množstvo kyslíka dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z [[Blesk|bleskov]] začal vznikať [[ozón]] a [[Ozón|ozónová vrstva]]. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je neustále vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ozone Layer|url=https://ourworldindata.org/ozone-layer|periodikum=Our World in Data|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Lucas|priezvisko2=Rodés-Guirao|meno3=Max|priezvisko3=Roser}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Methane and the CH4 related greenhouse effect over the past 400 million years|url=https://ajsonline.org/article/61771|periodikum=American Journal of Science|dátum=2009-02-01|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=309|číslo=2|strany=97–113|issn=0002-9599|doi=10.2475/02.2009.01|jazyk=en|meno=D.|priezvisko=Beerling|meno2=R. A.|priezvisko2=Berner|meno3=F. T.|priezvisko3=Mackenzie}}</ref> === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992-_Water_vapor_content_in_the_atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO₂)]] a [[Metán|metán (CH₄)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať [[infračervené žiarenie]] z povrchu Zeme v širokých pásmoch okolo vlnových dĺžok 4,26 µm a 15 µm a zasa vyžarovať podľa teploty ovzdušia späť smerom k zemskému povrchu. Toto žiarenie ovzdušia na povrch je prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by priemerná globálna teplota v spodnej atmosfére dosahovala len -18°C. To by viedlo k ďalšiemu ochladzovaniu a následnému globálnemu zaľadneniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the greenhouse effect? - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/climate-change/faq/what-is-the-greenhouse-effect/ | dátum vydania = 2014-09-18 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en-US}}</ref> [[Súbor:Carbon_Dioxide_400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70&nbsp;%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach preto dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo tiež výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Steamy Relationships: How Atmospheric Water Vapor Amplifies Earth's Greenhouse Effect - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/earth/climate-change/steamy-relationships-how-atmospheric-water-vapor-amplifies-earths-greenhouse-effect/ | dátum vydania = 2022-02-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430 ppm ([[Parts per million|častíc na milión]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> a metánu viac ako 1900 ppb ([[Parts per billion|častíc na miliardu]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory, Version 2026-07 | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = X. | priezvisko = Lan | priezvisko2 = Thoning | meno2 = K.W. | priezvisko3 = Dlugokencky | meno3 = E.J.}}</ref> V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000 ppm. Avšak, životné podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v prehistorických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO₂ je veľmi problematický.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holocene Climate Optimum (HCO) {{!}} Science {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/ | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en | dátum vydania = 2019}}</ref> === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, teda približne 75 miliónov gigaton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carbon cycle | url = https://ugc.berkeley.edu/background-content/carbon-cycle/ | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The carbon story | url = https://www.bgs.ac.uk/discovering-geology/climate-change/the-carbon-story/ | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en-GB}}</ref> V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 – 440 megaton CO₂ ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO₂.<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref> Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a kvapalnými [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad Toba na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť katastrofálne udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vyhynutie (biológia)|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] a zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní [[Globálny uhlíkový cyklus|globálneho uhlíkového cyklu]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=IPCC|titul=Summary for Policymakers. In: Climate Change 2023: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Core Writing Team, H. Lee and J. Romero (eds.)]|vydavateľ=IPCC|miesto=Geneva, Switzerland|rok=2023|strany=1-34|url archívu=https://web.archive.org/web/20260726220018/https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|url=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|doi=10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.001|dátum archivácie=2026-07-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supervolcanoes and their enormous eruptions {{!}} Natural History Museum | url = https://www.nhm.ac.uk/discover/what-is-a-supervolcano.html | vydavateľ = www.nhm.ac.uk | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:Pangea_animation_03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo a tieto zmeny mali vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším a zároveň geologicky najmladším [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pangea {{!}} Definition, Map, History, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Pangea | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | dátum vydania = 2026-04-08}}</ref> Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový les|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k silnej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO₂]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate of the Supercontinent Pangea|url=https://www.journals.uchicago.edu/doi/10.1086/648217|periodikum=The Journal of Geology|dátum=1993-03|dátum prístupu=2026-07-27|ročník=101|číslo=2|strany=215–233|issn=0022-1376|doi=10.1086/648217|jazyk=en|meno=Judith Totman|priezvisko=Parrish}}</ref> === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[Milutin Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milutin Milankovitch {{!}} Serbian Mathematician, Geophysicist & Astronomer {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Milutin-Milankovitch | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone [[Zemská os|Zemskej osi]], periodického kolísania výstrednosti eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa výrazne mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na [[zemský povrch]] v oblasti severného polárneho kruhu v letnom období.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milankovitch (Orbital) Cycles and Their Role in Earth's Climate - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/milankovitch-orbital-cycles-and-their-role-in-earths-climate/ | dátum vydania = 2020-02-27 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref> Milankovičova teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v [[Stratosféra|stratosfére]] pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[Čierny uhlík|čierneho uhlíka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr | dátum vydania = 2026-07-14}}</ref> Prítomnosť antropogénnych aerosólových častíc znižuje tempo súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Explainer: How human-caused aerosols are ‘masking’ global warming | url = https://www.carbonbrief.org/explainer-how-human-caused-aerosols-are-masking-global-warming | dátum vydania = 2025-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-GB | meno = Zeke | priezvisko = Hausfather}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols: Small Particles with Big Climate Effects - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/climate-science/aerosols-small-particles-with-big-climate-effects/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The role of reduced aerosol masking from air pollutant emission reductions in recent global warming acceleration (2013–2023)|url=https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.2534130123|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2026-05-26|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=123|číslo=21|strany=e2534130123|doi=10.1073/pnas.2534130123|meno=Xiaochun|priezvisko=Wang|meno2=Shuxiao|priezvisko2=Wang|meno3=Gregory|priezvisko3=Faluvegi}}</ref> === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100&nbsp;% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100&nbsp;% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[Energetická bilancia Zeme|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85&nbsp;% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako [[spätná väzba medzi ľadom a albedom]] (ice-albedo feedback). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo – viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu – zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda – tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice Albedo Feedback|url=https://sk.sagepub.com/ency/edvol/globalwarming/chpt/ice-albedo-feedback|vydavateľ=SAGE Publications, Inc.|rok=2008|miesto=2455 Teller Road, Thousand Oaks California 91320 United States|isbn=978-1-4129-5878-3|doi=10.4135/9781412963893.n323}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref> == Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien == [[Súbor:Mauna_Loa_Carbon_Dioxide_Apr2013_cs.svg|náhľad|Nárast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosféra za posledných 60 rokov podľa meraní meteorologickej stanice na [[Mauna Loa]].]] Aktuálne geologické obdobie, [[holocén]], je najmladšou časťou [[Kvartér|kvartéru]]. Holocén sa začal pred približne 11 700 rokmi po skončení poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadovej]] v období [[Mladší dryas|mladšieho dryasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holocene epoch {{!}} Causes, Effects, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/Holocene-Epoch | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2026-07-18 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Z hľadiska paleoklimatológie je holocén skúmaný predovšetkým s ohľadom na krátkodobé klimatické zmeny a ich vplyv na vývoj ľudských [[Civilizácia|civilizácií]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]]. Na jeho začiatku došlo vplyvom zmeny klimatických podmienok k [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcií]] a celá zdokumentovaná história ľudstva, vrátane modernej podoby civilizácie, sa odohrala v tomto časovom rozmedzí. Holocén je charakteristický dlhodobo stabilnou klímou so zmenami v priemernej globálnej teplote len v rozmedzí +/-0,6°C, čo umožnilo rýchly kultúrny a technologický rozvoj ľudstva.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> [[Súbor:Climate-tipping-points-en.svg|náhľad|Body zlomu klimatického systému Zeme.]] Až do 21. storočia boli klimatické podmienky holocénu ustálené v medziach nového klimatického optima, so zaznamenaným trendom postupného ochladzovania o približne 0,1°C každých tisíc rokov spôsobenom poklesom množstva slnečného žiarenia na [[Severná pologuľa|Severnej pologuli]] a [[Milankovičov cyklus|Milankovičovimi cyklami]]. Tento proces by v prirodzených podmienkach viedol k nástupu novej doby ľadovej o približne 30 000 rokov. Avšak, súčasné [[klimatické zmeny]] spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] poukazujú na opačný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]], ktoré môže podľa [[Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC)|Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)]] presiahnuť až 4°C do konca 21. storočia. Tento nárast v priemernej globálnej teplote by mal rozsiahle devastačné ekonomické, sociologické a environmentálne dopady spojené s faktormi ako sú [[Body zvratu klimatického systému|body zlomu]] a [[Spätná väzba (všeobecne)|spätné väzby]] v [[Klimatický systém|klimatickom systéme Zeme]].<ref name=":1" /> [[Súbor:Global_Temperature_And_Forces.svg|náhľad|Zaznamenaný nárast priemernej globálnej povrchovej teploty v porovnaní so scenárom bez ľuďmi vytvoreného skleníkového efektu od priemyselnej revolúcie.]] Aktuálne sa klimatickým podmienkam charakteristickým pre holocén vzďaľujeme natoľko, že niektorí vedci, ako napríklad holandský laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Paul Josef Crutzen|Paul J. Crutzen]], podporujú zavedenie novej epochy v chronostratigrafickom systéme dejín Zeme – [[Antropocén|antropocénu]]. Ako odôvodnenie prechodu do novej epochy sa uvádzajú aj faktory ako ľudskou aktivitou spôsobená [[Klimatické zmeny|klimatická zmena]], vymieranie druhov, okyslenie oceánov a strata prirodzených [[Biotop|biotopov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The “Anthropocene” epoch: Scientific decision or political statement? | url = https://www.geosociety.org/gsa-today/march-2016/the-anthropocene-epoch-scientific-decision-or-political-statement | vydavateľ = The Geological Society of America | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = Finney | meno = Stanley C. | dátum vydania = 2015 | priezvisko2 = Edwards | meno2 = Lucy E. | edícia = 26 (3-4) | strany = 4-10 | doi = doi: 10.1130/GSATG270A.1.}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The “Anthropocene”|url=https://doi.org/10.1007/3-540-26590-2_3|vydavateľ=Springer|rok=2006|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-540-26590-0|doi=10.1007/3-540-26590-2_3|strany=13–18|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/3-540-26590-2_3|meno=Paul J.|priezvisko=Crutzen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Exceeding 1.5°C global warming could trigger multiple climate tipping points|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.abn7950|periodikum=Science|dátum=2022-09-09|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=377|číslo=6611|strany=eabn7950|doi=10.1126/science.abn7950|meno=David I.|priezvisko=Armstrong McKay|meno2=Arie|priezvisko2=Staal|meno3=Jesse F.|priezvisko3=Abrams}}</ref> Aj keby došlo k okamžitému zastaveniu produkcie [[Emisie skleníkových plynov|emisií skleníkových plynov,]] značné množstvo ľuďmi vyprodukovaného [[Uhlík|uhlíka]] bude v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] detekovateľné aj po tisícročiach. Priemyselné spaľovanie [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] má teda trvalý dopad na [[Klimatické zmeny|klímu]] Zeme a koncentrácie [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]], ktoré sa aktuálne nachádzajú v atmosfére majú potenciál udržať súčasnú globálnu teplotnú anomáliu aj v prípade ak by ihneď došlo ku kompletnému upusteniu od spaľovania fosílnych palív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Irreversible climate change due to carbon dioxide emissions|url=https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.0812721106|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2009-02-10|dátum prístupu=2026-06-01|ročník=106|číslo=6|strany=1704–1709|doi=10.1073/pnas.0812721106|meno=Susan|priezvisko=Solomon|meno2=Gian-Kasper|priezvisko2=Plattner|meno3=Reto|priezvisko3=Knutti}}</ref> Zároveň, existuje možnosť, že pri prekročení určitých [[Body zlomu klimatického systému|bodov zlomu klimatického systému]] môže vzniknúť spätná väzba, ktorá spustí proces samo otepľovania (runaway greenhouse efect). Dlhodobé pôsobenie globálneho otepľovania má potenciál drasticky zmeniť rozloženie [[Podnebné pásmo|klimatických]] a [[Vegetačné pásmo|vegetačných pásiem]], ohroziť existenciu [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcov]] v [[Grónsko|Grónsku]] a na [[Antarktída|Antarktíde]] a spôsobiť značný [[nárast hladiny oceánov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Understanding climate tipping points | url = https://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/FutureEO/Space_for_our_climate/Understanding_climate_tipping_points | vydavateľ = www.esa.int | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | dátum vydania = 2023-12-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What are climate tipping points and how might they affect the UK?|url=https://post.parliament.uk/what-are-climate-tipping-points-and-how-might-they-affect-the-uk/|dátum=2026-05-19|dátum prístupu=2026-07-24|doi=10.58248/RR101|jazyk=en-GB|meno=Jonny|priezvisko=Wentworth|periodikum=UK Parliament}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Vedy o Zemi}} {{Preklad|en|Paleoclimatology|1363538317|de|Paläoklimatologie|268252524}} [[Kategória:Klimatológia]] [[Kategória:Paleontológia]] gsty9cp50afp2x3nt5z4dz8m8bnr7sa 0 110010 8368431 8117197 2026-09-12T01:21:18Z ~2026-49248-17 305082 /* Galéria */ 8368431 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD |Názov=Neberte nám princeznú |Poster= |Poster_size= |Originál= |Žáner=rozprávka, muzikál |Krajina=[[Česko-Slovensko]] |Rok=[[1981]] |Dátum uvedenia=[[27. december]] [[1981]] |Dĺžka=56 |Jazyk=[[slovenčina|slovenský]] |Rozpočet= |Zárobok= |Spoločnosť=[[Česko-slovenská televízia]] |Réžia=[[Martin Hoffmeister]] |Scenár=[[Alta Vášová]] <br /> Martin Hoffmeister |Hudba= Dežo Ursíny |Produkcia=Karel Dvořák |Obsadenie2 = [[Marika Gombitová]] ako Katka<br/>[[Miroslav Žbirka]] ako Katkin priateľ<br />[[Marie Rottrová]] ako Katkina mama<br />[[Luděk Sobota]] ako Katkin otec<br />[[Petr Nárožný]] ako riaditeľ detského domova<br />Matúš Cinzer <br />Ľudovít Tóth <br />Jozef Vrábel <br /> |csfd_id=26090 }} '''''Neberte nám princeznú''''' je [[Slovensko|slovenský]] televízny [[muzikál]] z roku [[1981]]. Hlavné úlohy v ňom stvárnili [[Marika Gombitová]] (Katka) a [[Miroslav Žbirka|Miro Žbirka]] (Katkin priateľ) a [[Marie Rottrová]] (Katkina mama). Hudbu k filmu zložil [[Dežo Ursiny]], texty napísal [[Ján Štrasser]], film režíroval [[Martin Hoffmeister]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Liberec-Veleslavinova-183-11.jpg|Vila Katky a jej rodičov (v skutočnosti Vila JUDr. Reinharda Turnwalda v [[Liberec|Liberci]]) Súbor:Schloss zinkovy nord.jpg|Domov mládeže (v skutočnosti [[Zámok Žinkovy]]) </gallery> ==Soundtrack== Soundtrack k filmu nahral v roku [[1980]] Dežo Ursiny so skupinou Pavla Daněka. Piesne k filmu naspievali [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]] a [[Marie Rottrová]]. [[Soundtrack]] vyšiel až 20 rokov po uverejnení filmu (a 6 rokov po smrti Deža Ursínyho) v roku 2001 na CD od vydavateľstva BMG. ===Zoznam skladieb=== # [[Marika Gombitová]] – „Dieťa z dobrej rodiny“ # Marika Gombitová, [[Miroslav Žbirka]] – „Dieťa z dobrej rodiny II.“ # Miroslav Žbirka – „Dvaja“ # [[Marie Rottrová]] – „Som taká, aká som“ # Marika Gombitová – „Šaty“ # Miroslav Žbirka – „To ste vy!“ # Marika Gombitová – „Svitá“ # (spievajú deti) – „Rozhádzané postele“ # (spievajú deti a učiteľky) – „Čo nám už rukami prešlo detí“ # Marie Rottrová, Miroslav Žbirka – „Hľadá sa dievča z dobrej rodiny“ # Marika Gombitová – „Budem tu s vami“ # Marika Gombitová – „Trochu tuším, trochu viem“ # Marie Rottrová – „Teraz pekne pôjdeš domov!“ # Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Marie Rottrová – „Tri slová“ === Obsadenie === * [[Dežo Ursiny]] – [[gitara]], [[zbor]] * [[Pavel Daněk]] – [[basgitara]], [[zbor]] * [[Martin Karvaš]] – [[klávesy]], [[zbor]] * [[Ľubomír Stankovský]] – [[bicie]], [[perkusie]], [[zbor]] * [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Marie Rottrová]] – sóloví speváci ==Divadelná verzia== V septembri [[2006]] bola uvedená divadelná verzia muzikálu v réžii [[Ján Ďurovčík|Jána Ďurovčíka]]. V úlohe Katky sa predstavili [[Lucia Molnárová (herečka)|Lucia Molnárová]], [[Mirka Partlová]], [[Nela Pocisková]], Mira hrá [[Martin Kaprálik]], [[Ján Koleník]], [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]. {{Dežo Ursiny}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1981]] [[Kategória:Česko-slovenské filmy]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Slovenské muzikály]] [[Kategória:Detské muzikály]] kq7yg38d03pqhpti6vmnzxtggwdalzq 8368432 8368431 2026-09-12T01:28:46Z ~2026-49248-17 305082 /* Galéria */ 8368432 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD |Názov=Neberte nám princeznú |Poster= |Poster_size= |Originál= |Žáner=rozprávka, muzikál |Krajina=[[Česko-Slovensko]] |Rok=[[1981]] |Dátum uvedenia=[[27. december]] [[1981]] |Dĺžka=56 |Jazyk=[[slovenčina|slovenský]] |Rozpočet= |Zárobok= |Spoločnosť=[[Česko-slovenská televízia]] |Réžia=[[Martin Hoffmeister]] |Scenár=[[Alta Vášová]] <br /> Martin Hoffmeister |Hudba= Dežo Ursíny |Produkcia=Karel Dvořák |Obsadenie2 = [[Marika Gombitová]] ako Katka<br/>[[Miroslav Žbirka]] ako Katkin priateľ<br />[[Marie Rottrová]] ako Katkina mama<br />[[Luděk Sobota]] ako Katkin otec<br />[[Petr Nárožný]] ako riaditeľ detského domova<br />Matúš Cinzer <br />Ľudovít Tóth <br />Jozef Vrábel <br /> |csfd_id=26090 }} '''''Neberte nám princeznú''''' je [[Slovensko|slovenský]] televízny [[muzikál]] z roku [[1981]]. Hlavné úlohy v ňom stvárnili [[Marika Gombitová]] (Katka) a [[Miroslav Žbirka|Miro Žbirka]] (Katkin priateľ) a [[Marie Rottrová]] (Katkina mama). Hudbu k filmu zložil [[Dežo Ursiny]], texty napísal [[Ján Štrasser]], film režíroval [[Martin Hoffmeister]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Liberec-Veleslavinova-183-11.jpg|Vila Katky a jej rodičov (v skutočnosti Vila JUDr. Reinharda Turnwalda v [[Liberec|Liberci]]) Súbor:Schloss zinkovy nord.jpg|[[Detský domov]] (v skutočnosti [[Zámok Žinkovy]]) </gallery> ==Soundtrack== Soundtrack k filmu nahral v roku [[1980]] Dežo Ursiny so skupinou Pavla Daněka. Piesne k filmu naspievali [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]] a [[Marie Rottrová]]. [[Soundtrack]] vyšiel až 20 rokov po uverejnení filmu (a 6 rokov po smrti Deža Ursínyho) v roku 2001 na CD od vydavateľstva BMG. ===Zoznam skladieb=== # [[Marika Gombitová]] – „Dieťa z dobrej rodiny“ # Marika Gombitová, [[Miroslav Žbirka]] – „Dieťa z dobrej rodiny II.“ # Miroslav Žbirka – „Dvaja“ # [[Marie Rottrová]] – „Som taká, aká som“ # Marika Gombitová – „Šaty“ # Miroslav Žbirka – „To ste vy!“ # Marika Gombitová – „Svitá“ # (spievajú deti) – „Rozhádzané postele“ # (spievajú deti a učiteľky) – „Čo nám už rukami prešlo detí“ # Marie Rottrová, Miroslav Žbirka – „Hľadá sa dievča z dobrej rodiny“ # Marika Gombitová – „Budem tu s vami“ # Marika Gombitová – „Trochu tuším, trochu viem“ # Marie Rottrová – „Teraz pekne pôjdeš domov!“ # Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Marie Rottrová – „Tri slová“ === Obsadenie === * [[Dežo Ursiny]] – [[gitara]], [[zbor]] * [[Pavel Daněk]] – [[basgitara]], [[zbor]] * [[Martin Karvaš]] – [[klávesy]], [[zbor]] * [[Ľubomír Stankovský]] – [[bicie]], [[perkusie]], [[zbor]] * [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Marie Rottrová]] – sóloví speváci ==Divadelná verzia== V septembri [[2006]] bola uvedená divadelná verzia muzikálu v réžii [[Ján Ďurovčík|Jána Ďurovčíka]]. V úlohe Katky sa predstavili [[Lucia Molnárová (herečka)|Lucia Molnárová]], [[Mirka Partlová]], [[Nela Pocisková]], Mira hrá [[Martin Kaprálik]], [[Ján Koleník]], [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]. {{Dežo Ursiny}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1981]] [[Kategória:Česko-slovenské filmy]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Slovenské muzikály]] [[Kategória:Detské muzikály]] 0oh5iqqqs0t7mp97sh86iah3eqikl5j 0 111367 8368311 8288912 2026-09-11T16:59:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368311 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Gdańsk, Poland (Unsplash GikVY KS9vQ).jpg|náhľad|Poker]] '''Hazardná hra''' je hra, v ktorej sa hazarduje s peniazmi, životom, zdravím… Obvykle ide o hazard s peniazmi. Hazardné hry môžu byť také, že všetci hráči (ak nepodvádzajú) majú rovnaké šance na výhru, ale šance môžu byť aj asymetrické. V princípe každú hru možno hrať o peniaze, takže každá hra sa môže stať hazardnou hrou. Niekedy sa za hazardné hry považujú iba také hry, v ktorých záleží iba alebo hlavne na náhode a nezáleží alebo iba minimálne záleží na hráčskom umení hráčov. Obvykle sa za hazardné hry pokladajú také hry, ktorých prvotným cieľom a hlavným princípom je hra o peniaze: * [[poker]] * [[blackjack]], [[oko]] * [[kocky]] * [[ruleta]] * [[peňažné hracie automaty]] * [[mariáš]] * [[taroky]] Osobitným druhom hazardných hier sú hry organizované štátom alebo štátom licencovanou inštitúciou: * [[bingo]] * [[lotéria]] * [[loto]] * [[keno]] * [[tipovanie športových výsledkov]] V niektorých štátoch sú hazardné hry zakázané, vo väčšine štátov sú pravidlá prevádzkovania hazardných hier upravené zákonom a ich prevádzkovateľ musí mať príslušnú licenciu. Na Slovensku je hranie hazardných hier zakázané do 18 rokov. Legálne hazardné hry prevádzkuje [[kasíno]] alebo [[Stávková kancelária|stávkové kancelárie]]. Hazardnou hrou, kde sa hazarduje so životom, je napríklad: [[ruská ruleta]] == Hazardné hry a výplatný pomer (RTP) == Výplatný pomer (aj výplatný percentuálny podiel, RTP - návrat k hráčovi) hazardnej hry je dlhodobá štatistická miera celkových vyhraných peňazí vydelená celkovými vyťaženými peniazmi. Opačný výplatný pomer je okraj domu. Okraj domu sa vypočíta ako 100 % mínus výplatný pomer. Ak je výplata 95 %, okraj domu je 100 % - 95 % = 5 %. === Výplatný pomer rulety === V európskej rulete pravdepodobnosť výhry pri stávke na čiernej farbe je 18 čiernych čísiel vydelených celkovo 37 číslicami (nezabudnite na nulu). Platba je 2-násobná. Výplatný pomer rulety je potom 2 x 18/37 = 0,973 = 97,3 %. Okraj domu je potom 100 % - 97,3 % = 2,7 %. Ruleta je nastavená tak, aby mala rovnaký RTP pre všetky druhy stávok (farba, číslo atď.). === Blackjack RTP === Keďže pravidlá [[blackjack]] sa môžu líšiť od kasína po kasíno, očakáva sa, že Výhernosť "stratégie" podľa RTP sa môže líšiť. Všeobecne platí, že blackjacková hra s využívanou základnou stratégiou prináša očakávaný RTP vo výške približne 99,5 %. V živom on-line blackjacku sa očakáva očakávaný RTP, keď predajca zaoberá kartami z balíčka. RTP v tomto prípade je zvyčajne medzi 95 % a 102 %. Využívajú to čítačky kariet - hráči, ktorí odhadujú aktuálny RTP blackjackovej balíčky a pokúšajú sa staviť vysoko, ak je RTP viac ako 100 %, aby dosiahli dlhodobý zisk. Na druhej strane kasína majú aj prostriedky na detekciu takýchto čítačiek kariet a zabraňujú im ďalej hrať. === Percento výplaty výherných automatov === RTP slotov je zvyčajne medzi 92 % a 99 %. Percento výplat vo výherných automatoch je určené symbolmi na virtuálnych valcoch, výplatnou tabuľkou a inými špecifickými pravidlami platnými pre každú jednotlivú hru. Ak ste zvedaví, ktoré sloty majú najvyšší RTP. === Percento výplaty z hry a percento výplaty zo systému stávkovania === Je veľmi dôležité uvedomiť si, že percento výplat vyjadruje očakávanú výplatu z jedného kola hry. Predpokladajme, že vsadíte 100 dolárov na ruletu a vyhráte 1200 dolárov. Potom budete pokračovať v hraní a stávky 12-krát 100 dolárov = 1200 dolárov. RTP musí byť použitý samostatne na každom hernom kole. Očakávaný štatistický výsledok kasína v tomto prípade by bol: (100 USD + 1200 EUR) * (100 % - 97,3 %) = 1300 USD * 2,7 % = 35,1 USD Upozorňujeme, že 97,3 % je RTP rulety. Ak budete pokračovať v hraní s predchádzajúcimi výhierkami, mali by ste očakávať, že stratíte viac ako predtým deklarovaný dom okraj hry. Väčšina hráčov stáva stávky z predchádzajúcich výhier znovu a znovu. Ak chcete byť inteligentným hráčom, musíte rozlišovať medzi RTP hry (ktorá sa vzťahuje len na jedno kolo hry) a percento výplaty vášho stávkového systému. Váš stávkový systém je určený tým, ako hráte počas celého pobytu v kasíne. Zahŕňa výber hry a jej variantu / nastavenia, pravidlá pre veľkosť stávok a rozhodnutie o tom, kedy prestať hrať. Definujeme RTP systému stávkovania ako: Pomer celkových výhier od víťazov k čistým stratám ostatných hráčov, ktorí neboli šťastní. Majte na pamäti, že niektoré webové stránky vymieňajú tieto dve definície. Ich definícia hry RTP môže mať falošný dojem, že hráči štatisticky strácajú len malú časť svojich peňazí (rovnako ako domáca hranica hry). Zvyšok peňazí by sa mal potom rozdeliť medzi víťazov. V skutočnosti - ak hráči umiestnia stávky z predchádzajúcich výhier, strácajú viac. RTP slabého systému stávkovania môže klesnúť oveľa pod 50 %. Aj pre blackjack - hru s 99,5 % RTP. Ako uvidíte, RTP horších stávkových systémov je takmer 0 %. Optimálny systém stávkovania je ten, ktorý má ten istý RTP ako hral. Aby ste to dosiahli, musíte sa vyhnúť umiestneniu stávok z predchádzajúcich výhier. Teoreticky najjednoduchší spôsob, ako to dosiahnuť, je zaúčtovať celý svoj rozpočet do jedného kola. Potom staviť all-in, kým nestratíte alebo nevyhráte uspokojivé množstvo peňazí. Ruleta je veľmi dobrá hra pre tento systém, pretože si môžete vybrať šance na vašu stávku. Predpokladajme, že máte $ 100 na hranie a $ 900 vo vašom bankoku vás uspokojí. Umiestnenie 100 dolárov na štvorcový (4 čísla) je takmer optimálna stratégia v tomto prípade. Budete buď opustiť kasíno s pekným množstvom peňazí, alebo bez 100 USD, ale vaše šance sú celkom spravodlivé. Najväčšou nevýhodou tohto prístupu je, že budete hrať len veľmi krátko. === odchýlka / nestálosť hazardných hier === Jednoducho povedané, [[variance]] hry určuje, ako rýchlo sa váš bankroll mení pri hraní hry. Pri hraní hry s nízkymi rozdielmi vyhráte malé výhry pomerne často. V tomto prípade sa váš bankroll zmení pomerne rovnomerne (nešťastne zvyčajne smerom nadol). V prípade hry s vysokou mierou rozdielov stratíte prevažnú väčšinu kôl, ale keď vyhráte, vyhráte vysoko. Postupné drop-downy sú z času na čas nahradené veľkým ziskom. == História hazardných hier == === 3000 pred Kr. – 600 pred Kr. === História hazardných hier je spojená s existenciou ľudstva a jej presný začiatok je ťažké určiť. Či už sme hovoríme o moderných spoločnostiach alebo [[pravek]]u, ľudia vždy prejavovali prirodzenú túžbu riskovať a hľadať odmenu. Preto historici predpokladajú, že hazardné hry sú prítomné už od dávnych čias. V obdobiach, keď bolo len málo možností zábavy, je prirodzené, že naši predkovia vymysleli rôznorodé spôsoby, ako si krátiť dlhé noci a studené zimy. Hazardné hry sú typom aktivity, kde je jednoznačne možné určiť víťaza a porazeného, a preto sa stali ideálnou zábavou v pravekých dobách, keď boje o dominanciu, moc a víťazstvo boli v popredí. Hazardné hry rýchlo získali popularitu ako činnosť spájaná s konzumáciou [[alkohol]]u a hojným stolovaním. [[Monarchia|Monarchovia]] a [[cisár]]i boli známi tým, že míňali svoje bohatstvo na túto novú obľúbenú formu zábavy. Vznik mincí v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] (dnešné [[Turecko]]) výrazne oživil atmosféru hazardných hier a pridal im väčšiu vzrušujúcu hodnotu. Očakávanie pred odhalením výsledku, uvoľňovanie [[dopamín]]u a túžba hrať znova a znova... Je fascinujúce si uvedomiť, že pravekí ľudia sa od nás veľmi nelíšili. Hazardné hry majú významnú úlohu pri pochopení starovekých spoločností, pretože nezáleží na časti ľudskej histórie, na ktorú sa pozrieme, vždy nájdeme dôkazy o súvislostiach s hazardnými hrami. Napriek tomu, že je ťažké poskytnúť konkrétne dáta o začiatkoch hazardných hier, ich prítomnosť je evidentná vo veľkej časti kultúrnych a historických záznamov. Od egyptských „Senet hier“ a gréckych a rímskych kociek až po vznik kasín v 17. storočí a moderné online kasína, hazardné hry sa vyvíjali a prispôsobovali rôznym spoločenským a technologickým zmenám. [[Súbor:Pompeii - Osteria della Via di Mercurio - Dice Players.jpg|náhľad|Hráči kociek. Rímska freska v [[Pompeje|Pompejách]].]] Najstarší dôkaz o kockách sa našiel v egyptskej hrobke. Dôkazy tiež naznačujú, že v období 3000 rokov pred Kristom sa v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] používala šesťstranná hracia kocka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the Design of Dice Evolved Over Time|url=http://www.atlasobscura.com/articles/dice-evolution-fate-fairness-archaeology|vydavateľ=Atlas Obscura|dátum vydania=2018-02-06|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en}}</ref> Okolo roku 1000 pred Kristom sa herne stali obľúbenou zábavou pre ľudí a cisári často míňali verejné zdroje na hazardné hry a pitie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Gambling – Gaming & Wagers in Ancient Rome|url=https://www.roulettesites.org/blog/history-of-gambling/roman-gambling.php|vydavateľ=www.roulettesites.org|dátum prístupu=2023-07-02}}</ref> Prvé mince sa začali raziť v Lýdii, ktorá sa nachádza v dnešnom Turecku. To je začiatok používania mincí na hazardné hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Oldest Coins in the World|url=https://www.historyhit.com/the-oldest-coins-in-the-world/|vydavateľ=History Hit|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en-GB}}</ref> === 500 – 1541 === Počas 5. storočia nášho letopočtu bola v [[Konštantínopol]]e obľúbená hazardná hra, kde sa používal [[hrací automat]] s motívom [[Dostihy|konských dostihov]]. Ľudia si mohli staviť na to, ktorá guľôčka sa dostane z hornej časti stroja do dolnej najrýchlejšie. Stroj mal vo vnútri mnoho skrytých dráh, takže hádanie záviselo výlučne od náhody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gambling Machine with Scenes of Chariot Racing. Multaka in 4 Berlin museums|url=https://universes.art/en/specials/multaka-berlin/mariam-bachich/06|vydavateľ=universes.art|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en-US}}</ref> Prvé dôkazy o kartách sa nachádzajú v starovekej Číne z 9. storočia nášho letopočtu. Čínsky spisovateľ v jednom zo svojich diel uvádza, že princezná [[Tong Čeng]] z dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] hrala „listovú hru“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Origins of the Chinese Leaf Game {{!}} 2min snip from Stuff You Should Know|url=https://share.snipd.com/chapter/6be69cd9-b388-480b-a61b-772b08b48480|vydavateľ=The Origins of the Chinese Leaf Game {{!}} 2min snip from Stuff You Should Know|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en}}</ref> V 14. storočí hra s názvom kocky sa spomína v [[Canterburské poviedky|Canterburských poviedkach]], zbierke príbehov anglického básnika [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]]. Pomerne komplikované pravidlá tejto hry boli v 19. storočí zjednodušené a vznikla hra, ktorú dnes poznáme pod názvom kocky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=It All Started With… The Origin of Craps, or How Dice Found Its Way to the Casino|url=https://betiton.medium.com/it-all-started-with-the-origin-of-craps-or-how-dice-found-its-way-to-the-casino-f1721e05d912|dátum vydania=2021-06-23|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> Prvý známy predchodca [[blackjack]]u, španielsky [[Trente-un]], je spomínaný kňazom. Neskôr sa o tejto hre zmienil aj [[Miguel de Cervantes|Miguel de Cervantes Saavedra]] v roku 1570. Predtým, ako sa z [[Vingt-et-un]] vyvinul blackjack, ktorý si získal veľkú popularitu v 18. storočí, sa hralo aj niekoľko skorších verzií blackjacku, napríklad francúzsky Quinze a taliansky [[Sette e Mezzo]]. V 16. storočí nášho letopočtu je napísaná ''Liber de Ludo Aleae'' („Kniha o hazardných hrách“). Táto kniha sa často uvádza ako jeden z pilierov [[Teória pravdepodobnosti|teórie pravdepodobnosti]]. Okrem toho sa považuje za jednu z prvých príručiek o hazardných hrách svojho druhu. Zákon o zakázaných hrách z roku 1541 robí hazardné hry v [[Anglicko|Anglicku]] v podstate nezákonnými. Kráľ [[Henrich VIII.]] sa obával, že športy a hry, ako sú misky, [[tenis]], kocky a karty, odvádzajú pozornosť mužskej populácie od ich vojenských povinností, a zákon bol výsledkom týchto obáv. Niektoré časti tohto zákona platili až do zákona o hazardných hrách z roku 1845, zatiaľ čo zákon o stávkach a hrách z roku 1960 revidoval ostatné časti. == Online hazardné hry == [[Internet]] otvoril prístup k novým druhom hazardných hier.<ref>{{Citácia periodika|titul=iGaming: What is Online Gambling, Trends, and Future Prospects|url=https://4h.agency/everything-else/tpost/a2ptiv75n1-igaming-what-is-online-gambling-trends-a|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=4h.agency}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Gambling Marketing Strategies and the Internet: What Do We Know? A Systematic Review|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7952992/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Technologické pokroky zmenili zvyky stávkovania rovnako, ako videoloterijné terminály, keno a škrabacie žreby zmenili herný priemysel v 20. storočí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Online casino au Archives|url=https://www.rishinanda.co.in/category/online-casino-au/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.rishinanda.co.in|url archívu=https://web.archive.org/web/20251018180344/https://www.rishinanda.co.in/category/online-casino-au/|dátum archivácie=2025-10-18}}</ref> Hazardné hry sa stali jedným z najpopulárnejších a najziskovejších druhov podnikania na internete. V roku 2007 Komisia pre hazardné hry [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] oznámila, že obrat hazardného priemyslu prekročil 84 miliárd libier. To je čiastočne spojené so širokou škálou hazardných hier dostupných pre rôzne typy ľudí. V článku Darrena R. Christensen, Nikki A. Dowling, Aluna S. Jackson a Shaina A. Thomasa sa uvádza, že prieskum uskutočnený v Austrálii ukázal, že najbežnejšími formami hazardných hier sú lotérie (46,5 %), keno (24,3 %), okamžité škrabacie žreby (24,3 %) a elektronické výherné automaty (20,5 %). Webové stránky online hazardu tiež začali najímať celebrity ako ambasádorov svojich značiek, napríklad Mike Tyson, Cristiano Ronaldo, Conor McGregor a Peter Crouch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Revealed: star football pundits promote World Cup gambling despite ban|url=https://www.theguardian.com/football/2022/nov/20/revealed-star-football-pundits-promote-world-cup-gambling-despite-ban#:~:text=Former%20England%20striker%20Crouch%20is,donated%20to%20the%20charity%20Stonewall.|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.theguardian.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=High Us Online Casinos Where You Presumably Can Play In 2023|url=https://www.nagoya-denki.net/archives/5372|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.nagoya-denki.net}}</ref> Existuje množstvo online kasín, kde sa môžete hrať také hazardné hry ako ruleta, blackjack, pachinko, bakkara a mnohé ďalšie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Temple of Games|url=https://templeofgames.com/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=templeofgames.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Top 10 Best Online Casinos in Ireland - irish Casino Sites 2025|url=https://massiveattack.ie/online-casinos/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=massiveattack.ie|url archívu=https://web.archive.org/web/20251114200652/https://massiveattack.ie/online-casinos/|dátum archivácie=2025-11-14}}</ref> V týchto hrách sa hrá proti „kasínu“, ktoré zarába peniaze, pretože pravdepodobnosti sú na jeho strane. Peniaze na hazardné hry na internete môžu pochádzať z kreditnej karty, elektronického šeku, certifikovaného šeku, peniazového prevodu, bankového prevodu alebo kryptomeny. Zvyčajne si hráči vložia prostriedky na účet spoločnosti ponúkajúcej online hazard, stávkujú alebo hrajú jej hry a potom vyplácajú výhry. Rôzne služby elektronických peňazí ponúkajú účty, z ktorých je možné dobíjať účty pre hazard na internete. Vo svete online hier, kde sú osobné a finančné údaje dostupné len niekoľkými kliknutiami, bezpečnosť a spoľahlivosť sú hlavnými prioritami pre hráčov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nové Bezpečnostné Opatrenia a 24/7 Zákaznícka Podpora pre Hráčov|url=https://hraexpert.net/nove-bezpecnostne-opatrenia-v-grand-mondial/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=hraexpert.net}}</ref> Postoj hráčov k stránkam hrá dôležitú úlohu pri online nákupoch a lojalite zákazníkov. Nedostatok dôvery v platobné systémy a bezpečnosť je hlavným dôvodom odmietnutia online hazardu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Navigating iGaming Payments Challenges: Key Insights and Solutions|url=https://corytech.com/default/igaming-payments-challenges-top-issues-and-how-corytech-solves-them|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=corytech.com}}</ref> V značnej miere nekontrolované elektronické prevody peňazí, typické pre online hazard, používajú zločinecké skupiny na pranie veľkých súm peňazí. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Hry]] [[Kategória:Hazardné hry| ]] tatan08jelton6vf3ec6trjxrgvaysv 0 115018 8368299 7462086 2026-09-11T16:20:58Z Gitanes232 142243 wl 8368299 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Ivan Alexander.jpg|náhľad|Ivan Alexander]] '''Ivan Alexander''' alebo '''Ján Alexander''' ([[bulharčina|po bulharsky]] ''Иван Александър'' – † [[17. február]] [[1371]]) bol v rokoch [[1331]]/[[1332]] až [[1371]] [[Bulharsko|bulharský]] [[cár]]. Lovečského [[Despota (titul)|despotu]] vyhlásili za panovníka v roku [[1331]], potom ako bol z krajiny vyhnaný cár [[Ivan Stefan]]. Prvé desaťročie vlády cára Ivana Alexandra, pokrvného príbuzného svojho predchodcu cára [[Ivan Šišman|Ivana Šišmana]] sa nieslo v znamení bojov proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Dobyl niekoľko pevností v [[Trácko|Trácku]] a [[Rodopy|Rodopách]]. V lete roku [[1332]] bulharská armáda vyhrala [[Bitka pri Rusokastre|bitku pri meste Rusokastro]] (na juhu krajiny) a byzantský panovník Vasilev bol prinútený podpísať mierovú zmluvu. Vzťahy medzi Byzanciou a Bulharskom neboli dobré a Bulharsko sa zamiešalo do [[občianska vojna|občianskej vojny]] v Byzancii v rokoch [[1341]]–[[1347]]. Aj vzťahy so [[Srbsko]]m sa zhoršili. Cár Ivan Alexander za svojej vlády takmer stratil územie [[Dobrudža|Dobrudžského]] regiónu, keď si neudržal podporu miestnej šľachty a despoti na juhozápade krajiny bojovali medzi sebou. Opakované bitky s Byzantíncami vyprázdňovali štátnu pokladnicu a ničili ekonomiku krajiny. V tom čase sa vo Vidine sa konala korunovácia. Ivan Sracimir, prvorodený syn Ivana Alexandra, bol korunovaný za cára. == Postup Osmanskej ríše == Tento stav využila [[Osmanská ríša]] a začala expanziu na [[Balkán]]. V roku [[1352]] dobyli pevnosť [[Cimpe]] a obsadzovali juhovýchodnú časť krajiny. Cár Ivan Alexander bol proti týmto nájazdom úplne bezmocný a nebol schopný postaviť proti Turkom vhodnú armádu. O dva roky neskôr Turci pokračovali v postupe. V bojoch padol druhý syn Ivana Alexandra, [[Michail Asen]]. Od roku [[1354]] boli boje medzi Bulharmi a Turkami častejšie. Cár sa beznádejne snažil odvrátiť nebezpečenstvo diplomaciou a vstupom do krátkodobých zväzov so susednými krajinami. V roku [[1355]] sa syn byzantského panovníka [[Andronik V. Paleolog]] oženil s dcérou cára Ivana Alexandra – Keracou. V zápisnici zo svadby čítame: „''Táto svadba bude výhodná pre kresťanov: Bulharov a Byzantíncov a nešťastím pre Turkov: pohanov.''“ Zväz medzi týmito dvoma kresťanskými štátmi však nebol taký silný, aby odvrátil vojská sultána [[Murad]]a. V roku [[1364]] Turci napadli Byzantskú ríšu. Tá ich nátlak nevydržala a utrpela porážku. Teraz Turkom stálo v ceste do strednej Európy už iba Bulharsko. Bulharský cár nemohol proti dobre vyzbrojenej osmanskej armáde postaviť žiadnu armádu a panovníci zo susedných kresťanských krajín cárovi odmietli pomoc, takže Murad obsadil takmer celú oblasť Trácka. Mierová zmluva, ktorú cár podpísal iba spomalila turecký postup. Ivan Alexander sa ešte snažil spolu s Byzantíncami bojovať a získať späť pevnosti pri Čiernom mori. Neskôr bola krajina napadnutá aj z druhej strany – uhorský kráľ obsadil oblasť severozápadného Bulharska. V tejto situácii cára Ivana Alexandra na začiatku roku [[1371]] umrel. == Kultúra == Cár Ivan Alexander dal postaviť viaceré kostoly a kláštory, vrátane vzdelávacieho centra vo [[Veliko Tărnovo (mesto)|Velikom Tărnove]]. Z tohto obdobia sa zachovali rukopisy ''Londýnske evanjelium'' a ''Vatikánsky prepis kroniky kláštorov''. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ivan Alexander of Bulgaria}} {{Vládca | Štát = [[Bulharsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Titul = [[cár]] | Od = [[1331]]| Do = [[1371]]| Predchodca = [[Michail Šišman]] | Meno = Ivan Alexander | Nástupca = [[Ivan Šišman]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia v 1371]] [[Kategória:Cári Bulharska]] gjddwa6dj7jd1bvzievznywwdvy8c6i 0 117532 8368443 8257992 2026-09-12T03:18:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368443 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Clipeus Helios Terme.jpg|thumb|Hélios]] '''Hélios''' alebo '''Helios''' ({{grc|Ἥλιος}} - Hélios, latiniz. ''Helius'', {{lat|[[Sol]]}}) v starogréckej mytológii syn [[Titan (mytológia)|Titana]] [[Hyperión (boh)|Hyperiona]] a jeho manželky [[Theia|Theie]], boh a zosobnenie Slnka. Jeho meno sa latinizuje aj ako '''Helius''' a často sa mu dávajú epitetá ''Hyperion'' („ten, ktorý je hore") a Faethón („žiarivý") Hélios je v umení často zobrazovaný so žiarivou korunou a jazdiaci po oblohe na voze ťahanom koňmi. Bol strážcom prísahy a tiež bohom zraku. Hoci bol Hélios v klasickom Grécku relatívne menej významným božstvom, jeho uctievanie sa v neskorej antike dostalo do popredia vďaka jeho stotožňovaniu s viacerými hlavnými slnečnými božstvami rímskeho obdobia, najmä s [[Apolón|Apolónom]] a [[Sol|Solom]]. [[Staroveký Rím|Rímsky cisár]] [[Julián (cisár)|Julián]] urobil z Hélia ústredné božstvo svojho krátkodobého oživenia tradičných rímskych náboženských praktík v [[4. storočie|4. storočí]] po Kr. Bol bratom [[Seléné]], bohyne Mesiaca. Býval na východnom brehu [[Okeanos|Okeana]] v skvelom paláci, z ktorého každé ráno vychádzal na zlatom voze, ťahanom štyrmi okrídelnými koňmi na cestu oblohou. Cez deň tam osvetľoval zem, večer zostupoval na západe znovu do vôd Okeana, kde nastúpil do člna, ktorým sa vrátil do svojho paláca. [[Súbor:Wall painting - Dionysos with Helios and Aphrodite - Pompeii (VII 2 16) - Napoli MAN 9449 - 02.jpg|alt=Hélios s Dionýzom a Afroditou z fresky v Pompejach.|vľavo|náhľad|Hélios s [[Dionýzos|Dionýzom]] a [[Afrodita|Afroditou]] z [[Freska|fresky]] v [[Pompeje|Pompejách]].]] Hélios výrazne figuruje vo viacerých dielach gréckej mytológie, poézie a literatúry. Najvýznamnejšou úlohou Hélia v gréckej mytológii je príbeh o jeho smrteľnom synovi [[Faethón (mytológia)|Faethónovi]], ktorý požiadal svojho otca o láskavosť; Hélios súhlasil, ale potom Faethón požiadal o privilégium jazdiť na jeho štvorkoňovom ohnivom voze po oblohe jeden deň. Hoci Hélios svojho syna pred touto voľbou opakovane varoval a vysvetľoval mu nebezpečenstvá, ktoré takáto cesta prináša a ktoré okrem neho nedokáže uskutočniť žiadny iný boh, Faethóna bolo ťažké odradiť, a tak mu Hélios musel odovzdať opraty. Ako sa dalo očakávať, jazda dopadla katastrofálne a [[Zeus]] mladíka zasiahol jedným zo svojich bleskov, aby mu zabránil spáliť alebo zmraziť zem. Okrem tohto mýtu sa Hélios príležitostne objavuje aj v mýtoch iných postáv, ktoré sú svedkami prísahy alebo komunikujú s inými bohmi a smrteľníkmi.<ref>[https://books.google.com/books?id=nZnwAwAAQBAJ&pg=PT343 March, s.v. Helios]</ref> V [[Homér|Homérových]] eposoch je jeho najvýznamnejšou úlohou tá, ktorú zohráva v ''[[Odysea (Homér)|Odysei]]'', kde [[Odyseus|Odyseovi]] muži napriek jeho varovaniam bezbožne zabijú a zjedia jeho posvätný dobytok, ktorý boh choval na Trinacii, jeho posvätnom ostrove. Keď sa o ich previnení dozvie, Hélios v hneve požiada Dia, aby potrestal tých, čo mu ublížili, a Zeus súhlasne zasiahne ich loď bleskom, čím zabije všetkých, okrem samotného Odysea, ktorý ako jediný neublížil božiemu dobytku. Potom už Hélios Odyssea na jeho ceste viac netrápi. Vzhľadom na jeho postavenie Slnka sa verilo, že je vševidiacim svedkom, a preto sa naňho často odvolávali pri prísahe. Hral tiež významnú úlohu v starovekej mágii a kúzlach. V umení sa zvyčajne zobrazuje ako mladík bez fúzov v chitóne, ako držiac bič riadi svoju [[Kvadriga (architektúra)|kvadrigu]], Sprevádzaný je rôznymi inými nebeskými bohmi, ako sú Seléna, Eos alebo hviezdy. V [[Starovek|staroveku]] ho uctievali na viacerých miestach [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], hoci jeho hlavnými kultovými centrami boli ostrov [[Rodos (ostrov)|Rodos]], ktorého bol patrónom, [[Korint]] a oblasť okolo Korintu. [[Rodoský kolos]], gigantická socha boha, zdobil prístav na tomto ostrove, kým ho nezničilo zemetrasenie a už nebol obnovený. == Charakteristika == [[Súbor:Ilion---metopa.jpg|alt=Hélios na svojom voze, začiatok 4. storočia pred Kr., Aténin chrám, Trója.|vľavo|náhľad|Hélios na svojom voze, začiatok [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]], Aténin chrám, [[Trója]].]] Hélios je synom [[Hyperión (boh)|Hyperióna]] a [[Theia|Theie]],<ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0130%3Acard%3D371 Hesiodos, ''Teogónia'' 371]</ref><ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DLibrary%3Abook%3D1%3Achapter%3D2%3Asection%3D2 Pseudo-Apollodorus, ''Library'' 1.2.2]</ref> alebo Euryfaesy,<ref name=":1">[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus:text:1999.01.0138:hymn=31 ''Homerické Hymny'' 31.5]</ref> alebo Aetry,<ref>[https://topostext.org/work/206#0.2 Gaius Iulius Hyginus, ''Fabulae'']</ref> alebo Basileia,<ref name=":3">Diodórus Sicílsky, ''[https://archive.org/details/concisedictionar00grim/page/72/mode/2up?view=theater Historic Library 3.57.2–8]''; Grimal, s. v. Basileia</ref> jediného brata bohyne Eos a [[Seléné|Selény]]. Ak sa má poradie zmienok o troch súrodencoch chápať ako poradie ich narodenia, potom zo štyroch autorov, ktorí uvádzajú poradie narodenia jeho a jeho sestier, ho dvaja uvádzajú ako najstaršie dieťa, jeden ako prostredné a druhý ako najmladšie. Hélios nepatril medzi pravidelné a významnejšie božstvá, hoci napriek tomu, že bol relatívne okrajovým bohom, patril k tým najstarším a ostatní bohovia sa s ním nechceli zahrávať. Podľa jeho rodu by sa teda Hélios mohol označiť za [[Titan (mytológia)|Titana]] druhej generácie, ale starí Gréci boli v tejto otázke dosť nejasní.<ref>Powell, Barry B.. ''[[doi:10.1525/9780520972605-017|14 Sun, Moon, Earth, Hekatê, and All the Gods]]''. Greek Poems to the Gods: Hymns from Homer to Proclus, Berkeley: University of California Press, 2022, S. 243-245</ref> [[Homér]] ho v ''[[Odysea (Homér)|Odysei]]'' nazýva ''Hélios Hyperion'' (doslova „Slnko tam hore"), pričom Hyperion sa používa v patronymickom význame k Héliovi. V ''Odysei'', ''[[Teogónia|Teogónii]]'' a Homérovom ''Hymne na Démétér'' sa Hélios v každom diele raz nazýva ''Ὑπεριονίδης'' (Hyperionídēs, „syn Hyperionov") a tento príklad nasledujú mnohí neskorší básnici (napríklad [[Pindaros]]), ktorí rozlišujú medzi Héliom a Hyperionom; v neskoršej literatúre sú obaja bohovia zreteľne otcom a synom. V literatúre nie je zriedkavé, že autori pri pomenúvaní Slnka používajú namiesto jeho vlastného mena spojenie „Hyperionov jasný syn".<ref>Homeric Hymn 2 to Demeter 26; Homeric Hymn 28 to Athena 28.13; Eumelus of Corinth, ''[https://books.google.com/books?id=UbswDwAAQBAJ&pg=RA1-PT62 Corinthiaca frag 18]''</ref> Spája sa s harmóniou a poriadkom, a to tak v zmysle spoločnosti, ako aj doslovného pohybu nebeských telies. V tomto ohľade sa podobá [[Apolón|Apolónovi]], s ktorým bol často stotožňovaný.<ref>[https://books.google.com/books?id=3et5DwAAQBAJ&pg=PA145 van den Berg, S. 145]</ref> [[Súbor:Bust of the sun-god Helios. 2nd cent. A.D.jpg|alt=Busta boha slnka Hélia, 2. storočie; otvory slúžili na pripevnenie koruny slnečného lúča, Múzeum antickej Agory, Atény, Grécko.|náhľad|Busta boha slnka Hélia, [[2. storočie]]; otvory slúžili na pripevnenie koruny slnečného lúča, Múzeum antickej Agory, [[Atény]], [[Grécko]].]] Hélios sa zvyčajne zobrazuje ako krásny mladý muž korunovaný žiarivou [[Aureola|aureolou]] Slnka, ktorý každý deň riadil slnečný voz po oblohe k Zemi obiehajúcemu [[Oceanidy|Ókeana]] a cez Kozmický oceán sa v noci vracal na Východ. Okrem Homérovho hymnu nie je veľa textov, ktoré by opisovali jeho fyzický vzhľad. [[Euripides]] ho opisuje ako ''χρυσωπός'' (khrysо̄pós), čo znamená „so zlatými očami/tvárou" alebo „žiariaci ako zlato",<ref>Euripides, ''[https://books.google.com/books?id=ZXrJA_5LKlYC&pg=PA199 Electra 740]'', West S. 199 note 16</ref> Mesomedes z Kréty píše, že má zlaté vlasy,<ref>[https://books.google.com/books?id=ULNSDwAAQBAJ&pg=PA122 Mesomedes, Hymnus na Slnko 4]</ref> a Apollónios z Rodosu, že má svetielkujúce, zlaté oči.<ref>Apollonius Rhodius, ''[[iarchive:theargonauticaof00apoliala/page/172/mode/2up|Argonautica]]'' 4.727</ref> Podľa augustovského básnika [[Publius Ovidius Naso|Ovídia]] sa obliekal do tyrského purpurového rúcha a sedel na tróne z jasných [[Smaragd|smaragdov]].<ref>Ovídius, ''[https://ovid.lib.virginia.edu/trans/Metamorph2.htm#476707488 Metamorfózy]'' 2.23–24</ref> Na starovekých artefaktoch (ako sú mince, vázy alebo reliéfy) je zobrazený ako krásny mladík s vlnitými vlasmi, silný boh v rozkvete mladosti, s korunou z lúčov na hlave.<ref>''[https://archive.org/details/b3135841x/page/274/mode/2up?view=theater Seyffert s. v. Helios]''</ref> Jeho slnečná koruna mala tradične dvanásť lúčov, ktoré symbolizovali dvanásť mesiacov v roku.<ref>''[https://books.google.com/books?id=KS3JDwAAQBAJ&pg=PA109 Thonemann, S. 109]''</ref> Zvyčajne ho zobrazovali oblečeného, s trochu plnou tvárou. V Homérovom ''Hymne na Hélia'' sa hovorí, že Hélios poháňa zlatý voz ťahaný koňmi;<ref>''Homeric Hymn 31 to the Sun'' [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus:text:1999.01.0138:hymn=31 31.14–15]</ref> a Pindar hovorí o Héliových „ohnivých strelách".<ref>Pindar, ''Olympian Odes'' [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0162%3Abook%3DO.%3Apoem%3D7 7.71]</ref> Ešte neskôr dostali kone mená súvisiace s ohňom: Pyrois („ohnivý"), Aeos („ten z úsvitu"), Aethon („Planúci") a Phlegon („Horiaci"). Vyobrazenie slnečného božstva, ktoré jazdí na voze, sú pravdepodobne indoeurópskeho pôvodu a sú spoločné pre rané grécke aj blízkovýchodné náboženstvá<ref>Burkert, W. Greek Religion: ''Archaic and Classical. Cambridge Mass''., 1985, S. 175.</ref>. Najstaršie umelecké zobrazenia „boha na voze" pochádzajú z partského obdobia ([[3. storočie]]) v [[Perzská ríša|Perzii]], kde existujú dôkazy o rituáloch, ktoré pre boha slnka vykonávali [[Mág (Perzia)|mágovia]], čo naznačuje asimiláciu kultu Hélia a [[Mithraizmus|mitraizmu]].<ref name=":0">Pachoumi, Eleni. 2015. ''[http://grbs.library.duke.edu/article/viewFile/15325/6623 The Religious and Philosophical Assimilations of Helios in the Greek Magical Papyri.]'' Greek, Roman, and Byzantine Studies, 55: 391–413.</ref> Hélios sa považuje za zosobnenie Slnka a zároveň za základnú tvorivú silu, v dôsledku čoho sa často uctieva ako boh života a stvorenia. Homér opísal Hélia ako boha, „ktorý dáva radosť smrteľníkom",<ref>Homer, ''[[Odysea (Homér)|Odysea]]'' [https://topostext.org/work/3#12.265 12.269;]</ref> a iné staroveké texty mu dávajú epiteton „milostivý" (''ἱλαρός'') vzhľadom na to, že je zdrojom života a obnovy a spája sa so stvorením sveta. Autor komédií [[Aristofanes]] v diele ''Nefelae'' opisuje Hélia ako „jazdca na koni, ktorý napĺňa pláne zeme mimoriadne jasnými lúčmi, mocné božstvo medzi bohmi a smrteľníkmi."<ref>Aristophanes, ''The Clouds'' [http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0241%3Acard%3D563 563-574.]</ref> V jednom úryvku zaznamenanom v ''Gréckych Magických papyrusoch'' sa o Héliovi hovorí, že Zem rozkvitla, keď zažiaril, a rastliny sa stali plodnými, keď sa zasmial, a oživil živé tvory, keď dovolil.<ref name=":0" /> Apolónius hovorí, že pomohol vytvoriť zvieratá z prvotného bahna. == Mytológia == === Boh Slnka === ==== Východ a západ ==== [[Súbor:Hans Rathausky - Helios et Selene.jpg|alt=Helios a Seléna, autor Johann Rathausky, skupinová socha fontány v Opatiji, Chorvátsko.|náhľad|Helios a Seléna, autor [[Johann Rathausky]], skupinová socha fontány v [[Opatija|Opatiji]], [[Chorvátsko]].]] Hélios bol predstavovaný ako boh, ktorý každý deň jazdí na svojom záprahu ťahanom štyrmi bielymi koňmi z východu na západ. V antickom svete si ľudia príliš nelámali hlavu nad tým, ako jeho voz letí po oblohe, keďže si Zem nepredstavovali ako guľovitý objekt, takže Helios by necestoval po zemeguli po obežnej dráhe; skôr každé ráno prechádzal oblohou od východu na západ v lineárnom smere. O voze a jeho koňoch sa nezmieňujú ani [[Homér]], ani [[Hésiodos]], pričom najstarším dielom, v ktorom sú doložené, je Homérov ''Hymnus na Hélia''.<ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0104%3Aalphabetic+letter%3DH%3Aentry+group%3D6%3Aentry%3Dhelios-bio-1 ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology: Helios'']</ref> O voze sa zvyčajne hovorí, že je dielom [[Héfaistos|Héfaista]]<ref>Athenaeus, [http://www.attalus.org/old/athenaeus11b.html#469 ''Deipnosophistae'' 11.38]</ref>. Jeho voz sa opisuje ako zlatý<ref name=":1" /> alebo ružový.<ref>Mesomedes, ''[https://books.google.com/books?id=ULNSDwAAQBAJ&pg=PA122 Hymn to the Sun 2]''</ref> Súčasťou jeho družiny sú [[Hóry]], bohyne ročných období, ktoré mu pomáhajú zapriahnuť jeho voz. Jeho sestra Eos vraj Héliovi nielen otvárala brány, ale často ho sprevádzala aj pri jeho každodennej jazde po oblohe. Každý deň vystupoval z [[Ókeanos|Okeánu]], veľkej rieky obkolesujúcej Zem, nesený svojimi koňmi.<ref name=":1" /> [[Súbor:Helios, painting on a terracotta disk, 480 BC, Agora Museum Athens, 080646.jpg|vľavo|náhľad|Hélios ako vychádzajúce Slnko, maľba na [[Terakota|terakotovom]] disku, 480 pred Kr., Múzeum Agora v [[Atény|Aténach]]]] U Homéra sa spomína, že pri západe slnka prechádza popod zem, ale nie je jasné, či to znamená, že cestuje cez [[Tartaros (priepasť)|Tartar]].<ref>''[https://books.google.com/books?id=lWAEAAAAQAAJ&pg=PA53 Keightley, S. 53–54.]''</ref> [[Athénaios z Naukratidy]] vo svojich [[Deipnosofistai]] rozpráva, že v hodine západu slnka Hélios vchádza do veľkého pohára z pevného zlata, v ktorom prechádza od [[Hesperidky|Hesperidiek]] na najodľahlejšom západe do krajiny Etiopov, s ktorými prežíva temné hodiny. Podľa neho [[Mimnermus]] povedal, že v noci Hélios cestuje na východ s použitím lôžka (tiež vytvoreného Héfaistom), v ktorom spí, a nie pohára,<ref>Athenaeus, ''[http://www.attalus.org/old/athenaeus11b.html#470 Deipnosophistae]'' 11.39</ref> a píše, že „Hélios získal porciu námahy na všetky dni", pretože ani on, ani jeho kone nemajú odpočinok. Rovnako ako jeho voz a kone nie je pohár doložený ani u Hésioda, ani u Homéra, prvýkrát sa objavuje v [[Titanomachia|''Titanomachii'']], epickej básni z 8. storočia pred Kr., ktorá sa pripisuje [[Eumelos z Korintu|Eumelovi z Korintu]]. Tragéd [[Aischylos]] vo svojej stratenej hre ''[[Nespútaný Prometeus]]'' (pokračovanie hry ''[[Pripútaný Prometeus]]'') takto opisuje západ slnka:{{Citát|Tam [je] posvätná vlna a koralové dno Erytrejského mora a [tam] sa bujné močiare Etiópčanov, ležiace blízko oceánu, lesknú ako vyleštená meď; tam sa denne v mäkkom a vlažnom prúde kúpe vševidiace Slnko a osviežuje svoje unavené kone.|Aischylos, Nespútaný Prometeus}}Na úplnom východe a západe žili ľudia, ktorí sa starali o jeho kone v stajniach, ľudia, pre ktorých bolo leto a horúčava večné a plodné.<ref>''[https://archive.org/details/MythologyOfGreeceAndRomespecialReferenceToItsInfluenceOnLiterature/page/n173/mode/2up?view=theater Fairbanks, S 160-161]''</ref> O bohu Slnka sa píše, že je „neúnavný vo svojich cestách", pretože deň čo deň opakuje ten istý proces po celú večnosť. [[Palladas]] sarkasticky napísal, že „Slnko je pre ľudí bohom svetla, ale keby aj on bol k nim drzý vo svojom svite, nechceli by ani svetlo".<ref>''[https://archive.org/details/greekanthology04newyuoft/page/210/mode/2up?q=&view=theater Palladas 301]''</ref> ==== Narušený sled ==== [[Súbor:(24) Flaxman Ilias 1795, Zeichnung 1793, 188 x 255 mm.jpg|alt=Héra núti Hélia zapadnúť skôr, rytina Iliady, John Flaxman.|náhľad|''Héra núti Hélia zapadnúť skôr,'' rytina ''[[Iliada|Iliady]]'', [[John Flaxman]].]] Na viacerých miestach v mytológii je normálny slnečný rozvrh narušený. Počas [[Herakles (mytológia)|Heraklovho]] počatia Hélios dostal príkaz tri dni nevychádzať a predĺžil zimné dni, aby sa mohol pozrieť na [[Leukotoé]]. [[Aténa (mytológia)|Aténino]] narodenie bolo takým pôsobivým pohľadom, že Hélios zastavil svoje kone a dlho zostal stáť na oblohe,<ref>[https://archive.org/details/greekmythsstorie0000wate/page/52/mode/2up?q=&view=theater ''Homeric Hymn 28 to Athena'' 28.13 ; Waterfield, S 53]</ref> ako sa nebo i zem zachveli pri pohľade na novonarodenú bohyňu. V ''[[Iliada|Iliade]]'' [[Héra (bohyňa)|Héra]], ktorá podporuje Grékov, ho počas bitky proti jeho vôli prinúti zasadnúť skôr ako zvyčajne,<ref>''[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0134%3Abook%3D18%3Acard%3D219 Homér, Iliada 18.239–240]''</ref> a ešte neskôr počas tej istej vojny, po zabití [[Memnón (mytológia)|Memnóna]], syna jeho sestry Eos, ho prinútila zostúpiť, čím spôsobila, že jeho svetlo vybledlo. Tak mohla nerušene ukradnúť synovo telo. Hovorilo sa, že letné dni sú dlhšie kvôli tomu, že Hélios často zastavuje svoj voz uprostred vzduchu, aby zhora pozoroval tancujúce [[Nymfa (mytológia)|nymfy]] počas leta,<ref>''[https://archive.org/details/callimachuslycop00calluoft/page/76/mode/2up?view=theater Kalimachos, Hymn to Artemis S 181–182]''</ref> a niekedy vstáva neskoro, pretože sa zdržiava so svojou družkou.<ref>''[http://lucianofsamosata.info/wiki/doku.php?id=home:texts_and_library:dialogues:dialogues-of-the-gods#section12 Lucian, Dialogues of the Gods Aphrodite and Eros] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211018194526/http://lucianofsamosata.info/wiki/doku.php?id=home:texts_and_library:dialogues:dialogues-of-the-gods#section12 |date=2021-10-18 }}''</ref> Ak si to ostatní bohovia želajú, Hélios môže svoju každodennú cestu urýchliť, keď si prajú, aby bola noc.<ref>''[https://archive.org/details/MythologyOfGreeceAndRomespecialReferenceToItsInfluenceOnLiterature/page/n51/mode/2up?view=theater Fairbanks, p. 39]''</ref> [[Súbor:Heracles on the sea in the bowl of Helios.jpg|alt=Héliov pohár s Heraklom, Rím, Museo Gregoriano Etrusco, č. 205336.|vľavo|náhľad|''Héliov pohár s Heraklom'', Rím, Museo Gregoriano Etrusco, č. 205336.]] Keď [[Zeus]] túžil spať s [[Alkméné (mytológia)|Alkménou]], spôsobil, že jedna noc sa opakovala trikrát, pričom skryl svetlo Slnka tým, že prikázal Héliovi, aby tie tri dni nevstával.<ref>Pseudo-Apollodorus, ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DLibrary%3Abook%3D2%3Achapter%3D4%3Asection%3D8 Library 2.4.8]''; Seneca, ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:2007.01.0003 Hercules Furens 24]''; ''[https://topostext.org/work/549#113 Argonautica Orphica 113]''.</ref> Autor satirických diel [[Lukianos zo Samosaty|Lukián]] zo Samosaty zdramatizoval tento mýtus v jednom zo svojich ''Dialógov'' o bohoch, kde posol bohov [[Hermes (boh)|Hermes]] ide na Diov príkaz k Héliovi, aby mu povedal, že tri dni nemá vstávať, aby Zeus mohol stráviť veľa času s Alkménou a splodiť Herakla. Hoci Hélios neochotne súhlasí a želá veľa šťastia, sťažuje sa na toto rozhodnutie kráľa bohov, považuje za príliš slabý dôvod, aby sa ľudstvo zbavilo slnečného svetla a zostalo tak dlho v tme, a negatívne prirovnáva Dia k svojmu otcovi, tvrdiac, že [[Kronos (mytológia)|Kronos]] nikdy neopustil manželské lôžko a [[Rheia (mytológia)|Rheiu]] pre lásku k nejakej smrteľníčke. Zo zväzku Dia a Alkmény sa narodil Herakles. Keď Herakles cestoval do Erytheie, aby získal [[Geryon|Géryónov]] dobytok na desiatu prácu, prešiel cez [[Líbyjská púšť|Líbyjskú púšť]] a bol taký frustrovaný z horúčavy, že vystrelil šíp na Hélia, Slnko. Takmer okamžite si uvedomil svoju chybu a veľmi sa ospravedlnil. Hélios zasa rovnako zdvorilo udelil Heraklovi zlatý pohár, ktorým sa každú noc plavil po mori zo západu na východ, pretože Heraklovo konanie považoval za nesmierne odvážne. [[Súbor:London , Westminster - The Horses of Helios - geograph.org.uk - 5153323.jpg|alt=Héliove kone, Westminster, Londýn.|náhľad|Héliove kone, Westminster, [[Londýn]].]] Herakles použil tento zlatý pohár, aby sa dostal do Erytheie, a po tom, čo vzal Géryónovi dobytok, ho vrátil späť majiteľovi.<ref>''[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DLibrary%3Abook%3D2%3Achapter%3D5%3Asection%3D10#note6 Pseudo-Apollodorus, Bibliotheca 2.5.10]''</ref> Na [[Lékythos|lékythe]] z konca šiesteho alebo začiatku piateho storočia pred Kristom je zobrazený Herakles, ktorý na jednej strane prináša obeť, a na druhej strane vystupujúci Hélios, čo naznačuje, že Herakles obetuje bohu a žiada ho o pomoc, aby sa dostal k trojhlavému Géryónovi.<ref>''[https://books.google.com/books?id=SCA2AgAAQBAJ&pg=PA206 Cohen, S 206-208]''</ref> Na váze sa Hélios vznáša na svojom voze medzi Eosom a [[Nyx]] (Nocou), znázornenými ako víry hmly, zatiaľ čo Herakles opeká obetné mäso vedľa číhajúceho psa, identifikovaného ako [[Kerberos]], ktorý stráži vstup do podsvetia. Z toho možno usúdiť, že váza znázorňuje miesto v Okeáne, kde sa stretávajú zem, nebo a more, keďže Héliovo svetlo je konfrontované s temnotou podsvetia, oddelenou bariérou hmly.<ref name=":2">''[https://books.google.com/books?id=cp29CgAAQBAJ&pg=PA43 Beaulieu, S 43–44]''</ref> Keď bratia [[Thyestes]] a [[Atreus (mytológia)|Atreus]] bojovali o to, kto bude vládnuť [[Mykény|Mykénam]]<ref>''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DEpitome%3Abook%3DE%3Achapter%3D2%3Asection%3D11 Pseudo-Apollodorus, Epitome 2.11]''</ref> po smrti predchádzajúceho kráľa [[Eurysthea]], Atreus navrhol, že za kráľa bude vyhlásený ten, kto bude vlastniť nádherného zlatého barana. Atreus nevedel, že jeho neverná manželka [[Aeropé (dcéra Katrea)|Aeropé]] dala barana Thyestovi, a tak sa kráľom stal on. Zeus poslal k Atreovi Herma a povedal mu, aby Thyesta presvedčil, aby súhlasil s tým, že ak Slnko vyjde na západe a zapadne na východe, kráľovský úrad pripadne Atreovi.<ref>''[https://archive.org/details/handbookofclassi0000hans/page/80/mode/2up?view=theater Pseudo-Apollodorus, Epitome 2.12 ; Hansen, S. 80]''</ref> Thyestes súhlasil a Hélios skutočne vychádzal tam, kde zvyčajne zapadal, a zapadal tam, kde zvyčajne vychádzal, pričom nezniesol nespravodlivosť Thyestovho konania. Mykénčania sa potom poklonili mužovi, ktorý dosiahol takýto úspech a obrátil dráhu Slnka. Podľa [[Platón|Platóna]] Hélios najprv vychádzal na západe a zapadal na východe a zmenil to až po udalosti so zlatým baranom, rovnako ako ostatné nebeské telesá, ktoré ho nasledovali.<ref>Platón, ''Štátnik'' [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0172%3Atext%3DStat.%3Asection%3D268e 268e] a [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0172%3Atext%3DStat.%3Asection%3D269a 269a]</ref> ==== Zatmenia Slnka ==== [[Zatmenie Slnka|Zatmenia Slnka]] boli v starovekom Grécku fenoménom strachu aj úžasu a bol vnímaný ako Slnko, ktoré opúšťa ľudstvo. Podľa fragmentu [[Archilochos z Paru|Archilocha]] je to Zeus, kto zastaví Hélia a nechá ho zmiznúť z oblohy. „Zeus Olympský zahalil svetlo, aby bola noc na poludnie, aj keď slnko svietilo: tak strašný strach zachvátil ľudí", píše tento autor<ref>''[https://sententiaeantiquae.com/2015/09/26/now-nothing-is-unexpected-archilochus-on-an-eclipse-fr-122/ Archilochus frag 122]''; ''[https://books.google.com/books?id=gPjZOB1YNqAC&pg=193 Rutherford, S. 193]''</ref> a lyrický básnik [[Pindaros]] v jednom zo svojich [[Paián|paiánov]] opisuje zatmenie Slnka ako skrytie slnečného svetla pred svetom, zlé znamenie skazy a záhuby.<ref>''[https://books.google.com/books?id=gPjZOB1YNqAC&pg=191 Rutherford, S. 191]''</ref> [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] vo svojich ''[[Morálie|Moráliách]]'' píše, že „láskou k Slnku obieha aj samotný [[Seléné|Mesiac]] a stretáva sa s ním, aby od neho prijímal všetku plodnosť."<ref>Plutarch, ''[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A2008.01.0357%3Asection%3D30 Moralia On the Apparent Face in the Orb of the Moon]''</ref> [[Aristofanes]] vo svojej hre ''Nefelae'' (Mračná) opisuje zatmenie Slnka, ktoré bolo pozorované v Aténach v roku 425 pred Kr.<ref>''[https://books.google.com/books?id=1F_zSwe9iU4C&pg=PA88 Guillermier and Koutchmy, S. 88]''</ref> ==== Héliove kone ==== [[Gaius Iulius Hyginus|Hyginus]] uznáva, že napriek rozdielom medzi jednotlivými menami pre kone Héliovho záprahu sa zdá, že vždy odkazujú na oheň, plameň, svetlo a iné svetelné vlastnosti.<ref>Slim, Hédi. ''La chute de Phaeton sur une mosaïque de Barrarus-Rougga en Tunisie''. In: Comptes rendus des séances de l'Académie des Inscriptions et Belles-Lettres. 147e année, N. 3, 2003. S. 1121. DOI: https://doi.org/10.3406/crai.2003.22628; www.persee.fr/doc/crai_0065-0536_2003_num_147_3_22628</ref> Podľa [[Eumelos z Korintu|Eumela z Korintu]] - koniec 7. storočia/začiatok 6. storočia pred Kr. sú mená koní Eous a Aethiops a kobyly sú Bronte a Sterope. Podľa Ovídia sú to Pyrois, Eous, Aethon a Phlegon.<ref>''[https://topostext.org/work/206#183 Hyginus, Fabulae 183]''</ref> Hyginus píše, že podľa Homéra sa kone volali Abraxas a Therbeeo, ale Homér sa o koňoch ani o vozoch nezmieňuje. [[Alexander z Aetólie]], ktorého cituje Athenaeus, rozprával, že zázračná bylina rástla na ostrove Thrinacia, ktorý bol zasvätný Héliovi, a slúžila ako liek proti únave pre kone boha slnka. [[Aeschrión zo Samosu]] uviedol, že rastlina bola známa ako „psí zub" a verilo sa, že ju zasial Kronos.<ref>''[https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Athenaeus/7D*.html#p329 Athenaeus, Scholars at Dinner 7.294C]''</ref> === Ocenenie Rodosu === [[Súbor:Rhodos tetradrachm Helios.jpg|alt=Strieborná tetradrachma z Rodosu zobrazujúca Hélia a ružu (205 – 190 pred Kr., 13,48 g)|vľavo|náhľad|Strieborná tetradrachma z Rodosu zobrazujúca Hélia a ružu (205 – 190 pred Kr., 13,48 g)]] Pindar uvádza, že keď si bohovia rozdeľovali zem, Hélios chýbal, a tak nedostal žiadnu zem. Sťažoval sa na to Diovi, ktorý mu ponúkol, že rozdelenie podielov urobí znova, ale Hélios ponuku odmietol, lebo videl, že z morských hlbín sa vynára nová zem, bohatá, úrodná pre ľudí a dobrá aj pre dobytok. Hélios požiadal, aby mu bol tento ostrov pridelený, a Zeus s tým súhlasil, pričom [[Lachesis]] (jedna z troch sudičiek) zdvihla ruky na potvrdenie prísahy. Podľa inej tradície to bol alternatívne sám Hélios, kto spôsobil, že ostrov vystúpil z mora, keď prinútil voda, ktorá ho zaplavila, aby zmizla.<ref>''[https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/5D*.html#56 Diodorus Siculus, Library of History 5.56.3]''</ref> Nazval ho [[Rodos (ostrov)|Rodos]], podľa svojej milenky [[Rhodé (dcéra Poseidóna)|Rhodé]] (dcéry [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] a [[Afrodita|Afrodity]], alebo [[Amfitrité|Amfitrity]]), a stal sa božím posvätným ostrovom, kde bol uctievaný nad všetkými ostatnými bohmi. S Rhodé splodil Hélios sedem synov, známych ako [[Heliadai]] („synovia Slnka"), ktorí sa stali prvými vládcami ostrova, ako aj jednu dcéru, Electryoné. Traja z ich vnukov založili na ostrove mestá [[Ialysos (Rodos)|Ialysos]], [[Camiros]] a [[Lindos]], ktoré pomenovali podľa seba.<ref>''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0162%3Abook%3DO.%3Apoem%3D7 Pindar, Olympian Odes 7]''</ref> Rodos tak začal patriť jemu a jeho rodu, pričom autochtónne národy Rodosu tvrdia, že pochádzajú z ich rodu. Keď sa [[Aténa (mytológia)|Aténa]] zrodila z Diovej hlavy, Hélios prikázal svojim deťom a ostatným obyvateľom ostrova, aby bohyni okamžite postavili oltár a získali si tak jej priazeň; tí ho poslúchli, ale zabudli si so sebou priniesť oheň, aby mohli obetovať. Zeus však poslal zlatý oblak a pršalo na nich zlato a Aténa ich aj tak poctila neprekonateľnou zručnosťou v každom umení.<ref>''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0162%3Abook%3DO.%3Apoem%3D7 Pindar, Olympian Odes 7.39]''</ref> Z tohto dôvodu sa Aténa na Rodose uctievala bezplamennými obeťami. Obeť sa zabíjala na oltári na spaľovanie obiet, ale oheň sa na oltári nezakladal.<ref>''[https://books.google.com/books?id=cdA5AAAAIAAJ&pg=PA74 Rhodes in Ancient Times, S. 74]''</ref> === Faethón === : ''Hlavný článok: [[Faethón (mytológia)|Faethón]]'' [[Súbor:The Fall of Phaeton Statue. Marble, circa 1700-1711 CE. By Dominique Lefevre. From Paris, France. The Victoria and Albert Museum, London.jpg|náhľad|Socha ''Pád Faethóna''. Mramor, asi 1700 – 1711, autor [[Dominique Lefebvre]], [[Paríž]], [[Francúzsko]], teraz vo [[Victoria and Albert Museum]], [[Londýn]]. ]] Najznámejší príbeh o Héliovi je ten o jeho synovi [[Faethón (mytológia)|Faethónovi]], ktorý ho požiadal, aby jeden deň riadil jeho voz. Hoci sa všetky verzie zhodujú v tom, že Faethón presvedčil Hélia, aby mu dal svoj voz, a že to malo katastrofálne následky. Existuje veľké množstvo detailov, ktoré sa v jednotlivých verziách líšia, vrátane identity Faethónovej matky, miesta, kde sa príbeh odohráva, úlohy, ktorú zohrávajú Faethónove sestry [[Héliady]], motivácie Faethónovho rozhodnutia požiadať svojho otca o takúto vec, a dokonca aj presného vzťahu medzi bohom a smrteľníkom. === Strážca === ==== Persefoné ==== [[Súbor:Head Helios AM Rhodes E49.jpg|alt=Hlava Hélia, stredné obdobie, Archeologické múzeum na Rodose|vľavo|náhľad|''Hlava Hélia,'' stredné obdobie, Archeologické múzeum na Rodose]] Hélios videl a bol svedkom všetkého, čo sa dialo pod ním, kde svietilo jeho svetlo. Keď [[Hádes]] uniesol [[Persefoné|Persefonu]], Hélios, ktorý bol charakterizovaný prívlastkom ''Helios Panoptes'' („vševidiace Slnko"), bol jediným svedkom, zatiaľ čo [[Hekaté]] počula len výkriky Persefony, keď ju uniesli. Persefónina matka [[Démétér|Demeter]], ktorá svoju dcéru hľadala široko-ďaleko, na podnet Hekaté prišla za ním a požiadala ho, aby si ju vážil ako bohyňu a povedal jej, či niečo videl. Hélios, súcitiac s jej zármutkom, jej podrobne vyrozprával, že to Hádes s [[Zeus|Diovým]] zvolením uniesol do podsvetia neochotnú a kričiacu Persefonu, aby sa stala jeho manželkou a kráľovnou,<ref>''[https://uh.edu/~cldue/texts/demeter.html Homeric Hymn 2 to Demeter 2.75]''</ref> a že Zeus nielenže povolil sobáš, ale aj súhlasil s únosom.<ref>''[https://books.google.com/books?id=U4mFAgAAQBAJ&pg=PA124 Penglase 1994, S. 124.]''</ref> V Homérovom ''Hymne na Démétér'' žiada Démétér, aby utíšila jej bolesť, pretože Hádes pre ňu nie je nehodným zaťom ani ženíchom, keďže je jej vlastným bratom a okrem toho kráľom podsvetia, ktorý žije s tými, nad ktorými bol vybraný vládnuť, skôr než zapriahne svoje okrídlené kone a voz a vystúpi na oblohu, keď sa rozvidnie. V [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] ''Fastiách'' sa Demeter najprv pýta hviezd na miesto, kde sa Persefona nachádza, a práve Helice (súhvezdie [[Veľká medvedica|''Ursa Major'']]) jej poradí, aby sa išla spýtať Hélia, pretože noc o týchto udalostiach nič nevedela. Demeter sa k nemu neváha priblížiť a Hélios jej potom povie, aby nestrácala čas a vyhľadala „kráľovnú tretieho sveta", nevestu Diovho brata.<ref>''[https://www.poetryintranslation.com/PITBR/Latin/OvidFastiBkFour.php#anchor_Toc69367852 Ovid, Fastie 4.575]''</ref> Zdá sa, že informovanie Hélia a Hekaté o únose Persefony Demeter vychádza zo spoločného motívu, ktorý sa vyskytuje na mnohých miestach sveta, kde sa obracajú na Slnko a Mesiac a vypytujú na udalosti, ktoré sa dejú pod nimi, na základe ich vnímanej schopnosti byť svedkami všetkého, čo sa odohráva na zemi; je to tiež jedno z prvých príkladov spojenia Hekaté s Mesiacom a Héliom.<ref>''[https://books.google.com/books?id=TTo3r8IHy0wC&pg=PA90 Athanassakis and Wolkow, S. 90]''</ref> ==== Áres a Afrodita ==== [[Súbor:JOHANN HEISS VULCAN SURPRISING VENUS AND MARS.jpg|alt=Vulkán prekvapuje Venušu a Mars, Johann Heiss (1679)|náhľad|Vulkán prekvapuje Venušu a Mars, [[Johann Heiss]] ([[1679]])]] V inom mýte bola Afrodita vydatá za [[Héfaistos|Héfaista]], ale podviedla ho s jeho bratom Áresom, bohom vojny. V ôsmej knihe ''Odysey'' slepý spevák [[Démodokos (pevec Alkinoa)|Démodokos]] opisuje, ako sa milenci dopúšťali cudzoložstva, až ich jedného dňa prichytil pri čine Hélios a okamžite to oznámil Afroditinmu manželovi Héfaistovi. Keď sa to dozvedel, Héfaistos ukoval takú tenkú sieť, že ju takmer nebolo vidieť, aby ich chytil do pasce. Potom oznámil, že odchádza na Lemnos. Keď sa to dozvedel Áres, išiel za Afroditou a obaja milenci sa spojili.<ref>[[Homér]], ''[[Odysea (Homér)|Odysea]]'' 8. [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0218%3Abook%3D8%3Acard%3D5 266–295]</ref> Hélios to opäť oznámil Hefaistovi, ktorý prišiel do miestnosti a uväznil ich v sieti. Potom zavolal ostatných bohov, aby sa stali svedkami toho ponižujúceho pohľadu. Oveľa neskoršie verzie pridávajú do príbehu mladého muža, bojovníka menom Alectryon, ktorého Áres poveril úlohou strážiť, keby sa niekto priblížil. Alectryon však zaspal, čo umožnilo Héliovi objaviť oboch milencov a informovať Héfaista. V hneve Áres premenil Alectryona na kohúta, vtáka, ktorý dodnes na úsvite kikiríka, aby ohlásil príchod Slnka.<ref>[http://lucianofsamosata.info/wiki/doku.php?id=home:texts_and_library:dialogues:the-rooster Lucian, ''Gallus'' 3]</ref> Podľa [[Pausanias (geograf)|Pausania]] je kohút Héliovým posvätným zvieraťom, ktoré vždy zakikiríka, keď sa chystá vyjsť. Afrodita za to Hélia a jeho rod navždy nenávidela, podľa niektorých verzií ako pomstu voči nemu prekliala jeho dcéru [[Pasifaé]], aby sa zamilovala do krétskeho býka.<ref>[https://books.google.com/books?id=kRi-If9IAOYC&pg=PA27 Libanius, ''Progymnasmata'' 2.21]</ref> Z rovnakého dôvodu vraj Afrodita spôsobila aj vášeň Pasifejinej dcéry [[Faidra|Faidry]] k jej nevlastnému synovi [[Hippolytos (mytológia)|Hippolytovi]].<ref>[https://www.thelatinlibrary.com/sen/sen.phaedra.shtml Seneca, ''Phaedra'' 124]</ref> ==== Leukotoé a Klytia ==== [[Súbor:The nymph klytie transforming into a sunflower as the sun god drives his chariot above, engraving by abraham diepenbeeck for the metamorphoses book by ovid, in a greek language copy.jpg|alt=Klytia sa mení na slnečnicu, pretože Slnko sa na ňu odmieta pozrieť, rytina Abrahama van Diepenbeecka.|vľavo|náhľad|Klytia sa mení na slnečnicu, pretože Slnko sa na ňu odmieta pozrieť, rytina [[Abraham van Diepenbeeck|Abrahama van Diepenbeecka]].]] Za Héliovu zdieľnosť sa mu Afrodita pomstila. Prinútila ho zaľúbiť sa do smrteľnej princeznej menom [[Leukotoé]] a kvôli nej zabudnúť na svoju predchádzajúcu milenku [[Oceanidy|oceánoidku]] [[Klytia|Klytiu]]. Hélios ju pozoroval zhora, dokonca predlžoval zimné dni, aby mal viac času pozerať sa na ňu. Vezmúc na seba podobu jej matky Eurynomé, Hélios bez problémov vošiel do ich paláca a vošiel do izby dievčaťa, kde prepustil služobníctvo, aby s ňou mohol zostať sám, pričom sa ospravedlnil, že chce svojej „dcére" zveriť tajomstvo. Tam jej odhalil svoju skutočnú podobu. Klytia, ešte stále zamilovaná, však o tejto afére informovala Leukotoinho otca [[Orchamus|Orchama]] a ten Leucotoé zaživa pochoval do zeme. Hélios prišiel neskoro, aby ju zachránil, jeho zármutok nad jej smrťou sa dal porovnať s tým, ktorý mal nad Faethónovým ohnivým koncom, a nemohol ju oživiť, a tak namiesto toho nalial do zeme nektár. Mŕtvu Leukotoé tak premenil na kadidlovník, aby mohla (po novom) stále dýchať vzduch namiesto toho, aby hnila pod zemou. Klytia dúfala, že sa jej tým Helios vráti, ale on s ňou nechcel mať nič spoločné, nahnevaný, že zohrala úlohu pri smrti jeho lásky, a išiel si po svojom. Klytia sa vyzliekla donaha, neprijala žiadne jedlo ani pitie a deväť dní sedela na skale a túžila po ňom. Nikdy sa na ňu nepozrel. Nakoniec sa premenila na fialový kvet, ktorý sa otáča za Slnkom, heliotrop, ktorý sleduje Héliov pohyb po oblohe, stále doňho zamilovaná. Jej podoba sa veľmi zmenila, jej láska sa nie.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovídius]], ''Premeny'' 4.[https://topostext.org/work/141#4.190 167–273]</ref> Tento mýtus, ako sa teoretizuje, sa mohol použiť na vysvetlenie používania kadidlovej aromatickej živice pri uctievaní Hélia, podobne ako príbeh o [[Dafné]] pre používanie [[Vavrín pravý|vavrínu]].<ref>Κακριδής et al. 1986, S. 228.</ref> Leukotoé, ktorú za trest pochoval zaživa mužský strážca, čo sa príliš nelíši od osudu [[Antigoné (mytológia)|Antigony]], môže tiež naznačovať starovekú tradíciu zahŕňajúcu ľudské obete v rámci kultu vegetácie. Spočiatku mohli byť príbehy o Leukotoé a Klytii dva odlišné mýty týkajúce sa Hélia, ktoré neskôr spolu s tretím príbehom, o Héliovi, ktorý odhalil pomer Área a Afrodity, spojil do jedného príbehu buď sám Ovidius, alebo jeho zdroj. Klytiina rastlina bola stotožnená s fialovým heliotropom, avšak ľudia od stredoveku ju v prerozprávaniach, komentároch a umeleckých dielach nahrádzali žltou [[Slnečnica (rod rastlín)|slnečnicou]], hoci v príbehu ju Ovídius opisuje ako fialovú, navyše slnečnica pochádza zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]], nie z Grécka alebo Talianska, takže je nepravdepodobné, že by ju antickí spisovatelia poznali. ==== Iné ==== V [[Sofokles|Sofoklovej]] hre ''[[Aias (Sofokles)|Aias]]'' [[Aias (syn Telamóna)|Aias Veľký]] niekoľko minút pred spáchaním samovraždy vyzýva Hélia, aby zastavil svoje zlaté opraty, keď dorazí do Aiasovej rodnej krajiny [[Salamina|Salamíny]] a informuje jeho starnúceho otca [[Telamón (argonaut)|Telamóna]] a jeho matku o osude a smrti ich syna, a naposledy ho pozdraví, než sa zabije.<ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0184%3Acard%3D815 Sofokles, ''Aias'' 845-860]</ref> === Účasť vo vojnách === [[Súbor:4. Silahtarağa Statuary Group at the Museum of Archaeology, Istanbul, Turkey, 2nd century CE. This is one of the deities.jpg|alt=Hélios zo skupiny sôch Silahtarağa zobrazujúci Gigantomachiu, 2. storočie, Archeologické múzeum v Istanbule.|vľavo|náhľad|Hélios zo skupiny sôch Silahtarağa zobrazujúci Gigantomachiu, [[2. storočie]], Archeologické múzeum v Istanbule.]] ==== Titanomachia ==== Hélios sa vo viacerých bitkách postavil na stranu ostatných bohov. Počas [[Titanomachia|titanomachie]] mu Zeus, Gaia a Urán zrejme obetovali býka a v súlade s tým mu prezradili vôľu bohov, pričom znamenia naznačovali víťazstvo bohov a prebehnutie nepriateľa na ich stranu.<ref>Diodorus Sicílsky, ''[https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/5D*.html#p289 Historic Library 5.71.3]''</ref> Zachované fragmenty zo stratenej básne ''Titanomachia'', tradične pripisovanej Eumelovi z Korintu (8. storočie pred Kr.), naznačujú scény, v ktorých sa Hélios ako jediný spomedzi [[Titan (mytológia)|Titanov]] zdržal útoku na olympských bohova tí mu po skončení vojny ako uznanie za pomoc dali miesto na oblohe a udelili mu voz ťahaný dvoma koňmi a dvoma kobylami, ktorý mal riadiť cez deň, ako aj plavidlo, na ktorom sa mal plaviť po oceáne v noci.<ref>''Titanomachy fragments'' 4.GEF, 11.EGEF and 12.EGEF in Tsagalis, [https://books.google.com/books?id=lL0vDwAAQBAJ&pg=PA47 S. 47]</ref> ==== Gigantomachia ==== Zúčastnil sa aj na vojnách gigantov. Pseudo-Apollodor tvrdil, že počas bitky [[Gigant (mytológia)|gigantov]] proti bohom ukradol obor [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyoneus]] Héliov dobytok z Erytheie, kde ho boh držal,<ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DLibrary%3Abook%3D1%3Achapter%3D6%3Asection%3D1 ''Pseudo-Apollodorus, Library 1.6.1'']</ref> prípadne, že vojnu začala práve táto udalosť.<ref>''Scholia on Pindar,'' Isthmian Odes [https://scaife.perseus.org/reader/urn:cts:greekLit:tlg5034.tlg001d.perseus-grc1:6.47 6.47b]</ref> Keďže sa bohyňa zeme [[Gaia (mytológia)|Gaia]], matka a spojenkyňa obrov, dozvedela o proroctve, že obri zahynú rukou smrteľníka, snažila sa nájsť čarovnú bylinu, ktorá by ich ochránila a urobila prakticky nezničiteľnými. Zeus preto prikázal Héliovi, ako aj jeho sestrám [[Seléné|Selene]] (Mesiac) a [[Éós]] (Úsvit), aby nesvietili, a celú rastlinu zozbieral pre seba, čím Gaiu pripravil o možnosť urobiť obrov nesmrteľnými, zatiaľ čo [[Aténa (mytológia)|Aténa]] povolala smrteľníka [[Herakles (mytológia)|Herakla]], aby bojoval po ich boku.<ref>''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DLibrary%3Abook%3D1%3Achapter%3D6%3Asection%3D1 Pseudo-Apollodorus, Library 1.6.1]''</ref> [[Súbor:Altar Pérgamo Helios 01.JPG|alt=Hélios na svojom voze bojuje s obrom, detail vlysu Gigantomachie, Pergamonský oltár, Pergamonské múzeum, Berlín|náhľad|Hélios na svojom voze bojuje s obrom, detail vlysu Gigantomachie, [[Pergamonský oltár|Pergamonský oltár,]] [[Pergamon Museum|Pergamonské múzeum]], [[Berlín]]]] V istom momente počas boja bohov a obrov vo Flegre, kde sa bitka odohrala,<ref>Apollónius z Rodosu, ''Argonautica'' [https://archive.org/stream/argonautica00apoluoft#page/210/mode/2up 3.232–234 (S 210–211),]</ref> vzal Hélios na svoj voz Héfaista vyčerpaného z boja (Héfaistos z vďaky ukoval pre Héliovho syna [[Aiétes|Aiéta]] štyri večne tečúce fontány a býky, ktoré chŕlili oheň). Po víťazstve a skončení vojny jeden z obrov, Pikolous, utiekol z boja proti Diovi. Odišiel na ostrov [[Aeaea]], kde žila Héliova dcéra, čarodejnica Kirké. Pokúsil sa vyhnať ju z ostrova, len aby ho zabil Hélios, ktorý svoju dcéru bránil. Z krvi zabitého obra, ktorá kvapkala na zem, vyrástla nová rastlina, snežienka, pomenovaná takto podľa bitky moly („''malos''" v [[Starogréčtina|starogréčtine]]).<ref>Knight, ''[https://books.google.com/books?id=292mDwAAQBAJ&pg=PA180 S. 180]''</ref> Kvet mal čierny koreň, ako farba krvi zabitého obra, a biely kvet, buď ako biele Slnko, ktoré ho zabilo, alebo pre to, že Kirké zbledla od hrôzy. Je to tá istá rastlina, rastlina, ktorú môžu zo zeme vytrhnúť len nesmrteľní, ktorú neskôr na Hermov návrh použije [[Odyseus]], aby zachránil svojich spoločníkov pred KirKinou mágiou, keď ich všetkých premenila na svine.<ref>Homér, ''[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0218%3Abook%3D10%3Acard%3D6 Odysea 10.302–306]''</ref> Hélios je zobrazený na [[Pergamonský oltár|Pergamonskom oltári]], ako bojuje proti obrom vedľa svojich sestier Éós a Selény a svojej matky Theie v južnom vlyse.<ref>''[https://weblimc.org/page/monument/2071289 LIMC 617 (Helios).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230716120337/https://weblimc.org/page/monument/2071289 |date=2023-07-16 }}''</ref> Jazdí na svojom štvorkoňovom záprahu a čelí obrovi, zatiaľ čo iný leží mŕtvy pod kopytami jeho koní, má na sebe dlhý chitón, v pravej ruke drží pochodeň a v ľavej opraty. Jeho účasť na Gigantomachii (v kyryse) je zobrazená aj na fragmentárnej váze od [[Maliar Pronoma|Maliara Pronoma]] a možno aj na atike stĺpikového [[Kratér|kratéra]].<ref>Madigan, ''[https://books.google.com/books?id=9moee6JH6FAC&pg=PA48 S 48–49]''</ref> === Strety a tresty === ==== Bohovia ==== [[Súbor:Phébus&Borée.jpg|alt=Phoebus a Boreas, interpretácia La Fontainovej bájky od Jeana-Baptista Oudryho, 1729/34|náhľad|''Phoebus a Boreas'', interpretácia La Fontainovej bájky od [[Jean-Baptiste Oudry|Jeana-Baptista Oudryho]], 1729/34]] Hélios sa občas dostal do konfliktu s inými bohmi. Tak ako Aténčania mali príbeh o tom, ako Aténa a Poseidón bojovali o patronát nad mestom [[Atény]], Korinťania mali podobný príbeh o [[Korint|Korinte]]. Hélios a Poseidón, ktorí predstavovali [[oheň]] a [[Voda|vodu]], sa sporili o to, komu pripadne mesto. [[Hekatoncheiri|Hekatoncheir]] Briareos, starší boh, dostal za úlohu urovnať spor medzi oboma bohmi. Pridelil [[Akrokorint]] Héliovi, zatiaľ čo Poseidón dostal [[Korintská šija|Korintský priesmyk]].<ref>Fowler 1988, S. 98 n. 5; Pausanias, ''Description of Greece'' [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0525.tlg001.perseus-eng1:2.1.6 2.1.6]</ref> [[Claudius Aelianus]] napísal, že [[Nerites]] bol synom boha mora [[Nireus (syn Poseidóna)|Nerea]] a [[Oceanidy|oceánidky]] [[Doris (mytológia)|Doris]]. Vo verzii, v ktorej sa Nerites stal Poseidónovým milencom, sa hovorí, že Hélios ho premenil na mäkkýša, a to z dôvodov neznámych Aelianovým prameňom, ktorí sa domnievali, že Hélios sa možno nejako urazil. Aelian najprv píše, že Héliovi vadila chlapcova rýchlosť, ale keď sa snaží vysvetliť, prečo zmenil jeho podobu, naznačuje, že Poseidón a Hélios boli možno rivalmi v láske a boh slnka si želal, aby mladík radšej behával medzi súhvezdiami, než aby bol s morskými príšerami.<ref>Aelian, ''On Animals'' [http://www.attalus.org/translate/animals14.html#28 14.28]</ref> V [[Ezopove bájky|Ezopovej bájke]] sa Hélios a boh severného vetra [[Boreas (boh vetra)|Boreas]] hádali, ktorý z nich je silnejší boh. Dohodli sa, že za víťaza bude vyhlásený ten, kto dokáže prinútiť okoloidúceho pocestného, aby si zložil plášť. Boreas skúsil šťastie ako prvý, ale nech fúkal akokoľvek silno, nedokázal mužovi plášť odstrániť, namiesto toho ho prinútil, aby si plášť omotal ešte pevnejšie. Hélios vtedy jasne zažiaril a pocestný, premožený horúčavou, si plášť stiahol, čím mu doprial víťazstvo. Z toho vyplýva ponaučenie, že presviedčanie je lepšie ako hrubá sila.<ref>Ezop, ''Bájky'' [http://www.mythfolklore.net/aesopica/oxford/183.htm 183]</ref> ==== Smrteľníci ==== [[Súbor:Nicolas Poussin - Landscape with Diana and Orion - WGA18341.jpg|alt=Slepý Orión hľadá vychádzajúce slnko, Nicolas Poussin, 1658, olej na plátne|vľavo|náhľad|''Slepý Orión hľadá vychádzajúce slnko'', [[Nicolas Poussin]], [[1658]], olej na plátne, [[Metropolitan Museum of Art]]]] V súvislosti s jeho povahou Slnka, ako aj s jeho rodičovstvom, keďže bol synom [[Theia|Theie]], bohyne zraku (starí Gréci verili, že oči vyžarujú svetlo, ktoré umožňuje ľuďom vidieť), bol Hélios predstavovaný ako boh, ktorý môže ľuďom vrátiť, ale aj odobrať zrak, keďže sa predpokladalo, že práve jeho svetlo vytvára schopnosť vidieť a umožňuje vidieť viditeľné veci.<ref>John Peter Anton and George L. Kustas, ''Essays in Ancient Greek Philosophy II'', [https://books.google.com/books?id=7kq6jBE2rvEC&pg=PA236 S. 236]</ref> Podľa Pindara bolo slnečné oko „praotcom" všetkých očí smrteľníkov a smrteľníci vďačili Héliovi za zrak i slepotu.<ref>Decharme, [https://books.google.com/books?id=nU9msl7p2vMC&pg=PA241 S 241–242]</ref> Po tom, čo [[Órión (mytológia)|Orióna]] oslepil kráľ [[Oinopión]] za útok na jeho dcéru [[Meropé (dcéra Oinopióna)|Meropé]], dostal od boha Héfaista sprievodcu [[Cedalión|Cedalióna]], ktorý ho mal viesť. Orión s Cedaliónom na pleciach cestoval na východ, kde sa stretol s Héliom. Hélios potom uzdravil Oriónove oči a vrátil mu zrak.<ref>Hyginus, ''De Astronomica'' [https://topostext.org/work/207#2.34.3 2.34.3]</ref> Zatiaľ čo v príbehu o [[Fineus (syn Agénora)|Fineovi]] bolo jeho oslepnutie, ako sa uvádza v ''Argonautike'' od Apollóna z Rodosu, Diovým trestom za to, že Fineus odhalil ľudstvu budúcnosť.<ref>Apollonius of Rhodes, ''Argonautica 2''.[https://archive.org/stream/argonautica00apoluoft#page/114/mode/2up 178–86]</ref> Z tohto dôvodu ho tiež trápili [[Harpya (mytológia)|harpyje]], ktoré mu kradli alebo znehodnocovali všetko jedlo, ktoré mal po ruke. Podľa jednej z alternatívnych verzií to však bol Hélios, kto pripravil Finea o zrak. Keď sa ho Zeus spýtal, či chce radšej zomrieť, alebo stratiť zrak ako trest za to, že jeho synov zabila macocha, Fineus si vybral to druhé a povedal, že radšej nikdy neuvidí Slnko, ako by mal zomrieť, a preto ho urazený Hélios oslepil a poslal proti nemu Harpyje.<ref>''Scholia on Homer's Odyssey'' 12.69</ref> [[Súbor:The Fall of Icarus, fresco from Pompeii, 40-79 AD.png|alt=Ikarov pád, antická freska z Pompejí, asi 40-79 po Kr.|náhľad|''Ikarov pád,'' antická [[freska]] z [[Pompeje|Pompejí]], asi 40-79 po Kr.]] V inom príbehu si aténsky vynálezca [[Daidalos]] a jeho mladý syn [[Ikaros (syn Daidala)|Ikaros]], aby unikli z [[Kréta|Kréty]] a od jej kráľa [[Minós|Mínosa]], zhotovili krídla z vtáčieho peria zlepeného voskom a uleteli.<ref>Apollodorus, [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0022%3Atext%3DEpitome%3Abook%3DE%3Achapter%3D1%3Asection%3D12 ''Epitome'' 1.12]</ref> Podľa schólií o Euripidovi si Ikarus, mladý a nerozvážny, myslel, že je väčší ako Hélios, a zabudol, že jeho krídla držia pohromade len vďaka vosku. Rozzúrený Hélios naňho vrhol svoje planúce lúče, ktoré vosk roztopili a Ikarus sa utopil v mori. Neskôr to bol práve Hélios, kto nariadil, že spomínané more bude pomenované po nešťastnom mladíkovi – [[Ikarovo more]]. Argé bola lovkyňa, ktorá pri prenasledovaní mimoriadne rýchleho jeleňa tvrdila, že aj keď je rýchly ako Slnko, nakoniec dobehne. Hélios, urazený slovami dievčaža, zmenil jej podobu na laň.<ref>Hyginus, [https://topostext.org/work/206#205 ''Fabulae'' 205]</ref> V jednej zriedkavej verzii príbehu o [[Myrrha|Myrrhe]] to bol rozhnevaný Hélios, ktorý ju preklial, aby sa zamilovala do vlastného otca [[Kinyras|Kinyrasa]], pretože sa voči nemu dievča previnilo nejakým bližšie nešpecifikovaným činom; v drvivej väčšine ostatných verzií je však vinníkom jej kliatby bohyňa lásky [[Afrodita]].<ref>Servius ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Serv.+Ecl.+10.18&fromdoc=Perseus%3Atext%3A2007.01.0091 Commentary on Virgil's Eclogues 10.18]''</ref> === Héliov dobytok === [[Súbor:Budapest Széchenyi-Bad Eingangshalle Kuppel 4.JPG|alt=Hélios a voz zobrazený na kupole vstupnej haly Széchenyiho kúpeľov v Budapešti|vľavo|náhľad|Hélios a voz zobrazený na kupole vstupnej haly Széchenyiho kúpeľov v [[Budapešť|Budapešti]]]] Na svojom posvätnom ostrove Thrínacia choval Hélios svoje posvätné stáda oviec a dobytka. Vlastnil sedem stád kráv a tiež veľa oviec. Každé stádo malo päťdesiat kusov dobytka, spolu 350 kráv a 350 oviec – čo bol počet dní v roku v ranom starogréckom kalendári. Sedem stád zodpovedá týždňu, ktorý má sedem dní.<ref>Chris Rorres, ''Archimedes' count of Homer's Cattle of the Sun,'' 2008, Drexel University, [https://www.researchgate.net/publication/312116822_Archimedes'_count_of_homer's_cattle_of_the_sun kapitola 3]</ref> Kravy sa nerozmnožovali (teda ich počet sa nezvyšoval) ani neumierali (teda ich počet sa neznižoval). V Homérovom ''Hymne 4 na Herma'', po tom, čo [[Hermes (boh)|Herma]] rozzúrený [[Apolón]] predvedie pred [[Zeus|Dia]] za krádež Apolónových posvätných kráv, sa mladý boh ospravedlňuje za svoje činy a hovorí otcovi, že „si veľmi ctím Hélia a ostatných bohov", pričom si nie je vedomý osobitného vzťahu Hélia ku kravám.<ref>Kimberley Christine Patton, ''Religion of the Gods: Ritual, Paradox, and Reflexivity'' [https://books.google.com/books?id=QwgTDAAAQBAJ&pg=PA333 S. 393]</ref> [[Augeias (mytológia)|Augeias]], ktorý je v niektorých verziách jeho synom, bezpečne opatroval stádo dvanástich býkov posvätených bohu. Okrem toho sa hovorilo, že toto obrovské stádo dobytka, keďže vlastnil viac zvierat, než by si kedy v živote mohol zaobstarať ktorýkoľvek iný boháč alebo kráľ, mu daroval jeho otec. Ďalšie miesto ich pobytu sa volalo Erytheia, odkiaľ ich počas Gigantomachie ukradol obor [[Alkyoneus (Gigant)|Alkyoneus]], a spomína sa, že v [[Matapan|Matapane]] choval stádo oviec s hustou vlnou, a toto miesto bolo tiež známym vchodom do podsvetia, nachádzajúci sa na konci polostrova Mani, medzi [[Messinia|Messénskym]] a [[Lakónia|Lakónskym]] zálivom.<ref name=":2" /> [[Apollónia (Albánsko)|Apollónia]] v [[Ilýria|Ilýrii]] bola ďalším miestom, kde choval stádo svojich oviec. Dostal ich na starosť muž menom Peithenius, ale ovce zožrali vlci. Ostatní pobočníci Apolóna v domnienke, že bol nedbanlivý, mu vydlabali oči. Hélios rozhnevaný zaobchádzaním s týmto mužom spôsobil, že zem bola neúrodná a prestala prinášať ovocie. Zem opäť začala rodiť až potom, keď si ho udobrili štedrými darmi.<ref>Conon, ''Narrations'' [https://www.tertullian.org/fathers/photius_copyright/photius_05bibliotheca.htm 40.]</ref> Tento príbeh, viac-menej rovnaký, hoci podrobnejší, dosvedčuje aj grécky historik [[Hérodotos|Herodotos]], ktorý tohto muža nazýva Evenius a zaznamenáva ho ako skutočnú historickú udalosť z nedávnej minulosti, a nie ako mytologický príbeh.<ref>Herodotus, [http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0126%3Abook%3D9%3Achapter%3D94 ''Histories'' 9.93 –94]</ref> ==== Odyseus ==== [[Súbor:Pellegrino_Tibaldi_001.jpg|alt=Odyseovi spoločníci kradnú Héliov dobytok, freska Palazzo Poggi, 1556.|vľavo|náhľad|''Odyseovi spoločníci kradnú Héliov dobytok'', [[Pellegrino Tibaldi]], [[freska]] [[Palazzo Poggi]], [[1556]].]] Počas [[Odyseus|Odyseovej]] cesty domov sa dostal na ostrov Kirké, ktorá ho varovala, aby sa nedotýkal Héliových posvätných kráv, keď dorazí na Thrinaciu, posvätný ostrov boha slnka, kde bol dobytok chovaný, inak im boh zabráni vrátiť sa domov: Hoci Odyseus svojich mužov varuje, keď im dôjdu zásoby, bezbožne zabijú a zjedia časť dobytka slnečného boha. Strážkyne ostrova, Héliove dcéry [[Faietusa]] a [[Lampetia]], o tom povedia svojmu otcovi. Hélios sa potom obráti na Dia s prosbou, aby zlikvidoval Odyseových mužov, inak pôjde do podsvetia a bude namiesto toho žiariť medzi mŕtvymi, pričom odmietne odškodnenie posádky za nový chrám na [[Ithaka|Ithake]] a uprednostní smrť za smrť.<ref>Loney, [https://books.google.com/books?id=6Y6ADwAAQBAJ&pg=PA92 S. 92]</ref> Zeus sľúbi Héliovi, že sa s ním vysporiada, a bleskom zničí loď, pričom usmrtí všetkých mužov okrem Odysea. Táto epizóda je symbolická. Svoju rolu tu majú Héliove jeho dcéry „Jasná" a „Žiarivá", ktoré mu porodila „Mladšia", všetko epitetá súvisiace so Slnkom.<ref>W. Walter Merry, James Riddell, D. B. Monro, ''Commentary on the Odyssey'', [http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=12.132&fromdoc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0055 12.132]</ref> Podľa konvencie je Hádes miestom, kam sa Hélios so svojím svetlom nedostane a zomrieť znamenalo už nevidieť slnečné svetlo, keďže byť živý znamenalo žiť pod ním, takže Héliov zostup do podsvetia by destabilizoval rovnováhu medzi mŕtvymi a živými. V súvislosti s počtom kráv, ktoré sa nachádzali na ostrove Slnka, [[Eustathius zo Solúnu]] napísal, že každá krava znamenala jeden deň v roku, a tak spoločníci požierajúce voly Slnka symbolizovali, že mrhajú („požierajú") svoje vlastné dni a život.<ref>''Eustathius ad Homer's Odysseam'' [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0055%3Abook%3D12%3Acommline%3D129 12.481]</ref> H. J. Rose s týmto výkladom nesúhlasil a napísal, že 350 je posvätné orientálne číslo, ktoré sa dostalo do Grécka a nemá nič spoločné so Slnkom.<ref>H. J. Rose, [https://books.google.com/books?id=DOmIAgAAQBAJ&pg=PA25 S. 25]</ref> [[Aristoteles]], ktorý tiež spájal počet dobytka s počtom dní, navrhol, že dôvod, prečo Hélios nevidel spoločníkov, ktorí mu kradli dobytok, sa dá vysvetliť viacerými spôsobmi, napríklad že vidí všetko, ale nie naraz, alebo že Lampetia ako posol je symbolom svetla ako posla zraku, alebo že jej príbeh je podobný prísahe na jeho meno.<ref>Robert Mayhew, ''Aristotle on Helios' 'Omniscience' in Iliad 3 and Odyssey 12'': [https://grbs.library.duke.edu/article/viewFile/16284/7284 On Schol. B* Iliad 3.277]</ref> === Ostatné diela === [[Súbor:The music of the spheres.jpg|alt=Hudba sfér: planetárne sféry, okrem iného, na rytine z renesančného Talianska.|vľavo|náhľad|Hudba sfér: planetárne sféry, okrem iného, na rytine z [[Renesancia|renesančného]] [[Taliansko|Talianska]].]] Hélios vystupuje vo viacerých [[Lukianos zo Samosaty|Lukiánových]] dielach mimo jeho ''[[Dialógy bohov|Dialógov bohov]]''. V inom Lukianovom diele, ''Ikaromenippovi'', sa Seléna Mesiac ako hlavná postava sťažuje na filozofov, ktorí chcú svojimi teóriami o nej a jej bratovi vyvolať spory a nervlé pocity – konkrétne, že Mesiac kradne Slnku jeho svetlo (porovnaj ''Foklidé'', kde sa uvádza, že mu nezávidí, že jeho lúče sú oveľa silnejšie ako jej vlastné<ref>''Phocylidea'' [https://books.google.com/books?id=ztE-NhsqrEYC&pg=PA133 68]</ref>), alebo nazýva Slnko rozpálenou hrudou.<ref>Lucian, [http://lucianofsamosata.info/wiki/doku.php?id=home:texts_and_library:dialogues:icaromenippus#section20 ''Icaromenippus'' 20]; Lukián tu paroduje [[Anaxagoras z Klazomen|Anaxagorovu]] teóriu, že slnko je kus žeravého kovu.</ref> Neskôr ho vidíme hodovať s ostatnými bohmi na Olympe, čo podnietilo Menippa k otázke, ako môže na nebesiach nastať noc, keď je tam on. V ''Pravdivom príbehu'' je Slnko obývaným miestom, ktorému vládne kráľ menom Faethón, odkazujúci na mytologického syna Hélia.<ref>Lucian of Samosata, [https://books.google.com/books?id=Mf9SHRRn6S0C&pg=PA23 ''A True Story'' S. 23]</ref> Obyvatelia Slnka sú vo vojne s obyvateľmi Mesiaca, ktorému vládne kráľ Endymion (Selenin milenec), kvôli kolonizácii [[Venuša|Rannej hviezdy]] (Afroditina planéta). [[Diodóros Sicílsky]] zaznamenal neortodoxnú verziu mýtu, v ktorej sa Basileia, ktorá nastúpila po svojom otcovi [[Ouranos|Uránovi]] na kráľovský trón, vydala za svojho brata Hyperiona a mala dve deti, syna Hélia a dcéru Selénu, obdivované pre svoju krásu a cudnosť. Pretože jej ostatní bratia závideli tieto deti a obávali sa, že Hyperion sa pokúsi uchopiť moc pre seba, sprisahali sa proti nej; Hyperiona vydali napospas meču a Hélia utopili v rieke Eridanus, zatiaľ čo Seléna si vzala život sama. Po masakre sa Hélios zjavil vo sne svojej smútiacej matke a ubezpečil ju, že ich vrahovia budú potrestaní a že on a jeho sestra sa teraz premenia na nesmrteľné, božské bytosti. To, čo bolo známe ako Mene, sa teraz bude volať Seléna a „svätý oheň" na nebesiach bude niesť jeho vlastné meno.<ref name=":3" /> Hovorilo sa, že pre svoju spaľujúcu vášeň k smrteľníkovi Endymionovi jeho sestra Seléna často opúšťala nočnú oblohu, aby bola s ním. Počas tých nocí, keď bola príliš zaneprázdnená, dávala svoj mesačný voz Héliovi, aby ho riadil; hoci mu bol spočiatku neznámy, časom sa ho naučil riadiť ako svoj vlastný.<ref>Seneca, [[wikisource:Page:Tragedies_of_Seneca_(1907)_Miller.djvu/197|''Phaedra'' 309–314]]</ref> Claudius Claudianus napísal, že Hélia (spolu so Selénou - ich sestra Éós sa pri nich nespomína) v detstve opatrovala jeho teta, vodná bohyňa [[Téthys (mytológia)|Téthys]], ešte v dávnych časoch, keď jeho svetlo nebolo také silné a jeho lúče ešte nedorástli.<ref>Claudian, ''[https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Claudian/De_Raptu_Proserpinae/2*.html#p323 Rape of Persephone Book II]''</ref> Pausanias píše, že obyvatelia [[Sikyón (mesto)|Sikyónu]] sa domnievali, že Titan bol bratom Hélia, prvého obyvateľa mesta, po ktorom bolo mesto pomenované (Titane).<ref>Pausanias, ''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Paus.+2.11.5&fromdoc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0160 Description of Greece 2.11.5]''</ref> Titan bol však vo všeobecnosti stotožňovaný so samotným Héliom, namiesto toho, aby bol samostatnou postavou. Pausanias to zdôvodňuje tým, že Titan bol pravdepodobne len človek, ktorý pozoroval ročné obdobia, keď slnko umožňuje dozrievať semenám a plodom, a z tohto dôvodu sa hovorilo, že je Héliovým bratom (ktorý je inak charakterizovaný ako jediný syn)<ref>Detienne & Vernant 1989, [https://books.google.com/books?id=dwMNIZXCKg0C&pg=PA44 S. 44.]</ref>. V Sofoklovej hre ''Oidipus na Kolóne'' [[Oidipus]] preklína [[Kreón (Téby)|Kreóna]] a želá si, aby mu zo všetkých bohov práve Hélios, svedok všetkého, čo sa stalo, doprial starobu rovnako nešťastnú ako jeho vlastná.<ref>Sophocles, ''[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0190%3Acard%3D848 Oedipus at Colonus 865–8871]''</ref> Vo [[Filostratos Starší|Filostratových]] ''Obrazoch'' ho Palaestra žiada, aby jej pomohol s opaľovaním, aby jej svojím teplom sfarbil pokožku.<ref>Philostratus, ''[https://topostext.org/work/225#2.32.2 Imagines 2.32.1]''</ref> Podľa lyrického básnika [[Stesichoros|Stesichora]] zo šiesteho storočia pred Kristom žije s Héliom v jeho paláci jeho matka [[Theia]].<ref>Athenaeus, ''[http://www.attalus.org/old/athenaeus11b.html#469 Scholars at Dinner 11.38]''</ref> V mýte o zabití draka Pytóna Apollónom sa hovorí, že mŕtvola zabitého hada zhnila v sile „žiarivého Hyperiona", ako to sľubuje sám boh.<ref>''[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0138%3Ahymn%3D3%3Acard%3D349 Homeric Hymn 3 363-369]''</ref> [[Claudius Aelianus]] napísal, že vlk je milovaným zvieraťom Hélia. Vlk je aj Apolónovým posvätným zvieraťom a boh bol často známy ako ''Apolón Lykeus'', „vlk Apolón".<ref>Aelian, ''[http://www.attalus.org/translate/animals10.html#26 On Animals 10.26]''</ref><ref>Stoneman, ''[https://books.google.com/books?id=EbkXQPaPqp8C&pg=PA28 S 28]''</ref> == Rodostrom == {{Rodostrom Titanov}} == Galéria == <gallery> Súbor:Helios, Main figure (Johannes Benk) at the Naturhistorisches Museum, Wien-9958.jpg|Socha Hélia od [[Johannes Benk|Johannesa Benka]] (1873) v [[Naturhistorisches Museum Wien|Naturhistorisches Museum]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Súbor:Statuette Helios Louvre Br344.jpg|Bronzová soška Hélia so sedemcípou gloriolou a náprsným štítom. Súbor:Antalya Museum - Helios.jpg|Soška Hélia, Múzeum v Antalyi. Súbor:Strasbourg-Koenigshoffen, Second-Century Mithraic Relief, Reconstruction ca. 140 CE–ca. 160 CE.jpg|[[Mithra|Mithrov]] reliéf s pôvodnými farbami (rekonštrukcia). Súbor:ChristAsSol.jpg|Mozaika Ježiš Kristus-Hélios. Súbor:AiKhanoumPlateSharp.jpg|Hélios na tanieri s Kybelé. Súbor:Rhodos - 88-43 BC - bronze coin - head of Helios - rose - München SMS.jpg|Hélios na rhodskej minci, [[Mníchov]], Staatliche Münzsammlung. Súbor:Helios with chlamys Louvre AO7530.jpg|Hélios, [[Louvre]]. Súbor:Mosaïque Sens 1.jpg|Slnečné kone, [[Musée de Sens]]. Súbor:El Coloso De Rodas.jpg|[[Rodoský kolos]]. Súbor:Mithras tauroctony Louvre Ma3441b.jpg|Hélios so [[Seléné|Selénou]] a Mitrou. Súbor:Le départ de Phaton (bgw17 1288).jpg|Odchod Faethóna, [[Jean Jouvenet]], olej na plátne, 80. roky [[16. storočie|16. storočia]], [[Château de Maisons]]. </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Helios}} {{Grécka mytológia}} [[Kategória:Grécki bohovia]] [[Kategória:Slneční bohovia]] p0gu22bbz5f5h62zk79uieh6odp3brt 0 122576 8368365 8314515 2026-09-11T20:03:06Z Maximilián Fedora 259749 8368365 wikitext text/x-wiki '''Ekumenický koncil''' (gr. ''οἰκουμένη'' – „obývaný svet“) alebo '''všeobecný snem''' je stretnutie biskupov ([[koncil]]) celej cirkvi na celom svete. Pojem ''celá cirkev'' sa vykladá v [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravosláví]] tak, že zahrnuje všetky ortodoxné cirkvi v plnom spojení medzi sebou navzájom, kým [[latinská cirkev|katolícka cirkev]] vyžaduje okrem toho plné spoločenstvo s Rímskou cirkvou, čiže s rímskym [[pápež]]om (kan. 336 – 341 [[Kódex kánonického práva|CIC]] [[1983]]). Pravoslávie uznáva 7 ekumenických snemov, rímskokatolícka cirkev 21. Zoznam ekumenických koncilov: {| class=wikitable |- valign=top style="font-weight:bold;" bgcolor="#DDFFDD" | Poradie | Názov | Dátum&nbsp;konania | Počet účastníkov | Miesto | Téma rokovania | Uznávajú ho |- valign=top bgcolor="white" | 1. | [[Prvý nicejský koncil]] | [[325]] | 318 | [[İznik|Nikaia]] | [[arianizmus]], dátum slávenia [[Veľká noc|Veľkej noci]], Milétiova schizma, platnosť [[Sviatosť krstu|krstu]] [[heréza|heretikov]], odpadnutí kresťania | [[latinská cirkev|katolíci]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[Cirkev Východu|nestoriánske cirkvi]], protestantské cirkvi,[[orientálne ortodoxné cirkvi]] |- valign=top bgcolor="white" | 2. | [[Prvý carihradský koncil]] | [[381]] | 150 | [[Carihrad]] | [[arianizmus]], [[sabellianizmus]], [[Duch Svätý]] | katolíci, pravoslávie, nestoriánske cirkvi, orientálne cirkvi, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 3. | [[Efezský koncil|Efezský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[431]] | 200 – 250 | [[Efez]] | [[nestoriánstvo]], [[Panna Mária#Matka Bo.C5.BEia .28Bohorodi.C4.8Dka.29|Theotokos]], [[pelagianizmus]] | katolíci, pravoslávie, orientálne cirkvi, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 4. | [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónsky]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[451]] | 500 | [[Chalcedón (mesto)|Chalcedon]] | [[Eutyches|Eutychov]] [[monofyzitizmus]], božská a ľudská prirodzenosť v [[Ježiš Kristus|Kristovi]] | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 5. | [[Druhý carihradský koncil|Druhý carihradský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[553]] | 150 | Carihrad | [[monofyzitizmus]] | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 6. | [[Tretí carihradský koncil|Tretí carihradský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[680]] – [[681]] | asi 300 | Carihrad | [[monoteletizmus]], ľudská a božská [[vôľa (vlastnosť)|vôľa]] v Kristovi | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Trullská synoda]] (quinisext = 5. a 6.) | [[691]] – [[692]] | 216 | Carihrad | cirkevná disciplína | pravoslávie ako súčasť 6. |- valign=top bgcolor="white" | 7. | [[Druhý nicejský koncil|Druhý nicejský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[787]] | 350 | Nikaia | [[obrazoborectvo]] - úcta svätých [[Ikona|ikon]] | katolíci, pravoslávie |- valign=top bgcolor="white" | 8. | [[Štvrtý carihradský koncil|Štvrtý carihradský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[869]] – [[870]] | 25 – 102 | Carihrad | [[Fotios]] odsúdený | pre rímskych katolíkov 8. všeobecný |- valign=top bgcolor="#eeeeee" | 8. | [[Štvrtý carihradský koncil|Štvrtý carihradský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]]* | [[879]] – [[880]] | – | Carihrad | [[Fotios]] rehabilitovaný, [[filioque]] odsúdené | pravoslávie, ale nie ako všeobecný |- valign=top bgcolor="white" | 9. | [[Prvý lateránsky koncil|Prvý lateránsky]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[1123]] | 300 – 1000 | [[Rím]] | [[boj o investitúru]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 10. | [[Druhý lateránsky koncil|Druhý lateránsky]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[1139]] | 1000 | Rím | protipápež [[Anaklet II.]], celibát kňazov | katolíci |- | 11. | [[Tretí lateránsky koncil|Tretí lateránsky]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[1179]] | 302 | Rím | [[katari]], [[valdénci]], cirkevná disciplína | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 12. | [[Štvrtý lateránsky koncil|Štvrtý lateránsky]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[1215]] | asi 1300 | Rím | [[križiacke výpravy]], spor o investitúru | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 13. | [[Prvý lyonský koncil|Prvý lyonský]] [[Prvý carihradský koncil|koncil]] | [[1245]] | 250 | [[Lyon]] | cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]], cirkevná disciplína, [[východná schizma]], križiacke výpravy | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 14. | [[Druhý lyonský koncil]] | [[1274]] | 500 | Lyon | [[Svätá zem]], [[východná schizma]] – [[lyonská únia]], [[filioque]], [[konkláve]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 15. | [[Viennský koncil]] | [[1311]] – [[1312]] | 182 | [[Vienne (Isère)|Vienne]] | [[templári]] | katolíci |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Pisanský koncil]] | [[1409]] | – | [[Pisa]] | [[západná schizma]] | – |- valign=top bgcolor="white" | 16. | [[Kostnický koncil]] | [[1414]] – [[1418]] | 600 | [[Konstanz (mesto)|Kostnica]] | západná schizma, [[Ján Hus]] | katolíci |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Pavijský koncil]] | [[1423]] – [[1424]] | – | [[Pavia]], [[Siena (mesto)|Siena]] | [[konciliarizmus]] | – |- valign=top bgcolor="white" | 17. | [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil]] | [[1431]] – [[1449]] | 148 | [[Bazilej]], [[Ferrara]], [[Florencia]] | [[husitstvo]], [[východná schizma]] – [[florentská únia]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 18. | [[Piaty lateránsky koncil]] | [[1512]] – [[1517]] | 100 | Rím | cirkevná disciplína | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 19. | [[Tridentský koncil]] | [[1545]] – [[1563]] | 255 | [[Trident (mesto)|Trident]] | [[protestantizmus]], [[Protireformácia|katolícka reformácia]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 20. | [[Prvý vatikánsky koncil]] | [[1869]] – [[1870]] | 744 | Rím | [[racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]], [[liberalizmus]], [[materializmus]], dogma o neomylnosti [[pápež]]a | katolíci s výnimkou [[starokatolícka cirkev|starokatolíkov]] |- valign=top bgcolor="white" | 21. | [[Druhý vatikánsky koncil]] | [[1962]] – [[1965]] | 2540 | Rím | cirkev v modernom svete | katolíci |} == Pozri aj == * [[Koncil]] [[Kategória:Koncily]] [[Kategória:Kresťanské pojmy]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy]] 5iqv39lv5fypegwyxxd2q49grf5l0nw 8368366 8368365 2026-09-11T20:05:07Z Maximilián Fedora 259749 8368366 wikitext text/x-wiki '''Ekumenický koncil''' (gr. ''οἰκουμένη'' – „obývaný svet“) alebo '''všeobecný snem''' je stretnutie biskupov ([[koncil]]) celej cirkvi na celom svete. Pojem ''celá cirkev'' sa vykladá v [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravosláví]] tak, že zahrnuje všetky ortodoxné cirkvi v plnom spojení medzi sebou navzájom, kým [[latinská cirkev|katolícka cirkev]] vyžaduje okrem toho plné spoločenstvo s Rímskou cirkvou, čiže s rímskym [[pápež]]om (kan. 336 – 341 [[Kódex kánonického práva|CIC]] [[1983]]). Pravoslávie uznáva 7 ekumenických snemov, rímskokatolícka cirkev 21. Zoznam ekumenických koncilov: {| class=wikitable |- valign=top style="font-weight:bold;" bgcolor="#DDFFDD" | Poradie | Názov | Dátum&nbsp;konania | Počet účastníkov | Miesto | Téma rokovania | Uznávajú ho |- valign=top bgcolor="white" | 1. | [[Prvý nicejský koncil]] | [[325]] | 318 | [[İznik|Nikaia]] | [[arianizmus]], dátum slávenia [[Veľká noc|Veľkej noci]], Milétiova schizma, platnosť [[Sviatosť krstu|krstu]] [[heréza|heretikov]], odpadnutí kresťania | [[latinská cirkev|katolíci]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[Cirkev Východu|nestoriánske cirkvi]], protestantské cirkvi,[[orientálne ortodoxné cirkvi]] |- valign=top bgcolor="white" | 2. | [[Prvý carihradský koncil]] | [[381]] | 150 | [[Carihrad]] | [[arianizmus]], [[sabellianizmus]], [[Duch Svätý]] | katolíci, pravoslávie, nestoriánske cirkvi, orientálne cirkvi, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 3. | [[Efezský koncil]] | [[431]] | 200 – 250 | [[Efez]] | [[nestoriánstvo]], [[Panna Mária#Matka Bo.C5.BEia .28Bohorodi.C4.8Dka.29|Theotokos]], [[pelagianizmus]] | katolíci, pravoslávie, orientálne cirkvi, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 4. | [[Chalcedónsky koncil]] | [[451]] | 500 | [[Chalcedón (mesto)|Chalcedon]] | [[Eutyches|Eutychov]] [[monofyzitizmus]], božská a ľudská prirodzenosť v [[Ježiš Kristus|Kristovi]] | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 5. | [[Druhý carihradský koncil]] | [[553]] | 150 | Carihrad | [[monofyzitizmus]] | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="white" | 6. | [[Tretí carihradský koncil]] | [[680]] – [[681]] | asi 300 | Carihrad | [[monoteletizmus]], ľudská a božská [[vôľa (vlastnosť)|vôľa]] v Kristovi | katolíci, pravoslávie, protestantské cirkvi |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Trullská synoda]] (quinisext = 5. a 6.) | [[691]] – [[692]] | 216 | Carihrad | cirkevná disciplína | pravoslávie ako súčasť 6. |- valign=top bgcolor="white" | 7. | [[Druhý nicejský koncil]] | [[787]] | 350 | Nikaia | [[obrazoborectvo]] - úcta svätých [[Ikona|ikon]] | katolíci, pravoslávie |- valign=top bgcolor="white" | 8. | [[Štvrtý carihradský koncil]] | [[869]] – [[870]] | 25 – 102 | Carihrad | [[Fotios]] odsúdený | pre rímskych katolíkov 8. všeobecný |- valign=top bgcolor="#eeeeee" | 8. | [[Štvrtý carihradský koncil]]* | [[879]] – [[880]] | – | Carihrad | [[Fotios]] rehabilitovaný, [[filioque]] odsúdené | pravoslávie, ale nie ako všeobecný |- valign=top bgcolor="white" | 9. | [[Prvý lateránsky koncil]] | [[1123]] | 300 – 1000 | [[Rím]] | [[boj o investitúru]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 10. | [[Druhý lateránsky koncil]] | [[1139]] | 1000 | Rím | protipápež [[Anaklet II.]], celibát kňazov | katolíci |- | 11. | [[Tretí lateránsky koncil]] | [[1179]] | 302 | Rím | [[katari]], [[valdénci]], cirkevná disciplína | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 12. | [[Štvrtý lateránsky koncil]] | [[1215]] | asi 1300 | Rím | [[križiacke výpravy]], spor o investitúru | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 13. | [[Prvý lyonský koncil]] | [[1245]] | 250 | [[Lyon]] | cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]], cirkevná disciplína, [[východná schizma]], križiacke výpravy | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 14. | [[Druhý lyonský koncil]] | [[1274]] | 500 | Lyon | [[Svätá zem]], [[východná schizma]] – [[lyonská únia]], [[filioque]], [[konkláve]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 15. | [[Viennský koncil]] | [[1311]] – [[1312]] | 182 | [[Vienne (Isère)|Vienne]] | [[templári]] | katolíci |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Pisanský koncil]] | [[1409]] | – | [[Pisa]] | [[západná schizma]] | – |- valign=top bgcolor="white" | 16. | [[Kostnický koncil]] | [[1414]] – [[1418]] | 600 | [[Konstanz (mesto)|Kostnica]] | západná schizma, [[Ján Hus]] | katolíci |- valign=top bgcolor="#EEEEEE" | – | [[Pavijský koncil]] | [[1423]] – [[1424]] | – | [[Pavia]], [[Siena (mesto)|Siena]] | [[konciliarizmus]] | – |- valign=top bgcolor="white" | 17. | [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil]] | [[1431]] – [[1449]] | 148 | [[Bazilej]], [[Ferrara]], [[Florencia]] | [[husitstvo]], [[východná schizma]] – [[florentská únia]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 18. | [[Piaty lateránsky koncil]] | [[1512]] – [[1517]] | 100 | Rím | cirkevná disciplína | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 19. | [[Tridentský koncil]] | [[1545]] – [[1563]] | 255 | [[Trident (mesto)|Trident]] | [[protestantizmus]], [[Protireformácia|katolícka reformácia]] | katolíci |- valign=top bgcolor="white" | 20. | [[Prvý vatikánsky koncil]] | [[1869]] – [[1870]] | 744 | Rím | [[racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]], [[liberalizmus]], [[materializmus]], dogma o neomylnosti [[pápež]]a | katolíci s výnimkou [[starokatolícka cirkev|starokatolíkov]] |- valign=top bgcolor="white" | 21. | [[Druhý vatikánsky koncil]] | [[1962]] – [[1965]] | 2540 | Rím | cirkev v modernom svete | katolíci |} == Pozri aj == * [[Koncil]] [[Kategória:Koncily]] [[Kategória:Kresťanské pojmy]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy]] 5sy8i5tqo7frnbsukv9uotwxp9qdat1 0 127680 8368267 8368098 2026-09-11T13:45:32Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49148-15|~2026-49148-15]] ([[User_talk:~2026-49148-15|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8365035 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Na úpravu}} {{Infobox Organizácia | Názov = Scientológia | Obrázok = Scientology Logo.svg | ŠírkaObrázku = 160px | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = Oficiálne logo | OficiálnyNázov = Church of Scientology | KrátkyNázov = | Predchodca = Dianetika<br/>Hubbard Association of Scientologists | Vznik = [[1954]]<br />[[Spojené štáty]] | Typ = nové náboženské hnutie | PrávnePostavenie = v jednotlivých štátoch rôzne | Zameranie = šírenie dianetiky a scientológie, kurzy, auditing, misie | Ústredie = Church of Scientology International | Miesto = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]] | OblasťPôsobenia = celosvetovo | Členstvo = nezávislé odhady desiatky tisíc až cca 50 000 aktívnych | RokovacíJazyk = | TitulLídra = Zakladateľ | MenoLídra = [[L. Ron Hubbard]] | TitulLídra2 = Predseda predstavenstva RTC | MenoLídra2 = David Miscavige | HlavnýOrgán = Religious Technology Center | RodičovskáOrganizacia = | OrganizačnáZložka = lokálne cirkvi a misie | Webstránka = {{url|https://www.scientology.org}} | Poznámka = }} '''Scientológia''', (pôvodne {{V jazyku|eng|Scientology}}; z {{vjz|lat|scio|vedenie, vedomosť}}; {{vjz|lat|logos| slovo, veda}}) je sekta (systém [[dogma|dogiem]], učení a [[rituál]]ov) vytvorená v roku 1954 americkým sci-fi autorom [[L. Ron Hubbard|L. Ronom Hubbardom]], ktorý ju charakterizoval ako „aplikovanú náboženskú filozofiu“ ([[1953]]) a základ nového náboženstva. Vychádza z pomocného systému [[Dianetika|Dianetiky]] ({{V jazyku|eng|Dianetics}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=History of Scientology's expansion |url=http://www.scientology.ie/wis/wiseng/29/wis29_1.htm |dátum prístupu=2007-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070929034020/http://www.scientology.ie/wis/wiseng/29/wis29_1.htm |dátum archivácie=2007-09-29 }}</ref> Scientológia je odborníkmi a verejnosťou často označovaná za nebezpečnú sektu, pretože využíva psychologickú manipuláciu, žiada od členovveľké finančné sumy za kurzy, uplatňuje prísnu kontrolu správania a vyžaduje absolútnu poslušnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do škôl prenikajú sekty. Rodičia o tom často nevedia a štát to nerieši | url = https://www.aktuality.sk/clanok/656596/do-skol-prenikaju-sekty-rodicia-o-tom-casto-nevedia-a-stat-to-neriesi/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum prístupu = 2026-08-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Hubbard ju označuje ako [[náboženstvo]], keďže obsahuje metódy a postupy na zvyšovanie duševných a duchovných kvalít jedinca. Hubbard v roku [[1950]] vydal základnú príručku ''[[Dianetika]]'' (1950) s cieľom dosiahnuť duchovné zdravie. Na tento účel Scientológia, ktorá vznikla neskôr, ponúka rozsiahlu sústavu praktických postupov a kurzov. Prístup k nim je možný napríklad po absolvovaní testu osobnosti. Scientológia tiež niekedy označuje '''Church of Scientology''', celosvetovú organizáciu, ktorú Hubbard založil v roku 1954. Je to najväčšia organizácia podporujúca praktikovanie scientológie. Je tiež držiteľom obchodných značiek Scientology a Dianetics. Vzdelávacím a charitatívnym praktikám tejto organizácie v súčasnosti uznáva IRS výnimku z federálnej dane z príjmu v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hexham | meno = Irving | odkaz na autora = | titul = The Religious Status of Scientology: Is Scientology a Religion? | url = http://www.ucalgary.ca/~nurelweb/papers/irving/scient.html | dátum vydania = 1978, rev. 1997 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2006-06-13 | vydavateľ =University of Calgary | miesto = | jazyk = }} </ref><ref name="South Africa religious recognition">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dispatch online - "New SA rights for Scientology" |url=http://www.dispatch.co.za/2000/04/05/southafrica/HOMEAFFA.HTM |dátum prístupu=2007-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101104002113/http://www.dispatch.co.za/2000/04/05/southafrica/HOMEAFFA.HTM |dátum archivácie=2010-11-04 }}</ref><ref name="CESNUR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davis | meno = Derek H. | odkaz na autora = | titul = The Church of Scientology: In Pursuit of Legal Recognition | url = http://www.cesnur.org/2004/waco_davis.htm | dátum vydania = júl 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2007-06-15 | vydavateľ =CESNUR – Centrum výskumu nových náboženstiev | miesto = | jazyk = }} </ref> Iné zdroje označujú túto cirkev za [[pseudonáboženstvo|pseudonáboženskú]] organizáciu, [[sekta|sektu]] a/alebo [[nadnárodná korporácia|nadnárodnú korporáciu]].<ref name="marburg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kent | meno = Stephen | odkaz na autora = | titul = Scientology -- Is this a Religion? | url = http://web.uni-marburg.de/religionswissenschaft/journal/mjr/kent.html | dátum vydania = júl 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2006-08-26 | vydavateľ = Marburg Journal of Religion | miesto = | jazyk = }} </ref> Sociológ Kent, hoci priznáva, že množstvo jeho kolegov považuje scientológiu za náboženstvo, hovorí "Namiesto hádania, či scientológiu označiť alebo neoznačiť ako náboženstvo, považujem za oveľa užitočnejšie pozerať sa na ňu ako na nadnárodnú korporáciu s mnohými aspektami, z ktorých náboženský charakter má iba ''jeden'' prvok."<ref name="Beit-Hallahmi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Beit-Hallahmi | odkaz na autora = | titul = Scientology: Religion or racket? | url = http://web.uni-marburg.de/religionswissenschaft/journal/mjr/pdf/2003/breit2003.pdf | dátum vydania = september 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2007-02-13 | vydavateľ = Marburg Journal of Religion | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20061108062518/http://web.uni-marburg.de/religionswissenschaft/journal/mjr/pdf/2003/breit2003.pdf | dátum archivácie = 2006-11-08 }}</ref> == Postavenie == Počet scientológov na svete je sporný. Kým predstavitelia scientológie prehlasujú, často veľmi rozdielne, odhady počtu prívržencov (od 8<ref name="ABC Nightline">Forrest Sawyer, na ABC Nightline, Feb. 14, 1992 interview s Heber Jentzschom, President, Church of Scientology</ref><ref name="rusko" /> do 15 miliónov<ref name="Deathy's Deputy">na prednej strane vydania Hubbardovej knihy "Deathy's Deputy" v 1970</ref>), nezávislé zdroje udávajú oveľa nižší počet scientológov, ktorý sa blíži skôr ku niekoľko desiatkam<ref name="ARIS">http://xenu.net/images/2001-US-CENSUS-Scientology.jpg</ref> až sto tisícom členov<ref name="adherents">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html |dátum prístupu=2008-07-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070707044255/http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html |dátum archivácie=2007-07-07 }}</ref>. Kritici na základe štatistík uvedených v scientologických publikáciách<ref name="The Auditor">The Auditor: Special International Edition</ref> odhadujú okolo 50 000 aktívných členov. Tento diametrálny rozdiel je spôsobený tým, že CoS rozumie pod počtom členov každého, kto absolvoval akýkoľvek poskytovaný kurz od roku 1954<ref name="ABC News">http://abcnews.go.com/Nightline/Story?id=2664713</ref> bez ohľadu na to, či bol tento prvý a posledný. Ide o jednu z najspornejších svetonázorových organizácií na svete. V Európe sa často diskutuje, či ide o náboženstvo alebo politický extrémizmus. V Nemecku príslušné najvyššie orgány rozhodli, že cirkev Scientology-Kirche Hamburg e.V. nie je náboženská organizácia v zmysle nemeckých zákonov, pretože činnosť organizácie má ekonomické zameranie. Zároveň sa od 90. rokov 20. storočia opätovne zvažuje úplný zákaz organizácie z dôvodu vytvárania závislosti u členov, ničenia sociálnych väzieb členov a finančného vykorisťovania členov. Činnosť Scientológie ako cirkvi bola doteraz explicitne zakázaná vo Francúzsku a v Grécku, a aj iné štáty vyslovujú výhrady proti ekonomickej činnosti organizácie. Postoj USA je presne opačný, Scientológia sa považuje za verejnosti prospešnú organizáciu (oslobodená je aj od daní) a uznávanie Scientológie sa považuje za prejav slobody vierovyznania. V Európe má štatút štátom uznanej cirkvi alebo verejnoprospešnej organizácie, často spojený aj s rôznymi daňovými úľavami, napríklad v Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Rusku, Rakúsku, Veľkej Británii, Portugalsku, Španielsku. Podľa rozhodnutia [[Európsky súd pre ľudské práva|európskeho súdu pre ľudské práva]] (v roku 2007) Rusko porušilo dva články [[Európskeho dohovoru o ľudských právach]] trvalým odmietaním registrácie scientologickej cirkvi v krajine.<ref name="rusko">[http://www.sme.sk/c/3233394/Rusko-nesmie-diskriminovat-scientologicku-cirkev.html sme.sk: Rusko nesmie diskriminovať scientologickú cirkev, 5. apríl 2007]</ref> V posledných rokoch je činná najmä v oblasti kurzov manažmentu, komunikácie, učenia a motivácie. Existuje aj veľa podorganizácií a spriaznených podnikov Scientológie: organizácia na rehabilitáciu drogovo závislých (Narconon), organizácie proti potláčaniu tolerancie, centrá efektívneho učenia, Komisia pre prečiny psychiatrie voči ľudským právam, združenia manažérov atď. == Náboženstvo scientológie == Scientológia pozostáva zo súboru vedomostí, ktoré pochádzajú z určitých základných predpokladov. Medzi najdôležitejšie predpoklady patria: * Človek je nesmrteľná bytosť. * Jeho skúsenosti siahajú ďaleko za jeden život. * Jeho schopnosti sú neobmedzené, i keď si ich momentálne nie je vedomý. Scientológia ďalej predpokladá, že človek je v podstate dobrý a že jeho duchovné spasenie závisí na ňom samotnom a na jeho schopnosti solidarity s okolitým svetom. Preto je Scientológia religióznou filozofiou v najhlbšom zmysle slova, so svojim záujmom o plnú rehabilitáciu prirodzeného ľudského duševna – schopností človeka, jeho uvedomovania si a jeho istoty svojej vlastnej nesmrteľnosti. Okrem toho, keďže sa náboženstvo zaoberá duchom vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k iným životným formám, a je vo svojej podstate vierou v duchovné bytosti, Scientológia nasleduje religióznu tradíciu, ktorá je prinajmenšom taká stará ako ľudstvo samé. Predsa len, to, čo Scientológia koniec koncov vyjadruje, je nové. Jej duchovná technológia je nová, jej cirkevná organizácia je nová, a čo to znamená pre človeka 21. storočia je úplne nové. Podstatu Scientológie tvorí systém usporiadaných axióm, ktoré riešia problémy ducha, života a myslenia a ktorý vyvinul L. Ron Hubbard prostredníctvom aplikácie metodológie exaktných vied na vedy humanitné. Tieto axiómy utvárajú nadáciu širokého súboru vedomostí, ktoré sa týkajú celého života. Z tejto múdrosti vzišlo obrovské množstvo základných princípov, ktoré ľudia môžu použiť na to, aby zlepšili svoj bezprostredný život, rovnako ako aj dosiahli duchovnú nesmrteľnosť. Vlastne neexistuje žiadna stránka života, ktorá by sa nedala zlepšiť pomocou aplikácie Scientologických princípov. == Filozofia == Každý človek pozostáva z troch častí. Človek má telo, má myseľ a on je nesmrteľný „thetan“. (Výraz thetan pochádza z gréckého písmena theta Θ, ktoré Gréci používali k vyjadreniu ''myšlienky'', alebo možno ''ducha'', s exponentom ''n'', alebo teda „theta na entú“, čo symbolizuje nekonečné schopnosti.) Thetani vraj žijú už trilióny rokov, a to tak, že sa rodia znovu a znovu do iných tiel (reinkarnácia). V čase existencie v tele, sú však duševne obmedzovaní [[engram]]ami (nepríjemnými zážitkami s bolesťou a bezvedomím zo súčasného aj minulého života), ktoré im zabraňujú fungovať ako racionálnym duchovným bytostiam, ktorými pôvodne boli. Tieto obmedzenia sa pomocou špeciálneho postupu odstraňujú (čiže sa dosahuje tzv. stav „clear“) pomocou „auditingu“, opytovacej techniky, niekedy s pomocou elektronického meracieho prístroja. Tí, ktorí dosiahli clear (údajne asi 50 000 ľudí na svete) sa potom na iných, snažia v pätnástich stupňoch dosiahnuť stav „operujúceho thetana“, (OT)absolútnu kontrolu nad časom, hmotou, energiou a priestorom. Scientológia sa považuje za nadkonfesionálnu, čiže členovia môžu ostať príslušníkmi iných náboženstiev. Keďže sa v Scientológii ako praktickom náboženstve neočakáva viera, jej náhľady nie sú so žiadnym bežným náboženstvom kompatibilné a preto ide v praxi o nové náboženstvo. Charakteristické je aj zvýšené vedomie Scientológov o príčinách, ktoré ľudí utláčajú a spôsobujú ochorenia. V prípade, že ľudia v okolí Scientológa sa správajú utláčateľsky a neeticky, Scientológ nečaká pasívne, ale snaží sa situáciu riešiť. Ak nedosiahne zníženie útlaku a neetiky, môže nastať aj sociálne oddelenie sa od týchto ľudí od rodiny a niektorých iných ľudí (deconnection), aby nebrzdili ich duchovný rozvoj. Za utláčateľskú osobu je považovaná osoba, ktorá sa aktívne snaží potlačovať alebo zničiť akúkoľvek aktivitu alebo skupinu, ktorá sa snaží o zlepšenie. V osemdesiatych rokoch sa od Scientológie oddelilo niekoľko skupín, ktoré pôvodná Scientology tiež považuje za svojich nepriateľov. Za hlavných nepriateľov sú označovaní psychiatria a vojenský priemysel. == Organizácia == Organizácia Scientológie je hierarchická, na čele je medzinárodné vedenie v Los Angeles, pod ním kontinentálne organizácie a pod nimi lokálne cirkvi. Roku 1966 firma Hubbard Exploration Company kúpila viacero lodí a L. Ron Hubbard premiestnil svoje hlavné sídlo na otvorené more, z čoho vznikol názov Sea Org(anization) – Morská org(anizácia). V 70. rokoch bolo hlavné sídlo preložené do Clearwater na Floride, ale názov Sea Org sa dodnes používa ako označenie niekoľko tisíc členov „Sea Orgu“. Vyššie úrovne Scientológie sú obsadené výlučne členmi Sea Orgu. Výkony každej organizácie hierarchie sa merajú týždennými štatistikami. == Kontroverznosti == Zo všetkých nových náboženských hnutí, ktoré sa objavili počas 20. storočia, bolo Church of Scientology od samého počiatku jedným z najkontroverznejších, prichádzajúc do konfliktov so štátnou ústavou niekoľkych krajín (napríklad Spojené Štáty, Spojené Kráľovstvo, Kanada<ref>{{cite news|first=Lucy|last=Morgan|title=Abroad: Critics public and private keep pressure on Scientology|url=http://www.sptimes.com/News/32999/Worldandnation/Abroad__Critics_publi.html|publisher=[[St. Petersburg Times]]|date=1999-03-29|accessdate=2007-09-07|quote=Najvyšší súd Kanady, v roku 1997, uzniesol kriminálny rozsudok na Church of Scientology of Toronto a jedného z jej úradníkov, za narušenie dôvery ohľadom tajných operácií v Kanadskej vláde, v rokoch 1970-ých a 1980-ých}}</ref> a Nemecko).<ref>{{cite news|title=Remember Venus?|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,889564,00.html|publisher=[[Time (týždenník)|Time]]|date=1952-12-22|accessdate=2007-07-20}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070401170421/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,889564,00.html |date=2007-04-01 }}</ref><ref name=Behar>{{cite news|last=Behar|first=Richard|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,972865,00.html|title=Scientology: The Thriving Cult of Greed and Power|publisher=[[Time Magazine]]|date=6 May 1991|accessdate=2008-11-03}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081107022022/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,972865,00.html |date=2008-11-07 }}</ref><ref name="The Church's War">{{cite news|first=Richard|last=Leiby|author=Richard Leiby|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/07/06/AR2005070601351.html|title=Scientology Fiction: The Church's War Against Its Critics – and Truth|work=[[The Washington Post]]|page=C1|date=1994-12-25|accessdate=2006-06-21}}</ref><ref name="CNET - Goodin Scientology">{{cite web|last=Goodin|first=Dan|date=1999-06-03|url=http://news.com.com/2100-1023-226676.html|title=Scientology subpoenas Worldnet|publisher=CNET News.com|accessdate=2006-05-04|archiveurl=https://archive.ph/20120524184740/http://news.cnet.com/2100-1023-226676.html|archivedate=2012-05-24}}</ref><ref>{{cite web|url=http://web.uni-marburg.de/religionswissenschaft/journal/mjr/pdf/2001/schoen2001.pdf |title=Marburg Journal of Religion: Zhrnutie diania v spravodajstve Scientológia verzus Nemecko: Postrehy ohľadom roly tlače a akademikov. |publisher=Web.uni-marburg.de |date=2009-05-22 |accessdate=2010-09-04}}</ref>. Bolo jedným z najkonfliktnejších náboženských hnutí v histórii, ktoré podávalo nespočetné množstvo žalôb na vlády, organizácie, aj individuálne a právnické osoby.<ref>{{Cite journal |last=Richardson |first=James T. |authorlink=James T. Richardson |title=Scientology in Court: A Look at Some Major Cases from Various Nations|year=2009 |ref=harv |postscript=<!--None-->}} In {{Cite book |last=Lewis |first=James R. |authorlink=James R. Lewis (scholar) |title=Scientology |publisher=Oxford University Press |year=2009 |location=New York, NY | pages=283–294 | isbn=978-0-19-533149-3 |ref=harv |postscript=<!--None-->}}</ref> Žurnalisti, súdy a štátne orgány niekoľkých krajín publikovali obvinenia, správy a výpovede, že Church of Scientology je "bezohľadný komerčný podnik", ktorý umlčuje a prenasleduje svojich kritikov a surovo využíva svojich členov.<ref name="The Church's War"/><ref name="CNET - Goodin Scientology"/>. Týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]'' v roku 1991 publikoval [[The Thriving Cult of Greed and Power|článok]], v ktorom je Scientológia opisovaná ako "Veľmi profitujúci globálny podvod, ktorý prežíva vďaka zastrašovaniu jeho členov a kritikov, spôsobom podobným mafii".<ref name=Behar /> Kontroverznosti, vrátane Church of Scientology a jej kritikov (niektoré z nich neustále prebiehajúce) zahrňujú: * "Zásada izolácie", pri ktorej sú členovia vyzývaní k prerušeniu akéhokoľvek kontaktu s priateľmi, alebo členmi rodiny, ktorí sú "antagonistmi" Scientológie.<ref name="unperson">{{cite news|first=Robert|last=Farley|url=http://www.sptimes.com/2006/06/24/Tampabay/The_unperson.shtml|title=The unperson|publisher=[[St. Petersburg Times]]|date=24 June 2006|pages=1A,14A|accessdate=2007-06-24}}</ref> * Smrť Scientologičky [[Lízy McPherson|Lisa McPherson]], ktorú opatroval Church of Scientology. ([[Bob Minton|Robert Minton]] sponzoroval multi-milión dolárovú žalobu proti Scientológii kvôli McPhersonej smrti. V máji roku 2004 McPhersonej zástupca a Church of Scientology uzavreli dôvernú dohodu)<ref>{{cite news|last=Farley|first=Robert|title=Scientologists settle death suit|publisher=[[St. Petersburg Times]]|date=29 May 2004|url=http://www.sptimes.com/2004/05/29/Tampabay/Scientologists_settle.shtml|accessdate=2008-11-03}}</ref>. * Kriminálne aktivity angažované v záujme Church of Scientology, alebo vedené funkcionármi Church of Scientology ([[Operation Snow White]]<ref name="Vanished">{{cite web |url = http://www.time.com/time/printout/0,8816,951938,00.html |title = Mystery of the Vanished Ruler |accessdate = 2007-08-10 |date = 1983-01-31 |work = |publisher = [[Time (týždenník)|TIME]] |archiveurl = https://web.archive.org/web/20070930094022/http://www.time.com/time/printout/0,8816,951938,00.html |archivedate = 2007-09-30 }}</ref>, [[Operation Freakout]]<ref name="sentencing">{{cite web |url = http://en.wikisource.org/wiki/United_States_of_America_v._Jane_Kember,_Morris_Budlong,_Sentencing_Memorandum | title = United States of America v. Jane Kember, Morris Budlong, Sentencing Memorandum}}; str. 23-25</ref>). * Nejednotné výpovede o L. Ron Hubbardovom živote; konkrétne Hubbardove úvahy o vytvorení náboženstva na vytváranie profitu a o jeho službe v armáde.<ref name=Behar /> * Obťažovanie a pochybné praktiky voči kritikom Scientológie, riadené [[Fair Game (Scientológia)|"Fair Game"]] zásadou Scientológie.<ref name=Behar /> * Pokusy právne prinútiť vyhľadávače, ako Google a Yahoo!, aby vo výsledkoch hľadania nezobrazovali žiadnu web-stránku, ktorá kritizuje Scientológiu (v prípade Google je to [[AdSense]]), alebo ich aspoň nezobrazovať na prvých stránkach <ref>{{cite news |author=Matt Loney |coauthors=Evan Hansen |title=Google pulls anti-Scientology links |url=http://news.com.com/2100-1023-865936.html |publisher=[[CNet]] |date=2002-03-21 |accessdate=2007-05-10|archiveurl=http://archive.is/A6Rb|archivedate=2012-05-30}}</ref>. * Výpovede ex-člena Scientológie na vysokej pozícii, že [[David Miscavige]] bije a demoralizuje personál a že fyzické násilie od nadradeného personálu je bežnou vecou v Church of Scientology.<ref name="TruthRunDown">{{cite web | first = Thomas C. Tobin| last = Joe Childs | title =The Truth Run Down | url = http://www.tampabay.com/news/article1012148.ece | work = | publisher = [[St Petersburg Times]] | date = June 23, 2009 | accessdate = 2009-06-23 }}</ref><ref>{{cite web | first = Thomas C. Tobin | last = Joe Childs | title = Scientology: Ecclesiastical justice | url = http://www.tampabay.com/news/scientology/article1012575.ece | work = | publisher = [[St Petersburg Times]] | date = June 23, 2009 | accessdate = June 23, 2009 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20130117071232/http://www.tampabay.com/news/scientology/article1012575.ece | archivedate = 2013-01-17 }}</ref> Hovorca Scientológie [[Thomas W. Davis|Tommy Davis]] obvinenia poprel a poskytol svedkov na rekonštrukciu diania.<ref name="TruthRunDown"/> * V októbri 2009 Francúzsky súd uznal Church of Scientology vinným vo veci organizovanej sprenevery. Štyria pracovníci organizácie boli pokutovaní a odsúdení na 2 roky. Hovorcovia Church of Scientology sa vyjadrili, že sa odvolajú. Žalobcovia dúfali, že dosiahnu zákaz Scientológie vo Francúzsku, ale kvôli dočasnej zmene vo Francúzskej legislatíve, ktorá znemožnila rozpustiť akýkoľvek legálny celok na základe sprenevery, sa žiaden zákaz neudelil.<ref>[http://www.reuters.com/article/idUSTRE59Q1HD20091027 "Scientology convicted for fraud in France, escapes ban"], ''Reuters'', 27 October 2009</ref> * V novembri 2009 Austrálský senátor [[Nick Xenophon]] vo Federálnom Parlamente predniesol reč, v ktorej Church of Scientology prehlásil za kriminálnu organizáciu. Na základe listov od ex-členov organizácie vyhlásil obvinenia vo veci "nedobrovoľného odňatia slobody, vynútený potrat, sprenevera kapitálu, fyzické násilie a zastrašovanie, vydieranie a rozsiahle riadené zneužitie informácií, ktoré Church of Scientology nadobudla, ..."<ref>{{Cite document|title=Rudd's concerns about Scientology (preklad z citácie z videa, "Xenophon útočí na Scientológiu – nezávislý senátor Nick Xenophon útočí na Scientológiu, ako na 'kriminálnu organizáciu'")|date=2009-11-18|url=http://www.theage.com.au/national/senator-attacks--criminal-church-of-scientology-20091118-ikla.html?autostart=1|publisher=[[The Age]]|ref=harv|postscript=<!--None-->}}</ref> === Scientológia a hypnóza === Literatúra Scientológie tvrdí, že L. Ron Hubbard nadobudol svoju profesionálnu znalosť v hypnóze tým, že ju "objavil" v Dianetickom odtlačku. Hubbard bol vraj tiež kvalifikovaný hypnotizér a jeho blízki známi, ako Forrest Ackerman (Hubbardov literárny agent) a A. E. van Vogt (jeden z prvých priaznivcov Dianetiky) boli svedkami demonštrácií jeho hypnotických schopností.<ref name="Bare-faced Messiah">{{cite book|author=Miller, Russell|title=Bare-faced Messiah, The True Story of L. Ron Hubbard|publisher=Henry Holt & Co|location=New York|edition=First American|year=1987|isbn=0-8050-0654-0|pages=140–142|url=http://www.clambake.org/archive/books/bfm/bfmconte.htm}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110312081721/http://www.clambake.org/archive/books/bfm/bfmconte.htm |date=2011-03-12 }} Postupne od hynózy však upúšťal, pretože si uvedomoval jej škodlivosť v prípade, že ju používa niekto, kto nie je úplne morálny a etický.</ref> Kniha Dianetika ako základ Scientológie tvrdí, že hypnóza je vysoko škodlivá, pretože počas nej je možné ľahko vložiť do mysle hypnotizovaného "aberácie" - odchýlky od logického správania. === Auditová dôvernosť === Počas auditného procesu, audítor môže zozbierať osobné informácie o auditovanej osobe.<ref name="Melton">{{cite book |author=Melton, J. Gordon |title=Encyclopedic Handbook of Cults in America |publisher=Garland Pub |location=New York |year=1992 |isbn=0-8153-1140-0}}</ref>. Auditné záznamy sú potom v kruhoch Scientológie označované ako ''preclear folders (prvotné dokumenty).''<ref name="namehubbard">{{cite news |url=http://www.guardian.co.uk/media/2007/jun/09/tvandradio.broadcasting1 |title=My name is L Ron Hubbard|accessdate=2009-01-14 | work=The Guardian | location=London | first=James | last=Donaghy | date=2007-06-09}}</ref> Church of Scientology má prísne zásady, navrhnuté tak, aby chránili dôvernosť týchto informácií.<ref name="Melton" /> Vyskytlo sa ale niekoľko prípadov, v ktorých sa audičné dokumenty nechránili dostatočne zodpovedne.<ref>{{cite web |url=http://oxfordstudent.com/2010/11/01/parasitic-circuits-the-secrets-of-scientology-2/ |title=Parasitic Circuits: The Secrets of Scientology |accessdate=28 November 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110106155514/http://oxfordstudent.com/2010/11/01/parasitic-circuits-the-secrets-of-scientology-2/ |archivedate=2011-01-06 }}</ref> Ľudia, ktorí odchádzajú zo spoločenstva vedia, že Scientológia má k dispozícií všetky ich veľmi osobné informácie a že už neraz tieto dokumenty použila na psychické vydieranie tých, ktorí scientológiu opustili a stali sa ich kritikmi.<ref name="namehubbard" /> 16. decembra 1969, členka "Guardian's office", (jeden z úradov Scientológie) Mary Sue Hubbard vydala príkaz (G. O. 121669), ktorý povoľoval použitie týchto súkromných informácií z dôvodu "vnútornej bezpečnosti".<ref>Breckenridge, ''Vyhlásenie rozsudku v Church of Scientology of California vs. Gerald Armstrong'', Vyšší Súd, okres Los Angeles, prípad č. C420153. Citovaný v {{cite book|last=Atack|first=Jon|title=A Piece of Blue Sky| year=1990|isbn=0-8184-0499-X|publisher=Carol Publishing Group|page=322}}</ref> Niektorí z pôvodných členov podtvrdili, že keď patrili do Church of Scientology, prehrabávali sa v dokumentoch, získaných z auditných sedení a hľadali informácie, ktoré by mohli byť použité v ohováračskej kampani proti členom, ktorí spoločenstvo kritizujú.<ref name="SPTHarassment">{{cite news|first=Stephen|last=Koff|title=Scientology church faces new claims of harassment|url=http://pqasb.pqarchiver.com/sptimes/access/51440683.html?dids=51440683:51440683&FMT=FT&FMTS=ABS:FT|work=[[St. Petersburg Times]]|date=1988-12-22|accessdate=2008-10-26}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090103080242/http://pqasb.pqarchiver.com/sptimes/access/51440683.html?dids=51440683:51440683&FMT=FT&FMTS=ABS:FT |date=2009-01-03 }}</ref><ref>{{cite journal|author=Steven Girardi|title=Witnesses Tell of Break-ins, Conspiracy|journal=Clearwater Sun|date=May 9, 1982|pages=p. 1A|url=|ref=harv}}</ref> Church of Scientology of California na to reagovala vyhlásením, že list, ktorý Mary Sue Hubbardovej dával povolenie na prehľadávanie spovedných dokumentov nebol oficiálnym a bol predtým zrušený. Samotné obvinenia, že osobné dokumenty z auditných dokumentov boli použité proti jednotlivcom neboli súdu predložené.<ref name="Melton" /> == Slovensko == Na Slovensku začala scientológia činnosť v roku 1995 a má dnes vyše dvetisíc členov. Jedným z hlavných predstaviteľov scientológov na Slovensku je [[Pavol Timko]], ktorý založil aj spoločnosť Business Success. Na Slovensku sú Scientologické organizácie registrované ako [[občianske združenie|občianske združenia]] a svoju činnosť majú povolenú [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra SR]]. (Na Slovensku scientológia nie je zatiaľ uznaná ako náboženská spoločnosť, pretože zákony SR umožňujú registráciu novej cirkvi až po preukázaní 20 000 členov). Ako prvá oficiálna organizácia bola otvorená v roku 2000 misia v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] pod názvom Dianetické centrum Levice. Krátko potom bolo otvorené Dianetické centrum Bratislava. Dnes sa tieto organizácie pretransformovali na Centrá Dianetiky a Scientológie a majú status občianskych združení. Do konca roku 2006 bolo na Slovensku otvorených celkom 14 Scientologických centier. Scientologické organizácie pracujúce s deťmi a mládežou: Aplikovaná scholastika, Študijné centrum BASIC a LITE - jazyková škola. Na Slovensku má jazyková škola LITE pobočku pod názvom BEST ENGLISH s.r.o. . Scientologické subjekty sa snažia infiltrovať aj do školského systému, čo prebieha primárne prostredníctvom občianskych združení Slovensko bez drog a Bez drog, ktoré pod zámienkou bezplatnej protidrogovej prevencie získavajú priamy prístup k žiakom základných a stredných škôl. Tieto organizácie využívajú metodiku a materiály medzinárodnej kampane Foundation for a Drug-Free World, ktorá je oficiálne financovaná a riadená Scientologickou cirkvou. Stratégia spočíva v zneužívaní celospoločensky akceptovanej témy boja proti závislostiam a v získavaní legitimity prostredníctvom podpory verejne známych osobností či športovcov, ktorí ich aktivity často podporujú v nevedomosti. [[Ministerstvo školstva SR]] spoločne s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a expertmi na prevenciu kriminality pred pôsobením týchto združení opakovane vydali oficiálne varovania a metodické usmernenia pre riaditeľov škôl, nakoľko ich prednášky nespĺňajú vedecké ani pedagogické štandardy, využívajú neefektívne jednorazové zastrašovanie a slúžia ako krycie projekty (tzv. „safe fronts“) na budovanie pozitívneho [[Public relations|PR]] a postupné presadzovanie učenia L. Ron Hubbarda v štátnom vzdelávacom systéme.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dugovič|meno=Matej|titul=Scientológovia chodia aj po školách. Tie o tom netušia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2014-06-18|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/scientologovia-chodia-aj-po-skolach-tie-o-tom-netusia|dátum prístupu=2026-08-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Stanovisko k preventívnym protidrogovým programom na školách | url = https://www.zdruzeniestorm.sk/data/files/stanovisko_k_oz_bezdrog_a_slovensko_bez_drog_vudpap.pdf | dátum vydania = 2024-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-27 | url archívu = | vydavateľ = Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zábrenszki | meno = JUDr. Tomáš | titul = Stanovisko k občianskym združeniam Bez drog a Slovensko bez drog | url = https://cloud-b.edupage.org/cloud/stanovisko_k_OZ_bezdrog_a_slovensko_bez_drog_pdf..pdf?z%3AYdkT4Aj6woXx%2FbG5vxqo9zFY0fnWcBx38ad4I1gMwZXzWLFafeESYLHYRYA185un | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2026-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260317154634/https://cloud-b.edupage.org/cloud/stanovisko_k_OZ_bezdrog_a_slovensko_bez_drog_pdf..pdf?z%3AYdkT4Aj6woXx%2FbG5vxqo9zFY0fnWcBx38ad4I1gMwZXzWLFafeESYLHYRYA185un | vydavateľ = Edupage.org | miesto = Nitra | dátum archivácie = 2026-03-17 }}</ref> Spomedzi štátov [[Vyšehradská skupina|V4]] je Scientológia zaregistrovaná ako cirkev len v [[Maďarsko|Maďarsku]], kde je aj centrum pre strednú Európu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Office of Special Affairs]] * https://www.youtube.com/watch?v=1pBWt7_kYJ4 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == === Oficiálne === * [http://www.scientology.org www.scientology.org] - oficálna stránka hnutia {{eng icon}} * [http://www.scientologie.cz www.scientologie.cz] - česká mutácia {{ces icon}} * [http://www.scientologia.sk www.scientologia.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402141510/http://www.scientologia.sk/ |date=2015-04-02 }} - slovenská mutácia {{slk icon}} *[https://www.scientologiakosice.sk www.scientologiakosice.sk] - slovenská mutácia {{slk icon}} *[https://www.scientologia.tv/ www.scientologia.tv] - scientologická TV mutácia {{slk icon}} *[https://www.scientology.tv/ www.scientology.tv] - scientologická TV *[https://www.jstor.org/stable/26745145 Znenie knihy od Don Aldo Natale Terrin] - origina znenie knihy Scientology Freedom and immportality === Kritické === * http://www.xenu.net/ - Operation Clambake {{eng icon}} * http://www.cs.cmu.edu/~dst/Library/Shelf/xenu/sk/ - Za mostom je Xenu {{slk icon}} * http://www.sekty.cz/texty/netradicni_nabozenstvi/kap3/scientologie.html {{ces icon}} * [http://www.scientology-victims-testimonies.com/ Scientology Victims Testimonies] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190610195455/http://www.scientology-victims-testimonies.com/ |date=2019-06-10 }} Video testimonies of people who were victimized by Scientology organization * http://www.redemptoristi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=60 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041113140923/http://www.redemptoristi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=60 |date=2004-11-13 }} * http://oz-integra.sk/ - Centrum prevencie v oblasti siekt [[Kategória:Nové náboženské hnutia]] [[Kategória:Scientológia| ]] [[Kategória:Náboženské smery]] 4x15q2xzuz7lahx4jnnljqdnxnvy5r3 0 130992 8368409 8311335 2026-09-11T21:42:40Z Maximilián Fedora 259749 8368409 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Murad I. |titul = [[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|3. sultán]] [[Osmanská ríša|Osnamskej ríše]] |obrázok = Murat Hüdavendigar.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1359]]{{--}}[[1389]] |korunovácia = |pôvodné meno = مراد اول |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[29. jún]] [[1326]] |miesto narodenia = [[Bursa]] |dátum úmrtia = [[15. jún]] [[1389]] |miesto úmrtia = [[Kosovo]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[sunnitský islam]] |predchodca = [[Orhan I.]] |regent = |nástupca = [[Bajazid I.]] |manželka = [[Gülçiçek Hatun]]{{Break}} [[Tamara Hatun]]{{Break}} [[Paşa Melek Hatun]] |potomstvo = |dynastia = [[Osmanská dynastia]] |otec = [[Orhan I.]] |matka = [[Nilüfer Hatun]] |portál1 = |portál2 =}} '''Murad I.''' alebo '''Murat I.''' ([[Arabčina|arab.]] ''Murád I.'' [[Osmanská turečtina|osm. tur.]] مراد اول, [[Turečtina|mod. tur.]] ''I. Murad''), prezývaný po turecky ''Hügavendigâr'' – '''''Vladár''''' (* [[29. jún]] [[1326]], [[Bursa]]{{--}}†[[15. jún]] [[1389]] v [[Bitka na Kosovom poli|bitke pri Kosovom Poli]]) bol [[sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v rokoch [[1359]]{{--}}[[1389]]. Muradova vláda bola spojená s rozsiahlou expanziou osmanského panstva na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a v [[Malá Ázia|Anatólii]]. Bojoval proti Bulharom ([[bitka pri Samakove]]), Srbom ([[bitka pri rieke Marica]]) i Byzantíncom. Po roku [[1375]] obrátil svoju pozornosť aj na turecké bejliky a osmanskú moc rozšíril až za [[Konya|Konyu]]. V roku [[1388]] v [[Bitka pri Plošniku|bitke pri Plošniku]] porazil spojené balkánske sily a započal okupáciu [[Druhá bulharská ríša|Bulharska]]. Expanzia moslimského Turecka na Balkán spôsobila vznik novej koalície, ktorá vyústila v [[Bitka na Kosovom poli|bitku na Kosovom poli]] v roku [[1389]], kde Murad zomrel. Počas svojej vlády Murad centralizoval moc v štáte, vytvoril územnosprávny model krajiny, zaviedol niekoľko nových funkcií vrátane pozície [[veľkovezír]]a a za jeho vlády začali vznikať aj [[Janičiar|janičiarske]] oddiely.<ref name=":1">MURAD I In:{{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Ottoman Empire |editori=Selcuk Aksin Somel |miesto=New York |strany=198 |isbn=0810843323 |isbn2=978-0810843325 |vydavateľ=Scarecrow Press |rok=2003 |edícia=Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras |zväzok=7 |vydanie=1}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vládca |Štát = [[Osmanská ríša]] |Dynastia_ánonie=áno |Dynastia = [[Osmanská dynastia]] |Titul = Sultán Osmanskej ríše |Od = [[1362]] |Do = [[15. jún]] [[1389]] |Predchodca = [[Orchan I.]] |Nástupca = [[Bajazid I.]]|Deň mesiac narodenia=[[29. jún]]|Rok narodenia=[[1326]]|Deň mesiac úmrtia=[[15. jún]]|Rok úmrtia=[[1389]]}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osmanskí sultáni]] [[Kategória:Narodenia 29. júna]] [[Kategória:Narodenia v 1326]] [[Kategória:Úmrtia v 1389]] [[Kategória:Úmrtia 15. júna]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] cbbr912g8ao364k9ogmo798kxrch2ek 0 142130 8368406 7129726 2026-09-11T21:20:28Z Maximilián Fedora 259749 8368406 wikitext text/x-wiki {{Islam}} '''Šaría''' alebo (presnejším prepisom) '''šarí’a''' (často nesprávne ''šaríja''; po arab. شريعة – ''šarí’a'') je [[islam]]ské právo, islamský právny systém, resp. [[Boh]]om zjavené univerzálne platné (pre moslimov aj nemoslimov) pravidlá ľudského správania. Termín je odvodený od slovesa ''šara’a'': začať, vstúpiť, rozviazať, predpísať, dať (zákony); pôvodný význam zrejme bol „cesta k napájadlu“ (''šarí´a'' – cesta, ulica; ''mašra'' – napájadlo, prameň). Islamská právna veda, ktorá sa zaoberá interpretáciou šaríe, sa nazýva [[fikh]]. == Zdroje islamského práva == Existujú 4 zdroje islamskeho práva: [[Korán]], [[sunna (právo)|sunna]] (Prorokova tradícia), [[idžmá]] (arabs. إجماع, [[konsenzus]]), [[kijás]] (arabs. قياس, [[analógia]]) == Základné kategórie islamského práva == Fikh rozlišuje 3 základné kategórie podľa spôsobilosti: 1. slobodní moslimovia 2. otroci 3. inoverci Plnoprávnym je iba dospelý moslim, chlapec či dievča po dosiahnutí puberty (+/- 15 rokov). Tým dosahuje právo na výkon všetkých právnych úkonov (podľa pohlavia), ale zároveň aj na dodržovanie všetkých zákonov šaríe. Žena je právne podriadená mužovi. Vo veciach ako sú pokrvná pomsta, svedectvo či dedičstvo je žena považovaná iba za polovicu muža. Otroci boli považovaní za rovnoprávnych iba v náboženských otázkach. Nemohli dediť ani svedčiť. Bol za nich zodpovedný majiteľ ktorý ich musel šatiť a živiť, nesmel ich bezdôvodne trestať alebo zabiť. Inoverci (''ahl al-kitáb'') sú rozdelení do 2 skupín: 1. tí, ktorí žili na území moslimského štátu – ľud chránený (''ahl adh-dhimma'') 2. cudzí štátni príslušníci. Inovercom je priznaná vlastná samospráva a právo. Existujú však mnohé obmedzenia, ktoré platia dodnes, napr. nemôžu dediť po moslimovi, moslimka si nemôže vziať nemoslima, naopak je to povolené, ale predpokladá sa, že manžel svoju manželku časom obráti na islam. == Rodinné právo == Rodinné právo v islamských krajinách vychádza z Koránu. Rodina je striktne patriarchálna. Manželstvo sa uzatvára na základe zmluvy písomného charakteru medzi ženíchom a právnym zástupcom nevesty, ktorým môže byť dedo, strýko, brat. Hlavným predmetom zmluvy je svadobný dar (''mahr''), ktorý dáva manžel svojej nastávajúcej. Čo sa týka polygamie, má moslim právo oženiť sa až so 4 ženami, ale musí byť schopný sa o ne postarať po hmotnej stránke. Polygamia je zakázaná v Turecku, Tunisku a v Jemene. V islame je aj možnosť uzatvoriť dočasný zväzok. Manželstvo môže zaniknúť úmrtím, rozvodom, vykúpením, alebo prehlásením sudcu. Rozvod (''talák'') má najčastejšie podobu zapudenia manželky manželom. Musí trikrát vysloviť vetu, v ktorej manželku zapudzuje. Rozvodom stráca manžel právo na veno. Interrupcia je v islamských krajinách neprípustná a zakázaná. Antikoncepcia zakázaná nie je a je ponechaná na zvážení a rozhodnutí manželov. Dedenie sa riadi starobylými arabskými zvyklosťami. V dnešnej dobe podlieha rôznym zmenám, už tým, že sú priznané dedičské práva ženám. Je to veľmi zložitý systém, v ktorom sa priznávajú podiely príbuzenstvu. Z dedičstva sa ako prvý krok odpočítajú všetky dlhy. Syn má právo na dvojnásobný podiel z dedičstva oproti dcére. Býva zvykom, že 1/3 z dedičstva je odkázaná na dobročinné účely. K poslednej vôli je určený vykonávateľ, ktorý rozdeľuje pozostalosť pod dohľadom sudcu „''kádiho“''. == Trestné právo == V trestnom práve sa spojuje právo Božie (''hakk Alláh'') s právom svetským (''hakk ádamí''). Je to zložitý systém, ktorý kombinuje dva druhy trestov: 1. tresty určené Koránom 2. tresty svetské Najvyšším trestom je trest smrti, napr. za vraždu, cudzoložstvo alebo odpadnutie od islamu. Existujú aj iné formy telesných trestov. == Použitie šaríe == Šaríu ako oficiálny štátny zákonník používajú niektoré moslimské štáty (napr. [[Nigéria]], [[Irán]]). Iné moslimské štáty naopak používajú sekulárny (svetský) právny systém (napr. [[Egypt]]), ktorý je bližší západným krajinám. == Iné projekty == {{Projekt|}} [[Kategória:Islamské právo]] ekh2x57ssn2p8xmbrohkn3mbivgg6hq 0 142829 8368328 8366147 2026-09-11T17:54:46Z ~2026-49102-05 305058 /* */ 8368328 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''HK Spišská Nová Ves''' |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1932|1932]] |- ||'''Prezývka''' || Rysy |- || '''Adresa''' || T. Vansovej 1, 052 01 Spišská Nová Ves |- || '''Kontakt''' || 053/4461086 | |- || '''Riaditeľ klubu''' || {{SVK}} [[Richard Rapáč]] |- |'''Tréner A mužstva ''' || 🇨🇿Jakub Petr | |- |'''Klubové farby''' || {{box farby|blue}} {{box farby|white}} {{box farby|yellow}} <br> modrá, biela, žltá |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga|Tipsport liga]] |- ||'''Sezóna [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]]''' ||Zák. časť 1. miesto |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Štadión''' |- bgcolor="#eeeeee" |- | colspan="2" | |- || '''Názov''' || Tipos Bet Aréna |- || '''Kapacita''' || 4 300 miest |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1982]] |- | colspan="2" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Kontakt''' |- |'''Webstránka''' || {{url|https://www.hksnv.sk/}} | |- || Fanklub || Villa Nova Patriots |} {{pozri|ženskom hokejovom klube v Spišskej Novej Vsi|HC OSY Spišská Nová Ves}} '''HK Spišská Nová Ves''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub, pôsobiaci v meste [[Spišská Nová Ves]] od roku [[1932]]. Klub je štvornásobným víťazom druhej najvyššej slovenskej hokejovej súťaže [[Slovenská hokejová liga|SHL]], naposledy v roku [[2021]]. Odohral jedenásť ročníkov v najvyššej hokejovej súťaži [[Tipos extraliga]].Najlepší hráč : Libor Garčár == História == Klub patrí medzi najstaršie hokejové kluby na [[Slovensko|Slovensku]]. Vznikol v roku [[1932|1932]] ako klub AC Spišská Nová Ves. V roku [[1942]] hokej v Spišskej Novej Vsi stagnoval (zlé poveternostné podmienky a pomery, ktoré vládli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]). V ročníku [[1960]]/[[1961|61]] došlo k reorganizácii súťaže vzhľadom na nové rozdelenie štátu. 18. decembra [[1972]] bol do užívania odovzdaný zimný štadión v Spišskej Novej Vsi. Hokejový klub mal v sezóne [[2006]]/[[2007|07]] šancu sa po niekoľkých rokoch znova dostať do najvyššej hokejovej ligy - [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]], ale v 6. finálovom zápase ([[3. apríl]]a 2007) podľahol klub finálovému súperovi ([[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]]) tesne 3:2. V nasledujúcej sezóne sa Spišiaci opäť prebojovali do finále, ale v súboji o postup do Extraligy tentokrát podľahli Baranom z Banskej Bystrice. Po výhre [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] v sezóne [[2008]]/[[2009|09]] tím vyhral aj [[baráž]] o postup do [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]] proti tímu [[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]] v [[Slovnaft extraliga|extralige]] sa však udržala len 1 sezónu. V apríli 2021 klub vyhral vo finále SHL nad tímom [[Vlci Žilina]] 4:1 na zápasy, ovládol tak druhú najvyššiu súťaž a postúpil do [[Tipos extraliga|Tipos extraligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spišská Nová Ves postúpila do Tipos extraligy! Rozhodla o tom v nájazdovej dráme na ľade Žiliny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/493402/spisska-nova-ves-postupila-do-tipos-extraligy-rozhodla-o-tom-v-piatom-zapase-finale-na-lade-ziliny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-16 | dátum prístupu = 2021-04-16 }}</ref> Po návrate do extraligy sa Spišskej Novej Vsi veľmi darí. V sezóne [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] sa Spišská Nová Ves prvýkrát dostala do semifinále extraligy, kde ale podľahli [[HKM Zvolen|Zvolenu]] 3:4 na zápasy. Tento úspech však v sezóne [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] prekonali keď postúpili do finále extraligy. === Názvy klubu od jeho vzniku === * [[1932]] - AC Spišská Nová Ves * [[1950]] - Lokomotíva Spišská Nová Ves * [[1964]] - Lokomotíva - Bane Spišská Nová Ves * [[1973]] - Železničiar - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1982]] - Geológ - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1988]] - Štart Spišská Nová Ves * [[1992]] - HK VTJ Spišská Nová Ves * [[2002]] - HK Spišská Nová Ves * [[2009]] - HK Noves okná Spišská Nová Ves * [[2010]] - HK Spišská Nová Ves * [[2022]] - HK GROTTO Spišská Nová Ves <ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-spisska-nova-ves-novy-sponzor-tipos-extraliga-2022-2023/ Spišská Nová Ves mení sponzora. Pôsobil aj v Prešove]</ref> * [[2023]] - HK Spišská Nová Ves - súčasnosť == Úspechy klubu == * Víťaz [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] - [[1996]], [[2002]], [[2009]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2021]] * Víťaz východnej skupiny [[2. slovenská národná hokejová liga|2. SNHL]] - [[1973]](postup), [[1976]](postup), [[1985]], [[1986]], [[1987]], [[1988]], [[1989]] (postup) * Víťaz [[Krajské Majstrovstvá SSR|Krajských majstrovstiev]] - [[1970]] * 2. miesto v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1991]] * 3. miesto v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1992]] * 3. miesto v [[Tipos extraliga]] - [[2023]] * 2. miesto v [[Tipos extraliga]] - [[2024]] == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''13 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] * '''11. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]],[[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] - '''11 ročníkov''' (všetko skupina východ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]] * '''6. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Krajské Majstrovstvá SSR]] - '''1 ročník''' (skupina východ) * '''1. miesto:''' [[Krajské Majstrovstvá SSR 1969/1970|1969/70]] === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos Extraliga]] - '''12 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''3. miesto:''' [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] * '''5. miesto:''' [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * '''7. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] * '''8. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[West extraliga 1998/1999|1998/99]], [[West extraliga 1999/2000|1999/00]] * '''9. miesto:''' [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] * '''10. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]] * '''11. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská hokejová liga]] - '''20 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]], [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]], [[1. hokejová liga SR 2008/09|2008/09]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2020/21]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2006/07|2006/07]], [[1. hokejová liga SR 2007/08|2007/08]], [[1. hokejová liga SR 2014/2015|2014/15]] * '''3. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2010/11|2010/11]] * '''4. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2005/06|2005/06]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2003/04|2003/04]], [[1. hokejová liga SR 2004/05|2004/05]], [[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]], [[1. hokejová liga SR 2012/2013|2012/13]], [[Budiš 1. hokejová liga SR 2016/2017|2016/17]], [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]] (súťaž skončila základnou časťou) * '''7. miesto:''' [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|2017/18]] * '''8. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2013/2014|2013/14]], [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2018/2019|2018/19]] * '''9. miesto :''' [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]] == Káder mužstva pre sezónu 2024/2025 == === Realizačný tím === '''Tréner:''' [[Vladimír Záborský]] '''Asistent trénera:''' [[Róbert Spišák]], [[Martin Saluga]] '''Vedúci družstva:''' JUDr. Branislav Kročian '''Kustód:''' Dominik Hnát === Brankári === * [[Mareks Mitens]] () * [[Štefan Valluš]] () * [[Benjamín Varša]] (2) === Obrancovia === * [[Nerijus Ališauskas]] (4) * [[Dávid Romaňák]] (6) * [[Martin Knižka]] () * [[Šimon Groch]] (20) * [[Adam Žiak]] (21) * [[Ryan MacKinnon]] () * [[Juraj Valach]] (44) * [[Samuel Barcík]] () === Útočníci === * [[Patrik Števuliak]] () * [[Oleksii Myklukha]] (10) * [[Martin Šuty]] (11) * [[Dante Hannoun]] () * [[Michael Drábek]] (12) * [[Petr Chlán]] () * [[Branislav Rapáč]] (19) * [[Lukáš Vartovník]] (23) * [[Connor Ford]] () * [[Michael Vandas]] (63) * [[Tim Danielčák]] () * [[Zack Andrusiak]] () * [[Juraj Majdan]] (87) * [[Dalibor Bortňák]] (88) * [[Róbert Džugan]] (91) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.hksnv.sk/ Oficiálna internetová stránka klubu] {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} [[Kategória:HK Spišská Nová Ves| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v Spišskej Novej Vsi]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Spišská Nová Ves, HK]] jkw3op0agp1qlkazj13otax6nb72pyh 8368329 8368328 2026-09-11T17:55:54Z ~2026-49102-05 305058 /* */ 8368329 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''HK Spišská Nová Ves''' |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1932|1932]] |- ||'''Prezývka''' || Rysy |- || '''Adresa''' || T. Vansovej 1, 052 01 Spišská Nová Ves |- || '''Kontakt''' || 053/4461086 | |- || '''Riaditeľ klubu''' || {{SVK}} [[Richard Rapáč]] |- |'''Tréner A mužstva ''' || 🇨🇿Jakub Petr | |- |'''Klubové farby''' || {{box farby|blue}} {{box farby|white}} {{box farby|yellow}} <br> modrá, biela, žltá |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga|Tipsport liga]] |- ||'''Sezóna [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]]''' ||Zák. časť 1. miesto |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Štadión''' |- bgcolor="#eeeeee" |- | colspan="2" | |- || '''Názov''' || Tipos Bet Aréna |- || '''Kapacita''' || 4 300 miest |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1982]] |- | colspan="2" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Kontakt''' |- |'''Webstránka''' || {{url|https://www.hksnv.sk/}} | |- || Fanklub || Villa Nova Patriots |} {{pozri|ženskom hokejovom klube v Spišskej Novej Vsi|HC OSY Spišská Nová Ves}} '''HK Spišská Nová Ves''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub, pôsobiaci v meste [[Spišská Nová Ves]] od roku [[1932]]. Klub je štvornásobným víťazom druhej najvyššej slovenskej hokejovej súťaže [[Slovenská hokejová liga|SHL]], naposledy v roku [[2021]]. Odohral jedenásť ročníkov v najvyššej hokejovej súťaži [[Tipos extraliga]]. == História == Klub patrí medzi najstaršie hokejové kluby na [[Slovensko|Slovensku]]. Vznikol v roku [[1932|1932]] ako klub AC Spišská Nová Ves. V roku [[1942]] hokej v Spišskej Novej Vsi stagnoval (zlé poveternostné podmienky a pomery, ktoré vládli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]). V ročníku [[1960]]/[[1961|61]] došlo k reorganizácii súťaže vzhľadom na nové rozdelenie štátu. 18. decembra [[1972]] bol do užívania odovzdaný zimný štadión v Spišskej Novej Vsi. Hokejový klub mal v sezóne [[2006]]/[[2007|07]] šancu sa po niekoľkých rokoch znova dostať do najvyššej hokejovej ligy - [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]], ale v 6. finálovom zápase ([[3. apríl]]a 2007) podľahol klub finálovému súperovi ([[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]]) tesne 3:2. V nasledujúcej sezóne sa Spišiaci opäť prebojovali do finále, ale v súboji o postup do Extraligy tentokrát podľahli Baranom z Banskej Bystrice. Po výhre [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] v sezóne [[2008]]/[[2009|09]] tím vyhral aj [[baráž]] o postup do [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]] proti tímu [[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]] v [[Slovnaft extraliga|extralige]] sa však udržala len 1 sezónu. V apríli 2021 klub vyhral vo finále SHL nad tímom [[Vlci Žilina]] 4:1 na zápasy, ovládol tak druhú najvyššiu súťaž a postúpil do [[Tipos extraliga|Tipos extraligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spišská Nová Ves postúpila do Tipos extraligy! Rozhodla o tom v nájazdovej dráme na ľade Žiliny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/493402/spisska-nova-ves-postupila-do-tipos-extraligy-rozhodla-o-tom-v-piatom-zapase-finale-na-lade-ziliny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-16 | dátum prístupu = 2021-04-16 }}</ref> Po návrate do extraligy sa Spišskej Novej Vsi veľmi darí. V sezóne [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] sa Spišská Nová Ves prvýkrát dostala do semifinále extraligy, kde ale podľahli [[HKM Zvolen|Zvolenu]] 3:4 na zápasy. Tento úspech však v sezóne [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] prekonali keď postúpili do finále extraligy. === Názvy klubu od jeho vzniku === * [[1932]] - AC Spišská Nová Ves * [[1950]] - Lokomotíva Spišská Nová Ves * [[1964]] - Lokomotíva - Bane Spišská Nová Ves * [[1973]] - Železničiar - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1982]] - Geológ - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1988]] - Štart Spišská Nová Ves * [[1992]] - HK VTJ Spišská Nová Ves * [[2002]] - HK Spišská Nová Ves * [[2009]] - HK Noves okná Spišská Nová Ves * [[2010]] - HK Spišská Nová Ves * [[2022]] - HK GROTTO Spišská Nová Ves <ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-spisska-nova-ves-novy-sponzor-tipos-extraliga-2022-2023/ Spišská Nová Ves mení sponzora. Pôsobil aj v Prešove]</ref> * [[2023]] - HK Spišská Nová Ves - súčasnosť == Úspechy klubu == * Víťaz [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] - [[1996]], [[2002]], [[2009]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2021]] * Víťaz východnej skupiny [[2. slovenská národná hokejová liga|2. SNHL]] - [[1973]](postup), [[1976]](postup), [[1985]], [[1986]], [[1987]], [[1988]], [[1989]] (postup) * Víťaz [[Krajské Majstrovstvá SSR|Krajských majstrovstiev]] - [[1970]] * 2. miesto v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1991]] * 3. miesto v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1992]] * 3. miesto v [[Tipos extraliga]] - [[2023]] * 2. miesto v [[Tipos extraliga]] - [[2024]] == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''13 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] * '''11. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]],[[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] - '''11 ročníkov''' (všetko skupina východ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]] * '''6. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Krajské Majstrovstvá SSR]] - '''1 ročník''' (skupina východ) * '''1. miesto:''' [[Krajské Majstrovstvá SSR 1969/1970|1969/70]] === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos Extraliga]] - '''12 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''3. miesto:''' [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] * '''5. miesto:''' [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * '''7. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] * '''8. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[West extraliga 1998/1999|1998/99]], [[West extraliga 1999/2000|1999/00]] * '''9. miesto:''' [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] * '''10. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]] * '''11. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská hokejová liga]] - '''20 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]], [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]], [[1. hokejová liga SR 2008/09|2008/09]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2020/21]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2006/07|2006/07]], [[1. hokejová liga SR 2007/08|2007/08]], [[1. hokejová liga SR 2014/2015|2014/15]] * '''3. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2010/11|2010/11]] * '''4. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2005/06|2005/06]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2003/04|2003/04]], [[1. hokejová liga SR 2004/05|2004/05]], [[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]], [[1. hokejová liga SR 2012/2013|2012/13]], [[Budiš 1. hokejová liga SR 2016/2017|2016/17]], [[Slovenská hokejová liga 2019/2020|2019/20]] (súťaž skončila základnou časťou) * '''7. miesto:''' [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|2017/18]] * '''8. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2013/2014|2013/14]], [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2018/2019|2018/19]] * '''9. miesto :''' [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]] == Káder mužstva pre sezónu 2024/2025 == === Realizačný tím === '''Tréner:''' [[Vladimír Záborský]] '''Asistent trénera:''' [[Róbert Spišák]], [[Martin Saluga]] '''Vedúci družstva:''' JUDr. Branislav Kročian '''Kustód:''' Dominik Hnát === Brankári === * [[Mareks Mitens]] () * [[Štefan Valluš]] () * [[Benjamín Varša]] (2) === Obrancovia === * [[Nerijus Ališauskas]] (4) * [[Dávid Romaňák]] (6) * [[Martin Knižka]] () * [[Šimon Groch]] (20) * [[Adam Žiak]] (21) * [[Ryan MacKinnon]] () * [[Juraj Valach]] (44) * [[Samuel Barcík]] () === Útočníci === * [[Patrik Števuliak]] () * [[Oleksii Myklukha]] (10) * [[Martin Šuty]] (11) * [[Dante Hannoun]] () * [[Michael Drábek]] (12) * [[Petr Chlán]] () * [[Branislav Rapáč]] (19) * [[Lukáš Vartovník]] (23) * [[Connor Ford]] () * [[Michael Vandas]] (63) * [[Tim Danielčák]] () * [[Zack Andrusiak]] () * [[Juraj Majdan]] (87) * [[Dalibor Bortňák]] (88) * [[Róbert Džugan]] (91) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.hksnv.sk/ Oficiálna internetová stránka klubu] {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} [[Kategória:HK Spišská Nová Ves| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v Spišskej Novej Vsi]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Spišská Nová Ves, HK]] blv3ssnffzttacpamaby3pdg61foons 3 144718 8368286 8054347 2026-09-11T15:35:04Z Jetam2 30982 urgent: [[Jarmoky na Slovensku]] 8368286 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Kelovy|reg=regáno}} == Ľudovít Jaroslav Šulek == {{copytext|Ľudovít Jaroslav Šulek}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:46, 21. jún 2015 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Zoznam daždivých pretekov Formuly 1}}--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:12, 12. január 2019 (UTC) == Formát čísel == Zdravím. Dodržiavaj pls. pri prekladoch a publikovaní na enwiki resp. skwiki špecifiká oboch jazykov ohľadom formátovania číselných údajov: {| class="wikitable" |- ! Jazyk ! Oddelovač tisícov ! Desatinný oddelovač ! Príklad |- | slovenčina | ' ' (pevná medzera) | ',' (čiarka) | 1 234 567,89 |- | angličtina | ',' (čiarka) | '.' (bodka) | 1,234,567.89 |- |} A na margo [https://en.wikipedia.org/w/index.php?diff=878182011]: tá úprava nie je v poriadku, celé čísla aj desatinné čísla s fixným počtom cifier za des. oddelovačom sa v tabuľkách štandardne zarovnávajú doprava, aby boli rády pod sebou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:43, 13. január 2019 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom}}--[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 10:07, 28. jún 2021 (UTC) == Európska atletická asociácia == {{Urgentne upraviť autor|Európska atletická asociácia}}--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 18:12, 24. august 2021 (UTC) V čom konkrétne stránka nespĺňa encyklopedické heslo? Čo tam treba urgentne upraviť? Doplnil som odkazy, citácie vložil obrázky.{{Nepodpísal|Brankom}} :Ahoj, článku chýba to najdôležitejšie, a síce definícia typu: „'''Európska atletická asociácia''' je....“. Upraviť by sa dali aj referencie. Článok má viacero gramatických chýb, napr.: ''najme'' alebo ''je začlenené 51 národných...'' --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 16:11, 25. august 2021 (UTC) Doplnil som údaje aj referencie, opravil som chyby.{{Nepodpísal|Brankom}} :Stále to nie je bezproblémové. Je tam síce úvodná definícia, avšak nie je ozdrojovaná. Ide zrejme o preklad z angličtiny, nie som si však istý, či práve najšťastnejší. Nevyznám sa v danej oblasti, minimálne časť ''„je riadiacim orgánom“'' vo mne vzbudzuje isté podozrenie. Každopádne, úvodná definícia má byť presná, jasná a úderná. V encyklopédii na nej spravidla stojí na nej spravidla celý článok. Mala by preto vychádzať zo spoľahlivých a pravdivých zdrojov. PS: svoje príspevky v diskusiách podpisuj napísaním 4 vlnoviek (~) za sebou (dá sa to cez hornú lištu → vložiť → Váš podpis) --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 17:28, 25. august 2021 (UTC) - Podľa mňa je "riadiaci orgán" v slovenčine všeobecne používaný termín. Je to tak aj v anglickej verzii Wikipédie. Samotná EAA nemá definíciu na svojej stránke https://european-athletics.com . Definíciu som doplnil odkazmi a aj som ju trochu pozmenil podľa českej verzie. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 18:30, 25. august 2021 (UTC) == Citovať relevantnú literatúru - nie macka Pua == Dobrý deň, prosím vkladajte do článkov iba relevantné referencie. Citovanie prác typu: * FORMÁNEK, Eduard. Kvetena Moravy a rakouského Slezska.. Brno, : Nákl. spisovatelovým,, 1887. * ABRAMOV, V. A.. Summary of the All-Union Seminar on Toroidal Systems in Controlled Fusion, Dubna, USSR, February 20–24, 1989. Fusion Technology, 1989-12, roč. 16, čís. 4, s. 535–538. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0748-1896. DOI: 10.13182/fst89-a29120. vo vašom pôvodnom príspevku [[Bratislavsko-brnianska operácia]] a: * MAČANSKÝ, Ladislav. OKRES KOMÁRNO. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1982. ISBN 65-043-82-735-21-85/8 Chybné ISBN. S. 208. je možné považovať za zjavné pridávanie nezmyslov - teda [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmus]]. Pri opakovanom jednaní podobného typu Vás môžu správcovia zablokovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 05:41, 26. august 2021 (UTC) 1) Formánek, bol preklep pri zadávaní odkazu, vyhľadal iný odkaz ako som tak zadal. Tom som však neskôr zmenil. 2) Mačanský, mám doma knihu, kde je popísaná história južného Slovenska aj počas 2. svetovej vojny. Vôbec nechápem slovo "nezmysel" a "vandalizmus" Pridal som knihu podľa čísla v záhlaví, ale nerozoznalo ISBN. http://www.stepnyvlk.sk/Ladislav-Macansky-Jozef-Kajtar-eds-Okres-Komarno-d6142.htm?tab=description 3) Nechápem prečo ste vymazali relevantné odkazy! Pre českú a anglickú verziu stránky sú vhodné? NOVOKHAT︠S︡KIĬ, Ivan; НОВОХАЦКИЙ, Иван.. Vospominanii︠a︡ komandira batarei : divizionnai︠a︡ artillerii︠a︡ v gody Velikoĭ Otechestvennoĭ voĭny, 1941-1945. Moskva : T︠S︡entrpoligraf, 2007. Dostupné online. ISBN 978-5-9524-2870-6. Encyklopedie dějin města Brna [online]. encyklopedie.brna.cz, 2004, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 06:50, 26. august 2021 (UTC) == [[Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými]] == {{Urgentne upraviť autor|Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 25. september 2022 (UTC) {{Doplň zdroje|Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 25. september 2022 (UTC) == Drobnosti == Ahoj, dokola robíš tie isté chyby, začni sa viac venovať kvalite obsahu a typografii, aby nebolo treba po tebe všetko opravovať. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:02, 15. január 2023 (UTC) :Ahoj. Príklad? [[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 14:07, 15. január 2023 (UTC) ::Pozri si [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Klub_turistov_Kormor%C3%A1n_Kom%C3%A1rno&diff=prev&oldid=7522739 rozdiely] úprav; infobox ide vždy na začiatok, oddelenie kapitol, referencie, formulácie... Drobnosti, ktoré však treba upratať...--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:16, 15. január 2023 (UTC) :::Ahoj, pozeral som, s niektorými nesúhlasím, ale akceptujem. Budem sa nažiť pridržiavať, štýlu ako si to členil. Ja som mnohé prekladal z cudzojazyčných článkov, kde to bolo takto členené už pôvodne, tak som to pokladal za správne. [[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 14:49, 15. január 2023 (UTC) == [[Prechyľovanie priezviska]] == {{Urgentne upraviť autor|Prechyľovanie priezviska}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:07, 25. október 2023 (UTC) :Ahoj. Článok som upravil v súlade s [[Pomoc:Minimálny článok|požiadavkami na encyklopedické heslo]]. Opravil som štylistiku a gramatiku, pridal referencie. Je to preklad z [[Česká Wikipédia|Českej Wikipédie]] Přechylování příjmení. Článok som upravil vzhľadom na slovenské reálie. Štruktúra článku je podobná českej verzii. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 08:17, 26. október 2023 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Připomínáme možnost volby členů prvního Výboru pro Všeobecný kodex chování</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote reminder|Tato zpráva je přeložena do dalších jazyků na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote reminder}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Milí Wikimediáni, obracíme se na Vás, protože jste se v minulosti zapojili do procesu Všeobecného kodexu chování. <div class="mw-translate-fuzzy"> Připomínáme, že období volby členů Koordinačního výbor pro Všeobecný kodex chování končí 30. dubna 2024. Více informací o hlasování a způsobilosti naleznete [[Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|na Metě]]. </div> Koordinační výbor pro Všeobecný kodex chování je globální skupina, která se zabývá spravedlivým a konzistentním uplatňováním Kodexu. Členové komunity byli vyzváni ke kandidatutře. Další informace a povinnosti Výboru naleznete [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|v jeho Chartě]]. Sdílejte prosím tuto zprávu se členy své komunity, aby se mohli také zúčastnit. Jménem projektového týmu Všeobecného kodexu chování,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 22:54, 2. máj 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2024/Previous_voters_list_3&oldid=26721208 --> == dolnozemskí Slováci == {{Urgentne upraviť autor|Dolnozemskí Slováci}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:09, 23. september 2024 (UTC) == Krista Bendová a žiadosť trestu smrti pre Miladu Horákovú == Nazdar. Ad úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7806949][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7806952]: ako citovaný zdroj [https://www.datovazurnalistika.cz/milada-horakova-6300-rezoluci-zadalo-jeji-smrt/] (prípadne jeho [https://web.archive.org/web/20240224092224/https://www.datovazurnalistika.cz/milada-horakova-6300-rezoluci-zadalo-jeji-smrt/ archívna verzia] zo dňa keď si to sem vložil) dokladá tvrdenie, ktoré si tam doplnil? Pokiaľ dobre vidím, Bendová sa tam nespomína (ani pod žiadnym jej bežným pseudonymom). Alebo je tam niekde link na zoznam tých žiadajúcich? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:27, 14. apríl 2025 (UTC) :Ahoj. Údaj o účasti Kristy Bendovej som počul v rádiu. Vyhľadával som údaj na internete, ale našiel som len nepriamy odkaz. Súhlasím s odstránením vety na internete, pokým sa nenájde relevantný odkaz, ktorý budem priebežne hľadať. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 08:09, 15. apríl 2025 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|EMPIRE Tennis Academy}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:27, 29. jún 2025 (UTC) == [[Jarmoky na Slovensku]] == {{Urgentne upraviť autor|Jarmoky na Slovensku}} Zdravím! Nie je jasné podľa čoho sú jarmoky významné. Len podľa veku? Väčšina tvrdení je bez zdroja. Čiastočne marketingovo písané.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:34, 11. september 2026 (UTC) mrsl9v0b2fkj2956p62of6p6s5brkea 8368295 8368286 2026-09-11T16:09:47Z Teslaton 12161 /* Jarmoky na Slovensku */ + k názvu hesla 8368295 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Kelovy|reg=regáno}} == Ľudovít Jaroslav Šulek == {{copytext|Ľudovít Jaroslav Šulek}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:46, 21. jún 2015 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Zoznam daždivých pretekov Formuly 1}}--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:12, 12. január 2019 (UTC) == Formát čísel == Zdravím. Dodržiavaj pls. pri prekladoch a publikovaní na enwiki resp. skwiki špecifiká oboch jazykov ohľadom formátovania číselných údajov: {| class="wikitable" |- ! Jazyk ! Oddelovač tisícov ! Desatinný oddelovač ! Príklad |- | slovenčina | ' ' (pevná medzera) | ',' (čiarka) | 1 234 567,89 |- | angličtina | ',' (čiarka) | '.' (bodka) | 1,234,567.89 |- |} A na margo [https://en.wikipedia.org/w/index.php?diff=878182011]: tá úprava nie je v poriadku, celé čísla aj desatinné čísla s fixným počtom cifier za des. oddelovačom sa v tabuľkách štandardne zarovnávajú doprava, aby boli rády pod sebou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:43, 13. január 2019 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom}}--[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 10:07, 28. jún 2021 (UTC) == Európska atletická asociácia == {{Urgentne upraviť autor|Európska atletická asociácia}}--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 18:12, 24. august 2021 (UTC) V čom konkrétne stránka nespĺňa encyklopedické heslo? Čo tam treba urgentne upraviť? Doplnil som odkazy, citácie vložil obrázky.{{Nepodpísal|Brankom}} :Ahoj, článku chýba to najdôležitejšie, a síce definícia typu: „'''Európska atletická asociácia''' je....“. Upraviť by sa dali aj referencie. Článok má viacero gramatických chýb, napr.: ''najme'' alebo ''je začlenené 51 národných...'' --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 16:11, 25. august 2021 (UTC) Doplnil som údaje aj referencie, opravil som chyby.{{Nepodpísal|Brankom}} :Stále to nie je bezproblémové. Je tam síce úvodná definícia, avšak nie je ozdrojovaná. Ide zrejme o preklad z angličtiny, nie som si však istý, či práve najšťastnejší. Nevyznám sa v danej oblasti, minimálne časť ''„je riadiacim orgánom“'' vo mne vzbudzuje isté podozrenie. Každopádne, úvodná definícia má byť presná, jasná a úderná. V encyklopédii na nej spravidla stojí na nej spravidla celý článok. Mala by preto vychádzať zo spoľahlivých a pravdivých zdrojov. PS: svoje príspevky v diskusiách podpisuj napísaním 4 vlnoviek (~) za sebou (dá sa to cez hornú lištu → vložiť → Váš podpis) --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 17:28, 25. august 2021 (UTC) - Podľa mňa je "riadiaci orgán" v slovenčine všeobecne používaný termín. Je to tak aj v anglickej verzii Wikipédie. Samotná EAA nemá definíciu na svojej stránke https://european-athletics.com . Definíciu som doplnil odkazmi a aj som ju trochu pozmenil podľa českej verzie. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 18:30, 25. august 2021 (UTC) == Citovať relevantnú literatúru - nie macka Pua == Dobrý deň, prosím vkladajte do článkov iba relevantné referencie. Citovanie prác typu: * FORMÁNEK, Eduard. Kvetena Moravy a rakouského Slezska.. Brno, : Nákl. spisovatelovým,, 1887. * ABRAMOV, V. A.. Summary of the All-Union Seminar on Toroidal Systems in Controlled Fusion, Dubna, USSR, February 20–24, 1989. Fusion Technology, 1989-12, roč. 16, čís. 4, s. 535–538. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0748-1896. DOI: 10.13182/fst89-a29120. vo vašom pôvodnom príspevku [[Bratislavsko-brnianska operácia]] a: * MAČANSKÝ, Ladislav. OKRES KOMÁRNO. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1982. ISBN 65-043-82-735-21-85/8 Chybné ISBN. S. 208. je možné považovať za zjavné pridávanie nezmyslov - teda [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmus]]. Pri opakovanom jednaní podobného typu Vás môžu správcovia zablokovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 05:41, 26. august 2021 (UTC) 1) Formánek, bol preklep pri zadávaní odkazu, vyhľadal iný odkaz ako som tak zadal. Tom som však neskôr zmenil. 2) Mačanský, mám doma knihu, kde je popísaná história južného Slovenska aj počas 2. svetovej vojny. Vôbec nechápem slovo "nezmysel" a "vandalizmus" Pridal som knihu podľa čísla v záhlaví, ale nerozoznalo ISBN. http://www.stepnyvlk.sk/Ladislav-Macansky-Jozef-Kajtar-eds-Okres-Komarno-d6142.htm?tab=description 3) Nechápem prečo ste vymazali relevantné odkazy! Pre českú a anglickú verziu stránky sú vhodné? NOVOKHAT︠S︡KIĬ, Ivan; НОВОХАЦКИЙ, Иван.. Vospominanii︠a︡ komandira batarei : divizionnai︠a︡ artillerii︠a︡ v gody Velikoĭ Otechestvennoĭ voĭny, 1941-1945. Moskva : T︠S︡entrpoligraf, 2007. Dostupné online. ISBN 978-5-9524-2870-6. Encyklopedie dějin města Brna [online]. encyklopedie.brna.cz, 2004, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 06:50, 26. august 2021 (UTC) == [[Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými]] == {{Urgentne upraviť autor|Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 25. september 2022 (UTC) {{Doplň zdroje|Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 25. september 2022 (UTC) == Drobnosti == Ahoj, dokola robíš tie isté chyby, začni sa viac venovať kvalite obsahu a typografii, aby nebolo treba po tebe všetko opravovať. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:02, 15. január 2023 (UTC) :Ahoj. Príklad? [[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 14:07, 15. január 2023 (UTC) ::Pozri si [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Klub_turistov_Kormor%C3%A1n_Kom%C3%A1rno&diff=prev&oldid=7522739 rozdiely] úprav; infobox ide vždy na začiatok, oddelenie kapitol, referencie, formulácie... Drobnosti, ktoré však treba upratať...--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:16, 15. január 2023 (UTC) :::Ahoj, pozeral som, s niektorými nesúhlasím, ale akceptujem. Budem sa nažiť pridržiavať, štýlu ako si to členil. Ja som mnohé prekladal z cudzojazyčných článkov, kde to bolo takto členené už pôvodne, tak som to pokladal za správne. [[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 14:49, 15. január 2023 (UTC) == [[Prechyľovanie priezviska]] == {{Urgentne upraviť autor|Prechyľovanie priezviska}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:07, 25. október 2023 (UTC) :Ahoj. Článok som upravil v súlade s [[Pomoc:Minimálny článok|požiadavkami na encyklopedické heslo]]. Opravil som štylistiku a gramatiku, pridal referencie. Je to preklad z [[Česká Wikipédia|Českej Wikipédie]] Přechylování příjmení. Článok som upravil vzhľadom na slovenské reálie. Štruktúra článku je podobná českej verzii. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 08:17, 26. október 2023 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Připomínáme možnost volby členů prvního Výboru pro Všeobecný kodex chování</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote reminder|Tato zpráva je přeložena do dalších jazyků na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote reminder}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Milí Wikimediáni, obracíme se na Vás, protože jste se v minulosti zapojili do procesu Všeobecného kodexu chování. <div class="mw-translate-fuzzy"> Připomínáme, že období volby členů Koordinačního výbor pro Všeobecný kodex chování končí 30. dubna 2024. Více informací o hlasování a způsobilosti naleznete [[Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|na Metě]]. </div> Koordinační výbor pro Všeobecný kodex chování je globální skupina, která se zabývá spravedlivým a konzistentním uplatňováním Kodexu. Členové komunity byli vyzváni ke kandidatutře. Další informace a povinnosti Výboru naleznete [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|v jeho Chartě]]. Sdílejte prosím tuto zprávu se členy své komunity, aby se mohli také zúčastnit. Jménem projektového týmu Všeobecného kodexu chování,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 22:54, 2. máj 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2024/Previous_voters_list_3&oldid=26721208 --> == dolnozemskí Slováci == {{Urgentne upraviť autor|Dolnozemskí Slováci}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:09, 23. september 2024 (UTC) == Krista Bendová a žiadosť trestu smrti pre Miladu Horákovú == Nazdar. Ad úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7806949][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7806952]: ako citovaný zdroj [https://www.datovazurnalistika.cz/milada-horakova-6300-rezoluci-zadalo-jeji-smrt/] (prípadne jeho [https://web.archive.org/web/20240224092224/https://www.datovazurnalistika.cz/milada-horakova-6300-rezoluci-zadalo-jeji-smrt/ archívna verzia] zo dňa keď si to sem vložil) dokladá tvrdenie, ktoré si tam doplnil? Pokiaľ dobre vidím, Bendová sa tam nespomína (ani pod žiadnym jej bežným pseudonymom). Alebo je tam niekde link na zoznam tých žiadajúcich? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:27, 14. apríl 2025 (UTC) :Ahoj. Údaj o účasti Kristy Bendovej som počul v rádiu. Vyhľadával som údaj na internete, ale našiel som len nepriamy odkaz. Súhlasím s odstránením vety na internete, pokým sa nenájde relevantný odkaz, ktorý budem priebežne hľadať. --[[Redaktor:Brankom|Brankom]] ([[Diskusia s redaktorom:Brankom|diskusia]]) 08:09, 15. apríl 2025 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|EMPIRE Tennis Academy}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:27, 29. jún 2025 (UTC) == [[Jarmoky na Slovensku]] == {{Urgentne upraviť autor|Jarmoky na Slovensku}} Zdravím! Nie je jasné podľa čoho sú jarmoky významné. Len podľa veku? Väčšina tvrdení je bez zdroja. Čiastočne marketingovo písané.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:34, 11. september 2026 (UTC) Doplním, že v poriadku nie je ani názov hesla. Buď to treba presunúť na [[jarmok]], kde bude v úvode všeobecná definícia pojmu podľa vhodného spoľahlivého zdroja (ako východisko sa dá použiť napr. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=jarmok][https://beliana.sav.sk/heslo/jarmok]) a následne môže byť v sekcii ''Na Slovensku'' výber nejakých konkrétnych slovenských jarmokov. Alebo, ak to má byť vyložene len zoznam konkrétnych jarmokov, potom po patrí do hesla [[zoznam jarmokov na Slovensku]], ktoré bude radené do príslušných zoznamových kategórií. Aj v takom prípade by ale bolo žiadúce, aby najprv existovalo heslo k samotnému pojmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 11. september 2026 (UTC) jzt6a23r1hvgwe2xdkr1bzyuiqnrl2l 0 146745 8368363 8233182 2026-09-11T20:01:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368363 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu = kov | Protónové číslo = 13 | Prvok vľavo = 12 | Prvok vpravo = 14 | Prvok hore = 5 | Prvok dole = 32 | Vzhľad = striebrobiely kov | Obrázok = Aluminium-4.jpg | Emisné spektrá = Aluminum Spectra.jpg | Absorpčné spektrá = | Séria = [[kov]]y | Skupina = 13 | Perióda = 3 | Blok = p | Atómová hmotnosť = 26.9815386 | Atómový polomer = 143 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 121 | Kovový polomer = 143 | Van der Waalsov polomer = 184 | Iónový polomer = 50 | Iónový polomer pre ión = Al³⁺ | Elektronegativita = 1.61 | Ionizačná energia1 = 577.5 | Ionizačná energia2 = 1815.7 | Ionizačná energia3 = 2744.8 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = II, '''III''' | Štandardný elektródový potenciál = -1.66 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Al³⁺/Al | Poznámka = | Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]] | Hustota = 2.70 | Hustota kvapaliny = 2.375 | Teplota topenia = 933.47 | Teplota varu = 2792 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = | Kritický bod tlak = | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 10.71 | Skupenské teplo varu = 294.0 | Tepelná kapacita = 24.200 | Tlak pary 1 = 1482 | Tlak pary 10 = 1632 | Tlak pary 100 = 1817 | Tlak pary 1000 = 2054 | Tlak pary 10000 = 2364 | Tlak pary 100000 = 2790 | Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], plošne centrovaná | Magnetizmus = [[Paramagnetizmus|paramagnetický]] | Elektrický odpor = 28.2 | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 237 | Tepelná rozťažnosť = 23.1 | Rýchlosť zvuku = 5000 | Youngov modul = 70 | Pružnosť v šmyku = 25 | Objemová pružnosť = 76 | Poissonova konštanta = 0.35 | Mohsova stupnica tvrdosti = 2.75 | Brinellova tvrdosť = 245 | CAS = 7429-90-5 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 26 | Protónové číslo = 13 | Percentuálne zastúpenie = stopy | Polčas rozpadu = 7.17x10⁵ | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β⁺]] | Energia rozpadu = 1.17 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 26 | Produkt rozpadu protónové číslo = 12 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = | Protónové číslo = | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = | Polčas rozpadu jednotka = | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 26 | Produkt rozpadu protónové číslo = 12 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = | Protónové číslo = | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = | Polčas rozpadu jednotka = | Rozpadový rad = [[Gama rozpad|γ]] | Energia rozpadu = 1.8086 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = | Produkt rozpadu protónové číslo = }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 27 | Protónové číslo = 13 | Percentuálne zastúpenie = 100 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Aluminium }} '''Hliník''' ({{lat|''aluminium''}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Al a [[protónové číslo]] 13. Patrí medzi kovy s nízkou hustotou. Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v [[Zemská kôra|zemskej kôre]] (8,13 %). Väčšie zastúpenie má už len [[kyslík]] 46,60 % a [[kremík]] 22,72 %. S ostatnými prvkami vytvára viaceré zlúčeniny, ktoré sa významnou mierou podieľajú na stavbe zemskej kôry. Najpočetnejšou skupinou sú [[kremičitan]]y a hlinitokremičitany (kaolinit), ktoré sú aj jeho najvýdatnejšie zdroje. Najvýdatnejšia ťažobná surovina je [[bauxit]] Al₂O₃ . nH₂O, okrem toho sa vyskytuje vo forme [[Oxid hlinitý|oxidu hlinitého]] aj ako nerast [[korund]] Al₂O₃. == História == Hliník objavil v roku 1825 Dánsky fyzik [[Hans Christian Ørsted]] a v roku [[1827]] nemecký chemik a lekár [[Friedrich Wöhler]]. Hliník bol v tom čase vzácny kov. Využíval sa na dekoračné účely. Na uniformách vojakov armády [[Napoleon III.|Napoleona III]]. sa leskli gombíky z hliníka. Jeho cena klesla, keď vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] postavili prvú továreň na výrobu hliníka. Pre svoju ľahkosť začal nahrádzať [[železo]] a iné kovy. Najväčšie využitie má tam, kde je potrebná pevnosť pri nízkej hmotnosti - letecký priemysel, obkladové panely, tlakovo odlievané súčiastky hlavne pre automobilový priemysel a pod. == Príprava základných surovín == Základný vstup na výrobu hliníka je čistý oxid hlinitý Al₂O₃, ktorý sa získava čistením [[Bauxit|bauxitu]], ktorý býva znečistený rôznymi oxidmi, najčastejšie oxidmi [[titán]]u, [[železo|železa]] a [[kremík]]a. Bauxit sa do značnej miery líši v závislosti na jeho zložení a prímesiach. Nie všetky bauxity sú ekonomicky vhodné pre výrobu hliníka. Prakticky hliníkári uvažuje len so zeminou s obsahom oxidu hlinitého nad 30 % a najvýhodnejšie pre ďalšie spracovanie sú rudy s obsahom minerálov gibbsitu a boehmitu, ktoré obsahujú viac ako 65 až 85 percent oxidu hlinitého. Známe ložiská bauxitu môžu zásobovať svet s hliníkom pri súčasnej úrovni produkcie celé stovky rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SK web stránka (Slovalco - Počiatky)|url=https://web.slovalco.sk/web/homepage_ns.nsf/documents/companyhistory01?OpenDocument&pg_nr=11|vydavateľ=web.slovalco.sk|dátum prístupu=2022-08-17}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Rafinácia === Na získanie oxidu hlinitého existuje množstvo zásaditých, kyslých a tepelných spôsobov čistenia ([[Rafinácia|rafinácie]]) bauxitu. Kyslý a elektroteplotný proces je vo všeobecnosti buď príliš drahý, alebo sa ním nevyrába oxid hlinitý dostatočnej čistoty na komerčné využitie. Proces pozostávajúci z úpravy rudy s vápnom a sódou sa používa v Číne a Rusku.<ref name=":1" /> Proces čistenia bauxitu sa vykonáva pomocou [[Hydroxid sodný|hydroxidu sodného]] pod tlakom. K takto očistenému Al₂O₃ sa pridá [[kryolit]] Na₃[AlF₆] a [[fluorit]] CaF₂, aby sa znížila [[teplota tavenia]]. Na oddelenie oxidu hlinitého od hydroxidu železitého sa využíva aj amfotérny charakter hydroxidu hlinitého Al(OH)₃. Hydroxid železitý nemá amfotérny charakter a preto sa nerozpúšťa v alkalickom hydroxide. Z toho vyplýva, že ak pridáme alk. hydroxid, napr. hydroxid draselný KOH, dôjde len k rozpusteniu Al(OH)₃. Výsledný filtrát bude obsahovať katióny hliníka Al³⁺, ktoré dokážeme jednoducho premeniť opäť na hydroxid hlinitý. Z neho sušením získame oxid hlinitý. === Bayerov proces === Bayerov proces, ktorý objavil v roku 1888 rakúsky chemik [[Karl Joseph Bayer]], je najrozšírenejším spôsobom výroby oxidu hlinitého. Bayerov proces pozostáva zo štyroch krokov: vylúhovanie, čerenie, vyzrážanie a kalcinácia. Oxid hlinitý vyrábaný týmto Bayerovým procesom je pomerne čistý, obsahujúci len niekoľko stotín percenta železa a kremíka.<ref name=":1" /> Chemický vzorec Bayerovým procesu: Al(OH)₃ + Na⁺ + OH⁻ → Na⁺ + [Al(OH)₄]⁻ == Výroba hliníka z oxidu elektrolýzou == Elektrolytický spôsob výroby hliníka objavili Charles M. Hall zo Spojených štátov a Paul-Louis-Toussaint Héroult z Francúzska v roku 1886. Nimi objavené chemické procesy zostávajú základom aj pre dnešný priemysel výroby hliníka. Už o dva roky neskôr, v roku 1888 bola spustená prvá hlinikáreň v [[Neunhausen|Neuhausene]] používajúca elektrolýzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bartošíková|meno=Tereza|titul=Sto rokov výstavby hlinikární|url=https://www.fad.stuba.sk/buxus/docs/casopisy/ALFA_1-2016_3Bartosikova.pdf|dátum prístupu=2022/09/20|vydavateľ=ALFA 1 / 2016}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <!-- samostatny odsek hlinikarne V roku 1895 bola postavená hlinikáreň pri Niagarských vodopádoch a v roku 1896 tam bola spustená elektráreň, ktorá na výrobu hliníka dodávala lacnú energiu. Prvú anglickú hlinikáreň vyrábajúcu hliník elektrolytickou metódou spustili do prevádzky v roku 1896 v Škótsku v meste Foyers. -->Vyčistený oxid hlinitý sa rozpúšťa v roztavenom kryolite a pomocou jednosmerného prúdu ([[elektrolýza]]). Pod vplyvom tohto prúdu sa kyslík z oxidu hlinitého usadzuje na uhlíkatej anóde a uvoľňuje sa ako oxid uhličitý, zatiaľ čo voľný roztavený hliník - ktorý je ťažší ako elektrolyt - sa usadzuje na uhlíkatej výmurovke na dne pece. Napriek tomu, že existuje niekoľko spôsobov výroby hliníka, komerčne sa používa len jeden. Tento pozostáva z ohrevu oxidu spolu s uhlíkom, aby sa vyrábal oxid uhoľnatý a hliník. Veľkou prednosťou karbotermického tavenia je možnosť obídenia rafinácie oxidu hlinitého. Hoci sa nezmenil princíp, dnes sa Hall-Héroultov taviaci proces do veľkej miery líši v rozsahu a detailoch od pôvodného procesu spočívajúcom v zlepšení zariadení a materiálov s účelom zníženia nákladov. V modernej hlinikárni sa oxid hlinitý rozpúšťa v redukčných peciach - hlbokých, obdĺžnikových oceľových vaniach vymurovaných uhlíkom - ktoré sa plnia roztaveným elektrolytom pozostávajúcim hlavne zo zlúčeniny sodíka, hliníka, a fluóru nazývanej [[kryolit]].<ref name=":1" /> V tavnej peci prechádza jednosmerný prúd z uhlíkatých [[Anóda|anód]] elektrolytom k uhlíkatej [[Katóda|katódovej]] výmurovke na dne pece. Na povrchu roztaveného elektrolytického kúpeľa sa vytvára kôra. Na vrch tejto kôry sa pridáva oxid hlinitý, kde sa predohrieva teplom z pece (okolo 950° C) a ním absorbovanou odvádzanou vlhkosťou. Kôra sa pravidelne preráža a oxid hlinitý sa dávkuje priamo do roztaveného elektrolytu automatickými dávkovačmi. Elektrolýzou vzniká na dne pece roztavený hliník a na uhlíkatej anóde sa vytvára oxid uhličitý.<ref name=":1" /> Kúpeľ ('''elektrolyt''') tvorí približne 20% roztok Al₂O₃, ktorý je vystavený elektrolýze. Elektrolyt je roztavený kúpeľ kryolitu (Na3AlF6) a rozpustený oxid hlinitý (roztok Al₂O₃). Kryolit je dobrým rozpúšťadlom pre oxid hlinitý s nízkou teplotou topenia, uspokojivou viskozitou a nízkym tlakom pár. Jeho hustota je tiež nižšia ako hustota tekutého hliníka (2 vs 2,3 g / cm3), čo umožňuje prirodzené oddelenie produktu od soli v spodnej časti bunky. Pomer kryolitu a Al₂O₃ s teplotou topenia 1010 ° C, a tvorí eutektikum s 11% oxidu hlinitého pri 960 °C. Pomer sa upravuje tak aby sa dosiahla optimálna teplota topenia v rozmedzí 940 – 980 ° C. '''Katóda''': Uhlíkové katódy bývajú vyrobené z antracitu, grafitu a ropného koksu, ktoré sa pred použitím pri výrobe katód kalcinujú pri teplote približne 1200 °C, drvia a preosievajú. Kamenivo sa mieša s uhoľno-dechtovou smolou, formuje sa a vypaľuje. Čistota uhlíka nie je taká dôležitá ako pri anóde, pretože kontaminácia hliníka katódou nie je významná. Uhlíková katóda musí mať zodpovedajúcu pevnosť, dobrú elektrickú vodivosť a vysokú odolnosť proti opotrebovaniu a prenikaniu sodíka. '''Anóda''': Uhlíkové anódy majú špecifický význam pri tavení hliníka a v závislosti od typu anódy sa tavenie hliníka delí na dve rôzne technológie; „Söderberg“ a „predpečené“ anódy. Anódy sa tiež vyrábajú z ropného koksu, zmiešaného s uhoľno-dechtovou smolou, po ktorom nasleduje tvarovanie a pečenie pri zvýšených teplotách. Kvalita anódy ovplyvňuje technologické, ekonomické a environmentálne aspekty výroby hliníka. Energetická účinnosť súvisí s povahou anódových materiálov a tiež s pórovitosťou vypálených anód. Približne 10% energie článku je spotrebovaných na prekonanie elektrického odporu predpečenej anódy (50–60 μΩm). '''Søderbergove elektródy''' (spečené in-situ), ktoré sa v Nórsku použili prvýkrát v roku 1923, sa skladajú z oceľového plášťa a uhlíkatej hmoty, ktorá sa vypaľuje priamo únikom tepla vznikajúcom v elektrolytickom článku. Materiály Soderbergových elektród je na báze uhlíka, ako je koks a antracit, ktorý sa drví a tepelne spracováva. V [[Závod Slovenského národného povstania|Závode Slovenského národného povstania]] (ZSNP) bola [[Závod Slovenského národného povstania|Söderbergova technológia]] používaná v rokoch 1958 až [[1998]]. Neskorší majiteľ ZSNP firma [[Hydro]] ukončil používanie Soderbergových elektród v roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Last day for Søderberg technology in Hydro|url=https://www.hydro.com/sk-SK/media/spravy/2009/last-day-for-soderberg-technology-in-hydro/|vydavateľ=www.hydro.com|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20231117182709/https://www.hydro.com/sk-SK/media/spravy/2009/last-day-for-soderberg-technology-in-hydro/|dátum archivácie=2023-11-17}}</ref> Počas elektrolýzy nastáva [[chemická reakcia]]: elektrolýza taveniny. [[Súbor:Mineraly.sk - bauxit.jpg|náhľad|left|[[Bauxit]]]] : Al₂O₃ → 2Al³⁺ + 3O²⁻ ; Anóda : O²⁻ - 2e⁻ → O₂⁰ : O₂ + C → CO₂ ; Katóda : Al³⁺ + 3e⁻ → Al⁰ Na uhlíkových elektródach sa z kúpeľa extrahuje kyslík, ktorý okamžite reaguje s [[uhlík]]om, za vzniku oxidu uhličitého CO₂. Na katódových platničkách, ktorými je obložená pec sa izoluje čistý hliník vo forme taveniny. Tá sa neskôr odlieva do hlinených foriem. Výroba hliníka je energeticky veľmi náročná. == Amfotérny charakter Al, Al₂O₃ a Al(OH)₃ == Amfotérny charakter znamená, že reaguje aj s kyselinou, aj so zásadou. - reakcia s hydroxidovým aniónom OH^- Al³⁺ → Al(OH)₃ _(S) → [Al(OH)₄]^- Al(OH)₃ _(S) - vzniká biely zákal - reakcia s katiónom H₃O⁺ [Al(OH)₄]^- → Al(OH)₃ _(S) → AI³⁺ == Výroba na Slovensku == V areáli [[Hlinikáreň v Žiari nad Hronom|hlinikárni v Žiari nad Hronom]] vo firme [[Slovalco]] (väčšinový vlastník [[Hydro Aluminium|Hydro]]) sa vyrábal hliník a aj jeho zliatiny pre ďalšie spracovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovalco a.s.|url=http://www.slovalco.sk/|vydavateľ=Slovalco a.s. - na ceste k hliníku.|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> Výroba bola a aj je sústredená v okolí Žiaru. * V roku [[1967]] vznikla tzv. (hutnícka) ''Druhovýroba'', ktorej cieľom bolo rozšírenie produktového portfólia o finálne výrobky a polotovary. Vyrábali sa najmä profily, okná a podhľady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhovýroba|url=https://www.sberatelstvi-bizon.cz/images_zbozi/44918_1.jpg|dátum prístupu=2022/09/20}}</ref> Postupne pribudli, dvere a ďalšie stavebné hliníkové výrobky (napr. žáluzie). * V roku 1973 sa začala v Žiari výroba túb, ktorú dnes prevádzkuje s 250 zamestnancami firma TubaPack.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=https://www.tubapack.eu/sk/o-nas/|vydavateľ=www.tubapack.eu|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=slovak}}</ref> Ďalšie firmy pôsobiace v súčasnosti v [[Žiar nad Hronom|Žiari]] sú napríklad firma [[Hydro Extrusion Slovakia]], ktorá vyrába a predáva hliníkové plechy, lisované profily, stavebné systémy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hydro Extrusion: Ponuka predajne hliníkových profilov a plechov|url=https://www.hydro.com/Document/Index?name=Ponukovy_list_predajna_2020-03.pdf&id=567261|dátum prístupu=2021/08/24|url archívu=https://web.archive.org/web/20210824093601/https://www.hydro.com/Document/Index?name=Ponukovy_list_predajna_2020-03.pdf&id=567261|dátum archivácie=2021-08-24}}</ref> Výrobcovia a dodávatelia v automobilovom, spotrebnom a stavebnom priemysle: [[Nemak]], [[Fagor Ederlan Slovakia]], [[Thermosolar]]. Automobilky nakupujú hliník už spracovaný do výrobkov a na ich výrobu sa v prevažnej miere využíva sekundárny kov, tvrdí generálny sekretár Ján Pribula zo [[Zväz automobilového priemyslu|Zväzu automobilového priemyslu]]. Pre automobilový priemysel firma Nemak vyrába hliníkové odliatky a spoločnosť Fagor dodáva komponenty motorov a prevodoviek pre automobily a úžitkové a priemyselné vozidlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hliník a slovenské automobilky. Ako ich ovplyvní krach Slovalca?|url=https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/638784-hlinik-a-slovenske-automobilky-ako-ich-ovplyvni-koniec-slovalca/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-08-31|dátum prístupu=2022-09-20|jazyk=sk-SK}}</ref> Na Slovensku technológie pre priemyselnú sériovú výrobu rôznych dielov z hliníkovej [[Kovová pena|kovovej peny]] vyvinuli vedci pod vedením [[František Simančík|Františka Simančíka]] z [[Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied|Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV]]. Tieto technológie sú chránené svetovými patentmi.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Kovové peny.|url=https://archive.is/YL6MK#selection-67.0-67.334|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.07.2013|vydavateľ=fondstodola.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Slovalco od októbra 2022 odstaví na vopred nespresnený čas primárnu výrobu hliníka elektrolýzou oxidu hlinitého a pokračovať bude iba v menšej recyklácii hliníkových odpadov od jeho spracovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstavenie Slovalca na minimálne rok je nezvratné. V utorok večer o tom definitívne rozhodli jeho akcionári|url=https://e.dennikn.sk/2972443/odstavenie-slovalca-na-minimalne-rok-je-nezvratne-v-utorok-vecer-o-tom-definitivne-rozhodli-jeho-akcionari/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-08-17|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK|meno=Ivan|priezvisko=Haluza}}</ref> == Vlastnosti a využitie == Hliník je odolný voči [[Korózia|korózii]] a zapálený zhorí na oxid hlinitý Al₂O₃. Hliník sa využíva pri aluminotermii - je to spôsob získavania kovov z ich oxidov, pričom sa využíva redukčná schopnosť hliníka. Napríklad: Fe₂O₃ + 2 Al = Al₂O₃ + 2 Fe Ďalšie využitie hliníka: výroba [[alobal]]ov, pri výrobe [[polyetylén]]u a zliatin. === Zliatiny === Výroba [[Hliníková zliatina|zliatin]] má využitie v hutníckom priemysle pri výrobe dopravných prostriedkov a rôznych ľahkých konštrukcií. Najznámejšou [[Hliníková zliatina|hliníkovou zliatinou]] je [[dural]] (z angl. ''durable aluminium''), ktorý je [[Hliníková zliatina|zliatina hliníka]] s [[Meď|meďou]] a [[Horčík|horčíkom]] (Al-Cu4-Mg). Hlavné uplatnenie duralu bolo v leteckom priemysle. Svoje miesto si v minulosti našiel pri výrobe bytových predmetov, ako sú príbory a riady - nahradil ho drahší [[antikoro]]. Často sa používa v [[elektrotechnika|elektrotechnike]] pre jeho dobrú [[elektrická vodivosť|elektrickú vodivosť]] a nižšiu cenu, ako [[meď]], kde sa z hliníkových zliatin vyrábajú [[vodič]]e. Používa sa v lanách na rozvody vysokého napätia ([[elektrorozvodná sieť]]). V [[byt]]ových rozvodoch sa prestal používať na konci 80-tych rokov. Dôvodom je, že hliník pri [[tlak]]u „odtečie“ - skrutkované elektrické spoje s hliníkovými vodičmi je potrebné doťahovať, inak časom dochádza ku strate elektrického kontaktu. Využíva sa tiež jeho veľmi dobrá [[tepelná vodivosť]] na výrobu rôznych chladičov a výmenníkov tepla. V stavebníctve sa používa na obkladové panely. Hliník je málo odolný voči poveternostným vplyvom, preto sa musí povrchovo upraviť - [[eloxovanie|eloxovaním]] (elektrochemicky sa na jeho povrchu vytvorí vrstva oxidu, ktorá je odolná a dá sa farbiť a leštiť). Okrem toho sa využívajú [[drahokam]]ové odrody [[korund]]u Al₂O₃ - [[rubín]] a [[zafír]]. Al₂O₃ tiež slúži na výrobu šmirgľového papiera. V liečiteľstve sa využíva napr. octan hlinitý Al(CH₃COO)₃ - soľ kyseliny octovej; ako obklad proti zápalom. Významný je aj pre keramický priemysel pri výrobe porcelánu a hrubej keramiky. Základnou zložkou je kaolín (obsahuje minerál kaolinit). Porcelán vzniká vypálením zmesi kaolínu a rozdrveného živca s kremeňom (známy je karlovarský porcelán). Z hrubej keramiky sa vyrába napr. ohňovzdorný materiál, strešná krytina, kameninový riad, kvetináče, potrubia, atď. Soli Al³⁺ sa nachádzajú v pitnej vode, v liekoch (acylpyrín, superpyrín - znižujú dráždivosť žalúdka), v prášku do pečiva, na mrazené ovocie a zeleninu (kvôli vzhľadu), stužovač šľahačky, sušené mlieko, instantná káva atď. V priemysle má význam výroba [[Kovová pena|kovovej peny]], tzv. [[penový hliník|penového hliníka]], ktorý má výhodný pomer tuhosti k hmotnosti (napr. platňa z hliníkovej peny v porovnaní s hliníkovým plechom rovnakej hmotnosti ma výrazne vyššiu ohybovú tuhosť). Pena je lepšia na tlmenie vibrácií a hluku, ktorý je spôsobený kmitaním dielu ako pri jeho odliatí z plného hliníku.<ref name=":0" /> === Obmedzenia využitia hliníka v domácnosti === Vo všetkých prostrediach okrem kyslého je neškodný, v kyslom sa rozpúšťa (kyslá kapusta, čaj a pod.). Kvôli pravdepodobným toxickým a karcinogénnym účinkom (nahrádza kovy v metalproteínoch) je zakázané používať hliníkový [[Riad (jedlá)|riad]]. Vyššie hodnoty hliníka v tele boli zistené najmä u malých detí – od 4 do 9 rokov. Zbytočne veľa hliníka malo (pred rokom 2009) každé desiate dieťa. V kategórii dospelí ohrozený je len jeden zo sto. Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu sú zdrojom hliníka u detí predovšetkým čaj, kakao, čokoláda. „V danej chvíli nie je jednoduchá odpoveď na otázku, ako sa chrániť. Z histórie ale dobre vieme, že jedným z krokov je aj obmedzenie hliníkových materiálov v styku najmä s kyslými potravinami.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je alobal bezpečný? Únia si posvieti na hliník v potrave|url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13566-je-alobal-bezpecny-unia-si-posvieti-na-hlinik-v-potrave/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2009-09-22|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk-SK}}</ref> Hliník je pomerne aktívny kov, ktorý za určitých podmienok reaguje s mnohými látkami a dokonca aj s vodou. Takéto podmienky sa vytvárajú vo vnútri umývačky riadu. Na povrchu hliníka sa zvyčajne vytvorí oxidový film, ktorý sa dobre rozpúšťa v [[Alkalický|alkalických]] látkach, ktoré sú prítomné v mnohých detergentoch pre [[Umývačka riadu|umývačky riadu]]. Čistením hliníka (a striebra) v umývačke, v horúcej vode sa oxidový film odstráni z povrchu v čo vedie k deštrukcii samotného hliníka a vzniku tmavého povlaku na jeho povrchu. V umývačke neumývajte hliníkové predmety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmena farby strieborných alebo hliníkových predmetov po umývaní v umývačke riadu|url=https://www.electrolux.sk/support/support-articles/umyvanie-riadu/umyvaky/odfarbenie-striebornych-alebo-hlinikovych-predmetov-po-umyvani-v-umyvake-riadu/|vydavateľ=Electrolux Slovakia|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk-SK}}</ref> Zliatiny hliníka, ktoré môžu byť súčasťou kuchynského riadu ako sú napríklad panvice alebo mlynčeky a pod. sa môžu dávať do umývačky ak tak v návode umožňuje výrobca.<!-- Niektorí hovoria, že umývanie riadu pri 35 stupňoch sa žiadnemu riadu vôbec nikdy nič nestalo, ale stále vás upozorňujeme, že po niekoľkých takýchto umytiach (napríklad u nás 6x) riady stmavnú a možno navždy stratia lesk. POzri aj https://www.modrastrecha.sk/forum/volne-diskusie/pomoc-ako-vycistit-hlinikovy-zcernany-mlyncek-na-maso-vybraty-z-umyvacky/ kde to končí kupou nového mlynčeka --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hliníková zliatina]] * [[Dural]] * Penový hliník - [[Kovová pena]] *[[Hlinikáreň v Žiari nad Hronom]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aluminium|wikt=hliník|štítok=hliník}} {{Periodická tabuľka}} [[Kategória:Hliník| ]] [[Kategória:Kovy]] [[Kategória:E kódy|173]] [[Kategória:Redukčné činidlá]] 8z9bhwwi2axoezai3hdh6ofr5w7oe0i 0 150875 8368380 7683790 2026-09-11T20:35:10Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]; pridaná [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] pomocou použitia HotCat 8368380 wikitext text/x-wiki '''Ústav geografie''' je jedno z najmladších akademických pracovísk [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Košice|Košiciach]]. == História == Pokusov vytvoriť geografické pracovisko v Košiciach bolo niekoľko. Jeho predchodcami bol Ústav geografie na pobočke Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach (založený 1949). Viedol ho [[Matej Papík]]. Ten sa však zakrátko (v roku 1952) presťahoval do Prešova. Podobný osud postihol aj neskôr vytvorené samostatné geografické pracovisko pod vedením prof. [[Ján Šišák|Jána Šišáka]], Katedru geografie na Pedagogickom inštitúte v Košiciach. V 80. rokoch zaniklo v Košiciach aj detašované pracovisko [[Geografický ústav SAV|Geografického ústavu]] [[SAV]]. Po rozdelení UPJŠ a vytvorení [[Prešovská univerzita|Prešovskej univerzity]] v Prešove (1997) vznikli predpoklady na vytvorenie geografického pracoviska na Prírodovedeckej fakulte, kde na rozdiel od ostatných slovenských prírodovedeckých fakúlt, výučba geografie absentovala. Koncom r. 1997 začala príprava otvorenia študijného odboru v rámci učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov a pracovisko sa stalo formálne prvou pobočkou Katedry teoretickej fyziky a geofyziky. Toto pracovisko pripravilo koncepciu pracoviska a prijímacie konanie prvých študentov. Katedra geografie bola zriadená uznesením akademického senátu PF UPJŠ v roku 1998. V roku 2004 sa Katedra geografie transformovala na Ústav geografie a začala sa personálne posilňovať. V roku 2013 došlo ku vnútornej reorganizácii pracoviska a boli založené 3 oddelenia - Oddelenie fyzickej geografie, Oddelenie humánnej a regionálnej geografie a Oddelenie geoinformatiky. == Štúdium == V súčasnosti Ústav geografie poskytuje študijné programy Geografia a Geoinformatika a Geografia – Učiteľstvo akademických predmetov (kombinácia s iným predmetom) na bakalárskom stupni a magisterskom stupni. Na Ústave geografie je možné absolvovať aj rigorózne konanie (RNDr.). == Vedenie == * Prof. Mgr. [[Jaroslav Hofierka]], PhD., riaditeľ ústavu * doc. Ing. [[Katarína Bónová]], PhD., zástupca riaditeľa pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné vzťahy * Mgr. Marián Kulla, PhD., zástupca riaditeľa pre pedagogickú činnosť * Mgr. Ladislav Novotný, PhD., tajomník == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * http://geografia.science.upjs.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101124081852/http://geografia.science.upjs.sk/ |date=2010-11-24 }} webová stránka Ústavu geografie prírodovedeckej fakulty UPJŠ {{Súradnice|48.728933|21.248283|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach}} [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] fjvggbyatwxx8f177opfevq3if523yz 8368381 8368380 2026-09-11T20:35:25Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Geografia na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8368381 wikitext text/x-wiki '''Ústav geografie''' je jedno z najmladších akademických pracovísk [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Košice|Košiciach]]. == História == Pokusov vytvoriť geografické pracovisko v Košiciach bolo niekoľko. Jeho predchodcami bol Ústav geografie na pobočke Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach (založený 1949). Viedol ho [[Matej Papík]]. Ten sa však zakrátko (v roku 1952) presťahoval do Prešova. Podobný osud postihol aj neskôr vytvorené samostatné geografické pracovisko pod vedením prof. [[Ján Šišák|Jána Šišáka]], Katedru geografie na Pedagogickom inštitúte v Košiciach. V 80. rokoch zaniklo v Košiciach aj detašované pracovisko [[Geografický ústav SAV|Geografického ústavu]] [[SAV]]. Po rozdelení UPJŠ a vytvorení [[Prešovská univerzita|Prešovskej univerzity]] v Prešove (1997) vznikli predpoklady na vytvorenie geografického pracoviska na Prírodovedeckej fakulte, kde na rozdiel od ostatných slovenských prírodovedeckých fakúlt, výučba geografie absentovala. Koncom r. 1997 začala príprava otvorenia študijného odboru v rámci učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov a pracovisko sa stalo formálne prvou pobočkou Katedry teoretickej fyziky a geofyziky. Toto pracovisko pripravilo koncepciu pracoviska a prijímacie konanie prvých študentov. Katedra geografie bola zriadená uznesením akademického senátu PF UPJŠ v roku 1998. V roku 2004 sa Katedra geografie transformovala na Ústav geografie a začala sa personálne posilňovať. V roku 2013 došlo ku vnútornej reorganizácii pracoviska a boli založené 3 oddelenia - Oddelenie fyzickej geografie, Oddelenie humánnej a regionálnej geografie a Oddelenie geoinformatiky. == Štúdium == V súčasnosti Ústav geografie poskytuje študijné programy Geografia a Geoinformatika a Geografia – Učiteľstvo akademických predmetov (kombinácia s iným predmetom) na bakalárskom stupni a magisterskom stupni. Na Ústave geografie je možné absolvovať aj rigorózne konanie (RNDr.). == Vedenie == * Prof. Mgr. [[Jaroslav Hofierka]], PhD., riaditeľ ústavu * doc. Ing. [[Katarína Bónová]], PhD., zástupca riaditeľa pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné vzťahy * Mgr. Marián Kulla, PhD., zástupca riaditeľa pre pedagogickú činnosť * Mgr. Ladislav Novotný, PhD., tajomník == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * http://geografia.science.upjs.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101124081852/http://geografia.science.upjs.sk/ |date=2010-11-24 }} webová stránka Ústavu geografie prírodovedeckej fakulty UPJŠ {{Súradnice|48.728933|21.248283|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach}} [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] [[Kategória:Geografia na Slovensku]] n7srwp0utri2capaqhjoaokm49omokl 4 150968 8368250 8368203 2026-09-11T12:43:45Z Veritas Sapientiae 226999 Reporting [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]] v3.1c) 8368250 wikitext text/x-wiki {{Skratka|WP:NS|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:23, 15. august 2026 (UTC) == Youtube odkazy == Nefungujú odkazy na videá na youtube :/ keď dám link na youtube do karty externých webov --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:29, 16. august 2026 (UTC) :{{Re|Luketheslovak}} YouTube je blokovaný filtrom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:10, 17. august 2026 (UTC) :{{re|Luketheslovak|s=1}} Globálnym spam blacklistom je od 2010 blokovaná shortcut doména <tt>youtu.be</tt>, zrejme preto, že bola využívaná spambotmi. Skrátené URL sa dá triviálnou náhradou upraviť na plné :<tt><nowiki>https://youtu.be/ID</nowiki></tt> → <tt><nowiki>https://www.youtube.com/watch?v=ID</nowiki></tt> (prípadne pre odkaz na konkrétnu sekundu: <tt><nowiki>https://youtu.be/ID?t=NNN</nowiki></tt> → <tt><nowiki>https://www.youtube.com/watch?v=ID&t=NNN</nowiki></tt>), tie blokované nie sú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:52, 17. august 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] už to jede, už to fachčí :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:23, 17. august 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-45229-01 == {{Redaktor|~2026-45229-01}} Vandalism. https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamZneu%C5%BEit%C3%AD&wpSearchUser=%7E2026-45229-01 <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Der-Wir-Ing|Der-Wir-Ing]] ([[Diskusia s redaktorom:Der-Wir-Ing|diskusia]]) 17:35, 17. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:38, 17. august 2026 (UTC) == Žiadosť o presun stránky: Digitálna dokumentácia rozvádzačov == Dobrý deň, omylom som publikoval pripravený článok pod názvom „Digitálna dokumentácia rozvádzačov“, hoci jeho obsah patrí pod názov „Rozvádzač (elektrotechnika)“.Prosím o presun stránky na správny názov so zachovaním histórie úprav: <nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/Digit%C3%A1lna_dokument%C3%A1cia_rozv%C3%A1dza%C4%8DovSprávny</nowiki> cieľový názov: Rozvádzač (elektrotechnika) Ďakujem. Tomáš Hegedűs, TVB System --[[Redaktor:TVB System|TVB System]] ([[Diskusia s redaktorom:TVB System|diskusia]]) 21:41, 18. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} {{Re|TVB System}} Stránku si môžete presunúť i sám pomocou tlačidla "Presunúť" v možnostiach stránky. V tomto prípade to správcovský presun nevyžadovalo. Ak prípadne chcete zmazať presmerovanie, ktore tam vznikne po presune, stačí ho označiť pomocou {{tl|ZL}}. Teraz som stránku presunul, takže už to netreba riešiť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:27, 20. august 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-45307-76 == {{Redaktor|~2026-45307-76}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Sakura emad|Sakura emad]] ([[Diskusia s redaktorom:Sakura emad|diskusia]]) 09:07, 19. august 2026 (UTC) == ~2026-44669-74 == Prosím, zablokujte IP rozsah redaktora, ktorý už dlhšie vandalizuje z prihlásených (napr. [[Špeciálne:Príspevky/IC 521|IC 521]], [[Špeciálne:Príspevky/Podbanské|Podbanské]]) aj dočasných (napr. [[Špeciálne:Príspevky/~2026-44039-89|~2026-44039-89]], [[Špeciálne:Príspevky/~2026-44669-74|~2026-44669-74]]) kont. Sú to úpravy podobného charakteru s opakujúcimi sa zhrnutiami úprav. Ďakujem. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:37, 20. august 2026 (UTC) : {{Re|Spider 001757}} Ano, když ho vidím, snažím se ho potlačovat, kde můžu. Je i na cswiki, dělá good/bad hand edits, je to velmi otravné. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:35, 1. september 2026 (UTC) ::{{Odpoveď|OJJ}} Videl som zablokovania tých IP rozsahov a už aj toho účtu IC 521, vďaka. No zdá sa, že to [[Špeciálne:Príspevky/~2026-48024-78|opäť obchádza]]. Čo s tým? Zvažujem, že napíšem na Metu, nech sa môžu natrvalo zablokovať aspoň tie prihlásené účty (je ich okolo 10, čo som napočítal). --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 16:32, 5. september 2026 (UTC) :::{{Re|Spider 001757}} Blokl jsem. Účty nemá smysl blokovat, účet je vázán primárně na cookies prohlíče, ne na IP adresu. Ty dočasné účty věc jen komplikují a meta s nimi nepomůže. Zkusím najít nějaké rozumně velké rozsahy na blokování, mohl by pomoci i {{U|Teslaton}}, bloky z mé historie blokování najít umí a prohlédnout si příspěvky taky. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:41, 5. september 2026 (UTC) ::::{{Odpoveď|OJJ}} Áno, to viem, aké ''dlhodobé'' tie dočasné účty sú, že stačí premazať cookies... Takí anonymovia tu editujú viacerí, takže to už som zvyknutý, keď vidím napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hra_s_prsiami&action=history tohto anonyma]. Ja som myslel písať na Metu kvôli prihláseným účtom, ktoré vykazujú rovnaké znaky správania (okrem blokovaného IC 521 je ich ešte minimálne 7). Svoj pôvodný účet však nepoužil už vyše 90 dní, takže ten by asi neoverili, ak uvádzajú, že ukladacia lehota záznamov je tých 90 dní. Nevedel som teda, ako by som to spísal, ktorý účet by som tam uviedol ako pôvodný. Keďže ho však už dnes [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov|použil]] o 18:51, čo je neskôr ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=914365 udelený blok] (18:40), teda očividne blok opäť obchádza, rozhodol som sa to [[meta:Steward requests/Checkuser#Ěmil rokov@sk.wikipedia|spísať]]. Na záver zaujímavosť: jednou zo spoločných čŕt týchto účtov (prihlásených aj dočasných) je písanie bludov do článkov o cestách. Téme ciest sa venujem, takže som radšej prezrel všetky články o slovenských cestách I. a II. triedy. Narazil som dokonca až na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Spider_001757&namespace=all&tagfilter=&start=2026-09-05&end=2026-09-06&limit=50 päť nevrátených vandalizmov] od tejto osoby. Videl som, že editovala aj nejaké rakúske diaľnice, no ale ak používala takéto [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-37196-86 izolované úpravy], možno sa v článkoch o zahraničných cestách stále nejaké bludy nachádzajú, to som ešte neoveroval. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 21:24, 5. september 2026 (UTC) :::::{{Re|Spider 001757}} Aha, tak Ty´s měl na mysli zase přihlášené účty... Kolik toho ještě proboha je? Bohužel práva revizora mám jenom na cswiki, tady s tím nepomůžu (a veřejně by se proti IP checkovat nemělo). Na druhou stranu podle narušujících editací lze blokovat jednoznačně jako [[:en:WP:DUCK]], u starých účtů bychom si ani nepomohli). Vandalismů tu bude víc, viditelně jsi [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Železničná_stanica_Ružomberok&diff=prev&oldid=8361887 stále nenašel všechno]. :::::46.34 rozsah by měl být 46.34.224.0/21, blokem tohoto bychom odstřelili ~2 048 IP adres... Můžu Ti dát práva, aby sis prohlédnul ty příspěvky, ale nemáme na to konsensus. Bohužel používal i jiné rozsahy. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:05, 6. september 2026 (UTC) ::::::{{Odpoveď|OJJ}} Vyzerá, že naozaj tu môžu byť príspevky od 46.34 poriadne skryté. To právo na zobrazovanie IP by mi bolo veľmi nápomocné, ďakujem Ti za dôveru. Počkám na to, kým sa udeľovanie toho práva nejako odobrí a hneď si podám žiadosť o povolenie. ::::::Škoda, že tu nemáme revízorov. Inak pôvodne som zvažoval, že napíšem na [[:cs:Wikipedie:Žádost o ověření uživatele|Žádost o ověření uživatele]], ale nakoniec som to dal na tú Metu, nech sa môžu tie účty zablokovať všade, keď to overia. Zvažujem, že napíšem aj na Commons, pretože tam tieto účty spamujú kadejakými obrázkami (názvy tých obrázkov sú na spôsob tunajších zhrnutí úprav týchto účtov). Niektoré z tých obrázkov síce už označili na zmazanie, ale vyzerá, že prakticky nič s tým ešte nerobili. ::::::Prezrel som aj záznam zablokovaní na cswiki až do apríla a nenašiel som účet, ktorý by mal podobné správanie ako IC 521 a spol. (okrem [[:cs:Speciální:Příspěvky/SilviaMohlerova|už zahrnutých]] v žiadosti). Zaujímavé, že na cswiki bol účet ''SilviaMohlerova'' natrvalo zablokovaný už po dvoch editáciách a tu na skwiki bol aj po [https://xtools.wmcloud.org/pages/sk.wikipedia.org/SilviaMohlerova tomto excese] zablokovaný na 3 dni a následne na 2 týždne. ::::::No uvidíme, ak ešte bude skúšať upravovať, či už prihlásený alebo anonymne, ozvem sa. Rovnako napíšem, keď príde nejaký výsledok na moju žiadosť. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:15, 6. september 2026 (UTC) ::::::: {{re|Spider 001757}} Problémy skwiki není efektivní řešit na cswiki, i když i tam přelezly ty účty. Cs revizoři to nicméně stejně vyřídí, páč {{U|Martin Urbanec}} je stevard a může checkovat na skwiki, já zase revizor na cswiki, takže mi může poslat ta data a já dle nich můžu blokovat tady. Takže shodou okolností v tomto pohledu něco podnikám. Ale nic si od toho neslibuj, většina vandalismů stejně jede z IP adres. Po úvaze Ti právo prohlížet IP příspěvky na omezenou dobu přidělím, ať je můžeš pomoct porevertovat, beru to na svou zodpovědnost. Nějaké nálezy a postřehy mně piš pak spíš soukromě mailem (ať už kvůli de iure osobním údajům, tak aby si to tu nečetl a neobcházel to). Výsledky checku účtů a IP Ti ale sdělovat ani tak nebudu moct. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:04, 6. september 2026 (UTC) :::::::Žádost na Metě vyřízena, podrobnější informace vloženy do meziprojektového úložiště pro revizory. Veřejně nicméně výsledek není možné přílis podrobně komentovat, ale něco s tím společně s OJJ zkusíme udělat. Zdraví --[[Redaktor:Martin Urbanec|Martin Urbanec]] ([[Diskusia s redaktorom:Martin Urbanec|diskusia]]) 20:33, 6. september 2026 (UTC) ::::::::{{Odpoveď|OJJ|Martin Urbanec}} Potvrdzujem, že ešte včera mi prišla správa o pridelenom práve, už som danú funkcionalitu aj vyskúšal. Ďakujem za pridelenie, snažím sa s tým pracovať veľmi opatrne. Takisto ďakujem za rýchle overenie žiadosti. Skúsim teda po rozumných dávkach prehľadať zablokované IP rozsahy, či sa tam ešte nenachádzajú nejaké prehliadnuté úpravy. No asi som narazil na 2 problémy, napíšem mailom (ale asi až zajtra). ::::::::Ešte pre info: preložil som [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3AContributions&target=Spider_001757&namespace=all&tagfilter=&start=2026-09-07&end=2026-09-07&limit=500 nejaké náležitosti] týkajúce sa tej funkcionality. ::::::::Zdá sa, že teraz aktivita prešetrovaného utíchla, tak som zvedavý, ako bude ďalej. Držím palce pri ďalšom prešetrovaní! --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:15, 7. september 2026 (UTC) == Prosba o odstránenie starej diskusie o Duo Axis == Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc s mojou staršou témou v Kaviarni s názvom „Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis“. Návrh článku som sa rozhodol stiahnuť a obsah svojich používateľských stránok som už odstránil. Téma v Kaviarni už preto nie je potrebná. Ak je to podľa pravidiel možné, chcel by som Vás poprosiť o odstránenie celej tejto starej diskusie. Ak odstránenie celej diskusie možné nie je, prosím aspoň o odstránenie alebo skrytie údajov v mojich príspevkoch, ktoré spájajú Duo Axis s mestom Trebišov. Nechcem spätne svojvoľne upravovať diskusiu, na ktorú už reagovali ďalší redaktori, preto sa radšej obraciam na správcov. Ďakujem za pomoc. <nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 10:21, 1. september 2026 (UTC) : {{Re|Robiax}} Diskuse se obecně nemažou. Potlačit nějaké osobní údaje lze, ale mělo by to mít nějaký důvod (a nechápu, proč je tedy šíříte i zde, což bude takovou práci jen komplikovat). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:35, 1. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie, máte pravdu – neuvedomil som si, že som ten údaj svojou žiadosťou znovu zverejnil. ::Dôvodom mojej žiadosti je, že som pôvodný návrh článku úplne stiahol a nechcem, aby po ňom zostávalo zbytočné geografické spojenie hudobného dua s konkrétnym mestom. Môže totiž vytvárať mylný dojem, že pôsobíme iba lokálne, hoci vystupujeme po celom Slovensku. ::Ak je to technicky a podľa pravidiel možné, prosím o potlačenie príslušných starších revízií obsahujúcich tento údaj, vrátane mojej dnešnej žiadosti, kde som ho nešťastne zopakoval. Ak to pravidlá neumožňujú, samozrejme to rešpektujem. ::Ďakujem za vysvetlenie. ::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:52, 1. september 2026 (UTC) :::{{Re|Robiax}} Ako bolo uvedené, diskusie ani príspevky v Kaviarni sa nemažú, [[Redaktor:Robiax/Duo Axis|stránku som zmazal]]. Historické revízie stránky tak bežnému používateľovi teda dostupné nebudú (len správcom slovenskej Wikipédie a iným obdobným skupinám používateľov). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:37, 1. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie a obnovenie článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie pracovnej verzie článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy pribudli nové nezávislé zdroje a návrh bol výrazne prepracovaný. Žiadosť o nové posúdenie som už uviedol v pôvodnej diskusii o zmazaní aj v Kaviarni, zatiaľ však bez reakcie. Prosím o radu, či je súčasná pracovná verzia vhodná na obnovenie, prípadne čo ešte treba pred obnovením upraviť. Pôvodná diskusia: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 14:50, 2. september 2026 (UTC) == LoverofBattle12 == Dávam na povedomie link [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:LoverofBattle12&curid=709715&diff=8364705&oldid=8364554], trebalo by sa nad tým zamyslieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:55, 3. september 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-48017-50 == {{Redaktor|~2026-48017-50}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:45, 4. september 2026 (UTC) :{{hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:13, 4. september 2026 (UTC) == IC 521 == Navrhujem na trvalejší blok [[Špeciálne:Príspevky/IC 521|Príspevky redaktora <bdi>IC 521</bdi>]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:14, 4. september 2026 (UTC) : {{hotovo}} Indef, bude to zase ten již dříve řešený. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:20, 4. september 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie zmazaného článku == Ahoj, chcel by som požiadať niekoho z nezaujatých správcov o obnovenie môjho zmazaného článku Vzorkovanie do môjho užívateľského pieskoviska (Redaktor:Jan_Hcn). Článok bol zmazaný v režime rýchleho zmazania redaktorom OJJ, cca do 3 minút, s argumentom, že kniha od prof. Marchevského z roku 2004 neexistuje a ide o „falošný AI zdroj“. V diskusii som redaktorovi vysvetlil, že prof. Ing. Stanislav Marchevský, DrSc. z FEI TUKE je reálny profesor, ktorý predmet ''Číslicové spracovanie signálov'' dlhé roky prednášal a v citácii došlo len k formálnemu preklepu v názve monografie (vydal napr. ''Neurónové siete pre číslicové spracovanie signálov''). Redaktor OJJ namiesto povolenia opravy chýb v referencii ma obvinil z „narušovania Wikipédie“. Nakoľko pravidlo [[Wikipédia:Overiteľnosť]] hovorí, že formálne preklepy v zdrojoch sa majú opravovať a nie sú dôvodom na smazanie celej práce, a nakoľko mám k téme pripravených ďalších 5 svetových a slovenských akademických monografií (Oppenheim, Rabiner, Rozinaj atď.), prosím o presun textu do pieskoviska. Tam referencie kompletne opravím a uvediem do stopercentného stavu. Ďakujem za pomoc a nestranné posúdenie. -- [[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 17:23, 4. september 2026 (UTC) ::''Doplnenie:'' Medzičasom som text článku kompletne zrevidoval, odstránil sporné ISBN a článok nanovo naformátoval s overenou literatúrou (STU, MIT) priamo vo svojom pieskovisku: [[Redaktor:Jan Hcn/Pieskovisko]]. Budem vďačný, ak sa na túto novú verziu niekto zo správcov pozrie. Vďaka. -- [[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 19:13, 4. september 2026 (UTC) :::Moje pieskovisko: [[Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko|mojom pieskovisku]] --[[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 19:18, 4. september 2026 (UTC) ::::{{Re|Jan Hcn}} Zdravím, v prvom rade, toto nie je práca pre správcov. Kontrolu článku môže urobiť ktorýkoľvek skúsenejší redaktor; obdobné situácie je vhodnejšie riešiť v [[Wikipédia:K|Kaviarni]]. ::::Každopádne, [[Special:Diff/8366087|stránku som prešiel a upravil]]. Väčšina úprav je skôr kozmetická alebo zlepšuje čitateľnosť textu. Obsahovo mi článok pripadá v poriadku. Mám dve výhrady, než by sa článok publikoval (i keď je viac-menej publikovateľný už teraz): ::::* Tá tabuľka vpravo hore, s obrázkom a opisom techniky, nie je úplným štandardom na skwiki. Lepšie by bolo použiť infobox, alebo sa tabuľky úplne zbaviť a ponechať obrázok s textom. Stránka nie je tak obšírna, že by sa tam všetky tieto informácie nedali dohľadať. ::::* Väčší problém však mám so sekciou "''Kľúčové podmienky vzorkovania''". To prvé je skutočne podmienka, áno, to druhé (aliasing) je však skôr potenciálny problém a to tretie (anti-aliasing) je jeho riešenie. Sekcia teda neopisuje "kľúčové podmienky". Mohli by ste to preformulovať tak, aby to odpovedalo názvu sekcie (alebo upraviť názov sekcie)? Myslím, že by šlo napr. to rozdlieť na text (nie zoznam) a vyzdvihnúť, že tam musí byť nejaká takáto kontrola, aby nedochádzalo k danému problému. ::::Zvyšok článku je podľa mňa v poriadku, požiadal by som prípadne ešte o ďalšie zdroje (to o perióde a frekvencii, Nyquistov-Shannonov teorém, príklady frekvencií); to by snáď nemal byť veľký problém doplniť. Dajte vedieť, až stránku upravíte, mrknem sa znovu. Ďakujem a nech sa darí! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:55, 5. september 2026 (UTC) :::::{{Re|KormiSK}} Původní citace {{Citácia knihy | priezvisko = Marchevský | meno = Stanislav | spoluautori = a kol. | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Košice | vydavateľ = Elfa | rok = 2004 | isbn = 80-89066-89-5}} skutečně není překlep, za to by se vyhazovalo u obhajob a tady by se mělo blokovat. Jasný falešný zdroj vyhalucinovaný AI. Je potřeba text zkontrolovat proti těm zdrojům. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:09, 6. september 2026 (UTC) ::::::{{Re|OJJ}} V referencii je to ISBN uvedené chybne a áno, to je veľká chyba od @[[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]], každopádne v literatúre je uvedené správne. Zdroje síce neviem, čo presne tvrdia, obsah článku mi však pripadá fakticky správne (zo skúseností a povedomí o tejto tematike, ktoré, priznávam, nie je úplne obrovské). Obsah taktiež principiálne odpovedá napr. [[:en:Sampling_(signal_processing)#Theory]], zvyšok je čiastočne v [[:en:Sampling_(signal_processing)#Practical_considerations]] a potom v [[:en:Sampling_(signal_processing)#Applications]]. Nie som schopný nájsť PDFka tých zdrojov. Možno inak @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] by mohol mať lepší prehľad. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:58, 6. september 2026 (UTC) :::::::{{Re|KormiSK}} Ne, žádná taková kniha podle uvedené kombinace parametrů neexistuje. To není překlep, ale lež. Nehledě k potenciální správnosti informací, v době pokročilých jazykových modelů očekávané. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:10, 6. september 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Jan Hcn}} Ste schopný doložiť tie citácie konkrétnych častí textu (napr. formou fotky knihy)? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:45, 6. september 2026 (UTC) == Trvalé uzamknutie stránky [[Redaktor:Horst]] == Kolega [[Redaktor:Horst|Horst]] bohužiaľ nedávno zomrel, viď [[:cs:Wikipedista:Horst/Kondolenční_kniha|tato stránka na českej Wikipédii]]. Prosím teda, aby bola jeho užívateľská stránka trvalo uzamknutá. Česť jeho pamiatke. S pozdravom, --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:16, 6. september 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:32, 6. september 2026 (UTC) ::Vďaka. Prosím aj o zámek diskusnej stránky. --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:36, 6. september 2026 (UTC) :::{{Re|Henryk Siuda}} {{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:41, 6. september 2026 (UTC) == Jetam2 == Vysvetlite niekto tomuto "redaktorovi", aby neodmazával texty doložené zdrojmi v článku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umelá_inteligencia&action=history --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-48284-74|~2026-48284-74]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-48284-74|diskusia]]) 17:16, 6. september 2026 (UTC) :Doložený text, ktorým je len terminológia a významy, tvorí priveľkú časť článku. Aktuálne je to viac-menej len definícia a delenie. Doplň text tak, aby obsah odpovedal encyklopedickému článku, nie slovníkovému vylistovaniu. A to nehovorím o - opakovane vytýkanom - formátovaní a typografii, nevhodných odkazoch na iné články ("pozri článok" je nevhodný spôsob odkazu), uvádzanie definície na nevhodných miestach, absolútne zbytočne opakovanie fráz a textu, a mnohých iných nedostatkoch. Toto opakované prispievanie z tvojej strany v tomto formáte napriek opakovaným výtkam je na blok, nie na pochvalu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:03, 6. september 2026 (UTC) ::Blokujem za revertovaciu vojnu, revertovať niečo šesťkrát, come on, na projekte nie si prvý deň. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:07, 6. september 2026 (UTC) :::: Definícia (nie terminológia) tvorí hlavnú časť článku, lebo pri tejto téme a podobných témach, kde hlavný problém je definícia, to tak má byť. Je rozdiel písať o niečom, čo má jednu definíciu a pár drobných variantov definície a o niečom, kde sa 100 rokov polovica článkov na tému zaoberá definíciou. Toto je druhý prípad. Nie je to slovníkové vylistovanie, v slovníkoch sa nič nelistuje, v slovníkoch sa uvádzajú rôzne významy slov. Toto sú ukážky definícií, presne o to tam ide. Dali by sa parafrázovať, ale potom už by to neboli ozajstné definície. Formátovanie a typografia sú v poriadku, píšete nepravdy. Netuší, komu ste ich vytýkali. Odkazy nie sú nevhodné, sú veľmi vhodné a očividne ste si ad-hoc vymysleli nejaké svoje pravidlo, lebo žiaden zákaz odkazovania na iné články štýlom pozri na wikipédii neexistuje. Žiadne zbytočné opakovanie fráz a textu v článku nie je, píšete otvorenú nepravdu. Žiadne iné "mnohé nedostatky", ani nemnohé v texte nie sú. Znova klamate. "Toto opakované prispievanie z tvojej strany v tomto formáte napriek opakovaným výtkam je na blok, nie na pochvalu." Táto veta je v celom rozsahu nepravdivá. Už len za tento jediný príspevok plný otvorených a výsmešných neprávd, si mal byť zablokovaný ty. A ako tak pozerám tvoju históriu, bol si na svoje nedostatky a písanie neprávd do diskusií a článkov opakovane upozorňovaný viacerými redaktormi. Žiaľ bez patričnej odozvy. [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]]) 13:19, 7. september 2026 (UTC) ::::: Odpoveď uvádzam [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Umel%C3%A1_inteligencia&diff=prev&oldid=8366813 v diskusii k článku], nech tu nespamujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:15, 7. september 2026 (UTC) :: Zablokovaná bola nesprávna osoba. IP to jednak vracala na správnu verziu a jednak revertovaciu vojnu viedol redaktor Jetam. Mal byť zablokovaný nielen pre revertovaciu vojnu, ale aj pre vedomé poškodzovanie wikipédie, keďže odstránil nielen definície, ale kompletne všetko, a vrátil naspäť neozdrojované a klamlivo odzdrojované nezmysly z pôvodnej verzie článku. Podrobnosti som vysvetlil v diskusii k článku. Takisto netuším, ako ste prišli na to, že úpravy článku už boli dokončené. To tu treba dopredu nahlasovať, kedy sa skončí alebo ako si to predstavujete? [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]]) 13:03, 7. september 2026 (UTC) :::Katastrofa https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1_inteligencia&action=history Nech vidia i ďalší správcovia ako [[Redaktor:OJJ]], [[Redaktor:Pe3kZA]], či [[Redaktor:Teslaton]] čo sa to tu deje... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-48554-29|~2026-48554-29]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-48554-29|diskusia]]) 13:57, 7. september 2026 (UTC) ::::1) Zamykat ve vlastním sporu je samosebou červená linie, stejně tak zneužívání rollbacku ve sporech o obsah. Proto se kolega jistě nebude zlobit, že jsem mu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=914806 omezil] možnost editovat tuto stránku do konce trvání jím nastaveného zámku; 2) dokážu si představit, že by editační válka probíhala dál, takže se to stejně musí vyřešit v diskusi a odemykat článek nebudu. Doporučuji vložit šablonu {{tl|Dve verzie}}. <small>3) Na okraj k ''To tu treba dopredu nahlasovať, kedy sa skončí alebo ako si to predstavujete? ''Samozřejmě, rozpracované články se označují šablonou {{tl|pracuje sa}}. Články bez této šablony mohou být kýmkoli kdykoli upravovány ([[:en:Wikipedia:Ownership of content]]).</small> [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:53, 7. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Len pre zaujímavosť: aký zmysel malo blokovať Jetama, keď zamkol stránku v stave s 18 275 bajtami? Inak povedané IP tam veci dávať nebudú (do stavu 51 701 o bajtoch) lebo nemôžu, čím Jetam nemá čo Rollbackovať. Trebalo by to hlavne nejako vydiskutovať, možno nejakým hlasovaním ? alebo inými účinnými prostriedkami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:01, 7. september 2026 (UTC) ::::::{{Re|Fillos X.}} Očekávám, že když si Jetam zamkl stránku ve vlastním sporu a vracel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1_inteligencia&diff=prev&oldid=8366292 rollbackem] velké množství editací bez zdůvodnění, že by tuto stránku po dobu trvání vlastního zámku také neměl upravovat ke svému vkusu. Je klidně možné, že se konkrétní verze stránky v diskusi dohodne třeba již zítra (ačkoli tady tomu nevěřím). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:09, 7. september 2026 (UTC) == žiadam o odstránenie textu na mojej stránke: Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. == žiadam to preto, že som všetko na tejto stránke skontroloval, doplnil a prehlasujem na svoju časť, že informácie sú korektné. S autorom mojej stránky neudržiavam kontakt, ale chcem si stránku zachovať a priebežne ju aktualizovať. Ďakujem za pochopenie juraj Kalnický --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-49073-76|~2026-49073-76]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49073-76|diskusia]]) 17:12, 10. september 2026 (UTC) : Nesouvisí s právy správce. A nespecifikováno. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:55, 10. september 2026 (UTC) ::Ide o stránku [[Juraj Kalnický]], ktorú ak si chcete udržiavať, porušujete potenciálne [[Wikipédia:NPOV|NPOV]]. Ako napísal OJJ, odstránenie šablóny nie je práca pre správcov (ako je uvedené v záhlaví tejto stránky). Každopádne text stránky je bez zdroja, takže šablóna je tam adekvátne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:32, 11. september 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-49252-01 == {{Redaktor|~2026-49252-01}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Veritas Sapientiae|Veritas Sapientiae]] ([[Diskusia s redaktorom:Veritas Sapientiae|diskusia]]) 12:43, 11. september 2026 (UTC) 07ijs87veabm77va5y7dqsrbqw30k5v 8368258 8368250 2026-09-11T12:55:32Z KormiSK 91359 /* Hlásení vandalizmu: ~2026-49252-01 */ odpoveď 8368258 wikitext text/x-wiki {{Skratka|WP:NS|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:23, 15. august 2026 (UTC) == Youtube odkazy == Nefungujú odkazy na videá na youtube :/ keď dám link na youtube do karty externých webov --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:29, 16. august 2026 (UTC) :{{Re|Luketheslovak}} YouTube je blokovaný filtrom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:10, 17. august 2026 (UTC) :{{re|Luketheslovak|s=1}} Globálnym spam blacklistom je od 2010 blokovaná shortcut doména <tt>youtu.be</tt>, zrejme preto, že bola využívaná spambotmi. Skrátené URL sa dá triviálnou náhradou upraviť na plné :<tt><nowiki>https://youtu.be/ID</nowiki></tt> → <tt><nowiki>https://www.youtube.com/watch?v=ID</nowiki></tt> (prípadne pre odkaz na konkrétnu sekundu: <tt><nowiki>https://youtu.be/ID?t=NNN</nowiki></tt> → <tt><nowiki>https://www.youtube.com/watch?v=ID&t=NNN</nowiki></tt>), tie blokované nie sú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:52, 17. august 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] už to jede, už to fachčí :D --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 13:23, 17. august 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-45229-01 == {{Redaktor|~2026-45229-01}} Vandalism. https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamZneu%C5%BEit%C3%AD&wpSearchUser=%7E2026-45229-01 <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Der-Wir-Ing|Der-Wir-Ing]] ([[Diskusia s redaktorom:Der-Wir-Ing|diskusia]]) 17:35, 17. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:38, 17. august 2026 (UTC) == Žiadosť o presun stránky: Digitálna dokumentácia rozvádzačov == Dobrý deň, omylom som publikoval pripravený článok pod názvom „Digitálna dokumentácia rozvádzačov“, hoci jeho obsah patrí pod názov „Rozvádzač (elektrotechnika)“.Prosím o presun stránky na správny názov so zachovaním histórie úprav: <nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/Digit%C3%A1lna_dokument%C3%A1cia_rozv%C3%A1dza%C4%8DovSprávny</nowiki> cieľový názov: Rozvádzač (elektrotechnika) Ďakujem. Tomáš Hegedűs, TVB System --[[Redaktor:TVB System|TVB System]] ([[Diskusia s redaktorom:TVB System|diskusia]]) 21:41, 18. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} {{Re|TVB System}} Stránku si môžete presunúť i sám pomocou tlačidla "Presunúť" v možnostiach stránky. V tomto prípade to správcovský presun nevyžadovalo. Ak prípadne chcete zmazať presmerovanie, ktore tam vznikne po presune, stačí ho označiť pomocou {{tl|ZL}}. Teraz som stránku presunul, takže už to netreba riešiť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:27, 20. august 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-45307-76 == {{Redaktor|~2026-45307-76}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Sakura emad|Sakura emad]] ([[Diskusia s redaktorom:Sakura emad|diskusia]]) 09:07, 19. august 2026 (UTC) == ~2026-44669-74 == Prosím, zablokujte IP rozsah redaktora, ktorý už dlhšie vandalizuje z prihlásených (napr. [[Špeciálne:Príspevky/IC 521|IC 521]], [[Špeciálne:Príspevky/Podbanské|Podbanské]]) aj dočasných (napr. [[Špeciálne:Príspevky/~2026-44039-89|~2026-44039-89]], [[Špeciálne:Príspevky/~2026-44669-74|~2026-44669-74]]) kont. Sú to úpravy podobného charakteru s opakujúcimi sa zhrnutiami úprav. Ďakujem. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:37, 20. august 2026 (UTC) : {{Re|Spider 001757}} Ano, když ho vidím, snažím se ho potlačovat, kde můžu. Je i na cswiki, dělá good/bad hand edits, je to velmi otravné. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:35, 1. september 2026 (UTC) ::{{Odpoveď|OJJ}} Videl som zablokovania tých IP rozsahov a už aj toho účtu IC 521, vďaka. No zdá sa, že to [[Špeciálne:Príspevky/~2026-48024-78|opäť obchádza]]. Čo s tým? Zvažujem, že napíšem na Metu, nech sa môžu natrvalo zablokovať aspoň tie prihlásené účty (je ich okolo 10, čo som napočítal). --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 16:32, 5. september 2026 (UTC) :::{{Re|Spider 001757}} Blokl jsem. Účty nemá smysl blokovat, účet je vázán primárně na cookies prohlíče, ne na IP adresu. Ty dočasné účty věc jen komplikují a meta s nimi nepomůže. Zkusím najít nějaké rozumně velké rozsahy na blokování, mohl by pomoci i {{U|Teslaton}}, bloky z mé historie blokování najít umí a prohlédnout si příspěvky taky. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:41, 5. september 2026 (UTC) ::::{{Odpoveď|OJJ}} Áno, to viem, aké ''dlhodobé'' tie dočasné účty sú, že stačí premazať cookies... Takí anonymovia tu editujú viacerí, takže to už som zvyknutý, keď vidím napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hra_s_prsiami&action=history tohto anonyma]. Ja som myslel písať na Metu kvôli prihláseným účtom, ktoré vykazujú rovnaké znaky správania (okrem blokovaného IC 521 je ich ešte minimálne 7). Svoj pôvodný účet však nepoužil už vyše 90 dní, takže ten by asi neoverili, ak uvádzajú, že ukladacia lehota záznamov je tých 90 dní. Nevedel som teda, ako by som to spísal, ktorý účet by som tam uviedol ako pôvodný. Keďže ho však už dnes [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov|použil]] o 18:51, čo je neskôr ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=914365 udelený blok] (18:40), teda očividne blok opäť obchádza, rozhodol som sa to [[meta:Steward requests/Checkuser#Ěmil rokov@sk.wikipedia|spísať]]. Na záver zaujímavosť: jednou zo spoločných čŕt týchto účtov (prihlásených aj dočasných) je písanie bludov do článkov o cestách. Téme ciest sa venujem, takže som radšej prezrel všetky články o slovenských cestách I. a II. triedy. Narazil som dokonca až na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Spider_001757&namespace=all&tagfilter=&start=2026-09-05&end=2026-09-06&limit=50 päť nevrátených vandalizmov] od tejto osoby. Videl som, že editovala aj nejaké rakúske diaľnice, no ale ak používala takéto [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-37196-86 izolované úpravy], možno sa v článkoch o zahraničných cestách stále nejaké bludy nachádzajú, to som ešte neoveroval. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 21:24, 5. september 2026 (UTC) :::::{{Re|Spider 001757}} Aha, tak Ty´s měl na mysli zase přihlášené účty... Kolik toho ještě proboha je? Bohužel práva revizora mám jenom na cswiki, tady s tím nepomůžu (a veřejně by se proti IP checkovat nemělo). Na druhou stranu podle narušujících editací lze blokovat jednoznačně jako [[:en:WP:DUCK]], u starých účtů bychom si ani nepomohli). Vandalismů tu bude víc, viditelně jsi [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Železničná_stanica_Ružomberok&diff=prev&oldid=8361887 stále nenašel všechno]. :::::46.34 rozsah by měl být 46.34.224.0/21, blokem tohoto bychom odstřelili ~2 048 IP adres... Můžu Ti dát práva, aby sis prohlédnul ty příspěvky, ale nemáme na to konsensus. Bohužel používal i jiné rozsahy. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:05, 6. september 2026 (UTC) ::::::{{Odpoveď|OJJ}} Vyzerá, že naozaj tu môžu byť príspevky od 46.34 poriadne skryté. To právo na zobrazovanie IP by mi bolo veľmi nápomocné, ďakujem Ti za dôveru. Počkám na to, kým sa udeľovanie toho práva nejako odobrí a hneď si podám žiadosť o povolenie. ::::::Škoda, že tu nemáme revízorov. Inak pôvodne som zvažoval, že napíšem na [[:cs:Wikipedie:Žádost o ověření uživatele|Žádost o ověření uživatele]], ale nakoniec som to dal na tú Metu, nech sa môžu tie účty zablokovať všade, keď to overia. Zvažujem, že napíšem aj na Commons, pretože tam tieto účty spamujú kadejakými obrázkami (názvy tých obrázkov sú na spôsob tunajších zhrnutí úprav týchto účtov). Niektoré z tých obrázkov síce už označili na zmazanie, ale vyzerá, že prakticky nič s tým ešte nerobili. ::::::Prezrel som aj záznam zablokovaní na cswiki až do apríla a nenašiel som účet, ktorý by mal podobné správanie ako IC 521 a spol. (okrem [[:cs:Speciální:Příspěvky/SilviaMohlerova|už zahrnutých]] v žiadosti). Zaujímavé, že na cswiki bol účet ''SilviaMohlerova'' natrvalo zablokovaný už po dvoch editáciách a tu na skwiki bol aj po [https://xtools.wmcloud.org/pages/sk.wikipedia.org/SilviaMohlerova tomto excese] zablokovaný na 3 dni a následne na 2 týždne. ::::::No uvidíme, ak ešte bude skúšať upravovať, či už prihlásený alebo anonymne, ozvem sa. Rovnako napíšem, keď príde nejaký výsledok na moju žiadosť. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:15, 6. september 2026 (UTC) ::::::: {{re|Spider 001757}} Problémy skwiki není efektivní řešit na cswiki, i když i tam přelezly ty účty. Cs revizoři to nicméně stejně vyřídí, páč {{U|Martin Urbanec}} je stevard a může checkovat na skwiki, já zase revizor na cswiki, takže mi může poslat ta data a já dle nich můžu blokovat tady. Takže shodou okolností v tomto pohledu něco podnikám. Ale nic si od toho neslibuj, většina vandalismů stejně jede z IP adres. Po úvaze Ti právo prohlížet IP příspěvky na omezenou dobu přidělím, ať je můžeš pomoct porevertovat, beru to na svou zodpovědnost. Nějaké nálezy a postřehy mně piš pak spíš soukromě mailem (ať už kvůli de iure osobním údajům, tak aby si to tu nečetl a neobcházel to). Výsledky checku účtů a IP Ti ale sdělovat ani tak nebudu moct. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:04, 6. september 2026 (UTC) :::::::Žádost na Metě vyřízena, podrobnější informace vloženy do meziprojektového úložiště pro revizory. Veřejně nicméně výsledek není možné přílis podrobně komentovat, ale něco s tím společně s OJJ zkusíme udělat. Zdraví --[[Redaktor:Martin Urbanec|Martin Urbanec]] ([[Diskusia s redaktorom:Martin Urbanec|diskusia]]) 20:33, 6. september 2026 (UTC) ::::::::{{Odpoveď|OJJ|Martin Urbanec}} Potvrdzujem, že ešte včera mi prišla správa o pridelenom práve, už som danú funkcionalitu aj vyskúšal. Ďakujem za pridelenie, snažím sa s tým pracovať veľmi opatrne. Takisto ďakujem za rýchle overenie žiadosti. Skúsim teda po rozumných dávkach prehľadať zablokované IP rozsahy, či sa tam ešte nenachádzajú nejaké prehliadnuté úpravy. No asi som narazil na 2 problémy, napíšem mailom (ale asi až zajtra). ::::::::Ešte pre info: preložil som [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3AContributions&target=Spider_001757&namespace=all&tagfilter=&start=2026-09-07&end=2026-09-07&limit=500 nejaké náležitosti] týkajúce sa tej funkcionality. ::::::::Zdá sa, že teraz aktivita prešetrovaného utíchla, tak som zvedavý, ako bude ďalej. Držím palce pri ďalšom prešetrovaní! --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:15, 7. september 2026 (UTC) == Prosba o odstránenie starej diskusie o Duo Axis == Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc s mojou staršou témou v Kaviarni s názvom „Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis“. Návrh článku som sa rozhodol stiahnuť a obsah svojich používateľských stránok som už odstránil. Téma v Kaviarni už preto nie je potrebná. Ak je to podľa pravidiel možné, chcel by som Vás poprosiť o odstránenie celej tejto starej diskusie. Ak odstránenie celej diskusie možné nie je, prosím aspoň o odstránenie alebo skrytie údajov v mojich príspevkoch, ktoré spájajú Duo Axis s mestom Trebišov. Nechcem spätne svojvoľne upravovať diskusiu, na ktorú už reagovali ďalší redaktori, preto sa radšej obraciam na správcov. Ďakujem za pomoc. <nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 10:21, 1. september 2026 (UTC) : {{Re|Robiax}} Diskuse se obecně nemažou. Potlačit nějaké osobní údaje lze, ale mělo by to mít nějaký důvod (a nechápu, proč je tedy šíříte i zde, což bude takovou práci jen komplikovat). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:35, 1. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie, máte pravdu – neuvedomil som si, že som ten údaj svojou žiadosťou znovu zverejnil. ::Dôvodom mojej žiadosti je, že som pôvodný návrh článku úplne stiahol a nechcem, aby po ňom zostávalo zbytočné geografické spojenie hudobného dua s konkrétnym mestom. Môže totiž vytvárať mylný dojem, že pôsobíme iba lokálne, hoci vystupujeme po celom Slovensku. ::Ak je to technicky a podľa pravidiel možné, prosím o potlačenie príslušných starších revízií obsahujúcich tento údaj, vrátane mojej dnešnej žiadosti, kde som ho nešťastne zopakoval. Ak to pravidlá neumožňujú, samozrejme to rešpektujem. ::Ďakujem za vysvetlenie. ::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:52, 1. september 2026 (UTC) :::{{Re|Robiax}} Ako bolo uvedené, diskusie ani príspevky v Kaviarni sa nemažú, [[Redaktor:Robiax/Duo Axis|stránku som zmazal]]. Historické revízie stránky tak bežnému používateľovi teda dostupné nebudú (len správcom slovenskej Wikipédie a iným obdobným skupinám používateľov). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:37, 1. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie a obnovenie článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie pracovnej verzie článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy pribudli nové nezávislé zdroje a návrh bol výrazne prepracovaný. Žiadosť o nové posúdenie som už uviedol v pôvodnej diskusii o zmazaní aj v Kaviarni, zatiaľ však bez reakcie. Prosím o radu, či je súčasná pracovná verzia vhodná na obnovenie, prípadne čo ešte treba pred obnovením upraviť. Pôvodná diskusia: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 14:50, 2. september 2026 (UTC) == LoverofBattle12 == Dávam na povedomie link [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:LoverofBattle12&curid=709715&diff=8364705&oldid=8364554], trebalo by sa nad tým zamyslieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:55, 3. september 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-48017-50 == {{Redaktor|~2026-48017-50}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:45, 4. september 2026 (UTC) :{{hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:13, 4. september 2026 (UTC) == IC 521 == Navrhujem na trvalejší blok [[Špeciálne:Príspevky/IC 521|Príspevky redaktora <bdi>IC 521</bdi>]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:14, 4. september 2026 (UTC) : {{hotovo}} Indef, bude to zase ten již dříve řešený. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:20, 4. september 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie zmazaného článku == Ahoj, chcel by som požiadať niekoho z nezaujatých správcov o obnovenie môjho zmazaného článku Vzorkovanie do môjho užívateľského pieskoviska (Redaktor:Jan_Hcn). Článok bol zmazaný v režime rýchleho zmazania redaktorom OJJ, cca do 3 minút, s argumentom, že kniha od prof. Marchevského z roku 2004 neexistuje a ide o „falošný AI zdroj“. V diskusii som redaktorovi vysvetlil, že prof. Ing. Stanislav Marchevský, DrSc. z FEI TUKE je reálny profesor, ktorý predmet ''Číslicové spracovanie signálov'' dlhé roky prednášal a v citácii došlo len k formálnemu preklepu v názve monografie (vydal napr. ''Neurónové siete pre číslicové spracovanie signálov''). Redaktor OJJ namiesto povolenia opravy chýb v referencii ma obvinil z „narušovania Wikipédie“. Nakoľko pravidlo [[Wikipédia:Overiteľnosť]] hovorí, že formálne preklepy v zdrojoch sa majú opravovať a nie sú dôvodom na smazanie celej práce, a nakoľko mám k téme pripravených ďalších 5 svetových a slovenských akademických monografií (Oppenheim, Rabiner, Rozinaj atď.), prosím o presun textu do pieskoviska. Tam referencie kompletne opravím a uvediem do stopercentného stavu. Ďakujem za pomoc a nestranné posúdenie. -- [[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 17:23, 4. september 2026 (UTC) ::''Doplnenie:'' Medzičasom som text článku kompletne zrevidoval, odstránil sporné ISBN a článok nanovo naformátoval s overenou literatúrou (STU, MIT) priamo vo svojom pieskovisku: [[Redaktor:Jan Hcn/Pieskovisko]]. Budem vďačný, ak sa na túto novú verziu niekto zo správcov pozrie. Vďaka. -- [[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 19:13, 4. september 2026 (UTC) :::Moje pieskovisko: [[Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko|mojom pieskovisku]] --[[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 19:18, 4. september 2026 (UTC) ::::{{Re|Jan Hcn}} Zdravím, v prvom rade, toto nie je práca pre správcov. Kontrolu článku môže urobiť ktorýkoľvek skúsenejší redaktor; obdobné situácie je vhodnejšie riešiť v [[Wikipédia:K|Kaviarni]]. ::::Každopádne, [[Special:Diff/8366087|stránku som prešiel a upravil]]. Väčšina úprav je skôr kozmetická alebo zlepšuje čitateľnosť textu. Obsahovo mi článok pripadá v poriadku. Mám dve výhrady, než by sa článok publikoval (i keď je viac-menej publikovateľný už teraz): ::::* Tá tabuľka vpravo hore, s obrázkom a opisom techniky, nie je úplným štandardom na skwiki. Lepšie by bolo použiť infobox, alebo sa tabuľky úplne zbaviť a ponechať obrázok s textom. Stránka nie je tak obšírna, že by sa tam všetky tieto informácie nedali dohľadať. ::::* Väčší problém však mám so sekciou "''Kľúčové podmienky vzorkovania''". To prvé je skutočne podmienka, áno, to druhé (aliasing) je však skôr potenciálny problém a to tretie (anti-aliasing) je jeho riešenie. Sekcia teda neopisuje "kľúčové podmienky". Mohli by ste to preformulovať tak, aby to odpovedalo názvu sekcie (alebo upraviť názov sekcie)? Myslím, že by šlo napr. to rozdlieť na text (nie zoznam) a vyzdvihnúť, že tam musí byť nejaká takáto kontrola, aby nedochádzalo k danému problému. ::::Zvyšok článku je podľa mňa v poriadku, požiadal by som prípadne ešte o ďalšie zdroje (to o perióde a frekvencii, Nyquistov-Shannonov teorém, príklady frekvencií); to by snáď nemal byť veľký problém doplniť. Dajte vedieť, až stránku upravíte, mrknem sa znovu. Ďakujem a nech sa darí! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:55, 5. september 2026 (UTC) :::::{{Re|KormiSK}} Původní citace {{Citácia knihy | priezvisko = Marchevský | meno = Stanislav | spoluautori = a kol. | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Košice | vydavateľ = Elfa | rok = 2004 | isbn = 80-89066-89-5}} skutečně není překlep, za to by se vyhazovalo u obhajob a tady by se mělo blokovat. Jasný falešný zdroj vyhalucinovaný AI. Je potřeba text zkontrolovat proti těm zdrojům. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:09, 6. september 2026 (UTC) ::::::{{Re|OJJ}} V referencii je to ISBN uvedené chybne a áno, to je veľká chyba od @[[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]], každopádne v literatúre je uvedené správne. Zdroje síce neviem, čo presne tvrdia, obsah článku mi však pripadá fakticky správne (zo skúseností a povedomí o tejto tematike, ktoré, priznávam, nie je úplne obrovské). Obsah taktiež principiálne odpovedá napr. [[:en:Sampling_(signal_processing)#Theory]], zvyšok je čiastočne v [[:en:Sampling_(signal_processing)#Practical_considerations]] a potom v [[:en:Sampling_(signal_processing)#Applications]]. Nie som schopný nájsť PDFka tých zdrojov. Možno inak @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] by mohol mať lepší prehľad. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:58, 6. september 2026 (UTC) :::::::{{Re|KormiSK}} Ne, žádná taková kniha podle uvedené kombinace parametrů neexistuje. To není překlep, ale lež. Nehledě k potenciální správnosti informací, v době pokročilých jazykových modelů očekávané. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:10, 6. september 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Jan Hcn}} Ste schopný doložiť tie citácie konkrétnych častí textu (napr. formou fotky knihy)? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:45, 6. september 2026 (UTC) == Trvalé uzamknutie stránky [[Redaktor:Horst]] == Kolega [[Redaktor:Horst|Horst]] bohužiaľ nedávno zomrel, viď [[:cs:Wikipedista:Horst/Kondolenční_kniha|tato stránka na českej Wikipédii]]. Prosím teda, aby bola jeho užívateľská stránka trvalo uzamknutá. Česť jeho pamiatke. S pozdravom, --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:16, 6. september 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:32, 6. september 2026 (UTC) ::Vďaka. Prosím aj o zámek diskusnej stránky. --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:36, 6. september 2026 (UTC) :::{{Re|Henryk Siuda}} {{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:41, 6. september 2026 (UTC) == Jetam2 == Vysvetlite niekto tomuto "redaktorovi", aby neodmazával texty doložené zdrojmi v článku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umelá_inteligencia&action=history --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-48284-74|~2026-48284-74]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-48284-74|diskusia]]) 17:16, 6. september 2026 (UTC) :Doložený text, ktorým je len terminológia a významy, tvorí priveľkú časť článku. Aktuálne je to viac-menej len definícia a delenie. Doplň text tak, aby obsah odpovedal encyklopedickému článku, nie slovníkovému vylistovaniu. A to nehovorím o - opakovane vytýkanom - formátovaní a typografii, nevhodných odkazoch na iné články ("pozri článok" je nevhodný spôsob odkazu), uvádzanie definície na nevhodných miestach, absolútne zbytočne opakovanie fráz a textu, a mnohých iných nedostatkoch. Toto opakované prispievanie z tvojej strany v tomto formáte napriek opakovaným výtkam je na blok, nie na pochvalu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:03, 6. september 2026 (UTC) ::Blokujem za revertovaciu vojnu, revertovať niečo šesťkrát, come on, na projekte nie si prvý deň. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:07, 6. september 2026 (UTC) :::: Definícia (nie terminológia) tvorí hlavnú časť článku, lebo pri tejto téme a podobných témach, kde hlavný problém je definícia, to tak má byť. Je rozdiel písať o niečom, čo má jednu definíciu a pár drobných variantov definície a o niečom, kde sa 100 rokov polovica článkov na tému zaoberá definíciou. Toto je druhý prípad. Nie je to slovníkové vylistovanie, v slovníkoch sa nič nelistuje, v slovníkoch sa uvádzajú rôzne významy slov. Toto sú ukážky definícií, presne o to tam ide. Dali by sa parafrázovať, ale potom už by to neboli ozajstné definície. Formátovanie a typografia sú v poriadku, píšete nepravdy. Netuší, komu ste ich vytýkali. Odkazy nie sú nevhodné, sú veľmi vhodné a očividne ste si ad-hoc vymysleli nejaké svoje pravidlo, lebo žiaden zákaz odkazovania na iné články štýlom pozri na wikipédii neexistuje. Žiadne zbytočné opakovanie fráz a textu v článku nie je, píšete otvorenú nepravdu. Žiadne iné "mnohé nedostatky", ani nemnohé v texte nie sú. Znova klamate. "Toto opakované prispievanie z tvojej strany v tomto formáte napriek opakovaným výtkam je na blok, nie na pochvalu." Táto veta je v celom rozsahu nepravdivá. Už len za tento jediný príspevok plný otvorených a výsmešných neprávd, si mal byť zablokovaný ty. A ako tak pozerám tvoju históriu, bol si na svoje nedostatky a písanie neprávd do diskusií a článkov opakovane upozorňovaný viacerými redaktormi. Žiaľ bez patričnej odozvy. [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]]) 13:19, 7. september 2026 (UTC) ::::: Odpoveď uvádzam [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Umel%C3%A1_inteligencia&diff=prev&oldid=8366813 v diskusii k článku], nech tu nespamujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:15, 7. september 2026 (UTC) :: Zablokovaná bola nesprávna osoba. IP to jednak vracala na správnu verziu a jednak revertovaciu vojnu viedol redaktor Jetam. Mal byť zablokovaný nielen pre revertovaciu vojnu, ale aj pre vedomé poškodzovanie wikipédie, keďže odstránil nielen definície, ale kompletne všetko, a vrátil naspäť neozdrojované a klamlivo odzdrojované nezmysly z pôvodnej verzie článku. Podrobnosti som vysvetlil v diskusii k článku. Takisto netuším, ako ste prišli na to, že úpravy článku už boli dokončené. To tu treba dopredu nahlasovať, kedy sa skončí alebo ako si to predstavujete? [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]]) 13:03, 7. september 2026 (UTC) :::Katastrofa https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1_inteligencia&action=history Nech vidia i ďalší správcovia ako [[Redaktor:OJJ]], [[Redaktor:Pe3kZA]], či [[Redaktor:Teslaton]] čo sa to tu deje... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-48554-29|~2026-48554-29]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-48554-29|diskusia]]) 13:57, 7. september 2026 (UTC) ::::1) Zamykat ve vlastním sporu je samosebou červená linie, stejně tak zneužívání rollbacku ve sporech o obsah. Proto se kolega jistě nebude zlobit, že jsem mu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=914806 omezil] možnost editovat tuto stránku do konce trvání jím nastaveného zámku; 2) dokážu si představit, že by editační válka probíhala dál, takže se to stejně musí vyřešit v diskusi a odemykat článek nebudu. Doporučuji vložit šablonu {{tl|Dve verzie}}. <small>3) Na okraj k ''To tu treba dopredu nahlasovať, kedy sa skončí alebo ako si to predstavujete? ''Samozřejmě, rozpracované články se označují šablonou {{tl|pracuje sa}}. Články bez této šablony mohou být kýmkoli kdykoli upravovány ([[:en:Wikipedia:Ownership of content]]).</small> [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:53, 7. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Len pre zaujímavosť: aký zmysel malo blokovať Jetama, keď zamkol stránku v stave s 18 275 bajtami? Inak povedané IP tam veci dávať nebudú (do stavu 51 701 o bajtoch) lebo nemôžu, čím Jetam nemá čo Rollbackovať. Trebalo by to hlavne nejako vydiskutovať, možno nejakým hlasovaním ? alebo inými účinnými prostriedkami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:01, 7. september 2026 (UTC) ::::::{{Re|Fillos X.}} Očekávám, že když si Jetam zamkl stránku ve vlastním sporu a vracel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1_inteligencia&diff=prev&oldid=8366292 rollbackem] velké množství editací bez zdůvodnění, že by tuto stránku po dobu trvání vlastního zámku také neměl upravovat ke svému vkusu. Je klidně možné, že se konkrétní verze stránky v diskusi dohodne třeba již zítra (ačkoli tady tomu nevěřím). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:09, 7. september 2026 (UTC) == žiadam o odstránenie textu na mojej stránke: Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. == žiadam to preto, že som všetko na tejto stránke skontroloval, doplnil a prehlasujem na svoju časť, že informácie sú korektné. S autorom mojej stránky neudržiavam kontakt, ale chcem si stránku zachovať a priebežne ju aktualizovať. Ďakujem za pochopenie juraj Kalnický --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-49073-76|~2026-49073-76]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49073-76|diskusia]]) 17:12, 10. september 2026 (UTC) : Nesouvisí s právy správce. A nespecifikováno. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:55, 10. september 2026 (UTC) ::Ide o stránku [[Juraj Kalnický]], ktorú ak si chcete udržiavať, porušujete potenciálne [[Wikipédia:NPOV|NPOV]]. Ako napísal OJJ, odstránenie šablóny nie je práca pre správcov (ako je uvedené v záhlaví tejto stránky). Každopádne text stránky je bez zdroja, takže šablóna je tam adekvátne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:32, 11. september 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-49252-01 == {{Redaktor|~2026-49252-01}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Veritas Sapientiae|Veritas Sapientiae]] ([[Diskusia s redaktorom:Veritas Sapientiae|diskusia]]) 12:43, 11. september 2026 (UTC) :{{Hotovo}} Blocked by Teslaton, thank you. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:55, 11. september 2026 (UTC) 679fqnfdfp2xgecn6w2eezc9s5u27zt 0 157632 8368418 8249857 2026-09-11T22:04:03Z Maximilián Fedora 259749 8368418 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Folio from The book of knowledge of ingenious mechanical devices (1354 Mamluk copy). Part of a water clock (detail).jpg|thumb|Saladin na obrázku arabského [[kódex (stredovek)|kódexu]] z 12. storočia.]] '''Saladin''' (iné názvy: '''Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu ’d-Dín'''; [[kurdčina|po kurdsky]]: ''Selahadînê Eyûbî''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s|meno=MAFRA|titul=Sultán Saladin - Blog iDNES.cz|url=https://uzunoglu.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=587556|dátum prístupu=2018-07-07|vydavateľ=iDNES.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180708020101/https://uzunoglu.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=587556|dátum archivácie=2018-07-08}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sultan Saladin|periodikum=Yekta Uzunoglu|url=http://yektauzunoglu.com/en/2017/02/20/sultan-saladin-2/|dátum prístupu=2018-07-07|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180320221347/http://yektauzunoglu.com/en/2017/02/20/sultan-saladin-2/|dátum archivácie=2018-03-20}}</ref>; {{ara|{{ar|صلاح الدين يوسف ابن ايوب}}|Saláh ad-Dín Júsuf ibn Ajjúb}}; * [[1138]], [[Tikrít]] – † [[1193]], [[Damask]]) bol [[sultán]] [[kurdi|kurdského]] pôvodu, [[Sunnitský islam|sunnitský]] [[moslim]] a vojenský veliteľ. Založil [[Ajjúbovci|dynastiu Ajjúbovcov]], ktorá následne vládla v [[Egypt]]e a [[Sýria|Sýrii]] viac ako storočie. Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách [[Núr ad-Dín]]a Zengího, ktorý vládol v rokoch 1146 – 1174 na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie [[Fátimovci|Fátimovcov]] sa Saladin viac-menej spod kontroly Núr ad-Dína dostal, hoci stále zostával jeho vazalom. V r. [[1187]] zlomil moc [[Križiacky štát|križiackych štátov]] vo [[svätá zem|Svätej zemi]] v [[bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] a prinútil ku kapitulácii [[Jeruzalem]]. Neskôr, na konci [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]], uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom [[Jeruzalem|Sväté mesto]] slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť, a to tak v [[Islam|moslimských]], ako aj v kresťanských krajinách. O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene: ''Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti'', ktorých autorom bol historik [[Bahá ad-Dín Šaddád]], a ''Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema'', ktorú napísal perzský historik [[Imád ad-Dín]] z [[Isfahán]]u.<ref>KOVÁCS, A.: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 47.</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * HINDLEY, Geoffrey: ''Saladin a počátky džihádu.'' Praha : Baronet, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7384-203-1 * KOVÁCS, Attila: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: ''Historická revue'', roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 46 – 53. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saladin}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1138]] [[Kategória:Úmrtia v 1193]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Egypta]] [[Kategória:Vládcovia Sýrie]] [[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]] [[Kategória:Kurdi]] f0kibismnvhb1jysutzsjqj5cw4e1ue 0 182026 8368269 8281424 2026-09-11T14:02:03Z Legnaw 2119 /* Séria z roku 2013 (Európa) */ 8368269 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}}[[Súbor:Euro banknotes.png|right|thumb|Eurobankovky]] '''Eurobankovky''' alebo '''eurové bankovky''' sú [[bankovka|bankovky]] spoločnej meny [[Eurozóna|eurozóny]]. Boli uvedené do obehu [[Európska centrálna banka|Európskou centrálnou bankou]] v roku [[2002]]. V obehu je sedem nominálnych hodnôt eurobankoviek rozlíšených veľkosťou a farbou, ktorých dizajn je identický v celej eurozóne (bez národných motívov) bez ohľadu na miesto tlače a vydávajúcu centrálnu banku. V priebehu rokov sa 200 a 500 eurové bankovky prestali kvôli podvodom tlačiť. == Dizajn == [[Súbor:Draghi.png|thumb|Vyobrazenie podpisu tretieho prezidenta ECB (2011 - ...) na 20-eurovej bankovke, v súčasnosti [[Mario Draghi]]]] [[Súbor:Trichet.png|thumb|Vyobrazenie podpisu druhého prezidenta ECB (2003 - 2011) na 20-eurovej bankovke, v minulosti [[Jean-Claude Trichet]]]] [[Súbor:Duisenberg.png|thumb|Vyobrazenie podpisu prvého prezidenta ECB (1998 - 2003) na 20-eurovej bankovke, v minulosti [[Wim Duisenberg]]]] Dizajn eurových bankoviek navrhol rakúsky výtvarník Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej 12. 2. 1996 Radou Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu ECB. Víťazné výtvarné návrhy (3. 12. 1996) boli inšpirované témou Epochy a slohy v histórii európskej kultúry. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – [[antika]] (5 eur), [[románsky sloh]] (10 eur), [[gotika]] (20 eur), [[renesancia]] (50 eur), [[barok]] a [[rokoko]] (100 eur), [[secesia]] (200 eur) a [[moderná architektúra]] (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty. Okná a brány na lícnej strane bankoviek symbolizujú ducha otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Rubová strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta. Spoločným znakom všetkých nominálnych hodnôt na lícnej strane je vlajka [[Európska únia|Európskej únie]], skratka [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]] v piatich jazykových ekvivalentoch zodpovedajúcich jedenástim úradným jazykom v čase zavedenia eura (BCE, ECB, EZB, ΕΚΤ, EKP), názov meny v latinčine a gréčtine ("EURO/ΕΥΡΩ"), podpis aktuálneho prezidenta [[Európska centrálna banka|ECB]] v čase vydania bankovky a na rubovej strane mapa [[Európa|Európy]]. Súčasťou dizajnu je aj dvanásť hviezd [[Európska únia|Európskej únie]]. {|class="wikitable" align="center" |+{{big|Séria z roku 2002}} !colspan="2"| Obrázok !!rowspan="2"| Hodnota !!rowspan="2"| Rozmery<br />(mm) !!rowspan="2" colspan="2"| Hlavná farba !!colspan="2"| Dizajn |- ! Lícna strana !! Rubová strana !! Architektúra !! Storočie |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR 5 obverse (2002 issue).jpg|border|120px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR 5 reverse (2002 issue).jpg|border|120px]] ! 5 €<span id="5" ></span> | align="center"| 120 × 62 | style="5%" align="center" bgcolor="#cccccc"| | Sivá | [[Antika]] | < 5. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:EUR 10 obverse (2002 issue).jpg|border|127px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:10 Euro.Verso.png|border|127px]] ! 10 €<span id="10" ></span> | align="center"| 127 × 67 | align="center" bgcolor="#ff9999"| | Červená | [[Románsky sloh]] | 11. - 12. st |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:20 Euro.Recto.png|border|133px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:20 Euro.Verso.png|border|133px]] ! 20 €<span id="20" ></span> | align="center"| 133 × 72 | align="center" bgcolor="#99ccff"| | Modrá | [[Gotická architektúra]] | 13. - 14. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:50 Euro.Recto.png|border|140px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:50 Euro.Verso.png|border|140px]] ! 50 €<span id="50" ></span> | align="center"| 140 × 77 | align="center" bgcolor="#ff9933"| | Oranžová | [[Renesancia]] | 15. - 16. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:100 Euro.Recto.png|border|147px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:100 Euro.Verso.png|border|147px]] ! 100 €<span id="100" ></span> | align="center"| 147 × 82 | align="center" bgcolor="#33cc00"| | Zelená | [[Barok]] & [[rokoko]] | 17. - 18. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:200 Euro.Recto.png|border|153px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:200 Euro.Verso.png|border|153px]] ! 200 €<span id="200" ></span> | align="center"| 153 × 82 | align="center" bgcolor="#ffcc33"| | Žltohnedá | [[Secesia]] | 19. - 20. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000" style="height:62px"| [[Súbor:500 Euro.Recto.png|border|160px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:500 Euro.Verso.png|border|160px]] ! 500 €<span id="500" ></span> | align="center"| 160 × 82 | align="center" bgcolor="#b299cc"| | Fialová | [[Moderná architektúra]] | 20. - 21. st. |} Niektoré zámorské územia su zobrazené na mape samostatne: [[Azory]], [[Francúzska Guyana]], [[Guadeloupe]], [[Madeira]], [[Martinique]], [[Réunion]], a [[Kanárske ostrovy]]. [[Cyprus]] a [[Malta]] zobrazené nie sú, pretože v čase vydania bankoviek neboli členmi EÚ a Malta je napokon veľmi malé územie na zobrazenie (minimálna rozloha na zobrazenie je {{km2|400}}). Na bankovkách bol spočiatku podpis prezidenta ECB Duisenberga, ktorý bol nahradený podpisom súčasného prezidenta Tricheta. ===Séria z roku 2013 (Európa)=== Nová séria bankoviek pod názvom Európa bola oznámená 8. novembra 2012.<ref name=novebankovky/> Plánovaný nový dizajn bankoviek zohľadňuje rozšírenie Európskej únie s predpokladom vstupu krajín do eurozóny. Preto sa po silnom lobingu Bulharska dostane do dizajnu cyrilika (ЕЦБ, Европейска централна банка = Európska Centrálna Banka, EBPO Евро евро). Návrh bankoviek vypracoval Reinhold Gerstetter z Berlína.<ref name=zavedenie>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zavedenia série Európa | url = http://www.nove-eurobankovky.eu/Seria-Europa/Zavedenie-serie-Europa| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.01.2013 | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = Frankfurt nad Mohanom | jazyk = }}</ref> Novú sériu eurobankoviek pripravila [[ECB]] na súčasnom dizajne, ale s použitím intenzívnejších farebných odtieňov a použitím najnovších druhov ochranných prvkov (napr. vložené priehľadné polymérove okienko). Do obehu vo všetkých štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5 €.<ref name=novebankovky>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 | url = http://www.nove-eurobankovky.eu/Novinky-a-udalosti/Udalosti/Oznamenie-zavedenia-serie-Europa-8.-november-2012| dátum vydania = 08.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.01.2013 | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = Frankfurt nad Mohanom | jazyk = }}</ref> V roku 2014 boli v novom dizajne vytlačené 10 eurové bankovky, ktoré boli predstavené verejnosti 13. januára 2014 a dostali sa do obehu 23. septembra 2014, 24. februára 2015 bola predstavená nová 20 eurová bankovka, ktorá sa dostala do obehu v 25. novembra 2015, 5. júla 2016 bola predstavená nová 50 eurová bankovka, ktorá sa dostala do obehu 4. apríla 2017. Na novej 50 eurovej bankovke pribudlo označenie '''ESB''' čo reprezentuje chorvátčinu a znamená Europska središnja banka. 17. septembra 2018 boli predstavené nové bankovky v hodnote 100 a 200 eur, ktoré sa dostali do obehu 28. mája 2019 a ich vydaním je séria Európa kompletná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ECB predstavuje nové bankovky 100 € a 200 € |url=https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_ecb-predstavuje-nove-bankovky-100-a-200/bc |dátum prístupu=2018-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181019122141/https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_ecb-predstavuje-nove-bankovky-100-a-200/bc |dátum archivácie=2018-10-19 }}</ref> {|class="wikitable" align="center" |+{{big|Séria z roku 2013}} |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR 5 obverse (2013 issue).png|border|120px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR_5_reverse_(2013_issue).png|border|120px]] ! 5 €<span id="5" ></span> | align="center"| 120 × 62 | style="5%" align="center" bgcolor="#cccccc"| | Sivá | [[Antika]] | < 5. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR 10 obverse (2014 issue).png|border|127px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:EUR_10_reverse_(2014_issue).png|border|127px]] ! 10 €<span id="10" ></span> | align="center"| 127 × 67 | align="center" bgcolor="#ff9999"| | Červená | [[Románsky sloh]] | 11. - 12. st |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:The Europa series 20 € obverse side.jpg|border|133px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:The Europa series 20 € reverse side.jpg|border|133px]] ! 20 €<span id="20" ></span> | align="center"| 133 × 72 | align="center" bgcolor="#99ccff"| | Modrá | [[Gotická architektúra]] | 13. - 14. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:The Europa series 50 € obverse side.png|border|140px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[File:The Europa series 50 € reverse side.png|border|140px]] ! 50 €<span id="50" ></span> | align="center"| 140 × 77 | align="center" bgcolor="#ff9933"| | Oranžová | [[Renesancia]] | 15. - 16. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:The Europa series 100 € obverse side.jpg|border|147px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:The Europa series 100 € reverse side.jpg|border|147px]] ! 100 €<span id="100" ></span> | align="center"| 147 × 80 | align="center" bgcolor="#33cc00"| | Zelená | [[Barok]] & [[rokoko]] | 17. - 18. st. |- style="height:62px" | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:The Europa series 200 € obverse side.jpg|border|153px]] | align="center" bgcolor="#000000"| [[Súbor:The Europa series 200 € reverse side.jpg|border|153px]] ! 200 €<span id="200" ></span> | align="center"| 153 × 80 | align="center" bgcolor="#ffcc33"| | Žltohnedá | [[Secesia]] | 19. - 20. st. |} === Špeciálne prvky pre nevidiacich a zrakovo postihnutých === Súčasťou eurobankoviek je viacero prvkov navrhnutých v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zrakovo postihnutých a nevidiacich, ktoré im pomáhajú rozlišovať jednotlivé nominálne hodnoty. Čím je nominálna hodnota bankovky vyššia, tým je bankovka väčšia. Dominantná farba za sebou idúcich nominálnych hodnôt sa strieda medzi teplou a studenou farbou, takže používatelia rozoznávajúci farby ich dokážu jednoduchšie identifikovať. Niektoré prvky sú vytlačené [[hĺbkotlač]]ou, čo umožňuje rozoznať ich hmatom. Bankovky nižšej nominálnej hodnoty (5 €, 10 €, 20 €) majú pozdĺž okraja hladký holografický prúžok, vyššie nominálne hodnoty (50 €, 100 €, 200 €, 500 €) obsahujú medailón s hologramom. Na bankovkách 200 € a 500 € sú aj ďalšie hmatové značky: na bankovke 200 € sú vytlačené zvislé čiary na spodnom okraji, na bankovke 500 € sú vytlačené diagonálne čiary pozdĺž pravého okraja. Na rozdiel od iných mien sa v prípade eura rokovania s asociáciami zastupujúcimi zrakovo postihnutých a nevidiacich uskutočnili ešte pred vydaním bankoviek. == Ochranné prvky == ECB definovala základné bezpečnostné prvky, umožňujúce širokej verejnosti rýchle overenie ich pravosti. V záujme bezpečnosti je však úplný zoznam týchto prvkov prísne stráženým tajomstvom. Tvrdí sa, že bankovky obsahujú minimálne tridsať rôznych ochranných prvkov. === Hologram === Na lícnej strane bankoviek 5 €, 10 € a 20 € sa v pravej časti nachádza holografický prúžok. Pri naklonení bankovky sa v holograme na pozadí dúhovej farby strieda nominálna hodnota bankovky a znak €. Po okrajoch sú uvedené drobné čísla, ktoré predstavujú nominálnu hodnotu bankovky. Na lícnej strane bankoviek 50 €, 100 €, 200 € a 500 € je v pravej časti zobrazený medailón s hologramom. Pri naklonení bankovky sa obraz hologramu mení – zobrazuje sa buď nominálna hodnota bankovky, alebo architektonický motív, t.&nbsp;j. okno alebo brána. Na pozadí sú sústredné kruhy dúhovej farby zložené z drobného písma. {| class=wikitable | <center>[[Súbor:EUR 5 holographic band.jpg|100px]]</center> | <center>[[Súbor:Hologram 200euro.jpg|100px]]</center> | <center>[[Súbor:Hologram.jpg|100px]]</center> |} === Zlatistý pruh === Na rubovej strane bankoviek 5 €, 10 € a 20 € je naľavo od stredu bankovky zlatistý pruh, viditeľný pri naklonení bankovky. Zobrazuje číslo nominálnej hodnoty bankovky a znak €. === Opticky premenlivá farba === Na rubovej strane bankoviek vyššej nominálnej hodnoty (50 €, 100 €, 200 € a 500 €) je v pravom dolnom rohu číslo nominálnej hodnoty vytlačené špeciálnym atramentom, ktorý v závislosti od uhla pohľadu mení farbu (z purpurovej na olivovozelenú alebo hnedú). {| class=wikitable | <center>[[Súbor:Fuenfzigrp.jpg|100px]]</center> | <center>[[Súbor:Ovi.png|100px]]</center> |} === Sériové číslo === Všetky bankovky sú označené sériovým číslom, ktoré je zložené z jednej litery a jedenástich číslic. Sériové číslo je na všetkých nominálnych hodnotách umiestnené na rubovej strane vľavo dole a vpravo hore. Litera označuje emitujúcu národnú banku. Sériové číslo nie je sekvenčné, obsahuje totiž kontrolné číslo aj kontrolný súčet. Žiadne sériové číslo sa v rámci nominálnej hodnoty neopakuje. Aj v prípade zhody 11 ciferného čísla bude rozdiel v litere. ==== Kontrolné číslo ==== Kontrolné číslo sa využíva na overenie pravosti sériového čísla. Univerzálne kontrolné číslo pre eurobankovky je 8. Získava sa takýmto postupom: Úvodná litera v sériovom čísle sa nahradí jej zodpovedajúcou pozíciou v anglickej abecede (A=1, B=2...Z=26) a pripočíta sa k súčtu jednotlivých číslic sériového čísla. Následným sčítaním číslic výsledku vychádza konečné jednociferné číslo 8. {| class="wikitable" !colspan=8 |Príklad výpočtu kontrolného čísla |- !Sériové číslo !! Litera !! Zodpovedajúce<br />číslo litery !! Číslo !! Súčet !! Výsledok !! Následný<br />súčet !! Kontrolné<br />číslo |-- align="center" |align="left" |M14717032843 || M || 13 || 14717032843 || 13+1+4+7+1+7+0+3+2+8+4+3 || 53 || 5+3 || 8 |-- align="center" |align="left" |X38912951612 || X || 24 || 38912951612 || 24+3+8+9+1+2+9+5+1+6+1+2 || 71 || 7+1 || 8 |-- align="center" |align="left" |H51015263796 || H || 8 || 51015263796 || 8+5+1+0+1+5+2+6+3+7+9+6 || 53 || 5+3 || 8 |-- align="center" |align="left" |N46069784508 || N || 14 || 46069784508 || 14+4+6+0+6+9+7+8+4+5+0+8 || 71 || 7+1 || 8 |-- align="center" |align="left" |S22582629853 || S || 19 || 22582629853 || 19+2+2+5+8+2+6+2+9+8+5+3 || 71 || 7+1 || 8 |} ==== Kontrolný súčet ==== Podobne ako kontrolné číslo aj kontrolný súčet sa využíva na overenie pravosti sériového čísla. Kontrolný súčet je definovaný národnou literou zoradenou abecedne podľa názvu národnej banky v národnom jazyku a potom spojená s číslom v rozsahu 1-9 opakovane v obrátenom abecednom poradí. Toto jednociferné kontrolné číslo sa získa súčtom číslic (bez litery) v sériovom čísle. Ak je výsledkom následného súčtu znova dvojciferné číslo, za kontrolný súčet sa považuje ďalší súčet číslic. {| class="wikitable" ! colspan="4" |'''Národné identifikačné kódy národných bánk<br />s príslušnými kontrolnými súčtami''' |- !'''Kód''' !! '''Názov krajiny <br />v angličtine''' !! '''Názov krajiny <br />v národnom jazyku''' !! '''Kontrolný súčet''' |-- align="center" | align="center" |'''Z''' || align="left" |'''{{minivlajka|Belgicko}} Belgium''' || '''België/Belgique/Belgien''' || '''9''' |-- align="center" | align="center" |'''Y''' || align="left" |'''{{minivlajka|Grécko}} Greece''' || '''Ελλάδα [Ellada]''' || '''1''' |-- align="center" | align="center" |'''X''' || align="left" |'''{{minivlajka|Nemecko}} Germany''' || '''Deutschland''' || '''2''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |'''W''' || align="left" |'''{{minivlajka|Dánsko}} Denmark''' || '''Danmark''' || '''3''' |-- align="center" | align="center" |'''V''' || align="left" | '''{{minivlajka|Španielsko}} Spain''' || '''España''' || '''4''' |-- align="center" | align="center" |'''U''' || align="left" | '''{{minivlajka|Francúzsko}} France''' || '''France''' || '''5''' |-- align="center" | align="center" |'''T''' || align="left" |'''{{minivlajka|Írsko}} Ireland''' || '''Éire/Ireland''' || '''6''' |-- align="center" | align="center" |'''S''' || align="left" |'''{{minivlajka|Taliansko}} Italy''' || '''Italia''' || '''7''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |'''R''' || align="left" |'''{{minivlajka|Luxembursko}} Luxembourg''' || '''Luxembourg/Luxemburg/Lëtzebuerg''' || '''8''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" |'''Q''' || align="left" |'''nevyužité''' || || '''9''' |-- align="center" | align="center" |'''P''' || align="left" |'''{{minivlajka|Holandsko}} Netherlands''' || '''Nederland''' || '''1''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" |'''O'''|| align="left" |'''nevyužité''' || || '''2''' |-- align="center" | align="center" |'''N''' || align="left" |'''{{minivlajka|Rakúsko}} Austria''' || '''Österreich''' || '''3''' |-- align="center" | align="center" |'''M''' || align="left" |'''{{minivlajka|Portugalsko}} Portugal''' || '''Portugal''' || '''4''' |-- align="center" | align="center" |'''L''' || align="left" |'''{{minivlajka|Fínsko}} Finland''' || '''Suomi/Finland''' || '''5''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |'''K''' || align="left" |'''{{minivlajka|Švédsko}} Sweden''' || '''Sverige''' || '''6''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |'''J''' || align="left" |'''{{minivlajka|Veľká Británia}} United Kingdom''' || '''United Kingdom''' || '''7''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" |'''I''' || align="left" |'''nevyužité''' || || '''8''' |-- align="center" | align="center" |'''H''' || align="left" |'''{{minivlajka|Slovinsko}} Slovenia''' || '''Slovenija''' || '''9''' |-- align="center" | align="center" |'''G''' || align="left" |'''{{minivlajka|Cyprus}} Cyprus''' || '''Κύπρος/Kıbrıs''' || '''1''' |-- align="center" | align="center" |'''F''' || align="left" |'''{{minivlajka|Malta}} Malta''' || '''Malta''' || '''2''' |-- align="center" | align="center" |'''E''' || align="left" |'''{{minivlajka|Slovensko}} Slovakia''' || '''Slovensko''' || '''3''' |-- align="center" | align="center" |'''D''' || align="left" |'''{{minivlajka|Estónsko}} Estonia''' || '''Eesti''' || '''4''' |-- align="center" | align="center" |'''C''' || align="left" |'''{{minivlajka|Lotyšsko}} Latvia''' || '''Latvija''' || ''''''5'''''' |-- align="center" | align="center" |'''B''' || align="left" |'''{{minivlajka|Litva}} Lithuania''' || '''Lietuva''' || ''''''6'''''' |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" |'''A''' || align="left" |'''nevyužité''' || || '''7''' |} {| |style="background:#cccccc" |pridelené, ale dosiaľ nevyužívané kódy |- |style="background:#cceeee" |nevyužité kódy |} ''pozn.: * písmená Q, O, I, B boli pôvodne z uvažovaného používania vyradené z dôvodu optickej zameniteľnosti. Vzhľadom na nedostatok litier pre ďalšie krajiny vstupujúce do eurozóny však bude nutné pôvodný plán priraďovania kódov prehodnotiť.'' * poradie Dánska a Grécka bolo v tabuľke prehodené, keďže litera "Y" sa v gréckej abecede nachádza (ypsilon), zatiaľ čo litera "W" nie. * hoci je prvým oficiálnym jazykom Írska írčina, poradie Írska v tabuľke bolo určené podľa anglického názvu Ireland, nie podľa írskeho Éire. Írčina sa stala oficiálnym jazykom EÚ až 1. januára 2007, a nie je jasné, ako sa tento fakt odzrkadlí na zmene poradia v tabuľke a zmene národnej litery v národnom identifikačnom kóde. * väčšinovým jazykom vo [[Fínsko|Fínsku]] je fínčina a preto bol na určenie poradia stanovený názov štátu vo fínčine - Suomi (nie švédske Finland). * Belgicko má tri oficiálne jazyky, všetky sú oficiálnymi jazykmi EÚ, vo všetkých je však názov štátu s rovnakou literou na začiatku. * Luxembursko má rovnako tri oficiálne jazyky, dva z nich sú oficiálnymi jazykmi EÚ, rovnako v oboch jazykoch znie názov štátu s rovnakou literou na začiatku. Luxemburské bankovky však napriek pridelenému kódu využívajú kód štátu, v ktorom boli vytlačené. * Slovinsku bol po vstupe do eurozóny pridelený najbližší voľný kód "H", a prvé bankovky s týmto kódom, vytlačené vo francúzskej tlačiarni F. C. Oberthur, boli uvedené do obehu v apríli 2008. * vzhľadom na rastúci počet členov eurozóny sa v novopripravovanej sérii bankoviek (2010) očakával nový spôsob kódovania - kód zmenený na dvojznakový (členov eurozóny bude 27, latinka má len 26 znakov, niektoré sú navyše vylúčené z dôvodu možnej zámeny). Očakávalo sa používanie dvojznakových kódov podľa [[ISO 3166-1]] alpha-2. (napr. SK pre Slovensko, PT pre Portugalsko). Tento zámer ale naráža na pravidlo, aby bankovky obiehali v rámci eurozóny bez "národných treníc". * súčasné zabezpečenie emisie bankoviek smeruje k zlacňovaniu procesu emisie a preto sa "menšie" národné banky spájajú pri vypisovaní tendrov na tlač. Výsledkom tlače už ale pravdepodobne nebudú jednotlivo rozlíšiteľné bankovky podľa sériových čísel (konkrétne podľa prvej litery). Práve tento spôsob emisie zvolila [[Národná banka Slovenska]], ktorej bude eurobankovky tlačiť tlačiareň Koninklijke Joh. Enschedé, Haarlem, [[Holandsko]], pričom nie je známe, aká litera bude použitá pri označovaní bankoviek na začiatku sériového čísla. * úvodná emisia s dizajnom 2002 a podpisom guvernéra ECB Wima Duisenberga bola použitá na všetkých nomináloch centrálnych bánk FI, PT, AT, NL, IT, IE, FR, ES, DE, GR, BE, okrem 200 € a 500 € z PT a okrem 200 € z IE. Vzniklo tak 74 rôznych kombinácií s podpisom prvého guvernéra. Po počiatočnom zavedení eura jedenástimi národnými bankami bola každá z nich poverená tlačou iba určenej množiny bankoviek. Napr. iba 4 národné banky vydávajú nominál 50 €. Tento decentralizovaný systém emisie znamená vzájomnú výmenu bankoviek medzi národnými bankami eurozóny. Preto nastáva stav, že niektoré kombinácie nominal+krajina+podpis sú omnoho zriedkavejšie než iné. Rovnako bankovky s podpisom súčasného guvernéra nie sú v kombinácii s každým kódom národnej banky a nominálu. Do konca roku 2007 bolo známych iba 30 kombinácií zo 77 možných, pričom ďalšie kombinácie doplnila slovinská národná banka v roku 2008 a v roku 2009 pribudnú kombinácie s kódmi "G" (CY) a "F" (MT). Kód "E" pribudol v roku 2010 na emisii slovenského nominálu 20 € v roku 2011 pribudol na nominály 5 €, kód "D" (EE)" pribudne v roku 2012 a Lotyšsko, kód "C" (LV) pravdepodobne pribudne až v roku 2015. {| class="wikitable" !colspan=6 |Príklady kontrolného súčtu |- !Sériové číslo !! Národný identifikačný kód/<br />kontrolný súčet !! Súčet !! Výsledok !! Následný<br /> súčet !! Kontrolný<br /> súčet |-- align="center" |align="center" |M14717032843 || M/4 || 1+4+7+1+7+0+3+2+8+4+3 || 40 || 4+0 || 4 |-- align="center" |align="center" |X38912951612 || X/2 || 3+8+9+1+2+9+5+1+6+1+2 || 47 || 4+7 || 11 (1+1=2) |-- align="center" |align="center" |H51015263796 || H/9 || 5+1+0+1+5+2+6+3+7+9+6 || 45 || 4+5 || 9 |-- align="center" |align="center" |N46069784508 || N/3 || 4+6+0+6+9+7+8+4+5+0+8 || 57 || 5+7 || 12 (1+2=3) |-- align="center" |align="center" |S22582629853 || S/7 || 2+2+5+8+2+6+2+9+8+5+3 || 52 || 5+2 || 7 |} ==== Rozdiely v systéme číslovania ==== Pri tlači bankoviek nebola vo všetkých krajinách k dispozícii kompletná kombinácia poradového čísla v sériovom čísle počínajúc "00000000001". Bankovky sú vytlačené v rovnakom čase (20 - 60 bankoviek na tlačovej doske) na spoločný list bankového papiera. Rozsah kombinácií a umiestnenie poradového čísla je zmluvne dohodnutý pre každú krajinu eurozóny inak. {| class="wikitable" !Kód !! krajina !! systém číslovania !! možných kombinácií (v miliónoch) |-- align="center" |align="center" |Z || align="left" |Belgicko || DPPNNNNNNN || 5 180 |-- align="center" |align="center" |Y || align="left" |Grécko || NNNNNNNNNN || 70 000 |-- align="center" |align="center" |X || align="left" |Nemecko || NNNNNNNNNN|| 70 000 |-- align="center" |align="center" |V ||align="left" | Španielsko || NNNNNNNNNN|| 70 000 |-- align="center" |align="center" |U ||align="left" | Francúzsko || PPNNNNNNNN || 54 400 |-- align="center" |align="center" |T || align="left" |Írsko ||DNNNNNNNNN || 10 000 |-- align="center" |align="center" |S || align="left" |Taliansko || NNNNNNNNNN|| 70 000 |-- align="center" |align="center" bgcolor="#cccccc" |R || align="left" |Luxembursko || podľa lokality tlačiarne || |-- align="center" |align="center" |P || align="left" |Holandsko || NNNNNNNNNN|| 70 000 |-- align="center" |align="center" |N || align="left" |Rakúsko|| XYNNNNNNNN|| 35 300 |-- align="center" |align="center" |M || align="left" |Portugalsko || DNNNNNNNNN|| 10 000 |-- align="center" |align="center" |L || align="left" |Fínsko || DDDPPNNNNN || 3 000 |-- align="center" |align="center" bgcolor="#cccccc"|K || align="left" |Švédsko || || |-- align="center" |align="center" bgcolor="#cccccc" |J || align="left" |Veľká Británia || || |-- align="center" |align="center" |H || align="left" |Slovinsko || PPNNNNNNNN || 54 400 |-- align="center" |align="center" |G || align="left" |Cyprus || NNNNNNNNNN || 70 000 |-- align="center" |align="center" |F || align="left" |Malta || NNNNNNNNNN || 70 000 |-- align="center" |align="center" |E || align="left" |Slovensko || NNNNNNNNNN || 70 000 |-- align="center" |align="center" |D || align="left" |Estónsko || NNNNNNNNNN || 70 000 |-- align="center" |align="center" |C || align="left" |Lotyšsko || ? || ? |-- align="center" |align="center" |B || align="left" |Litva || ? || ? |} * D: kódovaná hodnota čísla na bankovke, napríklad poradové číslo bankoviek 5 € začína číslicou 1, všetkých 10 € číslicou 2, atď., alebo 063 až 076 pre 5 €, 077 až 096 pre 10 € v jednej krajine, atď, čím tento systém umožní emitovať 10 miliárd bankoviek. * N: poradové číslo. Táto hodnota je číslo generované pre každú fázu oddelene od ... 0001, ktoré má byť úplne využité vzostupne. Bankovka so sériovým číslom 5678912345* je vytlačená neskôr ako bankovka rovnakej hodnoty so sériovým číslom 1234567891*. * P: Pozícia bankovky na tlačovom hárku. Jednotlivé pozície sa následne číslujú v bežnej stúpajúcej postupnosti. * X: Pozícia bankovky na osi X na tlačovej platni. * Y: Pozícia bankovky na osi Y na tlačovej platni. (1): Fínsko čiastočne ustúpilo od jednoznačného označenia hodnoty bankovky v sériovom čísle. Existujú bankovky v hodnote 5 €, ktoré majú sériové čísla určené pre 10 € bankovky. (2): Aby bolo možné vygenerovať viac sériových čísel, používajú sa na francúzskych 10 € a 20 € bankovkách na prvých dvoch pozíciách v sériovom čísle aj vyššie hodnoty kódu polohy na tlačovom hárku. Z toho dôvodu existujú 20 € bankovky so sériovými číslami až po U84 a 10 € bankovky po U64. Takýmto spôsobom existuje dokopy viac než 522,28 miliárd číselných kombinácií, z ktorých sa do konca roka 2008 využilo už 49,63 miliárd kombinácií, čiže 9,5 %. Systém sa ale vyčerpá oveľa skôr, pretože napríklad nemecké 10 € bankovky dosiahli hodnotu X5........ už po siedmich rokoch. Je teda vyčerpaná už viac než polovica súčasnej kapacity čísel. V súčasnosti sa ukazuje, že mnohé z emitujúcich krajín pravidlá pre číslovanie zmenili a využívaju sériové číslo pre rôzne nominály. === EURion konštalácia === Eurobankovky obsahujú sústavu značiek známu ako [[EURion konštalácia]], ktorá sa využíva na softvérové rozpoznanie bankoviek pri prevencii kopírovania. EURion konštaláciu prvýkrát opísal Markus Kuhn ako päť malých žltých, zelených alebo oranžových kruhov, ktoré sa opakujú v celej oblasti bankoviek v rôznych orientáciách. Samotná prítomnosť týchto piatich kruhov na bankovke je dostačujúca na odmietnutie spracovania niektorými farebnými kopírovacími strojmi. Andrew Steer neskôr uviedol jednoduchý pomer medzi plošnými vzdialenosťami blízkych kruhov, ktorý poskytuje ďalšie návody na to, ako má byť vzor rozpoznaný grafickým softvérom. {| class=wikitable | <center>[[Súbor:EURion.svg|100px|EURion konštalácia zhotovená z piatich krúžkov]]</center> | <center>[[Súbor:Euxro-preskodo 10.jpg|150px|použitie EURion kódu na 10 €]]</center> |} === Vodoznak === ==== Štandardný vodoznak ==== Na bankovkách všetkých nominálnych hodnôt sa v ľavej časti nachádza unikátny vodoznak. Vodoznak je rozpoznateľný pri pohľade proti zdroju svetla. {| class=wikitable | <center>[[Súbor:50 euro watermark.jpg|100px]]</center> |} ==== Digitálny vodoznak ==== Rovnako ako EURion konštalácia je integrálnou súčasťou eurobankoviek aj digitálny vodoznak. Súčasné verzie grafických softvérov odmietajú spracovanie bankoviek s digitálnym vodoznakom. ==== Podoba bankovky pod infračerveným a ultrafialovým svetlom ==== Pod infračerveným svetlom sa na bankovkách na rôznych miestach (v závislosti od nominálnej hodnoty) zobrazujú tmavé plochy. Pod ultrafialovým svetlom sa zobrazí EURion konštalácia v jasnejšom zobrazení a zvýraznia sa svetielkujúce prvky zabudované do bankovkového papiera. {| class=wikitable | <center>[[Súbor:10 euro infrarot aufnahme.JPG|100px]]</center> |} === Sútlačová značka === Sútlačová značka v hornom rohu dokazuje spoločnú tlač oboch strán bankovky. Pri pohľade proti zdroju svetla sa jednotlive časti značky z prednej a zadnej časti bankovky spoja do jedného celistvého obrazca zobrazujúceho číslo nominálnej hodnoty bankovky. Akýkoľvek drobný posun medzi dielmi prednej a zadnej strany môže svedčiť o falzifikáte. === Hĺbkotlač === Niektoré plochy a znaky na bankovkách majú odlišnú textúru. Napr. znaky "BCE ECB EZB EKT EKP" sa dajú rozoznať dotykom. === Čiarový kód === Pri pohľade na bankovku proti zdroju svetla je medzi štandardným vodoznakom a kovovým vloženým pásikom možné rozoznať čiarový kód. Počet a šírka čiar indikuje hodnotu bankovky. Po oskenovaní bankovky sú čiary konvertované na Manchesterský kód. (pohľad na zadnú stranu bankovky: tmavá čiara = 1, svetlá čiara = 0) {| class=wikitable | <center>[[Súbor:Watermarks 20 Euro.jpg|150px]]</center> |} {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" |+'''Manchesterský kód''' |- style="background:#CCCCCC" ! Bankovka !!Čiarový kód !! Manchesterský kód |- ||5 €||0110 10||100 |- ||10 €||0101 10||110 |- ||20 €||1010 1010||0000 |- ||50 €||0110 1010||1000 |- ||100 €||0101 1010||1100 |- ||200 €||0101 0110||1110 |- ||500 €||0101 0101||1111 |} === Ochranný prúžok === Čierny magnetický prúžok v strede bankoviek všetkých nominálnych hodnôt je viditeľný len proti zdroju svetla. Obsahuje nominálnu hodnotu bankovky a slovo EURO. === Magnetická potlač === Niektoré plochy bankoviek sú vytlačené magnetickým atramentom. Napr. na bankovke 20 € je tak vytlačené pravé okno a veľká nula nad ním. === Mikrotlač === Niektoré plochy bankoviek sú vyobrazené sekvenciami drobných znakov "EURO ΕΥΡΩ" (napr línia na bankovke 50 € medzi nápisom ΕΥΡΩ a spodným okrajom okna). {| class=wikitable | <center>[[Súbor:Eurodruck cut 50Euro.JPG|150px]]</center> |} === Tlačový kód === Každá eurobankovka obsahuje na lícnej strane malý šesť-znakový kód identifikujúci výrobné informácie. Kód je zložený so štyroch skupín, pričom sa ale zobrazuje ako šesť súvislých znakov K006G4 (litera/číslica číslica číslica/litera/číslica) (K/006/G/4). Tento kód je často označovaný ako „shortcode“. [[Súbor:Euxro-preskodo 10.jpg|thumb|150px|Príklad tlačového kódu na 10 €.]] {| class="wikitable" !colspan=3 |Umiestnenie tlačového kódu |- !bankovka !! vyobrazenie umiestnenia !! umiestnenie |-- style="height:62px" align="center" |5 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:5 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | nad nápisom EURO |-- style="height:62px" align="center" |10 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:10 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | hviezdička pri nápise EURO |-- style="height:62px" align="center" |20 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:20 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | hviezdička nad nápisom EURO |-- style="height:62px" align="center" |50 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:50 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | nad hologramom vpravo |-- style="height:62px" align="center" |100 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:100 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | okraj skupiny drobných znakov v strede |-- style="height:62px" align="center" |200 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:200 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" |skupina znakov vedľa nápisu EURO |-- style="height:62px" align="center" |500 €|| bgcolor="#000000"| [[Súbor:500 Euro.Recto.printcode place.png|border|84px]]|| align="left" | hviezdička nad nápisom EURO |} {| class="wikitable" !colspan=2 |Príklad tlačového kódu na eurobankovke '''K006G4''' |- !kódová skupina !! význam |-- align="center" |align="left" | úvodná litera (K) || kód tlačiarne cenín |-- align="center" |align="left" |trojčíslie (006) || tlačová doska |-- align="center" |align="left" |druhá litera (G) || riadok na tlačovej doske |-- align="center" |align="left" |posledná číslica (4) || stĺpec na tlačovej doske |} === Tlačiarne === Tlačiarne cenín schopné tlačiť eurobankovky sa nachádzajú na území jedenástich štátov zo šestnástich členov EMÚ vydávajúcich eurobankovky. [[Cyprus]], [[Luxembursko]], [[Malta]], [[Slovensko]] a [[Slovinsko]] nedisponujú tlačiarňami cenín schopnými tlačiť eurobankovky. [[Nemecko]] a [[Francúzsko]] disponuje dvoma tlačiarňami. Jediná tlačiareň schopná tlačiť eurobankovky, ktorá je mimo eurozóny, sa nachádza vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] ([[De La Rue]]). [[Belgicko]], [[Grécko]], [[Írsko]] a [[Taliansko]] vlastnia štátne tlačiarne, ostatné tlačiarne sú súkromné (vrátane britskej). Portugalská tlačiareň ([[Velora, S.A.]]) je joint-venture spoločnosť britskej tlačiarne a Portugalskej národnej banky. [[San Maríno]], [[Monako]] a [[Vatikán]] eurobankovky nevydávajú. {| class="wikitable" ! colspan="4" |Kódy tlačiarní cenín vydávajúcich eurobankovky - EMISIA 2002 |- !kód !! tlačiareň !! lokalita !! produkcia pre národné banky |-- align="center" | align="center" |D || align="left" |Setec Oy || align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} Vantaa, FI ||{{minivlajka|Fínsko}} |-- align="center" | align="center" |E|| align="left" |F. C. Oberthur|| align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} Chantepie, FR||{{minivlajka|Fínsko}}{{minivlajka|Francúzsko}}{{minivlajka|Slovinsko}}{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Cyprus}}{{minivlajka|Malta}} |-- align="center" | align="center" |F|| align="left" |Österreichische Banknoten und Sicherheitsdruck|| align="left" | {{minivlajka|Rakúsko}} Viedeň, AT|| {{minivlajka|Rakúsko}}{{minivlajka|Grécko}}{{minivlajka|Írsko}}{{minivlajka|Holandsko}} |-- align="center" | align="center" |G|| align="left" | Koninklijke Joh. Enschedé|| align="left" | {{minivlajka|Holandsko}} Haarlem, NL|| {{minivlajka|Rakúsko}}{{minivlajka|Grécko}}{{minivlajka|Holandsko}}{{minivlajka|Španielsko}}{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Slovinsko}}{{minivlajka|Cyprus}}{{minivlajka|Malta}} |-- align="center" | align="center" |H|| align="left" | De La Rue|| align="left" | {{minivlajka|Veľká Británia}} Gateshead, UK || {{minivlajka|Fínsko}}{{minivlajka|Írsko}}{{minivlajka|Holandsko}}{{minivlajka|Portugalsko}} |-- align="center" | align="center" |J|| align="left" | Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato|| align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} Rím, IT||{{minivlajka|Taliansko}} |-- align="center" | align="center" |K|| align="left" | Banc Ceannais na hÉireann|| align="left" | {{minivlajka|Írsko}} Dublin, IE|| {{minivlajka|Írsko}} |-- align="center" | align="center" |L|| align="left" | Banque de France|| align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} Chamalières, FR||{{minivlajka|Francúzsko}} |-- align="center" | align="center" |M|| align="left" |Fábrica Nacional de Moneda y Timbre|| align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} Madrid, ES||{{minivlajka|Španielsko}} |-- align="center" | align="center" |N|| align="left" | Εθνική Τράπεζα || align="left" | {{minivlajka|Grécko}} Atény, GR||{{minivlajka|Grécko}} |-- align="center" | align="center" |P|| align="left" | Giesecke & Devrient|| align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} Mníchov a Lipsko, DE||{{minivlajka|Fínsko}}{{minivlajka|Francúzsko}}{{minivlajka|Nemecko}}{{minivlajka|Grécko}}{{minivlajka|Holandsko}}{{minivlajka|Španielsko}} |-- align="center" | align="center" |R|| align="left" | Bundesdruckerei|| align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} Berlín, DE||{{minivlajka|Nemecko}}{{minivlajka|Slovinsko}}{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Holandsko}}{{minivlajka|Fínsko}}{{minivlajka|Cyprus}}{{minivlajka|Malta}}{{minivlajka|Estónsko}}{{minivlajka|Lotyšsko}} |-- align="center" ||T|| align="left" | Nationale Bank van België/Banque nationale de Belgique|| align="left" | {{minivlajka|Belgicko}} Brusel, BE||{{minivlajka|Belgicko}} |-- align="center" | align="center" |U|| align="left" | Valora S.A.|| align="left" | {{minivlajka|Portugalsko}} Carregado, PT||{{minivlajka|Portugalsko}} |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |A|| align="left" | Bank of England Printing Works|| align="left" | {{minivlajka|Veľká Británia}} Loughton, UK || |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |C|| align="left" | Tumba Bruk|| align="left" | {{minivlajka|Švédsko}} Tumba, SE|| |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cccccc" |S|| align="left" | Danmarks Nationalbank|| align="left" | {{minivlajka|Dánsko}} Kodaň, DK|| |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" | || align="left" | Печатница на БНБ АД || align="left" | {{minivlajka|Bulharsko}} Sofia, BG || |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" | || align="left" |Státní tiskárna cenin || align="left" | {{minivlajka|Česko}} Praha, CZ || |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" | || align="left" |Pénzjegynyomda Zrt. || align="left" | {{minivlajka|Maďarsko}} Budapešť, HU || |-- align="center" | align="center" bgcolor="#cceeee" | || align="left" |Polska Wytwórnia Papierów Wartościowych S.A. || align="left" | {{minivlajka|Poľsko}} Varšava, PL || |} {| |style="background:#cccccc" |pridelené, ale dosiaľ nevyužívané kódy |- |style="background:#cceeee" |tlačiarne členských štátov EÚ nečlenov [[Eurozóna|Eurozóny]] |} ==== Sériové čísla na bankovkách série Európa ==== Sériové čísla na tejto sérii bankoviek sú dve čísla vytlačené na rubovej strane bankovky: horizontálne číslo vytlačené čiernou farbou a vertikálne číslo vytlačené inou farbou. Horizontálne číslo obsahuje dve písmená a desať číslic. Prvé písmeno označuje tlačiareň. Druhé písmeno nemá žiadny špeciálny význam a slúži len na rozšírenie počtu možných sériových čísel. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Euromince]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Euro}} [[Kategória:Euro]] fhkjhtxnz6mvcfoplym8kayu7q8llmv 0 184924 8368305 7947975 2026-09-11T16:29:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368305 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ISS_Node_2_module.jpg|thumb|Montáž modulu Harmony pre ISS. ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Harmony''' (pôvodne '''Node 2''') je modul [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] (ISS). Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Zariadenie bolo ku kozmickej stanici pripojené [[26. októbra]] [[2007]]. Pripojením Harmony k ISS považuje [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] americké jadro stanice za dokončené. Modul ''Node 2'' bol premenovaný na ''Harmony'' v marci [[2007]].<ref> {{Cite web | url = http://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/harmony.html | title = NASA modul vesmírnej stanice je v perfektnej 'harmónii' s novým menom | language = po anglicky | accessdate = 2007-03-16 }}</ref>Meno bolo vybraté študentmi v akademickej súťaži, ktorej sa zúčastnilo viac ako 2&nbsp;200 škôl z 32&nbsp;štátov USA. Pravidlá súťaže od študentov požadovali, aby vesmírnu stanicu študovali, postavili model modulu v mierke a napísali esej, kde vysvetlili svoje navrhované meno. == História == Podľa dohody medzi NASA, [[Európska kozmická agentúra|Európskou kozmickou agentúrou]] a talianskou firmou [[Alcatel Alenia Space|Alenia Spazio]], postavila táto spoločnosť modul Harmony v Turíne v Taliansku <ref name=NASA>{{Cite web | url = http://spaceflight.nasa.gov/station/assembly/elements/node2/index.html | title = Elements: U.S. Node 2 | language = po anglicky | accessdate = 2007-03-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070207112416/http://spaceflight.nasa.gov/station/assembly/elements/node2/index.html | archivedate = 2007-02-07 }}</ref>. Modul ''Harmony'' bol dopravený pomocou ťažkého dopravného lietadla [[Airbus Beluga]] [[1. jún]]a [[2003]] do [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] na [[Florida|Floridu]]. Po inšpekcii zariadenia po dokončení prepravy ho Talianska kozmická agentúra predala Európskej kozmickej agentúre (ESA). Ta potom [[18. jún]]a [[2003]] formálne predala vlastníctvo ''Harmony'' NASA. Modul bol umiestnený v budove [[Space Station Processing Facility]] v Kennedyho kozmickom stredisku<ref> {{Cite web |url = http://www.esa.int/esaCP/SEMBVOWO4HD_Life_0.html |title = Európsky Node oficiálne predaný NASA |accessdate = 2003-06-26 }}</ref>. Predaním ''Harmony'' bola splnená hlavná časť bartrovej zmluvy medzi ESA a NASA, podpísanej v Turíne [[8. októbra]] [[1977]]. == Popis modulu == [[Súbor:Harmony detail.jpg|thumbnail|right|Kresba znázorňujúca napájacie body modulu ''Harmony'']] Modul Harmony je druhým z troch prechodových modulov medzi hlavnými časťami stanice. Modul zväčšil priestor Medzinárodnej vesmírnej stanice a umožňuje pripojenie japonského a európskeho laboratória. Z povrchu modulu ''Harmony'' operuje robotická ruka kozmickej stanice [[Canadarm2]]<ref name="NASA" />. Hmotnosť modulu pri štarte bola 14&nbsp;500&nbsp;kg, dĺžka 7,062&nbsp;m, priemer modulu 4,216&nbsp;m a najväčší priemer 4,472&nbsp;m. Pretlaková stena modulu je vyrobená z [[Hliníková zliatina|hliníkovej zliatiny 2219 - T851]] a má hrúbku 5,1&nbsp;cm (2,0 in). [[Protimeteorický štít|Ochrana proti mikrometeoroidom]] a kozmickému odpadu je zložená z primárnej nárazníkovej vrstvy z [[Hliníková zliatina|hliníkovej zliatiny Al-6061-T6]] a následne zo sekundárnej bariéry z [[Kevlar|kevlar]]ovo/[[Kompozitný materiál|živicových panelov]] zachytávajúcich zbytky po prieraze primárnej vrstvy, čím chráni pretlakovú stenu modulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ERASMUS Centre - Directorate of Human Spaceflight and Operations | titul = Node-2 Harmoy | url = http://wsn.spaceflight.esa.int/docs/Factsheets/5%20Node%202%20LR.pdf | vydavateľ = wsn.spaceflight.esa.int | dátum vydania = po roku 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-23 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20241211202110/http://wsn.spaceflight.esa.int/docs/Factsheets/5%20Node%202%20LR.pdf | dátum archivácie = 2024-12-11 }}</ref> == Pripojené moduly == * Laboratórium [[Columbus (ISS)|Columbus]], Európska kozmická agentúra (ESA) * Japonský experimentálny modul [[Kibō]] * viacúčelový transportný modul MPLM (''Leonardo, Raffaello, Donatello'')<ref>{{Cite web | url = http://www.spaceref.com/iss/elements/node2.html | title = Súčasti ISS: Node 2 | language = po anglicky | accessadate = 2007-03-11 | accessdate = 2007-11-07 | archiveurl = https://archive.ph/20121216130522/http://www.spaceref.com/iss/elements/node2.html | archivedate = 2012-12-16 }}</ref> == Štart == {{Hlavný článok|STS-120}} [[Súbor:Interior of Harmony Node.jpg|left|thumb|Interiér Harmony]] Modul ''Harmony'' bol vynesený do vesmíru [[23. októbra]] [[2007]] na palube raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] pri misi [[STS-120]].<ref name=plan_startu>{{cite web | url = http://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/iss_manifest.html | title = Upravený plán štartov raketoplánov | language = po anglicky | accessdate = 2007-08-27 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090307191348/http://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/iss_manifest.html | archivedate = 2009-03-07 }}</ref>[[26. októbra]] o 10:02 UTC vystúpili astronauti [[Scott Parazynski]] a [[Douglas Wheelock]] do otvoreného priestoru, aby pripravili modul ''Harmony'' na premiestnenie z nákladového priestoru raketoplánu na ISS - dočasne na modul prichytili zariadenie [[Power Data Grapple Fixture|PDGF]] slúžiace na pripojenie [[Canadarm2|staničného manipulátora SSRMS]], sňali z modulu ochranné kryty a odpojili konektory, ktoré ho spájali s raketoplánom. Potom staničný manipulátor, ktorý obsluhovali astronauti [[Daniel Tani]] a [[Clayton Anderson]], zachytil modul ''Harmony'', zdvihol ho a pomaly ho premiestnil k ľavému bočnému portu modulu [[Unity (ISS)|Unity]], kde bol dočasne ukotvený. O 15:38 UTC sa ''Harmony'' oficiálne stal súčasťou ISS. Stanica sa tak rozrástla o 75&nbsp;m³ životného priestoru. Jej celkový objem dosiahol 500&nbsp;m³.<ref name="sr8">{{Cite web |url=http://www.nasa.gov/mission_pages/shuttle/shuttlemissions/sts120/news/STS-120-08.html |title=First Spacewalk a Success, New Task for Second Spacewalk |accessdate=2007-10-29 |publisher=NASA |year=2007 |author=NASA |language=po anglicky |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081013162009/http://www.nasa.gov/mission_pages/shuttle/shuttlemissions/sts120/news/STS-120-08.html |archivedate=2008-10-13 }}</ref><ref name="addition">{{Cite web |url=http://abcnews.go.com/Technology/wireStory?id=3781048 |title=Astronauts Attach Space Station Addition |accessdate=2007-10-29 |publisher=ABC News / [[The Associated Press]] |year=2007 |author=Liz Austin Peterson |language=po anglicky}}</ref> == Oživenie modulu == [[27. októbra]] sa posádky raketoplánu Discovery a ISS venovali prípravám na oživenie modulu ''Harmony''. O 12:24 UTC veliteľka posádky ISS [[Peggy Whitsonová]] otvorila prielez do modulu ''Harmony''. [[Astronaut]]i pri prvom vstupu do modulu použili ochranné rúška, aby náhodou nevdýchli prípadné malé voľne poletujúce častice. Potom sa posádka venovala demontáži približne 700 skrutiek a príchytiek, ktoré istili rôzne časti vybavenia modulu pri štarte. Po odlete Discovery posádka kozmickej stanice uskutoční tri výstupy do vesmíru (EVA), pri ktorých premiestni ''Harmony'' k prednému prípojnému miestu [[Destiny (ISS)|laboratória Destiny]]. Prechodový tunel [[Pressurized Mating Adapter#PMA-2|PMA-2]], ktorý bol doposiaľ pripojený k prednej časti ''Destiny'', bude presunutý na prednú časť ''Harmony''. Na palube STS-120 modul Harmony doprevádzal [[Taliansko|taliansky]] astronaut [[Európska kozmická agentúra|ESA]] [[Paolo Nespoli|Paolo A. Nespoli]], špecialista misie. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=International_Space_Station#Harmony}} == Externé odkazy == * {{eng icon}} [http://www.esa.int/esaHS/ESAWEL0VMOC_iss_0.html Informácie o Harmony na stránkach ESA] * {{eng icon}} [http://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/elements/node2.html Informácie o Harmony na stránkach NASA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161226201728/https://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/elements/node2.html |date=2016-12-26 }} == Zdroj == {{Portál|Kozmonautika|Kozmonautický}} {{Preklad|cs|Harmony|24301036}} {{Medzinárodná vesmírna stanica}} [[Kategória:Medzinárodná vesmírna stanica]] 7qzofrhbkx4mf8r04l3brx407ovjsz3 10 185260 8368277 8106426 2026-09-11T14:38:31Z Corin 21212 8368277 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Danka Bartekova 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg |meno = [[Danka Hrbeková|D. Barteková]] |rám = }} Meniny má [[Kristián]]. * {{0}}[[202 pred Kr.]]{{--}}[[druhá púnska vojna]]: [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímske]] légie pod vedením Publia Cornelia Scipia Africanusa porazili v bitke pri Zame [[Hannibal Barkas|Hannibala Barku]], vodcu armády brániacej [[Kartágo]] <!-- * [[1745]]{{--}}zomrel [[Jonathan Swift]], anglicko-írsky spisovateľ, satirik, autor politických a náboženských esejí a pamfletov (* [[1667]]) --> * [[1783]]{{--}}bratia Montgolfierovci odštartovali prvý let s ľudskou posádkou, upútaný [[Balón (aerostat)|balón]] s ľuďmi na palube, cestujúcimi boli vedec Jean-François Pilâtre de Rozier, vedúci výroby Jean-Baptiste Réveillon a André Giroud de Villette <!-- * [[1899]]{{--}}narodil sa [[Miguel Ángel Asturias]], guatemalský básnik, spisovateľ a diplomat, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1974]]) --> * [[1925]]{{--}}narodil sa [[Andrej Ferko (básnik)|Andrej Ferko]], slovenský vojvodinský básnik a lekár († [[2011]]) * [[1930]]{{--}}spustenie lode ''[[President Masaryk]]'', najväčšej [[Prvá Československá republika|československej]] vojnovej lode, na hladinu [[Dunaj]]a * [[1936]]{{--}}narodil sa [[Vincent Šikula]], slovenský spisovateľ [[Literatúra pre deti a mládež|literatúry pre deti a mládež]] a scenárista, autor scenára k filmu ''[[Otec ma zderie tak či tak]]'' († [[2001]]) * [[1946]]{{--}}narodil sa [[Philip Pullman]], britský spisovateľ [[fantasy]], autor trilógie [[Temné hmoty]] zahŕňajúcej romány ''[[Zlatý kompas]]'', ''[[Magický nôž]]'' a ''[[Jantárový ďalekohľad]]'' * [[1960]]{{--}}[[Spojené štáty]] uvalili exportné [[Embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] na [[Kuba|Kubu]]; išlo o odvetné opatrenie proti znárodneniu amerického majetku režimom [[Fidel Castro|Fidela Castra]] * [[1974]]{{--}}uskutočnilo sa premiérové predstavenie divadelného muzikálu ''[[Na skle maľované]]'', ktoré režíroval [[Karol L. Zachar|Karol Zachar]], pričom v hlavnej úlohe sa ako [[Juraj Jánošík|Jánošík]] predstavil [[Michal Dočolomanský]] * [[1990]]{{--}}vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] mal premiéru [[western]] ''[[Tanec s vlkmi]]'', dlhometrážny debut režiséra [[Kevin Costner|Kevina Costnera]] význačný autentickým stvárnením [[Indiáni|Indiánov]], ktorý získal šesť [[Academy Awards|Oscarov]] * [[1984]]{{--}}narodila sa [[Danka Hrbeková|Danka Barteková]], slovenská reprezentantka v streleckej disciplíne [[skeet]], ktorá získala bronz na [[Letné olympijské hry 2012|LOH 2012 v Londýne]] <!-- * [[2014]]{{--}}zomrel [[František Kele]], slovenský horolezec, cestovateľ, pedagóg, publicista a geograf (* [[1936]]) --> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí{{--}}Hlavná stránka]]</noinclude> o6tg1jxqhhupn3k0kezk2wsuwt5h53v 0 186891 8368405 8265121 2026-09-11T21:18:53Z Maximilián Fedora 259749 8368405 wikitext text/x-wiki {{Symbol|’}} '''Apostrof''' alebo '''odsuvník''' ('''’''') je [[interpunkčné znamienko]] v jazykoch, ktoré používajú [[latinské písmo|latinku]], alebo niektorých ďalších jazykoch. Názov apostrof (v slov. aj odsuvník) pochádza od gréckeho ''ἡ ἀπόστροφος [προσῳδία]'' (on apóstrophos [prosōidía], „[Prízvuk] ,odvrátenie‘, alebo vynechanie“). Pomerne často využívaný v piesňach a básňach, mimo lingvistiky sa môže používať pri označovaní dĺžky (napr. [[stopa (jednotka dĺžky)|stôp]], [[palec (jednotka dĺžky)|palcov]]) alebo [[uhlová minúta|uhlových minút]], a pre rôzne iné matematické účely. V slovenskom jazyku má apostrof 3 funkcie: * ako znamienko vynechania hlásky, napríklad: čo si – čos’, kto si – ktos’, to je – toj’. Ak po takomto vynechaní v jednoslabičnom slove (najmä v zámene si) ostáva iba jedna hláska, pripája sa k predchádzajúcemu slovu, napríklad bol si – bols’; * ako znamienko skrátenia údajov o rokoch vyjadrených číslicami v názvoch rozličných podujatí, v blahoželaniach a pod. Apostrofom sa nahrádzajú prvé dve číslice z označenia tisícročia alebo storočia, napríklad BIB ’89 (Bienále ilustrácií Bratislava 1989); INCHEBA ’89; Pf ’91; * pri prepise z cudzích grafických systémov podľa písmen (pri transliterácii) namiesto písmen, za ktoré nemáme v našom písme ekvivalenty, napríklad pri prepise z azbuky do latinky na označenie tvrdého znaku ъ: съезд – s’jezd. Pri prepise čínskeho písma sa apostrofom označuje neurčitá samohláska: Jang-c’-ťiang. V odbornej literatúre sa apostrof niekedy používa aj ako [[diakritické znamienko]] na označenie palatalizovanej spoluhlásky, napríklad s’, t’, alebo na označenie prízvuku (apostrof stojí pred prízvučnou slabikou), napríklad ’sloboda. [[Palatalizácia]] znamená zmäkčovanie alebo mäkčenie, je to spôsob obmeny výslovnosti hlások, ktoré sa vyslovia chrbtom jazyka zdvihnutým ku tvrdému podnebiu (lat. palatum durum = tvrdé podnebie). Pri prepise výslovnosti sa v Medzinárodnej fonetickej abecede označuje horným indexom [ʲ] za príslušným symbolom, napr. [tʲ]. Apostrof sa používa ešte v ďalších iných jazykoch ako vo francúzštine, latinčine alebo najmä angličtine, kde sa používa aj na označenie vlastníctva (napr. Peter’s dog – Petrov pes); pri transliterácii; tvorby plurálu; vynechania znakov; alebo pri niektorých neanglických výrazoch. Hojne sa používa aj v typografii kde môže mať funkciu aj jednoduchých [[úvodzovky|úvodzoviek]]. V niektorých krajinách sa apostrof používa ako oddeľovač tisícov pri zápise [[číslo (matematika)|čísel]] (napr. ''1'829'354''; ekvivalentný slovenský zápis s oddelenými rádmi je: ''1 829 354'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Number formatting | url = https://data.europa.eu/apps/data-visualisation-guide/number-formatting | vydavateľ = data.europa.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-05 | jazyk = }}</ref> V niektorých [[programovací jazyk|programovacích jazykoch]], napr. v [[C++]] od verzie C++14, alebo v jazyku [[Rebol]], slúži apostrof na vizuálne oddeľenie ľubovoľných skupín cifier pri zápise čísel. Zápisy ''12'345'' alebo ''1'23'45'' sú teda ekvivalentné zápisu ''12345'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Integer literal | url = https://en.cppreference.com/w/cpp/language/integer_literal.html#Single_quote | vydavateľ = en.cppreference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-05 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = REBOL/Core Users Guide : Appendix 1 - Values : 1. Number Values | url = http://rebol.com/docs/core23/rebolcore-16.html#section-1 | vydavateľ = rebol.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-05 | jazyk = }}</ref> Apostrof má v systéme [[Unicode]] kód <code>U+2019 RIGHT SINGLE QUOTATION MARK</code>. == Podobné znamienka == * [[']] (<code>U+0027 APOSTROPHE</code>) je [[typografia|typograficky]] nesprávne zvislé znamienko, ktoré je pozostatkom z kódu [[ASCII]], je možné vložiť ho priamo z klávesnice počítača ako náhradné znamienko * [[′]] (<code>U+2032 PRIME</code>) sa používa na označenie časových alebo oblúkových [[minúta|minút]] * [[´]] (<code>U+00B4 ACUTE ACCENT</code>) sa používa ako [[dĺžeň]] === Iné podobné znamienka === {| class="wikitable" |- || ʼ || U+02BC || MODIFIER LETTER APOSTROPHE |- || ΄ || U+0384 || GREEK TONOS |- || ‘ || U+2018 || LEFT SINGLE QUOTATION MARK |- || ’ || U+2019 || RIGHT SINGLE QUOTATION MARK |- || ‛ || U+201B || SINGLE HIGH-REVERSED-9 QUOTATION MARK |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Jazyk|Jazykový}} * ''[[Pravidlá slovenského pravopisu]]'', [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 2000 {{Interpunkčné znamienka}} [[Kategória:Interpunkcia]] qr67taw06w33x1rjnu3y1f9g7eo686y 0 190744 8368221 8344363 2026-09-11T12:15:54Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8368221 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|technicky nedotiahnutý preklad, chýbajúce citácie, wikilinky}} '''Udržateľnosť''' je v globálnom verejnom diskurze široký [[:en:Public_sphere|politický koncept]] a často sa chápe v zmysle troch "dimenzií" alebo "pilierov": environmentálneho, ekonomického a sociálneho ^[1].Pôvodný sémantický význam slov "udržateľnosť" ([[podstatné meno]]) a "udržiavať" (prechodné sloveso) sa vzťahuje na schopnosť pokračovať počas dlhého časového obdobia. Úzko súvisiacim a prekrývajúcim sa pojmom je pojem "[[trvalo udržateľný rozvoj]]". [[UNESCO]] sformulovalo toto rozlíšenie: "Udržateľnosť sa často chápe ako dlhodobý cieľ (t. j. udržateľnejší svet), zatiaľ čo udržateľný rozvoj sa vzťahuje na mnohé procesy a cesty na jeho dosiahnutie."^[2] Podľa "Brundtlandovej správy" [[Naša spoločná budúcnosť]] (1987) je udržateľný rozvoj definovaný ako rozvoj, ktorý "uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby"^[3][4]. Pojmy "udržateľnosť" a "udržateľný rozvoj" sú v publikáciách a na internete čoraz populárnejšie, avšak otázky, ktoré treba zvážiť, sú zložité ^[5]. diskusia o environmentálnom rozmere udržateľnosti sa často sústreďuje na prevládajúce otázky. Napríklad od začiatku roku 2000 sú dominantnými problémami [[Zmeny klímy|zmena klímy]], [[:en:Biodiversity_loss|strata biodiverzity]], [[:en:Environmental_degradation|degradácia životného prostredia]], biogeochemické toky dusíka a fosforu a [[Znečistenie životného prostredia|znečistenie]], najmä [[Plastové znečistenie|znečistenie plastmi]] ^{[6]: 21}  Udržateľnosť bola tiež opísaná ako "vyčerpaný plán" vzhľadom na názor, že naše konzumné spoločnosti sú sociálne a ekologicky sebadeštruktívne ^[7]. smerovanie k udržateľnosti môže zahŕňať sociálne výzvy, ako napríklad individuálny [[životný štýl]] a etický konzum. [[Prístupy udržateľného života]] môžu znížiť vplyv na [[životné prostredie]] zmenou zastavaného prostredia s cieľom vytvoriť [[udržateľnejšie mestá]]. To by zahŕňalo udržateľnú dopravu a [[bývanie s nulovými emisiami]], ako aj udržateľnú architektúru a [[riadenie cirkulárneho toku využívania pôdy.]] == Definície a bežné použitie == === Predchádzajúce použitie termínu === Pôvodne "udržateľnosť" znamenala len také využívanie prírodných, obnoviteľných zdrojov, aby sa ľudia mohli aj naďalej spoliehať na ich výnosy v dlhodobom horizonte.^[8][9] Koncept udržateľnosti, alebo nemecky Nachhaltigkeit, možno vystopovať až k [[Hansovi Carlovi von Carlowitzovi]] (1645-1714) a bol aplikovaný na [[lesné hospodárstvo]].^[10] Samotná myšlienka však siaha do dávnych čias, keďže spoločenstvá sa vždy obávali o schopnosť svojho prostredia ich dlhodobo udržať. Mnohé staroveké kultúry mali tradície obmedzujúce využívanie prírodných zdrojov, napr. [[Maoriovia]] na [[Nový Zéland|Novom Zélande]],[11] indiáni na pobreží Britskej Kolumbie a národy Indonézie, Oceánie, Indie a Mali. ^[12] Pastorálna konštitúcia [[Gaudium et Spes|Gaudium et spes]], vydaná na konci [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] v roku 1965, obsahuje vôbec prvú zmienku o koncepte udržateľnosti ^[13]. Pojem udržateľnosť je odvodený z [[Latinčina|latinského]] sustinere (tenere - držať; sub - pod). Sustain môže znamenať "udržiavať", "podporovať", "udržiavať" alebo "vydržať"^[14][15]. === Moderné používanie ako politický koncept === Moderné používanie pojmu "udržateľnosť" sa začalo v roku 1983 na zasadnutí Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj, známej aj ako [[Brundtlandovej komisia]]. V správe komisie z roku 1987 s názvom [[Naša spoločná budúcnosť]] (známej aj ako Brundtlandovej správa) sa [[trvalo udržateľný rozvoj]] definuje ako rozvoj, ktorý "uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby". ^[3][4] V správe sa uvádza, že životné prostredie a rozvoj sú pri snahe o udržateľnosť neoddeliteľné. Ďalej, trvalo udržateľný rozvoj je globálna koncepcia, ktorá spája environmentálne a sociálne otázky a je rovnako dôležitá pre [[Rozvojová krajina|rozvojové]] aj [[priemyselné krajiny]].<blockquote>"Životné prostredie" je miesto, kde všetci žijeme; a "rozvoj" je to, čo všetci robíme v snahe zlepšiť náš údel v tomto príbytku. Tieto dve veci sú neoddeliteľné." ^{[3]: Predslov} [...] Prišli sme k poznaniu, že je potrebná nová cesta rozvoja, ktorá by udržala ľudský pokrok nielen v niekoľkých častiach na niekoľko rokov, ale pre celú planétu až do ďalekej budúcnosti. Tak sa "trvalo udržateľný rozvoj" stáva cieľom nielen pre "rozvojové", ale aj pre priemyselné krajiny." ^{[3]: I.1.10} </blockquote> === Vzťah ku koncepcii trvalo udržateľného rozvoja === Pojmy "udržateľnosť" a "udržateľný rozvoj" spolu úzko súvisia a prekrývajú sa. Oba sú napríklad v súčasnosti neodmysliteľne spojené s koncepciou "troch rozmerov udržateľnosti" ^{[16] [1]. [1]} Jeden z rozdielov, ktorý by sa dal urobiť, je, že udržateľnosť je všeobecný pojem, zatiaľ čo udržateľný rozvoj je politika. Udržateľný rozvoj bol prvýkrát inštitucionalizovaný "procesom z Ria", ktorý sa začal na [[Summite Zeme v Riu v roku 1992]]. V roku 2000 potom [[ciele trvalo udržateľného rozvoja]] plne obsiahli trvalo udržateľný rozvoj^[1], ktorý UNESCO formulovalo nasledovne: "Udržateľnosť sa často považuje za dlhodobý cieľ (t. j. udržateľnejší svet), zatiaľ čo udržateľný rozvoj sa vzťahuje na mnohé procesy a cesty na jeho dosiahnutie"^[2]. == Rozmery udržateľnosti == === Vývoj koncepcie troch rozmerov (alebo pilierov) === Zvyčajne sa rozlišujú tri rôzne rozmery (nazývané aj "piliere" alebo "aspekty") udržateľnosti: environmentálny, sociálny a ekonomický. Väčšina koncepcií udržateľnosti má toto chápanie spoločné, aj keď sa môžu v detailoch líšiť. V literatúre sa pre túto koncepciu používa niekoľko termínov: autori hovoria o troch vzájomne prepojených pilieroch, dimenziách, komponentoch, nohách stoličky, aspektoch, perspektívach, faktoroch alebo cieľoch. ^[1] Používajú sa zameniteľne. ^[1] Napríklad v záverečnom dokumente svetového summitu z roku 2005 sa používa termín "aspekty". ^[18] Napriek tomu sa samotné rozlišovanie len zriedka spochybňuje. Vznik paradigmy troch pilierov nemá dostatočný teoretický základ ani teoreticky presný opis: Vznikala postupne bez jediného východiska^[1][19]. Brundtlandovej správa z roku 1987 zdôraznila, že životné prostredie a rozvoj by sa mali považovať za neoddeliteľné. Okrem toho [[Agenda 21]] z roku 1992 výslovne hovorí o "ekonomickom, sociálnom a environmentálnom rozmere" takto:^{[20]: 8.6} <blockquote>"Krajiny by mohli vytvoriť systémy monitorovania a hodnotenia pokroku pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja prijatím ukazovateľov, ktoré merajú zmeny v ekonomických, sociálnych a environmentálnych rozmeroch."</blockquote>"[[Agenda 2030]]" koncipovala [[17 cieľov udržateľného rozvoja]] (SDG) s ich 169 úlohami ako vyváženie "troch rozmerov udržateľného rozvoja, ekonomického, sociálneho a environmentálneho"^[21]. Tieto tri rozmery sa niekedy označujú aj ako "ľudia, planéta a prosperita", ako sa uvádza v preambule Agendy 2030, pričom sa v preambule pridáva mier a partnerstvo ^{[21]: 2}  === Environmentálny rozmer === Rastúce znečistenie životného prostredia v 60. a 70. rokoch 20. storočia viedlo k rastúcemu záujmu o životné prostredie, napr. kniha [[Rachel Carsonovej]] [[Tichá jar]] v roku 1962,^[22] založenie [[Rímsky klub|Rímskeho klubu]] v roku 1968, založenie organizácie Greenpeace v roku 1971 a poskytlo základ pre to, čo sa neskôr začalo diskutovať ako [[trvalo udržateľný rozvoj]]. Ten bol zhrnutý nasledovne: "Záujem o blaho samotnej Zeme sa objavil v 70. rokoch 20. storočia, spočiatku sa zameriaval na prírodné zdroje a životné prostredie človeka a neskôr sa rozšíril na komplexné systémy, ktoré podporujú život na Zemi."^{[6]: 31}  Hoci [[znečistenie životného prostredia]] nie je novým fenoménom, po väčšinu histórie ľudstva zostávalo na miestnej alebo regionálnej úrovni. To sa zmenilo v 20. storočí, keď sa zvýšilo povedomie o globálnom charaktere environmentálnych problémov."^{[6]: 5} O škodlivých účinkoch a globálnom rozšírení pesticídov, ako je DDT, sa hovorilo už v 60. rokoch 20. storočia."^[22] V 70. rokoch 20. storočia sa zistilo, že chlórfluórované uhľovodíky (CFC) poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme, čo viedlo k ich faktickému zákazu [[Montreálsky protokol|Montrealským protokolom]] v roku 1987. ^{[16]: 146} O vplyve skleníkových plynov na globálnu klímu hovoril už [[Svante August Arrhenius|Arrhenius]] na začiatku 20. storočia.^[23] Klimatické zmeny sa však stali horúcou témou akademického a politického diskurzu až po založení [[IPCC]] v roku 1988 a [[FCCC OSN]] v roku 1992. V roku 1972 OSN zorganizovala svoju prvú konferenciu o environmentálnych otázkach, [[Konferenciu OSN o životnom prostredí človeka]]. Konferencia vyhlásila, že "ochrana a zlepšovanie životného prostredia človeka je hlavnou otázkou, ktorá ovplyvňuje blahobyt ľudí a hospodársky rozvoj na celom svete" ^{[24]: kapitola I, I.2, s. 3.} Dôležitosť environmentálneho rozmeru je zrejmá z rôznych funkcií, ktoré ekosféra poskytuje: "prírodné zdroje Zeme vrátane vzduchu, vody, pôdy, flóry a fauny a ... prírodných ekosystémov", ktoré "treba chrániť v prospech súčasných a budúcich generácií" [24]: s. 4. .", zásada 2 Okrem toho sa v správe uvádza, že "je potrebné zachovať schopnosť Zeme produkovať obnoviteľné zdroje, chrániť dedičstvo voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zastaviť vypúšťanie toxických látok, zabrániť znečisťovaniu atď." ^[24]: s. 4., zásada 3  Diskusia o environmentálnom rozmere udržateľnosti sa na verejnosti často sústreďuje na prevládajúce otázky. Približne od roku 2000 sú v tomto ohľade najdominantnejšími problémami [[Klimatické zmeny|zmena klímy]], strata [[Biodiverzita|biodiverzity]], biogeochemické toky dusíka a fosforu a znečistenie, najmä [[Plastové znečistenie|znečistenie plastmi]]. Verejnosť znepokojuje vplyv človeka na atmosféru, pôdu a vodné zdroje, bioakumulácia toxických látok, úbytok druhov a degradácia ekosystémov ^{[6]: 21}  Celkový vplyv ľudskej činnosti nielen na biosféru, ale dokonca aj na geologickú formáciu Zeme viedol Paula Crutzena k tomu, aby o súčasnej geologickej epoche hovoril ako o [[Antropocén|antropocéne]]. Existujú dva hlavné spôsoby znižovania negatívneho vplyvu človeka a posilňovania ekosystémových služieb a prvým z nich je [[environmentálny manažment]]. Tento priamy prístup je založený najmä na informáciách získaných z [[Vedy o Zemi|vied o Zemi]], environmentalistiky a ochranárskej biológie. Tento manažment je však na konci dlhého radu nepriamych príčinných faktorov, ktoré sú iniciované ľudskou spotrebou, takže druhým prístupom je riadenie dopytu po využívaní ľudských zdrojov. === Meranie vplyvu človeka na životné prostredie === Boli navrhnuté rôzne spôsoby merania vplyvu človeka, napr. [[ekologická stopa]], [[ekologický dlh]], únosná kapacita, udržateľný výnos, I = PAT. Vplyv ľudskej činnosti na globálne ekosystémy môže dosiahnuť kritické body, za ktorými sa spustí nezvratný škodlivý vývoj. To je myšlienka, ktorá stojí za konceptom [[planetárnych hraníc]]. Preto je dôležité zabrániť prekročeniu planetárnych hraníc a posilniť ekologickú odolnosť - schopnosť ekosystému absorbovať narušenie a stále si zachovať svoju základnú štruktúru a životaschopnosť. V roku 2009 skupina vedcov pod vedením Johana Rockströma zo Štokholmského centra odolnosti opísala deväť planetárnych hraníc. Prekročenie čo i len jednej z nich môže byť pre udržateľnosť nebezpečné. Týmito hranicami sú zmena klímy, strata biodiverzity (v roku 2015 zmenené na "zmena integrity biosféry"), biogeochemické (dusík a fosfor), okysľovanie oceánov, využívanie pôdy, [[sladká voda]], úbytok ozónu, [[atmosférické aerosóly]], [[chemické znečistenie]] (v roku 2015 zmenené na "zavedenie nových entít")^[25][26]. Podobne v roku 2005 bolo opísaných dvanásť hlavných problémov, ktoré môžu byť nebezpečné pre udržateľnosť životného prostredia: [[Odlesňovanie]] a ničenie biotopov, problémy s pôdou ([[erózia]], zasolenie a strata úrodnosti pôdy), problémy s vodným hospodárstvom, nadmerný lov, nadmerný [[rybolov]], vplyv introdukovaných druhov na pôvodné druhy, [[preľudnenie]], zvýšený vplyv ľudí na obyvateľa, [[Zmeny klímy|zmena klímy]], hromadenie toxínov v životnom prostredí, nedostatok energie, plné využitie fotosyntetickej kapacity Zeme človekom^[27]. V roku 1990 boli opísané tri všeobecné kritériá ekologickej udržateľnosti: obnoviteľné zdroje by mali poskytovať udržateľný výnos (miera zberu by nemala prekročiť mieru regenerácie); pre neobnoviteľné zdroje by mal existovať ekvivalentný vývoj [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľných]] náhrad; tvorba odpadu by nemala prekročiť asimilačnú kapacitu prostredia ^[28]. Zdravé ekosystémy poskytujú ľuďom a iným organizmom životne dôležité tovary a služby. Miléniové hodnotenie ekosystémov z roku 2005 meralo 24 ekosystémových služieb a dospelo k záveru, že len štyri z nich zaznamenali za posledných 50 rokov zlepšenie, 15 vážne klesá a päť je v neistom stave ^{[29]: 6-19}.  === Ekonomický rozmer === Ekonomický rozmer [[Udržateľnosť|udržateľnosti]] úzko súvisí s kontroverzným charakterom samotného konceptu udržateľnosti.^[1] Ak sa pojem "rozvoj" v udržateľnom rozvoji chápe v ekonomickom zmysle ("ekonomický rozvoj") alebo sa dokonca stotožňuje s ekonomickým rastom, pojem udržateľný rozvoj sa môže stať spôsobom, ako vybieliť ekologicky deštruktívny [[ekonomický systém]]^[30][31][32], a to z dôvodu vnútorných rozporov medzi "blahobytom pre všetkých" a [[Ochrana životného prostredia|ochranou životného prostredia]]^[33]. Na druhej strane, najmä najmenej rozvinuté krajiny budú potrebovať značný hospodársky rozvoj, ako to vyžaduje cieľ 1 cieľa 8 trvalo udržateľného rozvoja, keďže hospodársky rast bol často hnacou silou spoločenského pokroku a blahobytu (cieľ 8.1: "Bez ohľadu na prípadné rozdiely v chápaní pojmu udržateľnosť je zrejmé, že ľudstvo bude musieť vyriešiť otázku, ako možno dosiahnuť spoločenský pokrok (potenciálne prostredníctvom hospodárskeho rozvoja) bez dodatočného zaťaženia životného prostredia. V súlade s tým UNEP v roku 2011 uviedol, že pre spoločnosť je veľkou výzvou "rozšíriť hospodárske aktivity" a zároveň znížiť využívanie [[Prírodné zdroje|prírodných zdrojov]] a vplyv týchto hospodárskych aktivít na životné prostredie ^{[35]: 8}  S cieľom vyriešiť túto dilemu prichádza do úvahy koncepcia ekologicko-ekonomického oddelenia. Znamená to, že "sa používa menej zdrojov na jednotku hospodárskeho výstupu a znižuje sa vplyv akýchkoľvek používaných zdrojov alebo vykonávaných hospodárskych činností na životné prostredie" ^{[35]: 8}. [[Environmentálny tlak]] sa často meria pomocou emisií znečisťujúcich látok a v súlade s tým sa decoupling často meria pomocou emisnej náročnosti hospodárskeho výstupu. ^[35] Príklady absolútneho dlhodobého oddelenia sú zriedkavé, ale nedávno niektoré priemyselné krajiny oddelili rast HDP od výroby a v menšej miere aj od emisií CO² založených na spotrebe ^[36], ale ani v tomto prípade samotné oddelenie nestačí, ale musí byť doplnené "stratégiami zameranými na dostatočnosť a prísnym presadzovaním absolútnych cieľov zníženia" ^{[37] : 1}.  Oddelenie hospodárskeho rastu od zhoršovania životného prostredia je obzvlášť zložité, pretože environmentálne a sociálne náklady vo všeobecnosti nenesie subjekt, ktorý ich spôsobuje, a preto nie sú vyjadrené v trhovej cene ^[38]. v ekonómii sa to nazýva externalita, v tomto prípade negatívna externalita. ^[39] Je potrebné ich riešiť zásahom štátu: buď zdanením činnosti (znečisťovateľ platí), dotovaním činností, ktoré majú pozitívny environmentálny alebo sociálny účinok (odmeňovanie správcovstva), alebo zákazom činnosti (napríklad zákonné obmedzenia znečisťovania). 38 Tento prístup zdôrazňuje nasledujúci citát z populárnej učebnice environmentálnej ekonómie: "Nikto, kto seriózne študoval túto problematiku, neverí, že vzťah hospodárstva k prírodnému prostrediu možno úplne ponechať na trhové sily."^{[40]: 15}  === Environmentálna ekonómia === V environmentálnej ekonómii sa uplatňujú rôzne metódy výpočtu primeranej ceny verejných prírodných statkov. Napríklad poškodenie ekosystémov a strata biodiverzity má obrovské ekonomické dôsledky, ako sa vypočítalo v projekte "Ekonomika ekosystémov a biodiverzity" (EEB) v rokoch 2007 až 2011^[41]. Ekonomika udržateľnosti znamená dlhodobý pohľad na blahobyt ľudí. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zohľadniť sociálnu diskontnú sadzbu, t. j. sadzbu, ktorou by sa mali diskontovať budúce náklady a výnosy pri rozhodovaní o budúcnosti. Čím viac sa človek stará o budúce generácie, tým nižšia by mala byť sociálna diskontná sadzba.^[42] Inou metódou je kvantifikácia služieb, ktoré ekosystémy poskytujú ľudstvu, a ich ekonomické ocenenie, aby sa mohli posúdiť škody na životnom prostredí v porovnaní s predpokladanými krátkodobými prínosmi pre blahobyt. Napríklad podľa Svetového ekonomického fóra je polovica svetového HDP silne alebo stredne závislá od prírody. Okrem toho na každý dolár vynaložený na obnovu prírody pripadá zisk najmenej 9 dolárov^[43]. UNEP a UNDP spustili v roku 2005 Iniciatívu chudoba - životné prostredie, ktorej cieľom je trojitá vízia "nulová extrémna chudoba, nulové čisté emisie skleníkových plynov, nulová čistá strata prírodných aktív", ktorá sa navrhuje ako usmernenie štrukturálnej reformy, ktorá umožní chudobným skupinám a krajinám dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja vo veľkom rozsahu^{[44][45]: 11} Takéto iniciatívy možno považovať za opatrenie na zmiernenie kompromisu medzi vysokou ekologickou stopou a vysokým stavom hospodárskeho rozvoja^{[16]: 82.}  V posledných rokoch vyvinula britská ekonómka Kate Raworthová koncepciu "doughnut economics", ktorej cieľom je integrovať sociálnu a environmentálnu udržateľnosť do ekonomického myslenia. Sociálny rozmer je tu zobrazený ako minimálny štandard, o ktorý by sa mala spoločnosť usilovať, zatiaľ čo vonkajší limit je daný únosnosťou planéty ^[46]. === Sociálny rozmer === Sociálny rozmer udržateľnosti je najmenej definovaným a najmenej pochopeným rozmerom (nazývaným aj "pilierom" alebo "aspektom") z troch rozmerov, ktoré sa bežne používajú na charakterizovanie udržateľnosti[47]. Jeho význam a aplikácia stále vedú k nejasnostiam.[47] Celkom všeobecná definícia znie "zachovanie alebo zlepšenie blahobytu ľudí v tejto a budúcich generáciách"[48]: 224-225. Iní poukázali na to, že "stále chýba spoločná dohoda o definícii a operacionalizácii tohto konceptu" ^[49]. Podľa Brundtlandovej správy "chudoba je hlavnou príčinou a zároveň dôsledkom globálnych environmentálnych problémov. Je preto zbytočné pokúšať sa riešiť environmentálne problémy bez širšej perspektívy, ktorá by zahŕňala faktory, ktoré sú základom svetovej chudoby a medzinárodnej nerovnosti"[3]: Časť I.1.8 Správa požaduje novú cestu rozvoja pre trvalý ľudský pokrok a zdôrazňuje, že je to cieľ pre rozvojové aj priemyselné krajiny[3]: Napriek tomuto zakotveniu sociálneho rozmeru (udržateľnosti) v Brundtlandovej správe sa "sociálna udržateľnosť" môže riešiť rôznymi spôsobmi. Niektorí vedci kladú sociálne otázky do samého centra diskusií o udržateľnosti ^[50]. Niektorí vedci naznačujú, že všetky oblasti udržateľnosti sú sociálne: vrátane ekologickej, ekonomickej, politickej a kultúrnej udržateľnosti. Všetky tieto oblasti sociálnej udržateľnosti závisia od vzťahu medzi sociálnym a prírodným, pričom "ekologická oblasť" je definovaná ako zakotvenosť človeka v životnom prostredí. V týchto termínoch sociálna udržateľnosť zahŕňa všetky ľudské činnosti ^[51] a netýka sa len cieleného prieniku ekonomiky, životného prostredia a spoločnosti ^[52]. Medzi širšie stratégie pre udržateľnejšie sociálne systémy patria: zlepšenie vzdelávania a politické posilnenie postavenia žien, najmä v rozvojových krajinách; väčší ohľad na sociálnu spravodlivosť, najmä rovnosť medzi bohatými a chudobnými v rámci krajín aj medzi nimi; a azda predovšetkým medzigeneračná spravodlivosť[53]. Podľa Rady sociálnych služieb Západnej Austrálie (WACOSS): "Sociálna udržateľnosť nastáva vtedy, keď formálne a neformálne procesy; systémy; štruktúry; a vzťahy aktívne podporujú schopnosť súčasných a budúcich generácií vytvárať zdravé a životaschopné komunity. Sociálne udržateľné komunity sú spravodlivé, rozmanité, prepojené a demokratické a poskytujú dobrú kvalitu života."^[54][55] === Vzťah medzi tromi rozmermi === ''Ďalšie informácie: Slabá a silná udržateľnosť'' Dlho sa diskutovalo o tom, aký by mal byť vzťah medzi týmito tromi rozmermi: Zástancovia koncepcie "slabej" udržateľnosti predpokladajú, že "prírodný kapitál" (alebo environmentálne zdroje) možno nahradiť alebo nahradiť "kapitálom vytvoreným človekom"^[56]. Týka sa to napríklad zachytávania emisií zo spaľovania fosílnych palív, recyklácie nerastných surovín, obnovy lesov a filtrácie znečisteného ovzdušia. ^[57] Koncepcia "silnej udržateľnosti" na druhej strane uvádza, že príroda (alebo "prírodný kapitál") poskytuje niektoré funkcie, ktoré nie je možné nahradiť technológiou alebo "kapitálom vytvoreným človekom". ^[58] Silná udržateľnosť sa vzťahuje na zdroje, ktoré sa po strate nedajú obnoviť alebo napraviť v primeranom časovom horizonte, ako napríklad biodiverzita alebo strata určitých druhov, opeľovanie, úrodná pôda, asimilačná schopnosť, čistý vzduch, čistá voda, regulácia klímy. Koncepcia planetárnych hraníc, ktorá bola prvýkrát navrhnutá v roku 2009, však určuje limity a zdôrazňuje, že existujú absolútne hranice únosnosti planéty, ktoré sa nesmú prekročiť, aby sa zabránilo nezvratnému škodlivému vývoju systému Zeme ^[25]. Aj pokiaľ ide o ekonomický rozmer udržateľnosti, možno ho chápať tak, že sa rozlišuje medzi slabou a silnou udržateľnosťou^[59]. v prvom prípade sa strata prírodných zdrojov kompenzuje nárastom ľudského kapitálu. Silná udržateľnosť sa uplatňuje tam, kde sa ľudský a prírodný kapitál dopĺňajú, ale nie sú zameniteľné. Tak sa problém odlesňovania v Anglicku v dôsledku dopytu po dreve pri stavbe lodí a po drevenom uhlí pri výrobe železa vyriešil, keď sa lode začali stavať z ocele a koks nahradil drevené uhlie pri výrobe železa - čo je príklad slabej udržateľnosti. Predchádzanie strate biodiverzity, ktorá predstavuje existenčnú hrozbu, je príkladom silného typu. To, čo je slabý a čo silný typ, závisí čiastočne od technológie a čiastočne od vlastného presvedčenia ^[59]. === Kritika === Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja bola kritizovaná z rôznych hľadísk. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za paradoxnú a rozvoj považujú za prirodzene neudržateľný, iní sú triezvi z nedostatočného pokroku, ktorý sa doteraz dosiaho^{l[60][61][62]}. Podľa Dennisa Meadowsa, jedného z autorov prvej správy Rímskemu klubu s názvom "Hranice rastu", mnohí ľudia klamú sami seba tým, že používajú Brundtlandovej definíciu udržateľnosti ^[30], pretože potreby súčasnej generácie v skutočnosti nie sú uspokojené už dnes a ekonomické aktivity na uspokojenie súčasných potrieb podstatne zmenšia možnosti budúcich generácií^[63][16]: 27 Udržateľnosť bola tiež opísaná ako "vyčerpaný plán" vzhľadom na to, že naše konzumné spoločnosti sú sociálne a ekologicky sebazničujúce ^[64]. Niektorí vedci dokonca vyhlásili koniec konceptu udržateľnosti v dôsledku reality antropocénu: Tieto skutočnosti zahŕňajú "bezprecedentnú a nezvratnú mieru straty biodiverzity spôsobenej človekom, exponenciálny nárast spotreby zdrojov na obyvateľa a globálnu zmenu klímy"^[65]. Proces z Ria bol obrovským skokom vpred: svet sa po prvýkrát dohodol na programe udržateľnosti. Globálnu zhodu však uľahčilo zanedbanie konkrétnych cieľov a operačných detailov." [16]: 136 Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) majú teraz konkrétne úlohy (na rozdiel od výsledkov procesu z Ria), ale žiadne metódy sankcií [16]: 137  == Variácie == === Ďalšie rozmery === Niektorí odborníci na udržateľnosť a odborníci z praxe navrhli ďalšie rozmery udržateľnosti. Bežným je kultúra, čo vedie k štvornásobnému výsledku ^[67].^[68] Existuje aj názor, ktorý za ďalšie dva piliere udržateľnosti považuje využívanie zdrojov a finančnú udržateľnosť^{[69] .[70]} Napríklad pri infraštruktúrnych projektoch sa treba pýtať, či existuje dostatočná finančná kapacita na údržbu ^[71]. Iný model naznačuje snahu ľudí dosiahnuť všetky svoje potreby a ašpirácie prostredníctvom siedmich modalít: ekonomika, komunita, profesijné skupiny, vláda, životné prostredie, kultúra a fyziológia[69]. Od globálneho až po individuálne ľudské meradlo možno každú zo siedmich modalít vnímať na siedmich hierarchických úrovniach. Udržateľnosť ľudstva možno dosiahnuť dosiahnutím udržateľnosti na všetkých úrovniach siedmich modalít. === Kultúrny rozmer ako štvrtý rozmer === ''Ďalšie informácie: Kultúrna udržateľnosť'' Niektorí výskumníci a inštitúcie, ktorí kladú iný dôraz, poukazujú na to, že k rozmerom trvalo udržateľného rozvoja by sa mal pridať štvrtý rozmer, pretože sa zdá, že trojitý základný rozmer - hospodársky, environmentálny a sociálny - nestačí na to, aby odrážal komplexnosť súčasnej spoločnosti. Príkladom tohto štvorrozmerného pohľadu je prístup Kruhy udržateľnosti, ktorý zahŕňa aj kultúrnu udržateľnosť ^[70]. v tejto súvislosti Agenda 21 pre kultúru a Spojené mestá a miestne samosprávy (UCLG) zverejnili politické vyhlásenie "Kultúra: Štvrtý pilier trvalo udržateľného rozvoja" na svetovom kongrese UCLG v roku 2010. V tomto dokumente sa presadzuje nová perspektíva a poukazuje sa na vzťah medzi kultúrou a trvalo udržateľným rozvojom prostredníctvom vypracovania pevnej kultúrnej politiky a presadzovania kultúrneho rozmeru vo všetkých verejných politikách. Prístup Kruhov udržateľnosti rozlišuje štyri oblasti: ekonomickú, ekologickú, politickú a kultúrnu udržateľnosť ^[71][72][73], čo je v súlade s Agendou 21 Organizácie Spojených národov, UNESCO, a najmä s Agendou 21 pre kultúru, ktorá uvádza kultúru ako štvrtú oblasť udržateľného rozvoja ^[67]. tento model v súčasnosti využívajú organizácie ako Program miest OSN ^[74] a Metropolis ^[75]. V prípade Metropolis tento prístup neznamená pridanie štvrtej oblasti kultúry k dominantnému údaju o trojitej línii - ekonomike, životnom prostredí a sociálnej oblasti. Skôr ide o to, že všetky štyri oblasti - hospodárstvo, ekológiu, politiku a kultúru - považuje za sociálne (vrátane hospodárstva) a rozlišuje medzi ekológiou (ako priesečníkom ľudského a prírodného sveta) a životným prostredím ako tým, čo ďaleko presahuje to, čo my ako ľudia vôbec môžeme poznať^[76]. Myšlienku štvrtej oblasti trvalo udržateľného rozvoja podporili aj iné organizácie. Sieť excelentnosti "Udržateľný rozvoj v rozmanitom svete",^[77] ktorú sponzoruje Európska únia, integruje multidisciplinárne kapacity a kultúrnu rozmanitosť interpretuje ako kľúčový prvok novej stratégie udržateľného rozvoja. === Zdravie a pohoda === Svetová zdravotnícka organizácia uznáva, že dosiahnutie udržateľnosti nie je možné bez riešenia zdravotných problémov ^[78]. Opatrenia na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti môžu v mnohých prípadoch zlepšiť aj zdravie^[79]. Na lepšie meranie blahobytu zaviedla nadácia New Economics Foundation's index šťastnej planéty^[80]. Na začiatku 21. storočia viac ako 100 organizácií vytvorilo alianciu Wellbeing Economy Alliance s cieľom vytvoriť hospodárstvo, ktoré zaručí blahobyt a zároveň ozdraví prírodu^[81]. == Meranie == ''Táto časť je výňatkom z merania udržateľnosti.'' Meranie udržateľnosti je kvantitatívnym základom pre informované riadenie udržateľnosti^[82].Metriky používané na meranie udržateľnosti (zahŕňajúce udržateľnosť environmentálnej, sociálnej a ekonomickej oblasti, a to jednotlivo aj v rôznych kombináciách) sa stále vyvíjajú: zahŕňajú ukazovatele, referenčné hodnoty, audity, normy udržateľnosti a certifikačné systémy, ako sú Fairtrade a Organic, indexy a účtovníctvo, ako aj systémy hodnotenia, posudzovania^[83] a iné systémy podávania správ. Uplatňujú sa v širokom rozsahu priestorových a časových mier^[84][85]. Medzi široko používané opatrenia udržateľnosti patrí podávanie správ o udržateľnosti podnikov, účtovníctvo Triple Bottom Line, World Sustainability Society a odhady kvality riadenia udržateľnosti pre jednotlivé krajiny pomocou indexu environmentálnej udržateľnosti a indexu environmentálnej výkonnosti. Alternatívny prístup, ktorý používa program Global Compact Cities Organizácie Spojených národov a ktorý je výslovne kritický voči prístupu trojitého dna, je Circles of Sustainability^[86][87]. == Prekážky == Bariéry pôsobiace proti udržateľnosti môžu mať korene v prírode, v ľudskom stave, v spoločnosti, v inštitúciách alebo v Zeitgeist ^{[16]: 205} Niektoré bariéry sú nevyhnutne spojené s konceptom udržateľnosti kvôli kompromisom, zložitosti a protichodným záujmom. Tieto prekážky sú neodmysliteľnou súčasťou koncepcie udržateľnosti ako takej. Iné bariéry sú koncepcii udržateľnosti vlastné, čo znamená, že by sa v zásade dali prekonať, napr. zavedením cenníka na spotrebu verejných statkov ^{[16]: 35.}  == Cesty k dosiahnutiu väčšej udržateľnosti == ''Hlavný článok: Udržateľný rozvoj § Cesty'' === Váhy === Udržateľnosť sa skúma a riadi v mnohých časových a priestorových mierkach (úrovniach alebo referenčných rámcoch) a v mnohých kontextoch environmentálnych, sociálnych a hospodárskych organizácií. Zameriava sa od celkovej únosnosti (udržateľnosti) planéty Zem až po udržateľnosť hospodárskych odvetví, ekosystémov, krajín, obcí, štvrtí, domácich záhrad, individuálnych životov, jednotlivých tovarov a služieb, povolaní, životných štýlov a vzorcov správania. Udržateľnosť môže zahŕňať celý kompas biologickej a ľudskej činnosti alebo ktorúkoľvek jej časť^[88]. === Zmena bohatstva, populácie a technológie === Jeden z pokusov o matematické vyjadrenie vplyvu človeka bol vyvinutý v 70. rokoch 20. storočia a nazýva sa vzorec I = PAT ^[89]. Táto formulácia sa pokúša vysvetliť ľudskú spotrebu pomocou troch zložiek: počtu obyvateľov, úrovne spotreby (ktorú označuje ako "bohatstvo", hoci použitie je odlišné) a vplyvu na jednotku využitia zdrojov (ktorý sa označuje ako "technológia", pretože tento vplyv závisí od použitej technológie). Rovnica je vyjadrená: I = P × A × T Kde: I = vplyv na životné prostredie, P = populácia, A = bohatstvo, T = technológia^[89]. Stratégie na dosiahnutie udržateľnosti možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch kategórií. Väčšina vlád a medzinárodných organizácií, ktorých cieľom je dosiahnuť udržateľnosť, využíva všetky tri prístupy, hoci sa môžu rozchádzať v názore, ktorý z nich si zaslúži prioritu. '''Hojnosť''': Mnohí sa domnievajú, že udržateľnosť nemožno dosiahnuť bez zníženia spotreby. Táto teória je najvýraznejšie zastúpená v myšlienke ustáleného stavu ekonomiky, čo znamená ekonomiku bez rastu. Medzi metódy v tejto kategórii patrí okrem iného postupné vyradenie ľahkých plastových tašiek, podpora cyklistiky a zvyšovanie energetickej účinnosti. Napríklad podľa správy "Plasty a klíma" môžu emisie skleníkových plynov z výroby plastov do roku 2050 predstavovať až 15 % zostávajúceho uhlíkového rozpočtu Zeme a do roku 2100 viac ako 50 %, ak nepočítame vplyv na fytoplanktón ^[90][91]. V správe sa uvádza, že pre riešenie tohto problému bude nevyhnutné znížiť spotrebu ^[92]. V roku 2020 vedecký výskum, ktorý zverejnilo Svetové ekonomické fórum, určil, že najväčšou hrozbou pre udržateľnosť je bohatstvo ^[93]. '''Obyvateľstvo''': Iní si myslia, že najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie udržateľnosti je kontrola populácie, napríklad zlepšením prístupu ku kontrole pôrodnosti a vzdelaniu (najmä vzdelaniu dievčat)^[94]. Je známe, že miera pôrodnosti klesá s rastúcou prosperitou a od roku 1980 celosvetovo klesá^{[ 95]}. '''Technológie''': Ďalší zastávajú názor, že najsľubnejšou cestou k udržateľnosti sú nové technológie. Túto teóriu možno považovať za formu technologického optimizmu. Jednou z populárnych taktík v tejto kategórii je prechod na obnoviteľné zdroje energie.^[95][96] Ďalšie metódy na dosiahnutie udržateľnosti, ktoré sa spájajú s touto teóriou, sú klimatické inžinierstvo (geo - inžinierstvo), genetické inžinierstvo (GMO, geneticky modifikovaný organizmus), oddelenie. == Odpovede rôznych zainteresovaných strán == === Podniky === Tri dimenzie udržateľnosti slúžia ako spoločný základ pre mnohé normy udržateľnosti a certifikačné systémy, najmä v potravinárskom priemysle.Medzi normy, ktoré sa dnes výslovne odvolávajú na trojitý základ, patria Rainforest Alliance, Fairtrade, UTZ Certified a GLOBALG.A.P.^[99][100] Normy udržateľnosti sa používajú v globálnych dodávateľských reťazcoch v rôznych sektoroch a odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, ťažba, lesníctvo a rybolov. Na základe noriem ITC sa najčastejšie vzťahujú na poľnohospodárske výrobky, po ktorých nasledujú spracované potraviny ^[101][102]. Udržateľné podnikateľské postupy integrujú ekologické záujmy so sociálnymi a ekonomickými (t. j. trojitá spodná línia)^[103][104] Myšlienka udržateľnosti ako podnikateľskej príležitosti viedla k vytvoreniu organizácií, ako je Konzorcium pre udržateľnosť Spoločnosti pre organizačné vzdelávanie,^[105] Inštitút pre udržateľné podnikanie ^[106] a Svetová rada pre udržateľný rozvoj ^[107]. Koncept "zakotvenej udržateľnosti" je definovaný ako "začlenenie environmentálnej, zdravotnej a sociálnej hodnoty do hlavného predmetu podnikania bez kompromisu v cene alebo kvalite - inými slovami, bez sociálnej alebo ekologickej prémie." ^[109] Zakotvená udržateľnosť ponúka najmenej sedem rôznych príležitostí na vytváranie hodnoty podniku: lepšie riadenie rizík, vyššiu efektívnosť prostredníctvom zníženia množstva odpadu a využívania zdrojov, lepšiu diferenciáciu výrobkov, vstup na nové trhy, posilnenie značky a reputácie, väčšiu príležitosť ovplyvniť priemyselné normy a väčšiu príležitosť na radikálne inovácie ^[110]. === Certifikáty === [[Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv]] obsahujú rámec pre podávanie správ,^[111] ktorý učí spoločnosti, ako podávať správy o ich interakcii s otázkami ľudských práv. Okrem toho zdroje ako [[Global Reporting Initiative]] a Business and Human Rights Resource Centre poskytujú informácie o zverejňovaní informácií a výkonnosti organizácií v oblasti sociálnej udržateľnosti ^[112]. Na pomoc pri overovaní sociálnej udržateľnosti výrobkov a služieb sú k dispozícii certifikáty medzinárodne uznávaných a akreditovaných organizácií. Príkladom takýchto organizácií a iniciatív je [[Forest Stewardship Council]] (papier a lesné výrobky)^[113] a Kimberly Process (diamanty)^[114]. Uplatňovanie sociálnej udržateľnosti si vyžaduje, aby sa zainteresované strany zaoberali ľudskými a pracovnými právami, prevenciou obchodovania s ľuďmi a inými rizikami v oblasti ľudských práv^[115]. tieto otázky by sa mali zohľadniť pri výrobe a obstarávaní rôznych komodít na celom svete. V mnohých priemyselných odvetviach fungujú organizácie, ktoré pomáhajú overovať sociálnu udržateľnosť výrobkov a služieb: ^[116] Príkladom takýchto organizácií a iniciatív sú Equator Principles (finančný priemysel), Fair Wear Foundation (odevný priemysel) a Electronics Industry Citizenship Coalition. K dispozícii sú aj zdroje na overovanie životného cyklu výrobkov a na úrovni výrobcov alebo predajcov ^[115]. === Investície === Pri spoločensky zodpovednom investovaní (SRI) sa často zohľadňujú rôzne aspekty sociálnej udržateľnosti. Medzi kritériá sociálnej udržateľnosti, ktoré bežne používajú fondy a indexy SRI na hodnotenie verejne obchodovaných spoločností, patria: komunita, rozmanitosť, vzťahy so zamestnancami, ľudské práva, bezpečnosť výrobkov, podávanie správ a štruktúra riadenia^[117][118]. === Vedecká komunita === Existujú najmenej tri hlavné varovné publikácie alebo listy vedeckej komunity o rastúcom ohrození udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o environmentálny rozmer udržateľnosti. V roku 1992 vedci napísali prvé varovanie svetových vedcov ľudstvu, ktoré sa začína: "Ľudia a príroda sú na kolíznom kurze." Podpísalo ho približne 1 700 popredných svetových vedcov vrátane väčšiny laureátov Nobelovej ceny za prírodné vedy. V liste sa spomínajú vážne škody na atmosfére, oceánoch, ekosystémoch, produktivite pôdy a ďalších oblastiach. Varuje ľudstvo, že život na Zemi, ako ho poznáme, sa môže stať nemožným, a ak chce ľudstvo zabrániť škodám, je potrebné prijať niektoré kroky: lepšie využívanie zdrojov, upustenie od fosílnych palív, stabilizácia ľudskej populácie, odstránenie chudoby a ďalšie ^[119]. V roku 2017 vedci napísali druhé varovanie ľudstvu. V tomto varovaní vedci spomínajú niektoré pozitívne trendy, ako napríklad spomalenie odlesňovania, ale napriek tomu tvrdia, že okrem úbytku ozónovej vrstvy sa žiadnemu z problémov uvedených v prvom varovaní nedostalo adekvátnej reakcie. Vedci vyzvali na zníženie spotreby fosílnych palív, mäsa a iných zdrojov a na stabilizáciu populácie. List podpísalo 15 364 vedcov zo 184 krajín, čím sa stal listom s najväčším počtom podpisov vedcov v histórii ^[120]. V novembri 2019 viac ako 11 000 vedcov zo 153 krajín zverejnilo list, v ktorom upozorňujú na vážne ohrozenie udržateľnosti v dôsledku zmeny klímy, ak nedôjde k veľkým zmenám v politike. Vedci vyhlásili "klimatický stav núdze" a vyzvali na zastavenie nadmernej spotreby, odklon od fosílnych palív, menšiu konzumáciu mäsa, stabilizáciu populácie a iné ^[121]. V roku 2021 vydal Program OSN pre životné prostredie správu, v ktorej opisuje tri hlavné environmentálne hrozby pre udržateľnosť: zmenu klímy, stratu biodiverzity a znečistenie. V správe sa uvádza, že od roku 2021 sa ľudstvu nedarí správne riešiť hlavné environmentálne výzvy. Pandémia COVID-19 je tiež spojená s environmentálnymi problémami vrátane zmeny klímy, odlesňovania a obchodu s voľne žijúcimi zvieratami ^[122]. === Náboženské komunity === ''Ďalšie informácie: Náboženstvo a environmentalizmus'' V kontexte kresťanstva pápež František v encyklike Laudato si' vyzval k boju proti klimatickým zmenám a ekologickej degradácii ako celku.^[123][124] Tvrdil, že ľudstvo čelí vážnej ekologickej kríze a obvinil z nej konzumný spôsob života a nezodpovedný rozvoj. Encyklika je adresovaná "každému človeku žijúcemu na tejto planéte"^[125]. Budhizmus obsahuje mnohé zásady spojené s udržateľnosťou."^[126] Dalajláma neustále vyzýva na dôrazné opatrenia v oblasti klímy, zalesňovanie, zachovanie ekosystémov, zníženie spotreby mäsa. Vyhlásil, že ak niekedy vstúpi do nejakej politickej strany, bude to strana zelených, a ak by sa Budha teraz vrátil do nášho sveta: "Budha by bol zelený."^[127][128] Predstavitelia budhizmu vydali osobitné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú všetkých veriacich, aby bojovali proti klimatickým zmenám a ničeniu životného prostredia ako celku ^[129]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Sustainability|1069254555}} [[Kategória:Udržateľnosť| ]] [[Kategória:Environmentalizmus]] bni7kv42lxdbts61175iql43uy7iv4n 0 193390 8368460 7567880 2026-09-12T06:18:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368460 wikitext text/x-wiki [[File:ILS_localizer_illustration.svg|thumb|200px]] '''ILS''' (instrument landing system) je [[pristávací systém]], systém automatického priblíženia lietadla k dráhe. ILS sa delí na viac kategórii CAT I., CAT II., CAT III., pričom pri CAT II. a CAT III. dokáže lietadlo samo pristáť na autopilota, autoland. Stačí ak pilot nastaví frekvenciu ILS, aktivuje Approach autopilota a lietadlo dosadne samo. Pri ILS CAT I. je system autolandu nefunkčný. Vtedy sa pomocou ILS len priblížite k dráhe, pilot deaktivuje autopilota a manuálne dosadne. [[Súbor:Whiteman localizer.jpg|thumbnail|vpravo|400px|Vysielač smerového lúča ILS a svetelný systém ALS na americkej leteckej základne [[Whiteman Air Force Base|Whiteman]]]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=ILS|wikt_štítok=ILS}} == Externé odkazy == * [http://sk-instrument.landingsystem.com/ Webstránka venovaná popisu ILS.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140408225544/http://sk-instrument.landingsystem.com/ |date=2014-04-08 }} * [http://sk-instrument.landingsystem.com/ils-tutorial-animation/ Výuková (tutorial) animácia ILS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140408225947/http://sk-instrument.landingsystem.com/ils-tutorial-animation/ |date=2014-04-08 }} Znázorňuje situácie, ktoré môžu nastať počas priblíženia na pristátie a taktiež spôsob indikácie navigačných signálov na palube lietadla. [[Kategória:Avionika]] bxinc9dubyxt5b7e1q4b9lhwd0ekxve 0 199917 8368402 6004935 2026-09-11T21:13:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368402 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Holzkirch | native_name = | other_name = | category = Obec <!-- *** Image *** --> | image = Holzkirch Kirche 2.jpg | image_caption = Holzkirch | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Holzkirch Wappen.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state_type = [[Krajina (Nemecko)|Spolková krajina]] | state = Bádensko-Württembersko | region_type = Vládny obvod | region = [[Tübingen (vládny obvod)|Tübingen]] | histregion = | district_type = Krajinský okres | district = [[Alb-Donau]] | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 579 | lat_d = 48 | lat_m = 31 | lat_s = 50 | lat_NS = S | long_d = 9 | long_m = 59 | long_s = 43 | long_EW = V | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 8.14 <!-- *** Population *** --> | population = 273 | population_date = 31.12.2006 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = Starosta <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Germany.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = http://www.holzkirch.de/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Holzkirch''' je malá obec v [[krajinský okres|krajinskom okrese]] [[Alb-Donau]] v [[Krajina (Nemecko)|spolkovej krajine]] [[Bádensko-Württembersko]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Obec má 273 [[obyvateľstvo|obyvateľov]] a rozlohu {{km2|8.14|w}}. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci Holzkirch je z roku [[1362]]. == Geografia a poloha == Obec Holzkirch leží na juhu pohoria [[Švábska Jura]] a severne od mesta [[Ulm]]. Holzkirch susedí na severe s obcou [[Weidenstetten]], na východe s obcou [[Neenstetten]], na juhovýchode s obcou [[Bernstadt (okres Alb-Donau)|Bernstadt]], na juhu s obcou [[Breitingen]] a na západe s obcou [[Westerstetten]]. == Stavby == * Ochranná veža St. Barbara Kirche (''Wehrturm der St. Barbara Kirche'') – neskororománska stavba z roku [[1150]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Holzkirch}} == Externé odkazy == * [http://www.holzkirch.de/ Oficiálna stránka obce Holzkirch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131109140407/http://www.holzkirch.de/ |date=2013-11-09 }} {{Mestá a obce v krajinskom okrese Alb-Donau}} [[Kategória:Obce v Bádensku-Württembersku]] 41feb26iinl38z68hreyz9clhuwuocj 0 203188 8368289 7865321 2026-09-11T15:47:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368289 wikitext text/x-wiki '''Haló efekt''' (tiež ''efekt svätožiary'', anglicky ''The Halo Effect'') je [[kognitívne skreslenie]], v ktorom celkový dojem pozorovateľa z osoby, z firmy, zo značky alebo produktu ovplyvňuje pocity a myšlienky pozorovateľa o znakoch alebo vlastnostiach daného subjektu <ref name="study.com">{{cite web | last = Long-Crowell | first = Erin | title = The Halo Effect: Definition, Advantages & Disadvantages | work = Psychology 104: Social Psychology | publisher = study.com | url = http://study.com/academy/lesson/the-halo-effect-definition-advantages-disadvantages.html | accessdate = 2016-08-19}}</ref> <ref name="Investopedia halo">{{cite web | title = Halo Effect | publisher = Investopedia | url = http://www.investopedia.com/terms/h/halo-effect.asp | accessdate = 2016-08-19}}</ref>. Termín zaviedol psychológ [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] ako odkaz na osobu majúcu svätožiaru. Následne fenomén študovali výskumníci ako vzťah atraktívnosti a jeho vplyvu na súdne a vzdelávacie systémy. Haló efekt je špecifický druh [[Konfirmačné skreslenie|konfirmačného skreslenia]], v ktorom pozitívne pocity z jednej oblasti spôsobujú, že ostatné nejednoznačné alebo neutrálne črty, sa javia ako pozitívne. Edward Thorndike pôvodne razil termín len ako vzťahujúci sa na ľudí, ale jeho význam sa neskôr rozšíril a to najmä na oblasť [[Značka (marketing)|marketingu značiek]]. Pojem "haló" sa tu používa v analógii náboženstvom: ako žiariaci kruh, videný okolo hláv svätých na nespočetných stredovekých a renesančných obrazov. Svätcova tvár sa zdá, akoby sa kúpala v nebeskom svetle svojej svätožiary. Ak bol niekto nakreslený so svätožiarou, pozorovateľ môže povedať, že to musel byť dobrý a hodnotný človek. Inými slovami, pozorovateľ prenáša svoj úsudok z jednej ľahko pozorovateľnej charakteristiky osoby (namaľovanej so svätožiarou) na charakter danej osoby. Halo efekt funguje ako v kladnom tak aj v zápornom smere (ďalej len efekt rohov). Ak je napr. prvý celkový dojem o človeku priaznivý, neskôr sa celé jeho správanie, črty a konanie hodnotia kladne. V prípadne záporného dojmu sa na konanie človeka pozerá prioritne záporne <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kahneman | meno = Daniel | titul = Myšlení rychlé a pomalé | vydavateľ = Jan Melvil | miesto = Brno | rok = 2012 | počet strán = 542 | isbn = 978-80-87270-42-4 | vydanie = 1 | strany = 1 - 20 }}</ref> <ref>{{cite web | title = Horns and halo effect | publisher = The Free Dictionary | url = http://www.thefreedictionary.com/horns+and+halo+effect | accessdate = 2016-08-19}}</ref>. Celkový pocit dobrého alebo zlého prispieva k mnohým ďalším úsudkom, či už je to logické alebo nie, či si to uvedomujete alebo nie. Pokusné osoby, ktorým sa povedalo o výhodách jadrovej elektrárne majú sklon hodnotiť ju ako menej rizikovú; burzoví analytici hodnotiaci akcie neznámych firiem ich hodnotia ako všeobecne dobré alebo všeobecne zlé – nízke riziko a vysoké výnosy, alebo vysoké riziko a nízke výnosy – v rozpore s bežnou [[Ekonomická teória|ekonomickou teóriu]], ktorá hovorí, že riziko a výnosy by mali pozitívne korelovať <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yudkowsky | meno = Eliezer | titul = The Halo Effect | url = http://lesswrong.com/lw/lj/the_halo_effect/ | dátum vydania = 2007-11-30 | dátum prístupu = 2016-08-16 | vydavateľ = Less Wrong | poznámka = Poznámka: slovenský preklad na http://bur.sk/share/2015/RozumnostAZ.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20160829142238/http://lesswrong.com/lw/lj/the_halo_effect/ | dátum archivácie = 2016-08-29 }}</ref>. == Príklady == Výskum ukázal, že dobre vyzerajúcim jednotlivcom automaticky pripisujeme také priaznivé črty ako talent, láskavosť, čestnosť a [[inteligencia]]. Navyše, tieto úsudky robíme bez [[Vedomie|vedomia]], že fyzická príťažlivosť hrá v tomto procese rolu. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eagly | meno = Alice H. | spoluautori = et al. | titul = What Is Beautiful Is Good, But... A Meta-analytic Review of Research on the Physical Attractiveness Stereotype | periodikum = Psychological Bulletin | rok = 1991 | mesiac = Jul | číslo = Vol 110(1) | strany = 109–128 | url = http://psycnet.apa.org/psycinfo/1991-33123-001 | doi = 10.1037/0033-2909.110.1.109 }}</ref> Štúdia kanadských federálnych volieb v roku 1974 zistila, že atraktívni kandidáti získali vyše dva a pol-krát viac hlasov ako neatraktívni kandidáti. Napriek takýmto indíciám uprednostňovania pekných politikov, voliči si neuvedomujú svoje [[kognitívne skreslenie|skreslenie]]. V skutočnosti 73 percent oslovených kanadských voličov zásadne odmietlo, že by ich hlasy boli ovplyvnené fyzickým výzorom; iba 14 percent vôbec pripustilo možnosť takéhoto vplyvu. Voliči môžu popierať vplyv príťažlivosti na zvoliteľnosť, ale indície naďalej potvrdzujú jej problematickú prítomnosť. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Budesheim | meno = Thomas Lee | spoluautori = Stephen DePaola | titul = Beauty or the Beast? The Effects of Appearance, Personality, and Issue Information on Evaluations of Political Candidates | periodikum = Personality and Social Psychology Bulletin | rok = 1994 | číslo = 20 (4) | strany = 339–348 | url = http://psp.sagepub.com/content/20/4/339.abstract | doi = 10.1177/0146167294204001 }}</ref> Podobný účinok sa našiel pri prijímacích pohovoroch. Podľa jednej štúdie mala dobrá upravenosť uchádzačiek v simulovanom pracovnom pohovore väčší vplyv na rozhodnutie zamestnať, než pracovná kvalifikácia – napriek tomu, že osoby robiace rozhovor tvrdili, že výzor hral v ich rozhodovaní malú rolu. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mack | meno = Denise | spoluautori = David Rainey | titul = Female Applicants Grooming and Personnel Selection | periodikum = Journal of Social Behavior and Personality | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | číslo = 5 (5) | strany = 399–407 | url = http://psycnet.apa.org/psycinfo/1991-06019-001 }}</ref> Výhoda príťažlivých uchádzačov sa týkala nielen zamestnania, ale aj výplaty. Ekonómovia skúmajúci americké a kanadské vzorky zistili, že príťažliví zamestnanci dostávajú v priemere o 12 až 14 percent vyššie výplaty než ich nepríťažliví spolupracovníci. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hamermesh | meno = Daniel S. | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Jeff E. Biddle | titul = Beauty and the Labor Market | periodikum = The American Economic Review | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = | ročník = | číslo = 84 (5) | strany = 1174–1194 | url = http://www.jstor.org/stable/2117767 }}</ref> Súdny proces podobne podlieha vplyvu telesných rozmerov a štruktúry kostí. Dobre vyzerajúci ľudia majú väčšiu šancu, že sa k nim právny systém zachová veľmi výhodne. Napríklad v štúdii z Pennsylvánie výskumníci hodnotili na začiatku súdneho procesu fyzickú príťažlivosť mužov nezávisle obžalovaných. Keď si omnoho neskôr výskumníci pozreli súdne záznamy výsledkov z týchto prípadov, zistili, že atraktívni muži dostali výrazne ľahšie tresty. V skutočnosti mali príťažliví obžalovaní dvakrát väčšiu šancu vyhnúť sa väzeniu ako nepríťažliví obžalovaní. V inej štúdii – táto sa týkala odškodného prideleného vo fingovanom súdnom procese ublíženia z nedbanlivosti – obvinený, ktorý vyzeral lepšie ako jeho obeť, bol odsúdený zaplatiť v priemere 5 623 dolárov; ale ak bola obeť príťažlivejšia, priemerné odškodné bolo 10 051 dolárov. Navyše, sklon uprednostňovať príťažlivejších vykazovali aj muži aj ženy v porote. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stewart | meno = John E. | spoluautori = | titul = Defendants Attractiveness as a Factor in the Outcome of Trials: An Observational Study | periodikum = Journal of Applied Social Psychology | rok = 1980 | číslo = 10 (4) | strany = 348–361 | url = http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1559-1816.1980.tb00715.x/abstract | doi = 10.1111/j.1559-1816.1980.tb00715.x }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kulka | meno = Richard A. | spoluautori = Joan B. Kessler | titul = Is Justice Really Blind? The Effect of Litigant Physical Attractiveness on Judicial Judgment | periodikum = Journal of Applied Social Psychology | rok = 1978 | mesiac = | ročník = | číslo = 8 (4) | strany = 366–381 | url = http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1559-1816.1978.tb00790.x/abstract | doi = 10.1111/j.1559-1816.1978.tb00790.x }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Kognitívne skreslenie]] [[Kategória:Logické klamy]] [[Kategória:Poznávanie]] [[Kategória:Sociálna psychológia]] [[Kategória:Kognitívna psychológia]] 1tvryc4om36qc10a5n9zznv5da4gkfz 3 206044 8368403 8368160 2026-09-11T21:13:39Z Jetam2 30982 [[Liturgický odev]] 8368403 wikitext text/x-wiki ------------------------------------------------------------------------------------------------- {{Vitajte|redaktor=Wizzard|reg=regáno}} ------------------------------------------------------------------------------------------------- <big>Hellou</big> * ''Keep smile'' [[Image:Three Buttons.JPG|thumb|80px]] ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- * ''[[Diskusia s redaktorom:Tom78/Archív: 2010-2011|Archív]]'' [[Obrázok:Mail-mark-junk.svg|left|90px]] ------------------------------------------------------------------------------------------------- __NOTOC__ <small><center>Psát je hrozné a nepsát strašné.|Neznámy autor '''[http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=134761&sid=&TEXT=1 Vykárka]''' Hudba veľmi prospieva zdraviu, ak ju správne užívame.|[[Pythagoras]]</center></small> __NOTOC__ <div style="background-color:#f8f8ff;padding:10px;"> ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- __TOC__ == Chybné odkazy na rok == Zdravím! V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juli%C3%A1n_Podoba&diff=next&oldid=7331251 tejto úprave] je viacero chybných odkazov na rok, veci typu <nowiki>[[1968|1969]]</nowiki>. Prosím, pozri sa na to. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:11, 10. marec 2022 (UTC) : Ďakujem za upozornenie - opravené.--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 18:15, 11. marec 2022 (UTC) {{experimenty}} Na sk wiki sa používajú náhľady, nemá každý rovnaký monitor ako máš ty, každému sa to zobrazuje inak preto náhľady. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:99F6:FD8D:67EF:942B|2A02:AB04:27BD:D900:99F6:FD8D:67EF:942B]] 12:37, 18. apríl 2022 (UTC) == Claudia == Dík, pozriem si to. [[Redaktor:Oneeek1|Oneeek1]] ([[Diskusia s redaktorom:Oneeek1|diskusia]]) 13:01, 19. apríl 2022 (UTC) == Tŕňová koruna == Ahoj! Chcel by som ťa poprosiť, aby si ešte na článku [[Tŕňová koruna]] trochu popracoval. Keďže ide o preklad troch jazykových mutácii bolo by dobré niektoré časti skontrolovať a upraviť. Niektorým vetám nerozumiem napr.: „''Počas reštaurovania v 20. rokoch 20. storočia bol do relikviárovej rúry kohúta umiestneného na vrchole veže vložený kúsok svätej koruny''.“ V podstate celý popis relikviárov na niektorých miestach pripomína Google Translate. Niekde, kde sú tvrdenia odborníkov chýbajú zdroje. Chápem, že je to preklad ale bolo by dobre dať k tým príslušným odsekom tie zdroje z pôvodného článku. Po druhé doplniť zdroje aj k iným názvom odkiaľ si ich zobral. Ja som zatiaľ nič také nenašiel. Prosím, pozri sa na to.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 18:55, 22. apríl 2022 (UTC) Ďakujem--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 23:29, 22. apríl 2022 (UTC) == Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi == Zdravím! Nedá mi to neozvať sa zase. Článok [[Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi]] je podobný prípad ako článok [[Lurdská jaskyňa]]. Po formálnej stránke sa mi tento tvoj prístup nepáči. Vytváraš hybridy [[Wikipédia:Článok|článkov]] a [[Zoznam|zoznamov]]. Jednak nemusíš tam vysvetľovať jednotlivé termíny [[Svätec]] atď. Tie majú svoje články, kde to je podrobne vysvetlené. Treba si na začiatku určiť: Čo idem robiť a aký cieľ chcem dosiahnuť a nie miešať jablká s hruškami. Krátky úvod si viem predstaviť ale toto nie. Uvediem, že [[:cs:Seznam_světců_a_mučedníků_katolické_církve|cswiki]], [[:en:List_of_Catholic_saints|enwiki]], [[:fr:Liste_de_saints_catholiques|frwiki]], [[:hr:Dodatak:Popis_katoličkih_svetaca|hrwiki]] a [[:hu:Katolikus_szentek_és_boldogok_listája_név_szerint|huwiki]] sú zoznamy a nie tento hybrid. Ďalej po technickej stránke je to zväčšej časti preklad plwiki. Jednotlivé mená treba kontrolovať, aby boli správnom slovenskom tvare. Prepáč ale na redaktora, ktorý pôsobí na Wikipédií 14 rokov by som čakal systematickejšiu a kvalitnejšiu prácu. Skús prosím ťa porozmýšľať trochu o forme či by nebolo predsa lepšie to celé zmeniť na Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:52, 29. máj 2022 (UTC) Ok.--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 19:56, 29. máj 2022 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi}} * Vkladám upozornenie namiesto [[Redaktor:Robert Jahoda]], ktorý na to zjavne zabudol.--[[Redaktor:Agios Gregorios|Agios Gregorios]] ([[Diskusia s redaktorom:Agios Gregorios|diskusia]]) 07:39, 28. júl 2022 (UTC) == Interwiki == Skúsiš nájsť interwiki pre kategórie [[:Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi]]? Nie som si istý či by mali mať všetci Štefanovia centrálnu kategóriu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 9. október 2022 (UTC) ::Už by to malo byť dobre. napr. ([[de:Kategorie:Stephanskirche]]).--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 21:50, 9. október 2022 (UTC) == Vkladanie referencií == Nazdar. Značka referencie sa vkladá bezprostredne za interpunkčné znamienko, tzn. <code><nowiki>Toto je veta.<ref>...</ref></nowiki></code>. Nepatrí ani pred bodku (<code><nowiki>Toto je veta<ref>...</ref>.</nowiki></code>), ani za bodku, oddelená medzerou (<code><nowiki>Toto je veta. <ref>...</ref></nowiki></code>). A ešte potom k typografii v čl. [[Vták roka]], do tých výčtov za roky patria [[pomlčka|pomlčky]] (–), nie [[spojovník]]y (-), pričom situácia, keď pomlčkou zároveň vyjadruješ, že pre ten rok chýba hodnota, sa dá riešiť buď dlhou pomlčkou (—), alebo slovne (to by bolo asi ešte vhodnejšie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:09, 17. február 2023 (UTC) == Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) == Ahoj. Všimol som si, že vylepšuješ Wiki stránku k tejto [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)|téme]]. Chcem len dodať, k oltárom, v kostole sú tieto bočné oltáre. Sv. Jána Krstiteľa a pápeža sv. Urbana. Som z farnosti a posielam aj správu z oficiálneho webu z histórie: Bočné barokové oltáre z 18. storočia pochádzajú zo Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Roku 1880 v čase renovácie tamojšieho kláštora ich zakúpil tesársky farár Scolari. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je jendoetážová oltárna architektúra. Uprostred má sochu svätého Jána Krstiteľa, v nadstavci sochy a reliéf. Bočný oltár svätého Urbana má uprostred pilastrovej oltárnej architektúry sochu tohoto svätca, po stranách i v nadstavci sochy ďalších svätcov. --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 12:23, 29. júl 2026 (UTC) :Ďakujem. --[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 09:32, 31. júl 2026 (UTC) {{Zobraz náhľad}} Prosím, nevytváraj zbytočne veľa verzií, nikto ťa nenaháňa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:29, 11. september 2026 (UTC) Sorry, dnes vlak. Pekný deň.--[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 09:32, 11. september 2026 (UTC) == [[Liturgický odev]] == Ahoj! Tento článok je na kraji urgentu. Nie je dostatočne pokrytý zdrojmi a hodil a názov by sa hodil skôr Liturgický odev v katolíckej cirkvi. Alebo chceš dopĺňať ešte tie ostatné?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:13, 11. september 2026 (UTC) mcf3s966i351201kgw89afi5qhviadt 10 224727 8368464 8155524 2026-09-12T06:53:19Z Pe3kZA 39673 wl. 8368464 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ) |nadpis = Vodné toky v povodí [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice (Ipeľ)]] |štýl nadpisu = background:#CEDAF2 |skupina1 = |zoznam1 = <small>''Štiavnica'' → ''Ipeľ'' → ''Dunaj''</small> |skupina2 = Vodné toky |zoznam2 = [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babí potok]] · [[Baďanský potok]] · [[Bánový potok]] · [[Bartkov potok (prítok Trstianskeho potoka)|Bartkov potok]] · '''[[Belujský potok (prítok Štiavnice)|Belujský potok]]''' · [[Blatný potok (prítok Lišovského potoka)|Blatný potok]] · [[Bukovinský potok (prítok Štiavnice)|Bukovinský potok]] · [[Cerový potok (prítok Klastavského potoka)|Cerový potok]] · [[Čadalok]] · [[Dlhý dol]] · [[Dobrá voda (prítok Klastavského potoka)|Dobrá voda]] · [[Dolinský potok (prítok Klastavského potoka)|Dolinský potok]] · [[Drahy (prítok Štiavnice)|Drahy]] · [[Drieňová (prítok Štiavnice)|Drieňová]] · [[Drieňovský potok (prítok Štiavnice)|Drieňovský potok]] · [[Ďurian]] · [[Hopkovský potok]] · [[Chotárny potok (prítok Šigruntského potoka)|Chotárny potok]] · [[Ihličina (prítok Štiavnice)|Ihličina]] · [[Ilijský potok]] · [[Klastavský potok]] · [[Kotlinský potok]] · [[Kováčovský potok (prítok Trstianskeho potoka)|Kováčovský potok]] · [[Lično (potok)|Lično]] · [[Lišovský potok (prítok Veperca, Hontianske Moravce)]] · [[Lišovský potok (prítok Veperca, Súdovce)]] · [[Medzný potok (prítok Štiavnice)]] · [[Medzný potok (prítok Viničného potoka)]] · [[Mikovský potok]] · [[Močiarny potok (prítok Klastavského potoka)|Močiarny potok]] · [[Nemcov potok (prítok Babinského potoka)|Nemcov potok]] · [[Pod Kopaničkami]] · [[Porošín]] · [[Potova]] · [[Priečny jarok]] · [[Račnov (potok)||Račnov]] · [[Rakovček]] · [[Rázdelský potok]] · [[Rosný potok]] · [[Semerovský kanál]] · [[Semerský potok]] · [[Senský jarok]] · [[Slatina (prítok Štiavnice)|Slatina]] · [[Slivnovský jarok]] · [[Stankov potok (Babí potok)|Stankov potok]] · [[Studenec (prítok Veperca)|Studenec]] · [[Studenský potok]] · [[Sudinský potok]] · [[Súdovský potok]] · [[Suchý potok (prítok Baďanského potoka)]] · [[Suchý potok (prítok Studenského potoka)]] · [[Suchý potok (prítok Štiavnice)]] · [[Sviatočná voda]] · [[Šigruntský potok]] · [[Šipínsky jarok]] · '''[[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]]''' · [[Topoľniansky potok]] · [[Trstiansky potok]] · [[Uhoľný potok (prítok Klastavského potoka)|Uhoľný potok]] · [[Vachný potok]] · [[Veperec]] · [[Viničný potok (prítok Belujského potoka)|Viničný potok]] · [[Vinohrbský jarok]] · [[Žarnosecký potok]] · [[Žliabkový potok]] |skupina3 = Vodné plochy |zoznam3 = [[Červená studňa (tajch)|Červená studňa]] · [[Evičkino jazero]] · [[Klinger]] · [[Počúvadlianske jazero]] · [[Sebechleby (vodná nádrž)|Sebechleby]] · [[Vindšachtské jazero]] }} <noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Štiavnica (prítok Ipľa)]] </noinclude> gck8ze9q9qg58hwvxs820okfg3i7nrb 0 228462 8368434 7425470 2026-09-12T01:39:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368434 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox atlét |Meno = Husajn Táhir as-Sab’a<br />{{ar|حسين طاهر السبع}} |Portrét = Hussein_Al-Sabee_at_Josef_Odlozil_Memorial_in_Prague_16June2008.jpg |Veľkosť obrázka = 180px |Popis = Husajn Táhir as-Sab’a (2008) |Dátum narodenia = {{dnv|1979|11|14}} |Miesto narodenia = [[Dahrán]], {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Saudská Arábia]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Atletická disciplína = [[skok do diaľky]] |Osobný rekord = 8,35 m |Tohtosezónny rekord = 8,31 m |Stav k = [[12. júl]]u [[2008]] }} '''Husajn Táhir as-Sab’a''' ({{ar|حسين طاهر السبع}}), v prepise tiež '''Hussein Taher Al-Sabee''' (* [[14. november]] [[1979]], [[Dahrán]]) je [[Saudská Arábia|saudskoarabský]] atlét, [[skok do diaľky|skokan do diaľky]]. Jeho osobný rekord je 835 [[cm]] a urobil ho v [[máj]]i roku [[2004]]. == Významné podujatia == === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" |- !| Podujatie !| Disciplína !| Miesto !| Výkon<br />(m) |- || [[Majstrovstvá sveta v atletike 1999|MS 1999]] || [[skok do diaľky]] || 12. miesto || 7,62<ref>{{cite web|url=http://www2.iaaf.org/sevilla99/results/|title=Official Results - LONG JUMP - Men - Final|publisher=www2.iaaf.org|date=dátum neuvedený|accessdate=2008-07-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140310195631/http://www2.iaaf.org/sevilla99/results/|archivedate=2014-03-10}}</ref> |- || [[Majstrovstvá sveta v atletike 2005|MS 2005]] || skok do diaľky || 5. miesto || 8,10 |- || [[Majstrovstvá sveta v atletike 2007|MS 2007]] || skok do diaľky || 11. miesto || 7,84 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iaaf.org/athletes/biographies/letter=0/athcode=139864/index.html profil atléta] {{atletický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Sab’a, Husajn Táhir as-}} [[Kategória:Saudskoarabskí atléti]] [[Kategória:Saudskoarabskí skokani do diaľky]] [[Kategória:Skokani do diaľky]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2000]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2008]] n14w4dcuw2rhfcs8tw5x5rp9ba5jxkn 0 230847 8368344 8018439 2026-09-11T18:53:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368344 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ukraine famine map.png|náhľad|Pokles populácie na Ukrajine a v juhozápadnom Rusku v rokoch 1929{{--}}1933.]] <!-- [[Súbor:Голодомор 1932-1933 гг. на Украине.jpg|thumb|Fakty o hladomore na [[Ukrajina|Ukrajine]].]] --> [[Súbor:HolodomorVyizdValky.jpg|thumb|Vývoz obilia v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] v roku [[1932]].]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|thumb|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach Charkova roku 1933 (foto [[Alexander Wienerberger|A. Wienerberger]])]] [[Súbor:Ґарет Джоунс. Голодомор.jpg|thumb|Obete hladu, žien a detí (foto [[Gareth Jones (novinár)|G. Jones]])]] [[Súbor:Лукія Стаченко.jpg|thumb|Lukia Stačenko, v strede, jedna zo záchrancov ľudí pred hladom]] [[Súbor:Holodomor World Recognition.svg|náhľad|Štáty, ktoré uznali hladomor na Ukrajine za akt [[genocída (právo)|genocídy]].]] '''Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932{{--}}1933''' (po ukrajinsky ''Holodomor''{{#tag:ref|Ukrajinské slovo holodomor neznamená [[hladomor]], teda (masovú) smrť hladom, ale znamená buď špecificky len udalosť, ktorá je predmetom tohto článku (písané s veľkým H), alebo umelo vytvorený hladomor s cieľom vyhubiť populáciu (písané s malým h). Podľa: Slovnik ukrainskoi movi. Dostupné [http://services.ulif.org.ua/expl/Entry/index?wordid=162766&page=653 online]|group=pozn}}) bol [[hladomor]], ktorý postihol vidiek [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky]] v rámci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku [[1932]]. Bol súčasťou [[hladomor v Sovietskom zväze v rokoch 1932 – 1933|hladomoru v Sovietskom zväze v rokoch 1932 – 1933]], ktorý postihol viaceré poľnohospodárske oblasti krajiny ([[Severný Kaukaz]], [[Povolžie]], [[Kazachstan]], južný [[Ural (rieka)|Ural]] a západnú [[Sibír]]). Ukrajinský hladomor bol jedným z dôsledkov Stalinskej politiky [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie poľnohospodárstva]], ktorú [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] inicioval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] s cieľom likvidácie súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy na úkor štátom kontrolovaných [[kolchoz]]ov v rámci [[Päťročný plán|prvej päťročnice]] a industrializácie hospodárstva. {{NPOV}} Faktom na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédií [[hladomor]]u dalo predísť.{{#tag:ref|Sám [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa na margo tejto udalosti vyjadril stroho: „Nikto nemôže poprieť, že úroda obilia prevyšovala v roku 1932 úrodu z roku 1931.“ Výpočty z roku [[1930]] však dokazujú opak a hovoria o 12 % poklese priemeru z rokov [[1926]]{{--}}[[1930]].|group=pozn}}{{#tag:ref|Jeden zo straníckych aktivistov vysvetlil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky vyhladzovania [[Ukrajina|Ukrajiny]] takto: „Verili sme, že Stalin je múdry vodca... Oklamali nás, pretože sme chceli byť oklamaní. Tak sme verili v komunizmus, že sme boli schopní urobiť preňho akýkoľvek zločin.“|group=pozn}} Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Keď sa v roku [[1932]] ozvali ukrajinskí komunisti, dožadujúci sa zvýšenia výroby obilia, ktorú [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] plnil len na 44 %, začali sa vyskytovať prvé problémy a na následky [[hladomor]]u zomierali prví ľudia. Navyše o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku [[1932]] začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v [[jednotné roľnícke družstvo|kolchozoch]] a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v [[Gulag (1930 – 1960)|gulagoch]]. Aby roľníci neopúšťali svoje [[kolchoz]]y a nehľadali si stravu niekde inde, keďže v novembri roku [[1932]] bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. režim vnútorných pasov. [[Hladomor]], ktorý sa počas roku [[1932]] postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka [[1933]], keď mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu {{kg|80}} zrna ({{kg|1.7}}/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky. Často sa ľudia nevyhli ani [[ľudožrútstvo|kanibalizmu]].{{#tag:ref|Podľa slov jedného sovietskeho autora „najprv umierali muži, potom deti a posledné umierali ženy“.|group=pozn}} Aj napriek tomuto, stranícki aktivisti pokračovali v konfiškovaní chleba bez toho, aby brali ohľad na dôsledky [[hladomor]]u v dedinách, v ktorých obyvateľstvo postupne vymieralo. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho spolupracovníci sa na všetko pozerali úplne inak: {{citát|Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Tento rok sa stal skúškou našej sily a ich vytrvalosti. Hladomor im ukázal, kto je tu domáci pán. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy. My sme vyhrali vojnu!}} Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch [[hladomor]]u na [[Ukrajina|Ukrajine]] zaryto mlčia alebo sú nedostupné.{{#tag:ref|Ak by vyšiel najavo rozsah celej tragédie, bolo by celkom očividné, že by to zanechalo vážnu ujmu takému charakteru krajiny, o aký sa [[Moskva]] snažila nielen u seba doma, ale aj v zahraničí. Preto štátna moc v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] dlho zakazovala otvorene hovoriť o hladomore v krajine.|group=pozn}} Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov [[1932]]{{--}}[[1933]] umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu [[Ukrajina|Ukrajincov]], že to na [[Ukrajina|Ukrajine]] mohlo byť až 3{{--}}6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré [[hladomor]] rokov [[1932]]{{--}}[[1933]] vôbec nepostihol, najviac však utrpela [[Ukrajina]]. Jeden z faktorov prečo tomu bolo tak, pramení v prvej [[päťročný plán|päťročnici]], v ktorej sa píše, že ''„Ukrajina bude slúžiť ako kolosálne laboratórium pokusom nových foriem sociálno-ekonomickej a výrobno-technickej prestavby vidieckej ekonomiky celého Sovietskeho zväzu.“'' [[Ukrajinci|Ukrajinský]] vidiek, tradičný a jeden z najrozvinutejších roľníckych regiónov krajiny sa [[kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácii]] svojho majetku bránil. Preto práve na [[Ukrajina|Ukrajine]] – tak ako nikde inde – komunistický režim uskutočňoval svoju politiku so všetkými jej hrôzostrašnými následkami rýchlejšie{{Bez citácie}}, než v ostatných republikách.{{#tag:ref|Ako povedal sovietsky prozaik [[Vasilij Simeonovič Grossman|Vasilij Grossman]]: „Bolo jasné, že Moskva vkladá do Ukrajiny veľké nádeje. A ich výsledkom bolo to, že sa na nej vybúrila.“|group=pozn}} [[Hladomor]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] bol pre [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že ''„roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky... Vo svojej podstate sa národná otázka rovnala otázke roľníckej.“'' Preto možno prísť k záveru, že Stalin pokladal v lepšom prípade smrť miliónov ľudí za nevyhnutnú cenu industrializácie a hladom bojoval proti všetkým nepriateľom v tejto obzvlášť neobľúbenej časti [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] akou [[Ukrajina]] vždy bola. Informovanie o hladomore v rámci Sovietskeho zväzu bolo pokladané za podkopávanie budovania socializmu v krajine, teda kontrarevolučnú činnosť, ktorú bolo možné trestať najvyššími trestami.<ref>Snyder, T., 2013, Krvavé územie (Európa medzi Hitlerom a Stalinom). Premedia, Český Tešín.</ref> Niektoré zahraničné periodiká západných krajín tiež zamlčali jeho veľkolepý rozmer. Mnohí ľudia na západe totiž ťažko dokázali pochopiť, že v tom čase, keď sa v Sovietskom zväze exportovalo zrno a odmietala sa zahraničná pomoc, môže na [[Ukrajina|Ukrajine]] dôjsť k hladomoru. Vtedajšia situácia v Sovietskom zväze tomu však nasvedčovala. Vo všeobecnosti, keďže v ZSSR bola pomoc hladujúcim nezákonná a v obžalobe bola kvalifikovaná ako „súcit s nepriateľmi ľudu“ (článok 131 Ústavy Sovietskeho zväzu z roku 1936), charitatívne akcie sa vykonávali tajne, bez väčšej publicity, ale na Ukrajine je známych najmenej 144 rôznych mien hrdinov, ktorí zachránili ľudí pred hladom. Životopisy niektorých z nich sa zachovali v plnom znení.Medzi nimi je obzvlášť pozoruhodný životopis obyvateľa Znamjanky [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]], Lukiji Stašenko (29. 8. 1879 – 21. 10. 1973). Napriek ohrozeniu vlastného života zo strany [[NKVD|OGPU]] zachránila niekoľko okolitých dedín, vďaka čomu bola úmrtnosť výrazne nižšia ako v susedných oblastiach.Neskôr, v rokoch 1941-1943, Lukia odolala [[Ríšsky komisariát Ukrajina|nacistickej okupácii]] a pomáhala partizánom <ref>[https://subotsi.info/novyny/2020/11/27/-golodomor-1932-33-rr-znam-janskii-raion-borotba-za-zhittja Голодомор 1932-33 рр.: Знам'янський район – боротьба за життя]</ref> <ref>Рябошапка Олександр Антонович. Знам’янка: Залізниця, історія, люди : Краєзнавство / Олександр Рябошапка. – Кіровоград : Центрально-Українське вид-во, 1995.</ref> <ref>Воспоминания об освобождении Кировоградщины (материалы, статьи, рассказы). Издание отдела пропаганды и агитации Кировоградского обкома КП(б)У. 1945 г. (Публикация на сайте Областной Кировоградской универсальной научной библиотеки имени Чижевского.)</ref>. == Uznanie za akt genocídy == Ukrajina sa už mnoho rokov snaží dosiahnuť uznanie hladomoru za akt genocídy Ukrajincov. Moskva však protiargumentuje, že hladomor zasiahol nielen územia Ukrajiny, ale aj rozsiahle oblasti južného Ruska (Povolžie) a severného [[Kazachstan|Kazachstanu]], a že hladomor spôsobila rozsiahla [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a [[konfiškácia]] potravín roľníkom pre urýchlenú [[Industrializácia (budovanie priemyslu)|industrializáciu]]. Ďalším argumentom je pre Rusko to, že toto konanie sovietskych orgánov nebolo namierené proti žiadnej konkrétnej [[Etnická skupina|etnickej skupine]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Britský parlament vyhlásil hladomor na Ukrajine za genocídu |url=https://www.teraz.sk/zahranicie/britsky-parlament-vyhlasil-hladomor-na/716975-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-05-26|dátum prístupu=2023-06-14|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> === Krajiny uznávajúce hladomor na Ukrajine za genocídu:<ref name = rec>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Worldwide Recognition of the Holodomor as Genocide | url = https://holodomormuseum.org.ua/en/recognition-of-holodomor-as-genocide-in-the-world/ | vydavateľ = Holodomor Musuem | dátum vydania = 2019-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230329195700/https://holodomormuseum.org.ua/en/recognition-of-holodomor-as-genocide-in-the-world/ | dátum archivácie = 2023-03-29 }}</ref>=== *{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] *{{Minivlajka|Brazília}} [[Brazília]] *{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] *{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] *{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] *{{Minivlajka|Ekvádor}} [[Ekvádor]] *{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] *{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] *{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] *{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] *{{Minivlajka|Island}} [[Island]] *{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] *{{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] *{{Minivlajka|Kolumbia}} [[Kolumbia]] *{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] *{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] *{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] *{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] *{{Minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]] *{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] *{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] *{{Minivlajka|Paraguaj}} [[Paraguaj]] *{{Minivlajka|Peru}} [[Peru]] *{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] *{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] *{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] *{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] *{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] *{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] *{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] *{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] *{{Minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]] Okrem toho za genocídu uznal hladomor aj [[Európsky parlament]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Europoslanci uznali hladomor na Ukrajine v 30. rokoch za genocídu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/europoslanci-uznali-hladomor-na-ukrajine-v-30-rokoch-za-genocidu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> a [[Rada Európy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rada Európy uznala hladomor na Ukrajine za genocídu|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/rada-europy-uznala-hladomor-na-ukrajine/747237-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-10-12|dátum prístupu=2023-10-13|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Anne Applebaumová|APPLEBAUMOVÁ, Anne]]: ''Rudý hladomor : Stalinova válka na Ukrajině.'' Praha : Pavel Dobrovský – BETA, 2018. 400 s. ISBN 978-80-759-3009-5 * [[Viktor Andrejevič Kravčenko|KRAVČENKO, Viktor]]: ''Žil som pod červenou hviezdou'', Bratislava: PostScriptum 2012, ISBN 9788089567096 * О. Субтельний: Исторiя Украiни. Киiв. 2006. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Holodomor}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Obete komunistického režimu v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Hladomory]] [[Kategória:Genocídy]] e9tqe7fb95njmpd6el9bf0hn648z666 0 237339 8368472 8366478 2026-09-12T07:33:59Z Martingazak 234259 Linka 8368472 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Franz Karmasin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Karmasin v [[Sanok]]u v roku 1939 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Predseda [[Deutsche Partei]] | Začiatok obdobia = [[10. október]] [[1938]] | Koniec obdobia = [[apríl]] [[1945]] | Predchodca = ''strana vznikla'' | Nástupca = ''strana zanikla'' | Poradie2 = | Úrad2 = Poslanec [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia2= [[14. marec]] [[1939]] | Koniec obdobia2 = [[8. máj]] [[1945]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = Poslanec [[Snem Slovenskej krajiny|Snemu Slovenskej krajiny]] | Začiatok obdobia3= [[18. december]] [[1938]] | Koniec obdobia3 = [[14. marec]] [[1939]] | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Poradie4 = | Úrad4 = Poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia ČSR]] | Začiatok obdobia4= [[19. máj]] [[1935]] | Koniec obdobia4 = [[16. október]] [[1938]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Poradie5 = | Úrad5 = Predseda [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]] | Začiatok obdobia5= [[1935]] | Koniec obdobia5 = [[16. september]] [[1938]] | Predchodca5 = [[Desider Alexy]] | Nástupca5 = ''strana zanikla'' | Dátum narodenia = [[2. september]] [[1901]] | Miesto narodenia = [[Olomouc]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1970|6|25|1901|9|2}} | Miesto úmrtia = [[Steinebach am Wörthsee]], [[Nemecká spolková republika]] | Politická strana = [[Karpatonemecká strana|KdP]] (do 1938) <br> [[Sudetonemecká strana|SdP]] (1935-1938) <br> [[Deutsche Partei|DP]] (1938-1945) | Alma mater = [[Vyšší hospodársky ústav Dečín-Libverda]] | Profesia = | Národnosť = [[Nemci|nemecká]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} Ing. '''Franz Karmasin''' (* [[2. september]] [[1901]], [[Olomouc]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[25. jún]] [[1970]], [[Steinebach am Wörthsee]], [[Nemecká spolková republika]]) bol [[Karpatskí Nemci|karpatskonemecký]] politik, poslanec československého a slovenského parlamentu, štátny sekretár pre [[Nemci|nemeckú]] národnostnú menšinu na [[Slovensko|Slovensku]], sekretár Nemeckého kultúrneho zväzu, vydavateľ týždenníka Deutsche Stimmen a denníka Grenzbote a spolupracovník [[Konrad Henlein|Konrada Henleina]].<ref name="karpat nemci">{{Citácia knihy|priezvisko=Gabzdilová-Olejníková|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Olejník|meno2=Milan|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953|vydanie=|vydavateľ=Spoločenskovedný ústav SAV|miesto=Košice|rok=2004|počet strán=206|url=|isbn=978-80-967621-9-4|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Za vojnové zločiny bol (v neprítomnosti) odsúdený [[Bratislava|bratislavským]] Národným súdom na [[trest smrti]]. == Životopis == V roku [[1930]] bol jedným zo zakladajúcich členov spolku ''Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung'' a v roku [[1937]] sa dostal do vedenia [[Karpatonemecká strana|Karpatskonemeckej strany]] (KdP). Po volebnej koalícii KdP so [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckou stranou]] ([[Nemčina|nem.]] Sudetendeutsche Partei, ''SdP'') pôsobiacou v Česku sa Karmasin v roku 1935 stal poslancom československého Národného zhromaždenia. Vláda ČSR zakázala SdP aj KdP 16. septembra 1938 pred prijatím [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]].<ref name="karpat nemci"/> Po tom, ako slovenská vláda povolila [[8. október|8. októbra]] [[1938]] [[Karpatskí Nemci|karpatským Nemcom]] samosprávu, vznikla 10. októbra 1938 tzv. ''[[Deutsche Partei]] (in der Slowakei)'' a Karmasin sa stal štátnym sekretárom novozriadeného Nemeckého sekretariátu. Karmasinovi sa prostredníctvom [[Arthur Seyss-Inquart|Arthura Seyss-Inquarta]] v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] podarilo presadiť, aby [[Medzev]] a [[Štós]] ostali na Slovensku. Arbitráž ale prerušila železničnú trať z [[Medzev|Medzeva]] do [[Moldava nad Bodvou|Moldavy nad Bodvou]] a medzevské hámre stratili odbytisko. V decembri [[1938]] sa Franz Karmasin stal pri návšteve [[Medzev|Nižného Medzeva]] predmetom [[ Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|neúspešného atentátu]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|39}} Karmasin mal právo zúčastňovať sa aj na rokovaniach vlády, avšak reálnu moc v rámci vlády nezískal.<ref name="karpat nemci"/> V roku 1940 bol zvolený za doživotného vodcu [[Deutsche Partei]] a nemeckej národnej skupiny na Slovensku.<ref name="karpat nemci"/> Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa Deutsche Partei (in der Slowakei) snažila o nacifikáciu všetkého nemeckého obyvateľstva na Slovensku. V júli 1944 pred vypuknutím [[SNP]] z dôvodu nárastu partizánskej činnosti zameranej okrem iného proti Nemcom Karmasin vytvoril ozbrojenú zložku strany, nazvanú [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] (Domobrana), ktorej úlohou bolo aktívne potláčať prejavy partizánstva, neskôr povstania i odpor civilného obyvateľstva. 6. septembra 1944 mobilizoval nemeckú menšinu na účasť v Heimatschutzi, ktorej veliteľom sa sám stal.<ref name="karpat nemci"/> Od jesene 1944 do jari 1945 Karmasin organizoval pri postupnom približovaní sa [[Červená armáda|Červenej armády]] evakuáciu karpatských Nemcov do Sudet, Rakúska, finálne primárne do Nemecka.<ref name="karpat nemci"/> V marci 1945 ešte prisahal vernosť [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]].<ref name="karpat nemci"/> Karmasin bol tiež členom a funkcionárom [[Waffen SS]]. V [[apríl]]i [[1945]] utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]], kde sa začas ukrýval pod menom ''Franz Dibak'' alebo ''Ing. Dibak''. Za vojnové zločiny bol (v neprítomnosti) odsúdený [[Bratislava|bratislavským]] Národným súdom na [[trest smrti]], spravodlivosti však unikol. V roku [[1949]] sa dostal do Nemeckej spolkovej republiky, kde sa ešte politicky angažoval. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/121961#121961 Franz Karmasin na valka.cz] *[http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm Článok K. Hradskej na dejiny.sk] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karmasin, Franz}} [[Kategória:Narodenia 2. septembra]] [[Kategória:Narodenia v 1901]] [[Kategória:Úmrtia 25. júna]] [[Kategória:Úmrtia v 1970]] [[Kategória:Sudetskí Nemci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Kolaboranti]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Osobnosti z Olomouca]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] rbh3rj4fxkz7pnp4hj871cbygqj13ov 0 257781 8368462 8368066 2026-09-12T06:43:54Z ~2026-44540-38 302779 8368462 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|Izabela Portugalská s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I.|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. Stuartová|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I.|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] edygvaswfltksr7v5l7ivaytd1c1o6q 8368473 8368462 2026-09-12T07:45:37Z ~2026-44540-38 302779 /* Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega */ 8368473 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|Izabela Portugalská s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I.|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. Stuartová|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I.|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] pj3wdq0pzgfxb87puu1e6pk700sb29y 8368474 8368473 2026-09-12T07:58:06Z ~2026-44540-38 302779 /* Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave */ 8368474 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|Izabela Portugalská s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I.|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. Stuartová|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zéland (Holandsko)|Zeelandu]] a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Republika siedmich spojených provincií|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Grande y Felicísima Armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária I. (Škótsko)|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. (Anglicko)|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I.|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] qe0amm0bd956eapn7nj29dpoolqhuyp 8368475 8368474 2026-09-12T08:07:59Z ~2026-44540-38 302779 8368475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|Izabela Portugalská s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I.|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. Stuartová|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Posledné desaťročie vlády (1589 – 1598) == === Anglická výprava k A Coruñi a Lisabonu === Porážka [[Grande y Felicísima Armada|Armady]] v roku 1588 vážne narušila Filipove invázne plány, jadro jeho námorných síl však prežilo a [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|anglo-španielska vojna]] pokračovala. Časť najväčších kráľovských galeón sa vrátila do prístavov na severe Pyrenejského polostrova a španielske a portugalské lodenice začali poškodené plavidlá opravovať. Anglická vláda sa pokúsila využiť okamih, keď boli posádky oslabené stratami a prístavy zamestnané obnovou loďstva. Na jar 1589 preto vyslala k Pyrenejskému polostrovu rozsiahlu námornú a pozemnú výpravu, v anglickej historiografii označovanú ako ''English Armada'' alebo ''Counter Armada''. Jej financovanie spájalo kráľovský príspevok so súkromným kapitálom obchodníkov a šľachticov, ktorí očakávali podiel na koristi. Rozdielne záujmy koruny, veliteľov a investorov ovplyvňovali výber cieľov aj priebeh celej operácie.<ref name="WernhamCounterArmada">{{Citácia knihy | editori = R. B. Wernham | titul = The Expedition of Sir John Norris and Sir Francis Drake to Spain and Portugal, 1589 | miesto = Aldershot | vydavateľ = Temple Smith for the Navy Records Society | rok = 1988 | strany = xi – lxvi, 141 – 241, 291 – 294 | isbn = 978-0-566-05578-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Mapa contraarmada.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa plavby anglickej výpravy k A Coruñi a Lisabonu v roku 1589|Trasa anglickej protiofenzívy z roku 1589. Ide o modernú mapu znázorňujúcu postup k [[A Coruña|A Coruñi]], [[Peniche]] a [[Lisabon]]u a návrat výpravy.]] Velenie bolo rozdelené medzi admirála [[Francis Drake|Francisa Drakea]], zodpovedného za loďstvo, a skúseného vojaka [[John Norreys|Johna Norreysa]], ktorý riadil pozemné jednotky. S výpravou cestoval aj [[António, prior z Crata|António, prior z Crata]], porazený uchádzač o portugalský trón. Anglické velenie malo zničiť alebo zajať španielske lode, podporiť Antóniovo nastolenie v Portugalsku, získať základňu na [[Azory|Azorách]] a podľa okolností napadnúť flotilu privážajúcu drahé kovy. Takýto súbor cieľov presahoval možnosti jedinej výpravy. Lode niesli početné vojsko, ale nedostatok obliehacieho delostrelectva, dopravných prostriedkov a zásob sťažoval dlhšiu pozemnú operáciu. Do flotily sa navyše pripojili ozbrojené obchodné a súkromné plavidlá, ktorých posádky uprednostňovali korisť pred vojenskou disciplínou.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Výprava opustila [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]] v apríli 1589 a namiesto priameho útoku na [[Santander]], kde Angličania očakávali časť opravených lodí, zamierila k A Coruñi v [[Galícia|Galícii]]. Výber ovplyvnilo počasie, informácie o obrane prístavov aj potreba získať zásoby. Anglické oddiely sa na začiatku mája vylodili pri meste a obsadili jeho dolnú, slabo opevnenú časť. Obrancovia sa stiahli do horného mesta chráneného hradbami. Miestna posádka, ozbrojení obyvatelia a jednotky privolané z vnútrozemia odrazili pokusy o prielom. K obrane sa viaže neskoršia tradícia o účasti [[María Pita|Maríe Pity]], obyvateľky mesta, ktorá mala počas útoku zabiť anglického práporčíka a povzbudiť obrancov. Angličania po približne dvojtýždňových bojoch obliehanie ukončili, dolnú časť mesta podpálili a opäť sa nalodili.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Drake a Norreys potom pokračovali k portugalskému pobrežiu. Koncom mája sa vojsko vylodilo pri [[Peniche]], zatiaľ čo flotila postupovala k ústiu rieky [[Tejo]]. Norreysove jednotky pochodovali približne osemdesiat kilometrov k Lisabonu. Velenie predpokladalo, že prítomnosť Antónia vyvolá rozsiahle povstanie a že portugalské obyvateľstvo poskytne vojakom zásoby. Antóniova výzva však pritiahla iba jednotlivcov a menšie skupiny miestnych stúpencov. Filipova vláda si zachovala oporu medzi časťou šľachty, duchovenstva, mestských elít a úradníkov a Antóniova predchádzajúca porážka oslabovala vieru v úspech ďalšieho pokusu.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> Lisabon chránili opevnenia, ozbrojené galeje na rieke a jednotky pod velením [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodu Albrechta]], Filipovho miestokráľa v Portugalsku. Obranu podporovali kastílski a portugalskí vojaci aj miestna domobrana. Norreys postupoval bez ťažkých diel potrebných na pravidelné obliehanie a jeho mužstvo po pochode trpelo nedostatkom potravín a chorobami. Drake s väčšinou hlbšie sa ponárajúcich lodí operoval mimo najlepšie chránených častí ústia Teja. Nepravidelné spojenie medzi pozemným vojskom a flotilou marilo prípravu rozhodujúceho útoku, zatiaľ čo kráľovské oddiely podnikali výpady proti anglickým postaveniam a prerušovali ich zásobovanie z okolia.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Po niekoľkých dňoch pred Lisabonom sa Norreys stiahol k pobrežiu a vojsko sa opäť nalodilo. Medzi posádkami sa šírili horúčky a črevné ochorenia, zásoby sa míňali a počet bojaschopných mužov rýchlo klesal. Na spiatočnej plavbe Angličania napadli [[Vigo]] a získali určitú korisť, ale výprava sa skončila bez splnenia hlavných cieľov. Portugalská koruna zostala Filipovi, Lisabon aj hlavné španielske námorné základne sa udržali a očakávaná flotila s drahými kovmi zostala mimo dosahu výpravy. Straty sa v prameňoch a neskorších výpočtoch značne líšia; z mnohých tisíc mŕtvych a neschopných služby si podstatnú časť vyžiadali choroby, zlé zásobovanie a vyčerpanie.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Kampaň odhalila hranice možností oboch monarchií. Anglické lode dokázali zasahovať obchodné trasy a slabo chránené pobrežné ciele, obsadenie veľkého opevneného prístavu však vyžadovalo súčinnosť flotily, delostrelectva a pravidelne zásobovaného pozemného vojska. Filip po odchode nepriateľa pokračoval v opravách a výstavbe lodí a v reorganizácii atlantickej obrany. António sa vrátil do exilu; neúspech z roku 1589 ukončil jeho posledný vojensky vážny pokus o získanie portugalskej koruny.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Aragonská kríza a prípad Antonia Péreza === Bývalý kráľovský tajomník [[Antonio Pérez]], ktorého pád a uväznenie v súvislosti s vraždou [[Juan de Escobedo|Juana de Escobeda]] boli opísané vyššie, dokázal po rokoch vyšetrovania a mučenia v apríli 1590 ujsť z madridského väzenia. Dostal sa do [[Aragónske kráľovstvo|Aragónskeho kráľovstva]], odkiaľ pochádzala jeho rodina, a využil právny rozdiel medzi Kastíliou a Aragónskom. Požiadal o ochranu aragónskych zákonov a inštitúcie [[Justicia de Aragón|justície Aragónska]]. Jeho útek vyvolal jednu z najvážnejších vnútropolitických kríz posledného desaťročia Filipovej vlády a osobný spor s kráľom preniesol do konfliktu o rozsah panovníckej súdnej právomoci a stavovských privilégií.<ref name="GasconAragon1591">{{Citácia periodika | priezvisko = Gascón Pérez | meno = Jesús | titul = People, Pamphlets and Popular Mobilisation in the Aragonese Rebellion of 1591 | periodikum = Journal of Early Modern Studies | ročník = 13 | rok = 2024 | strany = 171 – 189 | doi = 10.36253/JEMS-2279-7149-15264 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello, Antonio Pérez, vers 1570, huile sur bois, 20.2 cm × 28.4 cm, Hospital Tavera (Tolède).png|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Portrét Antonia Péreza s tmavou bradou a v čiernom odeve|[[Antonio Pérez]], bývalý kráľovský tajomník, na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] približne z roku 1570. Jeho útek do Aragónska v roku 1590 vyvolal spor medzi kráľovskou jurisdikciou a aragónskymi právnymi inštitúciami.]] Aragónsko bolo súčasťou Filipovej zloženej monarchie, zachovávalo si však vlastné právo, [[Aragónske kortesy|kortesy]], deputáciu kráľovstva a súdne mechanizmy. Justicia, vysoký úradník vyberaný z aragónskej šľachty, rozhodoval v sporoch týkajúcich sa privilégií a mohol poskytovať osobitnú právnu ochranu označovanú ako ''manifestación''. Táto ochrana ponechala Péreza vo väzbe pod aragónskou jurisdikciou, zatiaľ čo miestne orgány posudzovali žaloby predložené korunou. Filipovi poradcovia pochybovali, že bežné aragónske konanie povedie k jeho odovzdaniu, a preto proti nemu použili aj inkvizičné konanie pre údajné výroky a skutky spadajúce pod náboženskú právomoc.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pokus premiestniť Péreza 24. mája 1591 z väzenia justície do sídla [[Španielska inkvizícia|inkvizície]] v paláci [[Aljafería]] vyvolal v [[Zaragoza|Zaragoze]] nepokoje. Časť obyvateľov chápala zásah inkvizície ako spôsob, ktorým chce kráľ obísť aragónske právo. Dav napadol predstaviteľov kráľovskej moci a kráľovský zástupca [[Íñigo de Mendoza, markíz z Almenary|markíz z Almenary]] utrpel zranenia, na ktorých neskôr zomrel. Pérez bol vrátený do väzby aragónskej justície. Spor sa šíril prostredníctvom letákov, rukopisných textov, verejných prejavov a sietí aristokratických i mestských podporovateľov. Jeho účastníci používali jazyk obrany ''fueros'', tradičných práv kráľovstva, zatiaľ čo kráľovská strana zdôrazňovala poslušnosť panovníkovi a potrebu potrestať obvineného úradníka.<ref name="GasconAragon1591" /> [[Súbor:Antonio Pérez liberado por el pueblo aragonés en 1591- Manuel Ferran Bayona - 5755.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Maľba davu oslobodzujúceho Antonia Péreza v Zaragoze|Oslobodenie Antonia Péreza počas nepokojov v Zaragoze na obraze Manuela Ferrana i Bayonu z roku 1864. Maľba vznikla takmer tri storočia po udalosti a predstavuje romantickú historickú rekonštrukciu.]] Druhý pokus odovzdať Péreza inkvizícii 24. septembra 1591 vyvolal násilnejšie povstanie. Ozbrojený dav prerušil prevoz väzňa, v pouličných bojoch zahynulo približne pätnásť ľudí a Pérez sa dostal na slobodu. Časť aragónskej aristokracie a mestských predstaviteľov sa obávala, že kráľovský zásah vytvorí precedens pre rušenie politických práv kráľovstva. Iní šľachtici, mestá a oblasti zostali verní Filipovi alebo odmietli ozbrojený odpor. Do mobilizácie sa síce zapojili rôzne vrstvy od šľachty a duchovenstva až po remeselníkov a roľníkov, Aragónsko ako celok sa však proti kráľovi zďaleka nepostavilo jednotne. Spory o Péreza sa spojili s miestnymi mocenskými konfliktmi a so staršími sťažnosťami na kráľovských úradníkov.<ref name="GasconAragon1591" /> Filip rozhodol o vyslaní kastílskeho vojska pod velením [[Alonso de Vargas|Alonsa de Vargasa]]. Rozkaz odôvodnil obnovením poriadku a ochranou kráľovskej autority, odporcovia ho pokladali za porušenie zákazu vstupu cudzieho vojska do kráľovstva bez súhlasu jeho inštitúcií. Aragonská deputácia a mladý justicia [[Juan de Lanuza y Urrea|Juan de Lanuza]] na prelome októbra a novembra vyhlásili ozbrojený odpor. Zhromaždili však iba malé, slabo vycvičené sily bez jednotného velenia. Významní magnáti zostali bokom a časť povolaných mužov sa rozišla ešte pred stretnutím s kráľovskou armádou. Vargas preto 12. novembra vstúpil do Zaragozy bez veľkej bitky.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pérez medzitým unikol cez Pyreneje do [[Béarn]]u, kde našiel ochranu na území ovládanom stúpencami [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]]. Lanuza zostal v Aragónsku. Kráľovské orgány ho zatkli a po skrátenom konaní 20. decembra 1591 popravili; ďalšie popravy nasledovali v januári 1592. Inkvizícia a kráľovské súdy pokračovali vo vyšetrovaní účastníkov, pričom ukladané tresty zahŕňali väzenie, pokuty, konfiškácie aj vyhnanstvo. Represia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov odporu a na osoby spájané s násilnosťami. Kráľovské jednotky zostali v kráľovstve aj po obnovení poriadku a posádka v Aljaferíi sa stala trvalejším prvkom kontroly Zaragozy.<ref name="GasconAragon1591" /> Vo februári 1592 vpadla zo severu do Aragónska menšia skupina exulantov a francúzskych a béarnskych vojakov, ktorá sa pokúsila vyvolať nové povstanie. Pridalo sa k nej len málo domácich stúpencov a kráľovské oddiely ju rýchlo rozohnali. Pérez potom pôsobil vo Francúzsku a neskôr v Anglicku, kde poskytoval informácie o Filipovom dvore a publikoval texty namierené proti bývalému panovníkovi. Jeho dielo ''Relaciones'' pomohlo v nepriateľskej politickej publicistike upevniť obraz Filipa ako tajnostkárskeho a tyranského vládcu. Pérezove spisy zároveň poskytujú cenné svedectvo o zákulisí dvora. Keďže vznikali v kontexte jeho osobného konfliktu s kráľom a snahy obhájiť vlastné konanie, moderní historici ich porovnávajú s úradnou korešpondenciou a ďalšími svedectvami.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="GasconAragon1591" /> Filip zvolal v roku 1592 aragónske kortesy do [[Tarazona|Tarazony]]. Rokovania sa uskutočnili za prítomnosti kráľovských vojakov a v atmosfére po porážke odporu. Schválené zmeny posilnili panovníkov vplyv na niektoré aragónske úrady, uľahčili odvolávanie justície a upravili rozhodovanie deputácie a podmienky zvolávania ozbrojených síl. Koruna tým obmedzila mechanizmy, ktoré počas krízy použili Pérezovi stúpenci. Aragonské právo, kortesy, deputácia aj úrad justície však pokračovali vo svojej činnosti. Výsledkom bol posun rovnováhy v prospech panovníka v rámci zachovaného ústavného usporiadania kráľovstva.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Zásah do francúzskych náboženských vojen === Po smrti francúzskeho následníka trónu [[František, vojvoda z Anjou|vojvodu z Anjou]] v roku 1584 sa najbližším dedičom bezdetného [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]] stal podľa dynastického poradia protestantský [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]] z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]]. Filip II. podporoval [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolícku ligu]], ktorej vodcovia odmietali prijatie protestanta za francúzskeho kráľa. Pomoc zahŕňala peniaze, diplomatickú podporu a neskôr priamy zásah jednotiek z Nizozemska a Pyrenejského polostrova. Filip sledoval viacero navzájom prepojených cieľov: udržanie katolíckeho panovníka vo Francúzsku, zabránenie francúzskej podpore nizozemským povstalcom a Anglicku a ochranu hraníc svojich nizozemských a iberských dŕžav.<ref name="HoltFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = Mack P. | titul = The French Wars of Religion, 1562–1629 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2005 | strany = 126 – 177 | isbn = 978-0-521-83872-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Knecht | meno = Robert J. | titul = The French Wars of Religion, 1559–1598 | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Longman | rok = 2010 | strany = 130 – 181 | isbn = 978-1-4082-2819-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Henricha III. zavraždil 1. augusta 1589 dominikán [[Jacques Clément]] a kráľ nasledujúci deň zomrel. Henrich Navarrský prijal titul Henrich IV., veľká časť katolíckeho obyvateľstva a miest ovládaných Ligou ho však neuznala. Na čele ligistickej moci stál [[Karol Lotrinský, vojvoda z Mayenne|vojvoda z Mayenne]], zatiaľ čo Paríž ovládali radikálni katolícki predstavitelia združení okolo mestskej rady a kazateľov. Filip uznával potrebu francúzskeho katolíckeho kandidáta alebo dynastického riešenia prijateľného pre Ligu, súčasne však začal presadzovať nárok svojej dcéry [[Izabela Klára Eugénia|Izabely Kláry Eugénie]], vnučky francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] po matke [[Alžbeta z Valois|Alžbete z Valois]]. Tento nárok narážal na francúzsku tradíciu vylučujúcu ženy a ich potomkov v ženskej línii z následníctva.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> [[Súbor:Henri IV assiégeant Paris.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Henrich IV. na koni pred obliehaným Parížom|[[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] pred [[Paríž]]om v roku 1590 na obraze neznámeho autora z prvej štvrtiny 17. storočia. Zásah vojvodu z Parmy prinútil kráľovské vojsko obliehanie prerušiť.]] Henrich IV. porazil vojská Ligy pri [[Bitka pri Arques|Arques]] v septembri 1589 a pri [[Bitka pri Ivry|Ivry]] 14. marca 1590. Potom obkľúčil Paríž a prerušil veľkú časť jeho zásobovania. V meste sa počas leta zhoršoval hlad a šírili sa choroby. Filip nariadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexandrovi Farnesemu, vojvodovi z Parmy]], aby opustil časť operácií proti severným nizozemským provinciám a prišiel Lige na pomoc. Farnese postupoval zo Španielskeho Nizozemska s vycvičenými jednotkami Flámskej armády. Namiesto priamej bitky s Henrichom manévroval k rieke [[Marna (rieka)|Marna]], obsadil [[Lagny-sur-Marne|Lagny]] a obnovil zásobovaciu trasu do Paríža. Henrich musel v septembri obliehanie zrušiť. Farnese zásobil mesto a následne stiahol svoju armádu do Nizozemska bez toho, aby dovolil protivníkovi vnútiť mu rozhodujúci boj.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> Španielske jednotky zasiahli aj v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]]. V roku 1590 sa tam pod velením [[Juan del Águila|Juana del Águilu]] vylodilo vojsko, ktoré podporovalo katolíckeho vojvodu [[Filip Emanuel Lotrinský, vojvoda z Mercœur|z Mercœuru]] proti stúpencom Henricha IV. Vybudovalo opevnenú základňu pri [[Blavet]]e, dnešnom Port-Louis, a získalo prístav vhodný na spojenie s Pyrenejským polostrovom. Bretónsky konflikt mal miestny, francúzsky aj medzinárodný rozmer: Mercœur sledoval vlastné mocenské záujmy, Henrichovi prívrženci bránili kráľovskú autoritu a Anglicko s Nizozemcami poskytovali vojakov a lode proti španielskej prítomnosti. Filipovi velitelia pritom podliehali rozkazom z Madridu, zásobovanie však záviselo od nepravidelnej námornej dopravy a spolupráce s francúzskymi spojencami.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Farnese vstúpil do Francúzska druhý raz na začiatku roku 1592, keď Henrich IV. obliehal [[Rouen]]. Spoločne s Mayenneho silami prinútil kráľa znovu ustúpiť od významného mesta. Pri ďalších manévroch sa Farneseho armáda dostala do nebezpečnej polohy pri [[Caudebec-en-Caux|Caudebecu]], vojvoda však prepravil vojsko cez [[Seina|Seinu]] a unikol obkľúčeniu. Počas kampane utrpel zranenie a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Filip ho už predtým kritizoval za pomalé prípravy Armady a neskôr zvažoval jeho odvolanie; vojenská nevyhnutnosť však udržiavala skúseného veliteľa vo funkcii. Farnese zomrel 3. decembra 1592 v [[Arras]]e počas príprav na ďalšie francúzske ťaženie.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="HoltFrenchWars" /> Opakované odvelenie Flámskej armády do Francúzska udržalo Paríž a Rouen mimo Henrichovej moci v rozhodujúcich okamihoch, zároveň však poskytlo severným nizozemským provinciám čas na vlastné operácie. Kráľovské zdroje sa delili medzi Francúzsko, Nizozemsko, Atlantik a obranu Pyrenejského polostrova. Madrid určoval hlavné politické ciele, ale velitelia v teréne museli prispôsobovať rozkazy zásobovaniu, vzdialenostiam a požiadavkám francúzskych spojencov. Vodcovia Ligy prijímali Filipovu podporu, ich predstavy o budúcom panovníkovi a rozdelení moci sa však často odlišovali od španielskych plánov.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Generálne stavy a kandidatúra infantky Izabely === Vojvoda z Mayenne zvolal na január 1593 do Paríža [[Generálne stavy (Francúzsko)|generálne stavy]], ktoré mali nájsť katolícke riešenie nástupníctva. Filipovi vyslanci, medzi nimi [[Lorenzo Suárez de Figueroa y Córdoba, vojvoda z Ferie|vojvoda z Ferie]] a diplomat [[Juan de Tassis y Acuña|Juan de Tassis]], presadzovali Izabelu Kláru Eugéniu. Infantka mala silnú dynastickú väzbu na francúzsky rod Valoisovcov, jej nárok však viedol cez matku a bol spojený s mocou cudzieho panovníka. Španielska diplomacia navrhovala, aby sa vydala za katolíckeho princa, pričom sa zvažovali kandidáti z rakúskej habsburskej vetvy, lotrinského rodu aj francúzskeho prostredia. Nejasnosť budúceho manžela a otázka, kto by v skutočnosti vládol, zvyšovali odpor aj medzi členmi Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello 011.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Celopostavový portrét infantky Izabely Kláry Eugénie v bohato zdobených šatách|[[Izabela Klára Eugénia]], dcéra Filipa II. a Alžbety z Valois, na portréte Alonsa Sáncheza Coella z rokov 1585 – 1588. Filip v roku 1593 presadzoval jej kandidatúru na francúzsky trón.]] Odpor proti kandidatúre sa opieral o výklad [[Salické právo|salického práva]] a o predstavu, že francúzska koruna nemôže prejsť na ženu ani na cudziu dynastiu cez ženskú líniu. [[Parížsky parlament]] vydal 28. júna 1593 rozhodnutie známe ako ''arrêt Lemaistre'', ktoré trvalo na zachovaní tradičných pravidiel následníctva a odmietalo prevod koruny na cudzie knieža alebo princeznú. Rozhodnutie neuznalo Henricha IV. automaticky, oslabilo však najdôležitejší právny základ španielskeho projektu. Umiernení katolíci, neskôr označovaní ako ''politiques'', čoraz viac pokladali obnovenie jednotnej kráľovskej moci za naliehavejšie než pokračovanie vojny o kandidáta Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. 25. júla 1593 verejne prestúpil na katolicizmus v bazilike [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]]. Korunovaný bol 27. februára 1594 v [[Chartres]], pretože tradičné korunovačné mesto [[Reims]] ovládali jeho odporcovia, a 22. marca vstúpil do Paríža. Jeho konverzia odstránila hlavnú náboženskú prekážku, ktorá bránila mnohým katolíkom uznať bourbonské nástupníctvo. Mestá a šľachtici postupne prechádzali na kráľovu stranu, často po rokovaniach zaručujúcich úrady, bezpečnosť alebo finančné vyrovnanie. Katolícka liga sa rozpadala na miestne skupiny a španielske vojenské posádky, ktorých postavenie záviselo od zásobovania zo zahraničia.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Filip pokračoval v podpore odporcov Henricha IV. a pápežské uznanie kráľovej konverzie sa snažil oddialiť. [[Klement VIII.]] napokon v septembri 1595 Henricha zbavil cirkevných trestov a prijal jeho zmierenie s Katolíckou cirkvou. Tým sa zmenšila možnosť predstaviť vojnu ako spoločný katolícky zápas proti heretickému uchádzačovi. Spor sa čoraz zreteľnejšie menil na vojnu medzi dvoma katolíckymi panovníkmi o bezpečnosť hraníc, pevnosti a rovnováhu síl. Filipov francúzsky projekt tak prešiel od podpory Ligy a dynastickej kandidatúry k otvorenému medzištátnemu konfliktu s uznaným francúzskym kráľom.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> === Obrat vojny v Nizozemsku === V čase, keď sa veľká časť Filipovej pozornosti a síl presunula do Francúzska, zreorganizovali severné nizozemské provincie svoje vojsko a financovanie. [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]], syn Viliama Oranžského, bol postupne ustanovený za miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a ďalších provincií a prevzal významnú časť vojenského velenia. Politickú koordináciu Generálnych stavov podporoval krajinský advokát Holandska [[Johan van Oldenbarnevelt]]. Pravidelnejšie daňové príjmy najbohatších severných provincií umožňovali udržiavať platené jednotky, budovať pevnosti a pripravovať ťaženia podľa možností riečnej a námornej dopravy. Móric spolu s bratrancom [[Viliam Ľudovít Nasavský|Viliamom Ľudovítom Nasavským]] zároveň zavádzal systematickejší výcvik, presnejšie členenie jednotiek a postupy uľahčujúce pohyb a paľbu pechoty.<ref name="ParkerDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 229 – 257 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 234 – 267 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:De inname van Breda door Prins Maurits op 4 maart 1590 in vier scènes - The capture of Breda by Prince Maurice in 1590 in 4 scenes-large.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Rytina štyroch výjavov z dobytia Bredy vojakmi ukrytými v rašelinovej lodi|Dobytie [[Breda|Bredy]] 4. marca 1590 v štyroch výjavoch. Móricovi vojaci prenikli do mesta ukrytí v nákladnej lodi s rašelinou; rytina pripisovaná Bartholomeovi Dolendovi vznikla začiatkom 17. storočia.]] Prvým výrazným úspechom novej fázy bolo dobytie Bredy v marci 1590. Malý oddiel vojakov sa ukryl v lodi privážajúcej do mesta rašelinu, prešiel kontrolou a v noci premohol časť posádky. Móricove jednotky čakajúce v okolí potom vstúpili do pevnosti. Rozsahom malá operácia priniesla Generálnym stavom strategicky položené mesto v Brabantsku bez zdĺhavého obliehania. V nasledujúcich kampaniach sa Móric častejšie opieral o riadne obliehanie. Delostrelectvo, muníciu a zásoby prepravoval po riekach a kanáloch, opevnené body vyberal tak, aby každý úspech uľahčil spojenie s ďalším cieľom.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = van Nimwegen | meno zborník = Olaf | kapitola zborník = Maurits van Nassau and Siege Warfare (1590–1597) | editori = Marco van der Hoeven | titul = Exercise of Arms: Warfare in the Netherlands, 1568–1648 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1997 | strany = 113 – 131 | isbn = 978-90-04-10727-4 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1591 získalo stavovské vojsko [[Zutphen]], [[Deventer]], pevnosť pri [[Delfzijl]]e a [[Nijmegen]]. Ťaženie z roku 1592 prinieslo dobytie [[Steenwijk]]u a [[Coevorden]]u, čím sa zlepšilo spojenie medzi Frízskom a východnými oblasťami republiky. V roku 1593 kapituloval [[Geertruidenberg]] po obliehaní, pri ktorom Móric vybudoval súvislé línie zákopov a opevnených táborov proti posádke aj prípadnému pomocnému vojsku. Postup vyžadoval rozsiahlu prácu ženistov a vojakov, kontrolu hrádzí a presné zásobovanie. Dobyté pevnosti dostávali nové posádky a úpravy, aby sa nestali ľahkým cieľom kráľovskej protiofenzívy.<ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> [[Súbor:Beleg van Groningen - Siege of Groningen (1594).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|alt=Historický plán opevneného Groningenu a obliehacích postavení|[[Obliehanie Groningenu (1594)|Obliehanie Groningenu]] v roku 1594 na pláne vydanom Janom Janssoniom v 17. storočí. Kapitulácia mesta upevnila vládu Generálnych stavov na severovýchode Nizozemska.]] Kľúčovým cieľom na severovýchode bol [[Groningen]], ktorého mestská vláda udržiavala spojenie s kráľovskou stranou a ovládala prístupy do okolitých oblastí. Móric a Viliam Ľudovít mesto obľahli v máji 1594. Po delostreleckom ostreľovaní, budovaní prístupových zákopov a bojoch o vonkajšie postavenia Groningen 22. júla kapituloval; dohoda o podmienkach, známa ako zmluva o redukcii, bola uzavretá nasledujúci deň. Upravila spojenie mesta s oblasťou Ommelanden a zaviedla verejné reformované bohoslužby. Víťazstvo odstránilo významnú kráľovskú základňu za severnou obrannou líniou a umožnilo Generálnym stavom sústrediť ďalšie operácie na východ a juh.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Kráľovské velenie v tomto období strácalo kontinuitu. Po Farneseho smrti spravoval Nizozemsko dočasne [[Peter Ernst I. z Mansfeldu]]. Filip vymenoval za generálneho miestodržiteľa arcivojvodu [[Ernest Habsburský (1553 – 1595)|Ernesta Habsburského]], ktorý prišiel do Bruselu začiatkom roku 1594, ale už 20. februára 1595 zomrel. Dočasné velenie potom prevzal [[Pedro Enríquez de Acevedo, gróf z Fuentes|gróf z Fuentes]]. Vojaci opakovane čakali na žold a zásoby, čo podporovalo vzbury jednotiek a obmedzovalo schopnosť viesť súvislé ťaženia. Povinnosť zasahovať vo Francúzsku zároveň odčerpávala jednotky, ktoré kráľovskí velitelia potrebovali proti Móricovi.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Filip napokon zveril miestodržiteľstvo svojmu synovcovi arcivojvodovi Albrechtovi. Albrecht pôsobil od roku 1583 ako miestokráľ v Portugalsku a v roku 1593 prišiel do Madridu pomáhať starnúcemu kráľovi pri ústrednej správe. Vymenovanie za miestodržiteľa Nizozemska dostal 26. apríla 1595, z Madridu odišiel v auguste a do Bruselu dorazil vo februári 1596. Jeho vláda mala posilniť dynastickú autoritu a spojiť politické rokovania s vojenskou obnovou. Prvé roky však určovalo súčasné vedenie vojny proti Francúzsku, Anglicku a Spojeným provinciám.<ref name="DuerlooAlbert">{{Citácia knihy | priezvisko = Duerloo | meno = Luc | titul = Dynasty and Piety: Archduke Albert (1598–1621) and Habsburg Political Culture in an Age of Religious Wars | miesto = Farnham | vydavateľ = Ashgate | rok = 2012 | strany = 41 – 83 | isbn = 978-0-7546-6904-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenLastYears">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = Last Years, 1593–1598 | strany = 301 – 316 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rok 1597 priniesol ďalšiu sériu stavovských úspechov. Móric najprv v januári porazil kráľovské jazdectvo pri [[Bitka pri Turnhoute (1597)|Turnhoute]]. Počas jesenného ťaženia potom jeho armáda získala pevnosti [[Rheinberg]], [[Moers]], [[Groenlo]], [[Bredevoort]], [[Enschede]], [[Ootmarsum]], [[Oldenzaal]] a [[Lingen]]. Rýchly postup vychádzal z pripraveného zásobovania, použitia splavných tokov a sústredenia síl proti posádkam, ktoré nedostali včasnú pomoc. Generálne stavy tým vytvorili súvislejšiu obrannú oblasť na východe. Južné katolícke provincie zostávali pod habsburskou vládou a Albrechtova armáda si zachovala schopnosť viesť veľké operácie, územná iniciatíva v samotnom Nizozemsku však v 90. rokoch prešla na stranu republiky.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Dvor, ústredná správa a príprava následníka === Filipov zdravotný stav sa od konca 80. rokov zhoršoval. Opakované záchvaty [[dna (choroba)|dny]] mu sťažovali chôdzu, dlhé pracovné zasadnutia aj presuny medzi kráľovskými sídlami. Panovník napriek tomu ďalej čítal memorandá, dopĺňal ich vlastnými poznámkami a vyhradzoval si konečné rozhodnutie v hlavných otázkach zahraničnej politiky, financií a personálnych menovaní. Rozsah písomností a pomalosť komunikácie medzi Madridom, Lisabonom, Bruselom, Milánom a ďalšími centrami predlžovali vybavovanie vecí. Vojny navyše vytvárali potrebu rýchlych rozhodnutí, ktoré sa často prijímali skôr na základe neúplných správ, než dorazila odpoveď z ďalšieho bojiska.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 303 – 375 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = angličtina}}</ref> V ústrednom rozhodovaní nadobudla väčší význam úzka skupina skúsených poradcov. [[Juan de Idiáquez]] sa zaoberal najmä zahraničnými a vojenskými záležitosťami, [[Cristóbal de Moura]] patril k najvplyvnejším sprostredkovateľom v portugalských a domácich otázkach a [[Diego Fernández de Cabrera y Bobadilla, gróf z Chinchónu|gróf z Chinchónu]] mal výrazné postavenie vo veciach Aragónskej koruny a financií. Skupina, ktorú historici zvyknú označovať ako ''Junta de Noche'', fungovala v rôznych podobách už od polovice 80. rokov. Pripravovala vybrané materiály, porovnávala stanoviská územných a odborných rád a umožňovala kráľovi sústrediť sa na naliehavé rozhodnutia. Formálne rozhodnutia naďalej prechádzali príslušnými radami a panovníckymi písomnosťami.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Po aragónskych kortesoch povolal Filip z Lisabonu arcivojvodu Albrechta, ktorý prišiel do [[San Lorenzo de El Escorial]] 11. septembra 1593. Albrecht sa zapojil do práce úzkej rady a ako blízky príbuzný panovníka poskytoval dynastickú oporu pri rozhodovaní. Jeho odchod do Nizozemska v roku 1595 znovu zvýšil každodennú zodpovednosť Mouru, Idiáqueza a ďalších tajomníkov. Vplyv poradcov vychádzal z ich prístupu ku kráľovi a schopnosti triediť písomnosti, rozhodujúce akty však až do Filipovej smrti vydávala kráľovská autorita.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Osobitnú pozornosť venoval Filip svojmu jedinému žijúcemu synovi, kniežaťu [[Filip III. Španielsky|Filipovi]]. Dedič sa vzdelával v katolíckom náboženstve, jazykoch, dejinách, geografii a dvorských zručnostiach a od mladosti sa zúčastňoval na verejných obradoch. Kráľ ho postupne oboznamoval s prácou rád, prijímaním vyslancov a vybavovaním žiadostí. Dňa 30. júla 1595 pripravil pre syna písomné pokyny, v ktorých mu odporúčal pravidelnú prácu, zachovanie náboženskej jednoty, pozorný výber služobníkov a dôveru vo vyskúšaných poradcov, najmä v Mouru. Sedemnásťročný princ začal častejšie navštevovať zasadnutia a audiencie; jeho úloha zostávala poradná a reprezentačná a konečné rozhodnutia si ponechával kráľ.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Kráľova staršia dcéra Izabela Klára Eugénia mala pri dvore viditeľnejšie miesto než väčšina infantiek. Pomáhala otcovi pri súkromnej korešpondencii, sprevádzala ho počas choroby a zúčastňovala sa na dynastických obradoch. Po zániku projektu jej francúzskej kandidatúry sa stala súčasťou nového sobášneho plánu s arcivojvodom Albrechtom. Albrecht bol pôvodne určený pre cirkevnú dráhu a mal kardinálsku hodnosť, preto bolo pred uzavretím manželstva potrebné pápežské uvoľnenie z jeho cirkevného postavenia. Dohoda spájala sobáš s plánovaným odovzdaním vlády nad Nizozemskom obom snúbencom.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> Mladšia dcéra [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]], vydatá za savojského vojvodu [[Karol Emanuel I.|Karola Emanuela I.]], udržiavala s otcom pravidelný písomný kontakt. Zomrela 7. decembra 1597 v [[Turín]]e po pôrode svojho desiateho dieťaťa. Správa dorazila k Filipovi v čase jeho zhoršujúceho sa zdravia a posledných mierových rokovaní. Dynastické väzby so Savojskom pokračovali prostredníctvom jej detí, vzťahy s vojvodom však zostávali ovplyvnené jeho samostatnou politikou v severnom Taliansku a vo Francúzsku.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Príprava dvojitého sobáša mala zabezpečiť nástupníctvo aj spoluprácu španielskej a rakúskej vetvy Habsburgovcov. Knieža Filip sa mal oženiť s Albrechtovou sestrou [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margarétou Habsburskou]], kým Izabela mala uzavrieť manželstvo s Albrechtom. Sobáše sa uskutočnili až v roku 1599, po Filipovej smrti. Za jeho života sa však vyrokovali rozhodujúce podmienky a začala sa príprava presunu Nizozemska pod spoločnú vládu Izabely a Albrechta.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> === Otvorená vojna s Francúzskom === Henrich IV. vyhlásil Filipovi vojnu 17. januára 1595. Formálne vyhlásenie potvrdilo stav, ktorý už existoval v podobe španielskej podpory Ligy, prítomnosti posádok v Bretónsku a zásahov Flámskej armády. Po upevnení moci v Paríži vystupoval francúzsky kráľ proti Filipovi ako legitímny panovník a občiansky konflikt sa tým otvorene prepojil s vojnou medzi dvoma monarchiami. Henrichove sily sa naďalej delili medzi obliehanie španielskych pevností a potláčanie zostávajúcich ligistických protivníkov. Vojna preto pokračovala v Pikardii, Burgundsku a Bretónsku ako sled obliehaní, nájazdov a bojov o pohraničné mestá.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Pri [[Bitka pri Fontaine-Française|Fontaine-Française]] 5. júna 1595 narazil Henrich na sily prichádzajúce zo [[Franche-Comté]] pod velením [[Juan Fernández de Velasco, 5. vojvoda z Frías|Juana Fernándeza de Velasca]], kastílskeho konstábla, a vojvodu z Mayenne. Kráľ osobne viedol prudkú jazdeckú zrážku a španielsko-ligistické vojsko po neistote o sile protivníka ustúpilo. Boj mal menší rozsah než veľké bitky predchádzajúcej fázy, jeho politický účinok však urýchlil podrobenie ligistických miest v Burgundsku. Na severe dosiahla kráľovská strana pod grófom z Fuentes opačné výsledky: v júli dobyla [[Doullens]] a v októbri prinútila ku kapitulácii [[Cambrai]], dovtedy ovládané [[Jean de Monluc de Balagny|Jeanom de Monlucom de Balagny]].<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Po príchode do Nizozemska prevzal francúzske operácie arcivojvoda Albrecht. V apríli 1596 jeho armáda obsadila [[Calais]], významný prístav pri Lamanšskom prielive, a krátko nato aj [[Ardres]]. Úspechy vytvorili tlak na severné Francúzsko a poskytli Filipovi oporné body blízko Anglicka. V marci 1597 sa kráľovské jednotky zmocnili [[Amiens]]u ľsťou: vojaci prestrojení za roľníkov zatarasili mestskú bránu vozom a umožnili ukrytým oddielom preniknúť dnu. Henrich IV. osobne viedol následné obliehanie a 25. septembra 1597 Amiens získal späť. Kampaň vyčerpávala obe strany a ukázala, že obsadenie pevnosti prinášalo trvalý výsledok iba vtedy, keď ju bolo možné pravidelne zásobovať a včas vyslobodiť.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="DuerlooAlbert" /> V Bretónsku pokračovala španielska posádka v Blavete a ďalšie oddiely podporovali vojvodu z Mercœuru. Anglické jednotky vyslané Henrichovi IV. a francúzske kráľovské sily proti nim viedli viacročné operácie. Španieli v roku 1594 vybudovali aj pevnosť pri [[Crozon]]e, ktorá mala kontrolovať prístup k [[Brest (Francúzsko)|Brestu]]. Francúzsko-anglické vojsko ju po ťažkom obliehaní v novembri dobylo a väčšinu obrancov zabilo. Blavet zostal v španielskych rukách až do mierového vyrovnania. Vojna na bretónskom pobreží bola úzko spojená s námornými plánmi proti Anglicku, pretože tamojšie prístavy mohli slúžiť ako základne pre plavbu cez Lamanšský prieliv alebo k Írsku.<ref name="WernhamReturnArmadas">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 1 – 81 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars" /> Dosah bretónskej základne ukázal nájazd kapitána [[Carlos de Amésquita|Carlosa de Amésquitu]] na [[Cornwall]] v lete 1595. Štyri galeje s približne štyristo vojakmi vyplávali z Blavetu a 2. augusta podľa gregoriánskeho kalendára pristáli v [[Mount's Bay]]. Oddiely napadli a podpálili [[Mousehole]], [[Paul (Cornwall)|Paul]], [[Newlyn]] a časť [[Penzance]], rozohnali narýchlo zhromaždenú miestnu domobranu a pred návratom slúžili katolícku omšu. Po dvoch dňoch sa znovu nalodili a bezpečne sa vrátili do Bretónska. Krátky nájazd preukázal, že menšie veslové plavidlá dokázali z blízkej kontinentálnej základne preplávať prieliv, vysadiť organizovaný oddiel a odísť skôr, než sa sústredilo anglické loďstvo.<ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Dobytie Cádizu v roku 1596 === Anglická vláda pripravila v roku 1596 novú veľkú výpravu, ktorej bezprostredným cieľom bolo španielske loďstvo a prístavy. Námorné velenie mal lord admirál [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charles Howard z Effinghamu]], pozemným jednotkám velil [[Robert Devereux, 2. gróf z Essexu|Robert Devereux, gróf z Essexu]]. S anglickými loďami sa spojila eskadra a vojaci Spojených provincií. Výpravu financovala koruna spolu so stavmi a súkromnými účastníkmi; velitelia preto znovu rozhodovali medzi vojenskou hodnotou dlhodobého obsadenia základne a okamžitým ziskom koristi. Flotila pozostávala z kráľovských vojnových lodí, nizozemských plavidiel, transportov a ozbrojených obchodných lodí. Dobové zoznamy používajú odlišné kategórie, preto sa celkové počty lodí aj mužov v literatúre rozchádzajú.<ref name="WernhamReturnCadiz">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 82 – 129 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Zeeslag voor Cadiz, 1596, RP-P-OB-80.177.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.4|alt=Rytina námorného boja a plán Cádizu so zoskupením lodí v zálive|Anglicko-nizozemský útok na [[Cádiz]] v roku 1596 na dobovej nizozemskej rytine. Horná časť zobrazuje námorný boj 1. júla, dolná časť polohu mesta, zálivu a lodí.]] Anglicko-nizozemské loďstvo sa 30. júna 1596 podľa gregoriánskeho kalendára objavilo pred [[Cádiz]]om. V zálive sa nachádzali kráľovské vojnové lode, galeje aj obchodné plavidlá pripravované na atlantickú plavbu. Howard presadzoval najprv námorný útok a jeho ťažšie lode prenikli do vnútorného zálivu pod paľbou pobrežných postavení. Španielske galeóny sa po boji stiahli hlbšie do zálivu; aby nepadli do rúk protivníka, časť lodí ich posádky zapálili alebo potopili. Obchodné lode naložené tovarom boli takisto zničené po tom, čo sa rokovania o ich vykúpení skončili bez dohody. Materiálna strata zasiahla kráľovské námorníctvo, súkromných obchodníkov aj budúce príjmy koruny z poplatkov.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Essexove jednotky sa vylodili, prelomili obranu pri meste a 1. júla Cádiz obsadili. Posádka a časť obyvateľov sa uchýlili do citadely alebo unikli cez záliv. Útočníci získali zásoby a korisť a v meste došlo k rozsiahlemu rabovaniu; kostoly a domy boli poškodené napriek pokusom veliteľov udržať poriadok. Po rokovaniach prepustili časť obyvateľstva za výkupné. Španielske úrady medzitým zhromažďovali vojsko vo vnútrozemí a zabezpečovali okolité pevnosti. Obyvatelia, ktorí sa nedostali do zajatia, pomáhali pri obrane prístupov a odnášaní majetku z dosahu protivníka.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Medzi anglickými veliteľmi sa diskutovalo o trvalom udržaní Cádizu. Prístav by poskytoval základňu pri vstupe do Stredozemného mora a pri trasách do Lisabonu a Sevilly, jeho obrana by však vyžadovala silnú posádku, pravidelné zásobovanie a ďalšie finančné prostriedky. Zázemie výpravy v okolitej krajine bolo slabé a medzi mužstvom sa začali šíriť choroby. Howard a väčšina rady sa preto priklonili k odchodu. Útočníci pred evakuáciou zničili časť opevnení a 15. júla mesto opustili. Cádiz zostal pod Filipovou vládou, škody na lodiach, tovare, budovách a úverových vzťahoch však patrili k najväčším, aké anglický útok počas vojny spôsobil jedinému iberskému prístavu.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="KamenLastYears" /> Filip nariadil vyšetriť pripravenosť obrany a zodpovednosť veliteľov. Obnova Cádizu zahŕňala opravu hradieb, reorganizáciu pobrežných posádok a posilnenie pevností chrániacich záliv. Koruna musela súčasne riešiť nároky obchodníkov, výpadok lodí a náklady na pripravovanú odvetnú výpravu. Anglický úspech povzbudil predstavu, že útok na prístav môže narušiť Filipove námorné operácie účinnejšie než čakanie na inváznu flotilu pri anglickom pobreží. Po opravách sa španielske atlantické spojenie obnovilo. Angličania si z Cádizu odniesli korisť a spôsobili rozsiahle škody, strategickú kontrolu nad prístavom si však Filipova monarchia udržala.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> === Armady z rokov 1596 a 1597 === Filip odpovedal na útok v Cádize prípravou novej flotily. Jej úlohy sa počas roka 1596 menili podľa vývoja vo Francúzsku, Írsku a pri anglickom pobreží. V plánovaní sa objavovala podpora povstalcov v [[Írsko|Írsku]], útok na juhozápadné Anglicko aj upevnenie španielskeho postavenia v Bretónsku. Spoločným cieľom bolo prinútiť Alžbetinu vládu rozdeliť sily a oslabiť jej pomoc Henrichovi IV. a Spojeným provinciám. Velenie dostal [[Martín de Padilla y Manrique, 1. gróf zo Santa Gadea|Martín de Padilla]], adelantado mayor Kastílie. Lode, vojaci a zásoby sa zhromažďovali vo viacerých portugalských a španielskych prístavoch, čo sťažovalo ich súčasné vyplávanie.<ref name="WernhamReturn1596">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 130 – 142 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas">{{Citácia periodika | priezvisko = Tenace | meno = Edward | titul = A Strategy of Reaction: The Armadas of 1596 and 1597 and the Spanish Struggle for European Hegemony | periodikum = The English Historical Review | ročník = 118 | číslo = 478 | rok = 2003 | strany = 855 – 882 | doi = 10.1093/ehr/118.478.855 | jazyk = angličtina}}</ref> Flotila vyplávala z Lisabonu v októbri 1596, teda v období častejších atlantických búrok. Skladala sa z kráľovských galeón, ďalších ozbrojených lodí a veľkého počtu transportov a menších plavidiel. Súdobé súpisy rozlišovali medzi hlavnými loďami a pomocnými jednotkami, preto celkový počet závisí od spôsobu počítania; jadro tvorilo približne osemdesiat väčších plavidiel. Po postupe na severozápad zastihla flotilu pri pobreží Galície a pri myse [[Finisterre]] silná búrka. Lode stratili vzájomný kontakt, viaceré stroskotali alebo utrpeli vážne poškodenie a veľká časť sa vrátila do [[Ferrol]]u, A Coruñe a ďalších prístavov. Do začiatku novembra sa z pôvodného jadra vrátilo iba približne päťdesiat lodí v stave, ktorý umožňoval ich evidenciu; rozptýlené plavidlá prichádzali aj neskôr.<ref name="WernhamReturn1596" /><ref name="KamenLastYears" /> Flotilu v roku 1596 rozvrátila búrka ešte pred stretnutím s anglickým loďstvom. Neskorý termín, nedostatočne zladené vyplávanie, rozdielna rýchlosť plavidiel a nepripravenosť časti transportov zväčšili účinok počasia. Koruna po návrate zachraňovala delá, výstroj a mužstvo zo stroskotaných alebo poškodených lodí a začala pripravovať nový pokus. Filip považoval tlak na Anglicko za súčasť širšej vojny, v ktorej anglické peniaze, jednotky a lode podporovali jeho protivníkov vo Francúzsku a Nizozemsku. Rozhodnutie obnoviť výpravu preto prijal aj napriek súčasnej finančnej kríze.<ref name="TenaceArmadas" /><ref name="WernhamReturn1596" /> Plán z roku 1597 bol konkrétnejšie zameraný na [[Falmouth (Cornwall)|Falmouth]] a priľahlú časť [[Cornwall]]u. Obsadenie prístavu malo vytvoriť predmostie, vyvolať tlak na anglickú obranu a prípadne podporiť ďalšie operácie. Prípravy prebiehali najmä vo Ferrole a A Coruñi. Aj pri tejto flotile sa počty v prameňoch líšia: jeden súpis zachytáva 98 väčších plavidiel vrátane 24 galeón a viac než 17&nbsp;000 mužov, vyššie údaje zahŕňajú aj menšie transporty a pomocné lode a dosahujú približne 130 až 140 plavidiel. Rozdielne čísla tak opisujú odlišne vymedzené časti tej istej výpravy.<ref name="WernhamReturn1597">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 171 – 190 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas" /> Prvý odchod z Ferrolu 19. septembra prerušili protivetre a flotila sa zhromaždila pri A Coruñi. Na more znovu vyplávala 18. októbra. V tom čase bola veľká anglická flotila pod Essexovým velením mimo domácich vôd na neúspešnej výprave k Azorám, takže juhozápadné pobrežie chránili najmä miestne sily a menšie námorné oddiely. Po štyroch dňoch plavby však španielsku zostavu zastihla búrka, ktorá ju rozptýlila v [[Biskajský záliv|Biskajskom zálive]] a pri vstupe do Lamanšského prielivu. Niekoľko lodí sa dostalo k anglickému a waleskému pobrežiu a malé skupiny vojakov krátko vystúpili na pevninu alebo získali informácie od miestnych plavidiel. Rozptýlenie odrezalo tieto lode od spoločného velenia, delostrelectva a hlavnej transportnej skupiny, a tým zmarilo plánované obsadenie Falmouthu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> Padilla zhromaždil preživšie plavidlá a vrátil sa do severošpanielskych prístavov. Časť lodí stroskotala a ďalšie potrebovali rozsiahle opravy, jadro kráľovských galeón však zostalo zachované. Dva pokusy v priebehu dvoch rokov ukázali riziko veľkých neskorých expedícií zložených z plavidiel rôzneho pôvodu a výkonnosti. Počasie bolo bezprostrednou príčinou rozptýlenia oboch flotíl; účinok búrok znásobili termíny vyplávania, zložité zhromažďovanie, nedostatky zásobovania a závislosť plánu od spoločného príchodu veľkého počtu transportov. Výprava z roku 1597 sa stala posledným Filipovým pokusom o inváziu do Anglicka. Námorná vojna a útoky na obchodné trasy pokračovali aj za jeho nástupcu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> === Pozastavenie platieb v roku 1596 === Súbežné vojny vo Francúzsku, Nizozemsku a Atlantiku zvyšovali tlak najmä na príjmy Kastílskej koruny. Kráľovská pokladnica naďalej financovala svoje armády a flotily osvedčenou kombináciou daní, prevodov amerického striebra, dlhodobých rent (''[[juro|juros]]'') a krátkodobých úverov (''[[asiento|asientos]]'') od súkromných bankárov. V 90. rokoch už podstatnú časť budúcich daňových príjmov pohlcovalo splácanie starších záväzkov, takže nové vojenské výdavky zdražovali úver a obmedzovali hotovosť dostupnú korunnej pokladnici.<ref name="AlvarezNogalChamley1596">{{Citácia periodika | priezvisko = Álvarez-Nogal | meno = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Debt Policy under Constraints: Philip II, the Cortes, and Genoese Bankers | periodikum = The Economic History Review | ročník = 67 | číslo = 1 | rok = 2014 | strany = 192 – 213 | doi = 10.1111/1468-0289.12010 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DrelichmanVothDebt">{{Citácia periodika | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = The Sustainable Debts of Philip II: A Reconstruction of Castile's Fiscal Position, 1566–1596 | periodikum = The Journal of Economic History | ročník = 70 | číslo = 4 | rok = 2010 | strany = 813 – 842 | doi = 10.1017/S0022050710000733 | jazyk = angličtina}}</ref> Po nákladoch na Armadu schválili kastílske kortesy 4. apríla 1590 mimoriadny príspevok známy ako ''millones''. Jeho plánovaný výnos predstavoval osem miliónov dukátov rozdelených na šesť rokov a vyberal sa predovšetkým prostredníctvom prirážok k spotrebným dávkam na víno, mäso, olej a ocot. Rozvrhnutie a výber prebiehali cez mestá zastúpené na kortesoch, čím získali ich predstavitelia dôležitú úlohu pri správe novej dane. Zaťaženie základnej spotreby prenášalo časť vojnových nákladov na široké vrstvy obyvateľstva a miestne podmienky určovali, ako sa suma medzi obce a tovary rozdelila. Pôvodne časovo obmedzený príspevok sa stal predmetom ďalších rokovaní, pretože vojenské výdavky po uplynutí prvého obdobia neklesli.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="KamenThunderLate" /> Príjmy z daní a drahých kovov počas 90. rokov zostávali vysoké, veľká časť však bola vopred určená na staršie záväzky. Správy o očakávaných zásielkach striebra umožňovali uzatvárať nové asientos ešte pred príchodom flotíl, takže časové oneskorenie alebo nečakaný vojenský výdavok vyvolávali nedostatok použiteľnej hotovosti. Dobytie Cádizu poškodilo lode a súkromný majetok a narušilo plánované námorné operácie. Súčasne bolo potrebné platiť Flámsku armádu, posádky vo Francúzsku, obranu Portugalska a stavbu ďalšej flotily. Rozhodujúci problém spočíval v nesúlade medzi splatnosťou a právnym určením príjmov na jednej strane a okamžitými záväzkami na viacerých bojiskách na strane druhej.<ref name="DrelichmanVothDebt" /><ref name="AlvarezNogalChamley1596" /> Koncom novembra 1596 vydal Filip dekrét, ktorým pozastavil platby z vybraných úverových kontraktov. Staršia literatúra označuje tento krok ako štátny bankrot, dekrét však v praxi dočasne prerušil splácanie asientos a prinútil veriteľov rokovať o novom usporiadaní záväzkov. Platby držiteľom veľkej časti juros a výber daní pokračovali. Opatrenie zasiahlo najmä bankárov poskytujúcich krátkodobé úvery a zabezpečujúcich medzinárodné prevody. Kým sa rokovalo o podmienkach vyrovnania, obmedzil sa prísun peňazí armádam a dodávateľom.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Rokovania vyústili v roku 1597 do dohody označovanej ako ''medio general''. Časť nesplatených krátkodobých záväzkov sa premenila na dlhodobejšie nároky kryté určenými príjmami a upravili sa podmienky ďalšieho financovania. Odhady celkovej sumy sa líšia podľa toho, ktoré kontrakty historici započítavajú, zhodujú sa však, že išlo o niekoľko miliónov dukátov. Bankári po dohode obnovili poskytovanie úverov, pretože koruna naďalej disponovala rozsiahlymi daňovými príjmami a schopnosťou právne viazať ich budúce výnosy. Reštrukturalizácia rozložila časť okamžitých platieb do dlhšieho obdobia a preniesla ich na príjmy, ktoré tým zostali zaťažené aj za nasledujúcej vlády.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Finančné usporiadanie bolo spojené s rokovaniami medzi korunou a kastílskymi kortesmi o pokračovaní mimoriadnych daní. Mestá mohli schválenie príspevku podmieňovať vlastnými požiadavkami, panovník však kontroloval veľkú časť výdavkov a zahraničnej politiky bez priamej účasti kortesov. Vojnové zaťaženie sa tak premietalo do cien spotrebných tovarov, mestských dlhov a budúcich kráľovských príjmov. Pozastavenie platieb z roku 1596 preusporiadalo vzťah s finančníkmi, zatiaľ čo nepomer medzi dlhodobými príjmami a rozsahom vojenských záväzkov prešiel na vládu Filipa III.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> === Mier z Vervins === Po znovudobytí Amiensu mali Filip II. aj Henrich IV. dôvody pristúpiť na rokovania. Francúzsky kráľ potreboval dokončiť pacifikáciu kráľovstva a vyriešiť zostávajúci odpor v Bretónsku. Filipova monarchia financovala niekoľko vojen súčasne, prešla pozastavením platieb a dve po sebe nasledujúce flotily rozptýlili búrky. Rokovania podporoval pápež Klement VIII., ktorý chcel ukončiť vojnu medzi katolíckymi panovníkmi. Jeho legáti a zástupcovia oboch korún sa stretli vo [[Vervins]] v Pikardii, blízko hranice Španielskeho Nizozemska.<ref name="LesafferVervins">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Lesaffer | meno zborník = Randall | kapitola zborník = Treaty of Vervins (1598) | editori = Gordon Martel | titul = The Encyclopedia of Diplomacy | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley Blackwell | rok = 2018 | strany = 1 – 4 | isbn = 978-1-118-88791-2 | doi = 10.1002/9781118885154.dipl0518 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HoltFrenchWars" /> [[Súbor:Paix de Vervins par Gillot Saint-Evre.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Historická maľba rokovania delegátov pri uzavretí mieru z Vervins|Rokovanie o [[Mier z Vervins|mieri z Vervins]] na obraze Gillota Saint-Evra z roku 1837. Ide o neskoršiu historickú predstavu udalosti.]] Mierová zmluva bola podpísaná 2. mája 1598. Vychádzala zo základného územného usporiadania [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] z roku 1559 a určovala navrátenie miest získaných počas najnovšej vojny. Francúzsku sa vrátili Calais, Ardres, Doullens a ďalšie obsadené body a španielske jednotky mali opustiť Bretónsko. Francúzska koruna opätovne potvrdila ustanovenia z roku 1559 týkajúce sa habsburských území a nárokov a obe strany obnovili diplomatické a obchodné vzťahy. Mier z Vervins tak v zásadných rysoch obnovil hranice z roku 1559 a uzavrel poslednú fázu vyčerpávajúcich pohraničných bojov.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. dosiahol medzinárodné uznanie bourbonskej vlády a mohol sústrediť prostriedky na vnútornú obnovu. Filip prijal panovníka, ktorého nástupníctvu sa od roku 1589 snažil zabrániť, ale získal ukončenie francúzskej vojny bez odstúpenia starších habsburských území. Krátko pred uzavretím mieru vydal Henrich [[Nantský edikt]], ktorý upravil postavenie francúzskych protestantov, a vojvoda z Mercœuru sa podriadil kráľovi. Tým sa skončila hlavná vojenská fáza francúzskych náboženských vojen.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="LesafferVervins" /> Anglicko a Spojené provincie stáli mimo zmluvy. Alžbetini a nizozemskí vyslanci sa usilovali zachovať spoločný tlak na Filipa, francúzska vláda však uprednostnila samostatný mier. Anglo-španielska vojna pokračovala do roku 1604 a boj medzi habsburskou vládou a Spojenými provinciami prerušilo až [[Dvanásťročné prímerie]] v roku 1609. Mier z Vervins teda uzavrel francúzsku vetvu vzájomne prepojených vojen, kým konflikty s Anglickom a severným Nizozemskom pokračovali.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Odstúpenie Nizozemska Izabele a Albrechtovi === [[Súbor:Juan Pantoja de la Cruz (ca. 1553-1608) - Felipe II, anciano - 10034484 - Royal Monastery of San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.84|alt=Portrét zostarnutého Filipa II. v čiernom odeve s Rádom zlatého rúna|Zostarnutý Filip II. na portréte [[Juan Pantoja de la Cruz|Juana Pantoju de la Cruz]] približne z rokov 1590 – 1594.]] Štyri dni po podpísaní mieru, 6. mája 1598, vydal Filip akt o odstúpení nizozemských provincií a [[Burgundské grófstvo|Burgundského grófstva]] svojej dcére Izabele Kláre Eugénii. Prevod bol spojený s jej plánovaným manželstvom s arcivojvodom Albrechtom, ktorý už krajiny spravoval ako generálny miestodržiteľ. Filip očakával, že vláda samostatného dynastického páru s vlastným dvorom v Bruseli posilní prijatie habsburskej moci v lojálnych provinciách a vytvorí priaznivejšie podmienky pre dohodu so severnými provinciami. Akt zároveň zabezpečoval Izabele postavenie zvrchovanej panovníčky, ktoré jej francúzska kandidatúra neposkytla.<ref name="EstebanCession">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Esteban Estríngana | meno zborník = Alicia | kapitola zborník = Preparing the Ground: The Cession of the Netherlands' Sovereignty in 1598 and the Failure of its Peace-Making Objective, 1607–1609 | editori = Randall Lesaffer | titul = The Twelve Years Truce (1609): Peace, Truce, War and Law in the Low Countries at the Turn of the Seventeenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2014 | strany = 15 – 47 | isbn = 978-90-04-27491-4 | doi = 10.1163/9789004274921_004 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DuerlooAlbert" /> Odstúpenie obsahovalo dynastické a náboženské podmienky. Izabela a Albrecht mali vládnuť spoločne a krajiny mali zdediť ich legitímni potomkovia. Pri bezdetnosti manželstva alebo zániku určenej línie sa územia mali vrátiť španielskej korune. Budúce manželstvá dedičov podliehali obmedzeniam, ktoré mali zabrániť prechodu krajín na nepriateľskú dynastiu. Katolícke vierovyznanie zostalo základnou podmienkou vlády a novým panovníkom i ich poddaným akt zakazoval účasť na obchode so španielskymi a portugalskými územiami vo východných a západných Indiách. Tieto ustanovenia vytvárali osobitnú dynastickú vetvu a súčasne zachovávali mechanizmus návratu území hlavnej španielskej línii Habsburgovcov.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Vojenské a finančné väzby zostali rovnako významné ako právny akt. Obrana južných provincií závisela od Flámskej armády, od peňazí posielaných z Kastílie a od spojenia cez habsburské územia v Taliansku a ríši. Španielske posádky a velitelia si udržali dôležité postavenie a Madrid mal prostriedky ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku nových panovníkov. Odstúpenie vytvorilo osobitný dvor a zvrchovanú dynastickú vládu, pričom strategická závislosť od širšej habsburskej monarchie zostala zachovaná.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Generálne stavy v severných provinciách akt odmietli a pokračovali vo výkone vlastnej zvrchovanej moci. Opierali sa o stabilnejšie vojenské a finančné štruktúry a po úspechoch 90. rokov ovládali súvislé územie. Móricove ťaženia preto pokračovali aj po formálnej zmene panovníka. Praktický význam odstúpenia sa prejavil predovšetkým v južnom Nizozemsku, kde vláda Izabely a Albrechta po ich sobáši v roku 1599 získala vlastný dvor a politické centrum v Bruseli.<ref name="EstebanCession" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Posledná choroba a smrť === Na jar 1598 Filip naďalej sledoval mierové rokovania, nástupnícke dohody a každodennú korešpondenciu, jeho pracovnú schopnosť však obmedzovala dna, horúčky a kožné vredy. Pri presunoch používal osobitne upravené kreslo a nosidlá. Koncom júna sa rozhodol odísť z Madridu do El Escorialu, ktorý určil za dynastické pohrebisko a kde chcel stráviť posledné obdobie života. Cesta trvala približne štyri dni, pretože sprievod musel postupovať pomaly a pravidelne zastavovať. Po príchode zostal kráľ väčšinu času pripútaný na lôžko.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Lekári liečili opakované záchvaty dny, horúčku a zapálené rany prostriedkami dostupnými v dobovej medicíne. Takmer úplná nehybnosť počas posledných päťdesiatich troch dní podľa svedectiev znemožňovala bežné premiestňovanie aj zmenu polohy tela. Pri lôžku sa striedali duchovní, lekári, služobníci, infantka Izabela a vybraní členovia dvora. Tajomníci mu podľa možností prinášali písomnosti a informácie, väčšinu bežného rozhodovania už zabezpečovali princ a skúsení poradcovia.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Filip pristupoval k smrti podľa obradov katolíckej cirkvi a podľa pravidiel habsburského dvora. Dňa 1. septembra prijal [[pomazanie chorých|posledné pomazanie]] a 8. septembra posledné prijímanie. S princom Filipom a infantkou Izabelou hovoril o ich náboženských a dynastických povinnostiach a synovi pripomenul postavenie poradcov, ktorí mu mali pomáhať po nástupe na trón. V posledných dňoch sa pri jeho lôžku slúžili omše a čítali modlitby. Kráľ zomrel v El Escoriale približne o piatej hodine ráno v nedeľu 13. septembra 1598 vo veku 71 rokov.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> [[Súbor:Cenotafio de Felipe II y su familia.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Bronzové pozlátené sochy modliaceho sa Filipa II. a členov jeho rodiny v bazilike El Escorialu|Kráľovský cenotaf v bazilike [[El Escorial]]u s modliacimi sa postavami Filipa II. a členov jeho rodiny. Súsošie z pozláteného bronzu vytvoril [[Pompeo Leoni]].]] Telo bolo oblečené podľa dvorského a náboženského obradu, uložené do rakvy a po zádušných obradoch pochované v kláštornej krypte El Escorialu v blízkosti hrobu jeho štvrtej manželky [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anny Habsburskej]]. Pri neskoršom dokončení [[Panteón kráľov|Panteónu kráľov]] boli jeho pozostatky uložené do dnešného priestoru dynastického pohrebiska. Pohrebné obrady a oznámenia o smrti sa konali aj v ďalších mestách monarchie a na spriatelených dvoroch, pričom ich forma zodpovedala právnym a obradným zvyklostiam jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Knieža Filip nastúpil ako dvadsaťročný [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] na tróny Kastílie, Aragónska, Portugalska a ďalších krajín, ktoré sa dedili v španielskej habsburskej línii. Nástupníctvo prebehlo bez dynastického sporu a nový panovník potvrdil Mouru, Idiáqueza a ďalších otcovských služobníkov v ich funkciách, hoci pomer síl na dvore sa čoskoro zmenil v prospech [[Francisco Gómez de Sandoval y Rojas, vojvoda z Lermy|vojvodu z Lermy]]. Izabela a Albrecht prevzali vládu nad južným Nizozemskom podľa aktu z mája 1598. Nová vláda zároveň zdedila vojnu s Anglickom a Spojenými provinciami, záväzky voči armádam a veriteľom aj správu právne rozčlenenej monarchie.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] h9v2yazntr3gb23xg3mes9w7rxlg4dj 8368508 8368475 2026-09-12T11:05:02Z ~2026-44540-38 302779 8368508 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|[[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis (obec)|Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Posledné desaťročie vlády (1589 – 1598) == === Anglická výprava k A Coruñi a Lisabonu === Porážka [[Grande y Felicísima Armada|Armady]] v roku 1588 vážne narušila Filipove invázne plány, jadro jeho námorných síl však prežilo a [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|anglo-španielska vojna]] pokračovala. Časť najväčších kráľovských galeón sa vrátila do prístavov na severe Pyrenejského polostrova a španielske a portugalské lodenice začali poškodené plavidlá opravovať. Anglická vláda sa pokúsila využiť okamih, keď boli posádky oslabené stratami a prístavy zamestnané obnovou loďstva. Na jar 1589 preto vyslala k Pyrenejskému polostrovu rozsiahlu námornú a pozemnú výpravu, v anglickej historiografii označovanú ako ''English Armada'' alebo ''Counter Armada''. Jej financovanie spájalo kráľovský príspevok so súkromným kapitálom obchodníkov a šľachticov, ktorí očakávali podiel na koristi. Rozdielne záujmy koruny, veliteľov a investorov ovplyvňovali výber cieľov aj priebeh celej operácie.<ref name="WernhamCounterArmada">{{Citácia knihy | editori = R. B. Wernham | titul = The Expedition of Sir John Norris and Sir Francis Drake to Spain and Portugal, 1589 | miesto = Aldershot | vydavateľ = Temple Smith for the Navy Records Society | rok = 1988 | strany = xi – lxvi, 141 – 241, 291 – 294 | isbn = 978-0-566-05578-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Mapa contraarmada.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa plavby anglickej výpravy k A Coruñi a Lisabonu v roku 1589|Trasa anglickej protiofenzívy z roku 1589. Ide o modernú mapu znázorňujúcu postup k [[A Coruña|A Coruñi]], [[Peniche]] a [[Lisabon]]u a návrat výpravy.]] Velenie bolo rozdelené medzi admirála [[Francis Drake|Francisa Drakea]], zodpovedného za loďstvo, a skúseného vojaka [[John Norreys|Johna Norreysa]], ktorý riadil pozemné jednotky. S výpravou cestoval aj [[António, prior z Crata|António, prior z Crata]], porazený uchádzač o portugalský trón. Anglické velenie malo zničiť alebo zajať španielske lode, podporiť Antóniovo nastolenie v Portugalsku, získať základňu na [[Azory|Azorách]] a podľa okolností napadnúť flotilu privážajúcu drahé kovy. Takýto súbor cieľov presahoval možnosti jedinej výpravy. Lode niesli početné vojsko, ale nedostatok obliehacieho delostrelectva, dopravných prostriedkov a zásob sťažoval dlhšiu pozemnú operáciu. Do flotily sa navyše pripojili ozbrojené obchodné a súkromné plavidlá, ktorých posádky uprednostňovali korisť pred vojenskou disciplínou.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Výprava opustila [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]] v apríli 1589 a namiesto priameho útoku na [[Santander]], kde Angličania očakávali časť opravených lodí, zamierila k A Coruñi v [[Galícia|Galícii]]. Výber ovplyvnilo počasie, informácie o obrane prístavov aj potreba získať zásoby. Anglické oddiely sa na začiatku mája vylodili pri meste a obsadili jeho dolnú, slabo opevnenú časť. Obrancovia sa stiahli do horného mesta chráneného hradbami. Miestna posádka, ozbrojení obyvatelia a jednotky privolané z vnútrozemia odrazili pokusy o prielom. K obrane sa viaže neskoršia tradícia o účasti [[María Pita|Maríe Pity]], obyvateľky mesta, ktorá mala počas útoku zabiť anglického práporčíka a povzbudiť obrancov. Angličania po približne dvojtýždňových bojoch obliehanie ukončili, dolnú časť mesta podpálili a opäť sa nalodili.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Drake a Norreys potom pokračovali k portugalskému pobrežiu. Koncom mája sa vojsko vylodilo pri [[Peniche]], zatiaľ čo flotila postupovala k ústiu rieky [[Tejo]]. Norreysove jednotky pochodovali približne osemdesiat kilometrov k Lisabonu. Velenie predpokladalo, že prítomnosť Antónia vyvolá rozsiahle povstanie a že portugalské obyvateľstvo poskytne vojakom zásoby. Antóniova výzva však pritiahla iba jednotlivcov a menšie skupiny miestnych stúpencov. Filipova vláda si zachovala oporu medzi časťou šľachty, duchovenstva, mestských elít a úradníkov a Antóniova predchádzajúca porážka oslabovala vieru v úspech ďalšieho pokusu.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> Lisabon chránili opevnenia, ozbrojené galeje na rieke a jednotky pod velením [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodu Albrechta]], Filipovho miestokráľa v Portugalsku. Obranu podporovali kastílski a portugalskí vojaci aj miestna domobrana. Norreys postupoval bez ťažkých diel potrebných na pravidelné obliehanie a jeho mužstvo po pochode trpelo nedostatkom potravín a chorobami. Drake s väčšinou hlbšie sa ponárajúcich lodí operoval mimo najlepšie chránených častí ústia Teja. Nepravidelné spojenie medzi pozemným vojskom a flotilou marilo prípravu rozhodujúceho útoku, zatiaľ čo kráľovské oddiely podnikali výpady proti anglickým postaveniam a prerušovali ich zásobovanie z okolia.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Po niekoľkých dňoch pred Lisabonom sa Norreys stiahol k pobrežiu a vojsko sa opäť nalodilo. Medzi posádkami sa šírili horúčky a črevné ochorenia, zásoby sa míňali a počet bojaschopných mužov rýchlo klesal. Na spiatočnej plavbe Angličania napadli [[Vigo]] a získali určitú korisť, ale výprava sa skončila bez splnenia hlavných cieľov. Portugalská koruna zostala Filipovi, Lisabon aj hlavné španielske námorné základne sa udržali a očakávaná flotila s drahými kovmi zostala mimo dosahu výpravy. Straty sa v prameňoch a neskorších výpočtoch značne líšia; z mnohých tisíc mŕtvych a neschopných služby si podstatnú časť vyžiadali choroby, zlé zásobovanie a vyčerpanie.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Kampaň odhalila hranice možností oboch monarchií. Anglické lode dokázali zasahovať obchodné trasy a slabo chránené pobrežné ciele, obsadenie veľkého opevneného prístavu však vyžadovalo súčinnosť flotily, delostrelectva a pravidelne zásobovaného pozemného vojska. Filip po odchode nepriateľa pokračoval v opravách a výstavbe lodí a v reorganizácii atlantickej obrany. António sa vrátil do exilu; neúspech z roku 1589 ukončil jeho posledný vojensky vážny pokus o získanie portugalskej koruny.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Aragonská kríza a prípad Antonia Péreza === Bývalý kráľovský tajomník [[Antonio Pérez]], ktorého pád a uväznenie v súvislosti s vraždou [[Juan de Escobedo|Juana de Escobeda]] boli opísané vyššie, dokázal po rokoch vyšetrovania a mučenia v apríli 1590 ujsť z madridského väzenia. Dostal sa do [[Aragónske kráľovstvo|Aragónskeho kráľovstva]], odkiaľ pochádzala jeho rodina, a využil právny rozdiel medzi Kastíliou a Aragónskom. Požiadal o ochranu aragónskych zákonov a inštitúcie [[Justicia de Aragón|justície Aragónska]]. Jeho útek vyvolal jednu z najvážnejších vnútropolitických kríz posledného desaťročia Filipovej vlády a osobný spor s kráľom preniesol do konfliktu o rozsah panovníckej súdnej právomoci a stavovských privilégií.<ref name="GasconAragon1591">{{Citácia periodika | priezvisko = Gascón Pérez | meno = Jesús | titul = People, Pamphlets and Popular Mobilisation in the Aragonese Rebellion of 1591 | periodikum = Journal of Early Modern Studies | ročník = 13 | rok = 2024 | strany = 171 – 189 | doi = 10.36253/JEMS-2279-7149-15264 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello, Antonio Pérez, vers 1570, huile sur bois, 20.2 cm × 28.4 cm, Hospital Tavera (Tolède).png|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Portrét Antonia Péreza s tmavou bradou a v čiernom odeve|[[Antonio Pérez]], bývalý kráľovský tajomník, na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] približne z roku 1570. Jeho útek do Aragónska v roku 1590 vyvolal spor medzi kráľovskou jurisdikciou a aragónskymi právnymi inštitúciami.]] Aragónsko bolo súčasťou Filipovej zloženej monarchie, zachovávalo si však vlastné právo, [[Aragónske kortesy|kortesy]], deputáciu kráľovstva a súdne mechanizmy. Justicia, vysoký úradník vyberaný z aragónskej šľachty, rozhodoval v sporoch týkajúcich sa privilégií a mohol poskytovať osobitnú právnu ochranu označovanú ako ''manifestación''. Táto ochrana ponechala Péreza vo väzbe pod aragónskou jurisdikciou, zatiaľ čo miestne orgány posudzovali žaloby predložené korunou. Filipovi poradcovia pochybovali, že bežné aragónske konanie povedie k jeho odovzdaniu, a preto proti nemu použili aj inkvizičné konanie pre údajné výroky a skutky spadajúce pod náboženskú právomoc.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pokus premiestniť Péreza 24. mája 1591 z väzenia justície do sídla [[Španielska inkvizícia|inkvizície]] v paláci [[Aljafería]] vyvolal v [[Zaragoza|Zaragoze]] nepokoje. Časť obyvateľov chápala zásah inkvizície ako spôsob, ktorým chce kráľ obísť aragónske právo. Dav napadol predstaviteľov kráľovskej moci a kráľovský zástupca [[Íñigo de Mendoza, markíz z Almenary|markíz z Almenary]] utrpel zranenia, na ktorých neskôr zomrel. Pérez bol vrátený do väzby aragónskej justície. Spor sa šíril prostredníctvom letákov, rukopisných textov, verejných prejavov a sietí aristokratických i mestských podporovateľov. Jeho účastníci používali jazyk obrany ''fueros'', tradičných práv kráľovstva, zatiaľ čo kráľovská strana zdôrazňovala poslušnosť panovníkovi a potrebu potrestať obvineného úradníka.<ref name="GasconAragon1591" /> [[Súbor:Antonio Pérez liberado por el pueblo aragonés en 1591- Manuel Ferran Bayona - 5755.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Maľba davu oslobodzujúceho Antonia Péreza v Zaragoze|Oslobodenie Antonia Péreza počas nepokojov v Zaragoze na obraze Manuela Ferrana i Bayonu z roku 1864. Maľba vznikla takmer tri storočia po udalosti a predstavuje romantickú historickú rekonštrukciu.]] Druhý pokus odovzdať Péreza inkvizícii 24. septembra 1591 vyvolal násilnejšie povstanie. Ozbrojený dav prerušil prevoz väzňa, v pouličných bojoch zahynulo približne pätnásť ľudí a Pérez sa dostal na slobodu. Časť aragónskej aristokracie a mestských predstaviteľov sa obávala, že kráľovský zásah vytvorí precedens pre rušenie politických práv kráľovstva. Iní šľachtici, mestá a oblasti zostali verní Filipovi alebo odmietli ozbrojený odpor. Do mobilizácie sa síce zapojili rôzne vrstvy od šľachty a duchovenstva až po remeselníkov a roľníkov, Aragónsko ako celok sa však proti kráľovi zďaleka nepostavilo jednotne. Spory o Péreza sa spojili s miestnymi mocenskými konfliktmi a so staršími sťažnosťami na kráľovských úradníkov.<ref name="GasconAragon1591" /> Filip rozhodol o vyslaní kastílskeho vojska pod velením [[Alonso de Vargas|Alonsa de Vargasa]]. Rozkaz odôvodnil obnovením poriadku a ochranou kráľovskej autority, odporcovia ho pokladali za porušenie zákazu vstupu cudzieho vojska do kráľovstva bez súhlasu jeho inštitúcií. Aragonská deputácia a mladý justicia [[Juan de Lanuza y Urrea|Juan de Lanuza]] na prelome októbra a novembra vyhlásili ozbrojený odpor. Zhromaždili však iba malé, slabo vycvičené sily bez jednotného velenia. Významní magnáti zostali bokom a časť povolaných mužov sa rozišla ešte pred stretnutím s kráľovskou armádou. Vargas preto 12. novembra vstúpil do Zaragozy bez veľkej bitky.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pérez medzitým unikol cez Pyreneje do [[Béarn]]u, kde našiel ochranu na území ovládanom stúpencami [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]]. Lanuza zostal v Aragónsku. Kráľovské orgány ho zatkli a po skrátenom konaní 20. decembra 1591 popravili; ďalšie popravy nasledovali v januári 1592. Inkvizícia a kráľovské súdy pokračovali vo vyšetrovaní účastníkov, pričom ukladané tresty zahŕňali väzenie, pokuty, konfiškácie aj vyhnanstvo. Represia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov odporu a na osoby spájané s násilnosťami. Kráľovské jednotky zostali v kráľovstve aj po obnovení poriadku a posádka v Aljaferíi sa stala trvalejším prvkom kontroly Zaragozy.<ref name="GasconAragon1591" /> Vo februári 1592 vpadla zo severu do Aragónska menšia skupina exulantov a francúzskych a béarnskych vojakov, ktorá sa pokúsila vyvolať nové povstanie. Pridalo sa k nej len málo domácich stúpencov a kráľovské oddiely ju rýchlo rozohnali. Pérez potom pôsobil vo Francúzsku a neskôr v Anglicku, kde poskytoval informácie o Filipovom dvore a publikoval texty namierené proti bývalému panovníkovi. Jeho dielo ''Relaciones'' pomohlo v nepriateľskej politickej publicistike upevniť obraz Filipa ako tajnostkárskeho a tyranského vládcu. Pérezove spisy zároveň poskytujú cenné svedectvo o zákulisí dvora. Keďže vznikali v kontexte jeho osobného konfliktu s kráľom a snahy obhájiť vlastné konanie, moderní historici ich porovnávajú s úradnou korešpondenciou a ďalšími svedectvami.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="GasconAragon1591" /> Filip zvolal v roku 1592 aragónske kortesy do [[Tarazona|Tarazony]]. Rokovania sa uskutočnili za prítomnosti kráľovských vojakov a v atmosfére po porážke odporu. Schválené zmeny posilnili panovníkov vplyv na niektoré aragónske úrady, uľahčili odvolávanie justície a upravili rozhodovanie deputácie a podmienky zvolávania ozbrojených síl. Koruna tým obmedzila mechanizmy, ktoré počas krízy použili Pérezovi stúpenci. Aragonské právo, kortesy, deputácia aj úrad justície však pokračovali vo svojej činnosti. Výsledkom bol posun rovnováhy v prospech panovníka v rámci zachovaného ústavného usporiadania kráľovstva.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Zásah do francúzskych náboženských vojen === Po smrti francúzskeho následníka trónu [[František, vojvoda z Anjou|vojvodu z Anjou]] v roku 1584 sa najbližším dedičom bezdetného [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]] stal podľa dynastického poradia protestantský [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]] z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]]. Filip II. podporoval [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolícku ligu]], ktorej vodcovia odmietali prijatie protestanta za francúzskeho kráľa. Pomoc zahŕňala peniaze, diplomatickú podporu a neskôr priamy zásah jednotiek z Nizozemska a Pyrenejského polostrova. Filip sledoval viacero navzájom prepojených cieľov: udržanie katolíckeho panovníka vo Francúzsku, zabránenie francúzskej podpore nizozemským povstalcom a Anglicku a ochranu hraníc svojich nizozemských a iberských dŕžav.<ref name="HoltFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = Mack P. | titul = The French Wars of Religion, 1562–1629 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2005 | strany = 126 – 177 | isbn = 978-0-521-83872-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Knecht | meno = Robert J. | titul = The French Wars of Religion, 1559–1598 | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Longman | rok = 2010 | strany = 130 – 181 | isbn = 978-1-4082-2819-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Henricha III. zavraždil 1. augusta 1589 dominikán [[Jacques Clément]] a kráľ nasledujúci deň zomrel. Henrich Navarrský prijal titul Henrich IV., veľká časť katolíckeho obyvateľstva a miest ovládaných Ligou ho však neuznala. Na čele ligistickej moci stál [[Karol Lotrinský, vojvoda z Mayenne|vojvoda z Mayenne]], zatiaľ čo Paríž ovládali radikálni katolícki predstavitelia združení okolo mestskej rady a kazateľov. Filip uznával potrebu francúzskeho katolíckeho kandidáta alebo dynastického riešenia prijateľného pre Ligu, súčasne však začal presadzovať nárok svojej dcéry [[Izabela Klára Eugénia|Izabely Kláry Eugénie]], vnučky francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] po matke [[Alžbeta z Valois|Alžbete z Valois]]. Tento nárok narážal na francúzsku tradíciu vylučujúcu ženy a ich potomkov v ženskej línii z následníctva.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> [[Súbor:Henri IV assiégeant Paris.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Henrich IV. na koni pred obliehaným Parížom|[[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] pred [[Paríž]]om v roku 1590 na obraze neznámeho autora z prvej štvrtiny 17. storočia. Zásah vojvodu z Parmy prinútil kráľovské vojsko obliehanie prerušiť.]] Henrich IV. porazil vojská Ligy pri [[Bitka pri Arques|Arques]] v septembri 1589 a pri [[Bitka pri Ivry|Ivry]] 14. marca 1590. Potom obkľúčil Paríž a prerušil veľkú časť jeho zásobovania. V meste sa počas leta zhoršoval hlad a šírili sa choroby. Filip nariadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexandrovi Farnesemu, vojvodovi z Parmy]], aby opustil časť operácií proti severným nizozemským provinciám a prišiel Lige na pomoc. Farnese postupoval zo Španielskeho Nizozemska s vycvičenými jednotkami Flámskej armády. Namiesto priamej bitky s Henrichom manévroval k rieke [[Marna (rieka)|Marna]], obsadil [[Lagny-sur-Marne|Lagny]] a obnovil zásobovaciu trasu do Paríža. Henrich musel v septembri obliehanie zrušiť. Farnese zásobil mesto a následne stiahol svoju armádu do Nizozemska bez toho, aby dovolil protivníkovi vnútiť mu rozhodujúci boj.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> Španielske jednotky zasiahli aj v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]]. V roku 1590 sa tam pod velením [[Juan del Águila|Juana del Águilu]] vylodilo vojsko, ktoré podporovalo katolíckeho vojvodu [[Filip Emanuel Lotrinský, vojvoda z Mercœur|z Mercœuru]] proti stúpencom Henricha IV. Vybudovalo opevnenú základňu pri [[Blavet]]e, dnešnom Port-Louis, a získalo prístav vhodný na spojenie s Pyrenejským polostrovom. Bretónsky konflikt mal miestny, francúzsky aj medzinárodný rozmer: Mercœur sledoval vlastné mocenské záujmy, Henrichovi prívrženci bránili kráľovskú autoritu a Anglicko s Nizozemcami poskytovali vojakov a lode proti španielskej prítomnosti. Filipovi velitelia pritom podliehali rozkazom z Madridu, zásobovanie však záviselo od nepravidelnej námornej dopravy a spolupráce s francúzskymi spojencami.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Farnese vstúpil do Francúzska druhý raz na začiatku roku 1592, keď Henrich IV. obliehal [[Rouen]]. Spoločne s Mayenneho silami prinútil kráľa znovu ustúpiť od významného mesta. Pri ďalších manévroch sa Farneseho armáda dostala do nebezpečnej polohy pri [[Caudebec-en-Caux|Caudebecu]], vojvoda však prepravil vojsko cez [[Seina|Seinu]] a unikol obkľúčeniu. Počas kampane utrpel zranenie a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Filip ho už predtým kritizoval za pomalé prípravy Armady a neskôr zvažoval jeho odvolanie; vojenská nevyhnutnosť však udržiavala skúseného veliteľa vo funkcii. Farnese zomrel 3. decembra 1592 v [[Arras]]e počas príprav na ďalšie francúzske ťaženie.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="HoltFrenchWars" /> Opakované odvelenie Flámskej armády do Francúzska udržalo Paríž a Rouen mimo Henrichovej moci v rozhodujúcich okamihoch, zároveň však poskytlo severným nizozemským provinciám čas na vlastné operácie. Kráľovské zdroje sa delili medzi Francúzsko, Nizozemsko, Atlantik a obranu Pyrenejského polostrova. Madrid určoval hlavné politické ciele, ale velitelia v teréne museli prispôsobovať rozkazy zásobovaniu, vzdialenostiam a požiadavkám francúzskych spojencov. Vodcovia Ligy prijímali Filipovu podporu, ich predstavy o budúcom panovníkovi a rozdelení moci sa však často odlišovali od španielskych plánov.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Generálne stavy a kandidatúra infantky Izabely === Vojvoda z Mayenne zvolal na január 1593 do Paríža [[Generálne stavy (Francúzsko)|generálne stavy]], ktoré mali nájsť katolícke riešenie nástupníctva. Filipovi vyslanci, medzi nimi [[Lorenzo Suárez de Figueroa y Córdoba, vojvoda z Ferie|vojvoda z Ferie]] a diplomat [[Juan de Tassis y Acuña|Juan de Tassis]], presadzovali Izabelu Kláru Eugéniu. Infantka mala silnú dynastickú väzbu na francúzsky rod Valoisovcov, jej nárok však viedol cez matku a bol spojený s mocou cudzieho panovníka. Španielska diplomacia navrhovala, aby sa vydala za katolíckeho princa, pričom sa zvažovali kandidáti z rakúskej habsburskej vetvy, lotrinského rodu aj francúzskeho prostredia. Nejasnosť budúceho manžela a otázka, kto by v skutočnosti vládol, zvyšovali odpor aj medzi členmi Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello 011.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Celopostavový portrét infantky Izabely Kláry Eugénie v bohato zdobených šatách|[[Izabela Klára Eugénia]], dcéra Filipa II. a Alžbety z Valois, na portréte Alonsa Sáncheza Coella z rokov 1585 – 1588. Filip v roku 1593 presadzoval jej kandidatúru na francúzsky trón.]] Odpor proti kandidatúre sa opieral o výklad [[Salické právo|salického práva]] a o predstavu, že francúzska koruna nemôže prejsť na ženu ani na cudziu dynastiu cez ženskú líniu. [[Parížsky parlament]] vydal 28. júna 1593 rozhodnutie známe ako ''arrêt Lemaistre'', ktoré trvalo na zachovaní tradičných pravidiel následníctva a odmietalo prevod koruny na cudzie knieža alebo princeznú. Rozhodnutie neuznalo Henricha IV. automaticky, oslabilo však najdôležitejší právny základ španielskeho projektu. Umiernení katolíci, neskôr označovaní ako ''politiques'', čoraz viac pokladali obnovenie jednotnej kráľovskej moci za naliehavejšie než pokračovanie vojny o kandidáta Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. 25. júla 1593 verejne prestúpil na katolicizmus v bazilike [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]]. Korunovaný bol 27. februára 1594 v [[Chartres]], pretože tradičné korunovačné mesto [[Reims]] ovládali jeho odporcovia, a 22. marca vstúpil do Paríža. Jeho konverzia odstránila hlavnú náboženskú prekážku, ktorá bránila mnohým katolíkom uznať bourbonské nástupníctvo. Mestá a šľachtici postupne prechádzali na kráľovu stranu, často po rokovaniach zaručujúcich úrady, bezpečnosť alebo finančné vyrovnanie. Katolícka liga sa rozpadala na miestne skupiny a španielske vojenské posádky, ktorých postavenie záviselo od zásobovania zo zahraničia.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Filip pokračoval v podpore odporcov Henricha IV. a pápežské uznanie kráľovej konverzie sa snažil oddialiť. [[Klement VIII.]] napokon v septembri 1595 Henricha zbavil cirkevných trestov a prijal jeho zmierenie s Katolíckou cirkvou. Tým sa zmenšila možnosť predstaviť vojnu ako spoločný katolícky zápas proti heretickému uchádzačovi. Spor sa čoraz zreteľnejšie menil na vojnu medzi dvoma katolíckymi panovníkmi o bezpečnosť hraníc, pevnosti a rovnováhu síl. Filipov francúzsky projekt tak prešiel od podpory Ligy a dynastickej kandidatúry k otvorenému medzištátnemu konfliktu s uznaným francúzskym kráľom.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> === Obrat vojny v Nizozemsku === V čase, keď sa veľká časť Filipovej pozornosti a síl presunula do Francúzska, zreorganizovali severné nizozemské provincie svoje vojsko a financovanie. [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]], syn Viliama Oranžského, bol postupne ustanovený za miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a ďalších provincií a prevzal významnú časť vojenského velenia. Politickú koordináciu Generálnych stavov podporoval krajinský advokát Holandska [[Johan van Oldenbarnevelt]]. Pravidelnejšie daňové príjmy najbohatších severných provincií umožňovali udržiavať platené jednotky, budovať pevnosti a pripravovať ťaženia podľa možností riečnej a námornej dopravy. Móric spolu s bratrancom [[Viliam Ľudovít Nasavský|Viliamom Ľudovítom Nasavským]] zároveň zavádzal systematickejší výcvik, presnejšie členenie jednotiek a postupy uľahčujúce pohyb a paľbu pechoty.<ref name="ParkerDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 229 – 257 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 234 – 267 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:De inname van Breda door Prins Maurits op 4 maart 1590 in vier scènes - The capture of Breda by Prince Maurice in 1590 in 4 scenes-large.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Rytina štyroch výjavov z dobytia Bredy vojakmi ukrytými v rašelinovej lodi|Dobytie [[Breda|Bredy]] 4. marca 1590 v štyroch výjavoch. Móricovi vojaci prenikli do mesta ukrytí v nákladnej lodi s rašelinou; rytina pripisovaná Bartholomeovi Dolendovi vznikla začiatkom 17. storočia.]] Prvým výrazným úspechom novej fázy bolo dobytie Bredy v marci 1590. Malý oddiel vojakov sa ukryl v lodi privážajúcej do mesta rašelinu, prešiel kontrolou a v noci premohol časť posádky. Móricove jednotky čakajúce v okolí potom vstúpili do pevnosti. Rozsahom malá operácia priniesla Generálnym stavom strategicky položené mesto v Brabantsku bez zdĺhavého obliehania. V nasledujúcich kampaniach sa Móric častejšie opieral o riadne obliehanie. Delostrelectvo, muníciu a zásoby prepravoval po riekach a kanáloch, opevnené body vyberal tak, aby každý úspech uľahčil spojenie s ďalším cieľom.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = van Nimwegen | meno zborník = Olaf | kapitola zborník = Maurits van Nassau and Siege Warfare (1590–1597) | editori = Marco van der Hoeven | titul = Exercise of Arms: Warfare in the Netherlands, 1568–1648 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1997 | strany = 113 – 131 | isbn = 978-90-04-10727-4 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1591 získalo stavovské vojsko [[Zutphen]], [[Deventer]], pevnosť pri [[Delfzijl]]e a [[Nijmegen]]. Ťaženie z roku 1592 prinieslo dobytie [[Steenwijk]]u a [[Coevorden]]u, čím sa zlepšilo spojenie medzi Frízskom a východnými oblasťami republiky. V roku 1593 kapituloval [[Geertruidenberg]] po obliehaní, pri ktorom Móric vybudoval súvislé línie zákopov a opevnených táborov proti posádke aj prípadnému pomocnému vojsku. Postup vyžadoval rozsiahlu prácu ženistov a vojakov, kontrolu hrádzí a presné zásobovanie. Dobyté pevnosti dostávali nové posádky a úpravy, aby sa nestali ľahkým cieľom kráľovskej protiofenzívy.<ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> [[Súbor:Beleg van Groningen - Siege of Groningen (1594).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|alt=Historický plán opevneného Groningenu a obliehacích postavení|[[Obliehanie Groningenu (1594)|Obliehanie Groningenu]] v roku 1594 na pláne vydanom Janom Janssoniom v 17. storočí. Kapitulácia mesta upevnila vládu Generálnych stavov na severovýchode Nizozemska.]] Kľúčovým cieľom na severovýchode bol [[Groningen]], ktorého mestská vláda udržiavala spojenie s kráľovskou stranou a ovládala prístupy do okolitých oblastí. Móric a Viliam Ľudovít mesto obľahli v máji 1594. Po delostreleckom ostreľovaní, budovaní prístupových zákopov a bojoch o vonkajšie postavenia Groningen 22. júla kapituloval; dohoda o podmienkach, známa ako zmluva o redukcii, bola uzavretá nasledujúci deň. Upravila spojenie mesta s oblasťou Ommelanden a zaviedla verejné reformované bohoslužby. Víťazstvo odstránilo významnú kráľovskú základňu za severnou obrannou líniou a umožnilo Generálnym stavom sústrediť ďalšie operácie na východ a juh.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Kráľovské velenie v tomto období strácalo kontinuitu. Po Farneseho smrti spravoval Nizozemsko dočasne [[Peter Ernst I. z Mansfeldu]]. Filip vymenoval za generálneho miestodržiteľa arcivojvodu [[Ernest Habsburský (1553 – 1595)|Ernesta Habsburského]], ktorý prišiel do Bruselu začiatkom roku 1594, ale už 20. februára 1595 zomrel. Dočasné velenie potom prevzal [[Pedro Enríquez de Acevedo, gróf z Fuentes|gróf z Fuentes]]. Vojaci opakovane čakali na žold a zásoby, čo podporovalo vzbury jednotiek a obmedzovalo schopnosť viesť súvislé ťaženia. Povinnosť zasahovať vo Francúzsku zároveň odčerpávala jednotky, ktoré kráľovskí velitelia potrebovali proti Móricovi.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Filip napokon zveril miestodržiteľstvo svojmu synovcovi arcivojvodovi Albrechtovi. Albrecht pôsobil od roku 1583 ako miestokráľ v Portugalsku a v roku 1593 prišiel do Madridu pomáhať starnúcemu kráľovi pri ústrednej správe. Vymenovanie za miestodržiteľa Nizozemska dostal 26. apríla 1595, z Madridu odišiel v auguste a do Bruselu dorazil vo februári 1596. Jeho vláda mala posilniť dynastickú autoritu a spojiť politické rokovania s vojenskou obnovou. Prvé roky však určovalo súčasné vedenie vojny proti Francúzsku, Anglicku a Spojeným provinciám.<ref name="DuerlooAlbert">{{Citácia knihy | priezvisko = Duerloo | meno = Luc | titul = Dynasty and Piety: Archduke Albert (1598–1621) and Habsburg Political Culture in an Age of Religious Wars | miesto = Farnham | vydavateľ = Ashgate | rok = 2012 | strany = 41 – 83 | isbn = 978-0-7546-6904-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenLastYears">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = Last Years, 1593–1598 | strany = 301 – 316 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rok 1597 priniesol ďalšiu sériu stavovských úspechov. Móric najprv v januári porazil kráľovské jazdectvo pri [[Bitka pri Turnhoute (1597)|Turnhoute]]. Počas jesenného ťaženia potom jeho armáda získala pevnosti [[Rheinberg]], [[Moers]], [[Groenlo]], [[Bredevoort]], [[Enschede]], [[Ootmarsum]], [[Oldenzaal]] a [[Lingen]]. Rýchly postup vychádzal z pripraveného zásobovania, použitia splavných tokov a sústredenia síl proti posádkam, ktoré nedostali včasnú pomoc. Generálne stavy tým vytvorili súvislejšiu obrannú oblasť na východe. Južné katolícke provincie zostávali pod habsburskou vládou a Albrechtova armáda si zachovala schopnosť viesť veľké operácie, územná iniciatíva v samotnom Nizozemsku však v 90. rokoch prešla na stranu republiky.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Dvor, ústredná správa a príprava následníka === Filipov zdravotný stav sa od konca 80. rokov zhoršoval. Opakované záchvaty [[dna (choroba)|dny]] mu sťažovali chôdzu, dlhé pracovné zasadnutia aj presuny medzi kráľovskými sídlami. Panovník napriek tomu ďalej čítal memorandá, dopĺňal ich vlastnými poznámkami a vyhradzoval si konečné rozhodnutie v hlavných otázkach zahraničnej politiky, financií a personálnych menovaní. Rozsah písomností a pomalosť komunikácie medzi Madridom, Lisabonom, Bruselom, Milánom a ďalšími centrami predlžovali vybavovanie vecí. Vojny navyše vytvárali potrebu rýchlych rozhodnutí, ktoré sa často prijímali skôr na základe neúplných správ, než dorazila odpoveď z ďalšieho bojiska.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 303 – 375 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = angličtina}}</ref> V ústrednom rozhodovaní nadobudla väčší význam úzka skupina skúsených poradcov. [[Juan de Idiáquez]] sa zaoberal najmä zahraničnými a vojenskými záležitosťami, [[Cristóbal de Moura]] patril k najvplyvnejším sprostredkovateľom v portugalských a domácich otázkach a [[Diego Fernández de Cabrera y Bobadilla, gróf z Chinchónu|gróf z Chinchónu]] mal výrazné postavenie vo veciach Aragónskej koruny a financií. Skupina, ktorú historici zvyknú označovať ako ''Junta de Noche'', fungovala v rôznych podobách už od polovice 80. rokov. Pripravovala vybrané materiály, porovnávala stanoviská územných a odborných rád a umožňovala kráľovi sústrediť sa na naliehavé rozhodnutia. Formálne rozhodnutia naďalej prechádzali príslušnými radami a panovníckymi písomnosťami.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Po aragónskych kortesoch povolal Filip z Lisabonu arcivojvodu Albrechta, ktorý prišiel do [[San Lorenzo de El Escorial]] 11. septembra 1593. Albrecht sa zapojil do práce úzkej rady a ako blízky príbuzný panovníka poskytoval dynastickú oporu pri rozhodovaní. Jeho odchod do Nizozemska v roku 1595 znovu zvýšil každodennú zodpovednosť Mouru, Idiáqueza a ďalších tajomníkov. Vplyv poradcov vychádzal z ich prístupu ku kráľovi a schopnosti triediť písomnosti, rozhodujúce akty však až do Filipovej smrti vydávala kráľovská autorita.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Osobitnú pozornosť venoval Filip svojmu jedinému žijúcemu synovi, kniežaťu [[Filip III. Španielsky|Filipovi]]. Dedič sa vzdelával v katolíckom náboženstve, jazykoch, dejinách, geografii a dvorských zručnostiach a od mladosti sa zúčastňoval na verejných obradoch. Kráľ ho postupne oboznamoval s prácou rád, prijímaním vyslancov a vybavovaním žiadostí. Dňa 30. júla 1595 pripravil pre syna písomné pokyny, v ktorých mu odporúčal pravidelnú prácu, zachovanie náboženskej jednoty, pozorný výber služobníkov a dôveru vo vyskúšaných poradcov, najmä v Mouru. Sedemnásťročný princ začal častejšie navštevovať zasadnutia a audiencie; jeho úloha zostávala poradná a reprezentačná a konečné rozhodnutia si ponechával kráľ.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Kráľova staršia dcéra Izabela Klára Eugénia mala pri dvore viditeľnejšie miesto než väčšina infantiek. Pomáhala otcovi pri súkromnej korešpondencii, sprevádzala ho počas choroby a zúčastňovala sa na dynastických obradoch. Po zániku projektu jej francúzskej kandidatúry sa stala súčasťou nového sobášneho plánu s arcivojvodom Albrechtom. Albrecht bol pôvodne určený pre cirkevnú dráhu a mal kardinálsku hodnosť, preto bolo pred uzavretím manželstva potrebné pápežské uvoľnenie z jeho cirkevného postavenia. Dohoda spájala sobáš s plánovaným odovzdaním vlády nad Nizozemskom obom snúbencom.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> Mladšia dcéra [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]], vydatá za savojského vojvodu [[Karol Emanuel I.|Karola Emanuela I.]], udržiavala s otcom pravidelný písomný kontakt. Zomrela 7. decembra 1597 v [[Turín]]e po pôrode svojho desiateho dieťaťa. Správa dorazila k Filipovi v čase jeho zhoršujúceho sa zdravia a posledných mierových rokovaní. Dynastické väzby so Savojskom pokračovali prostredníctvom jej detí, vzťahy s vojvodom však zostávali ovplyvnené jeho samostatnou politikou v severnom Taliansku a vo Francúzsku.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Príprava dvojitého sobáša mala zabezpečiť nástupníctvo aj spoluprácu španielskej a rakúskej vetvy Habsburgovcov. Knieža Filip sa mal oženiť s Albrechtovou sestrou [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margarétou Habsburskou]], kým Izabela mala uzavrieť manželstvo s Albrechtom. Sobáše sa uskutočnili až v roku 1599, po Filipovej smrti. Za jeho života sa však vyrokovali rozhodujúce podmienky a začala sa príprava presunu Nizozemska pod spoločnú vládu Izabely a Albrechta.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> === Otvorená vojna s Francúzskom === Henrich IV. vyhlásil Filipovi vojnu 17. januára 1595. Formálne vyhlásenie potvrdilo stav, ktorý už existoval v podobe španielskej podpory Ligy, prítomnosti posádok v Bretónsku a zásahov Flámskej armády. Po upevnení moci v Paríži vystupoval francúzsky kráľ proti Filipovi ako legitímny panovník a občiansky konflikt sa tým otvorene prepojil s vojnou medzi dvoma monarchiami. Henrichove sily sa naďalej delili medzi obliehanie španielskych pevností a potláčanie zostávajúcich ligistických protivníkov. Vojna preto pokračovala v Pikardii, Burgundsku a Bretónsku ako sled obliehaní, nájazdov a bojov o pohraničné mestá.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Pri [[Bitka pri Fontaine-Française|Fontaine-Française]] 5. júna 1595 narazil Henrich na sily prichádzajúce zo [[Franche-Comté]] pod velením [[Juan Fernández de Velasco, 5. vojvoda z Frías|Juana Fernándeza de Velasca]], kastílskeho konstábla, a vojvodu z Mayenne. Kráľ osobne viedol prudkú jazdeckú zrážku a španielsko-ligistické vojsko po neistote o sile protivníka ustúpilo. Boj mal menší rozsah než veľké bitky predchádzajúcej fázy, jeho politický účinok však urýchlil podrobenie ligistických miest v Burgundsku. Na severe dosiahla kráľovská strana pod grófom z Fuentes opačné výsledky: v júli dobyla [[Doullens]] a v októbri prinútila ku kapitulácii [[Cambrai]], dovtedy ovládané [[Jean de Monluc de Balagny|Jeanom de Monlucom de Balagny]].<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Po príchode do Nizozemska prevzal francúzske operácie arcivojvoda Albrecht. V apríli 1596 jeho armáda obsadila [[Calais]], významný prístav pri Lamanšskom prielive, a krátko nato aj [[Ardres]]. Úspechy vytvorili tlak na severné Francúzsko a poskytli Filipovi oporné body blízko Anglicka. V marci 1597 sa kráľovské jednotky zmocnili [[Amiens]]u ľsťou: vojaci prestrojení za roľníkov zatarasili mestskú bránu vozom a umožnili ukrytým oddielom preniknúť dnu. Henrich IV. osobne viedol následné obliehanie a 25. septembra 1597 Amiens získal späť. Kampaň vyčerpávala obe strany a ukázala, že obsadenie pevnosti prinášalo trvalý výsledok iba vtedy, keď ju bolo možné pravidelne zásobovať a včas vyslobodiť.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="DuerlooAlbert" /> V Bretónsku pokračovala španielska posádka v Blavete a ďalšie oddiely podporovali vojvodu z Mercœuru. Anglické jednotky vyslané Henrichovi IV. a francúzske kráľovské sily proti nim viedli viacročné operácie. Španieli v roku 1594 vybudovali aj pevnosť pri [[Crozon]]e, ktorá mala kontrolovať prístup k [[Brest (Francúzsko)|Brestu]]. Francúzsko-anglické vojsko ju po ťažkom obliehaní v novembri dobylo a väčšinu obrancov zabilo. Blavet zostal v španielskych rukách až do mierového vyrovnania. Vojna na bretónskom pobreží bola úzko spojená s námornými plánmi proti Anglicku, pretože tamojšie prístavy mohli slúžiť ako základne pre plavbu cez Lamanšský prieliv alebo k Írsku.<ref name="WernhamReturnArmadas">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 1 – 81 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars" /> Dosah bretónskej základne ukázal nájazd kapitána [[Carlos de Amésquita|Carlosa de Amésquitu]] na [[Cornwall]] v lete 1595. Štyri galeje s približne štyristo vojakmi vyplávali z Blavetu a 2. augusta podľa gregoriánskeho kalendára pristáli v [[Mount's Bay]]. Oddiely napadli a podpálili [[Mousehole]], [[Paul (Cornwall)|Paul]], [[Newlyn]] a časť [[Penzance]], rozohnali narýchlo zhromaždenú miestnu domobranu a pred návratom slúžili katolícku omšu. Po dvoch dňoch sa znovu nalodili a bezpečne sa vrátili do Bretónska. Krátky nájazd preukázal, že menšie veslové plavidlá dokázali z blízkej kontinentálnej základne preplávať prieliv, vysadiť organizovaný oddiel a odísť skôr, než sa sústredilo anglické loďstvo.<ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Dobytie Cádizu v roku 1596 === Anglická vláda pripravila v roku 1596 novú veľkú výpravu, ktorej bezprostredným cieľom bolo španielske loďstvo a prístavy. Námorné velenie mal lord admirál [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charles Howard z Effinghamu]], pozemným jednotkám velil [[Robert Devereux, 2. gróf z Essexu|Robert Devereux, gróf z Essexu]]. S anglickými loďami sa spojila eskadra a vojaci Spojených provincií. Výpravu financovala koruna spolu so stavmi a súkromnými účastníkmi; velitelia preto znovu rozhodovali medzi vojenskou hodnotou dlhodobého obsadenia základne a okamžitým ziskom koristi. Flotila pozostávala z kráľovských vojnových lodí, nizozemských plavidiel, transportov a ozbrojených obchodných lodí. Dobové zoznamy používajú odlišné kategórie, preto sa celkové počty lodí aj mužov v literatúre rozchádzajú.<ref name="WernhamReturnCadiz">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 82 – 129 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Zeeslag voor Cadiz, 1596, RP-P-OB-80.177.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.4|alt=Rytina námorného boja a plán Cádizu so zoskupením lodí v zálive|Anglicko-nizozemský útok na [[Cádiz]] v roku 1596 na dobovej nizozemskej rytine. Horná časť zobrazuje námorný boj 1. júla, dolná časť polohu mesta, zálivu a lodí.]] Anglicko-nizozemské loďstvo sa 30. júna 1596 podľa gregoriánskeho kalendára objavilo pred [[Cádiz]]om. V zálive sa nachádzali kráľovské vojnové lode, galeje aj obchodné plavidlá pripravované na atlantickú plavbu. Howard presadzoval najprv námorný útok a jeho ťažšie lode prenikli do vnútorného zálivu pod paľbou pobrežných postavení. Španielske galeóny sa po boji stiahli hlbšie do zálivu; aby nepadli do rúk protivníka, časť lodí ich posádky zapálili alebo potopili. Obchodné lode naložené tovarom boli takisto zničené po tom, čo sa rokovania o ich vykúpení skončili bez dohody. Materiálna strata zasiahla kráľovské námorníctvo, súkromných obchodníkov aj budúce príjmy koruny z poplatkov.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Essexove jednotky sa vylodili, prelomili obranu pri meste a 1. júla Cádiz obsadili. Posádka a časť obyvateľov sa uchýlili do citadely alebo unikli cez záliv. Útočníci získali zásoby a korisť a v meste došlo k rozsiahlemu rabovaniu; kostoly a domy boli poškodené napriek pokusom veliteľov udržať poriadok. Po rokovaniach prepustili časť obyvateľstva za výkupné. Španielske úrady medzitým zhromažďovali vojsko vo vnútrozemí a zabezpečovali okolité pevnosti. Obyvatelia, ktorí sa nedostali do zajatia, pomáhali pri obrane prístupov a odnášaní majetku z dosahu protivníka.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Medzi anglickými veliteľmi sa diskutovalo o trvalom udržaní Cádizu. Prístav by poskytoval základňu pri vstupe do Stredozemného mora a pri trasách do Lisabonu a Sevilly, jeho obrana by však vyžadovala silnú posádku, pravidelné zásobovanie a ďalšie finančné prostriedky. Zázemie výpravy v okolitej krajine bolo slabé a medzi mužstvom sa začali šíriť choroby. Howard a väčšina rady sa preto priklonili k odchodu. Útočníci pred evakuáciou zničili časť opevnení a 15. júla mesto opustili. Cádiz zostal pod Filipovou vládou, škody na lodiach, tovare, budovách a úverových vzťahoch však patrili k najväčším, aké anglický útok počas vojny spôsobil jedinému iberskému prístavu.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="KamenLastYears" /> Filip nariadil vyšetriť pripravenosť obrany a zodpovednosť veliteľov. Obnova Cádizu zahŕňala opravu hradieb, reorganizáciu pobrežných posádok a posilnenie pevností chrániacich záliv. Koruna musela súčasne riešiť nároky obchodníkov, výpadok lodí a náklady na pripravovanú odvetnú výpravu. Anglický úspech povzbudil predstavu, že útok na prístav môže narušiť Filipove námorné operácie účinnejšie než čakanie na inváznu flotilu pri anglickom pobreží. Po opravách sa španielske atlantické spojenie obnovilo. Angličania si z Cádizu odniesli korisť a spôsobili rozsiahle škody, strategickú kontrolu nad prístavom si však Filipova monarchia udržala.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> === Armady z rokov 1596 a 1597 === Filip odpovedal na útok v Cádize prípravou novej flotily. Jej úlohy sa počas roka 1596 menili podľa vývoja vo Francúzsku, Írsku a pri anglickom pobreží. V plánovaní sa objavovala podpora povstalcov v [[Írsko|Írsku]], útok na juhozápadné Anglicko aj upevnenie španielskeho postavenia v Bretónsku. Spoločným cieľom bolo prinútiť Alžbetinu vládu rozdeliť sily a oslabiť jej pomoc Henrichovi IV. a Spojeným provinciám. Velenie dostal [[Martín de Padilla y Manrique, 1. gróf zo Santa Gadea|Martín de Padilla]], adelantado mayor Kastílie. Lode, vojaci a zásoby sa zhromažďovali vo viacerých portugalských a španielskych prístavoch, čo sťažovalo ich súčasné vyplávanie.<ref name="WernhamReturn1596">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 130 – 142 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas">{{Citácia periodika | priezvisko = Tenace | meno = Edward | titul = A Strategy of Reaction: The Armadas of 1596 and 1597 and the Spanish Struggle for European Hegemony | periodikum = The English Historical Review | ročník = 118 | číslo = 478 | rok = 2003 | strany = 855 – 882 | doi = 10.1093/ehr/118.478.855 | jazyk = angličtina}}</ref> Flotila vyplávala z Lisabonu v októbri 1596, teda v období častejších atlantických búrok. Skladala sa z kráľovských galeón, ďalších ozbrojených lodí a veľkého počtu transportov a menších plavidiel. Súdobé súpisy rozlišovali medzi hlavnými loďami a pomocnými jednotkami, preto celkový počet závisí od spôsobu počítania; jadro tvorilo približne osemdesiat väčších plavidiel. Po postupe na severozápad zastihla flotilu pri pobreží Galície a pri myse [[Finisterre]] silná búrka. Lode stratili vzájomný kontakt, viaceré stroskotali alebo utrpeli vážne poškodenie a veľká časť sa vrátila do [[Ferrol]]u, A Coruñe a ďalších prístavov. Do začiatku novembra sa z pôvodného jadra vrátilo iba približne päťdesiat lodí v stave, ktorý umožňoval ich evidenciu; rozptýlené plavidlá prichádzali aj neskôr.<ref name="WernhamReturn1596" /><ref name="KamenLastYears" /> Flotilu v roku 1596 rozvrátila búrka ešte pred stretnutím s anglickým loďstvom. Neskorý termín, nedostatočne zladené vyplávanie, rozdielna rýchlosť plavidiel a nepripravenosť časti transportov zväčšili účinok počasia. Koruna po návrate zachraňovala delá, výstroj a mužstvo zo stroskotaných alebo poškodených lodí a začala pripravovať nový pokus. Filip považoval tlak na Anglicko za súčasť širšej vojny, v ktorej anglické peniaze, jednotky a lode podporovali jeho protivníkov vo Francúzsku a Nizozemsku. Rozhodnutie obnoviť výpravu preto prijal aj napriek súčasnej finančnej kríze.<ref name="TenaceArmadas" /><ref name="WernhamReturn1596" /> Plán z roku 1597 bol konkrétnejšie zameraný na [[Falmouth (Cornwall)|Falmouth]] a priľahlú časť [[Cornwall]]u. Obsadenie prístavu malo vytvoriť predmostie, vyvolať tlak na anglickú obranu a prípadne podporiť ďalšie operácie. Prípravy prebiehali najmä vo Ferrole a A Coruñi. Aj pri tejto flotile sa počty v prameňoch líšia: jeden súpis zachytáva 98 väčších plavidiel vrátane 24 galeón a viac než 17&nbsp;000 mužov, vyššie údaje zahŕňajú aj menšie transporty a pomocné lode a dosahujú približne 130 až 140 plavidiel. Rozdielne čísla tak opisujú odlišne vymedzené časti tej istej výpravy.<ref name="WernhamReturn1597">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 171 – 190 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas" /> Prvý odchod z Ferrolu 19. septembra prerušili protivetre a flotila sa zhromaždila pri A Coruñi. Na more znovu vyplávala 18. októbra. V tom čase bola veľká anglická flotila pod Essexovým velením mimo domácich vôd na neúspešnej výprave k Azorám, takže juhozápadné pobrežie chránili najmä miestne sily a menšie námorné oddiely. Po štyroch dňoch plavby však španielsku zostavu zastihla búrka, ktorá ju rozptýlila v [[Biskajský záliv|Biskajskom zálive]] a pri vstupe do Lamanšského prielivu. Niekoľko lodí sa dostalo k anglickému a waleskému pobrežiu a malé skupiny vojakov krátko vystúpili na pevninu alebo získali informácie od miestnych plavidiel. Rozptýlenie odrezalo tieto lode od spoločného velenia, delostrelectva a hlavnej transportnej skupiny, a tým zmarilo plánované obsadenie Falmouthu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> Padilla zhromaždil preživšie plavidlá a vrátil sa do severošpanielskych prístavov. Časť lodí stroskotala a ďalšie potrebovali rozsiahle opravy, jadro kráľovských galeón však zostalo zachované. Dva pokusy v priebehu dvoch rokov ukázali riziko veľkých neskorých expedícií zložených z plavidiel rôzneho pôvodu a výkonnosti. Počasie bolo bezprostrednou príčinou rozptýlenia oboch flotíl; účinok búrok znásobili termíny vyplávania, zložité zhromažďovanie, nedostatky zásobovania a závislosť plánu od spoločného príchodu veľkého počtu transportov. Výprava z roku 1597 sa stala posledným Filipovým pokusom o inváziu do Anglicka. Námorná vojna a útoky na obchodné trasy pokračovali aj za jeho nástupcu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> === Pozastavenie platieb v roku 1596 === Súbežné vojny vo Francúzsku, Nizozemsku a Atlantiku zvyšovali tlak najmä na príjmy Kastílskej koruny. Kráľovská pokladnica naďalej financovala svoje armády a flotily osvedčenou kombináciou daní, prevodov amerického striebra, dlhodobých rent (''[[juro|juros]]'') a krátkodobých úverov (''[[asiento|asientos]]'') od súkromných bankárov. V 90. rokoch už podstatnú časť budúcich daňových príjmov pohlcovalo splácanie starších záväzkov, takže nové vojenské výdavky zdražovali úver a obmedzovali hotovosť dostupnú korunnej pokladnici.<ref name="AlvarezNogalChamley1596">{{Citácia periodika | priezvisko = Álvarez-Nogal | meno = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Debt Policy under Constraints: Philip II, the Cortes, and Genoese Bankers | periodikum = The Economic History Review | ročník = 67 | číslo = 1 | rok = 2014 | strany = 192 – 213 | doi = 10.1111/1468-0289.12010 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DrelichmanVothDebt">{{Citácia periodika | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = The Sustainable Debts of Philip II: A Reconstruction of Castile's Fiscal Position, 1566–1596 | periodikum = The Journal of Economic History | ročník = 70 | číslo = 4 | rok = 2010 | strany = 813 – 842 | doi = 10.1017/S0022050710000733 | jazyk = angličtina}}</ref> Po nákladoch na Armadu schválili kastílske kortesy 4. apríla 1590 mimoriadny príspevok známy ako ''millones''. Jeho plánovaný výnos predstavoval osem miliónov dukátov rozdelených na šesť rokov a vyberal sa predovšetkým prostredníctvom prirážok k spotrebným dávkam na víno, mäso, olej a ocot. Rozvrhnutie a výber prebiehali cez mestá zastúpené na kortesoch, čím získali ich predstavitelia dôležitú úlohu pri správe novej dane. Zaťaženie základnej spotreby prenášalo časť vojnových nákladov na široké vrstvy obyvateľstva a miestne podmienky určovali, ako sa suma medzi obce a tovary rozdelila. Pôvodne časovo obmedzený príspevok sa stal predmetom ďalších rokovaní, pretože vojenské výdavky po uplynutí prvého obdobia neklesli.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="KamenThunderLate" /> Príjmy z daní a drahých kovov počas 90. rokov zostávali vysoké, veľká časť však bola vopred určená na staršie záväzky. Správy o očakávaných zásielkach striebra umožňovali uzatvárať nové asientos ešte pred príchodom flotíl, takže časové oneskorenie alebo nečakaný vojenský výdavok vyvolávali nedostatok použiteľnej hotovosti. Dobytie Cádizu poškodilo lode a súkromný majetok a narušilo plánované námorné operácie. Súčasne bolo potrebné platiť Flámsku armádu, posádky vo Francúzsku, obranu Portugalska a stavbu ďalšej flotily. Rozhodujúci problém spočíval v nesúlade medzi splatnosťou a právnym určením príjmov na jednej strane a okamžitými záväzkami na viacerých bojiskách na strane druhej.<ref name="DrelichmanVothDebt" /><ref name="AlvarezNogalChamley1596" /> Koncom novembra 1596 vydal Filip dekrét, ktorým pozastavil platby z vybraných úverových kontraktov. Staršia literatúra označuje tento krok ako štátny bankrot, dekrét však v praxi dočasne prerušil splácanie asientos a prinútil veriteľov rokovať o novom usporiadaní záväzkov. Platby držiteľom veľkej časti juros a výber daní pokračovali. Opatrenie zasiahlo najmä bankárov poskytujúcich krátkodobé úvery a zabezpečujúcich medzinárodné prevody. Kým sa rokovalo o podmienkach vyrovnania, obmedzil sa prísun peňazí armádam a dodávateľom.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Rokovania vyústili v roku 1597 do dohody označovanej ako ''medio general''. Časť nesplatených krátkodobých záväzkov sa premenila na dlhodobejšie nároky kryté určenými príjmami a upravili sa podmienky ďalšieho financovania. Odhady celkovej sumy sa líšia podľa toho, ktoré kontrakty historici započítavajú, zhodujú sa však, že išlo o niekoľko miliónov dukátov. Bankári po dohode obnovili poskytovanie úverov, pretože koruna naďalej disponovala rozsiahlymi daňovými príjmami a schopnosťou právne viazať ich budúce výnosy. Reštrukturalizácia rozložila časť okamžitých platieb do dlhšieho obdobia a preniesla ich na príjmy, ktoré tým zostali zaťažené aj za nasledujúcej vlády.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Finančné usporiadanie bolo spojené s rokovaniami medzi korunou a kastílskymi kortesmi o pokračovaní mimoriadnych daní. Mestá mohli schválenie príspevku podmieňovať vlastnými požiadavkami, panovník však kontroloval veľkú časť výdavkov a zahraničnej politiky bez priamej účasti kortesov. Vojnové zaťaženie sa tak premietalo do cien spotrebných tovarov, mestských dlhov a budúcich kráľovských príjmov. Pozastavenie platieb z roku 1596 preusporiadalo vzťah s finančníkmi, zatiaľ čo nepomer medzi dlhodobými príjmami a rozsahom vojenských záväzkov prešiel na vládu Filipa III.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> === Mier z Vervins === Po znovudobytí Amiensu mali Filip II. aj Henrich IV. dôvody pristúpiť na rokovania. Francúzsky kráľ potreboval dokončiť pacifikáciu kráľovstva a vyriešiť zostávajúci odpor v Bretónsku. Filipova monarchia financovala niekoľko vojen súčasne, prešla pozastavením platieb a dve po sebe nasledujúce flotily rozptýlili búrky. Rokovania podporoval pápež Klement VIII., ktorý chcel ukončiť vojnu medzi katolíckymi panovníkmi. Jeho legáti a zástupcovia oboch korún sa stretli vo [[Vervins]] v Pikardii, blízko hranice Španielskeho Nizozemska.<ref name="LesafferVervins">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Lesaffer | meno zborník = Randall | kapitola zborník = Treaty of Vervins (1598) | editori = Gordon Martel | titul = The Encyclopedia of Diplomacy | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley Blackwell | rok = 2018 | strany = 1 – 4 | isbn = 978-1-118-88791-2 | doi = 10.1002/9781118885154.dipl0518 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HoltFrenchWars" /> [[Súbor:Paix de Vervins par Gillot Saint-Evre.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Historická maľba rokovania delegátov pri uzavretí mieru z Vervins|Rokovanie o [[Mier z Vervins|mieri z Vervins]] na obraze Gillota Saint-Evra z roku 1837. Ide o neskoršiu historickú predstavu udalosti.]] Mierová zmluva bola podpísaná 2. mája 1598. Vychádzala zo základného územného usporiadania [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] z roku 1559 a určovala navrátenie miest získaných počas najnovšej vojny. Francúzsku sa vrátili Calais, Ardres, Doullens a ďalšie obsadené body a španielske jednotky mali opustiť Bretónsko. Francúzska koruna opätovne potvrdila ustanovenia z roku 1559 týkajúce sa habsburských území a nárokov a obe strany obnovili diplomatické a obchodné vzťahy. Mier z Vervins tak v zásadných rysoch obnovil hranice z roku 1559 a uzavrel poslednú fázu vyčerpávajúcich pohraničných bojov.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. dosiahol medzinárodné uznanie bourbonskej vlády a mohol sústrediť prostriedky na vnútornú obnovu. Filip prijal panovníka, ktorého nástupníctvu sa od roku 1589 snažil zabrániť, ale získal ukončenie francúzskej vojny bez odstúpenia starších habsburských území. Krátko pred uzavretím mieru vydal Henrich [[Nantský edikt]], ktorý upravil postavenie francúzskych protestantov, a vojvoda z Mercœuru sa podriadil kráľovi. Tým sa skončila hlavná vojenská fáza francúzskych náboženských vojen.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="LesafferVervins" /> Anglicko a Spojené provincie stáli mimo zmluvy. Alžbetini a nizozemskí vyslanci sa usilovali zachovať spoločný tlak na Filipa, francúzska vláda však uprednostnila samostatný mier. Anglo-španielska vojna pokračovala do roku 1604 a boj medzi habsburskou vládou a Spojenými provinciami prerušilo až [[Dvanásťročné prímerie]] v roku 1609. Mier z Vervins teda uzavrel francúzsku vetvu vzájomne prepojených vojen, kým konflikty s Anglickom a severným Nizozemskom pokračovali.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Odstúpenie Nizozemska Izabele a Albrechtovi === [[Súbor:Juan Pantoja de la Cruz (ca. 1553-1608) - Felipe II, anciano - 10034484 - Royal Monastery of San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.84|alt=Portrét zostarnutého Filipa II. v čiernom odeve s Rádom zlatého rúna|Zostarnutý Filip II. na portréte [[Juan Pantoja de la Cruz|Juana Pantoju de la Cruz]] približne z rokov 1590 – 1594.]] Štyri dni po podpísaní mieru, 6. mája 1598, vydal Filip akt o odstúpení nizozemských provincií a [[Burgundské grófstvo|Burgundského grófstva]] svojej dcére Izabele Kláre Eugénii. Prevod bol spojený s jej plánovaným manželstvom s arcivojvodom Albrechtom, ktorý už krajiny spravoval ako generálny miestodržiteľ. Filip očakával, že vláda samostatného dynastického páru s vlastným dvorom v Bruseli posilní prijatie habsburskej moci v lojálnych provinciách a vytvorí priaznivejšie podmienky pre dohodu so severnými provinciami. Akt zároveň zabezpečoval Izabele postavenie zvrchovanej panovníčky, ktoré jej francúzska kandidatúra neposkytla.<ref name="EstebanCession">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Esteban Estríngana | meno zborník = Alicia | kapitola zborník = Preparing the Ground: The Cession of the Netherlands' Sovereignty in 1598 and the Failure of its Peace-Making Objective, 1607–1609 | editori = Randall Lesaffer | titul = The Twelve Years Truce (1609): Peace, Truce, War and Law in the Low Countries at the Turn of the Seventeenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2014 | strany = 15 – 47 | isbn = 978-90-04-27491-4 | doi = 10.1163/9789004274921_004 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DuerlooAlbert" /> Odstúpenie obsahovalo dynastické a náboženské podmienky. Izabela a Albrecht mali vládnuť spoločne a krajiny mali zdediť ich legitímni potomkovia. Pri bezdetnosti manželstva alebo zániku určenej línie sa územia mali vrátiť španielskej korune. Budúce manželstvá dedičov podliehali obmedzeniam, ktoré mali zabrániť prechodu krajín na nepriateľskú dynastiu. Katolícke vierovyznanie zostalo základnou podmienkou vlády a novým panovníkom i ich poddaným akt zakazoval účasť na obchode so španielskymi a portugalskými územiami vo východných a západných Indiách. Tieto ustanovenia vytvárali osobitnú dynastickú vetvu a súčasne zachovávali mechanizmus návratu území hlavnej španielskej línii Habsburgovcov.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Vojenské a finančné väzby zostali rovnako významné ako právny akt. Obrana južných provincií závisela od Flámskej armády, od peňazí posielaných z Kastílie a od spojenia cez habsburské územia v Taliansku a ríši. Španielske posádky a velitelia si udržali dôležité postavenie a Madrid mal prostriedky ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku nových panovníkov. Odstúpenie vytvorilo osobitný dvor a zvrchovanú dynastickú vládu, pričom strategická závislosť od širšej habsburskej monarchie zostala zachovaná.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Generálne stavy v severných provinciách akt odmietli a pokračovali vo výkone vlastnej zvrchovanej moci. Opierali sa o stabilnejšie vojenské a finančné štruktúry a po úspechoch 90. rokov ovládali súvislé územie. Móricove ťaženia preto pokračovali aj po formálnej zmene panovníka. Praktický význam odstúpenia sa prejavil predovšetkým v južnom Nizozemsku, kde vláda Izabely a Albrechta po ich sobáši v roku 1599 získala vlastný dvor a politické centrum v Bruseli.<ref name="EstebanCession" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Posledná choroba a smrť === Na jar 1598 Filip naďalej sledoval mierové rokovania, nástupnícke dohody a každodennú korešpondenciu, jeho pracovnú schopnosť však obmedzovala dna, horúčky a kožné vredy. Pri presunoch používal osobitne upravené kreslo a nosidlá. Koncom júna sa rozhodol odísť z Madridu do El Escorialu, ktorý určil za dynastické pohrebisko a kde chcel stráviť posledné obdobie života. Cesta trvala približne štyri dni, pretože sprievod musel postupovať pomaly a pravidelne zastavovať. Po príchode zostal kráľ väčšinu času pripútaný na lôžko.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Lekári liečili opakované záchvaty dny, horúčku a zapálené rany prostriedkami dostupnými v dobovej medicíne. Takmer úplná nehybnosť počas posledných päťdesiatich troch dní podľa svedectiev znemožňovala bežné premiestňovanie aj zmenu polohy tela. Pri lôžku sa striedali duchovní, lekári, služobníci, infantka Izabela a vybraní členovia dvora. Tajomníci mu podľa možností prinášali písomnosti a informácie, väčšinu bežného rozhodovania už zabezpečovali princ a skúsení poradcovia.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Filip pristupoval k smrti podľa obradov katolíckej cirkvi a podľa pravidiel habsburského dvora. Dňa 1. septembra prijal [[pomazanie chorých|posledné pomazanie]] a 8. septembra posledné prijímanie. S princom Filipom a infantkou Izabelou hovoril o ich náboženských a dynastických povinnostiach a synovi pripomenul postavenie poradcov, ktorí mu mali pomáhať po nástupe na trón. V posledných dňoch sa pri jeho lôžku slúžili omše a čítali modlitby. Kráľ zomrel v El Escoriale približne o piatej hodine ráno v nedeľu 13. septembra 1598 vo veku 71 rokov.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> [[Súbor:Cenotafio de Felipe II y su familia.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Bronzové pozlátené sochy modliaceho sa Filipa II. a členov jeho rodiny v bazilike El Escorialu|Kráľovský cenotaf v bazilike [[El Escorial]]u s modliacimi sa postavami Filipa II. a členov jeho rodiny. Súsošie z pozláteného bronzu vytvoril [[Pompeo Leoni]].]] Telo bolo oblečené podľa dvorského a náboženského obradu, uložené do rakvy a po zádušných obradoch pochované v kláštornej krypte El Escorialu v blízkosti hrobu jeho štvrtej manželky [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anny Habsburskej]]. Pri neskoršom dokončení [[Panteón kráľov|Panteónu kráľov]] boli jeho pozostatky uložené do dnešného priestoru dynastického pohrebiska. Pohrebné obrady a oznámenia o smrti sa konali aj v ďalších mestách monarchie a na spriatelených dvoroch, pričom ich forma zodpovedala právnym a obradným zvyklostiam jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Knieža Filip nastúpil ako dvadsaťročný [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] na tróny Kastílie, Aragónska, Portugalska a ďalších krajín, ktoré sa dedili v španielskej habsburskej línii. Nástupníctvo prebehlo bez dynastického sporu a nový panovník potvrdil Mouru, Idiáqueza a ďalších otcovských služobníkov v ich funkciách, hoci pomer síl na dvore sa čoskoro zmenil v prospech [[Francisco Gómez de Sandoval y Rojas, vojvoda z Lermy|vojvodu z Lermy]]. Izabela a Albrecht prevzali vládu nad južným Nizozemskom podľa aktu z mája 1598. Nová vláda zároveň zdedila vojnu s Anglickom a Spojenými provinciami, záväzky voči armádam a veriteľom aj správu právne rozčlenenej monarchie.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] g5t8cdnlra9hay6ius4nc0mbfm5olbn 0 271539 8368503 8363608 2026-09-12T10:22:32Z Mišino Čech 195312 8368503 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Šachtar Doneck | obrázok = ФК Шахтар Донецьк.svg | celýnázov = FK Šachtar Doneck | prezývka = Hirnyky, Kroty | založený = [[1936]] | rozpustený = | štadión = Donbass Arena (momentálne Arena Ľvov v dôsledku obáv o bezpečnosť v Donecku) | kapacita = 52 667 miest | predseda = {{UKR}} [[Rinat Leonidovyč Achmetov|Rinat Achmetov]] | tréner = {{POR}} [[Luis Castro]] | liga = Ukrajinská premier liga | sezóna = 2025/26 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1=|vzor_t1=_shakhtar1516h|vzor_pp1=|vzor_tr1=|vzor_po1=_shakhtar1516h| ľavéplece1=FF5900 |telo1=F5900 |pravéplece1=FF5900 |trenírky1=000000|ponožky1=FF5900| vzor_lp2=_shakhtar1617a|vzor_t2=_shakhtar1617a|vzor_pp2=_shakhtar1617a|vzor_po2=_shakhtar1617a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| }} '''FK Šachtar Doneck''' ({{V jazyku|ukr|Шахтар Донецьк}}) je [[Ukrajina|ukrajinský]] [[futbal|profesionálny futbal]]ový klub, ktorý v súčasnosti hrá domáce zápasy vo [[Ľvov|Ľvove]]. Sídlil v [[Doneck|Donecku]] až do roku [[2014]], kedy klub [[vojna na Donbase]] prinútila presťahovať sa. Presťahoval sa z 52-tisícovej [[Donbas Arena|Donbas Arény]] do Ľvova (2014 – 2016) a potom do [[Charkov|Charkova]] (2017 – 2020), pričom jeho sídlo a tréningové zariadenia boli v [[Kyjev|Kyjeve]]. V máji [[2020]] začal Šachtar hrať domáce zápasy na [[Národný športový komplex Olimpijskyj|NSC Olimpiyskyi]]. Od začiatku sezóny 2023/2024 hrá Šachtar domáce zápasy opäť v [[Aréna Ľvov|Aréne Ľvov]] s kapacitou 34 915 miest (kvôli [[Rusko-ukrajinská vojna|Vojne na východe Ukrajiny]] hrajú 1000 kilometrov od svojho mesta). Šachtar sa v roku [[2009]], posledný rok predtým, ako sa súťaž premenovala na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] [[Európska liga UEFA|UEFA]], stal prvým klubom z nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorý vyhral [[Pohár UEFA]]. Klub vznikol v roku [[1936]]. Šachtar je jedným z 2 ukrajinských klubov, druhým je [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]], ktoré vyhrali európsku súťaž UEFA. Je to jeden z najpopulárnejších ukrajinských klubov, obzvlášť obľúbený vo východnom [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbase]]. Klub čerpá svoju históriu od samého začiatku sovietskych futbalových ligových súťaží a je jedným z najstarších klubov na Ukrajine. Klub bol členom Dobrovoľných športových spoločností Sovietskeho zväzu, Šachťor, a mal kontakty okrem iného s [[FC Šachťor Karaganda]] z [[Karaganda|Karagandy]] ([[Kazachstan]]) a s [[FC Šachťor Soligorsk]] ([[Bielorusko]]). V neskorom sovietskom období bol Šachtar Doneck považovaný za klub zo stredu tabuľky v sovietskej najvyššej ligy a 2 roky po sebe, v rokoch [[1961]] a [[1962]], vyhrali [[Sovietsky pohár]]. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Arena Lviv]] s kapacitou 34 915 miest (kvôli problémom na východe Ukrajiny hrajú 600míľ od svojho mesta). == História klubu == === Názov a etymológia === Tím hral pod nasledujúcimi názvami: '''Stachanovec''' ([[1936]] – [[1946]]), '''Šachťor''' (Šachtar) ([[1946]] – [[1992]]) a '''FK Šachtar''' '''Doneck''' ([[1992]] – súčasnosť). Klub a názov má významnú súvislosť s ťažbou [[Uhlie|uhlia]] v [[Donecká panva|Doneckej panve]] pomocou vertikálnych [[Baníctvo|banských šácht]], v [[Nemčina|nemčine]] nazývaných ''Schacht''. Toto označenie bolo prevzaté do [[Cyrilika|cyriliky]] ''Шахтн'' a prepísané do [[Latinka|latinky]], napríklad v [[Angličtina|angličtine]] ako ''shakt''. V rámci tzv. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej industrializácie]] a [[Stachanovské hnutie|Stachanovského hnutia]] v roku [[1936]] miestne futbalové tímy športových spoločností Dynamo z Horlivky a Stalina (dnes [[Doneck]]) založili spoločný futbalový tím, ktorý reprezentoval banícku dobrovoľnícku športovú spoločnosť '''Stachanovec''' (neskôr Šachťor). Tím bol prevedený zo športovej spoločnosti pre [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] (Narodnyj komissariat vnutrennich del) do odborovej organizácie „dobrovoľnícka športová spoločnosť“ (DSO). Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] zmenil '''DSO Stachanovec''' svoj názov na '''DSO Šachťor''', ktorý mal v [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] zodpovedajúcu miestnu názvoslovie ako '''DSS Šachťor'''. Slovo ''„Šachťor“'' alebo „''Šachtar''“ znamená [[baník]] pracujúci v podzemnej bani, v šachte a je odvodeninou od slova šachta. Počas rozpadu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ([[1989]] – [[1992]]) bol [[Doneck|donecký]] klub reorganizovaný a komercializovaný ako profesionálny futbalový klub. Ukrajinský názov sa stal jeho jediným názvom, ''Шахтар Донецьк'', pričom ''Shakhtar Donetsk'' je v [[Angličtina|angličtine]], ''Schachtar Donezk'' v [[Nemčina|nemčine]] a ''Szachtar Donieck'' v [[Poľština|poľštine]]. === Prvé 2 dekády existencie klubu === Klub Šachtar bol pôvodne založený na základe rozhodnutia [[Všezväzová rada pre telesnú kultúru a šport|Všezväzovej rady pre telesnú kultúru a šport]] z [[3. apríl|3. apríla]] [[1936]]. Spočiatku niesol názov '''Stachanovec''', čo znamená „účastník [[Stachanovské hnutie|Stachanovského hnutia]]“, odvodený od [[Alexej Grigorievič Stachanov|Alexeja]] [[Alexej Grigorievič Stachanov|Grigorieviča Stachanova]], [[Baník|baníka]] na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbase]] a [[Propaganda|propagandistickej]] celebrity v roku [[1935]]. Prvý tím bol založený na 2 ďalších miestnych tímoch, účastníkoch [[Spartakiáda|Všeukrajinských spartakiád]]: ''Dynamo Horlivka'' a ''Dynamo Stalino''. Prvý zápas sa odohral proti Dynamu Odesa v rámci Pohára Ukrajinskej SSR 1936 (v tom čase známeho ako Ukrajinská jarná výzva) a konal sa [[12. máj|12. mája]] [[1936]] na štadióne Balitského v [[Horlivka|Horlivke]] (prvý domáci štadión). Tím, ktorý hral ako '''Stachanovec Horlivka''', prehral 3:2 po strelení prvého gólu Mychajla Paščenka, druhý gól patril Borisovi Terentievovi. Ešte väčším sklamaním bol ich prvý ligový zápas v skupine V v Sovietskej druhej lige, ktorý sa odohral 24. mája 1936 proti Dynamu Kazaň, ktoré baníci prehrali 4:1. Stachonovec, ktorý mal v zostave 15 hráčov, odcestoval do [[Kazaň|Kazane]] vlakom 20. mája. Okrem hráčov boli súčasťou delegácie aj zástupca regionálnej rady telesnej kultúry ''Gololobov'' a rozhodca I. Rozanov. Tím sa vrátil do ''Stalina'' ([[Doneck]]) 28. mája a v ten istý deň Gololobov v rozhovore pre noviny „''Stalinskij rabočij''“ povedal, že „... zápas v Kazani s miestnym „Dynamom“ sledovalo 3 000 divákov. [[Súbor:1937. Staxanovets.jpg|vľavo|náhľad|274x274bod|Tím Šachtaru Doneck v roku [[1937]]]] Vedenie klubu umožnilo klubu úspešne súťažiť na najvyššej úrovni do konca [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]]. Počas ''vojnových majstrovstiev'' v roku [[1941]], ktoré boli nečakane prerušené, klub porazil sovietskeho šampióna [[FK Dinamo (Moskva)|Dynamo Moskva]] a po približne 10 zápasoch sa umiestnil na 5. mieste v lige. V poslednom zápase tejto sezóny, ktorý sa hral 24. júna, 2 dni po začiatku [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], prehrali doma s Traktorom Stalingrad. Počas vojny mnoho hráčov odišlo na front a zahynulo, medzi nimi Ivan Ustinov, Ivan Putjatov, Volodymyr Škurov, Ivan Horobec, Mychajlo Vasin a ďalší. Z predvojnového kádra v roku [[1945]] zostali iba 3 hráči Georgij Bikezin, Mykola Kuznecov a Petro Jurčenko. Všezväzová uhoľná banícka spoločnosť Stachanovcov (Stakhanovec) zmenila v júli [[1946]] svoj názov na '''Šachťor''' (Šachter), rovnako ako Športová spoločnosť baníkov Donbasu. Termín Šachtar alebo Šachter (ruská variácia) je povolanie označujúce baníka pracujúceho v podzemnej banskej šachte. Slovo „Šachtar“ je miestna adaptácia a odvodenina od slova šachta. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bola podzemná banská práca, kvôli zvýšenému riziku pri práci v podzemí, lepšie platená v porovnaní s inými nekvalifikovanými prácami a vždy žiadaná. V roku [[1950]] bol [[Viktor Fomin]] vyhlásený za [[Ukrajinský futbalista roka|ukrajinského futbalistu roka]], napriek tomu, že klub skončil v lige iba na 11. mieste. Prvý úspech tímu bol v roku [[1951]], keď získal 3. miesto v najvyššej lige ZSSR - v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|Sovietskej futbalovej Vysšaja liga]]. Najvýznamnejším hráčom tohto úspechu bol útočník Aleksandr Ponomarev, ktorý prišiel dokončiť svoju futbalovú kariéru do Donbasu, regiónu, v ktorom sa narodil, a bol vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka za rok 1951. Napriek tomuto poslednému úspechu Šachtar na konci sezóny [[1952]] zostúpil z 1. ligy a v rámci reorganizácie tímu sa hlavným trénerom klubu stal bývalý hráč Aleksandr Ponomarev. V roku [[1954]] Šachtar pod vedením Ponomareva vyhral [[Sovietska Pervaja liga|Sovietsku Pervaja ligu]] triedy B, čím si zabezpečil návrat do najvyššej súťaže. === Víťazstvá v pohári a etablovanie sa v sovietskej lige === [[Súbor:Oleg Oshenkov star.jpg|náhľad|Hviezda na ''Chodníku slávy Šachtaru'' na počesť [[Oleg Ošenkov|Olega Ošenkova]], ktorý ako tréner dvakrát doviedol Šachtar k víťazstvu v [[Sovietsky pohár|Sovietskom pohári]].]] V roku [[1958]] dostali hráči klubu menej žltých a červených kariet ako ktorýkoľvek iný tím v lige, za čo noviny ''Sovetsky Sport'' udelili klubu cenu „Fair Play Award“.V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bol Šachtar pod trénerským vedením Olega Ošenkova 3 krát finalistom [[Sovietsky pohár|Sovietskeho pohára]], ktorý dvakrát vyhral v rokoch [[1961]] a [[1962]]. Medzi hráčmi, ktorí vtedy hrali za klub, boli obrancovia Viačeslav Aliabiev a Vladimir Salkov. Klub dostal prezývku ''„Pohárový tím“'' kvôli úspechu Šachtaru v každoročnom boji o trofej. Významnejšie úspechy „Baníkov“ sa však objavili neskôr, od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] do začiatku [[80. roky 20. storočia|80. rokov.]] Napriek odchodu lídra tímu a stredopoliara Anatolija Konkova v roku [[1975]] získal Šachtar Doneck pod vedením bývalého hráča Vladimira Salkova 2. miesto v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|sovietskej futbalovej Vysšaja lige]] a získal právo reprezentovať [[Sovietsky zväz]] v európskych súťažiach. Na konci sezóny získal Šachtar Doneck Pohár pokroku za najväčší pokrok v lige oproti predchádzajúcej sezóne. Toto ocenenie získali znova v roku [[1977]]. V roku 1978 skončil Šachtar na 3. mieste v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|sovietskej futbalovej Vysšaja lige]]. V roku [[1979]] tím skončil v ligovej kampani na 2. mieste a jeho kapitán – útočník Vitalij Staruchin – sa stal najlepším strelcom v sovietskej futbalovej Vysšaja lige s 26 strelenými gólmi a bol tiež vyhlásený za sovietskeho futbalistu roka. Klub bol len 2 body od 1. miesta, napriek tomu, že z klubu pred sezónou odišli dôležití hráči a ďalší dôležití hráči sa zranili. [[Súbor:Зірка Віталія Старухіна на Алеї Слави Шахтаря.jpeg|náhľad|Hviezda na ''Chodníku slávy Šachtaru'' na počesť Vitalija Staruchina, ktorého mnohí fanúšikovia považujú za najväčšieho hráča v histórii FK Šachtar Doneck]] Ďalšími dôležitými hráčmi okrem Staruchina v tom čase boli Mychajlo Sokolovskij, ktorý neskôr vytvoril rekord v počte odohraných zápasov za klub (za čo v roku [[1987]] získal Cenu za vernosť klubu), obrancovia Viktor Zvjahincev a Valerij Horbunov, ktorí sa obaja niekoľkokrát dostali do zoznamu 33 najlepších hráčov sovietskeho šampionátu, a brankár Jurij Dehterjov, ktorý bol vyhlásený za sovietskeho brankára roka a v roku [[1977]] obsadil tretie miesto v kategórii sovietskeho futbalistu roka. Šachtar dvakrát, v rokoch [[1980]] a [[1983]], priniesol domov krištáľový Pohár ZSSR do Donecka a v roku [[1983]] vyhral Superpohár ZSSR nad vtedajším domácim ligovým šampiónom [[FK Dnipro|FK Dnipropetrovsk]]. Šachtar sa dostal do štvrťfinále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA|UEFA]] v sezóne 1983/1984 a útočníci Viktor Hrachov a Serhij N. Morozov sa stali spoločnými najlepšími strelcami turnaja. V roku [[1987]] získal Šachtar najmenej žltých a červených kariet v šampionáte, za čo mu časopis ''Človek a zákon'' udelil cenu „Fair Play Award“. V rokoch [[1982]] až [[1988]] získal Šachtar päťkrát ocenenie ''„Spolu s klubom“'', ktoré sa udeľovalo za dobrú organizáciu domácich zápasov a správanie domácich fanúšikov. Počas obdobia [[Perestrojka|Perestrojky]] sa ''tím'' ''majstrov Šachtaru'' oddelil od ''športovej spoločnosti Šachtar Doneck'' a stal sa profesionálnym klubom. Bol súčasťou tzv. obdobia [[Chozrasčot|Chozrasčotu]] alebo „samosprávy“, ktorá bola v tom čase súčasťou mnohých sovietskych organizácií. Ostatné oddelenia športovej spoločnosti Šachtar Doneck si vytvorili vlastné kluby nezávislé od svojej materskej organizácie. === Prvé desaťročie nezávislej Ukrajiny – začiatok Achmetovovej éry === [[Súbor:Настя Федоренко. Донецк. Увидеть и полюбить. ФК Шахтер 033.jpg|náhľad|Dres Šachtaru s DCC namiesto SCM ]] V novonezávislej [[Ukrajina|Ukrajine]] sa FK Šachtar Doneck spolu s [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynamom Kyjev]] stali stálymi súpermi o prvé miesto v ukrajinskej prvej lige. V októbri [[1995]] došlo na štadióne tímu k bombovému atentátu, pri ktorom zahynul prezident klubu Achat Bragin. V roku [[1996]] prevzal funkciu prezidenta Rinat Achmetov a do klubu investoval značné prostriedky. Napriek tomu, že Šachtar Doneck v tom čase nebol silným uchádzačom o titul a mnohokrát skončil druhý s veľkým bodovým odstupom od prvého miesta, trikrát vyhral [[Ukrajinský pohár]], v roku [[1995]] (pod vedením bývalého hráča Vladimira Salkova), [[1997]] a [[2001]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov UEFA]] v sezóne 1997/1998 Šachtar vypadol po celkovej prehre 5:2 s [[Vicenza Calcio|LR Vicenza Calcio]], keď prehral prvý aj druhý zápas. Dôležitými hráčmi v tom čase boli obrancovia Serhij Popov a Mychajlo Starostjak, brankár Dmytro Šutkov, útočník Oleh Matvjejev (ktorý bol najlepším strelcom ukrajinskej prvej ligy v sezóne 1996 – 1997) a stredopoliari Hennadij Orbu, Valerij Kryvencov a Ihor Petrov. Väčšina hráčov hrajúcich za tím v tom čase prešla mládežníckymi kategóriami tímu. [[Súbor:Shakhtar Donetsk Cup 2002.jpg|náhľad|274x274bod|Výhra Ukrajinského pohára v roku [[2002]]]] [[Súbor:Федоренко. fat17.tif|vľavo|náhľad|255x255bod|Prezident klubu Rinat Achmetov si podáva ruku s kapitánom Anatolijom Tymoščukom, ukrajinským futbalistom roka [[2002]].]] Ku koncu desaťročia sa tím konečne začal javiť ako tím schopný stať sa šampiónom. V roku [[1999]] bola otvorená futbalová akadémia Šachtaru, ktorá teraz organizuje futbalové tréningy pre približne 3 000 mladých ľudí. V roku [[2000]] bol Andriy Vorobey vyhlásený časopisom ''Komanda'' za ukrajinského futbalistu roka, ako prvý hráč Šachtaru Doneck v nezávislej Ukrajine, ktorý to dosiahol, a stal sa najlepším strelcom prvej ligy v sezóne 2000/2001. V tom roku Šachtar prvýkrát súťažil v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] (sezóna 2000/2001), kde hral v skupine s [[Società Sportiva Lazio|S.S. Laziom]], [[Arsenal FC|Arsenalom]] [[Arsenal FC|FC]] a [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]]. V skupine skončil na 3: mieste a po domácom víťazstve 3:0 nad Arsenalom sa kvalifikoval do [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]]. === Prvý ligový triumf a úspechy v Európe === Klub získal svoj prvý titul v [[Ukrajinská Premier League|ukrajinskej Premier League]] v sezóne 2001/2002 pod vedením trénera Nevia Scalu, keď zvíťazil o jediný 1 bod nad [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamom Kyjev]]. Zvíťazili aj v [[Ukrajinský pohár|Ukrajinskom pohári]] 2001/2002, keď vo finále porazili Dynamo Kyjev 3:2 po predĺžení. Medzi kľúčových hráčov klubu v tom čase patril kapitán defenzívny stredopoliar Anatolij Tymoščuk, útočník Andrij Vorobej, stredopoliar Hennadij Zubov a obranca Mychajlo Starostjak. Na konci sezóny bol Tymoščuk, ktorý sa na ihrisku stal lídrom klubu, časopismi ''Komanda'' a ''Ukrainskiy Football'' vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka. Manažér [[Mircea Lucescu]] prevzal Šachtar Doneck v roku [[2004]] a doviedol ho k tomu, že sa stal dominantnou silou v lige. Po viacerých manažérskych zmenách bol v roku [[2004]] [[Rumuni|Rumun]] Mircea Lucescu pozvaný, aby vybudoval silný tím v Šachtare. Po 10 dňoch v klube vyhral [[Ukrajinský pohár]] v sezóne 2003/2004 a po 3 mesiacoch sa klub prvýkrát v histórii dostal do [[Liga majstrov UEFA|skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA]], čo mu vynieslo titul Rumunský tréner roka 2004. Zvolená stratégia spočívala v hľadaní mladých talentovaných hráčov v [[Brazília|Brazílii]], ktorí mali tvoriť základ útoku, zatiaľ čo obrana by mala byť doplnená prevažne ukrajinskými talentmi, aby sa prispôsobili pravidlám, ktoré nútia tímy mať na ihrisku určitý počet miestnych hráčov. [[Súbor:Mircea Lucescu Shakhtar Donetsk-Arsenal Kiev 2013 (1).jpg|náhľad|280x280bod|Rumunský manažér [[Mircea Lucescu]] prevzal Šachtar Doneck v roku [[2004]] a doviedol ho k tomu, že sa stal dominantnou silou v lige.]] Veľký počet Brazílčanov, ktorí prišli do klubu, vyniesol Šachtaru Doneck prezývku '''„najbrazílskejší klub v Európe“.''' V sezóne 2004/2005 získali svoj druhý titul v [[Ukrajinská Premier League|ukrajinskej Premier League]], ale v roku [[2004]] prehrali s [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynamom Kyjev]] v úvodnom turnaji [[Ukrajinský superpohár|Ukrajinského superpohára]]. V Ukrajinskom pohári 2004/2005 skončili druhí, keď vo finále prehrali s Dynamom Kyjev v penaltovom rozstrele. V sezóne 2005/2006 si udržali titul v ukrajinskej Premier League a podarilo sa im pomstiť si aj prehru s Dynamom Kyjev v predchádzajúcom Superpohári tým, že ho porazili na penalty a získali svoj vôbec prvý titul v ukrajinskom Superpohári. Na konci sezóny bol Anatolij Tymoščuk po druhýkrát vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka časopisom ''Ukrainian Football'' a stal sa prvým hráčom Šachtaru Doneck, ktorý bol takto vyhlásený viackrát. [[Brazília|Brazílsky]] útočník Brandão (v roku 2009 prestúpil do francúzskej [[Ligue 1]] kde hral za [[Olympique de Marseille]]) sa stal najlepším strelcom ligy. [[Súbor:Srna vs Anderlecht (18th March 2016).jpg|náhľad|290x290bod|Chorvátsky futbalista a kapitán Šachtaru Doneck [[Darijo Srna]], jeden z najväčších hráčov v histórii tímu a niektorí ho považujú za „''ikonu Šachtaru''“.]] Šachtar Doneck sa objavil vo všetkých 3 ročníkoch Channel One Cup, pričom v roku [[2007]] vyhrali ročník a v roku 2008 skončil druhí. Po tom, čo v sezóne 2006/2007 nezískal ligový titul, v sezóne 2007/2008 titul získal Šachtar Doneck späť a zvíťazil aj v Ukrajinskom pohári po tom, čo vo finále porazil FK Dynamo Kyjev 2:0. Návštevnosť Šachtaru na ligových zápasoch v priebehu rokov neustále rástla až do bodu, keď v sezóne ukrajinskej Premier League 2011/2012 dosiahla úžasnú <u>priemernú návštevnosť '''36 983 divákov'''.</u> === Víťazstvo v Pohári UEFA a dominancia na Ukrajine === V roku [[2009]] sa FK Šachtar Doneck stal iba druhým ukrajinským klubom, ktorý vyhral európsku súťaž (a prvým od získania nezávislosti), a prvým, ktorý vyhral [[Pohár UEFA 2008/2009|Pohár UEFA]] (dnešná [[Európska liga UEFA]]) po tom, čo vo finále v [[Istanbul|Istanbule]] porazil [[Nemecko|nemecký]] [[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] gólmi Brazílčanov [[Luiz Adriano|Luiza Adriana]] (ako tínedžer sa preslávil strelením víťazného gólu za brazílsky SC Internacional proti [[Al Ahly SC|Al Ahly]], jeho klub potom vyhral [[Majstrovstvá klubov FIFA 2006]] proti [[FC Barcelona]], potom prestúpil do Šachtara, v roku [[2015]] zo Šachtara prestúpil do [[AC Miláno|AC Milána]]) a Brazílčana Jádsona. Vďaka tomuto víťazstvu získal hráč [[Mariusz Lewandowski]] ocenenie Poľský futbalista roka 2009. Týmto sa Šachtar Doneck stal aj posledným víťazom [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] predtým, ako bol turnaj premenovaný na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]]. [[Súbor:2009 UEFA Cup Final.jpg|náhľad|301x301bod|Oslava po výhre [[Pohár UEFA 2008/2009|Poháru UEFA]] v roku [[2009]]]] Pred začiatkom sezóny 2009/2010 Šachtar vyhral priateľský turnaj Uhrencup. Šachtar v sezóne 2009/2010 získal titul v ukrajinskej Premier League, brankára Andrija Pjatova vyhlásil časopis ''Komanda'' za najužitočnejšieho hráča ukrajinskej Premier League a manažéra Mirceu Lucescua po druhýkrát vyhlásili za trénera roka Rumunska. [[Súbor:Кубок ЮЕФА В музеи Домбасс Арены - panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Trofej Pohára UEFA vystavená v múzeu na štadióne [[Donbas Arena|Donbas Aréna]] v [[Doneck|Donecku]].]] Sezóna 2010/ 2011 bola pre Šachtar mimoriadne úspešná. Dostali sa do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[Liga majstrov UEFA|UEFA]], čo bol ich vtedy najlepší výkon v súťaži. Kapitán [[Darijo Srna]] bol vybraný do Tímu sezóny Ligy majstrov podľa hlasovania fanúšikov. Získali tiež domáci treble s víťazstvom v ukrajinskej Premier League, v Ukrajinskom pohári a v Superpohári. Úspešná sezóna nezostala bez povšimnutia odborníkov a v roku [[2011]] IFFHS udelila Šachtaru Doneck špeciálne ocenenie za najväčší pokrok desaťročia medzi futbalovými klubmi. [[Súbor:SHAKHTAR DONTESK 2012-2013 (MATCH Shakthar D. - Juventus).jpg|náhľad|293x293bod|Zostava klubu s budúcimi hviezdami v sezóne 2012/2013 v [[Liga majstrov UEFA|Lige Majstrov UEFA]] proti [[Juventus FC|Juventusu]] (0-1) ]] V sezóne 2011/2012 vyhrali ukrajinskú Premier League a znova i Ukrajinský pohár. Hráč Šachtaru Jevhen Selezňov sa s 14 gólmi umiestnil na čele rebríčka strelcov ligy, talentovaný arménsky stredopoliar [[Henrich Mchitarjan]] bol vyhlásený za arménskeho futbalistu roka a manažér Mircea Lucescu bol vyhlásený za trénera roka Rumunska 2012, pričom ocenenie získal už tretíkrát. Hlavnými hráčmi v tom čase boli kapitán Darijo Srna, obranca Jaroslav Rakitskyj, stredopoliar Henrich Mchitaryan (ktorý bol počas hrania za Šachtar dvakrát vyhlásený za Arménskeho futbalistu roka) a brazílski stredopoliari [[Fernandinho]] (v roku [[2013]] prestúpil do anglického [[Manchester City FC|Manchestru City]], kde sa stal legendou klubu, vyhral 5 anglických [[FA Premier League|Premier League]], 6 [[EFL Cup|anglických ligových pohárov]], 1 FA Cup a Community Shield - je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych stredopoliarov svojej generácie) a [[Willian]] (v roku 2013 prestúpil do ruského FK Anži Machačkala, slávny je jeho pobyt v [[Chelsea FC]] od 2013 do roku 2020, s Chelsea vyhral 2 anglické ligové tituly [[FA Premier League|Premier League]], 1 FA Cup, 1 Ligový pohár a [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európsku ligu UEFA 2018/2019]], hral neskôr aj za [[Arsenal FC]], [[Sport Club Corinthians Paulista|Corinthians]] či za [[Olympiakos FC|Olympiacos]] alebo [[Fulham FC]]). V sezóne 2012/2013 Šachtar Doneck znova vyhral ukrajinskú Premier League, Ukrajinský Pohár i Ukrajinský Superpohár. Stredopoliar [[Henrich Mchitarjan]] sa stal najlepším strelcom ukrajinskej ligy, keď vytvoril rekord ukrajinského šampionátu s 25 gólmi. Časopis ''Komanda'' ho tiež vyhlásil za najužitočnejšieho hráča ukrajinskej Premier League, arménskeho futbalistu roka 2012 a futbalistu roka podľa CIS (Footballer of the Year in Baltic and Commonwealth of Independent States) za rok [[2012]]. === Odchod lídrov a ďalšie tituly === [[Súbor:Heinrich Mkhitaryan 2012.jpg|náhľad|255x255bod|[[Henrich Mchitarjan]] bol vyhlásený za Futbalistu roka Arménska a CIS 2012 a vytvoril rekord ukrajinskej Premier League v počte gólov strelených gólov v jednej sezóne (25).]] Pred sezónou 2013/2014 bolo mnoho kľúčových hráčov klubu predaných po tom, čo Šachtar Doneck prijal za týchto hráčov vysoké ponuky – Arménčan [[Henrich Mchitarjan]], Brazílčania [[Fernandinho]] a [[Willian]] priniesli klubu viac ako 100 miliónov eur. Šachtar Doneck strávil nasledujúce leto snahou integrovať do tímu nových mladých hráčov, ktorí spolu so zvyšnými hráčmi mali tvoriť chrbticu obnoveného Šachtaru Doneck. Napriek predaju svojich lídrov a najlepších hráčov, pred sezónou 2013/2014 Šachtar vytvoril nový rekord vo [[Východná Európa|východnej Európe]] v počte predaných permanentiek. (dokopy 27-tisíc predaných permanentiek) Pred začiatkom sezóny 2013/2014 Šachtar vyhral 2 priateľské turnaje v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]], Superpohár majstrov proti ruskému šampiónovi [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitu Petrohrad]]. V prestávke uprostred sezóny vyhral Šachtar Doneck United Superpohár 2014 (druhé vydanie United Tournament), turnaj medzi dvoma najlepšími klubmi z Ukrajiny a [[Rusko|Ruska]], čo posilnilo status Šachtaru ako najsilnejšieho klubu vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Na konci sezóny 2013/2014 Šachtar vyhral ukrajinskú Premier League, zatiaľ čo Brazílčan Luiz Adriano bol najlepším strelcom ligy. Šachtar tiež vyhral Ukrajinský Superpohár 2014, pričom trofej získal po šiestykrát. Manažér [[Mircea Lucescu]] bol vyhlásený za Trénera roka Rumunska 2014, pričom ocenenie získal po štvrtýkrát. === Vojna na Donbase === Kvôli [[Vojna na Donbase|vojne na Donbase]] sa musel Šachtar Doneck dočasne presťahovať a hrať svoje zápasy v [[Aréna Ľvov|Aréne Ľvov]] na západe [[Ukrajina|Ukrajiny]], čo malo za následok veľmi nízku návštevnosť. Ako protest proti vojne hráči Šachtaru Doneck odmietli iniciatívu nosiť dresy s nápisom ''„Sláva ukrajinskej armáde“''. V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] 2014/2015 skončil Šachtar Doneck v skupinovej fáze druhý, a tým sa kvalifikoval do ďalšej fázy. Brazílsky útočník Šachtaru [[Luiz Adriano]] vyrovnal rekord [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] s 5 gólmi v zápase Ligy majstrov a rekord [[Cristiano Ronaldo|Cristiana Ronalda]] s 9 gólmi v skupinovej fáze Ligy majstrov; UEFA ho preto vyhlásila za najužitočnejšieho hráča skupinovej fázy súťaže. Šachtar skončil sezónu 2014/2015 na druhom mieste v ukrajinskej Premier League po tom, čo celú sezónu odohral mimo domáceho [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbasu]], pričom Brazílčan Alex Teixeira skončil ako jeden z najlepších strelcov ligy. Na konci sezóny bol talentovaný brazílsky krídelník [[Douglas Costa]] predaný do [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] (neskôr hral aj za [[Juventus FC|Juventus]]), zatiaľ čo Brazílčan [[Luiz Adriano]] prestúpil do [[AC Miláno|AC Milána]]. Samotný klub sa presťahoval do zóny kontrolovanej [[Ukrajina|Ukrajinou]], niekoľko prominentných hráčov Šachtaru Doneck zostalo v [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] a podporovalo neuznaný štát. Medzi nimi bol bývalý obranca Viktor Zvjahincev, bývalý brankár Jurij Dehterjov, bývalý kapitán Šachtaru a ukrajinskej futbalovej reprezentácie Ihor Petrov a prvý tlačový hovorca klubu Vjačeslav Šarafutdinov. [[Súbor:FC Shakhtar Donetsk ultras.jpg|náhľad|263x263bod|Fanúšikovia FK Šachtar Doneck]] Počas sezóny ukrajinskej Premier League 2015/16 16. októbra Šachtar porazil v [[Kyjev|Kyjeve]] Dynamo Kyjev 3:0 a vytvoril dva nové rekordy. Jedným z nich bolo, že po prvýkrát počas zápasu ''Klasického derby'' v Kyjeve strelil tím 3 góly. Druhým rekordom bolo, že Šachtar po prvýkrát mal v ''Klasickom derby'' viac víťazstiev, 26, ako Dynamo Kyjev. V polovici sezóny Brazílčan [[Alex Teixeira]] prestúpil do čínskeho klubu [[Jiangsu Suning]] za poplatok 50 miliónov eur, čím prekonal ázijský aj ukrajinský prestupový rekord. Klub ukončil sezónu 2015/16 ako druhý a Brazílčan a pravý krídelník [[Marlos]] bol časopisom ''Komanda'' vyhlásený za najlepšieho hráča ligy. Po sezóne 2015/16 prestúpil dlhoročný rumunský manažér Šachtara Doneck Mircea Lucescu do [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitu Petrohrad]]; nahradil ho Portugalčan [[Paulo Fonseca]], predtým hráč [[S.C. Braga|Bragy]]. Po zimnej prestávke sezóny 2016/17, v ktorej klub vyhral ligu, pohár a Superpohár, sa presťahoval na 42-tisícový [[štadión Metalist]] v [[Charkov|Charkove]] (241 km severne od Donecka).V sezóne 2017/18 klub opäť vyhral ligu a pohár, pričom Argentíčan [[Facundo Ferreyra]] (v roku 2018 prestúpil do [[SL Benfica|Benficy]] a hral aj za [[Newcastle United FC|Newcastle United]], [[RCD Espanyol]] či [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]) sa stal najlepším strelcom ligy a [[Marlos]] lídrom v počte asistencií. V sezóne 2018/19 klub vyhral Ukrajinskú Premier League tretíkrát za sebou. V sezóne 2019/20 Šachtar obhájil ligový titul štvrtýkrát za sebou. Dostali sa aj do semifinále [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]]. Klub účinkuje pravidelne v európskych súťažiach. == Šachtar v európskych pohároch == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !'''Celkovo''' |- | rowspan="3" |1976/77 | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{DDR}} [[Berliner FC Dynamo]] |3:0 |1:1 |'''4:1''' |- |2. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} [[FC Honvéd Budapešť]] |3:0 |3:2 |'''6:2''' |- |3. kolo |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |1:0 |0:3 |'''1:3''' |- |1978/79 |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1977-1981)}} [[FC Barcelona]] |1:1 |0:3 |'''1:4''' |- |1979/80 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monako]] |2:1 |0:2 |'''2:3''' |- |1980/81 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] |1:0 |0:3 |'''1:3''' |- | rowspan="3" |1983/84 | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} [[Boldklubben 1901]] |4:2 |5:1 |'''9:3''' |- |2. kolo |{{CHE}} [[Servette FC]] |1:0 |2:1 |'''3:1''' |- |Štvrťfinále |{{flagicon|Portugalsko}} [[FC Porto]] |1:1 |2:3 |'''3:4''' |- |1994/95 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{NOR}} [[Lillestrøm SK]] |2:0 |1:4 |'''3:4''' |- | rowspan="2" |1995/96 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{NIR}} [[Linfield FC]] |4:1 |1:0 |'''5:1''' |- |1. kolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |1:1 |0:1 |'''1:2''' |- | rowspan="3" |1997/98 | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Zimbru Chişinău|FC Zimbru Chișinău]] |3:0 |1:1 |'''4:1''' |- |1. kolo |{{flagicon|Portugalsko}} [[Boavista FC]] |1:1 |3:2 |4:3 |- |2. kolo |{{ITA}} [[Vicenza Calcio]] |1:3 |1:2 |2:5 |- | rowspan="2" |1998/99 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Malta}} [[Birkirkara FC]] |2:1 |4:0 |6:1 |- |2. predkolo |{{CHE}} [[FC Zürich]] |3:2 |0:4 |3:6 |- | rowspan="2" |1999/00 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks Kratovo]] |3:1 |1:2 |4:3 |- |1. kolo |{{NLD}} [[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] |1:3 |0:2 |1:5 |- | rowspan="6" |2000/01 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{EST}} [[FC Levadia Maardu|Levadia Maardu]] |4:1 |5:1 |9:2 |- |3. predkolo |{{flagicon|Česko}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |0:1 |2:0 |2:1 |- | rowspan="3" |Skupina B |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |2:3 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]] |0:3 |1:5 |- |{{flagicon|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |2:1 |2:3 |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |3. kolo |{{ESP}} [[Celta de Vigo]] |0:0 |0:1 |0:1 |- | rowspan="3" |2001/02 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{CHE}} [[FC Lugano]] |3:0 |1:2 |4:2 |- |3. predkolo |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] |0:2 |1:3 |1:5 |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Bulharsko}}[[PFK CSKA Sofija|PFK CSKA Sofia]] |2:1 |0:3 |2:4 |- | rowspan="2" |2002/03 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |1:1 |1:1 |2:2 (1:4 pen.) |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria]] [[FK Austria Wien|Viedeň]] |1:0 |1:5 |2:5 |- | rowspan="3" |2003/04 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] |2:0 |0:0 |2:0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Rusko}}[[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] |1:0 |1:3 |2:3 |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] |2:3 |0:2 |2:5 |- | rowspan="7" |2004/05 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|ARM}}[[FC Pjunik Jerevan|Pjunik Jerevan]] |1:0 |3:1 |4:1 |- |3. predkolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |4:1 |2:2 |6:3 |- | rowspan="3" |Skupina F |{{flagicon|ITA}} [[AC Miláno]] |0:1 |0:4 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona]] |2:0 |0:3 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |3:0 |0:1 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[FC Schalke 04|Schalke 04]] |1:1 |1:0 |2:1 |- |Osemfinále |{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |1:3 |0:2 |1:5 |- | rowspan="7" |2005/06 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |0:1 |1:1 |1:2 |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}}[[Debreceni VSC]] |4:1 |2:0 |6:1 |- | rowspan="4" |Skupina G |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Rapid Bukurešť|Rapid Bukurešť]] |0:1 | | rowspan="4" |'''2. miesto''' |- |{{DEU}} [[VfB Stuttgart]] | |2:0 |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]] |1:0 | |- |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]] | |1:0 |- |Šestnásťfinále |{{FRA}} [[Lille OSC]] |0:0 |2:3 |2:3 |- | rowspan="6" |2006/07 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia]] [[KP Legia Warszawa|Varšava]] |1:0 |3:2 |4:2 |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|ESP}}[[Valencia CF]] |2:2 |0:2 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] |1:0 |0:4 |- |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |2:2 |1:1 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{FRA}} [[AS Nancy]] |1:1 |1:0 |2:1 |- |Osemfinále |{{flagicon|ESP}}[[Sevilla FC]] |2:3 |2:2 |4:5 |- | rowspan="5" |2007/08 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik Jerevan]] |2:0 |2:1 |4:1 |- |3. predkolo |{{AUT}} [[:cs:FC_Red_Bull_Salzburg|FC Red Bull Salzburg]] |3:1 |0:1 |3:2 |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|ITA}}[[AC Miláno]] |0:3 |1:4 | rowspan="3" |'''4. miesto''' |- |{{flagicon|SCO}}[[Celtic FC|Celtic]] |2:0 |1:2 |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[SL Benfica|Benfica]] |1:2 |1:0 |- | rowspan="9" |2008/09 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |2:0 |3:1 |5:1 |- | rowspan="3" |Skupina C |{{flagicon|ESP}}[[FC Barcelona]] |1:2 |3:2 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |0:1 |0:1 |- |{{flagicon|CHE}}[[FC Basel 1893|FC Bazilej]] |5:0 |2:1 |- | rowspan="5" |[[Pohár UEFA 2008/2009|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2:0 |1:1 |3:1 |- |Osemfinále |{{flagicon|Rusko}}[[PFK CSKA (Moskva)|PFK CSKA Moskva]] |2:0 |0:1 |2:1 |- |Štvrťfinále |{{flagicon|FRA}}[[Olympique de Marseille]] |2:0 |2:1 |4:1 |- |Semifinále |{{flagicon|Ukrajina}}[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] |2:1 |1:1 |3:2 |- |'''Finále''' |{{DEU}} [[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] | colspan="3" align="center" |'''2:1''' |- | rowspan="7" |2009/10 |[[Superpohár UEFA]] |'''Finále''' |{{ESP}} [[FC Barcelona]] | colspan="3" align="center" |0:1 (p.) |- |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Politehnica Temešvár|Politehnica Temešvár]] |2:2 |0:0 |2:2 (v) |- | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA 2009/2010|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[Sivasspor]] |2:0 |3:0 |5:0 |- | rowspan="3" |Skupina J |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |0:0 |4:1 | rowspan="3" |'''1.miesto''' |- |{{FRA}} [[Toulouse FC]] |4:0 |2:0 |- |{{flagicon|Srbsko}}[[FK Partizan|Partizan]] |4:1 |0:1 |- |Šestnásťfinále |{{ENG}} [[Fulham FC|Fulham]] |1:1 |1:2 |2:3 |- | rowspan="5" |2010/11 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |1:5 | rowspan="3" |'''1. miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] |2:0 |3:0 |- |{{flagicon|Srbsko}}[[FK Partizan|Partizan]] |1:0 |3:0 |- |Osemfinále |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] |3:0 |3:2 |6:2 |- |Štvrťfinále |{{flagicon|ESP}}[[FC Barcelona]] |0:1 |1:5 |1:6 |- | rowspan="3" |2011/12 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina G |{{flagicon|Portugalsko}}[[FC Porto]] |0:2 |1:5 | rowspan="3" |'''4. miesto''' |- |{{flagicon|Rusko}} [[FK Zenit (Petrohrad)|FK Zenit Petrohrad]] |2:2 |0:1 |- |{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]] |1:1 |2:0 |- | rowspan="4" |2012/13 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina E |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |0:1 |1:1 | rowspan="3" |'''2. miesto''' |- |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |2:1 |2:3 |- |{{flagicon|Dánsko}} [[FC Nordsjælland]] |2:0 |5:2 |- |Osemfinále |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] |2:2 |0:3 |2:5 |- | rowspan="4" |2013/14 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina A |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] |0:1 |1:1 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{DEU}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |0:0 |0:4 |- |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] |4:0 |2:0 |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{flagicon|Česko}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |1:1 |1:2 |2:3 |- | rowspan="4" |2014/15 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{flagicon|Portugalsko}} [[FC Porto]] |2:2 |1:1 | rowspan="3" |'''2. miesto''' |- |{{ESP}} [[:cs:Athletic_Bilbao|Athletic Bilbao]] |0:1 |0:0 |- |{{flagicon|BLR}}[[FK BATE|BATE Borisov]] |5:0 |7:0 |- |Osemfinále |{{DEU}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |0:0 |0:7 |0:7 |- | rowspan="9" |2015/16 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |3:0 |0:0 |0:0 |- |4. predkolo |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid]] [[SK Rapid Wien|Viedeň]] |2:2 |1:0 |3:2 |- | rowspan="3" |Základní skupina A |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |3:4 |0:4 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0:3 |0:2 |- |{{flagicon|Švédsko}}[[Malmö FF]] |4:0 |0:1 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[FC Schalke 04|Schalke 04]] |0:0 |3:0 |3:0 |- |Osemfinále |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] |3:1 |1:0 |4:1 |- |Štvrťfinále |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] |4:0 |2:1 |6:1 |- |Semifinále |{{ESP}} [[Sevilla FC]] |2:2 |1:3 |3:5 |- | rowspan="6" |2016/17 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young]] [[BSC Young Boys|Boys]] |2:0 |0:3 |2:3 |- | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[İstanbul Başakşehir FK|Başakşehir]] |2:0 |2:1 |4:1 |- | rowspan="3" |Skupina H |{{BEL}} [[KAA Gent|Gent]] |5:0 |5:3 | rowspan="3" |'''1.miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] |2:0 |4:2 |- |{{flagicon|Turecko}}[[Konyaspor]] |4:0 |1:0 |- |Šestnásťfinále |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]] |0:2 |1:0 |1:2 |- | rowspan="4" |2017/18 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |2:1 |0:2 | rowspan="3" |'''2. miesto''' |- |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |2:1 |0:3 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |3:1 |2:1 |- |Osemfinále |{{ITA}} [[AS Rím|AS]] [[AS Rím|Rím]] |2:1 |0:1 |2:2 (v) |- | rowspan="4" |2018/19 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{flagicon|ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |0:3 |0:6 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] |1:1 |2:2 |- |{{DEU}} [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] |2:2 |3:2 |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] |2:2 |1:4 |3:6 |- | rowspan="7" |2019/20 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina C |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |0:3 |1:1 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] |0:3 |2:1 |- |{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |2:2 |3:3 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{flagicon|Portugalsko}}[[SL Benfica|Benfica]] |2:1 |3:3 |5:4 |- |Osemfinále |{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]] |3:0 |2:1 |5:1 |- |Štvrťtfinále |{{flagicon|CHE}}[[FC Basel 1893|FC Bazilej]] | colspan="3" |'''4:1''' |- |Semifinále |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | colspan="3" |'''0:5''' |- | rowspan="5" |2020/21 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina B |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |2:0 |3:2 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |0:0 |0:0 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach]] |0:6 |0:4 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] |1:0 |2:0 |3:0 |- |Osemfinále |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] |1:2 |0:3 |1:5 |- | rowspan="5" |2021/22 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{BEL}} [[KRC Genk|Genk]] |2:1 |2:1 |4:2 |- |4. predkolo |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monako]] |2:2 |1:0 |3:2 |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] |1:1 |0:2 | rowspan="3" |'''4. miesto''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |0:0 |0:2 |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |0:5 |1:2 |- | rowspan="5" |2022/23 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{DEU}} [[RB Leipzig|RB Lipsko]] |0:4 |4:1 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|SCO}}[[Celtic FC|Celtic]] |1:1 |1:1 |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |1:1 |1:2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2022/2023|Európska liga]] |Predkolo play-off |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]] |2:1 |1:2 |3:3 (5:4 pen.) |- |Osemfinále |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |1:1 |1:7 |2:8 |- | rowspan="4" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{flagicon|Portugalsko}}[[FC Porto]] |1:3 |3:5 | rowspan="3" |'''3. miesto''' |- |{{BEL}} [[Royal Antwerp FC|Royal Antwerp]] |1:0 |3:2 |- |{{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona]] |1:0 |1:2 |- |[[Európska liga UEFA 2023/2024|Európska liga]] |Predkolo play-off |{{flagicon|FRA}}[[Olympique de Marseille]] |2:2 |1:3 |'''3:5''' |- | rowspan="8" |2024/25 | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Liga majstrov]] | rowspan="8" |Ligová fáza |{{ITA}} [[Bologna FC 1909|Bologna]] | |0:0 | rowspan="8" |'''27. miesto''' |- |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] |0:3 | |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | |0:1 |- |{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young]] [[BSC Young Boys|Boys]] |2:1 | |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]] | |2:3 |- |{{DEU}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |1:5 | |- |{{FRA}} [[Stade Brestois|Brest]] |2:0 | |- |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] | |1:3 |- | rowspan="13" |2025/26 | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{FIN}} [[Ilves]] | | | |- |2. predkolo | | | | |- |3. predkolo | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |- | | | | | | |} == Úspechy == * '''[[Ukrajinská futbalová liga|Ukrajinský majster]] (16)''': 2001-02, 2004-05, 2005-06, 2007-08, 2009- 10, 2010-11, 2011-12, 2012-13, 2013-14, 2016-17, 2017-18, 2018-19, 2019-20, 2022-23, 2023-24, 2025-26 * '''[[Ukrajinský pohár]] (15)''': 1995, 1997, 2001, 2002, 2004, 2008, 2011, 2012, 2013, 2016, 2017, 2018, 2019, 2024, 2025 * '''Ukrajinský superpohár (8)''': 2005, 2008, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015, 2017 * '''Sovietsky pohár (4)''': 1961, 1962, 1980, 1983 * '''Sovietsky superpohár (1)''': 1983 * '''[[Pohár UEFA]]''': [[Pohár UEFA 2008/2009|2009]] == Zdroj == * {{Preklad|en|FC Shakhtar Donetsk|1371615196|en|FC Shakhtar Donetsk in European football|1372192166}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:FC Shakhtar Donetsk}} == Externé odkazy == * [http://shakhtar.com/ Oficiálna stránka] {{languageicon|ua|po ukrajinsky}} [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby|Šachtar Doneck]] [[Kategória:FK Šachtar Doneck| ]] 3qw6vyl4uzjywqgo18hlw05hcdtck7n 10 282063 8368284 8367793 2026-09-11T15:30:05Z ~2026-49183-85 305000 Aktualizácia, úprava infografiky, aby bolo možné vytvárať budúci content ku klubu 8368284 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno= Sezóny HC Košice |stav=collapsed |štýl nadpisu=background:#F28C28;color:#000; |štýl skupiny=background:#FFE1C2;color:#000;font-weight:bold; |štýl zoznamu=background:#FFF9F2; |nadpis=Sezóny [[HC Košice]] |skupina1=Sezóny |zoznam1={{Navigačná lišta (podskupina) |štýl skupiny=background:#FFF0DF;color:#000;width:55px;text-align:center; |štýl zoznamu=background:#FFFDF9;text-align:left; | štýl pod = background:#FFF3CD; color:#000000; | pod = <small>'''Tučným písmom''' sú označené majstrovské sezóny HC Košice. <br> '''Súťaže:''' [[2. slovenská národná hokejová liga|2. SNHL]] (1962/63) · [[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]] (1963/64) · [[Česko-slovenská hokejová liga]] (1964/65 – 1992/93) · [[Slovenská hokejová extraliga|Slovenská extraliga]] (od 1993/94 - súčasnosť)</small> |skupina1=1960s |zoznam1=<span style="visibility:hidden;">1960/61 · 1961/62 · </span>[[Dukla Košice v sezóne 1962/1963|1962/63]] · [[Dukla Košice v sezóne 1963/1964|1963/64]] · [[Dukla Košice v sezóne 1964/1965|1964/65]] · [[Dukla Košice v sezóne 1965/1966|1965/66]] · [[Dukla Košice v sezóne 1966/1967|1966/67]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1967/1968|1967/68]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1968/1969|1968/69]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1969/1970|1969/70]] |skupina2=1970s |zoznam2=[[VSŽ Košice v sezóne 1970/1971|1970/71]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1971/1972|1971/72]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1972/1973|1972/73]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1973/1974|1973/74]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1974/1975|1974/75]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1975/1976|1975/76]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1976/1977|1976/77]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1977/1978|1977/78]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1978/1979|1978/79]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1979/1980|1979/80]] |skupina3=1980s |zoznam3=[[VSŽ Košice v sezóne 1980/1981|1980/81]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1981/1982|1981/82]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1982/1983|1982/83]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1983/1984|1983/84]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1984/1985|1984/85]] · '''[[VSŽ Košice v sezóne 1985/1986|1985/86]]''' · [[VSŽ Košice v sezóne 1986/1987|1986/87]] · '''[[VSŽ Košice v sezóne 1987/1988|1987/88]]''' · [[VSŽ Košice v sezóne 1988/1989|1988/89]] · [[VSŽ Košice v sezóne 1989/1990|1989/90]] |skupina4=1990s |zoznam4=[[HC VSŽ Košice v sezóne 1990/1991|1990/91]] · [[HC VSŽ Košice v sezóne 1991/1992|1991/92]] · [[HC Košice v sezóne 1992/1993|1992/93]] · [[HC Košice v sezóne 1993/1994|1993/94]] · '''[[HC Košice v sezóne 1994/1995|1994/95]]''' · '''[[HC Košice v sezóne 1995/1996|1995/96]]''' · [[HC Košice v sezóne 1996/1997|1996/97]] · [[HC Košice v sezóne 1997/1998|1997/98]] · '''[[HC VSŽ Košice v sezóne 1998/1999|1998/99]]''' · [[HC VSŽ Košice v sezóne 1999/2000|1999/00]] |skupina5=2000s |zoznam5=[[HC Košice v sezóne 2000/2001|2000/01]] · [[HC Košice v sezóne 2001/2002|2001/02]] · [[HC Košice v sezóne 2002/2003|2002/03]] · [[HC Košice v sezóne 2003/2004|2003/04]] · [[HC Košice v sezóne 2004/2005|2004/05]] · [[HC Košice v sezóne 2005/2006|2005/06]] · [[HC Košice v sezóne 2006/2007|2006/07]] · [[HC Košice v sezóne 2007/2008|2007/08]] · '''[[HC Košice v sezóne 2008/2009|2008/09]]''' · '''[[HC Košice v sezóne 2009/2010|2009/10]]''' |skupina6=2010s |zoznam6='''[[HC Košice v sezóne 2010/2011|2010/11]]''' · [[HC Košice v sezóne 2011/2012|2011/12]] · [[HC Košice v sezóne 2012/2013|2012/13]] · '''[[HC Košice v sezóne 2013/2014|2013/14]]''' · '''[[HC Košice v sezóne 2014/2015|2014/15]]''' · [[HC Košice v sezóne 2015/2016|2015/16]] · [[HC Košice v sezóne 2016/2017|2016/17]] · [[HC Košice v sezóne 2017/2018|2017/18]] · [[HC Košice v sezóne 2018/2019|2018/19]] · [[HC Košice v sezóne 2019/2020|2019/20]] |skupina7=2020s |zoznam7=[[HC Košice v sezóne 2020/2021|2020/21]] · [[HC Košice v sezóne 2021/2022|2021/22]] · '''[[HC Košice v sezóne 2022/2023|2022/23]]''' · [[HC Košice v sezóne 2023/2024|2023/24]] · '''[[HC Košice v sezóne 2024/2025|2024/25]]''' · [[HC Košice v sezóne 2025/2026|2025/26]] · [[HC Košice v sezóne 2026/2027|2026/27]] · [[HC Košice v sezóne 2027/2028|2027/28]] · [[HC Košice v sezóne 2028/2029|2028/29]] · [[HC Košice v sezóne 2029/2030|2029/30]] }} <!-- Tučne sú označené sezóny, v ktorých HC Košice získali majstrovský titul. --> |skupina2=Klub |zoznam2={{Navigačná lišta (podskupina) |štýl skupiny=background:#FFF0DF;color:#000;width:105px; |štýl zoznamu=background:#FFFDF9; |skupina1=Štadióny |zoznam1=[[Steel Aréna]] · [[Crow Arena]] · [[Steel Aréna|Košický štadión Ladislava Trojáka]] · [[Crow Arena|"Skleník"]] |skupina2=Symboly |zoznam2=[[Vranka (maskot HC Košice)|Vranka]] · [[Hymna HC Košice|Bez krídel]] · [[Hymna HC Košice#Ó Košičania|Ó Košičania]] · [[Fanclub Steelers HC Košice]] |skupina3=História |zoznam3=[[História HC Košice]] · [[Sezóny HC Košice]] · [[HC Košice proti všetkým]] |skupina4=Košický hokej |zoznam4=[[Hokej v Košiciach]] · [[I. ČsČK Košice]] · [[KAC Košice|KAC]] · [[KSC Košice|KSC]] · [[ŠK Slávia Košice|ŠK Slávia]] · [[Törekvés Košice|Törekvés]] · [[Hakoah Košice|Hakoah]] · [[Lokomotíva Košice]] }} |skupina3=Hráči |zoznam3={{Navigačná lišta (podskupina) |štýl skupiny=background:#FFF0DF;color:#000;width:105px; |štýl zoznamu=background:#FFFDF9; |skupina1=[[Sieň slávy košického hokeja|Sieň slávy]] |zoznam1= [[Ladislav Troják]] · [[Jiří Holeček]] · [[Vincent Lukáč]] · [[Igor Liba]] · [[Ján Selvek]] · [[Peter Bartoš]] · [[Ladislav Nagy]] |skupina2=NHL |zoznam2=[[Peter Bondra]] · [[Jiří Bicek]] · [[Ladislav Nagy]] · [[Marek Svatoš]] · [[Martin Marinčin]] · [[Martin Gernát]] · [[Tomáš Jurčo]] · [[Erik Černák]] · [[Christián Jaroš]] · [[Martin Pospíšil]] · [[Jakub Demek]] · [[Juraj Slafkovský]] · [[Rastislav Staňa]] }} }}<noinclude> [[Kategória:Hokejové navigačné šablóny]] [[Kategória:HC Košice]] </noinclude> fgwtj335din8ktqcv6x6qd1srnvsqb9 0 299294 8368518 8174792 2026-09-12T11:43:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368518 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Shin-Edogawa5.jpg|thumb|Japonská záhrada]] '''Japonská záhrada''' je charakteristický typ okrasnej záhrady. Svoj pôvod má v [[Čína|Číne]] <ref>http://www.obroda.sk/clanok/30078/Japonska-zahrada-potrebuje-suhru-prvkov/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071227015442/http://www.obroda.sk/clanok/30078/Japonska-zahrada-potrebuje-suhru-prvkov/ |date=2007-12-27 }} Japonská záhrada potrebuje súhru prvkov</ref> odkiaľ ju postupne prijali za svoju a rozvinuli v Japonsku, ale časom expandovala aj do iných oblastí. Charakteristické pre ňu je maximálna využitie voľného priestoru, čo má pôvod v malom množstve dostupných pozemkov v oblasti jej pôvodu, a snaha o rešpektovanie prírody. Typickou súčasťou japonskej záhrady sú [[bonsaj]]e, ktoré sa vystavujú pred samotnou scenériou, aby ich perspektíva včlenila do scény. V japonskej záhrade sa nachádzajú početné prvky živej i neživej prírody. == História == Do Japonska sa dostala tvorba záhrad cez [[Kórea|Kóreu]] z [[Čína|Číny]]. Boli to pravdepodobne esteticky a rituálne upravené kultové, náboženské miesta, kde sa uctievali mocné prírodné sily. Japonské záhrady sú aj dnes obrazom hlbokej úcty k neživej prírode, ktorá pretrváva v japonskom národe tisícročia. Ich tvorcovia symbolicky zakomponovali starobu vekov do záhrad prostredníctvom kameňov obrastených machom a lišajmi, storočia hladených vodou či nohami pútnikov. Požiadavkou bolo, aby tvorca záhrady vychádzal z prírody ako dokonalého vzoru a podriaďoval sa jej zákonitostiam. V [[5. storočie|5]] a [[6. storočie|6. storočí]] sa nepriamo zaslúžila o vznik miniatúrnych záhrad šľachta, lebo vyžadovala napodobovanie spomienok na svoju obľúbenú scenériu. Mnohé zásady tvorby záhrad, aj hlavná – vytvoriť pomocou minimálnych a minimalizovaných prostriedkov scenériu, ktorá evokuje skutočnú, rozsiahlu krajinu vznikli vďaka tomu. == Hlavné druhy == === Suché záhrady === * kare–san–sui <ref>http://bratislava.sme.sk/c/2744323/zahradu-tvoria-kamene-a-piesok.html Záhradu tvoria kamene a piesok</ref><ref>http://animeparadise.blog.cz/0901/japonske-zahrady Japonské záhrady</ref> * átriové záhrady * zenové záhrady (ich vznik a tradícia spája s kláštormi) === Parky a záhrady s jazerami === * Kaiyushiki <ref>http://www.tvojdom.sk/zahrada/starostlivost-o-zahradu/japonska-zahrada1.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609225316/http://www.tvojdom.sk/zahrada/starostlivost-o-zahradu/japonska-zahrada1.aspx |date=2009-06-09 }} Japonská záhrada</ref> === Čajové záhrady === * obradné Chaniwa <ref>http://ayamee.blog.cz/0803/japonske-zahrady</ref> === Átriové záhrady, typ suchej záhrady === Do átriovvé záhrady sú oddelené sklenou, niekedy posuvnou stenou, sú umeleckou súčasťou interiéru. Priraďujú sa k domom, ale napr. aj k skleným fasádam hotelov. Vznikli na uvoľnené pozorovanie z jedného miesta. === Zenové záhrady, typ suchej záhrady === Účel zenovej záhrady<ref>http://bratislava.sme.sk/c/2744321/japonska-zahrada-je-priestor-na-meditaciu.html</ref> je prispôsobený pre meditáciu. Chodí sa v nich po hladkých kameňoch a piesku, sú pre bosé nohy. Hrabú sa špeciálnymi hrabľami o rôznej hustote. Tým vytvárame neopakované podoby záhrady a zároveň meditujeme. Mnísi hrabú záhrady každé ráno. === Obradné čajové záhrady === Sú bez kvitnúcich rastlín. Po kľukatej ceste prechádzame k čajovému altánku, preto sa tento druh záhrady vytvára pre viacero pohľadov. Sú v nich mosty, jazierka, malé potoky, tieto záhrady okrem kameňov a piesku pripúšťajú aj vodu a rastliny, === Tsubo Niwa === Sú malé japonské záhrady. (1 Tsubo={{m2|3.3057}}) Tieto záhrady sa používajú na miestach kde sa nedá urobiť klasická japonská záhrada alebo sa vytvárajú v interiéri. Obsahujú skoro všetky prvky ako klasická záhrada no v menších rozmeroch a menšom množstve. Ale viac-menej japonskú záhradu „napodobňujú“. == Prvky záhrady == * Rastliny ** Nízko rastúce : - [[bambus]], najvýhodnejšie je použiť mrazu odolné druhy - [[papraď|paprade]], rastú pomaly a sú odolné voči mrazu - [[okrasná tráva|okrasné trávy]] – [[ozdobnica čínska]], [[perovec]] - [[vodná rastlina|vodné rastliny]] ** [[Trvalka|Trvalky]]: - [[kamélia|kamélie]] (sú symbolom pominuteľnosti) - [[azalka|azalky]] (symbolizujú šťastie) - [[ľalia|ľalie]] V tejto záhrade sú kvitnúce rastliny veľmi zriedkavé, pretože nie je ich účelom hýrenie pestrými farbami. * [[Drevina|Dreviny]]: Dreviny – z rastlín najväčšie zastúpenie. V Japonskej záhrade by mal byť aj dominantný [[strom]]. - môže ním byť okrasná čerešňa, [[vistéria]], [[magnólia]] alebo [[javor dlaňolistý]] - [[rododendron]]y, [[judášovec]], [[pivonka|pivonky]] * Doplnky: [[Lampa|Lampy]], [[lavička|lavičky]], [[socha|sochy]], [[most]]y, kamené a drevené prvky, [[fontána|fontány]], [[jazierko|jazierka]]. == Literatúra == * Věna Hrdličková, Zdeněk Hrdlička: ''Umění japonských zahrad'', Argo, 1996, ISBN 8072030027, Fotografie: Zdeněk Thoma * Pavel Číhal, Romana Číhalová: ''Japonské zahrady - 80 nejkrásnějších japonských zahrad'', Pavel Číhal - Ginkgo, 2005, ISBN 8023951963 * Günter Nitschke: ''Japonské zahrady'', Taschen, 2007, ISBN 9788072098927 == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Japanese gardens}} == Zdroj == {{preklad|cs|Japonská zahrada}} == Externé odkazy == * [http://www.bonsaiklub.cz/Zahrady/Japonske-zahrady Japonské zahrady - bonsaiklub.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100114171740/http://www.bonsaiklub.cz/Zahrady/Japonske-zahrady |date=2010-01-14 }} česky *[https://www.westwing.sk/inspiration/zahrada/napady-do-zahrady/japonska-zahrada/ Japonská záhrada: oáza pokoja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211215150202/https://www.westwing.sk/inspiration/zahrada/napady-do-zahrady/japonska-zahrada/ |date=2021-12-15 }} slovensky {{Záhradníctvo}} [[Kategória:Záhrady]] b1fmefk5s09vhdv2gl8vj0ggfaxknww 0 310142 8368501 7956428 2026-09-12T09:55:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368501 wikitext text/x-wiki [[File:IPhone 3GS jailbreak cydia.jpg|thumb|trgovina s trgovinami iOS, [[Cydia]]]] '''Jailbreak''' je proces, ktorý umožňuje [[iOS]] zariadeniam spúšťať ľubovolný a nie iba autorizovaný [[Apple Inc.|Apple]] kód a prístup do súborového systému. „Jailbreaknuté“ zariadenia potom umožňujú inštalovať aplikácie, ktoré sú nedostupné cez oficiálny obchod App Store, pomocou neoficiálnych inštalátorov ako sú napríklad Cydia, Icy (vývoj ukončený), Rock (zlúčené s Cydiou), Installer (nahradené Cydiou), Installous (IPA inštalátor najmä cracknutých App Store aplikácii) alebo konzolové apt-get, aptitude a samozrejme dpkg. Jailbreaknuté zariadenia môžu stále využívať aj App Store. Po Jailbreaku možné spraviť „unlock“ ktorý odstraňuje SIM obmedzenia, teda iPhone bude fungovať s ktoroukoľvek [[SIM karta|SIM kartou]]). Podľa Cydie, programu vytvorenom Jayom Freemanom (saurik), je 10,5 % iZariadení „jailbreaknutých“.<ref>http://www.iphonesavior.com/2009/08/cydia-app-store-reports-huge-traffic-surge.html{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Jailbreaky == === Apple TV 2G === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="4"| Pracuje na firmware... |- |style="width:100px;"| 4.1 |style="width:100px;"| 4.2 |style="width:100px;"| 4.2.1 |- | redsn0w | {{nie}} | {{nie}} |- | limera1n | {{áno|Bez Cydie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{áno|Bez Cydie}} | {{nie}} | {{áno}} |- | PwnageTool | {{áno|Bez Cydie}} | {{áno|Restor z upraveným firmwarom¹}} | {{nie}} |- | seas0npass | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} |- | sn0wbreeze | {{áno|Bez Cydie}} | {{nie}} | {{nie}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak. === iPad === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="4"| Pracuje na firmware... |- |style="width:100px;"| 3.2 |style="width:100px;"| 3.2.1 |style="width:100px;"| 3.2.2 |style="width:150px;"| 4.2.1 |- | Spirit | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | Star | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} |- | limera1n | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} |- | redsn0w | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|0.9.6b2}} | {{áno|0.9.6b5¹}} |- | PwnageTool | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|4.1 – 4.1.3}} | {{áno|Restor z upraveným firmwarom¹}} |- | sn0wbreeze | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|2.1}} | {{nie}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak. === iPhone 3GS === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="10"| Pracuje na firmware... |- |style="width:90px;"| 3.0 |style="width:90px;"| 3.0.1 |style="width:90px;"| 3.1 |style="width:90px;"| 3.1.2 |style="width:90px;"| 3.1.3 |style="width:90px;"| 4.0 |style="width:90px;"| 4.0.1 |style="width:90px;"| 4.0.2 |style="width:90px;"| 4.1 |style="width:90px;"| 4.2.1 |- | purplera1n | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | redsn0w | {{áno|0.8}} | {{áno|0.8}} | {{áno|0.9.2¹ alebo 0.9.3¹}} | {{áno|0.9.2¹ alebo 0.9.3¹}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|0.9.6b2}} | {{áno|0.9.6b5¹}} |- | blackra1n | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|áno¹}} | {{áno|áno¹}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | Spirit | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | Star | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | PwnageTool | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|Restore z upraveným firmwarom²}} | {{áno|3.1.4²}} |colspan="2" {{áno|Restore z upraveným firmwarom²}} |colspan="2" {{áno|Restore z upraveným firmwarom²}} | {{áno|4.1 – 4.1.3}} | {{áno|Restor z upraveným firmwarom¹}} |- | sn0wbreeze | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|1.4² alebo 2.0.2^{1 2}}} | {{áno|1.5.1² alebo 2.0.2^{1 2}}} | {{áno|1.7^{1 2} alebo 2.0.2^{1 2}}} |colspan="2" {{áno|2.0.2^{1 2}}} | {{áno|2.1}} | {{nie}} |- | limera1n | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak na nových bootromoch. ² Len staré bootromi a už pwnuté. === iPhone 4 === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="8"| Pracuje na firmware... |- |style="width:100px;"| 4.0 |style="width:100px;"| 4.0.1 |style="width:100px;"| 4.0.2 |style="width:100px;"| 4.1 |style="width:100px;"| 4.2.1 |style="width:100px;"| 5.0 |style="width:100px;"| 5.0.1 |style="width:100px;"| 5.1 |- | Star | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | limera1n | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} |- | redsn0w | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|0.9.6b2}} | {{áno|0.9.6b5¹}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} |- | PwnageTool | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|4.1 – 4.1.3}} | {{áno|Restore z upraveného firmwaru¹}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} |- | sn0wbreeze | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|2.1}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak. === iPod touch 3G === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="7"| Pracuje na firmware... |- |style="width:100px;"| 3.1.1 |style="width:100px;"| 3.1.2 |style="width:100px;"| 3.1.3 |style="width:100px;"| 4.0 |style="width:100px;"| 4.0.2 |style="width:100px;"| 4.1 |style="width:100px;"| 4.2.1 |- | blackra1n | {{áno|áno¹}} | {{áno|áno¹}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | redsn0w | {{áno|0.9.2¹ alebo 0.9.3¹}} | {{áno|0.9.2¹ alebo 0.9.3¹}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|0.9.6b2}} | {{áno|0.9.6b5¹}} |- | Spirit | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | Star | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} |- | sn0wbreeze | {{nie}} | {{áno|2.0.2¹}} | {{áno|2.0.2¹}} | {{áno|1.7¹ alebo 2.0.2¹}} | {{áno|2.0.2¹}} | {{áno|2.1}} | {{nie}} |- | limera1n | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{áno}} | {{áno}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno}} | {{nie}} |- | PwnageTool | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{nie}} | {{áno|4.1 – 4.1.3}} | {{áno|Restore z upraveného firmwaru¹}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak. === iPod touch 4G === {| class="wikitable" style="font-size: smaller; text-align: center; table-layout: fixed; border-collapse: collapse;" border="1" |- !rowspan="2"| Jailbreaky !colspan="4"| Pracuje na firmware... |- |style="width:100px;"| 4.1 (both builds) |style="width:100px;"| 4.2.1 |- | redsn0w | {{áno|0.9.4b2}} | {{áno|0.9.6b5¹}} |- | limera1n | {{áno}} | {{nie}} |- | greenpois0n | {{áno}} | {{nie}} |- | PwnageTool | {{áno|4.1 – 4.1.3}} | {{áno|Restore z upraveného firmwaru¹}} |- | sn0wbreeze | {{áno|2.1}} | {{nie}} |} ¹ Tetherovaný jailbreak. == Výhody == Prístup do súborového systému a spúšťanie nepodpísaného kódu z čoho plynie: * Inštalácia aplikácii ktoré autori nemohli (proti pravidlám AppStore) alebo nechceli (vysoké poplatky alebo dlhý overovací proces) uverejniť na APP Store ** Zmena grafického rozhrania [[GUI]] pomocou WinterBoard, SummerBoardu (nahradené Winterboardom), Customize (ukončený vývoj) PogoPlank (náhrada SpringBoardu,...) ** Inštalácia [[Utilita|utilít]] ** Backgrounder (podpora [[multitasking (počítače)|multitaskingu]]) ** [[Bash|Bash (unixový príkazový riadok)]] ** MxTube ([[YouTube]] downloader) * Nahrávanie v HD aj na iPhone 3GS * Natívny multitasking a natívna tapeta plochy ([[iPhone 3G]], iPod touch 2G) * Inštalácia cracknutých APP Store aplikácii * Inštalácia OpeniBootu a tým spúšťanie linux kernelu a vlastne všetky deriváty linuxu. Verejne porty Idroid Google Androidu a Ubuntu (zastavené pre portovanie SHR ubuntu je v rezerve pre [[iPad]]) SHR iX project) * Unlock telefónu – odstránenie SIM ochrany. == Nevýhody == Diskutuje sa o možnom neuznaní reklamácie kvôli FW poruche aj keď je možné urobiť restore v DFU móde ktorý prepíše všetko. Ale nie sú známe neuznania kvôli [[hardware|HW]] poruche spôsobené jailbreakom. Mnoho balíkov môže spôsobiť nestabilitu iOS a diskutuje sa aj o možnom prehrievaní.{{chýba citácia}} == Zdroj a referencie == * {{Preklad}} {{referencie}} [[Kategória:IPhone]] [[Kategória:IOS]] 6gtck5gec75b1frj8m00knd4jkjhha1 2 311681 8368419 8226376 2026-09-11T22:18:48Z Nelliette 31909 /* Nové články */ aktualizácia 8368419 wikitext text/x-wiki * {{NUMBEROFARTICLES}} {| border="0" align="center" width=100% |<div width="125px" style="background:#c5fcdc; border-right:3px solid #99b3ff; border-bottom:3px solid #99b3ff; border-top:1px solid #C0C0C0; border-left:1px solid #C0C0C0; text-align:center; padding:2px; float:left; font-size:12px; line-height:1.3; margin-right:3px; margin-top:3px; color:#000080"> <div style="width:100%">'''{{CURRENTDAYNAME}}'''</div> <div style="font-size:xx-large; width:100%;">{{CURRENTDAY}}</div> <div style="width:100%;">'''{{CURRENTMONTHNAME}}'''</div> <div style="width:100%; height:20px">&nbsp;</div> |} [https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html PSP JULS SAV] * https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/kodifikovana-podoba-statneho-jazyka/ * http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html * https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ <div style="float: left; border:solid #FFE7BA 1px; margin: 1px;"> * [[metawiki:Special:UrlShortener|Skracovač url]] {{Redaktor z Bratislavy}} {{Redaktor inkluzionista}} {{#Babel:fr-4|de-3|ru-3|en-2|cs|sk}} [[Súbor:Marguerite d'Angoulême by Jean Clouet.jpg|thumb|Marguerite de Navarre - prvý obrázok, ktorý som dokázala vložiť]] {| style="width:400px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; background-color: white; color:black;" |[[Image:vcelicka_ikona.png|left]] ''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za to, že novými článkami, ktoré vytváraš zlepšuješ kvalitu Wikipédie :)<br /> --[[Redaktor:Zaerp|Zaerp]]°°°° |} [[Image:Barnstar-feather.png|Barnstar-feather.png]] ''Udeľujem Ti túto [[:cs:Wikipedie:Uživatelská_vyznamenání|medailu Karla Čapka]] za tvoju prácu na literárnom poli Wikipédie.<br /> --[[Redaktor:Wookie|Wookie]] {| style="width:50%; margin:left; margin-bottom:2px; background-color:transparent;padding: 10px;" | style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px; background-color: white;" | {| style="width:100%; vertical-align:top; font-size:95%; background:transparent;" |- | [[Image:BoNM - Belgium Hires.png|{{{taille|50px}}}|Récompense|link=fr:Wikipédia:Décernez les lauriers]] | Udeľujem Ti túto belgickú medailu za tvoju prácu na [[Wikipédia:WikiProjekt Belgicko|WikiProjekt Belgicko]].<br />--[[Redaktor:Adehertogh|Adehertogh]] |} |} {| style="width:300px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Globe-barnstar2.png|150px|center]] <center>''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|geografickú medailu]] za Tvoju vynikajúcu prácu v oblasti sídelnej geografie a histórie.<br /> --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:56, 27. november 2012 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=180616|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font>}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180419|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]'''.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Nálepka ľavá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 20:36, 11. december 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:44, 3. november 2015 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:35, 14. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 12:42, 28. jún 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 22:37, 9. júl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 19:19, 12. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Robert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:57, 25. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 20:57, 31. august 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 08:47, 16. október 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 17:06, 13. august 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:11, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 15:00, 5. máj 2023 (UTC) }} {{col-begin}} {{col-break|width=25%}} ===Podstatne doplnené články=== * [[Beat generation]] * [[Dominique de Villepin]] * [[Édith Piaf]] * [[Eugene O’Neill]] * [[František Nádašdy]] * [[Gore Vidal]] * [[haiku]] * [[Charles Lenormant|Charles Le Normant]] * [[Jasunari Kawabata]] * [[Jean-Marie Le Clézio]] * [[Jorgos Seferis]] * [[Karel Čapek]] * [[Luxembursko]] * [[Modranská keramika]] * [[Odysseas Elytis]] * [[Palestína (územie)|Palestína]] * [[Roger Scruton]] * [[Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková]] * [[William Somerset Maugham|Somerset Maugham]] * [[Thomas Wolfe]] * [[Talianska literatúra]] * [[Slovenská literatúra]] * [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] ===Nové články=== * [[27 čiže smrť robí umelca]] kniha * [[Abbé Prévost]], * [[Académie des beaux-arts]] * [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] * [[Académie des sciences]] * [[Académie des sciences morales et politiques]] * [[Achmatovské siroty]] * [[Agathias]] * [[Akontácia (preddavok)]] * [[Alamani]] * [[Alan Watts]] * [[Alexandra Salmela]] * [[Alphonse de Lamartine]] * [[Ambrosius Lobwasser]] * [[Anaïs Nin]] * [[André Malraux]], * [[Andrej Danko]] * [[Andrej Kiska]] * [[Anne Waldmanová]] * [[Anton Myrer]], * [[Armagnac (destilát)]] * [[Audenova skupina]] * [[Baudolino]] kniha * [[Beaulieu-sur-Mer]] * [[Bebe (umelkyňa)]] * [[Belgická revolúcia]] * [[Biely teror (Maďarsko)]] * [[Bitka pri Pavii (1525)]] * [[Black Arts movement]] * [[Black Mountain poets]] * [[Boussac (Creuse)]] * [[British Poetry Revival]] * [[Bruce Sterling]], * [[Bryher]] * [[Burgundi]] * [[Cairo poets]] * [[Cajarc]] * [[Carl Sandburg]] * [[Catherine de Rambouilletová]] * [[SF magadžin dokuša-šó]] [Cena Hayakawa] * [[cena Hugo]] * [[cena Nebula]] * [[Charles Alexandre de Calonne]] * [[Charles Lenormant]] * [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] * [[Childerich I.]] * [[Christine de Pisan]], * [[Christine Lagardová]] * [[Cibuľová polievka]] * [[Claude Alexandre de Bonneval]] * [[Coco Chanel]] * [[Courteuil]] * [[Coussac-Bonneval]] * [[Crécy-en-Ponthieu (obec)]] * [[Créolité]] * [[Cyrano z Bergeracu (dráma)]] * [[Dáma a jednorožec]] * [[David Meltzer]] * [[Diabolské novely]] kniha * [[Diane di Prima]] *[[Dictée de Mérimée]] * [[Dolce stil novo]] * [[Dominique Venner]] * [[Don Juan alebo Byronov život]] kniha * [[Dorota Kurónska (1793 – 1862)]] * [[Douai]] * [[Eauze]] * [[Ed Sanders]] * [[Edmond Rostand]], * [[Edmonde Charles-Rouxová]] * [[Équemauville]] * [[Étienne Marcel]] * [[Eugène Delacroix]] * [[Françoise Sagan]] * [[Ferdiš Kostka]] * [[Filippo Marinetti]] * [[Finančná gramotnosť]] * [[Flámske spoločenstvo]] {{col-break}} * [[Flarf]] * [[Foucaultovo kyvadlo (kniha)]] kniha * [[Fox-Amphoux]] * [[François Hollande]] * [[François-René de Chateaubriand]] * [[Francúzske spoločenstvo Belgicka]] * [[Fréjus (mesto)]] * [[Gabriele D’Annunzio]] * [[George Sand]] * [[Gerald Durrell]] * [[Gérard de Nerval]] * [[Giacomo Casanova]], * [[Giacomo da Lentini]] * [[Goliardi]] * [[Grasse]] * [[Gratinovanie]] * [[Gregor Toursky]] * [[Grignan (obec)]] * [[Guillaume de Lorris]] * [[Gustav Meyrink]] * [[H.D.]] * [[Habánska fajansa]] * [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], kniha * [[haibun]], * [[haiga]] * [[Harvardskí estéti]] * [[Hedwiga Courthsová-Mahlerová]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Homolov puč]] * [[Honoré d’Urfé]] * [[Imagizmus]] * [[Institut de France]] * [[Jakubianov dom]] kniha * [[Jamabuši]] * [[Japonéria (vplyv japonského umenia)]] * [[Jazerní básnici]] * [[Jean Chapelain]] * [[Jean de La Fontaine]] * [[Jean de Meung]] * [[Jean-Marie Le Pen]] * [[jeden výdych koňa]] kniha * [[Jeune Nation (strana)]] * [[John Bassett McCleary]] * [[John Keats]], * [[John O’Hara]], * [[Buson Josa]] * [[Jules Barbey d’Aurevilly]] * [[Julius Zeyer]] * [[Júlová revolúcia (1830)]] * [[Juvenilná justícia]] * [[Causerie]] * [[Kenneth Rexroth]] * [[Kimbrovia]] * [[Klaus Tschütscher]] * [[Issa Kobajaši]] * [[Kodžiki|Kodžiky]] * [[Kokin wakašú]] * [[Kontrakultúra 60. rokov]] * [[Koňak (destilát)]] * [[Kvázivojna]] * [[Language poets]] * [[Lawrence Durrell]] * [[Lawrence Ferlinghetti]] * [[Le Monde]] * [[Lew Welch]] * [[Slovenské literárne centrum]] * [[Lodovico Ariosto]] * [[Lope de Vega]] * [[Lorris (obec)]] * [[Louise de Vilmorin]] * [[L’Astrée]] kniha * [[Maciej Kazimierz Sarbiewski]] * [[Mâcon]] * [[Bašó Macuo]] * [[Madame de La Fayette]] * [[Madame de Sévigné]] * [[Madame de Staël]] * [[Julie Récamierová]] Madame Récamier * [[Madeleine de Scudéry]] * [[Maillane]] * [[Máj 1968 v Paríži]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]] * [[Malus]] * [[Manon Lescaut (opera)]] * [[Marceline Desbordesová-Valmorová]] * [[Margita Navarrská]] * [[Marguerite Duras]] * [[Marguerite Yourcenar]] * [[Maria Gulovichová Liuová]] * [[Mariano Rajoy]] * [[Marie de France]], * [[Mario Vargas Llosa]] * [[Markíza du Plessis-Bellière]] * [[Šiki Masaoka]] * [[Matrioška]] * [[Maurice Druon]], * [[Menton]] {{col-break}} * [[Merovech]] * [[Merovejovci]] * [[Merovejské umenie]] * [[Meung-sur-Loire (obec)]] * [[Michael McClure]] * [[Milorad Pavić]] * [[Miroslav Búran]] * [[Mo Jen]] * [[Modranská keramika]] * [[Moskva-kva-kva]] kniha * [[Mougins]] * [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)]] * [[Neal Cassady]] * [[Nérac (obec)]] * [[Newyorská škola]] * [[Nicolas Fouquet]] * [[Nie na ústa]] kniha * [[Niort]] * [[Noëlle-Catherine Verlée]] * [[Nohant-Vic]] * [[Rjúho Nonoguči]] [[Nonoguči Rjúho]] * [[OAS]] * [[Objav hrobky Childerika I.]] * [[Odos]] * [[Online žurnalistika]] * [[Komači Onová]] [[Ono-no Komači]] * [[Osamelý pútnik]] kniha * [[Osobnosti kontrakultúry]] * [[Ostrov včerajšieho dňa]] kniha * [[Others]] * [[Pair (Francúzsko)]] * [[Pál Prónay]] * [[Pár much a já]] kniha * [[Pattern Recognition]] * [[Paul Barras]] * [[Paul Éluard]] * [[Paul Valéry]] * [[Pavol Fabian]] * [[Pax Romana]] * [[Peter Uher]] * Peter Handke [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Handke&direction=next&oldid=6039577]] * [[Petro Olexijovyč Porošenko]] * [[Philip Glenn Whalen]] * [[Philip Lamantia]] * [[Pierre Corneille]] * [[Pierre de Ronsard]] * [[Podzemníci]] kniha * [[Posledné ľúbostné básne]] kniha * [[Potreba milovať]] kniha * [[Pozdišovská keramika]] * [[Poznámky na krabičkách od zápaliek]] kniha * [[Predčasné splatenie úveru]] * [[Prevrat 18. brumaira]] * [[Prešporok (skupina)]] * [[PRISM (NSA)]] * [[Prosper Mérimée]] * [[Quadruplealliance (1813)]] * [[Rassemblement national]] * [[Renga]] * [[Richard Aldington]] * [[Robert Creeley]] * [[Roger Scruton]] * [[Roman de la Rose]] kniha * [[Romaneto]] * [[Rondel (báseň)]], * [[Rongyos gárda]], * [[Roquebrune-Cap-Martin]] * [[Roquebrune-sur-Argens]] * [[Rosemonde Gérardová]] * [[Rukopis z Akkry]] kniha * [[Ruská avantgarda]] * [[Saint-Émilion]] * [[Saint-Jean-Cap-Ferrat]] * [[Saint-Maurice (Val-de-Marne)]] * [[Saint-Raphaël (Var)]] * [[Saint-Sever (obec)]] * [[Saint-Tropez]] * [[Sainte-Maxime]] * [[San Francisco Renaissance]] * [[Satori v Paríži]] kniha * [[Sax]] * [[Sicílska škola]] * [[Spievaná poézia]] * [[Správcovská spoločnosť]] * [[Stanca]] * [[Sugambrovia]] * [[Svätá Ampula]] * [[tanka]], * [[tercína]], * [[The Alexandria Quartet]] kniha * [[The Ark's Anniversary]] kniha * [[Torquato Tasso]], * [[Toyen]] * [[Úplne najviac]] kniha * [[Valentín Balaša]], * [[Valérie Trierweilerová]] * [[Valéry Giscard d’Estaing]] * [[Vasilij Pavlovič Aksionov]] * [[Villefranche-sur-Mer]] * [[Vincent Voiture]] * [[Vítězslav Nezval]] * [[Vladár (Niccolò Machiavelli)]]kniha * [[Vytie]] kniha * [[William Carlos Williams]] * [[William Pitt mladší]] * [[Čarodejnica z Portobella]] kniha * [[Ľubietovská keramika]] * [[Ľudové hnutie 13. mája]] * [[Šugendó]] {{col-break}} ==2019== * [[Boris Johnson]] * [[Reform UK]] * [[Dramatická škola Národného divadla]] * [[David Maria Sassoli]] * [[Diamantová sútra]] kniha * [[Geschriebenstein]] * [[Giovanni Ferrari (sochár)]] * [[Gyula Gömbös]] * [[Historická revue]] * [[István Bethlen]] * [[Kyriakos Mitsotakis]] * [[Cyklický epos]] * [[Litavský banát]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]kniha * [[Maroš Bančej]] * [[Melissanthi]] * [[Modernizmus (literatúra)]] * [[Modranský sirotinec]] * [[Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky]] * [[Nigel Farage]] * [[Ogtay Asadov]] * [[Reform UK]] * [[Štefan Bátori]] * [[Thaleia Flora-Karavia]] * [[Ze světa islámu]] kniha * [[Zúrivo, nežne, svoj...]]kniha ==2020== * [[Jindřich Štyrský]] * [[Artificializmus]] * [[ecopoetry]] * [[Della Cruscans]] * [[Accademia della Crusca]] * [[Giuseppe Conte]] * [[Sergio Mattarella]] * [[Matteo Renzi]] * [[Dido Sotiriou]] * [[Neil Gaiman]] ==2021== * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Barbarská generácia]] * [[Generácia 56]] * [[Dušan Kužel]] * [[Karl Nehammer]] ==2022== * [[Taťjana Lehenová]] * [[Jozef Kot]] * [[Rastislav Ballek]] * [[Ľudmila Groeblová]] * [[Miloš Karásek]] * [[Ivan Mojík]] * [[Ľubica Somolayová]] - Schmarcová * [[Peter Scherhaufer (1942)]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Jean Giono]] * [[Peter Klas]] * [[R-10 (literárna skupina)]] * [[Lombardská literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] ==2023== * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] ==2024== * [[Kazuo Ishiguro]] * [[Klára a Slnko]] kniha * [[Malcolm Bradbury]] * [[Jon Fosse]] * [[Henri Pourrat]] * [[Ja, Parkáč]] kniha * [[Charles Ferdinand Ramuz]] [[cs:Wikipedista:Nelliette]] t7nv5fapqpziijw9kqmm9el1bsensxm 8368421 8368419 2026-09-11T22:21:27Z Nelliette 31909 /* Nové články */ akt. 8368421 wikitext text/x-wiki * {{NUMBEROFARTICLES}} {| border="0" align="center" width=100% |<div width="125px" style="background:#c5fcdc; border-right:3px solid #99b3ff; border-bottom:3px solid #99b3ff; border-top:1px solid #C0C0C0; border-left:1px solid #C0C0C0; text-align:center; padding:2px; float:left; font-size:12px; line-height:1.3; margin-right:3px; margin-top:3px; color:#000080"> <div style="width:100%">'''{{CURRENTDAYNAME}}'''</div> <div style="font-size:xx-large; width:100%;">{{CURRENTDAY}}</div> <div style="width:100%;">'''{{CURRENTMONTHNAME}}'''</div> <div style="width:100%; height:20px">&nbsp;</div> |} [https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html PSP JULS SAV] * https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/kodifikovana-podoba-statneho-jazyka/ * http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html * https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ <div style="float: left; border:solid #FFE7BA 1px; margin: 1px;"> * [[metawiki:Special:UrlShortener|Skracovač url]] {{Redaktor z Bratislavy}} {{Redaktor inkluzionista}} {{#Babel:fr-4|de-3|ru-3|en-2|cs|sk}} [[Súbor:Marguerite d'Angoulême by Jean Clouet.jpg|thumb|Marguerite de Navarre - prvý obrázok, ktorý som dokázala vložiť]] {| style="width:400px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; background-color: white; color:black;" |[[Image:vcelicka_ikona.png|left]] ''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za to, že novými článkami, ktoré vytváraš zlepšuješ kvalitu Wikipédie :)<br /> --[[Redaktor:Zaerp|Zaerp]]°°°° |} [[Image:Barnstar-feather.png|Barnstar-feather.png]] ''Udeľujem Ti túto [[:cs:Wikipedie:Uživatelská_vyznamenání|medailu Karla Čapka]] za tvoju prácu na literárnom poli Wikipédie.<br /> --[[Redaktor:Wookie|Wookie]] {| style="width:50%; margin:left; margin-bottom:2px; background-color:transparent;padding: 10px;" | style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px; background-color: white;" | {| style="width:100%; vertical-align:top; font-size:95%; background:transparent;" |- | [[Image:BoNM - Belgium Hires.png|{{{taille|50px}}}|Récompense|link=fr:Wikipédia:Décernez les lauriers]] | Udeľujem Ti túto belgickú medailu za tvoju prácu na [[Wikipédia:WikiProjekt Belgicko|WikiProjekt Belgicko]].<br />--[[Redaktor:Adehertogh|Adehertogh]] |} |} {| style="width:300px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Globe-barnstar2.png|150px|center]] <center>''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|geografickú medailu]] za Tvoju vynikajúcu prácu v oblasti sídelnej geografie a histórie.<br /> --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:56, 27. november 2012 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=180616|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font>}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180419|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]'''.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Nálepka ľavá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 20:36, 11. december 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:44, 3. november 2015 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:35, 14. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 12:42, 28. jún 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 22:37, 9. júl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 19:19, 12. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Robert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:57, 25. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 20:57, 31. august 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 08:47, 16. október 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 17:06, 13. august 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:11, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 15:00, 5. máj 2023 (UTC) }} {{col-begin}} {{col-break|width=25%}} ===Podstatne doplnené články=== * [[Beat generation]] * [[Dominique de Villepin]] * [[Édith Piaf]] * [[Eugene O’Neill]] * [[František Nádašdy]] * [[Gore Vidal]] * [[haiku]] * [[Charles Lenormant|Charles Le Normant]] * [[Jasunari Kawabata]] * [[Jean-Marie Le Clézio]] * [[Jorgos Seferis]] * [[Karel Čapek]] * [[Luxembursko]] * [[Modranská keramika]] * [[Odysseas Elytis]] * [[Palestína (územie)|Palestína]] * [[Roger Scruton]] * [[Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková]] * [[William Somerset Maugham|Somerset Maugham]] * [[Thomas Wolfe]] * [[Talianska literatúra]] * [[Slovenská literatúra]] * [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] ===Nové články=== * [[27 čiže smrť robí umelca]] kniha * [[Abbé Prévost]], * [[Académie des beaux-arts]] * [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] * [[Académie des sciences]] * [[Académie des sciences morales et politiques]] * [[Achmatovské siroty]] * [[Agathias]] * [[Akontácia (preddavok)]] * [[Alamani]] * [[Alan Watts]] * [[Alexandra Salmela]] * [[Alphonse de Lamartine]] * [[Ambrosius Lobwasser]] * [[Anaïs Nin]] * [[André Malraux]], * [[Andrej Danko]] * [[Andrej Kiska]] * [[Anne Waldmanová]] * [[Anton Myrer]], * [[Armagnac (destilát)]] * [[Audenova skupina]] * [[Baudolino]] kniha * [[Beaulieu-sur-Mer]] * [[Bebe (umelkyňa)]] * [[Belgická revolúcia]] * [[Biely teror (Maďarsko)]] * [[Bitka pri Pavii (1525)]] * [[Black Arts movement]] * [[Black Mountain poets]] * [[Boussac (Creuse)]] * [[British Poetry Revival]] * [[Bruce Sterling]], * [[Bryher]] * [[Burgundi]] * [[Cairo poets]] * [[Cajarc]] * [[Carl Sandburg]] * [[Catherine de Rambouilletová]] * [[SF magadžin dokuša-šó]] [Cena Hayakawa] * [[cena Hugo]] * [[cena Nebula]] * [[Charles Alexandre de Calonne]] * [[Charles Lenormant]] * [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] * [[Childerich I.]] * [[Christine de Pisan]], * [[Christine Lagardová]] * [[Cibuľová polievka]] * [[Claude Alexandre de Bonneval]] * [[Coco Chanel]] * [[Courteuil]] * [[Coussac-Bonneval]] * [[Crécy-en-Ponthieu (obec)]] * [[Créolité]] * [[Cyrano z Bergeracu (dráma)]] * [[Dáma a jednorožec]] * [[David Meltzer]] * [[Diabolské novely]] kniha * [[Diane di Prima]] *[[Dictée de Mérimée]] * [[Dolce stil novo]] * [[Dominique Venner]] * [[Don Juan alebo Byronov život]] kniha * [[Dorota Kurónska (1793 – 1862)]] * [[Douai]] * [[Eauze]] * [[Ed Sanders]] * [[Edmond Rostand]], * [[Edmonde Charles-Rouxová]] * [[Équemauville]] * [[Étienne Marcel]] * [[Eugène Delacroix]] * [[Françoise Sagan]] * [[Ferdiš Kostka]] * [[Filippo Marinetti]] * [[Finančná gramotnosť]] * [[Flámske spoločenstvo]] {{col-break}} * [[Flarf]] * [[Foucaultovo kyvadlo (kniha)]] kniha * [[Fox-Amphoux]] * [[François Hollande]] * [[François-René de Chateaubriand]] * [[Francúzske spoločenstvo Belgicka]] * [[Fréjus (mesto)]] * [[Gabriele D’Annunzio]] * [[George Sand]] * [[Gerald Durrell]] * [[Gérard de Nerval]] * [[Giacomo Casanova]], * [[Giacomo da Lentini]] * [[Goliardi]] * [[Grasse]] * [[Gratinovanie]] * [[Gregor Toursky]] * [[Grignan (obec)]] * [[Guillaume de Lorris]] * [[Gustav Meyrink]] * [[H.D.]] * [[Habánska fajansa]] * [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], kniha * [[haibun]], * [[haiga]] * [[Harvardskí estéti]] * [[Hedwiga Courthsová-Mahlerová]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Homolov puč]] * [[Honoré d’Urfé]] * [[Imagizmus]] * [[Institut de France]] * [[Jakubianov dom]] kniha * [[Jamabuši]] * [[Japonéria (vplyv japonského umenia)]] * [[Jazerní básnici]] * [[Jean Chapelain]] * [[Jean de La Fontaine]] * [[Jean de Meung]] * [[Jean-Marie Le Pen]] * [[jeden výdych koňa]] kniha * [[Jeune Nation (strana)]] * [[John Bassett McCleary]] * [[John Keats]], * [[John O’Hara]], * [[Buson Josa]] * [[Jules Barbey d’Aurevilly]] * [[Julius Zeyer]] * [[Júlová revolúcia (1830)]] * [[Juvenilná justícia]] * [[Causerie]] * [[Kenneth Rexroth]] * [[Kimbrovia]] * [[Klaus Tschütscher]] * [[Issa Kobajaši]] * [[Kodžiki|Kodžiky]] kniha * [[Kokin wakašú]] * [[Kontrakultúra 60. rokov]] * [[Koňak (destilát)]] * [[Kvázivojna]] * [[Language poets]] * [[Lawrence Durrell]] * [[Lawrence Ferlinghetti]] * [[Le Monde]] * [[Lew Welch]] * [[Slovenské literárne centrum]] * [[Lodovico Ariosto]] * [[Lope de Vega]] * [[Lorris (obec)]] * [[Louise de Vilmorin]] * [[L’Astrée]] kniha * [[Maciej Kazimierz Sarbiewski]] * [[Mâcon]] * [[Bašó Macuo]] * [[Madame de La Fayette]] * [[Madame de Sévigné]] * [[Madame de Staël]] * [[Julie Récamierová]] Madame Récamier * [[Madeleine de Scudéry]] * [[Maillane]] * [[Máj 1968 v Paríži]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]] * [[Malus]] * [[Manon Lescaut (opera)]] * [[Marceline Desbordesová-Valmorová]] * [[Margita Navarrská]] * [[Marguerite Duras]] * [[Marguerite Yourcenar]] * [[Maria Gulovichová Liuová]] * [[Mariano Rajoy]] * [[Marie de France]], * [[Mario Vargas Llosa]] * [[Markíza du Plessis-Bellière]] * [[Šiki Masaoka]] * [[Matrioška]] * [[Maurice Druon]], * [[Menton]] {{col-break}} * [[Merovech]] * [[Merovejovci]] * [[Merovejské umenie]] * [[Meung-sur-Loire (obec)]] * [[Michael McClure]] * [[Milorad Pavić]] * [[Miroslav Búran]] * [[Mo Jen]] * [[Modranská keramika]] * [[Moskva-kva-kva]] kniha * [[Mougins]] * [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)]] * [[Neal Cassady]] * [[Nérac (obec)]] * [[Newyorská škola]] * [[Nicolas Fouquet]] * [[Nie na ústa]] kniha * [[Niort]] * [[Noëlle-Catherine Verlée]] * [[Nohant-Vic]] * [[Rjúho Nonoguči]] [[Nonoguči Rjúho]] * [[OAS]] * [[Objav hrobky Childerika I.]] * [[Odos]] * [[Online žurnalistika]] * [[Komači Onová]] [[Ono-no Komači]] * [[Osamelý pútnik]] kniha * [[Osobnosti kontrakultúry]] * [[Ostrov včerajšieho dňa]] kniha * [[Others]] * [[Pair (Francúzsko)]] * [[Pál Prónay]] * [[Pár much a já]] kniha * [[Pattern Recognition]] * [[Paul Barras]] * [[Paul Éluard]] * [[Paul Valéry]] * [[Pavol Fabian]] * [[Pax Romana]] * [[Peter Uher]] * Peter Handke [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Handke&direction=next&oldid=6039577]] * [[Petro Olexijovyč Porošenko]] * [[Philip Glenn Whalen]] * [[Philip Lamantia]] * [[Pierre Corneille]] * [[Pierre de Ronsard]] * [[Podzemníci]] kniha * [[Posledné ľúbostné básne]] kniha * [[Potreba milovať]] kniha * [[Pozdišovská keramika]] * [[Poznámky na krabičkách od zápaliek]] kniha * [[Predčasné splatenie úveru]] * [[Prevrat 18. brumaira]] * [[Prešporok (skupina)]] * [[PRISM (NSA)]] * [[Prosper Mérimée]] * [[Quadruplealliance (1813)]] * [[Rassemblement national]] * [[Renga]] * [[Richard Aldington]] * [[Robert Creeley]] * [[Roger Scruton]] * [[Roman de la Rose]] kniha * [[Romaneto]] * [[Rondel (báseň)]], * [[Rongyos gárda]], * [[Roquebrune-Cap-Martin]] * [[Roquebrune-sur-Argens]] * [[Rosemonde Gérardová]] * [[Rukopis z Akkry]] kniha * [[Ruská avantgarda]] * [[Saint-Émilion]] * [[Saint-Jean-Cap-Ferrat]] * [[Saint-Maurice (Val-de-Marne)]] * [[Saint-Raphaël (Var)]] * [[Saint-Sever (obec)]] * [[Saint-Tropez]] * [[Sainte-Maxime]] * [[San Francisco Renaissance]] * [[Satori v Paríži]] kniha * [[Sax]] * [[Sicílska škola]] * [[Spievaná poézia]] * [[Správcovská spoločnosť]] * [[Stanca]] * [[Sugambrovia]] * [[Svätá Ampula]] * [[tanka]], * [[tercína]], * [[The Alexandria Quartet]] kniha * [[The Ark's Anniversary]] kniha * [[Torquato Tasso]], * [[Toyen]] * [[Úplne najviac]] kniha * [[Valentín Balaša]], * [[Valérie Trierweilerová]] * [[Valéry Giscard d’Estaing]] * [[Vasilij Pavlovič Aksionov]] * [[Villefranche-sur-Mer]] * [[Vincent Voiture]] * [[Vítězslav Nezval]] * [[Vladár (Niccolò Machiavelli)]]kniha * [[Vytie]] kniha * [[William Carlos Williams]] * [[William Pitt mladší]] * [[Čarodejnica z Portobella]] kniha * [[Ľubietovská keramika]] * [[Ľudové hnutie 13. mája]] * [[Šugendó]] {{col-break}} ==2019== * [[Boris Johnson]] * [[Reform UK]] * [[Dramatická škola Národného divadla]] * [[David Maria Sassoli]] * [[Diamantová sútra]] kniha * [[Geschriebenstein]] * [[Giovanni Ferrari (sochár)]] * [[Gyula Gömbös]] * [[Historická revue]] * [[István Bethlen]] * [[Kyriakos Mitsotakis]] * [[Cyklický epos]] * [[Litavský banát]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]kniha * [[Maroš Bančej]] * [[Melissanthi]] * [[Modernizmus (literatúra)]] * [[Modranský sirotinec]] * [[Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky]] * [[Nigel Farage]] * [[Ogtay Asadov]] * [[Reform UK]] * [[Štefan Bátori]] * [[Thaleia Flora-Karavia]] * [[Ze světa islámu]] kniha * [[Zúrivo, nežne, svoj...]]kniha ==2020== * [[Jindřich Štyrský]] * [[Artificializmus]] * [[ecopoetry]] * [[Della Cruscans]] * [[Accademia della Crusca]] * [[Giuseppe Conte]] * [[Sergio Mattarella]] * [[Matteo Renzi]] * [[Dido Sotiriou]] * [[Neil Gaiman]] ==2021== * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Barbarská generácia]] * [[Generácia 56]] * [[Dušan Kužel]] * [[Karl Nehammer]] ==2022== * [[Taťjana Lehenová]] * [[Jozef Kot]] * [[Rastislav Ballek]] * [[Ľudmila Groeblová]] * [[Miloš Karásek]] * [[Ivan Mojík]] * [[Ľubica Somolayová]] - Schmarcová * [[Peter Scherhaufer (1942)]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Jean Giono]] * [[Peter Klas]] * [[R-10 (literárna skupina)]] * [[Lombardská literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] ==2023== * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] ==2024== * [[Kazuo Ishiguro]] * [[Klára a Slnko]] kniha * [[Malcolm Bradbury]] * [[Jon Fosse]] * [[Henri Pourrat]] * [[Ja, Parkáč]] kniha * [[Charles Ferdinand Ramuz]] [[cs:Wikipedista:Nelliette]] 86dhywqdmx6u1f1red85vaehti4c15m 8368423 8368421 2026-09-11T22:26:05Z Nelliette 31909 /* Nové články */ Aktualizácia 8368423 wikitext text/x-wiki * {{NUMBEROFARTICLES}} {| border="0" align="center" width=100% |<div width="125px" style="background:#c5fcdc; border-right:3px solid #99b3ff; border-bottom:3px solid #99b3ff; border-top:1px solid #C0C0C0; border-left:1px solid #C0C0C0; text-align:center; padding:2px; float:left; font-size:12px; line-height:1.3; margin-right:3px; margin-top:3px; color:#000080"> <div style="width:100%">'''{{CURRENTDAYNAME}}'''</div> <div style="font-size:xx-large; width:100%;">{{CURRENTDAY}}</div> <div style="width:100%;">'''{{CURRENTMONTHNAME}}'''</div> <div style="width:100%; height:20px">&nbsp;</div> |} [https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html PSP JULS SAV] * https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/kodifikovana-podoba-statneho-jazyka/ * http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html * https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ <div style="float: left; border:solid #FFE7BA 1px; margin: 1px;"> * [[metawiki:Special:UrlShortener|Skracovač url]] {{Redaktor z Bratislavy}} {{Redaktor inkluzionista}} {{#Babel:fr-4|de-3|ru-3|en-2|cs|sk}} [[Súbor:Marguerite d'Angoulême by Jean Clouet.jpg|thumb|Marguerite de Navarre - prvý obrázok, ktorý som dokázala vložiť]] {| style="width:400px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; background-color: white; color:black;" |[[Image:vcelicka_ikona.png|left]] ''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za to, že novými článkami, ktoré vytváraš zlepšuješ kvalitu Wikipédie :)<br /> --[[Redaktor:Zaerp|Zaerp]]°°°° |} [[Image:Barnstar-feather.png|Barnstar-feather.png]] ''Udeľujem Ti túto [[:cs:Wikipedie:Uživatelská_vyznamenání|medailu Karla Čapka]] za tvoju prácu na literárnom poli Wikipédie.<br /> --[[Redaktor:Wookie|Wookie]] {| style="width:50%; margin:left; margin-bottom:2px; background-color:transparent;padding: 10px;" | style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px; background-color: white;" | {| style="width:100%; vertical-align:top; font-size:95%; background:transparent;" |- | [[Image:BoNM - Belgium Hires.png|{{{taille|50px}}}|Récompense|link=fr:Wikipédia:Décernez les lauriers]] | Udeľujem Ti túto belgickú medailu za tvoju prácu na [[Wikipédia:WikiProjekt Belgicko|WikiProjekt Belgicko]].<br />--[[Redaktor:Adehertogh|Adehertogh]] |} |} {| style="width:300px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Globe-barnstar2.png|150px|center]] <center>''Udeľujem Ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|geografickú medailu]] za Tvoju vynikajúcu prácu v oblasti sídelnej geografie a histórie.<br /> --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:56, 27. november 2012 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=180616|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font>}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180419|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]'''.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Nálepka ľavá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 20:36, 11. december 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:44, 3. november 2015 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:35, 14. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 12:42, 28. jún 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 22:37, 9. júl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 19:19, 12. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Robert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:57, 25. august 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 20:57, 31. august 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 08:47, 16. október 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 17:06, 13. august 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:11, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 15:00, 5. máj 2023 (UTC) }} {{col-begin}} {{col-break|width=25%}} ===Podstatne doplnené články=== * [[Beat generation]] * [[Dominique de Villepin]] * [[Édith Piaf]] * [[Eugene O’Neill]] * [[František Nádašdy]] * [[Gore Vidal]] * [[haiku]] * [[Charles Lenormant|Charles Le Normant]] * [[Jasunari Kawabata]] * [[Jean-Marie Le Clézio]] * [[Jorgos Seferis]] * [[Karel Čapek]] * [[Luxembursko]] * [[Modranská keramika]] * [[Odysseas Elytis]] * [[Palestína (územie)|Palestína]] * [[Roger Scruton]] * [[Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková]] * [[William Somerset Maugham|Somerset Maugham]] * [[Thomas Wolfe]] * [[Talianska literatúra]] * [[Slovenská literatúra]] * [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] ===Nové články=== * [[27 čiže smrť robí umelca]] kniha * [[Abbé Prévost]], * [[Académie des beaux-arts]] * [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] * [[Académie des sciences]] * [[Académie des sciences morales et politiques]] * [[Achmatovské siroty]] * [[Agathias]] * [[Akontácia (preddavok)]] * [[Alamani]] * [[Alan Watts]] * [[Alexandra Salmela]] * [[Alphonse de Lamartine]] * [[Ambrosius Lobwasser]] * [[Anaïs Nin]] * [[André Malraux]], * [[Andrej Danko]] * [[Andrej Kiska]] * [[Anne Waldmanová]] * [[Anton Myrer]], * [[Armagnac (destilát)]] * [[Audenova skupina]] * [[Baudolino]] kniha * [[Beaulieu-sur-Mer]] * [[Bebe (umelkyňa)]] * [[Belgická revolúcia]] * [[Biely teror (Maďarsko)]] * [[Bitka pri Pavii (1525)]] * [[Black Arts movement]] * [[Black Mountain poets]] * [[Boussac (Creuse)]] * [[British Poetry Revival]] * [[Bruce Sterling]], * [[Bryher]] * [[Burgundi]] * [[Cairo poets]] * [[Cajarc]] * [[Carl Sandburg]] * [[Catherine de Rambouilletová]] * [[SF magadžin dokuša-šó]] [Cena Hayakawa] * [[cena Hugo]] * [[cena Nebula]] * [[Charles Alexandre de Calonne]] * [[Charles Lenormant]] * [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] * [[Childerich I.]] * [[Christine de Pisan]], * [[Christine Lagardová]] * [[Cibuľová polievka]] * [[Claude Alexandre de Bonneval]] * [[Coco Chanel]] * [[Courteuil]] * [[Coussac-Bonneval]] * [[Crécy-en-Ponthieu (obec)]] * [[Créolité]] * [[Cyrano z Bergeracu (dráma)]] * [[Dáma a jednorožec]] * [[David Meltzer]] * [[Diabolské novely]] kniha * [[Diane di Prima]] *[[Dictée de Mérimée]] * [[Dolce stil novo]] * [[Dominique Venner]] * [[Don Juan alebo Byronov život]] kniha * [[Dorota Kurónska (1793 – 1862)]] * [[Douai]] * [[Eauze]] * [[Ed Sanders]] * [[Edmond Rostand]], * [[Edmonde Charles-Rouxová]] * [[Équemauville]] * [[Étienne Marcel]] * [[Eugène Delacroix]] * [[Françoise Sagan]] * [[Ferdiš Kostka]] * [[Filippo Marinetti]] * [[Finančná gramotnosť]] * [[Flámske spoločenstvo]] {{col-break}} * [[Flarf]] * [[Foucaultovo kyvadlo (kniha)]] kniha * [[Fox-Amphoux]] * [[François Hollande]] * [[François-René de Chateaubriand]] * [[Francúzske spoločenstvo Belgicka]] * [[Fréjus (mesto)]] * [[Gabriele D’Annunzio]] * [[George Sand]] * [[Gerald Durrell]] * [[Gérard de Nerval]] * [[Giacomo Casanova]], * [[Giacomo da Lentini]] * [[Goliardi]] * [[Grasse]] * [[Gratinovanie]] * [[Gregor Toursky]] * [[Grignan (obec)]] * [[Guillaume de Lorris]] * [[Gustav Meyrink]] * [[H.D.]] * [[Habánska fajansa]] * [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], kniha * [[haibun]], * [[haiga]] * [[Harvardskí estéti]] * [[Hedwiga Courthsová-Mahlerová]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Homolov puč]] * [[Honoré d’Urfé]] * [[Imagizmus]] * [[Institut de France]] * [[Jakubianov dom]] kniha * [[Jamabuši]] * [[Japonéria (vplyv japonského umenia)]] * [[Jazerní básnici]] * [[Jean Chapelain]] * [[Jean de La Fontaine]] * [[Jean de Meung]] * [[Jean-Marie Le Pen]] * [[jeden výdych koňa]] kniha * [[Jeune Nation (strana)]] * [[John Bassett McCleary]] * [[John Keats]], * [[John O’Hara]], * [[Buson Josa]] * [[Jules Barbey d’Aurevilly]] * [[Julius Zeyer]] * [[Júlová revolúcia (1830)]] * [[Juvenilná justícia]] * [[Causerie]] * [[Kenneth Rexroth]] * [[Kimbrovia]] * [[Klaus Tschütscher]] * [[Issa Kobajaši]] * [[Kodžiki|Kodžiky]] kniha * [[Kokin wakašú]] kniha * [[Kontrakultúra 60. rokov]] * [[Koňak (destilát)]] * [[Kvázivojna]] * [[Language poets]] * [[Lawrence Durrell]] * [[Lawrence Ferlinghetti]] * [[Le Monde]] * [[Lew Welch]] * [[Slovenské literárne centrum]] * [[Lodovico Ariosto]] * [[Lope de Vega]] * [[Lorris (obec)]] * [[Louise de Vilmorin]] * [[L’Astrée]] kniha * [[Maciej Kazimierz Sarbiewski]] * [[Mâcon]] * [[Bašó Macuo]] * [[Madame de La Fayette]] * [[Madame de Sévigné]] * [[Madame de Staël]] * [[Julie Récamierová]] Madame Récamier * [[Madeleine de Scudéry]] * [[Maillane]] * [[Máj 1968 v Paríži]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]] kniha * [[Malus]] * [[Manon Lescaut (opera)]] * [[Marceline Desbordesová-Valmorová]] * [[Margita Navarrská]] * [[Marguerite Duras]] * [[Marguerite Yourcenar]] * [[Maria Gulovichová Liuová]] * [[Mariano Rajoy]] * [[Marie de France]], * [[Mario Vargas Llosa]] * [[Markíza du Plessis-Bellière]] * [[Šiki Masaoka]] * [[Matrioška]] * [[Maurice Druon]], * [[Menton]] {{col-break}} * [[Merovech]] * [[Merovejovci]] * [[Merovejské umenie]] * [[Meung-sur-Loire (obec)]] * [[Michael McClure]] * [[Milorad Pavić]] * [[Miroslav Búran]] * [[Mo Jen]] * [[Modranská keramika]] * [[Moskva-kva-kva]] kniha * [[Mougins]] * [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)]] * [[Neal Cassady]] * [[Nérac (obec)]] * [[Newyorská škola]] * [[Nicolas Fouquet]] * [[Nie na ústa]] kniha * [[Niort]] * [[Noëlle-Catherine Verlée]] * [[Nohant-Vic]] * [[Rjúho Nonoguči]] [[Nonoguči Rjúho]] * [[OAS]] * [[Objav hrobky Childerika I.]] * [[Odos]] * [[Online žurnalistika]] * [[Komači Onová]] [[Ono-no Komači]] * [[Osamelý pútnik]] kniha * [[Osobnosti kontrakultúry]] * [[Ostrov včerajšieho dňa]] kniha * [[Others]] * [[Pair (Francúzsko)]] * [[Pál Prónay]] * [[Pár much a já]] kniha * [[Pattern Recognition]] * [[Paul Barras]] * [[Paul Éluard]] * [[Paul Valéry]] * [[Pavol Fabian]] * [[Pax Romana]] * [[Peter Uher]] * Peter Handke [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Handke&direction=next&oldid=6039577]] * [[Petro Olexijovyč Porošenko]] * [[Philip Glenn Whalen]] * [[Philip Lamantia]] * [[Pierre Corneille]] * [[Pierre de Ronsard]] * [[Podzemníci]] kniha * [[Posledné ľúbostné básne]] kniha * [[Potreba milovať]] kniha * [[Pozdišovská keramika]] * [[Poznámky na krabičkách od zápaliek]] kniha * [[Predčasné splatenie úveru]] * [[Prevrat 18. brumaira]] * [[Prešporok (skupina)]] * [[PRISM (NSA)]] * [[Prosper Mérimée]] * [[Quadruplealliance (1813)]] * [[Rassemblement national]] * [[Renga]] * [[Richard Aldington]] * [[Robert Creeley]] * [[Roger Scruton]] * [[Roman de la Rose]] kniha * [[Romaneto]] * [[Rondel (báseň)]], * [[Rongyos gárda]], * [[Roquebrune-Cap-Martin]] * [[Roquebrune-sur-Argens]] * [[Rosemonde Gérardová]] * [[Rukopis z Akkry]] kniha * [[Ruská avantgarda]] * [[Saint-Émilion]] * [[Saint-Jean-Cap-Ferrat]] * [[Saint-Maurice (Val-de-Marne)]] * [[Saint-Raphaël (Var)]] * [[Saint-Sever (obec)]] * [[Saint-Tropez]] * [[Sainte-Maxime]] * [[San Francisco Renaissance]] * [[Satori v Paríži]] kniha * [[Sax]] * [[Sicílska škola]] * [[Spievaná poézia]] * [[Správcovská spoločnosť]] * [[Stanca]] * [[Sugambrovia]] * [[Svätá Ampula]] * [[tanka]], * [[tercína]], * [[The Alexandria Quartet]] kniha * [[The Ark's Anniversary]] kniha * [[Torquato Tasso]], * [[Toyen]] * [[Úplne najviac]] kniha * [[Valentín Balaša]], * [[Valérie Trierweilerová]] * [[Valéry Giscard d’Estaing]] * [[Vasilij Pavlovič Aksionov]] * [[Villefranche-sur-Mer]] * [[Vincent Voiture]] * [[Vítězslav Nezval]] * [[Vladár (Niccolò Machiavelli)]]kniha * [[Vytie]] kniha * [[William Carlos Williams]] * [[William Pitt mladší]] * [[Čarodejnica z Portobella]] kniha * [[Ľubietovská keramika]] * [[Ľudové hnutie 13. mája]] * [[Šugendó]] {{col-break}} ==2019== * [[Boris Johnson]] * [[Reform UK]] * [[Dramatická škola Národného divadla]] * [[David Maria Sassoli]] * [[Diamantová sútra]] kniha * [[Geschriebenstein]] * [[Giovanni Ferrari (sochár)]] * [[Gyula Gömbös]] * [[Historická revue]] * [[István Bethlen]] * [[Kyriakos Mitsotakis]] * [[Cyklický epos]] * [[Litavský banát]] * [[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]kniha * [[Maroš Bančej]] * [[Melissanthi]] * [[Modernizmus (literatúra)]] * [[Modranský sirotinec]] * [[Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky]] * [[Nigel Farage]] * [[Ogtay Asadov]] * [[Reform UK]] * [[Štefan Bátori]] * [[Thaleia Flora-Karavia]] * [[Ze světa islámu]] kniha * [[Zúrivo, nežne, svoj...]]kniha ==2020== * [[Jindřich Štyrský]] * [[Artificializmus]] * [[ecopoetry]] * [[Della Cruscans]] * [[Accademia della Crusca]] * [[Giuseppe Conte]] * [[Sergio Mattarella]] * [[Matteo Renzi]] * [[Dido Sotiriou]] * [[Neil Gaiman]] ==2021== * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Barbarská generácia]] * [[Generácia 56]] * [[Dušan Kužel]] * [[Karl Nehammer]] ==2022== * [[Taťjana Lehenová]] * [[Jozef Kot]] * [[Rastislav Ballek]] * [[Ľudmila Groeblová]] * [[Miloš Karásek]] * [[Ivan Mojík]] * [[Ľubica Somolayová]] - Schmarcová * [[Peter Scherhaufer (1942)]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Jean Giono]] * [[Peter Klas]] * [[R-10 (literárna skupina)]] * [[Lombardská literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] ==2023== * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] ==2024== * [[Kazuo Ishiguro]] * [[Klára a Slnko]] kniha * [[Malcolm Bradbury]] * [[Jon Fosse]] * [[Henri Pourrat]] * [[Ja, Parkáč]] kniha * [[Charles Ferdinand Ramuz]] [[cs:Wikipedista:Nelliette]] 9smj3qtk1xhjs30kx00u4fobp3l0dkh 0 314712 8368309 8363982 2026-09-11T16:58:23Z ~2026-49520-92 305048 /* */ 8368309 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Česko Slovensko má talent | logo = ČeskoslovenskoMáTalentLogo.png | typ = Talentová súťaž | formát = | tvorca = {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Simon Cowell]] | scenár = | réžia = Peter Minarčin, Jeffo Minařík | moderátori = [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] ([[2010]]{{--}}[[2013]])<br>[[Jakub Prachař]] ([[2010]]{{--}}[[2013]])<br>[[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] ([[2015]]{{--}}[[2016]])<br>[[Marcel Forgáč]] ([[2015]]{{--}}[[2016]])<br>[[Lujza Garajová-Schrameková]] ([[2018]]{{--}}[[2019]])<br>[[David Gránský]] ([[2018]]{{--}}[[prítomnosť (terajšok)|súčasnosť]])<br>[[Jasmina Alagič]] ([[2021]]{{--}}súčasnosť) | porota = [[Jan Kraus]] ([[2010]])<br>[[Lucie Bílá]] ([[2010]]{{--}}[[2016]])<br>[[Jaro Slávik]] ([[2010]]{{--}}[[prítomnosť (terajšok)|súčasnosť]])<br>[[Martin Dejdar]] ([[2011]]{{--}}[[2012]])<br>[[Leoš Mareš]] ([[2013]], [[2024]])<br>[[Jakub Prachař]] ([[2015]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Diana Mórová]] ([[2015]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Marta Jandová]] ([[2018]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Jiřina Bohdalová]] ([[2019]])<br>[[Michal Hudák]] ([[2016 Semifinále]])<br>[[Rytmus (raper)|Rytmus]] ([[2022]])<br>[[Eva Holubová]] ([[2022]])<br>[[Štěpán Kozub]] ([[2023]])<br>[[Ego (raper)|Michal „Ego“ Straka]] ([[2023]])<br>[[Marián Čekovský]] ([[2023]])<br>[[Vojtěch Dyk]] ([[2023]])<br/>[[Mária Čírová]] ([[2024]])<br/>[[Eva Burešová]] ([[2024]]) | rozprávač = Michal Hudák | hudba = [[Nicole McCloud]]{{--}}„Got Talent“ | slogan = | krajina = Slovensko ([[Bratislava]]) | počet sérií = 12 | počet epizód = 190 | zoznam epizód = | výkonní producenti = Roman Buťa | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = FremantleMedia | dĺžka = 60-150 | vysielanie = [[jeseň]] [[2010]]{{--}} | tv = [[Prima family|TV Prima]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu = 16 : 9 HDTV | predošlé = '''[[Česko]]:'''{{--}}<br>'''[[Slovensko]]:''' [[Slovensko má talent]] | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = http://www.csmatalent.sk/ | imdb id = | tv com id = | csfd id = | druhý názov = Česko Slovenský talent }} '''''Česko Slovensko má talent''''' je [[Televízia (prenos)|televízny]] projekt [[Slovensko|slovenskej]] [[TV JOJ]] a [[Česko|českej]] [[Prima family|Prima TV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT|url=https://prima.iprima.cz/csmt|vydavateľ=Prima|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=cs}}</ref> Projekt je [[česko]]-[[slovensko]]u verziou šou ''Got Talent''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cesko Slovensko má talent|url=https://www.imdb.com/title/tt1755103/|dátum vydania=2010-08-29|dátum prístupu=2023-09-05|poznámka=IMDb ID: tt1755103 event-location: Slovakia, Czech Republic}}</ref> Vysiela sa od [[29. august]]a [[2010]]. == Formát súťaže == {{Aktualizovať}} Súťaž sa skladá z niekoľkých častí: * V prvej časti každý prihlásený súťažiaci predvedie svoj talent pred produkčnou porotou. Tieto castingy sú neverejné a v televízii nevysielané. Porota rozhodne o tom, kto sa predstaví v druhej časti pred skutočnú porotu. * Zábery z divadla (1.{{--}}4. séria) / zábery z castingu v [[Expo Aréna|Expo Aréne]] (5. a 6. séria) sú vysielané v televízii a sú sprístupnené pre verejnosť. Porota rozhoduje o postupujúcom hlasovaním. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.{{--}}4. séria) / štyria alebo traja porotcovia (5. a 6. séria) povedia „áno“, súťažiaci postupuje. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.{{--}}4. séria) / štyria, traja alebo dvaja porotcovia (5. a 6. séria) povedie „nie“, súťažiaci vypadáva a v súťaži končí. Porota tiež môže predčasne ukončiť vystúpenie stlačením „bzučiaka“, ale je nutné aby sa všetci traja/štyria/piati porotcovia takto vyjadrili. Od piatej série sa používa aj „zlatý bzučiak“ (v origináli „Golden Buzzer“), ktorý súťažiaceho posiela priamo do finále. Každý porotca môže použiť tento bzučiak len raz za celú sériu. V roku [[2023]] prišiel do súťaže aj piaty porotca. * V tretej časti porota určí semifinalistov (v 1. sérii 56+3, v 2. sérii 27, v 3. sérii 17+1 (určený hlasujúcimi), v 4. sérii 9+9 (určený hlasujúcimi)). Táto časť sa prezýva „Veľký tresk“. * Štvrtá časť je prvá fáza ktorá je vysielaná naživo. V každom semifinále (v 1. sérii 7 semifinále, v 2. sérii 3 semifinále, v 3.{{--}}4. sérii 2 semifinále) predvedú súťažiaci svoj talent, ich vystúpenie môže byť stopnuté porotou ako v divadle (v ČSMT táto situácia ešte nenastala). O postupujúcom rozhodujú diváci zaslaním [[Krátka textová správa|SMS]] a porota. V 1. sérii postúpil do finále prvý v SMS hlasovaní a víťaz duelu druhého s tretím v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (hlasovaním, každý porotca dá hlas svojmu favoritovi). V 2. sérii v 1. a 2. semifinále postúpili do finále prvý dvaja v SMS-hlasovaní a víťaz duelu tretieho so štvrtým v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (rovnako ako v 1. sérii). V 3. semifinále postúpili rovnako prvý dvaja v SMS hlasovaní, ďalšieho určila porota z tretieho až piateho v SMS-hlasovaní. Zvyšní dvaja išli do duelu ako v predošlých semifinálových večeroch. V 3. sérii v 1. semifinále postúpili traja najlepší v SMS hlasovaní, štvrtého určila porota v dueli štvrtého s piatym, v 2. semifinále postúpili štyria najlepší v SMS hlasovaní, piateho určila porota v dueli piateho s šiestym. V 4. sérii sa uplatnil systém totožný so systémom v 3. sérií, v 1. semifinále. * Vo finále rozhodujú už iba SMS-hlasujúci. Víťaz SMS-hlasovania sa stal víťazom celej súťaže. [[Súbor:ČeskoslovenskoMáTalentPorotcovia.png|náhľad|262x262pixelů|Porotcovia súťaže z roku [[2021]], zľava do prava: [[Jakub Prachař]], [[Diana Mórová]], [[Marta Jandová]], [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaroslav Slávik]].]] == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align: center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="6" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Premiéra série {{minivlajka|Česko}} ! Finále série {{minivlajka|Česko}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|Česko}} |- | style="width:1%; background:#C28B6C; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#1. séria (2010)|1]]''' | 14 | 29. august 2010 | 28. november 2010 | 29. august 2010 | 28. november 2010 | rowspan="14" | [[JOJ]] | rowspan="3" |[[Prima]] |- | style="width:1%; background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#2. séria (2011)|2]]''' | 13 | 4. september 2011 | 27. november 2011 | 4. september 2011 | 27. november 2011 |- | rowspan="2" style="width:1%; background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#3. séria (2012)|3]]''' | 13 | 9. september 2012 | 25. november 2012 | 9. september 2012 | 25. november 2012 |- |[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|Špeciály]] |3 |7. október 2012 |11. november 2012 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | style="width:1%; background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#4. séria (2013)|4]]''' | 13 | 15. september 2013 | 8. december 2013 | 15. september 2013 | 8. december 2013 | rowspan="10" |[[Prima]] |- | style="width:1%; background:#16A4F6; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#5. séria (2015)|5]]''' | 16 | 1. september 2015 | 21. november 2015 | 3. september 2015 | 21. november 2015 |- | style="width:1%; background:#701510; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#6. séria (2016)|6]]''' |16 | 4. september 2016 | 27. november 2016 | 19. január 2017 | 5. máj 2017 |- | style="width:1%; background:#2E5966; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | 2. september 2018 | 1. december 2018 | 31. august 2018 | 1. december 2018 |- | style="width:1%; background:#000000; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#8. séria (2020)|8]]''' | 15 | 3. september 2019 | 7. december 2019 | 3. september 2019 | 7. december 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|9]]''' | 15 | 8. september 2021 | 11. december 2021 | 3. september 2021 | 12. december 2021 |- | rowspan="2" style="background:#FF0099; width:1%;" | | [[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|'''10''']] | 14 | 3. september 2022 | 26. november 2022 |27. august 2022 | 26. november 2022 |- |[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|Špeciály]] |4 |2. január 2023 |5. január 2023 | | |- |style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|11]]''' | 15<ref>https://www.csfd.cz/film/1400644-cesko-slovensko-ma-talent-11/galerie/?page=11</ref> | 3. september 2023 | 10. december 2023 |3. september 2023 |10. december 2023 |- |style="background:#white; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|12]]''' | 15 | 1. september 2024 | 7.december 2024 | 30. august 2024 | 7. december 2024 |} == Galéria == <gallery> Súbor:PátrovičČeskoSlovenskoTalent.png|Spevák [[Jozef Pátrovič]], bola po ňom pomenovaná špeciálna cena Zlatý Pátrovič. Súbor:ČSMT casting Praha - moderátoři 2.jpg|Moderátori šou [[Martin Rausch]] a [[Jakub Prachař]] z roku [[2010]]. Súbor:ČSMT casting Praha - celek 1.jpg|Kasting súťaže v [[Praha|Prahe]]. Súbor:ČSMT casting Praha - kůň 3.jpg|Účastník pražského kastingu. Súbor:Incheba 01.jpg|Budova [[Incheba|Incheby]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Súbor:Česko Slovensko má talent 2021.png|Aktuálna zostava Talentu. Súbor:ČSMT casting Praha - vzducholoď 1.jpg|ČSMT kasting v Prahe ([[vzducholoď]]). Súbor:Moderátoři Česko Slovensko má talent 2019.png|Moderátori súťaže ([[David Gránský]] a [[Lujza Garajová Schrameková|Lujza Garajová-Schrameková]]) v roku [[2019]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Czecho-Slovakia's Got Talent}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Bratislava|Bratislavský|Slovensko|Slovenský}} * [http://csmatalent.tv Česko Slovensko má talent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180330231534/http://csmatalent.tv/ |date=2018-03-30 }}{{--}}oficiálna stránka projektu * [http://reality-show.panacek.com/cesko-slovensko-ma-talent/ ČeskoSlovensko má talent 2012] {{Česko Slovensko má talent}} [[Kategória:Česko Slovensko má talent| ]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] 4pf09d43h6do5bngr2lyc3wa0gog919 8368312 8368309 2026-09-11T16:59:54Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49520-92|~2026-49520-92]] ([[User_talk:~2026-49520-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8363982 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Česko Slovensko má talent | logo = ČeskoslovenskoMáTalentLogo.png | typ = Talentová súťaž | formát = | tvorca = {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Simon Cowell]] | scenár = | réžia = Peter Minarčin, Jeffo Minařík | moderátori = [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] ([[2010]]{{--}}[[2013]])<br>[[Jakub Prachař]] ([[2010]]{{--}}[[2013]])<br>[[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] ([[2015]]{{--}}[[2016]])<br>[[Marcel Forgáč]] ([[2015]]{{--}}[[2016]])<br>[[Lujza Garajová-Schrameková]] ([[2018]]{{--}}[[2019]])<br>[[David Gránský]] ([[2018]]{{--}}[[prítomnosť (terajšok)|súčasnosť]])<br>[[Jasmina Alagič]] ([[2021]]{{--}}súčasnosť) | porota = [[Jan Kraus]] ([[2010]])<br>[[Lucie Bílá]] ([[2010]]{{--}}[[2016]])<br>[[Jaro Slávik]] ([[2010]]{{--}}[[prítomnosť (terajšok)|súčasnosť]])<br>[[Martin Dejdar]] ([[2011]]{{--}}[[2012]])<br>[[Leoš Mareš]] ([[2013]], [[2024]])<br>[[Jakub Prachař]] ([[2015]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Diana Mórová]] ([[2015]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Marta Jandová]] ([[2018]]{{--}}súčasnosť)<br>[[Jiřina Bohdalová]] ([[2019]])<br>[[Michal Hudák]] ([[2016 Semifinále]])<br>[[Rytmus (raper)|Rytmus]] ([[2022]])<br>[[Eva Holubová]] ([[2022]])<br>[[Štěpán Kozub]] ([[2023]])<br>[[Ego (raper)|Michal „Ego“ Straka]] ([[2023]])<br>[[Marián Čekovský]] ([[2023]])<br>[[Vojtěch Dyk]] ([[2023]])<br/>[[Mária Čírová]] ([[2024]])<br/>[[Eva Burešová]] ([[2024]]) | rozprávač = Michal Hudák | hudba = [[Nicole McCloud]]{{--}}„Got Talent“ | slogan = | krajina = Slovensko ([[Bratislava]]) | počet sérií = 12 | počet epizód = 190 | zoznam epizód = | výkonní producenti = Roman Buťa | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = FremantleMedia | dĺžka = 60-150 | vysielanie = [[jeseň]] [[2010]]{{--}} | tv = [[Prima family|TV Prima]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu = 16 : 9 HDTV | predošlé = '''[[Česko]]:'''{{--}}<br>'''[[Slovensko]]:''' [[Slovensko má talent]] | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = http://www.csmatalent.sk/ | imdb id = | tv com id = | csfd id = | druhý názov = Česko Slovenský talent }} '''''Česko Slovensko má talent''''' je [[Televízia (prenos)|televízny]] projekt [[Slovensko|slovenskej]] [[TV JOJ]] a [[Česko|českej]] [[Prima family|Prima TV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT|url=https://prima.iprima.cz/csmt|vydavateľ=Prima|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=cs}}</ref> Projekt je [[česko]]-[[slovensko]]u verziou šou ''[[Got Talent]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cesko Slovensko má talent|url=https://www.imdb.com/title/tt1755103/|dátum vydania=2010-08-29|dátum prístupu=2023-09-05|poznámka=IMDb ID: tt1755103 event-location: Slovakia, Czech Republic}}</ref> Vysiela sa od [[29. august]]a [[2010]]. == Formát súťaže == {{Aktualizovať}} Súťaž sa skladá z niekoľkých častí: * V prvej časti každý prihlásený súťažiaci predvedie svoj talent pred produkčnou porotou. Tieto castingy sú neverejné a v televízii nevysielané. Porota rozhodne o tom, kto sa predstaví v druhej časti pred skutočnú porotu. * Zábery z divadla (1.{{--}}4. séria) / zábery z castingu v [[Expo Aréna|Expo Aréne]] (5. a 6. séria) sú vysielané v televízii a sú sprístupnené pre verejnosť. Porota rozhoduje o postupujúcom hlasovaním. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.{{--}}4. séria) / štyria alebo traja porotcovia (5. a 6. séria) povedia „áno“, súťažiaci postupuje. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.{{--}}4. séria) / štyria, traja alebo dvaja porotcovia (5. a 6. séria) povedie „nie“, súťažiaci vypadáva a v súťaži končí. Porota tiež môže predčasne ukončiť vystúpenie stlačením „bzučiaka“, ale je nutné aby sa všetci traja/štyria/piati porotcovia takto vyjadrili. Od piatej série sa používa aj „zlatý bzučiak“ (v origináli „Golden Buzzer“), ktorý súťažiaceho posiela priamo do finále. Každý porotca môže použiť tento bzučiak len raz za celú sériu. V roku [[2023]] prišiel do súťaže aj piaty porotca. * V tretej časti porota určí semifinalistov (v 1. sérii 56+3, v 2. sérii 27, v 3. sérii 17+1 (určený hlasujúcimi), v 4. sérii 9+9 (určený hlasujúcimi)). Táto časť sa prezýva „Veľký tresk“. * Štvrtá časť je prvá fáza ktorá je vysielaná naživo. V každom semifinále (v 1. sérii 7 semifinále, v 2. sérii 3 semifinále, v 3.{{--}}4. sérii 2 semifinále) predvedú súťažiaci svoj talent, ich vystúpenie môže byť stopnuté porotou ako v divadle (v ČSMT táto situácia ešte nenastala). O postupujúcom rozhodujú diváci zaslaním [[Krátka textová správa|SMS]] a porota. V 1. sérii postúpil do finále prvý v SMS hlasovaní a víťaz duelu druhého s tretím v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (hlasovaním, každý porotca dá hlas svojmu favoritovi). V 2. sérii v 1. a 2. semifinále postúpili do finále prvý dvaja v SMS-hlasovaní a víťaz duelu tretieho so štvrtým v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (rovnako ako v 1. sérii). V 3. semifinále postúpili rovnako prvý dvaja v SMS hlasovaní, ďalšieho určila porota z tretieho až piateho v SMS-hlasovaní. Zvyšní dvaja išli do duelu ako v predošlých semifinálových večeroch. V 3. sérii v 1. semifinále postúpili traja najlepší v SMS hlasovaní, štvrtého určila porota v dueli štvrtého s piatym, v 2. semifinále postúpili štyria najlepší v SMS hlasovaní, piateho určila porota v dueli piateho s šiestym. V 4. sérii sa uplatnil systém totožný so systémom v 3. sérií, v 1. semifinále. * Vo finále rozhodujú už iba SMS-hlasujúci. Víťaz SMS-hlasovania sa stal víťazom celej súťaže. [[Súbor:ČeskoslovenskoMáTalentPorotcovia.png|náhľad|262x262pixelů|Porotcovia súťaže z roku [[2021]], zľava do prava: [[Jakub Prachař]], [[Diana Mórová]], [[Marta Jandová]], [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaroslav Slávik]].]] == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align: center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="6" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Premiéra série {{minivlajka|Česko}} ! Finále série {{minivlajka|Česko}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|Česko}} |- | style="width:1%; background:#C28B6C; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#1. séria (2010)|1]]''' | 14 | 29. august 2010 | 28. november 2010 | 29. august 2010 | 28. november 2010 | rowspan="14" | [[JOJ]] | rowspan="3" |[[Prima]] |- | style="width:1%; background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#2. séria (2011)|2]]''' | 13 | 4. september 2011 | 27. november 2011 | 4. september 2011 | 27. november 2011 |- | rowspan="2" style="width:1%; background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#3. séria (2012)|3]]''' | 13 | 9. september 2012 | 25. november 2012 | 9. september 2012 | 25. november 2012 |- |[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|Špeciály]] |3 |7. október 2012 |11. november 2012 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | style="width:1%; background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#4. séria (2013)|4]]''' | 13 | 15. september 2013 | 8. december 2013 | 15. september 2013 | 8. december 2013 | rowspan="10" |[[Prima]] |- | style="width:1%; background:#16A4F6; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#5. séria (2015)|5]]''' | 16 | 1. september 2015 | 21. november 2015 | 3. september 2015 | 21. november 2015 |- | style="width:1%; background:#701510; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#6. séria (2016)|6]]''' |16 | 4. september 2016 | 27. november 2016 | 19. január 2017 | 5. máj 2017 |- | style="width:1%; background:#2E5966; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | 2. september 2018 | 1. december 2018 | 31. august 2018 | 1. december 2018 |- | style="width:1%; background:#000000; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#8. séria (2020)|8]]''' | 15 | 3. september 2019 | 7. december 2019 | 3. september 2019 | 7. december 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|9]]''' | 15 | 8. september 2021 | 11. december 2021 | 3. september 2021 | 12. december 2021 |- | rowspan="2" style="background:#FF0099; width:1%;" | | [[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|'''10''']] | 14 | 3. september 2022 | 26. november 2022 |27. august 2022 | 26. november 2022 |- |[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|Špeciály]] |4 |2. január 2023 |5. január 2023 | | |- |style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|11]]''' | 15<ref>https://www.csfd.cz/film/1400644-cesko-slovensko-ma-talent-11/galerie/?page=11</ref> | 3. september 2023 | 10. december 2023 |3. september 2023 |10. december 2023 |- |style="background:#white; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent|12]]''' | 15 | 1. september 2024 | 7.december 2024 | 30. august 2024 | 7. december 2024 |} == Galéria == <gallery> Súbor:PátrovičČeskoSlovenskoTalent.png|Spevák [[Jozef Pátrovič]], bola po ňom pomenovaná špeciálna cena Zlatý Pátrovič. Súbor:ČSMT casting Praha - moderátoři 2.jpg|Moderátori šou [[Martin Rausch]] a [[Jakub Prachař]] z roku [[2010]]. Súbor:ČSMT casting Praha - celek 1.jpg|Kasting súťaže v [[Praha|Prahe]]. Súbor:ČSMT casting Praha - kůň 3.jpg|Účastník pražského kastingu. Súbor:Incheba 01.jpg|Budova [[Incheba|Incheby]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Súbor:Česko Slovensko má talent 2021.png|Aktuálna zostava Talentu. Súbor:ČSMT casting Praha - vzducholoď 1.jpg|ČSMT kasting v Prahe ([[vzducholoď]]). Súbor:Moderátoři Česko Slovensko má talent 2019.png|Moderátori súťaže ([[David Gránský]] a [[Lujza Garajová Schrameková|Lujza Garajová-Schrameková]]) v roku [[2019]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Czecho-Slovakia's Got Talent}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Bratislava|Bratislavský|Slovensko|Slovenský}} * [http://csmatalent.tv Česko Slovensko má talent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180330231534/http://csmatalent.tv/ |date=2018-03-30 }}{{--}}oficiálna stránka projektu * [http://reality-show.panacek.com/cesko-slovensko-ma-talent/ ČeskoSlovensko má talent 2012] {{Česko Slovensko má talent}} [[Kategória:Česko Slovensko má talent| ]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] 65xhhsi7jtm5rkdzcr0hxm3475g7lb8 0 316457 8368407 8154763 2026-09-11T21:40:09Z Maximilián Fedora 259749 8368407 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Kosovom poli |súčasť= |obrázok= Battle on Kosovo1389.jpg |text k obr= Bitka pri Kosovom poli, Adam Stefanovic [[1870]] |dátum= [[15. jún]] [[1389]] |miesto= [[Kosovo]], [[Brankovićovo Srbsko]] |casus= |územie= |výsledok= nerozhodný{{#tag:ref|Vzhľadom k málo jasnému priebehu bitky sa história prikláňa skôr k nerozhodnému výsledku, aj napriek tomu, že neskôr znamenalo Kosovo pole pre Srbov symbol krutej porážky, a že prvé správy po boji hovoria naopak o prehre Osmanov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šesták | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havlíková | meno3 = Lubomíra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Pelikán | meno4 = Jan | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Hladký | meno5 = Ladislav | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny jihoslovanských zemí | vydanie = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 756 | url = | isbn = 80-7106-266-9 | kapitola = | strany = 72 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dějiny Bulharska | vydanie = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 508 | url = | isbn = 80-7106-404-1 | kapitola = | strany = 133 | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} |protivník1= [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1453-1844).svg|25px]] [[Osmanská ríša]] |protivník2= [[Súbor:Coat of arms of Moravian Serbia.svg|30px]] [[Srbsko|srbské kniežatstvá]]<br /> [[Bosnianske kráľovstvo|Bosna]] |velitel1=[[Murad I.]]†<br />[[Bajazid I.]] |velitel2=[[Stefan Lazar I. Hrebeljanović]]†<br />[[Vuk Branković]] |sila1= 27 000 – 40 000 |sila2= 12 000 – 30 000 |straty1= neznáme, [[sultán]] [[Murad I.]] |straty2= neznáme, [[cár]] [[Lazar Hrebeljanović]] |straty3= |poznámky= }} [[Súbor:Kosovo Polje sized.jpg|náhľad|Pamätník na mieste bitky]] '''Bitka na Kosovom poli''' bola bitka medzi [[Srbsko]]m s jeho spojencami a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Odohrala sa [[15. jún]]a [[1389]]{{#tag:ref|Niektoré zdroje sa pokúšajú uvádzať dátum 28. jún podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]], ale ten bol prijatý až v roku 1582 vo väčšine [[latinská cirkev|katolíckych]] krajín a neplatil spätne. Okrem toho proleptický gregoriánsky dátum bitky je 23. jún, nie 28. jún. Napriek tomu sa výročie bitky dodnes oslavuje 15. júna podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] ([[Vidovdan]], teda Deň svätého Víta v kalendári [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskej pravoslávnej cirkvi]], ktorý je stále juliánsky), čo zodpovedá 28. júnu gregoriánskeho kalendára v 20. a 21. storočí.|group=pozn.}} na Deň svätého Víta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krvavý deň svätého Víta|url=https://hn.hnonline.sk/prilohy/259524-krvavy-den-svateho-vita|vydavateľ=hn.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> približne 5 kilometrov severozápadne od [[Priština|Prištiny]]. Osmanskí Turci v nej definitívne porazili [[Srbské cárstvo]], ktoré sa dostalo na vyše 500 rokov pod Turecké jarmo. Dodnes je [[28. jún]] (Deň. sv. Víta v kalendári [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskej pravoslávnej cirkvi]]) pre [[Srbi|Srbov]] pamätný ako deň nešťastia. Na strane jednej sa tu stretli srbský knieža [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]], knieža [[Vuk Branković]] a [[Bosna|bosniansky]] kráľ [[Tvrtko I. Kotromanić]], na strane druhej osmanský [[sultán]] [[Murad I.]], ktorého sprevádzali jeho synovia Jakub a [[Bayezid I.|Bajazid]]. Kresťanské jednotky boli posilnené radom pomocných oddielov z [[Albánsko|Albánska]], [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Uhorsko|Uhorska]]<ref name="djz">{{Citácia knihy | priezvisko = Šesták | meno = Miroslav | spoluautori = et al. | titul = Dějiny jihoslovanských zemí | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-266-9 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 756 | strany = }}</ref>{{rp|72}}, Turkom asistovali ich vazali z podmanených krajín.<ref name="ds">{{Citácia knihy | priezvisko = Pelikán | meno = Jan | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Srbska | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 670 | strany = }}</ref>{{rp|97}} Hoci výsledok bitky zostal nerozhodný (padli aj obaja vrchní velitelia), ďalšie činy uhorského a poľského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. z Anjou]] znamenali oslabenie kresťanských spojencov,<ref name="db">{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | titul = Dějiny Bulharska | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2000 | isbn = 80-7106-404-1 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 508 | strany = }}</ref>{{rp|133}} vďaka ktorým si Osmani upevnili svoje pozície na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde onedlho vyvrátili [[Druhá bulharská ríša|druhú bulharskú ríšu]] (definitívne v roku [[1396]]). == Situácia pred bitkou == [[Súbor:King Vukašin, Psača.jpg|náhľad|vľavo|Vukašin, srbský kráľ a ochranca krajiny.]] V polovici 14. storočia bolo najmocnejším a najvýznamnejším štátom na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] [[Srbsko|Srbské cárstvo]]. Roku [[1352]] boli však Srbi porazení [[Osmanská dynastia|Osmanmi]], [[Turecko|tureckým]] kmeňom z [[Bitýnia|Bitýnie]], ktorý si na pomoc privolal [[Byzantská ríša|byzantský ''autokrator'']] [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ióannes Kantakuzénos]].<ref>''Vládcové v Evropě 3'', str. 144</ref><ref name="DSE">{{Citácia knihy | priezvisko = Drška | meno = Václav | priezvisko2 = Picková | meno2 = Dana | titul = Dějiny středověké Evropy | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Aleš Skřivan ml. | rok = 2004 | isbn = 80-86493-11-3 | počet strán = 364 | strany = }}</ref>{{rp|329}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kreiser | meno = Klaus | priezvisko2 = Neumann | meno2 = Christoph K | prekladatelia = Petr Kučera | titul = Dějiny Turecka | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2010 | isbn = 978-80-7422-012-8 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 329 | strany = 32 }}</ref>{{#tag:ref|V Byzantskej ríši zúrila v rokoch 1341/1342 - 1354 občianska vojna medzi priaznivcami mladého legitímneho cisára Ióanna V. Palaiologa, za ktorého spravovala ríšu jeho matka [[Anna Savojská]], a priaznivcami vojvodcu Ióanna Kantakuzéna, predtým vrchného veliteľa armády. Kantakuzénos začal nadväzovať s Turkami kontakty, ktoré sa ríši neskôr stali osudnými.<ref name="db"/>{{rp|126-127}} Najskôr Kantakuzénovi pomáhal ajdinský emir Önür, neskôr však samotní Osmani (emir Orhan so svojim synom Sulejmanom).<ref name="Pád">{{Citácia knihy | priezvisko = Štěpánek | meno = Petr | titul = 1453: Pád Konstantinopole{{--}}zrod Istanbulu | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Triton | rok = 2010 | isbn = 978-80-7387-285-4 | edícia = Dějiny do kapsy | zväzok edície = 6 | počet strán = 266 | strany = }}</ref>{{rp|33}} Osmani sa práve v bitke roku 1352 pričinili o porážku Srbov.<ref name="db"/>{{rp|128}}|group = "pozn."}} Toho roku ([[1352]]) obsadili pevnosť Tzympe a o dva roky neskôr ([[1354]]) dobyli vojská osmanského [[Emir|emira]] [[Orhan I.|Orhana]] (Orchana) prístav [[Gallipoli]].<ref name="ds"/>{{rp|87}} Keď však na sklonku roka [[1355]] zomrel cár [[Štefan Dušan]], rôznorodá srbská ríša sa začala rozpadať. Tým sa štát stal oveľa menej obranyschopným, než bol za Dušanovej éry.<ref name="DByz">{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | počet strán = 532 | strany = }}</ref>{{rp|323}} Okrem Srbska a Byzancie sa do ťažkej situácie dostalo aj Bulharsko, kde cár [[Ivan Alexander]] ([[1331]]{{--}}[[1371]])<ref name="db"/>{{rp|122}} odovzdal vládu v časti ríše svojmu synovi [[Ivan Stracimir|Ivanovi Stracimirovi]] a Osmani naďalej postupovali na Balkán; roku [[1359]] dokonca obliehali [[Konštantínopol]], sídelné mesto byzantských cisárov, a roku [[1361]] dobyli Didymoteichos.{{#tag:ref|Možno bolo dočasne tiež hlavným mestom osmanskej ríše.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Amort | meno = Čestmír | titul = Bulharské země do roku 1396 : přehled bulharských dějin od nejstarších dob do pádu pod tureckou nadvládou | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = SPN | rok = 1978 | počet strán = 243 | strany = 220 }}</ref>|group = "pozn."}} Orhanov druhorodený syn [[Murad I.]] {{#tag:ref|Orhanov starší syn Süleyman, ktorý velil obliehaniu Gallipoli, zomrel r. 1357, snáď na následky zranení, ktoré utrpel po páde z koňa.<ref name="Pád"/>{{rp|34}}|group = "pozn."}} pochopiteľne pokračoval vo výbojoch svojho otca: v 60. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] sa zmocnil takmer celej [[Trácia (historické územie)|Trácie]]<ref name="db"/>{{rp|130}} a najneskôr roku [[1371]] sa Turci zmocnili [[Edirne|Drinopolu]], kam Murad z [[Malá Ázia|maloázijskej]] [[Bursa|Bursy]] presunul svoje sídlo. Rok [[1371]] bol pre balkánske krajiny do istej miery zlomový. Najprv vo februári zomrel bulharský cár [[Ivan Alexander]],{{#tag:ref|Podľa ''Dějin Bulharska'' zomrel 13. februára, podľa ''Bulharských zemí do 1396'' to bolo až 17. februára.|group = "pozn."}} ktorý svoju ríšu už skôr rozdelil na niekoľko častí. [[26. september|26. septembra]] potom utrpeli kresťanské vojská v [[Bitka pri Čirmene|bitke pri Čirmene]] (Černomenu na rieke [[Marica]], asi 40 kilometrov západne od [[Edirne|Adrianopolu]]) strašnú porážku od Turkov, aj keď boli kresťania v presile.<ref name="DSE"/>{{rp|332}} Obaja vojvodcovia kresťanov, samozvaný srbský kráľ [[Vukašin]] (Valkašin, Samozvanec od [[1366]]) a jeho brat, macedónsky despota [[Jovan Uglješa|Jovan (Ivan) Ugljesa]], v bitke zahynuli.<ref name="djz"/>{{rp|72}} Niekoľko mesiacov po bitke (4. decembra) pri Čirmene zomrel srbský cár [[Štefan Uroš V.|Štefan Uroš]], posledný Nemanjićovec na srbskom tróne. [[Srbsko]] aj [[Bulharsko]] sa teda aj ''de iure'' rozpadli.<ref name="db"/>{{rp|131-132}} Srbsko bolo vtedy úplne rozdrobené a v Byzancii začal zúriť boj medzi cisárom [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ióannom V.]] ([[1341]] – [[1391]]){{#tag:ref|Ióannes V. Palaiologos bol trikrát zvrhnutý - najskôr v roku 1347 vojvodcom Ióannom Kantakuzénom (do 1354), potom v roku 1376 svojim synom Andronikom IV. (do r. 1379) a napokon vnukom Ióannom VII. (1390).<ref name="DByz"/>{{rp|490}}|group = "pozn."}} a jeho synom-uzurpátorom [[Andronikos IV.|Andronikom IV.]] ([[1376]]{{--}}[[1379]]).<ref name="DByz"/>{{rp|324-325}} Murad vtedy posilnil svoje pozície v Európe - podrobil si pohraničných bejov a vyhlásil sa sultánom. Novopečený sultán tiež vtedy zasiahol v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] a opäť dosadil na trón zosadeného cisára [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ióanna V.]] a jeho druhorodeného syna Manuela (neskoršieho [[Manuel II. (Byzantská ríša)|Manuela II.]]).<ref name="Pád"/>{{rp|38-39}}<ref name="DByz"/>{{rp|326}} V roku [[1382]] bola Osmanmi dobytá [[Sofia]], roku [[1383]] [[Serrai]] a v roku [[1386]] prenikli do [[Bosnianske kráľovstvo|Bosny]]. Toho istého roku (1386) padla do osmanských rúk [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]] a [[Niš]].<ref name="b98">{{Citácia knihy | priezvisko = Weithmann | meno = Michael W | prekladatelia = Jan Souček, [[Růžena Dostálová]] | titul = Balkán : 2000 let mezi Východem a Západem | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 1996 | isbn = 80-7021-199-7 | počet strán = 431 | strany = 98 }}</ref><ref name="Pád"/>{{rp|39}}. Tureckú ofenzívu sa snažilo zastaviť srbské knieža [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]] ([[1371]] - [[1389]]), najmocnejší muž srbského "štátu", ktorý sa s Osmanmi stretol v roku [[1386]]/[[1387]] v bitke pri Pločniku na rieke [[Toplica]] a za pomoci bosnianskeho kráľa [[Tvrtko I.|Tvrtka I.]] [[Kotromanićovci|Kotromanića]] ([[1353]]{{--}}[[1391]], kráľom od [[1377]]) ich porazil.<ref name="db"/>{{rp|133}}<ref>''Vládcové v Evropě 3'', str. 149</ref><ref>''Kosovo rovné'', str. 17</ref> Murada to však nezastrašilo a pokračoval v expanzii - ešte roku 1387 Osmani dobyli [[Berrhoia|Berrhoiu]] a [[Solún]]. V lete toho istého roku bolo turecké vojsko porazené Vlatkom Vukovičom, vojvodcom bosnianskeho kráľa Tvrtka I. Táto prehra však podnietila sultána k vojenskému zásahu. == Bitka == Ani sultán [[Murad I.|Murad]], a ani [[Srbi]] sa po dvoch nedávnych vojenských stretnutiach nechceli púšťať do drobných ťahaníc a šarvátok, skôr sa chystali k bitke, ktorá mala o osude tej či onej strany rozhodnúť. Ako [[Kresťan|kresťania]], tak [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] (tiež ich kresťanskí vazali) sa snažili získať na svoju stranu čo najviac kniežat z regiónu.<ref name="kr18">''Kosovo rovné'', str. 18</ref> Do čela kresťanskej aliancie sa postavil vtedy najvýznamnejší muž Srbska, [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]] (* [[1329]]), ktorého manželka Milica pochádzala z najslávnejšieho srbského stredovekého rodu [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]]; jej praprapradedom bol slávny [[Stefan Nemanja]] ([[1166]]{{--}}[[1196]]).<ref name="b98" /><ref name="ds"/>{{rp|94, 608-609}} Lazar bol síce najmocnejším srbským kniežaťom vtedajšej doby, ale jeho panstvo ani zďaleka nedosahovalo rozlohy [[Štefan Dušan|Dušanovej]] „veľkosrbskej ríše“.<ref name="djz"/>{{rp|67}}<ref name="ds"/>{{rp|95}} Lazarovým mocným spojencom bol bosniansky kráľ [[Tvrtko I. Kotromanić|Tvrtko]], ktorý Lazarovi poslal vojvodcu Vlatka Vukoviča, víťaza od Bileća, i s vojskom.<ref name="djz"/>{{rp|72}} Ďalším Lazarovým spolubojovníkom bol manžel jeho dcéry Mary [[Vuk Branković]], na území ktorého nakoniec došlo ku krvavému skríženiu zbraní.<ref name="ds"/>{{rp|610-611}}<ref name="kr18" /> Potenciálna „vyššia moc“ v balkánskom regióne – [[Byzantská ríša]] – bola už v úplnom rozvrate, pretože [[Palaiologovci|dynastia Palaiologovcov]] už úplne strácala centrálnu moc.<ref name="DByz"/>{{rp|326}} Ďalší veľký štát – [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] – sa tiež zatiaľ príliš nezapájalo do balkánskych pomerov.<ref name="DSE"/>{{rp|333}} Dátum [[15. jún]] [[1389]] je jedným z najdôležitejších momentov srbských národných dejín. V utorok na sviatok svätého Víta sa spojenecké vojská Srbov, Bosniakov, Albáncov, Uhrov a Bulharov stretli s osmanským sultánom [[Murad I.|Muradom I.]] (1326{{--}}1389). Do rozhodujúcej bitky ich viedol najmocnejšie srbské knieža [[Lazar Hrebeljanović]] (1329{{--}}1389), ktorý velil srbskému vojsku, ktoré nieslo najväčšiu ťažobu tureckého náporu. Doteraz nie je celkom jasné, ako bitka prebiehala. Vo väčšine prameňov sa uvádza, že v predvečer bitky srbský bojovník Miloš Obilić smrteľne zranil tureckého sultána. Smrť vojvodcu obvykle ukončí celý konflikt, tentoraz však rozpútala búrku, ktorá nemala v stredoveku obdoby. [[Súbor:Muradhudavendigar.jpg|náhľad|[[Murad I.|Murad I. Hüdavendigar]], sultán-mučeník.]] Nevlastný Muradov syn [[Bajazid I.]], zvaný Ildirim, (1354{{--}}1403) sa do čela osmanskej armády postavil skôr, než v tureckých radoch vypukla panika. Hoci Srbi začali mať prevahu, náhlym útokom na srdce srbského vojska súboj rozhodol v prospech polmesiaca. Jeho najväčší protivník Lazar padol do jeho rúk a nad Muradovou mŕtvolou prišiel o hlavu. Podľa srbského patriarchu Danila III. radšej zvolil smrť, než aby žil v hanbe. Po kosovskej bitke sa veľmi rýchlo rozšíril kult svätého Lazara a dodnes patrí medzi hlavných srbských kresťanských svätcov a mučeníkov. == Dôsledky == Dôsledky srbskej porážky nadobudli ďalekosiahlych rozmerov. Turci nekompromisne vyhladili všetku srbskú šľachtu a územie ležiace medzi [[Dunaj|Dunajom]], [[Sáva (rieka)|Sávou]], [[Drina|Drinou]] a [[Timok]]om sa dostalo do ich vazalskej závislosti. [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] sa tak otvorila brána na Balkánsky polostrov, čím bol na stovky rokov ovplyvnený osud nielen porazených, ale aj podstatnej časti Európy. Hoci Srbi utrpeli porážku, pripomínajú si bitku ako svoje víťazstvo. Smrť ich najväčších hrdinov, svätcov a mučeníkov je oslavovaná v rade mýtov i ľudových spevov. Každoročne si potom pripomínajú veľkosť Srbskej ríše a sviatok svätého Víta považujú za deň, kedy si pravoverné vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za ''nebeský národ''. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie|1}} == Pozri aj == * [[Druhá bitka na Kosovom poli]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Kosovo 1389}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Bitva na Kosově poli|11135396}} [[Kategória:Bitky v Srbsku]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 1389]] fxfkcyef3hze4vp8xke0oa7vajz34py 0 320433 8368264 8368193 2026-09-11T13:28:04Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49203-10|~2026-49203-10]] ([[User_talk:~2026-49203-10|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8269328 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Occupational Safety Equipment.jpg|náhľad|[[Rukavice]], [[prilba]] a ochranné okuliare, štandardné pomôcky na ochranu zdravia pracujúcich.]] '''Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci''' (skrátene '''BOZP''') je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov [[Zamestnanie|pracovného procesu]] alebo prostredia na [[zamestnanec|zamestnancov]].<ref name="data.juls.savba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - Slovenská terminologická databáza | url = http://data.juls.savba.sk/std/bezpe%C4%8Dnos%C5%A5%20a%20ochrana%20zdravia%20pri%20pr%C3%A1ci | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.6.2010 | vydavateľ = data.juls.savba.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Zahŕňa v sebe dve funkcie, ktorými je [[bezpečnosť práce]] a [[ochrana zdravia pri práci]]. Zatiaľ čo ochrana zdravia pri práci napĺňa hlavnú praktickú funkciu obsahu pojmu BOZP, bezpečnosť práce predstavuje spôsob, akým je dosahovaná<ref name="emplyment">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hatina | meno = T | spoluautori = Kardošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. | odkaz na autora = | titul = Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci | url = http://www.employment.gov.sk/index.php?id=13090 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.6.2010 | vydavateľ = employment.gov.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Faktormi ovplyvňujúcimi BOZP sú okrem [[Právny predpis|právnych predpisov]] a pracovno-bezpečnostných technických opatrení aj stav pracovného prostredia, správanie sa pracujúcich na pracovisku (ich [[psychika|psychický stav]]), ale aj ich vybavenie [[pracovný odev|pracovnými odevmi]] a ochrannými pomôckami.<ref name="Encyklopédia SVK">Veľký, J. a kolektív, 1978, ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska I. A — D]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 191</ref> V praxi je celý systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zameraný nielen na zamedzenie poškodenia zdravia pracujúcich, ale aj na podporu zdravia zamestnancov, zvyšovanie alebo [[regenerácia|regeneráciu]] úrovne zdravia pri práci a podporu práceschopnosti a pohody pri práci, tak aby to zodpovedalo prijateľným štandardom.<ref name="emplyment"/> Systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predstavuje sústavu legislatívnych, organizačných, technických, zdravotníckych, ekonomických, osvetovo-vzdelávacích a sociálnych [[opatrenie|opatrení]]. Na medzinárodnej úrovni bol prijatý rad opatrení na ochranu práce, predovšetkým komplexný [[Dohovor o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci]] a pracovnom prostredí [[Medzinárodná organizácia práce|Medzinárodnej organizácie práce]]. Najrozsiahlejšiu časť pracovného práva EÚ tvorí problematika BOZP. Základom je smernica Rady ES č. 89/391/EHS o opatreniach na zlepšenie BOZP zamestnancov. Legislatíva BOZP upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov, štátneho dozoru, práva a povinnosti zamestnancov a ostatných orgánov spoločenskej kontroly. Prioritnou zásadou BOZP je dôraz na prevenciu.<ref name="data.juls.savba"/> V [[legislatívna sústava Slovenskej republiky|slovenskej legislatíve]] sa bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci zaoberá zákon č. 124 z roku 2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon 124 z 2. februára 2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (aktuálne znenie) | url = http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-124 | vydavateľ = zakonypreludi.sk | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> v znení neskorších predpisov a množstvo ďalších legislatívnych predpisov, zameraných špecificky. Prvé zákony, ktoré ošetrovali bezpečnosť práce boli na Slovenskom území vydané v roku 1854 pre [[baníctvo]]<ref name="Encyklopédia SVK"/>. ==Školenie BOZP== Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Táto povinnosť je upravená v § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ;Obsah oboznamovania o BOZP Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca: * s právnymi predpismi a predpismi vydanými zamestnávateľom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi (povinnosťou zamestnávateľa je aj overovanie znalostí zamestnancov o týchto predpisoch napríklad formou testu) * s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi * so zákazom vstupovať do určitého priestoru, zdržiavať sa v tomto priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca Periodicita vykonávania školení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť upravená aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Podľa zákona o BOZP sa školenie zamestnancov musí vykonávať najmenej raz za dva roky, ak v osobitnom predpise pre daný druh prác nie je ustanovený kratší čas. Požiadavka zrozumiteľnosti znamená, že školenia musia byť vykonávané tak, aby im každý zamestnanec porozumel (primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami). Preukázateľnosť spočíva v tom, že každý zamestnanec, ktorý školenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva. Dokument preukazujúci vykonanie školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia musí byť tiež upravený vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Zamestnávateľ je tiež povinný v oblasti BOZP zamestnancom vhodným spôsobom a zrozumiteľne poskytnúť potrebné informácie o: * nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika * preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách * opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie * preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce * pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach ;Kedy sa musí vykonať oboznamovanie BOZP a ako ho môže zamestnávateľ zabezpečovať Oboznamovanie zamestnanca ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa musí vykonať pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku . Okrem toho, ako bolo spomenuté, pravidelne najmenej raz za dva roky. Školenia sa musia uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov a za tento čas im zamestnávateľ poskytuje aj mzdu. ;Kto môže vykonávať oboznamovanie? Ku školeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom bude uvedený spôsob vykonania školenia, požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie a pravidelnosť vykonávania školenia. Vykonanie školenia zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť troma spôsobmi. Môže ho vykonávať osobne sám zamestnávateľ alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom, keď si túto službu objedná od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má na vykonávanie školení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.<ref>https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20160102</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ip.gov.sk/faq/?ip=ba |dátum prístupu=2018-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180823042015/https://www.ip.gov.sk/faq/?ip=ba |dátum archivácie=2018-08-23 }}</ref><ref>http://www.epi.sk/odborny-clanok/Novy-zakon-o-BOZP-v-praxi.htm</ref><ref>https://haspo.sk/technik-bozp/</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci| ]] 971d9vybszyoho1knymi1rwf636ebvb 0 321143 8368225 5360104 2026-09-11T12:15:59Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8368225 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Komatiit| Hornina_Obrazok= KomatiiteCanada 682By512.jpg| Hornina_Popis= Komatiit zo zelenokameňového pásma Abitibi blízko Englehartu v Kanadskej provincii Ontario. Vzorka je asi 9 cm veľká. Viditeľné sú kryštály olivínu, spiniflexová štruktúra nie je prítomná.| Hornina_Zaradenie= [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]]| Hornina_Zlozenie= [[olivín]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]], [[anortit]] | Hornina_Akcesorie= [[chromit]] | Hornina_Textura= fluidálna až bochníková, | Hornina_Farba= tmavosivá, čierna až čierno zelená| Hornina_Hustota= 2,748<ref>Spera, F.J., 2000, ''Physical Properties of Magmas.'' in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 171-190</ref>| }} '''Komatiit''' je vyvretá [[ultrabázická hornina]], vyznačuje sa vysokým obsahom [[horčík]]a, najmä v [[oxid horečnatý|MgO]] a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo [[zemský plášť|zemského plášťa]]. Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z [[Juhoafrická republika|Južnej Afriky]]. Názov je odvodený od rieky [[Komati]]. == Zloženie == Kamatiity sa obyčajne definujú na základe [[geochémia|geochemického]] zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne [[forsterit]]ickým [[skupina olivínu|olivínom]], kalcitickým a často aj chrómovým [[skupina pyroxénu|pyroxénom]], [[anortit]]om a [[chromit]]om. Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú [[pikrit]]y a [[ankaramit]]y alebo vysokomagneziálne [[bazalt]]y sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%<ref name="Arndt, Lesher 2005">Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, ''Komatiite.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 3.'' Elsevier, Amsterdam, s. 260-267</ref> (pri prepočte na bezvodý základ)<ref name="petrol.sci.muni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gregerová | meno = M | odkaz na autora = | titul = Poznávaní hornin - Komatiit | url = http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/komatiit.htm | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.6.2010 | vydavateľ = petrol.sci.muni.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na [[kumulát]]ové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skle<ref>Hovorka, D., 1978, ''Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie.'' Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276</ref>. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú [[memječit]]y a pikrity.<ref name="Arndt, Lesher 2005"/> Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al₂O₃ (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K₂O)<ref name="petrol.sci.muni"/>. == Vznik == [[Tavenina]], z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.<ref>Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 291-305</ref> Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra. == Využitie == Komatiity sú zdrojom rúd [[nikel|niklu]], [[meď|medi]], [[chróm]]u a [[platina|platiny]], tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu [[Kambalda]] (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme [[Cape Smith]] v [[Kanada|Kanade]]. == Výskyt == Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má [[proterozoikum|proterozoický]] vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v [[barbertonské zelenokameňové pásmo|barbertonskom zelenokameňovom pásme]] vo formácii Komati<ref>Dann, J.C., 2001, ''Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones.'' Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481</ref>. Jediné [[fanerozoikum|fanerozoické]] (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova [[Gorgona (Kolumbia)|Gorgona]] a sú asi 90 miliónov rokov staré ([[krieda (geochronologická jednotka)|krieda]])<ref>Kerr, A.C., 2005, ''La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma?'' Lithos, 84, s. 77–101</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Komatiite}} [[Kategória:Vyvreté horniny]] gmrzdizaebzsj1xfrjpg0haxssmqhm2 8368515 8368225 2026-09-12T11:28:23Z Pelex 2483 /* Zloženie */ spresnenie 8368515 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Komatiit| Hornina_Obrazok= KomatiiteCanada 682By512.jpg| Hornina_Popis= Komatiit zo zelenokameňového pásma Abitibi blízko Englehartu v Kanadskej provincii Ontario. Vzorka je asi 9 cm veľká. Viditeľné sú kryštály olivínu, spiniflexová štruktúra nie je prítomná.| Hornina_Zaradenie= [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]]| Hornina_Zlozenie= [[olivín]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]], [[anortit]] | Hornina_Akcesorie= [[chromit]] | Hornina_Textura= fluidálna až bochníková, | Hornina_Farba= tmavosivá, čierna až čierno zelená| Hornina_Hustota= 2,748<ref>Spera, F.J., 2000, ''Physical Properties of Magmas.'' in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 171-190</ref>| }} '''Komatiit''' je vyvretá [[ultrabázická hornina]], vyznačuje sa vysokým obsahom [[horčík]]a, najmä v [[oxid horečnatý|MgO]] a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo [[zemský plášť|zemského plášťa]]. Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z [[Juhoafrická republika|Južnej Afriky]]. Názov je odvodený od rieky [[Komati]]. == Zloženie == Kamatiity sa obyčajne definujú na základe [[geochémia|geochemického]] zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne [[forsterit]]ickým [[skupina olivínu|olivínom]], vápnitým a často aj chrómovým [[skupina pyroxénu|pyroxénom]], [[anortit]]om a [[chromit]]om. Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú [[pikrit]]y a [[ankaramit]]y alebo vysokomagneziálne [[bazalt]]y sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%<ref name="Arndt, Lesher 2005">Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, ''Komatiite.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 3.'' Elsevier, Amsterdam, s. 260-267</ref> (pri prepočte na bezvodý základ)<ref name="petrol.sci.muni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gregerová | meno = M | odkaz na autora = | titul = Poznávaní hornin - Komatiit | url = http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/komatiit.htm | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.6.2010 | vydavateľ = petrol.sci.muni.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na [[kumulát]]ové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skle<ref>Hovorka, D., 1978, ''Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie.'' Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276</ref>. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú [[memječit]]y a pikrity.<ref name="Arndt, Lesher 2005"/> Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al₂O₃ (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K₂O)<ref name="petrol.sci.muni"/>. == Vznik == [[Tavenina]], z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.<ref>Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 291-305</ref> Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra. == Využitie == Komatiity sú zdrojom rúd [[nikel|niklu]], [[meď|medi]], [[chróm]]u a [[platina|platiny]], tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu [[Kambalda]] (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme [[Cape Smith]] v [[Kanada|Kanade]]. == Výskyt == Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má [[proterozoikum|proterozoický]] vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v [[barbertonské zelenokameňové pásmo|barbertonskom zelenokameňovom pásme]] vo formácii Komati<ref>Dann, J.C., 2001, ''Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones.'' Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481</ref>. Jediné [[fanerozoikum|fanerozoické]] (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova [[Gorgona (Kolumbia)|Gorgona]] a sú asi 90 miliónov rokov staré ([[krieda (geochronologická jednotka)|krieda]])<ref>Kerr, A.C., 2005, ''La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma?'' Lithos, 84, s. 77–101</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Komatiite}} [[Kategória:Vyvreté horniny]] 7kyiwb4slb29212dc7v09qqabxlnvcd 0 324062 8368452 8359663 2026-09-12T04:42:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368452 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politik | Meno = Igor Matovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = Igor Matovič October 2020 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Igor Matovič v roku 2020 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|19.]] | Úrad = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] | Začiatok obdobia = [[1. apríl]]a [[2021]] | Koniec obdobia = [[23. december|23. decembra]] [[2022]] | Predchodca = [[Eduard Heger]] | Nástupca = [[Eduard Heger]]<br><small>([[ad interim|ad interim]])</small> | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Eduard Heger]] | Poradie2 = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|9.]] | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia2 = [[1. apríl]] [[2021]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Nástupca2 = [[Eduard Heger]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|05|11}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | Alma mater = [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = Slovenská | Vierovyznanie = [[Katolicizmus|katolík]] | Rodičia = Mária Matovičová, František Matovič | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Pavlína Matovičová]] | Partnerka = | Deti = Rebeka Matovičová, Klára Matovičová | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[25. október]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť [[Igor Matovič#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Igor Matovič''' (* [[11. máj]] [[1973]], [[Trnava]])<ref name="nrsr-poslanec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Igor Matovič | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský [[politik]], podnikateľ, bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2020{{--}}2021) a bývalý podpredseda vlády a zároveň [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] v rokoch 2021 až 2022. Od roku [[2010]] je [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], najskôr na kandidátnej listine [[Sloboda a Solidarita|SaS]], neskôr ako predseda ním založeného hnutia [[OĽaNO]], neskôr premenovaného na [[Hnutie SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701#ustavnyclanok-77.odsek-2 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.10.2020 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štúdium == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1998]] absolvoval [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultu managementu]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor [[Finančný manažment]].<ref name="uk-absolvent">Igor Matovič In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200731184126/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | dátum archivácie = 2020-07-31 }}</ref> Štúdium ukončil záverečnou prácou ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník|url=https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-06-23|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702140636/https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Nejedlý|url=https://hnonline.sk/autori/29-tomas-nejedly|dátum vydania=|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov [[Pavol Kárász]] st., [[Juraj Renčko]] a [[Pavol Kárász mladší|Pavol Kárász ml]]., ktorí v roku [[1997]] vydali knihu ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kárász st., Renčko, Kárász ml.|meno=Pavol, Juraj, Pavol|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru|vydanie=|vydavateľ=Inštitút liberálnych štúdií|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=80-88874-07-6|strany=67}}</ref> V roku [[2012]] Igor Matovič ako aj jeho školiteľ [[Jozef Komorník]] (1950{{--}}2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník|url=https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/zomrel-byvaly-dekan-fakulty-managementu-uk-jozef-komornik/|dátum vydania=01-07-2019|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského}}</ref> obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nejedlý|meno=Tomáš|titul=Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu|url=https://dennik.hnonline.sk/413841-diplomovka-mgr-matovica-sa-podoba-na-inu-pracu|dátum vydania=24-02-2012|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> === Kauza diplomovej práce === Dňa [[16. júl]]a [[2020]] Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku [[1998]] obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií. Matovič sa neskôr vyjadril, že ''„...nenapísal ani písmenko...“'' z diplomovej práce. „''Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke''.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1943801/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2020-07-16}}</ref> Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva [[Branislav Gröhling|Gröhlinga]], v ktorom odsúdila [[plagiát]]orstvo a aj vyhlásenia, ktoré „''dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác|url=https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-k-medializovanym-pripadom-spornych-kvalifikacnych-prac/|vydavateľ=uniba.sk|dátum prístupu=2020-07-16|jazyk=sk-SK}}</ref> [[28. júl]]a [[2020]] Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát [[Juraj Tučný]]. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená [[25. august]]a [[1998]]. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, [[Zuzana Szomolányiová]] (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „''Stopercentne mi aj niečo diktoval'',“ povedala Tučného sestra.<ref name="dennikn-oponentom-matovicovej-diplomovky">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1983652/oponentom-matovicovej-diplomovky-z-chorvatska-bol-jeho-spoluziak-a-kamarat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2020-07-28 }}</ref> Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,<ref name="pravda-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/574124-rakuska-ministerka-aschbacherova-odstupila-pre-plagiatorstvo/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> ktorú odovzdala na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave |Slovenskej technickej univerzite]],<ref name="sme-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka | periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22570010/slovensko-rakusko-stu-plagiat-ascshbacherova.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka [[2021]] [[Študentská rada vysokých škôl]] jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.<ref name="aktuality-ŠRVŠ-výzva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu | periodikum = Aktuality | url = https://www.aktuality.sk/clanok/854667/studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> K výzve sa v ten istý deň pripojila aj [[Komunita Zastavme korupciu]]<!-- sesterská organizácia Nadácie Zastavme Korupciu -->, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]], [[Petra Krištúfková|Petru Krištúfkovú]] či [[Andrej Danko|Andreja Danka]].<ref name="KZK-výzva-plagiatori">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl | periodikum = Nadácia zastavme korupciu | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/komunita-zastavme-korupciu-vyzyva-premiera-aj-dalsich-politikov-aby-sa-vzdali-titulu-pripaja-sa-tak-k-iniciative-studentskej-rady-vysokych-skol/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj [[Branislav Gröhling]], ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.<ref name="pravda-reakcia-na-ŠRVŠ">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574227-studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. ''„Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“'', doplnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=red, TASR|odkaz na autora=|titul=Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2169260-matovic-reaguje-na-kollara-mozeme-drazdit-hada-bosou-nohou-a-po-lete-vlada-skonci|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2021-02-28}}</ref> == Podnikanie == Od roku [[1997]] mal Igor Matovič [[živnosť]] na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič{{--}}regionPRESS (do roku [[2000]] pod názvom: Igor Matovič{{--}}TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.<ref>Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230528040228/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U|date=2023-05-28}} (prístup 06.06.2020)</ref> Okrem toho v roku [[2002]] založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku [[2010]] ich bolo 36).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|titul=Matoviča hnevalo kupčenie pravice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html|dátum prístupu=}}</ref> V roku [[2007]] dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku [[Pavlína Matovičová|Pavlínu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1|vydavateľ=orsr.sk|dátum prístupu=2020-03-21}}</ref> Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta [[2017]] jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti [[Hotel Trnavan]], s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.<ref>Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=442401&SID=7&P=1] (prístup 6.6.2020)</ref> == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == === Voľby 2010 === Igor Matovič kandidoval vo voľbách do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v roku [[2010]] na kandidátke strany [[Sloboda a Solidarita]] spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia ([[Erika Jurinová]], [[Jozef Viskupič]] a [[Martin Fecko]]). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hudcovič|meno=Tomáš|titul=Skokani volieb a volebná noc|periodikum=PNky.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=HPA, s.r.o.|miesto=|dátum=2010-07-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.pnky.sk/aktuality/skokani-volieb-a-volebna-noc/|dátum prístupu=|jazyk=sk-sk}}</ref> === 20 miliónov za pád vlády === Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu [[23. jún]]a [[2010]] ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládu Ivety Radičovej]]. ''„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“'' povedal pre denník [[SME]]. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS [[Richard Sulík]] to komentoval slovami ''„Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2010-06-24|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html|dátum prístupu=}}</ref> Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. ''„Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“'' povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-25|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://dennik.hnonline.sk/slovensko/344567-uplatok-pre-matovica-mal-to-byt-len-zart|dátum prístupu=}}</ref> === Požiadavky OĽANO === V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, [[28. júl]]a [[2010]] ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa [[Richard Sulík]] zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teichmanová|meno=Ladislava|titul=Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2010-08-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/obycajni-ludia-ostavaju-so-sulikom/193026-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koalícia si udrží väčšinu v parlamente|periodikum=eTREND.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2011-02-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-si-udrzala-vacsinu.html|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS === Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. ''„Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.”'' napísal Richard Sulík na svojom blogu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sulík|meno=Richard|titul=Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča|periodikum=Slovenská politika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011-02-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum prístupu=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107221242/http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ''„Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“'' ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2011-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html|dátum prístupu=}}</ref> === Pád vlády Ivety Radičovej === Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o [[Európsky finančný stabilizačný mechanizmus|Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme]] (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] odmietli. [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predsedníčka vlády]] ráno [[11. október|11. októbra]] [[2011]] spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a traja poslanci okolo Igora Matoviča.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2011-10-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]]. === Rozpad kandidátky === Pred voľbami v roku [[2012]] zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky [[Martin Mojžiš|Martina Mojžiša]] rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj [[Eugen Korda]] či [[Štefan Bučko]]. ''„Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“'' povedal [[Martin Mojžiš|Mojžiš]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Predseda strany [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] [[Vladimír Palko]]: ''„Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], je oplzlosť.“'' Predseda [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] [[Peter Zajac]] konštatoval, že to, čo Matovič ''„nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“''. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koniec Matovičovej kandidátky! "Matovič zabíja svoje dieťa," tvrdí Zajac|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/201139/koniec-matovicovej-kandidatky/|dátum prístupu=}}</ref> Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) [[Martin Mojžiš]] (1), [[Štefan Bučko]] (2), [[Eugen Korda]] (6), [[Dagmar Babčanová]] (19) a kandidáti [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] na miestach 127 až 146. === Voľby 2012 === Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia. === Odchody poslancov z klubu OĽANO === Klub [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil [[Alojz Hlina]], neskôr ho nasledovala [[Mária Ritomská]], [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]], [[Miroslav Kadúc]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-11-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/kaduc-odisiel-z-klubu-olano-udajne/166976-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> a [[Štefan Kuffa]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303982/olano-straca-konzervativneho-poslanca-stefana-kuffu-odchadza-do-kdh/|dátum prístupu=2016-11-07}}</ref> Poslanec parlamentu [[Alojz Hlina]] z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) vystúpil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. ''„Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“'' dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Naše Slovensko]] jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2012-10-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Podľa neho [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.{{Bez citácie}} === Spor s Martinom Poliačikom === V [[September|septembri]] [[2012]] v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Martin Poliačik|Martinovi Poliačikovi]] na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v [[SME|denníku SME]] o tom, že čistý [[heroín]] je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. ''„Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“'', odkázal. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda Národnej rady]] [[Pavol Paška]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2012-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/6529117/matovic-vysypal-poliacikovi-na-hlavu-injekcne-striekacky.html|dátum prístupu=}}</ref> [[Martin Poliačik]] toto konanie komentoval pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]] takto: ''„Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky|url=https://www.noviny.sk/slovensko/107413-zaznam-matovic-vysypal-na-poliacika-striekacky|dátum vydania=2012-09-01|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=MAC TV s.r.o.}}</ref> Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil. === Živnostenské oprávnenie{{--}}peňažný trest === Igor Matovič si v roku [[2010]] pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku [[2013]] obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. [[Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií]] mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc [[Euro|eur]]. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]]. Líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] žiadal, aby [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|titul=Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408547-matovic-musi-na-vybore-vysvetlit-preco-nepozastavil-zivnost/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí [[2. marec|2. marca]] [[2016]] v zložení [[Ladislav Orosz]] (predseda), [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|vydavateľ=MAFRA Slovakia a.s.|miesto=|dátum=2017-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|dátum prístupu=2017-03-06|jazyk=sk}}</ref> === Spor s Danielom Lipšicom === Vo februári [[2013]] sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania [[Kauza Gorila|kauzy Gorila]]. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý [[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]], resp. spravodlivosti počas [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vlády Mikuláša Dzurindu]] nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. ''„Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“'', poznamenal [[Daniel Lipšic]] pre Aktuálne.sk.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav|titul=Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2013-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220728/http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Spor s Radoslavom Procházkom === Novo vzniknutá strana [[Radoslav Procházka|Radoslava Procházku]] [[SIEŤ (politická strana)|Sieť]] podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]] či [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igora Matoviča.{{Bez citácie}} Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. ''„Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“'', tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 [[Euro|eur]] vrátane [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2014-06-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1758740_matovic-obvinil-prochazku-za-peniaze-na-drevo.-prochazka-mieri-na-detektor|dátum prístupu=}}</ref> O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálneho prokurátora]]. Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. ''„Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“'' hovorí Procházka. Matovič odovzdal nahrávku polícii v [[December|decembri]] [[2014]]. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v [[September|septembri]] [[2014]], neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2015-05-04|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1792420_nekonecny-pribeh-matovic-a-prochazka-su-pre-nahravku-opat-v-sebe|dátum prístupu=}}</ref> === Účty Roberta Fica na Belize === Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády [[Robert Fico]] s manželkou [[Svetlana Ficová|Svetlanou Ficovou]] majú od roku [[2008]] na [[Belize]] schránkovú firmu s dvoma účtami v [[Belize Bank Internacional]]. „Stav účtov k [[21. júl]]u [[2015]] je 674 546 004,42 [[dolár]]a,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal. Začiatkom [[September|septembra]] odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]]. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky. Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] a jeho manželky Svetlany v banke na [[Belize]]. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že [[Robert Fico]] ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na [[Belize]]. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303195/fico-nema-ucet-na-belize-ziskal-potvrdenie/|dátum prístupu=}}</ref> === Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo === [[Robert Fico]] vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na [[15. august]]a [[2008]]. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ bielemu koňovi [[Pavol Vandák|Pavlovi Vandákovi]] za 122 miliónov slovenských korún. ''„Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“'' uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov [[Slovenská koruna|Sk]] bola podľa jeho slov zaplatená tak, že [[14. august]]a, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. "Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal [[Robert Fico|Fico]]. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, [[10. október|10. októbra]] [[2008]] mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2016-02-05|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/fico-matovic-priznal-fiktivnu-operac/180378-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|titul=|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2016-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/20091482/matovic-ukazal-uctovnictvo-na-fica-poda-trestne-oznamenie.html|dátum prístupu=}}</ref> === Kompromitácia zo strany Róberta Fica === V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER [[František Imrecze]], Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami 2016]]. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico|url=https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-07-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == === Voľby 2016 === ==== Spor s Bélom Bugárom ==== Igor Matovič a [[Béla Bugár]] mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre [[Denník N]] predseda [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2015-01-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/20259/bugar-ak-si-niekoho-vzdy-rypnem-je-matovic/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> V ďalšom článku tvrdil, že líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-01-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-matovic-mozno-bude-zabranou-v/114042-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu [[MOST – HÍD|Most-Híd]] na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], tak aspoň [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], teda priamu Bugárovu konkurenciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-03-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/386687/matovic-poslal-juzne-slovensko-250-tisic-listov-odporuca-volit-smk/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Výsledok volieb ==== Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] pod vedením [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady SR]] získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045572-parlamentne-volby-2016-tychto-politikov-slovaci-kruzkovali/|dátum prístupu=}}</ref> === Protesty Bonaparte === Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre [[Kauza Bašternák|kauzu Bašternák]], v ktorej je údajne zapletený [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] ([[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]]) a [[Robert Fico]] ([[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde mal prenajatý byt predseda vlády [[Robert Fico]], ale aj v iných mestách na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvý sa uskutočnil [[20. jún]]a [[2016]] a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] peniaze. [[Robert Fico]] sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v [[Komplex Bonaparte|komplexe Bonaparte]]. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=televízia TA3|url=http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum vydania=2016-09-05|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=C.E.N., s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107160033/http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ==== Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv ==== Na protest pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]] prišli aj aktivisti z [[Inštitút ľudských práv|Inštitútu ľudských práv]] (IĽP) [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]{{--}}ľudskoprávni aktivisti, organizátori [[Protest Gorila|protestov Gorila]] a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Béla Bugár|Bélu Bugára]] aj lídrov opozície Igora Matoviča, [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]]. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby [[kauza Bašternák]] skončila ako [[kauza Gorila]]. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Boris Kollár|Borisovi Kollárovi]]. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-08-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402936-incident-pred-bonaparte-dav-vypiskal-aktivistku-krempasku-zasahovala-policia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: ''„Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži {{!}} Aktuálne.sk|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2016-09-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220612/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Noviny „Kali špeciál“ === Strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] a samotná „[[kauza Bašternák]]”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]], podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre [[Periodikum|periodickú tlač]]. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107161227/http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Uniknutá komunikácia od Anonymous === V lete roku [[2016]] sa skupina [[haker]]ov pod názvom [[Anonymous (skupina)|Anonymous]] SK priznala k útokom na weby [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali [[e-mail]]y, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov [[regioPRESS]], aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť. Spoločnosť [[Websupport]], na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], vydala stanovisko: ''„Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”''. Odborník na kybernetickú bezpečnosť [[Pavol Lupták]] sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s|miesto=|dátum=2016-09-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zive.sk/clanok/117929/kauza-matovic-vs-udajni-anonymous-pokracuje-spomina-sa-aj-redaktorka-dennika-n|dátum prístupu=}}</ref> === Živnostenské oprávnenie{{--}}možná strata mandátu === Igor Matovič si v roku [[2013]] živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom [[výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií]] a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|titul=Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/589001/pripad-matovica-uz-ma-ustavny-sud-lidra-olano-zosmiesnuju-sasovia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) to považoval za chybu a „babráctvo“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódova|meno=Monika|titul=Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-09-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/569866/sulik-matovic-urobil-babractvo-lipsic-nie-je-nenahraditelny/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa [[28. marec|28. marca]] [[2017]] rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až [[7. február]]a [[2019]], po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hopková | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/665144/fico-bol-za-jeho-odchod-matovic-o-mandat-neprisiel/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...A. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-07 | dátum prístupu = 2019-02-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=41720 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Neúčasť v parlamente === V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „''Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.''“<ref name="hetplat">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu|url=https://dennikn.sk/minuta/785884/|dátum vydania=2017-06-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-05|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}</ref> === Spor s Miroslavom Beblavým === Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval [[Miroslav Beblavý|Miroslava Beblavého]] za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|VšZP]] by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matovič|meno=Igor|titul=Facebook.com|url=https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10207841557329329|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.facebook.com}}</ref> Na to zareagoval sám [[Miroslav Beblavý]] slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak ml.|meno=Ladislav|titul=Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-06-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/343331/opozicna-hadka-o-miesta-v-dozornych-radach-matovic-slovne-zautocil-na-beblaveho/|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Andrejom Dankom === Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: ''„Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”''. [[Andrej Danko]] plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR]] (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy". Predseda hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] ním podľa predsedu zväzu [[Igor Rintel|Igora Rintela]] zľahčil holokaust.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/385703/andrej-danko-obvinil-igora-matovica-z-hanobenia-naroda/|dátum prístupu=}}</ref> Na adresu [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] a strany [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Igor Matovič použil slová ''„Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://tv.hnonline.sk/politika/823458-matovic-v-parlamente-provokoval-a-urazal-danka-je-to-skunk-ktory-pride-zasmradi-zdrhne|dátum prístupu=}}</ref> Ďalej umiestnil pred budovu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v čase konania sa predsedníctva [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] na [[Slovensko|Slovensku]] karavan s nápisom “[[Robert Fico|Fico]] chráni zlodejov”. Kancelár [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] na príkaz predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/382203/danko-vydal-zakaz-karavan-fico-chrani-zlodejov-zmizne/|dátum prístupu=}}</ref>'' [[29. január]]a [[2019]] na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Správy a politika|periodikum=HN televízia|odkaz na periodikum=|miesto=|dátum=2019-01-31|ročník=|číslo=|strany=42. minúta|issn=|url=https://slovensko.hnonline.sk/1882099-sulikovci-zorganizovali-akciu-proti-dankovi-symbolicky-mu-odobrali-titul|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Petrom Pčolinským === Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]], ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu [[Peter Pčolinský|Petra Pčolinského]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pavlík|meno=Radovan|titul=Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1112041-video-matovic-je-podla-pcolinskeho-klamar-a-podvodnik/|dátum prístupu=}}</ref> === Kandidatúra do Europarlamentu === Igor Matovič [[26. február]]a [[2019]] oznámil, že bude kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Europarlamentu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/670807/eurovolby-2019-igor-matovic-kandiduje-za-europoslanca/?AT=wgt.article_clanok-aktualnatema.c.x...B. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-26 | dátum prístupu = 2019-02-26 }}</ref> Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-povedie-do-eurovolieb-imatovic/380802-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-02-27 }}</ref> Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu [[Peter Pollák|Petra Polláka]]. == Volebné obdobie 2020{{--}}2023 == === Voľby === Pred voľbami v roku [[2020]] vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] následne Igora Matoviča poverila zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády]], ktorú utvoril so stranami [[SME RODINA]] (predseda [[Boris Kollár]]), [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (predseda [[Richard Sulík]]) a [[ZA ĽUDÍ]] (predseda [[Andrej Kiska]]). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotleba – ĽSNS]]. Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2020]] bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča|url=https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-03-21|dátum prístupu=2020-03-23|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Kauza internetovej ankety ==== Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.<ref name='anketa_pravda'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Pravda, TASR |titul = Matovič spustil hlasovanie o programe |url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/541804-matovic-spustil-hlasovanie-o-programe/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-08 |dátum prístupu = 2020-02-08|vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}</ref> Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.<ref name='anketa_Bechny'>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Ľubomír Bechný |titul = Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? |url = https://dennikn.sk/blog/1750308/igor-matovic-spustil-internetove-referendum-v-com-je-problem/|strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník N}}</ref> Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,<ref name=anketa_pravda/> pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.<ref name=anketa_pravda/> Predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: ''„Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“''<ref name='anketa_postoj'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TASR|titul = Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu |url = https://www.postoj.sk/51479/matovic-ukazal-viac-ako-900-rieseni-chce-vladnut-s-demokratickou-opoziciou |strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava}}</ref> Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii [[Michal Truban (politik)|Trubanovi]], že zaradí aj jeho otázku,<ref name=anketa_Bechny/> avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu. Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,<ref name='anketa_tyzden'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Vančo| meno = Martin | titul = Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí |url = https://www.tyzden.sk/politika/62306/matovicova-anketa-zbiera-osobne-udaje-od-desiatok-tisicov-ludi-v-rozpore-s-gdpr/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-11 |dátum prístupu = 2020-02-11|vydavateľ = .týždeň | miesto = Bratislava}}</ref> po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.<ref name='anketa_trend'>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo |url = https://www.trend.sk/spravy/matovicova-anketa-nadalej-porusuje-zakon-pravnicka-vysvetluje-preco |dátum vydania = 2020-02-20 |dátum prístupu = 2020-02-20|vydavateľ = Trend| miesto = Bratislava}}</ref> Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,<ref name='anketa_TV_noviny'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TV Noviny|titul = Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov |url = https://www.tvnoviny.sk/domace/1989299_matovicovu-internetovu-anketu-uz-riesi-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov |strany = |dátum vydania = 2020-02-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-12|vydavateľ = TV Markíza | miesto = Bratislava}}</ref><ref name='anketa_hn'>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR |titul = O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie |url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2093117-o-matovicovu-anketu-sa-zaujima-uz-aj-stat-urad-na-ochranu-osobnych-udajov-zacal-konanie |dátum vydania = 2020-02-14 |dátum prístupu = 2020-02-14|vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava}}</ref> pretože hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.<ref name=anketa_tyzden/> === Vláda Igora Matoviča === {{hlavný článok|vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021}} ==== Pôsobenie v úrade predsedu vlády ==== Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti [[Facebook]], na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1940221/sef-tlacoveho-odboru-premiera-hovorca-igora-matovica-by-mal-mysliet-citit-aj-dychat-ako-on-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref> Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560494-premierov-odkaz-svetu-nasr-som-kopu-ludi-taketo-dni-mam-rad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-19 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/stalo-sa/doma/61276-igor-matovic-ziari-stastim-nasral-som-kopu-ludi-taketo-dni-ja-mam-raaad | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janščová|periodikum=SME|dátum=2020-07-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://fici.sme.sk/c/22452740/23-viet-ktore-matovic-naozaj-povedal-pocas-tlacovky-o-diplomovke.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke|meno=Kristína|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Viktor|priezvisko2=Hlavatovič|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-08-20}}</ref> ==== Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiou koronavírusu]] ==== Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia [[COVID-19]] a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča|url=https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum vydania=2020-04-14|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200508115620/https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum archivácie=2020-05-08}}</ref>). Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]], tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou. Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. [[Vláda]] zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/777728/koronavirus-prva-pomoc-vlady-bude-stat-miliardu-eur-mesacne-ma-zabranit-prepustaniu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať. Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete [[2020]], na [[Slovensko|Slovensku]] veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/|dátum prístupu=2021-01-02|priezvisko=Černická|meno=Lívia|dátum vydania=2020-10-04|vydavateľ=Pravda|priezvisko2=Boškovičová|meno2=Alexandra|jazyk=sk}}</ref> ==== Anketa o očkovaní ==== Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na [[COVID-19|koronavírus]], pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti [[Facebook]] príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na [[Facebook|Facebook-u]] desaťtisíc likeov alebo srdiečok,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života|url=https://www.omediach.com/internet/19637-matovic-na-facebooku-vyhlasil-neobvyklu-anketu-o-prednostne-zaockovanie-dvoch-zien-jeho-zivota|vydavateľ=O médiach|dátum prístupu=2020-12-27|jazyk=sk}}</ref>, avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573031-matovic-predhodil-davom-svoju-rodinu-ked-bude-dost-lajkov-posle-ich-na-ockovanie/|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: ''„On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Andrej|priezvisko=Bán|titul=Desaťtisíc srdiečok pre premiéra|url=https://dennikn.sk/2203418/desattisic-srdiecok-pre-premiera/|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> === Minister financií === Od apríla 2021 pôsobil ako [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|minister financií]] vo vláde [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/120514/matovic-ponuka-sulikovi-demisiu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2022-12-15}}</ref> Matovič následne sľúbil, že ak strana [[SaS]] podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra | periodikum = Teraz | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-ponukol-sas-ze-ak-schvali-r/682478-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> Keďže strana [[SaS]] návrh podporila, [[23. december|23.decembra]] [[2022]] Matovič odstúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/651515-matovic-uz-nie-je-ministrom-financii-rezort-docasne-povedie-heger/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> == Kandidatúra na prezidenta == Matovič kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách v roku 2024]], aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.<ref name="tasr-20240131-matovic-dubovsky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/o-prezidentsky-palac-zabojuju-aj-i-m/771146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-31}}</ref> V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste po prvom kole.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> == Osobný život == Je ženatý s [[Pavlína Matovičová|Pavlínou Matovičovou]], s ktorou má dve dcéry{{--}}Kláru a Rebeku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2014907_skolu-do-ktorej-chodia-matovicove-dcery-opat-zatvorili | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-08}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Nová šľachta : papalášstvo od Mečiara po Matoviča | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 292 | url = | isbn = 978-80-551-7621-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Zgurišová | meno = Dzudzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Matelko/premiér Igor : 100 dní (na fejsbúku) | vydanie = 1 | vydavateľ = EZEN | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 94 | url = | isbn = 978-80-973488-1-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Obyčajný Matovič. Homo vulgaris | vydanie = | vydavateľ = [[Ringier Axel Springer]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | počet strán = 250 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič : Premiér v teniskách | vydanie = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-8230-014-0 | počet strán = 320 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Jednoducho Matovič : Premiér, ktorý nechcel vyhrať voľby | vydanie = | vydavateľ = Švabach | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 272 | url = | isbn = 978-80-974373-4-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= Igor Matovič]{{--}}poslanecký profil na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/igor-matovic Články týkajúce sa Igora Matoviča] na portáli teraz.sk TASR * [https://matovic.blog.sme.sk/ Blog Igora Matoviča] na webe denníka SME (2010{{--}}2015) {{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}} {{Ministri financií Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Matovič, Igor}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri financií Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] r2rcdocltemtd8ay44kruqtlhv5eh67 10 329538 8368392 8247412 2026-09-11T20:47:49Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026 8368392 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Víťazky US Open - štvorhra |nadpis = [[US Open]]: Víťazky ženskej štvorhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]] |zoznam1 = * (1968) [[Maria Buenová]] / [[Margaret Courtová]] * (1969) [[Françoise Dürrová]] / [[Darlene Hardová]] * (1970) [[Margaret Courtová]] / [[Judy Tegartová]] * (1971) [[Rosie Casalsová]] / [[Judy Tegartová]] * (1972) [[Françoise Dürrová]] / [[Betty Stöveová]] * (1973) [[Margaret Courtová]] / [[Virginia Wadeová]] * (1974) [[Rosie Casalsová]] / [[Billie Jean Kingová]] * (1975) [[Margaret Courtová]] / [[Virginia Wadeová]] * (1976) [[Delina Boshoffová]] / [[Ilana Klossová]] * (1977) [[Martina Navrátilová]] / [[Betty Stöveová]] * (1978) [[Billie Jean Kingová]] / [[Martina Navrátilová]] * (1979) [[Betty Stöveová]] / [[Wendy Turnbullová]] * (1980) [[Billie Jean Kingová]] / [[Martina Navrátilová]] * (1981) [[Kathy Jordanová]] / [[Anne Smithová]] * (1982) [[Rosie Casalsová]] / [[Wendy Turnbullová]] * (1983) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1984) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1985) [[Claudia Kohdeová-Kilschová]] / [[Helena Suková]] * (1986) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1987) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1988) [[Gigi Fernándezová]] / [[Robin Whiteová]] * (1989) [[Hana Mandlíková]] / [[Martina Navrátilová]] * (1990) [[Gigi Fernándezová]] / [[Martina Navrátilová]] * (1991) [[Pam Shriverová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1992) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1993) [[Arantxa Sánchezová Vicariová]] / [[Helena Suková]] * (1994) [[Jana Novotná]] / [[Arantxa Sánchezová Vicariová]] * (1995) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1996) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1997) [[Lindsay Davenportová]] / [[Jana Novotná]] * (1998) [[Martina Hingisová]] / [[Jana Novotná]] * (1999) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * (2000) [[Julie Halardová-Decugisová]] / [[Ai Sugijamová]] * (2001) [[Lisa Raymondová]] / [[Rennae Stubbsová]] * (2002) [[Virginia Ruanová Pascualová]] / [[Paola Suárezová]] * (2003) [[Virginia Ruanová Pascualová]] / [[Paola Suárezová]] * (2004) [[Virginia Ruanová Pascualová]] / [[Paola Suárezová]] * (2005) [[Lisa Raymondová]] / [[Samantha Stosurová]] * (2006) [[Nathalie Dechyová]] / [[Vera Igorevna Zvonariovová|Vera Zvonariovová]] * ([[Ženská štvorhra na US Open 2007|2007]]) [[Nathalie Dechyová]] / [[Dinara Michajlovna Safinová|Dinara Safinová]] * ([[Ženská štvorhra na US Open 2008|2008]]) [[Cara Blacková]] / [[Liezel Huberová]] * ([[Ženská štvorhra na US Open 2009|2009]]) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * ([[Ženská štvorhra na US Open 2010|2010]]) [[Vania Kingová]] / [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová|Jaroslava Švedovová]] * (2011) [[Liezel Huberová]] / [[Lisa Raymondová]] * (2012) [[Sara Erraniová]] / [[Roberta Vinciová]] * (2013) [[Andrea Hlaváčková]] / [[Lucie Hradecká]] * (2014) [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]] / [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] * (2015) [[Martina Hingisová]] / [[Sania Mirzová]] * (2016) [[Bethanie Matteková-Sandsová]] / [[Lucie Šafářová]] * (2017) [[Čan Jung-žan]] / [[Martina Hingisová]] * (2018) [[Ashleigh Bartyová]] / [[Coco Vandewegheová]] * (2019) [[Elise Mertensová]] / [[Aryna Sabalenková]] * (2020) [[Laura Siegemundová]] / [[Vera Igorevna Zvonariovová|Vera Zvonarevová]] * (2021) [[Samantha Stosurová]] / [[Čang Šuaj]] * (2022) [[Barbora Krejčíková]] / [[Kateřina Siniaková]] * (2023) [[Gabriela Dabrowská]] / [[Erin Routliffeová]] * (2024) [[Ľudmila Kičenoková]] / [[Jeļena Ostapenková]] * ([[US Open 2025|2025]]) [[Gabriela Dabrowská]] / [[Erin Routliffeová]] * ([[US Open 2026|2026]]) [[Kateřina Siniaková]] / [[Taylor Townsendová]] }}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude> me39bchsdy5cu4wrxyjk3r6c3jh9vct 0 329732 8368417 7491774 2026-09-11T21:58:11Z Nelliette 31909 wl 8368417 wikitext text/x-wiki '''Dictée de Mérimée''' ([[Francúzština|franc]].; doslova "Mériméeho diktát") je text, ktorý zostavil, predniesol a nadiktoval [[Prosper Mérimée]] na žiadosť cisárovnej Eugénie v roku [[1857]] na pobavenie dvora. Udialo sa to na zámku v [[Compiègne]]. Diktát písali pozvaní významní hostia. Výsledok sčítania chýb v diktáte je: * [[Napoleon III.]] – 75 chýb * [[Cisárovná Eugénie]] – 62 chýb * [[Alexandre Dumas]] - 24 chýb * [[Octave Feuillet]] - 19 chýb * [[Metternich]], rakúsky veľvyslanec vo Francúzsku – 3 chyby Alexandre Dumas sa pri oznámení výsledkov obrátil k Metternichovi, aby sa ho spýtal: „''A kedy prídete, knieža, predstaviť sa v [[Francúzska akadémia|Akadémii]], aby ste nás naučil pravopis?''“ == Znenie diktátu == {{Citát|Pour parler sans ambiguïté, ce dîner à Sainte-Adresse, près du Havre, malgré les effluves embaumés de la mer, malgré les vins de très bons crus, les cuisseaux de veau et les cuissots de chevreuil prodigués par l’amphitryon, fut un vrai guêpier. Quelles que soient, et quelque exiguës qu’aient pu paraître, à côté de la somme due, les arrhes qu’étaient censés avoir données la douairière et le marguillier, il était infâme d’en vouloir pour cela à ces fusiliers jumeaux et mal bâtis[2], et de leur infliger une raclée, alors qu’ils ne songeaient qu’à prendre des rafraîchissements avec leurs coreligionnaires. Quoi qu’il en soit, c’est bien à tort que la douairière, par un contresens exorbitant, s’est laissé entraîner à prendre un râteau et qu’elle s’est crue obligée de frapper l’exigeant marguillier sur son omoplate vieillie. Deux alvéoles furent brisés ; une dysenterie se déclara suivie d’une phtisie, et l’imbécillité du malheureux s’accrut. — Par saint Martin ! quelle hémorragie ! s’écria ce bélître. À cet événement, saisissant son goupillon, ridicule excédent de bagage, il la poursuivit dans l’église tout entière.|Prosper Mérimée}} Text je uverejnený na stránke francúzskeho ministra kultúry a nazvaný ako „slávny diktát“ publikovaný Leom Claretiem v roku [[1900]]. == Iné projekty == {{projekt|s=fr:Dictée de Prosper Mérimée}} ==Zdroj== {{preklad|fr|Dictée|56938592}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Literárny výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzština]] evvfethfxihcuvh55llwuyrnhovzd67 0 336177 8368275 7832466 2026-09-11T14:24:14Z ~2026-49185-86 305035 zmena liniek 8368275 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus | autobus = Solaris Urbino 10 | foto = Solaris Urbino Warsaw Airport 2005.jpg | popis = Solaris Urbino 10 na letisku vo Varšave | typ = Urbino 10 | výrobca = [[Solaris Bus & Coach]] | ďalší = <!--(nepovinný)--> | roky = [[2002]] – [[2018]] | dĺžka = 9940 | šírka = 2550 | výška = 2850 | hmotnosť = 9300 |obsaditeľnosť = 16 – 24/57 – 76 | motor = MAN D0836 | výkon = 176 | motor2 = Cummins ISBe4 250B | výkon2 = 184 | motor3 = <!--(nepovinný)--> | výkon3 = <!--(nepovinný)--> | prevodovka = VOITH D851.3 | druh = automatická | stupňov = 3 | prevodovka2 = ZF 5 HP 500 | druh2 = automatická | stupňov2 = 5 }} '''Solaris Urbino 10''' je model [[Poľsko|poľského]] nízkopodlažného [[autobus]]u, ktorý od roku [[2002]] až do roku [[2018]] vyrábala firma [[Solaris Bus & Coach]]. Model Urbino 10 nahradil pôvodný typ [[Solaris Urbino 9|Urbino 9]], ktorý firma Solaris vyrábala od roku [[1999]]. Urbino 10 je dvojnápravový mestský nízkopodlažný autobus s dĺžkou {{m|10|m}}, určený pre menej vyťažené linky. Na prvej bočnici sa nachádzajú troje dvere. Pohon okrem štandardného [[naftový motor|naftového motora]] môže zabezpečovať aj motor na [[stlačený zemný plyn]]. Väčšina vozidiel bola dodaná do poľských miest (hlavne do [[Varšava|Varšavy]]), ale po niekoľko kusov bolo exportovaných napríklad do [[Nórsko|Nórska]], [[Taliansko|Talianska]] alebo [[Francúzsko|Francúzska]]. Na Slovensku jazdia v Bratislave (dodané v rokoch [[2014]] – [[2015]] v počte 10 ks – zväčša jazdili na linkách: {{MHD|ba|23}} {{MHD|ba|30}} {{MHD|ba|36}} {{MHD|ba|57}} a {{MHD|ba|66}}) a v Púchove (dodané v roku [[2021]] v počte 3 ks pôvodom z Dornbirna dopravcu Postbus). == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Solaris Urbino 10}} == Externé odkazy == * [http://www.solarisbus.pl/cz/urbino,14,Solaris_Urbino_10.html Urbino 10 na stránke Solaris Bus & Coach] {{ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Solaris Urbino 10|5358600}} {{výhonok}} {{Solaris}} [[Kategória:Autobusy Solaris]] lp6szoktuqb0w3xuaf1qfjve45ogqrt 0 347628 8368495 8255016 2026-09-12T09:25:57Z Mišino Čech 195312 8368495 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Bilíkova 24 | Obrázok = Bilíkova 24 01.jpg | Popis = | Zameranie = Štvorročné štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium<br />Osemročné štúdium | Riaditeľ = Mgr. Daniel Kasala | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa =RNDr. Eva Fuchsová Mgr. Milica Nováková PhD. Mgr. Ivana Rybárová | Rok založenia = [[1975]] | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislava | Počet učiteľov =89 | Počet majstrov = | Počet študentov =1181 | Počet tried =41 | Školské farby =Červená a biela {{colorbox|#e80404}} {{colorbox|#white}} | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis =Bilíkoviny | Adresa = [[Bilíkova ulica|Bilíkova 24]], [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]], [[Bratislava]] | Telefón =0903 499 553 | Fax = | Web = [http://gymbilba.edupage.org/ Oficiálna stránka] | E-mail =gymbil@gymbilba.sk }} '''Gymnázium, [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]]''' '''24''', '''Bratislava''' (zaužívane '''Bilíčka''') je [[gymnázium]] v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]. Poskytuje osemročné, štvorročné a päťročné štúdium: [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] slovensko-anglické a bilingválne slovensko-nemecké. [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]], na ktorej gymnázium sídli, je pomenovaná na počesť slovenského protifašistického bojovníka, účastníka SNP a príslušníka finančnej správy menom [[Pavol Bilík]] (1916 – 1944). == História == Gymnázium začalo svoju činnosť 1. septembra [[1975]]. Vtedajší Národný výbor hlavného mesta [[Slovenská socialistická republika|SSR]] [[Bratislava|Bratislavy]] 16. mája 1975 rozhodol, že v novom rastúcom bratislavskom sídlisku [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] s veľkým počtom mladých rodín, treba otvoriť najmenej jednu strednú školu. Odbor školstva v rámci svojich právomocí rozhodol, že žiacky kolektív tejto školy bude tvoriť 16 tried žiakov (528 žiakov) z Gymnázia na [[Borská ulica|Borskej ulici]], ktoré uvoľňovalo priestory pre potreby základných škôl (ďalšia časť žiakov Gymnázia na Borskej ulici prešla do novoutvoreného [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázia na ulici L. Sáru]] v bratislavskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]). Rovnako v rámci svojich právomocí ustanovil odbor školstva na Gymnázium Bilíkova 38 učiteľov, z ktorých časť bola z Gymnázia na Borskej ulici a ďalší boli prijatí zo 14 škôl z celého Slovenska. Prvé spoločné stretnutie celého pedagogického kolektívu sa uskutočnilo 26. júna 1975. Od 1. júna 1975 bol vtedajším a prvým riaditeľom RNDr. Milan Antala. Po otvorení malo gymnázium 3 zamerania: humanitné, prírodovedné a s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, špecializácia [[volejbal]]. Nová škola bola s jej mladým, v priemere dvadsaťosemročným kolektívom pedagógov jedinou strednou školou v mestskej časti Dúbravka. Humanitné zameranie si volilo pomerne málo žiakov (v každom ročníku bola len jedna takáto trieda), oveľa väčší bol záujem o prírodovedné zameranie. V školskom roku 1981/82 maturovali poslední absolventi humanitného zamerania štúdia. Od prvého školského roku sa vďaka aktivitám a úsiliu učiteľov telesnej výchovy - trénerov volejbalu, podarilo každý rok otvárať triedu s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy (7 hodín telesnej výchovy do týždňa). Do týchto tried boli prijímaní žiaci z celého Slovenska - volejbalové talenty. Žiaci i žiačky školy boli niekoľkonásobnými majstrami SSR i [[Československá socialistická republika|ČSSR]] vo svojich kategóriách a ich trofeje sú dodnes významnými artefaktmi histórie školy. Žiaľ, po 11 rokoch existencie týchto tried sa muselo pristúpiť k ich ukončeniu. Príčinou bola jednak rastúca populačná krivka, s ňou rastúci počet tried Gymnázia Bilíkova a jednak skutočnosť, že priestory pre realizáciu telesnej výchovy sa od vzniku školy nezmenili, pričom počet vyučovacích hodín telesnej výchovy v porovnaní so začiatkom práce školy narástol na dvojnásobok. V roku [[1991]] učitelia telesnej výchovy s podporou vedenia školy založili Školský športový klub pri Gymnáziu, Bilíkova 24, ktorý čoskoro nadviazal na volejbalovú tradíciu a Bilíkova získala mnoho titulov vo všetkých mládežníckych kategóriách v súťažiach [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]]. Vzhľadom na to, že väčšina hráčok sú aj študentky Gymnázia Bilíkova, patrí škola každý rok aj v školských súťažiach k ašpirantom na titul majstra Slovenska. Od vzniku školy bol eminentný záujem o podstatné rozšírenie vyučovania cudzích jazykov, najmä [[Nemčina|nemeckého]] a [[Angličtina|anglického]]. Už v roku [[1976]] sa podarilo získať súhlas na otvorenie tried s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka s dotáciou 7 hodín týždenne (oproti klasickému štúdiu, v ktorom to boli 3 hodiny týždenne v humanitnom i prírodovedeckom zameraní). Študenti nemeckých tried sa dokonca zúčastňovali na akejsi obdobe jazykových pobytov - trojtýždňových brigádach na farmách v [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Podobný krok sa podaril o dva roky neskôr aj s vyučovaním anglického jazyka. Počas celého obdobia existencie školy bolo teda Gymnázium Bilíkova inštitúciou, v ktorej sa úspešne realizovalo rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Po roku [[1989]] Bilíkova nadviazala kontakt s niekoľkými školami v zahraničí: v [[Anglicko|Anglicku]], v [[Škótsko|Škótsku]], v [[Nemecko|Nemecku]] a v [[Rakúsko|Rakúsku]]. 1. septembra [[1990]] Gymnázium Bilíkova, ako jedna z prvých škôl na Slovensku, otvorilo na základe medzivládnej dohody medzi [[Slovensko|Slovenskou]] a [[Rakúsko|Rakúskou republikou]] (Ministerstvom kultúry a vzdelávania Rakúskej republiky) 2 nemecké [[Bilingválne gymnázium|bilingválne triedy]]. Toto štúdium bolo štvorročné a na prijímacích skúškach sa už vyžadovala výborná znalosť nemeckého jazyka. Vyučovali tu rakúski lektori a po ukončení štúdia získali absolventi dvojjazyčné maturitné vysvedčenie. V prvotných rokoch štúdia školu navštívila aj rakúska ministerka školstva, umenia a športu Hilde Hawlicek, aby si pozrela spôsob výučby na nemeckom bilingválnom štúdiu. Na hodinách anglického jazyka zasa vyučovali lektori z [[Spojené štáty|USA]], Anglicka či ž [[Kanada|Kanady]], ktorí ako "native speakeri" vytvárali na škole autentické cudzojazyčné prostredie s informáciami o dianí v zahraničí. Záujem o všetky druhy štúdia bol veľký, žiakov na základných školách bolo dosť, ale gymnázií v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] nebolo až tak veľa. To znamenalo, že v v tomto období malo Gymnázium Bilíkova okrem vlastnej budovy gymnázia prenajatú vedľajšiu budovu bývalej základnej školy a malo viac ako 1300 žiakov. Túto budobu známu ako blok D využíva doteraz. V septembri [[1991]] sa otvoril prvýkrát aj ročník osemročného štúdia, kedy sa otvorili 4 triedy s takmer 500 uchádzačmi. Gymnázium Bilíkova vtedy patrilo medzi prvé gymnázia na Slovensku s možnosťou klasického osemročného štúdia. V rokoch [[1993]] - [[1996]] sa žiaci Bilíkovej zúčastnili 3 geografických expedícii ([[Kartágo]], [[Lofoty]] 1995, [[Malá Ázia]]-[[Tigris]] 1996) pod vedením pána učiteľa geografie [[František Kele|Františka Kelleho]], známeho slovenského horolezca, geografa a cestovateľa. O týchto výpravách vyšla aj publikácia menom Veľké dobrodružstvo. V roku [[2000]] mala škola 32 tried a vyše 1000 žiakov. Po ukončení spolupráce Bilíkovej s Ministerstvom vzdelávania a kultúry Rakúskej republiky nadviazala škola na novú spoluprácu s nemeckou Centrálou pre zahraničné školstvo ([[Zentralstelle für das Auslandsschulwesen|ZfA]]) sídliacou v [[Nemecko|nemeckom]] [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Vďaka tejto spolupráci majú študenti nemeckej bilingválnej sekcie dodnes možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I a DSD II. Na škole pokračovali výmenné pobyty do krajín ako [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]] či [[Anglicko]]. Od roku [[2007]] sa pravidelne každý rok v júni koná k príležitosti ukončenia školského roka legendárna bilíčkarska akcia '''FajrontFest'''. Tradičné aktivity na tejto slávnosti zahŕňajú ikonický kvíz, futbalový, florbalový, šachový či bedmintonový turnaj, ale aj vystúpenia školskej kapely a predaj ročenky s mnohými inými stánkami. V roku [[2008]] po 33 rokoch odišiel na zaslúžený odpočinok prvý a dlhoročný riaditeľ školy RNDr. Milan Antala. Nahradil ho Mgr. Ján Dančík. V roku [[2011]] bolo otvorené päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium. Od roku [[2018]] je riaditeľom gymnázia Mgr. Daniel Kasala. V školskom roku 2025/2026 sa stalo Gymnázium Bilíkova najväčším gymnáziom na Slovesnku v počte žiakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Online Flipbook | url = https://heyzine.com/flip-book/dbadaa0892.html | vydavateľ = heyzine.com | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = http://www.skoly.ineko.sk/prehlad?rok=2025&ukazovatele_id=data_ziaci_pocet&zoradenie_podla=data_ziaci_pocet&zoradenie_smer=zostupne&strana=1 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-06-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260511115426/http://www.skoly.ineko.sk/prehlad?rok=2025&ukazovatele_id=data_ziaci_pocet&zoradenie_podla=data_ziaci_pocet&zoradenie_smer=zostupne&strana=1 | dátum archivácie = 2026-05-11 }}</ref> Absolventi gymnázia si odnesú ovládanie cudzích jazykov na vysokej úrovni, spojené s možnosťou získania štátnej jazykovej skúšky z anglického alebo nemeckého jazyka na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky spolu s možnosťou získať Nemecký jazykový diplom 1. a 2. stupňa (Deutsches Sprachdiplom – DSD I, DSD II) pre študentov nemeckého bilingválneho štúdia. Po novom majú možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I aj žiaci osemročného štúdia, a to v 6. ročníku (Sexta). To robí Gymnázium Bilíkova, školu s najvyšším počtom udelených nemeckých jazykových diplomov ročne na Slovensku. Jednou z tradície školy je, že absolventi dostávajú s maturitným vysvedčením aj absolventskú medailu. V prvých rokoch gymnázia boli pre tých, ktorí uspeli s vyznamenaním určené pozlátené medaily, pre tých, ktorí prospeli veľmi dobre boli určené postriebrené medaily a tí, ktorí prospeli obdržali bronzové medaily. == Vedenie školy == *Riaditeľ školy: Mgr. Daniel Kasala *Zástupca riaditeľa školy: RNDr. Eva Fuchsová *Zástupca riaditeľa školy: Mgr. Milica Nováková, PhD. *Zástupca riaditeľa školy: Mgr. Ivana Rybárová == Riaditelia školy == *1975{{--}}2008{{--}}RNDr. Milan Antala *2008{{--}}2018{{--}}Mgr. Ján Dančík *od 2018{{--}}Mgr. Daniel Kasala == Súčasnosť == Budova gymnázia sa delí na viaceré bloky: '''A-blok''' = učebne na podlaží 1 smerom k telocvičniam, hlavné schodisko s podlažím 2 až po podlažie 3 s učebňami informatiky, '''B-blok''' = jedáleň na podlaží 1 a učebne so zborovňou a sekretariátom na podlaží 2, '''C-blok''' = učebne za jedálňou na podlaží 1 a 2 so suterénom (podlažie 0), '''D-blok''' = vzdialený za telocvičňami v budove bývalej ZŠ s učebňami na podlaží 1 a 2 a '''E-blok''' = s telocvičňami, šatňami, kabinetmi pre učiteľov telesnej výchovy, slúži ako prechod medzi D-blokom a ostatnými blokmi. Označenie učební napr.  ''A 201 U'' predstavuje nasledovné: prvé písmeno znamená v ktorom bloku sa daná učebňa nachádza, prvé číslo je číslo podlažia v danom bloku (prízemie má číslo 1) a nasledujúce dvojčíslie je priamo číslo dverí. Posledné doplnkové písmeno U - učebňa, K - kabinet, S - šatňa, X - špeciálna miestnosť. V budove gymnázia sa nachádzajú 4 telocvične, posilňovňa, biologické, fyzikálne, chemické i prírodovedcké laboratórium či hudobné štúdio v suteréne školy s rozhlasom. Škola často pre staršie ročníky organizuje exkurzie do laboratórií [[SAV]] a na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]]. Nachádzajú sa tu aj 3 učebne informatiky s 3D tlačiarňou, školská jedáleň, školský bufet a viaceré oddychové zóny. Výnimkou nie je ani zrekonštruovaná školská knižnica v bloku C na prízemí, ktorá ponúka nielen množstvo zaujímavých kníh v slovenskom, anglickom i nemeckom jazyku, ale aj príjemný priestor na relax či štúdium. Novovybudovaná školská aula slúži na rozličné školské či kultúrne podujatia ako školské plesy, prednášky, či imatrikulačky. Aula vznikla z bývalej plavárne. Vo [[foyer]] ([[vrátnica]], prvá miestnosť po vstupe do školy) sa nachádza školský bufet. Bufet je známy legendárnymi syrovými pagáčmi. Okrem bufetu sa tu nachádza aj obrazovka, ktorá ukazuje odchody autobusov [[Mestská hromadná doprava|MHD]] [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]] z najbližších zastávok: [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]], [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|Stanica Lamač]], [[Ulica Janka Alexyho (Bratislava)|Alexyho]], [[Drobného ulica|Drobného]]. Zároveň digitálna tabuľa informuje o suplovaniach, rozvrhoch a zmenách v rozvrhu každej triedy na škole. Na škole sa pokračuje s revitalizáciou vonkajších či vnútorných priestorov. Každý rok pribudne nejaká zrekonštruovaná či vylepšená časť školy. V školskom roku 2023/2024 pribudlo do školy vyše 100 tabletov, ktoré sa pravidelne používajú napr. pri projektovom vyučovaní, na vyhľadávanie informácií na hodinách či na prezentáciu školy v rámci verejných akcií i nová 3D tlačiareň umožňuje študentom vytlačiť si vlastné modely. V školskom roku 2025/2026 prebehla rekonštrukcia učebne informatiky, fyzikálneho a biologického laboratória, oddychového priestrou v bloku B a toaliet v bloku D. Pre ucházačov o štúdium na gymnáziu sa každý rok vo februári organizuje ''DOD - Deň otvorených dverí'', ktorý funguje ako formát otvorených vyučovacích hodín. S pomocou modernej techniky prichádzajú do školy i uchádzači o štúdium na prijímacie skúšky. Po zadaní svojho kódu sa im na stránke školy zobrazí mapa areálu školy s trasou do učebne, v ktorej majú písať testy. Od šk. roku 2022/2023 opätovne vychádza staronový školský časopis ''Bilíkoviny''. Ako online časopis vychádza štyrikrát, ale väčšinou iba trikrát do roka (jeseň, zima, jar, (leto)). V prvých rokoch gymnázia vychádzal školský časopis s názvom Plameň. Na gymnáziu taktiež funguje študentský parlament (''Žiacka školská rada''), ako reprezentatívny orgán žiakov, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k učiteľom a vedeniu školy. Na začiatku nového školského roka sa cez Edupage volia noví členovia školského parlamentu. Členov parlamentu volia žiaci a každý žiak môže odovzdať svoj hlas 3 kandidátom. Vďaka spolupráci gymnázia a komunitného Centra rodiny v Dúbravke vznikol ''Projekt hodnotovej orientácie''. Cieľom tohto projektu je rozvíjať prosociálne správanie, spolupatričnosť a priblížiť študentom dobrovoľníctvo a jeho možnosti v dnešnej spoločnosti. V komunitnom centre sa študenti venujú rôznym aktivitám v areáli centra a pomáhajú aj pri práci s rôznymi komunitami. Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch. Študenti štvrtých/tretích ročníkov bilingválneho štúdia, III.C a septím každoročne navštevujú Centrum rodiny, kde sa zúčastňujú dobrovoľníckych aktivít. Dobrovoľníckych aktivít sa v školskom roku 2025/2026 zúčastňujú aj ostatné triedy od prvých ročníkov. ''BEYP'' (Bilíkova European Youth Parliament): Študenti organizujú vlastnú simuláciu Európskeho parlamentu, kde v angličtine rokujú o aktuálnych európskych témach a vypracúvajú rezolúcie. ''EKO BILÍČKA'' je iniciatíva spraviť Bilíčku ekologickejšou a zvýšiť povedomie študentov o klimatických problémoch našej planéty. Iniciatíva organizuje rôzne prednášky, podujatia, swapy i súťaže. Už vyše 30 rokov funguje pri gymnáziu Školský športový klub so zameraním na [[volejbal]]. == Erasmus+, exkurzie a jazykové pobyty na Bilíkovej == Vďaka akreditácii programu [[Erazmus Rotterdamský|Erasmus+]] pre projektové obdobie 2021 - 2027 chce realizovať všetky aktivity, ktoré program Erasmus+ umožňuje: 1.Krátkodobé zahraničné mobility skupín študentov, 2. Dlhodobé zahraničné pobyty študentov, 3. Job shadowing - pozorovanie pri práci pedagógov na zahraničných školách a tiež študijné pobyty, kurzy a vzdelávanie pedagógov v zahraničí. Koordinátor projektu Erasmus+ na Bilíčke je Radim Kovařík, ktorý sa realizáciou, tvorbou a koordinovaním školských európskych projektov zaoberá od roku 2007. V školskom roku 2025/2026 prebehlo mnoho výmenných i jazykových pobytov i vďaka Erasmus+. '''1.''' Na prelome novembra a decembra výmenný pobyt na škole ISISS Giuseppe Verdi v [[Taliansko|talianskom]] meste [[Valdobbiaddene]]. '''2.''' Na konci januára navštívili vybraní žiaci gymnázium vo [[Fínsko|fínskom]] meste [[Loviisa]], cca 80 km od [[Helsinki|Helsínk]]. '''3.''' Na záver apríla žiaci 2. ročníka anglického bilingválneho štúdia navštívili [[Írsko]] - mesto [[Gorey]]. V januári prišli Íri na Slovensko. '''4.''' Ako každoročne sa vybraní druháci nemeckého bilingválneho štúdia zúčastnili na výmennom pobyte v [[Nemecko|nemeckom]] [[Lipsko|Lipsku]] (Leipzig). 1. časť mobility v Lipsku sa odohrala na konci októbra a druhá časť na Slovensku na začiatku júna. '''5.''' V máji vybraní žiaci 3. ročníka nemeckého bilingválneho štúdia navštívili mesto [[Husum]] (Theodor Storm-Schule) na severe [[Nemecko|Nemecka]]. '''6.''' Vybraní žiaci zo sexty a kvinty vycestovali v apríli do nemeckého [[Biberach|Biberachu]] (Matthias-Erzberger-Schule), časť mobility na Slovensku sa odohrala už v januári. '''7.''' 6 žiakov sa v rámci programu Erasmus zúčastnilo na výmennom pobyte v [[Rakúsko|rakúskom]] meste [[Lambach]]. Iné mobility zahŕňali jazykový pobyt v [[Španielsko|španielskej]] [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamance]] pre druhákov v apríli, jazykový pobyt v [[Londýn|Londýne]] (School St Giles London Highgate) pre žiakov 1. a 3. ročníka anglického bilingválneho štúdia na prelome apríla a mája, decembrová tradičná exkurzia pre septimy, tretiakov a 4. ročníky bilingválneho štúdia do poľského [[Osvienčim|Osvienčimu]], [[Krakov|Krakova]] a [[Wieliczka|Wieliczky]], exkurzia do [[Drážďany|Drážďan]] pre druhákov nemeckého bilingválu v novembri a iné exkurzie do [[Praha|Prahy]], [[Budapešť|Budapešti]], [[Viedeň|Viedne]], [[Brno|Brna]] alebo po stopách národných buditeľov po [[Slovensko|Slovensku]].<ref name=":0" /> '''Partnerské školy:''' Lovisa Gymnasium v meste [[Loviisa]] vo [[Fínsko|Fínsku]], Gladsaxe Gymnasium pri [[Dánsko|dánskej]] [[Kodaň|Kodani]], IES Sierra Nevada v [[Španielsko|Španielsku]], 2nd Lykeo of Kalamata v [[Grécko|Grécku]], Gorey Educate Together Secondary School v [[Írsko|Írsku]], ISSIS Giuseppe Verdi Valdobbiadene v [[Taliansko|Taliansku]] == Možnosti štúdia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MOŽNOSTI ŠTÚDIA - 5 - ROČNÉ SLOV-ANG. ŠTÚDIUM {{!}} Gymnázium | url = https://gymbilba.edupage.org/a/moznosti-studia | vydavateľ = gymbilba.edupage.org | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> == * 4-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky: == * [[Katarína Abrhámová]] - reprezentantka vo volejbale * [[Marián Amsler]] – divadelný režisér, dramaturg, umelec, umelecký šéf [[Divadlo Petra Mankoveckého|Divadla]] [[Divadlo Petra Mankoveckého|Petra Mankoveckého]] * [[Adela Vinczeová]] (rodená Banášová) – moderátorka * [[Andrej Barbierik]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzka Bieliková]] – reprezentantka v golfe * [[Ingrid Burdová]] (Olejárová) – lekárka, primárka anesteziologička * [[Peter Celec]] – vedec * [[Dagmar Cipárová|Dagmar Cipárová-Barániková]] – reprezentantka v šerme * Daniela Cuníková (Dubovcová)  – reprezentantka vo volejbale * [[Dana Čahojová]] (Planková) – lekárka a komunálna politička, starostka bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] * [[Michaela Danková]] – vysokoškolská pedagogička USA * [[Jana Dejová]] – reprezentantka vo volejbale * [[Martin Dorčák]] – riaditeľ tlačového odboru [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ]], asistent poslanca NR SR, člen strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] * [[Juraj Draxler]] – politik, [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] * [[Natália Dubovcová]] – reprezentantka v plážovom volejbale * [[Kamila Filipčíková]] – modelka * [[Martin Foltin]] – prodekan [[FEI]] * [[Hana Gajdošová-Letková]] - herečka * [[Róbert Gašparík]] – hudobný skladateľ * [[Miroslav Grošaft]] – pilot, náhradník [[Ivan Bella|Ivana Bellu]] pri lete do kozmu * [[Karol Hajdu]] – reprezentant v gymnastike * [[Juraj Hanulaj]] – reprezentant v jazdectve * [[Eman Hason]] - herec * [[Erika Havasi]] - herecka * [[Ľuboš Hlavena]] – športový komentátor, moderátor a novinár * [[Tomáš Hollý]] – reprezentant vo volejbale * [[Mária Hilmerová]] – medzinárodný chovateľ plemena Yorkshirský teriér * [[Mário Homolka]] – režisér * [[Boris Hruškovič]] – alergológ, imunológ * [[Juraj Hucko]] – lekár * [[Martin Ilavský]] – bývalý generálny riaditeľ [[TA3]] * [[Barbora Jančinová]] – reprezentantka v spoločenských tancoch * [[Hana Juríková]] – biologička * [[Vojtech Jurkovič]] - novinár * [[Marta Kabinová]] – riaditeľka Greenpeace * [[Peter Kalný]] - reprezentačný tréner vo volejbale * [[Tomáš Kamenec]] - právnik * [[Ján Kišš]] – reprezentant vo volejbale * [[Soňa Klamová]] – novinárka, moderátorka * [[Ivan Korčok]] – diplomat a politik, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|kandidát]] na post [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]], [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2020 - 2022 vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vládach Igora Matoviča]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] ako nominant [[Sloboda a Solidarita|SaS]] * [[Peter Kormúth]] - diplomat * [[Barbora Koseková]] - reprezentantka vo volejbale * [[Edita Krešáková]] – Miss Slovensko 2008 * [[Dominika Krčmáriková]] - modelka * [[Tatiana Krempaská]] – reprezentantka vo volejbale * [[Nora Krchňáková]] – redaktorka * [[Adriana Krnáčová]] (Gutleberová) – primátorka hlavného mesta ČR Prahy v rokoch 2014 - 2018 za stranu [[ANO 2011|ANO]] * [[Ivana Kubáčková]] – herečka * [[Miroslav Lajčák]] – diplomat, [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2009 - 2010 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej vláde Roberta Fica]] a 2012 - 2020 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláde Petra Pellegriniho]] ako nominant [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * [[Tatiana Lajčáková]] – volejbalová reprezentantka * [[Elena Linczenyiová]] – riaditeľka pre mediálne projekty ICF International (Brusel) * [[Milan Lônčík]] – riaditeľ banky * Jana Magátová - reprezentantka vo volejbale * Martina Mamuti-Veiglová – reprezentantka vo volejbale * Marek Matušica – športový komentátor * [[Peter Michalovič]] - reprezentant vo volejbale * Marián Migra – reprezentant vo volejbale * Jaro Nosek - reprezentant vo volejbale * [[Miloš Oravec]] – vedec, dekan FEI * [[Silvia Pastoreková]] – vedkyňa * [[Pavol Pavlis]] – politik, [[Zoznam ministrov hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]], bývalý dlhoročný poslanec NR SR za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Boris Pažický - reprezentant vo volejbale * Rasťo Paulíny - influencer * Martin Pipa - reprezentant vo volejbale * Gabriela Pirošková – moderátorka * Adriana Pospíšilová – Miss Slovensko 2003 * [[Dárius Rusnák]] – hokejista, kapitán reprezentácie [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v hokeji, striebro ZOH 1984, [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|Majster sveta 1985]], striebro z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] a bronz na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]], hral napr. za [[HC Slovan Bratislava]], [[HC Dukla Jihlava]], 1987: 230. v drafte NHL [[Philadelphia Flyers]] * Igor Rusňák – prednosta nemocnice na Kramároch * [[Jaroslav Rezník]] – bývalý generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]<nowiki/>v rokoch 2017 - 2022, predtým v rokoch 1997 - 2005 riaditeľ [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a v 2005 - 2017 riaditeľ [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] * Zdenek Rozhold - diplomat * [[Dagmar Sanitrová]] – herečka * Gabriela Sedláková – reprezentantka v atletike * Barbara Jánošová-Serdelová – moderátorka * [[Izabela Schenková]] – režisérka, herečka * Zuzana Slováková - reprezentantka vo volejbale * [[Vladimír Slugeň]] – jadrový fyzik, vyskoškolský pedagóg, FEI STU * [[Alžbeta Stanková]] – herečka * Eva Starovecká – reprezentantka vo volejbale * Bianka Stuppacherová - novinárka * Ivan Syrový - právnik * [[Maroš Šefčovič]] – diplomat, politik, eurokomisár pre obchod, hospodársku bezpečnosť a pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť EU, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|neúspešný kandidát na post prezidenta SR v roku 2019]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Galina Šimončičová – Gabalová – riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie, Bullova 2 Bratislava * [[Blanka Šíblová]] – prírodovedkyňa * [[Ján Šicko]] – akademický maliar, dizajnér * [[Hana Štepánková]] – majsterka sveta vo fitnes * Lenka Štefankovičová – Jones – umelecká fotografka, Veľká Británia * Miloš Tomáš – manažér slovenskej futbalovej reprezentácie * [[Zuzana Tomčíková]] – reprezentantka v hokeji * Jana Trnková (Horanská)  – reprezentantka vo volejbale * [[Richard Ujváry]] – hokejista, Kanada * [[Vladimír Úradníček]] – vedec, kvantová metóda * [[Filip Vagač]] – politik, poradca [[Václav Havel|Václava Havla]], člen Študentského koordinačného výboru počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] * [[Vojtech Vajner]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzana Vaterková]] (Benčová) - riaditeľka [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|gymnázia Metodova]] * [[Pavol Višňovský]] - herec * [[Miloslav Volný]] - režisér * [[Martin Zaťovič]] – starosta MČ [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], vicežupan VÚC Bratislava * [[Marián Zeman]] – futbalový obranca a reprezentant, komentátor == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj== * [https://gymbilba.edupage.org/? Oficiálna stránka školy] * [https://www.youtube.com/watch?v=onQLhElLWKg Ako prežiť Bilíčku, Youtube] * [https://gymbilba.edupage.org/text51/ Oficiálna stránka školy - História školy] * [https://heyzine.com/flip-book/04b08c5e31.html#page/9 Školský časopis 2025/2026 1] * [https://heyzine.com/flip-book/1524f1ee25.html Školský časopis 2025/2026 2] * Ročenka 2025/2026 {{Súradnice|48.187637|17.042692|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] 0juzpmne0dkagvpx2jesmofc35m3gaq 0 349556 8368379 7683791 2026-09-11T20:34:48Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]; pridaná [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] pomocou použitia HotCat 8368379 wikitext text/x-wiki '''Ústav informatiky na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika''' je jedným zo šiestich ústavov [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]]. Zabezpečuje realizáciu študijných programov v študijnom odbore [[informatika]] s využitím poznatkov vlastného výskumu. Ústav vedie prof. RNDr. Viliam Geffert, DrSc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://ics.upjs.sk | titul = Vedenie Ústavu informatiky | url = http://web.ics.upjs.sk/xwiki/bin/view/Ustav/Vedenie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.4.2011 | vydavateľ = Ústav informatiky | miesto = Košice | jazyk = slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Štúdium == Ústav informatiky ponúka bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň štúdia v odbore informatika, medziodborové štúdium informatiky a ďalšíe predmety.<ref name=studium>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://ics.upjs.sk | titul = Štúdium | url = http://web.ics.upjs.sk/xwiki/bin/view/Studium/WebHome | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.4.2011 | vydavateľ = Ústav informatiky | miesto = Košice | jazyk = slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na ústave je možné absolvovať aj rigorózne konanie s cieľom získať titul [[Doktor prírodných vied|RNDr]]. Ponúkaný je aj program kontinuálneho vzdelávania.<ref name=studium /> == Štuktúra ústavu == Ústav informatiky sa člení na nasledujúce akademické pracoviská: *Oddelenie teoretickej informatiky *Oddelenie informačných a znalostných systémov *Oddelenie výpočtových systémov a informačnej bezpečnosti *Oddelenie didaktiky informatiky a podporných technológií == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [http://ics.upjs.sk Domovská stránka Ústavu informatiky] {{Súradnice|48.728933|21.248283|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach}} [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] axydp2ikfqjabxrackq4gvkll1kdigf 0 440574 8368219 8368121 2026-09-11T12:14:40Z NikolaMatouskova 246180 /* Priebeh súťaže */ 8368219 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo polozamknutá}} {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = | typ = reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. - 18. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. séria - 18. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria)<br> Daniela Šencová - "Alica" (14. - 18. séria) | víťazovia = Andrea Járová (1. séria)<br>Radomír Spireng (2. séria)<br>Mário Drobný (3. séria) <br>Pavol „Paco“ Styk (4. séria)<br>Lenka Švaralová (5. séria)<br>Tomáš Mayer (6. séria)<br>Tomáš Mrva (7. séria)<br>Miroslav Povec (8. séria)<br>Šimon Néma (9. séria)<br>Dominik Porubský (10. séria)<br>Gabriel Sedláček (11. séria)<br>Xénia Gregušová (12. séria)<br>Miroslav „Mesut“ Debnár (13. séria)<br>Filip „FiFqo“ Jánoš (14. séria)<br>Lucia Gašparíková (15. séria)<br>Peter Janiga (16. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5. séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria)<br>Stret generácií XYZ (15. séria)<br> Tajná misia (16. séria)<br> Prekliate dedičstvo (17. séria)<br> Vo víne je pravda (18. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 18 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. Ide o najdlhšie vysielanú televíznu reality show na Slovensku vychádzajúcu z originálu [[švédsko|švédskej]] predlohy „''[[Farmen]]''“. Reality show sa odohráva v prírodnom prostredí farmy, kde súťažiaci odrezaní od vonkajšieho sveta počas niekoľkých týždňov budujú statok, starajú sa o zvieratá, plnia úlohy od hospodára a zároveň bojujú medzi sebou o finančnú výhru. Hospodárom Farmy bol v prvej sérii Pavol a od druhej série až doteraz je ním Martin Bagár. Moderátorkou, ktorej úlohou je okrem moderovania vyraďovacích duelov aj pravidelné stretávanie sa s farmármi za stolom pravdy, bola počas prvých 9 sérií [[Kveta Horváthová]]. Od 10. série ju vystriedala komička [[Evelyn]] a od 14. série je moderátorom Farmy [[Marek Fašiang]]. Prvých 9 sérií sa držalo tradičného konceptu budovania farmy v ťažkých podmienkach pričom jednotlivé série sa často niesli v konkrétnej tematike. Ďalšia séria priniesla úplne nový formát a pravidlá hry. 10. - 12. séria sa niesla v rozdeľovaní farmárov do skupín. V 13. sérii sa Farma snažila vrátiť do hry pôvodné drsné podmienky. 14. séria priniesla do hry umelú inteligenciu Alicu, ktorá zastupuje v mnohých záležitostiach moderátora a pozorne sleduje farmárov a dianie na statku. 15. séria opäť rozdelila farmárov do skupín, tentoraz na základe generácií. 16. a 17. séria priniesli opäť úplne odlišný koncept a pravidlá. 18. séria presúva dejisko do vinohradov a prináša opäť zbrusu nový koncept. == Pravidlá Farmy I. – IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, predtým 40). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muža a ženu), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami. Sluhovia nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere a následnej rozlúčke s ostatnými farmármi sú duelanti na noc a ďalší deň (do začiatku duelu) v izolácii (duelových chatkách za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie (táto disciplína bola od 5. série povinná); * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady (od 9. série pretláčanie v kruhu), alebo preťahovanie lanom. === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz. Prvou fázou sú '''Bohatí a Chudobní''', kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými. Druhou fázou je '''Zjednotenie - Očistec''', kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami. Poslednou fázou je '''Nový život''', kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. Novinkou od 10. série boli hry o imunitu. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca Chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny Chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi Chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzvaného „Domu pravdy“, kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fáze ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fázy ''Nový život'' môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten, kto súboj vyhrá, stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa, ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Kuchárov vyberá samotný farmár týždňa (jedného zo Západu a jedného z Východu). Vo fáze „Bez hraníc“ určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Duely môžu byť už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant, buď zo Západu alebo z Východu, opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu, ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, ktoré sú rozdelené na 25 mincí pre Mesto a 25 mincí pre Dedinu). Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérii. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberie z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant, buď z Mesta alebo z Dediny, môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakať na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. == Pravidlá Farmy XIII. a XIV. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. Sedí za vrcholom stola a musí byť vždy obslúžený ako prvý. Má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. Nemôže byť zvolený za duelanta. === Sluhovia === Bývajú v sluhovni. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. Jedlo varia iba sluhovia (neskôr pridané pravidlo počas Farmy XIV.). Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. a 14. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi ráno počas dňa duelu. == Pravidlá Farmy XV. == Pravidlá života na farme, vrátane povinností farmárov a sluhov, zostávajú v tejto sérii do veľkej miery rovnaké ako v predošlých. Výrazné zmeny nastali vo formáte hry. V 15. sérii je dominantným prvkom hry rozdelenie súťažiacich do troch generácií - X, Y a Z.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednotlivé generácie vystupujú ako jeden celok, každá má svoj vlastný príbytok a sedí spolu ako jedna skupina v kuchyni pri stole. Farmár týždňa, ktorý je zvolený vypadnutým duelantom z posledného duelu, má na nasledujúci týždeň imunitu, rovnako ako aj všetci farmári z jeho generácie. Farmár týždňa vyberá dvoch sluhov, ktorí musia byť každý z inej generácie (okrem jeho vlastnej), pričom pohlavie pri výbere sluhov v tejto sérii nehrá rolu. Novinkou v pravidlách je pozícia ohrozených. Ostatní farmári (okrem farmára týždňa) vyberajú spomedzi sluhov prvého ohrozeného (nie prvého duelanta, ako tomu bývalo doposiaľ). Tento prvý ohrozený si vyberá druhého ohrozeného - svojho súpera z inej ako svojej generácie a inej ako generácie, ktorá má imunitu. Obaja ohrození si zároveň z vlastnej generácie vyberajú svojho pomocníka do súboja. Tieto dve dvojice (dve generácie) sa stretávajú v následnom súboji o záchranu a farmári z porazenej dvojice sa stávajú prvým a druhým duelantom.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy: Prichádza úplne iný formát duelu, v ohrození bude skoro každý | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/856219-nove-pravidla-farmy-prichadza-uplne-iny-format-duelu-v-ohrozeni-bude-kazdy | dátum vydania = 7. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Duel === Duel sa v 15. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. V každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi na začiatku duelu. == Pravidlá Farmy XVI. == Základné pravidlá na Farme 16 ostávajú nezmenené. Zmena nastáva v hernom mechanizme a celkovom formáte hry. === Herný mechanizmus Farmy 16 === ==== Prvá fáza - Chliev a kúria ==== ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Na pár hodín končí aktuálne rozdelenie na obyvateľov Chlieva a Kúrie. Farmár týždňa na vyzvanie Alice rozdelí farmárov do Chlieva a Kúrie. Obyvateľom Chlieva odovzdá symbol, ktorý musia nosiť. ''Deň 2.'' - Skupiny si na vyzvanie Alice zvolia svojich sluhov, jedného z Kúrie a jedného z Chlieva. Zvoliť nemôžu farmára s imunitou. Hospodár zadá úlohy, z ktorých jedna musí byť splnená za 24 hodín. Skupina, ktorá ju podľa hodnotenia hospodára spraví lepšie, získa Diamant imunity. ''Deň 3.'' - Hospodár zhodnotí po 24 hodinách dve hlavné úlohy. Jedna skupina získa Diamant imunity. Večer sa koná Boj o diamant. V štafetovej hre sluhom pomôžu farmári z jeho príbytku. Sluha z príbytku, ktorý má menej Diamantov imunity, sa stáva prvým duelantom. V prípade remízy rozhodne o prvom duelantovi štvrtý deň Farmár týždňa. ''Deň 4.'' - Prvý duelant si na vyzvanie Alice vyberie druhého súpera zo svojej skupiny. Jeho meno pred voľbou nemôže prezradiť. Večer duelanti odídu do duelantských domčekov. ''Deň 5.'' - Hospodár hodnotí ostatné úlohy a vypláca mince. Prebehne duel a druhý duelant si vyberá poradie disciplín. Porazený po súboji odchádza z Farmy.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy! Taktika a intrigy už veľmi nepomôžu | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/921517-nove-pravidla-farmy-taktika-a-intrigy-uz-velmi-nepomozu | dátum vydania = 19. august 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Druhá fáza - Spojenie ==== Od 9. týždňa sa na Farme končí rozdelenie farmárov na skupiny, do hry vstupuje individuálna imunita a spať sa môže podľa slobodného výberu. Teda okrem sluhov, ktorých si zvolia všetci farmári, tí budú musieť žiť v chlieve. <ref>https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/932731-radikalne-zmeny-sa-potvrdili-nieco-take-sme-na-farme-este-nemali</ref> Na začiatku týždňa hospodár tradične rozdáva úlohy, ktoré ohodnotí na konci týždňa mincami. Mechanizmus hry sa v tejto fáze mení. ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Prebehne hra o diamant individuálnej imunity s hospodárom. ''Deň 2.'' - Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov, nemôže to byť farmár s diamantom individuálnej imunity. ''Deň 3.'' - Spomedzi dvoch sluhov si farmári na vyzvanie Alice zvolia jedného, ktorý ide do ohrozenia. Ten sa stáva prvým ohrozeným. ''Deň 4.'' - Prvý ohrozený si na vyzvanie Alice zvolí spomedzi všetkých svojho súpera. Nesmie to byť nikto kto má diamanty individuálnej imunity. Ten, ktorého si vyberie sa stáva druhým ohrozeným. Ešte v tento deň budú dvaja ohrození bojovať proti sebe v boji o záchranu, ale nebudú v súboji sami. Každý z ohrozených si pred súbojom na vyzvanie Alice vyberie jedného pomocníka. Pomocník však nemôže mať imunitu. Prebehne boj o záchranu. Dvojica, ktorá súboj vyhrá sa ochráni pred duelom. Porazená dvojica sa stretne proti sebe nasledujúci deň v dueli. Porazení odchádzajú do svojej duelantskej búdky. ''Deň 5.'' - Prebehne duel. Porazený po súboji odchádza z Farmy a v liste na rozlúčku určuje nového farmára týždňa na ďalší týždeň. == Pravidlá Farmy XVII. == 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, jedného z Dedičov a jedného z Vydedených. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 3. V prípade, že za svoj týždeň Farmár týždňa získa viac ako 41 mincí, prechádza po zvolení nového farmára týždňa medzi Dedičov. Ak ich získa menej, prepadáva k Vydedeným. 4. Farmár týždňa sedí za vrchstolom. Potraviny rozdeľuje farmár týždňa. Na jedlo zvoláva hraním na gajdy. Farmár týždňa začína jesť ako prvý a farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. 5. Knižnica je k dispozícií iba pre farmára týždňa, knihy nemôže požičiavať. 6. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta. 7. Ak sa držiteľ amuletu Zlatej salamandry dostane do duelu a prehrá ho, môže namiesto seba určiť iného farmára, ktorý končí v hre. 8. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť. 9. Druhým duelantom sa môže stať len súťažiaci zo skupiny Vydedencov. 9. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii. 10. Dediči bývajú a spia v Dome dedičov, Vydedení v maštali, sluhovia v holubníku a Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si môže k sebe prizvať spolubývajúceho. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamadry ==== • Amulet Zlatej salamandry získava náhodným výberom jeden z Vydedených.  • Raz týždenne Dediči určia jedného z Vydedených, ktorí podľa nich má amulet. Ak uhádnu, držiteľ amuletu sa stáva prvým duelantom.   • Ak Dediči neuhádnu, držiteľ amuletu tajne preradí určený počet Dedičov do Vydedencov. Výsledok oznámi Alica.   • Držiteľ amuletu má síce imunitu, no nie pred duelom. Ak sa dostane do duelu a prehrá, na záver môže označiť iného hráča, ktorého vyradí namiesto seba.  • Držiteľ amuletu sa ho môže vzdať na konci týždňa, zníži tým však spoločné výherné konto.  • Ak sa ho vzdá, amulet sa tajne presunie inému Vydedenému.   • Hráč, ktorý bude mať u seba amulet prekliateho dedičstva v 13. týždni, postupuje priamo do finále.  ==== Boj o dedičstvo ==== Počas štvrtého dňa v týždni sa pravidelne uskutoční súboj medzi Vydedenými o možnosť dostať sa medzi Dedičov. Víťaz sa môže presunúť, ale tejto výhody sa môže aj vzdať, prípadne ju posunúť na niekoho iného z tímu. Až po tejto súťaži sa bude vyberať druhý duelant, takže víťaz sa môže vyhnúť ohrozeniu. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamandry od 8. týždňa ==== • Raz týždenne hádajú Dediči jedného z Vydedencov, ktorí má podľa jednotlivcov Amulet. Dedič si musí byť voľbou istý, pretože ak neuhádne ihned končí v hre. • Ak bude držiteľ Amuletu uhádnutý ihneď končí v hre. • Držiteľ Amuletu nemá imunitu. Namiesto toho sa bude každý týždeň konať hra o imunitu. ==== Boj o záchranu ==== • Štvrtý deň prebieha Boj o záchranu, v ktorom súperia Vydedenci proti Dedičom. • Víťazná skupina sa ochráni pred možnosťou byť zvolený za druhého duelanta. ==Pravidlá Farmy XVIII.== 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi a Alici. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant.  2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov.   3. Farmár týždňa až do odvolania určí každý večer 2 hájnikov, ktorí budú od západu slnka po svitanie strážiť vinohrad z posedu.  4. Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí podľa uváženia farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinári sa budú venovať vinárskym prácam a môže ich byť 3-5.   5. Do pivnice môže vchádzať iba Farmár týždňa a vinári. Nádenníci do nej majú zakázaný vstup a nemôžu požívať jej výhody.   6. Farmár týždňa sedí za vrchstolom a po jeho pravici sedia Vinári.   7. Potraviny rozdeľuje Farmár týždňa. Farmár týždňa zvoláva na jedlo búchaním na koľajnicu a začína jesť ako prvý. Farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. Farmári môžu jesť jedine naraz a to raňajky, obed a večeru. Hrozno je zakázané jesť až do odvolania hospodárom Martinom. Vinári však majú výnimku na konzumáciu obsahu truhlice v pivnici.   8. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta.  9. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť.   10. Druhý duelant má po oboznámení sa s duelovými disciplínami možnosť otvoriť a prečítať svoju Fľašu pravdy. Získa tak výhodu - možnosť vymeniť si jednu disciplínu. Druhý duelant určuje poradie disciplín.   11. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí Farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii.   12. Vinári spia a bývajú v Dome vinárov, Nádenníci v stodole, sluhovia v sluhovni, Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si však môže k sebe prizvať jedného spolubývajúceho.  13. Fľaše pravdy môžu byť otvorené len po ponúknutí tejto možnosti od Alice, hospodára Martina alebo Mareka. Kto to poruší, dostane závažný trest.  14. Hráč, ktorý využije možnosť fľašu otvoriť, musí jej správu nahlas prečítať.   ===HERNÝ MECHANIZMUS=== ====Prvý deň==== Odkaz vypadnutého určí, kto bude Farmárom týždňa.  Farmár týždňa má na celý týždeň imunitu.  Zahráte si hru s hospodárom.   Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov.   ====Druhý deň==== Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinárov však môže byť 3-5. Zvyšní zostávajú nádenníci. ====Tretí deň==== Spomedzi dvoch sluhov si na vyzvanie Alice zvolia farmári prvého duelanta.   ====Štvrtý deň==== Prebehne Boj o záchranu, v ktorom súperia Vinári proti Nádenníkom. Skupina, ktorá prehrá, bude v ohrození - z nej bude 2. duelant.  Prebehne voľba 2. duelanta. 1. duelant si vyberá súpera zo skupiny, ktorá prehrala v Boji o duel.  2. duelant dostane od Alice možnosť otvoriť a prečítať Fľašu pravdy výmenou za výhodu.   Duelanti odchádzajú do duelantských búdok.   Farmári píšu úprimné a anonymné hodnotenie Farmára týždňa.   ====Piaty deň==== Druhý duelant si vyberá poradie disciplín.  Marek v duelovej aréne číta anonymné hodnotenia Farmára týždňa. Prebehne Duel. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Víťaz ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | Andrea Járová | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] | Radomír Spireng |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] | Mário Drobný |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] | Pavol Styk |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] | Lenka Švaralová |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] | Tomáš Mayer |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] | Tomáš Mrva |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] | Miroslav Povec |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] | Šimon Néma |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma X|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Dominik Porubský |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 „Východ vs. Západ“|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] | Gabriel Sedláček |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 „Mesto vs. Dedina“|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] | Xénia Gregušová |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] | Miroslav Debnár |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | 74 | 20 | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2022]] | Filip Jánoš |- |style="background:#93CCEA"| | '''[[#Farma 15 „Stret generácií XYZ“|15]]'''<ref >{{Citácia periodika | titul = Čím chce Markíza zaujať divákov v roku 2023? Poznáme jej plány | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/A3VLwWi/cim-chce-markiza-zaujat-divakov-v-roku-2023-pozname-jej-plany/? | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-21 | dátum prístupu = 2022-11-21 }}</ref> | 74 | 19 | [[4. september]] [[2023]] <ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza chystá nový koncept Farmy! Môže vyvolať vášne, kedy odštartuje 15. séria? | url = https://mediaboom.sk/markiza-chysta-novy-koncept-farmy-moze-vzbudit-poriadne-vasne-kedy-odstartuje-15-seriu | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2023]] | Lucia Gašparíková |- |style="background:#4B5320"| | '''[[#Farma 16 „Tajná misia“|16]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | dátum vydania = 8. november 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 21 | [[2. september]] [[2024]] | [[15. december]] [[2024]] | Peter Janiga |- |style="background:#C3B091"| | '''[[#Farma 17 „Prekliate dedičstvo“|17]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 23 | [[1. september]] [[2025]] | [[14. december]] [[2025]] | Roman Perašín |- |style="background:#7F1734"| | '''[[#Farma 18 „Vo víne je pravda“|18]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2026: Špeciálne Let’s Dance aj najväčšia Superstar, seriálový hit chýba! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2026-specialne-lets-dance-aj-najvacsia-superstar-serialovy-hit-chyba | dátum vydania = 27. október 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | | | [[7. september]] [[2026]] | | |} == Farma 1 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horné Paseky]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} * '''Víťaz: Andrea Járová''' * '''Hospodár:''' Pavol Mikécz * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováčik | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováčik''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (víťazka)''' |} == Farma 2 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] (okres [[Myjava (okres)|Myjava]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} * '''Víťaz: Radomír Spireng''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Radomír Spireng]] | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (víťaz)''' |} == Farma 3 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to divočina! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (víťaz)''' |} == Farma 4 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Pavol „Paco“ Styk''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Ide o všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol „Paco“ Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol „Paco“ Styk (víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Televízia Markíza 8. augusta 2014 oficiálne oznámila, že štart piatej série bude vo štvrtok 28. augusta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Farma 5 prichádza. Markíza spúšťa kampaň, pozrite si ju (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/780571-farma-5-prichadza-markiza-spusta-kampan-pozrite-si-ju-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2014-08-08|dátum prístupu=2023-09-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=Krasko|meno=Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 startuje už 28.8.2014 na Markíze | url = http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160731003458/http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | vydavateľ = farma-5.tvfans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-19 | dátum archivácie = 2016-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose, vo finálovom dueli, porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Ilija]] (okres [[Banská Štiavnica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Znovuzrodenie === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena „Iris“ Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena „Iris“ Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000 €, sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mayer''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to husté! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef Kababik (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nebudú súťažiť noví farmári, ale na statok sa vrátia vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovkách TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] (okres [[Turčianske Teplice]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma naďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie až 75 000 eur. Témou série je mlyn. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- | colspan="4" rowspan="2" | Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy, s prívlastkom letná, odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] *'''Miesto farmy:''' [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (víťaz)''' |} == Farma X == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň. Televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018, sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000 €, sa napokon stal Dominik Porubský. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' 48°37'19.3"N 17°00'03.8"E * '''Víťaz: Dominik Porubský''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Úplne nová Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"|Bohatí (celebrity) | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Ibrahim Maiga | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť - Bohatí vs. Chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (víťaz)''' |} == Farma 11 „Východ vs. Západ“ == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 odštartovala na jeseň 2019 a opäť sa držala konceptu, ktorý priniesla Farma X. Súťažiaci boli v tejto sérii rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Farma 11 priniesla ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. V jedenástej Farme sa však do popredia dostala súčasnosť a najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Na post moderátorky opäť zasadla [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'24.0"N 17°00'04.8"E * '''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra]] |- | 8. miesto | Martin Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |- |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (víťaz)''' |} == Farma 12 „Mesto vs. Dedina“ == 12. séria Farmy opäť pokračovala v koncepte rozdelenia účinkujúcich do dvoch skupín. V snahe prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti sa tentokrát do popredia dostal stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko - súboj mesta a dediny. 12. séria sa opäť vysielala v jesennom období s nezmenenou moderátorkou. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'20.2"N 17°00'01.9"E * '''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Srbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikoletta Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikoletta Fridrichová (záchrana - Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikoletta Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (víťazka)''' |} == Farma 13 == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma priniesla opäť stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom „nebudeš robiť, nebudeš jesť“, a teda opäť k drsnejším podmienkam. Súťažiaci boli počas náročného príchodu na Farmu rozdelení do troch tímov, avšak na rozdiel od predošlých ročníkov, v priebehu súťaže už neboli rozdelení do žiadnych skupín. Výrazným motívom počas celej tejto série bolo budovanie majestátnej zvonice, zakončené odlievaním vlastného medeného zvonu - nového symbolu Farmy. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E * '''Víťaz: Miroslav „Mesut“ Debnár''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Čakajte nečakané! === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália Lopašovská |22 |[[Čachtice|Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |24 |[[Sereď|Čachtice]] |- |6. miesto |Michala Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta Landerl |56 |[[Viedeň]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanislava Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka (vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanislava Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav Debnár (víťaz)''' |} == Farma 14 == 14. séria, s prívlastkom Farma budúcnosti, priniesla opäť množstvo noviniek. Najväčšou bolo predstavenie umelej inteligencie Alice, ktorá neustále pozorne sledovala dianie na farme, a zasahovala vždy, keď to vyhodnotila ako potrebné. Alica tak do výraznej miery pri každodenných stretoch s farmármi nahradila prítomnosť moderátora, ktorým sa pre túto sériu po prvýkrát stal herec Marek Fašiang. Ďalšou novinkou bol výber špeciálnych piatich nadpriemerne inteligentných súťažiacich s IQ nad 130, s cieľom priniesť na Farmu čo najviac nápadov a inovácií. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Bc. Filip Jánoš. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Bc. Filip Jánoš, a to 26 937 (74,2%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 7 404 hlasov (20,4%) Michal Mošpan a na treťom mieste s počtom 1 967 hlasov (5,4%) Martina Korkobcová. Celkovo diváci poslali 36 308 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Marek Fašiang|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Fa%C5%A1iang&oldid=7453124|rok=2022-10-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7453124}}</ref> * '''Miesto farmy:''' [[Dobrá Voda (okres Trnava)]] * '''Súradnice:''' 48°35'04.7"N 17°31'36.7"E * '''Víťaz: Bc. Filip „FiFqo“ Jánoš''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Alica zasahuje! * '''Natáčanie:''' 8. august 2022 - 21. október 2022 === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ([[Inteligenčný kvocient|IQ]] 130+)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FARMA X-TRA IV. - Epizóda 1 - Spoznajte nových farmárov - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=ETA0VDfIcyQ | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum prístupu = 2022-12-17 }}</ref> |- |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#FFDEAD;" |1. miesto |Bc. Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- |2. miesto |Martina Korkobcová |30 |[[Žbince|Humenné]] |- |3. miesto |Michal Mošpan |35 |[[Žbince]] |- |4. miesto |Tamás Kassai |22 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |5. miesto |Giuliana Santi |18 |[[Bratislava]] |- |6. miesto |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | rowspan=2| 7. – 8. miesto |Šimon Koleň |22 |[[Štiavnička]] |- |Dagmar Kubinová |31 |[[Hodonín]] |- |9. miesto |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- |10. miesto |Alexandra Čillíková |22 |[[Svit]] |- |11. miesto |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |12. miesto |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- |13. miesto |Adrián Jurčo |27 |[[Košice]] |- |14. miesto |Patrícia Palešová |28 |[[Kanianka]] |- |15. miesto |Tomáš Szomju |36 |[[Košice]] |- |16. miesto |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- style="background:#FFDEAD;" |17. miesto |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- |18. miesto |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- style="background:#FFDEAD;" |20. miesto |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | rowspan="3" | 2 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Simona Krupová | style="background:#ff0000" | '''Zdeněk Novák (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Minh Nguyen Anh (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |''' Simona Krupová''' |- | rowspan="3" | 3 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Alexandra Mináriková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Imrich "Baron" Štefánik | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#ff0000" |'''Imrich Štefánik (vylúčený)''' |- | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Eva Schwardy (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00" |'''Viktória Štefaňáková (záchrana)''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000" |'''Kristián Mesíček''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Natália Lenártová | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Szomju | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |'''Tomáš Szomju''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Patrícia Palešová | style="background:#ff0000;" |'''Patrícia Palešová''' |- |7 | colspan="1" style="background:gold;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |''' Adrián Jurčo ''' |- |8 | colspan="1" style="background:gold;" | Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" | Viktória Štefaňáková | style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková | style="background:#ff0000;"|'''Viktória Štefaňáková''' |- |9 | colspan="1" style="background:gold;" | Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh |style="background:#ff0000;"|'''Natália Lenártová''' |- |10 |colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#87CEEB;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- |11 |colspan="1" style="background:gold;" |Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" | Alexandra Čillíková |style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | rowspan="3" | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Tamás Kassai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" | Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#ff0000;" |'''Minh Nguyen Anh''' '''(vylúčený)''' |- |style="background:#00FF7F;" |'''Alexandra Čillíková,''' '''Alexandra Mináriková,''' '''Natália Lenártová''' '''(návrat)''' |- |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | 13 |style="background:gold;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;"|Alexandra Mináriková |style="background:#87CEEB;"|Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová |style="background:#ff0000;" |'''Natália Lenártová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Giuliana Santi | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dagmar Kubinová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;"| Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;"| Michal Mošpan | style="background:#ff0000;" |'''Dagmar Kubinová''' |- | style="background:#87CEEB;"| Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;"| Martina Korkobcová |style="background:#ff0000;" |'''Šimon Koleň''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- | rowspan=2; colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Giuliana Santi''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Tamás Kassai''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Korkobcová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FF8247"|'''Michal Mošpan (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Martina Korkobcová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Bc. Filip Jánoš (víťaz)''' |} == Farma 15 „Stret generácií XYZ“ == Motívom 15. série Farmy sa stal súboj generácií. O atraktívnu finančnú výhru tak zabojovali farmári, ktorí boli rozdelení do troch skupín podľa ich veku. Tvrdý život na statku preveril, ktorá z nich uspeje. Išlo o generáciu [[generácia X|X]], narodenú pred rokom 1989, [[generácia Y|generáciu Y]] – deti 90-tych rokov, a najmladšiu [[generácia Z|generáciu Z]], narodenú po roku 2000. 15. séria Farmy sa natáčala v prostredí Považského Inovca, na miestach kde sa nakrúcala aj 13. séria. Moderovania sa opäť zhostil Marek Fašiang, súčasťou bola opäť aj umelá inteligencia Alica z predošlej série. Vysielať sa začala v pondelok 4. septembra 2023.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvýkrát v historii v tejto sérii nebola stanovená konečná výška výhernej sumy, ale Farmári si konečnú čiastku museli "zarobiť" plnením úloh od hospodára alebo rôznymi výmennými ponukami od umelej inteligencie Alice. Konečná výherná suma, ktorú farmári nakoniec nahrali bola 83 600 eur, teda doposiaľ najvyššia suma spomedzi ostatných ročníkov. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa napokon stala Lucia Gašparíková. V diváckom hlasovaní získala najviac hlasov Nikola Škrváňová, a to 8 720 (38,6%). Celkovo diváci poslali 22 584 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°38'02.7"N 17°53'52.9"E * '''Víťaz: Lucia Gašparíková''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Stret generácií XYZ * '''Natáčanie:''' 7. august 2023 - 19. október 2023 {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Generácia |- |1. miesto |Lucia Gašparíková |40 |[[Topoľčany]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |2. miesto |Denis Čatlóš |29 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |3. miesto |Nikola Škrváňová |27 |[[Slovenská Ľupča]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |4. miesto |Miroslava Bartáková Kozárová |41 |[[Kremnické Bane]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |5. miesto |Ema Minarovjech |21 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |6. miesto |Azra Sokira |20 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |7. miesto |Matúš Smreček |27 |[[Košice]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |8. miesto |Adam Rohárik |42 |[[Bratislava|Revúca]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |9. miesto |Viktória Várošová |27 |[[Južná Amerika]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |10. miesto |Peter Kandra |24 |[[Banská Bystrica]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |11. miesto |Sofia Babylonská |24 |[[Prešov]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |12. miesto |Timotej Puchoň |21 |[[Cífer]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |13. miesto |Sára Vrablecová |30 |[[Gajary]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |14. miesto |Roman Záležák |39 |[[Štúrovo]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |15. miesto |Miroslav Mimochodek |38 |[[Uherské Hradiště]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |16. miesto |Dominika Hrivňáková |26 |[[Lučenec]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |17. miesto |Marek Mikuš |29 |[[Detva]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |18. miesto |Daniel Kňažík |25 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |19. miesto |Michal Mičina |20 |[[Topoľčany]] |style="background:#00BFFF;" | Z |} === Priebeh súťaže === '''1.časť – GENERÁCIE''' {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý ohrozený ! Druhý ohrozený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" |1 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" |Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Michal Mičina''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Daniel Kňažík''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Marek Mikuš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš |- | rowspan="2" |4 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek | rowspan="2" style="background:#ff0000" | '''Roman Záležák''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |5 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Roman Záležák (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1 " style="background:#FF8C00" |'''Dominika Hrivňáková (záchrana)''' |- | rowspan="2" |6 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Dominika Hrivňáková''' |- | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková |- | rowspan="2" |7 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Miroslav Mimochodek (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#FF0000" |'''Roman Záležák''' |- | rowspan="2" |8 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Denis Čatlóš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš |- | rowspan="3" |9 | rowspan="3" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" |Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Vrablecová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Timotej Puchoň''' |} '''2.časť – SPOJENIE''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ |rowspan="2" |10 |rowspan="2" style="background:gold;" |Ema Minarovjech |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sofia Babylonská''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |- |rowspan=2 |11 |rowspan="2" style="background:gold;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Ema Minarovjech |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Peter Kandra''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |- |rowspan=2 |12 |rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Viktória Várošová''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |- |rowspan=2 |13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Adam Rohárik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš'''{{#tag:ref|Tento týždeň z Farmy nikto nevypadol. Súboj aj duel sa konal, ale určoval farmára týždňa pre nasledujúci týždeň.|group=pozn}} |- | rowspan="2" |14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;"| X{{#tag:ref|Súboj sa nekonal. Farmári hneď určovali prvého duelanta.|group=pozn}} |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#ff0000;" |''' Matúš Smreček''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Azra Sokira''' |- | colspan="7" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Ema Minarovjech''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Miroslava Kozárová''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"| Lucia Gašparíková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Denis Čatlóš | style="background:#FF8247"| '''Nikola Škrváňová (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| '''Denis Čatlóš (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Lucia Gašparíková''' '''(víťaz)''' |} == Farma 16 „Tajná misia“ == Šestnásta séria Farmy priniesla opäť viacero noviniek, ktoré okorenili boj o farmársky trón a rozprávkovú výhru. Prvou významnou zmenou bola účasť štyroch bývalých súťažiacich (''Karin Hegedüs Dvořáková, Stanka Klčová, Minh Nguyen Anh'' a ''Adam Rohárik''), ktorí na statku plnili ''Tajnú misiu''. Po splnení série úloh, pri ktorých sa nesmeli prezradiť, vstúpili do hry o maximálne 100-tisíc eur. To, samozrejme, nebolo jedinou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom. K štyrom farmárom „v utajení“ sa pridalo ďalších 13 obyvateľov statku. Noví farmári sa museli pripraviť aj na ďalší extrém - hneď po príchode na statok prešli náročným testovaním (počas ktorého sa nevyspali viac než 30 hodín), pričom najlepší z nich získal veľkú výhodu. Farmári sa každý týždeň rozdeľovali na obyvateľov Kúrie a Chlieva. V Kúrii ich čakali postele s vankúšmi a peknou kúpeľňou, zatiaľ čo v Chlieve prefukujú steny, sprcha je na lúke a spia na žochoch, navyše pod nimi žijú zvieratá. Kým farmári bojovali o diamanty imunity a mince, exfarmári ich chodili špehovať a snažili sa o nich zistiť čo najviac. Finálnu výhernú čiastku si farmári museli zarobiť plnením úloh od hospodára. Tá predstavovala napokon 72 100 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Peter Janiga. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Peter Janiga, a to 29 374 (57,1%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 18 304 hlasov (35,6%) Hoku Kamaaina Nezdoba a na treťom mieste s počtom 3 768 hlasov (7,3%) Matúš Horváth. Celkovo teda diváci poslali 51 446 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrovka|Modrová]] ([[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]]) * '''Súradnice''': {{Súradnice|48.648938| 17.903688|display=inline}} * '''Víťaz''': '''Peter Janiga''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Tajná misia * '''Natáčanie:''' 7. august 2024 - 19. október 2024 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Peter Janiga |33 |[[Prešov]] |- |2. miesto |Matúš Horváth |23 |[[Košice]] |- |3. miesto |Hoku Kamaaina Nezdoba |50 |[[Turiec (región)|Turiec]] |- |4. miesto |Lucy Michalička |25 |[[Žilina]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |27 |[[Čachtice]] |- |rowspan=2| 6. – 7. miesto |Adam Rohárik |43 |[[Revúca (mesto)|Revúca]] |- |Klára Belošicová |23 |[[Prievidza]] |- |8. miesto |Karolína Jarabeková |25 |[[Banská Štiavnica]] |- |9. miesto |Lenka Tejbusová |23 |[[Bratislava]] |- |10. miesto |Norbert Waldhauser |28 |[[Šaštín-Stráže|Šaštín - Stráže]] |- |11. miesto |Andrej Brzáč |39 |[[Prievidza]] |- |12. miesto |Veronika Tomanová |34 |[[Piešťany]] |- |13. miesto |Matej Hrušovský |22 |[[Spišská Nová Ves]] |- |14. miesto |Roman Hraňo |28 |[[Maršová-Rašov|Maršová - Rašov]] |- |15. miesto |Michaela Budayová |30 |[[Košice]] |- |16. miesto |Karin Hegedüs Dvořáková |31 |[[Košice]] |- |17. miesto |Ivana Koháková |46 |[[Praha]] |- |18. miesto |Minh Nguyen Ahn |22 |[[Bratislava]] |- |19. miesto |Ján Stauder |30 |[[Bratislava]] |- |20. miesto |Sandra Benková |34 |[[Londýn]] |- |21. miesto |Ella Kruželáková |18 |[[Košice]] |} === Rozdelenie na Chliev a Kúriu === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;" | Chliev | Kúria |} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan="8" | Farmári |- |rowspan="3" |1. |rowspan="3" |Peter | Chliev |style="background:#C0C0C0;"| Ella | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Sandra | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Karolína |- | Kúria |Ján |Matej |Veronika |Hoku |Klára |Lenka |- | Tajná misia | – | Adam | Karin | Minh | Stanka |- |rowspan="3" |2. |rowspan="3" |Ján |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Hoku |- |Kúria |Matej |Peter |Sandra |Veronika |Andrej |Ivana |- |Tajná misia | – |Adam |Karin |Minh |Stanka |Ella |- |rowspan="3" |3. |rowspan="3" |Matúš |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Ján | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Hoku | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Klára |- |Kúria |Sandra |Karolína |Lenka |Andrej |Peter |- |Tajná misia |– |Adam |Karin |Minh |Stanka |- |rowspan="2" |4. |rowspan="2" |Hoku |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Minh | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Peter |- |Kúria |Ján |Karin |Andrej |Stanka |Adam |Veronika |Klára |- |rowspan="2" |5. |rowspan="2" |Ivana |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Stanka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Peter | style="background:#C0C0C0;"| Andrej |- |Kúria |Klára |Hoku |Minh |Lenka |Karin |Matej |Matúš |- |rowspan="2" |6. |rowspan="2" |Karin |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Veronika |- |Kúria | Stanka |Lenka |Hoku |Peter |Matej |Matúš |- | rowspan="2" |7. | rowspan="2" |Peter |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Karin | style="background:#C0C0C0;"|Lenka | style="background:#C0C0C0;"|Andrej | style="background:#C0C0C0;"|Matej | style="background:#C0C0C0;"|Karolína | style="background:#C0C0C0;"|Lucy | style="background:#C0C0C0;"|Michaela | style="background:#C0C0C0;"|Norbert | style="background:#C0C0C0;"|Roman |- |Kúria |Veronika |Stanka |Hoku |Matúš |Klára |Adam |- | rowspan="2" |8. | rowspan="2" |Lenka |Chliev | style="background:#C0C0C0;|Lucy | style="background:#C0C0C0;|Adam | style="background:#C0C0C0;|Klára | style="background:#C0C0C0;|Norbert | style="background:#C0C0C0;|Karolína | style="background:#C0C0C0;|Roman | style="background:#C0C0C0;|Michaela |- |Kúria |Matej |Stanka |Hoku |Matúš |Andrej |Peter |Veronika |} === Priebeh súťaže === '''1. FÁZA: CHLIEV A KÚRIA''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Kúria ! Sluha Chliev ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Janiga | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#FF8000" |'''Ella Kruželáková<br />(záchrana, tajná misia)''' |- | colspan="1" rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Ján Stauder | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FFC0CB;" |<s>Klára Belošicová</s>{{#tag:ref|Ella v rámci svojej tajnej misie ochraňovala Kláru, tak si s ňou v dueli musela vymeniť miesto.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Ella Kruželáková''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Sandra Benková''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#ff0000" |'''Ján Stauder''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Hegedüs Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#ff0000" |'''Ivana Koháková''' |- | rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FF8C00" |'''Lenka Tejbusová (záchrana)'''{{#tag:ref|Karin síce vyhrala duel, no rozhodla sa opustiť Farmu a prenechať svoje miesto Lenke.|group=pozn}} |- | style="background:#ff0000" | '''Karin Hegedüs Dvořáková (odstup)''' |- | 8 |colspan="1" style="background:gold;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Budayová |style="background:#ff0000" |'''Michaela Budayová''' |} '''2. FÁZA: SPOJENIE''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prví ohrození !Druhí ohrození ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | style="background:#C0C0C0;" |-{{#tag:ref|Tento týždeň na Farme bol bez farmára týždňa.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Roman Hraňo''' |- | rowspan="2" |10 | rowspan="2" style="background:gold;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Matej Hrušovský''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Matej Hrušovský |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Janiga |- | rowspan="2" |11 | rowspan="2" style="background:gold;" |Klára Belošicová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga |style="background:#FFC0CB;" | Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Veronika Tomanová''' |- |style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová |style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |- | rowspan="2" |12 | rowspan="2" style="background:gold;" |Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser |style="background:#87CEEB;" | Matúš Horváth | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Andrej Brzáč (odstup)''' |- |style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Waldhauser''' {{#tag:ref|Norbert kvôli zraneniu duel dokončiť nemohol a zo súťaže odstúpil.|group=pozn}} |- | rowspan="1" |13 |rowspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="1" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- |style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová |rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Lenka Tejbusová''' |- | rowspan="3" |14 |rowspan="3" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="1" colspan="4" |Hra "Šikovný farmár" | style="background:#ff0000;" |'''Karolína Jarabeková''' |- |rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | style="background:#ff0000;" |'''Adam Rohárik''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#ff0000;" |'''Klára Belošicová''' |- | rowspan="2" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Stanislava Klčová''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"| '''Lucy Michalička''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Hoku Kamaaina Nezdoba | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Horváth | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Janiga | style="background:#FF8247"| '''Hoku Kamaaina Nezdoba (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| ''' Matúš Horváth (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| ''' Peter Janiga (víťaz)''' |} == Farma 17 „Prekliate dedičstvo“ == Televízia Markíza potvrdila plány pokračovať s ďalšou sériou Farmy už v decembri 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 7. augusta 2025 bolo oznámené, že 17. séria Farmy sa začne vysielať 1. septembra, pričom moderátorom aj pre tento ročník zostane [[Marek Fašiang]], rovnako ako na poste hospodára bude pokračovať Martin Bagár. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza už nakrúca novú Farmu: Poznáme prvé mená aj dátum štartu 17. série! | url = https://mediaboom.sk/markiza-uz-nakruca-novu-farmu-pozname-prve-mena-aj-datum-startu-17-serie | dátum vydania = 7. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 17. séria Farmy niesla prívlastok „Prekliate dedičstvo“ a dianie sa nieslo v duchu veľkej záhady. Ústrednou témou bol testament, ktorý farmárom zanechal pôvodný majiteľ statku. Na farmárov čakali opäť nové pravidlá, pričom boli opäť rozdelení do skupín. Jedna časť súťažiacich (Dediči) má k dispozícii vnútorné priestory s vlastnými posteľami, iní (Vydedení) musia prespávať vonku pri zvieratách. Jednou z noviniek bolo aj to, že víťazom sa môže stať iba člen jednej skupiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najobľúbenejšia reality šou Farma prichádza s neuveriteľnou 17. sériou: Záhadný testament a atraktívna zostava farmárov | url = https://www.markiza.sk/clanok/982135-najoblubenejsia-reality-sou-farma-prichadza-s-neuveritelnou-17-seriou-zahadny-testament-a-atraktivna-zostava-farmarov | dátum vydania = 12. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Dediča sa takisto môže stať Vydedený a naopak. Výherná suma bola znovu pohyblivá a jej výška sa odvíjala od pracovného výkonu obyvateľov statku. Alebo od toho, aké tresty dostali. Konečná výherná suma sa vyšplhala na 76 500 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Roman Perašín. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Roman Perašín (13 991, 57,5 %), na druhom mieste sa umiestnil s počtom hlasov 6 944 (28,6 %) Richard Fabšič a na treťom mieste s počtom hlasov 3 383 (13,9 %) Róbert Hudák. Celkovo diváci poslali 24 318 hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma zažila najslabšie finále za 15 rokov! V počte hlasov sa prepadla o polovicu | url = https://mediaboom.sk/farma-zazila-najslabsie-finale-za-15-rokov-v-pocte-hlasov-sa-prepadla-o-polovicu | dátum vydania = 15. december 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrová|Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom)]] * '''Súradnice''': 48.6484289N, 17.9049606E * '''Víťaz''': '''Roman Perašín''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Prekliate dedičstvo * '''Natáčanie:''' 6. august 2025 - 18. október 2025 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Roman Perašín |29 |[[Beňadiková]] |- |2. miesto |Richard Fabšič |30 |[[Bratislava]] |- |3. miesto |Róbert Hudák |30 |[[Piešťany]] |- |4. miesto |Ela Martinčeková |24 |[[Košice]] |- |5. miesto |Sarah Boříková |25 |[[Moldava nad Bodvou]] |- |6. miesto |Alena Domániková |41 |[[Prievidza]] |- |7. miesto |Laura Žiačková |20 |[[Rajecká Lesná]] |- |8. miesto |Dorota Androvičová |21 |[[Žilina]] |- |9. miesto |Miloslav Miklošovič |25 |[[Košice]] |- |10. miesto |Áron Erdélyi |25 |[[Bratislava]] |- |11. miesto |Igor Staňa |23 |[[Spišské Podhradie]] |- |12. miesto |Sofia Úporská |24 |[[Spišský Štiavnik]] |- |13. miesto |Marián Hanousek |25 |[[Trnava]] |- |14. miesto |Ján Škoda |28 |[[Bratislava]] |- |15. miesto |Annabelle Fárová |38 |[[Praha]] |- |16. miesto |Emília Grmanová |37 |[[Trnava]] |- |17. miesto |Michaela Doležalová |25 |[[Trenčín]] |- |18. miesto |Lucia Škurla |33 |[[Rimavská Sobota]] |- |19. miesto |Štefan Tomeček |30 |[[Motešice]] |- |20. miesto |Marcela Gregorová |52 |[[Banská Bystrica]] |- |21. miesto |Peter Tirpák |42 |[[Snina]] |- |22. miesto |Július Šandor |37 |[[Trnava]] |- |23. miesto |Arseni Ivakhnou |23 |[[Bratislava]] |} === Rozdelenie na Dedičov a Vydedeních === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Richard | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián |- | Vydedení | Arseni | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter | Roman |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Lucia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" | Richard | style="background:#C0C0C0;" | Áron | style="background:#C0C0C0;" | Emília | style="background:#C0C0C0;" | Marián | style="background:#C0C0C0;" | Roman |- | Vydedení | Laura | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter |- | rowspan="2" |3. | rowspan="2" |Roman | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Alena | Dorota | Igor | Laura | Marcela | Peter |- | rowspan="2" |4. | rowspan="2" |Alena | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman | Štefan |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" |Miloslav | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Róbert | Áron | Emília | Igor | Roman |- | rowspan="2" |6. | rowspan="2" |Dorota | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Emília | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman |- | rowspan=3 |7. | rowspan=3 |Emília | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Alena | Igor | Laura | Miloslav | Róbert |- | Noční jazdci | style="background:#808080;" |Annabelle | style="background:#808080;" |Ján | style="background:#808080;" |Sarah | style="background:#808080;" |Sofia |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 |Sofia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav |- | Vydedení | Alena | Annabelle | Dorota | Ján | Laura | Róbert | Sarah |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 |Sarah | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:#C0C0C0;" |Roman |- | Vydedení | Richard | Alena | Dorota | Igor | Ján | Róbert | Sofia |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 |Ela | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ján | style="background:#C0C0C0;" |Sarah |- | Vydedení | Igor | Miloslav | Richard | Róbert | Sofia |- |rowspan=2 |11. |rowspan=2 |Igor |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Sofia |- |Vydedení |Miloslav |Richard |Roman |- |rowspan=2 |12. |rowspan=2 |Sarah |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Igor |- |rowspan=2 |13. |rowspan=2 |Laura |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Dorota |- |rowspan=2 |14. |rowspan=2 |Róbert |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Roman |} === Amulet Zlatej Salamandry (1. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o dedičstvo ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | 1. | style="background:gold;" |Richard | style="background:#FFFDD0;" |Igor | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=2 |2. | rowspan=2 style="background:gold;" |Lucia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Peter | style="background:#C0C0C0;" |Ela | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | rowspan=2 |Áron | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |41 |- | style="background:#C0C0C0;" |Michaela |- | 3. | style="background:gold;" |Roman | style="background:#FFFDD0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:lightgreen;" |Správne | - | 0 {{#tag:ref|Po najdení stratenej korytnačky, ktorá sa stratila počas Romanovho farmárčenia a kvôli ktorej nezískal žiadne mince aj napriek splneniu všetkých úloh, Martin vyplatil Romanovi 50 mincí.|group=pozn}} |- | 4. | style="background:gold;" |Alena | style="background:#FFFDD0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:salmon;" |Nesprávne | Emília | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=3 |5. | rowspan=3 style="background:gold;" |Miloslav | rowspan=3 style="background:#FFFDD0;" |Roman | rowspan=3 style="background:#C0C0C0;" |Áron | rowspan=3 style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | rowspan=3 |39 |- | Lucia |- | Dorota |- | rowspan=2 |6. | rowspan=2 style="background:gold;" |Dorota | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Roman | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |47 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | Róbert |- | rowspan=2 |7. | rowspan=2 style="background:gold;" |Emília | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Alena | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |45 |- | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | Dorota |- |} === Amulet Zlatej Salamandry (2. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o záchranu !Boj o imunitu ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sofia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 |- | rowspan="2" style="background:salmon;" |Nesprávne (Emília) | Richard | rowspan="2" |40 |- | style="background:#C0C0C0;" |Laura |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Miloslav | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Alena |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 style="background:gold;" |Ela | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Sofia | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Roman | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- | rowspan=2 |11. | rowspan=2 style="background:gold;" |Igor | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Igor | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Sofia -> Ela | rowspan="2" |- | Alena | rowspan=2 |39 |- | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- |12. | style="background:gold;" |Sarah | style="background:#FFFDD0;" |Igor |Vydedenci | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:lightgreen;" |Správne (Róbert) | - |rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |} === Amulet Zlatej Salamandry (Finálová vstupenka) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Boj o dedičstvo ! Výherca Salamandry (Finálová vstupenka) ! Počet mincí |- | rowspan=2 |13. | rowspan=2 style="background:gold;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:lightgreen;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |46 |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! rowspan="2" |Držiteľ amuletu ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha Dedič ! Sluha Vydedený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Richard Fabšič | style="background:#FFFDD0;" |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FF0000;" |'''Arseni Ivakhnou''' |- | 2 | style="background:gold;" |Lucia Škurla | style="background:#FFFDD0;" |Peter Tirpák | style="background:#87CEEB;" |Richard Fabšič | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#87CEEB;" |Július Šandor | style="background:#FF0000;" |'''Július Šandor (odstup)''' |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Roman Perašín | style="background:#FFFDD0;" |<s>Peter Tirpák</s> | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Áron Erdélyi | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Dediči uhádli Alenu ako majiteľku Amuletu a tým nahradila Árona a stala sa prvou duelantkou.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Marcela Gregorová | style="background:#FF0000" |'''Peter Tirpák (odstup)''' |- | style="background:#FFFDD0;" |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#FF0000;" |'''Marcela Gregorová''' |- | rowspan="3" |4 | rowspan="3" style="background:gold;" |Alena Domaniková | rowspan="3" style="background:#FFFDD0;|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |<s>Dorota Androvičová</s> {{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Štefan Tomeček | rowspan=3 style="background:#FF0000;" |'''Štefan Tomeček''' |- | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák |- | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič |- | 5 | style="background:gold;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFFDD0; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domaniková | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#FF0000;" |'''Lucia Škurla''' |- | 6 | style="background:gold;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FF0000;" |'''Michaela Doležalová''' |- | 7 | style="background:gold;" |Emília Grmanová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa''' |- | rowspan=4 |8 | rowspan=4 style="background:gold;" |Sofia Úporská | rowspan=4 style="background:#FFFDD0; |Laura Žiačková | rowspan=4 style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB; |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Sarah Boříková | style="background:#FF0000;" |'''Emília Grmanová (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Annabelle Fárová (odstup)''' |- | style="background:orange;" |'''Alena Domániková (záchrana)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Igor Staňa (návrat)''' |- | 9 | style="background:gold;" |Sarah Boříková | style="background:#FFFDD0; |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Ela Martinčeková | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Richard Fabšič''' |- | rowspan=3 |10 | rowspan=3 style="background:gold;" |Ela Martinčeková | rowspan=3 style="background:#FFFDD0; |Sofia Úporská | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Marián Hanousek | style="background:#FF0000;" |'''Ján Škoda (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Richard Fabšič (návrat)''' |- | style="background:#FF0000;" | '''Marián Hanousek''' |- | 11 | style="background:gold;" |Igor Staňa | style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#87CEEB; |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFC0CB;" |Sofia Úporská | style="background:#FF0000;" |'''Sofia Úporská''' |- | rowspan=2 |12 | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah Boříková | rowspan=2 style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Áron Erdélyi''' |- | rowspan="2" | 13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | style="background:#87CEEB;" | Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Miloslav Miklošovič (Vydedený)''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Dorota Androvičová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Róbert Hudák | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " | Richard Fabšič | rowspan="2" style="background:#FF0000;" |'''Laura Žiačková''' |- | style="background:#FFC0CB; |Laura Žiačková |- | rowspan="3" |15 | colspan="6" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Alena Domániková''' |- | colspan="6" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Sarah Boříková''' |- |colspan="6" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Ela Martinčeková''' |- | colspan="4" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Róbert Hudák | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Richard Fabšič | style="background:#FF8247"|'''Róbert Hudák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Richard Fabšič (2. miesto)''' |- |style="background:yellow"|'''Roman Perašín (víťaz)''' |} ==Farma 18 „Vo víne je pravda“== Nová 18. séria divákov po prvý raz zavedie do sveta vinohradníctva a vinárstva. Dejiskom veľkolepého farmárskeho dobrodružstva sa stanú Malé Karpaty – región s bohatou vinohradníckou tradíciou, kde štrnásť súťažiacich čaká nielen boj o výhru až do výšky 100 000 eur, ale aj náročná cesta za záchranou starého vinohradu a výrobou vlastného vína. Ústredným motívom novej série bude pravda. Podtitul „Vo víne je pravda“ nebude iba odkazom na vinársku tematiku, ale stane sa jedným z kľúčových pilierov celej hry. Farmári budú opakovane čeliť situáciám, ktoré preveria ich úprimnosť, charakter, lojalitu aj odvahu postaviť sa pravde tvárou v tvár. Historicky prvýkrát zároveň dostane hospodár po svojom boku odborného garanta. Stane sa ním uznávaný vinár Tomáš Dudo, ktorý pochádza z vinárskej rodiny s viac ako 400-ročnou tradíciou. Počas celej série bude farmárov sprevádzať pri plnení vinárskych úloh, odovzdávať im svoje skúsenosti a dohliadať na to, aby zvládli jednotlivé postupy čo najlepšie. Moderátorom aj pre túto sériu zostáva Marek Fašiang. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Takáto Farma tu ešte nebola: Dátum štartu novej série je odhalený | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/1045076-takato-farma-tu-este-nebola-datum-startu-novej-serie-je-odhaleny | dátum vydania = 10. august 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy: Obec Doľany (okr. Pezinok)''' * '''Súradnice''' * '''Víťaz''': * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Vinár:''' Tomáš Dudo * '''Slogan:''' Vo víne je pravda * '''Natáčanie:''' === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | |Sisa Dúhová |49 |[[Liptovský Mikuláš]] |- | |Mercedes "Merci" Gálisová |27 | [[Bratislava]] |- | |Juraj "Ďuri" Halaška |36 |[[Prievidza]] |- | |Juraj Chlpek |27 | [[Malacky]] |- | |Martin Juraško |39 |[[Prešov]] |- | |Tatiana Koločaiová |37 |[[Bratislava]] |- | |Jaroslav Konštiak |28 |[[Terchová]] |- | |Jakub Krška |32 |[[Dánsko]] |- | |Katarína "Blessing" Megyaszaová |22 | [[Bratislava]] |- | |Silvia Pechová |26 |[[Ružomberok]] |- | |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- | |Patrik Ševčík |33 | [[Modrovka]] |- | |Barbora Turčiaková |20 | [[Ľubeľa]] |- | |Hugo Zaťko |25 |[[Krupina]] |} === Rozdelenie na Vinárov a Nádenníkov === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Sluhovia ! Skupina ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Patrik | Jaroslav | Vinári | style="background:#C0C0C0;" |Barbora | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Silvia | colspan="5" | |- | Sisa | Nádenníci | Jakub | Juraj | Blessing | Linda | Martin | Mercedes | Tatiana |} === Hájnici === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Deň 1. ! Deň 2. ! Deň 3. ! Deň 4. ! Deň 5. |- | rowspan="2" |1. | Linda | Linda | Mercedes | Mercedes | |- | Silvia | Blessing | Juraj | Juraj | |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Počet mincí ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Patrik Ševčík | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jaroslav Konštiak | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína "Blessing" Megyaszaová | |} == Referencie == <references/> == Poznámky == <references group="pozn"/> a4p13fwrs1cpkbrx4su3hxoaw3vatgx 8368228 8368219 2026-09-11T12:17:16Z NikolaMatouskova 246180 /* Farma 18 „Vo víne je pravda“ */ 8368228 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo polozamknutá}} {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = | typ = reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. - 18. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. séria - 18. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria)<br> Daniela Šencová - "Alica" (14. - 18. séria) | víťazovia = Andrea Járová (1. séria)<br>Radomír Spireng (2. séria)<br>Mário Drobný (3. séria) <br>Pavol „Paco“ Styk (4. séria)<br>Lenka Švaralová (5. séria)<br>Tomáš Mayer (6. séria)<br>Tomáš Mrva (7. séria)<br>Miroslav Povec (8. séria)<br>Šimon Néma (9. séria)<br>Dominik Porubský (10. séria)<br>Gabriel Sedláček (11. séria)<br>Xénia Gregušová (12. séria)<br>Miroslav „Mesut“ Debnár (13. séria)<br>Filip „FiFqo“ Jánoš (14. séria)<br>Lucia Gašparíková (15. séria)<br>Peter Janiga (16. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5. séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria)<br>Stret generácií XYZ (15. séria)<br> Tajná misia (16. séria)<br> Prekliate dedičstvo (17. séria)<br> Vo víne je pravda (18. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 18 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. Ide o najdlhšie vysielanú televíznu reality show na Slovensku vychádzajúcu z originálu [[švédsko|švédskej]] predlohy „''[[Farmen]]''“. Reality show sa odohráva v prírodnom prostredí farmy, kde súťažiaci odrezaní od vonkajšieho sveta počas niekoľkých týždňov budujú statok, starajú sa o zvieratá, plnia úlohy od hospodára a zároveň bojujú medzi sebou o finančnú výhru. Hospodárom Farmy bol v prvej sérii Pavol a od druhej série až doteraz je ním Martin Bagár. Moderátorkou, ktorej úlohou je okrem moderovania vyraďovacích duelov aj pravidelné stretávanie sa s farmármi za stolom pravdy, bola počas prvých 9 sérií [[Kveta Horváthová]]. Od 10. série ju vystriedala komička [[Evelyn]] a od 14. série je moderátorom Farmy [[Marek Fašiang]]. Prvých 9 sérií sa držalo tradičného konceptu budovania farmy v ťažkých podmienkach pričom jednotlivé série sa často niesli v konkrétnej tematike. Ďalšia séria priniesla úplne nový formát a pravidlá hry. 10. - 12. séria sa niesla v rozdeľovaní farmárov do skupín. V 13. sérii sa Farma snažila vrátiť do hry pôvodné drsné podmienky. 14. séria priniesla do hry umelú inteligenciu Alicu, ktorá zastupuje v mnohých záležitostiach moderátora a pozorne sleduje farmárov a dianie na statku. 15. séria opäť rozdelila farmárov do skupín, tentoraz na základe generácií. 16. a 17. séria priniesli opäť úplne odlišný koncept a pravidlá. 18. séria presúva dejisko do vinohradov a prináša opäť zbrusu nový koncept. == Pravidlá Farmy I. – IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, predtým 40). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muža a ženu), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami. Sluhovia nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere a následnej rozlúčke s ostatnými farmármi sú duelanti na noc a ďalší deň (do začiatku duelu) v izolácii (duelových chatkách za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie (táto disciplína bola od 5. série povinná); * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady (od 9. série pretláčanie v kruhu), alebo preťahovanie lanom. === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz. Prvou fázou sú '''Bohatí a Chudobní''', kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými. Druhou fázou je '''Zjednotenie - Očistec''', kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami. Poslednou fázou je '''Nový život''', kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. Novinkou od 10. série boli hry o imunitu. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca Chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny Chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi Chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzvaného „Domu pravdy“, kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fáze ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fázy ''Nový život'' môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten, kto súboj vyhrá, stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa, ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Kuchárov vyberá samotný farmár týždňa (jedného zo Západu a jedného z Východu). Vo fáze „Bez hraníc“ určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Duely môžu byť už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant, buď zo Západu alebo z Východu, opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu, ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, ktoré sú rozdelené na 25 mincí pre Mesto a 25 mincí pre Dedinu). Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérii. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberie z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant, buď z Mesta alebo z Dediny, môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakať na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. == Pravidlá Farmy XIII. a XIV. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. Sedí za vrcholom stola a musí byť vždy obslúžený ako prvý. Má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. Nemôže byť zvolený za duelanta. === Sluhovia === Bývajú v sluhovni. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. Jedlo varia iba sluhovia (neskôr pridané pravidlo počas Farmy XIV.). Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. a 14. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi ráno počas dňa duelu. == Pravidlá Farmy XV. == Pravidlá života na farme, vrátane povinností farmárov a sluhov, zostávajú v tejto sérii do veľkej miery rovnaké ako v predošlých. Výrazné zmeny nastali vo formáte hry. V 15. sérii je dominantným prvkom hry rozdelenie súťažiacich do troch generácií - X, Y a Z.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednotlivé generácie vystupujú ako jeden celok, každá má svoj vlastný príbytok a sedí spolu ako jedna skupina v kuchyni pri stole. Farmár týždňa, ktorý je zvolený vypadnutým duelantom z posledného duelu, má na nasledujúci týždeň imunitu, rovnako ako aj všetci farmári z jeho generácie. Farmár týždňa vyberá dvoch sluhov, ktorí musia byť každý z inej generácie (okrem jeho vlastnej), pričom pohlavie pri výbere sluhov v tejto sérii nehrá rolu. Novinkou v pravidlách je pozícia ohrozených. Ostatní farmári (okrem farmára týždňa) vyberajú spomedzi sluhov prvého ohrozeného (nie prvého duelanta, ako tomu bývalo doposiaľ). Tento prvý ohrozený si vyberá druhého ohrozeného - svojho súpera z inej ako svojej generácie a inej ako generácie, ktorá má imunitu. Obaja ohrození si zároveň z vlastnej generácie vyberajú svojho pomocníka do súboja. Tieto dve dvojice (dve generácie) sa stretávajú v následnom súboji o záchranu a farmári z porazenej dvojice sa stávajú prvým a druhým duelantom.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy: Prichádza úplne iný formát duelu, v ohrození bude skoro každý | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/856219-nove-pravidla-farmy-prichadza-uplne-iny-format-duelu-v-ohrozeni-bude-kazdy | dátum vydania = 7. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Duel === Duel sa v 15. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. V každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi na začiatku duelu. == Pravidlá Farmy XVI. == Základné pravidlá na Farme 16 ostávajú nezmenené. Zmena nastáva v hernom mechanizme a celkovom formáte hry. === Herný mechanizmus Farmy 16 === ==== Prvá fáza - Chliev a kúria ==== ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Na pár hodín končí aktuálne rozdelenie na obyvateľov Chlieva a Kúrie. Farmár týždňa na vyzvanie Alice rozdelí farmárov do Chlieva a Kúrie. Obyvateľom Chlieva odovzdá symbol, ktorý musia nosiť. ''Deň 2.'' - Skupiny si na vyzvanie Alice zvolia svojich sluhov, jedného z Kúrie a jedného z Chlieva. Zvoliť nemôžu farmára s imunitou. Hospodár zadá úlohy, z ktorých jedna musí byť splnená za 24 hodín. Skupina, ktorá ju podľa hodnotenia hospodára spraví lepšie, získa Diamant imunity. ''Deň 3.'' - Hospodár zhodnotí po 24 hodinách dve hlavné úlohy. Jedna skupina získa Diamant imunity. Večer sa koná Boj o diamant. V štafetovej hre sluhom pomôžu farmári z jeho príbytku. Sluha z príbytku, ktorý má menej Diamantov imunity, sa stáva prvým duelantom. V prípade remízy rozhodne o prvom duelantovi štvrtý deň Farmár týždňa. ''Deň 4.'' - Prvý duelant si na vyzvanie Alice vyberie druhého súpera zo svojej skupiny. Jeho meno pred voľbou nemôže prezradiť. Večer duelanti odídu do duelantských domčekov. ''Deň 5.'' - Hospodár hodnotí ostatné úlohy a vypláca mince. Prebehne duel a druhý duelant si vyberá poradie disciplín. Porazený po súboji odchádza z Farmy.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy! Taktika a intrigy už veľmi nepomôžu | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/921517-nove-pravidla-farmy-taktika-a-intrigy-uz-velmi-nepomozu | dátum vydania = 19. august 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Druhá fáza - Spojenie ==== Od 9. týždňa sa na Farme končí rozdelenie farmárov na skupiny, do hry vstupuje individuálna imunita a spať sa môže podľa slobodného výberu. Teda okrem sluhov, ktorých si zvolia všetci farmári, tí budú musieť žiť v chlieve. <ref>https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/932731-radikalne-zmeny-sa-potvrdili-nieco-take-sme-na-farme-este-nemali</ref> Na začiatku týždňa hospodár tradične rozdáva úlohy, ktoré ohodnotí na konci týždňa mincami. Mechanizmus hry sa v tejto fáze mení. ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Prebehne hra o diamant individuálnej imunity s hospodárom. ''Deň 2.'' - Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov, nemôže to byť farmár s diamantom individuálnej imunity. ''Deň 3.'' - Spomedzi dvoch sluhov si farmári na vyzvanie Alice zvolia jedného, ktorý ide do ohrozenia. Ten sa stáva prvým ohrozeným. ''Deň 4.'' - Prvý ohrozený si na vyzvanie Alice zvolí spomedzi všetkých svojho súpera. Nesmie to byť nikto kto má diamanty individuálnej imunity. Ten, ktorého si vyberie sa stáva druhým ohrozeným. Ešte v tento deň budú dvaja ohrození bojovať proti sebe v boji o záchranu, ale nebudú v súboji sami. Každý z ohrozených si pred súbojom na vyzvanie Alice vyberie jedného pomocníka. Pomocník však nemôže mať imunitu. Prebehne boj o záchranu. Dvojica, ktorá súboj vyhrá sa ochráni pred duelom. Porazená dvojica sa stretne proti sebe nasledujúci deň v dueli. Porazení odchádzajú do svojej duelantskej búdky. ''Deň 5.'' - Prebehne duel. Porazený po súboji odchádza z Farmy a v liste na rozlúčku určuje nového farmára týždňa na ďalší týždeň. == Pravidlá Farmy XVII. == 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, jedného z Dedičov a jedného z Vydedených. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 3. V prípade, že za svoj týždeň Farmár týždňa získa viac ako 41 mincí, prechádza po zvolení nového farmára týždňa medzi Dedičov. Ak ich získa menej, prepadáva k Vydedeným. 4. Farmár týždňa sedí za vrchstolom. Potraviny rozdeľuje farmár týždňa. Na jedlo zvoláva hraním na gajdy. Farmár týždňa začína jesť ako prvý a farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. 5. Knižnica je k dispozícií iba pre farmára týždňa, knihy nemôže požičiavať. 6. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta. 7. Ak sa držiteľ amuletu Zlatej salamandry dostane do duelu a prehrá ho, môže namiesto seba určiť iného farmára, ktorý končí v hre. 8. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť. 9. Druhým duelantom sa môže stať len súťažiaci zo skupiny Vydedencov. 9. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii. 10. Dediči bývajú a spia v Dome dedičov, Vydedení v maštali, sluhovia v holubníku a Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si môže k sebe prizvať spolubývajúceho. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamadry ==== • Amulet Zlatej salamandry získava náhodným výberom jeden z Vydedených.  • Raz týždenne Dediči určia jedného z Vydedených, ktorí podľa nich má amulet. Ak uhádnu, držiteľ amuletu sa stáva prvým duelantom.   • Ak Dediči neuhádnu, držiteľ amuletu tajne preradí určený počet Dedičov do Vydedencov. Výsledok oznámi Alica.   • Držiteľ amuletu má síce imunitu, no nie pred duelom. Ak sa dostane do duelu a prehrá, na záver môže označiť iného hráča, ktorého vyradí namiesto seba.  • Držiteľ amuletu sa ho môže vzdať na konci týždňa, zníži tým však spoločné výherné konto.  • Ak sa ho vzdá, amulet sa tajne presunie inému Vydedenému.   • Hráč, ktorý bude mať u seba amulet prekliateho dedičstva v 13. týždni, postupuje priamo do finále.  ==== Boj o dedičstvo ==== Počas štvrtého dňa v týždni sa pravidelne uskutoční súboj medzi Vydedenými o možnosť dostať sa medzi Dedičov. Víťaz sa môže presunúť, ale tejto výhody sa môže aj vzdať, prípadne ju posunúť na niekoho iného z tímu. Až po tejto súťaži sa bude vyberať druhý duelant, takže víťaz sa môže vyhnúť ohrozeniu. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamandry od 8. týždňa ==== • Raz týždenne hádajú Dediči jedného z Vydedencov, ktorí má podľa jednotlivcov Amulet. Dedič si musí byť voľbou istý, pretože ak neuhádne ihned končí v hre. • Ak bude držiteľ Amuletu uhádnutý ihneď končí v hre. • Držiteľ Amuletu nemá imunitu. Namiesto toho sa bude každý týždeň konať hra o imunitu. ==== Boj o záchranu ==== • Štvrtý deň prebieha Boj o záchranu, v ktorom súperia Vydedenci proti Dedičom. • Víťazná skupina sa ochráni pred možnosťou byť zvolený za druhého duelanta. ==Pravidlá Farmy XVIII.== 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi a Alici. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant.  2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov.   3. Farmár týždňa až do odvolania určí každý večer 2 hájnikov, ktorí budú od západu slnka po svitanie strážiť vinohrad z posedu.  4. Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí podľa uváženia farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinári sa budú venovať vinárskym prácam a môže ich byť 3-5.   5. Do pivnice môže vchádzať iba Farmár týždňa a vinári. Nádenníci do nej majú zakázaný vstup a nemôžu požívať jej výhody.   6. Farmár týždňa sedí za vrchstolom a po jeho pravici sedia Vinári.   7. Potraviny rozdeľuje Farmár týždňa. Farmár týždňa zvoláva na jedlo búchaním na koľajnicu a začína jesť ako prvý. Farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. Farmári môžu jesť jedine naraz a to raňajky, obed a večeru. Hrozno je zakázané jesť až do odvolania hospodárom Martinom. Vinári však majú výnimku na konzumáciu obsahu truhlice v pivnici.   8. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta.  9. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť.   10. Druhý duelant má po oboznámení sa s duelovými disciplínami možnosť otvoriť a prečítať svoju Fľašu pravdy. Získa tak výhodu - možnosť vymeniť si jednu disciplínu. Druhý duelant určuje poradie disciplín.   11. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí Farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii.   12. Vinári spia a bývajú v Dome vinárov, Nádenníci v stodole, sluhovia v sluhovni, Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si však môže k sebe prizvať jedného spolubývajúceho.  13. Fľaše pravdy môžu byť otvorené len po ponúknutí tejto možnosti od Alice, hospodára Martina alebo Mareka. Kto to poruší, dostane závažný trest.  14. Hráč, ktorý využije možnosť fľašu otvoriť, musí jej správu nahlas prečítať.   ===HERNÝ MECHANIZMUS=== ====Prvý deň==== Odkaz vypadnutého určí, kto bude Farmárom týždňa.  Farmár týždňa má na celý týždeň imunitu.  Zahráte si hru s hospodárom.   Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov.   ====Druhý deň==== Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinárov však môže byť 3-5. Zvyšní zostávajú nádenníci. ====Tretí deň==== Spomedzi dvoch sluhov si na vyzvanie Alice zvolia farmári prvého duelanta.   ====Štvrtý deň==== Prebehne Boj o záchranu, v ktorom súperia Vinári proti Nádenníkom. Skupina, ktorá prehrá, bude v ohrození - z nej bude 2. duelant.  Prebehne voľba 2. duelanta. 1. duelant si vyberá súpera zo skupiny, ktorá prehrala v Boji o duel.  2. duelant dostane od Alice možnosť otvoriť a prečítať Fľašu pravdy výmenou za výhodu.   Duelanti odchádzajú do duelantských búdok.   Farmári píšu úprimné a anonymné hodnotenie Farmára týždňa.   ====Piaty deň==== Druhý duelant si vyberá poradie disciplín.  Marek v duelovej aréne číta anonymné hodnotenia Farmára týždňa. Prebehne Duel. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Víťaz ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | Andrea Járová | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] | Radomír Spireng |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] | Mário Drobný |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] | Pavol Styk |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] | Lenka Švaralová |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] | Tomáš Mayer |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] | Tomáš Mrva |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] | Miroslav Povec |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] | Šimon Néma |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma X|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Dominik Porubský |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 „Východ vs. Západ“|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] | Gabriel Sedláček |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 „Mesto vs. Dedina“|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] | Xénia Gregušová |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] | Miroslav Debnár |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | 74 | 20 | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2022]] | Filip Jánoš |- |style="background:#93CCEA"| | '''[[#Farma 15 „Stret generácií XYZ“|15]]'''<ref >{{Citácia periodika | titul = Čím chce Markíza zaujať divákov v roku 2023? Poznáme jej plány | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/A3VLwWi/cim-chce-markiza-zaujat-divakov-v-roku-2023-pozname-jej-plany/? | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-21 | dátum prístupu = 2022-11-21 }}</ref> | 74 | 19 | [[4. september]] [[2023]] <ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza chystá nový koncept Farmy! Môže vyvolať vášne, kedy odštartuje 15. séria? | url = https://mediaboom.sk/markiza-chysta-novy-koncept-farmy-moze-vzbudit-poriadne-vasne-kedy-odstartuje-15-seriu | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2023]] | Lucia Gašparíková |- |style="background:#4B5320"| | '''[[#Farma 16 „Tajná misia“|16]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | dátum vydania = 8. november 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 21 | [[2. september]] [[2024]] | [[15. december]] [[2024]] | Peter Janiga |- |style="background:#C3B091"| | '''[[#Farma 17 „Prekliate dedičstvo“|17]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 23 | [[1. september]] [[2025]] | [[14. december]] [[2025]] | Roman Perašín |- |style="background:#7F1734"| | '''[[#Farma 18 „Vo víne je pravda“|18]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2026: Špeciálne Let’s Dance aj najväčšia Superstar, seriálový hit chýba! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2026-specialne-lets-dance-aj-najvacsia-superstar-serialovy-hit-chyba | dátum vydania = 27. október 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | | | [[7. september]] [[2026]] | | |} == Farma 1 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horné Paseky]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} * '''Víťaz: Andrea Járová''' * '''Hospodár:''' Pavol Mikécz * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováčik | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováčik''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (víťazka)''' |} == Farma 2 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] (okres [[Myjava (okres)|Myjava]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} * '''Víťaz: Radomír Spireng''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Radomír Spireng]] | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (víťaz)''' |} == Farma 3 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to divočina! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (víťaz)''' |} == Farma 4 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Pavol „Paco“ Styk''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Ide o všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol „Paco“ Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol „Paco“ Styk (víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Televízia Markíza 8. augusta 2014 oficiálne oznámila, že štart piatej série bude vo štvrtok 28. augusta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Farma 5 prichádza. Markíza spúšťa kampaň, pozrite si ju (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/780571-farma-5-prichadza-markiza-spusta-kampan-pozrite-si-ju-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2014-08-08|dátum prístupu=2023-09-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=Krasko|meno=Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 startuje už 28.8.2014 na Markíze | url = http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160731003458/http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | vydavateľ = farma-5.tvfans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-19 | dátum archivácie = 2016-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose, vo finálovom dueli, porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Ilija]] (okres [[Banská Štiavnica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Znovuzrodenie === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena „Iris“ Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena „Iris“ Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000 €, sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mayer''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to husté! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef Kababik (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nebudú súťažiť noví farmári, ale na statok sa vrátia vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovkách TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] (okres [[Turčianske Teplice]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma naďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie až 75 000 eur. Témou série je mlyn. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- | colspan="4" rowspan="2" | Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy, s prívlastkom letná, odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] *'''Miesto farmy:''' [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (víťaz)''' |} == Farma X == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň. Televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018, sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000 €, sa napokon stal Dominik Porubský. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' 48°37'19.3"N 17°00'03.8"E * '''Víťaz: Dominik Porubský''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Úplne nová Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"|Bohatí (celebrity) | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Ibrahim Maiga | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť - Bohatí vs. Chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (víťaz)''' |} == Farma 11 „Východ vs. Západ“ == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 odštartovala na jeseň 2019 a opäť sa držala konceptu, ktorý priniesla Farma X. Súťažiaci boli v tejto sérii rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Farma 11 priniesla ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. V jedenástej Farme sa však do popredia dostala súčasnosť a najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Na post moderátorky opäť zasadla [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'24.0"N 17°00'04.8"E * '''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra]] |- | 8. miesto | Martin Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |- |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (víťaz)''' |} == Farma 12 „Mesto vs. Dedina“ == 12. séria Farmy opäť pokračovala v koncepte rozdelenia účinkujúcich do dvoch skupín. V snahe prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti sa tentokrát do popredia dostal stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko - súboj mesta a dediny. 12. séria sa opäť vysielala v jesennom období s nezmenenou moderátorkou. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'20.2"N 17°00'01.9"E * '''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Srbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikoletta Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikoletta Fridrichová (záchrana - Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikoletta Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (víťazka)''' |} == Farma 13 == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma priniesla opäť stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom „nebudeš robiť, nebudeš jesť“, a teda opäť k drsnejším podmienkam. Súťažiaci boli počas náročného príchodu na Farmu rozdelení do troch tímov, avšak na rozdiel od predošlých ročníkov, v priebehu súťaže už neboli rozdelení do žiadnych skupín. Výrazným motívom počas celej tejto série bolo budovanie majestátnej zvonice, zakončené odlievaním vlastného medeného zvonu - nového symbolu Farmy. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E * '''Víťaz: Miroslav „Mesut“ Debnár''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Čakajte nečakané! === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália Lopašovská |22 |[[Čachtice|Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |24 |[[Sereď|Čachtice]] |- |6. miesto |Michala Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta Landerl |56 |[[Viedeň]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanislava Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka (vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanislava Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav Debnár (víťaz)''' |} == Farma 14 == 14. séria, s prívlastkom Farma budúcnosti, priniesla opäť množstvo noviniek. Najväčšou bolo predstavenie umelej inteligencie Alice, ktorá neustále pozorne sledovala dianie na farme, a zasahovala vždy, keď to vyhodnotila ako potrebné. Alica tak do výraznej miery pri každodenných stretoch s farmármi nahradila prítomnosť moderátora, ktorým sa pre túto sériu po prvýkrát stal herec Marek Fašiang. Ďalšou novinkou bol výber špeciálnych piatich nadpriemerne inteligentných súťažiacich s IQ nad 130, s cieľom priniesť na Farmu čo najviac nápadov a inovácií. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Bc. Filip Jánoš. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Bc. Filip Jánoš, a to 26 937 (74,2%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 7 404 hlasov (20,4%) Michal Mošpan a na treťom mieste s počtom 1 967 hlasov (5,4%) Martina Korkobcová. Celkovo diváci poslali 36 308 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Marek Fašiang|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Fa%C5%A1iang&oldid=7453124|rok=2022-10-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7453124}}</ref> * '''Miesto farmy:''' [[Dobrá Voda (okres Trnava)]] * '''Súradnice:''' 48°35'04.7"N 17°31'36.7"E * '''Víťaz: Bc. Filip „FiFqo“ Jánoš''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Alica zasahuje! * '''Natáčanie:''' 8. august 2022 - 21. október 2022 === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ([[Inteligenčný kvocient|IQ]] 130+)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FARMA X-TRA IV. - Epizóda 1 - Spoznajte nových farmárov - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=ETA0VDfIcyQ | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum prístupu = 2022-12-17 }}</ref> |- |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#FFDEAD;" |1. miesto |Bc. Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- |2. miesto |Martina Korkobcová |30 |[[Žbince|Humenné]] |- |3. miesto |Michal Mošpan |35 |[[Žbince]] |- |4. miesto |Tamás Kassai |22 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |5. miesto |Giuliana Santi |18 |[[Bratislava]] |- |6. miesto |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | rowspan=2| 7. – 8. miesto |Šimon Koleň |22 |[[Štiavnička]] |- |Dagmar Kubinová |31 |[[Hodonín]] |- |9. miesto |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- |10. miesto |Alexandra Čillíková |22 |[[Svit]] |- |11. miesto |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |12. miesto |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- |13. miesto |Adrián Jurčo |27 |[[Košice]] |- |14. miesto |Patrícia Palešová |28 |[[Kanianka]] |- |15. miesto |Tomáš Szomju |36 |[[Košice]] |- |16. miesto |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- style="background:#FFDEAD;" |17. miesto |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- |18. miesto |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- style="background:#FFDEAD;" |20. miesto |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | rowspan="3" | 2 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Simona Krupová | style="background:#ff0000" | '''Zdeněk Novák (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Minh Nguyen Anh (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |''' Simona Krupová''' |- | rowspan="3" | 3 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Alexandra Mináriková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Imrich "Baron" Štefánik | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#ff0000" |'''Imrich Štefánik (vylúčený)''' |- | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Eva Schwardy (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00" |'''Viktória Štefaňáková (záchrana)''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000" |'''Kristián Mesíček''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Natália Lenártová | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Szomju | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |'''Tomáš Szomju''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Patrícia Palešová | style="background:#ff0000;" |'''Patrícia Palešová''' |- |7 | colspan="1" style="background:gold;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |''' Adrián Jurčo ''' |- |8 | colspan="1" style="background:gold;" | Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" | Viktória Štefaňáková | style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková | style="background:#ff0000;"|'''Viktória Štefaňáková''' |- |9 | colspan="1" style="background:gold;" | Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh |style="background:#ff0000;"|'''Natália Lenártová''' |- |10 |colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#87CEEB;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- |11 |colspan="1" style="background:gold;" |Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" | Alexandra Čillíková |style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | rowspan="3" | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Tamás Kassai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" | Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#ff0000;" |'''Minh Nguyen Anh''' '''(vylúčený)''' |- |style="background:#00FF7F;" |'''Alexandra Čillíková,''' '''Alexandra Mináriková,''' '''Natália Lenártová''' '''(návrat)''' |- |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | 13 |style="background:gold;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;"|Alexandra Mináriková |style="background:#87CEEB;"|Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová |style="background:#ff0000;" |'''Natália Lenártová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Giuliana Santi | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dagmar Kubinová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;"| Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;"| Michal Mošpan | style="background:#ff0000;" |'''Dagmar Kubinová''' |- | style="background:#87CEEB;"| Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;"| Martina Korkobcová |style="background:#ff0000;" |'''Šimon Koleň''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- | rowspan=2; colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Giuliana Santi''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Tamás Kassai''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Korkobcová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FF8247"|'''Michal Mošpan (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Martina Korkobcová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Bc. Filip Jánoš (víťaz)''' |} == Farma 15 „Stret generácií XYZ“ == Motívom 15. série Farmy sa stal súboj generácií. O atraktívnu finančnú výhru tak zabojovali farmári, ktorí boli rozdelení do troch skupín podľa ich veku. Tvrdý život na statku preveril, ktorá z nich uspeje. Išlo o generáciu [[generácia X|X]], narodenú pred rokom 1989, [[generácia Y|generáciu Y]] – deti 90-tych rokov, a najmladšiu [[generácia Z|generáciu Z]], narodenú po roku 2000. 15. séria Farmy sa natáčala v prostredí Považského Inovca, na miestach kde sa nakrúcala aj 13. séria. Moderovania sa opäť zhostil Marek Fašiang, súčasťou bola opäť aj umelá inteligencia Alica z predošlej série. Vysielať sa začala v pondelok 4. septembra 2023.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvýkrát v historii v tejto sérii nebola stanovená konečná výška výhernej sumy, ale Farmári si konečnú čiastku museli "zarobiť" plnením úloh od hospodára alebo rôznymi výmennými ponukami od umelej inteligencie Alice. Konečná výherná suma, ktorú farmári nakoniec nahrali bola 83 600 eur, teda doposiaľ najvyššia suma spomedzi ostatných ročníkov. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa napokon stala Lucia Gašparíková. V diváckom hlasovaní získala najviac hlasov Nikola Škrváňová, a to 8 720 (38,6%). Celkovo diváci poslali 22 584 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°38'02.7"N 17°53'52.9"E * '''Víťaz: Lucia Gašparíková''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Stret generácií XYZ * '''Natáčanie:''' 7. august 2023 - 19. október 2023 {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Generácia |- |1. miesto |Lucia Gašparíková |40 |[[Topoľčany]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |2. miesto |Denis Čatlóš |29 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |3. miesto |Nikola Škrváňová |27 |[[Slovenská Ľupča]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |4. miesto |Miroslava Bartáková Kozárová |41 |[[Kremnické Bane]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |5. miesto |Ema Minarovjech |21 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |6. miesto |Azra Sokira |20 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |7. miesto |Matúš Smreček |27 |[[Košice]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |8. miesto |Adam Rohárik |42 |[[Bratislava|Revúca]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |9. miesto |Viktória Várošová |27 |[[Južná Amerika]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |10. miesto |Peter Kandra |24 |[[Banská Bystrica]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |11. miesto |Sofia Babylonská |24 |[[Prešov]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |12. miesto |Timotej Puchoň |21 |[[Cífer]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |13. miesto |Sára Vrablecová |30 |[[Gajary]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |14. miesto |Roman Záležák |39 |[[Štúrovo]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |15. miesto |Miroslav Mimochodek |38 |[[Uherské Hradiště]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |16. miesto |Dominika Hrivňáková |26 |[[Lučenec]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |17. miesto |Marek Mikuš |29 |[[Detva]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |18. miesto |Daniel Kňažík |25 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |19. miesto |Michal Mičina |20 |[[Topoľčany]] |style="background:#00BFFF;" | Z |} === Priebeh súťaže === '''1.časť – GENERÁCIE''' {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý ohrozený ! Druhý ohrozený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" |1 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" |Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Michal Mičina''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Daniel Kňažík''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Marek Mikuš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš |- | rowspan="2" |4 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek | rowspan="2" style="background:#ff0000" | '''Roman Záležák''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |5 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Roman Záležák (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1 " style="background:#FF8C00" |'''Dominika Hrivňáková (záchrana)''' |- | rowspan="2" |6 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Dominika Hrivňáková''' |- | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková |- | rowspan="2" |7 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Miroslav Mimochodek (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#FF0000" |'''Roman Záležák''' |- | rowspan="2" |8 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Denis Čatlóš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš |- | rowspan="3" |9 | rowspan="3" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" |Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Vrablecová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Timotej Puchoň''' |} '''2.časť – SPOJENIE''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ |rowspan="2" |10 |rowspan="2" style="background:gold;" |Ema Minarovjech |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sofia Babylonská''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |- |rowspan=2 |11 |rowspan="2" style="background:gold;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Ema Minarovjech |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Peter Kandra''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |- |rowspan=2 |12 |rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Viktória Várošová''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |- |rowspan=2 |13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Adam Rohárik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš'''{{#tag:ref|Tento týždeň z Farmy nikto nevypadol. Súboj aj duel sa konal, ale určoval farmára týždňa pre nasledujúci týždeň.|group=pozn}} |- | rowspan="2" |14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;"| X{{#tag:ref|Súboj sa nekonal. Farmári hneď určovali prvého duelanta.|group=pozn}} |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#ff0000;" |''' Matúš Smreček''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Azra Sokira''' |- | colspan="7" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Ema Minarovjech''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Miroslava Kozárová''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"| Lucia Gašparíková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Denis Čatlóš | style="background:#FF8247"| '''Nikola Škrváňová (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| '''Denis Čatlóš (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Lucia Gašparíková''' '''(víťaz)''' |} == Farma 16 „Tajná misia“ == Šestnásta séria Farmy priniesla opäť viacero noviniek, ktoré okorenili boj o farmársky trón a rozprávkovú výhru. Prvou významnou zmenou bola účasť štyroch bývalých súťažiacich (''Karin Hegedüs Dvořáková, Stanka Klčová, Minh Nguyen Anh'' a ''Adam Rohárik''), ktorí na statku plnili ''Tajnú misiu''. Po splnení série úloh, pri ktorých sa nesmeli prezradiť, vstúpili do hry o maximálne 100-tisíc eur. To, samozrejme, nebolo jedinou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom. K štyrom farmárom „v utajení“ sa pridalo ďalších 13 obyvateľov statku. Noví farmári sa museli pripraviť aj na ďalší extrém - hneď po príchode na statok prešli náročným testovaním (počas ktorého sa nevyspali viac než 30 hodín), pričom najlepší z nich získal veľkú výhodu. Farmári sa každý týždeň rozdeľovali na obyvateľov Kúrie a Chlieva. V Kúrii ich čakali postele s vankúšmi a peknou kúpeľňou, zatiaľ čo v Chlieve prefukujú steny, sprcha je na lúke a spia na žochoch, navyše pod nimi žijú zvieratá. Kým farmári bojovali o diamanty imunity a mince, exfarmári ich chodili špehovať a snažili sa o nich zistiť čo najviac. Finálnu výhernú čiastku si farmári museli zarobiť plnením úloh od hospodára. Tá predstavovala napokon 72 100 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Peter Janiga. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Peter Janiga, a to 29 374 (57,1%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 18 304 hlasov (35,6%) Hoku Kamaaina Nezdoba a na treťom mieste s počtom 3 768 hlasov (7,3%) Matúš Horváth. Celkovo teda diváci poslali 51 446 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrovka|Modrová]] ([[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]]) * '''Súradnice''': {{Súradnice|48.648938| 17.903688|display=inline}} * '''Víťaz''': '''Peter Janiga''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Tajná misia * '''Natáčanie:''' 7. august 2024 - 19. október 2024 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Peter Janiga |33 |[[Prešov]] |- |2. miesto |Matúš Horváth |23 |[[Košice]] |- |3. miesto |Hoku Kamaaina Nezdoba |50 |[[Turiec (región)|Turiec]] |- |4. miesto |Lucy Michalička |25 |[[Žilina]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |27 |[[Čachtice]] |- |rowspan=2| 6. – 7. miesto |Adam Rohárik |43 |[[Revúca (mesto)|Revúca]] |- |Klára Belošicová |23 |[[Prievidza]] |- |8. miesto |Karolína Jarabeková |25 |[[Banská Štiavnica]] |- |9. miesto |Lenka Tejbusová |23 |[[Bratislava]] |- |10. miesto |Norbert Waldhauser |28 |[[Šaštín-Stráže|Šaštín - Stráže]] |- |11. miesto |Andrej Brzáč |39 |[[Prievidza]] |- |12. miesto |Veronika Tomanová |34 |[[Piešťany]] |- |13. miesto |Matej Hrušovský |22 |[[Spišská Nová Ves]] |- |14. miesto |Roman Hraňo |28 |[[Maršová-Rašov|Maršová - Rašov]] |- |15. miesto |Michaela Budayová |30 |[[Košice]] |- |16. miesto |Karin Hegedüs Dvořáková |31 |[[Košice]] |- |17. miesto |Ivana Koháková |46 |[[Praha]] |- |18. miesto |Minh Nguyen Ahn |22 |[[Bratislava]] |- |19. miesto |Ján Stauder |30 |[[Bratislava]] |- |20. miesto |Sandra Benková |34 |[[Londýn]] |- |21. miesto |Ella Kruželáková |18 |[[Košice]] |} === Rozdelenie na Chliev a Kúriu === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;" | Chliev | Kúria |} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan="8" | Farmári |- |rowspan="3" |1. |rowspan="3" |Peter | Chliev |style="background:#C0C0C0;"| Ella | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Sandra | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Karolína |- | Kúria |Ján |Matej |Veronika |Hoku |Klára |Lenka |- | Tajná misia | – | Adam | Karin | Minh | Stanka |- |rowspan="3" |2. |rowspan="3" |Ján |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Hoku |- |Kúria |Matej |Peter |Sandra |Veronika |Andrej |Ivana |- |Tajná misia | – |Adam |Karin |Minh |Stanka |Ella |- |rowspan="3" |3. |rowspan="3" |Matúš |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Ján | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Hoku | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Klára |- |Kúria |Sandra |Karolína |Lenka |Andrej |Peter |- |Tajná misia |– |Adam |Karin |Minh |Stanka |- |rowspan="2" |4. |rowspan="2" |Hoku |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Minh | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Peter |- |Kúria |Ján |Karin |Andrej |Stanka |Adam |Veronika |Klára |- |rowspan="2" |5. |rowspan="2" |Ivana |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Stanka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Peter | style="background:#C0C0C0;"| Andrej |- |Kúria |Klára |Hoku |Minh |Lenka |Karin |Matej |Matúš |- |rowspan="2" |6. |rowspan="2" |Karin |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Veronika |- |Kúria | Stanka |Lenka |Hoku |Peter |Matej |Matúš |- | rowspan="2" |7. | rowspan="2" |Peter |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Karin | style="background:#C0C0C0;"|Lenka | style="background:#C0C0C0;"|Andrej | style="background:#C0C0C0;"|Matej | style="background:#C0C0C0;"|Karolína | style="background:#C0C0C0;"|Lucy | style="background:#C0C0C0;"|Michaela | style="background:#C0C0C0;"|Norbert | style="background:#C0C0C0;"|Roman |- |Kúria |Veronika |Stanka |Hoku |Matúš |Klára |Adam |- | rowspan="2" |8. | rowspan="2" |Lenka |Chliev | style="background:#C0C0C0;|Lucy | style="background:#C0C0C0;|Adam | style="background:#C0C0C0;|Klára | style="background:#C0C0C0;|Norbert | style="background:#C0C0C0;|Karolína | style="background:#C0C0C0;|Roman | style="background:#C0C0C0;|Michaela |- |Kúria |Matej |Stanka |Hoku |Matúš |Andrej |Peter |Veronika |} === Priebeh súťaže === '''1. FÁZA: CHLIEV A KÚRIA''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Kúria ! Sluha Chliev ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Janiga | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#FF8000" |'''Ella Kruželáková<br />(záchrana, tajná misia)''' |- | colspan="1" rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Ján Stauder | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FFC0CB;" |<s>Klára Belošicová</s>{{#tag:ref|Ella v rámci svojej tajnej misie ochraňovala Kláru, tak si s ňou v dueli musela vymeniť miesto.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Ella Kruželáková''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Sandra Benková''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#ff0000" |'''Ján Stauder''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Hegedüs Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#ff0000" |'''Ivana Koháková''' |- | rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FF8C00" |'''Lenka Tejbusová (záchrana)'''{{#tag:ref|Karin síce vyhrala duel, no rozhodla sa opustiť Farmu a prenechať svoje miesto Lenke.|group=pozn}} |- | style="background:#ff0000" | '''Karin Hegedüs Dvořáková (odstup)''' |- | 8 |colspan="1" style="background:gold;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Budayová |style="background:#ff0000" |'''Michaela Budayová''' |} '''2. FÁZA: SPOJENIE''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prví ohrození !Druhí ohrození ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | style="background:#C0C0C0;" |-{{#tag:ref|Tento týždeň na Farme bol bez farmára týždňa.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Roman Hraňo''' |- | rowspan="2" |10 | rowspan="2" style="background:gold;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Matej Hrušovský''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Matej Hrušovský |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Janiga |- | rowspan="2" |11 | rowspan="2" style="background:gold;" |Klára Belošicová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga |style="background:#FFC0CB;" | Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Veronika Tomanová''' |- |style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová |style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |- | rowspan="2" |12 | rowspan="2" style="background:gold;" |Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser |style="background:#87CEEB;" | Matúš Horváth | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Andrej Brzáč (odstup)''' |- |style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Waldhauser''' {{#tag:ref|Norbert kvôli zraneniu duel dokončiť nemohol a zo súťaže odstúpil.|group=pozn}} |- | rowspan="1" |13 |rowspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="1" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- |style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová |rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Lenka Tejbusová''' |- | rowspan="3" |14 |rowspan="3" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="1" colspan="4" |Hra "Šikovný farmár" | style="background:#ff0000;" |'''Karolína Jarabeková''' |- |rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | style="background:#ff0000;" |'''Adam Rohárik''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#ff0000;" |'''Klára Belošicová''' |- | rowspan="2" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Stanislava Klčová''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"| '''Lucy Michalička''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Hoku Kamaaina Nezdoba | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Horváth | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Janiga | style="background:#FF8247"| '''Hoku Kamaaina Nezdoba (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| ''' Matúš Horváth (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| ''' Peter Janiga (víťaz)''' |} == Farma 17 „Prekliate dedičstvo“ == Televízia Markíza potvrdila plány pokračovať s ďalšou sériou Farmy už v decembri 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 7. augusta 2025 bolo oznámené, že 17. séria Farmy sa začne vysielať 1. septembra, pričom moderátorom aj pre tento ročník zostane [[Marek Fašiang]], rovnako ako na poste hospodára bude pokračovať Martin Bagár. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza už nakrúca novú Farmu: Poznáme prvé mená aj dátum štartu 17. série! | url = https://mediaboom.sk/markiza-uz-nakruca-novu-farmu-pozname-prve-mena-aj-datum-startu-17-serie | dátum vydania = 7. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 17. séria Farmy niesla prívlastok „Prekliate dedičstvo“ a dianie sa nieslo v duchu veľkej záhady. Ústrednou témou bol testament, ktorý farmárom zanechal pôvodný majiteľ statku. Na farmárov čakali opäť nové pravidlá, pričom boli opäť rozdelení do skupín. Jedna časť súťažiacich (Dediči) má k dispozícii vnútorné priestory s vlastnými posteľami, iní (Vydedení) musia prespávať vonku pri zvieratách. Jednou z noviniek bolo aj to, že víťazom sa môže stať iba člen jednej skupiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najobľúbenejšia reality šou Farma prichádza s neuveriteľnou 17. sériou: Záhadný testament a atraktívna zostava farmárov | url = https://www.markiza.sk/clanok/982135-najoblubenejsia-reality-sou-farma-prichadza-s-neuveritelnou-17-seriou-zahadny-testament-a-atraktivna-zostava-farmarov | dátum vydania = 12. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Dediča sa takisto môže stať Vydedený a naopak. Výherná suma bola znovu pohyblivá a jej výška sa odvíjala od pracovného výkonu obyvateľov statku. Alebo od toho, aké tresty dostali. Konečná výherná suma sa vyšplhala na 76 500 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Roman Perašín. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Roman Perašín (13 991, 57,5 %), na druhom mieste sa umiestnil s počtom hlasov 6 944 (28,6 %) Richard Fabšič a na treťom mieste s počtom hlasov 3 383 (13,9 %) Róbert Hudák. Celkovo diváci poslali 24 318 hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma zažila najslabšie finále za 15 rokov! V počte hlasov sa prepadla o polovicu | url = https://mediaboom.sk/farma-zazila-najslabsie-finale-za-15-rokov-v-pocte-hlasov-sa-prepadla-o-polovicu | dátum vydania = 15. december 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrová|Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom)]] * '''Súradnice''': 48.6484289N, 17.9049606E * '''Víťaz''': '''Roman Perašín''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Prekliate dedičstvo * '''Natáčanie:''' 6. august 2025 - 18. október 2025 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Roman Perašín |29 |[[Beňadiková]] |- |2. miesto |Richard Fabšič |30 |[[Bratislava]] |- |3. miesto |Róbert Hudák |30 |[[Piešťany]] |- |4. miesto |Ela Martinčeková |24 |[[Košice]] |- |5. miesto |Sarah Boříková |25 |[[Moldava nad Bodvou]] |- |6. miesto |Alena Domániková |41 |[[Prievidza]] |- |7. miesto |Laura Žiačková |20 |[[Rajecká Lesná]] |- |8. miesto |Dorota Androvičová |21 |[[Žilina]] |- |9. miesto |Miloslav Miklošovič |25 |[[Košice]] |- |10. miesto |Áron Erdélyi |25 |[[Bratislava]] |- |11. miesto |Igor Staňa |23 |[[Spišské Podhradie]] |- |12. miesto |Sofia Úporská |24 |[[Spišský Štiavnik]] |- |13. miesto |Marián Hanousek |25 |[[Trnava]] |- |14. miesto |Ján Škoda |28 |[[Bratislava]] |- |15. miesto |Annabelle Fárová |38 |[[Praha]] |- |16. miesto |Emília Grmanová |37 |[[Trnava]] |- |17. miesto |Michaela Doležalová |25 |[[Trenčín]] |- |18. miesto |Lucia Škurla |33 |[[Rimavská Sobota]] |- |19. miesto |Štefan Tomeček |30 |[[Motešice]] |- |20. miesto |Marcela Gregorová |52 |[[Banská Bystrica]] |- |21. miesto |Peter Tirpák |42 |[[Snina]] |- |22. miesto |Július Šandor |37 |[[Trnava]] |- |23. miesto |Arseni Ivakhnou |23 |[[Bratislava]] |} === Rozdelenie na Dedičov a Vydedeních === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Richard | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián |- | Vydedení | Arseni | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter | Roman |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Lucia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" | Richard | style="background:#C0C0C0;" | Áron | style="background:#C0C0C0;" | Emília | style="background:#C0C0C0;" | Marián | style="background:#C0C0C0;" | Roman |- | Vydedení | Laura | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter |- | rowspan="2" |3. | rowspan="2" |Roman | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Alena | Dorota | Igor | Laura | Marcela | Peter |- | rowspan="2" |4. | rowspan="2" |Alena | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman | Štefan |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" |Miloslav | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Róbert | Áron | Emília | Igor | Roman |- | rowspan="2" |6. | rowspan="2" |Dorota | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Emília | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman |- | rowspan=3 |7. | rowspan=3 |Emília | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Alena | Igor | Laura | Miloslav | Róbert |- | Noční jazdci | style="background:#808080;" |Annabelle | style="background:#808080;" |Ján | style="background:#808080;" |Sarah | style="background:#808080;" |Sofia |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 |Sofia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav |- | Vydedení | Alena | Annabelle | Dorota | Ján | Laura | Róbert | Sarah |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 |Sarah | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:#C0C0C0;" |Roman |- | Vydedení | Richard | Alena | Dorota | Igor | Ján | Róbert | Sofia |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 |Ela | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ján | style="background:#C0C0C0;" |Sarah |- | Vydedení | Igor | Miloslav | Richard | Róbert | Sofia |- |rowspan=2 |11. |rowspan=2 |Igor |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Sofia |- |Vydedení |Miloslav |Richard |Roman |- |rowspan=2 |12. |rowspan=2 |Sarah |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Igor |- |rowspan=2 |13. |rowspan=2 |Laura |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Dorota |- |rowspan=2 |14. |rowspan=2 |Róbert |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Roman |} === Amulet Zlatej Salamandry (1. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o dedičstvo ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | 1. | style="background:gold;" |Richard | style="background:#FFFDD0;" |Igor | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=2 |2. | rowspan=2 style="background:gold;" |Lucia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Peter | style="background:#C0C0C0;" |Ela | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | rowspan=2 |Áron | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |41 |- | style="background:#C0C0C0;" |Michaela |- | 3. | style="background:gold;" |Roman | style="background:#FFFDD0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:lightgreen;" |Správne | - | 0 {{#tag:ref|Po najdení stratenej korytnačky, ktorá sa stratila počas Romanovho farmárčenia a kvôli ktorej nezískal žiadne mince aj napriek splneniu všetkých úloh, Martin vyplatil Romanovi 50 mincí.|group=pozn}} |- | 4. | style="background:gold;" |Alena | style="background:#FFFDD0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:salmon;" |Nesprávne | Emília | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=3 |5. | rowspan=3 style="background:gold;" |Miloslav | rowspan=3 style="background:#FFFDD0;" |Roman | rowspan=3 style="background:#C0C0C0;" |Áron | rowspan=3 style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | rowspan=3 |39 |- | Lucia |- | Dorota |- | rowspan=2 |6. | rowspan=2 style="background:gold;" |Dorota | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Roman | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |47 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | Róbert |- | rowspan=2 |7. | rowspan=2 style="background:gold;" |Emília | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Alena | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |45 |- | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | Dorota |- |} === Amulet Zlatej Salamandry (2. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o záchranu !Boj o imunitu ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sofia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 |- | rowspan="2" style="background:salmon;" |Nesprávne (Emília) | Richard | rowspan="2" |40 |- | style="background:#C0C0C0;" |Laura |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Miloslav | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Alena |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 style="background:gold;" |Ela | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Sofia | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Roman | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- | rowspan=2 |11. | rowspan=2 style="background:gold;" |Igor | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Igor | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Sofia -> Ela | rowspan="2" |- | Alena | rowspan=2 |39 |- | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- |12. | style="background:gold;" |Sarah | style="background:#FFFDD0;" |Igor |Vydedenci | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:lightgreen;" |Správne (Róbert) | - |rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |} === Amulet Zlatej Salamandry (Finálová vstupenka) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Boj o dedičstvo ! Výherca Salamandry (Finálová vstupenka) ! Počet mincí |- | rowspan=2 |13. | rowspan=2 style="background:gold;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:lightgreen;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |46 |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! rowspan="2" |Držiteľ amuletu ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha Dedič ! Sluha Vydedený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Richard Fabšič | style="background:#FFFDD0;" |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FF0000;" |'''Arseni Ivakhnou''' |- | 2 | style="background:gold;" |Lucia Škurla | style="background:#FFFDD0;" |Peter Tirpák | style="background:#87CEEB;" |Richard Fabšič | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#87CEEB;" |Július Šandor | style="background:#FF0000;" |'''Július Šandor (odstup)''' |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Roman Perašín | style="background:#FFFDD0;" |<s>Peter Tirpák</s> | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Áron Erdélyi | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Dediči uhádli Alenu ako majiteľku Amuletu a tým nahradila Árona a stala sa prvou duelantkou.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Marcela Gregorová | style="background:#FF0000" |'''Peter Tirpák (odstup)''' |- | style="background:#FFFDD0;" |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#FF0000;" |'''Marcela Gregorová''' |- | rowspan="3" |4 | rowspan="3" style="background:gold;" |Alena Domaniková | rowspan="3" style="background:#FFFDD0;|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |<s>Dorota Androvičová</s> {{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Štefan Tomeček | rowspan=3 style="background:#FF0000;" |'''Štefan Tomeček''' |- | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák |- | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič |- | 5 | style="background:gold;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFFDD0; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domaniková | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#FF0000;" |'''Lucia Škurla''' |- | 6 | style="background:gold;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FF0000;" |'''Michaela Doležalová''' |- | 7 | style="background:gold;" |Emília Grmanová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa''' |- | rowspan=4 |8 | rowspan=4 style="background:gold;" |Sofia Úporská | rowspan=4 style="background:#FFFDD0; |Laura Žiačková | rowspan=4 style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB; |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Sarah Boříková | style="background:#FF0000;" |'''Emília Grmanová (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Annabelle Fárová (odstup)''' |- | style="background:orange;" |'''Alena Domániková (záchrana)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Igor Staňa (návrat)''' |- | 9 | style="background:gold;" |Sarah Boříková | style="background:#FFFDD0; |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Ela Martinčeková | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Richard Fabšič''' |- | rowspan=3 |10 | rowspan=3 style="background:gold;" |Ela Martinčeková | rowspan=3 style="background:#FFFDD0; |Sofia Úporská | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Marián Hanousek | style="background:#FF0000;" |'''Ján Škoda (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Richard Fabšič (návrat)''' |- | style="background:#FF0000;" | '''Marián Hanousek''' |- | 11 | style="background:gold;" |Igor Staňa | style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#87CEEB; |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFC0CB;" |Sofia Úporská | style="background:#FF0000;" |'''Sofia Úporská''' |- | rowspan=2 |12 | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah Boříková | rowspan=2 style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Áron Erdélyi''' |- | rowspan="2" | 13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | style="background:#87CEEB;" | Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Miloslav Miklošovič (Vydedený)''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Dorota Androvičová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Róbert Hudák | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " | Richard Fabšič | rowspan="2" style="background:#FF0000;" |'''Laura Žiačková''' |- | style="background:#FFC0CB; |Laura Žiačková |- | rowspan="3" |15 | colspan="6" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Alena Domániková''' |- | colspan="6" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Sarah Boříková''' |- |colspan="6" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Ela Martinčeková''' |- | colspan="4" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Róbert Hudák | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Richard Fabšič | style="background:#FF8247"|'''Róbert Hudák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Richard Fabšič (2. miesto)''' |- |style="background:yellow"|'''Roman Perašín (víťaz)''' |} ==Farma 18 „Vo víne je pravda“== Nová 18. séria divákov po prvý raz zavedie do sveta vinohradníctva a vinárstva. Dejiskom veľkolepého farmárskeho dobrodružstva sa stanú Malé Karpaty – región s bohatou vinohradníckou tradíciou, kde štrnásť súťažiacich čaká nielen boj o výhru až do výšky 100 000 eur, ale aj náročná cesta za záchranou starého vinohradu a výrobou vlastného vína. Ústredným motívom novej série bude pravda. Podtitul „Vo víne je pravda“ nebude iba odkazom na vinársku tematiku, ale stane sa jedným z kľúčových pilierov celej hry. Farmári budú opakovane čeliť situáciám, ktoré preveria ich úprimnosť, charakter, lojalitu aj odvahu postaviť sa pravde tvárou v tvár. Historicky prvýkrát zároveň dostane hospodár po svojom boku odborného garanta. Stane sa ním uznávaný vinár Tomáš Dudo, ktorý pochádza z vinárskej rodiny s viac ako 400-ročnou tradíciou. Počas celej série bude farmárov sprevádzať pri plnení vinárskych úloh, odovzdávať im svoje skúsenosti a dohliadať na to, aby zvládli jednotlivé postupy čo najlepšie. Moderátorom aj pre túto sériu zostáva Marek Fašiang. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Takáto Farma tu ešte nebola: Dátum štartu novej série je odhalený | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/1045076-takato-farma-tu-este-nebola-datum-startu-novej-serie-je-odhaleny | dátum vydania = 10. august 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy: Obec Doľany (okr. Pezinok)''' * '''Súradnice''' * '''Víťaz''': * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Vinár:''' Tomáš Dudo * '''Slogan:''' Vo víne je pravda * '''Natáčanie:''' === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | |Sisa Dúhová |49 |[[Liptovský Mikuláš]] |- | |Mercedes "Merci" Gálisová |27 | [[Bratislava]] |- | |Juraj "Ďuri" Halaška |36 |[[Prievidza]] |- | |Juraj Chlpek |27 | [[Malacky]] |- | |Martin Juraško |39 |[[Prešov]] |- | |Tatiana Koločaiová |37 |[[Bratislava]] |- | |Jaroslav Konštiak |28 |[[Terchová]] |- | |Jakub Krška |32 |[[Dánsko]] |- | |Katarína "Blessing" Megyaszaová |22 | [[Bratislava]] |- | |Silvia Pechová |26 |[[Ružomberok]] |- | |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- | |Patrik Ševčík |33 | [[Modrovka]] |- | |Barbora Turčiaková |20 | [[Ľubeľa]] |- | |Hugo Zaťko |25 |[[Krupina]] |} === Rozdelenie na Vinárov a Nádenníkov === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Sluhovia ! Skupina ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Patrik | Jaroslav | Vinári | style="background:#C0C0C0;" |Barbora | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Silvia | colspan="5" | |- | Sisa | Nádenníci | Jakub | Juraj | Blessing | Linda | Martin | Mercedes | Tatiana |} === Hájnici === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Deň 1. ! Deň 2. ! Deň 3. ! Deň 4. ! Deň 5. |- | rowspan="2" |1. | Linda | Linda | Mercedes | Mercedes | |- | Silvia | Blessing | Juraj | Juraj | |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Počet mincí ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Patrik Ševčík | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jaroslav Konštiak | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína "Blessing" Megyaszaová | | style="background:#FF0000;" |'''-''' |- == Referencie == <references/> == Poznámky == <references group="pozn"/> c0ebigpt9l3hy3u5vjlq0svehoyk5ig 8368229 8368228 2026-09-11T12:22:44Z NikolaMatouskova 246180 /* Priebeh súťaže */ 8368229 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo polozamknutá}} {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = | typ = reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. - 18. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. séria - 18. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria)<br> Daniela Šencová - "Alica" (14. - 18. séria) | víťazovia = Andrea Járová (1. séria)<br>Radomír Spireng (2. séria)<br>Mário Drobný (3. séria) <br>Pavol „Paco“ Styk (4. séria)<br>Lenka Švaralová (5. séria)<br>Tomáš Mayer (6. séria)<br>Tomáš Mrva (7. séria)<br>Miroslav Povec (8. séria)<br>Šimon Néma (9. séria)<br>Dominik Porubský (10. séria)<br>Gabriel Sedláček (11. séria)<br>Xénia Gregušová (12. séria)<br>Miroslav „Mesut“ Debnár (13. séria)<br>Filip „FiFqo“ Jánoš (14. séria)<br>Lucia Gašparíková (15. séria)<br>Peter Janiga (16. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5. séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria)<br>Stret generácií XYZ (15. séria)<br> Tajná misia (16. séria)<br> Prekliate dedičstvo (17. séria)<br> Vo víne je pravda (18. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 18 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. Ide o najdlhšie vysielanú televíznu reality show na Slovensku vychádzajúcu z originálu [[švédsko|švédskej]] predlohy „''[[Farmen]]''“. Reality show sa odohráva v prírodnom prostredí farmy, kde súťažiaci odrezaní od vonkajšieho sveta počas niekoľkých týždňov budujú statok, starajú sa o zvieratá, plnia úlohy od hospodára a zároveň bojujú medzi sebou o finančnú výhru. Hospodárom Farmy bol v prvej sérii Pavol a od druhej série až doteraz je ním Martin Bagár. Moderátorkou, ktorej úlohou je okrem moderovania vyraďovacích duelov aj pravidelné stretávanie sa s farmármi za stolom pravdy, bola počas prvých 9 sérií [[Kveta Horváthová]]. Od 10. série ju vystriedala komička [[Evelyn]] a od 14. série je moderátorom Farmy [[Marek Fašiang]]. Prvých 9 sérií sa držalo tradičného konceptu budovania farmy v ťažkých podmienkach pričom jednotlivé série sa často niesli v konkrétnej tematike. Ďalšia séria priniesla úplne nový formát a pravidlá hry. 10. - 12. séria sa niesla v rozdeľovaní farmárov do skupín. V 13. sérii sa Farma snažila vrátiť do hry pôvodné drsné podmienky. 14. séria priniesla do hry umelú inteligenciu Alicu, ktorá zastupuje v mnohých záležitostiach moderátora a pozorne sleduje farmárov a dianie na statku. 15. séria opäť rozdelila farmárov do skupín, tentoraz na základe generácií. 16. a 17. séria priniesli opäť úplne odlišný koncept a pravidlá. 18. séria presúva dejisko do vinohradov a prináša opäť zbrusu nový koncept. == Pravidlá Farmy I. – IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, predtým 40). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muža a ženu), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami. Sluhovia nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere a následnej rozlúčke s ostatnými farmármi sú duelanti na noc a ďalší deň (do začiatku duelu) v izolácii (duelových chatkách za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie (táto disciplína bola od 5. série povinná); * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady (od 9. série pretláčanie v kruhu), alebo preťahovanie lanom. === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz. Prvou fázou sú '''Bohatí a Chudobní''', kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými. Druhou fázou je '''Zjednotenie - Očistec''', kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami. Poslednou fázou je '''Nový život''', kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. Novinkou od 10. série boli hry o imunitu. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca Chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny Chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi Chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzvaného „Domu pravdy“, kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fáze ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fázy ''Nový život'' môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten, kto súboj vyhrá, stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa, ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Kuchárov vyberá samotný farmár týždňa (jedného zo Západu a jedného z Východu). Vo fáze „Bez hraníc“ určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Duely môžu byť už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant, buď zo Západu alebo z Východu, opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu, ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, ktoré sú rozdelené na 25 mincí pre Mesto a 25 mincí pre Dedinu). Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérii. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberie z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant, buď z Mesta alebo z Dediny, môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakať na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. == Pravidlá Farmy XIII. a XIV. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. Sedí za vrcholom stola a musí byť vždy obslúžený ako prvý. Má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. Nemôže byť zvolený za duelanta. === Sluhovia === Bývajú v sluhovni. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. Jedlo varia iba sluhovia (neskôr pridané pravidlo počas Farmy XIV.). Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. a 14. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi ráno počas dňa duelu. == Pravidlá Farmy XV. == Pravidlá života na farme, vrátane povinností farmárov a sluhov, zostávajú v tejto sérii do veľkej miery rovnaké ako v predošlých. Výrazné zmeny nastali vo formáte hry. V 15. sérii je dominantným prvkom hry rozdelenie súťažiacich do troch generácií - X, Y a Z.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednotlivé generácie vystupujú ako jeden celok, každá má svoj vlastný príbytok a sedí spolu ako jedna skupina v kuchyni pri stole. Farmár týždňa, ktorý je zvolený vypadnutým duelantom z posledného duelu, má na nasledujúci týždeň imunitu, rovnako ako aj všetci farmári z jeho generácie. Farmár týždňa vyberá dvoch sluhov, ktorí musia byť každý z inej generácie (okrem jeho vlastnej), pričom pohlavie pri výbere sluhov v tejto sérii nehrá rolu. Novinkou v pravidlách je pozícia ohrozených. Ostatní farmári (okrem farmára týždňa) vyberajú spomedzi sluhov prvého ohrozeného (nie prvého duelanta, ako tomu bývalo doposiaľ). Tento prvý ohrozený si vyberá druhého ohrozeného - svojho súpera z inej ako svojej generácie a inej ako generácie, ktorá má imunitu. Obaja ohrození si zároveň z vlastnej generácie vyberajú svojho pomocníka do súboja. Tieto dve dvojice (dve generácie) sa stretávajú v následnom súboji o záchranu a farmári z porazenej dvojice sa stávajú prvým a druhým duelantom.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy: Prichádza úplne iný formát duelu, v ohrození bude skoro každý | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/856219-nove-pravidla-farmy-prichadza-uplne-iny-format-duelu-v-ohrozeni-bude-kazdy | dátum vydania = 7. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Duel === Duel sa v 15. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. V každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi na začiatku duelu. == Pravidlá Farmy XVI. == Základné pravidlá na Farme 16 ostávajú nezmenené. Zmena nastáva v hernom mechanizme a celkovom formáte hry. === Herný mechanizmus Farmy 16 === ==== Prvá fáza - Chliev a kúria ==== ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Na pár hodín končí aktuálne rozdelenie na obyvateľov Chlieva a Kúrie. Farmár týždňa na vyzvanie Alice rozdelí farmárov do Chlieva a Kúrie. Obyvateľom Chlieva odovzdá symbol, ktorý musia nosiť. ''Deň 2.'' - Skupiny si na vyzvanie Alice zvolia svojich sluhov, jedného z Kúrie a jedného z Chlieva. Zvoliť nemôžu farmára s imunitou. Hospodár zadá úlohy, z ktorých jedna musí byť splnená za 24 hodín. Skupina, ktorá ju podľa hodnotenia hospodára spraví lepšie, získa Diamant imunity. ''Deň 3.'' - Hospodár zhodnotí po 24 hodinách dve hlavné úlohy. Jedna skupina získa Diamant imunity. Večer sa koná Boj o diamant. V štafetovej hre sluhom pomôžu farmári z jeho príbytku. Sluha z príbytku, ktorý má menej Diamantov imunity, sa stáva prvým duelantom. V prípade remízy rozhodne o prvom duelantovi štvrtý deň Farmár týždňa. ''Deň 4.'' - Prvý duelant si na vyzvanie Alice vyberie druhého súpera zo svojej skupiny. Jeho meno pred voľbou nemôže prezradiť. Večer duelanti odídu do duelantských domčekov. ''Deň 5.'' - Hospodár hodnotí ostatné úlohy a vypláca mince. Prebehne duel a druhý duelant si vyberá poradie disciplín. Porazený po súboji odchádza z Farmy.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy! Taktika a intrigy už veľmi nepomôžu | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/921517-nove-pravidla-farmy-taktika-a-intrigy-uz-velmi-nepomozu | dátum vydania = 19. august 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Druhá fáza - Spojenie ==== Od 9. týždňa sa na Farme končí rozdelenie farmárov na skupiny, do hry vstupuje individuálna imunita a spať sa môže podľa slobodného výberu. Teda okrem sluhov, ktorých si zvolia všetci farmári, tí budú musieť žiť v chlieve. <ref>https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/932731-radikalne-zmeny-sa-potvrdili-nieco-take-sme-na-farme-este-nemali</ref> Na začiatku týždňa hospodár tradične rozdáva úlohy, ktoré ohodnotí na konci týždňa mincami. Mechanizmus hry sa v tejto fáze mení. ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Prebehne hra o diamant individuálnej imunity s hospodárom. ''Deň 2.'' - Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov, nemôže to byť farmár s diamantom individuálnej imunity. ''Deň 3.'' - Spomedzi dvoch sluhov si farmári na vyzvanie Alice zvolia jedného, ktorý ide do ohrozenia. Ten sa stáva prvým ohrozeným. ''Deň 4.'' - Prvý ohrozený si na vyzvanie Alice zvolí spomedzi všetkých svojho súpera. Nesmie to byť nikto kto má diamanty individuálnej imunity. Ten, ktorého si vyberie sa stáva druhým ohrozeným. Ešte v tento deň budú dvaja ohrození bojovať proti sebe v boji o záchranu, ale nebudú v súboji sami. Každý z ohrozených si pred súbojom na vyzvanie Alice vyberie jedného pomocníka. Pomocník však nemôže mať imunitu. Prebehne boj o záchranu. Dvojica, ktorá súboj vyhrá sa ochráni pred duelom. Porazená dvojica sa stretne proti sebe nasledujúci deň v dueli. Porazení odchádzajú do svojej duelantskej búdky. ''Deň 5.'' - Prebehne duel. Porazený po súboji odchádza z Farmy a v liste na rozlúčku určuje nového farmára týždňa na ďalší týždeň. == Pravidlá Farmy XVII. == 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, jedného z Dedičov a jedného z Vydedených. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 3. V prípade, že za svoj týždeň Farmár týždňa získa viac ako 41 mincí, prechádza po zvolení nového farmára týždňa medzi Dedičov. Ak ich získa menej, prepadáva k Vydedeným. 4. Farmár týždňa sedí za vrchstolom. Potraviny rozdeľuje farmár týždňa. Na jedlo zvoláva hraním na gajdy. Farmár týždňa začína jesť ako prvý a farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. 5. Knižnica je k dispozícií iba pre farmára týždňa, knihy nemôže požičiavať. 6. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta. 7. Ak sa držiteľ amuletu Zlatej salamandry dostane do duelu a prehrá ho, môže namiesto seba určiť iného farmára, ktorý končí v hre. 8. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť. 9. Druhým duelantom sa môže stať len súťažiaci zo skupiny Vydedencov. 9. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii. 10. Dediči bývajú a spia v Dome dedičov, Vydedení v maštali, sluhovia v holubníku a Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si môže k sebe prizvať spolubývajúceho. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamadry ==== • Amulet Zlatej salamandry získava náhodným výberom jeden z Vydedených.  • Raz týždenne Dediči určia jedného z Vydedených, ktorí podľa nich má amulet. Ak uhádnu, držiteľ amuletu sa stáva prvým duelantom.   • Ak Dediči neuhádnu, držiteľ amuletu tajne preradí určený počet Dedičov do Vydedencov. Výsledok oznámi Alica.   • Držiteľ amuletu má síce imunitu, no nie pred duelom. Ak sa dostane do duelu a prehrá, na záver môže označiť iného hráča, ktorého vyradí namiesto seba.  • Držiteľ amuletu sa ho môže vzdať na konci týždňa, zníži tým však spoločné výherné konto.  • Ak sa ho vzdá, amulet sa tajne presunie inému Vydedenému.   • Hráč, ktorý bude mať u seba amulet prekliateho dedičstva v 13. týždni, postupuje priamo do finále.  ==== Boj o dedičstvo ==== Počas štvrtého dňa v týždni sa pravidelne uskutoční súboj medzi Vydedenými o možnosť dostať sa medzi Dedičov. Víťaz sa môže presunúť, ale tejto výhody sa môže aj vzdať, prípadne ju posunúť na niekoho iného z tímu. Až po tejto súťaži sa bude vyberať druhý duelant, takže víťaz sa môže vyhnúť ohrozeniu. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamandry od 8. týždňa ==== • Raz týždenne hádajú Dediči jedného z Vydedencov, ktorí má podľa jednotlivcov Amulet. Dedič si musí byť voľbou istý, pretože ak neuhádne ihned končí v hre. • Ak bude držiteľ Amuletu uhádnutý ihneď končí v hre. • Držiteľ Amuletu nemá imunitu. Namiesto toho sa bude každý týždeň konať hra o imunitu. ==== Boj o záchranu ==== • Štvrtý deň prebieha Boj o záchranu, v ktorom súperia Vydedenci proti Dedičom. • Víťazná skupina sa ochráni pred možnosťou byť zvolený za druhého duelanta. ==Pravidlá Farmy XVIII.== 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi a Alici. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant.  2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov.   3. Farmár týždňa až do odvolania určí každý večer 2 hájnikov, ktorí budú od západu slnka po svitanie strážiť vinohrad z posedu.  4. Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí podľa uváženia farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinári sa budú venovať vinárskym prácam a môže ich byť 3-5.   5. Do pivnice môže vchádzať iba Farmár týždňa a vinári. Nádenníci do nej majú zakázaný vstup a nemôžu požívať jej výhody.   6. Farmár týždňa sedí za vrchstolom a po jeho pravici sedia Vinári.   7. Potraviny rozdeľuje Farmár týždňa. Farmár týždňa zvoláva na jedlo búchaním na koľajnicu a začína jesť ako prvý. Farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. Farmári môžu jesť jedine naraz a to raňajky, obed a večeru. Hrozno je zakázané jesť až do odvolania hospodárom Martinom. Vinári však majú výnimku na konzumáciu obsahu truhlice v pivnici.   8. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta.  9. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť.   10. Druhý duelant má po oboznámení sa s duelovými disciplínami možnosť otvoriť a prečítať svoju Fľašu pravdy. Získa tak výhodu - možnosť vymeniť si jednu disciplínu. Druhý duelant určuje poradie disciplín.   11. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí Farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii.   12. Vinári spia a bývajú v Dome vinárov, Nádenníci v stodole, sluhovia v sluhovni, Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si však môže k sebe prizvať jedného spolubývajúceho.  13. Fľaše pravdy môžu byť otvorené len po ponúknutí tejto možnosti od Alice, hospodára Martina alebo Mareka. Kto to poruší, dostane závažný trest.  14. Hráč, ktorý využije možnosť fľašu otvoriť, musí jej správu nahlas prečítať.   ===HERNÝ MECHANIZMUS=== ====Prvý deň==== Odkaz vypadnutého určí, kto bude Farmárom týždňa.  Farmár týždňa má na celý týždeň imunitu.  Zahráte si hru s hospodárom.   Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov.   ====Druhý deň==== Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinárov však môže byť 3-5. Zvyšní zostávajú nádenníci. ====Tretí deň==== Spomedzi dvoch sluhov si na vyzvanie Alice zvolia farmári prvého duelanta.   ====Štvrtý deň==== Prebehne Boj o záchranu, v ktorom súperia Vinári proti Nádenníkom. Skupina, ktorá prehrá, bude v ohrození - z nej bude 2. duelant.  Prebehne voľba 2. duelanta. 1. duelant si vyberá súpera zo skupiny, ktorá prehrala v Boji o duel.  2. duelant dostane od Alice možnosť otvoriť a prečítať Fľašu pravdy výmenou za výhodu.   Duelanti odchádzajú do duelantských búdok.   Farmári píšu úprimné a anonymné hodnotenie Farmára týždňa.   ====Piaty deň==== Druhý duelant si vyberá poradie disciplín.  Marek v duelovej aréne číta anonymné hodnotenia Farmára týždňa. Prebehne Duel. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Víťaz ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | Andrea Járová | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] | Radomír Spireng |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] | Mário Drobný |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] | Pavol Styk |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] | Lenka Švaralová |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] | Tomáš Mayer |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] | Tomáš Mrva |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] | Miroslav Povec |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] | Šimon Néma |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma X|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Dominik Porubský |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 „Východ vs. Západ“|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] | Gabriel Sedláček |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 „Mesto vs. Dedina“|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] | Xénia Gregušová |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] | Miroslav Debnár |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | 74 | 20 | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2022]] | Filip Jánoš |- |style="background:#93CCEA"| | '''[[#Farma 15 „Stret generácií XYZ“|15]]'''<ref >{{Citácia periodika | titul = Čím chce Markíza zaujať divákov v roku 2023? Poznáme jej plány | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/A3VLwWi/cim-chce-markiza-zaujat-divakov-v-roku-2023-pozname-jej-plany/? | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-21 | dátum prístupu = 2022-11-21 }}</ref> | 74 | 19 | [[4. september]] [[2023]] <ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza chystá nový koncept Farmy! Môže vyvolať vášne, kedy odštartuje 15. séria? | url = https://mediaboom.sk/markiza-chysta-novy-koncept-farmy-moze-vzbudit-poriadne-vasne-kedy-odstartuje-15-seriu | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2023]] | Lucia Gašparíková |- |style="background:#4B5320"| | '''[[#Farma 16 „Tajná misia“|16]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | dátum vydania = 8. november 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 21 | [[2. september]] [[2024]] | [[15. december]] [[2024]] | Peter Janiga |- |style="background:#C3B091"| | '''[[#Farma 17 „Prekliate dedičstvo“|17]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 23 | [[1. september]] [[2025]] | [[14. december]] [[2025]] | Roman Perašín |- |style="background:#7F1734"| | '''[[#Farma 18 „Vo víne je pravda“|18]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2026: Špeciálne Let’s Dance aj najväčšia Superstar, seriálový hit chýba! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2026-specialne-lets-dance-aj-najvacsia-superstar-serialovy-hit-chyba | dátum vydania = 27. október 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | | | [[7. september]] [[2026]] | | |} == Farma 1 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horné Paseky]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} * '''Víťaz: Andrea Járová''' * '''Hospodár:''' Pavol Mikécz * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováčik | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováčik''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (víťazka)''' |} == Farma 2 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] (okres [[Myjava (okres)|Myjava]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} * '''Víťaz: Radomír Spireng''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Radomír Spireng]] | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (víťaz)''' |} == Farma 3 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to divočina! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (víťaz)''' |} == Farma 4 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Pavol „Paco“ Styk''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Ide o všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol „Paco“ Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol „Paco“ Styk (víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Televízia Markíza 8. augusta 2014 oficiálne oznámila, že štart piatej série bude vo štvrtok 28. augusta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Farma 5 prichádza. Markíza spúšťa kampaň, pozrite si ju (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/780571-farma-5-prichadza-markiza-spusta-kampan-pozrite-si-ju-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2014-08-08|dátum prístupu=2023-09-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=Krasko|meno=Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 startuje už 28.8.2014 na Markíze | url = http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160731003458/http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | vydavateľ = farma-5.tvfans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-19 | dátum archivácie = 2016-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose, vo finálovom dueli, porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Ilija]] (okres [[Banská Štiavnica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Znovuzrodenie === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena „Iris“ Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena „Iris“ Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000 €, sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mayer''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to husté! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef Kababik (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nebudú súťažiť noví farmári, ale na statok sa vrátia vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovkách TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] (okres [[Turčianske Teplice]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma naďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie až 75 000 eur. Témou série je mlyn. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- | colspan="4" rowspan="2" | Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy, s prívlastkom letná, odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] *'''Miesto farmy:''' [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (víťaz)''' |} == Farma X == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň. Televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018, sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000 €, sa napokon stal Dominik Porubský. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' 48°37'19.3"N 17°00'03.8"E * '''Víťaz: Dominik Porubský''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Úplne nová Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"|Bohatí (celebrity) | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Ibrahim Maiga | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť - Bohatí vs. Chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (víťaz)''' |} == Farma 11 „Východ vs. Západ“ == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 odštartovala na jeseň 2019 a opäť sa držala konceptu, ktorý priniesla Farma X. Súťažiaci boli v tejto sérii rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Farma 11 priniesla ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. V jedenástej Farme sa však do popredia dostala súčasnosť a najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Na post moderátorky opäť zasadla [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'24.0"N 17°00'04.8"E * '''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra]] |- | 8. miesto | Martin Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |- |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (víťaz)''' |} == Farma 12 „Mesto vs. Dedina“ == 12. séria Farmy opäť pokračovala v koncepte rozdelenia účinkujúcich do dvoch skupín. V snahe prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti sa tentokrát do popredia dostal stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko - súboj mesta a dediny. 12. séria sa opäť vysielala v jesennom období s nezmenenou moderátorkou. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'20.2"N 17°00'01.9"E * '''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Srbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikoletta Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikoletta Fridrichová (záchrana - Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikoletta Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (víťazka)''' |} == Farma 13 == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma priniesla opäť stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom „nebudeš robiť, nebudeš jesť“, a teda opäť k drsnejším podmienkam. Súťažiaci boli počas náročného príchodu na Farmu rozdelení do troch tímov, avšak na rozdiel od predošlých ročníkov, v priebehu súťaže už neboli rozdelení do žiadnych skupín. Výrazným motívom počas celej tejto série bolo budovanie majestátnej zvonice, zakončené odlievaním vlastného medeného zvonu - nového symbolu Farmy. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E * '''Víťaz: Miroslav „Mesut“ Debnár''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Čakajte nečakané! === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália Lopašovská |22 |[[Čachtice|Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |24 |[[Sereď|Čachtice]] |- |6. miesto |Michala Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta Landerl |56 |[[Viedeň]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanislava Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka (vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanislava Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav Debnár (víťaz)''' |} == Farma 14 == 14. séria, s prívlastkom Farma budúcnosti, priniesla opäť množstvo noviniek. Najväčšou bolo predstavenie umelej inteligencie Alice, ktorá neustále pozorne sledovala dianie na farme, a zasahovala vždy, keď to vyhodnotila ako potrebné. Alica tak do výraznej miery pri každodenných stretoch s farmármi nahradila prítomnosť moderátora, ktorým sa pre túto sériu po prvýkrát stal herec Marek Fašiang. Ďalšou novinkou bol výber špeciálnych piatich nadpriemerne inteligentných súťažiacich s IQ nad 130, s cieľom priniesť na Farmu čo najviac nápadov a inovácií. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Bc. Filip Jánoš. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Bc. Filip Jánoš, a to 26 937 (74,2%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 7 404 hlasov (20,4%) Michal Mošpan a na treťom mieste s počtom 1 967 hlasov (5,4%) Martina Korkobcová. Celkovo diváci poslali 36 308 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Marek Fašiang|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Fa%C5%A1iang&oldid=7453124|rok=2022-10-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7453124}}</ref> * '''Miesto farmy:''' [[Dobrá Voda (okres Trnava)]] * '''Súradnice:''' 48°35'04.7"N 17°31'36.7"E * '''Víťaz: Bc. Filip „FiFqo“ Jánoš''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Alica zasahuje! * '''Natáčanie:''' 8. august 2022 - 21. október 2022 === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ([[Inteligenčný kvocient|IQ]] 130+)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FARMA X-TRA IV. - Epizóda 1 - Spoznajte nových farmárov - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=ETA0VDfIcyQ | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum prístupu = 2022-12-17 }}</ref> |- |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#FFDEAD;" |1. miesto |Bc. Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- |2. miesto |Martina Korkobcová |30 |[[Žbince|Humenné]] |- |3. miesto |Michal Mošpan |35 |[[Žbince]] |- |4. miesto |Tamás Kassai |22 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |5. miesto |Giuliana Santi |18 |[[Bratislava]] |- |6. miesto |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | rowspan=2| 7. – 8. miesto |Šimon Koleň |22 |[[Štiavnička]] |- |Dagmar Kubinová |31 |[[Hodonín]] |- |9. miesto |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- |10. miesto |Alexandra Čillíková |22 |[[Svit]] |- |11. miesto |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |12. miesto |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- |13. miesto |Adrián Jurčo |27 |[[Košice]] |- |14. miesto |Patrícia Palešová |28 |[[Kanianka]] |- |15. miesto |Tomáš Szomju |36 |[[Košice]] |- |16. miesto |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- style="background:#FFDEAD;" |17. miesto |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- |18. miesto |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- style="background:#FFDEAD;" |20. miesto |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | rowspan="3" | 2 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Simona Krupová | style="background:#ff0000" | '''Zdeněk Novák (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Minh Nguyen Anh (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |''' Simona Krupová''' |- | rowspan="3" | 3 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Alexandra Mináriková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Imrich "Baron" Štefánik | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#ff0000" |'''Imrich Štefánik (vylúčený)''' |- | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Eva Schwardy (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00" |'''Viktória Štefaňáková (záchrana)''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000" |'''Kristián Mesíček''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Natália Lenártová | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Szomju | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |'''Tomáš Szomju''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Patrícia Palešová | style="background:#ff0000;" |'''Patrícia Palešová''' |- |7 | colspan="1" style="background:gold;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |''' Adrián Jurčo ''' |- |8 | colspan="1" style="background:gold;" | Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" | Viktória Štefaňáková | style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková | style="background:#ff0000;"|'''Viktória Štefaňáková''' |- |9 | colspan="1" style="background:gold;" | Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh |style="background:#ff0000;"|'''Natália Lenártová''' |- |10 |colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#87CEEB;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- |11 |colspan="1" style="background:gold;" |Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" | Alexandra Čillíková |style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | rowspan="3" | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Tamás Kassai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" | Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#ff0000;" |'''Minh Nguyen Anh''' '''(vylúčený)''' |- |style="background:#00FF7F;" |'''Alexandra Čillíková,''' '''Alexandra Mináriková,''' '''Natália Lenártová''' '''(návrat)''' |- |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | 13 |style="background:gold;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;"|Alexandra Mináriková |style="background:#87CEEB;"|Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová |style="background:#ff0000;" |'''Natália Lenártová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Giuliana Santi | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dagmar Kubinová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;"| Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;"| Michal Mošpan | style="background:#ff0000;" |'''Dagmar Kubinová''' |- | style="background:#87CEEB;"| Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;"| Martina Korkobcová |style="background:#ff0000;" |'''Šimon Koleň''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- | rowspan=2; colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Giuliana Santi''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Tamás Kassai''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Korkobcová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FF8247"|'''Michal Mošpan (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Martina Korkobcová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Bc. Filip Jánoš (víťaz)''' |} == Farma 15 „Stret generácií XYZ“ == Motívom 15. série Farmy sa stal súboj generácií. O atraktívnu finančnú výhru tak zabojovali farmári, ktorí boli rozdelení do troch skupín podľa ich veku. Tvrdý život na statku preveril, ktorá z nich uspeje. Išlo o generáciu [[generácia X|X]], narodenú pred rokom 1989, [[generácia Y|generáciu Y]] – deti 90-tych rokov, a najmladšiu [[generácia Z|generáciu Z]], narodenú po roku 2000. 15. séria Farmy sa natáčala v prostredí Považského Inovca, na miestach kde sa nakrúcala aj 13. séria. Moderovania sa opäť zhostil Marek Fašiang, súčasťou bola opäť aj umelá inteligencia Alica z predošlej série. Vysielať sa začala v pondelok 4. septembra 2023.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvýkrát v historii v tejto sérii nebola stanovená konečná výška výhernej sumy, ale Farmári si konečnú čiastku museli "zarobiť" plnením úloh od hospodára alebo rôznymi výmennými ponukami od umelej inteligencie Alice. Konečná výherná suma, ktorú farmári nakoniec nahrali bola 83 600 eur, teda doposiaľ najvyššia suma spomedzi ostatných ročníkov. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa napokon stala Lucia Gašparíková. V diváckom hlasovaní získala najviac hlasov Nikola Škrváňová, a to 8 720 (38,6%). Celkovo diváci poslali 22 584 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°38'02.7"N 17°53'52.9"E * '''Víťaz: Lucia Gašparíková''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Stret generácií XYZ * '''Natáčanie:''' 7. august 2023 - 19. október 2023 {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Generácia |- |1. miesto |Lucia Gašparíková |40 |[[Topoľčany]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |2. miesto |Denis Čatlóš |29 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |3. miesto |Nikola Škrváňová |27 |[[Slovenská Ľupča]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |4. miesto |Miroslava Bartáková Kozárová |41 |[[Kremnické Bane]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |5. miesto |Ema Minarovjech |21 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |6. miesto |Azra Sokira |20 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |7. miesto |Matúš Smreček |27 |[[Košice]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |8. miesto |Adam Rohárik |42 |[[Bratislava|Revúca]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |9. miesto |Viktória Várošová |27 |[[Južná Amerika]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |10. miesto |Peter Kandra |24 |[[Banská Bystrica]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |11. miesto |Sofia Babylonská |24 |[[Prešov]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |12. miesto |Timotej Puchoň |21 |[[Cífer]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |13. miesto |Sára Vrablecová |30 |[[Gajary]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |14. miesto |Roman Záležák |39 |[[Štúrovo]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |15. miesto |Miroslav Mimochodek |38 |[[Uherské Hradiště]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |16. miesto |Dominika Hrivňáková |26 |[[Lučenec]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |17. miesto |Marek Mikuš |29 |[[Detva]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |18. miesto |Daniel Kňažík |25 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |19. miesto |Michal Mičina |20 |[[Topoľčany]] |style="background:#00BFFF;" | Z |} === Priebeh súťaže === '''1.časť – GENERÁCIE''' {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý ohrozený ! Druhý ohrozený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" |1 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" |Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Michal Mičina''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Daniel Kňažík''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Marek Mikuš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš |- | rowspan="2" |4 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek | rowspan="2" style="background:#ff0000" | '''Roman Záležák''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |5 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Roman Záležák (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1 " style="background:#FF8C00" |'''Dominika Hrivňáková (záchrana)''' |- | rowspan="2" |6 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Dominika Hrivňáková''' |- | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková |- | rowspan="2" |7 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Miroslav Mimochodek (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#FF0000" |'''Roman Záležák''' |- | rowspan="2" |8 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Denis Čatlóš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš |- | rowspan="3" |9 | rowspan="3" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" |Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Vrablecová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Timotej Puchoň''' |} '''2.časť – SPOJENIE''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ |rowspan="2" |10 |rowspan="2" style="background:gold;" |Ema Minarovjech |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sofia Babylonská''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |- |rowspan=2 |11 |rowspan="2" style="background:gold;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Ema Minarovjech |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Peter Kandra''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |- |rowspan=2 |12 |rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Viktória Várošová''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |- |rowspan=2 |13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Adam Rohárik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš'''{{#tag:ref|Tento týždeň z Farmy nikto nevypadol. Súboj aj duel sa konal, ale určoval farmára týždňa pre nasledujúci týždeň.|group=pozn}} |- | rowspan="2" |14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;"| X{{#tag:ref|Súboj sa nekonal. Farmári hneď určovali prvého duelanta.|group=pozn}} |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#ff0000;" |''' Matúš Smreček''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Azra Sokira''' |- | colspan="7" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Ema Minarovjech''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Miroslava Kozárová''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"| Lucia Gašparíková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Denis Čatlóš | style="background:#FF8247"| '''Nikola Škrváňová (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| '''Denis Čatlóš (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Lucia Gašparíková''' '''(víťaz)''' |} == Farma 16 „Tajná misia“ == Šestnásta séria Farmy priniesla opäť viacero noviniek, ktoré okorenili boj o farmársky trón a rozprávkovú výhru. Prvou významnou zmenou bola účasť štyroch bývalých súťažiacich (''Karin Hegedüs Dvořáková, Stanka Klčová, Minh Nguyen Anh'' a ''Adam Rohárik''), ktorí na statku plnili ''Tajnú misiu''. Po splnení série úloh, pri ktorých sa nesmeli prezradiť, vstúpili do hry o maximálne 100-tisíc eur. To, samozrejme, nebolo jedinou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom. K štyrom farmárom „v utajení“ sa pridalo ďalších 13 obyvateľov statku. Noví farmári sa museli pripraviť aj na ďalší extrém - hneď po príchode na statok prešli náročným testovaním (počas ktorého sa nevyspali viac než 30 hodín), pričom najlepší z nich získal veľkú výhodu. Farmári sa každý týždeň rozdeľovali na obyvateľov Kúrie a Chlieva. V Kúrii ich čakali postele s vankúšmi a peknou kúpeľňou, zatiaľ čo v Chlieve prefukujú steny, sprcha je na lúke a spia na žochoch, navyše pod nimi žijú zvieratá. Kým farmári bojovali o diamanty imunity a mince, exfarmári ich chodili špehovať a snažili sa o nich zistiť čo najviac. Finálnu výhernú čiastku si farmári museli zarobiť plnením úloh od hospodára. Tá predstavovala napokon 72 100 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Peter Janiga. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Peter Janiga, a to 29 374 (57,1%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 18 304 hlasov (35,6%) Hoku Kamaaina Nezdoba a na treťom mieste s počtom 3 768 hlasov (7,3%) Matúš Horváth. Celkovo teda diváci poslali 51 446 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrovka|Modrová]] ([[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]]) * '''Súradnice''': {{Súradnice|48.648938| 17.903688|display=inline}} * '''Víťaz''': '''Peter Janiga''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Tajná misia * '''Natáčanie:''' 7. august 2024 - 19. október 2024 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Peter Janiga |33 |[[Prešov]] |- |2. miesto |Matúš Horváth |23 |[[Košice]] |- |3. miesto |Hoku Kamaaina Nezdoba |50 |[[Turiec (región)|Turiec]] |- |4. miesto |Lucy Michalička |25 |[[Žilina]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |27 |[[Čachtice]] |- |rowspan=2| 6. – 7. miesto |Adam Rohárik |43 |[[Revúca (mesto)|Revúca]] |- |Klára Belošicová |23 |[[Prievidza]] |- |8. miesto |Karolína Jarabeková |25 |[[Banská Štiavnica]] |- |9. miesto |Lenka Tejbusová |23 |[[Bratislava]] |- |10. miesto |Norbert Waldhauser |28 |[[Šaštín-Stráže|Šaštín - Stráže]] |- |11. miesto |Andrej Brzáč |39 |[[Prievidza]] |- |12. miesto |Veronika Tomanová |34 |[[Piešťany]] |- |13. miesto |Matej Hrušovský |22 |[[Spišská Nová Ves]] |- |14. miesto |Roman Hraňo |28 |[[Maršová-Rašov|Maršová - Rašov]] |- |15. miesto |Michaela Budayová |30 |[[Košice]] |- |16. miesto |Karin Hegedüs Dvořáková |31 |[[Košice]] |- |17. miesto |Ivana Koháková |46 |[[Praha]] |- |18. miesto |Minh Nguyen Ahn |22 |[[Bratislava]] |- |19. miesto |Ján Stauder |30 |[[Bratislava]] |- |20. miesto |Sandra Benková |34 |[[Londýn]] |- |21. miesto |Ella Kruželáková |18 |[[Košice]] |} === Rozdelenie na Chliev a Kúriu === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;" | Chliev | Kúria |} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan="8" | Farmári |- |rowspan="3" |1. |rowspan="3" |Peter | Chliev |style="background:#C0C0C0;"| Ella | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Sandra | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Karolína |- | Kúria |Ján |Matej |Veronika |Hoku |Klára |Lenka |- | Tajná misia | – | Adam | Karin | Minh | Stanka |- |rowspan="3" |2. |rowspan="3" |Ján |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Hoku |- |Kúria |Matej |Peter |Sandra |Veronika |Andrej |Ivana |- |Tajná misia | – |Adam |Karin |Minh |Stanka |Ella |- |rowspan="3" |3. |rowspan="3" |Matúš |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Ján | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Hoku | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Klára |- |Kúria |Sandra |Karolína |Lenka |Andrej |Peter |- |Tajná misia |– |Adam |Karin |Minh |Stanka |- |rowspan="2" |4. |rowspan="2" |Hoku |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Minh | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Peter |- |Kúria |Ján |Karin |Andrej |Stanka |Adam |Veronika |Klára |- |rowspan="2" |5. |rowspan="2" |Ivana |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Stanka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Peter | style="background:#C0C0C0;"| Andrej |- |Kúria |Klára |Hoku |Minh |Lenka |Karin |Matej |Matúš |- |rowspan="2" |6. |rowspan="2" |Karin |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Veronika |- |Kúria | Stanka |Lenka |Hoku |Peter |Matej |Matúš |- | rowspan="2" |7. | rowspan="2" |Peter |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Karin | style="background:#C0C0C0;"|Lenka | style="background:#C0C0C0;"|Andrej | style="background:#C0C0C0;"|Matej | style="background:#C0C0C0;"|Karolína | style="background:#C0C0C0;"|Lucy | style="background:#C0C0C0;"|Michaela | style="background:#C0C0C0;"|Norbert | style="background:#C0C0C0;"|Roman |- |Kúria |Veronika |Stanka |Hoku |Matúš |Klára |Adam |- | rowspan="2" |8. | rowspan="2" |Lenka |Chliev | style="background:#C0C0C0;|Lucy | style="background:#C0C0C0;|Adam | style="background:#C0C0C0;|Klára | style="background:#C0C0C0;|Norbert | style="background:#C0C0C0;|Karolína | style="background:#C0C0C0;|Roman | style="background:#C0C0C0;|Michaela |- |Kúria |Matej |Stanka |Hoku |Matúš |Andrej |Peter |Veronika |} === Priebeh súťaže === '''1. FÁZA: CHLIEV A KÚRIA''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Kúria ! Sluha Chliev ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Janiga | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#FF8000" |'''Ella Kruželáková<br />(záchrana, tajná misia)''' |- | colspan="1" rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Ján Stauder | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FFC0CB;" |<s>Klára Belošicová</s>{{#tag:ref|Ella v rámci svojej tajnej misie ochraňovala Kláru, tak si s ňou v dueli musela vymeniť miesto.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Ella Kruželáková''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Sandra Benková''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#ff0000" |'''Ján Stauder''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Hegedüs Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#ff0000" |'''Ivana Koháková''' |- | rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FF8C00" |'''Lenka Tejbusová (záchrana)'''{{#tag:ref|Karin síce vyhrala duel, no rozhodla sa opustiť Farmu a prenechať svoje miesto Lenke.|group=pozn}} |- | style="background:#ff0000" | '''Karin Hegedüs Dvořáková (odstup)''' |- | 8 |colspan="1" style="background:gold;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Budayová |style="background:#ff0000" |'''Michaela Budayová''' |} '''2. FÁZA: SPOJENIE''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prví ohrození !Druhí ohrození ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | style="background:#C0C0C0;" |-{{#tag:ref|Tento týždeň na Farme bol bez farmára týždňa.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Roman Hraňo''' |- | rowspan="2" |10 | rowspan="2" style="background:gold;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Matej Hrušovský''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Matej Hrušovský |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Janiga |- | rowspan="2" |11 | rowspan="2" style="background:gold;" |Klára Belošicová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga |style="background:#FFC0CB;" | Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Veronika Tomanová''' |- |style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová |style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |- | rowspan="2" |12 | rowspan="2" style="background:gold;" |Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser |style="background:#87CEEB;" | Matúš Horváth | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Andrej Brzáč (odstup)''' |- |style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Waldhauser''' {{#tag:ref|Norbert kvôli zraneniu duel dokončiť nemohol a zo súťaže odstúpil.|group=pozn}} |- | rowspan="1" |13 |rowspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="1" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- |style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová |rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Lenka Tejbusová''' |- | rowspan="3" |14 |rowspan="3" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="1" colspan="4" |Hra "Šikovný farmár" | style="background:#ff0000;" |'''Karolína Jarabeková''' |- |rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | style="background:#ff0000;" |'''Adam Rohárik''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#ff0000;" |'''Klára Belošicová''' |- | rowspan="2" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Stanislava Klčová''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"| '''Lucy Michalička''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Hoku Kamaaina Nezdoba | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Horváth | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Janiga | style="background:#FF8247"| '''Hoku Kamaaina Nezdoba (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| ''' Matúš Horváth (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| ''' Peter Janiga (víťaz)''' |} == Farma 17 „Prekliate dedičstvo“ == Televízia Markíza potvrdila plány pokračovať s ďalšou sériou Farmy už v decembri 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 7. augusta 2025 bolo oznámené, že 17. séria Farmy sa začne vysielať 1. septembra, pričom moderátorom aj pre tento ročník zostane [[Marek Fašiang]], rovnako ako na poste hospodára bude pokračovať Martin Bagár. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza už nakrúca novú Farmu: Poznáme prvé mená aj dátum štartu 17. série! | url = https://mediaboom.sk/markiza-uz-nakruca-novu-farmu-pozname-prve-mena-aj-datum-startu-17-serie | dátum vydania = 7. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 17. séria Farmy niesla prívlastok „Prekliate dedičstvo“ a dianie sa nieslo v duchu veľkej záhady. Ústrednou témou bol testament, ktorý farmárom zanechal pôvodný majiteľ statku. Na farmárov čakali opäť nové pravidlá, pričom boli opäť rozdelení do skupín. Jedna časť súťažiacich (Dediči) má k dispozícii vnútorné priestory s vlastnými posteľami, iní (Vydedení) musia prespávať vonku pri zvieratách. Jednou z noviniek bolo aj to, že víťazom sa môže stať iba člen jednej skupiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najobľúbenejšia reality šou Farma prichádza s neuveriteľnou 17. sériou: Záhadný testament a atraktívna zostava farmárov | url = https://www.markiza.sk/clanok/982135-najoblubenejsia-reality-sou-farma-prichadza-s-neuveritelnou-17-seriou-zahadny-testament-a-atraktivna-zostava-farmarov | dátum vydania = 12. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Dediča sa takisto môže stať Vydedený a naopak. Výherná suma bola znovu pohyblivá a jej výška sa odvíjala od pracovného výkonu obyvateľov statku. Alebo od toho, aké tresty dostali. Konečná výherná suma sa vyšplhala na 76 500 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Roman Perašín. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Roman Perašín (13 991, 57,5 %), na druhom mieste sa umiestnil s počtom hlasov 6 944 (28,6 %) Richard Fabšič a na treťom mieste s počtom hlasov 3 383 (13,9 %) Róbert Hudák. Celkovo diváci poslali 24 318 hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma zažila najslabšie finále za 15 rokov! V počte hlasov sa prepadla o polovicu | url = https://mediaboom.sk/farma-zazila-najslabsie-finale-za-15-rokov-v-pocte-hlasov-sa-prepadla-o-polovicu | dátum vydania = 15. december 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrová|Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom)]] * '''Súradnice''': 48.6484289N, 17.9049606E * '''Víťaz''': '''Roman Perašín''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Prekliate dedičstvo * '''Natáčanie:''' 6. august 2025 - 18. október 2025 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Roman Perašín |29 |[[Beňadiková]] |- |2. miesto |Richard Fabšič |30 |[[Bratislava]] |- |3. miesto |Róbert Hudák |30 |[[Piešťany]] |- |4. miesto |Ela Martinčeková |24 |[[Košice]] |- |5. miesto |Sarah Boříková |25 |[[Moldava nad Bodvou]] |- |6. miesto |Alena Domániková |41 |[[Prievidza]] |- |7. miesto |Laura Žiačková |20 |[[Rajecká Lesná]] |- |8. miesto |Dorota Androvičová |21 |[[Žilina]] |- |9. miesto |Miloslav Miklošovič |25 |[[Košice]] |- |10. miesto |Áron Erdélyi |25 |[[Bratislava]] |- |11. miesto |Igor Staňa |23 |[[Spišské Podhradie]] |- |12. miesto |Sofia Úporská |24 |[[Spišský Štiavnik]] |- |13. miesto |Marián Hanousek |25 |[[Trnava]] |- |14. miesto |Ján Škoda |28 |[[Bratislava]] |- |15. miesto |Annabelle Fárová |38 |[[Praha]] |- |16. miesto |Emília Grmanová |37 |[[Trnava]] |- |17. miesto |Michaela Doležalová |25 |[[Trenčín]] |- |18. miesto |Lucia Škurla |33 |[[Rimavská Sobota]] |- |19. miesto |Štefan Tomeček |30 |[[Motešice]] |- |20. miesto |Marcela Gregorová |52 |[[Banská Bystrica]] |- |21. miesto |Peter Tirpák |42 |[[Snina]] |- |22. miesto |Július Šandor |37 |[[Trnava]] |- |23. miesto |Arseni Ivakhnou |23 |[[Bratislava]] |} === Rozdelenie na Dedičov a Vydedeních === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Richard | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián |- | Vydedení | Arseni | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter | Roman |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Lucia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" | Richard | style="background:#C0C0C0;" | Áron | style="background:#C0C0C0;" | Emília | style="background:#C0C0C0;" | Marián | style="background:#C0C0C0;" | Roman |- | Vydedení | Laura | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter |- | rowspan="2" |3. | rowspan="2" |Roman | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Alena | Dorota | Igor | Laura | Marcela | Peter |- | rowspan="2" |4. | rowspan="2" |Alena | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman | Štefan |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" |Miloslav | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Róbert | Áron | Emília | Igor | Roman |- | rowspan="2" |6. | rowspan="2" |Dorota | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Emília | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman |- | rowspan=3 |7. | rowspan=3 |Emília | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Alena | Igor | Laura | Miloslav | Róbert |- | Noční jazdci | style="background:#808080;" |Annabelle | style="background:#808080;" |Ján | style="background:#808080;" |Sarah | style="background:#808080;" |Sofia |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 |Sofia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav |- | Vydedení | Alena | Annabelle | Dorota | Ján | Laura | Róbert | Sarah |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 |Sarah | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:#C0C0C0;" |Roman |- | Vydedení | Richard | Alena | Dorota | Igor | Ján | Róbert | Sofia |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 |Ela | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ján | style="background:#C0C0C0;" |Sarah |- | Vydedení | Igor | Miloslav | Richard | Róbert | Sofia |- |rowspan=2 |11. |rowspan=2 |Igor |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Sofia |- |Vydedení |Miloslav |Richard |Roman |- |rowspan=2 |12. |rowspan=2 |Sarah |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Igor |- |rowspan=2 |13. |rowspan=2 |Laura |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Dorota |- |rowspan=2 |14. |rowspan=2 |Róbert |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Roman |} === Amulet Zlatej Salamandry (1. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o dedičstvo ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | 1. | style="background:gold;" |Richard | style="background:#FFFDD0;" |Igor | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=2 |2. | rowspan=2 style="background:gold;" |Lucia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Peter | style="background:#C0C0C0;" |Ela | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | rowspan=2 |Áron | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |41 |- | style="background:#C0C0C0;" |Michaela |- | 3. | style="background:gold;" |Roman | style="background:#FFFDD0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:lightgreen;" |Správne | - | 0 {{#tag:ref|Po najdení stratenej korytnačky, ktorá sa stratila počas Romanovho farmárčenia a kvôli ktorej nezískal žiadne mince aj napriek splneniu všetkých úloh, Martin vyplatil Romanovi 50 mincí.|group=pozn}} |- | 4. | style="background:gold;" |Alena | style="background:#FFFDD0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:salmon;" |Nesprávne | Emília | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=3 |5. | rowspan=3 style="background:gold;" |Miloslav | rowspan=3 style="background:#FFFDD0;" |Roman | rowspan=3 style="background:#C0C0C0;" |Áron | rowspan=3 style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | rowspan=3 |39 |- | Lucia |- | Dorota |- | rowspan=2 |6. | rowspan=2 style="background:gold;" |Dorota | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Roman | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |47 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | Róbert |- | rowspan=2 |7. | rowspan=2 style="background:gold;" |Emília | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Alena | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |45 |- | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | Dorota |- |} === Amulet Zlatej Salamandry (2. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o záchranu !Boj o imunitu ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sofia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 |- | rowspan="2" style="background:salmon;" |Nesprávne (Emília) | Richard | rowspan="2" |40 |- | style="background:#C0C0C0;" |Laura |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Miloslav | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Alena |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 style="background:gold;" |Ela | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Sofia | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Roman | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- | rowspan=2 |11. | rowspan=2 style="background:gold;" |Igor | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Igor | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Sofia -> Ela | rowspan="2" |- | Alena | rowspan=2 |39 |- | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- |12. | style="background:gold;" |Sarah | style="background:#FFFDD0;" |Igor |Vydedenci | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:lightgreen;" |Správne (Róbert) | - |rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |} === Amulet Zlatej Salamandry (Finálová vstupenka) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Boj o dedičstvo ! Výherca Salamandry (Finálová vstupenka) ! Počet mincí |- | rowspan=2 |13. | rowspan=2 style="background:gold;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:lightgreen;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |46 |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! rowspan="2" |Držiteľ amuletu ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha Dedič ! Sluha Vydedený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Richard Fabšič | style="background:#FFFDD0;" |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FF0000;" |'''Arseni Ivakhnou''' |- | 2 | style="background:gold;" |Lucia Škurla | style="background:#FFFDD0;" |Peter Tirpák | style="background:#87CEEB;" |Richard Fabšič | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#87CEEB;" |Július Šandor | style="background:#FF0000;" |'''Július Šandor (odstup)''' |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Roman Perašín | style="background:#FFFDD0;" |<s>Peter Tirpák</s> | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Áron Erdélyi | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Dediči uhádli Alenu ako majiteľku Amuletu a tým nahradila Árona a stala sa prvou duelantkou.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Marcela Gregorová | style="background:#FF0000" |'''Peter Tirpák (odstup)''' |- | style="background:#FFFDD0;" |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#FF0000;" |'''Marcela Gregorová''' |- | rowspan="3" |4 | rowspan="3" style="background:gold;" |Alena Domaniková | rowspan="3" style="background:#FFFDD0;|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |<s>Dorota Androvičová</s> {{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Štefan Tomeček | rowspan=3 style="background:#FF0000;" |'''Štefan Tomeček''' |- | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák |- | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič |- | 5 | style="background:gold;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFFDD0; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domaniková | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#FF0000;" |'''Lucia Škurla''' |- | 6 | style="background:gold;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FF0000;" |'''Michaela Doležalová''' |- | 7 | style="background:gold;" |Emília Grmanová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa''' |- | rowspan=4 |8 | rowspan=4 style="background:gold;" |Sofia Úporská | rowspan=4 style="background:#FFFDD0; |Laura Žiačková | rowspan=4 style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB; |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Sarah Boříková | style="background:#FF0000;" |'''Emília Grmanová (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Annabelle Fárová (odstup)''' |- | style="background:orange;" |'''Alena Domániková (záchrana)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Igor Staňa (návrat)''' |- | 9 | style="background:gold;" |Sarah Boříková | style="background:#FFFDD0; |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Ela Martinčeková | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Richard Fabšič''' |- | rowspan=3 |10 | rowspan=3 style="background:gold;" |Ela Martinčeková | rowspan=3 style="background:#FFFDD0; |Sofia Úporská | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Marián Hanousek | style="background:#FF0000;" |'''Ján Škoda (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Richard Fabšič (návrat)''' |- | style="background:#FF0000;" | '''Marián Hanousek''' |- | 11 | style="background:gold;" |Igor Staňa | style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#87CEEB; |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFC0CB;" |Sofia Úporská | style="background:#FF0000;" |'''Sofia Úporská''' |- | rowspan=2 |12 | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah Boříková | rowspan=2 style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Áron Erdélyi''' |- | rowspan="2" | 13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | style="background:#87CEEB;" | Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Miloslav Miklošovič (Vydedený)''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Dorota Androvičová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Róbert Hudák | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " | Richard Fabšič | rowspan="2" style="background:#FF0000;" |'''Laura Žiačková''' |- | style="background:#FFC0CB; |Laura Žiačková |- | rowspan="3" |15 | colspan="6" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Alena Domániková''' |- | colspan="6" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Sarah Boříková''' |- |colspan="6" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Ela Martinčeková''' |- | colspan="4" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Róbert Hudák | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Richard Fabšič | style="background:#FF8247"|'''Róbert Hudák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Richard Fabšič (2. miesto)''' |- |style="background:yellow"|'''Roman Perašín (víťaz)''' |} ==Farma 18 „Vo víne je pravda“== Nová 18. séria divákov po prvý raz zavedie do sveta vinohradníctva a vinárstva. Dejiskom veľkolepého farmárskeho dobrodružstva sa stanú Malé Karpaty – región s bohatou vinohradníckou tradíciou, kde štrnásť súťažiacich čaká nielen boj o výhru až do výšky 100 000 eur, ale aj náročná cesta za záchranou starého vinohradu a výrobou vlastného vína. Ústredným motívom novej série bude pravda. Podtitul „Vo víne je pravda“ nebude iba odkazom na vinársku tematiku, ale stane sa jedným z kľúčových pilierov celej hry. Farmári budú opakovane čeliť situáciám, ktoré preveria ich úprimnosť, charakter, lojalitu aj odvahu postaviť sa pravde tvárou v tvár. Historicky prvýkrát zároveň dostane hospodár po svojom boku odborného garanta. Stane sa ním uznávaný vinár Tomáš Dudo, ktorý pochádza z vinárskej rodiny s viac ako 400-ročnou tradíciou. Počas celej série bude farmárov sprevádzať pri plnení vinárskych úloh, odovzdávať im svoje skúsenosti a dohliadať na to, aby zvládli jednotlivé postupy čo najlepšie. Moderátorom aj pre túto sériu zostáva Marek Fašiang. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Takáto Farma tu ešte nebola: Dátum štartu novej série je odhalený | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/1045076-takato-farma-tu-este-nebola-datum-startu-novej-serie-je-odhaleny | dátum vydania = 10. august 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy: Obec Doľany (okr. Pezinok)''' * '''Súradnice''' * '''Víťaz''': * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Vinár:''' Tomáš Dudo * '''Slogan:''' Vo víne je pravda * '''Natáčanie:''' === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | |Sisa Dúhová |49 |[[Liptovský Mikuláš]] |- | |Mercedes "Merci" Gálisová |27 | [[Bratislava]] |- | |Juraj "Ďuri" Halaška |36 |[[Prievidza]] |- | |Juraj Chlpek |27 | [[Malacky]] |- | |Martin Juraško |39 |[[Prešov]] |- | |Tatiana Koločaiová |37 |[[Bratislava]] |- | |Jaroslav Konštiak |28 |[[Terchová]] |- | |Jakub Krška |32 |[[Dánsko]] |- | |Katarína "Blessing" Megyaszaová |22 | [[Bratislava]] |- | |Silvia Pechová |26 |[[Ružomberok]] |- | |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- | |Patrik Ševčík |33 | [[Modrovka]] |- | |Barbora Turčiaková |20 | [[Ľubeľa]] |- | |Hugo Zaťko |25 |[[Krupina]] |} === Rozdelenie na Vinárov a Nádenníkov === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Sluhovia ! Skupina ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Patrik | Jaroslav | Vinári | style="background:#C0C0C0;" |Barbora | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Silvia | colspan="5" | |- | Sisa | Nádenníci | Jakub | Juraj | Blessing | Linda | Martin | Mercedes | Tatiana |} === Hájnici === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Deň 1. ! Deň 2. ! Deň 3. ! Deň 4. ! Deň 5. |- | rowspan="2" |1. | Linda | Linda | Mercedes | Mercedes | |- | Silvia | Blessing | Juraj | Juraj | |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Počet mincí ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Patrik Ševčík | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jaroslav Konštiak | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína "Blessing" Megyaszaová | | style="background:#FF0000;" |'''-''' |} == Referencie == <references/> == Poznámky == <references group="pozn"/> ngw4ds1vh3ku436l337eqm4yiycimo5 0 449970 8368449 8119550 2026-09-12T04:01:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368449 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ian McDonald | Obrázok = Ian McDonald (2009).jpg | Popis obrázku = Ian McDonald (2009) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dn|1946|6|25}} | Miesto narodenia = [[Londýn|Osterley]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|02|9|1946|6|25}} | Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty]]|USA | Bydlisko = | Pôsobenie = [[hudobník]] | Žáner = [[rock]] | Roky pôsobenia = 1968 - 2022 | Hrá na nástroje = [[flauta]], [[saxofón]], [[gitara]], [[vibrafón]], [[klávesy]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Foreigner]], [[King Crimson]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Ian McDonald''' (* [[25. jún]] [[1946]], [[Londýn|Osterley]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[9. február]] [[2022]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ian McDonald, King Crimson and Foreigner co-founder, dead at 75 | url = https://www.nme.com/news/music/ian-mcdonald-king-crimson-and-foreigner-co-founder-dead-at-75-3159387 | dátum vydania = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-11 | jazyk = en-GB}}</ref> bol anglický [[hudobník]] a [[multiinštrumentalista]] (predovšetkým [[saxofón|saxofonista]], hráč na ďalšie [[Dychový nástroj|dychové nástroje]], [[gitarista]] a [[klávesista]]), zakladajúci člen skupín [[King Crimson]] a [[Foreigner]]. V roku [[1968]] prišiel do skupiny [[Giles, Giles and Fripp]], ktorá sa na jeseň toho roku premenila na [[King Crimson]]. V roku [[1969]] skupina nahrala a vydala svoj prvý album ''[[In the Court of the Crimson King]]'', na ktorom sa McDonald výrazne skladateľskej podieľal. Na konci roku 1969 ale kapelu s bubeníkom [[Michael Giles|Michaelom Gilesom]] opustil a spoločne nahrali album ''[[McDonald and Giles]]''. S King Crimson spolupracoval ešte na albume ''[[Red (King Crimson)|Red]]'' (1974) ako štúdiový hudobník. V roku [[1976]] založil [[hardrock]]ovú skupinu [[Foreigner]], v ktorej pôsobil do roku [[1980]]. Od roku [[2002]] hral so skupinou ''21st Century Schizoid Band'', ktorá hrala skladby King Crimson z prelomu [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.allmusic.com/artist/ian-mcdonald-p103833/biography/ Ian McDonald] * [https://sociallysparkednews.com/every-day-fathers-day-rock-icon-ian-mcdonald/ Every Day Is Father's Day For Rock Icon Ian McDonald] * [https://parade.com/577633/nancyberk/dads-who-literally-rock-ian-and-maxwell-mcdonald-share-the-stage/ Dad Who Literally Rock: Ian And Maxwell McDonald Share The Stage] * [http://dmme.net/interviews/interview-ian-mcdonald.html/ Dmitry M. Epstein - Interview With Ian McDonald, 2017] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210703102437/http://dmme.net/interviews/interview-ian-mcdonald.html/ |date=2021-07-03 }} * [http://wwdbam.com/episodes/thats-show-biz-052317/ Chuck Darrow Radio Interview With Ian McDonald, 23 May 2017]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.rbeatz.com/podcasts/legends-land-in-honey-west/ Legends Land In Honey West] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211114234805/https://www.rbeatz.com/podcasts/legends-land-in-honey-west/ |date=2021-11-14 }} * [http://www.billboard.com/articles/columns/rock/7785154/ian-mcdonald-dementia-honey-west-exclusive Ian McDonald Dementia Honey West Exclusive] * [http://www.vintagerock.com/index.php?option=com_content&view=article&id=1309:the-ian-mcdonald-interview&catid=3:interviews&Itemid=4 The Ian McDonald Interview (2012)] * [http://www.elephant-talk.com/wiki/Interview_with_Ian_McDonald_in_Big_Bang_Magazine Interview with Ian McDonald in Big Bang Magazine] == Zdroj == {{Preklad|cs|Ian McDonald (hudebník)|8701151}} {{King Crimson}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mcdonald, Ian}} [[Kategória:Anglickí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví hudobníci]] [[Kategória:Členovia skupiny Foreigner]] [[Kategória:Členovia skupiny King Crimson]] [[Kategória:Saxofonisti]] 7hgasnzbnu1ci52pbrgguorfg5g6zn3 0 462382 8368377 7683792 2026-09-11T20:33:51Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]; pridaná [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] pomocou použitia HotCat 8368377 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Ústav matematických vied na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika''' (ďalej aj ÚMV) je jeden zo šiestich ústavov [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Je garantom štúdia odboru matematika a inštitúciou realizujúcou výskum v tejto oblasti. Súčasným riaditeľom ústavu je doc. RNDr. Roman Soták, PhD.<ref>{{cite web | title = Vedenie Ústavu matematických vied | url = http://umv.science.upjs.sk/index.php/ustav/o-ustave-matematickych-vied/140-vedenie-ustavu }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==História== Prvá matematická katedra sa konštituovala pod vedením doc. RNDr. [[Cyril Palaj|Cyrila Palaja]]. Na katedru skoro po jej vzniku prišiel z Bratislavy doc. Ing. [[Igor Kluvánek]], CSc. a externe na nej pôsobili akademik [[Ján Jakubík]], akademik [[Otakar Borůvka]], prof. Dr. [[Tibor Šalát]], DrSc. a doc. Dr. [[Ernest Jucovič]], CSc. Doc. Jucovič sa neskôr stal interným pracovníkom, obhájil vedeckú hodnosť DrSc. a stal sa profesorom. Keď v roku 1966 prišiel za interného pracovníka prof. RNDr. [[Josef Korous]], DrSc., pôvodná Katedra matematiky sa rozdelila na dve, a to na Katedru algebry a geometrie a Katedru matematickej analýzy. Rozvoj v oblasti matematiky pozitívne ovplyvnil aj príchod RNDr. [[Lev Bukovský|Leva Bukovského]], CSc. a RNDr. [[Ján Černý|Jána Černého]], CSc. v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktorí sa čoskoro stali docentmi. Pracovníci, ktorí prišli do Košíc, priniesli so sebou aj príslušné matematické problematiky, ktoré sa začali intenzívne rozvíjať. Boli to problematika vektorových mier, geometrická problematika, problematika teórie diferenciálnych rovníc. Z iniciatívy akademika Jakubíka sa rozvinulo štúdium usporiadaných algebraických štruktúr, ktoré je živé doteraz. Pod vedením prof. Bukovského sa dala dohromady skupina mladých matematikov z PF UPJŠ a z Matematického ústavu SAV, ktorá intenzívne pracovala na problematike základov matematiky. Skupina sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia dostala do povedomia matematickej komunity ako Košická škola teórie množín. Koncom šesťdesiatych rokov založil prof. Jucovič „Košický kombinatorický seminár“ (známy pod skratkou KOKOS), ktorý pravidelne pracuje doteraz. Vedenie seminára po prof. Jucovičovi prevzal jeho žiak prof. RNDr. Stanislav Jendroľ, DrSc, a vedie ho až doposiaľ. V rámci KOKOSu vyrástlo viacero osobností košickej matematiky. Na základe seminára v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla a doposiaľ produktívne pracuje vo svete uznávaná košická škola diskrétnej matematiky. Košice sa stali jedným z európskych centier pre diskrétnu matematiku. Konferencie Cycles and Colourings organizované košickou kombinatorickou skupinou každoročne od roku 1992 majú už pevné miesto medzi podobnými podujatiami organizovanými vo svete. V sedemdesiatych rokoch sa sľubne rozbehol seminár z diferenciálnych rovníc. Predčasné úmrtie vedúceho tohto seminára doc. RNDr. [[Pavol Šoltés|Pavla Šoltésa]], CSc. v roku 1986 bolo nečakanou ranou pre košickú matematiku. Vedenia seminára sa ujal doc. RNDr. Ján Ohriska, CSc. a našiel mu perspektívne zameranie. Seminár úspešne pracuje do dnešných dní. Tvorivú činnosť v matematike drobnou nenápadnou prácou ovplyvňovali a ovplyvňujú aj ďalšie osobnosti. Láskavá spomienka patrí dr. L. Frantíkovej, ktorá spolu s prof. Jucovičom načala smer, ktorým sa dodnes na fakulte uberá výskum v didaktike matematiky. Vedúcou osobnosťou v tomto smere výskumu na fakulte sa stal doc. RNDr. Dušan Šveda, CSc. Skupinu didaktikov posilnil príchod prof. RNDr. Jozefa Doboša, CSc. na fakultu v roku 2006. Vedúce osobnosti v celej histórii matematiky na Prírodovedeckej fakulte mali odborný nadhľad nad odborom a pružne, napriek nepriazni doby, reagovali na tendencie vývoja matematiky. Za pomoci významných českých matematikov prof. RNDr. M. Fiedlera, DrSc. a prof. RNDr. K. Zimmermanna, DrSc. rozvinuli vzdelávanie a aj výskum v operačnej analýze, teórii systémov a matematickej optimalizácii. V súčasnosti je výskum v operačnej analýze ďalej rozvíjaný pod vedením prof. RNDr. Kataríny Cechlárovej, DrSc. Za výrazného prispenia prof. RNDr. Leva Bukovského, DrSc. sa objavila na PF UPJŠ matematická informatika, ktorá bola inštitucionalizovaná najskôr vo forme oddelenia na katedre matematickej analýzy. Na báze tohto oddelenia bola v r. 1985 zriadená Katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky. A z nej vznikol v roku 2002 Ústav informatiky. Dňom 1. apríla 2002 vznikol na báze Katedry geometrie a algebry a Katedry matematickej analýzy Ústav matematických vied PF UPJŠ (ÚMV PF UPJŠ). Jeho riaditeľom sa stal prof. RNDr. Stanislav Jendroľ, DrSc. Dnes je Ústav matematických vied konsolidovaným vysokoškolským pracoviskom, na ktorom sa pestuje kvalitná veda a ktoré garantuje kvalitné štúdium matematiky na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia. S výsledkami vedeckej činnosti pracovníkov ÚMV sa možno pravidelne stretnúť na stránkach špičkových svetových vedeckých a odborných časopisov. Rozsiahla je i medzinárodná spolupráca ÚMV. ==Štruktúra ústavu== Ústav matematických vied sa člení na nasledujúce akademické pracoviská: *Oddelenie algebry a geometrie *Oddelenie didaktiky matematiky<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia didaktiky matematiky | url = http://umv.science.upjs.sk/didaktika/}} </ref> *Oddelenie diskrétnej matematiky *Oddelenie ekonomickej a finančnej matematiky<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia ekonomickej a finančnej matematiky | url = http://umv.science.upjs.sk/efm/ }} </ref> *Oddelenie matematickej analýzy<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia matematickej analýzy | url = http://umv.science.upjs.sk/analyza/ }} </ref> ==Výskum== Súčasný výskum na ÚMV sa realizuje v niekoľkých oblastiach. Najsilnejšou a najproduktívnejšou výskumnou oblasťou na ÚMV je diskrétna matematika. Ide o problematiku teórie grafov, hlavne o polyedrálnu teóriu, štúdium cyklov a zafarbení grafov a kombinatorickú optimalizáciu. Táto problematika má zaujímavé výstupy v informatike, teoretickej chémii a iných oblastiach. V algebre sa pracovníci ÚMV špecializujú na klasifikačné a reprezentačné problémy algebraických štruktúr, prevažne zväzov a monounárnych algebier. Matematická analýza je zastúpená štúdiom asymptotických a oscilačných vlastností diferenciálnych rovníc a teóriou operátorov. Medzinárodný ohlas získali aj naše výsledky umožňujúce lepšie pochopenie štruktúry reálnej osi a teoreticko-množinových základov matematiky. Matematická ekonómia a teória hier je reprezentovaná výsledkami v kooperatívnej teórii hier, hlavne teórii a aplikáciách stabilných párovaní, metódach výpočtu ekonomickej rovnováhy a teórii delenia koláča. V štatistike a teórii pravdepodobnosti sa pracovníci ÚMV venujú predovšetkým teoretickému skúmaniu modelu rastových kriviek, multivariačným regresným modelom, využitiu lineárnych modelov teórii časových radov a pravdepodobnostným rozdeleniam extrémnych hodnôt a ich aplikáciám v poisťovníctve. Didaktiku matematiky reprezentuje analýza efektívneho využívania hypermédií, IKT a internetu vo vyučovaní a vo vzdelávaní učiteľov, metódy rozvíjania kľúčových kompetencií v matematickom vzdelávaní a skúmanie porozumenia žiakov slovným úlohám. ==Štúdium== Ústav matematických vied zabezpečuje štúdium v študijných programoch<ref>{{cite web | title = Študijné programy Ústavu matematických vied | url = http://umv.science.upjs.sk/index.php/studium/studijne-programy | accessdate = 2012-12-26 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20140806003342/http://umv.science.upjs.sk/index.php/studium/studijne-programy | archivedate = 2014-08-06 }}</ref>: ===I. stupeň - bakalárske štúdium (Bc.)=== *Matematika *Ekonomická a finančná matematika *Medziodborový program - matematika v kombinácii s ďalším vedným odborom ===II. stupeň - magisterské štúdium (Mgr.)=== *Ekonomická a finančná matematika *Manažérska matematika *Informatická matematika *Učiteľstvo akademických predmetov - matematika v kombinácii s ďalším vedným odborom ===III. stupeň - doktorandské štúdium (PhD.)=== *Aplikovaná matematika *Diskrétna matematika *Teória vyučovania matematiky ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== {{Portál|Košice|Košický}} * [http://umv.science.upjs.sk Ústav matematických vied] {{Súradnice|48.728933|21.248283|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach}} [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] 8lyxpkc95bxx18wuaywpqcvwp3qao92 8368378 8368377 2026-09-11T20:34:08Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Matematika na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8368378 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Ústav matematických vied na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika''' (ďalej aj ÚMV) je jeden zo šiestich ústavov [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Je garantom štúdia odboru matematika a inštitúciou realizujúcou výskum v tejto oblasti. Súčasným riaditeľom ústavu je doc. RNDr. Roman Soták, PhD.<ref>{{cite web | title = Vedenie Ústavu matematických vied | url = http://umv.science.upjs.sk/index.php/ustav/o-ustave-matematickych-vied/140-vedenie-ustavu }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==História== Prvá matematická katedra sa konštituovala pod vedením doc. RNDr. [[Cyril Palaj|Cyrila Palaja]]. Na katedru skoro po jej vzniku prišiel z Bratislavy doc. Ing. [[Igor Kluvánek]], CSc. a externe na nej pôsobili akademik [[Ján Jakubík]], akademik [[Otakar Borůvka]], prof. Dr. [[Tibor Šalát]], DrSc. a doc. Dr. [[Ernest Jucovič]], CSc. Doc. Jucovič sa neskôr stal interným pracovníkom, obhájil vedeckú hodnosť DrSc. a stal sa profesorom. Keď v roku 1966 prišiel za interného pracovníka prof. RNDr. [[Josef Korous]], DrSc., pôvodná Katedra matematiky sa rozdelila na dve, a to na Katedru algebry a geometrie a Katedru matematickej analýzy. Rozvoj v oblasti matematiky pozitívne ovplyvnil aj príchod RNDr. [[Lev Bukovský|Leva Bukovského]], CSc. a RNDr. [[Ján Černý|Jána Černého]], CSc. v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktorí sa čoskoro stali docentmi. Pracovníci, ktorí prišli do Košíc, priniesli so sebou aj príslušné matematické problematiky, ktoré sa začali intenzívne rozvíjať. Boli to problematika vektorových mier, geometrická problematika, problematika teórie diferenciálnych rovníc. Z iniciatívy akademika Jakubíka sa rozvinulo štúdium usporiadaných algebraických štruktúr, ktoré je živé doteraz. Pod vedením prof. Bukovského sa dala dohromady skupina mladých matematikov z PF UPJŠ a z Matematického ústavu SAV, ktorá intenzívne pracovala na problematike základov matematiky. Skupina sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia dostala do povedomia matematickej komunity ako Košická škola teórie množín. Koncom šesťdesiatych rokov založil prof. Jucovič „Košický kombinatorický seminár“ (známy pod skratkou KOKOS), ktorý pravidelne pracuje doteraz. Vedenie seminára po prof. Jucovičovi prevzal jeho žiak prof. RNDr. Stanislav Jendroľ, DrSc, a vedie ho až doposiaľ. V rámci KOKOSu vyrástlo viacero osobností košickej matematiky. Na základe seminára v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla a doposiaľ produktívne pracuje vo svete uznávaná košická škola diskrétnej matematiky. Košice sa stali jedným z európskych centier pre diskrétnu matematiku. Konferencie Cycles and Colourings organizované košickou kombinatorickou skupinou každoročne od roku 1992 majú už pevné miesto medzi podobnými podujatiami organizovanými vo svete. V sedemdesiatych rokoch sa sľubne rozbehol seminár z diferenciálnych rovníc. Predčasné úmrtie vedúceho tohto seminára doc. RNDr. [[Pavol Šoltés|Pavla Šoltésa]], CSc. v roku 1986 bolo nečakanou ranou pre košickú matematiku. Vedenia seminára sa ujal doc. RNDr. Ján Ohriska, CSc. a našiel mu perspektívne zameranie. Seminár úspešne pracuje do dnešných dní. Tvorivú činnosť v matematike drobnou nenápadnou prácou ovplyvňovali a ovplyvňujú aj ďalšie osobnosti. Láskavá spomienka patrí dr. L. Frantíkovej, ktorá spolu s prof. Jucovičom načala smer, ktorým sa dodnes na fakulte uberá výskum v didaktike matematiky. Vedúcou osobnosťou v tomto smere výskumu na fakulte sa stal doc. RNDr. Dušan Šveda, CSc. Skupinu didaktikov posilnil príchod prof. RNDr. Jozefa Doboša, CSc. na fakultu v roku 2006. Vedúce osobnosti v celej histórii matematiky na Prírodovedeckej fakulte mali odborný nadhľad nad odborom a pružne, napriek nepriazni doby, reagovali na tendencie vývoja matematiky. Za pomoci významných českých matematikov prof. RNDr. M. Fiedlera, DrSc. a prof. RNDr. K. Zimmermanna, DrSc. rozvinuli vzdelávanie a aj výskum v operačnej analýze, teórii systémov a matematickej optimalizácii. V súčasnosti je výskum v operačnej analýze ďalej rozvíjaný pod vedením prof. RNDr. Kataríny Cechlárovej, DrSc. Za výrazného prispenia prof. RNDr. Leva Bukovského, DrSc. sa objavila na PF UPJŠ matematická informatika, ktorá bola inštitucionalizovaná najskôr vo forme oddelenia na katedre matematickej analýzy. Na báze tohto oddelenia bola v r. 1985 zriadená Katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky. A z nej vznikol v roku 2002 Ústav informatiky. Dňom 1. apríla 2002 vznikol na báze Katedry geometrie a algebry a Katedry matematickej analýzy Ústav matematických vied PF UPJŠ (ÚMV PF UPJŠ). Jeho riaditeľom sa stal prof. RNDr. Stanislav Jendroľ, DrSc. Dnes je Ústav matematických vied konsolidovaným vysokoškolským pracoviskom, na ktorom sa pestuje kvalitná veda a ktoré garantuje kvalitné štúdium matematiky na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia. S výsledkami vedeckej činnosti pracovníkov ÚMV sa možno pravidelne stretnúť na stránkach špičkových svetových vedeckých a odborných časopisov. Rozsiahla je i medzinárodná spolupráca ÚMV. ==Štruktúra ústavu== Ústav matematických vied sa člení na nasledujúce akademické pracoviská: *Oddelenie algebry a geometrie *Oddelenie didaktiky matematiky<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia didaktiky matematiky | url = http://umv.science.upjs.sk/didaktika/}} </ref> *Oddelenie diskrétnej matematiky *Oddelenie ekonomickej a finančnej matematiky<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia ekonomickej a finančnej matematiky | url = http://umv.science.upjs.sk/efm/ }} </ref> *Oddelenie matematickej analýzy<ref> {{cite web | title = Stránka oddelenia matematickej analýzy | url = http://umv.science.upjs.sk/analyza/ }} </ref> ==Výskum== Súčasný výskum na ÚMV sa realizuje v niekoľkých oblastiach. Najsilnejšou a najproduktívnejšou výskumnou oblasťou na ÚMV je diskrétna matematika. Ide o problematiku teórie grafov, hlavne o polyedrálnu teóriu, štúdium cyklov a zafarbení grafov a kombinatorickú optimalizáciu. Táto problematika má zaujímavé výstupy v informatike, teoretickej chémii a iných oblastiach. V algebre sa pracovníci ÚMV špecializujú na klasifikačné a reprezentačné problémy algebraických štruktúr, prevažne zväzov a monounárnych algebier. Matematická analýza je zastúpená štúdiom asymptotických a oscilačných vlastností diferenciálnych rovníc a teóriou operátorov. Medzinárodný ohlas získali aj naše výsledky umožňujúce lepšie pochopenie štruktúry reálnej osi a teoreticko-množinových základov matematiky. Matematická ekonómia a teória hier je reprezentovaná výsledkami v kooperatívnej teórii hier, hlavne teórii a aplikáciách stabilných párovaní, metódach výpočtu ekonomickej rovnováhy a teórii delenia koláča. V štatistike a teórii pravdepodobnosti sa pracovníci ÚMV venujú predovšetkým teoretickému skúmaniu modelu rastových kriviek, multivariačným regresným modelom, využitiu lineárnych modelov teórii časových radov a pravdepodobnostným rozdeleniam extrémnych hodnôt a ich aplikáciám v poisťovníctve. Didaktiku matematiky reprezentuje analýza efektívneho využívania hypermédií, IKT a internetu vo vyučovaní a vo vzdelávaní učiteľov, metódy rozvíjania kľúčových kompetencií v matematickom vzdelávaní a skúmanie porozumenia žiakov slovným úlohám. ==Štúdium== Ústav matematických vied zabezpečuje štúdium v študijných programoch<ref>{{cite web | title = Študijné programy Ústavu matematických vied | url = http://umv.science.upjs.sk/index.php/studium/studijne-programy | accessdate = 2012-12-26 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20140806003342/http://umv.science.upjs.sk/index.php/studium/studijne-programy | archivedate = 2014-08-06 }}</ref>: ===I. stupeň - bakalárske štúdium (Bc.)=== *Matematika *Ekonomická a finančná matematika *Medziodborový program - matematika v kombinácii s ďalším vedným odborom ===II. stupeň - magisterské štúdium (Mgr.)=== *Ekonomická a finančná matematika *Manažérska matematika *Informatická matematika *Učiteľstvo akademických predmetov - matematika v kombinácii s ďalším vedným odborom ===III. stupeň - doktorandské štúdium (PhD.)=== *Aplikovaná matematika *Diskrétna matematika *Teória vyučovania matematiky ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== {{Portál|Košice|Košický}} * [http://umv.science.upjs.sk Ústav matematických vied] {{Súradnice|48.728933|21.248283|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach}} [[Kategória:Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] [[Kategória:Matematika na Slovensku]] b4ldtpcsgyifttv3j8m9641s2wbsyvm 0 463518 8368266 8337440 2026-09-11T13:40:20Z WolfmanFP 133895 8368266 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Shake It Up | en = Shake It Up | logo = | žáner = Sitkom | námet = Chris Thompson | scenár = | réžia = | obsadenie = [[Bella Thorne]]<br />[[Zendaya]]<br />Davis Cleveland<br />Roshon Fegan<br />Adam Irigoyen<br />Kenton Duty<br />Caroline Sunshine | titulná pieseň = "Shake It Up", ([[Selena Gomez]]) | slogan = | krajina = [[Spojené štáty]] | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 3 | počet častí = 75 | výkonný producent = Rob Lotterstein<br /> Chris Thompson <small>(séria 1)</small><br />Jeff Strauss <small>(séria 2)</small><br />Eileen Conn <small>(epizóda 49 – séria 3)</small> | producent = | dĺžka = 23 minút, jeden 66 minútový špeciál | spoločnosť = | rok orig = | tv orig = | rok sk = | tv sk = | webstránky = http://disneychannel.disney.com/shake-it-up }} '''''Shake It Up!''''' je [[Spojené štáty americké|americký]] seriál vysielaný na [[Disney Channel]]. V USA mal premiéru [[7. novembra]] [[2010]], 29. januára 2011 sa však dostal už aj do Disney Channel CZ. Seriál vytvoril Chris Thompson. Teraz sa pokojne môže zaradiť medzi najsledovanejšie seriály histórie Disney Channel, kam by sme mohli pridať aj napríklad [[Kúzelníci z Waverly]], [[Hannah Montana]], Jonas alebo [[Good Luck Charlie]]. == Hrajú == *[[Bella Thorne]] (CeCe Jones) *[[Zendaya]] (Rocky Blue) *David Cleveland (Flynn Jones) *Roshon Fegan (Ty Blue) *Adam Irigoyen (Deuce Martinez) *Kenton Duty (Gunter Hessenheffer) *Caroline Sunshine (Tinka Hessenheffer) == Dej == CeCe a Rocky (dve najlepšie kamarátky) už od detstva snívajú o tanečnej kariére. Tanečný program Na parket, Chicago! im sen umožní pomocou konkurzu. Dievčatá konkurz ovládnu, splnia si svoj sen a tancujú v tanečnom programe. Seriál sa točí okolo ich dobrodružstiev v škole, doma, ale samozrejme aj na tanečnom parkete. Svoju snahu v televízii sa zviditeľniť (dostať sa do popredia Na parket, Chicago! alebo často dostať sólo) si plnia a čím ďalej, tým viac sa im to aj darí. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=116754|názov=Shake It Up!}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Na parket!|9501066}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2010]] [[Kategória:Televízne seriály Disney Channel]] fduwfx653c25a19men8pxh3deg4kphp 2 505079 8368483 8368143 2026-09-12T08:53:01Z Pe3kZA 39673 akt. 8368483 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Suchý potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Krupina (okres)|Krupina]] | district1 = | commune = | municipality = [[Sebechleby]] | municipality1 = [[Hontianske Nemce]] | municipality2 = [[Domaníky]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianske predhorie]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kukučka</nowiki> ({{Mnm|569}}) | source_elevation = cca 355 | source_lat_d = 48.3114 | source_long_d = 18.9449 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] | mouth_location = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], [[Domaníky]] | mouth_elevation = cca 180 | mouth_lat_d = 48.2571 | mouth_long_d = 18.9794 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-192 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Suchý potok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Krupina (okres)|Krupina]]. Je pravostranným prítokom [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 8 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na južnom okraji [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Sitnianska vrchovina]] a časti [[Sitnianske predhorie]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava}}</ref>, na juhozápadných svahoch vrchu Kukučka ({{Mnm|569}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|355}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lesnom poraste na juhu [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]]<ref name=mcz/> tečie menším údolím južným smerom. Opúšťa chránené územie i súvislý les a zo Štiavnických vrchov prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Ipeľská pahorkatina]] a časti [[Sebechlebská pahorkatina]].<ref name=GP/> V lokalite Driemov kút sa mierne stáča na juhovýchod a cez Drieňov vedie lemovaný nesúvislým pobrežným porastom do oblasti Studenec, kde priberá pravostranný prítok.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.310431,18.945593,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = }}</ref> Zvlnenou krajinou pokračuje východne od [[Sebechleby|Sebechlieb]], kde križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]].<ref name=Tm/> Pásom zelene tečie južným smerom oblasťou Roveň, zarezávajúc sa do výraznejšieho údolia, celého pokrytého vyššou vegetáciou.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na dolnom toku vedie lokalitou Sucháňky, kde križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cestu I/66]]<ref name=Tm/> a následne sa juhozápadne od obce [[Domaníky]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|180}}<ref name=Tm/>, pravostranne vlieva do [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97942&y=48.25727&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Suchý potok pramení v oblasti hranice katastrov obcí [[Sebechleby]] a [[Hontianske Nemce]], odkiaľ pokračuje ich hranicou po väčšinu svojej dĺžky. Na dolnom toku prechádza do katastra obce [[Domaníky]], kde ústi. Celou dĺžkou preteká okresom [[Krupina (okres)|Krupina]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Doman%C3%ADky&source=osm&id=1015715208&ds=1&x=18.9721381&y=48.2657784&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Ipeľská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] * [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Sitnianske predhorie]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97942&y=48.25727&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} <!--[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Krupina]] [[Kategória:Sebechleby]] [[Kategória:Hontianske Nemce]] [[Kategória:Domaníky]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> rq3tsjpcm9m4cwcj1nvb5w3pool9sg5 0 513832 8368336 8189232 2026-09-11T18:25:21Z Niegodzisie 166980 /* Sólová diskografia */ 8368336 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Steven Wilson | Obrázok = Steven Wilson (ZMF 2016) jm63933.jpg | Popis obrázku = Steven Wilson, 2016 | Rodné meno = Steven John Wilson | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|3}} | Miesto narodenia = [[Kingston upon Thames]], [[Greater London|London]], [[Anglicko]] | Hrá na nástroje = [[spevák|spev]], [[gitara]], [[basová gitara]], [[klavír]], [[klávesový nástroj|klávesy]], [[mellotron]], [[flauta]], [[cimbal]], [[banjo]], [[Sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[organ]], [[autoharp]] | Žáner = [[Progresívny rock]], [[progresívny metal]], [[psychedelický rock]], [[Post-rock|ambient rock]], [[art rock]], [[Ambientná hudba|ambient]], [[krautrock]], [[Alternatívny rock]], [[post-punk]], [[jazz fusion]], [[experimentálny rock]], [[technický death metal]], [[Industriálna hudba|industrial]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|electronic]], [[drum and bass]] | Pôsobenie = Hudobník, skladateľ, producent | Roky pôsobenia = 1983–súč. | Hudobný vydavateľ = [[Kscope]] | Súvisiace články = [[Porcupine Tree]], [[Blackfield]], [[Pendulum]], [[No-Man]], [[Incredible Expanding Mindfuck]], [[Bass Communion]], [[Opeth]], [[Continuum]], [[Storm Corrosion]], [[Orphaned Land]], [[Jordan Rudess]] | Webstránka = [http://stevenwilsonhq.com stevenwilsonhq.com] | Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} [[Súbor:Steven Wilson (ZMF 2018) jm67189.jpg|náhľad|Steve Wilson, na [[Zelt-Musik-Festival | ZMF]] 2018 v meste [[Freiburg im Breisgau]] [[Nemecko]]]] '''Steven John Wilson''' (* [[3. november]] [[1967]]) je [[Anglicko|anglický]] hudobník a producent, ktorý sa najviac preslávil ako spoluzakladateľ, gitarista, spevák a skladateľ hudobnej formácie [[Porcupine Tree]]. Okrem Porcupine Tree sa Wilson podieľa aj na ďalších hudobných projektoch vrátane vlastnej sólovej kariéry. Zakladateľ rockovej skupiny [[Porcupine Tree]] (od roku 1987), spolu s izraelským hudebníkom [[Aviv Geffen|Avivom Geffenom]] pôsobí v projekte [[Blackfield]] (od roku 2001). Je tiež členom hudobných skupín [[No-Man]] (od roku 1987), [[Bass Communion]] (od roku 1994), [[Incredible Expanding Mindfuck]] (1996−2001), [[Storm Corrosion]] (od roku 2010). Rovnako remasteroval albumy skupín [[Jethro Tull]] a [[King Crimson]]. Wilson je samoukom v hraní na [[hudobný nástroj|hudobné nástroje]] ako sú: rôzne [[klávesy]], [[gitara]], [[basová gitara]], [[cimbal]], či [[flauta]]. Je samoukom aj ako producent, či zvukový inžinier. Nemá trvalé bydlisko, býva striedavo v [[Londýn]]e a v [[Tel Aviv]]e.<ref>{{cite web|url=http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-3246992,00.html|title=Porcupine Tree frontman enjoys life in Israel - Israel Culture, Ynetnews|date=4 May 2006|accessdate=2008-04-14}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ynet.co.il/articles/0,7340,L-4046139,00.html|title=Steven doesn't live here anymore (hebrew)|date=23 March 2011|accessdate=2001-04-10}}</ref> == Biografia == === Začiatky === Steven Wilson sa narodil na juhozápade Londýna v Kingstone. V detstve začal navštevovať gitarovú školu, no nebavilo ho to a tak jeho rodičia prestali jeho lekcie platiť. Ako 11-ročný sa podujal skúšať hrať na klasickú gitaru s nylonovými strunami. Keď mal dvanásť rokov mu jeho otec, elektronický inžinier, skonštruoval viacstopý magnetofón a [[vocoder]], čo Stevenovi umožnilo experimentovať s možnosťami štúdiového nahrávania.<ref>{{cite web|url=http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|title=Porcupine Tree|publisher=Free Williamsburg|accessdate=2008-04-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504013339/http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|archivedate=2008-05-04}}</ref> Nie dlho predtým spolu s kamarátmi začal zakladať školské hudobné skupiny, s ktorými aj vystupoval. Ako pätnásťročný hral spolu s Simonom Vockingsom v kapele, ktorú nazvali Altamont. Na audio kazetu vtedy nahrali svoj jediný album s názvom ''Prayer for the Soul''. Obsahoval [[Psychedelický rock|psychedelické texty]] Angličana Alana Duffyho, z ktorých dva neskôr použil v skladbách Porcupine Tree: „This Long Silence“ a „It Will Rain for a Million Years“. V tej istej dobe kedy Wilson pôsobil v skupine Altamont, hrával aj v inej [[Progresívny rock|progresívne rockovej]] kapele s názvom Karma, s ktorou nahrali dve audiokazety: ''The Joke's On You'' (1983) a ''The Last Man To Laugh'' (1985). Na týchto kazetách sú rané verzie neskorších piesní Porcupine Tree: „Small Fish“, „Nine Cats“ a „The Joke's On You“. Wilson hral na klávesové nástroje aj v [[New Wave]] kapele Pride of Passion. Nahradil tam [[Brian Jelliman|Briana Jellimana]], bývalého hráča skupiny [[Marillion]]. Pride of Passion neskôr zmenili svoj názov na Blazing Apostles, neskôr v roku 1987, zanikli.<ref>{{cite web|url=http://www.themarqueeclub.net/interview-diz-minnitt-of-marillion|title=Interview - Diz Minnitt of Marillion|publisher=The Marquee Club website|accessdate=2010-09-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20061224175221/http://www.themarqueeclub.net/interview-diz-minnitt-of-marillion|archivedate=2006-12-24}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.graham-collins.com/drummer/index.php/bio/about|title=Graham Collins - About (Steven Wilson and Pride of Passion mentioned in biography)|accessdate=2010-09-15}}</ref> Wilson experimentoval v hudbe viacerých žánrov. Kombinoval avantgardné a industriálne nahrávky, psychedéliu a progresívny rock. Začal sa zaujímať aj o piesňovú tvorbu a [[pop music]]. === No-Man a Porcupine Tree === V roku 1986 sa venoval dvom vlastným projektom: prvý z nich bol pôvodne nazvaný „No Man Is An Island (Except The Isle Of Man)“, potom ho premenoval na „[[No-Man]]“. Spájal v ňom [[progresívny rock]] so [[synth pop]]om, neskôr v nasledovnom roku, potom ako sa spojil s [[Tim Bowness|Timom Bownessom]], rozvinul štýl až k [[art pop]]u. Druhý projekt nazval „[[Porcupine Tree]]“. Tento bol orientovaný na [[psychedelický rock]]. Inšpiroval ho podobný projekt [[Dukes of Stratosphear]] od [[XTC]]. V nasledujúcich troch rokoch sa tieto projekty paralelne rozbehli: No Man Is An Island (Except The Isle Of Man) mal u vydavateľa Plastic Head Records v roku 1989 svoj prvý komerčný [[singel (hudba)|singel]] „The Girl From Missouri“ a Porcupine Tree si vybudoval [[underground]]ovú reputáciu vydaním audio kaziet cez britského vydavateľa psychedelickej hudby [[Delerium Records]]. V roku 1990 sa No Man Is An Island (Except The Isle Of Man) premenovali na No-Man. Boli spevavo/ husľovo/ multiinštrumentálne trio, ktoré vkladalo tanečné rytmy do zvuku art-popu. Druhý singel od No-Man, „Colours“ , bola [[coververzia]] [[Donovan]]ovej piesne aranžovaná do štýlu dub-loop pripomínajúca [[trip-hop]]. Získala od časopisu ''[[Melody Maker]]'' ocenenie ''Singel týždňa'' a pomohla kapele získať kontrakt od hudobného vydavateľstva [[One Little Indian]], ktoré v tom čase vydávalo hudbu aj pre [[The Shamen]] a [[Björk]]. Singel, ktorý No-Man vydali u tohto vydavateľa pod názvom „Days In The Trees“ dostal v nasledujúcom roku u Melody Makeru také isté ocenenie, t.j. ''Singel týždňa''. Úspešne bodoval v rebríčkoch a aj keď nebol predajne najúspešnejší Wilsonova kredibilita v hudobnom priemysle začala stúpať. Zo získaných financií investoval do budovania kvalitnejšie vybaveného domáceho hudobného štúdia. V tom čase oficiálne vydal aj debutový štúdiový album Porcupine Tree ''[[On the Sunday of Life]]...'', ktorý bol kompiláciou toho najlepšieho, čo nahral na svoje undergroundové audio kazety. Debutový album projektu No-Man bol kompiláciou EP, ktorý nazvali ''Lovesighs – An Entertainment''. Po ňom v roku 1992 nasledoval maxi singel „[[Voyage 34]]“ od Porcupine Tree, ktorý sa držal nezávislom rebríčku časopisu [[New Musical Express]] šesť týždňov.<ref name="Porcupine Tree Biography">{{cite web|url = http://www.porcupinetree.com/background.cfm|title = Porcupine Tree Biography|accessdate = 2007-05-15|archiveurl = https://web.archive.org/web/20080410092648/http://www.porcupinetree.com/background.cfm|archivedate = 2008-04-10}}</ref> Na anglické turné sa v rámci projektu vybrala šesťčlenná koncertná skupiny No-Man. Hrali s nimi traja bývalí členovia glam-popovej skupiny [[Japan (skupina)|Japan]]: [[Mick Karn]], [[Steve Jansen]] a hráč na klávesy [[Richard Barbieri]]. V roku 1993 zažil úspech s dvoma albumami: ''[[Up the Downstair]]'' od Porcupine Tree a od No-Man to bol ''Loveblows And Lovecries – A Confession''. Na konci roku 1993 Porcupine Tree vystúpili ako štvorčlenná skupina, v ktorej hrali: Wilson, Barbieri, basgitarista [[Colin Edwin]] a pôvodný koncertný hráč na bicie v No-Man, [[Chris Maitland]]. Od tohto času Wilson striedal vydania albumov medzi Porcupine Tree a No-Man. No-Man prestali na koncertoch vystupovať v roku 1994 a na pódiá sa vrátili až v roku 2006. Skupina nahrávala albumy a do štúdia si prizvala hostí ako boli Barbieri, Steve Jansen, [[Robert Fripp]], [[Theo Travis]] a [[Pat Mastelotto]]. Ich práca mala štandardnú úroveň a kritika ich vnímala s uznaním. Popritom Porcupine Tree koncertovali pravidelne a udržiavali stabilnú zostavu hráčov v kapele. V rôznych fázach ich existencie sa menil ich hudobný štýl: od psychedélie, cez [[progresívny rock]], moderný gitarový rock až po [[heavy metal]]. Udržiavala ich Wilsonova zvuková predstavivosť a schopnosť komponovať piesne. Porcupine Tree sa stali úspešnou rockovou formáciou, ktorá vydávala albumy v dôležitých vydavateľstvách ako sú [[Atlantic Records|Atlantic]] a [[Roadrunner]]. Wilson sa stal žiadaným producentom a bol označovaný za vzor viacerých hudobníkov, ktorí po ňom začínali svoju kariéru. === I.E.M. === V roku 1996 Wilson začal nahrávať sériu albumov pod spoločným názvom [[Incredible Expanding Mindfuck]] (niekedy prezentované ako I.E.M.), ktorý pochádzal ešte z nápadov z čias, keď Porcupine Tree bol fiktívnym projektom a nie reálnou skupinou. I.E.M. je prejavom Wilsonových sympatií ku [[krautrock]]u a experimentálnej rockovej hudbe. V začiatkoch sa Wilson plánoval venovať tomuto projektu anonymne, no vydavateľ Delerium Records ho prezradil tým, že uviedol ako autora na kompilácii Pick N Mix.<ref>{{cite web| url =http://www.porcupinetree.com/background.interviews.cfm?press=1471#i| title =Porcupine Tree Interviews: Record Collector November 1996 Issue 207| accessdate =2008-03-25| archiveurl =https://web.archive.org/web/20080510061050/http://www.porcupinetree.com/background.interviews.cfm?press=1471#i| archivedate =2008-05-10}}</ref> V roku 2001 projekt publikoval dva albumy ''[[Arcadia Son]]'' a ''IEM Have Come For Your Children'' a v júni roku 2010 mu vyšiel [[box set]] s výberom na štyroch CD pod názvom „an homage and a final farewell to I.E.M.“ ===Bass Communion=== V roku 1998 Wilson spustil ďalší projekt, ktorý nazval [[Bass Communion]]. Inšpiroval ho jeho záujem o elektronickú a [[ambientná hudba|ambientnú hudbu]] a štýl nazvaný [[Drone music]]. V rámci fungovania tohto projektu vzniklo viacero limitovaných nahrávok na CD, LP, singloch, ako aj niektoré demonahrávky. Wilson na nich spolupracoval s mnohými ďalšími hudobníkmi ako sú [[Muslimgauze]], [[Robert Fripp]], [[Vidna Obmana]], Jonathan Coleclough, Colin Potter, či [[Andrew Liles]]. ===Blackfield=== V roku 2001 sa Wilson stretol s [[izrael]]ským rockovým hudobníkom [[Aviv Geffen|Avivom Geffenom]], s ktorý spolu založili formáciu [[Blackfield]]. Odvtedy táto dvojica spolu nahrala tri uznávané melodické, melancholicky ladené rockové hudobné albumy. Z albumov pochádza niekoľko významných singlov ako napríklad „Blackfield“, „Pain“ a „Once“. V roku 2007 bolo v New Yorku tejto kapele nakrútené koncertné DVD. V marci roku 2011 kapela vydala svoj tretí album ''[[Welcome to my DNA]]'', po ktorom sa Wilson rozhodol, že v projekte Blackfield bude hrať druhú rolu a zameria sa na svoje sólové diela. Spolupracoval ako producent a spevák na ďalšom albume, ''[[Blackfield IV]]'', ktorý vyšiel v roku 2013. Po krátkom turné vo februári roku 2014 Wilson z kapely odišiel a začal sa ešte intenzívnejšie venovať sólovým projektom.<ref>{{cite web|last=Wilson |first=Steven |url=http://stevenwilsonhq.com/sw/blackfield-tour-reminder/ |title=Blackfield European tour remainder |publisher=StevenWilsonHQ |date= |accessdate=2014-01-29}}</ref> ===Storm Corrosion=== V marci roku 2010 Wilson a [[Mikael Åkerfeldt]], ktorý je frontmanom formácie [[Opeth]] dohodli že nadviažu spoluprácu, ktorú pomenujú na ''Storm Corrosion''. V máji 2012 u hudobného vydavateľa ''[[Roadrunner Records]]'' vydali pod týmto názvom album. Bol opisovaný ako finálna časť trilógie ''[[Heritage]]'', ktorú vydala kapela Opeth a druhého sólového albumu Stevena Wilsona, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Grace for Drowning]]''."<ref>{{cite web|url=http://www.theprp.com/2011/09/26/news/opethporcupine-tree-project-to-release-debut-early-next-year-opeth-ny-soundcheck-footage-available/ |title=Opeth/Porcupine Tree Project To Release Debut Early Next Year, Opeth NY Soundcheck Footage Available &#124; Theprp.com – Metal, Hardcore And Rock News, Reviews And More |publisher=Theprp.com |date=2013-02-22 |accessdate=2013-02-26}}</ref><ref>{{cite web|author= |url=http://www.metalunderground.com/news/details.cfm?newsid=74431 |title=Steven Wilson Talks Mikael Akerfeldt Collaboration - in Metal News |publisher=Metal Underground.com |date= |accessdate=2013-02-26}}</ref> === Sólová kariéra === V rokoch 2003-2010 Wilson nahral a vydal šesť dvojskladbových CD singlov. Každý z nich obsahoval jednu [[covervezia|coververziu]] a jednu jeho originálnu skladbu. Výber coveverzií bol nepredvídateľný: bola to kanadská speváčka [[Alanis Morissettová]], švédska popová legenda [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]], britská rocková kapela [[The Cure]], škótsky pesničkár [[Momus]], [[Prince]] a škótsky pesničkár a spevák [[Donovan]]. Okrem tejto série nahral v roku 2010 Wilson na kompiláciu ''[[Leader of the Starry Skies: A Tribute to Tim Smith, Songbook 1]]'' coververziu „Stoneage Dinosaurs“ od [[Cardiacs]].<ref>{{cite web |url=http://www.thegenepool.co.uk/items/597.htm |title=Leader Of The Starry Skies - A Tribute To Tim Smith. Songbook 1 - Various Artists |publisher=Thegenepool.co.uk |date=2010-12-13 |accessdate=2013-02-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140731183054/http://www.thegenepool.co.uk/items/597.htm |archivedate=2014-07-31 }}</ref> Steven Wilson má nahraté aj ďalšie kompletné štúdiové albumy: ''[[Insurgentes]]'' (2008), ''[[Grace For Drowning]]'' (2011), ''[[The Raven That Refused to Sing]]'' (2013). === Všestrannosť === Vďaka tomu, že Wilson získal renomé kvalifikovaného producenta a zvukového inžiniera s vysokým výsledným štandardom, bol viackrát pozvaný na produkcie projektov iných umelcov ako boli napríklad nórska umelkyňa [[Anja Garbarek]] a švédska progresívna metalová skupina [[Opeth]].<ref>{{cite web|url=http://www.swhq.co.uk/guest.cfm|title=Guest Appearances - Steven Wilson Headquarters|accessdate=2008-04-06|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120812191133/http://www.swhq.co.uk/guest.cfm|archivedate=2012-08-12}}</ref> V januári roku 2010 Steven Wilson mixoval album ''[[We're Here Because We're Here]]'' od kapely [[Anathema]].<ref>{{cite web|url=http://twitter.com/VincentCavanagh/status/8410313922|title=Twitter / Vincent Cavanagh: @DECORYAH we're mixing the...|publisher=[[Twitter]]|date=30 January 2010}}</ref> Hudobné nosiče Porcupine Tree vychádzajú aj v mixáži filmového zvuku [[Dolby Digital|5.1 surround]]. Album ''[[Fear of a Blank Planet]]'' bol nominovaný na cenu [[Grammy]] v kategórii „najlepšia mixáž v sorroundovom zvuku“<ref>{{cite web | url = http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/50th_Show/list.aspx#28 | title = GRAMMY.com - 50th Annual GRAMMY Nominations List | date = 2007-12-06 | accessdate= 2007-12-06}}</ref>, a získal aj tretie umiestnenie medzi albumami roku, ktoré hodnotil magazín ''[[Sound And Vision]]''. Wilson pracuje na viacerých projktoch zaoberajúcich sa úpravou zvukov nosičov do zvukového systému surround. Remixuje aj hudobné katalógy, ktoré vydali kapely [[Jethro Tull]] a [[King Crimson]].<ref>{{cite web| url = http://bitstream.soundandvisionmag.com/blog/2008/01/scoop-ptree-in.html| title = Ptree in Action, Crimson in Surround!| accessdate = 2008-03-25| archiveurl = https://web.archive.org/web/20080404000459/http://bitstream.soundandvisionmag.com/blog/2008/01/scoop-ptree-in.html| archivedate = 2008-04-04}}</ref> Súčasným Wilsonovým projektom je práca na remixe hudobného katalógu, ktorý obsahuje tvorbu hudobnej skupiny King Crimson z rokov 1969–84 a súčasne remixuje katalógy kapely [[Jethro Tull]].<ref name="News">{{cite web|url=http://www.dgmlive.com/news.htm?entry=2896|title=News|publisher=www.dgmlive.com|date=23 March 2010|accessdate=2010-04-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100327004850/http://www.dgmlive.com/news.htm?entry=2896|archivedate=2010-03-27}}</ref> Urobil aj remix albumu ''[[In the Land of Grey and Pink]]'' od skupiny [[Caravan (skupina)|Caravan]].<ref>{{cite web|last= |first= |url=http://www.roadrunnerrecords.com/news/Steven-Wilson-On-Remixing-King-Crimson-20442.aspx |title=Steven Wilson On Re-mixing King Crimson |publisher=Roadrunner Records |date=2011-07-12 |accessdate=2013-02-26}}</ref> === Spolupráca s inými umelcami === Wilson v súčasnosti píše recenzie pre [[Mexiko|mexickú]] verziu magazínu ''[[Rolling Stone]]''. Sú všetky prekladané do španielčiny. Dve z nich boli písané pre album ''[[In Rainbows]]'' od [[Radiohead]]' a ďalší v roku 2007 na ''Cosmos'' od [[Murcof]].<ref>{{cite web|url=http://www.voyage-pt.de/VPT-SWInterview20071113-English.pdf|format=PDF|title=No Fear of a Blank Planet|publisher=Voyage PT|date=13 November 2007|accessdate=2008-04-24}}</ref> Príležitostne píše recenzie aj do britského časopisu ''Classic Rock''. Wilson je producentum a prispel aj spevom a hrou na klávesové nástroje a gitaru pri nahrávaní troch albumov kapely Opeth: ''[[Blackwater Park]]'', ''[[Deliverance]]'', a ''[[Damnation]]''. Spolupracoval aj pri projektoch belgického experimentálenho hudobníka Dirka Serriesa (pseudonymy [[Vidna Obmana]], či [[Fear Falls Burning]]), z ktorých bol najvýznamnejší projekt [[Continuum (projekt)|Continuum]], neskôr vydaný na dvojalbume. SPolupracoval s celou radou ďalších umelcov ako napríklad aj [[OSI (skupina)|OSI]], [[Marillion]], [[JBK]], [[Orphaned Land]], [[Paatos]], [[Theo Travis]], [[Yoko Ono]], [[Fish (spevák)|Fish]], [[Cipher]] a [[Anja Garbarek]]. Prispel do ich projektov aj ako skladate aj ako hudobník. Najnovšie je jeho účinkovanie na albume ''[[Immersion (album)|Immersion]]'' od kapely [[Pendulum (skupina)|Pendulum]], kde spieva v skladbe „The Fountain“.<ref>{{cite web|url=http://twitter.com/rob_swire |title=Rob Swire (@rob_swire) op Twitter |publisher=Twitter.com |date= |accessdate=2013-02-26}}</ref> V roku 2007 nahrali jeho vyjadrenie v piesni „[[Repentance (pieseň)|Repentance]]“, ktorú na album ''[[Systematic Chaos]]'' nahrala [[superskupina]] [[Dream Theater]]. Wilson urobil aj interview s nemeckým hudobníkom a skladateľom [[Klaus Schulze|Klausom Schulzem]]. Klaus Schulze bol významnou postavou pri vzniku hudobného smeru, ktorý dne poznáme pod názvom [[Krautrock]]. Toto interview je súčasťou bonusových stôp na Schulzeho koncertnom DVD ''Rheingold''.<ref>[http://www.myspace.com/klausschulzerheingold MySpace.com - Klaus Schulze Rheingold DVD]. Rheingold DVD's MySpace (2008-09-11). Retrieved on 2008-10-07.</ref> == Na vystúpeniach == Na koncertoch Wilson vystupuje bosý. Komentuje to tým, že „už od detstva nechcel nosiť topánky a rád chodil bosý“.<ref name = Rockeyez>{{cite web | url = http://www.rockeyez.com/interviews/int-porcupine-tree.html | title = Interview: Steven Wilson (Porcupine Tree) | publisher = Rock Eyez | date = 2005-05-12 | accessdate = 2008-03-10}}</ref> Dodáva, že počas koncertov to má tú výhodu, že má lepší cit pri ovládaní rôznych gitarových pedálov.<ref>{{cite web | url = http://www.dprp.net/specials/porcupinetree/index.html | title = Specials - Steve Wilson Interview | publisher = The Dutch Progressive Rock Page | accessdate = 2008-03-10}}</ref> Tienistou stránkou toho všetkého je, že sa mu už neraz stalo, že mal v chodidlách napichané špendlíky, skrutky, nakopnuté prsty, krvavé nohy, niekedy sa mu ťažko zliezalo z pódia, no nepoučil sa z toho.<ref name = Rockeyez/> == Sólová diskografia == * 2008 - ''[[Insurgentes]]'' * 2011 - ''[[Grace for Drowning]]'' * 2013 - ''[[The Raven That Refused to Sing (And Other Stories)]]'' * 2015 - [[Hand. Cannot. Erase.|''Hand. Cannot. Erase'']] * 2017 - [[To the Bone]]''[[To the Bone]]'' * 2021 - [[The Future Bites]]''[[The Future Bites]]'' * 2023 - [[The Harmony Codex]]''[[The Harmony Codex]]'' * 2025 - [[The Overview]]''[[The Overview]]'' * 2026 - ''[[Requiem for a Village]]'' == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Steven Wilson}} == Zdroje == * {{Preklad|en|Steven Wilson|602432059|cs|Steven Wilson|10798698}} {{Porcupine Tree}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wilson, Steven}} [[Kategória:Anglickí džezoví gitaristi]] [[Kategória:Anglickí heavymetaloví gitaristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Anglickí džezoví basgitaristi]] [[Kategória:Anglickí heavymetaloví basgitaristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Anglickí džezoví klávesisti]] [[Kategória:Anglickí heavymetaloví klávesisti]] [[Kategória:Anglickí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Anglickí hudobní producenti]] [[Kategória:Anglickí džezoví klaviristi]] [[Kategória:Anglickí heavymetaloví klaviristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví organisti]] [[Kategória:Anglickí flautisti]] [[Kategória:Anglickí hudobní technici]] [[Kategória:Porcupine Tree]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 2wp9u4fn5elnk6j9t4quwr9c3nrurpa 0 513957 8368364 8289704 2026-09-11T20:02:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368364 wikitext text/x-wiki '''Hliníková zliatina''' je zliatina hliníka s iným prvkom resp. prvkami. Hliníkové zliatiny majú významné postavenie v priemysle. [[Hliník]] má nízku [[hmotnosť]], vynikajúcu [[elektrická vodivosť|elektrickú]] a [[Koeficient tepelnej vodivosti|tepelnú vodivosť]], výbornú [[tvárnosť]] a [[húževnatosť]], ale nízku [[Pevnosť (materiál)|pevnosť]], nízku [[teplota topenia|teplotu topenia]]. V zliatine hliníka sa obvykle za cenu zhoršenia niektorej výhodnej vlastnosti výrazne vylepšia iné nevýhodné vlastnosti hliníku. == Triedy hliníkových materiálov pre tvárnenie == Najčastejším systémom značenia je IADS ([[International Alloy Designation System]]), kde prvá číslica udáva hlavný legujúci prvok * 1000 – čistý hliník cca 99%, môžu byť tvrdené * 2000 – legované [[meď]]ou, nezvariteľné, vytvrditelné za tepla, dobrá pevnosť; (AlCuMg), [[Dural]] * 3000 – legované [[mangán]]om, zliatiny AlMn, * 4000 – legované [[kremík]]om * 5000 – legované [[horčík]]om, zvariteľné, nevytvrditeľné, 5086 kryogénne aplikácie * 6000 – legované [[horčík]]om a [[kremík]]om, zvariteľné (ale s tepelnou úpravou), vytvrditeľné za tepla. zliatiny AlMgSi, * 7000 – legované [[zinok|zinkom]], zvariteľné, vytvrditeľné za tepla; zliatiny AlZnMg, 7075 – najpevnejšia hliníková zliatina. * 8000 == Triedy hliníkových materiálov pre odlievanie == [[Aluminum Association]] (AA) prijala značenie materiálov pre odlievanie podobné značeniu materiálov pre tvárnenie, avšak odlišné od značenia [[Deutsches Institut für Normung|DIN]], [[BS]]. * 1xx.x sú minimálne s 99% Al * 2xx.x legované [[meď]]ou * 3xx.x legované kremíkom, meďou a / alebo horčíkom * 4xx.x legované [[kremík]]om * 5xx.x legované [[horčík]]om * 7xx.x legované [[zinok|zinkom]] * 8xx.x legované [[cín|cínom]] * 9xx.x ďalšie prvky == Tepelné spracovanie == === Starnutie hliníku === Pri [[Vytvrdzovanie|vytvrdzovateľných zliatinách]] dochádza k zvyšovaniu pevnosti časom, tzv. prirodzené [[Starnutie hliníku|starnutie materiálu]], alebo umelo, pri zvýšenej teplote. Napríklad zliatina 2219-T851 umelo starne, pre zvýšenie pevnosti, výdržou 18{{--}}36 hodín, pri teplote 163{{--}}169 °C. Starnutiu predchádza [[Žíhanie (metalurgia)|žíhanie]], pri teplote 413{{--}}418 °C, s rýchlym ochladením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MatWeb - The Online Materials Information Resource, Aluminium 2219-T851 | url = https://www.matweb.com/errorUser.aspx?msgid=2&ckck=nocheck | vydavateľ = matweb.com | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = en}}</ref> Tak sa dosiahne pevnosť 420 MPa pri teplote 24 °C, v porovnaní s vyhotovením 2219-O (bez tepelného spracovania) s [[Medza pevnosti|pevnosťou]] 180 MPa.<ref name="makeit" /> == Príklady použitia Al zliatin == ===Letectvo=== * Série 2000 a 7000: letecké konštrukcie; <ref name="sav-Al-zliatiny">webová stránka - {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAV | odkaz na autora = | titul = Hliníkové zliatiny pre tvárnenie (vytvrditeľné) | url = http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=142 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-23 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423163027/http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=142 | dátum archivácie = 2021-04-23 }}</ref> === Kozmonautika === * 2219 - (AlCu6Mn, EN AW-2219)<ref name="makeit">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2219 (AlCu6Mn, A92219) Aluminum | url = https://www.makeitfrom.com/material-properties/2219-AlCu6Mn-A92219-Aluminum | vydavateľ = makeitfrom.com | dátum prístupu = 2024-11-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> základný materiál modulov [[Columbus (ISS)|Columbus]]<ref>Európske laboratórium na ISS, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ESA | odkaz na autora = | titul = Columbus: Europe’s Laboratory on the International Space Station | url = https://www.esa.int/esapub/br/br144/br144.pdf | vydavateľ = esa.int | dátum vydania = 1999-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = en}}</ref> a [[Harmony (ISS)|Harmony]] (2219-T851)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ERASMUS Centre - Directorate of Human Spaceflight and Operations | titul = Node-2 Harmoy | url = http://wsn.spaceflight.esa.int/docs/Factsheets/5%20Node%202%20LR.pdf | vydavateľ = wsn.spaceflight.esa.int | dátum vydania = po roku 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-23 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20241211202110/http://wsn.spaceflight.esa.int/docs/Factsheets/5%20Node%202%20LR.pdf | dátum archivácie = 2024-12-11 }}</ref> na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] * AMg6M<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Nicolas | odkaz na autora = Pillet | vydavateľ = Roscosmos | titul = MKS - Le Segment russe | url = https://www.kosmonavtika.com/vaisseaux/mks/elements/zaria/tech/1/1.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2021-03-06 | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Roscosmos | titul = Российский сегмент МКС | url = https://www.roscosmos.ru/22539/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2021-03-06 | miesto = | jazyk = rusky }}</ref> ''(5059)''- základný materiál modulu [[Zvezda]], [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] * 7075, 6061, 5005 a 5052 - zliatiny vhodné na základnú konštrukciu [[cubesat]]u <ref name="esa">Špecifikácie návrhu cubesatov{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ESA| odkaz na autora = | titul = CubeSat Design Specification rev.13 | url = https://blogs.esa.int/philab/files/2019/11/RD-02_CubeSat_Design_Specification_Rev._13_The.pdf | vydavateľ = blogs.esa.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-23 | miesto = | jazyk =en }}</ref> === Elektroinštalácie === *AlMgSi - drôt na [[bleskozvod]]<ref>strana 5, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ZIN s.r.o| odkaz na autora = | titul = Kompletný systém ochrany pred bleskom | url = https://ema-elektro.sk/files/elektromaterial/Katalog_bleskozvodny_material_ZIN_2015.pdf | vydavateľ = ema-elektro.sk | dátum vydania = 2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-23 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> === Šport === * Série 2000 a 7000: športové náradie, napr. golfové palice a bicykle <ref name="sav-Al-zliatiny" /> === Stavebníctvo === * Série 6000: obklady a strešné krytiny <ref name="sav-Al-zliatiny" /> == Pozri aj == *[[Dural]] (Al-Cu4-Mg) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Chémia}} *webová stránka - {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hliník a jeho zliatiny | url = http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=23 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-23 | miesto = Bratislava | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20201129055802/http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=23 | dátum archivácie = 2020-11-29 }} *Prevodová tauľka starého a nového značenia vybraných zliatin {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ESAB | odkaz na autora = | titul = Staré a nové značení drátů ESAB pro hliník. | url = https://www.svarbazar.cz/phprs/image/200610231917_hlinik1.gif | vydavateľ = svarbazar.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-23 | miesto = | jazyk = cs}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Dural}} *{{Preklad|en|Aluminium_alloy}} [[Kategória:Zliatiny hliníka| ]] 13etvu4rm8lc1gsjchl55sndgt5enxv 0 514160 8368455 8074266 2026-09-12T05:32:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368455 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Porcupine Tree]] | Názov = In Absentia | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = Porcupine Tree - In Absentia (album cover).jpg | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[progresívny rock]],<ref name="popmatters.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.popmatters.com/pm/review/porcupinetree-inabsentia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> [[progresívny metal]]<ref name="noisecreep.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.noisecreep.com/2009/07/02/porcupine-trees-steven-wilson-thinks-the-incident-on-par-with/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> | Dĺžka = 68:20 | Dátum vydania = 24. september 2002 | Miesto nahratia = [[Avatar Studios]],<ref>{{cite web|url=http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|title=Porcupine Tree|publisher=Free Williamsburg|accessdate=2008-04-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504013339/http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|archivedate=2008-05-04}}</ref> [[New York (mesto)|New York]]<br />marec-apríl 2002 | Popis = | Vydavateľ = [[Lava Records|Lava]] | Producent = [[Steven Wilson]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Lightbulb Sun]]<br />(2000) | Tento album = In Absentia<br />(2002) | Nasledujúci album = [[Deadwing]]<br />(2005) | Allmusic = {{Rating|4|5}}<ref>{{cite web |url={{Allmusic|class=album|id=r607566|pure_url=yes}} |title=allmusic ((( In Absentia > Overview ))) |publisher=www.allmusic.com |accessdate=2009-10-25 }}</ref> | Misc = }} '''''In Absentia''''' je siedmy štúdiový album [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[progresívny rock|progresívnej]] kapely [[Porcupine Tree]], ktorý prvýkrát vyšiel v 24. septembra 2002. Tento album patrí k prelomovým v tvorbe skupiny. Je prvým, , ktorý kapele vydalo hudobné vydavateľstvo [[Lava Records]], je prvý ktorý bol nahraný s novým hráčom na bicie nástroje [[Gavin Harrison|Gavinom Harrisonom]] a bol zároveň prvým, ktorý bol nahratý v [[heavy metal]]ovom štýle. == Charakteristiky == V začiatkoch projektu Porcupine Tree, počas zmluvy s vydavateľom [[Delerium Records]] boli albumy skôr v štýle [[Psychedelický rock|psychedelického]] a [[space rock]]u<ref>{{cite web|last=Raggett |first=Ned |url=http://www.allmusic.com/artist/porcupine-tree-p168248/biography |title=Porcupine Tree |publisher=AllMusic |date=26 April 2001 |accessdate=8 July 2011}}</ref><ref name="ultimate-guitar.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ultimate-guitar.com/interviews/interviews/steven_wilson_porcupine_tree_was_gonna_be_a_one-off_thing.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120419071153/http://www.ultimate-guitar.com/interviews/interviews/steven_wilson_porcupine_tree_was_gonna_be_a_one-off_thing.html | dátum archivácie = 2012-04-19 }}</ref> V priebehu svojho vývoja, potom ako koncom 90. rokov kapela podpísala zmluvu s vydavateľom Kscope/Snapper Record sa stali ich nahrávky viac orientované na komerčnú úroveň piesní, v tradičných štruktúrach, ktoré by boli hrateľné v rádiách.<ref name="ultimate-guitar.com"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20020127102612/http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum archivácie = 2002-01-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.musoscribe.com/blast_from_the_past/porcupine_tree_lightbulb_sun.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Okolo roku 2001 skupina podpísala zmluvu s vydavateľom [[Lava Records]] a rozhodla sa tvoriť v štýle [[progresívny metal|progresívneho metalu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.alternative-zine.com/interviews/en/110 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Lava Records]] nepatrili k veľkým hudobný vydavateľstvám. K veľkým vydavateľom sa kapela nechcela dostať preto, lebo bol predpoklad, že v tej odmietnu hudobné projekty založené na celých albumoch, konceptuálnych albumoch, bez významnej podpory viacerými [[Singel (hudba)|singlami]].<ref name="innerviews.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.innerviews.org/inner/ptree.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Lava Records sa zdal dobrý výber preto, lebo Wilson mal príklad v tom, aký úspech v princípoch konceptuálnych, ucelených albumov dosahovala produkcia kapiel [[Tool (skupina)|Tool]] a [[Radiohead]].<ref name="innerviews.org"/> Významný podiel na zmene žánru a konceptu má úzka spolupráca Wilsona s [[Mikael Åkerfeldt|Mikaelom Åkerfeldtom]], frontmanom švédskej heavy metalovej skupiny [[Opeth]].<ref>[VIDEO: OPETH'S MIKAEL ÅKERFELDT INTERVIEWED BY FACECULTURE. Roadrunner Records Official Website. http://www.roadrunnerrecords.com/news/Video-Opeths-Mikael-kerfeldt-Interviewed-By-FaceCulture-23888.aspx]. Published 12/15/12. Retrieved 01/28/12.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.dprp.net/specials/porcupinetree/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=8193 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Piesne albumu sú zamerané na spoločné témy, ktoré opisujú sériových vrahov, cestu od mladíckej nevinnosti ku skazenosti a celkovú kritiku stavu moderného sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.aural-innovations.com/issues/issue21/ptree09.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj názov albumu, ktorý pochádza z latinského ''in absence'' spája tieto pocity<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.merriam-webster.com/dictionary/in%20absentia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>, či je aj narážkou na stav, keď nie je obžalovaný na súde napriek svojim právam na pojednávaní („v neprítomnosti“) a len analýzou faktov sa prísediaci snažia dopátrať dôvodu/ viny jeho konania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://legal-dictionary.thefreedictionary.com/in+absentia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Album bol publikovaný 24. septembra 2002. Niekoľko týždňov pred ním vyšiel sampler, na ktorom bola skladba „Blackest Eyes“ a skrátené verzie nahrávok „Trains“ a „Strip the Soul“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.dprp.net/reviews/inabsentia.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nahrávka „Blackest Eyes“ bola hraná v rádiách, no v rebríčkoch hodnotená nebola, lebo nevyšla ako [[singel (hudba)|singel]].<ref name="innerviews.org"/> Koncertné turné, ktoré podporovalo tento album kapela Porcupine Tree absolvovala so skupinou [[Yes (skupina)|Yes]].<ref name="musicdish.com"/> Bola to skutočnosť, ktorú neskôr Wilson oľutoval, lebo v ich prípade išlo o dve príliš odlišné hudobné formácie. Na koncertoch bolo veľa starších divákov, ktorí sa dávnejšie prestali zaujímať o nové hudobné smerovanie a prišli si vypočuť iba známe skladby, ktoré uznávali ako svoje obľúbené diela kapely Yes.<ref name="musicdish.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.musicdish.com/mag/index.php3?id=9387 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Preto si neskôr koncertnú šnúru radšej zvolili s kapelou [[Opeth]].<ref name="voyage-pt.de">[http://www.voyage-pt.de/swdisco.pdf Official Steven Wilson - The Complete Discography (8th Edition)]</ref> V júli a auguste roku 2003 počas turné kapela Porcupine Tree vydala [[Extended play|EP]] ''[[Futile (Porcupine Tree)|Futile]]'', na ktorom sú nahrávky z výroby albumu ''In Absentia''.<ref name="voyage-pt.de"/> Recenzia na projekt ''In Absentia'' boli pozitívne. Webzin [[Metal Storm]] ho dal na druhé miesto svojho rebríčka Top&nbsp;20 roku 2002<ref>[http://www.metalstorm.ee/bands/albums_top.php?album_year=2002 Top 20 albums of 2002 - Metal Storm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090316104704/http://www.metalstorm.ee/bands/albums_top.php?album_year=2002 |date=2009-03-16 }}. Retrieved 2009-11-09.</ref> a na 46. miesto Top&nbsp;100 albumov všetkých čias<ref>[http://www.metalstorm.ee/bands/albums_top.php Top 100 albums - Metal Storm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314170150/https://www.metalstorm.ee/bands/albums_top.php |date=2016-03-14 }}. Retrieved 2009-11-09.</ref> [[Allmusic]] album veľmi chváli ako to najlepšie, čo Wilson vydal dovtedy pod značkou Porcupine Tree.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allmusic.com/album/in-absentia-r607566/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Z albumu ''In Absentia'' sa na celom svete predalo viac ako 100&nbsp;000&nbsp;kópií<ref name="musicdish.com"/>, čo je asi trojnásobok toho, čo sa im dovtedy podarilo s ich predošlými projektami.<ref name="innerviews.org"/> Len v USA to bolo 45&nbsp;000&nbsp;nosičov.<ref name="innerviews.org"/> == Zoznam skladieb == === Pôvodná edícia z roku 2002 === #„Blackest Eyes“ - 4:23 #„Trains“ - 5:56 #„Lips of Ashes“ - 4:39 #„The Sound of Muzak“ - 4:59 #„Gravity Eyelids“ - 7:56 #„Wedding Nails“ - 6:33 #„Prodigal“ - 5:32 #„.3“ - 5:25 #„The Creator Has a Mastertape“ - 5:21 #„Heartattack in a Layby“ - 4:15 #„Strip the Soul“ - 7:21 #„Collapse the Light Into the Earth“ - 5:52 === Špeciálna edícia pre Európu z januára roku 2003 === *Disk A *#„Blackest Eyes“ - 4:23 *#„Trains“ - 5:56 *#„Lips of Ashes“ - 4:39 *#„The Sound of Muzak“ - 4:59 *#„Gravity Eyelids“ - 7:56 *#„Wedding Nails“ - 6:33 *#„Prodigal“ - 5:32 *#„.3“ - 5:25 *#„The Creator has a Mastertape“ - 5:21 *#„Heartattack in a Layby“ - 4:15 *#„Strip the Soul“ - 7:21 *#„Collapse the Light Into Earth“ - 5:52 *Disk B *#„Drown With Me“ - 5:21 *#„Chloroform“ - 7:14 *#„Strip the Soul“ - Video Edit - 3:35 === Edícia z marca roku 2003 - vinylový dvojalbum === *Strana A *#„Blackest Eyes“ *#„Trains“ *#„Lips of Ashes“ *#„Sound of Muzak“ *Strana B *#„Gravity Eyelids“ *#„Wedding Nails“ *#„Prodigal“ *Strana C *#„.3“ *#„The Creator Has a Mastertape“ *#„Chloroform“ *Strana D *#„Heartattack in a Layby“ *#„Strip the Soul“ *#„Collapse the Light Into Earth“ Obsahuje bonusovú nahrávku „Chloroform“ === DVD-A reedícia z marca 2004 === #„Blackest Eyes“ - 4:23 #„Trains“ - 5:56 #„Lips of Ashes“ - 4:39 #„The Sound of Muzak“ - 4:59 #„Gravity Eyelids“ - 7:56 #„Wedding Nails“ - 6:33 #„Prodigal“ - 5:32 #„.3“ - 5:25 #„The Creator Has a Mastertape“ - 5:21 #„Heartattack in a Layby“ - 4:15 #„Strip the Soul“ - 7:21 #„Collapse the Light Into Earth“ - 5:52 #„Drown with Me“ - 5:21 #„Chloroform“ - 7:14 #„Futile“ - 6:06 *Video nahrávky *#„Strip the Soul“ *#„Blackest Eyes“ *#„Wedding Nails“ == Výroba albumu == *[[Steven Wilson]] – [[spev]], [[akustická gitara|akustická]] a [[elektrická gitara]], [[klavír]], [[bendžo]] *[[Richard Barbieri]] – [[syntetizátor]], [[melotrón]], [[hammond organ]] *[[Colin Edwin]] – [[bassová gitara]] *[[Gavin Harrison]] – [[bicie nástroje]], [[perkusie]] === Hostia pri nahrávaní === *[[Aviv Geffen]] – [[vokály]] (v piesňach „The Sound of Muzak“ a „Prodigal“) *[[John Wesley (hudobník)|John Wesley]] – vokály (v piesňach „Blackest Eyes“, „The Sound of Muzak“, and „Prodigal“), gitara (v piesni „Blackest Eyes“) === Technická spolupráca === * [[Porcupine Tree]] - aranžmány * Steven Wilson - producent * [[Paul Northfield]] - zvukový inžinier * Mark O'Donoughue & Tim Palmer - mixáž * Andy VanDette - mastering == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=In Absentia|revízia=591880256}} {{Porcupine Tree}} {{DEFAULTSORT:In Absentia}} [[Kategória:Albumy Porcupine Tree]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2002]] dp2u4ycc85d1dytr6d4kv335xy4msbg 0 534548 8368394 8222184 2026-09-11T20:49:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368394 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pan American Games host countries.png|náhľad|Dejiská [[Panamerické hry|Panamerických hier]]]] '''Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách''' bol turnaj v [[hokej na kolieskových korčuliach|hokeji na kolieskových korčuliach]], ktorý sa konal v rámci multišportového podujatia [[Panamerické hry|Panamerických hier]]. Organizovala ho [[Panamerická konfederácia kolieskových športov]] (CPRS) v spolupráci s [[Panamerická športová organizácia|Panamerickou športovou organizáciou]] (PASO). Do programu hier bol turnaj prvýkrát zaradený na 8. [[Panamerické hry 1979|panamerických hrách v roku 1979]] v portorickom [[San Juan (Portoriko)|San Juane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = History |url = http://www.rinkhockeynz.com/aboutus.htm |dátum vydania = |dátum prístupu = 9.1.2015 |vydavateľ = rinkhockeynz.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150110001151/http://www.rinkhockeynz.com/aboutus.htm |dátum archivácie = 2015-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = VIII Juegos Panamericanos en Puerto Rico |url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1979/07/14/pagina-13/1412146/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum vydania = 14.7.1979 |dátum prístupu = 9.1.2015 |vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150110000830/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1979/07/14/pagina-13/1412146/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum archivácie = 2015-01-10 }}</ref> Turnaj sa organizoval iba v mužskej kategórii. Štvrtý a zároveň posledný turnaj sa uskutočnil na [[Panamerické hry 1995|Panamerických hrách v roku 1995]] v argentínskom meste [[Mar del Plata]]. Na nasledujúcich hrách ho nahradil [[Inline hokej na Panamerických hrách|inline hokej]]. Na všetkých turnajoch zvíťazilo družstvo {{ARG|hkkm|0|Argentíny}}. == Turnaje == {| class="wikitable" |- ! style="background:lightblue;" | Panamerické hry ! style="background:lightblue;" | Tímy ! width=1% rowspan=6 | ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | {{PRI}} [[Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách 1979|San Juan 1979]] | align=center| 5 | {{ARG|hkkm|1}} | {{BRA|hkkm|1}} | {{CHL|hkkm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=2| {{VEN}} ''Caracas 1983'' | colspan=3 align=center|''turnaj sa neorganizoval'' |- bgcolor=#D0E7FF | {{USA}} [[Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách 1987|Indianapolis 1987]] | align=center| 5 | {{ARG|hkkm|1}} | {{USA|hkkm|1}} | {{BRA|hkkm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | {{CUB}} [[Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách 1991|Havana 1991]] | align=center| 6 | {{ARG|hkkm|1}} | {{BRA|hkkm|1}} | {{USA|hkkm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | {{ARG}} [[Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách 1995|Mar del Plata 1995]] | align=center| 5 | {{ARG|hkkm|1}} | {{BRA|hkkm|1}} | {{COL|hkkm|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" |- !style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} !style="background:lightblue" width=120| Družstvo !style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato !style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro !style="background:lightblue" width=120| [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz !style="background:lightblue" | Medaily |- | align="center"|1. || {{ARG|hkkm|1}} ||'''4''' (1979, 1987, 1991, 1995)||0||0|| align=center|4 |- | align="center"|2. || {{BRA|hkkm|1}} ||0||'''3''' (1979, 1991, 1995)||'''1''' (1987)|| align=center|4 |- | align="center"|3. || {{USA|hkkm|1}} ||0||'''1''' (1987)||'''1''' (1991)|| align=center|2 |- | align="center"|4. || {{COL|hkkm|1}} ||0||0||'''1''' (1995)|| align=center|1 |- | align="center"|5. || {{CHL|hkkm|1}} ||0||0||'''1''' (1979)|| align=center|1 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Panamerické majstrovstvá v hokeji na kolieskových korčuliach]] == Externé odkazy == * [http://cprs.co/ Oficiálna stránka Panamerickej konfederácie kolieskových športov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141227011826/http://cprs.co/ |date=2014-12-27 }} {{spa icon}} * [http://www.paso-odepa.org/en/ Oficiálna stránka Panamerickej športovej organizácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304104307/http://www.paso-odepa.org/en/ |date=2016-03-04 }} {{eng icon}}/{{spa icon}} {{Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách}} {{Medzinárodný hokej na kolieskových korčuliach}} {{Športy na Panamerických hrách}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach na Panamerických hrách| ]] tjv2qdn6sas5uzr7dt8mkvean99skvi 0 536156 8368451 8356047 2026-09-12T04:08:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368451 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ibn Saúd |titul = kráľ Saudskej Arábie |obrázok = Ibn Saud.png |panovanie = [[14. august]] [[1932]] – [[9. november]] [[1953]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[26. november]] [[1876]] |miesto narodenia = [[Rijád]] |dátum úmrtia = {{duv|1953|11|09|1876|11|26}} |miesto úmrtia = [[Ta’if]] |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = [[Saúd (Saudská Arábia)|Saúd bin Abd al-Azíz]] |manžel = |manželka = |potomstvo = 34 – 47 detí |dynastia = [[Saúdovci]] |otec = |matka = }} '''Ibn Saúd''' alebo '''Abd al-Azíz''' (iné mená pozri nižšie; * [[26. november]] [[1876]] – † [[9. november]] [[1953]]) bol zakladateľ tzv. tretieho saudského štátu a prvý kráľ [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]]. Tretiemu saudskému štátu vládol od roku 1902 do smrti, z toho bol kráľom bol od roku 1926 a od roku 1932 sa jeho kráľovstvo volá Saudská Arábia. Jeho kráľovstvo bolo [[Absolutistická monarchia|absolutistickou monarchiou]] s rysmi [[Teokracia|teokracie]] a tento charakter si s menšími úpravami zachovalo dodnes. Všetci nasledujúci králi Saudskej Arábie až dodnes (stav 2021) sú jeho synmi. == Meno == Jeho meno sa uvádza v tvaroch: * '''Ibn Saúd'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký atlas svetových dejín | vydanie = | vydavateľ = Reader's Digest Výber | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 376 | url = | isbn = 80-88983-22-3 | kapitola = | strany = 324| jazyk = }}</ref><ref name=house/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Countries Sa | url = https://www.rulers.org/ruls1.html#saudi_arabia | vydavateľ = rulers.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>, resp. '''Ibn Saúd II.'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Al-Jubouri | meno = I. M. N. | autor = | odkaz na autora = | titul = Islamic Thought (From Mohammed to September 11, 2001) | vydanie = | vydavateľ = Xlibris Corporation | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 380 | url = | isbn = 978-1-4535-9585-5 | kapitola = | strany = 253| jazyk = }}</ref>, resp. '''Ibn Saúd III.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saudi Arabia history | url = https://www.areacodesexplorer.com/Saudi_Arabia.html | vydavateľ = areacodesexplorer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920072010/https://www.areacodesexplorer.com/Saudi_Arabia.html | dátum archivácie = 2020-09-20 }}</ref>. Poznámky: 1. Poslovenčený alebo nepresný prepis je '''Ibn Saud''' (II./III.)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hart-Davis | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = História : unikátny obrazový sprievodca : od úsvitu civilizácie po súčasnosť | vydanie = Tretie, doplnené a reevidované | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 620 | url = | isbn = 978-80-551-7515-7 | kapitola = | strany = 574| jazyk = }}</ref><ref name=Pyr>Saudská Arábia. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>, nevhodný<ref>Porovnaj článok [[ibn]].</ref> prepis je '''Bin Saúd''' (II./III.)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Troeller | meno = Gary | autor = | odkaz na autora = | titul = The Birth of Saudi Arabia (Britain and the Rise of the House of Sa'ud) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 310 | url = https://books.google.sk/books?id=QYy0AQAAQBAJ&pg=PT311&dq=%22bin+saud%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwivg92LjIXuAhVS6aQKHRQsA8IQ6AEwA3oECAYQAg#v=onepage&q=%22bin%20saud%22&f=false| isbn = 978-1-135-16205-4 | kapitola = Appendix III Part 1| strany = | jazyk = }}</ref>, jazykovo najpresnejší prepis je '''Ibn Suúd''' (II./III.) - o prepise slova Saúd porovnaj aj v článku [[Saúdovci]]; 2. Mimo Saudskej Arábie, vrátane Slovenska, sa na krátke označenie tejto osoby bežne používa meno Ibn Saúd (a varianty), v samotnej Saudskej Arábii naopak skôr meno Abd al-Azíz (pozri nižšie). * '''Abd al-Azíz''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kings of Saudi Arabia | url = https://houseofsaud.com/profiles/kings-of-saudi-arabia/ | vydavateľ = houseofsaud.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-04 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, resp. '''Abd al-Azíz II.'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Sally MacEachern | odkaz na autora = | titul = The New Cultural Atlas of the Islamic World | vydanie = | vydavateľ = Marshall Cavendish | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 192 | url =https://archive.org/details/newculturalatlas0000unse_n4e9| isbn = 978-0-7614-7879-9 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/newculturalatlas0000unse_n4e9/page/11 11]| jazyk = }}</ref>, resp. '''Abd al-Azíz III.'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Spuler | meno = Bertold | autor = | odkaz na autora = | titul = Regenten und Regierungen der Welt: Teil 2. Nachtrag 1964 | vydanie = | vydavateľ = A. G. Ploetz | miesto = | rok = 1964 | počet strán = 704 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 502| jazyk = }}</ref> * '''Abd al-Azíz ibn Suúd'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Honzák | meno = František | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pečenka | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Státy a jejich představitelé : Státní útvary 20. století včetně zaniklých, koloniálních a okupovaných území | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 318 | url = | isbn = 80-901579-3-9 | kapitola = | strany =200 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/>, resp. '''Abd al-Azíz II. ibn Suúd'''<ref>TAUER, F. Svět islámu, jeho dějiny a kultura. Vyšehrad 1984, S. 277</ref>, resp. '''Abd al-Azíz ibn Suúd III.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MCNBiografias.com | odkaz na autora = | titul = Abd al-Aziz Ibn Saud III (1881-1953). | url = http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=abd-al-aziz-ibn-saud-iii | vydavateľ = mcnbiografias.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>, resp. '''Abd al-Azíz III. ibn Suúd'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Larousse | meno = Éditions | autor = | odkaz na autora = | titul = Abd al-Aziz III ibn Saud | url = https://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Abd_al-Aziz_III_ibn_Saud/103736 | vydavateľ = larousse.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Abd al-Azíz Ál Suúd'''<ref name=house>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = King Abdulaziz Al Saud | url = https://houseofsaud.com/king-abdulaziz-al-saud/ | vydavateľ = houseofsaud.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201101051249/https://houseofsaud.com/king-abdulaziz-al-saud/ | dátum archivácie = 2020-11-01 }}</ref> * '''Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = J. E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Historical Dictionary of Saudi Arabia | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1993 | počet strán = | url =https://archive.org/details/historicaldictio0000pete_o7a5| isbn = | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/historicaldictio0000pete_o7a5/page/194 194]| jazyk = }}</ref> * '''Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán Ál Suúd''' <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = J. E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Historical Dictionary of Saudi Arabia | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1993 | počet strán = | url =https://archive.org/details/historicaldictio0000pete_o7a5| isbn = | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/historicaldictio0000pete_o7a5/page/23 23]| jazyk = }}</ref> * '''Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán ibn Fajsal Ál Suúd'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Szaúd-Arábia uralkodó családja | url = http://w3.hdsnet.hu/kxl153/o_k_t_a_t/szaudi_uralkodok.txt | vydavateľ = w3.hdsnet.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-04 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * '''Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán ibn Fajsal ibn Turkí ibn Abd Alláh ibn Muhammad ibn Suúd''' * '''Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán Ál Fajsal Ál Suúd'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://zarate.eu/saudi.htm | vydavateľ = zarate.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Namiesto tvaru Suúd môžu byť iné varianty prepisu ('''Su′úd, Saúd, Sa′úd''' - pozri v článku [[Saúdovci]]) alebo poslovenčený či nepresný tvar '''Saud'''. Namiesto tvaru ibn (pokiaľ nestojí na začiatku mena) môžu byť iné varianty prepisu (napr. bin) - pozri v článku [[ibn]]. Namiesto tvaru Abd al-Azíz môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku [[Abd al-Azíz]]. Namiesto tvaru Abd ar-Rahmán môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku [[Abd ar-Rahmán]]. == Biografia == Abd al-Azízova moc vznikla zo strategickej spolupráce so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Briti sa snažili v oblasti [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] oslabiť [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] a podporili preto Abd al-Azíza z rodu [[Saúdovci|Saúdovcov]] v prevrate proti proosmanským [[Rašídovia|Rašídom]]. V [[január]]i [[1902]] sa Abd al-Azíz zmocnil [[Rijád]]u a neskôr ovládol celý [[Nadžd]]. Potom postupne získaval vplyv medzi hlavnými kmeňmi v oblasti, vytvoril primitívnu štátnu organizáciu a začal budovať armádu, ktorej hlavnou zložkou sa stalo nábožensko-vojenské ([[Wahhábizmus|wahhábovské]]) hnutie [[Ichváni|Ichwán]] („bratia“). Členovia bratstva zakladali osady, do ktorých usadzovali [[beduíni|beduínov]]. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Abd al-Azízovi pomocou Ichwánu podarilo rozšíriť svoju moc na veľkú časť [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. [[1. september|1. septembra]] [[1924]] dobyl [[Ta’if]] a [[16. október|16. októbra]] vstúpil do [[Mekka|Mekky]], najposvätnejšieho miesta všetkých [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimov]]. Po roku obliehaní a následnom dobytí [[Medina|Mediny]] sa Abd al-Azíz vyhlásil za kráľa [[Hidžáz]]u, Nadždu a priľahlých oblastí. V roku [[1927]] Briti uznali jeho kráľovstvo. V [[September|septembri]] [[1932]] kráľovstvo dostalo meno Saudská Arábia, Abd al-Azíz bol jeho absolútny monarcha. Abd al-Azíz upevňoval svoju moc vo všetkých sférach, často podľa dosť archaických vzorcov. Za Abd al-Azízovej vlády bolo v Saudskej Arábii napríklad bežné [[Otroctvo|otrokárstvo]] (zakázané bolo až v roku [[1963]]). Ekonomicky však išla krajina po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rýchlo nahor, predovšetkým vďaka príjmom z [[Ropa|ropy]], ktorej náleziská urobili zo Saudskej Arábie jednu z najbohatších krajín sveta. V roku [[1942]] nadviazali so Saudskou Arábiou diplomatické styky [[Spojené štáty]] a pozvoľna sa stali kľúčovým Abd al-Azízovým spojencom. On umožnil Američanom v krajine stavať vojenské základne a Saudskí Arabi na oplátku získali dodávky amerických zbraní. Čoskoro sa rozvinula aj vzájomná spolupráca v oblasti ťažby ropy. Saudská vláda síce spočiatku dostávala od amerických ropných spoločností iba malé poplatky za vyťažené barely, ale to sa zmenilo v roku [[1950]], keď začali byť zisky delené pol na pol. Abd al-Azíz zomrel v roku [[1953]] a zanechal po sebe 34 – 47 synov (údaje sa rozchádzajú), ktoré splodil s 22 manželkami. == Synovia, ktorí sa stali kráľmi Saudskej Arábie == * [[Saúd (Saudská Arábia)|Saúd]] (1953{{--}}1964) * [[Fajsal (Saudská Arábia)|Fajsal]] (1964{{--}}1975) * [[Chálid (Saudská Arábia)|Chálid]] (1975{{--}}1982) * [[Fahd (Saudská Arábia)|Fahd]] (1982{{--}}2005) * [[Abd Alláh (Saudská Arábia)|Abd Alláh]] (2005{{--}}2015) * [[Salmán (Saudská Arábia)|Salmán]] (2015{{--}}) == Literatúra == * Iqbal, Dr Sheikh Mohammad. ''Emergence of Saudi Arabia (A Political Study of Malik Abd al-Aziz ibn Saud 1901-1953''). Srinagar, Kashmir: Saudiyah Publishers, 1977. * Miller, Aaron David. ''Search for Security: Saudi Arabian Oil and American Foreign Policy, 1939-1949''. University of North Carolina Press, 1980. * Rihani, Ameen. ''Ibn Sa'oud of Arabia.'' Boston: Houghton-Mifflin Company, 1928. * Troeller, Gary. ''The Birth of Saudi Arabia: Britain and the Rise of the House of Sa'ud.'' London: Frank Cass, 1976. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Abd al-Azíz ibn Saúd}} == Externé odkazy == * [http://www.bookrags.com/biography/abd-al-aziz-ibn-saud/ Profil na Book Rags.com] * [http://www.globalsecurity.org/military/world/gulf/saud.htm Profil na Global security.org] == Zdroj == {{Preklad|cs|Abd al-Azíz ibn Saúd|12180598}} == Ďalšie zdroje== {{referencie}} {{s-start}} {{S-hou|[[Saúdovci]]|meno='''Abd al-Azíz ibn Saúd'''}} {{s-reg}} {{s-nový|riadky=3|vznik}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam kráľov Saudskej Arábie|Kráľ Saudskej Arábie]]|roky=[[1932]]{{--}}[[1953]]}} {{s-potom|potom=[[Saúd bin Abd al-Azíz]]}} |- {{s-teraz|teraz=Emir Rijádu, Nadždu a al-Hasy|roky=[[1902]]{{--}}[[1921]]}} {{s-non|riadky=3|dôvod=Zánik}} |- {{s-teraz|teraz=Sultán a kráľ Nadždu|roky=[[1921]]{{--}}[[1932]]}} |- {{s-pred|pred=[[Alí ibn Husajn]]}} {{s-teraz|teraz=[[Hidžáz|Král Hidžázu]]|roky=[[1926]]{{--}}[[1932]]}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Saúd, Abd al-Azíz ibn}} [[Kategória:Saúdovci]] [[Kategória:Králi Saudskej Arábie]] [[Kategória:Moslimskí panovníci]] gxkcbfju4k5xq5gv0267klwcl0tqzrd 0 536214 8368442 8222130 2026-09-12T02:50:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368442 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Hádzaná na Letných olympijských hrách | rok = 1988 | iný názov = | logo = Handball pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Kórejská republika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[20. september]]{{--}}[[1. október]] [[1988]] | počet tímov = 12 + 8 | počet dejísk = 2 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Sovietsky zväz | počet titulov - muži = 2 | víťaz - ženy = Kórejská republika | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 60 | góly = 2431 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{KOR}} Kang Jae-Won (49 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Soul]]<br>[[Suwon]] | rok pred = 1984 | rok po = 1992 }} '''Hádzaná na Letných olympijských hrách 1988''' bol [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanársky]] turnaj v rámci multišportového podujatia [[Letné olympijské hry 1988|Letných olympijských hier 1988]], ktorý sa konal v mestách [[Soul]] a [[Suwon]], v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] v dňoch od [[20. septembra]]{{--}}[[1. októbra]] [[1988]], za účasti 12 mužských a 8 ženských tímov. Hádzanársky turnaj sa na hrách organizuje od roku 1936 a toto bolo jeho [[Hádzaná na Letných olympijských hrách|6. vydanie]]. Nováčikmi olympijského turnaja boli družstvá žien Nórska a Pobrežia Slonoviny. Družstvo mužov {{URS|h|0|Sovietskeho zväzu}} získalo svoj druhý olympijský titul po finálovom víťazstve nad domácou {{KOR|h|0|Kórejskou republikou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Soul Olympics: Roundup; Yugoslavia Gets Gold in Water Polo | url = http://www.nytimes.com/1988/10/02/sports/the-seoul-olympics-roundup-yugoslavia-gets-gold-in-water-polo.html | dátum vydania = 2.10.1988 | dátum prístupu = 24.1.2015 | vydavateľ = nytimes.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 32-25: El oro del balonamno se fue a la URSS |url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/10/02/pagina-34/1455706/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum vydania = 2.10.1988 |dátum prístupu = 24.1.2015 |vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150128114728/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/10/02/pagina-34/1455706/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum archivácie = 2015-01-28 }}</ref> Ženský turnaj vyhrala {{KOR|hz|0}}, keď zvíťazila vo finálovej skupine. == Kvalifikácia == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" width=380 style="font-size:90% ;text-align:center" |- ! Podujatie !! {{tooltip|M|Miestenky}} !! Kvalifikanti |- | Hostiteľ || 1 || align=left|{{KOR|h|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1986|MS 1986]] || 6 || align=left|{{YUG|h|1}}<br>{{HUN|h|1}}<br>{{DDR|h|1}}<br>{{SWE|h|1}}<br>{{ESP|h|1}}<br>{{ISL|h|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta B kategórie v hádzanej mužov 1987|MS B kategórie 1987]] || 2 || align=left|{{URS|h|1}}<br>{{TCH|h|1}} |- | [[Majstrovstvá Afriky v hádzanej 1987|Majstrovstvá Afriky 1987]] || 1 || align=left|{{DZA|h|1}} |- | [[Hádzaná na Panamerických hrách 1987|Panamerické hry 1987]] || 1 || align=left|{{USA|h|1}} |- | Ázijská kvalifikácia 1987 || 1 || align=left|{{JPN|h|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" width=380 style="font-size:90% ;text-align:center" |- ! Podujatie !! {{tooltip|M|Miestenky}} !! Kvalifikanti |- | Hostiteľ || 1 || align=left|{{KOR|hz|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|MS 1986]] || 3 || align=left|{{URS|hz|1}}<br>{{TCH|hz|1}}<br>{{NOR|hz|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta B kategórie v hádzanej žien 1987|MS B kategórie 1987]] || 1 || align=left|{{YUG|hz|1}} |- | [[Majstrovstvá Afriky v hádzanej 1987|Majstrovstvá Afriky 1987]] || 1 || align=left|{{CIV|hz|1}} |- | [[Hádzaná na Panamerických hrách 1987|Panamerické hry 1987]] || 1 || align=left|{{USA|hz|1}}<br/>{{CUB|hz|1}} |- | [[Majstrovstvá Ázie v hádzanej žien 1987|Majstrovstvá Ázie 1987]] || 1 || align=left|{{CHN|hz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Arény == {| class="wikitable" style="text-align:center;" align=center |- ! [[Soul]] ! [[Suwon]] |- | [[SK Olympic Handball Gymnasium]] | [[Suwon Gymnasium]] |- | | |- | Kapacita: '''7 000''' | Kapacita: '''5 145''' |- | Otvorená: 1986 | Otvorená: 1963 |} == Výsledky == === Mužský turnaj === ==== Základné skupiny ==== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#F7F6A8 |1. | align="left" | {{URS|h|1}} |5||5||0||0|| {{ku|130|82}} || +48||'''10''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. | align="left" | {{YUG|h|1}} |5||3||1||1|| {{ku|116|111}} || +5||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{SWE|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|106|91}} || +15||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{ISL|h|1}} |5||2||1||2|| {{ku|96|102}} || −6||'''5''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{DZA|h|1}} |5||1||0||4|| {{ku|89|109}} || −20||'''2''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{USA|h|1}} |5||0||0||5|| {{ku|83|125}} || −42||'''0''' |} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#F7F6A8 |1. | align="left" | {{KOR|h|1}} |5||4||0||1|| {{ku|127|117}} || +10||'''8''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. | align="left" | {{HUN|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|102|93}} || +9||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{TCH|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|109|103}} || +6||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{DDR|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|109|100}} || +9||'''6''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{ESP|h|1}} |5||2||0||3|| {{ku|101|106}} || −5||'''4''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{JPN|h|1}} |5||0||0||5||{{ku|97|126}} || −29||'''0''' |} {{Stĺpce-koniec}} ==== Play off ==== ===== Stretnutie o 11. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{JPN|h|2}}''' |'''{{ku|24|21}}''' |align=left| {{USA|h|1}} |} ===== Stretnutie o 9. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{ESP|h|2}}''' |'''{{ku|21|15}}''' |align=left| {{DZA|h|1}} |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{DDR|h|2}}''' |'''{{ku|31|29 p}}''' |align=left| {{ISL|h|1}} |} [[Súbor:Handball at the 1988 Summer Olympics.JPEG|náhľad|Zápas žien medzi USA a Kórejskou republikou na LOH 1988]] ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{SWE|h|2}}''' |'''{{ku|27|18}}''' |align=left| {{TCH|h|1}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[1. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{YUG|h|2}}''' |'''{{ku|27|23}}''' |align=left| {{HUN|h|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[1. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{URS|h|2}}''' |'''{{ku|32|25}}''' |align=left| {{KOR|h|1}} | 15 000 divákov |} ---- === Ženský turnaj === ==== Základné skupiny ==== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{KOR|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|76|67}} || +9||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{YUG|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|58|58}} || +0||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. | align="left" | {{TCH|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|81|69}} || +12||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. | align="left" | {{USA|hz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|55|76}} || −21||'''0''' |} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{URS|hz|1}} |3||2||1||0|| {{ku|75|49}} || +26||'''5''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{NOR|hz|1}} |3||2||1||0|| {{ku|75|53}} || +22||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. | align="left" | {{CHN|hz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|76|58}} || +18||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. | align="left" | {{CIV|hz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|37|103}} || −66||'''0''' |} {{Stĺpce-koniec}} ==== Nadstavbové skupiny ==== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina o 5.{{--}}8. miesto ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- |5. | align="left" | {{TCH|hz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|93|52}} || +41||'''6''' |- |6. | align="left" | {{CHN|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|89|60}} || +29||'''4''' |- |7. | align="left" | {{USA|hz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|68|80}} || −12||'''2''' |- |8. | align="left" | {{CIV|hz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|40|98}} || −58||'''0''' |} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina o 1.{{--}}4. miesto ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !Por. !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{KOR|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|63|61}} || +2||'''4''' |- |2. | align="left" | {{NOR|hz|1}} |3||1||1||1|| {{ku|59|57}} || +2||'''3''' |- |3. | align="left" | {{URS|hz|1}} |3||1||1||1|| {{ku|56|55}} || +1||'''3''' |- |4. | align="left" | {{YUG|hz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|52|57}} || −5||'''2''' |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{URS|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{KOR|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{YUG|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- |align="center"| 4. || {{HUN|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- |align="center"| 5. || {{SWE|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- |align="center"| 6. || {{TCH|h|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|MS 1990]] |- |align="center"| 7. || {{DDR|h|1}} |- |align="center"| 8. || {{ISL|h|1}} |- |align="center"| 9. || {{ESP|h|1}} |- |align="center"| 10. || {{DZA|h|1}} |- |align="center"| 11. || {{JPN|h|1}} |- |align="center"| 12. || {{USA|h|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{KOR|hz|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1990|MS 1990]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{NOR|hz|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1990|MS 1990]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{URS|hz|1}} || bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1990|MS 1990]] |- |align="center"| 4. || {{YUG|hz|1}} |- |align="center"| 5. || {{TCH|hz|1}} |- |align="center"| 6. || {{CHN|hz|1}} |- |align="center"| 7. || {{USA|hz|1}} |- |align="center"| 8. || {{CIV|hz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Handball at the 1988 Summer Olympics}} == Externé odkazy == * [http://www.ihf.info/ Oficiálna stránka Medzinárodnej hádzanárskej federácie] {{eng icon}} * [http://www.olympic.org/content/results-and-medalists/gamesandsportsummary/?sport=31416&games=1988%2f1&event= Hádzanársky turnaj na stránke olympic.org] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1988/1988v2p4.pdf Oficiálne výsledky LOH 1988] {{eng icon}} * [http://ihf.info/upload/matchresuts/SReihe_Olympic_Games1.pdf.pdf Hádzanárske turnaje na LOH na oficiálnej stránke IHF] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/handball/Olympic/Men_1988.html Hádzanársky turnaj mužov] a [http://www.todor66.com/handball/Olympic/Women_1988.html žien LOH 1988 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/handball-1988-men-s-olympic-games-epr7185.html Hádzanársky turnaj mužov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150128112117/http://www.the-sports.org/handball-1988-men-s-olympic-games-epr7185.html |date=2015-01-28 }} a [http://www.the-sports.org/handball-1988-women-s-olympic-games-epr7189.html žien LOH 1988 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150128132410/http://www.the-sports.org/handball-1988-women-s-olympic-games-epr7189.html |date=2015-01-28 }} {{eng icon}} * [http://www.sports-reference.com/olympics/summer/1988/HAN/mens-handball-summary.html Hádzanársky turnaj LOH 1988 na stránke sports-reference.com] {{eng icon}} {{Športy na Letných olympijských hrách 1988}} {{Hádzaná na Letných olympijských hrách}} [[Kategória:Hádzaná v 1988]] [[Kategória:Hádzaná na Letných olympijských hrách]] [[Kategória:Letné olympijské hry 1988]] m5lwx8nsbig5nvo57xeki0rr0a3v2wf 0 536505 8368441 8288333 2026-09-12T02:48:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368441 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Hádzaná na Letných olympijských hrách | rok = 1984 | iný názov = | logo = Handball pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Spojené štáty | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[31. júl]]{{--}}[[11. august]] [[1984]] | počet tímov = 12 + 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Juhoslávia | počet titulov - muži = 2 | víťaz - ženy = Juhoslávia | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 51 | góly = 2178 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{SWE}} Bjorn Jilsen (50 g)<br>{{YUG}} Jasna Kolar-Merdanová (48 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Fullerton]] | rok pred = 1980 | rok po = 1988 }} '''Hádzaná na Letných olympijských hrách 1984''' bol [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanársky]] turnaj v rámci multišportového podujatia [[Letné olympijské hry 1984|Letných olympijských hier 1984]], ktorý sa konal v meste [[Fullerton]], v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] v dňoch od [[31. júla]]{{--}}[[11. augusta]] [[1984]], za účasti 12 mužských a 6 ženských tímov. Hádzanársky turnaj sa na hrách organizuje od roku 1936 a toto bolo jeho [[Hádzaná na Letných olympijských hrách|5. vydanie]]. Nováčikmi olympijského turnaja boli družstvo mužov Kórejskej republiky a všetky družstvá žien okrem Juhoslávie. Zápasy sa hrali v aréne [[Titan Gymnasium]], ktorá je súčasťou [[California State University]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Report of the Games of the XXIIIrd Olympiad Los Angeles, 1984 | url = http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1984/1984v1pt1.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 26.1.2015 | vydavateľ = library.la84.org | jazyk = anglicky }}</ref> Kvôli bojkotovaniu hier krajinami [[Východný blok|Východného bloku]] sa viacero družstiev, ktoré sa na hry kvalifikovalo, odhlásilo. Družstvo mužov {{YUG|h|0|Juhoslávie}} získalo svoj druhý olympijský titul po finálovom víťazstve nad {{DEU|h|0|NSR}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yugoslavia Is Champion | url = http://www.nytimes.com/1984/08/12/sports/yugoslavia-is-champion.html | dátum vydania = 12.8.1984 | dátum prístupu = 24.1.2015 | vydavateľ = nytimes.com | jazyk = anglicky }}</ref> V ženskom turnaji zvíťazila rovnako {{YUG|hz|0}} keď v skupine vyhrala všetkých 5 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = XXIII Olimpiada Los Angeles 84 Resultados |url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/08/11/pagina-39/1104132/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum vydania = 12.8.1984 |dátum prístupu = 24.1.2015 |vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150128131936/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/08/11/pagina-39/1104132/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum archivácie = 2015-01-28 }}</ref> == Kvalifikácia == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" width=380 style="font-size:90% ;text-align:center" |- ! Podujatie !! {{tooltip|M|Miestenky}} !! Kvalifikanti |- | Hostiteľ || 1 || align=left|{{USA|h|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1982|MS 1982]] || 6 || align=left|<s>{{URS|h|1}}</s><br>{{YUG|h|1}}<br><s>{{POL|h|1}}</s><br>{{DNK|h|1}}<br>{{ROU|h|1}}<br><s>{{DDR|h|1}}</s><br>{{DEU|h|1|NSR}}<br>{{ESP|h|1}}<br>{{JPN|h|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta B kategórie v hádzanej mužov 1983|MS B kategórie 1983]] || 2 || align=left|<s>{{HUN|h|1}}</s><br><s>{{TCH|h|1}}</s><br>{{SWE|h|1}}<br>{{CHE|h|1}} |- | [[Majstrovstvá Afriky v hádzanej 1983|Majstrovstvá Afriky 1983]] || 1 || align=left|{{DZA|h|1}} |- | [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 1983|Panamerické majstrovstvá 1983]] || 1 || align=left|<s>{{CUB|h|1}}</s><br>{{ISL|h|1}} |- | [[Ázijská kvalifikácia v hádzanej na LOH 1984|Ázijská kvalifikácia 1984]] || 1 || align=left|{{KOR|h|1}} |} <small>Pozn: NSR nahradilo Sovietsky zväz, Španielsko nahradilo Poľsko, Japonsko nahradilo NDR, Švédsko nahradilo Maďarsko, Švajčiarsko nahradilo Česko-Slovensko a Island nahradil Kubu.</small> {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" width=380 style="font-size:90% ;text-align:center" |- ! Podujatie !! {{tooltip|M|Miestenky}} !! Kvalifikanti |- | Hostiteľ || 1 || align=left|{{USA|hz|1}} |- | [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1982|MS 1982]] || 3 || align=left|<s>{{URS|hz|1}}</s><br><s>{{HUN|hz|1}}</s><br>{{YUG|hz|1}}<br>{{KOR|hz|1}}<br>{{DEU|hz|1|NSR}} |- | [[Majstrovstvá sveta B kategórie v hádzanej žien 1983|MS B kategórie 1983]] || 1 || align=left|<s>{{DDR|hz|1}}</s><br>{{AUT|hz|1}} |- | Svetová kvalifikácia || 1 || align=left|{{CHN|hz|1}} |} <small>Pozn: Kórejská republika nahradila Sovietsky zväz, NSR nahradilo Maďarsko a Rakúsko nahradilo NDR.</small> {{Stĺpce-koniec}} == Arény == {| class="wikitable" style="text-align:center;" align=center |- ! [[Fullerton]] |- | [[Titan Gymnasium]] |- | [[Súbor:TitanGym1.jpg|200px]] |- | Kapacita: '''3 300''' |- | Otvorená: 1964 |} == Výsledky == === Mužský turnaj === ==== Základné skupiny ==== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=50|{{ROU}} ! width=50|{{ISL}} ! width=50|{{CHE}} ! width=50|{{JPN}} ! width=50|{{DZA}} |- |style="text-align: left;"| {{YUG|h|1}} | {{ku|19|18}} | {{ku|22|22}} | {{ku|25|11}} | {{ku|32|15}} | {{ku|25|10}} |- |style="text-align: left;"| {{ROU|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|26|17}} | {{ku|23|17}} | {{ku|28|22}} | {{ku|25|16}} |- |style="text-align: left;"| {{ISL|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|23|16}} | {{ku|21|17}} | {{ku|19|15}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|20|13}} | {{ku|19|18}} |- |style="text-align: left;"| {{JPN|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|17|16}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#F7F6A8 |1. | align="left" | {{YUG|h|1}} |5||4||1||0|| {{ku|123|76}} || +47||'''9''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. | align="left" | {{ROU|h|1}} |5||4||0||1|| {{ku|120|91}} || +29||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{ISL|h|1}} |5||3||1||1|| {{ku|102|96}} || +6||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{CHE|h|1}} |5||2||0||3|| {{ku|83|102}} || −19||'''4''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{JPN|h|1}} |5||1||0||4|| {{ku|84|117}} || −33||'''2''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{DZA|h|1}} |5||0||0||5|| {{ku|75|105}} || −30||'''0''' |} {{Stĺpce-2}} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=50|{{DEN}} ! width=50|{{SWE}} ! width=50|{{ESP}} ! width=50|{{USA}} ! width=50|{{KOR}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|h|1|NSR}} | {{ku|20|18}} | {{ku|18|17}} | {{ku|18|16}} | {{ku|21|19}} | {{ku|32|25}} |- |style="text-align: left;"| {{DEN|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|26|19}} | {{ku|21|16}} | {{ku|19|16}} | {{ku|31|28}} |- |style="text-align: left;"| {{SWE|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|26|25}} | {{ku|21|18}} | {{ku|36|23}} |- |style="text-align: left;"| {{ESP|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|17|16}} | {{ku|31|25}} |- |style="text-align: left;"| {{USA|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|22|22}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#F7F6A8 |1. | align="left" | {{DEU|h|1|NSR}} |5||5||0||0|| {{ku|109|95}} || +14||'''10''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. | align="left" | {{DEN|h|1}} |5||4||0||1|| {{ku|115|99}} || +16||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{SWE|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|119|110}} || +9||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{ESP|h|1}} |5||2||0||3|| {{ku|105|106}} || −1||'''4''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{USA|h|1}} |5||0||1||4|| {{ku|91|100}} || −9||'''1''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{KOR|h|1}} |5||0||1||4||{{ku|123|152}} || −29||'''1''' |} {{Stĺpce-koniec}} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 11. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[10. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{KOR|h|2}}''' |'''{{ku|25|21}}''' |align=left| {{DZA|h|1}} |} ===== Stretnutie o 9. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[10. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{USA|h|2}}''' |'''{{ku|24|16}}''' |align=left| {{JPN|h|1}} |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[10. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| {{ESP|h|2}} |'''{{ku|17|18}}''' |align=left| '''{{CHE|h|1}}''' |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[10. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{SWE|h|2}}''' |'''{{ku|26|23}}''' |align=left| {{ISL|h|1}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[11. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{ROU|h|2}}''' |'''{{ku|24|16}}''' |align=left| {{DEN|h|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[11. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{YUG|h|2}}''' |'''{{ku|18|17}}''' |align=left| {{DEU|h|1|NSR}} | 16 000 divákov |} ---- === Ženský turnaj === {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="430" |- ! ! width=50|{{KOR}} ! width=50|{{CHN}} ! width=50|{{DEU}} ! width=50|{{USA}} ! width=50|{{AUT}} |- |style="text-align: left;"| {{YUG|hz|1}} | {{ku|29|23}} | {{ku|31|25}} | {{ku|20|19}} | {{ku|33|20}} | {{ku|30|15}} |- |style="text-align: left;"| {{KOR|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|24|24}} | {{ku|26|17}} | {{ku|29|27}} | {{ku|23|22}} |- |style="text-align: left;"| {{CHN|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|20|19}} | {{ku|22|25}} | {{ku|21|16}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hz|1|NSR}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|18|17}} | {{ku|18|17}} |- |style="text-align: left;"| {{USA|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|25|21}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=18| {{tooltip|P|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|R|Remízy}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=57| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{YUG|hz|1}} |5||5||0||0|| {{ku|143|102}} || +41||'''10''' |- |2. | align="left" | {{KOR|hz|1}} |5||3||1||1|| {{ku|125|119}} || +6||'''7''' |- |3. | align="left" | {{CHN|hz|1}} |5||2||1||2|| {{ku|112|115}} || −3||'''5''' |- |4. | align="left" | {{DEU|hz|1|NSR}} |5||2||0||3|| {{ku|91|100}} || −9||'''4''' |- |5. | align="left" | {{USA|hz|1}} |5||2||0||3|| {{ku|114|123}} || −9||'''4''' |- |6. | align="left" | {{AUT|hz|1}} |5||0||0||5|| {{ku|91|117}} || −26||'''0''' |} <small>Play-off sa nehralo.</small> == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal-2008OB.svg|18px]] || {{YUG|hz|1}} || bgcolor=#CCFFCC rowspan=7| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1986|MS 1986]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal-2008OB.svg|18px]] || {{DEU|h|1|NSR}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal-2008OB.svg|18px]] || {{ROU|h|1}} |- |align="center"| 4. || {{DEN|h|1}} |- |align="center"| 5. || {{SWE|h|1}} |- |align="center"| 6. || {{ISL|h|1}} |- |align="center"| 7. || {{CHE|h|1}} |- |align="center"| 8. || {{ESP|h|1}} |- |align="center"| 9. || {{USA|h|1}} |- |align="center"| 10. || {{JPN|h|1}} |- |align="center"| 11. || {{KOR|h|1}} |- |align="center"| 12. || {{DZA|h|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal-2008OB.svg|18px]] || {{YUG|hz|1}} || bgcolor=#CCFFCC | postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|MS 1986]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal-2008OB.svg|18px]] || {{KOR|hz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal-2008OB.svg|18px]] || {{CHN|hz|1}} |- |align="center"| 4. || {{DEU|hz|1|NSR}} |- |align="center"| 5. || {{USA|hz|1}} |- |align="center"| 6. || {{AUT|hz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ihf.info/ Oficiálna stránka Medzinárodnej hádzanárskej federácie] {{eng icon}} * [http://www.olympic.org/content/results-and-medalists/gamesandsportsummary/?sport=31416&games=1984%2F1&event= Hádzanársky turnaj 1984 na stránke olympic.org] {{eng icon}} * {{youtube|DBUZOWokAJQ|Finálový zápas mužov na LOH 1984}} * {{youtube|KtWWPQ3q8G4|Zápas žien medzi Juhosláviou a kórejskou republikou na LOH 1984}} == Zdroje == * [http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1984/1984v2pt2.pdf Oficiálne výsledky LOH 1984] {{eng icon}} * [http://ihf.info/upload/matchresuts/SReihe_Olympic_Games1.pdf.pdf Hádzanárske turnaje na LOH na oficiálnej stránke IHF] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/handball/Olympic/Men_1984.html Hádzanársky turnaj mužov] a [http://www.todor66.com/handball/Olympic/Women_1984.html žien LOH 1984 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/handball-1984-men-s-olympic-games-epr7193.html Hádzanársky turnaj mužov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150128112113/http://www.the-sports.org/handball-1984-men-s-olympic-games-epr7193.html |date=2015-01-28 }} a [http://www.the-sports.org/handball-1984-women-s-olympic-games-epr7197.html žien LOH 1984 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150128111540/http://www.the-sports.org/handball-1984-women-s-olympic-games-epr7197.html |date=2015-01-28 }} {{eng icon}} * [http://www.sports-reference.com/olympics/summer/1984/HAN/mens-handball-summary.html Hádzanársky turnaj LOH 1984 na stránke sports-reference.com] {{eng icon}} {{Športy na Letných olympijských hrách 1984}} {{Hádzaná na Letných olympijských hrách}} [[Kategória:Hádzaná v 1984]] [[Kategória:Hádzaná na Letných olympijských hrách]] [[Kategória:Letné olympijské hry 1984]] 2wsdjg91wxgffxj4gyfgqnf51k21b5j 0 542500 8368480 8352826 2026-09-12T08:49:02Z Andrej-airliner 43530 wl. 8368480 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gerhard Mercator | Portrét = Gerardo Mercatore - Gerardus Mercator.jpg | Popis osoby = flámsky kartograf a matematik | Dátum narodenia = [[5. marec]] [[1512]] | Miesto narodenia = [[Kruibeke|Rupelmonde]], [[Flámske grófstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1594|12|2|1512|3|5}} | Miesto úmrtia = [[Duisburg]], [[Spojené vojvodstvá Jülišsko-Klevsko-Berg]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] | Podpis = }} [[Súbor:MercatormapFullEurope16thcentury.jpg|thumb|Mercatorova mapa Európy]] '''Gerhard Mercator''' (latinsky ''Gerardus''; * [[5. marec]] [[1512]], [[Kruibeke|Rupelmonde]], [[Flámske grófstvo]]{{--}}† [[2. december]] [[1594]], [[Duisburg]], [[Spojené vojvodstvá Jülišsko-Klevsko-Berg]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]) bol [[flámsko|flámsky]] [[Kartografia|kartograf]] a [[matematik]] nemeckého pôvodu. Je po ňom pomenované [[Mercatorovo zobrazenie]]. == Životopis == Narodil sa ako Gerard de Cremer (Gerhard De Kremer) vo flámskom Rupelmonde. ''Mercator'' je latinská podoba jeho mena - znamená „kupec“ či „obchodník“. Vzdelanie získal v meste [[’s-Hertogenbosch]] a na univerzite v [[Leuven]]e. Hoci nikdy príliš necestoval, začal sa zaujímať o geografiu ako o spôsob obživy. V roku 1528 vstúpil Mercator na univerzitu v [[Leuven|Leuvene]], aby študoval [[slobodné umenia]] vrátane [[Latinčina|latinčiny]], [[Logika|logiky]] a [[Matematika|matematiky]]. Po ukončení štúdia Mercator pôsobil ako učiteľ v [[Leuven|Leuvene]], kde sa venoval samostatnému štúdiu matematiky a [[Geografia|geografie]]. Jeho záujem ho priviedol k štúdiu diel popredných gréckych geografov, ako bol napríklad [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CRANE|meno=Nicholas|titul=Mercator: The Man Who Mapped the planet|url=https://archive.org/details/mercatormanwhoma0000cran|vydavateľ=Weidenfeld & Nicolson|miesto=New York|rok=2002|isbn=0-7538-1692-X}}</ref> V roku [[1530]] sa Mercator presťahoval do mesta [[Duisburg]], aby pracoval ako [[Kartografia|kartograf]]. Práve tu začal rozvíjať svoju zručnosť vo vyrábaní [[Glóbus|glóbusov]] a [[Mapa|máp]], čo sa stalo stredobodom jeho celoživotnej práce. Koncom roka [[1534]] sa Mercator vrátil do Leuvene, aby pokračoval v štúdiu geografie, matematiky a [[Astronómia|astronómie]] pod vedením Gemmy Frisia.<ref name=":0" /> Gemma navrhoval matematické nástroje a Mercator sa tak čoskoro stal zručným remeselníkom schopným vyrábať tieto prístroje. V roku [[1535]] Gemma plánoval nový glóbus, ktorý by zahŕňal najnovšie geografické objavy. Geografické údaje zhromaždil Gemma, Gaspar Van der Heyden vyryl mapy a Mercator vyryl text. Glóbus bol dokončený v roku 1536. Vďaka príjmom z predaja glóbusov si Mercator založil rodinu. V roku [[1536]] sa oženil s Barbarou Schellekensovou a v roku 1537 sa im narodil prvý syn Arnold. Počas práce s Gemmom si Mercatora všimli vplyvní ľudia z dvora [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]] v [[Brusel|Bruseli]]. Okrem cisára, zdrojom príjmov pre Mercatora, sa stali aj [[Aristokracia|aristokrati]], akademici, obchodníci a [[Duchovenstvo|duchovní]]. Kým Gemma vyrábal glóbusy, Mercator pozoroval priebeh tvorby máp. Získal tak skúsenosti v zhromažďovaní máp, porovnávaní ich obsahu, štúdiu geografických textov a získavania nových informácií od cestovateľov a námorníkov. Tieto zručnosti uplatnil vo viacerých dielach. ''Mapa Svätej zeme'' ([[Palestína (územie)|Palestíny]]) vznikla v roku [[1537]] a Mercator ju sám vyryl a vytlačil.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=SULLIVAN|meno=David|titul=A translation of the full text of the Mercator atlas of 1595|vydavateľ=Octavo|rok=2000|url=http://mail.nysoclib.org/mercator_atlas/mcrats.pdf|url archívu=https://web.archive.org/web/20160310032427/http://mail.nysoclib.org/mercator_atlas/mcrats.pdf|dátum archivácie=2016-03-10}}</ref> V roku [[1538]] vydal ''Mapu Sveta'' (Orbis Imago) založenú na geografických myšlienkach Ptolemaia. Ďalej nasledovala ''Mapa Flámska'' vytvorená v rokoch [[1539]]–[[1540]] a v roku [[1541]] Mercator vytvoril ''Zemský glóbus''.<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=GHIM|meno=Walter|titul=Vita Mercatoris|rok=1595|url=https://www.loc.gov/item/map55000728/}}</ref> Diela boli venované patrónom, ktorí Mercatorovu tvorbu podporovali. Medzi nimi bol Franciscus van Cranevelt, [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] alebo Nicholas Perrenot. V 16. storočí, v období náboženských a politických zmien, bol aj Mercator ovplyvnený dobovými udalosťami. Ústrednou silou [[16. storočie|16. storočia]] bola [[Protestantizmus|protestantská]] [[reformácia]] a Mercatorove diela boli ovplyvnené náboženskými konfliktami medzi [[Katolík|katolíkmi]] a [[Protestantizmus|protestantami]]. Samotný Mercator bol vychovaný ako katolík, ale neskôr môžeme vidieť náznaky sympatií s protestantizmom. V roku [[1543]] sa Mercatorovo meno objavilo na zozname 51 [[Luteránstvo|luteránskych]] kacírov.<ref name=":1" /> Počas jeho cesty do Rupelmondu bol zatknutý a uväznený na hrade. Obvinený bol z podozrivej korešpondencie s [[Františkáni|františkánmi]] v [[Mechelen|Mechelene]], ale nebolo dostatočne veľa dôkazov na to, aby bol väznený. Po siedmych mesiacoch bol prepustený. Po svojom prepustení pokračoval v kartografickej a vedeckej činnosti. Napriek obvineniu z [[Kacírstvo|kacírstva]] v roku [[1543]] si Mercator zachoval priazeň cisárskeho dvora. Doporučený bol Perrenotom ako vynikajúci výrobca prístrojov. Mercator tak dostal cisársku objednávku, ktorá zahŕňala výrobu [[Glóbus|glóbusov]], [[Kompas|kompasov]], [[Astroláb|astrolábu]] a astronomických kruhov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KARROW|meno=Robert William|titul=Mapmakers of the sixteenth century and their maps: bio-bibliographies of the cartographers of Abraham Ortelius, 1570 : based on Leo Bagrow's A. Ortelii Catalogus cartographorum.|vydavateľ=Chicago|rok=1993|isbn=9780932757050|url=https://archive.org/details/mapmakersofsixte0000karr/page/n5/mode/2up}}</ref> Všetky prístroje boli dokončené v roku [[1545]] a Mercator tak získal kráľovskú pečať schválenia. Okrem cisárskych zákaziek sa Mercator venoval nástennej ''Mape Európy'', ktorú vytváral už počas vydania ''Mapy Sveta'' v roku [[1538]]. Mercator však mapu nezverejnil kvôli neustále rozširujúcemu sa výskumu. Mapa sa tak oneskorila o desať rokov a finálne vydaná bola až v roku [[1554]]. Mercatora v roku [[1547]] navštívil [[John Dee|John Dee.]] Mladík, ktorý po štúdiu v Cambride odišiel do Ameriky a v rok potom sa vrátil do [[Leuven|Leuvenu]] ako študent.<ref name=":0" /> Tri nasledujúce roky strávil v spoločnosti Mercatora, aj keď sa muži osobne nestretli, ale dopisovali si. Dee prenášal mapy a glóbusy do [[Anglicko|Anglicka]] a Mercatorovi následne poskytol anglické texty o najnovších geografických objavoch z plavieb. Vrcholom práce Mercatora v Leuvene bol nebeský glóbus z roku [[1551]]. Po presťahovaní do [[Duisburg|Duisburgu]] v roku [[1552]], predložil Mercator Karlovi V. dopis o použití glóbusov a nástrojov. Obsahom boli aj jeho myšlienky o [[Magnetizmus|magnetizme]]. Dokument sa volal: Popis najdôležitejších aplikácií zemského a nebeského glóbusu a astronomického prstenca (''Declaratio insigniorum utilitatum quae sunt in globo terrestri : coelesti, et annulo astronomico''). Mercator tvrdil, že [[kompas]] je priťahovaný k jednému [[Magnetický pól Zeme|pólu]] pozdĺž veľkých kruhov cez tento pól. Ukazuje tiež výpočet polohy pólu ak je známa odchýlka na dvoch známych miestach. V roku [[1554]] publikoval dlho očakávanú ''Mapu Európy'', ktorú venoval Perrenotovi. Mapa bola vydaná ešte dva krát v roku [[1572]] a [[1595]]. ''Mapa Británie'' bola publikovaná v roku [[1564]] a bola výrazne vylepšenou reprezentáciou [[Abraham Ortelius|Abraham Orteliusovej]] ''Mapy Británie''. Hneď po publikácii Mapy Británie bol Mercator pozvaný, aby vykonal meranie a mapovanie [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]]. Cestu podnikol spoločne so svojim synom Bartolomejom. Terén bol odlišný od nížinatých krajín a Mercator sa na základe traumatických zážitkov vrátil naspäť domov na zotavenie.<ref name=":2" /> Mapu však nepublikoval a jediný nákres, ktorý mal neskôr zahrnul do svojho [[Atlas (súbor máp)|atlasu]].<ref name=":0" /> Po zotavení z cesty do [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]] sa pustil do svojho najväčšieho projektu. Jednalo sa o zoznam všetkých významných udalostí od začiatku sveta. Spojil historické dátumy s mesačnými [[Zatmenie|zatmeniami]] a na základe pohybov [[Slnko|Slnka]], [[Mesiac|Mesiaca]] a [[Zem|Zeme]]. Akademici po celej Európe zväzok uznávali, ale [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] označila dielo za zakázané, pretože zahŕňalo aj činy [[Martin Luther|Martina Luthera]]. Dielo sa postupne rozvinulo do projektu s názvom ''Cosmographia'', ktoré zahŕňalo aj popis [[Vesmír|vesmíru]]. V neskorších rokoch sa Mercator ďalej zapájal do vedeckých aktivít, presťahoval sa späť do [[Duisburg|Duisburgu]], kde so svojím synom Rumoldom pracoval na vydávaní neskorších diel, vrátane svojho slávneho [[Atlas (súbor máp)|Atlasu]]. Ten obsahoval približne 120 strán máp a titulných strán, avšak viac strán bolo venovaných opisu stvorenia vesmíru a popisu jednotlivých krajín. Atlas obsahoval aj tabuľku [[Chronológia|chronológie]], ktorá obsahovala približne 400 strán s [[Dátum|dátumami]] od momentu stvorenia sveta cez pozemské [[Dynastia|dynastie]], hlavné politické a vojenské udalosti až k sopečným erupciám, [[Zemetrasenie|zemetraseniam]] a [[Zatmenie|zatmeniam]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TAYLOR|meno=Andrew|titul=The World of Gerard Mercator: The Mapmaker Who Revolutionized Geography|url=https://archive.org/details/worldofgerardmer00tayl|vydavateľ=Walker|rok=2004|isbn=0-8027-1377-7}}</ref> Všetky nástenné mapy boli doplnené rozsiahlym textom o zobrazenom [[Región|regióne]]. Jeho prístup k tvorbe máp bol široko používaný v Európe a oceňovaný medzi učencami, vládcami a navigátormi. Mercator zomrel 2. decembra [[1594]] vo veku 82 rokov. Aj po jeho smrti jeho práca naďalej formovala smer [[Kartografia|kartografie]] a prieskumu. Jeho syn Rumold prevzal vydávanie diel svojho otca a prispel k pokračujúcemu odkazu Mercatora v oblasti tvorby máp.<ref name=":0" /> == Mercatorovo zobrazenie == Kľúčovým úspechom bol vývoj ''[[Mercatorovo zobrazenie|Mercatorovho zobrazenia]]'', valcového mapového [[Zobrazenie|zobrazenia]], ktoré sa stalo štandardom pre námornú [[Navigácia|navigáciu]].<ref name=":1" /> Pred jeho inováciou boli mapy často nepresné a ťažko použiteľné pre navigáciu kvôli ťažkostiam s prenosom guľového povrchu [[Zem|Zeme]] na rovnú plochu. Mercatorovo riešenie bolo založené na [[Matematický vzorec|matematickom vzorci]], ktorý predstavoval čiary konštantného ložiska ([[Loxodróma|loxodrómy]]) ako priame čiary.<ref name=":1" /> Iné zobrazenia boli zamerané na skreslenie tvarov a oblastí, aby reprezentovali zakrivenie Zeme, Mercatorovo zobrazenie zachovalo uhly a smery, vďaka čomu bolo veľmi praktické pre námorníkov a navigátorov spoliehajúcich sa na kompasové ložiská. Dôležitým sa zobrazenie stalo hlavne pre prieskumné a obchodné cesty. Mercatorovo zobrazenie funguje tak, že naťahuje [[zemský povrch]], keď sa človek vzďaľuje od [[Rovník|rovníka]]. To znamená, že oblasti v blízkosti pólov sa zdajú byť oveľa väčšie ako v skutočnosti, čo vedie k deformáciám veľkosti a tvaru. Napríklad [[Grónsko]] sa na mape javí oveľa väčšie ako [[Afrika]].<ref name=":1" /> Aj napriek skresleniu zostáva mapa užitočná, pretože znázorňuje skutočný smer a uhly, čo je kritická funkcia pre námornú navigáciu. Zobrazenie rýchlo získalo popularitu a bolo široko používané pre mapy a grafy. Mercatorovo zobrazenie výrazne zjednodušilo navigáciu na veľké vzdialenosti, pretože umožňovalo znázorniť kompasové [[Azimut (astronómia)|azimuty]] ako priame línie. Počas prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]] sa začalo zobrazenie využívať pri robení máp a do konca storočia používali [[Kartografia|kartografi]] po celom svete iba Mercatorovo zobrazenie. Snažili sa zobraziť [[Oceán|oceány]] a [[Pobrežie|pobrežia]] bez ohľadu na vnútro [[Kontinent|kontinentov]]. Aj napriek výrazným skresleniam vo vysokých nadmorských [[Zemepisná šírka|zemepisných šírkach]], zobrazenie umožnilo presné zakreslenie kurzu, čo bolo neoceniteľné pre námorníkov a prieskumníkov, plávajúcich cez obrovské úseky oceánu. == Mercatorova mapa sveta == V roku [[1569]] vydal Mercator svoje najvýznamnejšie [[dielo]]: Nový a zväčšený popis Zeme pre použitie navigátorov (''Nova et Aucta Orbis Terrae Descriptio ad Usum Navigantium Emndata''). [[Mapa]] využívala Mercatorovo zobrazenie a využívala najnovšie dostupné geografické údaje a poskytovala detailnejšie zobrazenie svetových [[Kontinent|kontinentov]] a [[Pobrežie|pobrežia]]. Zahŕňal [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]] s aktualizovaným zastúpením [[Severná Amerika|severoamerického]] a [[Južná Amerika|juhoamerického]] kontinentu a poskytol presnejšie informácie o Východnej [[India|Indii]] a pobrežiach [[Afrika|Afriky]] a [[Ázia|Ázie]]. Mapa bola rozšírená a obdivovaná pre svoju presnosť a jasnosť, čo znamenalo krok vpred od stredovekých a renesančných máp. V roku [[1572]] bola revidovaná ''Mapa Európy'' a veľké nástenné mapy už neboli vytvárané. Mercator sa začal venovať iným úlohám a jedným z toho bola definitívna verzia ''Ptolemaiových máp''.<ref name=":0" /> 28 máp bolo uverejnených v roku [[1578]] a v rámci [[Geografia|geografie]] sa jednalo o poctu jedného učenca k inému. Po vydaní máp sa Mercator obrátil na moderné mapy už ako [[autor]]. Výroba máp prešla na jeho synov. V roku [[1585]] bola vydaná zbierka máp, ktoré zobrazovali [[Nemecko]], [[Nizozemsko]] a [[Francúzsko]]. Po smrti jeho manželky a následne jeho najstaršieho syna, Mercator obmedzil svoju pozornosť, ktorú venoval kartografii. Po druhej svadbe v roku [[1589]] získal Mercator nový impulz na tvorenie. Výsledkom bola druhá zbierka máp, ktorá ich obsahovala celkom 22 a pokrývala [[Taliansko]], [[Grécko]] a [[Balkánsky polostrov|Balkán]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Mercatorove mapy a zobrazenia mali hlboký vplyv na [[Navigácia|navigáciu]]. Mapy boli obzvlášť užitočné pre [[Námorník|námorníkov]], pretože im umožňovali zmapovať kurz po celom svete pomocou konzistentných smerov. Široké prijatie Mercatorovho zobrazenia v 16. a 17. storočí pomohlo urýchliť európsky [[prieskum]], [[obchod]] a [[Kolonizácia|kolonizáciu]]. Ústrednú úlohu však mapy zohrali vo veku [[Bádanie|bádania]]. Počas tohto obdobia sa európske mocnosti snažili rozšíriť svoje [[Impérium|impéria]] pomocou zámorského prieskumu a obchodu. Mercatorove mapy boli využívané aj na politické účely, napríklad pri definovaní územných nárokov európskych mocností. Presnejšie znázornenie svetových [[Kontinent|kontinentov]] a [[Oceán|oceánov]], umožnili národom jasnejšie pochopiť ich vlastníctvo a nároky a tieto mapy formovali vzorce európskeho [[Kolonializmus|kolonializmu]]. [[Súbor:Mercator_World_Map.jpg|thumb|Mercatorova mapa sveta]] == Atlas == Po úspechu mapy sveta z roku [[1569]] sa Mercator snažil konsolidovať svoju prácu do komplexnejšieho zdroja pre [[Geografia|geografov]] a navigátorov. To viedlo k vytvoreniu [[Atlas (súbor máp)|Atlasu]], zbierky máp, ktorý neskôr niesol jeho meno a stal sa synonymom pre zbierky máp. ''Mercator Atlas'' bol vydaný až po smrti Mercatora v roku [[1595]] jeho synom Rumoldom. Dúfal, že sa stane zdrojom príjmu, ktoré potreboval na podporu projektu. Projekt obsahoval doplnenie máp z rokov [[1585]] a [[1589]].<ref name=":1" /> Jednalo sa o nepublikované mapy, ktoré pokrývali [[Škandinávia|severné krajiny,]] boli vytvorené štyri mapy [[Kontinent|kontinentov]] a svetovú mapu. Dielo predstavovalo najpresnejšie a najkomplexnejšie geografické poznatky tej doby. [[Atlas (súbor máp)|Atlas]] bol organizovaný systematicky, pričom každá mapa bola prezentovaná spôsobom, ktorý cestovateľom a navigátorom uľahčil prehliadanie. Nebol však okamžitým úspechom. Bol neúplný a [[Španielsko]] bolo vynechané. Mercatorov atlas sa stal referenčným dielom v kartografii a podporil široké využívanie Mercatorovho zobrazenia. Postupom času mnohí ďalší kartografi nasledovali Mercatorov príklad a začlenili jeho metódy zobrazenia do vlastných diel. == Glóbus == Mercatorove príspevky do [[Kartografia|kartografie]] však presahovali rámec dvojrozmerných máp, bol tiež skúseným tvorcom [[Glóbus|glóbusov]], ktoré boli jedny z najsofistikovanejších a najvplyvnejších svojej doby.<ref name=":1" /> Jeho záujem o glóbusy začal ako súčasť jeho širšej vášne pre presné reprezentovanie sveta. Glóbus na rozdiel od plochej mapy ponúka [[Trojrozmerná projekcia|trojrozmerné]] zobrazenie Zeme, ktoré presnejšie odráža skutočné proporcie a vzťahy medzi zemskými masami. Glóbusy boli výsledkom jeho túžby prepojiť štúdium [[Geografia|geografie]] s matematickým prístupom k znázorneniu [[Zem|Zeme]]. Boli tiež známe pre svoju presnosť a detailné vyhotovenie. Mercator vytvoril dva typy glóbusov: zemské, ktoré reprezentovali [[zemský povrch]], a nebeské glóbusy, ktoré zobrazovali [[Hviezda|hviezdy]] a [[Súhvezdie|súhvezdia]]. Mercatorove zemské glóbusy boli prelomové, pretože zahŕňali nielen [[Kontinent|kontinenty]] a [[Oceán|oceány]], ale aj presnejšie pozdĺžne a zemepisné čiary. Jeho prvý veľký zemský glóbus dokončil v roku [[1541]].<ref name=":0" /> Vznikol v čase, keď o svetovej geografii ešte veľa nevedeli, najmä pokiaľ ide o [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]] a časti [[Ázia|Ázie]]. Glóbus bol prelomový v porovnaní s predchádzajúcimi dielami, ktoré často obsahovali špekulatívné či [[Mytológia|mytologické]] prvky a nepresnosti v tvaroch a veľkostiach [[Kontinent|kontinentov]]. Vedecká presnosť zabezpečila, že sa glóbus stal jedným z najpresnejších zobrazení Zeme v tom čase. Jeho glóbusy okrem detailného zobrazenia pevniny, pobrežia a polohy kontinentov, boli tiež pozoruhodné tým, že obsahovali bohaté podrobnosti o obchodných cestách a najnovšie geografické poznatky svojej doby. Mercator okrem svojich pozemských glóbusov vyrábal nebeské glóbusy, ktoré ilustrovali [[Hviezda|hviezdy]] a [[Súhvezdie|súhvezdia]]. Tieto glóbusy vychádzali z vtedajších [[Astronómia|astronomických]] poznatkov a boli navrhnuté tak, aby [[Astronóm|astronómom]] a navigátorom pomohli pochopiť polohu [[Nebeské teleso|nebeských telies]]. Obsahovali presné znázornenia hviezd a súhvezdí, ktoré boli označené rôznymi čiarami [[Rektascenzia|rektascenzie]] a [[Deklinácia (astronómia)|deklinácie]]. To z nich spravilo cenné nástroje pri navigácií pomocou hviezd. Mercatorove glóbusy boli vyrobené s vysokou úrovňou detailov, ktorá ich odlišovala od ostatných vyrobených počas [[Renesancia|renesancie]]. Vyrábané boli často z [[Drevo|dreva]] a zvyčajne boli pokryté [[Papier|papierom]] alebo [[Pergamen (koža)|pergamenom]], na ktorý boli vytlačené a nalepené mapy. Mercator bol aj jedným z prvých, ktorí použili techniky [[Gravírovanie|gravírovania]] do medi na tlač máp pre svoje glóbusy, čo je [[metóda]], ktorá umožňovala väčšiu jasnosť a jemné detaily ako tradične ručne kreslené mapy. Z glóbusov sa stali okrem akademických nástrojov aj predmety prestíže. Boli často bohato zdobené a nachádzali sa v domovoch bohatých, učencov a vládcov, pričom slúžili ako vzdelávacie zariadenia a [[Symbol|symboly]] postavenia. Po Mercatorovej smrti v jeho práci pokračoval jeho syn Rumold a ďalší nástupcovia, ktorí pokračovali v odkaze jeho glóbusov. Glóbusy vyrábané v tradícií Mercator boli veľmi žiadané v celej [[Európa|Európe]]. Dnes sú glóbusy Gerharda Mercatora uznávané ako majstrovské diela [[Renesancia|renesančnej]] [[Kartografia|kartografie]]. Zachovalo sa iba málo originálnych príkladov, tie, ktoré sa zachovali sú umiestnené vo veľkých [[Múzeum|múzeách]] a zbierkach po celom svete. Gerhard Mercator zomrel v [[Duisburg]]u a je pochovaný v miestnom kostole Najsvätejšieho Salvatora. Jeho život a dielo približuje ''Mercatorovo múzeum'' v belgickom [[Sint-Niklaas]] a ''Kultúrne a historické múzeum'' v nemeckom Duisburgu. == Odkazy == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Gerhard Mercator}} == Externé odkazy == * [http://www.bl.uk/onlinegallery/ttp/ttpbooks.html Listovanie Mercatorovyým atlasom na stránkach Britskej knižnice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100624031653/http://www.bl.uk/onlinegallery/ttp/ttpbooks.html |date=2010-06-24 }} * [http://www.sint-niklaas.be/modules/news/ Stránky Sint-Niklaas s informáciami o Mercatorovom múzeu] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mercator, Gerhard}} [[Kategória:Nemeckí kartografi]] [[Kategória:Belgickí matematici]] [[Kategória:Nemeckí matematici]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na belgických bankovkách]] siciq569l73yurbkjt8acak1siwzf3o 0 559681 8368325 7534931 2026-09-11T17:45:15Z ~2026-49288-62 305055 pridanie súdu 8368325 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Drieňová ulica | Obrázok = Drieňová 03.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava II (okres)|II]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.160667 | Východná dĺžka = 17.154371 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 01, 821 02, 821 03 | Začína = [[Bajkalská ulica (Bratislava)|Bajkalská ulica]] | Končí = [[Ostredková ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Drieňová, Bratislava }} '''Drieňová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-06-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je pomenovaná podľa rastliny [[Drieň obyčajný|drieň]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = [[1990]] | isbn = 80-222-0229-0 | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Na rozdiel od ostatných ulíc v okolí je veľmi dlhá, tiahne sa cez dve sídliska: [[Štrkovec (sídlisko)|Štrkovec]] a [[Ostredky]]. == Významné objekty == * [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] * Mestský súd Bratislava II (rodinnoprávna agenda) * [[Základná škola (Bratislava, Drieňová 16)|Základná škola Drieňová 16]] * [[Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická (Bratislava, Drieňová 35)|Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35]] * Hotel Junior, Drieňová 14 * Terno Budúcnosť, Drieňová 40 == Blízke ulice == * [[Tomášikova ulica (Bratislava)|Tomášikova ulica]] * [[Haburská ulica (Bratislava)|Haburská ulica]] * [[Medzilaborecká ulica]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Drieňová, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Drie%C5%88ov%C3%A1,%20Bratislava Drieňová ulica na mape Bratislavy] {{Ostredky}} {{Štrkovec}} [[Kategória:Ulice v Ružinove]] [[Kategória:Štrkovec (Bratislava)]] g9cz6oprqmrp9xq1d8tan047ujl1ire 0 574548 8368248 8368197 2026-09-11T12:43:01Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy 6287815 wikitext text/x-wiki '''Ban''' môže byť: * na internete: zablokovanie prístupu, pozri [[ban (internet)]] * thajská jednotka objemu, pozri [[ban (jednotka)]] * priezvisko, pozri [[Ban (priezvisko)]], napr.: ** [[Matija Ban]] (1818 –1903), srbský básnik == Pozri aj == * [[Bán]] {{Rozlišovacia stránka}} bx5oxxv6b5wlb9ymzgtvoprd45au74q 0 575982 8368457 8167090 2026-09-12T05:41:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368457 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Indická nevesta | en = Saraswatichandra | logo = | krajina = {{minivlajka|IND}} [[India]] | dĺžka = 25 minút | počet častí = 444 | počet sérií = | jazyk = | slogan = | hudba = | réžia = Arvind Babbal <br> Sharad Pandey <br> Mayank Gupta <br> Himanshu Singh <br> Arsshad Khan | scenár = Ved Raj <br> Abhijit Sinha | námet = | žáner = | rok orig = 2013 | tv orig = [[Star Plus]] | rok sk = 2016 | tv sk = [[TV Doma]]<ref>[http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/telenovela-indicka-nevesta-prichadza-na-doma-video Telenovela Indická nevesta prichádza na DOMA (video)] </ref> | obsadenie = [[Gautam Rode]] <br> [[Jennifer Winget]] | webstránky = http://www.hotstar.com/#!/saraswatichandra-11-s }} '''''Indická nevesta''''' ({{v jazyku|hin}} ''Saraswatichandra'') je [[India|indický]] [[seriál]] z rokov [[2013]]{{--}}[[2014]], ktorý produkoval [[ Sanjay Leela Bhansali]] a vysielala televízia [[Star Plus]]. Hlavné role stvárnili herci [[Gautam Rode]] a [[Jennifer Winget]]. Na Slovensku ho vysiela [[TV Doma]] od 8. februára [[2016]]. ==Obsadenie== ===Hlavné postavy=== * [[Gautam Rode]] ako ''Saraswatichandra Laxminandan Vyas''<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Gautam-Rode-isnt-quitting-Saraswatichandra/articleshow/38413767.cms|title=Gautam Rode isn’t quitting Saraswatichandra|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Jennifer Winget]] ako ''Kumud Sundari Saraswatichandra Vyas'' (née Desai)<ref>{{cite web|url=http://www.newindianexpress.com/entertainment/hindi/article1518285.ece|title=Unplugged Sanjay Leela Bhansali|work=The New Indian Express|accessdate=19 March 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160327203944/http://www.newindianexpress.com/entertainment/hindi/article1518285.ece|archivedate=2016-03-27}}</ref> * [[Varun Kapoor]] ako ''Danny Laxminandan Vyas''<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Varun-Kapoor-to-enter-Saraswatichandra/articleshow/20495668.cms|title=Varun Kapoor to enter Saraswatichandra|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Shiny Doshi]] ako ''Kusum Danny Vyas'' (née Desai)<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/I-have-never-worked-so-hard-in-my-life-Shiny-Doshi/articleshow/19380104.cms|title=I have never worked so hard in my life: Shiny Doshi|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Ashish Kapoor]] ako ''Kabir Laxminandan Vyas''<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Ashish-Kapoor-to-play-Gautam-Rodes-brother-in-Saraswatichandra/articleshow/29556208.cms|title=Ashish Kapoor to play Gautam Rode's brother in Saraswatichandra|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Srishty Rode]] ako ''Anushka Kabir Vyas''<ref>{{cite web|url=http://www.indoamerican-news.com/?p=26891|title=Saras to die in Star Plus’ Saraswatichandra!|publisher=|accessdate=19 March 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160328070934/http://www.indoamerican-news.com/?p=26891|archivedate=2016-03-28}}</ref> ===Vedľajšie postavy=== * [[Anshul Trivedi]] ako ''Pramad Dhan Dharmadhikari''<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Vijay-Badlani-back-Shahrukh-Sadri-in-Saraswatichandra/articleshow/21081747.cms|title=Vijay Badlani back; Shahrukh Sadri in Saraswatichandra|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Chetan Pandit]] ako ''Laxminandan Vyas'' * [[Monica Bedi]] ako ''Guman Laxminandan Vyas''<ref>{{cite web|url=http://indianexpress.com/article/entertainment/television/never-felt-sidelined-by-jennifer-winget-in-saraswatichandra-monica-bedi/|title=Never felt sidelined by Jennifer Winget in ‘Saraswatichandra’: Monica Bedi|date=26 January 2014|work=The Indian Express|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Yatin Karyekar]] / Ali Raza Naamdaar ako ''Vidyachatur Desai''<ref>{{cite web|url=http://www.rediff.com/movies/report/bhansali-turns-to-tv-with-saraswatichandra/20120516.htm|title=Bhansali turns to TV, with Saraswatichandra|date=16 May 2012|work=Rediff|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Alpana Buch]] ako ''Guniyal Desai'' * [[Ragini Shah]] ako ''Dugba'' * [[Vinita Joshi Thakkar]] ako ''Kumari'' * [[Mehul Kajaria]] ako ''Gyanchatur Desai''<ref>{{cite web|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Mehul-Kajaria-in-Bhansalis-Saraswati-Chandra/articleshow/17364245.cms|title=Mehul Kajaria in Bhansali's Saraswati Chandra|work=The Times of India|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Mansi Jain]] ako ''Chandrika Desai'' * [[Surya Kanth]] / [[Winy Tripathi]] as ''Yash Desai'' * [[Soni Singh]] ako ''Kalika Desai'' * [[Sonia Shah]] ako ''Menaka'' * [[Sai Ballal]] ako ''Buddhi Dhan Dharmadhikari'' * [[Pratichee Mishra]] ako ''Saubhagyavati Devi Dharmadhikari'' * [[Vahbbiz Dorabjee]] ako ''Alak Kishori''<ref>{{cite web|url=http://www.dnaindia.com/entertainment/report-vahbbiz-dorabjee-in-saraswatichandra-1859758|title=Vahbbiz Dorabjee in 'Saraswatichandra'|date=11 July 2013|work=dna|accessdate=19 March 2016}}</ref> * [[Vijay Dadlani]] ako ''Indresh'' * [[Malika R Ghai]] ako ''Saraswati Laxminandan Vyas'' * [[Rahul Ram (actor)|Rahul Ram]] ako ''Prashant'' * [[Mithil Jain]] ako Sub-Inspector ''Umesh Solanki'' * [[Shahrukh Sadri]] ako ''Murakh Das'' * [[Smita Shetty]] ako ''Sunder Baa'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=422716|názov=Indická nevesta}} * {{Imdb film|id=2764752|názov=Indická nevesta}} * [http://facebook.com/indickanevesta Oficiálna slovenská Facebooková stránka] [[Kategória:Indické televízne seriály]] cpdfj9l4rrnxxv2kh8jvuct8nmvrfil 0 579782 8368391 8222183 2026-09-11T20:46:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368391 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Hokej na kolieskových korčuliach na Letných olympijských hrách | rok = 1992 | iný názov = | logo = Roller hockey pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Španielsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[26. júl]]{{--}}[[7. august]] [[1992]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 4 | počet miest = 4 | víťaz - muži = Argentína | počet titulov - muži = 1 | zápasy = 47 | góly = 414 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Barcelona]], [[Reus]], [[Vic]]<br>[[Sant Sadurní d'Anoia]] | rok pred = | rok po = }} '''Hokej na kolieskových korčuliach na Letných olympijských hrách 1992''' bol demonštračný turnaj v [[Hokej na kolieskových korčuliach|hokeji na kolieskových korčuliach]] v rámci multišportového podujatia [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier 1992]]. Konal sa v [[Barcelona|Barcelone]], v [[Španielsko|Španielsku]] v dňoch od [[26. júl]]a{{--}}[[7. august]]a [[1992]], za účasti 12 mužských družstiev. Turnaj v hokeji na kolieskových korčuliach bol iba demonštračný turnaj, organizoval sa prvýkrát a iba v mužskej kategórii. Dejiskom zápasov boli 4 arény: [[Pavelló del Club Patí Vic]], [[Pavelló de l'Ateneu de Sant Sadurní]], [[Pavelló Olímpic Municipal de Reus|Pavelló d'Esports Reus]] a finálové zápasy sa odohrali v [[Palau Blaugrana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Report of the Games of the XXV Olympiad Barcelona 1992 | url = http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1992/1992s4.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.7.2016 | vydavateľ = library.la84.org | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Report of the Games of the XXV Olympiad Barcelona 1992 The means | url = http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1992/1992s2p3.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.7.2016 | vydavateľ = library.la84.org | jazyk = po anglicky }}</ref> Olympijský titul získala {{ARG|hkkm}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad domácim {{ESP|hkkm|0|Španielskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = La epopeya del oro olímpico |url = http://www.diariodecuyo.com.ar/home/new_noticia.php?noticia_id=531641 |dátum vydania = 2.8.2012 |dátum prístupu = 23.7.2016 |vydavateľ = diariodecuyo.com.ar |jazyk = po španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120804034045/http://www.diariodecuyo.com.ar/home/new_noticia.php?noticia_id=531641 |dátum archivácie = 2012-08-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Argentina dinamita el sueño de España |url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1992/08/08/pagina-22/1253257/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum vydania = 8.8.1992 |dátum prístupu = 23.7.2016 |vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com |jazyk = po španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20190416085917/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1992/08/08/pagina-22/1253257/pdf.html#&mode=fullScreen |dátum archivácie = 2019-04-16 }}</ref> == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=550 style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Postup !! Kontinent !! Miestenky !! Družstvá |- | colspan=2|Organizátor || 1 || align=left|{{ESP|hkkm|1}} |- | rowspan=5| [[Majstrovstvá sveta v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 1991|Majstrovstvá sveta 1991]] | Európa || 5 || align=left|{{PRT|hkkm|1}}<br>{{NLD|hkkm|1}}<br>{{ITA|hkkm|1}}<br>{{DEU|hkkm|1}}<br>{{CHE|hkkm|1}} |- | Amerika || 3 || align=left|{{ARG|hkkm|1}}<br>{{BRA|hkkm|1}}<br>{{USA|hkkm|1}} |- | Afrika || 1 || align=left|{{AGO|hkkm|1}} |- | Ázia || 1 || align=left|{{JPN|hkkm|1}}{{ref|x}} |- | Oceánia || 1 || align=left|{{AUS|hkkm|1}} |} {{pozn|x}} {{CHL|hkkm}} bolo nahradené Japonskom (MS 1991 sa nezúčastnilo), aby bolo zastúpených všetkých 5 kontinentov. == Arény == {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! rowspan=5| [[Súbor:050529 Barcelona 132.jpg|160px|Palau Blaugrana]] ! Mesto !! Aréna !! Kapacita ! rowspan=5| [[Súbor:Pavelló Sant Sadurní CE Noia.JPG|160px|Pavelló de l'Ateneu de Sant Sadurní]] |- | [[Barcelona]] || [[Palau Blaugrana]] || '''7 585''' |- | [[Reus]] || [[Pavelló Olímpic Municipal de Reus|Pavelló d'Esports Reus]] || '''3 500''' |- | [[Sant Sadurní d'Anoia|Sant Sadurní]] || [[Pavelló de l'Ateneu de Sant Sadurní]] || '''1 500''' |- | [[Vic]] || [[Pavelló del Club Patí Vic]] || '''3 000''' |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="500" |- ! ! width=55|{{PRT}} ! width=55|{{ARG}} ! width=55|{{USA}} ! width=55|{{CHE}} ! width=55|{{JPN}} |- |style="text-align:left"| {{ITA|hkkm|1}} | {{ku|5|2}} | {{ku|3|3}} | {{ku|13|2}} | {{ku|8|0}} | {{ku|25|1}} |- |style="text-align:left"| {{PRT|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|1|0}} | {{ku|7|3}} | {{ku|11|1}} | {{ku|38|0}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|4|4}} | {{ku|2|1}} | {{ku|13|0}} |- |style="text-align:left"| {{USA|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|2}} | {{ku|10|1}} |- |style="text-align:left"| {{CHE|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|9|2}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=180 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{ITA|hkkm|1}} | 5||4||1||0|| {{ku|54|8}} || +46||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{PRT|hkkm|1}} | 5||4||0||1|| {{ku|59|9}} || +50||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. || align=left| {{ARG|hkkm|1}} | 5||2||2||1|| {{ku|22|9}} || +13||'''6''' |- |4. || align=left| {{USA|hkkm|1}} | 5||2||1||2|| {{ku|24|27}} || −3||'''5''' |- |5. || align=left| {{CHE|hkkm|1}} | 5||1||0||4|| {{ku|13|28}} || −15||'''2''' |- |6. || align=left| {{JPN|hkkm|1}} | 5||0||0||5|| {{ku|4|95}} || −91||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="500" |- ! ! width=55|{{BRA}} ! width=55|{{NLD}} ! width=55|{{DEU}} ! width=55|{{AGO}} ! width=55|{{AUS}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|hkkm|1}} | {{ku|2|1}} | {{ku|5|1}} | {{ku|5|1}} | {{ku|10|0}} | {{ku|17|1}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|6|2}} | {{ku|5|3}} | {{ku|8|1}} | {{ku|7|4}} |- |style="text-align:left"| {{NLD|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|3}} | {{ku|3|3}} | {{ku|12|1}} |- |style="text-align:left"| {{DEU|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|4|1}} |- |style="text-align:left"| {{AGO|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|0}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{ESP|hkkm|1}} | 5||5||0||0|| {{ku|39|4}} || +35||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{BRA|hkkm|1}} | 5||4||0||1|| {{ku|27|12}} || +15||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. || align=left| {{NLD|hkkm|1}} | 5||2||1||2|| {{ku|23|18}} || +5||'''5''' |- |4. || align=left| {{DEU|hkkm|1}} | 5||2||0||3|| {{ku|13|17}} || −4||'''4''' |- |5. || align=left| {{AGO|hkkm|1}} | 5||1||1||3|| {{ku|7|23}} || −16||'''3''' |- |6. || align=left| {{AUS|hkkm|1}} | 5||0||0||5|| {{ku|7|42}} || −35||'''0''' |} ---- === Nadstavbová skupina === {| class="wikitable" style="text-align:center" width="500" |- ! ! width=55|{{ARG}} ! width=55|{{PRT}} ! width=55|{{ITA}} ! width=55|{{BRA}} ! width=55|{{NLD}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|hkkm|1}} | {{ku|3|2}} | {{ku|3|1}} | {{ku|5|1}} | {{ku|3|3}} | {{ku|11|1}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|7|3}} | {{ku|3|1}} | {{ku|4|1}} |- |style="text-align:left"| {{PRT|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|3}} | {{ku|8|2}} | {{ku|7|2}} |- |style="text-align:left"| {{ITA|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|6|1}} | {{ku|8|1}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|hkkm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|0}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=180 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#F7F6A8 |1. || align=left| {{ESP|hkkm|1}} | 5||4||1||0|| {{ku|25|8}} || +17||'''9''' |- bgcolor=#F7F6A8 |2. || align=left| {{ARG|hkkm|1}} | 5||4||0||1|| {{ku|18|9}} || +9||'''8''' |- bgcolor=#FFDAB9 |3. || align=left| {{PRT|hkkm|1}} | 5||3||0||2|| {{ku|22|12}} || +10||'''6''' |- bgcolor=#FFDAB9 |4. || align=left| {{ITA|hkkm|1}} | 5||2||0||3|| {{ku|21|19}} || +2||'''4''' |- |5. || align=left| {{BRA|hkkm|1}} | 5||1||1||3|| {{ku|12|20}} || −8||'''3''' |- |6. || align=left| {{NLD|hkkm|1}} | 5||0||0||5|| {{ku|5|35}} || −30||'''0''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[7. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{PRT|hkkm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{ITA|hkkm|1}}''' |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[7. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{ESP|hkkm|2}} |'''{{ku|6|8 p}}''' |align=left| '''{{ARG|hkkm|1}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal-2008OB.svg|18px]] || {{ARG|bm|1}} |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal-2008OB.svg|18px]] || {{ESP|bm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal-2008OB.svg|18px]] || {{ITA|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{PRT|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{BRA|bm|1}} |- |align=center| 6. || {{NLD|bm|1}} |- |align=center| 7. || {{USA|bm|1}} |- |align=center| 8. || {{DEU|bm|1}} |- |align=center| 9. || {{AGO|bm|1}} |- |align=center| 10. || {{CHE|bm|1}} |- |align=center| 11. || {{AUS|bm|1}} |- |align=center| 12. || {{JPN|bm|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.rollersports.org/ Oficiálna stránka Medzinárodnej federácie kolieskových športov] {{eng icon}} * [http://www.cirh.net/ Oficiálna stránka Medzinárodného výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120905182646/http://www.cirh.net/ |date=2012-09-05 }} {{eng icon}} * {{youtube|Ww80JsEwFLs|Highlight finálového zápasu}} == Zdroje == * [http://library.la84.org/6oic/OfficialReports/1992/1992s5.pdf Oficiálne výsledky LOH 1992] {{eng icon}} * [http://rinkhockey.net/olimp92.pdf Hokejový turnaj LOH 1992 na stránke rinkhockey.net] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/hockey/roller/World/Men_Olympic_1992.html Hokejový turnaj LOH 1992 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.sports-reference.com/olympics/summer/1992/RHK/ Hokejový turnaj LOH 1992 na stránke sports-reference.com] {{eng icon}} {{Športy na Letných olympijských hrách 1992}} {{Medzinárodný hokej na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 1992]] [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach]] [[Kategória:Športy na Letných olympijských hrách 1992]] 2cq8bghblh5tc1pbzkkiyz28fldl6l8 0 591441 8368341 8073579 2026-09-11T18:38:44Z The Gamer50489723 305063 8368341 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Alison Brieová | fotka = Alison Brie 2026.jpg | veľkosť fotky = | komentár = 2026 | celé meno = Alison Brie Schermerhorn | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1982|12|29}} | miesto narodenia = [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, producentka | roky pôsobenia =[[2004]]-súčasnosť | manžel = Dave Franco (od 2017) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = }} '''Alison Brieová Schermerhornová''' (neprechýlene Alison Brie Schermerhorn; * [[29. december|29.december]] [[1982]], [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], známa z [[Seriál|televíznych seriálov]] ako ''[[Mad Men]]'' (2007–2015), ''[[Community]]'' (2009–2015) a ''GLOW'' (2017–2019). == Detstvo a mladosť == Alison Brie Schermerhorn sa narodila 29. decembra [[1982]] v hollywoodskej štvrti [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Jej otec je [[hudobník]] a voľne spolupracujúci [[Reportáž|reportér]] v oblasti zábavy. Jej matka pracuje v organizácii Para los Niños , čo je nezisková agentúra poskytujúca starostlivosť o deti. Má staršiu sestru menom Lauren. Matka Alison je lotyšského a židovského pôvodu. Jej otec vyrastal ako katolík a má holandské, anglické a škótske korene. V roku [[2001]] absolvovala South Pasadena High School. Počas leta medzi strednou školou a vysokou školou pracovala ako klaun na detských narodeninových oslavách pod menom Sunny. V roku [[2005]] získala bakalársky titul v odbore divadlo na California Institute of the Arts. Súčasťou jej štúdia bol aj ročný pobyt na Royal Conservatoire of Scotland v [[Glasgow|Glasgowe]]. == Kariéra == Alison Brie začala hrať na divadelných javiskách v Židovskom komunitnom centre v južnej Kalifornii. Jej prvá televízna rola prišla v roku [[2006]], keď stvárnila Ninu, v sitkome ''[[Hannah Montana]]'' na [[Disney Channel]]. V rokoch [[2007]] až [[2015]] bola obsadená ako Trudy Campbell v historickom dramatickom seriáli ''[[Mad Men]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[January Jones]], [[Jon Hamm]], [[Christina Hendricksová|Christina Hendricks]] či [[Vincent Kartheiser]]. Spolu s ostatnými hercami získala prestížnu cenu [[Screen Actors Guild]] za najlepší herecký kolektív v dramatickom seriáli. V rokoch [[2009]] až [[2015]] stvárnila postavu Annie Edison v populárnom sitcomu ''[[Community]]''. Za túto rolu bola nominovaná na [[Critics' Choice Television Award]] ako najlepšia herečka vo vedľajšej komediálnej úlohe. V roku [[2011]] bola obsadená do filmu ''[[Vreskot 4]].'' [[Súbor:Community cast at SDCC 2012 2.jpg|vľavo|náhľad|251x251bod|Brie a jej herecký kolegovia z televízneho seriálu ''[[Community]]'', z roku 2012. ]] V roku [[2014]] sa pridala k hereckému obsadeniu televízneho animovaného seriálu ''[[BoJack Horseman]],'' kde dabovala postavu Diane Nguyen. V rovnakom roku dabovala aj vo filme ''Lego príbeh.'' O rok neskôr, si zahrala v romantickej komédii ''Milenci tých druhých.'' V roku [[2016]] si zahrala po boku herečiek ako [[Dakota Johnsonová|Dakota Johnson]], [[Leslie Mannová|Leslie Mann]] a [[Rebel Wilson]] vo filme ''Ako byť single''. V rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Gerard Butler|Gerarda Butlera]] vo filme ''Muž na pravom mieste''. Po boku hercov ako [[James Franco]], [[Dave Franco]], [[Seth Rogen]], [[Jacki Weaverová|Jacki Weaver]], [[Sharon Stonová|Sharon Stone]] a [[Bob Odenkirk]] si zahrala vo filme ''Disaster Artist'' z roku [[2017]]''.'' V roku [[2019|2017]] si zahrala spoločne s [[Betty Gilpin]] hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''GLOW'', pričom Brieová získala za svoj herecký výkon dve nominácie na [[Zlatý glóbus]]. V televíznom seriáli účinkovala do jeho záverečnej epizódy v roku [[2019]]. O rok neskôr, si zahrala vedľajšiu úlohu vo filme ''Nádejná mladá žena'' a v rovnakom roku napísala scenár a produkovala film ''Horse Girl'', kde tiež stvárnila hlavnú rolu. V rovnakom roku si zahrala aj vo filme ''The Rental'', ktorý režíroval jej manžel, [[Dave Franco]] a vo filme ''Šťastné a veselé'', ktorý režírovala [[Clea DuVallová|Clea DuVall]]. Vo filme si zahrala spoločne s hercami ako [[Kristen Stewartová|Kristen Stewart]], [[Mackenzie Davis]], [[Dan Levy]], [[Mary Steenburgenová|Mary Steenburgen]] či [[Aubrey Plaza]]. V roku [[2022]] hrala a spolunapísala čiernu komédiu ''Spin Me Round''. V rovnakom roku si mala zopakovať svoju rolu Annie v pripravovanom filme ''Community''. O rok neskôr, si zahrala v akčnej komédii ''Freelance''. Po boku [[Annette Beningová|Annette Bening]], [[Sam Neill|Sama Neilla]] a [[Jake Lacy|Jakea Laceyho]] si zahrala v minisérii ''Jablká nepadajú ďaleko''. V roku [[2025]] si zahrala so svojim manželom - [[Dave Franco|Daveom Francom]], vo filme ''Together'', pričom príbeh filmu sa zameriava na desivý a emocionálne intenzívny vzťah oboch postáv, ktorý prináša nečakané a temné udalosti. == Súkromný život == Brie začala randiť s [[Dave Franco|Daveom Francom]] v roku [[2012]]. V auguste [[2015]] sa zasnúbili a vzali sa v marci [[2017]]. V rozhovore s Larrym Kingom v roku [[2017]] povedala, že nechce mať deti. V roku [[2023]] sa priznala, že je [[Bisexualita|bisexuálna]]. Bola viackrát zaradená medzi najsexi ženy sveta, vrátane 57. miesta v rebríčku FHM v roku [[2013]] a druhého miesta v ankete AskMen v roku [[2014]]. Aktívne zaujíma o svoje zdravie a psychickú pohodu, často hovorí o dôležitosti sebaprijatia a duševného zdravia. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=62610}} * {{imdb meno|id=1555340}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alison Brie|1304920689}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brieová , Alison }} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA lotyšského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA holandského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] gqd4y9h3cnvmgjsw2mt8c64yfjd6sye 8368424 8368341 2026-09-11T22:29:32Z The Gamer50489723 305063 8368424 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Alison Brieová | fotka = Alison Brie September 2026.jpg | veľkosť fotky = | komentár = 2026 | celé meno = Alison Brie Schermerhorn | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1982|12|29}} | miesto narodenia = [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, producentka | roky pôsobenia =[[2004]]-súčasnosť | manžel = Dave Franco (od 2017) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = }} '''Alison Brieová Schermerhornová''' (neprechýlene Alison Brie Schermerhorn; * [[29. december|29.december]] [[1982]], [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], známa z [[Seriál|televíznych seriálov]] ako ''[[Mad Men]]'' (2007–2015), ''[[Community]]'' (2009–2015) a ''GLOW'' (2017–2019). == Detstvo a mladosť == Alison Brie Schermerhorn sa narodila 29. decembra [[1982]] v hollywoodskej štvrti [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Jej otec je [[hudobník]] a voľne spolupracujúci [[Reportáž|reportér]] v oblasti zábavy. Jej matka pracuje v organizácii Para los Niños , čo je nezisková agentúra poskytujúca starostlivosť o deti. Má staršiu sestru menom Lauren. Matka Alison je lotyšského a židovského pôvodu. Jej otec vyrastal ako katolík a má holandské, anglické a škótske korene. V roku [[2001]] absolvovala South Pasadena High School. Počas leta medzi strednou školou a vysokou školou pracovala ako klaun na detských narodeninových oslavách pod menom Sunny. V roku [[2005]] získala bakalársky titul v odbore divadlo na California Institute of the Arts. Súčasťou jej štúdia bol aj ročný pobyt na Royal Conservatoire of Scotland v [[Glasgow|Glasgowe]]. == Kariéra == Alison Brie začala hrať na divadelných javiskách v Židovskom komunitnom centre v južnej Kalifornii. Jej prvá televízna rola prišla v roku [[2006]], keď stvárnila Ninu, v sitkome ''[[Hannah Montana]]'' na [[Disney Channel]]. V rokoch [[2007]] až [[2015]] bola obsadená ako Trudy Campbell v historickom dramatickom seriáli ''[[Mad Men]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[January Jones]], [[Jon Hamm]], [[Christina Hendricksová|Christina Hendricks]] či [[Vincent Kartheiser]]. Spolu s ostatnými hercami získala prestížnu cenu [[Screen Actors Guild]] za najlepší herecký kolektív v dramatickom seriáli. V rokoch [[2009]] až [[2015]] stvárnila postavu Annie Edison v populárnom sitcomu ''[[Community]]''. Za túto rolu bola nominovaná na [[Critics' Choice Television Award]] ako najlepšia herečka vo vedľajšej komediálnej úlohe. V roku [[2011]] bola obsadená do filmu ''[[Vreskot 4]].'' [[Súbor:Community cast at SDCC 2012 2.jpg|vľavo|náhľad|251x251bod|Brie a jej herecký kolegovia z televízneho seriálu ''[[Community]]'', z roku 2012. ]] V roku [[2014]] sa pridala k hereckému obsadeniu televízneho animovaného seriálu ''[[BoJack Horseman]],'' kde dabovala postavu Diane Nguyen. V rovnakom roku dabovala aj vo filme ''Lego príbeh.'' O rok neskôr, si zahrala v romantickej komédii ''Milenci tých druhých.'' V roku [[2016]] si zahrala po boku herečiek ako [[Dakota Johnsonová|Dakota Johnson]], [[Leslie Mannová|Leslie Mann]] a [[Rebel Wilson]] vo filme ''Ako byť single''. V rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Gerard Butler|Gerarda Butlera]] vo filme ''Muž na pravom mieste''. Po boku hercov ako [[James Franco]], [[Dave Franco]], [[Seth Rogen]], [[Jacki Weaverová|Jacki Weaver]], [[Sharon Stonová|Sharon Stone]] a [[Bob Odenkirk]] si zahrala vo filme ''Disaster Artist'' z roku [[2017]]''.'' V roku [[2019|2017]] si zahrala spoločne s [[Betty Gilpin]] hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''GLOW'', pričom Brieová získala za svoj herecký výkon dve nominácie na [[Zlatý glóbus]]. V televíznom seriáli účinkovala do jeho záverečnej epizódy v roku [[2019]]. O rok neskôr, si zahrala vedľajšiu úlohu vo filme ''Nádejná mladá žena'' a v rovnakom roku napísala scenár a produkovala film ''Horse Girl'', kde tiež stvárnila hlavnú rolu. V rovnakom roku si zahrala aj vo filme ''The Rental'', ktorý režíroval jej manžel, [[Dave Franco]] a vo filme ''Šťastné a veselé'', ktorý režírovala [[Clea DuVallová|Clea DuVall]]. Vo filme si zahrala spoločne s hercami ako [[Kristen Stewartová|Kristen Stewart]], [[Mackenzie Davis]], [[Dan Levy]], [[Mary Steenburgenová|Mary Steenburgen]] či [[Aubrey Plaza]]. V roku [[2022]] hrala a spolunapísala čiernu komédiu ''Spin Me Round''. V rovnakom roku si mala zopakovať svoju rolu Annie v pripravovanom filme ''Community''. O rok neskôr, si zahrala v akčnej komédii ''Freelance''. Po boku [[Annette Beningová|Annette Bening]], [[Sam Neill|Sama Neilla]] a [[Jake Lacy|Jakea Laceyho]] si zahrala v minisérii ''Jablká nepadajú ďaleko''. V roku [[2025]] si zahrala so svojim manželom - [[Dave Franco|Daveom Francom]], vo filme ''Together'', pričom príbeh filmu sa zameriava na desivý a emocionálne intenzívny vzťah oboch postáv, ktorý prináša nečakané a temné udalosti. == Súkromný život == Brie začala randiť s [[Dave Franco|Daveom Francom]] v roku [[2012]]. V auguste [[2015]] sa zasnúbili a vzali sa v marci [[2017]]. V rozhovore s Larrym Kingom v roku [[2017]] povedala, že nechce mať deti. V roku [[2023]] sa priznala, že je [[Bisexualita|bisexuálna]]. Bola viackrát zaradená medzi najsexi ženy sveta, vrátane 57. miesta v rebríčku FHM v roku [[2013]] a druhého miesta v ankete AskMen v roku [[2014]]. Aktívne zaujíma o svoje zdravie a psychickú pohodu, často hovorí o dôležitosti sebaprijatia a duševného zdravia. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=62610}} * {{imdb meno|id=1555340}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alison Brie|1304920689}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brieová , Alison }} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA lotyšského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA holandského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] 3dn7yspxljo9vgdnkozs3cnphj13hk0 8368456 8368424 2026-09-12T05:37:00Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/The Gamer50489723|The Gamer50489723]] ([[User_talk:The Gamer50489723|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 85.237.234.42 8073579 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Alison Brieová | fotka = Alison Brie at the 2025 Sundance Film Festival 06.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2025 | celé meno = Alison Brie Schermerhorn | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1982|12|29}} | miesto narodenia = [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, producentka | roky pôsobenia =[[2004]]-súčasnosť | manžel = Dave Franco (od 2017) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = }} '''Alison Brieová Schermerhornová''' (neprechýlene Alison Brie Schermerhorn; * [[29. december|29.december]] [[1982]], [[Hollywood]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], známa z [[Seriál|televíznych seriálov]] ako ''[[Mad Men]]'' (2007–2015), ''[[Community]]'' (2009–2015) a ''GLOW'' (2017–2019). == Detstvo a mladosť == Alison Brie Schermerhorn sa narodila 29. decembra [[1982]] v hollywoodskej štvrti [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Jej otec je [[hudobník]] a voľne spolupracujúci [[Reportáž|reportér]] v oblasti zábavy. Jej matka pracuje v organizácii Para los Niños , čo je nezisková agentúra poskytujúca starostlivosť o deti. Má staršiu sestru menom Lauren. Matka Alison je lotyšského a židovského pôvodu. Jej otec vyrastal ako katolík a má holandské, anglické a škótske korene. V roku [[2001]] absolvovala South Pasadena High School. Počas leta medzi strednou školou a vysokou školou pracovala ako klaun na detských narodeninových oslavách pod menom Sunny. V roku [[2005]] získala bakalársky titul v odbore divadlo na California Institute of the Arts. Súčasťou jej štúdia bol aj ročný pobyt na Royal Conservatoire of Scotland v [[Glasgow|Glasgowe]]. == Kariéra == Alison Brie začala hrať na divadelných javiskách v Židovskom komunitnom centre v južnej Kalifornii. Jej prvá televízna rola prišla v roku [[2006]], keď stvárnila Ninu, v sitkome ''[[Hannah Montana]]'' na [[Disney Channel]]. V rokoch [[2007]] až [[2015]] bola obsadená ako Trudy Campbell v historickom dramatickom seriáli ''[[Mad Men]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[January Jones]], [[Jon Hamm]], [[Christina Hendricksová|Christina Hendricks]] či [[Vincent Kartheiser]]. Spolu s ostatnými hercami získala prestížnu cenu [[Screen Actors Guild]] za najlepší herecký kolektív v dramatickom seriáli. V rokoch [[2009]] až [[2015]] stvárnila postavu Annie Edison v populárnom sitcomu ''[[Community]]''. Za túto rolu bola nominovaná na [[Critics' Choice Television Award]] ako najlepšia herečka vo vedľajšej komediálnej úlohe. V roku [[2011]] bola obsadená do filmu ''[[Vreskot 4]].'' [[Súbor:Community cast at SDCC 2012 2.jpg|vľavo|náhľad|251x251bod|Brie a jej herecký kolegovia z televízneho seriálu ''[[Community]]'', z roku 2012. ]] V roku [[2014]] sa pridala k hereckému obsadeniu televízneho animovaného seriálu ''[[BoJack Horseman]],'' kde dabovala postavu Diane Nguyen. V rovnakom roku dabovala aj vo filme ''Lego príbeh.'' O rok neskôr, si zahrala v romantickej komédii ''Milenci tých druhých.'' V roku [[2016]] si zahrala po boku herečiek ako [[Dakota Johnsonová|Dakota Johnson]], [[Leslie Mannová|Leslie Mann]] a [[Rebel Wilson]] vo filme ''Ako byť single''. V rovnakom roku si zahrala aj po boku [[Gerard Butler|Gerarda Butlera]] vo filme ''Muž na pravom mieste''. Po boku hercov ako [[James Franco]], [[Dave Franco]], [[Seth Rogen]], [[Jacki Weaverová|Jacki Weaver]], [[Sharon Stonová|Sharon Stone]] a [[Bob Odenkirk]] si zahrala vo filme ''Disaster Artist'' z roku [[2017]]''.'' V roku [[2019|2017]] si zahrala spoločne s [[Betty Gilpin]] hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''GLOW'', pričom Brieová získala za svoj herecký výkon dve nominácie na [[Zlatý glóbus]]. V televíznom seriáli účinkovala do jeho záverečnej epizódy v roku [[2019]]. O rok neskôr, si zahrala vedľajšiu úlohu vo filme ''Nádejná mladá žena'' a v rovnakom roku napísala scenár a produkovala film ''Horse Girl'', kde tiež stvárnila hlavnú rolu. V rovnakom roku si zahrala aj vo filme ''The Rental'', ktorý režíroval jej manžel, [[Dave Franco]] a vo filme ''Šťastné a veselé'', ktorý režírovala [[Clea DuVallová|Clea DuVall]]. Vo filme si zahrala spoločne s hercami ako [[Kristen Stewartová|Kristen Stewart]], [[Mackenzie Davis]], [[Dan Levy]], [[Mary Steenburgenová|Mary Steenburgen]] či [[Aubrey Plaza]]. V roku [[2022]] hrala a spolunapísala čiernu komédiu ''Spin Me Round''. V rovnakom roku si mala zopakovať svoju rolu Annie v pripravovanom filme ''Community''. O rok neskôr, si zahrala v akčnej komédii ''Freelance''. Po boku [[Annette Beningová|Annette Bening]], [[Sam Neill|Sama Neilla]] a [[Jake Lacy|Jakea Laceyho]] si zahrala v minisérii ''Jablká nepadajú ďaleko''. V roku [[2025]] si zahrala so svojim manželom - [[Dave Franco|Daveom Francom]], vo filme ''Together'', pričom príbeh filmu sa zameriava na desivý a emocionálne intenzívny vzťah oboch postáv, ktorý prináša nečakané a temné udalosti. == Súkromný život == Brie začala randiť s [[Dave Franco|Daveom Francom]] v roku [[2012]]. V auguste [[2015]] sa zasnúbili a vzali sa v marci [[2017]]. V rozhovore s Larrym Kingom v roku [[2017]] povedala, že nechce mať deti. V roku [[2023]] sa priznala, že je [[Bisexualita|bisexuálna]]. Bola viackrát zaradená medzi najsexi ženy sveta, vrátane 57. miesta v rebríčku FHM v roku [[2013]] a druhého miesta v ankete AskMen v roku [[2014]]. Aktívne zaujíma o svoje zdravie a psychickú pohodu, často hovorí o dôležitosti sebaprijatia a duševného zdravia. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=62610}} * {{imdb meno|id=1555340}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alison Brie|1304920689}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brieová , Alison }} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA lotyšského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA holandského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] 72nrb0zl9rnpzlma20i7p632twovoiu 0 594390 8368517 7822979 2026-09-12T11:40:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368517 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tempura, sashimi, pickles, ris og misosuppe (6289116752).jpg|thumb|Japonské jedlá; tempura, sašimi a polievka miso]] [[Súbor:Sushi Kanagawa Japan (2013).JPG|thumb|[[Suši]] podávané na drevenom tanieri v suši reštaurácii v prefektúre [[Kanagawa (prefektúra)|Kanagawa]] v [[Japonsko|Japonsku]]]] '''Japonská kuchyňa''' (japonsky: 日本 料理) je štýl varenia typický pre [[Japonsko]]. Základnými ingredienciami japonskej kuchyne sú [[ryža (potravina)|ryža]], [[zelenina]], [[ryby (v najširšom zmysle)|ryby]] a [[morské plody]]. Japonské pokrmy sú často pripravené z čerstvých ingrediencií s minimálnou tepelnou úpravou, podávané studené najčastejšie s ryžou. Niektoré pokrmy sa tepelne upravujú, najčastejšie [[varenie|varením]] (nimono), [[dusenie (tepelná úprava)|dusením]] v pare (mušimono) či [[praženie (na tuku)|pražením]] (agemono). Jedlo sa dochucuje rôznymi druhmi dochucovadiel ([[ďumbier (korenie)|ďumbier]], [[wasabi]], [[sójová omáčka]]), veľmi cenenou chuťou je [[umami]] (japonsky: う ま 味). Japonská tradičná kuchyňa - ''washoku'' (čítaj: wašoku) bola zapísaná do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva [[UNESCO]] v roku [[2013]] <ref>[https://www.zpiestan.sk/fotky/umenie-pripravit-sushi-predviedla-hotelakom-kucharka-velvyslanca/ Umenie pripraviť sushi predviedla hotelákom kuchárka veľvyslanca]</ref>. == Iné projekty == {{projekt|b=Kategória:Japonská kuchyňa|commons=Category:Cuisine of Japan}} == Referencie == {{referencie}} * {{preklad|cs|Japonská kuchyně|12828903}} == Externé odkazy == * [http://www.tvojdom.sk/kuchyna/varenie-stolovanie/taje-japonskej.aspx Taje japonskej kuchyne - tvojdom.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170329050814/http://www.tvojdom.sk/kuchyna/varenie-stolovanie/taje-japonskej.aspx |date=2017-03-29 }} * [http://femme.sk/index.php/kuchyna/kuchyna/item/8700-tradicna-japonska-kuchyna Tradičná japonská kuchyňa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170329050311/http://femme.sk/index.php/kuchyna/kuchyna/item/8700-tradicna-japonska-kuchyna |date=2017-03-29 }} * [https://restauracie.sme.sk/clanok/japonska-kuchyna-pastva-pre-jazyk-i-oci Japonská kuchyňa - Pastva pre jazyk i oči] * [http://www.japonsko-v-cechach.cz/jpc68-japonska-gastronomie-1-dil Japonská gastronomie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170303045452/http://www.japonsko-v-cechach.cz/jpc68-japonska-gastronomie-1-dil |date=2017-03-03 }} [[Kategória:Japonská kuchyňa]] {{gastronomický výhonok}} lklijhwfe196w05o8tdqhs5sd788ajl 0 597405 8368281 8250187 2026-09-11T15:22:34Z Kaktus-kamo 305038 /* Virtuálni Youtuberi */ 8368281 wikitext text/x-wiki [[Súbor:PewDiePie at PAX 2015.jpg|náhľad|Felix Arvid Ulf Kjellberg, vystupujúci pod prezývkou [[PewDiePie]], je youtuberom s najväčším počtom odberateľov (91 438 892 odberateľov k 26.3.2019)]] '''Youtuber'''{{#tag:ref|Píše sa s malým začiatočným písmenom („youtuber“). Tento zápis je v slovenských písaných textoch najfrekventovanejší a slovenskými jazykovedcami odporúčaný.<ref name="KS"/>|group=pozn}} (iné zápisy: nevhodne ''YouTuber'', nevhodne a zriedkavo ''Youtuber'';{{#tag:ref|Slovenská jazykovedkyňa [[Sibyla Mislovičová]] konštatuje, že zápis ''YouTuber'' je pre slovenčinu neprirodzený, hoci ide o pomerne frekventovaný zápis v slovenských písaných textoch. Ďalej uvádza: ''„v slovenskom texte ''[...]'' odporúčame používať podobu s malými písmenami, teda youtuber, pretože pomenovania osôb sa nepíšu s veľkým začiatočným písmenom (a veľké písmeno uprostred slova ''[...]'' sa v slovenčine nepoužíva)“''<ref name="KS"/>|group=pozn}} výslovnosť: [jútjuber]; z {{eng|''YouTuber''}} < {{cudzojazyčne|en|''YouTube''}}) je osoba, ktorá nahráva, vyrába alebo sa vyskytuje vo videách na video-zdieľajúcom [[Web site|webe]] [[YouTube]].<ref name="OD"/> Zriedkavo sa ako youtuber označuje tiež ''„niekto, kto vo zvýšenej miere sleduje videá“'' na YouTube.<ref name="KS"/> [[Súbor:Felix Arvid Ulf Kjellberg Signature.svg|náhľad|318x318bod|Podpis [[PewDiePie]]]] V [[slovenčina|slovenčine]] ide o [[Prevzaté slovo (slovo cudzieho pôvodu)|prevzaté]] [[podstatné meno]] v procese [[Zdomácnené slovo|zdomácňovania]], ktoré sa [[Skloňovanie v slovenčine|skloňuje]] podľa [[Vzor (gramatika)|vzoru]] chlap (ženský ekvivalent '''youtuberka''' podľa vzoru žena). Hoci pôvodne išlo o výraz, ktorý bol skôr doménou internetovej [[Subkultúra|subkultúry]] (a teda používaným v špecifickej skupine používateľov jazyka), s nárastom popularity nahrávania a sledovania videí na YouTube sa zvyšuje aj frekvencia tohto výrazu v bežných jazykových prejavoch i médiách.<ref name="KS"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Youtuber Harabin má vlastnú reláciu v rádiu|url=https://www.omediach.com/radio/item/10626-youtuber-harabin-ma-vlastnu-relaciu-v-radiu|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=Omediach.com|jazyk=}}</ref> == Známi youtuberi == YouTube neposkytuje rebríčky sledovanosti podľa krajín, takže nie je možné presne zistiť, ktoré video je na [[Slovensko|Slovensku]] najsledovanejšie avšak Youtuberi a ich kanál sa dá jednoznačne zoradiť podľa počtu odberateľov. Veľa odberateľov majú okrem jednotlivých autorov aj hudobné a filmové vydavateľstvá<!-- ako Evo a T-Series --> ale aj kanály Movies (Filmy), Music (Hudba), Gaming, Sport (Šport) a ďalšie vytvorené priamo Youtube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 100 SUBSCRIBED YOUTUBE CHANNELS|url=https://socialblade.com/youtube/top/100/mostsubscribed|vydavateľ=Social Blade|dátum prístupu=2020-11-13|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Najpopulárnejšími videami sú hudobné. V novembri 2020 pesničku Despacito sledovanosti predbehol detský [[videoklip]] Baby Shark Dance s 9,7 miliardy pozretiami. Veľa odberateľov teda majú hudobníci ako Justin Bieber, Ed Sheeran, [[Eminem]] atď. Podobne na Slovensku, podľa rebríčka od Google<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/channel/UCnHXLLNHjNAnDQ50JANLG1g|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=www.youtube.com}}</ref>, slovenský YouTube v roku 2018 ovládli slovenskí [[Rap (hudba)|reperi]]. Prekvapením je, že aj najviac prehrávané hudobné videá sú prevažne tie slovenské.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TECHBOX.sk|url=https://techbox.dennikn.sk/najpopularnejsie-videa-2018-na-slovenskom-youtube-ovladli-reperi/|dátum vydania=2018-12-07|dátum prístupu=2018-12-15|jazyk=sk}}</ref> <!-- podobne DONFANTASTICKYPESS, (Rytmus) má 3/4 miliona odberateľov, Tytmussove rapy do 30 mil. videní. EGO ft. Robert Burian - Žijeme len raz |OFFICIAL VIDEO| Ruka Hore 78 mil. zhliadnutí --> V súčasnosti (november 2020) však duo [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) má viac ako miliónom odberateľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 250 YouTubers Channels in Slovakia (Slovak Republic) - Socialblade YouTube Stats {{!}} YouTube Statistics|url=https://socialblade.com/youtube/top/country/sk/mostsubscribed|vydavateľ=socialblade.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Najsledovanejšie resp. najpopulárnejšie video možno zobraziť v rámci videí jedného kanála. Video ''Na Hada'' od Spievankova má skoro 200 miliónov zobrazení a je teda najsledovanejším slovenským (v slovenčine) videom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIEVANKOVO - YouTube|url=https://www.youtube.com/user/spievankovo/videos?view=0&sort=p&flow=grid|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Youtuberi, ako internetové [[Celebrita|celebrity]], nazývané aj [[influencer]]i<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Králi internetu|url=https://www.forbes.sk/top-influencer-2020/|vydavateľ=www.forbes.sk|dátum prístupu=2020-11-13|priezvisko=Forbes}}</ref>, ktorých každé video sleduje obrovské množstvo ľudí sú celosvetovo napríklad [[PewDiePie]] (viac ako sto miliónov odberateľov), [[MrBeast]] a [[CharmX]]. Už dlhodobo (od roku 2018) je najviac odoberaný youtuber vyjadrujúci sa po slovensky s viac ako 1,8 mil. odberateľmi [[GoGo]]<ref name=":0" /> (Daniel Sebastian Štrauch), za ním potom Peter Altof "[[Expl0ited]]".<!-- 1. Medzi tvorcami zo Slovenska alebo pôvodom zo Slovenska alebo tvoriacich v slovenčine sú veľmi úspešní hudobníci a umelci, ktorí sa nevyjadrujú v slovenčine a tým zasahujú širšie publikum. PeterPLutax, FCK THEM, Cubic Animation.. 2. SK INternetové celebrity podľa FOrbes (je citovane) sú zoradené podľa vlastného rebríčka influence-power-index od firmy, ktorá robila ten prieskum https://www.digitalpie.sk/influence-power-index/ a preto to sem ani nepatrí (modelky, blalabl) 3. Exploited je až za Spievankovom 4. vpredu sú aj JOJ a MArkiza 5 Asimister, menameselassie - hráči ale aj Smejko a Tanculienka - Vlk a kozliatka 62 661 057 zhliadnutí --><nowiki> </nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský youtuber žne v Amerike úspech: Číslami prekonal aj Goga|url=http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1883112_slovensky-youtuber-zne-v-amerike-uspech-cislami-prekonal-aj-goga|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=tvnoviny.sk|jazyk=sk}}</ref> == Virtuálni Youtuberi == [[Súbor:Czech VTuber Kamito Nanami during a drawing stream.png|náhľad|Česká virtuálna youtuberka Kamito Nanami]] Virtuálni Youtuberi (angl. Virtual YouTubers, skrátene VTuberi) sú tvorcovia obsahu, ktorí vo svojom obsahu používajú digitálne avatary namiesto svojho skutočného vzhľadu. Títo avatari sú vytvorení pomocou [[Počítačová grafika|počítačovej grafiky]] a zvyčajne majú dizajny inšpirované [[anime]], hoci môžu byť aj realistickejšie alebo fantazijné.<ref>{{cite web|url=https://www.scmp.com/video/asia/3177097/virtual-youtubers-behind-famous-avatars-japan-make-millions-superfans|title=Virtual YouTubers behind famous avatars in Japan make millions from superfans|date=May 9, 2022 |website=[[South China Morning Post]]}}</ref> Na technickej úrovni sa VTuberi spoliehajú na rôzne technológie napríklad motion capture, ktorý sleduje pohyby tvorcu a prenáša ich na avatara v reálnom čase. Tvorba avatarov môže zahŕňať 2D modelovanie cez technológiu Live2D alebo 3D modelovanie v programoch ako [[Blender]] a [[Unity]]<ref>{{Cite web|last=Martinello|first=Eva|date=January 29, 2021|title=The best VTuber software|url=https://dotesports.com/streaming/news/the-best-vtuber-software|access-date=September 1, 2021|website=Dot Esports|language=en-US|archive-date=September 1, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210901020943/https://dotesports.com/streaming/news/the-best-vtuber-software|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|last=Çakır|first=Gökhan|date=January 29, 2021|title=How to become a VTuber|url=https://dotesports.com/streaming/news/how-to-become-a-vtuber|access-date=September 1, 2021|website=Dot Esports|language=en-US|archive-date=September 1, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210901020942/https://dotesports.com/streaming/news/how-to-become-a-vtuber|url-status=live}}</ref><ref name=":5">{{Cite web|last=Hernandez|first=Patricia|date=February 18, 2021|title=The otter who became an accidental VTuber star|url=https://www.polygon.com/2021/2/18/22289309/twitch-vtuber-chester-otter-vr-kris-yim-animation|access-date=September 1, 2021|website=Polygon|language=en|archive-date=October 11, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211011075647/https://www.polygon.com/2021/2/18/22289309/twitch-vtuber-chester-otter-vr-kris-yim-animation|url-status=live}}</ref>. VTuberi vytvárajú širokú škálu obsahu vrátane hrania hier, spevu, hudobných vystúpení, rozhovorov či interakcie s divákmi počas živých vysielaní. (''Na cz/sk scene mame napriklad veľmi uspečnu VTuberku MayaNoctis).'' Niektorí fungujú nezávisle, pričom si sami spravujú technológiu, dizajn a produkciu, zatiaľ čo iní sú súčasťou veľkých agentúr, ktoré im poskytujú profesionálnu podporu.<ref>{{Cite web|last=Chen|first=James|date=November 30, 2020|title=The Vtuber takeover of 2020|url=https://www.polygon.com/2020/11/30/21726800/hololive-vtuber-projekt-melody-kizuna-ai-calliope-mori-vshojo-youtube-earnings|access-date=Jan 6, 2025|website=[[Polygon (website)|Polygon]]|language=en|archive-date=December 8, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201208180104/https://www.polygon.com/2020/11/30/21726800/hololive-vtuber-projekt-melody-kizuna-ai-calliope-mori-vshojo-youtube-earnings|url-status=live}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="OD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YouTuber | url = https://en.oxforddictionaries.com/definition/youtuber | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2018 | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | url archívu = https://web.archive.org/web/20161120005039/https://en.oxforddictionaries.com/definition/youtuber | dátum archivácie = 2016-11-20 }}</ref> <ref name="KS">{{Citácia periodika | priezvisko = Mislovičová | meno = Sibyla | odkaz na autora = Sibyla Mislovičová | titul = Slovo youtuber v slovnej zásobe slovenčiny | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = Kultúra slova | vydavateľ = [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]]; Vydavateľstvo Matice slovenskej | miesto = Bratislava; Martin | rok = 2017 | ročník = 51 | číslo = 2 | strany = 99-101 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=37 | dátum prístupu = 29.5.2017 | issn = 0023-5202 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Vlog]] * [[Influencer]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Počítačový výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti internetu]] [[Kategória:Youtuberi]] [[Kategória:Profesie]] e3a84qrrgypnqyy3edq6ku9zyen6vhs 8368294 8368281 2026-09-11T16:06:20Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Kaktus-kamo|Kaktus-kamo]] ([[User_talk:Kaktus-kamo|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8250187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:PewDiePie at PAX 2015.jpg|náhľad|Felix Arvid Ulf Kjellberg, vystupujúci pod prezývkou [[PewDiePie]], je youtuberom s najväčším počtom odberateľov (91 438 892 odberateľov k 26.3.2019)]] '''Youtuber'''{{#tag:ref|Píše sa s malým začiatočným písmenom („youtuber“). Tento zápis je v slovenských písaných textoch najfrekventovanejší a slovenskými jazykovedcami odporúčaný.<ref name="KS"/>|group=pozn}} (iné zápisy: nevhodne ''YouTuber'', nevhodne a zriedkavo ''Youtuber'';{{#tag:ref|Slovenská jazykovedkyňa [[Sibyla Mislovičová]] konštatuje, že zápis ''YouTuber'' je pre slovenčinu neprirodzený, hoci ide o pomerne frekventovaný zápis v slovenských písaných textoch. Ďalej uvádza: ''„v slovenskom texte ''[...]'' odporúčame používať podobu s malými písmenami, teda youtuber, pretože pomenovania osôb sa nepíšu s veľkým začiatočným písmenom (a veľké písmeno uprostred slova ''[...]'' sa v slovenčine nepoužíva)“''<ref name="KS"/>|group=pozn}} výslovnosť: [jútjuber]; z {{eng|''YouTuber''}} < {{cudzojazyčne|en|''YouTube''}}) je osoba, ktorá nahráva, vyrába alebo sa vyskytuje vo videách na video-zdieľajúcom [[Web site|webe]] [[YouTube]].<ref name="OD"/> Zriedkavo sa ako youtuber označuje tiež ''„niekto, kto vo zvýšenej miere sleduje videá“'' na YouTube.<ref name="KS"/> [[Súbor:Felix Arvid Ulf Kjellberg Signature.svg|náhľad|318x318bod|Podpis [[PewDiePie]]]] V [[slovenčina|slovenčine]] ide o [[Prevzaté slovo (slovo cudzieho pôvodu)|prevzaté]] [[podstatné meno]] v procese [[Zdomácnené slovo|zdomácňovania]], ktoré sa [[Skloňovanie v slovenčine|skloňuje]] podľa [[Vzor (gramatika)|vzoru]] chlap (ženský ekvivalent '''youtuberka''' podľa vzoru žena). Hoci pôvodne išlo o výraz, ktorý bol skôr doménou internetovej [[Subkultúra|subkultúry]] (a teda používaným v špecifickej skupine používateľov jazyka), s nárastom popularity nahrávania a sledovania videí na YouTube sa zvyšuje aj frekvencia tohto výrazu v bežných jazykových prejavoch i médiách.<ref name="KS"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Youtuber Harabin má vlastnú reláciu v rádiu|url=https://www.omediach.com/radio/item/10626-youtuber-harabin-ma-vlastnu-relaciu-v-radiu|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=Omediach.com|jazyk=}}</ref> == Známi youtuberi == YouTube neposkytuje rebríčky sledovanosti podľa krajín, takže nie je možné presne zistiť, ktoré video je na [[Slovensko|Slovensku]] najsledovanejšie avšak Youtuberi a ich kanál sa dá jednoznačne zoradiť podľa počtu odberateľov. Veľa odberateľov majú okrem jednotlivých autorov aj hudobné a filmové vydavateľstvá<!-- ako Evo a T-Series --> ale aj kanály Movies (Filmy), Music (Hudba), Gaming, Sport (Šport) a ďalšie vytvorené priamo Youtube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 100 SUBSCRIBED YOUTUBE CHANNELS|url=https://socialblade.com/youtube/top/100/mostsubscribed|vydavateľ=Social Blade|dátum prístupu=2020-11-13|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Najpopulárnejšími videami sú hudobné. V novembri 2020 pesničku Despacito sledovanosti predbehol detský [[videoklip]] Baby Shark Dance s 9,7 miliardy pozretiami. Veľa odberateľov teda majú hudobníci ako Justin Bieber, Ed Sheeran, [[Eminem]] atď. Podobne na Slovensku, podľa rebríčka od Google<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/channel/UCnHXLLNHjNAnDQ50JANLG1g|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=www.youtube.com}}</ref>, slovenský YouTube v roku 2018 ovládli slovenskí [[Rap (hudba)|reperi]]. Prekvapením je, že aj najviac prehrávané hudobné videá sú prevažne tie slovenské.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TECHBOX.sk|url=https://techbox.dennikn.sk/najpopularnejsie-videa-2018-na-slovenskom-youtube-ovladli-reperi/|dátum vydania=2018-12-07|dátum prístupu=2018-12-15|jazyk=sk}}</ref> <!-- podobne DONFANTASTICKYPESS, (Rytmus) má 3/4 miliona odberateľov, Tytmussove rapy do 30 mil. videní. EGO ft. Robert Burian - Žijeme len raz |OFFICIAL VIDEO| Ruka Hore 78 mil. zhliadnutí --> V súčasnosti (november 2020) však duo [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) má viac ako miliónom odberateľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 250 YouTubers Channels in Slovakia (Slovak Republic) - Socialblade YouTube Stats {{!}} YouTube Statistics|url=https://socialblade.com/youtube/top/country/sk/mostsubscribed|vydavateľ=socialblade.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Najsledovanejšie resp. najpopulárnejšie video možno zobraziť v rámci videí jedného kanála. Video ''Na Hada'' od Spievankova má skoro 200 miliónov zobrazení a je teda najsledovanejším slovenským (v slovenčine) videom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIEVANKOVO - YouTube|url=https://www.youtube.com/user/spievankovo/videos?view=0&sort=p&flow=grid|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Youtuberi, ako internetové [[Celebrita|celebrity]], nazývané aj [[influencer]]i<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Králi internetu|url=https://www.forbes.sk/top-influencer-2020/|vydavateľ=www.forbes.sk|dátum prístupu=2020-11-13|priezvisko=Forbes}}</ref>, ktorých každé video sleduje obrovské množstvo ľudí sú celosvetovo napríklad [[PewDiePie]] (viac ako sto miliónov odberateľov), [[MrBeast]] a [[CharmX]]. Už dlhodobo (od roku 2018) je najviac odoberaný youtuber vyjadrujúci sa po slovensky s viac ako 1,8 mil. odberateľmi [[GoGo]]<ref name=":0" /> (Daniel Sebastian Štrauch), za ním potom Peter Altof "[[Expl0ited]]".<!-- 1. Medzi tvorcami zo Slovenska alebo pôvodom zo Slovenska alebo tvoriacich v slovenčine sú veľmi úspešní hudobníci a umelci, ktorí sa nevyjadrujú v slovenčine a tým zasahujú širšie publikum. PeterPLutax, FCK THEM, Cubic Animation.. 2. SK INternetové celebrity podľa FOrbes (je citovane) sú zoradené podľa vlastného rebríčka influence-power-index od firmy, ktorá robila ten prieskum https://www.digitalpie.sk/influence-power-index/ a preto to sem ani nepatrí (modelky, blalabl) 3. Exploited je až za Spievankovom 4. vpredu sú aj JOJ a MArkiza 5 Asimister, menameselassie - hráči ale aj Smejko a Tanculienka - Vlk a kozliatka 62 661 057 zhliadnutí --><nowiki> </nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský youtuber žne v Amerike úspech: Číslami prekonal aj Goga|url=http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1883112_slovensky-youtuber-zne-v-amerike-uspech-cislami-prekonal-aj-goga|dátum prístupu=2018-12-15|vydavateľ=tvnoviny.sk|jazyk=sk}}</ref> == Virtuálni Youtuberi == [[Súbor:Czech VTuber Kamito Nanami during a drawing stream.png|náhľad|Česká virtuálna youtuberka Kamito Nanami]] Virtuálni Youtuberi (angl. Virtual YouTubers, skrátene VTuberi) sú tvorcovia obsahu, ktorí vo svojom obsahu používajú digitálne avatary namiesto svojho skutočného vzhľadu. Títo avatari sú vytvorení pomocou [[Počítačová grafika|počítačovej grafiky]] a zvyčajne majú dizajny inšpirované [[anime]], hoci môžu byť aj realistickejšie alebo fantazijné.<ref>{{cite web|url=https://www.scmp.com/video/asia/3177097/virtual-youtubers-behind-famous-avatars-japan-make-millions-superfans|title=Virtual YouTubers behind famous avatars in Japan make millions from superfans|date=May 9, 2022 |website=[[South China Morning Post]]}}</ref> Na technickej úrovni sa VTuberi spoliehajú na rôzne technológie napríklad motion capture, ktorý sleduje pohyby tvorcu a prenáša ich na avatara v reálnom čase. Tvorba avatarov môže zahŕňať 2D modelovanie cez technológiu Live2D alebo 3D modelovanie v programoch ako [[Blender]] a [[Unity]]<ref>{{Cite web|last=Martinello|first=Eva|date=January 29, 2021|title=The best VTuber software|url=https://dotesports.com/streaming/news/the-best-vtuber-software|access-date=September 1, 2021|website=Dot Esports|language=en-US|archive-date=September 1, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210901020943/https://dotesports.com/streaming/news/the-best-vtuber-software|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|last=Çakır|first=Gökhan|date=January 29, 2021|title=How to become a VTuber|url=https://dotesports.com/streaming/news/how-to-become-a-vtuber|access-date=September 1, 2021|website=Dot Esports|language=en-US|archive-date=September 1, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210901020942/https://dotesports.com/streaming/news/how-to-become-a-vtuber|url-status=live}}</ref><ref name=":5">{{Cite web|last=Hernandez|first=Patricia|date=February 18, 2021|title=The otter who became an accidental VTuber star|url=https://www.polygon.com/2021/2/18/22289309/twitch-vtuber-chester-otter-vr-kris-yim-animation|access-date=September 1, 2021|website=Polygon|language=en|archive-date=October 11, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211011075647/https://www.polygon.com/2021/2/18/22289309/twitch-vtuber-chester-otter-vr-kris-yim-animation|url-status=live}}</ref>. VTuberi vytvárajú širokú škálu obsahu vrátane hrania hier, spevu, hudobných vystúpení, rozhovorov či interakcie s divákmi počas živých vysielaní. Niektorí fungujú nezávisle, pričom si sami spravujú technológiu, dizajn a produkciu, zatiaľ čo iní sú súčasťou veľkých agentúr, ktoré im poskytujú profesionálnu podporu.<ref>{{Cite web|last=Chen|first=James|date=November 30, 2020|title=The Vtuber takeover of 2020|url=https://www.polygon.com/2020/11/30/21726800/hololive-vtuber-projekt-melody-kizuna-ai-calliope-mori-vshojo-youtube-earnings|access-date=Jan 6, 2025|website=[[Polygon (website)|Polygon]]|language=en|archive-date=December 8, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201208180104/https://www.polygon.com/2020/11/30/21726800/hololive-vtuber-projekt-melody-kizuna-ai-calliope-mori-vshojo-youtube-earnings|url-status=live}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="OD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YouTuber | url = https://en.oxforddictionaries.com/definition/youtuber | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2018 | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | url archívu = https://web.archive.org/web/20161120005039/https://en.oxforddictionaries.com/definition/youtuber | dátum archivácie = 2016-11-20 }}</ref> <ref name="KS">{{Citácia periodika | priezvisko = Mislovičová | meno = Sibyla | odkaz na autora = Sibyla Mislovičová | titul = Slovo youtuber v slovnej zásobe slovenčiny | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = Kultúra slova | vydavateľ = [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]]; Vydavateľstvo Matice slovenskej | miesto = Bratislava; Martin | rok = 2017 | ročník = 51 | číslo = 2 | strany = 99-101 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=37 | dátum prístupu = 29.5.2017 | issn = 0023-5202 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Vlog]] * [[Influencer]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Počítačový výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti internetu]] [[Kategória:Youtuberi]] [[Kategória:Profesie]] 1wkpz7ffvarllwma2a7akwofw8r5ofw 0 600714 8368393 8255611 2026-09-11T20:48:50Z Feriontly17x17x7 228747 akt. US Open 2026 8368393 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Tenista | meno = Kateřina Siniaková | obrázok = Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg | popis = Siniaková na [[US Open 2016]] | country = {{CZE}} [[Česko]] | dátum narodenia = {{dnv|1996|05|10}} | miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Česko]] | výška = 1,74 m | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 17 388 124 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 419–302 | dvojhra víťazstvá = 5 WTA, 8 ITF | dvojhra pozícia = 27 (24. jún 2024) | aktuálna pozícia = 42 (31. august 2026) | AustralianOpenvýsledok= 2. kolo ([[Ženská dvojhra na Australian Open 2015|2015]], [[Australian Open 2018|2018]], [[Australian Open 2024|2024]], [[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenvýsledok = 4. kolo ([[Ženská dvojhra na French Open 2019|2019]]) | Wimbledonvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na Wimbledone 2016|2016]], [[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2021|2021]]) | USOpenvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na US Open 2018|2018]]) | Inéturnaje = Áno | Olympicsvýsledok = 1. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|2024]]) | štvorhra výhryprehry = | štvorhra víťazstvá = 38 WTA, 4 ITF | štvorhra pozícia = 1 (22. október 2018) | aktuálna pozícia štvorhra = 1 (31. august 2026) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Australian Open 2022|2022]], [[Australian Open 2023|2023]], [[Australian Open 2025|2025]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2021|2021]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2026|2026]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2022|2022]], [[Wimbledon 2024|2024]]) | USOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[US Open 2022|2022]], [[US Open 2026|2026]]) | AustralianOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenMixvýsledok = 1. kolo ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2025|2025]]) | WimbledonMixvýsledok = '''V''' ([[Wimbledon 2025|2025]]) | USOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[US Open 2026|2026]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | WTAFinalsŠtvorhravýsledok = '''V''' (2021) | OlympicsŠtvorhravýsledok = '''V''' ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|2020]]) |Tím = áno |FedCupvýsledok = '''V''' (2018) | stav k = 11. september 2026 }} '''Kateřina Siniaková''' (* [[10. máj]] [[1996]], [[Hradec Králové]]) je [[Česko|česká]] [[tenis]]tka.<ref>[http://www.wtatennis.com/players/player/320301/title/Katerina-SINIAKOVA Štatistiky na stránke WTA tour], www.wtatennis.com</ref> Na [[Grand Slam (tenis)|grandslame]] vyhrala 12 trofejí v štvorhre a jednu v mixe. V rokoch 2018{{--}}2026 bola opakovane [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|svetovou jednotkou vo štvorhre]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Rankings Watch: Navarro into Top 10; Siniakova back to No.1 in doubles | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydání = 2024-09-09 | url = https://www.wtatennis.com/news/4110702/rankings-watch-navarro-into-top-10-siniakova-back-to-no1-in-doubles | dátum_přístupu = 2024-09-09 | jazyk = en}}</ref> V siedmich obdobiach na čele strávila 199 týždňov, čo ju radí na druhé miesto [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|historických štatistík WTA]]. Štyrikrát zakončila sezónu na [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|vrchole deblovej klasifikácie]]. Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] sa s [[Barbora Krejčíková|Barborou Krejčíkovou]] stala olympijskou víťazkou v štvorhre. Obe tak pre Česko získali prvú zlatú medailu v tenise z olympiády. Na [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024|parížskej olympiáde 2024]] vyhrala s [[Tomáš Macháč|Tomášom Macháčom]] zmiešaná štvorhru. S Krejčíkovou tiež triumfovala aj na [[French Open 2018]], vo [[Wimbledon 2018|Wimbledone 2018]] a [[Wimbledon 2022|2022]], [[Australian Open|Australian Open 2022]] a [[Australian Open 2023|2023]], rovnako ako na [[WTA Finals|Turnaji majsteriek 2021]]. Titulom na [[US Open 2022]] skompletovali [[Grandslam (tenis)|kariérny grandslam]], [[Grand Slam (tenis)#Zlatý Slam|kariérny Zlatý Slam]] a ako prvý ženský pár v histórii dovŕšili i [[Grand Slam (tenis)#Super Slam|kariérny Super Slam]]. Stali sa tak piatou dvojicou [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej éry]] s aspoň siedmimi grandslamovými titulmi.<ref name="Zabloudil">{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou vyhrály čtvrtý grandslam v řadě! Titul obhájily poprvé | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2023-01-29 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-vyhraly-ctvrty-grandslam-v-rade-titul-obhajily-poprve-37655/ | dátum_prístupu = 2023-01-29 }}</ref> Ako porazené finalistky skončili na Turnaji majsteriek v 2018 a 2022 a na [[Australian Open 2021]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Seznam.cz | titul = French Open {{!}} Fantazie! Hrdinka Krejčíková se Siniakovou to dokázaly | periodikum = Sport.cz | url = https://www.sport.cz/tenis/french-open/clanek/2470768-fantazie-hrdinka-krejcikova-se-siniakovou-to-dokazaly.html | dátum prístupu = 2021-06-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejčíková se Siniakovou sezonu triumfem na Turnaji mistryň nezakončily | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-sezonu-triumfem-na-turnaji-mistryn-nezakoncily-24561/ | dátum vydania = 2018-10-28 | dátum prístupu = 2018-10-29 | vydavateľ = TenisPortal.cz | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz}}</ref> V závere sezóny 2023 iniciovala ukončenie spolupráce s Krejčíkovou.<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková má novou deblovou parťačku po Krejčíkové. Hrát bude se světovou jedničkou Hunterovou | periodikum = iROZHLAS | dátum_vydania = 2023-11-24 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/tenis-katerina-siniakova-storm-hunterova-barbora-krejcikova-ctyrhra_2311242028_lis | dátum_prístupu = 2023-11-26}}</ref> Ďalšie deblové grandslamy získala na [[French Open 2024]] s [[Coco Gauffová|Coco Gauffovou]], vo [[Wimbledon 2024|Wimbledone 2024]] a na [[Australian Open 2025]] s [[Taylor Townsendová|Taylor Townsendovou]]. Mix ovládla po boku [[Sem Verbeek|Sema Verbeeka]] vo [[Wimbledon 2025|Wimbledone 2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Siniaková slaví wimbledonský titul. Po boku Verbeeka poprvé uspěla v mixu na grandslamu | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2025-07-10 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/siniakova-slavi-wimbledonsky-titul-po-boku-verbeeka-poprve-uspela-v-mixu-na-grandslamu-49729/ | dátum_prístupu = 2025-07-10 }}</ref><br> V juniorskej kategórii ovládla s Krejčíkovou tri grandslamové štvorhry na [[French Open 2013]], vo [[Wimbledon 2013|Wimbledone 2013]] a [[US Open 2013]]. Do finále sa prebojovala na [[Australian Open 2013|juniorke Australian Open 2013]] a floridskom [[Orange Bowl (tenis)|Orange Bowl]] v 2012. Svetovou jednotou vo štvorhre sa s Krejčíkovou prvý raz stali spoločne, ako piata a šiesta Češka, respektíve štyridsiata a štyridsiata prvá hráčka od zavedenia klasifikácie v roku [[1984]]. Vytvorili tak štrnástu dvojicu na vrchole.<ref name="no1">{{Citácia periodika | autor = Petr Pokorný, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Krejčíková a Siniaková jsou novými světovými jedničkami ve čtyřhře, polepšila si i Kvitová | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-a-siniakova-jsou-novymi-svetovymi-jednickami-ve-ctyrhre-polepsila-si-i-kvitova-24487/ | dátum vydania = 2018-10-21 | dátum prístupu = 2018-10-23 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova and Siniakova earn World No.1 doubles ranking | url = http://www.wtatennis.com/news/krejcikova-and-siniakova-earn-world-no1-doubles-ranking | dátum vydania = 2018-10-22 | dátum prístupu = 2018-10-23 | vydavateľ = WTA Tour, Inc. | jazyk = en }}</ref> Sezóny 2018, 2021, 2022 a 2024 zakončila [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|na prvom mieste rebríčka štvorhry]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková uzavře rok jako světová jednička ve čtyřhře. Počtvrté v kariéře | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2024-11-05 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/katerina-siniakova-jednicka-ctyrhra.A241105_201748_tenis_rou | dátum_prístupu = 2024-11-06 }}</ref> Vo svojej kariére na [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] vyhrala päť singlových titulov na všeťkých povrchoch, keď ovládla [[Shenzhen Open|Shenzhen Open 2017]], [[Zavarovalnica Sava Portorož|Zavarovalnica Sava Portorož 2022]] a [[Jiangxi Open|Jiangxi Open 2023]] na tvrdom povrchu, antukový [[Catella Swedish Open|Swedish Open 2017]] a trávnatý [[Bad Homburg Open|Bad Homburg Open 2023]]. K nim pridala tridsať deblových triumfov. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala osem titulov v dvojhre a štyri v štvorhre. Na [[rebríček WTA|rebríčku WTA]] bola v dvojhre najvyššie v júni 2024 na '''27. mieste'''.<ref>https://www.wtatennis.com/players/320301/name</ref> V decembri 2012 figurovala na juniorskom kombinovanom rebríčku ITF na 2. mieste. Trenérsky tím vedie jej otec Dmitrij Siniakov. Jeho členkou je Jevgenija Manjukovová a bola v ňom aj [[Helena Suková]].<ref name="sukova">{{Citácia periodika | titul = Velký talent i motorová myš s vůlí boxera. Siniaková konečně ukazuje sílu a míří mezi elitu | dátum_vydania= 2017-01-07 | dátum_prístupu = 2017-01-09 | periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/velky-talent-i-motorova-mys-s-vuli-boxera-siniakova-konecne/r~fa62a3b0d32911e6aa860025900fea04/?redirected=1483984497 | autor = Miroslav Harnoch}}</ref> Domovským oddielom je od roku 2011 [[Tenisový klub Sparta Praha]]. V českom tíme [[Pohár federácie|Billie Jean King Cupu]] [[debut]]ovala v roku [[2017]] vo štvrťfinále Svetovej skupiny proti Španielsku, v ktorom za rozhodnutého stavu prehrala po boku [[Lucie Šafářová|Šafářovej]] štvorhru s párom [[María José Martínezová Sánchezová|Martínezová Sánchezová]] a Sara Sorribesová Tormová. Češky zvíťazili 3:2 na zápasy. Jednotkou bolo v nasledujúcom semifinále s USA v ktorom porazila [[Shelby Rogersová|Rogersovú]] a prehrala s [[Coco Vandewegheová|Coco Vandeweghe]], rovnako i rozhodujúcu štvorhru. V roku [[2018]] bola členkou víťazného družstva. V pražskom finále proti USA vyhrala obe dvojhry a Češky triumfovali 3:0 na zápasy. Do novembra 2023 v súťaži nastúpila v devätnástich zápasoch s bilanciou 5–3 v dvojhre a 5–6 v štvorhre.<ref>https://web.archive.org/web/20230828165115/https://www.billiejeankingcup.com/en/player/800331464</ref> V rokoch [[2018]], [[2021]] a [[2022]] vytvorila s Barborou Krejčíkovou [[Ceny WTA|deblový pár roku WTA]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková jsou tenisový pár roku, Halepová nejlepší hráčka | dátum_vydania = 2018-10-19 | dátum_prístupu = 2018-10-25 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | url = https://sport.idnes.cz/barbora-krejcikova-a-katerina-siniakova-wta-deblovy-par-roku-simona-halepova-nejlepsi-hracka-i0z-/tenis.aspx?c=A181019_162245_tenis_ten }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Swiatek named 2022 WTA Player of the Year | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydania = 2022-12-11 | url = https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-12 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221212145011/https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | jazyk = en | dátum archivácie = 2022-12-12 }}</ref> a obe sa stali aj majsterkami sveta ITF.<ref>{{Citácia periodika | titul = Nadal and Swiatek crowned 2022 ITF World Champions | periodikum = International Tennis Federation | dátum_vydania = 2022-12-15 | url = https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-17 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221217233904/https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions/ | jazyk = en | dátum archivácie= 2022-12-17 }}</ref> V roku [[2024]] vyhrala hlavnú kategóriu českej tenisovej ankety ''[[Zlatý kanár]]''. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{WTA Profil|20904}} * [https://www.itftennis.com/en/players/katerina-siniakova/800331464/cze/wt/s/overview/ Kateřina Siniaková] na stránkach ITF {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kateřina Siniaková|1374397429}} {{Rebríček ATP a WTA|mužská dvojhra=a}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazky US Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Siniaková, Kateřina}} [[Kategória:Českí tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] cec4hf8fps9ti1iuztgtrt7kpnk37f1 8368468 8368393 2026-09-12T07:17:46Z Feriontly17x17x7 228747 39 titulov 8368468 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Tenista | meno = Kateřina Siniaková | obrázok = Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg | popis = Siniaková na [[US Open 2016]] | country = {{CZE}} [[Česko]] | dátum narodenia = {{dnv|1996|05|10}} | miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Česko]] | výška = 1,74 m | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 17 388 124 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 419–302 | dvojhra víťazstvá = 5 WTA, 8 ITF | dvojhra pozícia = 27 (24. jún 2024) | aktuálna pozícia = 42 (31. august 2026) | AustralianOpenvýsledok= 2. kolo ([[Ženská dvojhra na Australian Open 2015|2015]], [[Australian Open 2018|2018]], [[Australian Open 2024|2024]], [[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenvýsledok = 4. kolo ([[Ženská dvojhra na French Open 2019|2019]]) | Wimbledonvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na Wimbledone 2016|2016]], [[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2021|2021]]) | USOpenvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na US Open 2018|2018]]) | Inéturnaje = Áno | Olympicsvýsledok = 1. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|2024]]) | štvorhra výhryprehry = | štvorhra víťazstvá = 39 WTA, 4 ITF | štvorhra pozícia = 1 (22. október 2018) | aktuálna pozícia štvorhra = 1 (31. august 2026) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Australian Open 2022|2022]], [[Australian Open 2023|2023]], [[Australian Open 2025|2025]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2021|2021]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2026|2026]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2022|2022]], [[Wimbledon 2024|2024]]) | USOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[US Open 2022|2022]], [[US Open 2026|2026]]) | AustralianOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenMixvýsledok = 1. kolo ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2025|2025]]) | WimbledonMixvýsledok = '''V''' ([[Wimbledon 2025|2025]]) | USOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[US Open 2026|2026]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | WTAFinalsŠtvorhravýsledok = '''V''' (2021) | OlympicsŠtvorhravýsledok = '''V''' ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|2020]]) |Tím = áno |FedCupvýsledok = '''V''' (2018) | stav k = 11. september 2026 }} '''Kateřina Siniaková''' (* [[10. máj]] [[1996]], [[Hradec Králové]]) je [[Česko|česká]] [[tenis]]tka.<ref>[http://www.wtatennis.com/players/player/320301/title/Katerina-SINIAKOVA Štatistiky na stránke WTA tour], www.wtatennis.com</ref> Na [[Grand Slam (tenis)|grandslame]] vyhrala 12 trofejí v štvorhre a jednu v mixe. V rokoch 2018{{--}}2026 bola opakovane [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|svetovou jednotkou vo štvorhre]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Rankings Watch: Navarro into Top 10; Siniakova back to No.1 in doubles | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydání = 2024-09-09 | url = https://www.wtatennis.com/news/4110702/rankings-watch-navarro-into-top-10-siniakova-back-to-no1-in-doubles | dátum_přístupu = 2024-09-09 | jazyk = en}}</ref> V siedmich obdobiach na čele strávila 199 týždňov, čo ju radí na druhé miesto [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|historických štatistík WTA]]. Štyrikrát zakončila sezónu na [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|vrchole deblovej klasifikácie]]. Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] sa s [[Barbora Krejčíková|Barborou Krejčíkovou]] stala olympijskou víťazkou v štvorhre. Obe tak pre Česko získali prvú zlatú medailu v tenise z olympiády. Na [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024|parížskej olympiáde 2024]] vyhrala s [[Tomáš Macháč|Tomášom Macháčom]] zmiešaná štvorhru. S Krejčíkovou tiež triumfovala aj na [[French Open 2018]], vo [[Wimbledon 2018|Wimbledone 2018]] a [[Wimbledon 2022|2022]], [[Australian Open|Australian Open 2022]] a [[Australian Open 2023|2023]], rovnako ako na [[WTA Finals|Turnaji majsteriek 2021]]. Titulom na [[US Open 2022]] skompletovali [[Grandslam (tenis)|kariérny grandslam]], [[Grand Slam (tenis)#Zlatý Slam|kariérny Zlatý Slam]] a ako prvý ženský pár v histórii dovŕšili i [[Grand Slam (tenis)#Super Slam|kariérny Super Slam]]. Stali sa tak piatou dvojicou [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej éry]] s aspoň siedmimi grandslamovými titulmi.<ref name="Zabloudil">{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou vyhrály čtvrtý grandslam v řadě! Titul obhájily poprvé | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2023-01-29 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-vyhraly-ctvrty-grandslam-v-rade-titul-obhajily-poprve-37655/ | dátum_prístupu = 2023-01-29 }}</ref> Ako porazené finalistky skončili na Turnaji majsteriek v 2018 a 2022 a na [[Australian Open 2021]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Seznam.cz | titul = French Open {{!}} Fantazie! Hrdinka Krejčíková se Siniakovou to dokázaly | periodikum = Sport.cz | url = https://www.sport.cz/tenis/french-open/clanek/2470768-fantazie-hrdinka-krejcikova-se-siniakovou-to-dokazaly.html | dátum prístupu = 2021-06-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejčíková se Siniakovou sezonu triumfem na Turnaji mistryň nezakončily | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-sezonu-triumfem-na-turnaji-mistryn-nezakoncily-24561/ | dátum vydania = 2018-10-28 | dátum prístupu = 2018-10-29 | vydavateľ = TenisPortal.cz | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz}}</ref> V závere sezóny 2023 iniciovala ukončenie spolupráce s Krejčíkovou.<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková má novou deblovou parťačku po Krejčíkové. Hrát bude se světovou jedničkou Hunterovou | periodikum = iROZHLAS | dátum_vydania = 2023-11-24 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/tenis-katerina-siniakova-storm-hunterova-barbora-krejcikova-ctyrhra_2311242028_lis | dátum_prístupu = 2023-11-26}}</ref> Ďalšie deblové grandslamy získala na [[French Open 2024]] s [[Coco Gauffová|Coco Gauffovou]], vo [[Wimbledon 2024|Wimbledone 2024]] a na [[Australian Open 2025]] s [[Taylor Townsendová|Taylor Townsendovou]]. Mix ovládla po boku [[Sem Verbeek|Sema Verbeeka]] vo [[Wimbledon 2025|Wimbledone 2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Siniaková slaví wimbledonský titul. Po boku Verbeeka poprvé uspěla v mixu na grandslamu | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2025-07-10 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/siniakova-slavi-wimbledonsky-titul-po-boku-verbeeka-poprve-uspela-v-mixu-na-grandslamu-49729/ | dátum_prístupu = 2025-07-10 }}</ref><br> V juniorskej kategórii ovládla s Krejčíkovou tri grandslamové štvorhry na [[French Open 2013]], vo [[Wimbledon 2013|Wimbledone 2013]] a [[US Open 2013]]. Do finále sa prebojovala na [[Australian Open 2013|juniorke Australian Open 2013]] a floridskom [[Orange Bowl (tenis)|Orange Bowl]] v 2012. Svetovou jednotou vo štvorhre sa s Krejčíkovou prvý raz stali spoločne, ako piata a šiesta Češka, respektíve štyridsiata a štyridsiata prvá hráčka od zavedenia klasifikácie v roku [[1984]]. Vytvorili tak štrnástu dvojicu na vrchole.<ref name="no1">{{Citácia periodika | autor = Petr Pokorný, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Krejčíková a Siniaková jsou novými světovými jedničkami ve čtyřhře, polepšila si i Kvitová | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-a-siniakova-jsou-novymi-svetovymi-jednickami-ve-ctyrhre-polepsila-si-i-kvitova-24487/ | dátum vydania = 2018-10-21 | dátum prístupu = 2018-10-23 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova and Siniakova earn World No.1 doubles ranking | url = http://www.wtatennis.com/news/krejcikova-and-siniakova-earn-world-no1-doubles-ranking | dátum vydania = 2018-10-22 | dátum prístupu = 2018-10-23 | vydavateľ = WTA Tour, Inc. | jazyk = en }}</ref> Sezóny 2018, 2021, 2022 a 2024 zakončila [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|na prvom mieste rebríčka štvorhry]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková uzavře rok jako světová jednička ve čtyřhře. Počtvrté v kariéře | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2024-11-05 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/katerina-siniakova-jednicka-ctyrhra.A241105_201748_tenis_rou | dátum_prístupu = 2024-11-06 }}</ref> Vo svojej kariére na [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] vyhrala päť singlových titulov na všeťkých povrchoch, keď ovládla [[Shenzhen Open|Shenzhen Open 2017]], [[Zavarovalnica Sava Portorož|Zavarovalnica Sava Portorož 2022]] a [[Jiangxi Open|Jiangxi Open 2023]] na tvrdom povrchu, antukový [[Catella Swedish Open|Swedish Open 2017]] a trávnatý [[Bad Homburg Open|Bad Homburg Open 2023]]. K nim pridala tridsať deblových triumfov. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala osem titulov v dvojhre a štyri v štvorhre. Na [[rebríček WTA|rebríčku WTA]] bola v dvojhre najvyššie v júni 2024 na '''27. mieste'''.<ref>https://www.wtatennis.com/players/320301/name</ref> V decembri 2012 figurovala na juniorskom kombinovanom rebríčku ITF na 2. mieste. Trenérsky tím vedie jej otec Dmitrij Siniakov. Jeho členkou je Jevgenija Manjukovová a bola v ňom aj [[Helena Suková]].<ref name="sukova">{{Citácia periodika | titul = Velký talent i motorová myš s vůlí boxera. Siniaková konečně ukazuje sílu a míří mezi elitu | dátum_vydania= 2017-01-07 | dátum_prístupu = 2017-01-09 | periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/velky-talent-i-motorova-mys-s-vuli-boxera-siniakova-konecne/r~fa62a3b0d32911e6aa860025900fea04/?redirected=1483984497 | autor = Miroslav Harnoch}}</ref> Domovským oddielom je od roku 2011 [[Tenisový klub Sparta Praha]]. V českom tíme [[Pohár federácie|Billie Jean King Cupu]] [[debut]]ovala v roku [[2017]] vo štvrťfinále Svetovej skupiny proti Španielsku, v ktorom za rozhodnutého stavu prehrala po boku [[Lucie Šafářová|Šafářovej]] štvorhru s párom [[María José Martínezová Sánchezová|Martínezová Sánchezová]] a Sara Sorribesová Tormová. Češky zvíťazili 3:2 na zápasy. Jednotkou bolo v nasledujúcom semifinále s USA v ktorom porazila [[Shelby Rogersová|Rogersovú]] a prehrala s [[Coco Vandewegheová|Coco Vandeweghe]], rovnako i rozhodujúcu štvorhru. V roku [[2018]] bola členkou víťazného družstva. V pražskom finále proti USA vyhrala obe dvojhry a Češky triumfovali 3:0 na zápasy. Do novembra 2023 v súťaži nastúpila v devätnástich zápasoch s bilanciou 5–3 v dvojhre a 5–6 v štvorhre.<ref>https://web.archive.org/web/20230828165115/https://www.billiejeankingcup.com/en/player/800331464</ref> V rokoch [[2018]], [[2021]] a [[2022]] vytvorila s Barborou Krejčíkovou [[Ceny WTA|deblový pár roku WTA]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková jsou tenisový pár roku, Halepová nejlepší hráčka | dátum_vydania = 2018-10-19 | dátum_prístupu = 2018-10-25 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | url = https://sport.idnes.cz/barbora-krejcikova-a-katerina-siniakova-wta-deblovy-par-roku-simona-halepova-nejlepsi-hracka-i0z-/tenis.aspx?c=A181019_162245_tenis_ten }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Swiatek named 2022 WTA Player of the Year | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydania = 2022-12-11 | url = https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-12 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221212145011/https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | jazyk = en | dátum archivácie = 2022-12-12 }}</ref> a obe sa stali aj majsterkami sveta ITF.<ref>{{Citácia periodika | titul = Nadal and Swiatek crowned 2022 ITF World Champions | periodikum = International Tennis Federation | dátum_vydania = 2022-12-15 | url = https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-17 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221217233904/https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions/ | jazyk = en | dátum archivácie= 2022-12-17 }}</ref> V roku [[2024]] vyhrala hlavnú kategóriu českej tenisovej ankety ''[[Zlatý kanár]]''. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{WTA Profil|20904}} * [https://www.itftennis.com/en/players/katerina-siniakova/800331464/cze/wt/s/overview/ Kateřina Siniaková] na stránkach ITF {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kateřina Siniaková|1374397429}} {{Rebríček ATP a WTA|mužská dvojhra=a}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazky US Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Siniaková, Kateřina}} [[Kategória:Českí tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] btvycep9xh723jg6tstz2zoz5qt1oug 0 606382 8368422 8293917 2026-09-11T22:22:35Z Tomas81j 146151 8368422 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Janík | Rodné meno = | Popis osoby = medzivojnový senátor Národného zhromaždenia ČSR | Portrét = Ján Janík.jpg | Dátum narodenia = [[25. máj]] [[1872]] | Miesto narodenia = [[Valča]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|1951|6|25|1872|5|25}} | Miesto úmrtia = [[Sučany]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Manželka = Mária, rod. Chilová | Úrad = senátor [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]] | Začiatok obdobia2 = 1925 | Koniec obdobia2 = 1935 | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Profesia = strojný zámočník | Politická strana = [[HSĽS]] }} '''Ján Janík''' (* [[25. máj]] [[1872]], [[Valča]]{{--}}† [[25. jún]] [[1951]], [[Sučany]]) bol [[Slovensko|slovenský]] a [[Česko-Slovensko|československý]] politik a medzivojnový senátor [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu]]. == Biografia == Ján Janík bol výučný strojným zámočníkom. Narodil sa v rodine Františka Janíka a jeho manželky Anny, rodenej Budašinskej. Po pracovných skúsenostiach v Budapešti, odišiel za prácou cez nemecký Hamburg (na lodi S.S. Blücher) do Spojených štátov. Pristál v New Yorku 22. februára 1905 a bol zaregistrovaný ako „Johann Janik“. Následne cestoval vlakom k rodine (švagriná Paulína Chilo) do [[Chicago|Chicaga]], kde zotrval do júna 1907. Počas tohto obdobia prispieval rodine, ktorá žila v Sučanoch. Pracoval pre spoločnosť International Harvester, ktorá patrila rodine McCormick, a ako vyučený a zručný zámočník sa spolupodieľal na výrobe strojov pre agrárny sektor (predchodcovia dnešných traktorov). Po návrate z USA pôsobil ako železničiar v Vrútkach, následne ako funkcionár na železnici.<ref name="BLS">JANÍK, Ján. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska IV CH{{--}}Kl | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | počet strán = 587 | strany = 186 }}</ref> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] sa zapojil do politiky. V prvých [[Voľby do Národného zhromaždenia 1920|parlamentných voľbách v roku 1920]] kandidoval za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskú ľudovú stranu]] do poslaneckej snemovne. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923 bol zvolený za poslanca [[Považská župa|Považskej župy]]. V [[Voľby do Národného zhromaždenia 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] získal senátorské kreslo za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v XI. volebnom kraji (južné Slovensko). V senáte zasadal v sociálno-politickom a technicko-dopravnom výbore. Šlo o druhé volebné obdobie Senátu ČSR.<ref>[http://www.senat.cz/informace/z_historie/senat1r/index.php?ke_dni=30.06.2017&O=11]</ref> Mandát následne obhájil aj v roku [[Voľby do Národného zhromaždenia 1929|1929]], tentoraz za X. volebný kraj (východné Slovensko) a senátorom ostal do roku 1935. V III. volebnom období senátu pokračoval v sociálno-politickom a technicko-dopravnom výbore, a okrem nich zasadal ešte aj v rozpočtovom výbore. O mandát senátora sa uchádzal aj v [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|parlamentných voľbách v roku 1935]], avšak už nebol zvolený. Spoluzakladal Zväz slovenských železničiarov a agentúru HSĽS v robotníckom hnutí.<ref name="BLS"/> S manželkou (Mária Janíková rod. Chilová, 8. december 1881{{--}}4. august 1965) mal osem detí: Ján (1902), Mária (1904), Margita (1905), Belo (1908), Anna (1910), Jozef (1912), Ladislav (1912), Ladislav (1915). == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Referencie}} * menný register [online]. Senát Parlamentu České republiky, [cit. 2011-12-02]. [http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/3vo/rejstrik/jmenny/j.htm Dostupné online]. * ''21. schôdza, overenie mandátov'' [online]. Senát Parlamentu České republiky, [cit. 2011-11-28]. [http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/stena/021schuz/S021001.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141214054526/http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/stena/021schuz/S021001.htm |date=2014-12-14 }}. * [http://senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/stena/058schuz/S058006.htm Ján Janík v Národnom zhromaždení v roku 1926] == Externé odkazy == * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQJ-962W?cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] – farnosť [[Valča]]; pokrstený ako Joannes Janík {{DEFAULTSORT:Janík, Ján}} [[Kategória:Politici HSĽS]] [[Kategória:Slovenskí odborári]] [[Kategória:Senátori Národného zhromaždenia (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti z Valče]] 3vj6toaj3lhzh5cdnvz6ddr9hxcp2wy 0 608118 8368410 8307729 2026-09-11T21:44:21Z Maximilián Fedora 259749 8368410 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Mehmed I.<br/>چلبی محمد |titul=[[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|5. sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] |obrázok=Çelebi_Mehmet.jpg |panovanie=[[5. júl]] [[1413]] – [[26. máj]] [[1421]] |dátum narodenia=[[1379]] |miesto narodenia=[[Bursa]], [[Osmanská ríša|Osmanský sultanát]] |dátum úmrtia={{dúv|1421|5|26|1379||}} |miesto úmrtia=[[Bursa]], [[Osmanská ríša|Osmanský sultanát]] |predchodca=[[Osmanské interregnum]] (1402 – 1413)<br />[[Bayezid I.]] |nástupca=[[Murad II.]] |manželka=Şehzade Hatun<br/>Kumru Hatun<br/>[[Emine Hatun]] |dynastia=[[Osmanská dynastia]] |otec=[[Bayezid I.]] |matka=[[Devlet Hatun]] }} '''Mehmed I.''' (* [[1381]], [[Bursa]], [[Osmanská ríša]] – † [[26. máj]] [[1421]], [[Bursa]], [[Osmanská ríša]]), známy taktiež ako '''Mehmed Çelebi''' (v [[Osmanská turečtina|osmanskej turečtine]]: ''چلبی محمد'' – „ušľachtilý“) alebo '''Kirişci''' (z [[grécke jazyky|gréčtiny]] ''Kyrtzes'' – „mladý pán“),<ref name=":0">İnalcık 1991, p. 973.</ref> bol [[Osmanská dynastia|osmanský]] [[sultán]], ktorý panoval medzi rokmi [[1413]] – [[1421]]. Bol štvrtým synom sultána [[Bayezid I.|Bayezida I.]] a Devlet Hatun. Spočiatku vládol v [[Malá Ázia|Anatólii]], neskôr po roku [[1413]] aj v európskej časti ríše. <!-- == Život == === Mladosť === Mehmed sa narodil v roku [[1381]] a bol štvrtým synom sultána [[Bayezid I.|Bayezida I.]] a jednej jeho ženy, otrokyne [[Devlet Hatun]].<ref name=":0" /> Podľa osmanských zvykov bol v čase dospievania, v roku 1399 poslaný do Eyaletu [[Rûm Eyalet|Rûm]] v severnej časti [[Malá Ázia|Anatólie]]), kde mal získať štátnické skúsenosti.<ref>İnalcık 1991, pp. 973–974.</ref> [[20. júl]]a [[1402]] bol jeho otec porazený v [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]] proti mongolsko-turkickým vojvodcom [[Tímúr]]om. Bitky sa zúčastnil aj Mehmed. Mehmedovi a jeho bratom (s výnimkou [[Mustafa Çelebi|Mustafu]], ktorý bol zajatý a prevezený spolu s Bayezidom do [[Samarkand|Samarkandu]])sa podarilo vyhnúť zajatiu vďaka [[Bayezid paša|Bayezid pašovi]], ktorý ho vzal do svojho rodného mesta [[Amasya]]. Mehmed neskôr spravil z [[Bayezid paša|Bayezida pašu]] svojho [[Veľkovezír|veľkovezíra]] (1413 - 1421). Podľa osmanskej tradície mohol každý syn sultána kandidovať na trón.<ref name=":1">İnalcık 1991, p. 974.</ref> Ertuğrul, najstarší brat Mehmeda zomrel v roku 1400, zatiaľčo druhý najstarší Mustafa bol väznený Timúrom. Okrem neplnoletých súrodencov, štyria potenciálni následníci trónu - Mehmed, [[Sulejman Çelebi|Sulejman]], [[İsa Çelebi|İsa]] a [[Musa Çelebi|Musa]] bojovali o kontrolou nad zostávajúcim osmanským územím v občianskej vojne označovanej ako [[osmanské interregnum]]. === Vláda === Po víťazstve nad svojimi bratmi bol Mehmed korunovaný sultánom v tráckom meste [[Edirne]], ktoré ležalo v európskej časti ríše. Z Edirne urobil jedno z dvoch najdôležitejších miest a dobyl časti [[Albánsko|Albánska]], [[Isfendiyarids|Jandaridské]] emiráty a [[Arménske kráľovstvo z Cicilie]] od [[Mamluk|Mamelukov]]. Vzhľadom na mnohé úspechy je Mehmed všeobecne známy ako druhý zakladateľ Osmanskej ríše. Čoskoro po tom, čo Mehmed začal vládnuť ho jeho brat Mustafa Çelebi, ktorý bol pôvodne väznený spolu s ich otcom Bayezidom I. od bitky pri Ankare a držaný v zajatí v Samarkande a neskôr sa skrývajúci v Anatólii, požiadal, aby rozdelil ríšu aj preňho. Mehmed to odmietol a v roku 1413 ho porazil v bitke pri Çamurlu. Mustafa utiekol do byzantského mesta [[Solún]], avšak po dohode Mehmeda s cisárom [[Manuel II. Palailogos|Manuelom II. Palailogosom]], ho cisár vyhnal na ostrov [[Lemnos]]. [[Súbor:Mehmet I honoraries miniature.jpg|náhľad|Mehmed I. so svojimi hodnostármi. Osmanská miniatúrna maľba, uchovaná na [[Istanbulská univerzita|Istanbulskej univerzite]].]] Mehmed však stále čelil problémom, jednak nárokom synovca Orhana, ktorého Mehmed vnímal ako hrozbu pre jeho vládu, a taktiež aj jeho ďalším bratom. Neskôr sa mu síce podarilo Orhana oslepiť, ale krajina bola nivočená občianskou vojnou a v vzniklo silné hnutie pod vedením [[Şeyh Bedreddin|Šejka Bedreddina]], ktorý bol charizmatický sufijský teológ, ktorého podporoval Mehmedov brat [[Mustafa Çelebi|Mustafa]]. Bedreddinovo hnutie sa úspešne rozvíjalo v európskej časti ríše a postupne sa dostalo aj do Malej Ázie. V roku 1416 zahájil Šejk Bedreddin povstanie proti Mehmetovi. Po štyroch rokoch boja ho napokon zajal Mehmedov veľkovezír Bayezid paša a dal ho popraviť ho v meste Serres (súčasné [[Grécko]]) v roku 1420. Panovanie Mehmeda I. trvalo len 8 rokov. Bol pochovaný v [[Bursa|Burse]] v [[Mauzóleum|mauzóleu]], ktoré bolo postavené v blízkosti známej mešity, ktorú tu postavil, a ktorá sa kvôli svojim dekoráciám zelených glazovaných dlaždíc nazýva [[Zelená mešita (Bursa)|Zelená mešita]]. Mehmed taktiež dokončil aj inú mešitu v meste Bursa, ktorú začal stavať jeho starý otec [[Murad I.]], a ktorá bola za vlády [[Bayezid I.|Bayezida]] zanedbaná. Mehmed založil v blízkosti svojej vlastnej Zelenej mešity a mauzólea dve ďalšie charakteristické inštitúcie, jednu školu a jednu jedáleň pre chudobných, z ktoré bohato obdaroval. --> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mehmed}} [[Kategória:Osmanskí sultáni]] {{Vládca||Do=[[1421]]|Dynastia=[[Osmanská dynastia]]|Dynastia_ánonie=áno|Nástupca=[[Murad II.]]|Od=[[1413]]|Predchodca=[[Bayezid I.]]|Titul=sultán|Štát=[[Osmanská ríša]]}} ixj1tu2zlfig71322fai5hyhs1eo2z7 0 611460 8368446 7479531 2026-09-12T03:53:54Z Luppus 39967 wikilinka 8368446 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Acta Societatis Scientiarum Fennicae (1912-1913) (16770556381).jpg|náhľad|120px|Náhrobná stéla z Orchomenu, autor: Alxénor, cca 500 pred Kr.]] '''Alxénor''' ({{vjz|grc|''Ἀλξήνωρ''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár na prelome [[6. storočie pred Kr.|6.]] a [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]]<ref name=":1">Central Greece Inscriptions, ''IG VII 3225'' [http://epigraphy.packhum.org/text/146743?hs=85-95]</ref><ref name=":2">Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''Alxenor'' [http://www.treccani.it/enciclopedia/alxenor_%28Enciclopedia-dell%27-Arte-Antica%29/]</ref> Alxénor, grécky sochár z ostrova [[Naxos (ostrov)|Naxos]], bol činný pravdepodobne na rozhraní [[6. storočie pred Kr.|6.]] a [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]]<ref name=":2"/> Svedectvom tvorby tohto umelca je jeho menom signovaná náhrobná [[stéla]] s reliéfom muža so psom, objavená v roku [[1919]]<ref name=":3">''Aikateriny laskaridis foundation'' [http://eng.travelogues.gr/item.php?view=45575]</ref> v archeologickej lokalite [[Boiótia|boiótskeho]] mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]].<ref name=":2"/> Poškodený nápis náhrobnej stély hlása: {| width="400" |- |<span style="font-family:'Palatino Linotype'">''Ἀλξήνω[ρ ἐ]ποίησεν ό Νάχσιος ἀλλ’ ἐσίδεσ̣[θε]. </span>||preklad: ''Alxénór ma zhotovil z Naxosu, hovorili'' |} ::- text v starogréčtine<ref name=":1"/><ref name=":4">Walter de Gruyter, 7. 12. 2001, ''Deutschen Archaologischen Institut'' [https://books.google.sk/books?id=IjbEcgA7kCgC&pg=PA12&dq=IG+VII+3225+Alxenor&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi_1Oe7-a_YAhWRLlAKHTnwBvMQ6AEINTAC#v=onepage&q=IG%20VII%203225%20Alxenor&f=false]</ref> Túto náhrobnú stélu, datovanú do roku [[500 pred Kr.]], možno obdivovať v [[Národné archeologické múzeum v Aténach|Národnom archeologickom múzeu v Aténach]]. Sochárovi sa tu podarilo veľmi zručne zobraziť siluetu muža v [[chitón (staroveké Grécko)|chitóne]] opretého o palicu, ktorý svojmu psovi ponúka [[Kobylka zelená|kobylku]]. Dielo je zhotovené v archaickom štýle, je jemne spracované, ale trochu málo životné. Náhrobný nápis zosnulého sa nezachoval.<ref name=":2"/> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sochári starovekého Grécka]] tg9unxpi8dy8rz8sx6nx24pqe3bfw69 0 616902 8368467 8340200 2026-09-12T07:15:32Z ~2026-49396-31 305090 8368467 wikitext text/x-wiki '''Svätá liga''' (lat. ''Sacra Ligua'') z roku [[1684]] bolo vojenské zoskupenie krajín zorganizované pápežom [[Inocent XI.|Inocentom XI.]] ako protiváha [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] počas [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]]. Ligu pri jej vzniku tvorili [[Pápežský štát]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätá rímska ríša]] vedená cisárom [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopoldom I.]], [[Republika oboch národov|Poľsko-litovská únia]] vedená kráľom [[Ján III. (Poľsko)|Jánom III. Sobieskim]] a [[Benátska republika]]. V roku [[1686]] sa k zoskupeniu pripojilo i [[Ruské cárstvo|Rusko]]. Svätá liga oficiálne zanikla podpísaním [[Karlovický mier|Karlovického mieru]] s Osmanskou ríšou v roku [[1699]]. at== Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Holy League (1684)|786500104}} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Európy]] ihgeqo432x4s0vlw2i1qewp3fv4lurc 0 625260 8368408 7694205 2026-09-11T21:40:23Z Volodob 305070 8368408 wikitext text/x-wiki {{Geobox |river=Bodva |category=Mestská časť |other_name={{V jazyku|hun|Bodolló}} |country=Slovensko |country_flag=1 |histregion=[[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) |district=Košice-okolie |city=Moldava nad Bodvou |region=Košický kraj |established=1317 |established_type=Prvá pís. zmienka |mayor=Slavomír Borovský |mayor_party=[[nezávislý]] |postal_code=045 01 |code1=KS |code1_type=[[Evidenčné číslo vozidla|EČV]] |area_code=+421-55 |area_code_type=Tel. predvoľba |map=Slovakia - outline map.svg |map_background=Slovakia - background map.png |map_caption=Poloha mestskej časti v rámci Slovenska |map_locator=Slovensko |map1=Košice Region - outline map.svg |map1_background=Košice Region - background map.png |map1_caption=Poloha v rámci Košického kraja |map1_locator=Košický kraj |lat_d=48.588056 |long_d=20.992222 |symbol=Coat of arms of Budulov.png|image=Bodollo-sarlos-boldogasszony.jpg}} '''Budulov''' (v minulosti ''Bodolov'', [[Maďarčina|maď.]] ''Bodolló'') bol samostatnou [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcou]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Od roku 1986 je mestskou časťou [[Moldava nad Bodvou|Moldavy nad Bodvou]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Budulove sa pochádza z roku [[1317]], kde sa obec spomína pod názvom ''Bodolou''. Obec sa rozdelila na Malý-Budulov a Veľký-Budulov niekedy koncom stredoveku. Obce sa zlúčili v druhej polovici 19. storočia. == Politika == === Mestské zastupitelstvo === Budulov má jedného poslanca v [[Mestské zastupiteľstvo|mestskom zastupitelstve]] [[Moldava nad Bodvou|Moldavy nad Bodvou]]. Prímátorom celého mesta je Slavomír Borovský (2014 - ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSO 2014 - Definitívne výsledky volieb|url=http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab13.html|dátum prístupu=2018-12-06|vydavateľ=volby.statistics.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 - Definitívne výsledky|url=http://volbysr.sk/sk/data01.html|dátum prístupu=2018-12-06|vydavateľ=volbysr.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170812020542/http://volbysr.sk/sk/data01.html|dátum archivácie=2017-08-12}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol navštívenia Panny Márie bol postavený v rokoch 1991 až 1996 na mieste starého kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.Tourist-Channel.sk -|url=http://www.tourist-channel.sk/obce/index.php3?lang=SK&pc=157|dátum prístupu=2018-12-05|vydavateľ=www.tourist-channel.sk}}</ref> V roku 1996 ho vysvätil vtedjaší košický arcibiskup [[Mons.]] [[Alojz Tkáč]]. Architektom stavby bol [[Košice|Košičan]] [[Michal Baník]]. == Referencie == <references /> == Pori aj == * [[Moldava nad Bodvou]] == Externé odkazy == * [http://www.moldava.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://romkat.sk Oficiálna stránka rímskokatolickej farnosti] {{Obce okresu Košice-okolie}} [[Kategória:Moldava nad Bodvou]] [[Kategória:Okres Košice-okolie]] il0e5yrrkphr4o10jshkqqzl7vghgs9 0 627346 8368306 7647073 2026-09-11T16:37:20Z ~2026-49405-53 305045 8368306 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Magda Šaturová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská redaktorka, <br>prekladateľka a esperantistka | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[4. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2016|9|10|1929|7|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = František Šatura | Deti = Tomáš, Magda, František | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Magda Šaturová-Seppová''' [[Doktor filozofie|PhDr]]. (* [[4. júl]] [[1929]], [[Bratislava]]<ref name="ktojekto" />{{--}}† [[10. september]] [[2016]], [[Bratislava]]<ref name="gk635">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forpasis Magda Šaturová (1929-2016) | url = http://www.uea.org/gk/635a1 | dátum vydania = 2016-09-15 | dátum prístupu = 2019-01-23 | vydavateľ = [[Svetový esperantský zväz|UEA]] | jazyk = po esperantsky }}</ref>) bola [[Slovensko|slovenská]] doktorka [[Filozofia|filozofie]], [[prekladateľka]], redaktorka, autorka a [[Esperantista|esperantistka]].<ref name="ktojekto">{{Citácia knihy | priezvisko = Vajs | meno = Ján | titul = Kto je kto v slovenskom esperantskom hnutí - Kiu estas kiu en la slovaka Esperanto-movado | ilustrátori = Edoardo Nannotti | ďalší = Kontrola textov Ľubomír Fajth, Milan Neubeler, Pavol Petrík, Jarmila Rechtorisová | vydanie = 1 | vydavateľ = Espero | miesto = Partizánske | rok = 2016 | počet strán = 146 | strany = 114-116 | isbn = 978-80-89366-51-4 | jazyk = slovensky, esperantsky}}</ref> Je známa ako autorka rady učebných pomôcok pre kurzy [[Esperanto|esperanta]] a hlavná redaktorka rozsiahleho esperantského diela ''[[Slovaka Antologio]]'' (slovensky ''Slovenská antológia''). == Životopis == === Vzdelanie === Navštevovala štátne gymnázium v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], kde zmaturovala v [[1948]]. Na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] v Bratislave vyštudovala odbor ''Anglická literatúra'', ktorý ukončila v 1952.<ref name="ktojekto" /> Plynulo ovládala [[Maďarčina|maďarčinu]], [[Nemčina|nemčinu]], [[Angličtina|angličtinu]], [[Francúzština|francúzštinu]], [[esperanto]] a [[Taliančina|taliančinu]].<ref name="ktojekto" /> === Profesijný život === Šaturová v rokoch 1952-1955 pracovala ako prekladateľka vo vydavateľstve krásnej literatúry [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] v Bratislave. V rokoch 1955-1986 pracovala v [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo|Slovenskom pedagogickom nakladateľstve]], kde redigovala jazykové učebnice a slovníky.<ref name="ktojekto" /> Prekladala z angličtiny, maďarčiny a esperanta.<ref name="ktojekto" /> === Osobný život === S manželom Dr. Františkom Šaturom mali deti Magdalénu, Františka a Tomáša.<ref name="ktojekto" /> Jej najväčším koníčkom bola [[beletria]]. Tiež obľubovala [[Hudba|hudbu]] a spev.<ref name="ktojekto" /> == Esperantské hnutie == Ako 16-ročná sa začala učiť esperanto so svojou priateľkou Máriou Tomašovičovou. Už ako 20-ročná viedla kurz esperanta pre dospelých v Česku. Neskôr vyučovala vo viacerých kurzoch a letných školách.<ref name="ktojekto" /> Spoluzaložila a organizovala slovenskú sekciu Medzinárodného združenia katolíckych esperantistov (IKUE).<ref name="ktojekto" /> Od 1990 bola národnou reprezentantkou IKUE.<ref name="gk635" /> Bola členkou [[Medzinárodná akadémia vied|Medzinárodnej akadémie vied]] v [[San Maríno|San Maríne]].<ref name="gk635" /> Presadila vydanie a bola hlavnou redaktorkou ''[[Slovaka Antologio]]'' (slovensky ''Slovenská antológia''), prehľadu slovenskej literatúry v esperantskom preklade.<ref name="ktojekto" /> == Ocenenia == [[Slovenská esperantská asociácia]] v roku 1987 ocenila Šaturovú ''Striebornou medailou''.<ref name="gk635" /> Počas [[Svetový kongres esperanta|89. ročníka svetového kongresu esperanta]] v roku [[2004]] bola vyhlásená za ''Čestnú členku [[Svetový esperantský zväz|UEA]]''.<ref name="gk635" /> == Dielo == === Knižná tvorba === * ''Rozprávate po esperantsky: Ĉu vi parolas Esperante?'', 1965 * ''Esperanto do vrecka'', 1970, Slovenské pedagogické nakladateľstvo. * ''Anglické skratky'', 1979, Slovenské pedagogické nakladateľstvo (1981. 2. vydanie). * ''Esperantsko-slovenský turistický slovník'', 1989, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 8586014432232. * ''Slovensko-esperantský turistický slovník'', 1991, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-08-01440-7. * ''Slovensko-anglický turistický slovník'', 1991, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-08-01441-5 <ref>[https://www.databazeknih.cz/knihy/slovensko-anglicky-turisticky-slovnik-92485 Databazeknih.cz]</ref>. * ''Slovensko - anglický, Anglicko - slovenský turistický slovník'', 1992, Slovenské pedagogické nakladateľstvo. * ''Slovensko-anglický slovník'', 1993, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-08-01982-4. * Šaturová-Seppová, Magda; Šatura, František: ''Esperanto pre každého'', 2004, Espero, ISBN 80-9690-423-X. * Anglicko-slovenský a anglicko-slovenský mini slovník, 2006, TOPAS, ISBN 80-8535-326-1. * Slovensko-anglický a anglicko-slovenský slovník, 2007, TOPAS. * Anglicko-slovenský a slovensko-anglický mini slovník, 2009, TOPAS, ISBN 978-80-8535-337-2. === Preklady === * ''Každý zomiera sám'', [[David Howarth]], 1964, [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], edícia: Dobrodružné čítanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mestská knižnica Handlová |url=http://kniznica.handlova.sk/perl/libris.pl?tag=wautor&num=7329 |dátum prístupu=2019-01-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190124153941/http://kniznica.handlova.sk/perl/libris.pl?tag=wautor&num=7329 |dátum archivácie=2019-01-24 }}</ref> * ''Hebký chvostík'', [[Erskine Caldwell]], 1966, Mladé letá, edícia: Poslušné písmenká. * ''Zbohom, pán profesor'', [[James Hilton]], 1967, Mladé letá. * ''Mesto ako Alice Springs'', [[Nevil Shute]], 1968, Vydavateľstvo politickej literatúry. * ''Odvážni kapitáni'', [[Rudyard Kipling]], 1971, Mladé letá. * ''Najkrajšie prázdniny'', [[István Fekete]], 1974, Mladé letá, edícia: Dobré slovo. * ''Let do nebezpečenstva'', [[Arthur Hailey]], [[John Castle]], 1976, Mladé letá. * ''Pušky a holuby'', [[Sándor Tatay]], 1980, Mladé letá. * ''Dúha'', [[David Herbert Lawrence]], 1982, [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]. * ''Počuj môj plač'', [[Mildred D. Taylor]], 1982, Mladé letá, edícia: Čajka. * ''Zimné prázdniny'', [[István Fekete]], 1989, Mladé letá, ISBN 80-06-00102-2. * ''Zmluvy v Starom zákone'', [[Michael Kolarcik]], 1996, preklad: Magda Šaturová, Augustín Valentovič, [[Vydavateľstvo Dobrá kniha|Dobrá kniha]], ISBN 80-7141-133-7.<ref>[http://kniznica.upc.uniba.sk/Book/show/id/1015 Zmluvy v Starom zákone Kolarcik, Michael, Knižnica UPeCe, upc.uniba.sk]</ref> * ''Ježiš'', [[Meryl Doney]], 1995, Alfa-Konti, ISBN 80-88739-16-0 <ref>[http://www.unesco.org/xtrans/bsresult.aspx?lg=0&c=SVK&fr=2690 Index Translationum, unesco.org]</ref>. * ''Detektívne príbehy otca Browna'', [[Bruce Marshall]], 1996, preklad: Magda Šaturová-Seppová, Karol Dlouhý, [[Spolok svätého Vojtecha]], ISBN 80-7162-167-6. * ''Dcéra kráľovská'', [[Gilbert Keith Chesterton]], 2001, Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-367-7. * ''Návrat márnotratného syna'', [[Henri J. M. Nouwen]], 2001, Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-635-7. == Kurzy esperanta == * ''Esperanto - rozhlasový kurz pre začiatočníkov'', [[Česko-slovenský rozhlas]], 1967-1968, 1969-1970 * ''Esperanto - rozhlasový kurz pre pokročilých'', Československý rozhlas, 1972-1973, 1974 * ''Esperantský kurz'', časopis ''Rodinné spoločenstvo'', 1993 === Články === * ''Srdce som krájala zmenené na chleby'', časopis Kultúra, č. 11, ročník 2, strana 10 <ref>[https://katalog.tsk.sk/library/kniznicapb/detail/829836 Považská knižnica v Považskej Bystrici, katalog.tsk.sk]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská literatúra]] == Externé odkazy == * [https://katalog.tsk.sk/search/by-authority/477397 Šaturová-Seppová, Magda, 1929-, Súborný katalóg TSK, tsk.sk] * [http://catalog.kskls.sk/skat/eng/l.dll?h~DD=1&A=%C5%A0aturov%C3%A1-Seppov%C3%A1;,%20Magda Šaturová-Seppová;, Magda, Súborný katalóg reg. knižníc BBSK ]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Magda Šaturová|14512249}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šaturová, Magda}} [[Kategória:Slovenskí esperantisti]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] e9ml8tigbmq5wy6eluenmneul5qm54f 0 644139 8368459 8025982 2026-09-12T05:49:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368459 wikitext text/x-wiki {{iné významy|infekcia a nákaza|nákaza}} '''Infekcia''' alebo '''nákaza''' môže byť<ref>infekcia; nákaza. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''</ref><ref>{{beliana|7|infekcia|}}; {{beliana|7|infekčný agens|}}</ref><ref>Infektion. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikon der Biologie | vydanie text = [CD-ROM] | miesto = München | vydavateľ = Elsevier; Spektrum, Akad. Verl | rok = 2005 | isbn = 3-8274-0342-1 | počet strán = | strany = }}</ref>: *v širšom zmysle: proces vnikania jedného [[organizmus|organizmu]] do iného organizmu, tzv. [[hostiteľ]]a (výsledkom môže byť najmä zápal u hostiteľa, choroba hostiteľa alebo [[symbióza|symbiotický vzťah]] medzi organizmami). *v užšom (častejšom) zmysle: vniknutie [[patogén|choroboplodného (patogénneho) organizmu]] (vrátane [[vírus]]u, [[viroid]]u či [[prión]]u) do iného organizmu (v najužšom zmysle len do [[živočích]]a alebo [[človek]]a), a prípadne aj následné množenie tohto choroboplodného organizmu. [[Infekčná choroba]] je choroba spôsobená infekciou. Infekcie spôsobujú tieto tzv. [[infekčný agens|infekčné agensy]] ([[Patogén|patogény]]): *[[vírusy]] a im príbuzné: [[viroid]]y a [[prión]]y *[[baktérie]] *[[huby]], ktoré sa ďalej delia na: **[[vreckaté huby]], vrátane kvasiniek ako sú rody ''[[kandida|Candida]]'', plesňové huby ako napr. rody ''[[Aspergillus]]'', ''[[Pneumocystis]]'' a [[dermatofyt]]y, skupina organizmov spôsobujúcich infekciu kože a iných povrchových štruktúr u ľudí. **[[bazídiové huby]] vrátane ľudského patogénneho rodu ''[[Cryptococcus]]'' *[[Parazitizmus|parazity]], ktoré sa zvyčajne delia na: ** jednobunkové organizmy (napr. [[malária]], ''[[Toxoplasma]]'', ''[[Babesia]]'') ** [[makroparazit|makroparazity]] ([[Parazitický červ|červy alebo hlísty]]) vrátane [[Hlístovce|hlístovcov]], ako sú napríklad [[mrľa|mrle]], [[Pásomnice (Eucestoda)|pásomnice]] a [[motolica|motolice]] (''[[Schistosoma]]'') * [[článkonožce]], ako sú [[Kliešťovité|kliešte]], [[roztoče]], [[blchy]] a [[vši]], môžu tiež spôsobiť ochorenie ľudí, ktoré je koncepčne podobné infekciám, ale invázia týchto makroparazitických organizmov sa zvyčajne nazýva [[infestácia]] (zamorenie). (Choroby zapríčinené [[Parazitický červ|parazitický červami]] (helmintmi), ktoré sú tiež makroparazitmi, sa označuje buď ako infekcia alebo ako infestácia.) Hostitelia môžu bojovať s infekciami pomocou svojho [[Imunitný systém|imunitného systému]]. Hostitelia [[Cicavce|cicavcov]] reagujú na infekcie s [[vrodený imunitný systém|vrodenou reakciou]], často zahŕňajúcou [[zápal]], po ktorom nasleduje [[Adaptívny imunitný systém|adaptívna reakcia]]<ref>{{cite journal |author=Alberto Signore |title=About inflammation and infection |journal=EJNMMI Research |volume=8 |issue=3 |year=2013 |url=http://www.ejnmmires.com/content/pdf/2191-219X-3-8.pdf }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150718024416/http://www.ejnmmires.com/content/pdf/2191-219X-3-8.pdf |date=2015-07-18 }}</ref>. Infekčné nákazy rozdeľujeme na: * črevné nákazy * nákazy dýchacích ciest * krvné nákazy * nákazy kože a povrchových slizníc * osobitné infekcie * pomalé vírusové infekcie CNS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove|titul=INFEKČNÉ CHOROBY|url=https://www.ruvzpo.sk/|dátum prístupu=9.7.2021}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Medzi konkrétne lieky používané na liečbu infekcií patria [[antibiotiká]], [[antivirotiká]], [[antimykotiká]], [[antiprotozoály]] a [[antihelmintiká]]. Infekčné choroby viedli v roku [[2013]] k úmrtiu 9,2 milióna (približne 17 % všetkých úmrtí)<ref name=GDB2013>{{cite journal|last1=GBD 2013 Mortality and Causes of Death|first1=Collaborators|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990-2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|date=17 December 2014|pmid=25530442|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2|volume=385|issue=9963|pages=117–71|pmc=4340604}}</ref>. Odvetvie medicíny, ktoré sa zameriava na infekcie, sa označuje ako [[infektológia]]<ref>{{cite web |url=https://www.aamc.org/cim/specialty/list/us/339608/infectious_disease_-internal_medicine.html |title=Infectious Disease, Internal Medicine |publisher=Association of American Medical Colleges |access-date=2015-08-20 |quote=Infectious disease is the subspecialty of internal medicine dealing with the diagnosis and treatment of communicable diseases of all types, in all organs, and in all ages of patients. |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150206201010/https://www.aamc.org/cim/specialty/list/us/339608/infectious_disease_-internal_medicine.html |archivedate=2015-02-06 |df= }}</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Infection|922491478}} [[Kategória:Infekčné choroby]] [[Kategória:Epidemiológia]] sl9olme85a5y3yd5u7thpszcunbunh1 10 653292 8368492 8368078 2026-09-12T09:21:30Z Andrej-airliner 43530 update 8368492 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Equal Earth projection SW.jpg | popis = Zobrazenie [[Equal Earth]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-09-04 | [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu odporúčajúcu používanie zobrazenia [[Equal Earth]] z roku [[2018]] na mapách sveta namiesto [[Mercatorovo zobrazenie|Mercatorovho zobrazenia]], ktoré výrazne skresľuje pomery rozlôh jednotlivých krajín. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o nahradení Mercatorovho zobrazenia na mapách sveta | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5542738/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-28 | po úmrtí svojho otca, [[Harald V. (Nórsko)|Haralda V.]], sa nórskym kráľom stal [[Haakon VIII.]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Haakon Magnus nastupuje na nórsky trón ako kráľ Haakon VIII. | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dqxm4qa/haakon-magnus-nastupuje-na-norsky-tron-ako-kral-haakon-viii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-28 | dátum prístupu = 2026-08-28 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-12 | do funkcie prezidenta [[Maďarsko|Maďarska]] bol inaugurovaný [[András Baka]], právnik a bývalý sudca. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fidesz ho kedysi zosadil, dnes je prezidentom. Kto je András Baka? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/nRxTY8v/fidesz-ho-kedysi-zosadil-dnes-je-prezidentom-kto-je-andras-baka/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-20 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-12 | slovenská atlétka [[Emma Zapletalová]] sa na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike v Birminghame]] stala majsterkou Európy v [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|behu na 400 m cez prekážky]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrala hádzanú, skúsila vrh guľou. A nikdy sa nevzdala. Príbeh Emmy Zapletalovej, majsterky Európy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5501482/hrala-hadzanu-skusila-vrh-gulou-a-nikdy-sa-nevzdala-pribeh-emmy-zapletalovej-majsterky-europy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 }}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-06 | počas augustovej série [[supertropický deň|supertropických dní]] bol na [[Slovensko|Slovensku]] opakovane prekonaný [[Geografia Slovenska#Teploty|teplotný rekord]], keď v [[Kamenica nad Hronom|Kamenici nad Hronom]] namerali v stredu 41,4 °C a v [[Dolné Plachtince|Dolných Plachtinciach]] vo štvrtok 42,2 °C. Starší teplotný rekord bol z [[jún]]a [[2026]] (41,3 °C, Kamenica nad Hronom) a predtým z [[júl]]a [[2007]] (40,3 °C, [[Hurbanovo]]). | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štvrtok už dvakrát prekonal slovenský teplotný rekord. Ortuť ukázala neuveriteľných 42,2 °C | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2019867-extremne-horucavy-slovensko-teplotny-rekord | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-08-06}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-04 | na meteorologickej stanici [[Slovenský hydrometeorologický ústav|SHMÚ]] [[Bratislava]]-[[Koliba (Bratislava)|Koliba]] bolo namerané teplotné maximum 40,8 [[stupeň Celzia|°C]], čo predstavuje nový bratislavský absolútny teplotný rekord. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = NEBOL JEDINÝ: Teplotný rekord z Bratislavy má hodnotu 40, 8 °C | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/pocasie/nebol-jediny-teplotny-rekord-z-bratis/982739-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-04 | dátum prístupu = 2026-08-04 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|09|1951|01|25 | osoba = [[Valentin Kozmenko-Delinde]] | popis = slovenský divadelný režisér, scénograf, autor scénických dramatizácii, kostýmový výtvarník a divadelný pedagóg ukrajinského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|03|1965|07|16 | osoba = [[Milan Ohnisko]] | popis = český básnik a redaktor}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|31|1939|06|22 | osoba = [[Ada Jonathová|Ada Jonath]] | popis = izraelská chemička, nositeľka Nobelovej ceny}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|29|1936|07|05 | osoba = [[Richard Stearns]] | popis = americký informatik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|28|1937|02|21 | osoba = [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | popis = nórsky kráľ v rokoch 1991 – 2026}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|27|1911|05|28 | osoba = [[Šigeko Kagawa]] | popis = japonská lekárka a najstaršia osoba Japonska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|27|1942|03|12 | osoba = [[Ratko Mladić]] | popis = vrchný veliteľ síl bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v rokoch 1992 – 1995}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|26|1942|06|22 | osoba = [[Tojohiro Akijama]] | popis = japonský novinár a kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|25|1946|01|19 | osoba = [[Dolly Partonová]] | popis = americká country speváčka, skladateľka, herečka a filantropka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|25|1946|04|19 | osoba = [[Tim Curry]] | popis = anglický herec a spevák}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> isf0qfus0qj0ew01skmeuswwvqwvtfu 8368494 8368492 2026-09-12T09:25:04Z TeslaBot 71954 typografia 8368494 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Equal Earth projection SW.jpg | popis = Zobrazenie [[Equal Earth]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-09-04 | [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu odporúčajúcu používanie zobrazenia [[Equal Earth]] z roku [[2018]] na mapách sveta namiesto [[Mercatorovo zobrazenie|Mercatorovho zobrazenia]], ktoré výrazne skresľuje pomery rozlôh jednotlivých krajín. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o nahradení Mercatorovho zobrazenia na mapách sveta | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5542738/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-28 | po úmrtí svojho otca, [[Harald V. (Nórsko)|Haralda V.]], sa nórskym kráľom stal [[Haakon VIII.]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Haakon Magnus nastupuje na nórsky trón ako kráľ Haakon VIII. | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dqxm4qa/haakon-magnus-nastupuje-na-norsky-tron-ako-kral-haakon-viii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-28 | dátum prístupu = 2026-08-28 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-12 | do funkcie prezidenta [[Maďarsko|Maďarska]] bol inaugurovaný [[András Baka]], právnik a bývalý sudca. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fidesz ho kedysi zosadil, dnes je prezidentom. Kto je András Baka? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/nRxTY8v/fidesz-ho-kedysi-zosadil-dnes-je-prezidentom-kto-je-andras-baka/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-20 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-12 | slovenská atlétka [[Emma Zapletalová]] sa na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike v Birminghame]] stala majsterkou Európy v [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|behu na 400 m cez prekážky]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrala hádzanú, skúsila vrh guľou. A nikdy sa nevzdala. Príbeh Emmy Zapletalovej, majsterky Európy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5501482/hrala-hadzanu-skusila-vrh-gulou-a-nikdy-sa-nevzdala-pribeh-emmy-zapletalovej-majsterky-europy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 }}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-06 | počas augustovej série [[supertropický deň|supertropických dní]] bol na [[Slovensko|Slovensku]] opakovane prekonaný [[Geografia Slovenska#Teploty|teplotný rekord]], keď v [[Kamenica nad Hronom|Kamenici nad Hronom]] namerali v stredu 41,4 °C a v [[Dolné Plachtince|Dolných Plachtinciach]] vo štvrtok 42,2 °C. Starší teplotný rekord bol z [[jún]]a [[2026]] (41,3 °C, Kamenica nad Hronom) a predtým z [[júl]]a [[2007]] (40,3 °C, [[Hurbanovo]]). | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štvrtok už dvakrát prekonal slovenský teplotný rekord. Ortuť ukázala neuveriteľných 42,2 °C | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2019867-extremne-horucavy-slovensko-teplotny-rekord | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-08-06}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-08-04 | na meteorologickej stanici [[Slovenský hydrometeorologický ústav|SHMÚ]] [[Bratislava]]-[[Koliba (Bratislava)|Koliba]] bolo namerané teplotné maximum 40,8 [[stupeň Celzia|°C]], čo predstavuje nový bratislavský absolútny teplotný rekord. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = NEBOL JEDINÝ: Teplotný rekord z Bratislavy má hodnotu 40, 8 °C | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/pocasie/nebol-jediny-teplotny-rekord-z-bratis/982739-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-04 | dátum prístupu = 2026-08-04 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|09|1951|01|25 | osoba = [[Valentin Kozmenko-Delinde]] | popis = slovenský divadelný režisér, scénograf, autor scénických dramatizácii, kostýmový výtvarník a divadelný pedagóg ukrajinského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|03|1965|07|16 | osoba = [[Milan Ohnisko]] | popis = český básnik a redaktor}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|31|1939|06|22 | osoba = [[Ada Jonathová|Ada Jonath]] | popis = izraelská chemička, nositeľka Nobelovej ceny}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|29|1936|07|05 | osoba = [[Richard Stearns]] | popis = americký informatik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|28|1937|02|21 | osoba = [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | popis = nórsky kráľ v rokoch 1991 – 2026}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|27|1911|05|28 | osoba = [[Šigeko Kagawa]] | popis = japonská lekárka a najstaršia osoba Japonska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|27|1942|03|12 | osoba = [[Ratko Mladić]] | popis = vrchný veliteľ síl bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v rokoch 1992 – 1995}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|26|1942|06|22 | osoba = [[Tojohiro Akijama]] | popis = japonský novinár a kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|25|1946|01|19 | osoba = [[Dolly Partonová]] | popis = americká country speváčka, skladateľka, herečka a filantropka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|08|25|1946|04|19 | osoba = [[Tim Curry]] | popis = anglický herec a spevák}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> aswty1l70bhfmznico12cn5n3bodp9f 0 656437 8368471 8366307 2026-09-12T07:33:03Z Martingazak 234259 Linka 8368471 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = SS Heimatschutz „Slowakei“ |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = [[25. júl]] [[1944]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Heimatschutz''' (''{{vjz|slk|domobrana}}'') boli [[Paramilitantná jednotka|paramilitantné]] [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom SS Heimatschutz <!-- V druhej polovici októbra 1944 sa rozhodlo o používaní označenia SS – Heimatschutz. -->"Slowakei".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SS HEIMATSCHUTZ SLOWAKEI {{!}} Fronta.cz|url=http://www.fronta.cz/znamka/ss-heimatschutz-slowakei|dátum prístupu=2018-01-24|vydavateľ=www.fronta.cz|jazyk=cs}}</ref> == História == V lete 1938 v rámci [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]] (Karpatendeutsche Partei) resp. Nemeckej strany (''[[Deutsche Partei]])'' boli sformované Dobrovoľné ochranné zbory ([[Freiwillige Schutzstaffel|Freiwillige Schutzstaffel - FS]]). Oddiely z veľkej časti tvorili bývalí organizovaní ''ordneri'' a ''turneri'' (polovojenské organizácie s nápadným vojenským vystupovaním slúžice ako ochrana a štafáž verejných mítingov) a príslušníci ostatných športových spolkov a korporácií. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] spolupracovali s [[Rodobrana|Rodobranou]] a [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]]. <ref name=":0">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Po vyhlásení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] budovali podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. Koncom roka 1939 získali [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] právne rovnaké právne postavenie ako Hlinkova garda. Členmi [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] boli príslušníci mužského pohlavia nemeckej národnej skupiny vo veku 18 – 35 rokov, ktorí museli byť členmi strany. Každý príslušník [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] musel preukázať „árijský pôvod“ spätne až po 3 generáciu svojich predkov. V roku 1942 mali 7 500 mužov. <ref name=":0" /> O založení novej organizácie Domobrany – Heimatschutz (HS) sa rozhodlo na zasadnutí rozšíreného Hlavného vedenia ''Deutsche Partei'' 25. júla 1944. Vodca „nemeckej národnej skupiny“ [[Franz Karmasin]] poveril organizovaním HS krajinského veliteľa FS SS – Untersturmführera Ferdinanda Kluga (*17.4. 1912). Vyhlásenie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] spôsobilo, že [[Hauerland]], oblasť osídlená Nemcami, sa nachádzala na povstaleckom území. Kolónu bratislavskej jednotky HS ktorá tam smerovala<!-- v ktorej bol aj F. Karmasin spolu s legačným radcom nemeckého vyslanectva v Bratislave Hansom Gmelinom, veliteľom HS F. Klugom a krajinským vodcom DJ Matthiasom Lenhardom, --> prepadli 30. augusta 1944 pri Zlatých Moravciach povstalci. Pri prestrelke zahynul F. Klug a F. Karmasin sa vrátil do Bratislavy. <ref name=":0" /> Až príchodom SS Obergruppenführera [[Gottlob Berger|Gottloba Bergera]], ktorý bol poverený velením akcie na potlačenie SNP a prevzal funkciu nemeckého veliaceho generála na Slovensku sa definitívne ustanovilo organizovanie HS. Z titulu svojej funkcie a po dohode s nemeckým vyslanectvom v Bratislave vydal 2. septembra 1944 rozkaz na vytvorenie Nemeckej domobrany na Slovensku (s čím prezident J. Tiso súhlasil). Podľa rozkazu G. Bergera podliehali brannej povinnosti v HS všetci príslušníci nemeckej menšiny vo veku 16 – 50 rokov schopní vojenskej služby. Nasledujúci deň, 3. septembra 1944, Berger vymenoval F. Karmasina za veliteľa a upresnil ich úlohy. V HS nemali platiť žiadne výnimky a mali byť povolaní aj dovtedy odmietnutí alebo oslobodení záložníci. HS mal pomáhať okrem iného aj Bezpečnostnej polícii ako pomocná polícia. <ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] 3l987b70tbwt7q4f10p0zj28oc8nz37 4 656924 8368260 8367989 2026-09-11T13:01:59Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8368260 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q4227086|Q4227086]] | [[Súbor:Valentin Kozmenko-Delinde.jpg|center|75px]] | [[Valentin Kozmenko-Delinde|Valentín Kozmenko-Delinde]] | data-sort-value="1951" | 1951-01-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-09 | | [[dramaturg]]<br/>[[režisér]]<br/>[[dramatik]]<br/>''[[:d:Q1323191|kostýmová výtvarníčka]]''<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | | ''[[:d:Q56357926|Rudiakiv]]'' | | |- | [[:d:Q314380|Q314380]] | [[Súbor:Milan Ohnisko (2022) (cropped).jpg|center|75px]] | [[Milan Ohnisko]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-09-03 | český disident, básnik, nakladateľ a redaktor (1965–2026) | [[básnik]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[publicista]]<br/>[[disident]]<br/>[[nakladateľ]] | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q7426|Q7426]] | [[Súbor:Ada E. Yonath.jpg|center|75px]] | [[Ada Jonathová]] | data-sort-value="1939" | 1939-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-31 | izraelská biochemička, nobelistka (1939 – 2026) | ''[[:d:Q15839206|molekulárny biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q15142825|kryštalograf]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemik]]''<br/>[[vedec]]<br/>''[[:d:Q864503|biológ]]'' | | [[Izrael]] | [[Jeruzalem]] | | |- | [[:d:Q92822|Q92822]] | [[Súbor:Dick Stearns (cropped).jpg|center|75px]] | [[Richard Stearns]] | data-sort-value="1936" | 1936-07-05 | data-sort-value="2026" | 2026-08-29 | americký informatik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[matematik]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q717516|Caldwell]]'' | [[Ann Arbor]] | |- | [[:d:Q57287|Q57287]] | [[Súbor:Kong Harald åpner Sametinget 1993 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | data-sort-value="1937" | 1937-02-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-28 | nórsky kráľ od 1991 do 2026 (1937 – 2026) | [[panovník]]<br/>''[[:d:Q11573099|royalty]]'' | ''[[:d:Q1294765|Monarch of Norway]]''<br/>''[[:d:Q207293|crown prince]]''<br/>[[princ]] | [[Nórsko]] | ''[[:d:Q2095725|Skaugum]]'' | ''[[:d:Q3050696|Rikshospitalet]]'' | ''[[:d:Q500567|Royal Mausoleum]]'' |- | [[:d:Q135512134|Q135512134]] | | [[Šigeko Kagawa]] | data-sort-value="1911" | 1911-05-28 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | japonská lekárka (1911 – 2026) | [[lekár]] | | [[Japonsko]] | [[Nara (prefektúra)|Nara]] | ''[[:d:Q118213|Yamatokōriyama]]'' | |- | [[:d:Q93167|Q93167]] | [[Súbor:Evstafiev-ratko-mladic-1993-w.jpg|center|75px]] | [[Ratko Mladić]] | data-sort-value="1943" | 1943-03-12 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády, vojnový zločinec (1943 – 2026) | [[dôstojník]] | | [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]<br/>[[Bosna a Hercegovina]] | ''[[:d:Q896368|Božanovići]]'' | ''[[:d:Q48768015|Hague Penitentiary Institution]]'' | |- | [[:d:Q285944|Q285944]] | [[Súbor:Toyohiro-Akiyama-First-Japanese-Person-in-Space-1990.png|center|75px]] | [[Tojohiro Akijama]] | data-sort-value="1942" | 1942-07-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-26 | japonský novinár a kozmonaut (1942 – 2026) | [[novinár]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>''[[:d:Q42909|reportér]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q20468847|Research Cosmonaut]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q231645|Setagaya]]'' | ''[[:d:Q1204505|Ōdai-chō]]'' | |- | [[:d:Q180453|Q180453]] | [[Súbor:Young-Dolly-Parton.jpg|center|75px]] | [[Dolly Partonová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | americká country speváčka, skladateľka, herečka (1946 – 2026) | ''[[:d:Q66763708|country singer]]''<br/>[[pesničkár]]<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2556469|Pittman Center]]'' | ''[[:d:Q43079570|Vanderbilt-Ingram Cancer Center]]'' | |- | [[:d:Q52392|Q52392]] | [[Súbor:Tim Curry cropped.jpg|center|75px]] | [[Tim Curry]] | data-sort-value="1946" | 1946-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | anglický herec a spevák (1946 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>[[komik]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q11774156|memoárista]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q5597359|Grappenhall]]'' | ''[[:d:Q1814220|Toluca Lake]]'' | |- | [[:d:Q110916|Q110916]] | [[Súbor:Hideki Shirakawa.jpg|center|75px]] | [[Hideki Širakawa]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-20 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | japonský chemik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]<br/>''[[:d:Q3400985|akademik]]'' | | [[Japonsko]] | [[Tokio]] | [[Jokohama]] | |- | [[:d:Q3379416|Q3379416]] | [[Súbor:Philippe Bouvard (cropped).jpg|center|75px]] | [[Philippe Bouvard]] | data-sort-value="1929" | 1929-12-06 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | francúzsky televízny a rozhlasový moderátor (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2722764|radio personality]]''<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q3026032|dialogue writer]]''<br/>''[[:d:Q578109|televízny producent]]''<br/>''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spisovateľ]] | [[Moderátor (povolanie)|moderátor]] | [[Francúzsko]] | [[Coulommiers (obec)|Coulommiers]] | [[Cannes]] | |- | [[:d:Q21290614|Q21290614]] | [[Súbor:Wanda Traczyk-Stawska 2022a.jpg|center|75px]] | [[Wanda Traczyk-Stawska]] | data-sort-value="1927" | 1927-04-07 | data-sort-value="2026" | 2026-08-18 | poľská psychologička, učiteľka a účastníčka Varšavského povstania (1927 – 2026) | [[psychológ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q1397808|resistance fighter]]''<br/>[[vojak]] | | [[Poľsko]] | [[Varšava]] | | |- | [[:d:Q716243|Q716243]] | [[Súbor:Frank Beard ZZ Top BBK Live 2008.jpg|center|75px]] | [[Frank Beard]] | data-sort-value="1949" | 1949-06-11 | data-sort-value="2026" | 2026-08-17 | americký rockový bubeník (1949 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[bubeník]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q4351403|percussionist]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q982079|Frankston]]'' | ''[[:d:Q961272|Richmond]]'' | |- | [[:d:Q171571|Q171571]] | [[Súbor:Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg|center|75px]] | [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiereová]] | data-sort-value="1989" | 1989-08-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-16 | americká herečka a modelka (1989 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q3357567|fotomodel]]''<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q776781|Palisades]]'' | ''[[:d:Q574192|Greenville]]'' | |- | [[:d:Q231121|Q231121]] | [[Súbor:Yayoi Kusama in 2005.jpg|center|75px]] | [[Jajoi Kusamaová]] | data-sort-value="1929" | 1929-03-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-14 | japonská výtvarná umelkyňa (1929 – 2026) | ''[[:d:Q21550489|konceptuálny umelec]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q6625963|románopisec]]''<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q15296811|kresliar]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q18074503|inštalačný umelec]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>''[[:d:Q18216771|video umelec]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q22343478|kolážista]]''<br/>''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q111853588|object artist]]''<br/>[[básnik]]<br/>''[[:d:Q12144794|prozaik]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q213324|Matsumoto]]'' | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q164930|Q164930]] | | [[Darina Laščiaková]] | data-sort-value="1931" | 1931-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | slovenská rozhlasová redaktorka, etnografka a speváčka (1931 – 2026) | [[spevák]]<br/>''[[:d:Q10270331|radio editor]]''<br/>''[[:d:Q12347522|etnograf]]'' | | [[Slovensko]] | [[Tvrdošín]] | | |- | [[:d:Q18285|Q18285]] | [[Súbor:Zhu Rongji in 2000.jpg|center|75px]] | [[Ču Žung-ťi]] | data-sort-value="1928" | 1928-10-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | čínsky politik (1928 – 2026) | [[politik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>[[štátnik]]<br/>''[[:d:Q2285706|head of government]]'' | ''[[:d:Q508368|Vice Premier of the State Council of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q4122271|Premier of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q17281242|mayor of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20046316|member of the Politburo of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q17281246|Secretary of the Shanghai Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q42327067|member of the Politburo Standing Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q132717321|Party Secretary of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20787785|Governor of the People's Bank of China]]'' | [[Čína]]<br/>[[Čínska republika (1912 – 1949)]] | ''[[:d:Q174091|Čchang-ša]]'' | [[Peking]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] s2snelutaczl79viki0zepwrsgvzvbn 8368347 8368260 2026-09-11T19:03:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8368347 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q4227086|Q4227086]] | [[Súbor:Valentin Kozmenko-Delinde.jpg|center|75px]] | [[Valentin Kozmenko-Delinde|Valentín Kozmenko-Delinde]] | data-sort-value="1951" | 1951-01-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-09 | slovenský divadelný režisér a scénograf ukrajinského pôvodu (1951–2026) | [[dramaturg]]<br/>[[režisér]]<br/>[[dramatik]]<br/>''[[:d:Q1323191|kostýmová výtvarníčka]]''<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | | ''[[:d:Q56357926|Rudiakiv]]'' | | |- | [[:d:Q314380|Q314380]] | [[Súbor:Milan Ohnisko (2022) (cropped).jpg|center|75px]] | [[Milan Ohnisko]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-09-03 | český disident, básnik, nakladateľ a redaktor (1965–2026) | [[básnik]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[publicista]]<br/>[[disident]]<br/>[[nakladateľ]] | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q7426|Q7426]] | [[Súbor:Ada E. Yonath.jpg|center|75px]] | [[Ada Jonathová]] | data-sort-value="1939" | 1939-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-31 | izraelská biochemička, nobelistka (1939 – 2026) | ''[[:d:Q15839206|molekulárny biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q15142825|kryštalograf]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemik]]''<br/>[[vedec]]<br/>''[[:d:Q864503|biológ]]'' | | [[Izrael]] | [[Jeruzalem]] | | |- | [[:d:Q92822|Q92822]] | [[Súbor:Dick Stearns (cropped).jpg|center|75px]] | [[Richard Stearns]] | data-sort-value="1936" | 1936-07-05 | data-sort-value="2026" | 2026-08-29 | americký informatik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[matematik]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q717516|Caldwell]]'' | [[Ann Arbor]] | |- | [[:d:Q57287|Q57287]] | [[Súbor:Kong Harald åpner Sametinget 1993 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | data-sort-value="1937" | 1937-02-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-28 | nórsky kráľ od 1991 do 2026 (1937 – 2026) | [[panovník]]<br/>''[[:d:Q11573099|royalty]]'' | ''[[:d:Q1294765|Monarch of Norway]]''<br/>''[[:d:Q207293|crown prince]]''<br/>[[princ]] | [[Nórsko]] | ''[[:d:Q2095725|Skaugum]]'' | ''[[:d:Q3050696|Rikshospitalet]]'' | ''[[:d:Q500567|Royal Mausoleum]]'' |- | [[:d:Q135512134|Q135512134]] | | [[Šigeko Kagawa]] | data-sort-value="1911" | 1911-05-28 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | japonská lekárka (1911 – 2026) | [[lekár]] | | [[Japonsko]] | [[Nara (prefektúra)|Nara]] | ''[[:d:Q118213|Yamatokōriyama]]'' | |- | [[:d:Q93167|Q93167]] | [[Súbor:Evstafiev-ratko-mladic-1993-w.jpg|center|75px]] | [[Ratko Mladić]] | data-sort-value="1943" | 1943-03-12 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády, vojnový zločinec (1943 – 2026) | [[dôstojník]] | | [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]<br/>[[Bosna a Hercegovina]] | ''[[:d:Q896368|Božanovići]]'' | ''[[:d:Q48768015|Hague Penitentiary Institution]]'' | |- | [[:d:Q285944|Q285944]] | [[Súbor:Toyohiro-Akiyama-First-Japanese-Person-in-Space-1990.png|center|75px]] | [[Tojohiro Akijama]] | data-sort-value="1942" | 1942-07-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-26 | japonský novinár a kozmonaut (1942 – 2026) | [[novinár]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>''[[:d:Q42909|reportér]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q20468847|Research Cosmonaut]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q231645|Setagaya]]'' | ''[[:d:Q1204505|Ōdai-chō]]'' | |- | [[:d:Q180453|Q180453]] | [[Súbor:Young-Dolly-Parton.jpg|center|75px]] | [[Dolly Partonová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | americká country speváčka, skladateľka, herečka (1946 – 2026) | ''[[:d:Q66763708|country singer]]''<br/>[[pesničkár]]<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2556469|Pittman Center]]'' | ''[[:d:Q43079570|Vanderbilt-Ingram Cancer Center]]'' | |- | [[:d:Q52392|Q52392]] | [[Súbor:Tim Curry cropped.jpg|center|75px]] | [[Tim Curry]] | data-sort-value="1946" | 1946-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | anglický herec a spevák (1946 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>[[komik]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q11774156|memoárista]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q5597359|Grappenhall]]'' | ''[[:d:Q1814220|Toluca Lake]]'' | |- | [[:d:Q110916|Q110916]] | [[Súbor:Hideki Shirakawa.jpg|center|75px]] | [[Hideki Širakawa]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-20 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | japonský chemik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]<br/>''[[:d:Q3400985|akademik]]'' | | [[Japonsko]] | [[Tokio]] | [[Jokohama]] | |- | [[:d:Q3379416|Q3379416]] | [[Súbor:Philippe Bouvard (cropped).jpg|center|75px]] | [[Philippe Bouvard]] | data-sort-value="1929" | 1929-12-06 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | francúzsky televízny a rozhlasový moderátor (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2722764|radio personality]]''<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q3026032|dialogue writer]]''<br/>''[[:d:Q578109|televízny producent]]''<br/>''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spisovateľ]] | [[Moderátor (povolanie)|moderátor]] | [[Francúzsko]] | [[Coulommiers (obec)|Coulommiers]] | [[Cannes]] | |- | [[:d:Q21290614|Q21290614]] | [[Súbor:Wanda Traczyk-Stawska 2022a.jpg|center|75px]] | [[Wanda Traczyk-Stawska]] | data-sort-value="1927" | 1927-04-07 | data-sort-value="2026" | 2026-08-18 | poľská psychologička, učiteľka a účastníčka Varšavského povstania (1927 – 2026) | [[psychológ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q1397808|resistance fighter]]''<br/>[[vojak]] | | [[Poľsko]] | [[Varšava]] | | |- | [[:d:Q716243|Q716243]] | [[Súbor:Frank Beard ZZ Top BBK Live 2008.jpg|center|75px]] | [[Frank Beard]] | data-sort-value="1949" | 1949-06-11 | data-sort-value="2026" | 2026-08-17 | americký rockový bubeník (1949 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[bubeník]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q4351403|percussionist]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q982079|Frankston]]'' | ''[[:d:Q961272|Richmond]]'' | |- | [[:d:Q171571|Q171571]] | [[Súbor:Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg|center|75px]] | [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiereová]] | data-sort-value="1989" | 1989-08-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-16 | americká herečka a modelka (1989 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q3357567|fotomodel]]''<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q776781|Palisades]]'' | ''[[:d:Q574192|Greenville]]'' | |- | [[:d:Q231121|Q231121]] | [[Súbor:Yayoi Kusama in 2005.jpg|center|75px]] | [[Jajoi Kusamaová]] | data-sort-value="1929" | 1929-03-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-14 | japonská výtvarná umelkyňa (1929 – 2026) | ''[[:d:Q21550489|konceptuálny umelec]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q6625963|románopisec]]''<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q15296811|kresliar]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q18074503|inštalačný umelec]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>''[[:d:Q18216771|video umelec]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q22343478|kolážista]]''<br/>''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q111853588|object artist]]''<br/>[[básnik]]<br/>''[[:d:Q12144794|prozaik]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q213324|Matsumoto]]'' | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q164930|Q164930]] | | [[Darina Laščiaková]] | data-sort-value="1931" | 1931-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | slovenská rozhlasová redaktorka, etnografka a speváčka (1931 – 2026) | [[spevák]]<br/>''[[:d:Q10270331|radio editor]]''<br/>''[[:d:Q12347522|etnograf]]'' | | [[Slovensko]] | [[Tvrdošín]] | | |- | [[:d:Q18285|Q18285]] | [[Súbor:Zhu Rongji in 2000.jpg|center|75px]] | [[Ču Žung-ťi]] | data-sort-value="1928" | 1928-10-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | čínsky politik (1928 – 2026) | [[politik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>[[štátnik]]<br/>''[[:d:Q2285706|head of government]]'' | ''[[:d:Q508368|Vice Premier of the State Council of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q4122271|Premier of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q17281242|mayor of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20046316|member of the Politburo of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q17281246|Secretary of the Shanghai Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q42327067|member of the Politburo Standing Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q132717321|Party Secretary of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20787785|Governor of the People's Bank of China]]'' | [[Čína]]<br/>[[Čínska republika (1912 – 1949)]] | ''[[:d:Q174091|Čchang-ša]]'' | [[Peking]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] fj5m4t2y7cr8rc02bdcp44nzffng8oe 8368466 8368347 2026-09-12T07:02:12Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8368466 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q4227086|Q4227086]] | [[Súbor:Valentin Kozmenko-Delinde.jpg|center|75px]] | [[Valentin Kozmenko-Delinde|Valentín Kozmenko-Delinde]] | data-sort-value="1951" | 1951-01-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-09 | slovenský divadelný režisér a scénograf ukrajinského pôvodu (1951–2026) | [[dramaturg]]<br/>[[režisér]]<br/>[[dramatik]]<br/>''[[:d:Q1323191|kostýmová výtvarníčka]]''<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | | ''[[:d:Q56357926|Rudiakiv]]'' | | |- | [[:d:Q314380|Q314380]] | [[Súbor:Milan Ohnisko (2022) (cropped).jpg|center|75px]] | [[Milan Ohnisko]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-09-03 | český disident, básnik, nakladateľ a redaktor (1965–2026) | [[básnik]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[publicista]]<br/>[[disident]]<br/>[[nakladateľ]] | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q7426|Q7426]] | [[Súbor:Ada E. Yonath.jpg|center|75px]] | [[Ada Jonathová]] | data-sort-value="1939" | 1939-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-31 | izraelská biochemička, nobelistka (1939 – 2026) | ''[[:d:Q15839206|molekulárny biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q15142825|kryštalograf]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemik]]''<br/>[[vedec]]<br/>''[[:d:Q864503|biológ]]'' | | [[Izrael]] | [[Jeruzalem]] | | |- | [[:d:Q92822|Q92822]] | [[Súbor:Dick Stearns (cropped).jpg|center|75px]] | [[Richard Stearns]] | data-sort-value="1936" | 1936-07-05 | data-sort-value="2026" | 2026-08-29 | americký informatik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[matematik]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q717516|Caldwell]]'' | [[Ann Arbor]] | |- | [[:d:Q57287|Q57287]] | [[Súbor:Kong Harald åpner Sametinget 1993 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | data-sort-value="1937" | 1937-02-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-28 | nórsky kráľ od 1991 do 2026 (1937 – 2026) | [[panovník]]<br/>''[[:d:Q11573099|royalty]]'' | ''[[:d:Q1294765|Monarch of Norway]]''<br/>''[[:d:Q207293|crown prince]]''<br/>[[princ]] | [[Nórsko]] | ''[[:d:Q2095725|Skaugum]]'' | ''[[:d:Q3050696|Rikshospitalet]]'' | ''[[:d:Q500567|Royal Mausoleum]]'' |- | [[:d:Q135512134|Q135512134]] | | [[Šigeko Kagawa]] | data-sort-value="1911" | 1911-05-28 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | japonská lekárka (1911 – 2026) | [[lekár]] | | [[Japonsko]] | [[Nara (prefektúra)|Nara]] | ''[[:d:Q118213|Yamatokōriyama]]'' | |- | [[:d:Q93167|Q93167]] | [[Súbor:Evstafiev-ratko-mladic-1993-w.jpg|center|75px]] | [[Ratko Mladić]] | data-sort-value="1943" | 1943-03-12 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády, vojnový zločinec (1943 – 2026) | [[dôstojník]] | | [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]<br/>[[Bosna a Hercegovina]] | ''[[:d:Q896368|Božanovići]]'' | ''[[:d:Q48768015|Hague Penitentiary Institution]]'' | |- | [[:d:Q285944|Q285944]] | [[Súbor:Toyohiro-Akiyama-First-Japanese-Person-in-Space-1990.png|center|75px]] | [[Tojohiro Akijama]] | data-sort-value="1942" | 1942-07-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-26 | japonský novinár a kozmonaut (1942 – 2026) | [[novinár]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>''[[:d:Q42909|reportér]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q20468847|Research Cosmonaut]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q231645|Setagaya]]'' | ''[[:d:Q1204505|Ōdai-chō]]'' | |- | [[:d:Q180453|Q180453]] | [[Súbor:Young-Dolly-Parton.jpg|center|75px]] | [[Dolly Partonová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | americká country speváčka, skladateľka, herečka (1946 – 2026) | ''[[:d:Q66763708|country singer]]''<br/>[[pesničkár]]<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2556469|Pittman Center]]'' | ''[[:d:Q43079570|Vanderbilt-Ingram Cancer Center]]'' | ''[[:d:Q8033026|Woodlawn Memorial Park Cemetery]]'' |- | [[:d:Q52392|Q52392]] | [[Súbor:Tim Curry cropped.jpg|center|75px]] | [[Tim Curry]] | data-sort-value="1946" | 1946-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | anglický herec a spevák (1946 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>[[komik]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q11774156|memoárista]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q5597359|Grappenhall]]'' | ''[[:d:Q1814220|Toluca Lake]]'' | |- | [[:d:Q110916|Q110916]] | [[Súbor:Hideki Shirakawa.jpg|center|75px]] | [[Hideki Širakawa]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-20 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | japonský chemik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]<br/>''[[:d:Q3400985|akademik]]'' | | [[Japonsko]] | [[Tokio]] | [[Jokohama]] | |- | [[:d:Q3379416|Q3379416]] | [[Súbor:Philippe Bouvard (cropped).jpg|center|75px]] | [[Philippe Bouvard]] | data-sort-value="1929" | 1929-12-06 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | francúzsky televízny a rozhlasový moderátor (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2722764|radio personality]]''<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q3026032|dialogue writer]]''<br/>''[[:d:Q578109|televízny producent]]''<br/>''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spisovateľ]] | [[Moderátor (povolanie)|moderátor]] | [[Francúzsko]] | [[Coulommiers (obec)|Coulommiers]] | [[Cannes]] | |- | [[:d:Q21290614|Q21290614]] | [[Súbor:Wanda Traczyk-Stawska 2022a.jpg|center|75px]] | [[Wanda Traczyk-Stawska]] | data-sort-value="1927" | 1927-04-07 | data-sort-value="2026" | 2026-08-18 | poľská psychologička, učiteľka a účastníčka Varšavského povstania (1927 – 2026) | [[psychológ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q1397808|resistance fighter]]''<br/>[[vojak]] | | [[Poľsko]] | [[Varšava]] | | |- | [[:d:Q716243|Q716243]] | [[Súbor:Frank Beard ZZ Top BBK Live 2008.jpg|center|75px]] | [[Frank Beard]] | data-sort-value="1949" | 1949-06-11 | data-sort-value="2026" | 2026-08-17 | americký rockový bubeník (1949 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[bubeník]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q4351403|percussionist]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q982079|Frankston]]'' | ''[[:d:Q961272|Richmond]]'' | |- | [[:d:Q171571|Q171571]] | [[Súbor:Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg|center|75px]] | [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiereová]] | data-sort-value="1989" | 1989-08-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-16 | americká herečka a modelka (1989 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q3357567|fotomodel]]''<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q776781|Palisades]]'' | ''[[:d:Q574192|Greenville]]'' | |- | [[:d:Q231121|Q231121]] | [[Súbor:Yayoi Kusama in 2005.jpg|center|75px]] | [[Jajoi Kusamaová]] | data-sort-value="1929" | 1929-03-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-14 | japonská výtvarná umelkyňa (1929 – 2026) | ''[[:d:Q21550489|konceptuálny umelec]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q6625963|románopisec]]''<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q15296811|kresliar]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q18074503|inštalačný umelec]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>''[[:d:Q18216771|video umelec]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q22343478|kolážista]]''<br/>''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q111853588|object artist]]''<br/>[[básnik]]<br/>''[[:d:Q12144794|prozaik]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q213324|Matsumoto]]'' | [[Tokio]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 4yr7lbhmuz4vd7igwvnlmgtb034v7uz 0 657942 8368291 8321876 2026-09-11T15:48:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368291 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hamadán | native_name =per. همدان | other_name = hist. Ekbatana | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Iran - Hamedan view from Alvand Mountain - panoramio.jpg | image_caption = Hamadán z hory Alvand | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Irán | country_flag = 1 | state_type = Provincia | state = [[Hamadán (provincia)|Hamadán]] | region = [[Hamadán (šahrestan)|Hamadán]] | region_type = [[Šahrestan]] | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Locations *** --> | elevation = 1877 | lat_d = 34 | lat_m = 48 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 48 | long_m = 31 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 554000 | population_metro = | population_date =2016 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = starovek | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC +3:30 | timezone_DST = UTC +4:30 <!-- *** Maps *** --> | map = Iran relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta na mape Iránu | map_locator = Irán <!-- *** Websites *** --> | commons = Hamadan | statistics = | website =http://www.hamedan.ir/ }} '''Hamadán'''<ref name=Ham>{{Citácia knihy |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |kapitola zborník=Hamadán |strany=474 |url=https://beliana.sav.sk/heslo/hamadán |miesto=Bratislava |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |rok=2007 |zväzok= 5. Galb{{--}}Hir |typ zväzku= Zv. |dátum prístupu=2020-11-10 |isbn=978-80-224-0982-7 |isbn2=978-80-89524-30-3}}</ref> (ďalšie názvy pozri nižšie) je [[Sídlo (geografická jednotka)|sídlo]] v západnom [[Irán]]e. Mesto je administratívnym strediskom rovnomennej provincie, obchodným a kultúrnym strediskom v západnej časti štátu. Nachádza sa v pohorí [[Zagros]] v blízkosti hory [[Alvand]] (aj Elvand), približne 375 km od hlavného mesta [[Teherán]]u, V roku 2016 v ňom žilo okolo 554 000 obyvateľov.<ref name="Ham" /><ref name="bri" /> V meste sídli textilný, drevársky, kožiarsky, kovoobrábací, keramický a tabakový priemysel, ide o jedno z najväčších remeselných centier v krajine. V iránskom obchode s kobercami sú koberce Hamadán na druhom mieste za kobercami [[Kermán]]. Hamadán je tiež významným cestným uzlom, sídli v ňom medzinárodné [[letisko]]. V meste žije početná [[Turečtina|turecky]] hovoriaca menšina. V lete sa mesto teší dobrému podnebiu a slúži ako letovisko, zimy sú dlhé a kruté. Vodu pre mesto poskytuje priehrada [[Ekbátán]] (predtým Šahnáz).<ref name="Ham" /><ref name="bri">{{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopedia Britannica]] |kapitola zborník=Hamadan |url=https://www.britannica.com/place/Hamadan |dátum prístupu=2020-11-11}}</ref> == Názvy == * v [[starovek]]u: ** možno '''Bit Daiukki''' (Asýrčania)<ref name= bri/> **'''Hangmatána'''<ref name=BEN>{{Citácia knihy |titul=The Books of Ezra and Nehemiah: With Introduction, Notes and Maps |url=https://archive.org/details/booksezraandneh00rylegoog |vydavateľ=[[Cambridge University Press]] |rok=1893 |isbn=978-0-8370-3047-0 |meno=Herbert Edward |priezvisko=Ryle |miesto=Cambridge |strany=[https://archive.org/details/booksezraandneh00rylegoog/page/n153 75] |vydanie=}}</ref><ref name="bri" />, '''Hagmatána'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Iranica]] |kapitola zborník=HAGMATĀNA |url=https://www.iranicaonline.org/articles/hagmatana |vydavateľ=Iranica online |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> alebo '''Hagmatana'''<ref name=EArch>{{Citácia knihy |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |spoluautori=et al. |titul=Encyklopédia archeológie |kapitola zborník=Ektabana |odkaz na titul=Encyklopédia archeológie |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |miesto=Bratislava |rok=1986 |strany=224}}</ref><ref name=bibs>{{Citácia knihy |priezvisko=Novotný |meno=Adolf |vydanie= 2 |titul=Biblický slovník |kapitola zborník=Achmeta |miesto=Praha |rok=1956 |strany=16 |vydavateľ=Kalich}}</ref> [možno zo staro-perzského ''ha^mgmata'' / elamského ''ag-ma-da-na'' alebo [[Akkadčina|akkadského]] ''a-ga-ma-ta-nu''<ref name=ACG>{{Citácia knihy |titul=The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East |url=https://archive.org/details/oxfordencycloped0003unse_j2f8 |kapitola zborník=ECBATANA |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |miesto=New York, Oxford |rok=1997 |isbn=0-19-506512-3 |strany=[https://archive.org/details/oxfordencycloped0003unse_j2f8/page/186 186] |editori=Eric M. Meyers}}</ref>{{--}}tradične prekladané ako „miesto zhromaždenia“, iná hypotéza uvažuje o pôvode z [[elam]]ského ''hal-mata-na''{{--}}v preklade možno zem Médov<ref name="HCIW"/>] (tak Médi) **'''Agbatana/Agbatána''' (tak Médi)<ref name="bri" /><ref name=ACG /> ** '''Ekbatana'''<ref name="Ham" /> ({{VJZ|grc|Εκβάτανα}})<ref name=BEN />, '''Ekbatan'''<ref name=ACG /> alebo '''Egbatana'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Divadelné hry: komedia česká o bohatci a Lazarovi, komedia nová o vdově, komedia o Tobiašovi |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] |miesto=Bratislava |odkaz na autora= Pavel Kyrmezer |strany= 293 |rok=1956 |meno=Pavel |priezvisko=Kyrmezer}}</ref> ({{VJZ|grc|Εγβάτανα}})<ref name=CBL>{{Citácia knihy |titul=The Cyclopaedia of Biblical Literature |url=https://archive.org/details/cyclopaediaofbib01kitt |kapitola zborník=ACHMETHA |vydavateľ=American Book Exchange |rok=1881 |meno=John |priezvisko=Kitto |miesto=New York |strany=[https://archive.org/details/cyclopaediaofbib01kitt/page/47 47]}}</ref> či '''Akbatana''' ({{VJZ|grc|Ἀγβάτανα}})<ref name=BEN /><ref name=CBL />; niekedy aj '''Epifaneia'''<ref>{{Citácia knihy |titul=The Hellenistic Settlements in the East from Armenia and Mesopotamia to Bactria and India |vydavateľ=University of California Press |rok=2013-06-02 |isbn=978-0-520-95356-7 |meno=Getzel M |priezvisko=Cohen |miesto= Berkeley |strany=208}}</ref> či '''Epifania''' (tak pre Gréci) ** {{VJZ|lat|'''Ectabanis Partiorum'''}}<ref name="ACG" /> ** '''Ahmatan''' alebo '''Hamatan''' (arménskych zdrojoch)<ref name="HCIW" /><ref name="ACG" /> ** '''Achmetá'''<ref name="HCIW" /> , '''Achmeta'''<ref name="bibs" /> , '''Achmetha'''<ref name=ACG /> alebo '''Achmata''' či '''Achmatha'''<ref>{{Citácia knihy |titul=A Nostalgic Trip Into the History of the Jews of Iraq |url=https://archive.org/details/nostalgictripint0000ghan |vydavateľ=University Press of America |rok=1998 |isbn=978-0-7618-1224-1 |meno=Yūsuf Rizq Allāh |priezvisko=Ghanīmah |meno2=Yusuf Rizq Allah |priezvisko2=Ghanimah |miesto=Lanham, Maryland |strany=[https://archive.org/details/nostalgictripint0000ghan/page/203 203]}}</ref> (אַחְמְתָא)<ref>{{Citácia knihy |titul=Keep Up Your Biblical Aramaic in Two Minutes a Day: 365 Selections for Easy Review |url=https://archive.org/details/keepupyourbiblic0000klin |vydavateľ=Hendrickson Publishers |miesto=Peabody |rok=2017 |isbn=978-1-68307-065-8 |meno=Jonathan G. |priezvisko=Kline |strany= [https://archive.org/details/keepupyourbiblic0000klin/page/341 341]}}</ref> v biblickej knihe [[Kniha Ezdrášova|Ezdráš]] (v slovenskom preklade sa používa názov '''Ekbatana''' v katolíckom a ekumenickom preklade, v [[Svätá Biblia (Roháček)|Roháčkovom preklade]] sa používa názov '''Achmeta'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ezdráš 6:1-3 |url=https://biblia.sk/citanie/ssv/ezd/6 |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> ) **'''Ahmadan'''<ref name=ACG /> **pozn. Najčastejšie sa v literatúre pre starovek vyskytuje názov '''Ekbatana''' * dnes: **po [[Perzské jazyky|perzsky]] : همدان **v slovenčine '''Hamadán'''<ref name="Ham" /> **v perzskej výslovnosti aj '''Hamedán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iran Chamber Society: Iranian Cities: Hamadan |url=http://www.iranchamber.com/cities/hamadan/hamadan.php |dátum prístupu=2020-11-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190908074105/http://www.iranchamber.com/cities/hamadan/hamadan.php |dátum archivácie=2019-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hamedán |url=https://skokan.blog.sme.sk/c/242983/Hamedan.html |vydavateľ=Blog SME |dátum prístupu=2020-11-14 |meno=Branislav |priezvisko=Skokan}}</ref> == História == Hamadán má viac ako dvetisícročnú históriu. Založený bol už asi okolo roku 1100 pred Kristom [[Asýrčania (starovek)|Asýrčanmi]], počas vlády ich kráľa [[Tiglatpilesar I.|Tiglatpilesara I.]] S istotou je však doložený až neskôr. Podľa gréckeho historika [[Hérodotos|Herodota]] bol Hamadán založený [[Médi|médskym]] kráľom [[Deiokes|Deiokom]]<ref name="HCIW">{{Citácia knihy |titul=Historic Cities of the Islamic World |kapitola zborník=HAMADAN |vydavateľ=[[Brill]] |miesto=Leiden, Boston |rok=2007 |isbn=978-90-04-15388-2 |editor=[[Clifford Edmund Bosworth]] |strany=151{{--}}153}}</ref><ref name=EArch /> približne v rokoch 700 až 559 pred Kristom. Mesto [[Médska ríša|Médom]] slúžilo ako hlavné mesto. Po dobytí ich ríše [[Staroperzská ríša|Peržanmi]] v roku 550 pred Kristom ([[Kýros II.]])<ref name=ACG /> sa stalo jedným z letných sídelných miest [[Achajmenovci|achajmenovskej ríše]]. V roku 330 pred Kristom Hamadán dobyl [[Alexander Veľký]]. Po jeho smrti sa stalo súčasťou ríše [[Seleukovci|Seleukovcov]]<ref name=ACG /> a neskôr [[Partská ríša|Partskej ríše]] [[Arsakovci|Arsakovcov]]. Staroveké obdobie dejín mesta dokladajú bohaté nálezy. V roku 224 po Kristovi sa stalo súčasťou [[Sásánovci|sásánovskej]] Perzie.<ref name=Ham/> Mesto sa spomína aj v [[Biblia|Biblii]] ([[Kniha Ezdrášova|Ezdráš]] 6: 1-3) a spájajú sa s ním staroveké židovské dejiny. Židovská komunita v meste mala vzniknúť za vlády asýrskeho kráľa [[Šalmaneser I.|Šalmanesera I.]]<ref name="HCIW" /> Podľa tradície sa má v meste nachádzať hrob biblickej [[Ester (biblická postava)|Ester]]. V skutočnosti ide zrejme o hrobku manželky [[Sásánovci|sasánovského]] kráľa [[Jazdkart I.|Jazdkarta I.]] s menom Šušandukt, matky [[Báhrám V.|Báhráma V.]] Pomáhala v meste založiť židovskú kolóniu a sama vyznávala [[judaizmus]]. Jej hrob a údajný hrob [[Mardochej|Mardochea]], strýka Ester, sú významné židovské pútnické miesta.<ref name="bri" /> [[Súbor:Excavations in Ecbatana.jpg|náhľad|Ruiny Ekbatany|vľavo]] Mýtická pred-islamská história mesta sa spomína vo viacerých arabských zdrojoch. Podľa [[Firdausí]]ho mesto založil mýtický kráľ [[Džamšíd]].<ref>{{Citácia knihy |titul=Historical dictionary of Iran |url=https://archive.org/details/historicaldictio0000lore_u0y0 |vydanie text=2nd Ed. |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham etc. |rok=2007 |isbn=978-0-8108-5330-0 |strany=[https://archive.org/details/historicaldictio0000lore_u0y0/page/117 117] |editor=John H. Lorentz |edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East |zväzok edície=62 |isbn2=0-8108-5330-2}}</ref> Po [[Bitka pri Nahávande|bitke pri Nahávande]] v roku 642 uzavrelo mesto s Arabmi mier, avšak ten bol čoskoro porušený. Okolo rokov 644/645 sa mesta zmocnili Arabi na čele Džarírom ibn Abd Alláh al-Badžalílom.<ref name="HCIW"/> [[Súbor:Hamadan's carpet bazaar 2020-04-22 08.jpg|náhľad|Hamadánsky bazár s kobercami]] [[Súbor:Ghonbad-alaviyan1.jpg|Mauzóleum Gonbade Alavijján s jemnou štukovou prácou|vľavo|náhľad]] Arabi z mesta urobili miestne provinčné centrum. Pod arabskou nadvládou mesto prosperovalo a bolo domovom viacerých veľkých mysliteľov a umelcov islamského sveta. Na začiatku 10. storočia v ňom básnik [[Abú Tammám]] zložil svoj ''[[Ḥamásah]]''. Známy spisovateľ [[al-Hamadání]] sa v meste narodil o generáciu neskôr. Arabi mesto prestavali. V 10. storočí malo ísť o veľké opevnené sídlo so štyrmi bránami a tromi bazármi s rozsiahlym predmestím. Jeho význam bol však skôr ekonomický než kultúrny. V meste prekvitalo zlatníctvo a obchod s látkami, ekonomike dopomáhala aj jeho poloha na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]]. Rozvrat kalifátu [[Abbásovci|Abbásovcov]] znamenal pre mesto príchod ťažkých časov, počas ktorých často striedalo vlastníkov. V roku 931 mesto dobyli [[Zijárovci]], pričom zmasakrovali značnú časť obyvateľstva. V roku 956 Hamadán postihlo zemetrasenie a v roku 962 náboženské nepokoje. O pár rokov neskôr mesto získal [[Imáduddaula]] z rodu [[Šiitizmus|šiitskych]] [[Bújovci|Bújovcov]]. V tomto období sa v meste narodil perzský básnik [[Bábá Táhir Urján|Bábá Ṭáhir]], ktorého mauzóleum sa v meste dodnes nachádza. Začiatkom 11. storočia sa stalo vlastníctvom [[Kákújovci|Kákújovcov]], no už v roku 1030 ho získal [[Mahmúd z Ghazní|Mahmúd z Ghazny]].<ref name="HCIW" /> V roku 1037 v Hamadáne zomrel lekár a filozof [[Avicenna]].<ref name="bri" /> V roku 1100 sa stalo súčasťou [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]], ktorej hlavným mestom sa Hamadán stalo na nasledovných 50 rokov. Do tohto obdobia sa datuje výstavba viacerých historických pamiatok.<ref name="bri" /><ref name="HCIW" /> [[Súbor:Hamadan 2 by Eugène Flandin.jpg|náhľad|Hamadán v 19. storočí, kresba od Eugèna Flandina]] V rokoch 1221 a 1224 Hamadán dvakrát napadli a dobyli [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Podobne ako mnoho ďalších perzských miest aj Hamadán bol vypálený, avšak na jeho ruinách vyrástlo nové mesto a už za vlády [[Ílchánovci|Ílchánovcov]] získalo späť zašlú slávu. V roku 1282 v meste zomrel chán [[Abaka (Ílchanát)|Abaka]]. Po rozpade chanátu mesto získali [[Džalájírovci]]. V roku 1386 Hamadán dobyl a vyplienil dobyvateľ [[Tímúr]]. Význam mesta následne upadol. V 15. storočí v meste vládol turkický kmeňový zväz [[Ak Kojunlu]], až kým ho v roku 1503 nezískali [[Safíjovci]]. Následne sa často menili jeho vládcovia pre konflikty medzi iránskymi vládnucimi rodmi a [[Osmanská ríša|Osmanmi]]. Čiastočne bolo mesto obnovené v 17. storočí. Osmanskú moc v meste definitívne zlomil [[Nádir Šáh]], zakladateľ dynastie [[Afšárovc|Afšárovcov]]. V roku 1789 ho dobyl [[Ághá Muhammad Chán]], zakladateľ dynastie [[Kádžárovci|Kádžárovcov]]. Pri tejto udalosti došlo k zničeniu citadely al-Musallá nad mestom. V modernej dobe jeho strategická poloha spôsobila ekonomické oživenie. V roku 1820 malo mať mesto približne 40 000 obyvateľov. Začiatkom 70. rokov 19. storočia mesto postihol dvojročný krutý [[hladomor]] a počet obyvateľov mesta klesol na 15 000. Na začiatku 20. storočia sa stal Hamadán centrom konštitučných snáh.<ref name="HCIW" /> V roku 1913 francúzska expedícia uskutočnila menší archeologický výskum Ekbatany.<ref name=EArch /> [[Prvá svetová vojna]] mestu opäť priniesla hladomor a výrazný ekonomický rast mesto zažilo až v 30. rokoch 20. storočia.<ref name="HCIW" /> Ďalšie výskumy Ekbatany sa uskutočnili v 70. rokoch pod patronátom Britov.<ref name=ACG /> Mesto bolo poškodené počas [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojny]] v rokoch 1980{{--}}1988.<ref name= bri/> == Pamiatky v meste == [[Súbor:Iran - Hamadan - Sangshir - Stony Lion - panoramio.jpg|náhľad|Kamenný lev Alexandra Veľkého]] Medzi stavebné pamiatky v meste patrí kolosálna socha [[lev]]a, ktorú nechal v 4. storočí pred Kristom postaviť [[Alexander Veľký|Alexander III. Veľký]] ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi [[Héfaistión]]ovi. Z 11. storočia pochádzajú mauzóleum islamského učenca [[Avicenna|Avicennu]] a hrobka perzského mystického básnika [[Bábá Táhir Urján|Bábu Táhira Urjána]]. Z 13. storočia pochádza mauzóleum biblickej [[Ester (biblická postava)|Ester]], manželky perzského kráľa [[Xerxes I.|Xerxa I.]]<ref name=Ham/> == Osobnosti mesta == * [[Abú Tammám]] (* 804/806{{--}}† 29. august 846)<ref name=AT>{{Citácia knihy |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |zväzok=1. A{{--}}Belk |typ zväzku=Zv. |kapitola zborník=Abú Tammám |miesto=Bratislava |url=https://beliana.sav.sk/heslo/abu-tammam |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |dátum prístupu=2020-11-10 |isbn2=978-80-89524-30-3 |isbn=80-224-0554-X |strany= 36}}</ref>, arabský básnik pôsobiaci v meste<ref name= bri/> * [[Avicenna]] (* asi 980{{--}}† 18. jún 1037), perzský filozof a lekár, žil a zomrel v Hamadáne<ref name= bri/> * [[Bábá Táhir Urján]] (* asi 1000{{--}}† asi 1056), perzský mystický básnik, narodil sa a zomrel v meste<ref name= bri/><ref name=BTU>{{Citácia knihy |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |zväzok=1. A{{--}}Belk |typ zväzku=Zv. |kapitola zborník=Bábá Táhir Urján |miesto=Bratislava |url=https://beliana.sav.sk/heslo/baba-tahir-urjan |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |dátum prístupu=2020-11-10 |isbn=80-224-0554-X |isbn2=978-80-89524-30-3 |strany=517}}</ref> * [[Ajn al-Kuzát Hamadání]] (* 1098{{--}}† 1131), perzský mystik a filozof, narodil sa v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Iranica]] |kapitola zborník=ʿAYN-AL-QOŻĀT HAMADĀNĪ |url=https://iranicaonline.org/articles/ayn-al-qozat-hamadani-abul-maali-abdallah-b |vydavateľ=Iranica Online |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> * [[Rašíd ad-Dín Hamadání]] (* 1247{{--}}† 1318), perzský historik, lekár a politik židovského pôvodu, narodil sa v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopedia Britannica]] |kapitola zborník=Rashīd al-Dīn |url=https://www.britannica.com/biography/Rashid-al-Din |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> * [[al-Hamadání]] (* 22. október 1314{{--}}† 18. január 1385), perzský teológ a derviš, narodil sa v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopedia Britannica]] |kapitola zborník=Al-Hamadānī |url=https://www.britannica.com/biography/al-Hamadani |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> (meno nieslo viacero osôb) * [[Fazlolláh Záhedi]] (* 1897{{--}}† 2. september 1963), iránsky vojenský veliteľ a politik, premiér Iránu v rokoch 1953{{--}}1955<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= [[Encyclopedia Britannica]] |kapitola zborník=Fazlollah Zahedi |url=https://www.britannica.com/biography/Fazlollah-Zahedi |dátum prístupu=2020-11-15}}</ref> * [[Ehsan Jaršater]] (* 3. apríl 1920{{--}}† 1. september 2018), iránsky lingvista, historik a [[Iránistika|iránistik]], zakladateľ ''[[Encyclopaedia Iranica]]''<ref name="Ehsan">{{Citácia knihy |titul=Historical dictionary of Iran |url=https://archive.org/details/historicaldictio0000lore_u0y0 |kapitola zborník=YYARSHATER, EHSAN |vydanie text=2nd Ed. |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham etc. |rok=2007 |isbn=978-0-8108-5330-0 |isbn2=0-8108-5330-2 |editor=John H. Lorentz |edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East |zväzok edície=62 |strany=[https://archive.org/details/historicaldictio0000lore_u0y0/page/359 359]}}</ref> * [[Samuel Rahbar]] (* 12. máj 1929{{--}}† 10. november 2012), iránsky vedec, objaviteľ [[Glykovaný hemoglobín|glykovaného hemoglobínu]], narodil sa v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Jakuš |meno=Vladimír |titul=Diabetes mellitus - glykácia, oxidačný stres a rozvoj diabetických komplikácií |url=https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/DIABETES_MELLITUS_-__GLYKACIA__OXIDACNY_STRES__A__ROZVOJ_DIABETICKYCH_KOMPLIKACII.pdf |dátum prístupu=15.11.2020 |vydavateľ=Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského |miesto=Bratislava}}</ref> * [[Abú al-Hasan Baní Sadr]] (* 22. marec 1933), prvý prezident Iránu, narodil sa v meste<ref>{{Citácia knihy |titul=Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic |url=https://archive.org/details/irantodayencyclo0000unsevol.2 |kapitola zborník=BANISADR, ABOLHASSAN (1933– ) |vydavateľ=Greenwood Press |miesto=Westport etc. |rok=2008 |isbn=978-0-313-34161-8 |strany=65 |editori=Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj}}</ref> * [[Širín Ebadi]] (* 21. jún 1947), iránska právnička a spisovateľka, držiteľka [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]], narodila sa v meste<ref>{{Citácia knihy |titul=Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic |url=https://archive.org/details/irantodayencyclo0000unsevol.2 |kapitola zborník=EBADI, SHIRIN (1947– ) |vydavateľ=Greenwood Press |miesto=Westport etc. |rok=2008 |isbn=978-0-313-34161-8 |strany=131 |editori=Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj}}</ref> * [[Wojtek (medveď)|Wojtek]] (1942{{--}}1963), člen poľskej armády generála Władysława Andersa počas druhej svetovej vojny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wojtek bol legendou poľskej armády vo svetovej vojne. A to bol medveď |url=https://www.aktuality.sk/clanok/669259/wojtek-bol-legendou-polskej-armady-vo-svetovej-vojne-a-to-bol-medved/ |vydavateľ=[[Aktuality.sk]] |dátum prístupu=2020-11-15 |meno=Peter |priezvisko=Habara}}</ref> == Galéria == <gallery> Hamadan - Sang-e shir.jpg|Grécka socha leva, pamätník Alexandra Veľkého [[Héfaistión]]ovi Dusk at Imam sq.jpg|Obchody v Hamadáne Mausolée Baba Taher Hamedan.jpg|Mauzóleum Bábu Tahéra Hamadan - Mausoleum of Esther and Mordechai.jpg|Mauzóleum Ester a Mordechaja Avicenna Mausoleum.jpg|Avicenovo mauzóleum 5O3A3530.jpg|Avicenovo mauzóleum Hamadan (Iran) Mausoleum.JPG|Mauzóleum Gonbade Alavijján Alavian Dome.jpg|Mauzóleum Gonbade Alavijján سنگ نبشته گنج نامه همدان.jpg|[[Gandž Náme]], staroveká epigrafická pamiatka na skalnej stene hory Alvand 5 km juhozápadne od Hamadánu Ali Sadr Cave, Hamadan Province, Iran,siamak sabet.jpg|Jaskyňa Alí Sadr Hamedan Central Square 1398122413121915319909894.jpg|Námestie ajatolláha Chomejního Hamadan - Borj-e Qorban.jpg|Veža Burdže Kurban slúži ako mauzóleum تپه عباس آیادهمدان-Abbasabad Tourist Complex Resort 02.jpg|Turistický komplex v Hamadáne Hamedan Jameh mosque.jpg|Džámí masdžid (Piatková mešita) v Hamadáne سرای گلشن1.jpg|Golšanský karavanseráj دبیرستان امام خمینی همدان - برف درحال باریدن.JPG|Vysoká škola imáma [[Chomejní|Chomejního]] Grigory Stephan Church in Hamadan.JPG|Kostol svätých Štefana a [[Gregor Lusavorič|Gregora Osvietiteľa]] موزه جنگ همدان hamedan war museum 05.jpg|Múzeum vojny v Hamadáne </gallery> {{Široký obrázok|Hamedan Night Panorama1.jpg|1000px|Nočná panoráma mesta|stred}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://iranicaonline.org/articles/hamadan-vi Dejiny Hamadánu na Encyclopaedia Iranica (po anglicky)] {{Provinčné mestá v Iráne}} [[Kategória:Mestá v Iráne]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] [[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]] rx3i5v4ell7wc0y82znnmd336m823e3 1 668139 8368412 7220574 2026-09-11T21:47:30Z ~2026-49449-33 305077 /* Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? */ nová sekcia 8368412 wikitext text/x-wiki {{Ping|Vasiľ}} Čo má článku chýbať?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:30, 25. jún 2021 (UTC) :Je to kompilát z novinových článkov, nič encyklopedické. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 25. jún 2021 (UTC) ::Jedna z najväčších politických káuz a „nič encyklopedické“?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 25. jún 2021 (UTC) ::Neviem či jedna z najväčších. Ak áno, tak potom úplná absencia odborných zdrojov je obzvlášť výrazná. Ak by existovali wikinoviny a bol by to článok tam, tak by som chápal súčasnú podobu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 25. jún 2021 (UTC) ::: Áno, je to subjektívne tvrdenie. Ale na tom nezáleží. Podmienky významnosti článok spĺňa a so zdrojmi tiež nie je problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:06, 25. jún 2021 (UTC) == Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? == Nič o tejto kauze neviem - ale zjavne je tu aj opačný podľad - a šokujúce je, že ide o "vášho" čoveka, ktorý svojho času zavliekol na Slovensku US verziu hyenistického žurnalizmu odpálením gigantickej kauzy "zavlečenia" z idiotského žartu drúkov z HZDS :( Menovaný navyše pracoval vo vedúcej funkcii SiS - takže zrjme mal všetky previerky "najsamdemokratickejšieho z demokratických". Že ako si môžem dovoliť diskreditovať to jasvätejšie z najsvätejšieho ? Nuž podívajte sa na svojho idola spoza oceánu a ak fakt eštestále nevidíte, že cisár je nahý - tak máte v očiach muchy a nevidíte ich preto, lebo máte v očiach muchy" (ako povedal ten, kto jesne popísal ako funguje tá vaša "demokracia" naozaj :( Ale to je zrjme o jeden šteblík vyššie nad vašim intlektom automatickej práčky s mechnickým programátorom ... [https://www.datel.news/clanok/cisty-den-alebo-kto-je-tu-vlastne-svina?page=1 Ďateľ | Čistý deň alebo Kto je tu vlastne sviňa?}] --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-49449-33|~2026-49449-33]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49449-33|diskusia]]) 21:47, 11. september 2026 (UTC) kfp5pyifkqskdazu8rlyhwzmi6mmdt0 8368415 8368412 2026-09-11T21:50:55Z ~2026-49449-33 305077 /* Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? */ 8368415 wikitext text/x-wiki {{Ping|Vasiľ}} Čo má článku chýbať?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:30, 25. jún 2021 (UTC) :Je to kompilát z novinových článkov, nič encyklopedické. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 25. jún 2021 (UTC) ::Jedna z najväčších politických káuz a „nič encyklopedické“?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 25. jún 2021 (UTC) ::Neviem či jedna z najväčších. Ak áno, tak potom úplná absencia odborných zdrojov je obzvlášť výrazná. Ak by existovali wikinoviny a bol by to článok tam, tak by som chápal súčasnú podobu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 25. jún 2021 (UTC) ::: Áno, je to subjektívne tvrdenie. Ale na tom nezáleží. Podmienky významnosti článok spĺňa a so zdrojmi tiež nie je problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:06, 25. jún 2021 (UTC) == Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? == Nič o tejto kauze neviem - ale zjavne je tu aj opačný podľad - a šokujúce je, že ide o "vášho" čoveka, ktorý svojho času zavliekol na Slovensko US verziu hyenistického žurnalizmu odpálením gigantickej kauzy "zavlečenia" z idiotského žartu drúkov z HZDS :( Menovaný navyše pracoval vo vedúcej funkcii SiS - takže zrejme mal všetky previerky "najsamdemokratickejšieho z demokratických". Že ako si môžem dovoliť diskreditovať to jasvätejšie z najsvätejšieho ? Nuž podívajte sa na svojho prestárnutého idola spoza oceánu a ak fakt ešte stále nevidíte, že cisár je nahý - tak máte v očiach muchy a nevidíte ich preto, lebo máte v očiach muchy" (ako povedal ten, kto jasne popísal ako funguje tá vaša "demokracia" naozaj :( Ale to je zrejme o jeden šteblík vyššie nad vašim intlektom automatickej práčky s mechanickým programátorom ... [https://www.datel.news/clanok/cisty-den-alebo-kto-je-tu-vlastne-svina?page=1 Ďateľ | Čistý deň alebo Kto je tu vlastne sviňa?}] --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-49449-33|~2026-49449-33]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49449-33|diskusia]]) 21:47, 11. september 2026 (UTC) p46uq2xfu08dsttedvew3ndkaxt7k8o 8368427 8368415 2026-09-11T22:52:52Z Pe3kZA 39673 /* Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? */ odpoveď 8368427 wikitext text/x-wiki {{Ping|Vasiľ}} Čo má článku chýbať?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:30, 25. jún 2021 (UTC) :Je to kompilát z novinových článkov, nič encyklopedické. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 25. jún 2021 (UTC) ::Jedna z najväčších politických káuz a „nič encyklopedické“?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 25. jún 2021 (UTC) ::Neviem či jedna z najväčších. Ak áno, tak potom úplná absencia odborných zdrojov je obzvlášť výrazná. Ak by existovali wikinoviny a bol by to článok tam, tak by som chápal súčasnú podobu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 25. jún 2021 (UTC) ::: Áno, je to subjektívne tvrdenie. Ale na tom nezáleží. Podmienky významnosti článok spĺňa a so zdrojmi tiež nie je problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:06, 25. jún 2021 (UTC) == Výhradne jednostranný pohľad je vaša verzia "demokracie" ? == Nič o tejto kauze neviem - ale zjavne je tu aj opačný podľad - a šokujúce je, že ide o "vášho" čoveka, ktorý svojho času zavliekol na Slovensko US verziu hyenistického žurnalizmu odpálením gigantickej kauzy "zavlečenia" z idiotského žartu drúkov z HZDS :( Menovaný navyše pracoval vo vedúcej funkcii SiS - takže zrejme mal všetky previerky "najsamdemokratickejšieho z demokratických". Že ako si môžem dovoliť diskreditovať to jasvätejšie z najsvätejšieho ? Nuž podívajte sa na svojho prestárnutého idola spoza oceánu a ak fakt ešte stále nevidíte, že cisár je nahý - tak máte v očiach muchy a nevidíte ich preto, lebo máte v očiach muchy" (ako povedal ten, kto jasne popísal ako funguje tá vaša "demokracia" naozaj :( Ale to je zrejme o jeden šteblík vyššie nad vašim intlektom automatickej práčky s mechanickým programátorom ... [https://www.datel.news/clanok/cisty-den-alebo-kto-je-tu-vlastne-svina?page=1 Ďateľ | Čistý deň alebo Kto je tu vlastne sviňa?}] --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-49449-33|~2026-49449-33]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49449-33|diskusia]]) 21:47, 11. september 2026 (UTC) :Ahoj, toto je wiki, tak pokojne článok uprav, svoje tvrdenia dolož referenciami a bude to. Nemusíš tu dehonestovať prácu iných, namiesto toho pomôž a vylepši to, čo považuješ za potrebné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 22:52, 11. september 2026 (UTC) d4svflbe4gzjhmouewjxzjh7c8xapon 2 673110 8368499 8363523 2026-09-12T09:48:49Z Pe3kZA 39673 akt. 8368499 wikitext text/x-wiki <center><small>''Pozri aj'' [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|'''100WikiDays 1''']] a [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|'''100WikiDays 2''']] </small></center> <center>'''1000 WikiDays'''</center> <center>Začiatok: [[7. október|7. októbra]] [[2021]]</center> <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Dátum |- |1. |[[Predný Čebrať]] |7. októbra |- |2. |[[Vtáčnik (vrch vo Veľkej Fatre; 1236,3&nbsp;m n. m.)]] |8. októbra |- |3. |[[Predný Šiprúň]] |9. októbra |- |4. |[[Chabzdová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. októbra |- |5. |[[Prašnické sedlo]] |11. októbra |- |6. |[[Sedlo pod Čiernym kameňom]] |12. októbra |- |7. |[[Žaškovské sedlo]] |13. októbra |- |8. |[[Sedlo pod Ostrým]] |14. októbra |- |9. |[[Malý Zvolen]] |15. októbra |- |10. |[[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)]] |16. októbra |- |11. |[[Motyčianska hoľa]] |17. októbra |- |12. |[[Malý Choč]] |18. októbra |- |13. |[[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |14. |[[Pravnáč]] |20. októbra |- |15. |[[Tabla]] |21. októbra |- |16. |[[Mýtny vrch]] |22. októbra |- |17. |[[Kremnická skala]] |23. októbra |- |18. |[[Farba (vrch v Kremnických vrchoch)]] |24. októbra |- |19. |[[Vlčí vrch (vrch v Kremnických vrchoch; 1172&nbsp;m n. m.)]] |25. októbra |- |20. |[[Kremnický štít]] |26. októbra |- |21. |[[Javorová studňa]] |27. októbra |- |22. |[[Javorník (vrch v Kremnických vrchoch)]] |28. októbra |- |23. |[[Labušen]] |29. októbra |- |24. |[[Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)]] |30. októbra |- |25. |[[Žiarce (sedlo)]] |31. októbra |- |26. |[[Lutiška]] |1. novembra |- |27. |[[Mravečník]] |2. novembra |- |28. |[[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |3. novembra |- |29. |[[Černatín]] |4. novembra |- |30. |[[Pohanský hrad (vrch v Cerovej vrchovine)]] |5. novembra |- |31. |[[Veľký Bučeň]] |6. novembra |- |32. |[[Ragáč (vrch v Cerovej vrchovine)]] |7. novembra |- |33. |[[Sedlo pod Hrbom]] |8. novembra |- |34. |[[Papajské sedlo]] |9. novembra |- |35. |[[Ľubietovská Bukovina]] |10. novembra |- |36. |[[Priehybina]] |11. novembra |- |37. |[[Drábovka]] |12. novembra |- |38. |[[Stratený budzogáň]] |13. novembra |- |39. |[[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |14. novembra |- |40. |[[Dubica]] |15. novembra |- |41. |[[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)]] |16. novembra |- |42. |[[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)]] |17. novembra |- |43. |[[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)]] |18. novembra |- |44. |[[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)]] |19. novembra |- |45. |[[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |20. novembra |- |46. |[[Cibuľník]] |21. novembra |- |47. |[[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)]] |22. novembra |- |48. |[[Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997&nbsp;m n. m.)]] |23. novembra |- |49. |[[Žihľavník (vrch v Strážovských vrchoch)]] |24. novembra |- |50. |[[Sádocký vrch]] |25. novembra |- |51. |[[Srniak]] |26. novembra |- |52. |[[Sokolie (vrch v Strážovských vrchoch)]] |27. novembra |- |53. |[[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)]] |28. novembra |- |54. |[[Čelo (vrch v Strážovských vrchoch)]] |29. novembra |- |55. |[[Úplaz (vrch v Strážovských vrchoch)]] |30. novembra |- |56. |[[Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)]] |1. decembra |- |57. |[[Malý Rokoš]] |2. decembra |- |58. |[[Bielený vrch]] |3. decembra |- |59. |[[Gajda]] |4. decembra |- |60. |[[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)]] |5. decembra |- |61. |[[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)]] |6. decembra |- |62. |[[Jakubová]] |7. decembra |- |63. |[[Močiare]] |8. decembra |- |64. |[[Jarabský vrch]] |9. decembra |- |65. |[[Hradisko (vrch v Považskom Inovci)]] |10. decembra |- |66. |[[Kamenná (vrch v Považskom Inovci)]] |11. decembra |- |67. |[[Horný lom]] |12. decembra |- |68. |[[Sokolec (vrch v Tribeči)]] |13. decembra |- |69. |[[Lámaniny]] |14. decembra |- |70. |[[Veľká Ostrá (Tribeč)]] |15. decembra |- |71. |[[Hrubý vrch (Tribeč)]] |16. decembra |- |72. |[[Mníchová]] |17. decembra |- |73. |[[Brezový vrch (Tribeč)]] |18. decembra |- |74. |[[Javorový vrch (Tribeč)]] |19. decembra |- |75. |[[Mišov vrch]] |20. decembra |- |76. |[[Vojšín (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Stráž (vrch vo Vtáčniku)]] |21. decembra |- |77. |[[Brestovo]]<br />[[Sedlová skala (vrch v Pohronskom Inovci)]] |22. decembra |- |78. |[[Inovecké sedlo]]<br />[[Malý Inovec]] |23. decembra |- |79. |[[Stavanský vrch]]<br />[[Pečanský vrch]] |24. decembra |- |80. |[[Krivá (vrch v Pohronskom Inovci)]] |25. decembra |- |81. |[[Benát]] |26. decembra |- |82. |[[Malý Vyšehrad]]<br />[[Hrádok (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Dúbrava (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Prosný vŕštek]] |27. decembra |- |83. |[[Kamenný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Kuchyňa (vrch v Pohronskom Inovci)]] |28. decembra |- |84. |[[Nemcovo]]<br />[[Závozy (vrch v Žiari)]]<br />[[Gaštan (vrch v Žiari)]]<br />[[Mačací zámok (vrch v Žiari)]] |29. decembra |- |85. |[[Vysoký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Vlčia (vrch v Žiari)]]<br />[[Vysoká (vrch v Žiari)]] |30. decembra |- |86. |[[Rozložná (vrch v Žiari)]]<br />[[Veľký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Rallye Dakar 2022]] |31. decembra |- |87. |[[Handliarka]]<br />[[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |1. januára 2022 |- |88. |[[Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Hrubý vrch (vrch v Starohorských vrchoch)]] |2. januára |- |89. |[[Magura (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Baba (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Kochuľa (Donovaly)]]<br />[[Jozef Čierny (herec)]] |3. januára |- |90. |[[Baník (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Bukovec (vrch v Starohorských vrchoch)]] |4. januára |- |91. |[[Jelenská skala]]<br />[[Krčahy]]<br />[[Žiare]]<br />[[Zadný Choč]] |5. januára |- |92. |[[Bukov (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Kopa (vrch v Chočských vrchoch)]] |6. januára |- |93. |[[Turícka Magura]]<br />[[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)]] |7. januára |- |94. |[[Kýčera (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Magura (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Havrania (vrch v Chočských vrchoch)]] |8. januára |- |95. |[[Hrádková]]<br />[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8&nbsp;m n. m.)]] |9. januára |- |96. |[[Sielnická hora]]<br />[[Heliaš]] |10. januára |- |97. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128&nbsp;m)]]<br />[[Želobudzská skalka]] |11. januára |- |98. |[[Žiarec (vrch v Poľane)]]<br />[[Minca (vrch v Poľane)]] |12. januára |- |99. |[[Záhorská skala]]<br />[[Vrchdetva]] |13. januára |- |100. |[[Kalamárka (vrch v Poľane)]]<br />[[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1065&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hladká (vrch v Kremnických vrchoch)]] |14. januára |- |101. |[[Košiare (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horný chlm]] |15. januára |- |102. |[[Krpec (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná skala]]<br />[[Hôrka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |16. januára |- |103. |[[Sokol (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Dlhá lúka (vrch v Strážovských vrchoch)]]<br />[[Čičerman]] |17. januára |- |104. |[[Myslíkov vrch]]<br />[[Ostrenec]]<br />[[Koreňová]] |18. januára |- |105. |[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 617,8&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Veľký Vracov]]<br />[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 608,3&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Viničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |19. januára |- |106. |[[Magurka (vrch vo Vtáčniku)]]<br />[[Čierny diel (vrch v Žiari)]]<br />[[Sedlo (vrch v Poľane)]] |20. januára |- |107. |[[Havranica]]<br />[[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)]] |21. januára |- |108. |[[Veterlín]]<br />[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)]] |22. januára |- |109. |[[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Geldek]] |23. januára |- |110. |[[Javorina (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čertov kopec]]<br />[[Jágrová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čmeľok]] |24. januára |- |111. |[[Tri kopce (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Konské hlavy]] |25. januára |- |112. |[[Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)]] |26. januára |- |113. |[[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Durda (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[U Bětina javoru]]<br />[[Kobylec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Grúň (vrch v Bielych Karpatoch)]] |27. januára |- |114. |[[Dúžnik (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Holý vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Průklesy (vrch v Bielych Karpatoch)]] |28. januára |- |115. |[[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Zrnová]]<br />[[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)]] |29. januára |- |116. |[[Kýčera (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Orgoňova Kýčera]]<br />[[Kaniakova skala]] |30. januára |- |117. |[[Jaseňové (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Ustrígeľ]]<br />[[Čierne (vrch v Javorníkoch)]] |31. januára |- |118. |[[Oblaz]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 920&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Stratenec (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hričovec (vrch v Javorníkoch)]] |1. februára |- |119. |[[Solisko (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Čemerka]]<br />[[Čerenka]] |2. februára |- |120. |[[Papajova Kykula]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 926&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hluché]] |3. februára |- |121. |[[Petrovská Kýčera]]<br />[[Dlhé (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Adamkov]] |4. februára |- |122. |[[Galkov]]<br />[[Slatina (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Vrchtretina]]<br />[[Frňovské]] |5. februára |- |123. |[[Stolečný]]<br />[[Dupačka]]<br />[[Oselná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hladná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Lopušná (vrch v Javorníkoch)]] |6. februára |- |124. |[[Gigula]]<br />[[Malinné (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Mraznica (vrch v Javorníkoch)]] |7. februára |- |125. |[[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |8. februára |- |126. |[[Želehosť]] |9. februára |- |127. |[[Holý vrch (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Obelec]] |10. februára |- |128. |[[Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kykula (vrch v Kysuckej vrchovine, Lodno)]] |11. februára |- |129. |[[Grúniky (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)]]<br />[[Vrchrybník]] |12. februára |- |130. |[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 804&nbsp;m)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 974&nbsp;m)]]<br />[[Zrúbanisko]] |13. februára |- |131. |[[Beskyd (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Jasenov (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Havranský vrch]] |14. februára |- |132. |[[Jedľovinka]]<br />[[Púpovček]] |15. februára |- |133. |[[Príslopec]]<br />[[Bzinská hoľa]] |16. februára |- |134. |[[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Surový vrch]] |17. februára |- |135. |[[Štíbeľ]] |18. februára |- |136. |[[Čierny vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Budín II (vrch v Oravskej Magure)]] |19. februára |- |137. |[[Mrvova Kykula]]<br />[[Demänovská Kykula]] |20. februára |- |138. |[[Nový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Držatín]]<br />[[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1128&nbsp;m n. m.)]] |21. februára |- |139. |[[Feračová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Šubovka (vrch v Oravskej Magure)]] |22. februára |- |140. |[[Prípor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Čistý grúň]] |23. februára |- |141. |[[Javorová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Príslop (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javorový vrch (vrch v Oravskej Magure)]] |24. februára |- |142. |[[Magura (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Opálené (vrch v Oravskej Magure)]] |25. februára |- |143. |[[Hrčova Kečka]]<br />[[Lysica (vrch v Malej Fatre)]] |26. februára |- |144. |[[Kykula (vrch v Kysuckých Beskydách, Vychylovka)]]<br />[[Kýčerka (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |27. februára |- |145. |[[Veľká Červenková]]<br />[[Uplaz (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Veľký Príslop]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |28. februára |- |146. |[[Kýčera (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Sedlo pod Orlom]]<br />[[Vreščovské sedlo]] |1. marca |- |147. |[[Svítková]]<br />[[Talapkov Beskyd]] |2. marca |- |148. |[[Bednárová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Krkoškuľa]]<br />[[Vysoká Magura]]<br />[[Úšust (vrch v Oravských Beskydách)]] |3. marca |- |149. |[[Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Solisko (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hlinka (sedlo)]] |4. marca |- |150. |[[Pientkuľa]]<br />[[Grúniky (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hrubá bučina]]<br />[[Mútňanské sedlo]] |5. marca |- |151. |[[Tri kopce (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Veľký Grúň (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1143&nbsp;m n. m.)]] |6. marca |- |152. |[[Polanica]]<br />[[Munczolik]]<br />[[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)]] |7. marca |- |153. |[[Dudová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1087&nbsp;m n. m.)]] |8. marca |- |154. |[[Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |9. marca |- |155. |[[Bukovský grúň]] |10. marca |- |156. |[[Borsučie]]<br />[[Bukovina (vrch v Oravských Beskydách)]] |11. marca |- |157. |[[Burkov vrch]]<br />[[Čuboňov]] |12. marca |- |158. |[[Uhorská]] |13. marca |- |159. |[[Javorková (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |14. marca |- |160. |[[Mikulovka]]<br />[[Javorinky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |15. marca |- |161. |[[Blatná (vrch v Skorušinských vrchoch)]]<br />[[Brezový vrch (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |16. marca |- |162. |[[Vajdovka]]<br />[[Krúpová (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |17. marca |- |163. |[[Príslop (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |18. marca |- |164. |[[Osly (vrch v Skorušinských vrchoch)|Osly]] |19. marca |- |165. |[[Mních (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |20. marca |- |166. |[[Machy (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |21. marca |- |167. |[[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |22. marca |- |168. |[[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |23. marca |- |169. |[[Polianky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |24. marca |- |170. |[[Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |25. marca |- |171. |[[Plešivec (vrch v Burde)]] |26. marca |- |172. |[[Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |27. marca |- |173. |[[Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. marca |- |174. |[[Banský vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |29. marca |- |175. |[[Malý Kerling]] |30. marca |- |176. |[[Cukmantel]] |31. marca |- |177. |[[Šobov]] |1. apríla |- |178. |[[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Hadová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |2. apríla |- |179. |[[Kanderka]] |3. apríla |- |180. |[[Ostrý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |4. apríla |- |181. |[[Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Drastavica]] |5. apríla |- |182. |[[Petrov vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |6. apríla |- |183. |[[Skalka (vrch v Štiavnických vrchoch; 882&nbsp;m n. m.)]] |7. apríla |- |184. |[[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Tri kamene]] |8. apríla |- |185. |[[Štálovo]]<br />[[Anderloch]] |9. apríla |- |186. |[[Snoža]]<br />[[Priečne bralo]] |10. apríla |- |187. |[[Bujačia]]<br />[[Brezový hrad]] |11. apríla |- |188. |[[Homôľka (vrch v Javorí)]]<br />[[Vysoká (vrch v Javorí)]] |12. apríla |- |189. |[[Králikov vrch]]<br />[[Kukučkov kopec]] |13. apríla |- |190. |[[Makytová]]<br />[[Ďurovie vrch]] |14. apríla |- |191. |[[Veľký Lysec (vrch v Javorí)]]<br />[[Sekier (vrch v Javorí)]]<br />[[Lomné (vrch v Javorí)]] |15. apríla |- |192. |[[Človekovo]]<br />[[Kozí hrb (vrch v Javorí)]] |16. apríla |- |193. |[[Medvedia výšina]]<br />[[Dunivá hora]] |17. apríla |- |194. |[[Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Soví vrch (vrch v Cerovej vrchovine)]] |18. apríla |- |195. |[[Belina (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Rakvica (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Bralce (Ostrôžky)]] |19. apríla |- |196. |[[Stanová (Ostrôžky)]]<br />[[Vrchovina (Ostrôžky)]]<br />[[Lysec (Ostrôžky)]] |20. apríla |- |197. |[[Fekiačov vrch]]<br />[[Jasenie (Ostrôžky)]] |21. apríla |- |198. |[[Vlčia skala (Ostrôžky)]]<br />[[Páleniská (Ostrôžky)]]<br />[[Pľutov vrch]]<br />[[Kobylí vrch (Ostrôžky)]] |22. apríla |- |199. |[[Baraní vrch (Ostrôžky)]]<br />[[Veľký Korčín]]<br />[[Sokolovo bralo]]<br />[[Dedinský vrch]] |23. apríla |- |200. |[[Žiakov vrch]] |24. apríla |- |201. |[[Hrbatá lúčka]] |25. apríla |- |202. |[[Grúň (vrch v Poľane)]]<br />[[Šafraníčka (vrch v Poľane)]] |26. apríla |- |203. |[[Kurinec (vrch v Poľane)]]<br />[[Malý kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |27. apríla |- |204. |[[Šípová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. apríla |- |205. |[[Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)]] |29. apríla |- |206. |[[Jaseňová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |30. apríla |- |207. |[[Šibeničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |1. mája |- |208. |[[Za zemami]] |2. mája |- |209. |[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)|Matiašov vrch]] |3. mája |- |210. |[[Firceng]] |4. mája |- |211. |[[Krivá breza]] |5. mája |- |212. |[[Brána (vrch vo Vtáčniku)]] |6. mája |- |213. |[[Tlstý diel (vrch vo Vtáčniku)]] |7. mája |- |214. |[[Podhoreň]] |8. mája |- |215. |[[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)]] |9. mája |- |216. |[[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |10. mája |- |217. |[[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)]] |11. mája |- |218. |[[Dúpna]] |12. mája |- |219. |[[Dolný lom]] |13. mája |- |220. |[[Železník (vrch v Považskom Inovci)]] |14. mája |- |221. |[[Javorie (vrch v Považskom Inovci)]] |15. mája |- |222. |[[Malá Krížna]] |16. mája |- |223. |[[Chyžky]] |17. mája |- |224. |[[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)]] |18. mája |- |225. |[[Ostré brdo]] |19. mája |- |226. |[[Štrochy]] |20. mája |- |227. |[[Haľamova kopa]] |21. mája |- |228. |[[Chládkové úplazy]] |22. mája |- |229. |[[Veľký Rakytov]] |23. mája |- |230. |[[Malý Rakytov]] |24. mája |- |231. |[[Skalná (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malý Smrk]]<br />[[Tanečnice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |25. mája |- |232. |[[Rožková (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Radegast (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |26. mája |- |233. |[[Krásny kopec]] |27. mája |- |234. |[[Črchľa (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Ropice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |28. mája |- |235. |[[Líška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |29. mája |- |236. |[[Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Javorový]] |30. mája |- |237. |[[Maďarová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |31. mája |- |238. |[[Magura (1 308,7&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Ostrý (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |1. júna |- |239. |[[Čierňavský vrch]]<br />[[Smrčina (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |2. júna |- |240. |[[Tlstá hora (vrch vo Veľkej Fatre; 1208&nbsp;m n. m.)]] |3. júna |- |241. |[[Perušín]] |4. júna |- |242. |[[Rumbáre (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Slavíč (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |5. júna |- |243. |[[Tmavá (vrch vo Veľkej Fatre)]] |6. júna |- |244. |[[Dvorisko (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. júna |- |245. |[[Magury]] |8. júna |- |246. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1261&nbsp;m n. m.)]] |9. júna |- |247. |[[Nad Uhliskami]] |10. júna |- |248. |[[Kozia skala]]<br />[[Magurka (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |11. júna |- |249. |[[Prierastlé]] |12. júna |- |250. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1112&nbsp;m n. m.)]] |13. júna |- |251. |[[Osičné]] |14. júna |- |252. |[[Bágľov kopec]] |15. júna |- |253. |[[Repište (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Velká Stolová]] |16. júna |- |254. |[[Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malá Stolová]] |17. júna |- |255. |[[Tlstá (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. júna |- |256. |[[Červená Magura]] |19. júna |- |257. |[[Magura (1 416,4&nbsp;m n. m.)]] |20. júna |- |258. |[[Malý Salatín (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júna |- |259. |[[Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)]] |22. júna |- |260. |[[Kriváň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júna |- |261. |[[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. júna |- |262. |[[Malá Chochuľa]] |25. júna |- |263. |[[Skalka (1 549&nbsp;m n. m.)]] |26. júna |- |264. |[[Ondrejská hoľa]] |27. júna |- |265. |[[Ráztocké poľany]] |28. júna |- |266. |[[Veľká hoľa]] |29. júna |- |267. |[[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)]] |30. júna |- |268. |[[Krámec]] |1. júla |- |269. |[[Ľupčianska Magura]] |2. júla |- |270. |[[Predná Magura]] |3. júla |- |271. |[[Javorina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |4. júla |- |272. |[[Žiar (1 408&nbsp;m n. m.)]] |5. júla |- |273. |[[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)]] |6. júla |- |274. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. júla |- |275. |[[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. júla |- |276. |[[Mesiačik]] |9. júla |- |277. |[[Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156&nbsp;m n. m.)]] |10. júla |- |278. |[[Snožka]] |11. júla |- |279. |[[Konské (vrch)]] |12. júla |- |280. |[[Konský grúň]] |13. júla |- |281. |[[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. júla |- |282. |[[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667&nbsp;m n. m.)]] |15. júla |- |283. |[[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)]] |16. júla |- |284. |[[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. júla |- |285. |[[Pusté]] |18. júla |- |286. |[[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tour de France 2022]] |19. júla |- |287. |[[Demänovská hora]] |20. júla |- |288. |[[Končitý vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júla |- |289. |[[Magura (1 376,5&nbsp;m n. m.)]] |22. júla |- |290. |[[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júla |- |291. |[[Slemä]] |24. júla |- |292. |[[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |25. júla |- |293. |[[Rovná hoľa]] |26. júla |- |294. |[[Chopec]] |27. júla |- |295. |[[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |28. júla |- |296. |[[Selnice]] |29. júla |- |297. |[[Lajštroch]] |30. júla |- |298. |[[Na jame]] |31. júla |- |299. |[[Sitieň]] |1. augusta |- |300. |[[Repiská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |2. augusta |- |301. |[[Zákľuky (vrch v Nízkych Tatrách)]] |3. augusta |- |302. |[[Ostredok (vrch v Nízkych Tatrách; 1640&nbsp;m)]] |4. augusta |- |303. |[[Jaloviarka]] |5. augusta |- |304. |[[Dechtárska hora]] |6. augusta |- |305. |[[Červený grúň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. augusta |- |306. |[[Salatínka]] |8. augusta |- |307. |[[Sliačska Magura]] |9. augusta |- |308. |[[Malý Chabenec]] |10. augusta |- |309. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1341&nbsp;m n. m.)]] |11. augusta |- |310. |[[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. augusta |- |311. |[[Struhár (vrch)]] |13. augusta |- |312. |[[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. augusta |- |313. |[[Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)]] |15. augusta |- |314. |[[Čertova svadba]] |16. augusta |- |315. |[[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. augusta |- |316. |[[Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. augusta |- |317. |[[Jánov grúň]] |19. augusta |- |318. |[[Fišiarka]] |20. augusta |- |319. |[[Vrchbánsky grúň]] |21. augusta |- |320. |[[Domárka]] |22. augusta |- |321. |[[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. augusta |- |322. |[[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. augusta |- |323. |[[Vrbovica]] |25. augusta |- |324. |[[Zadná Široká]] |26. augusta |- |325. |[[Malý bok]] |27. augusta |- |326. |[[Kolesárová (vrch)]] |28. augusta |- |327. |[[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)]] |29. augusta |- |328. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575&nbsp;m n. m.)]] |30. augusta |- |329. |[[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)]] |31. augusta |- |330. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370&nbsp;m n. m.)]] |1. septembra |- |331. |[[Mačacia]] |2. septembra |- |332. |[[Mendíčka]] |3. septembra |- |333. |[[Medvedia (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429&nbsp;m n. m.)]] |4. septembra |- |334. |[[Malá Vápenica]] |5. septembra |- |335. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1617&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Heľpiansky vrch]] |6. septembra |- |336. |[[Smrečiny (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. septembra |- |337. |[[Dzurová (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tri kopce (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. septembra |- |338. |[[Kolibisko]] |9. septembra |- |339. |[[Prostredný vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |10. septembra |- |340. |[[Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |11. septembra |- |341. |[[Košariská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. septembra |- |342. |[[Zadný grúň]] |13. septembra |- |343. |[[Koreň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. septembra |- |344. |[[Ráztocká hoľa]] |15. septembra |- |345. |[[Turková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |16. septembra |- |346. |[[Nad Michalcovou]] |17. septembra |- |347. |[[Hošková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |18. septembra |- |348. |[[Rybíková]] |19. septembra |- |349. |[[Slamená]] |20. septembra |- |350. |[[Brada (vrch v Kozích chrbtoch)]] |21. septembra |- |351. |[[Gregória]] |22. septembra |- |352. |[[Krahulec (vrch v Kozích chrbtoch)]] |23. septembra |- |353. |[[Jedlinská]] |24. septembra |- |354. |[[Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |25. septembra |- |355. |[[Krížový vrch (vrch v Kozích chrbtoch)]] |26. septembra |- |356. |[[Krížna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |27. septembra |- |357. |[[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)]] |28. septembra |- |358. |[[Rígeľ (vrch v Kozích chrbtoch)]] |29. septembra |- |359. |[[Predný Moravec]]<br>[[Kamenčie]] |30. septembra |- |360. |[[Zadný Moravec]]<br>[[Rajtopíky (vrch v Branisku)]] |1. októbra |- |361. |[[Rudník (vrch v Branisku)]]<br>[[Brezová (vrch v Branisku)]] |2. októbra |- |362. |[[Zvolanská]] |3. októbra |- |363. |[[Nad Bučom]]<br>[[Patria (vrch v Branisku)]] |4. októbra |- |364. |[[Petrova hora (vrch v Branisku)]]<br>[[Príkre (vrch v Branisku)]] |5. októbra |- |365. |[[Kravcová (vrch v Branisku)]]<br>[[Homôľka (vrch v Branisku)]] |6. októbra |- |366. |[[Boldigaň]] |7. októbra |- |367. |[[Veľká skala (vrch v Branisku)]]<br>[[Suchý vrch (vrch v Branisku)]] |8. októbra |- |368. |[[Červená skala (vrch v Branisku)]] |9. októbra |- |369. |[[Suchý hrb]] |10. októbra |- |370. |[[Magura (vrch v Bachurni)]] |11. októbra |- |371. |[[Bučina (vrch v Bachurni)]] |12. októbra |- |372. |[[Žliabky (vrch v Bachurni)]] |13. októbra |- |373. |[[Adamova hora]] |14. októbra |- |374. |[[Javor (vrch v Bachurni)]] |15. októbra |- |375. |[[Dlhé diely (vrch v Bachurni)]] |16. októbra |- |376. |[[Stavenec (vrch)|Stavenec]] |17. októbra |- |377. |[[Marduňa]] |18. októbra |- |378. |[[Skalky (vrch v Bachurni)]] |19. októbra |- |379. |[[Brezina (vrch v Bachurni)]] |20. októbra |- |380. |[[Zadné Bendovce]] |21. októbra |- |381. |[[Homôľka (vrch v Bachurni)]]<br>[[Ortáš (vrch v Bachurni)]] |22. októbra |- |382. |[[Lazy (vrch v Bachurni)]] |23. októbra |- |383. |[[Ostrý vrch (vrch v Bachurni)]] |24. októbra |- |384. |[[Bučie (vrch v Bachurni)]] |25. októbra |- |385. |[[Kohút (vrch v Bachurni)]] |26. októbra |- |386. |[[Kopa (vrch v Levočských vrchoch)]] |27. októbra |- |387. |[[Hrča (vrch v Levočských vrchoch)]] |28. októbra |- |388. |[[Kuligura]] |29. októbra |- |389. |[[Zámčisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |30. októbra |- |390. |[[Čiernohuzec]] |31. októbra |- |391. |[[Piesočný vrch]] |1. novembra |- |392. |[[Jankovec]] |2. novembra |- |393. |[[Javor (vrch v Levočských vrchoch)]] |3. novembra |- |394. |[[Škapová]] |4. novembra |- |395. |[[Čistý diel]]<br>[[Uhlisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |5. novembra |- |396. |[[Obšar]] |6. novembra |- |397. |[[Javoríčka]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2022]] |7. novembra |- |398. |[[Javorina (vrch v Levočských vrchoch, 1224 m)]]<br>[[Zelený vrch (vrch v Levočských vrchoch, 1198 m)]] |8. novembra |- |399. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1154 m)]] |9. novembra |- |400. |[[Derežová]] |10. novembra |- |401. |[[Ihla (vrch v Levočských vrchoch)]] |11. novembra |- |402. |[[Šípková hora]] |12. novembra |- |403. |[[Banisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |13. novembra |- |404. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1166 m)]] |14. novembra |- |405. |[[Čierna kopa]] |15. novembra |- |406. |[[Grúň (vrch v Spišskej Magure)]] |16. novembra |- |407. |[[Horbáľová]] |17. novembra |- |408. |[[Kvasník]] |18. novembra |- |409. |[[Zbojnícky stôl]]<br>[[Stráňanské sedlo]] |19. novembra |- |410. |[[Riňava]] |20. novembra |- |411. |[[Plontana]] |21. novembra |- |412. |[[Hulok]] |22. novembra |- |413. |[[Spádik]] |23. novembra |- |414. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1010 m)]] |24. novembra |- |415. |[[Godšinová]] |25. novembra |- |416. |[[Smrečiny (vrch v Spišskej Magure)]] |26. novembra |- |417. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1176 m)]] |27. novembra |- |418. |[[Slodičovský vrch]] |28. novembra |- |419. |[[Magurka (vrch v Spišskej Magure)]] |29. novembra |- |420. |[[Solisko (vrch v Spišskej Magure)]] |30. novembra |- |421. |[[Zlomiská (vrch v Spišskej Magure)]] |1. decembra |- |422. |[[Vysoký vrch (Spišská Magura)]] |2. decembra |- |423. |[[Furmanec (vrch v Spišskej Magure)]] |3. decembra |- |424. |[[Plešný vrch]] |4. decembra |- |425. |[[Prehrštie]] |5. decembra |- |426. |[[Okrúhla (vrch v Spišskej Magure)]] |6. decembra |- |427. |[[Črchľa (vrch v Spišskej Magure)]] |7. decembra |- |428. |[[Brija]] |8. decembra |- |429. |[[Suchý vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |9. decembra |- |430. |[[Veterný vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |10. decembra |- |431. |[[Vysoká (vrch v Pieninách)]] |11. decembra |- |432. |[[Vrchriečky]] |12. decembra |- |433. |[[Fakľovka]]<br>[[Rozdiel (sedlo)]] |13. decembra |- |434. |[[Veľká hora (vrch v Pieninách)]] |14. decembra |- |435. |[[Vysoký vrch (vrch v Pieninách)]] |15. decembra |- |436. |[[Šľachovky]]<br>[[Aksamitka (vrch v Pieninách)]]<br>[[Lesnické sedlo]] |16. decembra |- |437. |[[Rabštín]] |17. decembra |- |438. |[[Lužná skala]]<br>[[Tri koruny]] |18. decembra |- |439. |[[Šafranovka]]<br>[[Holica (vrch v Pieninách)]] |19. decembra |- |440. |[[Bystrík (vrch v Pieninách)]]<br>[[Plašná]] |20. decembra |- |441. |[[Kýčera (vrch v Pieninách)]] |21. decembra |- |442. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 957 m)]] |22. decembra |- |443. |[[Medvedelica]] |23. decembra |- |444. |[[Nemecký vrch]] |24. decembra |- |445. |[[Petríkov vrch]] |25. decembra |- |446. |[[Soľovka]]<br>[[Beskyd (sedlo)]] |26. decembra |- |447. |[[Osly (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |27. decembra |- |448. |[[Široký vrch (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |28. decembra |- |449. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 828 m)]] |29. decembra |- |450. |[[Hrubá klada]]<br>[[Rallye Dakar 2023]] |30. decembra |- |451. |[[Vyšniansky vrch]] |31. decembra |- |452. |[[Orlovská Magura]] |1. januára 2023 |- |453. |[[Kurčínska Magura]] |2. januára |- |454. |[[Javor (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |3. januára |- |455. |[[Grúnik (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov v Česku]] |4. januára |- |456. |[[Murianik (vrch v Čergove)]] |5. januára |- |457. |[[Malý Minčol (vrch v Čergove)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov na Slovensku]] |6. januára |- |458. |[[Minčolík (vrch v Čergove)]] |7. januára |- |459. |[[Hýrová (vrch v Čergove)]] |8. januára |- |460. |[[Forgáčka (vrch v Čergove)]] |9. januára |- |461. |[[Dvoriská (vrch v Čergove)]] |10. januára |- |462. |[[Hrašovík (vrch v Čergove)]] |11. januára |- |463. |[[Solisko (vrch v Čergove)]] |12. januára |- |464. |[[Škaredé (vrch v Čergove)]] |13. januára |- |465. |[[Bukový vrch (vrch v Čergove)]]<br>[[Čergov (sedlo)]] |14. januára |- |466. |[[Ostrý kameň (vrch v Čergove)]] |15. januára |- |467. |[[Lysá (vrch v Čergove)]] |16. januára |- |468. |[[Dlhá (vrch v Čergove)]]<br>[[Sedlo pod Vysokým vrchom]] |17. januára |- |469. |[[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Diaľnica A7 (Bulharsko)]] |18. januára |- |470. |[[Sivec (vrch)]] |19. januára |- |471. |[[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)]] |20. januára |- |472. |[[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)]] |21. januára |- |473. |[[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)]] |22. januára |- |474. |[[Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)]] |23. januára |- |475. |[[Čečatová]] |24. januára |- |476. |[[Šľuchta]] |25. januára |- |477. |[[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Multiplex 22 (Česko)]]<br>[[Multiplex 23 (Česko)]]<br>[[Multiplex 24 (Česko)]]<br>[[Multiplex 21 (Česko)]] |26. januára |- |478. |[[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Krompašský vrch]] |27. januára |- |479. |[[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]] |28. januára |- |480. |[[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |29. januára |- |481. |[[Mestické]] |30. januára |- |482. |[[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |31. januára |- |483. |[[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)]] |1. februára |- |484. |[[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)]]<br>[[Koľvek]] |2. februára |- |485. |[[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)]] |3. februára |- |486. |[[Osadník (vrch)]]<br>[[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)]] |4. februára |- |487. |[[Pokryvy (vrch)]] |5. februára |- |488. |[[Orlia studňa]] |6. februára |- |489. |[[Biele skaly (vrch vo Volovských vrchoch)]] |7. februára |- |490. |[[Hekerová]] |8. februára |- |491. |[[Hajdúchov vrch]] |9. februára |- |492. |[[Malý Suchý vrch]] |10. februára |- |493. |[[Veľký Vtáčí vrch]] |11. februára |- |494. |[[Okrúhly chrbát]] |12. februára |- |495. |[[Drahov (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Krivé (sedlo)]] |13. februára |- |496. |[[Kobyliar]]<br>[[Volovec (sedlo)]] |14. februára |- |497. |[[Veľké sedlo (vrch vo Volovských vrchoch)]] |15. februára |- |498. |[[Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stratenský kaňon]] |16. februára |- |499. |[[Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)]] |17. februára |- |500. |[[Tri chotáre (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Holička (vrch vo Volovských vrchoch)]] |18. februára |- |501. |[[Žobrácka poľana]]<br>[[Predné holisko]] |19. februára |- |502. |[[Suchý vrch (vrch vo Volovských vrchoch)]] |20. februára |- |503. |[[Malá skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |21. februára |- |504. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1284 m)]] |22. februára |- |505. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1213 m)]]<br>[[Turecká (vrch)]] |23. februára |- |506. |[[Balochova hoľa]] |24. februára |- |507. |[[Kečka (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stupovec]] |25. februára |- |508. |[[Čertova hoľa]] |26. februára |- |509. |[[Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)]] |27. februára |- |510. |[[Surovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |28. februára |- |511. |[[Pálenica (vrch vo Volovských vrchoch)]] |1. marca |- |512. |[[Smrečinka]] |2. marca |- |513. |[[Stromiš]] |3. marca |- |514. |[[Viničiar]] |4. marca |- |515. |[[Haniskova]] |5. marca |- |516. |[[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)]] |6. marca |- |517. |[[Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Rudolf Krupec]] |7. marca |- |518. |[[Predný Muráň]] |8. marca |- |519. |[[Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |9. marca |- |520. |[[Korban]] |10. marca |- |521. |[[Kloptaň (vrch)]] |11. marca |- |522. |[[Zbojnícka skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |12. marca |- |523. |[[Biely kameň (vrch vo Volovských vrchoch)]] |13. marca |- |524. |[[Zlatoidská hora]] |14. marca |- |525. |[[Pod Bukovinami]] |15. marca |- |526. |[[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] |16. marca |- |527. |[[Nový vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |17. marca |- |528. |[[Kýčera (vrch v Belianskych Tatrách)]] |18. marca |- |529. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1505 m)]] |19. marca |- |530. |[[Strednica (vrch)]] |20. marca |- |531. |[[Žľabina (vrch v Belianskych Tatrách)]] |21. marca |- |532. |[[Veľký Grúň (vrch v Belianskych Tatrách)]] |22. marca |- |533. |[[Gáflovka]] |23. marca |- |534. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1259 m)]]<br>[[Rázsošná]] |24. marca |- |535. |[[Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Panošiná]] |25. marca |- |536. |[[Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Turzovskej vrchovine]]<br>[[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. marca |- |537. |[[Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Skalnatá (vrch v Malej Fatre)]] |27. marca |- |538. |[[Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)]] |28. marca |- |539. |[[Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |29. marca |- |540. |[[Faixová skala]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] |30. marca |- |541. |[[Skalné vráta]] |31. marca |- |542. |[[Stežky]] |1. apríla |- |543. |[[Rinias]]<br>[[Zmrzlý vrch]]<br>[[Šindelná]] |2. apríla |- |544. |[[Belianska kopa]]<br>[[Nad Kršlí]] |3. apríla |- |545. |[[Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Velká Čantoryje]] |4. apríla |- |546. |[[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Kozí vrch]]<br>[[Kelčský Javorník]] |5. apríla |- |547. |[[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |6. apríla |- |548. |[[Bykárka]]<br>[[Stratenská píla]] |7. apríla |- |549. |[[Gačovská skala]]<br>[[Biele Vody (Mlynky)]] |8. apríla |- |550. |[[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Skala (planina)]] |9. apríla |- |551. |[[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Letanovský mlyn]] |10. apríla |- |552. |[[Remiaška]] |11. apríla |- |553. |[[Duča]] |12. apríla |- |554. |[[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Mikulčin vrch]] |13. apríla |- |555. |[[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. apríla |- |556. |[[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)]] |15. apríla |- |557. |[[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |16. apríla |- |558. |[[Honzovské]]<br>[[Radziejowa]] |17. apríla |- |559. |[[Borovniak]] |18. apríla |- |560. |[[Rakytovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. apríla |- |561. |[[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |20. apríla |- |562. |[[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |21. apríla |- |563. |[[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |22. apríla |- |564. |[[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |23. apríla |- |565. |[[Vahan]] |24. apríla |- |566. |[[Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |25. apríla |- |567. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Čarták]] |26. apríla |- |568. |[[Zbojnícka]]<br>[[Čubův kopec]]<br>[[Bučeň]] |27. apríla |- |569. |[[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |28. apríla |- |570. |[[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Šurická brázda]] |29. apríla |- |571. |[[Prostredný vŕšok]] |30. apríla |- |572. |[[Gregová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |1. mája |- |573. |[[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Blhovská vrchovina]] |2. mája |- |574. |[[Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Dan Přibáň]]<br>[[Gemerské terasy]] |3. mája |- |575. |[[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |4. mája |- |576. |[[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |5. mája |- |577. |[[Veľký Cigán]]<br>[[Oždianska pahorkatina]] |6. mája |- |578. |[[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Valická pahorkatina]] |7. mája |- |579. |[[Macov vrch]] |8. mája |- |580. |[[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |9. mája |- |581. |[[Ostrica]] |10. mája |- |582. |[[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |11. mája |- |583. |[[Hajnáš]]<br>[[Licinská pahorkatina]] |12. mája |- |584. |[[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |13. mája |- |585. |[[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. mája |- |586. |[[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Novohradské terasy]] |15. mája |- |587. |[[Ploštiny]]<br>[[Poltárska pahorkatina]] |16. mája |- |588. |[[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Jelšovská pahorkatina]] |17. mája |- |589. |[[Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Pôtorská pahorkatina]] |18. mája |- |590. |[[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. mája |- |591. |[[Buchvald]] |20. mája |- |592. |[[Skálie (vrch v Stolických vrchoch)]] |21. mája |- |593. |[[Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)]] |22. mája |- |594. |[[Kyprov]]<br>[[Slanské sedlo (Stolické vrchy)]] |23. mája |- |595. |[[Priehybka (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Čebovská pahorkatina]] |24. mája |- |596. |[[Župkova Magura]]<br>[[Hontianske terasy]] |25. mája |- |597. |[[Kozovec]] |26. mája |- |598. |[[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Faltenovo sedlo]]<br>[[Harová]] |27. mája |- |599. |[[Lehotská hoľa]] |28. mája |- |600. |[[Faltenov vrch]] |29. mája |- |601. |[[Malý Kohút]] |30. mája |- |602. |[[Skalka (vrch v Stolických vrchoch)]] |31. mája |- |603. |[[Príslop (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Olochova jama]] |1. júna |- |604. |[[Pálenisko (vrch v Stolických vrchoch)]] |2. júna |- |605. |[[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)]] |3. júna |- |606. |[[Krížna poľana]] |4. júna |- |607. |[[Salašiská]] |5. júna |- |608. |[[Holcková]] |6. júna |- |609. |[[Predné Tŕstie]] |7. júna |- |610. |[[Nižný vrch]] |8. júna |- |611. |[[Lazy (vrch v Stolických vrchoch)]] |9. júna |- |612. |[[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)]] |10. júna |- |613. |[[Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)]] |11. júna |- |614. |[[Vasilov (vrch vo Veporských vrchoch)]] |12. júna |- |615. |[[Rácovo]] |13. júna |- |616. |[[Černákov vrch]] |14. júna |- |617. |[[Čierny vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |15. júna |- |618. |[[Slatvinské]] |16. júna |- |619. |[[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júna |- |620. |[[Skalka (Veporské vrchy, 1256 m)]] |18. júna |- |621. |[[Veľká Smrekovica]] |19. júna |- |622. |[[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júna |- |623. |[[Psica]] |21. júna |- |624. |[[Lešník]] |22. júna |- |625. |[[Kráľovská hora (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júna |- |626. |[[Magura (vrch vo Veporských vrchoch; 1101 m)]] |24. júna |- |627. |[[Ďurová]] |25. júna |- |628. |[[Blato (vrch vo Veporských vrchoch)]] |26. júna |- |629. |[[Michalová (vrch vo Veporských vrchoch)]] |27. júna |- |630. |[[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |28. júna |- |631. |[[Kučalach]] |29. júna |- |632. |[[Gindura]]<br>[[Tour de France 2023]] |30. júna |- |633. |[[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |1. júla |- |634. |[[Báňova]] |2. júla |- |635. |[[Pomývačný grúň]] |3. júla |- |636. |[[Lômik]] |4. júla |- |637. |[[Rozsypok]] |5. júla |- |638. |[[Široký grúň]] |6. júla |- |639. |[[Kýčera (vrch vo Veporských vrchoch)]] |7. júla |- |640. |[[Machnáčov grúň]] |8. júla |- |641. |[[Šopisko]] |9. júla |- |642. |[[Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Diel (sedlo)]] |10. júla |- |643. |[[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)]] |11. júla |- |644. |[[Oltárne]] |12. júla |- |645. |[[Nad Králičkou]] |13. júla |- |646. |[[Sedmák]] |14. júla |- |647. |[[Dlhý grúň (vrch vo Veporských vrchoch; 1061 m)]] |15. júla |- |648. |[[Drahová]] |16. júla |- |649. |[[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júla |- |650. |[[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)]] |18. júla |- |651. |[[Bykovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |19. júla |- |652. |[[Chocholná (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júla |- |653. |[[Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)]] |21. júla |- |654. |[[Banský grúň]] |22. júla |- |655. |[[Zákľuky (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júla |- |656. |[[Turníky]] |24. júla |- |657. |[[Ostrý grúň (vrch vo Veporských vrchoch)]] |25. júla |- |658. |[[Gazdov]] |26. júla |- |659. |[[Veľké Čelno]] |27. júla |- |660. |[[Mitrová]] |28. júla |- |661. |[[Smolová]]<br>[[Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine]] |29. júla |- |662. |[[Dolinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |30. júla |- |663. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1096 m)]] |31. júla |- |664. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1000 m)]] |1. augusta |- |665. |[[Brzáčka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |2. augusta |- |666. |[[Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)]] |3. augusta |- |667. |[[Žliabky]] |4. augusta |- |668. |[[Suchá (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Táňovo]]<br>[[Viktória Forster]] |5. augusta |- |669. |[[Jeleňová]] |6. augusta |- |670. |[[Magura (882,8 m n. m.)]] |7. augusta |- |671. |[[Ostrý vrch (870,1 m n. m.)]]<br>[[Jasenina (vrch)]] |8. augusta |- |672. |[[Malý Radzim]] |9. augusta |- |673. |[[Spúšťadlo]] |10. augusta |- |674. |[[Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)]] |11. augusta |- |675. |[[Vincovka]] |12. augusta |- |676. |[[Kilhov]] |13. augusta |- |677. |[[Biela skala (vrch v Revúckej vrchovine)]] |14. augusta |- |678. |[[Homôľka (vrch v Revúckej vrchovine)]] |15. augusta |- |679. |[[Železník (813,5 m n. m.)]] |16. augusta |- |680. |[[Hrádok (809,4 m n. m.)]] |17. augusta |- |681. |[[Nad Bystrianskou studňou]] |18. augusta |- |682. |[[Gerlašská skala]] |19. augusta |- |683. |[[Štít (vrch v Slovenskom krase)]] |20. augusta |- |684. |[[Vlčí štít (845 m)]] |21. augusta |- |685. |[[Vlčí štít (814 m)]] |22. augusta |- |686. |[[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)]] |23. augusta |- |687. |[[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)]] |24. augusta |- |688. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)]] |25. augusta |- |689. |[[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Slovenská skala]] |26. augusta |- |690. |[[Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |27. augusta |- |691. |[[Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)]] |28. augusta |- |692. |[[Buková (vrch v Slovenskom krase)]] |29. augusta |- |693. |[[Široká (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Uhorská severná železnica]] |30. augusta |- |694. |[[Hodovník (vrch v Slovenskom krase)]] |31. augusta |- |695. |[[Tegart]] |1. septembra |- |696. |[[Luhota]] |2. septembra |- |697. |[[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)]] |3. septembra |- |698. |[[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |4. septembra |- |699. |[[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)]] |5. septembra |- |700. |[[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)]] |6. septembra |- |701. |[[Chvost (vrch v Slovenskom krase)]] |7. septembra |- |702. |[[Grečov]] |8. septembra |- |703. |[[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |9. septembra |- |704. |[[Ploština]] |10. septembra |- |705. |[[Ďurkova skala]] |11. septembra |- |706. |[[Žľab (vrch v Slovenskom krase)]] |12. septembra |- |707. |[[Šugovský vrch]] |13. septembra |- |708. |[[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)]] |14. septembra |- |709. |[[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)]] |15. septembra |- |710. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)]] |16. septembra |- |711. |[[Veterník (vrch v Slovenskom krase)]] |17. septembra |- |712. |[[Súľov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |18. septembra |- |713. |[[Čudácka (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |19. septembra |- |714. |[[Konečná (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |20. septembra |- |715. |[[Bobek (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Černá Ostravice]]<br>[[Bílá Ostravice]] |21. septembra |- |716. |[[Lukavice (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |22. septembra |- |717. |[[Polianky (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Krupinskej planine]] |23. septembra |- |718. |[[Korytové]] |24. septembra |- |719. |[[Beskyd (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |25. septembra |- |720. |[[Zvonica (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. septembra |- |721. |[[Buková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |27. septembra |- |722. |[[Kelčov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |28. septembra |- |723. |[[Okrúhla (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |29. septembra |- |724. |[[Hlinené (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |30. septembra |- |725. |[[Bahaňa (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |1. októbra |- |726. |[[Sulov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |2. októbra |- |727. |[[Dlhý diel]] |3. októbra |- |728. |[[Chlm (vrch v Krupinskej planine; 744 m)]] |4. októbra |- |729. |[[Bralo (vrch v Krupinskej planine)]] |5. októbra |- |730. |[[Končitý hrádok]] |6. októbra |- |731. |[[Brezie (vrch v Krupinskej planine)]] |7. októbra |- |732. |[[Vŕšok (vrch v Krupinskej planine)]] |8. októbra |- |733. |[[Horná hora]] |9. októbra |- |734. |[[Jaseňový vrch (vrch v Krupinskej planine)]] |10. októbra |- |735. |[[Medveďov vrch]] |11. októbra |- |736. |[[Sebatin kút]] |12. októbra |- |737. |[[Žiar (vrch v Krupinskej planine)]] |13. októbra |- |738. |[[Mavercová]] |14. októbra |- |739. |[[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)]] |15. októbra |- |740. |[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1085,9 m n. m.)]] |16. októbra |- |741. |[[Ostré (vrch v Chočských vrchoch)]] |17. októbra |- |742. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)]] |18. októbra |- |743. |[[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |744. |[[Turínok]] |20. októbra |- |745. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1150 m)]] |21. októbra |- |746. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1003 m)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine]] |22. októbra |- |747. |[[Komárne]] |23. októbra |- |748. |[[Hoľa (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Sihelniansky hrádok]] |24. októbra |- |749. |[[Magura (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]] |25. októbra |- |750. |[[Zraz (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]<br>[[Výr (vrch)]] |26. októbra |- |751. |[[Vyšná Poperačka]] |27. októbra |- |752. |[[Nižná Poperačka]] |28. októbra |- |753. |[[Mrázová (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]] |29. októbra |- |754. |[[Náveterný vrch]] |30. októbra |- |755. |[[Strakov vrch]] |31. októbra |- |756. |[[Kovaľov vrch]] |1. novembra |- |757. |[[Korčuľa (vrch)|Korčuľa]] |2. novembra |- |758. |[[Mrzáčka]] |3. novembra |- |759. |[[Kýčera (vrch v Oravskej vrchovine)]] |4. novembra |- |760. |[[Zmrázov]] |5. novembra |- |761. |[[Čížiková (vrch v Oravskej vrchovine)]] |6. novembra |- |762. |[[Petrovka (vrch)]] |7. novembra |- |763. |[[Búčie]] |8. novembra |- |764. |[[Poľany (vrch v Oravskej vrchovine)]] |9. novembra |- |765. |[[Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Jablunkovskom medzihorí]] |10. novembra |- |766. |[[Turíkov Žiar]] |11. novembra |- |767. |[[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)]] |12. novembra |- |768. |[[Ostrá skala (813,5 m n. m.)]] |13. novembra |- |769. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 808 m)]] |14. novembra |- |770. |[[Grúň (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |15. novembra |- |771. |[[Slivkuľa]]<br>[[Pätina]] |16. novembra |- |772. |[[Pahorok (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2023]] |17. novembra |- |773. |[[Valy (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |18. novembra |- |774. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 623 m)]]<br>[[Lietavská Závadka]] |19. novembra |- |775. |[[Kozove vŕšky]] |20. novembra |- |776. |[[Holý vrch (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |21. novembra |- |777. |[[Buky]] |22. novembra |- |778. |[[Košariská (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |23. novembra |- |779. |[[Horný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |24. novembra |- |780. |[[Mešťanková]] |25. novembra |- |781. |[[Krížnica]] |26. novembra |- |782. |[[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br>[[Prostredný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |27. novembra |- |783. |[[Gašparová (vrch v Malých Karpatoch)]] |28. novembra |- |784. |[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 604 m n. m.)]] |29. novembra |- |785. |[[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)]] |30. novembra |- |786. |[[Malá homoľa]] |1. decembra |- |787. |[[Malý Javorník (Malé Karpaty, 604 m)]] |2. decembra |- |788. |[[Starý plášť]] |3. decembra |- |789. |[[Polámané]] |4. decembra |- |790. |[[Bradlo (vrch v Slanských vrchoch)]] |5. decembra |- |791. |[[Dobrák]] |6. decembra |- |792. |[[Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)]] |7. decembra |- |793. |[[Bogota (vrch)]] |8. decembra |- |794. |[[Lazy (vrch v Slanských vrchoch)]] |9. decembra |- |795. |[[Črchlina]] |10. decembra |- |796. |[[Menší vrch]] |11. decembra |- |797. |[[Tancoška]] |12. decembra |- |798. |[[Ostrá (vrch v Slanských vrchoch)]] |13. decembra |- |799. |[[Chabzdová (vrch v Slanských vrchoch)]] |14. decembra |- |800. |[[Bodoň (vrch v Slanských vrchoch)]] |15. decembra |- |801. |[[Tri oltáre]] |16. decembra |- |802. |[[Krivý javor]] |17. decembra |- |803. |[[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)]] |18. decembra |- |804. |[[Lysá (vrch v Slanských vrchoch)]] |19. decembra |- |805. |[[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)]] |20. decembra |- |806. |[[Oblík (vrch v Slanských vrchoch)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Zemplínskych vrchoch]] |21. decembra |- |807. |[[Praporec]] |22. decembra |- |808. |[[Ivanov vrch]] |23. decembra |- |809. |[[Pekelná]]<br>[[Nad Remetovou]] |24. decembra |- |810. |[[Halovská hora]] |25. decembra |- |811. |[[Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)]] |26. decembra |- |812. |[[Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)]] |27. decembra |- |813. |[[Šimonov vrch]]<br>[[Rallye Dakar 2024]] |28. decembra |- |814. |[[Plochá hora]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-šarišskom medzihorí]] |29. decembra |- |815. |[[Medový vrch]] |30. decembra |- |816. |[[Čierna hora (Zemplínske vrchy)]] |31. decembra |- |817. |[[Viničná hora]] |1. januára 2024 |- |818. |[[Kňazová (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |2. januára |- |819. |[[Pálenica (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |3. januára |- |820. |[[Lazčík (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Hana Slivková]] |4. januára |- |821. |[[Lysá (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |5. januára |- |822. |[[Martinec (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |6. januára |- |823. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Šarišskej vrchovine]] |7. januára |- |824. |[[Zajačia hora (Spišsko-šarišské medzihorie)]] |8. januára |- |825. |[[Modrenina]] |9. januára |- |826. |[[Demianka (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |10. januára |- |827. |[[Za horou]]<br>[[Sedlická brázda]] |11. januára |- |828. |[[Vtáčia hora]]<br>[[Širocká brázda]] |12. januára |- |829. |[[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)]]<br>[[Chminianska brázda]] |13. januára |- |830. |[[Zimná hora]] |14. januára |- |831. |[[Grejnár]] |15. januára |- |832. |[[Banský vrch (Šarišská vrchovina)]] |16. januára |- |833. |[[Úboč (Šarišská vrchovina)]] |17. januára |- |834. |[[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)]] |18. januára |- |835. |[[Sopková]] |19. januára |- |836. |[[Hradisko (Šarišská vrchovina)]] |20. januára |- |837. |[[Jakubovianska hora]] |21. januára |- |838. |[[Kamenica (vrch v Busove)]] |22. januára |- |839. |[[Ostriež (vrch v Busove)]] |23. januára |- |840. |[[Pivnica (vrch v Busove)]]<br>[[Ema Kapustová]] |24. januára |- |841. |[[Pálenica (vrch v Busove)]] |25. januára |- |842. |[[Sivá skala (vrch v Busove)]] |26. januára |- |843. |[[Malý Kľak]]<br>[[Priehyba (vrch v Busove)]] |27. januára |- |844. |[[Lacková (vrch v Busove)]] |28. januára |- |845. |[[Staviská]] |29. januára |- |846. |[[Hrb (vrch v Busove)]] |30. januára |- |847. |[[Karkuláž]] |31. januára |- |848. |[[Suchý vrch (vrch v Busove)]] |1. februára |- |849. |[[Mníchov (vrch v Busove)]] |2. februára |- |850. |[[Jedlina (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |3. februára |- |851. |[[Spálený vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]<br>[[Turbacz]] |4. februára |- |852. |[[Kačalová]] |5. februára |- |853. |[[Kaštielik]] |6. februára |- |854. |[[Vysoký vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |7. februára |- |855. |[[Czeremcha]] |8. februára |- |856. |[[Grúň (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |9. februára |- |857. |[[Haľagoš]] |10. februára |- |858. |[[Kohútov (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |11. februára |- |859. |[[Filipovský vrch]] |12. februára |- |860. |[[Stávok]] |13. februára |- |861. |[[Skalné (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |14. februára |- |862. |[[Fedorkov]] |15. februára |- |863. |[[Weretyszów]] |16. februára |- |864. |[[Paseky (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |17. februára |- |865. |[[Daňová]] |18. februára |- |866. |[[Stredný hrb]] |19. februára |- |867. |[[Kľučkov]] |20. februára |- |868. |[[Ščob (Laborecká vrchovina)]] |21. februára |- |869. |[[Košiarka (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |22. februára |- |870. |[[Hojdov]] |23. februára |- |871. |[[Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)]]<br>[[Kopa brán]]<br>[[Svinka (vrch v Tatrách)]] |24. februára |- |872. |[[Vrch nad Lazom]]<br>[[Jahnence]]<br>[[Svišťovky]] |25. februára |- |873. |[[Kýčerský grúň]]<br>[[Mikovská brázda]]<br>[[Žabí vrch]] |26. februára |- |874. |[[Rydošová]]<br>[[Repejovská brázda]] |27. februára |- |875. |[[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)]]<br>[[Medzilaborecká brázda]] |28. februára |- |876. |[[Ščoby]]<br>[[Papínska brázda]] |29. februára |- |877. |[[Parilov]] |1. marca |- |878. |[[Megelov grúň]]<br>[[Stropkovská brázda]] |2. marca |- |879. |[[Magura (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |3. marca |- |880. |[[Brincová]]<br>[[Mirošovská brázda]] |4. marca |- |881. |[[Jaseňovec (vrch v Laboreckej vrchovine)]]<br>[[Kurimská brázda]] |5. marca |- |882. |[[Čeršľa]] |6. marca |- |883. |[[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Raslavická brázda]] |7. marca |- |884. |[[Rypy]] |8. marca |- |885. |[[Kurníkov Beskyd]] |9. marca |- |886. |[[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)]] |10. marca |- |887. |[[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)]] |11. marca |- |888. |[[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Ďurkovcom]] |12. marca |- |889. |[[Hrúbky (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Čierťažou]] |13. marca |- |890. |[[Kalnica (vrch v Bukovských vrchoch)]] |14. marca |- |891. |[[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)]] |15. marca |- |892. |[[Vyšná Brackaňa (vrch v Bukovských vrchoch)]] |16. marca |- |893. |[[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)]] |17. marca |- |894. |[[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |18. marca |- |895. |[[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)]] |19. marca |- |896. |[[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)]] |20. marca |- |897. |[[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)]] |21. marca |- |898. |[[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |22. marca |- |899. |[[Hajdošík (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Predný Holý vrch]] |23. marca |- |900. |[[Kučalata (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Vihorlatská hornatina]] |24. marca |- |901. |[[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)]] |25. marca |- |902. |[[Jaseňovský vrch]]<br>[[Strihovské sedlo]] |26. marca |- |903. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 859 m)]]<br>[[Jasenovská hornatina]] |27. marca |- |904. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 974 m)]] |28. marca |- |905. |[[Strihovská poľana]] |29. marca |- |906. |[[Fedkov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Kyjovská planina]] |30. marca |- |907. |[[Roh (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |31. marca |- |908. |[[Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |1. apríla |- |909. |[[Motrogon]]<br>[[Krivoštianka (geomorfologická časť)]] |2. apríla |- |910. |[[Divá (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |3. apríla |- |911. |[[Čop (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Sokol (geomorfologická časť)]] |4. apríla |- |912. |[[Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |5. apríla |- |913. |[[Malé Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |6. apríla |- |914. |[[Ľadovisko]] |7. apríla |- |915. |[[Starý Koňuš]] |8. apríla |- |916. |[[Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Hôrka (vrch v Beskydskom predhorí)]] |9. apríla |- |917. |[[Bačkajovský vrch]] |10. apríla |- |918. |[[Popriečny vrch]] |11. apríla |- |919. |[[Holica (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |12. apríla |- |920. |[[Múr (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |13. apríla |- |921. |[[Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |14. apríla |- |922. |[[Silické úboče]] |15. apríla |- |923. |[[Salašská brázda]]<br>[[Suché sedlo]] |16. apríla |- |924. |[[Goričková]] |17. apríla |- |925. |[[Suchá kopa]] |18. apríla |- |926. |[[Stoly]] |19. apríla |- |927. |[[Liptovská Tomanová]] |20. apríla |- |928. |[[Holý vrch (Západné Tatry; 1863 m)]]<br>[[Lakšárska pahorkatina]] |21. apríla |- |929. |[[Kotlová]] |22. apríla |- |930. |[[Kečka (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)]] |23. apríla |- |931. |[[Nižná Magura]] |24. apríla |- |932. |[[Končistá (vrch v Západných Tatrách)]] |25. apríla |- |933. |[[Deravá (Západné Tatry)]] |26. apríla |- |934. |[[Rákoň]] |27. apríla |- |935. |[[Roh (vrch v Západných Tatrách)]] |28. apríla |- |936. |[[Kasne]]<br>[[Miedziane]] |29. apríla |- |937. |[[Veľká Furkaska]] |30. apríla |- |938. |[[Hlinské sedlo]] |1. mája |- |939. |[[Pod Deravou]] |2. mája |- |940. |[[Jalovecké sedlo (Západné Tatry)]] |3. mája |- |941. |[[Jalovecká kopa]] |4. mája |- |942. |[[Ráztoka (vrch v Západných Tatrách)]] |5. mája |- |943. |[[Široká (vrch v Západných Tatrách)]] |6. mája |- |944. |[[Lysec (vrch v Západných Tatrách)]] |7. mája |- |945. |[[Jalovecká hora]]<br>[[Slanské podolie]] |8. mája |- |946. |[[Mních (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Štítnické podolie]] |9. mája |- |947. |[[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)]] |10. mája |- |948. |[[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)]] |11. mája |- |949. |[[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)]] |12. mája |- |950. |[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)]] |13. mája |- |951. |[[Jelšavské podolie]] |14. mája |- |952. |[[Rimavské podolie]] |15. mája |- |953. |[[Železnícka brázda]] |16. mája |- |954. |[[Blžská tabuľa]] |17. mája |- |955. |[[Pokoradzská tabuľa]]<br>[[Romanka]] |18. mája |- |956. |[[Hnilecké podolie]] |19. mája |- |957. |[[Galmus]] |20. mája |- |958. |[[Kolačkovský chrbát]] |21. mája |- |959. |[[Ľubické predhorie]] |22. mája |- |960. |[[Levočské úboče]] |23. mája |- |961. |[[Oľšavická planina]] |24. mája |- |962. |[[Banské predhorie]] |25. mája |- |963. |[[Olšavské predhorie]] |26. mája |- |964. |[[Zlatobanská kotlina]] |27. mája |- |965. |[[Borčianska brázda]]<br>[[Lipowska]] |28. mája |- |966. |[[Čajkovská zníženina]] |29. mája |- |967. |[[Bátovská pahorkatina]]<br> [[Košiarka (vrch v Malej Fatre)]] |30. mája |- |968. |[[Santovská pahorkatina]] |31. mája |- |969. |[[Sebechlebská pahorkatina]] |1. júna |- |970. |[[Brhlovské podhorie]] |2. júna |- |971. |[[Sikenická mokraď]] |3. júna |- |972. |[[Hronská tabuľa]] |4. júna |- |973. |[[Bešianska pahorkatina]] |5. júna |- |974. |[[Búčske terasy]] |6. júna |- |975. |[[Chrbát (geomorfologická časť)]] |7. júna |- |976. |[[Strekovské terasy]] |8. júna |- |977. |[[Hurbanovské terasy]] |9. júna |- |978. |[[Dolnonitrianska niva]] |10. júna |- |979. |[[Stredonitrianska niva]] |11. júna |- |980. |[[Bebravská niva]] |12. júna |- |981. |[[Drieňovské podhorie]] |13. júna |- |982. |[[Tribečské podhorie]] |14. júna |- |983. |[[Bojnianska pahorkatina]] |15. júna |- |984. |[[Zálužianska pahorkatina]] |16. júna |- |985. |[[Nitrianska tabuľa]] |17. júna |- |986. |[[Nitrianske vŕšky]] |18. júna |- |987. |[[Dudvážska mokraď]] |19. júna |- |988. |[[Trnavská tabuľa]]<br>[[Kobylie (vrch)]] |20. júna |- |989. |[[Podmalokarpatská pahorkatina]] |21. júna |- |990. |[[Šúr (geomorfologická časť)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2024]] |22. júna |- |991. |[[Potônska mokraď]] |23. júna |- |992. |[[Čiližská mokraď]] |24. júna |- |993. |[[Okoličnianska mokraď]] |25. júna |- |994. |[[Salibská mokraď]]<br>[[Veľká Brdárova grapa]] |26. júna |- |995. |[[Martovská mokraď]] |27. júna |- |996. |[[Novozámocké pláňavy]]<br>[[Bukovec (vrch v Malej Fatre)]] |28. júna |- |997. |[[Zámky]] |29. júna |- |998. |[[Malá Svišťovka]]<br>[[Partizán (vrch v Malej Fatre)]] |30. júna |- |999. |[[Všiváky]] |1. júla |- |1000. |[[Magura (vrch v Západných Tatrách)]] |2. júla |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1333''' |- |1001. |[[Sokol (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Tour de France 2024]] |3. júla |- |1002. |[[Spuštiak]] |4. júla |- |1003. |[[Meriadov]] |5. júla |- |1004. |[[Sedlo nad Melišovcami]] |6. júla |- |1005. |[[Sedlo pod Zlieňom]] |7. júla |- |1006. |[[Zlieň (vrch)]] |8. júla |- |1007. |[[Frňovské sedlo]] |9. júla |- |1008. |[[Stratenec (sedlo)]] |10. júla |- |1009. |[[Adamkov (sedlo)]] |11. júla |- |1010. |[[Chrcholinec (sedlo)]] |12. júla |- |1011. |[[Klapy (sedlo)]] |13. júla |- |1012. |[[Kýčera (sedlo v Javorníkoch)]] |14. júla |- |1013. |[[Sedlo pod Hričovcom]] |15. júla |- |1014. |[[Sedlo pod Lemešnou]] |16. júla |- |1015. |[[Butorky]] |17. júla |- |1016. |[[Sedlo pod Grapou]] |18. júla |- |1017. |[[Sedlo pod Ráztokou]] |19. júla |- |1018. |[[Sedlo pod Závrším]] |20. júla |- |1019. |[[Gežov]] |21. júla |- |1020. |[[Sedlo pod Bradou]] |22. júla |- |1021. |[[Sedlo Marek]] |23. júla |- |1022. |[[Muránsko]] |24. júla |- |1023. |[[Tabličky]] |25. júla |- |1024. |[[Poľana (sedlo)]] |26. júla |- |1025. |[[Sedlo pod Červeným grúňom]] |27. júla |- |1026. |[[Sedlo pod Radičinou]] |28. júla |- |1027. |[[Sedlo pod Kečkou]] |29. júla |- |1028. |[[Sedlo pod Drienkom]] |30. júla |- |1029. |[[Prípor (sedlo)]] |31. júla |- |1030. |[[Radičiná]] |1. augusta |- |1031. |[[Svrčnícke sedlo]] |2. augusta |- |1032. |[[Predný Japeň]] |3. augusta |- |1033. |[[Kečka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |4. augusta |- |1034. |[[Plavá]] |5. augusta |- |1035. |[[Dedošová]] |6. augusta |- |1036. |[[Brdce (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. augusta |- |1037. |[[Chládkové]] |8. augusta |- |1038. |[[Nižná Lipová (vrch vo Veľkej Fatre)|Nižná Lipová]] |9. augusta |- |1039. |[[Viecha (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. augusta |- |1040. |[[Smrekové]] |11. augusta |- |1041. |[[Plieška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |12. augusta |- |1042. |[[Kútnikov kopec]] |13. augusta |- |1043. |[[Magurka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |14. augusta |- |1044. |[[Červený grúň (vrch vo Veľkej Fatre)]] |15. augusta |- |1045. |[[Kútik]] |16. augusta |- |1046. |[[Grúň (1 056,6 m n. m.)]] |17. augusta |- |1047. |[[Dutá skala (vrch v Malej Fatre)]] |18. augusta |- |1048. |[[Janková (vrch v Malej Fatre)]] |19. augusta |- |1049. |[[Prípor (vrch v Malej Fatre)]] |20. augusta |- |1050. |[[Rajecká skala]] |21. augusta |- |1051. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1166 m)]] |22. augusta |- |1052. |[[Jablonská]] |23. augusta |- |1053. |[[Usypaná skala]] |24. augusta |- |1054. |[[Jurgová]] |25. augusta |- |1055. |[[Končiar (vrch v Malej Fatre)]] |26. augusta |- |1056. |[[Ostré (vrch v Malej Fatre)]] |27. augusta |- |1057. |[[Kalužná]] |28. augusta |- |1058. |[[Krivá (vrch v Malej Fatre)]] |29. augusta |- |1059. |[[Kojšová]] |30. augusta |- |1060. |[[Jedľovina (vrch)]] |31. augusta |- |1061. |[[Kopa (vrch v Malej Fatre, Krasňany)]] |1. septembra |- |1062. |[[Prostá]] |2. septembra |- |1063. |[[Príslopok]] |3. septembra |- |1064. |[[Dlhý vrch (Malá Fatra)]] |4. septembra |- |1065. |[[Kuriková]] |5. septembra |- |1066. |[[Vysoký vrch (1 050 m n. m.)]] |6. septembra |- |1067. |[[Žitné]] |7. septembra |- |1068. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1121 m)]] |8. septembra |- |1069. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)]] |9. septembra |- |1070. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)]] |10. septembra |- |1071. |[[Sedlo pod Suchým]] |11. septembra |- |1072. |[[Brestov (sedlo)]] |12. septembra |- |1073. |[[Sedlo za Kraviarskym]]<br>[[Karosa ŠD 11]] |13. septembra |- |1074. |[[Veľké sedlo (Malá Fatra)]]<br>[[Karosa LC 735]]<br>[[Škoda Karoq]] |14. septembra |- |1075. |[[Malé sedlo]] |15. septembra |- |1076. |[[Strungový príslop]]<br>[[Škoda Kamiq]] |16. septembra |- |1077. |[[Sedlo Osnice]] |17. septembra |- |1078. |[[Vrchpodžiar]] |18. septembra |- |1079. |[[Zákres]] |19. septembra |- |1080. |[[Príslop nad Bielou]] |20. septembra |- |1081. |[[Magura (vrch v Malej Fatre)]] |21. septembra |- |1082. |[[Magurka (vrch v Malej Fatre)]] |22. septembra |- |1083. |[[Zadný Šíp]] |23. septembra |- |1084. |[[Žaškovský Šíp]] |24. septembra |- |1085. |[[Brdisko]] |25. septembra |- |1086. |[[Teplice (sedlo)]]<br>[[Jaromír Hanzlík]] |26. septembra |- |1087. |[[Jama (sedlo)]] |27. septembra |- |1088. |[[Sedlo pod Kohútom]] |28. septembra |- |1089. |[[Sedlo pod Malým Salatínom]] |29. septembra |- |1090. |[[Ráztocké sedlo]] |30. septembra |- |1091. |[[Sedlo pod Skalkou]] |1. októbra |- |1092. |[[Sedlo Latiborskej hole]] |2. októbra |- |1093. |[[Panské sedlo]] |3. októbra |- |1094. |[[Struhárske sedlo]] |4. októbra |- |1095. |[[Chabenecké sedlo]] |5. októbra |- |1096. |[[Krížske sedlo]] |6. októbra |- |1097. |[[Sedlo Poľany]] |7. októbra |- |1098. |[[Príslop (sedlo v Nízkych Tatrách)]] |8. októbra |- |1099. |[[Sedlo Sinej]] |9. októbra |- |1100. |[[Iľanovské sedlo]] |10. októbra |- |1101. |[[Machnaté (sedlo)]] |11. októbra |- |1102. |[[Javorie (sedlo)]] |12. októbra |- |1103. |[[Sedlo pod Kúpeľom]] |13. októbra |- |1104. |[[Rakytovica]] |14. októbra |- |1105. |[[Stanišovské sedlo]] |15. októbra |- |1106. |[[Michalovské sedlo]] |16. októbra |- |1107. |[[Svidovské sedlo]] |17. októbra |- |1108. |[[Črchľa (sedlo)]] |18. októbra |- |1109. |[[Demänovské sedlo]] |19. októbra |- |1110. |[[Krúpovo sedlo]] |20. októbra |- |1111. |[[Sedlo za Lenivou]] |21. októbra |- bgcolor="#F7F6A8" |'''1111''' |'''Spolu''' |'''1450''' |- |1112. |[[Snehová jama]] |22. októbra |- |1113. |[[Madejovo]] |23. októbra |- |1114. |[[Záturňa (sedlo)]] |24. októbra |- |1115. |[[Sedlo pod Doštiankou]] |25. októbra |- |1116. |[[Sedlo pod Veľkým bokom]] |26. októbra |- |1117. |[[Hanušovské sedlo]] |27. októbra |- |1118. |[[Červená mláka]] |28. októbra |- |1119. |[[Grimov laz]] |29. októbra |- |1120. |[[Obracaná studňa]] |30. októbra |- |1121. |[[Mošník (sedlo)]] |31. októbra |- |1122. |[[Súľovský potok (prítok Hradnianky)]] |1. novembra |- |1123. |[[Rašovský potok]] |2. novembra |- |1124. |[[Jablonovský potok (prítok Hradnianky)]] |3. novembra |- |1125. |[[Lehotský potok (prítok Váhu)]] |4. novembra |- |1126. |[[Nimnický potok]] |5. novembra |- |1127. |[[Beňovský potok (prítok Hričovského kanála)]] |6. novembra |- |1128. |[[Fojtov potok]] |7. novembra |- |1129. |[[Zborovský potok]] |8. novembra |- |1130. |[[Barancov potok]] |9. novembra |- |1131. |[[Sobolová (potok)]] |10. novembra |- |1132. |[[Kašubova Kolíska]] |11. novembra |- |1133. |[[Holienkov]] |12. novembra |- |1134. |[[Májovský potok]] |13. novembra |- |1135. |[[Brhlov potok]] |14. novembra |- |1136. |[[Šimkov potok]] |15. novembra |- |1137. |[[Janíkov potok]] |16. novembra |- |1138. |[[Hluchý potok]] |17. novembra |- |1139. |[[Pavelkov potok]] |18. novembra |- |1140. |[[Malá Oselnica]] |19. novembra |- |1141. |[[Kornádkov potok]] |20. novembra |- |1142. |[[Majeríčka]] |21. novembra |- |1143. |[[Staňov potok]] |22. novembra |- |1144. |[[Boďov potok]] |23. novembra |- |1145. |[[Skaličný potok (prítok Bystrice)]] |24. novembra |- |1146. |[[Lysinský potok]] |25. novembra |- |1147. |[[Lutiša]] |26. novembra |- |1148. |[[Vrchovinný potok]] |27. novembra |- |1149. |[[Sobolčín]]<br>[[Biskupin]] |28. novembra |- |1150. |[[Černatinský potok]] |29. novembra |- |1151. |[[Tižinský potok (prítok Struhárne)]] |30. novembra |- |1152. |[[Zliensky potok]] |1. decembra |- |1153. |[[Koňhorský potok]] |2. decembra |- |1154. |[[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)]] |3. decembra |- |1155. |[[Bačínsky jarok]] |4. decembra |- |1156. |[[Ráztoky (prítok Zázrivky)]] |5. decembra |- |1157. |[[Dolinský potok (prítok Ráztok)]] |6. decembra |- |1158. |[[Kozinský potok (prítok Zázrivky)]] |7. decembra |- |1159. |[[Minčolský potok]]<br>[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)]] |8. decembra |- |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1500''' |- |1160. |[[Petrovský potok (prítok Zázrivky)]] |9. decembra |- |1161. |[[Čremoš (prítok Zázrivky)]] |10. decembra |- |1162. |[[Veľký Brunov]]<br>[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |11. decembra |- |1163. |[[Holičná]] |12. decembra |- |1164. |[[Dzurová (potok)]] |13. decembra |- |1165. |[[Staníkov potok]] |14. decembra |- |1166. |[[Kolesársky potok (prítok Čierneho Váhu)]] |15. decembra |- |1167. |[[Krahuľský potok]]<br>[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)]] |16. decembra |- |1168. |[[Soľanka (potok)]]<br>[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |17. decembra |- |1169. |[[Pstruhový potok]] |18. decembra |- |1170. |[[Hromisko]]<br>[[Oravská župa (Česko-Slovensko)]] |19. decembra |- |1171. |[[Snežná]]<br>[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)]] |20. decembra |- |1172. |[[Vápenica (prítok Dikule)]]<br>[[Spišská župa (Česko-Slovensko)]] |21. decembra |- |1173. |[[Vyšný Chmelinec (potok)]]<br>[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)]] |22. decembra |- |1174. |[[Nižný Chmelinec (potok)]]<br>[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)]] |23. decembra |- |1175. |[[Klin (potok)]]<br>[[Ostravský kraj (1948 – 1960)]] |24. decembra |- |1176. |[[Malý Brunov]]<br>[[Gottwaldovský kraj]] |25. decembra |- |1177. |[[Konské (prítok Šuňavského potoka)]]<br>[[Olomoucký kraj (1948 – 1960)]] |26. decembra |- |1178. |[[Kamenná Tichá]]<br>[[Brněnský kraj (1948 – 1960)]] |27. decembra |- |1179. |[[Špania voda]] |28. decembra |- |1180. |[[Tomanov potok]] |29. decembra |- |1181. |[[Hlina (potok)]]<br>[[Jihlavský kraj (1948 – 1960)]] |30. decembra |- |1182. |[[Magurský jarok]]<br>[[Českobudějovický kraj (1948 – 1960)]] |31. decembra |- |1183. |[[Kôprovnica]] |1. januára |- |1184. |[[Krížny potok (prítok Tichého potoka)]] |2. januára |- |1185. |[[Granátový potok]] |3. januára |- |1186. |[[Surový potok (prítok Belej)]]<br>[[Plzenský kraj (1948 – 1960)]] |4. januára |- |1187. |[[Landorovec]] |5. januára |- |1188. |[[Kokavský potok]]<br>[[Karlovarský kraj (1948 – 1960)]] |6. januára |- |1189. |[[Krivuľa (prítok Račkovej)]]<br>[[Úsťanský kraj (1948 – 1960)]] |7. januára |- |1190. |[[Gáborov potok]]<br>[[Pražský kraj]] |8. januára |- |1191. |[[Hlinský potok (prítok Kôprovského potoka)]]<br>[[Liberecký kraj (1948 – 1960)]] |9. januára |- |1192. |[[Garajov potok]]<br>[[Hradecký kraj (1948 – 1960)]] |10. januára |- |1193. |[[Turkov potok]] |11. januára |- |1194. |[[Šturec (prítok Revúcej)]] |12. januára |- |1195. |[[Turecký potok]]<br>[[Pardubický kraj (1948 – 1960)]] |13. januára |- |1196. |[[Hričkovský potok]]<br>[[Užhorodská župa (Česko-Slovensko)]] |14. januára |- |1197. |[[Skalný potok (prítok Revúcej)]]<br>[[Berežská župa (Česko-Slovensko)]] |15. januára |- |1198. |[[Vyšný Matejkov]]<br>[[Mukačevská župa]] |16. januára |- |1199. |[[Nižný Matejkov]]<br>[[Marmarošská župa (Česko-Slovensko)]] |17. januára |- |1200. |[[Strelovec]]<br>[[Podkarpatoruská župa]] |18. januára |- |1201. |[[Banské (prítok Lúžňanky)]] |19. januára |- |1202. |[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)]] |20. januára |- |1203. |[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)]] |21. januára |- |1204. |[[Medokýš (prítok Korytnice)]] |22. januára |- |1205. |[[Patočiny]] |23. januára |- |1206. |[[Barborinský potok]] |24. januára |- |1207. |[[Salatínsky potok (prítok Ľupčianky)]] |25. januára |- |1208. |[[Krámecký potok]] |26. januára |- |1209. |[[Veľký Oružný potok]] |27. januára |- |1210. |[[Veľké Železné]] |28. januára |- |1211. |[[Malé Železné]]<br>[[Zuzana Dřízhalová]] |29. januára |- |1212. |[[Tlstý potok (prítok Veľkého Železného)]] |30. januára |- |1213. |[[Veľký Kračkov]] |31. januára |- |1214. |[[Stupecké]] |1. februára |- |1215. |[[Salatín (potok)]] |2. februára |- |1216. |[[Čierňava (prítok Ľubochnianky)]] |3. februára |- |1217. |[[Krivá (prítok Čierňavy)]] |4. februára |- |1218. |[[Blatná (prítok Ľubochnianky)]] |5. februára |- |1219. |[[Rakytov (prítok Ľubochnianky)]] |6. februára |- |1220. |[[Močidlo (prítok Ľubochnianky)]] |7. februára |- |1221. |[[Jarabinská]] |8. februára |- |1222. |[[Lipová (prítok Ľubochnianky)]] |9. februára |- |1223. |[[Nižná Lipová (potok)]] |10. februára |- |1224. |[[Raková (prítok Ľubochnianky)]] |11. februára |- |1225. |[[Kľacký potok (prítok Ľubochnianky)]] |12. februára |- |1226. |[[Turecké]] |13. februára |- |1227. |[[Gánovský potok]] |14. februára |- |1228. |[[Malý Hornád]] |15. februára |- |1229. |[[Jedlinský potok (prítok Malého Hornádu)]] |16. februára |- |1230. |[[Červenec (prítok Hornádu)]] |17. februára |- |1231. |[[Polákov]] |18. februára |- |1232. |[[Kraviansky potok]] |19. februára |- |1233. |[[Krížový potok]] |20. februára |- |1234. |[[Hrabušický potok]] |21. februára |- |1235. |[[Sihoť (prítok Brusníka)]] |22. februára |- |1236. |[[Štvrtocký potok (prítok Brusníka)]] |23. februára |- |1237. |[[Čenčický potok]] |24. februára |- |1238. |[[Skalický potok (prítok Štvrtockého potoka)]] |25. februára |- |1239. |[[Kubášok]] |26. februára |- |1240. |[[Korenianka]] |27. februára |- |1241. |[[Mojžiška]] |28. februára |- |1242. |[[Mokrý potok (prítok Bystrej)]] |1. marca |- |1243. |[[Boršov (prítok Hornádu)]] |2. marca |- |1244. |[[Oľšovec (prítok Hornádu)]] |3. marca |- |1245. |[[Ždiar (potok)]] |4. marca |- |1246. |[[Suchá Belá (potok)]] |5. marca |- |1247. |[[Píľanka]] |6. marca |- |1248. |[[Sokol (pravostranný prítok Veľkej Bielej vody)]] |7. marca |- |1249. |[[Malý Sokol (potok)]] |8. marca |- |1250. |[[Kyseľ (potok)]] |9. marca |- |1251. |[[Štvrtocký potok (prítok Veľkej Bielej vody)]] |10. marca |- |1252. |[[Fatrová (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Malý Kyseľ (potok)]] |11. marca |- |1253. |[[Tomášovský potok (prítok Hornádu)]]<br>[[Sokolí potok (prítok Bieleho potoka)]] |12. marca |- |1254. |[[Biely potok (prítok Hornádu)]] |13. marca |- |1255. |[[Lesnica (potok)]] |14. marca |- |1256. |[[Mraznica (prítok Lesnice)]] |15. marca |- |1257. |[[Hutiansky potok (prítok Holubnice)]] |16. marca |- |1258. |[[Suchohorský potok]] |17. marca |- |1259. |[[Čingovský potok]] |18. marca |- |1260. |[[Markušovský potok]] |19. marca |- |1261. |[[Stožský potok]] |20. marca |- |1262. |[[Rudniansky potok (prítok Hornádu)]] |21. marca |- |1263. |[[Zimná (prítok Rudnianskeho potoka)]] |22. marca |- |1264. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Chrasť nad Hornádom)]] |23. marca |- |1265. |[[Biela voda (prítok Hornádu)]] |24. marca |- |1266. |[[Olcnavský potok]] |25. marca |- |1267. |[[Svätojánsky potok]] |26. marca |- |1268. |[[Blatný potok (prítok Svätojánskeho potoka)]] |27. marca |- |1269. |[[Gelnický potok]] |28. marca |- |1270. |[[Krompašský potok]] |29. marca |- |1271. |[[Banský potok (prítok Slovinského potoka)]] |30. marca |- |1272. |[[Haladej]] |31. marca |- |1273. |[[Došťavná]] |1. apríla |- |1274. |[[Duch (potok)]] |2. apríla |- |1275. |[[Svatíkov]] |3. apríla |- |1276. |[[Čiernohorský potok (prítok Hornádu)]] |4. apríla |- |1277. |[[Dolinský potok (prítok Hornádu)]] |5. apríla |- |1278. |[[Pohlodov]] |6. apríla |- |1279. |[[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)]] |7. apríla |- |1280. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Kluknava)]] |8. apríla |- |1281. |[[Slatvinka]]<br>[[Malá Svinka]] |9. apríla |- |1282. |[[Jaseňovec (prítok Hornádu)]] |10. apríla |- |1283. |[[Studenec (prítok Hornádu)]] |11. apríla |- |1284. |[[Slatvinský potok (prítok Hornádu)]] |12. apríla |- |1285. |[[Oľšavec (prítok Hornádu)]] |13. apríla |- |1286. |[[Žehrica]] |14. apríla |- |1287. |[[Pongrácovský potok]] |15. apríla |- |1288. |[[Podhorský potok (prítok Margecianky)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien]] |16. apríla |- |1289. |[[Bijacovský potok]] |17. apríla |- |1290. |[[Ordzoviansky potok]] |18. apríla |- |1291. |[[Vavrincov potok]] |19. apríla |- |1292. |[[Lúčanský potok (prítok Vavrincovho potoka)]] |20. apríla |- |1293. |[[Hermanov potok]] |21. apríla |- |1294. |[[Odorica (potok)]] |22. apríla |- |1295. |[[Krčmárov jarok]] |23. apríla |- |1296. |[[Iliašovský potok]] |24. apríla |- |1297. |[[Kurimiansky potok]] |25. apríla |- |1298. |[[Kráľovec (prítok Bicíra)]] |26. apríla |- |1299. |[[Dvorecký potok]] |27. apríla |- |1300. |[[Končistý potok]] |28. apríla |- |1301. |[[Krupný jarok]] |29. apríla |- |1302. |[[Krížny potok (prítok Levočského potoka)]] |30. apríla |- |1303. |[[Vápenistý potok]] |1. mája |- |1304. |[[Lesný potok (prítok Levočského potoka)]] |2. mája |- |1305. |[[Smrdiace mláky]] |3. mája |- |1306. |[[Zimný potok (prítok Levočského potoka)]] |4. mája |- |1307. |[[Klinianka (prítok Levočského potoka)]] |5. mája |- |1308. |[[Šibenícky potok]] |6. mája |- |1309. |[[Fedorkin jarok]] |7. mája |- |1310. |[[Trnovský potok (prítok Gánovského potoka)]] |8. mája |- |1311. |[[Dubinský potok (prítok Hornádu)]] |9. mája |- |1312. |[[Studňový potok]] |10. mája |- |1313. |[[Lastovičí potok]] |11. mája |- |1314. |[[Zbojnícky potok (prítok Hnilca)]] |12. mája |- |1315. |[[Spišský potok (prítok Hnilca)]] |13. mája |- |1316. |[[Kopanec (prítok Hnilca)]] |14. mája |- |1317. |[[Tiesňavy (prítok Hnilca)]] |15. mája |- |1318. |[[Gápeľ (prítok Hnilca)]] |16. mája |- |1319. |[[Rakovec (prítok Hnilca)]] |17. mája |- |1320. |[[Surovec (prítok Hnilca)]] |18. mája |- |1321. |[[Bystrý potok (prítok Hnilca)]] |19. mája |- |1322. |[[Rudník (prítok Hnilca)]] |20. mája |- |1323. |[[Veľký Hutný potok]] |21. mája |- |1324. |[[Hrelíkov potok]] |22. mája |- |1325. |[[Zimná voda (prítok Hnilca)]] |23. mája |- |1326. |[[Perlový potok (prítok Hnilca)]] |24. mája |- |1327. |[[Kojšovský potok]] |25. mája |- |1328. |[[Poľovnícky potok]] |26. mája |- |1329. |[[Jedlinský potok (prítok Kojšovského potoka)]] |27. mája |- |1330. |[[Jaklovský potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji mužov 2025]] |28. mája |- |1331. |[[Žakarovský potok]] |29. mája |- |1332. |[[Turzovský potok]] |30. mája |- |1333. |[[Helcmanovský potok]] |31. mája |- |1334. |[[Gombársky potok]] |1. júna |- |1335. |[[Vápenný potok (prítok Hnilca)]] |2. júna |- |1336. |[[Hnileckomníšsky potok]] |3. júna |- |1337. |[[Suchý potok (prítok Hnilca)]] |4. júna |- |1338. |[[Švedlársky potok]] |5. júna |- |1339. |[[Kopagrund]] |6. júna |- |1340. |[[Hrčkový potok]] |7. júna |- |1341. |[[Grajnár (potok)]]<br>[[Imola (Emilia-Romagna)]] |8. júna |- |1342. |[[Sokolí potok (prítok Hnilca)]] |9. júna |- |1343. |[[Havraní potok (prítok Hnilca)]] |10. júna |- |1344. |[[Biela voda (prítok Hnilca)]] |11. júna |- |1345. |[[Krčmársky potok (prítok Hnilca)]] |12. júna |- |1346. |[[Vrábľovský potok (prítok Krčmárskeho potoka)]] |13. júna |- |1347. |[[Tmavá (prítok Nitry)]] |14. júna |- |1348. |[[Biely potok (prítok Tmavej)]] |15. júna |- |1349. |[[Vápenný potok (prítok Tmavej)]] |16. júna |- |1350. |[[Kľačniansky potok]]<br>[[Kavej]] |17. júna |- |1351. |[[Pínerovský potok]] |18. júna |- |1352. |[[Studený potok (prítok Nitry)]] |19. júna |- |1353. |[[Olešnica]] |20. júna |- |1354. |[[Hraničný potok (prítok Nitry)]] |21. júna |- |1355. |[[Kravská]] |22. júna |- |1356. |[[Zlatná (prítok Nitry)]] |23. júna |- |1357. |[[Kanianka (potok)]] |24. júna |- |1358. |[[Dubnička (prítok Nitry)]] |25. júna |- |1359. |[[Jeleškov potok]] |26. júna |- |1360. |[[Necpalský potok (prítok Nitry)]] |27. júna |- |1361. |[[Rysný potok]] |28. júna |- |1362. |[[Lubená (potok)]] |29. júna |- |1363. |[[Čertov potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |30. júna |- |1364. |[[Solčiansky potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |1. júla |- |1365. |[[Vyšehradný potok]] |2. júla |- |1366. |[[Lipníček]] |3. júla |- |1367. |[[Kolárová (prítok Handlovky)]]<br>[[Tour de France 2025]] |4. júla |- |1368. |[[Struhár (potok)]] |5. júla |- |1369. |[[Studený potok (prítok Struhára)]] |6. júla |- |1371. |[[Mlynský potok (prítok Handlovky)]] |7. júla |- |1371. |[[Račí potok (prítok Handlovky)]] |8. júla |- |1372. |[[Jalovský potok (prítok Handlovky)]] |9. júla |- |1373. |[[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)]] |10. júla |- |1374. |[[Hradecký potok]] |11. júla |- |1375. |[[Mraznica (prítok Hradeckého potoka)]] |12. júla |- |1376. |[[Moštenica (potok)]] |13. júla |- |1377. |[[Hlinky]] |14. júla |- |1378. |[[Vlčí kanál]] |15. júla |- |1379. |[[Ciglianka]] |16. júla |- |1380. |[[Sebedražský potok]] |17. júla |- |1381. |[[Cigeľský kanál]] |18. júla |- |1382. |[[Lehotský potok (prítok Nitry)]] |19. júla |- |1383. |[[Dolinový potok (prítok Lehotského potoka)]] |20. júla |- |1384. |[[Metrbos]] |21. júla |- |1385. |[[Ťakov]] |22. júla |- |1386. |[[Lazný potok (prítok Nitry)]] |23. júla |- |1387. |[[Ošípanský potok]] |24. júla |- |1388. |[[Kamenský potok]] |25. júla |- |1389. |[[Žiarny potok]] |26. júla |- |1390. |[[Čereniansky potok]] |27. júla |- |1391. |[[Pažitský potok]] |28. júla |- |1392. |[[Šútovský potok (prítok Trebianky)]] |29. júla |- |1393. |[[Lelovský potok]] |30. júla |- |1394. |[[Diviacky potok (prítok Nitrice)]] |31. júla |- |1395. |[[Repkovský potok]] |1. augusta |- |1396. |[[Ďurčekovský potok]] |2. augusta |- |1397. |[[Škrípovka]] |3. augusta |- |1398. |[[Podpoliansky potok]] |4. augusta |- |1399. |[[Bystrý potok (prítok Nitrice)]] |5. augusta |- |1400. |[[Krstenica]] |6. augusta |- |1401. |[[Rudnianka]] |7. augusta |- |1402. |[[Rokoška]] |8. augusta |- |1403. |[[Podskalský potok (prítok Rokošky)]] |9. augusta |- |1404. |[[Sučiansky potok]] |10. augusta |- |1405. |[[Čihoc (potok)]] |11. augusta |- |1406. |[[Kršteniansky potok]] |12. augusta |- |1407. |[[Dlžínsky potok]] |13. augusta |- |1408. |[[Sečiansky potok (prítok Dlžínskeho potoka)]] |14. augusta |- |1409. |[[Nevidzianka]] |15. augusta |- |1410. |[[Šindeliarska]] |16. augusta |- |1411. |[[Slávikovský potok]] |17. augusta |- |1412. |[[Zliechovský potok]] |18. augusta |- |1413. |[[Brodziansky potok]] |19. augusta |- |1414. |[[Dubnica (prítok Nitry)]] |20. augusta |- |1415. |[[Slivkový jarok]] |21. augusta |- |1416. |[[Cintorínsky potok (prítok Nitry)]] |22. augusta |- |1417. |[[Oponický potok]] |23. augusta |- |1418. |[[Oponický kanál]] |24. augusta |- |1419. |[[Lefantovský potok]] |25. augusta |- |1420. |[[Lišňa]] |26. augusta |- |1421. |[[Lázkový potok]] |27. augusta |- |1422. |[[Tošánsky potok]] |28. augusta |- |1423. |[[Hradský potok (prítok Vyčomy)]] |29. augusta |- |1424. |[[Onžiarsky potok]] |30. augusta |- |1425. |[[Slače]]<br>[[Via Slovakia]] |31. augusta |- |1426. |[[Hlomniansky potok]] |1. septembra |- |1427. |[[Klížsky potok]] |2. septembra |- |1428. |[[Lazenský potok]] |3. septembra |- |1429. |[[Turčiansky potok]] |4. septembra |- |1430. |[[Suchý potok (prítok Vyčomy)]] |5. septembra |- |1431. |[[Malé Jastrabie]] |6. septembra |- |1432. |[[Veľký Selenov]] |7. septembra |- |1433. |[[Rakovinský potok]] |8. septembra |- |1434. |[[Bzinský potok]] |9. septembra |- |1435. |[[Blatnica (prítok Radošinky)]] |10. septembra |- |1436. |[[Stará Radošinka]] |11. septembra |- |1437. |[[Blesovský potok]] |12. septembra |- |1438. |[[Vozokánsky potok (prítok Hlavinky)]] |13. septembra |- |1439. |[[Nemečiansky potok (prítok Hlavinky)]] |14. septembra |- |1440. |[[Kopanický potok (prítok Hlavinky)]] |15. septembra |- |1441. |[[Tekoldiansky potok]]<br>[[Bernadeta Pánčiová]] |16. septembra |- |1442. |[[Alekšinský potok]] |17. septembra |- |1443. |[[Geňov]] |18. septembra |- |1444. |[[Slivášsky potok]] |19. septembra |- |1445. |[[Čížovec]] |20. septembra |- |1446. |[[Hradný potok]] |21. septembra |- |1447. |[[Lieskový potok (prítok Bojnianky)]] |22. septembra |- |1448. |[[Vítkovský potok]] |23. septembra |- |1449. |[[Kuzmický potok (prítok Zľavského potoka)]] |24. septembra |- |1450. |[[Slivnička]] |25. septembra |- |1451. |[[Potôčky (prítok Železnice)]] |26. septembra |- |1452. |[[Vrábeľka]] |27. septembra |- |1453. |[[Lipovec (prítok Chotiny)]] |28. septembra |- |1454. |[[Bystrý potok (prítok Chotiny)]] |29. septembra |- |1455. |[[Mankovec]] |30. septembra |- |1456. |[[Saková]] |1. októbra |- |1457. |[[Švarcov jarok]] |2. októbra |- |1458. |[[Žabokrecký potok (prítok Nitry)]] |3. októbra |- |1459. |[[Chrabriansky kanál]] |4. októbra |- |1460. |[[Krušovský kanál]] |5. októbra |- |1461. |[[Bádický kanál]] |6. októbra |- |1462. |[[Ilus]] |7. októbra |- |1463. |[[Melecký potok]] |8. októbra |- |1464. |[[Silastov]] |9. októbra |- |1465. |[[Dolinský potok (prítok Žitavy)]] |10. októbra |- |1466. |[[Martinovsko-maniansky kanál]] |11. októbra |- |1467. |[[Hulský kanál]] |12. októbra |- |1468. |[[Chrenovka]] |13. októbra |- |1469. |[[Trávnický potok]] |14. októbra |- |1470. |[[Stará Žitava]] |15. októbra |- |1471. |[[Pribetský kanál]]<!--1850--> |16. októbra |- |1472. |[[Michalovský kanál]] |17. októbra |- |1473. |[[Tehelný kanál]] |18. októbra |- |1474. |[[Staničný kanál]] |19. októbra |- |1475. |[[Kuzmov jarok]] |20. októbra |- |1476. |[[Vlkanovský kanál]] |21. októbra |- |1477. |[[Lándorský kanál]] |22. októbra |- |1478. |[[Komočský kanál]] |23. októbra |- |1479. |[[Trnovec (prítok Dlhého kanála)]] |24. októbra |- |1480. |[[Lúžtek]]<br>[[Zoznam turistických značkovaných trás v Malej Fatre]] |25. októbra |- |1481. |[[Lázky (prítok Žitavy)]] |26. októbra |- |1482. |[[Rohožnický potok]] |27. októbra |- |1483. |[[Podegerský potok]] |28. októbra |- |1484. |[[Babindolský potok]] |29. októbra |- |1485. |[[Chyndický potok]] |30. októbra |- |1486. |[[Čeľadický potok]] |31. októbra |- |1487. |[[Obdokovský potok]] |1. novembra |- |1488. |[[Világoš]] |2. novembra |- |1489. |[[Čakýň]] |3. novembra |- |1490. |[[Chosniansky potok]] |4. novembra |- |1491. |[[Brezinský potok (prítok Drevenice)]] |5. novembra |- |1492. |[[Kompanovský potok]] |6. novembra |- |1493. |[[Lysecký potok (prítok Čerešňového potoka)]] |7. novembra |- |1494. |[[Sľažiansky potok]] |8. novembra |- |1495. |[[Topoľový potok (prítok Čerešňového potoka)]] |9. novembra |- |1496. |[[Majerský potok (prítok Žitavy)]] |10. novembra |- |1497. |[[Leveš]] |11. novembra |- |1498. |[[Vápenný potok (prítok Leveša)]] |12. novembra |- |1499. |[[Topoľnica (potok)]] |13. novembra |- |1500. |[[Košiarny potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |14. novembra |- |1501. |[[Lazinky]] |15. novembra |- |1502. |[[Chudý potok]] |16. novembra |- |1503. |[[Blažkov potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |17. novembra |- |1504. |[[Brezový potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |18. novembra |- |1505. |[[Modošský potok]] |19. novembra |- |1506. |[[Suchý potok (prítok Žitavy)]] |20. novembra |- |1507. |[[Kopanický jarok]] |21. novembra |- |1508. |[[Machulinský potok]] |22. novembra |- |1509. |[[Sviniarsky potok (prítok Žitavy)]] |23. novembra |- |1510. |[[Osný potok]] |24. novembra |- |1511. |[[Žitavica]]<br>[[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]] |25. novembra |- |1512. |[[Brodnianka (potok)]] |26. novembra |- |1513. |[[Liešovský potok]] |27. novembra |- |1514. |[[Dlhý potok (prítok Vadičovského potoka)]] |28. novembra |- |1515. |[[Sidorovský potok]] |29. novembra |- |1516. |[[Kanový potok]] |30. novembra |- |1517. |[[Marusov potok]] |1. decembra |- |1518. |[[Drozdov potok]] |2. decembra |- |1519. |[[Žeriavka]]<!--1900--> |3. decembra |- |1520. |[[Súľkov potok]] |4. decembra |- |1521. |[[Podhájsky potok (prítok Kysuce)]] |5. decembra |- |1522. |[[Švaňov potok]] |6. decembra |- |1523. |[[Gundášov potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025]] |7. decembra |- |1524. |[[Vlčovský potok (prítok Kysuce)]] |8. decembra |- |1525. |[[Rulcov potok]] |9. decembra |- |1526. |[[Papajovský potok]] |10. decembra |- |1527. |[[Marcovský potok]] |11. decembra |- |1528. |[[Dáždený potok]] |12. decembra |- |1529. |[[Polkovský potok]] |13. decembra |- |1530. |[[Riečanský potok]] |14. decembra |- |1531. |[[Chotárny potok (prítok Olešnianky)]] |15. decembra |- |1532. |[[Žubrinovský potok]] |16. decembra |- |1533. |[[Markov potok (prítok Čierňanky)]] |17. decembra |- |1534. |[[Gorilov potok]] |18. decembra |- |1535. |[[Čanecký potok]] |19. decembra |- |1536. |[[Kudlov potok]] |20. decembra |- |1537. |[[Rajský potok]] |21. decembra |- |1538. |[[Stankovský potok (prítok Čierňanky)]] |22. decembra |- |1539. |[[Drahošanský potok]] |23. decembra |- |1540. |[[Bukovský potok (prítok Kysuce)]] |24. decembra |- |1541. |[[Nemčákov potok]] |25. decembra |- |1542. |[[Javorský potok (prítok Oščadnice)]] |26. decembra |- |1543. |[[Hanzlov potok]] |27. decembra |- |1544. |[[Tertežský potok]] |28. decembra |- |1545. |[[Lalíkov potok]] |29. decembra |- |1546. |[[Dedovka (potok)]] |30. decembra |- |1547. |[[Dirgasov potok]] |31. decembra |- |1548. |[[Korčínsky potok]] |1. januára |- |1549. |[[Vígľašský potok]] |2. januára |- |1550. |[[Hájnikovský kanál]]<br>[[Rallye Dakar 2026]] |3. januára |- |1551. |[[Lazný potok (prítok Hradnej)]] |4. januára |- |1552. |[[Kamenná (prítok Hradnej)]] |5. januára |- |1553. |[[Mačinová (potok)]] |6. januára |- |1554. |[[Brezinský potok (prítok Detvianskeho potoka)]] |7. januára |- |1555. |[[Kolárov potok]] |8. januára |- |1556. |[[Lohyňa (potok)]] |9. januára |- |1557. |[[Lazný potok (prítok Kocanského potoka)]] |10. januára |- |1558. |[[Stožocký potok]] |11. januára |- |1559. |[[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]] |12. januára |- |1560. |[[Korytársky potok (prítok Slatiny)]] |13. januára |- |1561. |[[Studená voda (prítok Slatiny)]] |14. januára |- |1562. |[[Budáčov jarok]] |15. januára |- |1563. |[[Bartková (prítok Slatiny)]] |16. januára |- |1564. |[[Snoha]] |17. januára |- |1565. |[[Grúňový potok (prítok Slatiny)]] |18. januára |- |1566. |[[Dežmová]] |19. januára |- |1567. |[[Trkotský potok]]<!--1950--> |20. januára |- |1568. |[[Lieskovský potok (prítok Zolnej)]] |21. januára |- |1569. |[[Sebedínsky potok]] |22. januára |- |1570. |[[Lovné]] |23. januára |- |1571. |[[Bečovský potok]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]] |24. januára |- |1572. |[[Hrochotský potok]] |25. januára |- |1573. |[[Žiarsky potok (prítok Zolnice)]] |26. januára |- |1574. |[[Piačkov potok]] |27. januára |- |1575. |[[Očovka]] |28. januára |- |1576. |[[Brveník]]<!--1960--> |29. januára |- |1577. |[[Príslopec (prítok Bielej Oravy)]] |30. januára |- |1578. |[[Vlčí potok (prítok Bielej Oravy)]] |31. januára |- |1579. |[[Okáľka (prítok Zimnej vody)]] |1. februára |- |1580. |[[Paráčsky potok]] |2. februára |- |1581. |[[Požehovka]] |3. februára |- |1582. |[[Prípor (potok)]] |4. februára |- |1583. |[[Predný potok (prítok Lomnice)]] |5. februára |- |1584. |[[Dolniansky potok]] |6. februára |- |1585. |[[Podplav]] |7. februára |- |1586. |[[Šubovka (prítok Hruštínky)]] |8. februára |- |1587. |[[Lipový potok]]<br>[[Val di Fiemme]] |9. februára |- |1588. |[[Bučníkový potok]] |10. februára |- |1589. |[[Dielnický potok (prítok Hruštínky)]] |11. februára |- |1590. |[[Poliansky potok (prítok Zimníka)]]<!--1975--> |12. februára |- |1591. |[[Grúničný potok (prítok Jelešne, Hladovka)]] |13. februára |- |1592. |[[Bystrá (prítok Bobroveckého potoka)]] |14. februára |- |1593. |[[Suchý potok (prítok Bobroveckého potoka)]] |15. februára |- |1594. |[[Čaplovka]] |16. februára |- |1595. |[[Furkaska]] |17. februára |- |1596. |[[Suchý potok (prítok Oravice)]] |18. februára |- |1597. |[[Korytárka (prítok Oravice)]] |19. februára |- |1598. |[[Čimhovský potok]] |20. februára |- |1599. |[[Za Dielom (prítok Oravice)]] |21. februára |- |1600. |[[Vlčí potok (prítok Oravice)]]<!--1985--> |22. februára |- |1601. |[[Štefanovský potok (prítok Oravy)]] |23. februára |- |1602. |[[Medvedský potok]] |24. februára |- |1603. |[[Krátky potok (prítok Oravy)]] |25. februára |- |1604. |[[Martinov potok]] |26. februára |- |1605. |[[Suchý potok (prítok Sivého potoka)]]<br>[[Detské rádio]] |27. februára |- |1606. |[[Pribišská (potok)]] |28. februára |- |1607. |[[Števkovský potok]] |1. marca |- |1608. |[[Holický potok]] |2. marca |- |1609. |[[Ohnutý potok]] |3. marca |- |1610. |[[Starý potok (prítok Bielej vody)]] |4. marca |- |1611. |[[Pečkov potok]] |5. marca |- |1612. |[[Polomský potok (prítok Parnej)]] |6. marca |- |1613. |[[Barina (prítok Parnej)]] |7. marca |- |1614. |[[Bohatá (prítok Parnej)]]<!--2000--> |8. marca |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''2000''' |- |1615. |[[Bláznivý potok]] |9. marca |- |1616. |[[Zabité]] |10. marca |- |1617. |[[Majdan (potok)]] |11. marca |- |1618. |[[Javornícky potok]] |12. marca |- |1619. |[[Orešiansky náhon]] |13. marca |- |1620. |[[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)]] |14. marca |- |1621. |[[Podhájsky potok (prítok Parnej)]] |15. marca |- |1622. |[[Kozárovský potok]] |16. marca |- |1623. |[[Rakyta (prítok Trnávky)]] |17. marca |- |1624. |[[Smolenický potok]] |18. marca |- |1625. |[[Smutná (potok)]] |19. marca |- |1626. |[[Luhový potok]] |20. marca |- |1627. |[[Raková (prítok Trnávky)]] |21. marca |- |1628. |[[Rosuchovský potok]] |22. marca |- |1629. |[[Buková (potok)]] |23. marca |- |1630. |[[Ambrózov kanál]] |24. marca |- |1631. |[[Krupica (potok)]] |25. marca |- |1632. |[[Raštún]] |26. marca |- |1633. |[[Križoviansky kanál]] |27. marca |- |1634. |[[Abrahámsky kanál]]<!--2020--> |28. marca |- |1635. |[[Kuliarsky kanál]] |29. marca |- |1636. |[[Zelenický kanál]]<br>[[Tatra 75]] |30. marca |- |1637. |[[Červenícky kanál]]<br>[[Tatra 54]] |31. marca |- |1638. |[[Rakytovský kanál]]<br>[[Tatra 52]] |1. apríla |- |1639. |[[Vanigovský kanál]] |2. apríla |- |1640. |[[Pečeňadský kanál]] |3. apríla |- |1641. |[[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)]]<br>[[Tatra 30]] |4. apríla |- |1642. |[[Voderadský kanál]] |5. apríla |- |1643. |[[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)]] |6. apríla |- |1644. |[[Očkovský kanál]]<br>[[Tatra 13]] |7. apríla |- |1645. |[[Borovský kanál]]<br>[[Tatra 43]] |8. apríla |- |1646. |[[Veselský kanál]]<!--2037--> |9. apríla |- |1647. |[[Derňodudvážsky kanál]] |10. apríla |- |1648. |[[Kajalský kanál]]<br>[[Parný rušeň 310.0]] |11. apríla |- |1649. |[[Diakovský kanál]] |12. apríla |- |1650. |[[Gorazdovský kanál]] |13. apríla |- |1651. |[[Kráľovský kanál]] |14. apríla |- |1652. |[[Kráľovobrodský kanál]] |15. apríla |- |1653. |[[Šaliansky kanál]]<br>[[Tatra 22]] |16. apríla |- |1654. |[[Selický kanál]]<br>[[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] |17. apríla |- |1655. |[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]]<!--2050--> |18. apríla |- |1656. |[[Vlčiansky kanál]] |19. apríla |- |1657. |[[Šárd]]<br>[[Múzeum osobných automobilov Tatra]] |20. apríla |- |1658. |[[Zemniansky kanál]]<br>[[Tatra V 570]] |21. apríla |- |1659. |[[Obecný kanál]]<br>[[Tatra V 855]] |22. apríla |- |1660. |[[Studiensky kanál]]<br>[[Tatra 600 kabriolet]] |23. apríla |- |1661. |[[Asódsky kanál]]<!--2060--> |24. apríla |- |1662. |[[Asód-Čergov]] |25. apríla |- |1663. |[[Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov)]] |26. apríla |- |1664. |[[Bokonský kanál]] |27. apríla |- |1665. |[[Kolárovo-Kameničná]]<br>[[Prvý nákladný automobil NW]] |28. apríla |- |1666. |[[Stará Částa]] |29. apríla |- |1667. |[[Komárňanský kanál]]<br>[[Tatra 26]] |30. apríla |- |1668. |[[Dropí kanál]] |1. mája |- |1669. |[[Čalovec-Kameničná]]<!--2070--> |2. mája |- |1670. |[[Chotárny kanál]] |3. mája |- |1671. |[[Dunajský kanál]] |4. mája |- |1672. |[[Ňárad-Vrbina]]<br>[[Tatra 23]] |5. mája |- |1673. |[[Vrbina-Medveďov]]<br>[[Tatra 24]] |6. mája |- |1674. |[[Milinovice-Vrbina]]<br>[[Tatra 25]] |7. mája |- |1675. |[[Hanský kanál]] |8. mája |- |1676. |[[Lyonský kanál]]<br>[[Tatra 49]] |9. mája |- |1677. |[[Číčovský kanál]] |10. mája |- |1678. |[[Číčov-Holiare]]<br>[[Tatra 623]] |11. mája |- |1679. |[[Číčov-Klížska Nemá]]<br>[[Tatra 82]] |12. mája |- |1680. |[[Olča-Kosihy]] |13. mája |- |1681. |[[Lél-Kosihy]]<br>[[Tatra 92]] |14. mája |- |1682. |[[Lél-Zlatná]]<!--2090--> |15. mája |- |1683. |[[Poľný kanál]]<br>[[Tatra 93]] |16. mája |- |1684. |[[Ižopský kanál]] |17. mája |- |1685. |[[Gabčíkovo-Ňárad]]<br>[[Iveco Czech Republic]] |18. mája |- |1686. |[[Gabčíkovo-Topoľníky]]<br>[[Sodomka]] |19. mája |- |1687. |[[Patašský kanál]]<br>[[Praga V]] |20. mája |- |1688. |[[Šajbársky kanál]]<br>[[Praga L]] |21. mája |- |1689. |[[Jurová-Veľký Meder]] |22. mája |- |1690. |[[Kračany-Boheľov]]<br>[[Praga N]] |23. mája |- |1691. |[[Boheľovský kanál]] |24. mája |- |1692. |[[Šuľany-Jurová]]<br>[[Praga AN]] |25. mája |- |1693. |[[Belský kanál]]<!--2107--> |26. mája |- |1694. |[[Klátovský kanál]]<br>[[Praga R]] |27. mája |- |1695. |[[Starý Klátovský kanál]]<br>[[Praga T]] |28. mája |- |1696. |[[Malinovo-Blahová]]<br>[[Praga AV]] |29. mája |- |1697. |[[Hamuliakovo-Dobrohošť]]<br>[[Praga Charon]] |30. mája |- |1698. |[[Jatovský kanál]]<br>[[Praga Mignon]] |31. mája |- |1699. |[[Fenešský kanál]]<br>[[Praga Alfa]] |1. júna |- |1700. |[[Kračiansky kanál]]<br>[[Praga Grand]] |2. júna |- |1701. |[[Kvočí kanál]]<br>[[Praga Piccolo]] |3. júna |- |1702. |[[Trstinový kanál]]<br>[[Praga Super Piccolo]] |4. júna |- |1703. |[[Tavarský kanál]]<br>[[Praga Lady]] |5. júna |- |1704. |[[Klížska Nemá-Kosihy]]<br>[[Praga Baby]] |6. júna |- |1705. |[[Medveďov-Kľúčovec]] |7. júna |- |1706. |[[Medveďov-Vrbina]]<br>[[Praga Golden]] |8. júna |- |1707. |[[Sap-Medveďov]] |9. júna |- |1708. |[[Boldog-Sládkovičovo]]<br>[[Praga BD 500 DOHC]] |10. júna |- |1709. |[[Bučanka]] |11. júna |- |1710. |[[Reca-Úľany]]<br>[[Praga 350 OHC]] |12. júna |- |1711. |[[Čatajský potok]]<!--2140--> |13. júna |- |1712. |[[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)]] |14. júna |- |1713. |[[Tarnocký kanál]] |15. júna |- |1714. |[[Procházkov potok]] |16. júna |- |1715. |[[Vajnorský potok]] |17. júna |- |1716. |[[Račiansky potok]] |18. júna |- |1717. |[[Javorník (prítok Šúrskeho kanála)]] |19. júna |- |1718. |[[Fanglovský potok]]<br>[[Tour de France 2026]] |20. júna |- |1719. |[[Fofovský potok]] |21. júna |- |1720. |[[Jurský potok]]<!--2150--> |22. júna |- |1721. |[[Limbašský potok]] |23. júna |- |1722. |[[Krkavčí potok]] |24. júna |- |1723. |[[Račí potok (prítok Limbašského potoka)]] |25. júna |- |1724. |[[Lúčanka (prítok Limbašského potoka)]] |26. júna |- |1725. |[[Žobrák (potok)]] |27. júna |- |1726. |[[Vidlárová]] |28. júna |- |1727. |[[Babský jarok]] |29. júna |- |1728. |[[Sedláčkov jarok]] |30. júna |- |1729. |[[Viničniansky kanál]] |1. júla |- |1730. |[[Pieskový potok]] |2. júla |- |1731. |[[Banský potok (prítok Račianskeho potoka)]] |3. júla |- |1732. |[[Blahútov kanál]] |4. júla |- |1733. |[[Ľadová voda]] |5. júla |- |1734. |[[Mlynský potok (prítok Čiernej vody)]] |6. júla |- |1735. |[[Dávidov kanál]] |7. júla |- |1736. |[[Atalicov kanál]] |8. júla |- |1737. |[[Slováčkov kanál]] |9. júla |- |1738. |[[Šábsky kanál]] |10. júla |- |1739. |[[Vajnorský kanál]] |11. júla |- |1740. |[[Na Pántoch (potok)]]<!--2170--> |12. júla |- |1741. |[[Struha]] |13. júla |- |1742. |[[Kratina (kanál)]] |14. júla |- |1743. |[[Malinovské rameno]] |15. júla |- |1744. |[[Hrubošúrske rameno]] |16. júla |- |1745. |[[Suchý potok (prítok Malého Dunaja)]] |17. júla |- |1746. |[[Leveleš-Lándor]] |18. júla |- |1747. |[[Divý kanál]] |19. júla |- |1748. |[[Stará Gúta-Lándor]] |20. júla |- |1749. |[[Hornoostrovný kanál]] |21. júla |- |1750. |[[Dolnoostrovný kanál]] |22. júla |- |1751. |[[Ďotva]] |23. júla |- |1752. |[[Tátoš (kanál)]] |24. júla |- |1753. |[[Hliník-Martovce]] |25. júla |- |1754. |[[Martovce-Lándor]] |26. júla |- |1755. |[[Hantovský kanál]] |27. júla |- |1756. |[[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)]] |28. júla |- |1757. |[[Batoňa]] |29. júla |- |1758. |[[Veľká Hriva]] |30. júla |- |1759. |[[Dugovský kanál]] |31. júla |- |1760. |[[Ihličie (kanál)]]<!--2190--> |1. augusta |- |1761. |[[Ostrovský kanál]] |2. augusta |- |1762. |[[Hlinícky kanál]] |3. augusta |- |1763. |[[Senný kanál]] |4. augusta |- |1764. |[[Rybný kanál]] |5. augusta |- |1765. |[[Kavský kanál]] |6. augusta |- |1766. |[[Hajlášsky kanál]] |7. augusta |- |1767. |[[Ižiansky kanál]] |8. augusta |- |1768. |[[Komárno-Iža]] |9. augusta |- |1769. |[[Potkanovský kanál]] |10. augusta |- |1770. |[[Chotínsky kanál]]<!--2200--> |11. augusta |- |1771. |[[Sedmerovský kanál]] |12. augusta |- |1772. |[[Fialkový kanál]] |13. augusta |- |1773. |[[Hurbanovský kanál]] |14. augusta |- |1774. |[[Motúzový kanál]] |15. augusta |- |1775. |[[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)]] |16. augusta |- |1776. |[[Holanovský kanál]] |17. augusta |- |1777. |[[Vécky kanál]]<br>[[Bobule]] |18. augusta |- |1778. |[[Aňala-Martovce]] |19. augusta |- |1779. |[[Nesvadský kanál]] |20. augusta |- |1780. |[[Abovský kanál]] |21. augusta |- |1781. |[[Bohatský kanál]] |22. augusta |- |1782. |[[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)]] |23. augusta |- |1783. |[[Turecký kanál]] |24. augusta |- |1784. |[[Mikulášsky kanál]]<br>[[Mária Zemiaková]] |25. augusta |- |1785. |[[Radvanský kanál]] |26. augusta |- |1786. |[[Obidský kanál]] |27. augusta |- |1787. |[[Búčsky kanál]] |28. augusta |- |1788. |[[Krížny kanál]] |29. augusta |- |1789. |[[Kraviansky kanál]] |30. augusta |- |1790. |[[Želiarsky kanál]]<!--2222--> |31. augusta |- |1791. |[[Kamenický kanál]] |1. septembra |- |1792. |[[Hornopialsky kanál]] |2. septembra |- |1793. |[[Teler]] |3. septembra |- |1794. |[[Čertov kanál]] |4. septembra |- |1795. |[[Kompa (vodný tok)]] |5. septembra |- |1796. |[[Kukučínovský kanál]] |6. septembra |- |1797. |[[Starotekovský kanál]] |7. septembra |- |1798. |[[Stará Podlužianka]] |8. septembra |- |1799. |[[Semerovský potok]] |9. septembra |- |1800. |[[Semerovský kanál]] |10. septembra |- |1801. |[[Slatina (prítok Štiavnice)]]<br>[[Jan Potměšil]] |11. septembra |- |1802. |[[Slivnovský jarok]] |12. septembra |- |1803. |[[Suchý potok (prítok Štiavnice)]]<!--2236--> |13. septembra |- |1804. |[[]] |14. septembra |- |1805. |[[]] |15. septembra |- |1806. |[[]] |16. septembra |- |1807. |[[]] |17. septembra |- |1808. |[[]] |18. septembra |- |1809. |[[]] |19. septembra |- |1810. |[[]] |20. septembra |- |1811. |[[]] |21. septembra |- |1812. |[[]] |22. septembra |- |1813. |[[]] |23. septembra |- |1814. |[[]] |24. septembra |- |1815. |[[]] |25. septembra |- |1816. |[[]] |26. septembra |- |1817. |[[]] |27. septembra |- |1818. |[[]] |28. septembra |- |1819. |[[]] |29. septembra |- |1820. |[[]] |30. septembra |- |1821. |[[]] |1. októbra |- |1822. |[[]] |2. októbra |- |1823. |[[]] |3. októbra |- |1824. |[[]] |4. októbra |- |1825. |[[]] |5. októbra |- |1826. |[[]] |6. októbra |- |1827. |[[]] |7. októbra |- bgcolor="#F7F6A8" |'''Spolu''' |'''5 wikiyears''' |'''22xx''' |- |} 9uj57fchnhn1q9xhnsqtl27zjwgqbml 0 675815 8368287 8320210 2026-09-11T15:38:47Z Jetam2 30982 wl, zaradenie kat 8368287 wikitext text/x-wiki '''Občianska veda''' je [[Vedecká metóda|vedecký výskum]], ktorý čiastočne alebo úplne uskutočňujú [[Amatér|amatérski]] [[Vedec|vedci]], teda ľudia, ktorí nevykonávajú vedeckú prácu ako profesiu.<ref>{{Citácia periodika|doi=10.1038/nj7444-259a|priezvisko=Gura|meno=Trisha|titul=Citizen science: amateur experts|periodikum=Nature|dátum=2013|ročník=496|číslo=7444|strany=259-261|issn=1476-4687|url=https://www.nature.com/articles/nj7444-259a|dátum prístupu=2022}}</ref> Občianska veda zapája verejnosť do vedeckého výskumu. Medzi jej formy patrí napríklad monitoring s účasťou dobrovoľníkov, alebo participatívny akčný výskum (angl.: participatory action research). Výsledkom občianskej vedy je pokrok vo vedeckom výskume, príležitosť pre vedeckú komunitu získať alebo spracovať viac dát, ako aj zvýšenie vedeckej gramotnosti verejnosti.<ref>{{Citácia periodika|doi=10.1111/csp2.100|priezvisko=Steven|meno=Rochelle|titul=Aligning citizen science with best practice: Threatened species conservation in Australia|periodikum=Conservation Science and Practice|dátum=2019|ročník=1|číslo=10|strany=1-12|issn=2578-4854|url=https://conbio.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/csp2.100|dátum prístupu=2022|spoluautori=Megan Barnes, Stephen T. Garnett, Georgia Garrard, James O'Connor, Jessica L. Oliver, Cathy Robinson, Ayesha Tulloch, Richard A. Fuller.}}</ref><ref name="Hand_1">{{Citácia periodika|doi=10.1038/466685a|priezvisko=Hand|meno=Eric|titul=Citizen science: People power|periodikum=Nature|dátum=2010|ročník=466|číslo=7307|strany=685-687|issn=1476-4687|url=https://www.nature.com/articles/466685a|dátum prístupu=2022}}</ref><ref name="UTW_1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Doyle|meno=Cathal|titul=Using the Web for Science in the Classroom: Online Citizen Science Participation in Teaching and Learning|url=https://osf.io/n953p/|dátum vydania=2019|dátum prístupu=2022|doi=10.1145/3292522.3326022}}</ref> == Princípy občianskej vedy == Projekty občianskej vedy vznikajú vo všetkých vedných odboroch a môžu byť veľmi rôznorodé, spájajú ich však isté spoločné vlastnosti. [[Európska asociácia občianskej vedy]] (''European Citizen Science Association'', ECSA) formulovala desať princípov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ECSA|titul=Ten principles of citizen science|url=https://ecsa.citizen-science.net/wp-content/uploads/2021/05/ECSA_Ten_Principles_of_CS_English.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220120075326/https://ecsa.citizen-science.net/wp-content/uploads/2021/05/ECSA_Ten_Principles_of_CS_English.pdf|dátum archivácie=2022-01-20}}</ref> ktoré by mali projekty občianskej vedy spĺňať. Projekty občianskej vedy by podľa týchto princípov mali: # Aktívne zapájať občanov do vedeckého úsilia, ktorého výsledkom sú poznatky nové pre vedu. Občania do týchto projektov môžu vstupovať ako prispievatelia, spolupracovníci, alebo aj vedúci. Zohrávajú v projekte zmysluplnú úlohu. # Produkovať skutočné vedecké výsledky (napr. zodpovedať výskumnú otázku, dodávať podklady pre manažment alebo politiku ochrany životného prostredia). # Profesionálnym aj občianskym vedcom prinášať prospech, napríklad v podobe vedeckých publikácií, príležitostí na učenie, spoločenského úžitku, uspokojenia z riešenia vedeckých otázok alebo problémov lokálneho, národného alebo medzinárodného charakteru a prípadne prostredníctvom toho vplyv na správu vecí verejných. # Umožniť občianskym vedcom, ak si to želajú, zúčastniť sa na viacerých fázach vedeckého výskumu (od formulovania výskumnej otázky, cez navrhovanie metód, zber a analýzu dát, až po komunikáciu výsledkov projektu). # Poskytovať občianskym vedcom spätnú väzbu (napríklad o tom, ako sa využívajú dáta, ktoré pomohli zbierať, aké sú vedecké a spoločenské dopady výsledkov projektu). # Ponímať občiansku vedu ako akýkoľvek iný vedecký prístup, s limitmi a možnými zdrojmi predpojatosti, ktoré je potrebné zvážiť a kontrolovať. Avšak, na rozdiel od tradičných prístupov k výskumu, poskytuje občianska veda príležitosť pre väčšie zapojenie verejnosti a demokratizáciu vedy. # Sprístupňovať dáta a metadáta z projektu a tam, kde je to možné, publikovať výsledky výskumu otvoreným prístupom. # Pri zverejňovaní výsledkov a v publikáciách uznávajú zásluhy občianskych vedcov (napr. formou poďakovania, uvedenia mien tých, ktorí sa na výsledku podieľali, ak si to želajú). # Byť hodnotené podľa vedeckých výstupov, kvality dát, prínosu pre účastníkov a širšieho dosahu na spoločnosť a tvorbu politík. # Vedúci projektov občianskej vedy by mali brať do úvahy právne a etické otázky týkajúce sa autorských práv a uvádzania autorstva, duševného vlastníctva, súhlasu na zdieľanie dát, dôvernosti a dosahu na životné prostredie pri všetkých aktivitách v rámci projektu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Občianska veda| ]] [[Kategória:Veda]] 3he5e4u5jj3s1bo8s7f9gna9mdqhgdg 0 687808 8368482 8293568 2026-09-12T08:51:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Izobutén|Obrázok=Isobutylene.svg|Obrázok2=Isobutylene-3D-balls.png|Vzorec={{chem|C|4|H|8}}|Systematický názov=2-metylpropén|Molárna hmotnosť=56,106 g/mol|CAS=115-11-7|Vzhľad=bezfarebný plyn|Teplota topenia=−140,3 °C (132,8 K)<ref name=":0"/>|Teplota varu=−6,9 °C (266,2 K)<ref name=":0"/>|Rozpustnosť=nerozpustný vo vode|Hustota=0,5879 g/cm³, kvapalina pri 25 °C<ref name=":0"/>|GHS piktogram={{GHS|02|07}}|vety H={{Vety H|220}}|vety P={{Vety P|210|377|381|403}}|NFPA 704={{NFPA 704|Zdravie = 1|Horľavosť = 4|Reaktivita = 0}}}}'''Izobutén''', triviálny názov '''izobutylén''', je [[uhľovodík]] so štyrmi atómami uhlíka. Je to vetvený [[alkén]] a je to jeden zo štyroch [[Izomér|izomérov]] [[Butén|buténu]]. Je to bezfarebný horľavý plyn, ktorý je významný v priemysle.<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Butenes|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14356007.a04_483.pub3|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA|rok=2014-01-31|miesto=Weinheim, Germany|isbn=978-3-527-30673-2|doi=10.1002/14356007.a04_483.pub3|strany=1–13|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/14356007.a04_483.pub3|meno=Frank M.A.|priezvisko=Geilen|meno2=Guido|priezvisko2=Stochniol|meno3=Stephan|priezvisko3=Peitz}}</ref> == Výroba == Izobutén je najreaktívnejším izomérom buténu, čo sa využíva pri jeho separácii od ostatných buténov. Izobutén sa prevedie na nejaký derivát (typicky hydratáciou), vyseparuje od zmesi buténov a potom sa prevedia naspäť na izobutén pre ďalšie použitie.<ref name=":0" /> Izobutylén vysokej kvality sa zvyčajne získava dehydratáciou [[Terc-butanol|''terc''-butanolu]] (''t''-BuOH) alebo [[Katalýza|katalytickou]] [[Dehydrogenácia|dehydrogenáciou]] [[Izobután|izobutánu]] (pomocou procesu Catofin alebo jemu podobných).<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy|edícia=2nd edition|titul=Hydrocarbon chemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/51210518|rok=2003|miesto=Hoboken, N.J.|isbn=0-471-41782-3|meno=George A.|priezvisko=Olah}}</ref> Izobutylén je vedľajší produkt [[Eténolýza|eténolýzy]] [[Diizobutylén|diizobutylénu]], ktorou vzniká [[neohexén]]:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Delaude|meno=Lionel|titul=Kirk-Othmer Encyclopedia of Chemical Technology|vydavateľ=Wiley|priezvisko2=Noels|meno2=Alfred F|poznámka=|kapitola=Metathesis}}</ref> : (CH₃)₃C-CH=C(CH₃)₂ + <span style="color:#008000">CH₂=CH₂</span> → (CH₃)₃C-CH=<span style="color:#008000">CH₂</span> + (CH₃)₂C=<span style="color:#008000">CH₂</span> [[Metylterc-butyléter|Metyl''terc''-butyléter]] (MTBE) a [[Etylterc-butyléter|etyl''terc''-butyléter]] (ETBE), ktoré sa pridávajú do benzínu, sa vyrábajú z metanolu a etanolu reakciou s izobuténom, a to buď priamo (s izobuténom pochádzajúcim z dehydratácie ''t''-BuOH), alebo v prúde buténov pochádzajúcom z rafinérie. Izobutén sa v týchto prúdoch zvyčajne od ostatných alkénov pred reakciou [[Separačné metódy|neseparuje]], pretože je jednoduchšie od seba oddeliť étery od ostatných buténov až po reakcii.<ref name=":0" /> Veľmi čistý izobutén je možné získať i zahriatím MTBE na vysokú teplotu a následnou destiláciou z metanolu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Production d'isobutène de haute pureté par décomposition du MTBE|url=https://ogst.ifpenergiesnouvelles.fr/articles/ogst/abs/1991/03/vol46n3p361/vol46n3p361.html|periodikum=Revue de l'Institut Français du Pétrole|dátum=1991-05-01|dátum prístupu=2022-09-28|ročník=46|číslo=3|strany=361–387|issn=0020-2274|doi=10.2516/ogst:1991017|jazyk=fr|meno=P. B.|priezvisko=Meunier|meno2=P.|priezvisko2=Chaumette|url archívu=https://web.archive.org/web/20220928115038/https://ogst.ifpenergiesnouvelles.fr/articles/ogst/abs/1991/03/vol46n3p361/vol46n3p361.html|dátum archivácie=2022-09-28}}</ref> == Použitie == Izobutén sa používa pri výrobe rôznych produktov. [[Izooktán]], prídavok do paliva, vzniká alkyláciou izobuténu<ref name=":0" /> s butánom alebo dimerizáciou izobuténu, ktorou vzniká diizobutylén, ktorý sa potom hydrogenuje za vzniku izooktánu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Production of Isooctane from Isobutene: Energy Integration and Carbon Dioxide Abatement via Catalytic Distillation|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/ie5032056|periodikum=Industrial & Engineering Chemistry Research|dátum=2015-04-15|dátum prístupu=2022-09-28|ročník=54|číslo=14|strany=3570–3581|issn=0888-5885|doi=10.1021/ie5032056|jazyk=en|meno=Behnam M.|priezvisko=Goortani|meno2=Aashish|priezvisko2=Gaurav|meno3=Alisha|priezvisko3=Deshpande}}</ref> Izobutén sa využíva i pri výrobe [[Metakrylaldehyd|metakrylaldehydu]] a [[Kyselina metakrylová|kyseliny metakrylovej]].<ref name=":0" /> Izobutén sa používa i na výrobu izoprénu.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=izoprén|strany=349}}</ref> Polymerizáciou izobuténu vzniká [[polyizobutylén]] alebo pri [[Kopolymerizácia|kopolymerizácii]] s [[Izoprén|izoprénom]] vzniká [[butylkaučuk]].<ref name=":0" /> [[Friedel-Craftsova alkylácia|Friedel-Craftsovou alkyláciou]] fenolov s izobutylénom vznikajú antioxidanty,<ref name=":0" /> ako sú [[butylovaný hydroxytoluén]] a [[butylovaný hydroxyanizol]]. [[Terc-butylamín|''terc''-butylamín]] sa komerčne vyrába amináciou izobutylénu s využitím [[Zeolit|zeolitových]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátorov]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Amines, Aliphatic|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14356007.a02_001|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA|rok=2000-06-15|miesto=Weinheim, Germany|isbn=978-3-527-30673-2|doi=10.1002/14356007.a02_001|strany=a02_001|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/14356007.a02_001|meno=Karsten|priezvisko=Eller|meno2=Erhard|priezvisko2=Henkes|meno3=Roland|priezvisko3=Rossbacher}}</ref> : NH₃ + CH₂=C(CH₃)₂ → H₂NC(CH₃)₃ Z izobuténu sa vyrába i [[Terc-butanol|''terc''-butanol]], ktorý sa používa ako rozpúšťadlo.<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=butanoly|strany=154}}</ref> Reakciou ''terc''-butanolu s kovovým draslíkom vzniká [[Terc-butoxid draselný|''terc''-butoxid draselný]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Organic Syntheses Procedure|url=http://www.orgsyn.org/demo.aspx?prep=cv4p0132|vydavateľ=www.orgsyn.org|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=en}}</ref> ktorý sa používa ako silná nenukleofilná báza v [[Organická syntéza|organickej syntéze]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Potassium tert -Butoxide|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/047084289X.rp198.pub2|vydavateľ=John Wiley & Sons, Ltd|rok=2006-09-15|miesto=Chichester, UK|isbn=978-0-471-93623-7|doi=10.1002/047084289x.rp198.pub2|strany=rp198.pub2|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/047084289X.rp198.pub2|meno=Drury|priezvisko=Caine}}</ref> == Bezpečnosť == Izobutén je veľmi horľavý plyn.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Isobutylene|1110935225}} [[Kategória:Alkény]] [[Kategória:Horľaviny]] b49ui1q5ycd8edi9kx9donsp0djynde 3 688972 8368367 8364544 2026-09-11T20:12:22Z Evernit 160276 /* Dotaz */ odpoveď 8368367 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) == Odporúčaný článok == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8211511]: pre istotu, čo sa týka kritérií výberu čl. do sekcie ''[[Wikipédia:Odporúčané články|Odporúčaný článok]]'' na HP – tam je zaužívané vyberať z najlepších a dobrých čl. Zoznam tých, čo ešte neboli vybrané, radený podľa typu hviezdy a dĺžky čl. je k dispozícii tu: ''[[:quarry:query/27965|Featured and good articles, not yet promoted from homepage (skwiki)]]''. Je možné, že [[Jean-Michel Jarre]] ev. je v stave, že by s trochou snahy bol súci aspoň na DČ (po dozdrojovaní nedoložených sekcií, doplnení náležitostí cit., redukcii excesívnych ext.o.), to krit. je ale dobré dodržiavať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Mám to teda zmeniť za iný (?), práve dotyčný článok mi príde v celku OK stave. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:56, 1. jún 2026 (UTC) ::Neskúmal som ho podrobne, takže neviem ako dobre/zle je spracovaný. Rozsahom pôsobí netriviálne, formálne nedostatky má, viď vyššie. Ak nikto nepríde s konkrétnou výhradou, už by som ho nevymieňal. Len teda do budúcna, čistejšie je najprv čl. nominovať (resp. teda označiť v prípade DČ; aj keď ten proces by by podľa mňa bolo dobré perspektívne upraviť tak, aby aj tam nejaká forma aspoň minimálnej recenzie bola prítomná), a až následne ho ev. vyberať do rubriky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:08, 1. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Už v minulosti som mu robil akési korektúry [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jean-Michel_Jarre&action=history history]. Do budúcna budem vyberať zo zoznamu, i keď i v tých DČ / NČ sú niektoré s úplným minimom citácii. Ak budem mať čas skúsim ešte čl. J.M.-J. trochu upraviť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:48, 1. jún 2026 (UTC) == Filip Sulík == Ahoj pýtam sa ťa že čo mám zmeniť aby stránka Filip Sulík nebola vymazaná --[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]]) 13:47, 3. jún 2026 (UTC) :{{re|Upravar0|s=1}} Treba minimálne: :* doplniť príčetný životopis (kde študoval, čomu sa profesne venuje; ak teda niečo také je, mimo osobných útokov a širenia agresivity na soc. sieťach), zatiaľ je to taká útržkovitá/heslovitá mozaika kadečoho :* doriešiť ten profilový obr. Ak si autorom a jediný záber nie je tamten z Instagramu, nahraj pls. na Commons originál záberu, ktorý zatiaľ nebol inde použitý. Inak treba poslať autorské povolenie (uvoľnenie pod slobodnou licenciou) cez VRT. :* upraviť náležitosti v Infoboxe (dátum narodenia sa tu nejak štandardne uvádza a pod.) :* vyhádzať boldy z výkladu (mimo úvodnej definície), nepatria tam :* doplniť náležitosti ([[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Kategória|kategorizácia]]) :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:22, 3. jún 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] Z mojej strany je ale akosi stále otázna [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]] ([[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]) danej osoby... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 3. jún 2026 (UTC) :::Hej, rovnako mi príde, že významnosť zatiaľ nie je doložená (inak než kontroverziami, čo je IMHO málo), tam smerujem tým životopisom, z ktorého by ev. nejaká pridaná hodnota vyplynula. Plus teda [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] bude pri rozhodovaní o ponechaní potrebné overiť (znova ideálne nad rámec zdrojov, riešiacich len kontroverzie), v krajnom prípade pri [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazani]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 3. jún 2026 (UTC) == Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar == <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> == Help == Hello, I need help to improve [[Genocída v Gaze|this]] article. my slovakian language is bad. Thank you --[[Redaktor:جودت|جودت]] ([[Diskusia s redaktorom:جودت|diskusia]]) 10:05, 19. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:جودت|جودت]] Hi, I edited something [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235303&oldid=8235288]. But the article still has its problems [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235306&oldid=8235303]. Try to adjust it appropriately within 14 days! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 19. jún 2026 (UTC) == Dotaz == Hej wikiďáble, minidotaz... sú nejaké limity, čo sa týka nadrozmerných tabuliek v obsahu článkov? U tej [[Igric (súťaž)#Kategórie|štatistickej]] som bol „na vážkach“, do akej šírky je ideálne zachádzať. Miesto tých ročníkov (1., 2., 3. atď) v nosnom podriadku by som bol radšej, keby tam boli celé roky (1967, 1968, 1969 atď), no tým pádom by sa tá tabuľka ešte viac rozšírila a zmenšovať jej obsah mi tiež nepríde najideálnejšie. Dík za prípadný tip či iný postreh! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Osobne by som to tu pri [[Igric (súťaž)#Kategórie|Igricovi]] (ak nemusíš) nerozširoval už teraz je to trochu zvláštne. Možno by som to dal do 2 tabuliek (1. až 20. ročník a 21. až súč.) skús si premyslieť. Napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_opakuj%C3%BAcich_sa_post%C3%A1v_vo_filmovej_s%C3%A9rii_Jamesa_Bonda tu] som to rozdeľoval do 3 tabuliek (aby sa zmestilo). :: Prehľad mapuje údaje z takmer 40 rokov, takže tam toho človek veľa nenavymýšľa, až chce aby sa aj iní v téme pružne zorientovali. Môže max. zmenšiť veľkosť písma, aspoň u tých inštrumentál. vecí či ich na úkor iných krátiť. Vzhľadom ale k tomu, že slúži i pre štatistické účely, tak by som ho veľmi nerád lámal. Ono to, čo si poslal, je trochu „mimo záber“ a mne pre zmenu názov toho článku prišiel „un peu étrange“, aj keď je zrozumiteľný samo. Ja by som volil skôr Zoznam historických či kľúčových postáv ako „opakujúcich sa“... Keď sa niečo opakuje, tak to už má svoju históriu samo o sebe, epizódne postavy nemajú v časových dejoch aj svoje minulé či budúce výskyty. No nič, díky. Ja som každopádne rád, že som ten Igric zmapoval; založiť ročníky bude už med aj pre iných, všetko je ozdrojované i archivované, tam už stačí de facto len kopírovať jednotlivé veci a okoreniť to akurát nejakou vatou. Zduř! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ďakujem, skvelá práca na Igricoch! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:45, 26. jún 2026 (UTC) :Nie som taký ješitný samček, žeby som si neuvedomoval, že sa články k samotným ročníkom nedajú sformátovať aj prehľadnejšie, ale ja naozaj nemám čas preformátovavať aj tie staré. V mojou prioritnom záujme ich bolo akurát formálne dokončiť a zjednotiť ich referencie, tak len pre vysvetlenie. Potrebujem ešte zdokumentovať štatistické chyby organizátora u toho [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií|bilančného článku]], tak snáď to stihnem. Drž sa, chlape! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::Salut, chlape(c)! Som opäť na dobu neurčitú v Paríži, tak daj smelo vedieť, až by si chcel spraviť fotografie k nejakým exteriérom, nech už filmových štúdií alebo iných miestnych nehnuteľností pre tvoje frankofónne články. A+ (à plus ;-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:12, 11. september 2026 (UTC) == Infobox Reklama == Nazdar, len taká malá poznámka, tá sekcia Posádka určite nie, skôr "štáb", alebo niečo podobné. Ako pobavilo ma to, len som márne hľadal kapitána. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:36, 22. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Oki obmenené [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AInfobox_Reklama&diff=8237207&oldid=8237160 tu], ale ako posádka sa to zvykne nazývať ale FŠ je asi ideálnejší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:58, 22. jún 2026 (UTC) ::Príležitostne si pozri definíciu slova „ideálny“ a skús sa zamyslieť, či dáva zmysel ho v bežných kontextoch stupňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 22. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Najideálnejšie bude nedozorovať diskusné príspevky takýmto spôsobom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:18, 22. jún 2026 (UTC) ::::Jj, nejakým ešte ideálnejším ev. ak tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 22. jún 2026 (UTC) ::Skôr mi tam sedí výraz tvorivý štáb, keďže týka sa to práve tých profesií. ::Terminologický prehľad podľa ''[[Encyklopédia filmu|Encyklopédie filmu]]'' 1993, s. 842, 882: ::* Výrobný štáb ::** Tvorivý štáb ::*** Réžia ::*** Scenár ::*** Kamera ::*** Strih ::*** Hudba ::*** Architekt ::*** Choreografia ::** Technický štáb ::* Obsadenie ::IMDbPro (napr. [[David Lynch|Lynchova]] reklama ''[https://pro.imdb.com/title/tt8672120/ PlayStation 2: The Third Place]'') zvykne do záhlavia dávať: ::* Director ::* Writer ::* Producers ::* Cinematographer ::* Editor ::* Production Designer ::Podľa mňa teda ideálne: ::# ''Filmový štáb'' na ''Výrobný štáb'' ::# Profesie: réžia, scenár, produkcia, kamera, strih, hudba, choreografia ::# ''Obsadenie'' osobitne od filmového (výrobného) štábu ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:41, 22. jún 2026 (UTC) Ak teda je to myslné vážne, tak ešte: # nové infoboxy je žiadúce zakladať pokiaľ možno ako volania š. {{tl|Infobox}}, nie ako priamy tabuľkový markup. # chýba tam popis (štandardne prezentovaný ako podtitul pod hl. nadpisom IB), z ktorého je aj bez potreby čítať úvod jasné, o čo ide a IB je tak samonosný. V prípade ''[[Pacific – La pêcheuse]]'' by tam bolo napr. „francúzska televízna reklama“. S tým že default by bol zrejme „reklama“. # ''Predchádzajúci/Nasledujúci'': predchádzajúci/nasledujúci čo? Ak je tým myslený „diel série“, tak by to tam malo byť uvedené („predchádzajúci diel“). Inak nie je jasné, prečo je tam mužský rod, keď predmetom je [tá] reklama. Alebo potom to treba uviesť ako predchádzajúca/nasledujúca, prípadne len skratkou predch./nasl. Alebo to uvádzať obdobnou formou ako chronológie v {{tl|Infobox album}} resp. predchodcov/nástupcov v úradoch v {{tl|Infobox Politik}}, tam si to vystačí bez rodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 22. jún 2026 (UTC) Plánuješ na spätnú väzbu k tej šablóne aj nejak reagovať, alebo len bobrík mlčania a spokojné generovanie článkov, ktoré súčasný draft volajú? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:12, 29. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Budem to ešte riešiť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 29. jún 2026 (UTC) == Mazanie diskusií == Diskusie sa nemažú, za toto som bol ja zablokovaný, že som si odstránil neoprávnenú šablónu z diskusie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:32, 27. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-36857-81|~2026-36857-81]] Pre protokol aby bolo jasné [[Diskusia s redaktorom:~2025-38800-71#Blok]], [[Diskusia s redaktorom:~2025-32423-16#Blok]] či [[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96#Šablóny:Experimenty]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2026 (UTC) ::Aby bolo jasné, ja som tiež dostal experimenty za editovanie v dobrej viere v prospech wikipédie, tak som si ju odstránil, a za toto som bol zablokovaný. Dvojaký prístup? Správcovia si môžu mazať diskusie a ja nie? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:39, 27. jún 2026 (UTC) :::Máš tam jasne uvedené, že šablóna Experimenty sa nevkladá zavedeným redaktorom, ak jasne nejde o experimenty. To, že sa tebe niečo nepáči, z toho nerobí experiment ani vandalizmus. Na toto šablóna skutočne neslúži, tak ju tak prestaň používať, inak ťa zablokujeme znova. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:21, 27. jún 2026 (UTC) ::::Tak ju prestaňte dávať mne, že sa vám niečo nepáči z toho nerobí experiment, ja môžem napísať to isté. znova dvojaký meter? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Alica22819|Alica22819]] (08:41, 1. júl 2026) == Dobrý deň :) vkladala som článok a prišlo mi upozornenie na opravy. Tie som urobila a rada by som vás poprosila keby ste si našli čas a pozreli sa, či je článok s úpravami v poriadku alebo treba ešte niečo urobiť. Mooooc ďakujem, alis 😊 --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 08:41, 1. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, ak myslíte článok [[Zana Saluber]], tak mu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostranná tabuľka), [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Skúste sa pri tvorbe inšpirovať podobnými heslami ako napr. niečím z [[:Kategória:Slovenskí spisovatelia]]. Skúsil by som ešte omrknúť návodíky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer, aj vám 😊 doplnené. Ďakujem pekne za rady. --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 21:46, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň prajem 😊 podopĺňala som potrebné... dúfam, že som na nič nezabudla... našli by ste si prosím vás čas a pozreli sa na článok? Lebo neviem, či mi to niekto pozrel alebo nie... ale neprišla mi žiadna správa, tak asi nie... Ďakujem pekne 😊 alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 11:14, 6. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, čosi som vám na stránke prešil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zana_Saluber&diff=8245508&oldid=8241893 tu] ([[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Typografia|typografia]]...) no trebalo by neozdrojované časti doložiť zdrojmi, hlavne napr. dátum a miesto narodenia. Stále mi ale ostáva otázna [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|významnosť]] dotyčnej osoby, ktorá býva klasicky posudzovaná [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Prípadne dajte vedieť pri potrebe pomoci / usmernenia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:43, 11. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[:Budeme to stále my|Budeme to stále my]] (12:36, 19. júl 2026) == zdu IMT Smile Členovia Ivan Tásler Miro Tásler Mário Garbera Ivan Kormaňák Peter Bartoník Tomáš Slávik Bývalí členovia Katarína Knechtová Martin Migaš Martin Valihora Peter Bič Marián Slávka Viktor Špak Tomáš Okres Štúdiové albumy Klik-klak Valec Nech sa páči IMT Smile Exotica Niečo s nami je Hlava má sedem otvorov 2010: Odysea dva Rodina Na ceste 1979 Budeme to stále my Srdce Rozum Blvd Koncertné albumy Live 2010: Odysea Live Košice-Bratislava-Live! Východná Kompilačné albumy Diamant Best of IMT Smile Universal Komplet Box Bestlove Acoustic Best hiSTORY 1996 – 2016 Aj to je život: B-strana a rarity & Live Život IMT Smile 1998 - 2020 30 × 30 Život človeka v roku 2022 DVD Letmý pohľad Súvisiace články T Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:36, 19. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar, potrebujete s niečim poradiť ohľadom článku [[Budeme to stále my]], z uvedeného textu to nie je úplne jasné? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 20. júl 2026 (UTC) ::Treba mi pomôcť zo zostavou na albume Budeme to stále my --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 16:47, 21. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Skúste sa inšpirovať podobnými hudobnými stránkami (ako napr. niektorými z [[:Kategória:Hudobné albumy]]). Ja osobne to zvyknem robiť v článkoch [[30 ans|takto]]. Článku by som ešte ale doplnil: text a zdroje. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:54, 22. júl 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] == [[Súbor:Rose_of_the_Catholic_Edit-a-thon_of_2026.png|náhľad|200px|Za účasť na iniciatíve [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] Ti udeľuje redaktor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ocenenie ''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026.'' Srdečná vďaka!]] '''Milý kolega,''' za tvoju účasť na iniciatíve '''Katolícky editaton 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie nazvané '''''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026'''''. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026#Výsledky iniciatívy|Katolícky editaton 2026]]. '''Vidíme sa o rok na Katolíckom editatone 2027!''' --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:24, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahoj, dik za „odznačik“ a aktívnosť na akcii. Vidím, že súťaž mala úspech čo som rád, nešlo teba o zbytočne premárnený čas vytváraním hlavnej stránky udalosti či inými súvisiacimi prípravami. Výhodou je aj, že viacerý redaktori obľubujú (píšu / upravujú) dané témy. Uvidíme ešte akú odozvu bude mať ďalší editaton [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|BD]], každopádne je to niečo nové, mohlo by to zaujať. Ak sa mi bude dať rád sa s dačím zapojím i o rok, + ako sa hovorí vo Francúzku: ''Au revoir mon ami''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:30, 21. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] (18:37, 22. júl 2026) == Dobrý deň, chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o radu ohľadom 'best practices' pri publikovaní nových článkov na Wikipédii. Dnes som publikovala svoj prvý článok o spoločnosti SANDING. O niekoľko hodín bol označený šablónou „Urgentne upraviť“. Rozumiem, že pri nových článkoch je to bežná súčasť kontroly kvality, a preto by som rada využila príležitosť naučiť sa, čo môžem zlepšiť. Verím, že článok je z pohľadu rozsahu dostatočne dlhý a snažila som sa doplniť aj relevantné zdroje, kategórie a referencie. Napriek tomu by ma zaujímal váš pohľad: Čo sú najčastejšie dôvody, pre ktoré bývajú nové články označené touto šablónou? Na ktoré oblasti sa mám zamerať ako prvé (významnosť, zdroje, štylizácia, kategórie, interné odkazy a pod.)? Budem vďačná za akékoľvek odporúčania. Mojím cieľom nie je len upraviť tento konkrétny článok, ale pochopiť, ako správne pripravovať články na Wikipédiu aj do budúcnosti. Ďakujem za váš čas a pomoc. S pozdravom Martina Kloknerová --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:37, 22. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Sorry za neskoršiu odpoveď, každopádne má článok [[SANDING]] stále v sebe šablónu [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] a [[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]. Osobne odporúčam si preštudovať najskôr pár odporúčaní (ako napr.: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]].) a potom články publikovať v [[Šablóna:Pieskovisko redaktora|redaktorskom pieskovisku]], v tomto prípade napr. [[Redaktorka:Martina Kloknerova/pieskovisko]] alebo [[Redaktorka:Martina Kloknerova/SANDING]] kde budete mať dostatok času na úpravu nedostatkov. Ak bude článok už tip-ťop / OK stave stačí ho funkciou [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunu]] presunúť (zmeniť názov). :V súčasnosti má heslo nasledovné nedostatky: 1. [[Wikipédia:Kategorizácia|nevytvorené kategórie]], 2. odkazy zo slov v texte na ext. stránky (zlé [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]), 3. možná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|nepreukázaná významnosť]] ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|možný nestranný uhol pohľadu]] či 4. absencia [[Pomoc:Infobox|infoboxu]]. Pár vecí ako [[Pomoc:Typografia|typografiu]] či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] vám v článku ešte upravím. Keby bolo niečo nejasné alebo bude potrebná prípadná pomoc tak ma tu kontaktujte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 2. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SANDING&curid=753198&diff=8256902&oldid=8254680 link] na fixi --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 2. august 2026 (UTC) :::Dobry den. Je mozne, ze vyznamnost sa posudzuje len na zaklade clankov? To ozaj neexistuje objektivna realita? Zalozit portal zdravie.sk je samo o sebe podla mna pocin na Slovenske pomery vynimocny. A nieto, este v tej dobe portal o zdravi, ktory navstevovalo 750tisic ludi. TO bola takmer polovica internetovych uzivatelov. :::Ale zrejme je to opat typicke, ze dolezitejsi je Azet s Pokecom, nez Zdravie ludi na slovensku. To ze to pomohlo tisickam ludom a je to najvyznamnejsi zdravotny portla, ktory predcil a predci do dnes narodny portal zdravia, je ozaj nevyznamne. Ved nech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-43187-47|&#126;2026-43187-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-43187-47|diskusia]]) 11:07, 5. august 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] + @[[Redaktor:~2026-43187-47|~2026-43187-47]] Heslu prosto stačí dokázať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], ktorú na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] posudzujeme zväčša podľa [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:27, 21. august 2026 (UTC) == Jazyk v citačných š. == Nazdar. Keď už vkladáš do citácií jazyk (podľa mňa je to v tiviálnych príapadoch, kde je zrejmý z titulku a ostatných údajov vcelku nadbytočné, no budiž), dávaj ho tam pls. preferovane ako 2-znakový ISO kód [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8253745], nie slovne. V zdrojáku je to stručnejšie a tvar výstupu je tak konzistentný naprieč výskytmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 26. júl 2026 (UTC) == Dopĺňanie sekcie Iné projekty == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256883]: len pre info, toto, aspoň v podobe keď to realizuješ ako jedinú úpravu článku, sa dá bez problémov zrealizovať hromadne strojovo (vrátane vygenerovania kandidátskej množiny čl., kde to chýba a zároveň existuje napojená commons kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:20, 2. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Chceš to robiť teda strojovo, resp. bolo by to zložité tak automaticky poprechádzať a podopĺňať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:28, 2. august 2026 (UTC) ::Nepovedal by som vyložene že chcem ;), neprišlo mi to dosiaľ ako zásadná vec dopĺňať túto konkrétnu náležitosť takto hromadne, mám to implementované ako súćasť poloautomatického normalizátora článkov (ktorý ale vyžaduje manuálnu kontrolu výstupu). V každom prípade, viem to ev. spustiť aj ako samostatnú hromadnú úpravu. Väčšinu augusta som ale preč, takže ak sa k tomu nedostanem tento týždeň, asi potom až v septembri. Príde mi len dosť mrhanie časom a potenciálom, robiť takto monotónnu vec po jednom manuálne, ale ako je to tvoj čas... Z hľadiska ostatných môže byť nanajvýš trochu opruz zapĺňanie RC týmto typom hromadnej úpravy bez bot flagu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:41, 2. august 2026 (UTC) == Byzantské dni == [[Súbor:Byzantine_Days_2026.png|náhľad|200px|Redaktorské ocenenie z [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|Byzantských dni 2026]] (organizátor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]]).]] Milý kolega, za tvoju účasť na iniciatíve '''Byzantské dni 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie{{--}}spôsobom, aký uznáš za vhodné{{--}}umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Byzantské dni 2026#Výsledky výzvy|Byzantské dni 2026]]. Ešte raz srdečná vďaka!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:39, 14. august 2026 (UTC) :Verím, že sa podarí zorganizovať vec i o rok :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Jana Moroko|Jana Moroko]] (06:27, 19. august 2026) == Zdravím, ďakujem, skutočne ocením mentora v prispievaní na Wikipediu. 2 z 3 mojich pridaných hesiel majú výstražný trojuholník. Flamma ocenenie - doplnila som, rozšírila som, napísala som zmeny do diskusie, neviem, čo ešte, aby to bolo pre zverejnenie v poriadku Občan, demokracia a zodpovednosť - na toto som prišla až dnes, že treba doplniť, tak tak vykonám Ďakujem za pomocnú ruku [[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:27, 19. august 2026 (UTC) Jana Moroko :@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Zdravím: čo sa týka článkov [[Flamma ocenenie]], [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] a [[Právny inštitút]] tak situácia je nasledovná: :# [[Flamma ocenenie]] ([[Wikipédia:Kategorizácia|chýbajú kategórie]], zdroje potvrdzujúce [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] ocenenia či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] ([[Bold|boldy]] v textoch).) :# [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] (málo textu a málo zdrojov) :# [[Právny inštitút]] (pár detailov ako je [[Pomoc:Typografia|typografia]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]) :Keby niečo dajte vedieť a odporúčam prejsť napr. nápovede ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:23, 19. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Flamma_ocenenie&diff=8358152&oldid=8357569] čosi som na 1. článku už fixol. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) :::Ďakujem. Doplnila som kategórie do Flamma ocenenie. Významnosť tiež potvrdzujem 2 a viac nezávislými zdrojmi. Neviem, čo ešte môžem urobiť preto, aby táto stránka bola v poriadku. Keď už bude Flamma ok, pustím sa do ďalšej. Chápem dôležitosť vstupov pre encyklopédiu, no miestami je to frustrujúce :), ale verím, že treba len prekusnúť ten ťažší začiatok. --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:29, 20. august 2026 (UTC) ::::Ahoj Fillos X, prosim Ta zalezi mi na tom, uz ked som tolko casu tomu venovala, aby ta Flamma nebola zmazana. Urobila som tam este upravy, ale neboli akoby zohladnene. Vies sa na to prosim pozriet? Dakujem pekne. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:00, 1. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Má to ešte svoje muchy no [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] som z článku odstránil, uvidíme či bude niekto namietať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:01, 2. september 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za tvoj čas a ochotu. Verim, ze to bude uz dobre. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:02, 2. september 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Keby niečo dajte vedieť a držím palce v ďalšej tvorbe. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:07, 2. september 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Michaela03102015|Michaela03102015]] (09:37, 19. august 2026) == Dobrý deň.Uz dlhodobo riešime otázku ohľadom Wikipédie kde stojí v článku informácia ktorá je nepravdivá kompletne.A to presne pod Zdeno Cígerom(bývalý hokejista keď si dáte vyhľadať jeho meno ,ukáže že má len jednu dcéru a to Alexis Cigerovu.Kedze jeho dcéra prvorodený je Michaela Cigerova a tá sa tam nepíše vôbec a tá druhorodena je Alexis ale nie Cigerová ale Mikulova keďže ťa nemá priezvisko po ňom ale pos vojen matke (Xeni Mikulovej) preto sa snažíme tu informáciu zmeniť ale nevieme ako.Kedze by na Wikipédii mali byť pravdivé informácie a nie také čo ani niesu . Ďakujem za pomoc --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 09:37, 19. august 2026 (UTC) :Zdravím, kde to presne v tom článku vidíte. Článok som prešiel a nie sú v ňom žiadne informácie o akýchkoľvek Cígerových deťoch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:03, 19. august 2026 (UTC) ::Na konci článku.mam to screenshotnute len tu sa to nedá načítať.Je tam na konci článok kde sa píše že By však máte aj dcéru s prvého manželstva a článok k tomu .Názov článku je Zdeno Cíger,rebel a hokejový solitér .Takže si to riadne prezrite lebo sú tie informácie zle na Wikipédii a nepravdive voči rodine . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 15:20, 19. august 2026 (UTC) :::Ale to nemá nič spoločné s wikipédiou, to je len rozhovor a žiadne informácie o jeho deťoch z toho článku neboli do wikipédie prevzaté a ani sa na článku na wikipédii také informácie nenachádzajú. Ak chcete aby si niektoré médium opravlo informácie, ktoré vyšli v ich článku, tak treba kontaktovať to konkrétne médium. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:26, 19. august 2026 (UTC) :::Dakujem keďže to človek netuší ako sa dostať k tomu aby sa to zmenilo tak som skúsila teda tu na Wikipédii.Lebo spätnú väzbu som dávala na tie konkrétne informácie a nešlo to zmeniť.A to medium je prosím vás ako a kde viditeľné.Teda kde to nájdem presne . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 06:55, 20. august 2026 (UTC) https://www.teraz.sk/publicistika/rozhovor-zdeno-ciger-rebel-a-hokejov/364855-clanok.html?utm_source=chatgpt.com --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 12:25, 19. august 2026 (UTC) :{{Re|Michaela03102015}} Nebude to tým, že používate ChatGPT?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:44, 20. august 2026 (UTC) == Neviditelné postihnutie == Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o presunutí stránky [[Neviditelné postihnutie]] na názov [[Neviditeľné postihnutie]], pretože tak by názov mal byť gramaticky správne. Pri preklade mi tam nejako zostalo to obyčajné l. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-46216-28|&#126;2026-46216-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-46216-28|diskusia]]) 21:25, 23. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-46216-28|~2026-46216-28]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:29, 23. august 2026 (UTC) == The Greatest Briton == Ahoj! Lepšie než dať len Pozri aj link na [[The Greatest Briton]] by bolo dať do textu článku info na ktorom mieste sa daná osoba umiestnila (pravdaže aj s náležitou citáciou zdroja). Prípadne by to mohla riešiť aj navšablóna s umiestnenými. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 02:02, 25. august 2026 (UTC) :Už som to dokončil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:25, 26. august 2026 (UTC) li31cp2quzqwtlemeq0n60ozklfbc4y 8368370 8368367 2026-09-11T20:22:45Z Fillos X. 212061 /* Dotaz */ odpoveď 8368370 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) == Odporúčaný článok == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8211511]: pre istotu, čo sa týka kritérií výberu čl. do sekcie ''[[Wikipédia:Odporúčané články|Odporúčaný článok]]'' na HP – tam je zaužívané vyberať z najlepších a dobrých čl. Zoznam tých, čo ešte neboli vybrané, radený podľa typu hviezdy a dĺžky čl. je k dispozícii tu: ''[[:quarry:query/27965|Featured and good articles, not yet promoted from homepage (skwiki)]]''. Je možné, že [[Jean-Michel Jarre]] ev. je v stave, že by s trochou snahy bol súci aspoň na DČ (po dozdrojovaní nedoložených sekcií, doplnení náležitostí cit., redukcii excesívnych ext.o.), to krit. je ale dobré dodržiavať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Mám to teda zmeniť za iný (?), práve dotyčný článok mi príde v celku OK stave. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:56, 1. jún 2026 (UTC) ::Neskúmal som ho podrobne, takže neviem ako dobre/zle je spracovaný. Rozsahom pôsobí netriviálne, formálne nedostatky má, viď vyššie. Ak nikto nepríde s konkrétnou výhradou, už by som ho nevymieňal. Len teda do budúcna, čistejšie je najprv čl. nominovať (resp. teda označiť v prípade DČ; aj keď ten proces by by podľa mňa bolo dobré perspektívne upraviť tak, aby aj tam nejaká forma aspoň minimálnej recenzie bola prítomná), a až následne ho ev. vyberať do rubriky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:08, 1. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Už v minulosti som mu robil akési korektúry [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jean-Michel_Jarre&action=history history]. Do budúcna budem vyberať zo zoznamu, i keď i v tých DČ / NČ sú niektoré s úplným minimom citácii. Ak budem mať čas skúsim ešte čl. J.M.-J. trochu upraviť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:48, 1. jún 2026 (UTC) == Filip Sulík == Ahoj pýtam sa ťa že čo mám zmeniť aby stránka Filip Sulík nebola vymazaná --[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]]) 13:47, 3. jún 2026 (UTC) :{{re|Upravar0|s=1}} Treba minimálne: :* doplniť príčetný životopis (kde študoval, čomu sa profesne venuje; ak teda niečo také je, mimo osobných útokov a širenia agresivity na soc. sieťach), zatiaľ je to taká útržkovitá/heslovitá mozaika kadečoho :* doriešiť ten profilový obr. Ak si autorom a jediný záber nie je tamten z Instagramu, nahraj pls. na Commons originál záberu, ktorý zatiaľ nebol inde použitý. Inak treba poslať autorské povolenie (uvoľnenie pod slobodnou licenciou) cez VRT. :* upraviť náležitosti v Infoboxe (dátum narodenia sa tu nejak štandardne uvádza a pod.) :* vyhádzať boldy z výkladu (mimo úvodnej definície), nepatria tam :* doplniť náležitosti ([[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Kategória|kategorizácia]]) :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:22, 3. jún 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] Z mojej strany je ale akosi stále otázna [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]] ([[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]) danej osoby... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 3. jún 2026 (UTC) :::Hej, rovnako mi príde, že významnosť zatiaľ nie je doložená (inak než kontroverziami, čo je IMHO málo), tam smerujem tým životopisom, z ktorého by ev. nejaká pridaná hodnota vyplynula. Plus teda [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] bude pri rozhodovaní o ponechaní potrebné overiť (znova ideálne nad rámec zdrojov, riešiacich len kontroverzie), v krajnom prípade pri [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazani]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 3. jún 2026 (UTC) == Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar == <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> == Help == Hello, I need help to improve [[Genocída v Gaze|this]] article. my slovakian language is bad. Thank you --[[Redaktor:جودت|جودت]] ([[Diskusia s redaktorom:جودت|diskusia]]) 10:05, 19. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:جودت|جودت]] Hi, I edited something [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235303&oldid=8235288]. But the article still has its problems [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235306&oldid=8235303]. Try to adjust it appropriately within 14 days! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 19. jún 2026 (UTC) == Dotaz == Hej wikiďáble, minidotaz... sú nejaké limity, čo sa týka nadrozmerných tabuliek v obsahu článkov? U tej [[Igric (súťaž)#Kategórie|štatistickej]] som bol „na vážkach“, do akej šírky je ideálne zachádzať. Miesto tých ročníkov (1., 2., 3. atď) v nosnom podriadku by som bol radšej, keby tam boli celé roky (1967, 1968, 1969 atď), no tým pádom by sa tá tabuľka ešte viac rozšírila a zmenšovať jej obsah mi tiež nepríde najideálnejšie. Dík za prípadný tip či iný postreh! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Osobne by som to tu pri [[Igric (súťaž)#Kategórie|Igricovi]] (ak nemusíš) nerozširoval už teraz je to trochu zvláštne. Možno by som to dal do 2 tabuliek (1. až 20. ročník a 21. až súč.) skús si premyslieť. Napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_opakuj%C3%BAcich_sa_post%C3%A1v_vo_filmovej_s%C3%A9rii_Jamesa_Bonda tu] som to rozdeľoval do 3 tabuliek (aby sa zmestilo). :: Prehľad mapuje údaje z takmer 40 rokov, takže tam toho človek veľa nenavymýšľa, až chce aby sa aj iní v téme pružne zorientovali. Môže max. zmenšiť veľkosť písma, aspoň u tých inštrumentál. vecí či ich na úkor iných krátiť. Vzhľadom ale k tomu, že slúži i pre štatistické účely, tak by som ho veľmi nerád lámal. Ono to, čo si poslal, je trochu „mimo záber“ a mne pre zmenu názov toho článku prišiel „un peu étrange“, aj keď je zrozumiteľný samo. Ja by som volil skôr Zoznam historických či kľúčových postáv ako „opakujúcich sa“... Keď sa niečo opakuje, tak to už má svoju históriu samo o sebe, epizódne postavy nemajú v časových dejoch aj svoje minulé či budúce výskyty. No nič, díky. Ja som každopádne rád, že som ten Igric zmapoval; založiť ročníky bude už med aj pre iných, všetko je ozdrojované i archivované, tam už stačí de facto len kopírovať jednotlivé veci a okoreniť to akurát nejakou vatou. Zduř! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ďakujem, skvelá práca na Igricoch! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:45, 26. jún 2026 (UTC) :Nie som taký ješitný samček, žeby som si neuvedomoval, že sa články k samotným ročníkom nedajú sformátovať aj prehľadnejšie, ale ja naozaj nemám čas preformátovavať aj tie staré. V mojou prioritnom záujme ich bolo akurát formálne dokončiť a zjednotiť ich referencie, tak len pre vysvetlenie. Potrebujem ešte zdokumentovať štatistické chyby organizátora u toho [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií|bilančného článku]], tak snáď to stihnem. Drž sa, chlape! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::Salut, chlape(c)! Som opäť na dobu neurčitú v Paríži, tak daj smelo vedieť, až by si chcel spraviť fotografie k nejakým exteriérom, nech už filmových štúdií alebo iných miestnych nehnuteľností pre tvoje frankofónne články. A+ (à plus ;-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:12, 11. september 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] WOW veľká vec! Ak by sa ti podarilo nafotiť čosi filmové na [[Wikimedia Commons|Commons]], bola by to pre mňa pecka (super práca), ktorú by som si moc vážil. Neviem kde budeš v Paríži no tak „po ruke“ možno budeš mať nasledovné objekty: :::* [[Studios d'Épinay]] (10 Rue du Mont, 93800 Épinay-sur-Seine, Francúzsko) :::* [[Studios de Boulogne]] (2 Avenue de l'Europe, 94360 Bry-sur-Marne, Francúzsko) :::* [[Studios de Bry]] (2 Rue de Silly, 92100 Boulogne-Billancourt, Francúzsko) :::* [[Studios de Joinville]] (20 Avenue du Général-Gallieni, 94340 Joinville-le-Pont, Francúzsko) :::* pokojne nafoť i iné veci týkajúca sa kinematografie (kiná, sochy odobností či filmové múzeá)... Daj pokojne mailom či inak vedieť, rád zistím čosi nové (či zo sveta filmu alebo Paríža). :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:22, 11. september 2026 (UTC) == Infobox Reklama == Nazdar, len taká malá poznámka, tá sekcia Posádka určite nie, skôr "štáb", alebo niečo podobné. Ako pobavilo ma to, len som márne hľadal kapitána. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:36, 22. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Oki obmenené [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AInfobox_Reklama&diff=8237207&oldid=8237160 tu], ale ako posádka sa to zvykne nazývať ale FŠ je asi ideálnejší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:58, 22. jún 2026 (UTC) ::Príležitostne si pozri definíciu slova „ideálny“ a skús sa zamyslieť, či dáva zmysel ho v bežných kontextoch stupňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 22. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Najideálnejšie bude nedozorovať diskusné príspevky takýmto spôsobom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:18, 22. jún 2026 (UTC) ::::Jj, nejakým ešte ideálnejším ev. ak tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 22. jún 2026 (UTC) ::Skôr mi tam sedí výraz tvorivý štáb, keďže týka sa to práve tých profesií. ::Terminologický prehľad podľa ''[[Encyklopédia filmu|Encyklopédie filmu]]'' 1993, s. 842, 882: ::* Výrobný štáb ::** Tvorivý štáb ::*** Réžia ::*** Scenár ::*** Kamera ::*** Strih ::*** Hudba ::*** Architekt ::*** Choreografia ::** Technický štáb ::* Obsadenie ::IMDbPro (napr. [[David Lynch|Lynchova]] reklama ''[https://pro.imdb.com/title/tt8672120/ PlayStation 2: The Third Place]'') zvykne do záhlavia dávať: ::* Director ::* Writer ::* Producers ::* Cinematographer ::* Editor ::* Production Designer ::Podľa mňa teda ideálne: ::# ''Filmový štáb'' na ''Výrobný štáb'' ::# Profesie: réžia, scenár, produkcia, kamera, strih, hudba, choreografia ::# ''Obsadenie'' osobitne od filmového (výrobného) štábu ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:41, 22. jún 2026 (UTC) Ak teda je to myslné vážne, tak ešte: # nové infoboxy je žiadúce zakladať pokiaľ možno ako volania š. {{tl|Infobox}}, nie ako priamy tabuľkový markup. # chýba tam popis (štandardne prezentovaný ako podtitul pod hl. nadpisom IB), z ktorého je aj bez potreby čítať úvod jasné, o čo ide a IB je tak samonosný. V prípade ''[[Pacific – La pêcheuse]]'' by tam bolo napr. „francúzska televízna reklama“. S tým že default by bol zrejme „reklama“. # ''Predchádzajúci/Nasledujúci'': predchádzajúci/nasledujúci čo? Ak je tým myslený „diel série“, tak by to tam malo byť uvedené („predchádzajúci diel“). Inak nie je jasné, prečo je tam mužský rod, keď predmetom je [tá] reklama. Alebo potom to treba uviesť ako predchádzajúca/nasledujúca, prípadne len skratkou predch./nasl. Alebo to uvádzať obdobnou formou ako chronológie v {{tl|Infobox album}} resp. predchodcov/nástupcov v úradoch v {{tl|Infobox Politik}}, tam si to vystačí bez rodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 22. jún 2026 (UTC) Plánuješ na spätnú väzbu k tej šablóne aj nejak reagovať, alebo len bobrík mlčania a spokojné generovanie článkov, ktoré súčasný draft volajú? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:12, 29. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Budem to ešte riešiť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 29. jún 2026 (UTC) == Mazanie diskusií == Diskusie sa nemažú, za toto som bol ja zablokovaný, že som si odstránil neoprávnenú šablónu z diskusie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:32, 27. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-36857-81|~2026-36857-81]] Pre protokol aby bolo jasné [[Diskusia s redaktorom:~2025-38800-71#Blok]], [[Diskusia s redaktorom:~2025-32423-16#Blok]] či [[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96#Šablóny:Experimenty]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2026 (UTC) ::Aby bolo jasné, ja som tiež dostal experimenty za editovanie v dobrej viere v prospech wikipédie, tak som si ju odstránil, a za toto som bol zablokovaný. Dvojaký prístup? Správcovia si môžu mazať diskusie a ja nie? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:39, 27. jún 2026 (UTC) :::Máš tam jasne uvedené, že šablóna Experimenty sa nevkladá zavedeným redaktorom, ak jasne nejde o experimenty. To, že sa tebe niečo nepáči, z toho nerobí experiment ani vandalizmus. Na toto šablóna skutočne neslúži, tak ju tak prestaň používať, inak ťa zablokujeme znova. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:21, 27. jún 2026 (UTC) ::::Tak ju prestaňte dávať mne, že sa vám niečo nepáči z toho nerobí experiment, ja môžem napísať to isté. znova dvojaký meter? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Alica22819|Alica22819]] (08:41, 1. júl 2026) == Dobrý deň :) vkladala som článok a prišlo mi upozornenie na opravy. Tie som urobila a rada by som vás poprosila keby ste si našli čas a pozreli sa, či je článok s úpravami v poriadku alebo treba ešte niečo urobiť. Mooooc ďakujem, alis 😊 --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 08:41, 1. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, ak myslíte článok [[Zana Saluber]], tak mu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostranná tabuľka), [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Skúste sa pri tvorbe inšpirovať podobnými heslami ako napr. niečím z [[:Kategória:Slovenskí spisovatelia]]. Skúsil by som ešte omrknúť návodíky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer, aj vám 😊 doplnené. Ďakujem pekne za rady. --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 21:46, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň prajem 😊 podopĺňala som potrebné... dúfam, že som na nič nezabudla... našli by ste si prosím vás čas a pozreli sa na článok? Lebo neviem, či mi to niekto pozrel alebo nie... ale neprišla mi žiadna správa, tak asi nie... Ďakujem pekne 😊 alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 11:14, 6. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, čosi som vám na stránke prešil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zana_Saluber&diff=8245508&oldid=8241893 tu] ([[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Typografia|typografia]]...) no trebalo by neozdrojované časti doložiť zdrojmi, hlavne napr. dátum a miesto narodenia. Stále mi ale ostáva otázna [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|významnosť]] dotyčnej osoby, ktorá býva klasicky posudzovaná [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Prípadne dajte vedieť pri potrebe pomoci / usmernenia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:43, 11. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[:Budeme to stále my|Budeme to stále my]] (12:36, 19. júl 2026) == zdu IMT Smile Členovia Ivan Tásler Miro Tásler Mário Garbera Ivan Kormaňák Peter Bartoník Tomáš Slávik Bývalí členovia Katarína Knechtová Martin Migaš Martin Valihora Peter Bič Marián Slávka Viktor Špak Tomáš Okres Štúdiové albumy Klik-klak Valec Nech sa páči IMT Smile Exotica Niečo s nami je Hlava má sedem otvorov 2010: Odysea dva Rodina Na ceste 1979 Budeme to stále my Srdce Rozum Blvd Koncertné albumy Live 2010: Odysea Live Košice-Bratislava-Live! Východná Kompilačné albumy Diamant Best of IMT Smile Universal Komplet Box Bestlove Acoustic Best hiSTORY 1996 – 2016 Aj to je život: B-strana a rarity & Live Život IMT Smile 1998 - 2020 30 × 30 Život človeka v roku 2022 DVD Letmý pohľad Súvisiace články T Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:36, 19. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar, potrebujete s niečim poradiť ohľadom článku [[Budeme to stále my]], z uvedeného textu to nie je úplne jasné? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 20. júl 2026 (UTC) ::Treba mi pomôcť zo zostavou na albume Budeme to stále my --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 16:47, 21. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Skúste sa inšpirovať podobnými hudobnými stránkami (ako napr. niektorými z [[:Kategória:Hudobné albumy]]). Ja osobne to zvyknem robiť v článkoch [[30 ans|takto]]. Článku by som ešte ale doplnil: text a zdroje. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:54, 22. júl 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] == [[Súbor:Rose_of_the_Catholic_Edit-a-thon_of_2026.png|náhľad|200px|Za účasť na iniciatíve [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] Ti udeľuje redaktor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ocenenie ''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026.'' Srdečná vďaka!]] '''Milý kolega,''' za tvoju účasť na iniciatíve '''Katolícky editaton 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie nazvané '''''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026'''''. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026#Výsledky iniciatívy|Katolícky editaton 2026]]. '''Vidíme sa o rok na Katolíckom editatone 2027!''' --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:24, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahoj, dik za „odznačik“ a aktívnosť na akcii. Vidím, že súťaž mala úspech čo som rád, nešlo teba o zbytočne premárnený čas vytváraním hlavnej stránky udalosti či inými súvisiacimi prípravami. Výhodou je aj, že viacerý redaktori obľubujú (píšu / upravujú) dané témy. Uvidíme ešte akú odozvu bude mať ďalší editaton [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|BD]], každopádne je to niečo nové, mohlo by to zaujať. Ak sa mi bude dať rád sa s dačím zapojím i o rok, + ako sa hovorí vo Francúzku: ''Au revoir mon ami''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:30, 21. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] (18:37, 22. júl 2026) == Dobrý deň, chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o radu ohľadom 'best practices' pri publikovaní nových článkov na Wikipédii. Dnes som publikovala svoj prvý článok o spoločnosti SANDING. O niekoľko hodín bol označený šablónou „Urgentne upraviť“. Rozumiem, že pri nových článkoch je to bežná súčasť kontroly kvality, a preto by som rada využila príležitosť naučiť sa, čo môžem zlepšiť. Verím, že článok je z pohľadu rozsahu dostatočne dlhý a snažila som sa doplniť aj relevantné zdroje, kategórie a referencie. Napriek tomu by ma zaujímal váš pohľad: Čo sú najčastejšie dôvody, pre ktoré bývajú nové články označené touto šablónou? Na ktoré oblasti sa mám zamerať ako prvé (významnosť, zdroje, štylizácia, kategórie, interné odkazy a pod.)? Budem vďačná za akékoľvek odporúčania. Mojím cieľom nie je len upraviť tento konkrétny článok, ale pochopiť, ako správne pripravovať články na Wikipédiu aj do budúcnosti. Ďakujem za váš čas a pomoc. S pozdravom Martina Kloknerová --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:37, 22. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Sorry za neskoršiu odpoveď, každopádne má článok [[SANDING]] stále v sebe šablónu [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] a [[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]. Osobne odporúčam si preštudovať najskôr pár odporúčaní (ako napr.: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]].) a potom články publikovať v [[Šablóna:Pieskovisko redaktora|redaktorskom pieskovisku]], v tomto prípade napr. [[Redaktorka:Martina Kloknerova/pieskovisko]] alebo [[Redaktorka:Martina Kloknerova/SANDING]] kde budete mať dostatok času na úpravu nedostatkov. Ak bude článok už tip-ťop / OK stave stačí ho funkciou [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunu]] presunúť (zmeniť názov). :V súčasnosti má heslo nasledovné nedostatky: 1. [[Wikipédia:Kategorizácia|nevytvorené kategórie]], 2. odkazy zo slov v texte na ext. stránky (zlé [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]), 3. možná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|nepreukázaná významnosť]] ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|možný nestranný uhol pohľadu]] či 4. absencia [[Pomoc:Infobox|infoboxu]]. Pár vecí ako [[Pomoc:Typografia|typografiu]] či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] vám v článku ešte upravím. Keby bolo niečo nejasné alebo bude potrebná prípadná pomoc tak ma tu kontaktujte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 2. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SANDING&curid=753198&diff=8256902&oldid=8254680 link] na fixi --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 2. august 2026 (UTC) :::Dobry den. Je mozne, ze vyznamnost sa posudzuje len na zaklade clankov? To ozaj neexistuje objektivna realita? Zalozit portal zdravie.sk je samo o sebe podla mna pocin na Slovenske pomery vynimocny. A nieto, este v tej dobe portal o zdravi, ktory navstevovalo 750tisic ludi. TO bola takmer polovica internetovych uzivatelov. :::Ale zrejme je to opat typicke, ze dolezitejsi je Azet s Pokecom, nez Zdravie ludi na slovensku. To ze to pomohlo tisickam ludom a je to najvyznamnejsi zdravotny portla, ktory predcil a predci do dnes narodny portal zdravia, je ozaj nevyznamne. Ved nech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-43187-47|&#126;2026-43187-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-43187-47|diskusia]]) 11:07, 5. august 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] + @[[Redaktor:~2026-43187-47|~2026-43187-47]] Heslu prosto stačí dokázať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], ktorú na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] posudzujeme zväčša podľa [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:27, 21. august 2026 (UTC) == Jazyk v citačných š. == Nazdar. Keď už vkladáš do citácií jazyk (podľa mňa je to v tiviálnych príapadoch, kde je zrejmý z titulku a ostatných údajov vcelku nadbytočné, no budiž), dávaj ho tam pls. preferovane ako 2-znakový ISO kód [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8253745], nie slovne. V zdrojáku je to stručnejšie a tvar výstupu je tak konzistentný naprieč výskytmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 26. júl 2026 (UTC) == Dopĺňanie sekcie Iné projekty == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256883]: len pre info, toto, aspoň v podobe keď to realizuješ ako jedinú úpravu článku, sa dá bez problémov zrealizovať hromadne strojovo (vrátane vygenerovania kandidátskej množiny čl., kde to chýba a zároveň existuje napojená commons kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:20, 2. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Chceš to robiť teda strojovo, resp. bolo by to zložité tak automaticky poprechádzať a podopĺňať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:28, 2. august 2026 (UTC) ::Nepovedal by som vyložene že chcem ;), neprišlo mi to dosiaľ ako zásadná vec dopĺňať túto konkrétnu náležitosť takto hromadne, mám to implementované ako súćasť poloautomatického normalizátora článkov (ktorý ale vyžaduje manuálnu kontrolu výstupu). V každom prípade, viem to ev. spustiť aj ako samostatnú hromadnú úpravu. Väčšinu augusta som ale preč, takže ak sa k tomu nedostanem tento týždeň, asi potom až v septembri. Príde mi len dosť mrhanie časom a potenciálom, robiť takto monotónnu vec po jednom manuálne, ale ako je to tvoj čas... Z hľadiska ostatných môže byť nanajvýš trochu opruz zapĺňanie RC týmto typom hromadnej úpravy bez bot flagu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:41, 2. august 2026 (UTC) == Byzantské dni == [[Súbor:Byzantine_Days_2026.png|náhľad|200px|Redaktorské ocenenie z [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|Byzantských dni 2026]] (organizátor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]]).]] Milý kolega, za tvoju účasť na iniciatíve '''Byzantské dni 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie{{--}}spôsobom, aký uznáš za vhodné{{--}}umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Byzantské dni 2026#Výsledky výzvy|Byzantské dni 2026]]. Ešte raz srdečná vďaka!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:39, 14. august 2026 (UTC) :Verím, že sa podarí zorganizovať vec i o rok :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Jana Moroko|Jana Moroko]] (06:27, 19. august 2026) == Zdravím, ďakujem, skutočne ocením mentora v prispievaní na Wikipediu. 2 z 3 mojich pridaných hesiel majú výstražný trojuholník. Flamma ocenenie - doplnila som, rozšírila som, napísala som zmeny do diskusie, neviem, čo ešte, aby to bolo pre zverejnenie v poriadku Občan, demokracia a zodpovednosť - na toto som prišla až dnes, že treba doplniť, tak tak vykonám Ďakujem za pomocnú ruku [[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:27, 19. august 2026 (UTC) Jana Moroko :@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Zdravím: čo sa týka článkov [[Flamma ocenenie]], [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] a [[Právny inštitút]] tak situácia je nasledovná: :# [[Flamma ocenenie]] ([[Wikipédia:Kategorizácia|chýbajú kategórie]], zdroje potvrdzujúce [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] ocenenia či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] ([[Bold|boldy]] v textoch).) :# [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] (málo textu a málo zdrojov) :# [[Právny inštitút]] (pár detailov ako je [[Pomoc:Typografia|typografia]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]) :Keby niečo dajte vedieť a odporúčam prejsť napr. nápovede ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:23, 19. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Flamma_ocenenie&diff=8358152&oldid=8357569] čosi som na 1. článku už fixol. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) :::Ďakujem. Doplnila som kategórie do Flamma ocenenie. Významnosť tiež potvrdzujem 2 a viac nezávislými zdrojmi. Neviem, čo ešte môžem urobiť preto, aby táto stránka bola v poriadku. Keď už bude Flamma ok, pustím sa do ďalšej. Chápem dôležitosť vstupov pre encyklopédiu, no miestami je to frustrujúce :), ale verím, že treba len prekusnúť ten ťažší začiatok. --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:29, 20. august 2026 (UTC) ::::Ahoj Fillos X, prosim Ta zalezi mi na tom, uz ked som tolko casu tomu venovala, aby ta Flamma nebola zmazana. Urobila som tam este upravy, ale neboli akoby zohladnene. Vies sa na to prosim pozriet? Dakujem pekne. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:00, 1. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Má to ešte svoje muchy no [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] som z článku odstránil, uvidíme či bude niekto namietať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:01, 2. september 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za tvoj čas a ochotu. Verim, ze to bude uz dobre. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:02, 2. september 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Keby niečo dajte vedieť a držím palce v ďalšej tvorbe. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:07, 2. september 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Michaela03102015|Michaela03102015]] (09:37, 19. august 2026) == Dobrý deň.Uz dlhodobo riešime otázku ohľadom Wikipédie kde stojí v článku informácia ktorá je nepravdivá kompletne.A to presne pod Zdeno Cígerom(bývalý hokejista keď si dáte vyhľadať jeho meno ,ukáže že má len jednu dcéru a to Alexis Cigerovu.Kedze jeho dcéra prvorodený je Michaela Cigerova a tá sa tam nepíše vôbec a tá druhorodena je Alexis ale nie Cigerová ale Mikulova keďže ťa nemá priezvisko po ňom ale pos vojen matke (Xeni Mikulovej) preto sa snažíme tu informáciu zmeniť ale nevieme ako.Kedze by na Wikipédii mali byť pravdivé informácie a nie také čo ani niesu . Ďakujem za pomoc --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 09:37, 19. august 2026 (UTC) :Zdravím, kde to presne v tom článku vidíte. Článok som prešiel a nie sú v ňom žiadne informácie o akýchkoľvek Cígerových deťoch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:03, 19. august 2026 (UTC) ::Na konci článku.mam to screenshotnute len tu sa to nedá načítať.Je tam na konci článok kde sa píše že By však máte aj dcéru s prvého manželstva a článok k tomu .Názov článku je Zdeno Cíger,rebel a hokejový solitér .Takže si to riadne prezrite lebo sú tie informácie zle na Wikipédii a nepravdive voči rodine . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 15:20, 19. august 2026 (UTC) :::Ale to nemá nič spoločné s wikipédiou, to je len rozhovor a žiadne informácie o jeho deťoch z toho článku neboli do wikipédie prevzaté a ani sa na článku na wikipédii také informácie nenachádzajú. Ak chcete aby si niektoré médium opravlo informácie, ktoré vyšli v ich článku, tak treba kontaktovať to konkrétne médium. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:26, 19. august 2026 (UTC) :::Dakujem keďže to človek netuší ako sa dostať k tomu aby sa to zmenilo tak som skúsila teda tu na Wikipédii.Lebo spätnú väzbu som dávala na tie konkrétne informácie a nešlo to zmeniť.A to medium je prosím vás ako a kde viditeľné.Teda kde to nájdem presne . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 06:55, 20. august 2026 (UTC) https://www.teraz.sk/publicistika/rozhovor-zdeno-ciger-rebel-a-hokejov/364855-clanok.html?utm_source=chatgpt.com --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 12:25, 19. august 2026 (UTC) :{{Re|Michaela03102015}} Nebude to tým, že používate ChatGPT?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:44, 20. august 2026 (UTC) == Neviditelné postihnutie == Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o presunutí stránky [[Neviditelné postihnutie]] na názov [[Neviditeľné postihnutie]], pretože tak by názov mal byť gramaticky správne. Pri preklade mi tam nejako zostalo to obyčajné l. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-46216-28|&#126;2026-46216-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-46216-28|diskusia]]) 21:25, 23. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-46216-28|~2026-46216-28]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:29, 23. august 2026 (UTC) == The Greatest Briton == Ahoj! Lepšie než dať len Pozri aj link na [[The Greatest Briton]] by bolo dať do textu článku info na ktorom mieste sa daná osoba umiestnila (pravdaže aj s náležitou citáciou zdroja). Prípadne by to mohla riešiť aj navšablóna s umiestnenými. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 02:02, 25. august 2026 (UTC) :Už som to dokončil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:25, 26. august 2026 (UTC) du9xi25lzcanqssn1pzprdgzriwoihi 0 691879 8368439 8290543 2026-09-12T02:21:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368439 wikitext text/x-wiki '''Hypotyreóza''' je choroba z nedostatku [[hormón]]ov [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]] - [[tyroxín]]u (T4) a [[trijódtyronín]]u (T3), spočiatku s nenápadnými, neskôr s charakteristickými klinickými príznakmi, postihujúca najmä starších ľudí. Je to najčastejšia [[Hormón|hormonálna]] porucha, v súčasnosti veľmi zriedkavo smrteľná, pomerne ľahko diagnostikovateľná a dobre liečiteľná podávaním chýbajúcich hormónov vo forme tabletiek. == Epidemiológia == [[Súbor:CDpic1.png|náhľad|Dieťa s hypotyreózou]] Vyskytuje sa častejšie u žien, u ľudí vo vyššom veku (nad 50 rokov) a v oblastiach s nedostatkom [[jód]]u v strave. Vo vyspelých krajinách na ňu trpí niekoľko percent obyvateľov. Častejšia je v menej rozvinutých krajinách, kde nie je zavedená jodidácia soli. Na Slovensku bývali v minulosti oblasti (severozápadné Slovensko, Žitný ostrov a iné) s [[Endemickosť|endemickým]] výskytom hypotyreózy, ktorá postihovala desiatky percent, niekde až väčšinu populácie. Po zavedení [[Jodidácia|jodidácie]] kuchynskej soli (v súčasnosti pridávanie cca 25 miligramov [[Jodid draselný|jodidu draselného]] na kilogram kuchynskej soli) sa Slovensko zaradilo medzi vyspelé krajiny s nízkym výskytom hypotyreózy. Častá je aj subklinická hypotyreóza, naopak zriedkavé sú vrodené hypotyreózy u detí (zlomky percenta populácie).<ref>{{Citácia periodika|titul=Hypothyroidism: Practice Essentials, Background, Pathophysiology|url=https://emedicine.medscape.com/article/122393-overview|dátum=2022-06-01|dátum prístupu=2023-01-06|priezvisko=Orlander|meno=Philip R.|periodikum=Medscape eMedicine|vydavateľ=Medscape}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbeh jódu na Slovensku|url=https://www.aktuality.sk/clanok/5q2mccm/pribeh-jodu-na-slovensku/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2023-01-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Ešte začiatkom 20. storočia sa v endemických oblastiach Slovenska, hlavne v najchudobnejších skupinách obyvateľstva vyskytoval endemický [[kretenizmus]] - už od raného detstva rozvinutá hypotyreóza v dôsledku nedostatku jódu v strave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kretenismus – WikiSkripta|url=https://www.wikiskripta.eu/w/Kretenismus|vydavateľ=www.wikiskripta.eu|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=cs|meno=MEFANET, síť lékařských fakult ČR a|priezvisko=SR}}</ref> == Patofyziológia == '''Primárna hypotyreóza''' (periférna) je následkom zníženej činnosti [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]]. Vzniká najčastejšie v dôsledku nedostatku jódu, ktorý je súčasťou hormónov štítnej žľazy (tyreoidálnych). Ďalšie možné príčiny sú vrodená porucha syntézy tyreoidálnych hormónov, poškodenie štítnej žľazy zápalom - po akútnej [[Tyreoiditída|tyreoiditíde]], pri chronickej autoimúnnej thyreoiditíde ([[Hashimotova choroba|Hashimotovej chorobe]]) a ďalších zápalových chorobách, alebo poškodenie štítnej žľazy liečbou - chirurgickým zákrokom, liekmi alebo ožiarením. [[Súbor:Joseph le crétin - Fonds Trutat - MHNT.PHa.912.PR34.jpg|náhľad|Dobový obrázok dospelého pacienta s kretenizmom]] '''Sekundárna hypotyreóza''' (centrálna) je spôsobená poruchou regulácie činnosti štítnej žľazy pri nedostatočnej tvorbe stimulujúceho hormónu [[tyreotropín]]u (TSH) v [[Podmozgová žľaza|hypofýze,]] ďalšieho nadradeného regulátora TRH v [[Podlôžko|hypotalame]] a tiež pri nedostatočnej funkcii [[Nadoblička|nadobličiek]] (adrenálnej insufficiencii). Hypotyreóza tiež môže vzniknúť ako nežiaduci účinok liečby antagonistami dopamínu, amiodaronom, lítiom, interferónom alfa alebo pri predávkovaní liečby tyreostatikami. Častá je aj subklinická hypotyreóza - ľahká, bezpríznaková porucha funkcie štítnej žľazy. == Klasifikácia == ==== 1.Primárna hypotyreóza ==== a) vrodená pri poruche vývoja samotnej štítnej žľazy, pri vrodených poruchách syntézy hormónov (defekty tyreoglobulínu, defekt nátriovo-jódového symportéra, mutácie FOXE1, NKX2-1, PAXB) alebo poruchách regulácie činnosti štítnej žľazy (defekty TSH receptoru, Pendredov syndróm, spojený vrodenou hluchotou) b) získaná porucha funkcie štítnej žľazy následkom zápalového ochorenia - [[Tyreoiditída|tyreoiditídy]], poškodením operáciou, žiarením alebo liekmi c) hypotyreóza pri [[Downov syndróm|Downovom syndróme]] alebo pri ochoreniach endokrinných žliaz, napr. adrenálnej insufficiencii (nedostatočnej funkcii [[Nadoblička|nadobličiek]] - napr. [[Addisonova choroba]]). ==== 2. Sekundárna hypotyreóza ==== Vzniká pri ochoreniach [[Podmozgová žľaza|hypofýzy]] alebo [[Hypotalamus|hypotalamu]] so znížením tvorby regulačných hormónov [[tyreotropín]]u (TSH) a TRH. ==== 3. Subklinická hypotyreóza ==== Je to stav s normálnymi hladinami voľnej frakcie tyroxínu a trijódtyronínu  (fT4 a fT3) v sére, ale zvýšenou hladinou TSH, ktorá znamená nutnosť zvýšenej stimulácie štítnej žľazy regulačnými hormónmi, aby sa dosiahla normálna hladina tyroxínu v krvi. ==== 4. Myxedémová koma ==== Najťažšia, život ohrozujúca forma hypotyreózy. Okrem popísaných príznakov hypotyreózy sa prejavuje rýchle sa zhoršujúcou poruchou vedomia, výrazným poklesom krvného tlaku, spomalením pulzu, plytkým dýchaním, nízkou telesnou teplotou. Vyšetrením sa zisťuje nízka koncentrácia glukózy v krvi (hypoglykémia),  znížená koncentrácia sodíka v krvi (hyponatrémia), tekutina v [[osrdcovník]]u, pohrudničnej dutine a v brušnej dutine ([[Brušná vodnatieľka|ascites]]). == Príznaky == [[Súbor:Myxedema face.png|náhľad|Tvár dospelého pacienta s myxedémom]] Závisia od stupňa hypotyreózy, jej trvaní, rýchlosti vzniku aj na organizme pacienta a jeho vnímavosti. Pacient nemusí mať skoro žiadne ťažkosti, ľahká choroba býva často diagnostikovaná náhodne. Medzi typické príznaky hypotyreózy patrí zvýšená únavnosť, nevýkonnosť, spavosť, psychické zmeny,  zimomravosť, zhoršenie pamäte, priberanie na váhe, zápcha, bolesti kĺbov, tŕpnutie, u žien poruchy až strata [[Menštruácia|menštruácie]]. Príznaky sa môžu náhle zhoršiť až do tzv. [[Myxedéma kóma|myxedémovej kómy]] s poruchou vitálnych funkcii v prípade stresovej situácie, spôsobenej napríklad iným ochorením alebo závažným úrazom. Pri vyšetrení lekár môže zistiť početné príznaky, samé osebe necharakteristické: pacient sa javí "spomalený", má zhrubnutý hlas, opuchy podkožia a mihalníc, preriedené obočie, suchú pokožku a  lámavé vlasy a nechty, činnosť srdca býva spomalená. Pri hypotyreóze býva hmatateľná alebo aj viditeľná zväčšená štítna žľaza, niekedy veľmi nápadná - [[struma]]. [[Súbor:Struma 001.jpg|náhľad|Mierne zväčšená štítna žľaza - struma]] Diagnóza hypotyreózy je postavená na vyšetrení hladiny hormónov v krvi, v prvom rade voľného tyroxínu (fT4, normálne hodnoty 10,5 - 22,7 pmol/l) a tyreotropínu (TSH, normálne koncentrácie 0,5 - 5 mIU/l, v tehotenstve nižšie, u detí vyššie).  Pri primárnej hypotyreóze je zvýšená koncentrácia tyreotropínu (TSH) a znížená koncentrácia tyroxínu (fT4).  Nízke hodnoty TSH a fT4 bývajú pri sekundárnej hypotyreóze, pri subklinickej hypotyreóze je fT4 v norme a TSH v rozmedzí 5-10 mIU/l. Pri pokročilom ochorení klesá aj koncentrácia voľného trijódtyronínu (fT3). Pri autoimúnnej tyreoiditíde sa zisťujú zvýšené hladiny autoprotilátok proti tkanivám štítnej žľazy (aTPO, aTG). Z ostatných laboratórnych nálezov býva zvýšená hladina kreatinkinázy (CK), laktátdehydrogenázy (LD), triacylglyceridov a cholesterolu. Obvyklá je [[anémia]], môže sa zistiť znížená koncentrácia sodíka (hyponatriémia). Pri závažnejšej hypotyreóze sa vyskytujú zmeny na [[Elektrokardiografia|EKG]] a pri [[Echokardiografia|echokardiografickom]] vyšetrení býva zistená tekutina v osrdcovníku (perikarde).  Zobrazenie štítnej žľazy pri [[Ultrasonografia (medicína)|ultrasonografickom]] vyšetrení pomáha pri zistení príčiny ochorenia. V niektorých prípadoch sa [[Scintigrafia|scintigraficky]] vyšetruje akumulácia jódu v štítnej žľaze. Spomalenie reflexov pri hypotyreóze sa ešte zriedka využíva diagnosticky, vyšetrením priebehu reflexu [[Achillova šľacha|Achillovej šľachy]], pričom sa zisťuje predĺženie jeho priebehu. Poznámka: abnormálne hodnoty TSH a fT4 sa prechodne vyskytujú aj pri iných ochoreniach, čo je potrebné zvážiť pri stanovovaní diagnózy hypotyreózy a iných ochorení štítnej žľazy. == Liečba == Hypothyreóza sa lieči podávaním levotyroxínu (L-T4) v individuálne stanovenej dávke, väčšinou 100 až 150&nbsp;ug denne. Správnosť dávkovania sa kontroluje vyšetreniami hladiny TSH a fT4. Pri súčasnej nedostatočnej činnosti nadobličiek sa najskôr začína podávať hydrokortizón. Subklinická hypotyreóza sa lieči u tehotných žien a pri hodnotách TSH nad 10 mIU/l, názor na potrebu liečby u pacientov s TSH do 10 mIU/l nie je ustálený. Liečba myxedémovej kómy vyžaduje umiestnenie pacienta na jednotku intezívnej starostlivosti, kde je možné sledovanie vitálnych funkcií a ich podpora v prípade potreby. Okrem podávania tyroxínu býva potrebná aj aplikácia [[Kortizol|hydrokortizónu]], najmä v prípade súčasnej nedostatočnej funkcie nadobličiek. alebo hypofýzy. Spravidla je potrebné aj vnútrožilové podávanie tekutín, úprava koncentrácie minerálov v krvi, niekedy aj [[umelá pľúcna ventilácia]]. == Prevencia == Profylaktická jodidácia kuchynskej soli výrazne znížila výskyt hypotyreózy. Prevencia sa ďalej zameriava na osoby s ochoreniami štítnej žľazy v pokrvnom príbuzenstve, s [[diabetes mellitus]] 1. typu a autoimúnnymi ochoreniami, ďalej na pacientky s poruchami menštruačného cyklu a pacientov so zvýšenými koncentráciami lipidov v krvi. Sekundárna prevencia je potrebná po operácii štítnej žľazy, po liečbe rádiojódom, u pacientov po ožarovaní oblasti hlavy a krku a u liečených interferónom, amiodaronom, thalidomidom alebo lítiom. == Prognóza == Prognóza ochorenia je pri pravidelnom sledovaní pacienta a pri substitučnej liečbe dobrá. Psychické zmeny pri hypotyreóze spôsobujú, že pacient neužíva doporučenú liečbu a nechodí na kontroly, čo môže časom viesť k vzniku ťažkej hypotyreózy alebo až myxedémovej kómy, preto je vhodný dohľad poučených blízkych osôb, prípadne sociálneho alebo zdravotníckeho pracovníka. == Odkazy == Základným zdrojom informácii pre tento článok je Štandardný diagnostický a terapeutický postup u pacienta s hypotyreózou, zverejnený MZd SR:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štandardy endokrinológia :: SPDTP|url=https://www.standardnepostupy.sk/standardy-endokrinologia/|vydavateľ=www.standardnepostupy.sk|dátum vydania=2022-11-16|dátum prístupu=2023-01-06|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230106172836/https://www.standardnepostupy.sk/standardy-endokrinologia/|dátum archivácie=2023-01-06}}</ref> https://www.standardnepostupy.sk/standardy-endokrinologia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230106172836/https://www.standardnepostupy.sk/standardy-endokrinologia/ |date=2023-01-06 }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.aktuality.sk/clanok/5q2mccm/pribeh-jodu-na-slovensku/ Príbeh jódu na Slovensku] * [https://lekar.sk/clanok/zniena-innos-titnej-azy-hypotyreoza Znížená činnosť štítnej žľazy - hypotyreóza] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230109155102/https://lekar.sk/clanok/zniena-innos-titnej-azy-hypotyreoza |date=2023-01-09 }} [[Kategória:Medicína]] [[Kategória:Endokrinológia]] hrge96n1rzka5ehi6kw685reratmf6f 0 691975 8368301 8251977 2026-09-11T16:21:51Z Monika Ce 299190 aktualizácia infoboxu (vedenie, obrat, odvetvie, IČO, vlastník, skupina, logo) + kategórie + referencie; podľa žiadosti na diskusnej stránke (COI, so súhlasom redaktorov) 8368301 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=msg life Slovakia|Právna forma=s.r.o.|Člen skupiny=msg life<ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-11]</ref>|Počet zamestnancov=250|Domáca stránka=https://msg-life.sk|Sídlo=Hraničná 18, 821 05 [[Bratislava]]|Odvetvie=[[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel<ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-11]</ref>|Založená=28.11.2000|Obrat={{rast}} 29,35 mil. € (2025)<ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-11]</ref>|Logo spoločnosti=Msg systems Logo.svg|Štát sídla=Slovensko|Vedenie=Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)<ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-11]</ref>|IČO=35800780<ref name="orsr" />|Vlastník=msg life central europe gmbh (100 %)<ref name="orsr" /><ref name="poznamky" />}} '''msg life Slovakia''' je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny [[msg life]] Gruppe (msg life ag), ktorá je lídrom v poskytovaní poradenstva, služieb a softvérových či [[Cloud computing|cloudových]] riešení pre sprostredkovateľov [[Životné poistenie|životného]], [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového]] a [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyvíjame podnikové informačné systémy {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/o-spolocnosti/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Ako súčasť medzinárodne aktívnej [[msg Group]], patria [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag medzi popredné softvérové a konzultačné spoločnosti pre európsky poistný sektor. Služby msg life siahajú od vývoja, implementácie štandardného softvéru a poskytovania poradenských služieb až po riadenie IT operácií (cloudové riešenia). V roku 2021 [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag vytvorili spoločnú značku [[msg insur:it]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent industry solutions for lasting success {{!}} msg|url=https://www.msg.group/en/about-msg|vydavateľ=msg group|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=en-gb}}</ref> msg life má pobočky po celom svete, pôsobí na dvoch [[Kontinent|kontinentoch]] – v [[Spojené štáty|USA]] a v [[Európa|Európe]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je zastúpená spoločnosťou msg life Slovakia v troch pobočkách – v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]] a v [[Košice|Košiciach]] a tvorí ju viac ako 250 zamestnancov. Zameriava sa najmä na vývoj softvérových riešení pre klientské portfólio, ktoré tvoria popredné spoločnosti ako napríklad [[Aegon]], [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|Axa]], [[Generali Poisťovňa|Generali]], [[Helvetia]] či [[Uniqa]]. Firma sa snaží budovať pracovné prostredie s ohľadom na individuálne potreby zamestnancov a množstvo zamestnaneckých výhod. Medzi základné hodnoty spoločnosti patrí [[spoločenská zodpovednosť]], tvorba udržateľného [[Softvér|softvéru]], podpora zamestnancov a otvorená [[komunikácia]]. Cieľom spoločnosti je expandovať do ďalších krajín a vytvárať tak medzinárodný tím zložený z popredných odborníkov na oblasť [[IT]] a [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Firemné benefity pre zamestnancov {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/benefity/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == História spoločnosti == msg life Slovakia vznikla v roku 2000 pod názvom PIT Slovakia s.r.o. Spoločnosť prešla počas svojej histórie viacerými zmenami. Prvá výrazná nastala v roku 2002, keď sa firma začlenila do skupiny COR AG, ktorá dnes nesie názov msg life. Nemecká spoločnosť vznikla v roku 1990 a založením dcérskej pobočky v [[Bratislava|Bratislave]] sa jej expanzia urýchlila. Slovenská divízia sa tak začala spolupodieľať na vývoji softvérových riešení pre popredných zahraničných klientov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Über uns|url=https://www.msg-life.com/ueber-uns/|dátum prístupu=2023-01-09}}</ref> V roku 2003 vtedajšia PIT Slovakia s.r.o. zmenila názov na COR Slovakia s.r.o. a od roku 2007 sa spoločnosť začala okrem poradenstva pre poisťovacie firmy zameriavať aj na bankové poradenstvo. O rok neskôr spoločnosť otvorila ďalšiu pobočku v [[Košice|Košiciach]]. V roku 2009 spoločnosť v dôsledku fúzie s COR AG a FJA opätovne zmenila svoj názov na COR&FJA Slovakia s.r.o. V roku 2014 došlo v ďalšej zmene názvu, keď spoločnosť po vzore svojej materskej spoločnosti prijala súčasný názov msg life Slovakia s.r.o. O päť rokov neskôr firma otvorila svoju poslednú pobočku v [[Žilina|Žiline]]. V roku 2022 pre slovenskú divíziu pracovalo už 250 zamestnancov. Spoločnosť si tak vybudovala stabilnú základňu zamestancov. Dnes je schopná vyvíjať široké produktové portfólio, ktoré využívajú viaceré popredné poisťovacie spoločnosti. == Produkty a klienti == Spoločnosť msg life Slovakia sa zameriava na vývoj inteligentného softvéru pre firmy z oblasti [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]]. Medzi produkty spoločnosti patria individuálne riešenia šité na mieru i výhodný štandardný all-inclusive [[softvér]], ktorý pokrýva všetky zákaznícke potreby a procesy v poisťovnícvte. Produktové portfólio tvorí aktuálne štrnásť [[Aplikácia (informatika)|aplikácií]] zameraných na rôzne obchodné [[Proces|procesy]] firiem. Moderná systémová architektúra orientovaná na služby založená na technológii [[Java (programovací jazyk)|JEE]] podporuje rôzne obchodné modely od [[back-office]] spracovania až po portálový [[B2C]] prístup. === Zoznam produktov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Softvér na digitalizáciu a elektronické služby {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/nase-produkty/|dátum vydania=2020-11-09|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> === * '''msg.Insurance Suite''' – Komplexné riešenie pre plne digitalizované poisťovacie spoločnosti * '''msg.Life Factory''' – Flexibilný systém správy poistného kmeňa pre životné poisťovne * '''msg.Life Group''' – Správa kolektívnych poistných zmlúv * '''msg.Pension''' – Portál pre časové kontá a firemné dôchodkové plány * '''msg.ZVK Factory''' – Flexibilný systém správy pre doplnkové dôchodkové zabezpečenie * '''msg.Billing''' – Plynulé platobné transakcie s digitalizovanými procesmi * '''msg.Business Partner''' – Výkonná správa fyzických a právnických osôb * '''msg.Commission''' – Riešenie pre riadenie a správu obchodných štruktúr * '''msg.Office''' – Digitálne riadenie podnikových procesov a správa dokumentov * '''msg.PMQ''' – Flexibilný vývoj softvérových produktov z jednej ruky * '''msg.Migration Archive''' – Archivácia historických zmluvných a periférnych dát * '''msg.Migration System''' – Migrácia dát z ľubovoľného zdrojového systému do ľubovoľného cieľového systému * '''msg.Online Insure''' – Úspešné riadenie životného cyklu zákazníkov poisťovacích spoločností * '''msg.Sales''' – Webová omni-channel platforma pre digitalizáciu obchodných procesov == Zamestnanci a kultúra == Spoločnosť msg life Slovakia zamestnávala pri vzniku troch pracovníkov. V súčasnosti má firma viac ako 250 zamestnancov v troch pobočkách a neustále sa rozrastá. Spoločnosť sa spočiatku zameriavala iba na vývoj softvéru, jej personálnu štruktúru tak tvorili najmä developeri. V súčasnosti sa okrem vedenia vo firme nachádzajú [[Java (programovací jazyk)|java]] [[Programátor|programátori]], [[IT testeri]], business [[konzultanti]], [[Projektový manažér|projektoví manažéri]], [[DevOps]] inžinieri, či odborníci na migráciu, integráciu a [[Matematika|matematiku]]. Spoločnosť spoločnosť neustále rastie a hľadá zamestnancov najmä z oblasti IT a poisťovníctva so znalosťou [[Nemčina|nemeckého jazyka]], v menšej miere aj [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľné pracovné miesta a ponuky práce {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/kariera/pracovne-ponuky/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=sk-SK}}</ref> msg life Slovakia verí, že vedomosti sú najväčším bohatstvom, preto sa snaží svojich pracovníkov neustále vzdelávať formou rôznych jazykových aj odborných kurzov. Vývoj [[Softvér|softvéru]] má v súčasnosti veľkú konkurenciu, aj preto sa spoločnosť o svojich zamestnancov stará pomocou bohatého programu firemných benefitov''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=msg life Slovakia s.r.o.|url=https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230109165739/https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum archivácie=2023-01-09}}</ref> [[Firma]] sa snaží udržať si na pracovisku priateľskú [[Atmosféra|atmosféru]], vytvárať priestor na [[Sebarealizácia|sebarealizáciu]] a vytvárať priestor pre otvorenú [[Komunikácia|komunikáciu]]. Priemerný vek zamestnancov predstavuje 38 rokov, z toho 30 percent tvoria ženy. == Zahraničné pobočky msg life == msg life ag má pobočky po celom svete – pôsobí na dvoch kontinentoch – v USA a v Európe. Na Slovensku ju zastupuje msg life Slovakia. Pobočky v USA: * [[New York (mesto)|New York]] * [[Denver]] Pobočky v Európe: * Nemecko: [[Leinfelden-Echterdingen]], [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Mníchov]], [[Hamburg]] a [[Düsseldorf]] * Holandsko: [[Almere (mesto)|Almere]] * Rakúsko: [[Viedeň]] * Portugalsko: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] * Španielsko: [[Madrid]] * Slovensko: [[Bratislava]], [[Žilina]] a [[Košice]] (msg life Slovakia) * Slovinsko: [[Maribor]] * Švajčiarsko: [[Regensdorf]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://msg-life.sk/ Oficiálna stránka] * Oficiálna stránka nemeckej skupiny [https://www.msg-life.com/ msg life Gruppe] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Podniky založené v 2000]] 3pmtkz4n1b1k7zm1qoqwiag01nwbx6u 8368303 8368301 2026-09-11T16:26:37Z Monika Ce 299190 odstránenie nedatovaného údaja o počte zamestnancov podľa žiadosti na diskusnej stránke (COI); zdroje si odporujú 8368303 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=msg life Slovakia|Právna forma=s.r.o.|Člen skupiny=msg life<ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-11]</ref>|Počet zamestnancov=|Domáca stránka=https://msg-life.sk|Sídlo=Hraničná 18, 821 05 [[Bratislava]]|Odvetvie=[[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel<ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-11]</ref>|Založená=28.11.2000|Obrat={{rast}} 29,35 mil. € (2025)<ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-11]</ref>|Logo spoločnosti=Msg systems Logo.svg|Štát sídla=Slovensko|Vedenie=Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)<ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-11]</ref>|IČO=35800780<ref name="orsr" />|Vlastník=msg life central europe gmbh (100 %)<ref name="orsr" /><ref name="poznamky" />}} '''msg life Slovakia''' je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny [[msg life]] Gruppe (msg life ag), ktorá je lídrom v poskytovaní poradenstva, služieb a softvérových či [[Cloud computing|cloudových]] riešení pre sprostredkovateľov [[Životné poistenie|životného]], [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového]] a [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyvíjame podnikové informačné systémy {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/o-spolocnosti/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Ako súčasť medzinárodne aktívnej [[msg Group]], patria [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag medzi popredné softvérové a konzultačné spoločnosti pre európsky poistný sektor. Služby msg life siahajú od vývoja, implementácie štandardného softvéru a poskytovania poradenských služieb až po riadenie IT operácií (cloudové riešenia). V roku 2021 [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag vytvorili spoločnú značku [[msg insur:it]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent industry solutions for lasting success {{!}} msg|url=https://www.msg.group/en/about-msg|vydavateľ=msg group|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=en-gb}}</ref> msg life má pobočky po celom svete, pôsobí na dvoch [[Kontinent|kontinentoch]] – v [[Spojené štáty|USA]] a v [[Európa|Európe]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je zastúpená spoločnosťou msg life Slovakia v troch pobočkách – v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]] a v [[Košice|Košiciach]] a tvorí ju viac ako 250 zamestnancov. Zameriava sa najmä na vývoj softvérových riešení pre klientské portfólio, ktoré tvoria popredné spoločnosti ako napríklad [[Aegon]], [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|Axa]], [[Generali Poisťovňa|Generali]], [[Helvetia]] či [[Uniqa]]. Firma sa snaží budovať pracovné prostredie s ohľadom na individuálne potreby zamestnancov a množstvo zamestnaneckých výhod. Medzi základné hodnoty spoločnosti patrí [[spoločenská zodpovednosť]], tvorba udržateľného [[Softvér|softvéru]], podpora zamestnancov a otvorená [[komunikácia]]. Cieľom spoločnosti je expandovať do ďalších krajín a vytvárať tak medzinárodný tím zložený z popredných odborníkov na oblasť [[IT]] a [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Firemné benefity pre zamestnancov {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/benefity/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == História spoločnosti == msg life Slovakia vznikla v roku 2000 pod názvom PIT Slovakia s.r.o. Spoločnosť prešla počas svojej histórie viacerými zmenami. Prvá výrazná nastala v roku 2002, keď sa firma začlenila do skupiny COR AG, ktorá dnes nesie názov msg life. Nemecká spoločnosť vznikla v roku 1990 a založením dcérskej pobočky v [[Bratislava|Bratislave]] sa jej expanzia urýchlila. Slovenská divízia sa tak začala spolupodieľať na vývoji softvérových riešení pre popredných zahraničných klientov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Über uns|url=https://www.msg-life.com/ueber-uns/|dátum prístupu=2023-01-09}}</ref> V roku 2003 vtedajšia PIT Slovakia s.r.o. zmenila názov na COR Slovakia s.r.o. a od roku 2007 sa spoločnosť začala okrem poradenstva pre poisťovacie firmy zameriavať aj na bankové poradenstvo. O rok neskôr spoločnosť otvorila ďalšiu pobočku v [[Košice|Košiciach]]. V roku 2009 spoločnosť v dôsledku fúzie s COR AG a FJA opätovne zmenila svoj názov na COR&FJA Slovakia s.r.o. V roku 2014 došlo v ďalšej zmene názvu, keď spoločnosť po vzore svojej materskej spoločnosti prijala súčasný názov msg life Slovakia s.r.o. O päť rokov neskôr firma otvorila svoju poslednú pobočku v [[Žilina|Žiline]]. V roku 2022 pre slovenskú divíziu pracovalo už 250 zamestnancov. Spoločnosť si tak vybudovala stabilnú základňu zamestancov. Dnes je schopná vyvíjať široké produktové portfólio, ktoré využívajú viaceré popredné poisťovacie spoločnosti. == Produkty a klienti == Spoločnosť msg life Slovakia sa zameriava na vývoj inteligentného softvéru pre firmy z oblasti [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]]. Medzi produkty spoločnosti patria individuálne riešenia šité na mieru i výhodný štandardný all-inclusive [[softvér]], ktorý pokrýva všetky zákaznícke potreby a procesy v poisťovnícvte. Produktové portfólio tvorí aktuálne štrnásť [[Aplikácia (informatika)|aplikácií]] zameraných na rôzne obchodné [[Proces|procesy]] firiem. Moderná systémová architektúra orientovaná na služby založená na technológii [[Java (programovací jazyk)|JEE]] podporuje rôzne obchodné modely od [[back-office]] spracovania až po portálový [[B2C]] prístup. === Zoznam produktov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Softvér na digitalizáciu a elektronické služby {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/nase-produkty/|dátum vydania=2020-11-09|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> === * '''msg.Insurance Suite''' – Komplexné riešenie pre plne digitalizované poisťovacie spoločnosti * '''msg.Life Factory''' – Flexibilný systém správy poistného kmeňa pre životné poisťovne * '''msg.Life Group''' – Správa kolektívnych poistných zmlúv * '''msg.Pension''' – Portál pre časové kontá a firemné dôchodkové plány * '''msg.ZVK Factory''' – Flexibilný systém správy pre doplnkové dôchodkové zabezpečenie * '''msg.Billing''' – Plynulé platobné transakcie s digitalizovanými procesmi * '''msg.Business Partner''' – Výkonná správa fyzických a právnických osôb * '''msg.Commission''' – Riešenie pre riadenie a správu obchodných štruktúr * '''msg.Office''' – Digitálne riadenie podnikových procesov a správa dokumentov * '''msg.PMQ''' – Flexibilný vývoj softvérových produktov z jednej ruky * '''msg.Migration Archive''' – Archivácia historických zmluvných a periférnych dát * '''msg.Migration System''' – Migrácia dát z ľubovoľného zdrojového systému do ľubovoľného cieľového systému * '''msg.Online Insure''' – Úspešné riadenie životného cyklu zákazníkov poisťovacích spoločností * '''msg.Sales''' – Webová omni-channel platforma pre digitalizáciu obchodných procesov == Zamestnanci a kultúra == Spoločnosť msg life Slovakia zamestnávala pri vzniku troch pracovníkov. V súčasnosti má firma viac ako 250 zamestnancov v troch pobočkách a neustále sa rozrastá. Spoločnosť sa spočiatku zameriavala iba na vývoj softvéru, jej personálnu štruktúru tak tvorili najmä developeri. V súčasnosti sa okrem vedenia vo firme nachádzajú [[Java (programovací jazyk)|java]] [[Programátor|programátori]], [[IT testeri]], business [[konzultanti]], [[Projektový manažér|projektoví manažéri]], [[DevOps]] inžinieri, či odborníci na migráciu, integráciu a [[Matematika|matematiku]]. Spoločnosť spoločnosť neustále rastie a hľadá zamestnancov najmä z oblasti IT a poisťovníctva so znalosťou [[Nemčina|nemeckého jazyka]], v menšej miere aj [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľné pracovné miesta a ponuky práce {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/kariera/pracovne-ponuky/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=sk-SK}}</ref> msg life Slovakia verí, že vedomosti sú najväčším bohatstvom, preto sa snaží svojich pracovníkov neustále vzdelávať formou rôznych jazykových aj odborných kurzov. Vývoj [[Softvér|softvéru]] má v súčasnosti veľkú konkurenciu, aj preto sa spoločnosť o svojich zamestnancov stará pomocou bohatého programu firemných benefitov''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=msg life Slovakia s.r.o.|url=https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230109165739/https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum archivácie=2023-01-09}}</ref> [[Firma]] sa snaží udržať si na pracovisku priateľskú [[Atmosféra|atmosféru]], vytvárať priestor na [[Sebarealizácia|sebarealizáciu]] a vytvárať priestor pre otvorenú [[Komunikácia|komunikáciu]]. Priemerný vek zamestnancov predstavuje 38 rokov, z toho 30 percent tvoria ženy. == Zahraničné pobočky msg life == msg life ag má pobočky po celom svete – pôsobí na dvoch kontinentoch – v USA a v Európe. Na Slovensku ju zastupuje msg life Slovakia. Pobočky v USA: * [[New York (mesto)|New York]] * [[Denver]] Pobočky v Európe: * Nemecko: [[Leinfelden-Echterdingen]], [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Mníchov]], [[Hamburg]] a [[Düsseldorf]] * Holandsko: [[Almere (mesto)|Almere]] * Rakúsko: [[Viedeň]] * Portugalsko: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] * Španielsko: [[Madrid]] * Slovensko: [[Bratislava]], [[Žilina]] a [[Košice]] (msg life Slovakia) * Slovinsko: [[Maribor]] * Švajčiarsko: [[Regensdorf]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://msg-life.sk/ Oficiálna stránka] * Oficiálna stránka nemeckej skupiny [https://www.msg-life.com/ msg life Gruppe] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Podniky založené v 2000]] jaastzrw62yrzo2tm8ewqn1mo99rp6w 8368354 8368303 2026-09-11T19:32:47Z IronLiberty 280078 +uu, významnosť 8368354 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}}{{Významnosť}} {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=msg life Slovakia|Právna forma=s.r.o.|Člen skupiny=msg life<ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-11]</ref>|Počet zamestnancov=|Domáca stránka=https://msg-life.sk|Sídlo=Hraničná 18, 821 05 [[Bratislava]]|Odvetvie=[[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel<ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-11]</ref>|Založená=28.11.2000|Obrat={{rast}} 29,35 mil. € (2025)<ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-11]</ref>|Logo spoločnosti=Msg systems Logo.svg|Štát sídla=Slovensko|Vedenie=Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)<ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-11]</ref>|IČO=35800780<ref name="orsr" />|Vlastník=msg life central europe gmbh (100 %)<ref name="orsr" /><ref name="poznamky" />}} '''msg life Slovakia''' je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny [[msg life]] Gruppe (msg life ag), ktorá je lídrom v poskytovaní poradenstva, služieb a softvérových či [[Cloud computing|cloudových]] riešení pre sprostredkovateľov [[Životné poistenie|životného]], [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového]] a [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyvíjame podnikové informačné systémy {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/o-spolocnosti/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Ako súčasť medzinárodne aktívnej [[msg Group]], patria [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag medzi popredné softvérové a konzultačné spoločnosti pre európsky poistný sektor. Služby msg life siahajú od vývoja, implementácie štandardného softvéru a poskytovania poradenských služieb až po riadenie IT operácií (cloudové riešenia). V roku 2021 [[msg life]] ag a [[msg nexinsure]] ag vytvorili spoločnú značku [[msg insur:it]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent industry solutions for lasting success {{!}} msg|url=https://www.msg.group/en/about-msg|vydavateľ=msg group|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=en-gb}}</ref> msg life má pobočky po celom svete, pôsobí na dvoch [[Kontinent|kontinentoch]] – v [[Spojené štáty|USA]] a v [[Európa|Európe]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je zastúpená spoločnosťou msg life Slovakia v troch pobočkách – v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]] a v [[Košice|Košiciach]] a tvorí ju viac ako 250 zamestnancov. Zameriava sa najmä na vývoj softvérových riešení pre klientské portfólio, ktoré tvoria popredné spoločnosti ako napríklad [[Aegon]], [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|Axa]], [[Generali Poisťovňa|Generali]], [[Helvetia]] či [[Uniqa]]. Firma sa snaží budovať pracovné prostredie s ohľadom na individuálne potreby zamestnancov a množstvo zamestnaneckých výhod. Medzi základné hodnoty spoločnosti patrí [[spoločenská zodpovednosť]], tvorba udržateľného [[Softvér|softvéru]], podpora zamestnancov a otvorená [[komunikácia]]. Cieľom spoločnosti je expandovať do ďalších krajín a vytvárať tak medzinárodný tím zložený z popredných odborníkov na oblasť [[IT]] a [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Firemné benefity pre zamestnancov {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/benefity/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == História spoločnosti == msg life Slovakia vznikla v roku 2000 pod názvom PIT Slovakia s.r.o. Spoločnosť prešla počas svojej histórie viacerými zmenami. Prvá výrazná nastala v roku 2002, keď sa firma začlenila do skupiny COR AG, ktorá dnes nesie názov msg life. Nemecká spoločnosť vznikla v roku 1990 a založením dcérskej pobočky v [[Bratislava|Bratislave]] sa jej expanzia urýchlila. Slovenská divízia sa tak začala spolupodieľať na vývoji softvérových riešení pre popredných zahraničných klientov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Über uns|url=https://www.msg-life.com/ueber-uns/|dátum prístupu=2023-01-09}}</ref> V roku 2003 vtedajšia PIT Slovakia s.r.o. zmenila názov na COR Slovakia s.r.o. a od roku 2007 sa spoločnosť začala okrem poradenstva pre poisťovacie firmy zameriavať aj na bankové poradenstvo. O rok neskôr spoločnosť otvorila ďalšiu pobočku v [[Košice|Košiciach]]. V roku 2009 spoločnosť v dôsledku fúzie s COR AG a FJA opätovne zmenila svoj názov na COR&FJA Slovakia s.r.o. V roku 2014 došlo v ďalšej zmene názvu, keď spoločnosť po vzore svojej materskej spoločnosti prijala súčasný názov msg life Slovakia s.r.o. O päť rokov neskôr firma otvorila svoju poslednú pobočku v [[Žilina|Žiline]]. V roku 2022 pre slovenskú divíziu pracovalo už 250 zamestnancov. Spoločnosť si tak vybudovala stabilnú základňu zamestancov. Dnes je schopná vyvíjať široké produktové portfólio, ktoré využívajú viaceré popredné poisťovacie spoločnosti. == Produkty a klienti == Spoločnosť msg life Slovakia sa zameriava na vývoj inteligentného softvéru pre firmy z oblasti [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]]. Medzi produkty spoločnosti patria individuálne riešenia šité na mieru i výhodný štandardný all-inclusive [[softvér]], ktorý pokrýva všetky zákaznícke potreby a procesy v poisťovnícvte. Produktové portfólio tvorí aktuálne štrnásť [[Aplikácia (informatika)|aplikácií]] zameraných na rôzne obchodné [[Proces|procesy]] firiem. Moderná systémová architektúra orientovaná na služby založená na technológii [[Java (programovací jazyk)|JEE]] podporuje rôzne obchodné modely od [[back-office]] spracovania až po portálový [[B2C]] prístup. === Zoznam produktov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Softvér na digitalizáciu a elektronické služby {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/nase-produkty/|dátum vydania=2020-11-09|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> === * '''msg.Insurance Suite''' – Komplexné riešenie pre plne digitalizované poisťovacie spoločnosti * '''msg.Life Factory''' – Flexibilný systém správy poistného kmeňa pre životné poisťovne * '''msg.Life Group''' – Správa kolektívnych poistných zmlúv * '''msg.Pension''' – Portál pre časové kontá a firemné dôchodkové plány * '''msg.ZVK Factory''' – Flexibilný systém správy pre doplnkové dôchodkové zabezpečenie * '''msg.Billing''' – Plynulé platobné transakcie s digitalizovanými procesmi * '''msg.Business Partner''' – Výkonná správa fyzických a právnických osôb * '''msg.Commission''' – Riešenie pre riadenie a správu obchodných štruktúr * '''msg.Office''' – Digitálne riadenie podnikových procesov a správa dokumentov * '''msg.PMQ''' – Flexibilný vývoj softvérových produktov z jednej ruky * '''msg.Migration Archive''' – Archivácia historických zmluvných a periférnych dát * '''msg.Migration System''' – Migrácia dát z ľubovoľného zdrojového systému do ľubovoľného cieľového systému * '''msg.Online Insure''' – Úspešné riadenie životného cyklu zákazníkov poisťovacích spoločností * '''msg.Sales''' – Webová omni-channel platforma pre digitalizáciu obchodných procesov == Zamestnanci a kultúra == Spoločnosť msg life Slovakia zamestnávala pri vzniku troch pracovníkov. V súčasnosti má firma viac ako 250 zamestnancov v troch pobočkách a neustále sa rozrastá. Spoločnosť sa spočiatku zameriavala iba na vývoj softvéru, jej personálnu štruktúru tak tvorili najmä developeri. V súčasnosti sa okrem vedenia vo firme nachádzajú [[Java (programovací jazyk)|java]] [[Programátor|programátori]], [[IT testeri]], business [[konzultanti]], [[Projektový manažér|projektoví manažéri]], [[DevOps]] inžinieri, či odborníci na migráciu, integráciu a [[Matematika|matematiku]]. Spoločnosť spoločnosť neustále rastie a hľadá zamestnancov najmä z oblasti IT a poisťovníctva so znalosťou [[Nemčina|nemeckého jazyka]], v menšej miere aj [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľné pracovné miesta a ponuky práce {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/kariera/pracovne-ponuky/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=sk-SK}}</ref> msg life Slovakia verí, že vedomosti sú najväčším bohatstvom, preto sa snaží svojich pracovníkov neustále vzdelávať formou rôznych jazykových aj odborných kurzov. Vývoj [[Softvér|softvéru]] má v súčasnosti veľkú konkurenciu, aj preto sa spoločnosť o svojich zamestnancov stará pomocou bohatého programu firemných benefitov''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=msg life Slovakia s.r.o.|url=https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230109165739/https://www.najzamestnavatel.sk/spolocnost/msg-life-slovakia-s-r-o/|dátum archivácie=2023-01-09}}</ref> [[Firma]] sa snaží udržať si na pracovisku priateľskú [[Atmosféra|atmosféru]], vytvárať priestor na [[Sebarealizácia|sebarealizáciu]] a vytvárať priestor pre otvorenú [[Komunikácia|komunikáciu]]. Priemerný vek zamestnancov predstavuje 38 rokov, z toho 30 percent tvoria ženy. == Zahraničné pobočky msg life == msg life ag má pobočky po celom svete – pôsobí na dvoch kontinentoch – v USA a v Európe. Na Slovensku ju zastupuje msg life Slovakia. Pobočky v USA: * [[New York (mesto)|New York]] * [[Denver]] Pobočky v Európe: * Nemecko: [[Leinfelden-Echterdingen]], [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Mníchov]], [[Hamburg]] a [[Düsseldorf]] * Holandsko: [[Almere (mesto)|Almere]] * Rakúsko: [[Viedeň]] * Portugalsko: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] * Španielsko: [[Madrid]] * Slovensko: [[Bratislava]], [[Žilina]] a [[Košice]] (msg life Slovakia) * Slovinsko: [[Maribor]] * Švajčiarsko: [[Regensdorf]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://msg-life.sk/ Oficiálna stránka] * Oficiálna stránka nemeckej skupiny [https://www.msg-life.com/ msg life Gruppe] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Podniky založené v 2000]] o6slxo3mmyud2ffxrr3rff55cuwt7kv 8368368 8368354 2026-09-11T20:15:04Z IronLiberty 280078 Neutralizácia, odstránenie najhrubšieho marketingu 8368368 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}}{{Významnosť}} {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=msg life Slovakia|Právna forma=s.r.o.|Člen skupiny=msg life<ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-11]</ref>|Počet zamestnancov=|Domáca stránka=https://msg-life.sk|Sídlo=Hraničná 18, 821 05 [[Bratislava]]|Odvetvie=[[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel<ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-11]</ref>|Založená=28.11.2000|Obrat={{rast}} 29,35 mil. € (2025)<ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-11]</ref>|Logo spoločnosti=Msg systems Logo.svg|Štát sídla=Slovensko|Vedenie=Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)<ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-11]</ref>|IČO=35800780<ref name="orsr" />|Vlastník=msg life central europe gmbh (100 %)<ref name="orsr" /><ref name="poznamky" />}} '''msg life Slovakia''' je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny msg life Gruppe (msg life ag), ktorá pôsobí v oblasti poradenstva, službieb a softvérových či [[Cloud computing|cloudových]] riešení pre sprostredkovateľov [[Životné poistenie|životného]], [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového]] a [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyvíjame podnikové informačné systémy {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/o-spolocnosti/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Súčasťou medzinárodne pôsobiacej msg Group je msg life ag a msg nexinsure ag, softvérové a konzultačné spoločnosti pre európsky poistný sektor. Služby msg life zahŕňajú vývoj štandardného softvéru, poskytovanie poradenských služieb a riadenie IT operácií pri cloudových riešeniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent industry solutions for lasting success {{!}} msg|url=https://www.msg.group/en/about-msg|vydavateľ=msg group|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=en-gb}}</ref> msg life pôsobí na dvoch [[Kontinent|kontinentoch]] – v [[Spojené štáty|USA]] a v [[Európa|Európe]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je zastúpená spoločnosťou msg life Slovakia s troma pobočkami – v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]] a v [[Košice|Košiciach]] s viac ako 250 zamestnancami. Zameriava sa najmä na vývoj softvérových riešení pre spoločnosti ako napríklad [[Aegon]], [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|Axa]], [[Generali Poisťovňa|Generali]], [[Helvetia]] či [[Uniqa]]. == História spoločnosti == Nemecká spoločnosť vznikla v roku 1990. Slovenská divízia začínala s tromi zamestnancami a začala sa spolupodieľať na vývoji softvérových riešení pre zahraničných klientov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Über uns|url=https://www.msg-life.com/ueber-uns/|dátum prístupu=2023-01-09}}</ref> msg life Slovakia vznikla v roku 2000 pod názvom PIT Slovakia s.r.o. Spoločnosť prešla počas svojej histórie viacerými zmenami. Prvá výrazná nastala v roku 2002, keď sa firma začlenila do skupiny COR AG, ktorá dnes nesie názov msg life.<ref name=":1" /> V roku 2003 vtedajšia PIT Slovakia s.r.o. zmenila názov na COR Slovakia s.r.o. a od roku 2007 sa spoločnosť začala okrem poradenstva pre poisťovacie firmy zameriavať aj na bankové poradenstvo. O rok neskôr spoločnosť otvorila ďalšiu pobočku v [[Košice|Košiciach]]. V roku 2009 spoločnosť v dôsledku fúzie s COR AG a FJA opätovne zmenila svoj názov na COR&FJA Slovakia s.r.o.{{Bez citácie}} V roku 2014 došlo v ďalšej zmene názvu, keď spoločnosť po vzore svojej materskej spoločnosti prijala súčasný názov msg life Slovakia s.r.o. O päť rokov neskôr firma otvorila svoju poslednú pobočku v [[Žilina|Žiline]]. V roku 2022 pre slovenskú divíziu pracovalo 250 zamestnancov.{{Bez citácie}} == Produkty a klienti == Spoločnosť msg life Slovakia sa zameriava na vývoj inteligentného softvéru pre firmy z oblasti [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]]. Medzi produkty spoločnosti patria individuálne riešenia i štandardný [[softvér]] pre poisťovnícvto. Produktové portfólio tvorí viacero [[Aplikácia (informatika)|aplikácií]] zameraných na rôzne obchodné [[Proces|procesy]] a rôzne obchodné modely od [[back-office]] spracovania až po portálový [[B2C]] prístup. == Zamestnanci a kultúra == Spoločnosť sa spočiatku zameriavala iba na vývoj softvéru a je personálnu základňu tvorili najmä softvéroví vývojári. V súčasnosti zamestnáva širšie spektrum špecialistov z rôznych oblastí vývoja a prevádzky softvéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľné pracovné miesta a ponuky práce {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/kariera/pracovne-ponuky/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zahraničné pobočky msg life == msg life ag pôsobí v USA a v Európe. Pobočky v USA: [[New York (mesto)|New York]], [[Denver]] Pobočky v Európe: * Nemecko: [[Leinfelden-Echterdingen]], [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Mníchov]], [[Hamburg]] a [[Düsseldorf]] * Holandsko: [[Almere (mesto)|Almere]] * Rakúsko: [[Viedeň]] * Portugalsko: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] * Španielsko: [[Madrid]] * Slovensko: [[Bratislava]], [[Žilina]] a [[Košice]] (msg life Slovakia) * Slovinsko: [[Maribor]] * Švajčiarsko: [[Regensdorf]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://msg-life.sk/ Oficiálna stránka] * Oficiálna stránka nemeckej skupiny [https://www.msg-life.com/ msg life Gruppe] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Podniky založené v 2000]] 5wbzascubovxdy8fxejbb70or9n3yzn 8368375 8368368 2026-09-11T20:32:27Z IronLiberty 280078 ďalšie red. úpravy 8368375 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}}{{Významnosť}} {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=msg life Slovakia|Právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]]|Člen skupiny=msg life<ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-11]</ref>|Počet zamestnancov=|Domáca stránka=[https://msg-life.sk msg-life.sk]|Sídlo=Hraničná 18<br/>821 05 [[Bratislava]]|Odvetvie=[[Informačná technológia|Informačné technológie]]<ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-11]</ref>|Založená=[[28. novembra]] [[2000]]|Obrat={{rast}} 29,35 mil. € <small>(2025)</small><ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-11]</ref>|Logo spoločnosti=Msg systems Logo.svg|Štát sídla=Slovensko|Vedenie=Milan Patassy <small>(konateľ)</small><br> Michal Zachar <small>(konateľ)</small><ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-11]</ref>|IČO=35800780<ref name="orsr" />|Vlastník=msg life central europe gmbh (100 %)<ref name="orsr" /><ref name="poznamky" />}} '''msg life Slovakia''' je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny msg life Gruppe (msg life ag), ktorá pôsobí v oblasti poradenstva, služieb a softvérových či [[Cloud computing|cloudových]] riešení pre sprostredkovateľov [[Životné poistenie|životného]], [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového]] a [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyvíjame podnikové informačné systémy {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/o-spolocnosti/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Súčasťou medzinárodne pôsobiacej msg Group je msg life ag a msg nexinsure ag, softvérové a konzultačné spoločnosti pre európsky poistný sektor. Služby msg life zahŕňajú vývoj štandardného softvéru, poskytovanie poradenských služieb a riadenie IT operácií pri cloudových riešeniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent industry solutions for lasting success {{!}} msg|url=https://www.msg.group/en/about-msg|vydavateľ=msg group|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=en-gb}}</ref> msg life pôsobí v [[Spojené štáty|USA]] a v [[Európa|Európe]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je zastúpená spoločnosťou msg life Slovakia s troma pobočkami – v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]] a v [[Košice|Košiciach]] s viac ako 250 zamestnancami. Zameriava sa najmä na vývoj softvérových riešení pre spoločnosti ako napríklad Aegon, [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|Axa]], [[Generali Poisťovňa|Generali]], Helvetia či Uniqa. == História == Nemecká spoločnosť vznikla v roku 1990. msg life Slovakia vznikla v roku 2000 pod názvom PIT Slovakia s.r.o. Slovenská divízia začínala s tromi zamestnancami a začala sa podieľať na vývoji softvérových riešení pre zahraničných klientov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Über uns|url=https://www.msg-life.com/ueber-uns/|dátum prístupu=2023-01-09}}</ref> V roku 2002 sa firma začlenila do skupiny COR AG, ktorá dnes nesie názov msg life.<ref name=":1" /> V roku 2003 vtedajšia PIT Slovakia s.r.o. zmenila názov na COR Slovakia s.r.o. a od roku 2007 sa spoločnosť začala okrem poradenstva pre poisťovacie firmy zameriavať aj na bankové poradenstvo. O rok neskôr spoločnosť otvorila ďalšiu pobočku v [[Košice|Košiciach]]. V roku 2009 spoločnosť v dôsledku fúzie s COR AG a FJA opätovne zmenila svoj názov na COR&FJA Slovakia s.r.o.{{Bez citácie}} V roku 2014 došlo v ďalšej zmene názvu, keď spoločnosť po vzore svojej materskej spoločnosti prijala súčasný názov msg life Slovakia s.r.o. O päť rokov neskôr firma otvorila svoju poslednú pobočku v [[Žilina|Žiline]]. V roku 2022 pre slovenskú divíziu pracovalo 250 zamestnancov.{{Bez citácie}} == Produkty == Spoločnosť msg life Slovakia sa zameriava na vývoj inteligentného softvéru pre firmy z oblasti [[Poisťovníctvo|poisťovníctva]]. Medzi produkty spoločnosti patria riešenia na mieru i štandardný [[softvér]] pre poisťovnícvto. Produktové portfólio tvorí viacero [[Aplikácia (informatika)|aplikácií]] zameraných na rôzne obchodné [[Proces|procesy]] a rôzne obchodné modely.{{Bez citácie}} == Zamestnanci == Spoločnosť sa spočiatku zameriavala iba na vývoj softvéru a je personálnu základňu tvorili najmä softvéroví vývojári. V súčasnosti zamestnáva širšie spektrum špecialistov z rôznych oblastí vývoja a prevádzky softvéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľné pracovné miesta a ponuky práce {{!}} msg life Slovakia|url=https://msg-life.sk/kariera/pracovne-ponuky/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2023-01-10|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zahraničné pobočky == msg life ag pôsobí v USA a v Európe. Pobočky v USA: [[New York (mesto)|New York]], [[Denver]] Pobočky v Európe: * Nemecko: [[Leinfelden-Echterdingen]], [[Kolín nad Rýnom|Kolín]], [[Mníchov]], [[Hamburg]] a [[Düsseldorf]] * Holandsko: [[Almere (mesto)|Almere]] * Rakúsko: [[Viedeň]] * Portugalsko: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] * Španielsko: [[Madrid]] * Slovensko: [[Bratislava]], [[Žilina]] a [[Košice]] (msg life Slovakia) * Slovinsko: [[Maribor]] * Švajčiarsko: [[Regensdorf]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://msg-life.sk/ Oficiálna stránka] * Oficiálna stránka nemeckej skupiny [https://www.msg-life.com/ msg life Gruppe] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Podniky založené v 2000]] o3xp09cayj8r1hnqgtrrp3jykrwczo0 2 699366 8368313 8366848 2026-09-11T17:14:40Z Martingazak 234259 Wiki loves Slovakia 8368313 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki_miluje_Zem/2026#Gal%C3%A9ria_v%C3%AD%C5%A5azn%C3%BDch_fotiek_postupuj%C3%BAcich_do_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_kola Ocenená fotka 2026] [[Image:NPR_726_Batizovské_pleso.jpg|300px]] [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Nemecká strana]], [[Deutsche Partei]] # [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve]], [[Spišská nemecko – maďarská národná rada]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Anton Sedláček]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou]] # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Nemecké represálie v Čiernom Balogu]] # [[Vypálenie obce Hermanovce]] # [[Nemecké represálie v Hornej Mičinej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Kremnici]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Nemecké represálie v Kšinnej a Závade pod Čiernym vrchom]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké represálie v Liskovej]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké represálie v Martine]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Plaveckom Mikuláši]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie obce Zlatá baňa]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Nemecké represálie v Žiline]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Povstalecké zločiny v Ľubochni]] # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kunerade]] # [[Partizánske zločiny v Hornej Mičinej]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 7om7xoum16ohxz1u5j5r32tzcnwq0j4 8368384 8368313 2026-09-11T20:38:27Z Martingazak 234259 Freiwillige Schutzstaffel 8368384 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki_miluje_Zem/2026#Gal%C3%A9ria_v%C3%AD%C5%A5azn%C3%BDch_fotiek_postupuj%C3%BAcich_do_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_kola Ocenená fotka 2026] [[Image:NPR_726_Batizovské_pleso.jpg|300px]] [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Nemecká strana]], [[Deutsche Partei]] # [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve]], [[Spišská nemecko – maďarská národná rada]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Freiwillige Schutzstaffel]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Anton Sedláček]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou]] # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Nemecké represálie v Čiernom Balogu]] # [[Vypálenie obce Hermanovce]] # [[Nemecké represálie v Hornej Mičinej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Kremnici]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Nemecké represálie v Kšinnej a Závade pod Čiernym vrchom]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké represálie v Liskovej]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké represálie v Martine]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Plaveckom Mikuláši]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie obce Zlatá baňa]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Nemecké represálie v Žiline]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Povstalecké zločiny v Ľubochni]] # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kunerade]] # [[Partizánske zločiny v Hornej Mičinej]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] taast72v5vq0lrdf183x35jpgk97xq4 0 700180 8368290 8336634 2026-09-11T15:48:08Z Henrіch 186557 8368290 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Sebastian Aho|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dátum narodenia a vek|1996|02|16}}|Pozícia=obranca|Streľba=ľavá ruka|Výška=180|Váha=83|Tím=[[Växjö Lakers]]|Bývalé tímy=[[Skellefteå AIK]]<br>[[Bridgeport Sound Tigers]]<br>[[New York Islanders]]<br>[[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]]|Draft=139. celkovo, 2017 [[New York Islanders]]|Rok1=2013|Miesto narodenia=[[Umeå]], [[Švédsko]]}} '''Sebastian Aho''' (* [[17. február]] [[1996]], [[Umeå]], [[Švédsko]]) je švédsky hokejový obranca fínskeho pôvodu, ktorý hrá za [[Växjö Lakers]] vo švédskej [[Svenska hockeyligan|SHL]].<ref>{{Citácia knihy|titul=https://www.prohockeyrumors.com/2026/06/defenseman-sebastian-aho-signs-in-sweden.html}}</ref> V minulosti pôsobil v klube [[National Hockey League|NHL]] [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Penguins sign Sebastian Aho (the defenseman) | url = https://www.pensburgh.com/2024/7/2/24190978/penguins-sign-sebastien-aho-the-defenseman | vydavateľ = PensBurgh | dátum vydania = 2024-07-02 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en | meno = Hooks | priezvisko = Orpik}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=For Sebastian Ahos, similarites deeper than names|url=https://www.si.com/nhl/2018/02/22/sebastian-aho-hurricanes-islanders-sweden-finland|periodikum=Sports Illustrated|dátum prístupu=2023-07-30|jazyk=en-us}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TheAHL.com {{!}} The American Hockey League | url = https://theahl.com/stats/player/6845 | vydavateľ = theahl.com | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en-US}}</ref> == Hráčska kariéra == === SHL === Sebastian Aho debutoval vo [[Svenska hockeyligan|švédskej najvyššej hokejovej súťaži]] v sezóne 2012/13. Od ročníka 2013/14 bol stabilnou súčasťou defenzívnych rad [[Skellefteå AIK|Skelleftey]], ktorej dokonca pomohol k zisku titulu. V draftových prognózach sa radil medzi desať najlepších korčuliarov z Európy, preto bolo veľkým prekvapením, že draftom 2014 prešiel bez povšimnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2014 Draft Prospect Rankings|url=http://www.nhl.com/ice/draftprospectbrowse.htm|vydavateľ=www.nhl.com|dátum prístupu=2023-07-30|jazyk=en}}</ref> V sezóne 2014/15 sa už naplno etabloval v SHL a Skelleftee pomohol k ďalšimu postupu do finále. Tentoraz v ňom Ahov klub ťahal za kratší koniec, ale Švédovo meno sa opätovne skloňovalo s výberom mladých nádejí NHL. Pre rok 2015 sa zmestil medzi 15 najsľubnejších korčuliarov zo starého kontinentu, opäť sa však výberu nedočkal. V ročníku 2015/16 sa Skelleftea opätovne prebojovalo do finále, avšak druhý rok po sebe v ňom kapitulovalo. Aho sa ani po tretí raz nedočkal výberu v drafte. V sezóne 2016/17 sa Aho odpichol k svojim najlepším výkonom. V 50 zápasoch zapísal až tridsať bodov za desať presných zásahov a dvadsať asistencií a v roku 2017 si ho konečne všimli aj v zámorí. Na drafte si ho zvolil New York Islanders v piatom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NHL Draft 2017: New York Islanders select Sebastian Aho with #139 overall pick|url=https://www.lighthousehockey.com/2017/6/24/15868100/nhl-draft-2017-new-york-islanders-select-sebastian-aho-with-139-overall-pick|vydavateľ=Lighthouse Hockey|dátum vydania=2017-06-24|dátum prístupu=2023-07-30|jazyk=en|meno=Jenny|priezvisko=Berman}}</ref> Výberu sa dočkal ako 21-ročný, v poslednom drafte, v ktorom mohol byť zvolený. Po deviatich rokoch strávených v zámorí uprednostnil návrat do Švédska. Od sezóny 2026/27 je hráčom tímu [[Växjö Lakers]]. === NHL === V NHL debutoval už v nasledujúcej sezóne po drafte. V ročníku 2017/18 odohral 22 stretnutí, v ktorých strelil svoj premiérový gól v lige (proti New Jersey Devils) a k nemu pridal aj štyri asistencie. Na veľmi dlhú dobu to boli jediné zárezy v profilige, nasledujúce necelé tri sezóny totiž strávil v [[American Hockey League|AHL]] vo farmárskom klube [[Bridgeport Sound Tigers]]. Do NHL sa vrátil až v ročníku 2020/21, v ktorom odohral tri zápasy za Islanders. Odvtedy jeho dôležitosť v klube rástla. V sezóne 2021/22 ho Ostrovania nasadili do 36 stretnutí a v poslednom ročníku bol už stálicou na modrej čiare Islanders, odohral 71 zápasov. V NHL pôsobil do sezóny 2023/24. Následne dve sezóny pridal v tíme AHL [[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]]. == Reprezentačná kariéra == Štartoval na dvoch šampionátoch hráčov do 18 rokov, v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2013|2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]]. Jeden raz štartoval aj na šampionáte dvadsiatok, v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2015|kanadskom Halifaxe v roku 2015]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Aho, Sebastian}} [[Kategória:Hráči Växjö Lakers]] [[Kategória:Švédski hokejisti]] [[Kategória:Hráči New York Islanders]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New York Islanders]] [[Kategória:Hráči Skellefteå AIK]] [[Kategória:Hráči Bridgeport Sound Tigers]] [[Kategória:Osobnosti z Umeå]] 05j2otc4ette0j9yydyzxeemox0k5xd 0 701051 8368288 8233442 2026-09-11T15:40:47Z Henrіch 186557 8368288 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|americkom hokejovom brankárovi|kanadskom hercovi|Jim Carrey}}{{Infobox Hokejista|Meno=Jim Carey|Veľkosť obrázku=|Popis=|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|1974|5|31}}|Miesto narodenia=[[Dorchester (Massachusetts)|Dorchester]], [[Massachusetts]], [[USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Hral za='''[[NHL]]'''<br> [[Washington Capitals]] (1994-1997)<br> [[Boston Bruins]] (1996-1998) <br> [[St. Louis Blues]] (1998-1999) <br> <br> '''[[AHL]]''' <br> [[Portland Pirates]] (1994-1995) <br> [[Providence Bruins]] (1997-1999) <br> <br> '''[[IHL]]''' <br> [[Cincinnati Cyclones]] (1998-1999)|Rok1=1994|Rok2=1999|Draft=2. kolo, 32. celkovo,{{break}}[[Washington Capitals]], 1992|Prezývka=„Net Detective“}} '''James M. Carey''' (* [[31. máj]] [[1974]], [[Dorchester (Massachusetts)|Dorchester]], [[Massachusetts]], [[USA]]) je bývalý americký hokejový [[brankár]], ktorý sa preslávil pôsobením v tíme [[Washington Capitals]] v [[NHL]], kde v sezóne 1995/96 získal [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára súťaže. Známy je najmä svojim povestným prepadom výkonnosti, keď už tri roky po zisku tohto ocenenia ukončil hráčsku kariéru v nižšej americkej hokejovej lige [[International Hockey League.]]<ref>[https://www.eliteprospects.com/player/25065/jim-carey Jim Carey] – eliteprospects.com</ref> == Kariéra == Jim Carey bol odchovancom amerických univerzitných líg (USHS), kde predstavoval jedného z najvýraznejších amerických brankárskych prospektov začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Prvý veľký zlom v jeho kariére nastal v roku 1992, keď bol draftovaný tímom [[Washington Capitals]] v 2. kole (32. celkovo). V tej istej sezóne sa presunul do najvyššej americkej univerzitnej hokejovej ligy (NCAA) a reprezentoval [[Spojené štáty]] aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]]. Po sezóne bol vyhlásený za najlepšieho nováčika sezóny 1992/93 v NCAA a bol menovaný aj do druhého All-Star tímu. Do seniorského profesionálneho hokeja vstúpil v sezóne 1994/95. Washington sa zbavil dlhoročnej jednotky v podobe [[Don Beaupre|Dona Beaupra]] a do pozície nového prvého brankára boli zvažovaní dvaja mladíci - Jim Carey a nemecký prospekt [[Olaf Kölzig]]. Sezóna 1994/95 začala v [[NHL]] tzv. „lockoutom“ (prerušením konania ligy z dôvodu rokovaní medzi [[NHL]] a [[NHLPA]]). Väčšiu časť sezóny tak Carey strávil v [[American Hockey League]], kde nastupoval za tím [[Portland Pirates]]. Keď bola sezóna NHL úspešne otvorená Carey rýchlo získal pozíciu prvého brankára. V tom čase mal 19 rokov. Dokopy v ročníku nastúpil v 28 zápasoch, z ktorých vyhral 18 a pripísal si v tej dobe nadpriemernú % úspešnosť zákrokov 91,3. V Play-Off však Carey neobstál a Capitals vypadli hneď v prvom kole po prehre 2:4 na zápasy. Hneď v prvej sezóne skončil Carey ako tretí v hlasovaní o najlepšieho brankára ligy (čiže bol nominovaný na [[Vezina Trophy]]) a druhý v hlasovaní o najlepšieho nováčika, kde skončil druhý (čiže bol nominovaný na [[Calder Memorial Trophy]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flashback Friday: Where in the World is Jim Carey?|url=https://novacapsfans.com/2016/03/11/flashback-friday-where-in-the-world-is-jim-carey/|vydavateľ=NoVa Caps|dátum vydania=2016-03-12|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=en-US|meno=Jon|priezvisko=Sorensen|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826015417/https://novacapsfans.com/2016/03/11/flashback-friday-where-in-the-world-is-jim-carey/|dátum archivácie=2023-08-26}}</ref> K tomu všetkému, za svoje pôsobenie v AHL bol menovaný za najlepšieho brankára tejto ligy a dostal sa do prvého All-Star tímu. Do sezóny 1995/96 vstúpil ako bezkonkurenčná jednotka a tímu svoje miesto viac než obhájil. Ako 20-ročný odchytal až 71 zápasov, z ktorých vyhral 35, pripísal si 9 čistých kont a 90,6% úspešnosť zákrokov. Aj napriek opätovnému neúspechu v Play-Off (opäť vypadnutie v prvom kole) vznikol v lige ošiaľ. Carey bol považovaný za jedného z najtalentovanejších brankárov sveta. Za svoju fantastickú a pamätnú sezónu bol ocenený [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára ligy a Washington s ním rátal ako s dlhodobou jednotkou. V sezóne 1996/97 však Carey zažil výrazný výkonnostný prepad a z najlepšieho brankára ligy sa stal podpriemerný brankár. Púšťal jednoduché góly, mal kolísavú výkonnosť a postupne strácal koncentráciu a sebavedomie. Po 40 zápasoch, v ktorých si Carey pripísal 89,3% úspešnosť zákrokov a 17 výhier klub zariskoval a prominentného brankára v rámci veľkej transakcie vymenil do tímu [[Boston Bruins]]. Za Boston odchytal Carey v ročníku 1996/97 19 zápasov a jeho štatistiky aj výkonnosť sa ešte zhoršili, keď jeho % úspešnosť zákrokov klesla na 87,1%. Napriek komplikáciám v kariére sa Carey dostal do výberu tímu [[USA]] na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetový pohár]], kde Američania získali zlato. Carey nezasiahol ani do jediného zápasu. Novou jednotkou Washingtonu sa stal jeho dovtedajší náhradník [[Olaf Kölzig]], ktorý s tímom strávil nasledujúci desaťročie a ironicky sa práve on stal legendou klubu. Keď ani na začiatku sezóny 1997/98 sa Carey nevrátil do predošlej formy, vedenie Bruins ho poslalo do AHL, konkrétne do tímu [[Providence Bruins]]. Tu sa však začal potýkať s početnými zraneniami, ktoré ešte viac komplikovali jeho kariéru. Jeho poslednou sezónou bol ročník 1998/99, ktorý začal v [[Providence Bruins]], kde zdanlivo znova nachádzal svoju starú formu. Kým však pôsobil v Providence, Boston s ním zmluvu nepredĺžil a do tréningového kempu ho prizval tím [[St. Louis Blues]]. Napriek tomu, že si vybojoval jednoročný kontrakt, zasiahol len do štyroch zápasov v úplne najhoršej forme (pripísal si katastrofálnu 82,9% úspešnosť zákrokov). Sezónu ukončil v tíme [[Cincinnati Cyclones]] v nižšej americkej lige IHL, kde však odchytal len 2 zápasy, keď utrpel otras mozgu a na ľad sa už nevrátil. Carey profesionálnu hokejovú kariéru ukončil už ako 24-ročný. == Zaujímavosti == * Carey bol kvôli podobnosti jeho mena s americkým hercom [[Jim Carrey|Jimom Carreym]] prezývaný aj „Net Detectvie“ (odkaz na známy Carreyho [[Komédia|komediálny]] film [[Ace Ventura: Pet Detective]], ktorý vyšiel v čase najväčšej slávy oboch Jimov a to v roku 1994) * Druhou Careyho prezývkou bola „Ace“ (taktiež odkaz na Ace Ventura, ale taktiež na jeho schopnosť udržiavať čisté kontá, v jeho legendárnej sezóne 1995/96 ich mal 9) * Často je považovaný za jedno z najväčších sklamaní v histórii NHL. Jeho osud je prirovnávaný k ďalším brankárom, ktorí napriek hviezdnemu vstupu do ligy nedokázali kvôli zraneniam alebo prepadu výkonnosti trend udržať (napr. [[Andrew Raycroft]], [[José Theodore]], či predčasne zosnulý [[Pelle Lindbergh]]) * Po ukončení kariéry získal titul v oblasti businessu a dodnes je CEO firmy pre distribúciu zdravotníckych podmienok. * Je jediným brankárom, ktorý bol v oboch svojich prvých sezónach v NHL nominovaný na [[Vezina Trophy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Jim Carey Mystery|url=https://mscapsfan.tripod.com/carey0700.html|vydavateľ=mscapsfan.tripod.com|dátum prístupu=2023-08-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20231003013549/https://mscapsfan.tripod.com/carey0700.html|dátum archivácie=2023-10-03}}</ref> * Jednou z teórií prepadu jeho výkonnosti je silný verejný tlak, ktorý sa okolo jeho mena sústredil. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" ! colspan="9" |Základná časť ! colspan="6" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !R !GAA !SV% !SO !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |1994/95 |[[Washington Capitals]] |28 |18 |6 |3 |2,13 |91,3 |4 |7 |2 |4 |4,19 |83,4 |0 |- |1995/96 |Washington Capitals |71 |35 |24 |9 |2,26 |90,6 |9 |3 |0 |1 |6,18 |74,4 |0 |- | rowspan="2" |1996/97 |Washington Capitals |40 |17 |18 |3 |2,75 |89,3 |1 | | | | | | |- |[[Boston Bruins]] |19 |5 |13 |0 |3,82 |87,1 |0 | | | | | | |- |1997/98 |Boston Bruins |10 |3 |2 |1 |3,97 |89,3 |2 | | | | | | |- |1998/99 |[[St. Louis Blues]] |4 |1 |2 |0 |3,87 |82,9 |0 | | | | | | |- | colspan="2" |'''Spolu vo Washingtone Capitals''' |'''139''' |'''70''' |'''48''' |'''15''' |'''2,37''' |'''90,4''' |'''14''' |'''10''' |'''2''' |'''5''' |'''4,62''' |'''81,6''' |'''0''' |- | colspan="2" |'''Spolu v Bostone Bruins''' |'''29''' |'''8''' |'''15''' |'''1''' |'''3,52''' |'''87,8''' |'''2''' | | | | | | |- | colspan="2" |'''Spolu v NHL''' |'''172''' |'''79''' |'''65''' |'''16''' |'''2,58''' |'''89,8''' |'''16''' |'''10''' |'''2''' |'''5''' |'''4,62''' |'''81,6''' |'''0''' |} ==Referencie== {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Carey, Jim}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Washington Capitals]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Brankári St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Portland Pirates]] [[Kategória:Hráči Providence Bruins]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Washington Capitals]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Osobnosti z Massachusetts]] s3r0e1zwsjcj0jqwdsuthl936mon4oj 0 701714 8368476 8366587 2026-09-12T08:33:47Z ~2026-49344-28 305092 8368476 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Kráľ dobytka | en = O rei do gado | logo = | krajina = {{minivlajka|BRA}} [[Brazília]] | dĺžka = 50 minút | počet častí = 130 | počet sérií = | jazyk = [[portugalčina]] | slogan = | hudba = Orquestra da Terra – ''Rei do Gado'' | réžia = Luiz Fernando Carvalho | scenár = Edmara Barbosa<br>Edilene Barbosa | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 17. jún 1996 – 14. február 1997 | tv orig = [[TV Globo]] | rok sk = 6. september 2000 – 21. marec 2001 | tv sk = [[Jednotka (STV)|STV1]] | obsadenie = [[Antônio Fagundes]]<br>[[Raul Cortez]]<br>[[Patrícia Pillar]]<br>[[Glória Pires]]<br>[[Sílvia Pfeifer]]<br>[[Fábio Assunção]]<br>[[Carlos Vereza]]<br>[[Walderez de Barros]]<br>[[Stênio Garcia]]<br>[[Bete Mendes]]<br>[[Lavínia Vlasak]]<br>[[Guilherme Fontes]]<br>[[Mariana Lima]]<br>[[Ana Rosa]]<br>[[Oscar Magrini]]<br>[[Jackson Antunes]]<br>[[Ana Beatriz Nogueira]]<br> | webstránky = }} '''''Kráľ dobytka''''' ({{v jazyku|por}} ''O rei do gado'') je [[Brazília|brazílska]] [[telenovela]] z produkcie spoločnosti [[TV Globo]] v rokoch [[1996]] – [[1997]]. Hlavné úlohy stvárnili herci [[Antônio Fagundes]] a [[Patrícia Pillar]]. Na Slovensku túto telenovelu vysielala verejnoprávna [[Jednotka (STV)|STV1]] (dnešná [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]). == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ceny za slovenský dabing v súťaži Zlatá slučka 2001 vyhlásia 16. novembra | url = https://kultura.sme.sk/c/157567/ceny-za-slovensky-dabing-v-sutazi-zlata-slucka-2001-vyhlasia-16-novembra.html | dátum vydania = 2001-11-12 | dátum prístupu = 2023-09-11 | vydavateľ = kultura.sme.sk | jazyk = }}</ref> |- | rowspan="2" |[[Antônio Fagundes]] |''Bruno Berdinazzi Mezenga'' |[[Peter Rúfus]] |- |''Antônio Mezenga'' |[[Marián Slovák]] |- |[[Patrícia Pillar]] |''Luana Berdinazzi / Marieta Berdinazzi'' |[[Oľga Solárová]] |- |[[Raul Cortez]] |''Geremias Berdinazzi'' |[[František Kovár]] |- |[[Glória Pires]] |''Rafaela Berdinazzi / Marieta Berdinazzi'' |[[Daniela Kuffelová]] |- |[[Fábio Assunção]] |''Marcos Mezenga / Marcos Rezende Bernardo Filho'' |[[Dušan Cinkota]] |- |[[Sílvia Pfeifer]] |''Léia Mezenga'' |[[Ľudmila Mandžárová]] |- | rowspan="2" |[[Oscar Magrini]] | rowspan="2" |''Ralf Tortelli'' |[[Milan Bahúl]] |- |[[Jozef Vajda]] |- |[[Lavínia Vlasak]] |''Lia Mezenga'' |[[Soňa Norisová]] |- |[[Mariana Lima]] |''Liliana Caxias'' |[[Bibiana Ondrejková]] |- |[[Carlos Vereza]] |''senátor Roberto Caxias'' |[[Peter Marcin]] |- |[[Stênio Garcia]] |''Zé do Araguaia'' |[[Dušan Tarageľ]] |- |[[Bete Mendes]] |''Donana'' |[[Eva Matejková]] |- |[[Guilherme Fontes]] |''Otávio Rangel (Tavinho)'' |[[Ivan Šándor]] |- |[[Jackson Antunes]] |''Regino Pereira'' |[[Dušan Szabó]] |- | rowspan="4" |[[Marcelo Galdino]] | rowspan="4" |''Geraldino'' |[[Andrej Bičan]] |- |[[Ján Tréger]] |- |[[Igor Krempaský]] |- |[[Patrik Minár]] |- | rowspan="2" |[[Ana Beatriz Nogueira]] | rowspan="2" |''Jacira Pereira'' |[[Henrieta Mičkovicová]] |- |[[Mária Landlová]] |- |[[Almir Sater]] |''Aparício Rodrigues (Pirilampo)'' |[[Emanuel Hason]] |- |[[Sérgio Reis]] |''José Bento de Souza (Saracura)'' |[[Juraj Predmerský]] |- |[[Walderez de Barros]] |''Judite'' |[[Eva Rysová]] |- |[[Ana Rosa]] |''Maria Rosa Caxias'' |[[Zuzana Kronerová]] |- | rowspan="3" |[[Arieta Corrêa]] | rowspan="3" |''Chiquita'' |[[Zuzana Vačková]] |- |[[Anna Višňovská]] |- |[[Zuzana Dančiaková]] |- |[[Leila Lopes]] |''Suzane Maia'' |[[Dagmar Bajnoková]] |- |[[Luiz Parreiras]] |''Orestes Couto Maia'' |[[Pavol Šajmovič]] |- |[[Iara Jamra]] |''Lurdinha'' |[[Ľubica Trégerová]] |- | rowspan="2" |[[Luciana Vendramini]] | rowspan="2" |''Marita'' |[[Zuzana Dančiaková]] |- |[[Katarína Križanová]] |- |[[Rogério Márcico]] |''Olegário Rangel'' |[[Marián Geišberg]] |- |[[Jairo Mattos]] |''Dr. Fausto Tavares'' |[[Miroslav Trnavský]] |- |[[Mara Carvalho]] |''profesorka Bia'' |[[Dáša Rúfusová]] |- |[[Maria Helena Pader]] |''Júlia'' |[[Adela Gáborová]] |- |[[Paulo Coronato]] |''Dimas'' |[[Marek Ťapák]] |- |[[Antônio Pompêo]] |''Dominguinhos'' | |- |[[Cosme dos Santos]] |''Formiga'' | |- |[[Amilton Monteiro]] |''detektív Clóvis Rezende'' |[[Ivan Romančík]] |- |[[Adenor de Souza]] |''Lupércio'' | |- |[[Pedro Gabriel]] |''Uerê / Rafael'' |[[Ondrej Kaprálik]] |} === Hosťujúci herci === {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Tarcísio Meira]] |''Giuseppe Berdinazzi'' |[[Ivan Romančík]] |- |[[Eva Wilma]] |''Marieta Berdinazzi'' |[[Soňa Valentová]] |- |[[Vera Fischer]] |''Helena Mezenga (Nena)'' |[[Tatiana Radeva]] |- |[[Letícia Spiller]] |''Giovanna Berdinazzi'' |[[Dagmar Sanitrová]] |- |[[Leonardo Brício]] |''Enrico Mezenga'' |[[Ivan Šandor]] |- |[[Caco Ciocler]] |''Geremias Berdinazzi (zamlada)'' |[[Martin Kaprálik]] |- |[[Cláudio Corrêa e Castro]] |''Tony Vendacchio'' |[[Dušan Lenci]] |- |[[José Augusto Branco]] |''delegát Josimar'' |[[Marián Slovák]] |- |[[Tadeu di Pietro]] |''delegát Valdir'' |[[Jozef Švoňavský]] |- |[[Marcello Antony]] |''Bruno Berdinazzi'' |[[Marek Majeský]] |- | rowspan="2" |[[Emílio Orciollo Netto]] | rowspan="2" |''Giuseppe Berdinazzi Neto'' |[[Vladimír Kobielsky]] |- |[[Martin Zatovič]] |- |[[Manoel Boucinhas]] |''Giácomo Guilherme Berdinazzi'' |[[Boris Zachar]] |- |[[Regina Dourado]] |''Magu'' | |- |[[Chica Xavier]] |''matka Luzia'' | |- |[[Carlos Takeshi]] |''Olavo'' | |- |[[Cyria Coentro]] |''Maria da Luz'' | |- |[[Ilva Niño]] |''Joana'' | |- |[[Michel Bercovitch]] |''Dr. Mário Gomide'' | |- |[[Roney Villela]] |''Genivardo'' | |- |[[Francisco Carvalho]] |''Mauriti'' |[[Ján Mistrík]] |- |[[Renato Master]] |''delegát Bordon'' | |- |[[Lucélia Machiavelli]] |''Geni'' | |- |[[Neusa Borges]] |''Marta'' |[[Oľga Šalagová]] |- |[[Cláudio Amado]] |''Tonico Vendacchio'' | |- |[[Hélio Cícero]] |''Dr. Walfrido'' | |- |[[Liana Duval]] |''Quitéria'' |[[Eva Landlová]] |- |[[Hélio Ribeiro]] |''Maurício'' | |- |[[Duda Mamberti]] |''Matias'' | |- |[[Guilherme Corrêa]] |''Joel'' | |- |[[Marcos Oliveira]] |''Tonico'' | |- |[[Cláudio Tovar]] |''Fernardinho'' | |- |[[Sérgio Milleto]] |''Dr. Arnaud'' | |- |[[Luísa Fiori]] |''Gemma'' | |- |[[Síria Betti]] |''Inês'' | |- |[[Chico Expedito]] |''Pedro Chiaramonte'' | |- |[[Flávio Antônio]] |''Dr. Castanho'' | |- |[[Paulo Goulart]] |''sudca v prípade Marcosa'' | |- |[[Genésio de Barros]] |''vodca bezzemkov'' | |- |[[Gésio Amadeu]] |''spievajúci bezzemok'' | |- |[[Clemente Viscaíno]] |''poslanec, Caxiasov kamarát'' | |- |[[Dan Stulbach]] |''reportér'' | |- |[[Ivan de Almeida]] |''kamionista'' | |- |[[Maria Ribeiro]] |''prostitútka'' | |- |[[Armando Valsani]] |''spevák'' | |- |[[Átila Iório]] |''Honorato, rybár z pobrežia'' | |- |[[Bia Montez]] |''Geremiasova zdravotná sestra'' | |- |[[João Bourbonnais]] |''maklér'' | |- |[[Vanusa Spindler]] |''sekretárka v maklérskej spoločnosti'' | |- |[[Adilson Barros]] |''šofér na plantáži cukrovej trstiny'' | |- |[[Luiz Serra]] |''poľnohospodár'' | |- |[[Malu Valle]] |''televízna moderátorka'' | |- |[[Luiz Baccelli]] |''dôstojník'' | |- |[[Nelson Baskerville]] |''reportér'' | |- |[[Altamiro Martins]] |''notár'' | |- |[[Celso Frateschi]] |''šofér'' | |- |[[Tácito Rocha]] |''prokurátor'' | |- |[[Paulo Tiefenthaler]] |''manažér banky'' | |- |[[Walter Breda]] |''klient Tonyho Vendacchia'' | |- |[[Luiz Baccelli]] |''dôstojník armády'' | |- |[[Henrique Lisboa]] |''poštár'' | |- |[[Ken Kaneco]] |''Japonec, klient Tonyho Vendacchia'' | |- |[[Beto Bellini]] |''jagunço'' | |- |[[David Y Pond]] |''vodca japonskej extrémistickej skupiny'' | |- |[[Antônio Castiglioni]] |''Bruno Mezenga (dieťa)'' | |- |[[Roberto Carlos (spevák)|Roberto Carlos]] |''ako on sám'' | |- |[[Edmilson Capeluppi]] |''ako on sám'' | |- |[[Roberto Losan]] |''ako on sám'' | |- |[[Benedita da Silva]] |''ako ona sama'' | |- |[[Eduardo Suplicy]] |''ako on sám'' | |} == Vysielanie na Slovensku == {| class="wikitable" |- ! TV stanica !! Dátum uvedenia !! Dátum finále !! Týždenný plán !! Čas |- |rowspan="4" | [[Jednotka (STV)|STV1]] ([[Jednotka (STV)|Jednotka]]) || 6. september 2000 || 21. marec 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program | url = https://www.sme.sk/c/22993/tv-program.html | dátum vydania = 2001-03-21 | dátum prístupu = 2025-03-04 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref> || pondelok – piatok || 18. hod. |- | 12. marec 2002<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program | url = https://www.sme.sk/c/265860/tv-program.html | dátum vydania = 2002-03-12 | dátum prístupu = 2025-03-04 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref> || 13. september 2002<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program | url = https://www.sme.sk/c/660852/tv-program.html | dátum vydania = 2002-09-13 | dátum prístupu = 2025-03-04 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref> || pondelok – piatok || 14. hod. |- | 4. február 2005<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TELEVÍZIA | url = https://www.sme.sk/c/1917085/televizia.html | dátum vydania = 2005-02-04 | dátum prístupu = 2025-03-04 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref> || 6. máj 2005<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STV - TV program - 6.5.2005 - Jednotka | url = http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2005-05-06/ | dátum prístupu = 2025-03-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080502195632/http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2005-05-06/ | dátum archivácie = 2008-05-02}}</ref> || pondelok – piatok || 15. hod. |- | 7. marec 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STV - TV program - 7.3.2007 - Jednotka | url = http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2007-03-07/ | dátum prístupu = 2025-03-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070314033338/http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2007-03-07/ | dátum archivácie = 2007-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STV bude mať v marci denne šesť štruktúrnych okien pre telenovely | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stv-bude-mat-marci-denne-sest-strukturnych-okien-pre-telenovely | dátum vydania = 2007-01-31 | dátum prístupu = 2023-09-11 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = }}</ref> || 11. september 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STV - TV program - 11.9.2007 - Jednotka | url = http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2007-09-11/ | dátum prístupu = 2025-03-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071012043212/http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2007-09-11/ | dátum archivácie = 2007-10-12}}</ref> || pondelok – piatok || 09. hod., 11. hod., 05. hod. |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=95577|názov=Kráľ dobytka}} * {{Imdb film|id=0138257|názov=Kráľ dobytka}} [[Kategória:Brazílske telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 1996]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1996]] [[Kategória:Telenovely televízie TV Globo]] jf2qpbro46yqts4tfw3pi90gfs1l6r6 2 703944 8368331 8367096 2026-09-11T18:19:26Z Martingazak 234259 Uvod 8368331 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľnícke ochranné jednotky}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľnícke ochranné jednotky}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo veku 18 až 35 rokov, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. [2] Rok po svojom založení mala FS približne 4600 členov. [3] Do roku 1942 sa počet členov zvýšil na 7 500. [2] Formálne bola FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Najvyšším veliteľom Dobrovoľníckej ochrannej letky bol prezident Slovenskej republiky . [1] Vrchného veliteľa FS vymenoval na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Walter Donath viedol FS prvé štyri roky. V apríli 1942 padol v bojoch pre Waffen-SS na východnom fronte. Ferdinand Klug, predchádzajúci štátny mládežnícky vodca Nemeckej strany, potom prevzal vedenie Dobrovoľníckej ochrannej eskadry. Kluga zastrelili partizáni koncom augusta 1944 po vypuknutí Slovenského národného povstania . [2] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochranu dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zajatie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem iného, po invázii do Poľska Dobrovoľná ochranná eskadra zabezpečovala severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Okrem toho oddiel strážil železničný tunel v Čadci na Jablunkskom priesmyku . [1] Rovnako ako Hlinkova garda, aj Dobrovoľnícka ochranná eskadra mohla vykonávať domové prehliadky a zatýkania. [1] Okrem toho sa etnická nemecká paramilitárna skupina FS spolu s Hlinkovou gardou od konca roka 1941 podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. V mene slovenského ministerstva vnútra tieto dve polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany (Schutzstaffel), aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“. [2] Uniforma FS do značnej miery zodpovedala uniforme Allgemeine SS . Na rukáve bol strieborný strojovo vyšívaný orol nesúci štít so svastikou (symbol Nemeckej strany). V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. [1] Od marca 1939 bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov . Oblasť, ktorej velil Sturmbannführer, zodpovedala územnému rozdeleniu nemeckej strany: Pressburg, Kremnitz – Deutsch Proben a Zips . Vo februári 1940 sa počet búrok zvýšil na šesť: Storm I Pressburg (mesto), veliteľ úderného práporu Hans Hofstätter, 3 roty Sturm II Pressburg (Land), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 firmy Sturm III Kremnitz, Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 firiem Sturm IV Nemecké vzorky, Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 firmy Storm V Upper Zips, veliteľ úderného práporu Willi Kunzmann, 6 rôt Storm VI Lower Zips, veliteľ Storm Battalion Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým nemeckým obyvateľstvom sa členovia FS pripájali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri 1942 prišiel siedmy. Búrka v údolí Váhu . [1] Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Prešporku. Príkladom toho je Dobrovoľnícka ochranná jednotka hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> dbntoeqe470u7fy6d0hlmpcqr4jaira 8368333 8368331 2026-09-11T18:21:42Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368333 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľnícke ochranné jednotky}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== ===Organizácia=== Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo veku 18 až 35 rokov, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. [2] Rok po svojom založení mala FS približne 4600 členov. [3] Do roku 1942 sa počet členov zvýšil na 7 500. [2] Formálne bola FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Najvyšším veliteľom Dobrovoľníckej ochrannej letky bol prezident Slovenskej republiky . [1] Vrchného veliteľa FS vymenoval na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Walter Donath viedol FS prvé štyri roky. V apríli 1942 padol v bojoch pre Waffen-SS na východnom fronte. Ferdinand Klug, predchádzajúci štátny mládežnícky vodca Nemeckej strany, potom prevzal vedenie Dobrovoľníckej ochrannej eskadry. Kluga zastrelili partizáni koncom augusta 1944 po vypuknutí Slovenského národného povstania . [2] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochranu dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zajatie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem iného, po invázii do Poľska Dobrovoľná ochranná eskadra zabezpečovala severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Okrem toho oddiel strážil železničný tunel v Čadci na Jablunkskom priesmyku . [1] Rovnako ako Hlinkova garda, aj Dobrovoľnícka ochranná eskadra mohla vykonávať domové prehliadky a zatýkania. [1] Okrem toho sa etnická nemecká paramilitárna skupina FS spolu s Hlinkovou gardou od konca roka 1941 podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. V mene slovenského ministerstva vnútra tieto dve polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany (Schutzstaffel), aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“. [2] Uniforma FS do značnej miery zodpovedala uniforme Allgemeine SS . Na rukáve bol strieborný strojovo vyšívaný orol nesúci štít so svastikou (symbol Nemeckej strany). V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. [1] Od marca 1939 bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov . Oblasť, ktorej velil Sturmbannführer, zodpovedala územnému rozdeleniu nemeckej strany: Pressburg, Kremnitz – Deutsch Proben a Zips . Vo februári 1940 sa počet búrok zvýšil na šesť: Storm I Pressburg (mesto), veliteľ úderného práporu Hans Hofstätter, 3 roty Sturm II Pressburg (Land), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 firmy Sturm III Kremnitz, Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 firiem Sturm IV Nemecké vzorky, Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 firmy Storm V Upper Zips, veliteľ úderného práporu Willi Kunzmann, 6 rôt Storm VI Lower Zips, veliteľ Storm Battalion Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým nemeckým obyvateľstvom sa členovia FS pripájali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri 1942 prišiel siedmy. Búrka v údolí Váhu . [1] Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Prešporku. Príkladom toho je Dobrovoľnícka ochranná jednotka hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> kqi1xvy196sq1399smxi2izgretbkmd 8368340 8368333 2026-09-11T18:37:25Z Martingazak 234259 Uvod 8368340 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo veku 18 až 35 rokov, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. [2] Rok po svojom založení mala FS približne 4600 členov. [3] Do roku 1942 sa počet členov zvýšil na 7 500. [2] Formálne bola FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Najvyšším veliteľom Dobrovoľníckej ochrannej letky bol prezident Slovenskej republiky . [1] Vrchného veliteľa FS vymenoval na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Walter Donath viedol FS prvé štyri roky. V apríli 1942 padol v bojoch pre Waffen-SS na východnom fronte. Ferdinand Klug, predchádzajúci štátny mládežnícky vodca Nemeckej strany, potom prevzal vedenie Dobrovoľníckej ochrannej eskadry. Kluga zastrelili partizáni koncom augusta 1944 po vypuknutí Slovenského národného povstania . [2] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochranu dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zajatie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem iného, po invázii do Poľska Dobrovoľná ochranná eskadra zabezpečovala severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Okrem toho oddiel strážil železničný tunel v Čadci na Jablunkskom priesmyku . [1] Rovnako ako Hlinkova garda, aj Dobrovoľnícka ochranná eskadra mohla vykonávať domové prehliadky a zatýkania. [1] Okrem toho sa etnická nemecká paramilitárna skupina FS spolu s Hlinkovou gardou od konca roka 1941 podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. V mene slovenského ministerstva vnútra tieto dve polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany (Schutzstaffel), aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“. [2] Uniforma FS do značnej miery zodpovedala uniforme Allgemeine SS . Na rukáve bol strieborný strojovo vyšívaný orol nesúci štít so svastikou (symbol Nemeckej strany). V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. [1] Od marca 1939 bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov . Oblasť, ktorej velil Sturmbannführer, zodpovedala územnému rozdeleniu nemeckej strany: Pressburg, Kremnitz – Deutsch Proben a Zips . Vo februári 1940 sa počet búrok zvýšil na šesť: Storm I Pressburg (mesto), veliteľ úderného práporu Hans Hofstätter, 3 roty Sturm II Pressburg (Land), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 firmy Sturm III Kremnitz, Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 firiem Sturm IV Nemecké vzorky, Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 firmy Storm V Upper Zips, veliteľ úderného práporu Willi Kunzmann, 6 rôt Storm VI Lower Zips, veliteľ Storm Battalion Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým nemeckým obyvateľstvom sa členovia FS pripájali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri 1942 prišiel siedmy. Búrka v údolí Váhu . [1] Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Prešporku. Príkladom toho je Dobrovoľnícka ochranná jednotka hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> k1gfje102777vvt252lfbknxbmsfagm 8368342 8368340 2026-09-11T18:45:46Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368342 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Dve vládne nariadenia slovenskej vlády Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo veku 18 až 35 rokov, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. [2] Rok po svojom založení mala FS približne 4600 členov. [3] Do roku 1942 sa počet členov zvýšil na 7 500. [2] Formálne bola FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Najvyšším veliteľom Dobrovoľníckej ochrannej letky bol prezident Slovenskej republiky . [1] Vrchného veliteľa FS vymenoval na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Walter Donath viedol FS prvé štyri roky. V apríli 1942 padol v bojoch pre Waffen-SS na východnom fronte. Ferdinand Klug, predchádzajúci štátny mládežnícky vodca Nemeckej strany, potom prevzal vedenie Dobrovoľníckej ochrannej eskadry. Kluga zastrelili partizáni koncom augusta 1944 po vypuknutí Slovenského národného povstania . [2] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochranu dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zajatie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem iného, po invázii do Poľska Dobrovoľná ochranná eskadra zabezpečovala severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Okrem toho oddiel strážil železničný tunel v Čadci na Jablunkskom priesmyku . [1] Rovnako ako Hlinkova garda, aj Dobrovoľnícka ochranná eskadra mohla vykonávať domové prehliadky a zatýkania. [1] Okrem toho sa etnická nemecká paramilitárna skupina FS spolu s Hlinkovou gardou od konca roka 1941 podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. V mene slovenského ministerstva vnútra tieto dve polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany (Schutzstaffel), aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“. [2] Uniforma FS do značnej miery zodpovedala uniforme Allgemeine SS . Na rukáve bol strieborný strojovo vyšívaný orol nesúci štít so svastikou (symbol Nemeckej strany). V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. [1] Od marca 1939 bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov . Oblasť, ktorej velil Sturmbannführer, zodpovedala územnému rozdeleniu nemeckej strany: Pressburg, Kremnitz – Deutsch Proben a Zips . Vo februári 1940 sa počet búrok zvýšil na šesť: Storm I Pressburg (mesto), veliteľ úderného práporu Hans Hofstätter, 3 roty Sturm II Pressburg (Land), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 firmy Sturm III Kremnitz, Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 firiem Sturm IV Nemecké vzorky, Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 firmy Storm V Upper Zips, veliteľ úderného práporu Willi Kunzmann, 6 rôt Storm VI Lower Zips, veliteľ Storm Battalion Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým nemeckým obyvateľstvom sa členovia FS pripájali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri 1942 prišiel siedmy. Búrka v údolí Váhu . [1] Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Prešporku. Príkladom toho je Dobrovoľnícka ochranná jednotka hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> 8qtmh7kaegeioantkq2oxvh3f74loma 8368352 8368342 2026-09-11T19:24:40Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368352 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Kluga padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. Od marca 1939 bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov. Oblasť, ktorej velil Sturmbannführer, zodpovedala územnému rozdeleniu nemeckej strany: Pressburg, Kremnitz – Deutsch Proben a Zips . Vo februári 1940 sa počet búrok zvýšil na šesť: Storm I Pressburg (mesto), veliteľ úderného práporu Hans Hofstätter, 3 roty Sturm II Pressburg (Land), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 firmy Sturm III Kremnitz, Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 firiem Sturm IV Nemecké vzorky, Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 firmy Storm V Upper Zips, veliteľ úderného práporu Willi Kunzmann, 6 rôt Storm VI Lower Zips, veliteľ Storm Battalion Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým nemeckým obyvateľstvom sa členovia FS pripájali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri 1942 prišiel siedmy. Búrka v údolí Váhu . [1] Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Prešporku. Príkladom toho je Dobrovoľnícka ochranná jednotka hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> 49yfkxwvt2k89lynar88354wndz9oc8 8368357 8368352 2026-09-11T19:44:27Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368357 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Kluga padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehalii priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> 0p9oti9nohzg9xwo996ikyrzdekw1h9 8368361 8368357 2026-09-11T19:48:30Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368361 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Kluga padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} V skutočnosti FS slúžila aj ako náborové centrum pre mladých etnických Nemcov pre SS. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehalii priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel hydrogenačných závodov v Pölitzi, ktorej členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu . [2] V tejto súvislosti bol klesajúci počet regrútov pre FS neustálym problémom, pretože mnoho mladých mužov spočiatku odišlo do Ríše ako robotníci a neskôr sa pridalo k Waffen-SS . [3] Vedenie Slovenskej nemeckej strany nakoniec stratilo významný vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. [1] 2. septembra 1944 boli všetci členovia FS pridelení k SS Einsatzkommando Slovakia ako hliadka SS. [3] Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol slovenský odboj namierený najmä proti nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Povstalci a partizáni počas povstania zavraždili 1000 až 1500 karpatských Nemcov . Masaker v Glaserhau si vyžiadal životy približne 200 mužov vo veku 16 až 60 rokov, zatiaľ čo masaker v Krickerhau si vyžiadal životy približne 130 ľudí. [1] Nemecká vnútorná bezpečnosť (HS), stále pod vedením Ferdinanda Kluga, bola koncom augusta 1944 vytvorená a všetci členovia FS boli do nej integrovaní. [2] Služba vnútornej bezpečnosti slúžila predovšetkým na zabezpečenie vnútrozemia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130 000 ľudí) zo Slovenska. [3] Po Klugovej smrti boli jednotky HS pod velením Gottloba Bergera . [4] Väčšina príslušníkov Domobrany bola po potlačení povstania prevelená k 32. obrneným silám. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS „30. januára“ a najvhodnejšia pre 31. Dobrovoľnícka granátnická divízia SS . [5] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> 5acaqnmzvhxru2g5yboieu4xnhqaj2n 8368371 8368361 2026-09-11T20:28:58Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Kluga padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávani nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovolnickej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> lq3db0g2skp20fwgr9l9onke7bvzaov 8368372 8368371 2026-09-11T20:29:38Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368372 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = [[Franz Karmasin]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Kluga padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávani nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovolnickej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> ky5k0a378nmow1rf5ttmhod7dxec8lc 8368373 8368372 2026-09-11T20:30:47Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368373 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávani nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovolnickej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> 4ylf8h5ubqzozm4wy55d5z1xwqf3br3 8368374 8368373 2026-09-11T20:31:20Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368374 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V marci 1945 boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávani nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> gmyqhcllv4rves1wjq29323isq7hj92 8368376 8368374 2026-09-11T20:33:28Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V auguste [[1944]] boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu s dy byly, společně se samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do Waffen SS.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávani nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> tuqv3pu2vx6u7ktbxth3bguzba6n49e 8368383 8368376 2026-09-11T20:37:24Z Martingazak 234259 Zalozenie clanku 8368383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V auguste [[1944]] boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu so samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do [[Waffen-SS]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávaní nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} <!-- [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] --> lu7ruq50e55txd3uz56pj8hagc3s5ni 8368389 8368383 2026-09-11T20:43:15Z Martingazak 234259 Vymazanie 8368389 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 711700 8368478 8292586 2026-09-12T08:42:46Z ~2026-44034-28 302515 8368478 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ida Rapaičová | fotka = Ida_Rapaičová,_prednes_Proglasu,_Šaliansky_Maťko_2018.jpg | komentár = Ida Rapaičová počas prednesu Proglasu (Šaliansky Maťko) v roku 2018 | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1943|8|22}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | povolanie = [[herectvo|herečka]] | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Ida Rapaičová''' (* [[22. august]] [[1943]], [[Bratislava]]) je slovenská [[Herectvo|herečka]], [[Dabing|dablérka]], vysokoškolská pedagogička a [[Recitácia|recitátorka]].<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://lecaproduction.com/vydavatelstvo/na-krasnu-zahradu-cd/ida-rapaicova/ | vydavateľ = LECA FILM production, s.r.o. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == [[Súbor:Ida Rapaičová, prednes Cyrilometodiády (Ján Hollý), Devín 2016.jpg|náhľad|Ida Rapaičová počas prednesu Cyrilometodiády ([[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]), Devín 2016]] Rapaičová v roku [[1963]] študovala klavírnu hru na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatóriu v Bratislave]] a v roku [[1967]] absolvovala štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Po ukončení štúdia začala pôsobiť ako členka činohry [[Divadlo Nová scéna|Novej scény v Bratislave]].<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://zivotopis.osobnosti.cz/ida-rapaicova.php | vydavateľ = Osobnosti.cz (Praha: Tiscali Media). | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> Účinkovala vo viacerých známych filmových a televíznych seriáloch, vrátane ''Neprebudený'' (1965), ''[[Pacho, hybský zbojník]]'' (1975), ''[[Ťapákovci (film)|Ťapákovci]]'' (1977), ''Chrobák v hlave'' (1983), ''Smrť s fotografiou'' a v televíznych seriáloch ako napríklad ''Leto s Katkou'' (1975) či ''Odsúdené'' (2009).<ref name="snk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://www.novascena.sk/herci/ida-rapaicova-91 | vydavateľ = Nová scéna | dátum vydania = 2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> Je známa aj vďaka nedeľným televíznym päťminútovkám ''Chvíľka poézie'', kde recitovala poéziu.<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://www.teraz.sk/import/film-prvu-filmovu-rolu-stvarnila-jub/343975-clanok.html | vydavateľ = Teraz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Spomienka na Evu Kristínovú, Ida Rapaičová, Jozef Šimonovič, 2024.jpg|náhľad|S [[Jozef Šimonovič|Jozefom Šimonovičom]] pri spomienke na [[Eva Kristínová|Evu Kristínovú]] v [[Myjava (mesto)|myjavskej]] [[Matica slovenská|Matici slovenskej]], podujatie k Roku slovenských žien]] V rokoch [[1994]] až [[1998]] Rapaičová pôsobila ako poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu s názvom [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS). Po odchode z politiky sa vrátila k herectvu.<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://www.aktuality.sk/osobnost/ida-rapaicova/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> Rapaičová získala v roku [[2013]] od prezidenta SR, [[Ivan Gašparovič|Ivana Gašparoviča]], ocenenie Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://zivotopis.osobnosti.cz/ida-rapaicova.php | vydavateľ = . Osobnosti.cz (Praha: Tiscali Media). | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> V júni [[2025]] bola ocenená Mimoriadnou cenou za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku a zároveň získala titul Slovenka roka 2025 v kategórii umenie a kultúra.<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rapaičová, Ida | url = https://www.teraz.sk/slovensko/anketa-slovenka-roka-2025-toto-ocenene/884028-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = jún 2025| dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri získala čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej za celoživotný prínos pre slovenskú kultúru na spomienkovom podujatí k [[Ladislav Ťažký|Ladislavovi Ťažkému]] v Starom Klíži,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej | url = https://matica.sk/oblastne_strediska/kulturologicko-filozoficky-odbor-matice-slovenskej/ | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> súčasne je nositeľkou ocenenia Staroklížsky kumšt za mimoriadny prínos v oblasti umenia, kultúry, zachovávania tradičných ľudových hodnôt, ktoré jej udelil [[Gabriel Rehák]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maťašeje|meno=Peter|titul=Ida Rapaičová|periodikum=Nový Clus|vydavateľ=Obecný úrad Veľký Klíž|miesto=Veľký Klíž|dátum=2023-10-02|ročník=XXVIII.|číslo=9|strany=6|url=https://klizskadolina.sk/pdf/2023/Novy%20Clus%202023-09.pdf}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|1286}} * {{imdb meno|0710653}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rapaičová, Ida}} [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] lsuqdhebs6du0b4xv1cxk1udmn0i4yv 0 713121 8368332 8354648 2026-09-11T18:20:55Z Luppus 39967 wikilinka 8368332 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Attic red-figure pelike with Hercules and Busiris (5th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 16 May 2018.jpg|náhľad|Červenofigúrové [[peliké]], zobrazuje [[Herakles (mytológia)|Herakla]] pri oltári zabíjajúceho [[Bousiris (mytológia)|Busirida]] a jeho kňazov, [[Národné archeologické múzeum v Aténach]], ev. č. 9683.]] '''Maliar Pana''' je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|gréckeho]] maliara [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových váz]], činného približne v rokoch [[480 pred Kr.|480]] až [[450 pred Kr.]]<ref name=":37">{{Citácia knihy| autor = Dina Podzimková, Jan Podzimek | titul = Ilustrovaný příběh umění | isbn = 978-80-2713-181-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Grada Publishing a.s | rok = 2022 | strany = 37}}</ref><ref name=":1">Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''Pan, Pittore di'' [https://www.treccani.it/enciclopedia/pittore-di-pan_(Enciclopedia-dell'-Arte-Antica)/]</ref> Maliar Pana bol aténsky maliar váz, ktorého meno nie je známe. Charakteristika jeho štýlu tvorby ale naznačuje, že bol jedinečnou umeleckou osobnosťou (vo svojom období bol najvýznamnejším maliarom váz<ref name=":61-62">{{Citácia knihy| autor = Jerome Jordan Pollitt | titul = Art and Experience in Classical Greece | isbn = 978-05-2109-662-1 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1972 | strany = 61-62}}</ref>). [[Spojené kráľovstvo|Britský]] historik umenia [[John Beazley]] ho nazval ''Maliar Pana'' podľa zobrazenia boha [[Pan (boh)|Pana]] na zvoncovom [[kratér]]i z [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] (boh Pan tu prenasleduje vystrašeného pastiera<ref name=":34">{{Citácia knihy| autor = Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston | titul = Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston | url = https://archive.org/details/classicalart0000kond | isbn = 978-08-7846-728-0 | miesto = Boston, New York | vydavateľ = MFA Publications | rok = 2008 | strany = [https://archive.org/details/classicalart0000kond/page/34 34]}}</ref>), ktorého bol tento umelec autorom.<ref name=":36">{{Citácia knihy| autor = Philippe Rouet | titul = Approaches to the Study of Attic Vases: Beazley and Pottier | url = https://archive.org/details/approachestostud0000roue | isbn = 978-01-9815-272-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2001 | strany = [https://archive.org/details/approachestostud0000roue/page/36 36]}}</ref> Maliar Pana bol vynikajúci kresliar, s [[Manieristi (vázoví maliari)|manieristickým]] využívaním neskoro archaických štylistických čŕt, vyzdobil celú škálu tvarov váz rozmanitými námetmi, niektorými celkom originálnymi.<ref name=":61-62"/> Mal osobitý štýl a jemný dekoratívny zmysel. Na základe štýlu sa jeho ruke pripisuje viac ako 160 diel.<ref name=":37"/> J. Beazly v roku 1912 napísal: ''Šikovná kompozícia; svižný pohyb; svižné a obratné kresliarstvo; silná a zvláštna štylizácia; zámerný archaizmus, zachovávajúci staré formy, no zušľachťujúci, osviežujúci; nič vznešeného alebo majestátneho, ale ladnosť, humor, živosť, originalita a dramatická sila: to sú skutočnosti, ktoré charakterizujú bostonský kratér a ktoré charakterizujú anonymného umelca, ktorého možno zjednodušene nazvať „majstrom umenia“.<ref name=":354">{{Citácia knihy| autor = | titul = The Journal of Hellenic Studies | isbn = | miesto = London | vydavateľ = Council of the Society | rok = 1912 | strany = 354}}</ref> Maliar Pana sa pravdepodobne učil u [[Mysón (maliar)|Mysóna]], popredného umelca predchádzajúcej generácie. Mal rozsiahly repertoár siahajúci od náboženských a mytologických námetov až po výjavy z každodenného života.<ref name=":37"/> Medzi jeho najznámejšie diela patrí červenofigúrový [[psyktér]], umiestnený [[mníchov]]skom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2417), zobrazujúci boha [[Apolón|Apolóna]] zvádzajúceho súboj s [[Idas (argonaut)|Idasom]] z lásky k [[Marpéssa (dcéra Euéna)|Marpésse]], námet, ktorý zobrazuje aj [[Maliar Triptolema]], s ktorého dielňou, ako sa zdá, mal kontakty. Majstrovsky spracované sú i dve vázové maľby zobrazujúce [[Aktaión]]ovu smrť (Aktaión prekvapil počas lovu bohyňu [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] nahú v jej odľahlej jaskyni. Bohyňa sa mu pomstila tak, že poštvala na neho psov a sledovala ako ho trhajú na kusy.<ref name=":37"/>), a to na volutovom kratéri z [[Atény|Atén]] (Národné archeologické múzeum v Aténach, Akropolis Collection II 760) a na zvoncovom kratéri z Bostonu (Museum of Fine Arts).<ref name=":227">{{Citácia knihy| autor = Gordon Campbell | titul = The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries | url = https://archive.org/details/groveencyclopedi0001unse_x0l9 | isbn = 978-01-9530-082-6 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2007 | strany = 227}}</ref> Dve jeho vázové maľby zobrazujú aj výjavy z [[Iliada|Iliady]], [[Achilles (mytológia)|Achillea]] zabíjajúceho [[Penthesileia (Amazonka)|Penthesileu]], kráľovnú [[Amazonky (mytológia)|Amazoniek]] na kalichovom kratéri (Cambridge, Fitzwilliam Museum, 206278), [[Priamos|Priama]] prinášajúceho Achillovi výkupné za mŕtve telo svojho syna [[Hektor (Trója)|Hektora]] na [[stamnos]]e (Paríž, Louvre, C108221). Krásne umelecky spracované je zobrazenie [[Herakles (mytológia)|Herakla]] so [[Syleus (mytológia)|Syleom]] (Národné archeologické múzeum v Aténach, 9683), váza znázorňujúca Herakla zabíjajúceho egyptského kráľa [[Bousiris (mytológia)|Busirida]] (Leipzig U., Archäol. Inst., T651), maľba na fragmente červenofigúrového peliké (Paríž, Musée du Louvre), ktorá spodobuje tri [[hermovka|hermovky]] (''hermai'', stĺpy s bustou [[Hermes (boh)|Herma]] na vrchole a na spodku s genitáliami<ref name=":324">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 324}}</ref>), alebo peliké z Atén (Národné archeologické múzeum v Aténach, 9683), ktorej detail je pozoruhodný, [[Staroveký Egypt|Egypťania]], ktorí majú negroidné črty, sú znázornení ako obrezaní. Dielom Maliara Pana je aj zobrazenie malého Herakla zabíjajúceho hady vo svojej kolíske (Antikenmuseum Universität Leipzig, T3365)<ref name=":232">{{Citácia knihy| autor = Lesley A. Beaumont | titul = Childhood in Ancient Athens | isbn = 978-11-3648-669-2 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2013 | strany = 232}}</ref>, alebo zobrazenie [[Théseus|Théseovho]] boja s [[Minótauros|Minótaurom]] na [[skyfos]]e (New York, Metropolitan Museum of Art, 76.12.7). Táto vázová maľba ako aj zobrazenie dieťaťa Herakla boli obľúbené u manieristov. Podobne aj [[Kaineus|Kaineova]] smrť na stĺpcovom kratéri v Londýne (British Museum, E473).<ref name=":227"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] fhi2h2n5dhi1v5wrc3acnqlgtl60cnm 0 714314 8368320 8068028 2026-09-11T17:36:38Z Lukas565 251676 zmena fotografie 8368320 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Leonardo Sandri | meno originálne = | meno v inom jazyku = | rodné meno = | aktuálny titul = [[prodekan kardinálskeho kolégia]]<br>Emeritný prefekt Kongregácie pre východné cirkvi | portrét = Cardinal-Leonardo-Sandri.jpg | popis portrétu = Kardinál Leonardo Sandri | erb = Coat of arms of Leonardo Sandri.svg | podpis = | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Ille fidelis | heslo po slovensky = On zostáva verný | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Taliansko|w}}<br/>{{Minivlajka|Vatikán|w}}<br/>{{Minivlajka|Venezuela|w}}<br/>{{Minivlajka|Mexiko|w}} | dátum narodenia = {{Dnv|1943|11|18}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | 1. funkcia = Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi | 1. funkcia - obdobie = [[9. jún]] [[2007]]{{--}}[[21. november]] [[2022]] | 1. funkcia - predchodca = [[Ignatius Daoud]] | 1. funkcia - nástupca = [[Claudio Gugerotti]] | 2. funkcia = [[prodekan kardinálskeho kolégia]] | 2. funkcia - obdobie = [[18. január]] [[2020]]{{--}} | 2. funkcia - predchodca = [[Giovanni Battista Re]] | 2. funkcia - nástupca = Úradujúci | funkcie = * Titulárny arcibiskup z Aemony<br>[[1997]]{{--}}[[2007]] * Apoštolský nuncius vo Venezuele<br>[[22. júl]] [[1997]]{{--}}[[1. marec]] [[2000]] * Apoštolský nuncius v Mexiku<br>[[1. marec]] [[2000]]{{--}}[[16. september]] [[2000]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1967|12|02|1943|11|18|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Juan Carlos Aramburu]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] Buenos Aires | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{Duv|1997|10|11|1943|11|18|k=0}} | biskupské svätenie miesto = [[Bazilika sv. Petra]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]] | biskupský svätiteľ funkcia = dekan kardinálskeho zboru | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Juan Carlos Aramburu]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] Buenos Aires | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Battista Re]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = prefekt Kongregácie pre biskupov | kardinál dátum = {{Duv|2007|11|24|1943|11|18|k=0}} | kardinál menujúci = Benedikt XVI. | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon<br>(2007{{--}}2018)<br>kardinál-kňaz<br>(2018)<br>kardinál-biskup<br>(2018{{--}}) | titulárny kostol = Santi Biagio e Carlo ai Catinari | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Leonardo Sandri''' (* [[18. november]] [[1955|1943]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je [[Argentína|argentínsky]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[arcibiskup]], [[kardinál]] ktorý je od januára [[2020]] prodekanom Kolégia kardinálov. V rokoch [[2007]] až [[2022]] bol prefektom Kongregácie pre východné cirkvi. V rokoch [[1974]] až [[1991]] pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice v niekoľkých zámorských úlohách, okrem iného ako stály pozorovateľ Svätej stolice pred Organizáciou amerických štátov v rokoch [[1989]] až 1991 a v [[Rím|Ríme]] ako zástupca pre všeobecné záležitosti na štátnom sekretariáte v rokoch [[1999]] až [[2007]]. == Životopis == === Skorý život a kariéra === Leonardo Sandri sa narodil v [[Buenos Aires]] Antoniovi Enricovi Sandrimu a Nelle Righi, ktorí emigrovali do Argentíny z Ala, dediny v Trentine v [[Taliansko|Taliansku]]. Študoval humanitné vedy, filozofiu a teológiu na Metropolitnom seminári v Buenos Aires a získal licenciát z teológie na Pápežskej katolíckej univerzite v Argentíne. [[2. december|2. decembra]] [[1967]] bol arcibiskupom Juanom Carlosom Aramburu vysvätený za kňaza a stal sa jeho sekretárom. Do roku [[1970]] pôsobil aj ako kurát Nuestra Señora del Carmen vo Villa Urquiza. Potom študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite, kde získal doktorát z kánonického práva, a na Pápežskom latinskoamerickom kolégiu. V roku [[1971]] vstúpil na Pápežskú cirkevnú akadémiu, ktorá školí pápežských diplomatov. === Diplomat a kuriálny úradník === V roku [[1974]] sa Sandri stal úradníkom Apoštolskej nunciatúry na Madagaskare a Mauríciu, ktorá slúži aj ako apoštolská delegácia na ostrovoch Komory a Réunion v Indickom oceáne. V rokoch [[1977]] až [[1989]] pôsobil na Štátnom sekretariáte Vatikánu ako tajomník zástupcu pre všeobecné záležitosti vrátane budúcich kardinálov Eduarda Martineza Somala a Edwarda Cassidyho; a na Apoštolskej nunciatúre v Spojených štátoch ako stály pozorovateľ Svätej stolice pred Organizáciou amerických štátov v rokoch 1989 až 1991. [[22. august|22. augusta]] 1991 sa stal regentom prefektúry pápežskej domácnosti a [[2. apríl|2. apríla]] [[1992]] hodnotiteľom sekcie pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte. Dňa [[22. júl|22. júla]] [[1997]] bol Sandri vymenovaný za apoštolského nuncia vo Venezuele a titulárneho arcibiskupa Aemony pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II]]. Biskupskú konsekráciu prijal nasledujúceho [[11. október|11. októbra]] od kardinála [[Angelo Sodano|Angela Sodana]], pričom kardinál Aramburu a [[arcibiskup]] [[Giovanni Battista Re]] slúžili ako spolusvätitelia v [[Bazilika sv. Petra|Bazilike sv. Petra]]. Za svoje biskupské heslo si zvolil: „Ille Fidelis“, čo znamená: „On (Kristus) zostáva verný“ (2 Tim 2:13). Bol prvým Argentínčanom s titulom apoštolského nuncia. Po dvoch rokoch vo Venezuele bol [[1. marec|1. marca]] [[2000]] vymenovaný za apoštolského nuncia v Mexiku. Počas svojho krátkeho pôsobenia tam mal za úlohu zabrániť mexickým biskupom zasahovať do politických záležitostí. Dňa [[16. september|16. septembra]] 2000 bol vymenovaný za zástupcu pre všeobecné záležitosti, čo je kľúčová pozícia v rámci Rímskej kúrie, pričom v podstate slúžil ako náčelník štábu Štátneho sekretariátu. Keď sa zdravie pápeža Jána Pavla zhoršovalo, Sandri nahlas čítal texty, ktoré pápež nemohol predniesť sám. Večer [[2. apríl|2. apríla]] [[2005]] oznámil pápežovu smrť z Námestia svätého Petra slovami: „Všetci sa dnes večer cítime ako siroty“. === Kontroverzia Theodora McCarricka === Sandri [[11. október|11. októbra]] [[2006]], keď ešte pôsobil vo svojej citlivej pozícii na Štátnom sekretariáte Vatikánu, poslal list otcovi Bonifaceovi Ramseymu, pastorovi v New Yorku, ktorý bol v rokoch [[1986]] až [[1996]] profesorom seminára. Sandri sa nezmienil o McCarrickovi, ale odvolával sa na „závažné záležitosti týkajúce sa niektorých študentov seminára Nepoškvrneného počatia, na ktoré ste v novembri 2000 boli dostatočne dobrí, aby ste ich dôverne upozornili vtedajšieho apoštolského nuncia v Spojených štátoch, zosnulého arcibiskupa Gabriela Montalva“. Ramseyho list z roku 2000 sa týkal sťažností na sexuálne zneužívanie seminaristov zo strany kardinála Theodora McCarricka, keď bol arcibiskupom v Newarku (1986{{--}}2000). Ramsey zverejnil Sandriho list [[7. september|7. septembra]] [[2018]], aby zdokumentoval, že jeho list Montalvovi sa dostal do Ríma a že najvyššie poschodia Vatikánu už dlho vedia o jeho obvineniach voči McCarrickovi. McCarrick dovtedy odstúpil z kolégia kardinálov, no stále čelil cirkevnému súdu. Vo februári 2019, v tom istom mesiaci, v ktorom bol McCarrick laicizovaný Vatikánom, médiá zverejnili obrázok Sandriho listu z roku 2006; sprevádzal článok Commonwealu, ktorý napísal Ramsey. Dňa [[5. február|5. februára]] [[2020]] novinár Thomas J. Reese citoval korešpondenciu Sandri-Ramsey, keď požadoval úplné preskúmanie spisov sekretariátu v rámci vyšetrovania McCarricka vo Vatikáne a s cieľom určiť, kto z najvyšších miest Vatikánu vie, čo o obvineniach voči McCarrickovi. === Kongregácia pre východné cirkvi === Dňa [[9. jún|9. júna]] [[2007]] bol Sandri vymenovaný za prefekta Kongregácie pre východné cirkvi pápežom Benediktom XVI.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RINUNCE E NOMINE, 09.06.2007| url = http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2007/06/09/0312/00837.html| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-20 }}</ref> Po Ignácovi I. Daoudovi viedol kuriálnu kongregáciu, ktorá rieši záležitosti týkajúce sa východných katolíckych cirkví a stal sa ex officio veľkým kancelárom Pápežského východného inštitútu. Pápež František toto vymenovanie potvrdil [[19. február|19. februára]] [[2014]]. Pápež František toto vymenovanie potvrdil [[19. február|19. februára]] 2014.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Confirms Cardinal Sandri as Prefect of the Congregation for Oriental Churches | ZENIT - English| url = https://zenit.org/2014/02/19/pope-confirms-cardinal-sandri-as-prefect-of-the-congregation-for-oriental-churches/| dátum vydania = 2013-10-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-20 }}</ref> Sandri navštívil Svätú zem vo februári [[2008]]. V apríli [[2009]] lamentoval nad emigráciou kresťanov z tohto regiónu: „Tento nedostatok pokoja núti kresťanov emigrovať a opúšťať svoju zem. Takže nám zostal čisto geologický, fyzická prítomnosť Ježiša, a nie prítomnosť tých, ktorí s ním rástli a žili jeho vieru a ktorí ho aj dnes nasledujú ako učeníci jeho domoviny“. V roku 2014 vyzval na ukončenie násilného sťahovania kresťanov z Iraku a Sýrie, pričom uviedol, že viac ako 100 000 kresťanov opustilo svoje domovy v Iraku a „teraz putuje do mesta Erbil za nemožných podmienok“. Jedna analýza oneskorenia v procese kanonizácie Jána Pavla II. poukázala okrem iného na Sandriho zjavnú neochotu svedčiť v tomto úsilí. V novembri 2014 Vatikán zrušil svoj zákaz z roku [[1929]] vysvätiť ženatých mužov za kňazov východnými katolíckymi cirkvami mimo ich tradičných území vrátane Spojených štátov, Kanady a Austrálie. Sandri podpísal dekrét [[14. jún|14. júna]] 2014. === Kardinál Svätej rímskej cirkvi === Benedikt XVI. ho v konzistóriu [[24. november|24. novembra]] 2007 vymenoval za kardinála-diakona San Carlo ai Catinari. Pri tejto príležitosti odovzdal pápežovi v mene nových kardinálov posolstvo vďakyvzdania. V apríli 2008 Sandri povedal, že hoci režim Saddáma Husajna bol diktátorský, je nepopierateľné, že irackí duchovní a laici sa pod jeho režimom cítia bezpečnejšie a že ich liturgický život pokračuje nerušene. V tlači bol spomínaný ako papabile, možný kandidát na zvolenie za pápeža v čase rezignácie pápeža Benedikta XVI. v roku [[2013]]. Sandri je tiež členom Kongregácie pre náuku viery, Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, Pápežskej rady pre legislatívne texty, Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku a Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát. Dňa [[2. marec|2. marca]] [[2010]] bol vymenovaný za člena Kongregácie pre biskupov. Dňa [[31. máj|31. mája]] [[2011]] bol vymenovaný za člena Apoštolskej signatúry. Dňa [[12. jún|12. júna]] [[2012]] bol kardinál Sandri vymenovaný za člena Kongregácie pre katolícku výchovu. Sandriho ako prefekta Kongregácie pre východné cirkvi menoval pápež Benedikt XVI. za jedného zo štyroch spolupredsedov Osobitnej biskupskej synody pre Blízky východ, ktorá sa konala vo Vatikáne v októbri 2010. Hovorí po [[Angličtina|anglicky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Taliančina|taliansky]] a [[Španielčina|španielsky]]. V júni 2005 bol arcibiskup Sandri vyznamenaný rytierskym veľkým krížom Rádu za zásluhy Talianskej republiky. Pre rehoľu kardinálov sa rozhodol [[19. máj|19. mája]] 2018. Pápež František ho povýšil do hodnosti kardinála biskupa s účinnosťou od [[28. jún|28. júna]] 2018. Dňa [[24. január|24. januára]] 2020 pápež František schválil jeho zvolenie za prodekana kolégia kardinálov deviatimi kardinálmi-biskupmi latinského obradu. S týmto titulom by ako najvyššie postavený kardinál spôsobilý zúčastniť sa na konkláve predsedal každému konkláve, ktoré sa konalo pred jeho 80. narodeninami. Pápež František vymenoval [[21. november|21. novembra]] 2022 za prefekta arcibiskupa Claudia Gugerottiho. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Leonardo Sandri|1191163803}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sandri, Leonardo}} [[Kategória:Argentínski kardináli]] [[Kategória:Argentínski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] [[Kategória:Absolventi Pápežského východného inštitútu v Ríme]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] emxci6q8rcevxs6nz8e408v0ylspoa5 0 716283 8368496 7886693 2026-09-12T09:31:23Z ~2026-49344-28 305092 8368496 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Doňa Barbara | en = Doña Bárbara | logo = | krajina = {{minivlajka|COL}} [[Kolumbia]]<br>{{minivlajka|USA}} [[USA]] | dĺžka = 41 minút | počet častí = 190 | počet sérií = | jazyk = [[španielčina]] | slogan = | hudba = Estela Díaz – ''Dame tu amor'' | réžia = Mauricio Cruz<br>Agustín Restrepo | scenár = Roberto Stopello<br>Consuelo Garrido<br>Eduardo Macías<br>Juan Marcos Blanco | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 4. august 2008 – 22. máj 2009 | tv orig = [[Telemundo]] | rok sk = 22. október 2010 – 15. júl 2011 | tv sk = [[TV Doma]] | obsadenie = [[Edith González]]<br>[[Christian Meier]]<br>[[Génesis Rodríguez]]<br>[[Katie Barberi]]<br>[[Arap Bethke]]<br>[[Juan Pablo Shuk]]<br>[[Lucy Martínez]] | webstránky = }} '''''Doňa Barbara''''' ({{V jazyku|spa|''Doña Bárbara''}}) je [[Kolumbia|kolumbijsko]]-[[USA|americká]] [[telenovela]] z produkcie spoločnosti RTI Televisión pre televíziu [[Telemundo]] v rokoch [[2008]] – [[2009]]. Hlavné postavy stvárnili herci [[Edith González]], [[Christian Meier]] a [[Génesis Rodríguez]]. Na Slovensku túto telenovelu vysielala [[TV Doma]] prvýkrát od 22. októbra [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doňa Barbara: 1. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/474147-dona-barbara-1-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2010-10-18 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = }}</ref> do 15. júla [[2011]] a druhýkrát od 7. januára [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Doma sa vráti Keď budeš moja a Doňa Barbara | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/779984-na-doma-sa-vrati-ked-budes-moja-a-dona-barbara | vydavateľ = www.strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2013-12-13 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = }}</ref> do 6. augusta [[2014]]. == Obsadenie == {| class="wikitable" |- !align="center"|Herec / Herečka !align="center"|Postava !align="center"|{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Edith González]] |''Bárbara Guaimarán'' |[[Gabriela Škrabáková]] |- |[[Christian Meier]] |''Santos Luzardo'' |[[Dušan Cinkota]] |- | rowspan="2" |[[Génesis Rodríguez]] |''Marisela Barquero'' |[[Vanda Ružičková]] |- |''Bárbara Guaimarán (zamlada)'' |[[Gabriela Škrabáková]] |- | rowspan="2" |[[Katie Barberi]] | rowspan="2" |''Cecilia Vergel'' |[[Michaela Medvecová]] |- |[[Zuzana Kapráliková]] |- |[[Arap Bethke]] |''Antonio Sandoval'' |[[Marián Prevendarčík]] |- |[[Paulo Quevedo]] |''Balbino Paiba'' |[[Ján Tréger]] |- |[[Roberto Mateos]] |''Lorenzo Barquero Luzardo'' |[[Martin Zatovič]] |- |[[Raúl Gutiérrez]] |''Coronel Diógenes Pernalete '' |[[Matej Landl]] |- |[[Lucy Martínez]] |''Eustaquia'' |[[Eva Landlová]] |- |[[Iván Rodríguez]] |''Melesio Sandoval'' |[[Juraj Predmerský]] |- |[[Martha Isabel Bolaños]] |''Josefa Martínez Aguilar de Mujica'' |Zuzana Kyzeková |- |[[Alberto Valdiri]] |''Francisco Mujica „Mujiquita“'' |[[Roman Matisko]] |- |[[Amparo Moreno]] |''Casilda Bernard'' | |- |[[Luis Fernando Velasco]] |''Melquíades Gamarra „El Brujeador“'' | |- |[[Mimi Morales]] |''Altagracia Sandoval'' | |- |[[Alejandra Sandoval]] |''Genoveva Sandoval'' |[[Lívia Bielovič]] |- |[[Daniela Tapia]] |''Gervasia Sandoval'' |Daniela Mackovičová |- |[[Esmeralda Pinzón]] |''Federica Alfonsina Pernalete '' | |- |[[Pedro Rendón]] |''Carmelo López „Carmelito“'' | |- |[[Roberto Manrique]] |''María Nieves González'' | |- |[[Gary Forero]] |''León Mondragón'' | |- |[[Andrés Ogilvie-Browne]] |''Juan Primito'' | |- |[[Adriana Silva]] |''Josefina Sandoval'' | |- |[[Bibiana Corrales]] |''Melesia Sandoval'' | |- |[[Andrés Martínez]] |''Tigre Mondragón'' | |- |[[Tiberio Cruz]] |''Juan Palacios „Pajarote“'' | |- |[[Paula Barreto]] |''Luisana Requena Chacón'' |[[Gabriela Radimáková]] |- |[[Jimmie Bernal]] |''William Danger'' | |- |[[Gabriel González]] |''Doctor Baltasar Arias'' | |- |[[Juan Pablo Shuk]] |''Gonzalo Zuluaga'' | |- |[[Julián Álvarez]] |''Cosme Miranda'' | |- |[[Alejandro Tamayo]] |''Andrés Pardo „El Poeta“'' | Ivan Šandor |- |[[Herbert King]] |''Don Encarnación Matute'' | Peter Krajčovič |- |[[Juliana Posso]] |''Lucía Matute'' | Jana Wagnerová |- |[[Óscar Salazar]] |''Maurice Requena'' | |- |[[Marcelo Cezán]] |''Florencio Reyes „El Quitadolores“'' |Emanuel Hason |- |[[Guillermo Villa]] |''Padre Pernía'' | |- |[[Naren Daryanani]] |''Onza Mondragón'' | |- |[[Sara Ponce]] |''Carmen Gómez'' | |- |[[Humberto Arango]] |''Humberto Chávez „El Sapo“ / Fidel Castel'' | |- |[[Hernán Méndez]] |''Diomedes Cabello „Perro de agua“'' | |- |[[Hermes Camelo]] |''José Tancredo Maduro „El Chepo“'' | |- |[[Julio Pachón]] |''Coronel Nicolás Meléndez'' | |- |[[Jáime Correa]] |''Julián Barreto'' | |- |[[Julio César Herrera]] |''Apolinar Prieto'' | |- |[[José Luis García]] |''Oréstes Prieto'' | |- |[[Leonardo Acosta]] |''Facundo'' | |- |[[Jorge Alfredo Sánchez]] |''Arcadio'' | |- |[[Jarviz Pinzón]] |''Fidelino'' | |- |[[Julio Sastoque]] |''Flavio Barbosa'' | |- |[[Jayme Rayo]] |''Sargento'' | |- |[[Joseph Abadía]] |''Policial Acosta'' | |- |[[Inés Prieto]] |''Leoncia Mondragón'' | |- |[[Alma Rodríguez]] |''Celeste Mondragón'' | |- |[[Claudio Fernández]] |''Tony Kennedy'' | |- |[[Luis Enrique Roldán]] |''General Requena'' | |- |[[Sebastián Boscán]] |''Néstor Peracaza'' | |- |[[Óscar Rodríguez]] |''Genaro Mondragón'' | |- |[[Fernando Corredor]] |''Juez Cuervo'' | |- |[[Jorge Alberto Reyes]] |''Teniente/Capitán Guerrero'' | |- |[[Morris Bravo]] |''Fausto Borrego'' | |- |[[Abel Coshino]] |''Raúl'' | |- |[[Daniel Coshino]] |''Pablo'' | |- |[[Gabriel Valenzuela]] |''Lorenzo Barquero (zamlada)'' | |- |[[Jencarlos Canela]] |''Asdrúbal'' |[[Pavol Plevčík]] |- |[[Maritza Rodríguez]] |''Asunción Vergel de Luzardo'' |[[Michaela Kapráliková]] |- |[[Luis Mesa]] |''José Luzardo'' |[[Emanuel Hason]] |- |[[Javier Alexander]] |''César Barquero'' | |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=285383|názov=Doňa Barbara}} * {{Imdb film|id=1287391|názov=Doňa Barbara}} * [https://www.facebook.com/donabarbarask Doňa Barbara] na [[Facebook]]u {{slk icon}} * [https://www.facebook.com/DonaBarbaraOfficial Doňa Barbara] na [[Facebook]]u {{spa icon}} * [https://www.youtube.com/@DonaBarbara Doňa Barbara] na [[YouTube]] {{spa icon}} [[Kategória:Kolumbijské telenovely]] [[Kategória:Telenovely USA]] [[Kategória:Telenovely z 2008]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2008]] [[Kategória:Telenovely televízie Telemundo]] 4yze31jlnn9m4v9wdjnniby1kp4oyae 0 716844 8368324 7992299 2026-09-11T17:40:53Z Lukas565 251676 doplnenie 8368324 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Arthur Roche | aktuálny titul = [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] | portrét = SMM Ascensione Roche 17.05.2026.jpg | popis portrétu = Arthur Roche v roku [[2026]]. | erb = Coat_of_arms_of_Arthur_Roche_(cardinal).svg | podpis = Firma Card. Arthur Roche.svg | heslo = Duc in altum | heslo po slovensky = Zájdi na hlbinu | štát pôsobenia = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] | 1. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[2021]]{{--}} | 1. funkcia - predchodca = [[Robert Sarah]] | 1. funkcia - nástupca = doteraz vo funkcii | funkcie = * Pomocný biskup Westminsteru<br>([[2001]]{{--}}[[2002]]) * Titulárny biskup Rusticiana<br>([[2001]]{{--}}[[2002]]) * [[Biskup koadjútor]] [[Leeds]]u<br>([[2002]]{{--}}[[2004]]) * [[Biskup]] [[Leeds]]u<br>([[2002]]{{--}}[[2004]]) * Sekretár [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]<br>([[2012]]{{--}}[[2021]]) | dátum narodenia = {{dnv|1950|03|06}} | miesto narodenia = [[Batley Carr]], [[Spojené kráľovstvo]] | alma mater = Pápežská univerzita Comillas<br>Pápežská Gregoriánska univerzita | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1975|07|19|1950|03|06}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[William Wheeler]] | kňazský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie dátum = {{dv|2001|05|10|1950|03|06}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Cormac Murphy-O'Connor]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[David Every Konstant]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Victor Guazzelli]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | kardinál dátum = {{dv|2022|08|27|1950|03|06}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon | titulárny kostol = San Saba | portál1 = Spojené kráľovstvo | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Arthur [[kardinál]] Roche''' (* [[6. marec]] [[1950]], [[Batley Carr]], [[Spojené kráľovstvo]]) je anglický [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], [[kardinál]], súčasný prefekt [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]. Predtým pôsobil ako sekretár [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] od roku [[2012]] do roku [[2021]]. Pred svojou službou v Rímskej kúrii bol v rokoch [[2004]] až 2012 biskupom v [[Leeds]]e. Pôsobil ako [[biskup koadjútor]] v [[Leeds]]e pod vedením [[biskup]]a Davida Konstanta ([[2002]]{{--}}[[2004]]), a predtým ako pomocný biskup Westminsterskej arcidiecézy. Za [[arcibiskup]]a bol vymenovaný, keď v roku 2012 vstúpil do Rímskej kúrie. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[27. august|27. augusta]] [[2022]] ho povýšil do kolégia [[kardinál]]ov. == Mladosť a kňazská služba == Arthur Roche sa narodil v Batley Carr, vo West Riding of Yorkshire, [[Anglicko]], Arthurovi a Frances Roche. Navštevoval základnú školu St Joseph's Primary School,St John Fisher High School a Christleton Hall. V rokoch [[1969]] až [[1975]] študoval na St Alban's College vo Valladolide v Španielsku, kde získal titul z teológie na Comillas Pontifical University. Po návrate do Anglicka bol [[19. júl|19. júla]] 1975 vysvätený za kňaza biskupom Williamom Wheelerom pre katolícku diecézu Leeds. Jeho prvé menovanie v diecéze bolo ako pomocný kňaz v kostole Holy Rood v Barnsley až do roku [[1978]], keď sa stal súkromným tajomníkom biskupa Williama Gordona Wheelera. V roku [[1979]] bol vymenovaný za vicekancelára diecézy. V rokoch [[1982]] až [[1989]] pôsobil v katedrále sv. Anny v Leedse a pomáhal zorganizovať návštevu [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v máji 1982. V rokoch [[1986]] až [[1991]] bol diecéznym finančným tajomníkom a v rokoch 1989 až 1991 farárom v kostole sv. Wilfrida. V roku 1991 študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite, kde získal licenciu v teológii (STL). Potom sa stal duchovným riaditeľom ctihodného anglického kolégia. V apríli [[1996]] bol vymenovaný za generálneho sekretára Katolíckej biskupskej konferencie Anglicka a [[Wales]]u a dostal titul [[Monsignor]]. == Pomocný biskup == Dňa [[12. apríl|12. apríla]] [[2001]] [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho vymenoval za pomocného biskupa Westminsteru a titulárneho biskupa z Rusticiany.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Rinunce e Nomine, 12.04.2001" | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/04/12/0207/00588.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Biskupské svätenie prijal nasledujúceho 10. mája vo Westminsterskej katedrále od [[kardinál]]a Cormaca Murphy-O'Connora, pričom [[biskup]]i David Konstant a Victor Guazzelli slúžili ako spolusvätitelia. == Biskup koadjútor a biskup z Leedsu == Arthur Roche bol [[16. júl|16. júla]] [[2002]] vymenovaný za [[koadjútor]]a biskupa z Leedsu Davida Konstanta. Stal sa 9. biskupom v [[Leeds]]e, keď [[pápež]] [[Ján Pavol]] [[7. apríl|7. apríla]] [[2004]] prijal [[rezignácia|rezignáciu]] [[biskup]]a Konstanta zo zdravotných dôvodov.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 07.04.2004 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2004/04/07/0170/00540.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí == Dňa [[26. jún|26. júna]] [[2012]] [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho vymenoval za sekretára Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a povýšil ho na arcibiskupa.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 26.06.2012 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2012/06/26/0385/00901.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Ako tajomník si udržiaval nízky profil typický pre jeho kuriálnu hodnosť, podpisoval vyhlásenia a udržiaval tlačové vzťahy v tandeme s prefektom, až do roku [[2014]] [[kardinál]]om Antoniom Cañizaresom Lloverom a v rokoch 2014 až 2021 kardinálom [[Robert Sarah|Robertom Sarahom]]. V roku [[2016]] vysvetlil rozhodnutie pápeža Františka povoliť obrad umývania nôh na Zelený štvrtok, aby zahŕňal aj ženy. Opísal to ako návrat k praktikám predtým, ako pápež Pius XII. v roku [[1955]] zreorganizoval bohoslužby Veľkého týždňa. Protirečil tlačovým správam, že kardinál [[Robert Sarah|Sarah]] bol v tejto zmene v rozpore s pápežom. Povedal: „Nie som si toho vedomý a som [[Robert Sarah|Sarahov]] najbližší spolupracovník.“ [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[27. máj|27. mája]] [[2021]] vymenoval za prefekta Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Týmto vymenovaním sa Roche stal najvyššie postaveným anglickým duchovným vo [[Vatikán]]e. Dňa [[13. júl|13. júla]] [[2022]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre biskupov|Dikastéria pre biskupov]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.07.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/07/13/0533/01074.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Kardinál == [[27. august|27. augusta]] [[2022]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ustanovil za kardinála diakona a za jeho diakoniu určil San Saba.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Consistory: 20 new Cardinals and 2 Saints for the universal Church | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2022-08/consistory-20-new-cardinals-2-saints-for-the-universal-church.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI | url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2022/documents/ns_lit_doc_20220827_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Arthur Roche|1234133519}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Roche, Arthur}} [[Kategória:Britskí kardináli]] [[Kategória:Anglickí biskupi]] [[Kategória:Prefekti Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] tduwefpi2scwotz9tdvrtmo9v365mk7 0 717335 8368479 8256510 2026-09-12T08:47:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368479 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia |Meno = Izakovičovci |Erb = Erb_Izakovics_de_Longa_Villa.png |Popis erbu = Erb rodu Izakovics de Longa Villa |Krajina = [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Habsburská monarchia]] |Materská dynastia = |Tituly = zeman |Zakladateľ = Juraj Izakovič (* 1620 Dlhá) |Mýtický zakladateľ = |Rok založenia dynastie = [[1652]] |Nástup dynastie na trón = |Zosadenie dynastie z trónu = |Posledný panovník = |Posledná hlava dynastie = |Súčasná hlava dynastie = |Rok zániku dynastie =rod nevymrel |Národnosť = |Vetvy dynastie = moravskosvätojánska, dlhovská (dlžianska) }} '''Izakovičovci''' boli pôvodne rodom roľníkov, ktorý prišiel na [[Slovensko]] v [[16. storočie|16. storočí]] z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] a usadil sa v obci [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]]. V priebehu [[17. storočie|17. storočia]] postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za [[Kňaz|rímskokatolíckych kňazov]]. Z kňaza Juraja Izakoviča a jeho najbližšej rodiny sa stal [[Šľachta|šľachtický rod]]. Priezvisko Izakovič vzniklo spojením krstného mena [[Izák]] (hebrejsky ''Jicchak''{{--}}„smiech“ alebo „ten, ktorý sa smeje“) a prípony -ovič (slovanská prípona, znamená „syn“). Rod používal nasledovné formy priezviska: ''Izakovics'', ''Isakovics'', ''Izákovics'', ''Isákovics'', ale v historických dokumentoch a cirkevných matrikách sa uvádzajú aj formy: ''Izakovits'', ''Isakovits'', ''Izakovich'', ''Izákovich'', ''Isakovich'', ''Isákovich'', ''Izakowic'', ''Izákowic'', ''Isakowic'', ''Isákowic, Izakowitz'', ''Izakhowitz'', ''Isakhowitz''<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | priezvisko2 = Kušík | meno = Richard | meno2 = Michal | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I: (XVI. storočie) | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | miesto = Bratislava | rok = 1959 | strany = 120 }} </ref> a pod. == Dejiny rodu == Prvé písomné zmienky o tomto rode na Slovensku sa nachádzajú v Urbári panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]. Prvý Izakovič Juro Izakovič Jagovič (''Juro Izakowitz Jagowitz'') prišiel do [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhej]] 6. mája 1546. Dostal opustený dom č. 35, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom platil 40 uhorských denárov ročne.<ref name=":0" /> Predpokladá sa, že bol balkánskeho pôvodu a územie dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]] opustil v dôsledku [[Osmansko-habsburské vojny|tureckých nájazdov]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Slováci s priezviskom končiacim sa na –ič majú mať chorvátske korene | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/slovaci-s-priezviskom-konciacim-sa-na-ic/331276-clanok.html | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-15 | dátum prístupu = 2024-08-28 }} </ref> V Urbári panstva Červený Kameň sa spomína aj Juraniš Izakovič (''Juranisch Isakhowitz''), ktorý okolo roku 1550 dostal v Dlhej opustený dom č. 25, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom mal platiť 40 uhorských denárov ročne.<ref name=":0" /> Juraniš bol pravdepodobne synom Jura Izakoviča Jagoviča. V tzv. pálffyovskom urbári z roku 1598 sa v Dlhej spomína ako jediný potomok rodu Juro Izakovič (''Juro Isakhowicz''), ktorý hospodáril na 1/4 usadlosti. <ref>{{Citácia knihy |titul=Urbár panstva Červený Kameň (Urbarium und Verzeichnus aller der Marcht...in der Herrschaft Pyberspurg), fól. 153, nem. 25x38 cm, celokož |vydanie=1598 |vydavateľ=Štátny archív |miesto=Bratislava |rok=1598 }} </ref> Pravdepodobne išlo o vyššie spomenutého Juraniša Izakoviča alebo jeho syna. V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov: Peter, Juraj, Pavol (Pavol Jozef<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Federmayer | meno = Frederik | titul = Zbierka erbových pečatí. Pečať{{--}}prameň rodovej heraldiky a genealógie I. diel (menný index k zbierke A{{--}}L) | vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | miesto = Bratislava | rok = 2019 | strany = 253 }} </ref>) a Ján Jozef. Cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III. Habsburský]] udelil 10. augusta 1652 v [[Praha|Prahe]] kňazovi Jurajovi Izakovičovi (* 1620, Dlhá{{--}}† po 1666) a jeho súrodencom šľachtický [[Zeman|zemiansky]] titul. Podľa [[Armáles|armálnej listiny]] môžu potomkovia nobilitovanej vetvy rodu Izakovič oboch pohlaví používať rodinný erb a [[prídomok]] „z Dlhej“, teda Izakovics de Longa Villa.<ref name=":1">{{Citácia knihy |titul=ŠA Bratislava. Župa Bratislavská I., Nobilitáriá }} </ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gajdoš|meno=Dr. Vševlad Jozef|titul=Slovenské súkromné knižnice a archívy Malý dedinský archív|periodikum=Kultúra, 1940 (XII/1-12)|vydavateľ=Spolok sv. Vojtecha v Trnave|miesto=Trnava|dátum=1940-05-01|ročník=1940|číslo=5|strany=171 - 173|url=https://adt.arcanum.com/sk/view/Kultura_1940/?query=izakovic&pg=180&layout=s|dátum prístupu=2024-08-31}}</ref> Všetci nobilitovaní potomkovia rodu Izakovič na Slovensku sú podľa genealogických výskumov Frederika Federmayera, Beáty Kapustovej Izakovičovej a Jozefa Izakoviča potomkami Michala Izakoviča, ktorý bol bratom kňaza Juraja Izakoviča. Michal Izakovič mal 5 detí: Ján, Judita<ref name=":1" />, Štefan, Alžbeta, Michal.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=R. kat. farský úrad |meno=ŠA Bratislava |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika zomrelých 1687{{--}}1716 farnosti Dlhá |rok=1687{{--}}1716 }} </ref> V tejto generácii prišlo k prvému rozdeleniu nobilitovanej vetvy: # moravskosvätojánska{{--}}všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom zo [[Záhorie|Záhoria]] sú potomkami Michalovho najstaršieho syna Jána (* asi 1650{{--}}† po 1699), ktorý odišiel do [[Moravský Svätý Ján|Moravského Svätého Jána]], odkiaľ sa vetva rozšírila do [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Malacky|Malaciek]], [[Sekule|Sekúl]], [[Bratislava|Bratislavy]], do [[Česko|Česka]], [[Maďarsko|Maďarska]] a do [[Spojené štáty|USA]]. # dlhovská (dlžianska){{--}}všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom z Trnavy a okolia sú potomkami Michalovho najmladšieho syna Michala (* asi 1663{{--}}† 1709), ktorý zostal žiť v Dlhej.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Izakovič|priezvisko2=Kapustová Izakovičová|meno=Jozef|meno2=Beáta|titul=História rodiny Izakovič|vydanie=1|rok=2025|vydavateľ=vlastný náklad}} </ref> Táto vetva sa rozšírila do [[Trnava|Trnavy]], [[Zvončín|Zvončína]], [[Suchá nad Parnou|Suchej nad Parnou]], [[Borová (okres Trnava)|Borovej]], [[Dolné Orešany|Dolných Orešian]], [[Horné Orešany|Horných Orešian,]] [[Boleráz|Boleráza]], [[Klčovany|Klčovian]], Bratislavy, [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], [[Ružomberok|Ružomberka]], do Česka a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Viacerí členovia dlhovskej vetvy boli [[Richtár|richtármi]]: * Matej (* 1692{{--}}† 1745) v Dlhej, * Michal (* 1718{{--}}† 1781) v Dlhej, * Michal (* 1776{{--}} † 1858) v Dlhej<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Federmayer|meno=Frederik|titul=Izakovics de Longa Villa|vydanie=1|miesto=Bratislava|rok=2002|strany=4{{--}}29}}</ref>, * Jozef (* 1779{{--}}† 1849) vo Zvončíne, * Pavol (* 1832 - † 1899) vo Zvončíne (zástupca richtára Pavla Daniša), * Martin (* 1894{{--}}† 1945) vo Zvončíne.<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Mišuth|meno=Viktor|titul=Zvončín|vydanie=1|vydavateľ=Obecný úrad Zvončín|miesto=Zvončín|rok=2013|isbn=978-80-971229-5-9|strany=140}}</ref> Všetci nenobilitovaní potomkovia rodu Izakovič sú potomkami Františka Izakoviča, syna Juraja Izakoviča z Dlhej. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu bol Františkov otec Juraj Izakovič a urodzený kňaz Juraj Izakovič. V cirkevných matrikách sú všetci potomkovia Františka Izakoviča uvádzaní ako roľníci bez titulu. Na Slovensku žijú potomkovia nobilitovanej (šľachtickej{{--}}zemianskej) aj nenobilitovanej vetvy. Predkovia narodení pred rokom 1848, ktorí patria k nobilitovanej vetve, majú v matrikách uvádzané tituly [[Latinčina|lat.]] ''nobilis''/[[Maďarčina|maď.]] ''nemes'' ([[Slovenčina|slov.]] urodzený, šľachtic), prípadne lat. ''dominus'' (slov. pán) alebo lat. ''inscriptionalista'' (človek, ktorý za svoje zásluhy dostal odmenu).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=ŠA Bratislava. R. kat. farský úrad |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených 1665{{--}}1697,1705{{--}}1709 farnosti Moravský Ján. Matrika sobášených 1665{{--}}1694 farnosti Morav. Ján. Matrika zomrelých 1665{{--}}1697,1706{{--}}1708 Morav. Ján. |rok=1665{{--}}1697, 1705{{--}}1709 |strany=230}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=ŠA Bratislava. R. kat. farský úrad. |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených, sobášených a zomrelých 1758{{--}}1824 farnosti Dlhá |vydavateľ=R. kat. farský úrad |rok=1758{{--}}1824 |strany=1{{--}}128}}</ref> == Erb rodu == Keďže o existencii originálneho armálesu, na ktorom sa nachádza podobizeň erbu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Izakovič | meno = Jozef | titul = Armáles Juraja Izakoviča | url = https://jozef-izakovic.webnode.sk/kopia-armales-juraja-izakovica/ | dátum prístupu = 2024-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240811094223/https://jozef-izakovic.webnode.sk/kopia-armales-juraja-izakovica/ | dátum archivácie = 2024-08-11 }}</ref>, nemali toho času potomkovia nobilitovanej vetvy žiadne informácie, v roku 2017 nechal Martin Izakovič zhotoviť u [[Ladislav Vrtel|Ladislava Vrtela]] rekonštrukciu historického erbu rodiny Izakovič na základe textu pôvodnej armálnej listiny a zaregistroval ho v heraldickom registri Slovenskej republiky: ''v modrom štíte v zlatom na strieborných skalách spočívajúcom hniezde stojaci čierny prirodzený rozkrídlený orol v zlatej zbroji, v zobáku so striebornou, červeným plameňom horiacou fakľou. Spod koruny na otvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-zlaté, tam červeno-strieborné prikrývadlá. Klenotom je zlatou sedemhrotou hviezdou prevýšený červený latinský kríž - to všetko obopäté párom čiernych krídel, z ktorých každé nesie znamenie troch zlatých hviezdičiek (1,1,1) oddelených od seba striebornými niťami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Rodinný erb pána Martina Izakoviča | titul = Heraldický register Slovenskej republiky | url = https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=4345 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pri príležitosti imatrikulácie erbu rodu Izakovič sa 19. decembra 2017 v Bratislave po prvýkrát po 365 rokoch stretli zástupcovia potomkov zemianskej rodiny Izakovič z oboch strán Malých Karpát. Ďalšie stretnutie potomkov nobilitovanej vetvy sa uskutočnilo 26. mája 2024 v Borovej, kde Beáta Kapustová Izakovičová odprezentovala najstaršiu históriu zemianskeho rodu Izakovics de Longa Villa, životopis magistra filozofie a doktora teológie Juraja Izakoviča, informácie o armálnej listine a originálnom erbe rodu, adresátoch armálesu, rodokmeni a rozdelení rodu na jednotlivé vetvy. Originálna armálna listina je v súkromnom vlastníctve v Bratislave. Odpis textu armálesu rodu Izakovics de Longa Villa sa nachádza v Štátnom archíve v Bratislave. == Výskyt priezviska == === Slovensko === Väčšina nositeľov priezviska Izakovič na Slovensku má predkov z obce Dlhá (okres Trnava). Podľa sčítania z roku 1930 žilo v Dlhej a okolí 29 rodín s priezviskom Izakovič, ale genealogický výskum Beáty Kapustovej Izakovičovej potvrdil, že k nobilitovanej vetve patrilo len 14 rodín<ref name=":2" /> a všetky boli rímskokatolíckeho vierovyznania. {| class="wikitable" | colspan="3" |'''Rod Izakovič v roku 1930 v okrese Trnava''' |- |'''Obec''' |'''Celkový počet rodín''' |'''Počet nobilitovaných rodín''' |- |Dlhá |8 |1 |- |Zvončín |5 |5 |- |Suchá nad Parnou |2 |2 |- |Dolné Orešany |2 |2 |- |Horné Orešany |1 |1 |- |Borová |2 |2 |- |Klčovany |1 |1 |- |Košolná |2 |0 |- |Bohdanovce nad Trnavou |2 |0 |- |Zeleneč |4 |0 |} Na Záhorí v obciach Moravský Svätý Ján, Závod a [[Sekule]] žilo v roku 1930 celkovo 10 rodín s priezviskom Izakovič a genealogický výskum Jozefa Izakoviča preukázal, že všetky patrili k nobilitovanej vetve a boli rímskokatolíckeho vierovyznania. V 30. rokoch 20. storočia žila v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]] židovská rodina Mórica Izakoviča (''Moritz Isakovics'') pôvodom z Turzovky (išlo o neskorších prisťahovalcov). K nobilitovanej vetve rodu Izakovič nepatrili. Na Slovensku sa v roku 1995 vyskytovalo priezvisko: * Izakovič 240× v 58 lokalitách, najčastejšie v: [[Trnava]] (26), [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]] (19), [[Suchá nad Parnou]] (15), [[Závod (okres Malacky)|Závod]] (13), [[Moravský Svätý Ján]] (11), [[Jablonec (okres Pezinok)|Jablonec]] (10), [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislava{{--}}Karlova Ves]] (10), [[Košolná]] (9), [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava{{--}}Petržalka]] (7), [[Hlohovec]] (6).<ref name="priezvisko">{{Citácia knihy | priezvisko = Ďurča | meno = P | spoluautori = a kol. | kapitola zborník = Izakovič | titul = Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku | vydavateľ = ELRA | miesto = Paris | rok = 1998 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Izakovi%C4%8D }} </ref> * Izakovičová 255x v 64 lokalitách, najčastejšie v: Trnava (29), Dlhá (20), Suchá nad Parnou (20), Jablonec (16), [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava{{--}}Nové Mesto]] (15), Košolná (11), Moravský Svätý Ján (9), Závod (9), [[Zvončín]] (8), [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava{{--}}Ružinov]] (8).<ref name="priezvisko2">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurča|meno=P|spoluautori=a kol.|kapitola zborník=Izakovičová|titul=Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku|vydavateľ=ELRA|miesto=Paris|rok=1998|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=izakovi%C4%8Dov%C3%A1}} </ref> === Česko === V Česku by mali žiť potomkovia rodu Izakovič zo Slovenska. V roku 2016 tam žilo 18 nositeľov priezviska Izakovič, najviac: [[Mladá Boleslav]] (3), [[Praha]] (2), [[Příbram]] (2), [[Kostelec nad Orlicí]] (2)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malačka | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Samek | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Příjmení: 'Izakovič', počet výskytů 18 v celé ČR | url = https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Izakovič/hustota/ | vydavateľ = kdejsme.cz | dátum prístupu = 2024-08-28 }}</ref> a 19 nositeliek ženskej formy Izakovičová, najviac: [[Sokolov]] (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2), [[Vsetín]] (2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malačka | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Samek | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Příjmení: 'Izakovičová', počet výskytů 19 v celé ČR | url = https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Izakovičová/hustota/ | vydavateľ = kdejsme.cz | dátum prístupu = 2024-08-28 }}</ref> === Chorvátsko === Medzi rokmi 1700{{--}}1721 (t. j. 154{{--}}175 rokov po príchode Izakovičovcov na Slovensko) žili podľa sčítania obyvateľov v chorvátskom meste Požega traja muži s priezviskom Izaković (''Isakovich''): 1701{{--}}1706 Šimo, 1702{{--}}1721 Pavo, 1717{{--}}1721 Antun.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buturac|meno=Josip|titul=Stanovnistvo Pozege I Okolice 1750{{--}}1950|url archívu=https://www.scribd.com/doc/44250152/Buturac-Josip-Stanovnistvo-Pozege-i-Okolice-1750-1950#scribd}}</ref> V dnešnom Chorvátsku má variant: * Izaković menej ako 15 ľudí: [[Požega (mesto v Chorvátsku)|Požega]] (<10), [[Záhreb]] (<5)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Izaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/Izakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref> * Isaković okolo 130 ľudí: [[Záhreb]] (25), [[Sisak]] (20), [[Gunja]] (20), [[Pula]] (10), [[Nova Gradiška]] (<10)<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Isaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/Isakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref>. V polovici minulého storočia žilo v Chorvátsku s týmto variantom veľmi málo ľudí. Po Chorvátsku sa postupne rozšíril z mesta [[Nova Gradiška]], kam sa dostal z [[Bosanska Posavina|Bosanskej Posaviny]]. * Ižaković okolo 180 ľudí: [[Osijek]] (45), [[Nustar]] (25), [[Valpovo]] (20), [[Záhreb]] (15), [[Vinkovci]] (15). V minulom storočí sa väčšina nositeľov tohto priezviska narodila v mestách Osijek a Vinkovci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Ižaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/I%C5%BEakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref> === Bosna a Hercegovina === V Bosne a Hercegovine sa nachádza mesto Donja Vraca, kde má každý 5. obyvateľ priezvisko Isaković.<ref name=":6" /> Celkovo tam žije vyše 2000 nositeľov tohto priezviska<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Isaković Surname Origin, Meaning & Last Name History | url = https://forebears.io/surnames/isakovi%C4%87 | vydavateľ = forebears.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Súčasťou mesta Novi Travnik v Bosne je aj obec Isakovići, čo indikuje jej založenie rodom Isaković. === Srbsko === V Srbsku žije takmer 2000 ľudí s priezviskom Isaković.<ref name=":5" /> == Geneticko-genealogický výskum == Aktuálne prebieha geneticko-genealogický výskum rodu Izakovič a vzájomnej príbuznosti jednotlivých vetiev a variant tohto priezviska pomocou genetických Y-DNA testov mužských potomkov. Cieľom je zistiť, či majú: # všetky vetvy na Slovensku spoločného predka # príslušníci rodov Izaković/Isaković na Balkáne spoločného predka s Izakovičovcami na Slovensku Pomocou Big Y-700 DNA testu bolo zatiaľ potvrdené, že 1 potomok dlhovskej vetvy a 1 potomok moravskosvätojánskej vetvy majú: * spoločného mužského predka - na 100% ide o neprerušenú genetickú líniu na oboch stranách min. od r. 1623. Tieto 2 vetvy žili izolovane min. 400 rokov a počas tohto obdobia sa medzi priamymi predkami týchto 2 mužov nevyskytol žiadny skrytý mimomanželský mužský potomok. Pre overenie ostatných vetiev je potrebné otestovať Y-DNA aspoň jedného mužského potomka z každej vetvy. * obaja zhodne po 9 privátnych variant (osobných [[Mutácia (genetika)|mutácií]]) z toho 7 rovnakých, na základe čoho dostali vlastnú [[Haploskupina|haploskupinu]] vo [[Fylogenetický strom ľudstva|fylogenetickom strome ľudstva]]. Čím viac mužských potomkov sa otestuje, tým presnejšie sa bude dať určiť časové oddelenie jednotlivých vetiev od spoločného predka v predmatričnom období, teda v čase, keď matriky ešte neexistovali. == Osobnosti zemianskej vetvy == * [[Juraj Izakovič]] (* 1620, Dlhá{{--}}† po 1666){{--}}rímskokatolícky kňaz, študoval na gymnáziu v Trnave; logiku a fyziku na Trnavskej univerzite, kde sa stal Magistrom filozofie. Na Univerzite vo Viedni získal doktorát z teológie.<ref name=":3" /> V roku 1652 dostal od panovníka [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III. Habsburského]] za zásluhy šľachtický titul{{--}}zeman. <ref name=":1" /> V roku 1666 bol kanonikom v [[Bazilika svätého Emeráma|Katedrále Sv. Emeráma]] v Nitre.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vagner|meno=József|titul=ADALÉKOK A NYITRAl SZÉKES-KÁPTALAN TÖRTÉNETÉHEZ.|vydavateľ=HUSZÁR ISTVÁN KÖNYVNYOMDÁJA.|miesto=Nitra|rok=1896|strany=244, 238}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Juraj {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=izakovicjuraj | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2024-09-15}}</ref> * [[Alexej Izakovič]] (* 24. február 1908, Borová{{--}}† 30. október 1995, Bratislava){{--}}slovenský rímskokatolícky kňaz, priekopník kresťanského organizovaného telovýchovného hnutia Orol na Slovensku, organizátor ľudovýchovnej osvety a národnobuditeľského programu, publicista a redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Alexej {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=izakovicalexej | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexej Izakovič :: Borova-info | url = https://borova-info.webnode.sk/najznamejsi-borovsky-rodaci/alexej-izakovic/ | vydavateľ = borova-info.webnode.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref> Má veľkú zásluhu na obnovení Trnavskej novény - uctievanie obrazu Panny Márie, ktorý slzil v čase vojen v rokoch 1663, 1708 a moru v roku 1710.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skončila sa šesťdesiata trnavská Novéna | url = https://mytrnava.sme.sk/c/1831346/skoncila-sa-sestdesiata-trnavska-novena.html | vydavateľ = mytrnava.sme.sk | dátum prístupu = 2024-12-15 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> * Alžbeta Izakovičová (* 16. december 1906, Horné Orešany{{--}}† 4. november 1985, Jiřetín pod Jedlovou) - slovenská rímskokatolícka rehoľná sestra. Do Rímskej únie Rádu sv. Uršule vstúpila pod menom sr. Anna v Modre, postulát a noviciát absolvovala v Bratislave. Ako juniorka vypomáhala pri rôznych domácich prácach, aj pri vyučovaní varenia. Okrem Modry pôsobila v Jasove, v Broumove a v Jiřetíne pod Jedlovou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mišút|meno=Viktor|titul=Z dejín farnosti Suchá nad Parnou|vydanie=1|vydavateľ=LOGOS ART KLUB|miesto=Suchá nad Parnou|rok=2012|isbn=978-80-971029-0-6|strany=235}}</ref> * Beáta Kapustová Izakovičová (rod. Izakovičová) - IT inžinierka /inštalácie a konfigurovanie softvéru/; spracovala podrobný rodokmeň Izakovičovcov z okolia Trnavy, nobilitovanej aj nenobilitovanej vetvy; spoluautorka knihy História zemianskej rodiny Izakovič; iniciátorka genetického výskumu a administrátorka [[Chromozóm Y|Y]]-[[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] projektu rodu Izakovič. * [[Beáta Špániková]] (rod. Izakovičová){{--}}slovenská lekárka v Osteocentre pre vybrané onkologické diagnózy v [[Onkologický ústav sv. Alžbety|Onkologickom Ústave Svätej Alžbety]] v Bratislave<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Čo spája americkú Mercy nemocnicu a Onkologický ústav sv. Alžbety?|periodikum=Naša Nemocnica|ročník=VI.|číslo=3/2014|strany=17-20|issn=1338-4147|url=https://www.ousa.sk/wp-content/uploads/2024/08/3-2014m.pdf}}</ref>; odborná asistentka na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave, o.i. spoluautorka knihy ''Praktická medicína'', ktorá je určená pre lekárov primárneho kontaktu so zameraním na bežnú medicínsku prax. * [[Daniela Ostatníková|Daniela Ostatníková (rod. Izakovičová)]]{{--}}slovenská lekárka, univerzitná profesorka, prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK; víťazka ankety Slovenka roka 2012; laureátka mimoriadnej ceny za celoživotné dielo [[Krištáľové krídlo]] za rok 2020; laureátka [[ESET Science Award]] za rok 2023 v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania. * [[František Izakovič]] (* 15. marec 1904, Borová{{--}}† 10. december 1988, Cambon, FR){{--}}slovenský rímskokatolícky kňaz, doktor teológie a filozofie, brat Alexeja Izakoviča. Študoval sociológiu a právo v [[Londýn|Londýne]], v [[Ženeva|Ženeve]] a na [[Sorbonna|Sorbonne]] v [[Paríž|Paríži]], kde získal titul doktora práv. Pod pseudonymom K. Kramar napísal knihu ''Slováci ožijú''<ref name=":2" />, prednášal na teologickej fakulte v Bratislave, žil a pôsobil v [[Paríž|Paríži]], v [[Béziers]], neskôr v dedinke Cambon vo Francúzsku. * Imrich Izakovič (* 7. november 1891, Báhoň) - československý vojak/legionár, počas 1. svetovej vojny slúžil v prešporskom 13. honvédskom pešom pluku (HIR 13), 31. augusta 1916 padol do zajatia v Horožanke na Ukrajine, 12. septembra 1918 podal v meste [[Omsk]] prihlášku do [[Česko-slovenské légie|Československých légií]] v Rusku, kde bol zaradený do 1. záložného pluku, 5. novembra 1918 bol prevelený do 2. muničnej divízie a 15. novembra 1920 vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] ukončil službu v légiách (bol demobilizovaný).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 35711 | url = https://www.csol.cz/legionar/35711/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = csol.cz}}</ref> * [[Ivan Izakovič-Podolinský]] (* 15. november 1934, Bratislava{{--}}† 28. december 2023, Bratislava){{--}}slovenský prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ; redaktor časopisu ''Nová literatúra'' (1958 – 1960); redaktor, zástupca šéfredaktora a vedúci redaktor (od 1968) v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry Tatran (1960 – 92); riaditeľ Sekcie umenia a literatúry na Ministerstve kultúry SR (1992 – 1994); člen Spolku slovenských spisovateľov, jeho diela preložili do trinástich jazykov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IZAKOVIČ, Ivan (†) :: SPOLOK SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/izakovic-ivan/ | vydavateľ = www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref> * Ján Izakovič{{--}}lekár dermatovenerológ slovenského pôvodu, vysokoškolský pedagóg, žije vo Švajčiarsku. Niekoľko rokov pôsobil ako lekár a pedagóg v univerzitnej nemocnici na [[Florida|Floride]]. Syn architekta Štefana Izakoviča. * Jozef Izakovič /Joseph John Ivory/ (* 30. apríl 1881, [[Sekule]]{{--}}† 22. august 1939, [[Akron]], Summit, Ohio, USA) - americký bankár slovenského pôvodu; v roku 1906 emigroval do USA, kde pracoval ako bankár, ktorý vybavoval zahraničné peňažné prevody, zámenu cudzích mien, cestovateľské šeky, zmenky a poukážky, lístky na parníky atď. Zmenil si meno na Joseph John Ivory, v meste Akron založil súkromnú banku Berleczk & Ivory, neskôr Security Savings Bank, kde bol viceprezidentom a manažérom zahraničného oddelenia a cestovnej kancelárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OHIO GENEALOGY EXPRESS - Summit Co. - Biographies publ. 1928 | url = https://www.ohiogenealogyexpress.com/summit/summitco_bios_1928/summitco_bios_1928_i.htm?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = www.ohiogenealogyexpress.com | dátum prístupu = 2025-12-06}}</ref> * Jozef Izakovič{{--}}IT projektový manažér so skúsenosťami riadenia projektov posudzovania bezpečnosti a spoľahlivosti rozsiahlych technologických objektov a dopravy doma aj v zahraničí, od roku 2017 sa venuje rodokmeňu rodiny Izakovič, podieľa sa na vyhľadávaní potomkov zemianskej vetvy, spisovaní knihy o rode Izakovič a geneticko-genealogickom výskume. * [[Karol Izakovič-Podolinský]] (* 21. máj 1903, Budapešť{{--}}† 24. február 1998, Bratislava){{--}}slovenský prekladateľ, dramaturg, publicista a zberateľ [[Exlibris|exlibrisov]] - jeho zbierka 45 000 knižných značiek patrí medzi najväčšie na Slovensku. Od r. 1928 prekladal ruskú a sovietsku prózu a drámu. Pre rozhlas upravil preklady ruských divadelných hier, zdramatizoval preklady ruskej prózy (F. M. Dostojevskij, M. A. Šolochov, A. N. Tolstoj, L. N. Tolstoj), ale i viacero diel slov. prozaikov (M. Kukučín, B. S. Timrava, J. C. Hronský, M. Urban, F. Kráľ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Izakovič | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-izakovic | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = sk}}</ref> * Magdaléna Izakovičová{{--}}violončelistka v Solo Quartet, v činohre [[Slovenské národné divadlo|SND]] a pod., finalistka súťaže Miss Universe SR 2010.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Magdaléna Izakovičová: Všetci muzikanti zažívajú ťažké časy, ale musíme ďalej bojovať...|periodikum=Bratislavské noviny|odkaz na periodikum=|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/69318-hudobnicka-magdalena-izakovicova-vsetci-muzikanti-prechadzaju-tazkymi-skuskam-bojuju-a-verim-ze-neprehraju|issn=1336-362X|vydavateľ=NIVEL PLUS|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-09|dátum prístupu=2024-08-28}}</ref> * [[Martin Izakovič]]{{--}}slovenský lekár, internista{{--}}hospitalista, pôsobil v USA vo viacerých administratívnych aj akademických funkciách v nemocniciach, lekárskych organizáciách a edukačných centrách. Stál pri zrode hospitalistiky v USA a sprostredkoval viacero bilaterálnych programov medzi univerzitami na Slovensku a v USA, tiež množstvo návštev a edukačných pobytov slovenských lekárov v USA a amerických lekárov na Slovensku. Pracuje v Nemocnici Bory.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Izakovič, klinický líder internej medicíny – hospitalistiky | url = https://nemocnica-bory.sk/martin-izakovic/ | dátum vydania = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ljstudiocreatives | meno2 = Monika | priezvisko2 = Lóciová | url archívu = https://web.archive.org/web/20240810134217/https://nemocnica-bory.sk/martin-izakovic/ | dátum archivácie = 2024-08-10 }}</ref> * Matej Izakovič - slovenský prokurátor na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Pracoval aj na Okresnej a Krajskej prokuratúre v Bratislave, na Úrade špeciálnej prokuratúry a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Matej Izakovič · Otvorená Prokuratúra | url = https://prokuratura.otvorenesudy.sk/prosecutors/295?l=sk | vydavateľ = prokuratura.otvorenesudy.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | meno = Transparency Internal | priezvisko = Slovensko}}</ref> * Michaela Izakovičová - slovenská horolezkyňa, od roku 2015 je členkou [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|Slovenského horolezeckého spolku JAMES]], v roku 2023 sa 7-dňovým voľným prelezom cesty Golden Gate na masív [[El Capitan]] v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]] v USA zaradila medzi svetovú horolezeckú špičku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miška Izakovičová a Golden Gate 5.13a {{!}} VERTONE | url = https://www.vertone.cz/maglajz/miska-izakovicova-golden-gate | vydavateľ = www.vertone.cz | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miška Izakovičová Sends 36-Pitch Yosemite 5.13 with Golden Gate | url = https://gripped.com/news/miska-izakovicova-sends-36-pitch-yosemite-5-13-with-golden-gate/ | dátum vydania = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = en-US | priezvisko = gripped}}</ref> * Michal Izakovič - slovenský [[Automobilový šport|automobilový pretekár]], víťaz viacerých cien vo výkonovo najsilnejšej kategórii sériových vozidiel S3 (nad 2000 ccm), napr. na AutoSlalom Show 2020 na okruhu Kakucsring v Maďarsku získal 1. miesto v kategórii S3, rovnako aj na šampionáte AutoSlalom Show Cup 2021 v Trebaticiach; v sezóne 2022 získal titul vicemajstra triedy S3; na Autoslalom Show Cup 2024 sa dostal na pódium až 7x. * Miroslav Izakovič - slovenský športovec, učiteľ, tréner a filantrop. V r. 1993 - 2001 bol spoluzakladateľom, športovým riaditeľom a viceprezidentom Slovenského hnutia [[Špeciálne olympiády Slovensko|Špeciálnych olympiád]] /SHŠO/ a v r. 1994 sa stal priekopníkom unifikovaného futbalu Special Olympics International /SOI/ pre osoby s mentálnym postihnutím. Bol učiteľom telesnej výchovy na Súkromnej strednej odbornej škole GASMO a Súkromnej hotelovej akadémii GASMO v r. 2008 - 2013; bol organizátorom viacerých špeciálnych športových podujatí na Slovensku (halový futbal, basketbal, plávanie, skok do výšky, tenis a pod.) a trénerom mnohých mládežníckych klubov. Je držiteľom viacerých ocenení, napr. v r. 1996 bol na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády SR]] ocenený za športové výsledky a reprezentáciu Slovenska; v r. 1997 dostal v Blue Mountain v [[Kanada|Kanade]] ocenenie za humanitu a športovú aktivitu SHŠO od Eunice Kennedy Shrive - zakladateľky SOI a v r. 2019 dostal plaketu za spoluprácu so Špeciálnymi olympiádami Slovensko v Bratislave. Je tiež držiteľom Zlatej [[Plaketa profesora MUDr. Jana Janského|Janského plakety]] za 63 odberov krvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Miroslav | url = https://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/izakovic-miroslav | vydavateľ = www.sportency.sk | dátum prístupu = 2025-02-12 | jazyk = sk}}</ref> * [[Peter Izakovič]] (* 28. máj 1924, Zvončín{{--}}† 23. január 1985, Zvončín){{--}}slovenský vynálezca [[Kachle|kachlí]] (tzv. Peterky/Petrík), pracoval vo firme Kovosmalt v Trnave. * Petra Eckerling (rod. Izakovičová) - slovenská juniorská reprezentantka v [[Snoubording|snoubordingu]], sestra Michaely Izakovičovej. Reprezentovala Slovensko na juniorských majstrovstvách sveta v rokoch 2005 a 2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snoubordisti nedosiahli v Ázii na finále | url = https://bratislava.sme.sk/c/2589660/snoubordisti-nedosiahli-v-azii-na-finale.html | vydavateľ = bratislava.sme.sk | dátum prístupu = 2024-09-09 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, kde skončila na 16., resp. 28. mieste. Dnes pracuje ako odborná lekárka pre ortopédiu a traumatológiu v nemeckom [[Magdeburg|Magdeburgu]]. Z matkinej strany bol jej starým otcom Pavel Langer, vedec, odborník na patológiu endokrinného systému, dlhoročný riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavel Langer {{!}} osobnosti.sk {{!}} životopisy, diela, tvorba, články, linky | url = http://www.szemelyisegek.hu/index.php?os=zivotopis&ID=1248 | vydavateľ = www.szemelyisegek.hu | dátum prístupu = 2024-09-09}}</ref> * [[Rudolf Izakovič]] (* 31. január 1956, Zvončín{{--}}† 20. júl 2016){{--}}slovenský odborník na šľachtenie kukurice, dlhé roky pracoval vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave. Počas Oceňovania najvýznamnejších osobností [[Trnavský samosprávny kraj|TTSK]] dostal 5. októbra 2017 [[in memoriam]] pamätnú medailu predsedu za prínos v oblasti poľnohospodárstva a šľachtiteľstva. * [[Štefan Izakovič]] (* 17. február 1934, Trnava{{--}}† 26. november 2021, Bazilej, CH){{--}}slovenský architekt, od roku 1968 žil v [[Bazilej|Bazileji]] vo Švajčiarsku, kde bol aktívnym členom Planungsgruppe Gundeldingen (Plánovacia skupina Bazilejskej mestskej štvrte Gundeldingen). Pracoval pre viaceré miestne architektonické firmy, napr. Burckhardt und Partner, Diener & Diener a pod. Bol členom [[Spolok architektov Slovenska|Spolku architektov Slovenska]] a podporoval vzájomné návštevy a študijné pobyty architektov medzi Bazilejom a Bratislavou. <ref>{{Citácia periodika|titul=Nachruf Stefan Izakovic|periodikum=Gundeldinger Zeitung|vydavateľ=Gundeldinger Zeitung AG|miesto=Basel|dátum=2021-12-15|ročník=2021|číslo=18|strany=24|url=https://www.gundeldingen.ch/archiv/2118gz.pdf|dátum prístupu=2024-09-14|jazyk=po nemecky|priezvisko=Ott|meno=Christian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Izakovič, Štefan, 1934- | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=160388 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Martin | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240810134216/https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=160388 | dátum archivácie = 2024-08-10 }}</ref> * [[Viliam Izakovič]] (* 24. jún 1925, Borová{{--}}† 26. máj 1986, Bratislava){{--}}slovenský lekár, endokrinológ, genetik a pedagóg; zakladateľ lekárskej [[Genetika|genetiky]] na Slovensku. Autor a spoluautor 14 knižných prác, napr. ''Cytogenetika v klinickej endokrinológii'', ''O dedičnosti,'' ''Klinická endokrinológia'' a ''Patologická fyziológia,'' a vyše 150 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Spoluzakladateľ a predseda Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Nositeľ mnohých ocenení, v roku 1991 sa stal profesorom in memoriam. Od roku 1990 sa každoročne usporadúva [[Izakovičov memoriál]] – celoslovenská genetická konferencia s medzinárodnou účasťou, od roku 1999 udeľuje Výbor Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky Pamätnú medailu Viliama Izakoviča.<ref name=":4" /><ref>Izakovič, Viliam. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/izakovic-viliam | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Zita Izakovičová]]{{--}}slovenská profesorka a samostatná vedecká pracovníčka. Bola riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] a delegátkou Slovenska v [[Európska únia|EÚ]], venuje sa ochrane a tvorbe životného prostredia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Je členkou medzinárodných vedeckých organizácií Scientific Committee on Problems of the Environment a EuroMAB - Urban Forum International Association for Landscape Ecology. Získala viacero ocenení, napr. v roku 2001 - Cena SAV za popularizačnú činnosť, 2002 - Cena [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstva životného prostredia]] za projekt Realizácia ekologickej siete pre vybrané modelové územia a integrovaný manažment využitia prírodných zdrojov, 2005 - Cena Akadémie vzdelávania, 2007 - Cena Literárneho fondu a Zlatý Kosák Agrokomplexu 2007 za ''Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska.'' Za prínos v prírodných vedách dostala čestnú plaketu SAV [[Dionýz Štúr|Dionýza Štúra]], v roku 2012 jej bola udelená Cena Predsedu [[Trnavský samosprávny kraj|TTSK]] a v roku 2023 bola vymenovaná za profesorku v odbore ochrana a využívanie krajiny.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, v.v.i. profesorkou | url = https://www.uke.sav.sk/riaditelka-ustavu-krajinnej-ekologie-sav-v-v-i-profesorkou/ | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] [[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] [[Kategória:Dlhá (okres Trnava)]] kpfwz6jepo5fs2sf2gzc77ipy77vc6b 0 723026 8368217 8368125 2026-09-11T12:12:54Z ~2026-49208-68 305024 /* Obsadenie */ 8368217 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, teraz na materskej dovolenke |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |Dr. Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za syna slohove prace |matka žiaka Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, nepozdává sa Haně |partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt, je chorý |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlasatelka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] kd530m7wrt0jfviv3ay8za64041hqyf 8368218 8368217 2026-09-11T12:14:09Z ~2026-49208-68 305024 /* Obsadenie */ 8368218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, teraz na materskej dovolenke |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |Dr. Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za syna slohove prace |matka žiaka Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, nepozdává sa Haně |partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] |Móric Féher| |dôchodca, bývalý architekt, je chorý |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlasatelka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 4xrfq4x2pl1qr4pdwv95gcqit3fyt3f 8368220 8368218 2026-09-11T12:15:23Z ~2026-49208-68 305024 8368220 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, teraz na materskej dovolenke |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |Dr. Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za syna slohove prace |matka žiaka Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, nepozdává sa Haně |partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] |Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt, je chorý |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlasatelka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 16nscpequ5jk08pe2zmjhuc54zr6976 8368292 8368220 2026-09-11T15:51:25Z ~2026-44692-62 302805 8368292 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, teraz na materskej dovolenke |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Norom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |Dr. Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za syna slohove prace |matka žiaka Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, nepozdává sa Haně |partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] |Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt, je chorý |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlasatelka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] h7ulvvedw13w4gbo9jz5wev08ukkxez 8368477 8368292 2026-09-12T08:36:42Z David K. 1234 139705 /* Obsadenie */ 8368477 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, teraz na materskej dovolenke |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Norom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |Dr. Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za syna slohove prace |matka žiaka Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, nepozdává sa Haně |partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] | † Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlasatelka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] dwpxpd2x2bvetkolbhl4woa87clnjzq 0 724024 8368310 8208861 2026-09-11T16:59:29Z Archetyper 282514 Doplnenie 8368310 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|49.3793|20.3608|type:landmark|display=title}} {{Infobox Atentát | názov = Útok v Spojenej škole v Spišskej Starej Vsi | obrázok = | popis obrázka = | dátum = [[16. január]] [[2025]], okolo 13:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | miesto = Gymnázium Spojenej školy, [[Spišská Stará Ves]], [[Slovensko]] | cieľ = zamestnanci a žiaci školy | výsledok = 2 usmrtené osoby, 1 ťažko zranená osoba | dôsledky = trestné stíhanie obžalovaného; zistené pochybenia viacerých inštitúcií | pravdepodobný páchateľ = obžalovaný Samuel Straško | zbraň = [[Nôž (nástroj)|nôž]] | trest = | kauza = prebiehajúce súdne konanie }} K '''útoku v Spojenej škole v Spišskej Starej Vsi''' došlo [[16. január]]a [[2025]] okolo 13:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]], keď v budove gymnázia 18-ročný žiak napadol nožom pracovníkov a žiakov školy, pričom usmrtil 51-ročnú zástupkyňu riaditeľky školy a 18-ročnú žiačku, a ťažko zranil inú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V škole na východe Slovenska útočil žiak nožom: potvrdili dvoch mŕtvych, zadržali 18-ročného podozrivého | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zgsE7KD/v-skole-na-vychode-slovenska-utocil-ziak-nozom-potvrdili-dvoch-mrtvych-zadrzali-18-rocneho-podozriveho/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2025-01-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Obeťami útoku v Spišskej Starej Vsi sú dve ženy vo veku 18 a 51 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-obetami-utoku-v-spisskej-stare/849843-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2025-01-16}}</ref> Útočník zo školy po čine ušiel, polícia ho však za krátko chytila. Vyšetrovateľ protizločineckej jednotky [[Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru|Úradu boja proti organizovanej kriminalite]] ho obvinil z obzvlášť závažného zločinu [[úkladná vražda|úkladnej vraždy]], sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jurkovičová | meno2 = Klaudia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Útočníka na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi obvinili z úkladnej vraždy | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://spis.korzar.sme.sk/c/23437551/utocnika-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi-obvinili-z-ukladnej-vrazdy.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2025-01-18}}</ref> Naposledy sa podobný útok na Slovensku [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|odohral v roku 2020 na spojenej škole vo Vrútkach]].<ref name="dennik-n-1">{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osvaldová | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zacher | meno3 = Filip | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sú dve mŕtve – žiačka a zástupkyňa riaditeľa. Útočníka chytili | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4410369/po-utoku-ziaka-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi-su-dvaja-mrtvi-a-jeden-ziak-je-v-kritickom-stave-utocnika-chytili/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2025-01-16 }}</ref> == Priebeh útoku == K incidentu došlo v čase, kedy sa páchateľ dostavil do školy na komisionálne preskúšanie. Samuel Straško vstúpil do budovy maskovaný v kukle a oblečený v čiernom taktickom odeve, pričom bol ozbrojený taktickým nožom.<ref name="akuality-ukoncene" /> Útok začal v kancelárii zástupkyne riaditeľa školy Márie Semančíkovej, ktorú páchateľ napadol ako prvú. Následne sa presunul do triedy tretieho ročníka, kde zaútočil na študentky. Počas útoku v triede zahynula 18-ročná Alena Čarnogurská. Ďalšia študentka, Barbora, bola ťažko zranená, keď sa snažila spolužiačku brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Študent podozrivý zo spáchania závažného skutku v Spišskej Starej Vsi bol zadržaný | periodikum = Prešovak | odkaz na periodikum = | url = https://www.presovak.sk/clanky/6572/student-podozrivy-zo-spachania-zavazneho-skutku-v-spisskej-starej-vsi-bol-zadrzany | issn = | vydavateľ = mediak | miesto = Žilina | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2026-01-09 }}</ref> Po čine páchateľ z budovy školy ušiel. Študenti v panike unikali zo školy, niektorí aj výskokom z okien. Polícia SR okamžite spustila pátraciu akciu a Samuela Straška zadržala približne po hodine v lesnom poraste mimo intravilánu mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | autor = | odkaz na autora = | titul = Útočník z gymnázia v Spišskej Starej Vsi: Vynikal v škole i športe, no jeho minulosť bola varovaním | url = https://www.startitup.sk/utocnik-z-gymnazia-v-spisskej-starej-vsi-vynikal-v-skole-i-sporte-no-jeho-minulost-bola-varovanim/ | vydavateľ = startitup.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref> == Osoby == === Páchateľ === Podľa doterajších informácií je páchateľom 18-ročný žiak školy Samuel Straško, ktorý absolvoval základnú školu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne 1. ročník na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]]. Odtiaľ do 2. ročníka prestúpil na gymnázium v [[Spišská Stará Ves|Spišskej Starej Vsi]]. V deň útoku mal mať komisionálne skúšky, nakoľko po absolvovaní 2. ročníka prešiel na individuálny študijný plán, ku ktorému na škole pristúpili, keďže verbálne útočil na študentky a tie sa ho začali báť.<ref name="sme-2025-01-17">{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = O jeho minulosti nevedeli, učil sa mimo kolektívu. Čo ukázalo prvých 24 hodín po útoku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23437337/utok-v-spisskej-starej-vsi-tri-nejasnosti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-17 | dátum prístupu = 2025-01-20}}</ref> Podľa medializovaných informácií žiak vykazoval známky problémového správania dlhodobo<ref name = tvnoviny>{{Citácia periodika | priezvisko = Hečková | meno = Jasmina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tužáková | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = O poruche osobnosti útočníka z gymnázia sa údajne vedelo. Samuela mala riešiť polícia už na základnej škole | periodikum = TV Noviny | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/946726-o-poruche-osobnosti-utocnika-z-gymnazia-sa-udajne-vedelo-samuela-mala-riesit-policia-uz-na-zakladnej-skole | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> a bol dvakrát súdom právoplatne odsúdený za násilné trestné činy – fyzický útok voči spolužiačke v 9. ročníku ZŠ a vyhrážanie sa smrťou a ťažkou ujmou na zdraví voči ďalšej spolužiačke,<ref name="aktuality-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Minulosť útočníka z gymnázia: dvakrát odsúdený za fyzické a verbálne útoky voči spolužiačkam | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8lArtcE/minulost-utocnika-z-gymnazia-dvakrat-odsudeny-za-fyzicke-a-verbalne-utoky-voci-spoluziackam/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-17 | dátum prístupu = 2025-01-18}}</ref> čo potvrdil aj primátor Kežmarku Ján Ferenčák.<ref name = tvnoviny/> Určitú dobu bol umiestnený aj v reedukačnom centre<ref name = tvnoviny/> a na základe rozsudku bol pod 18-mesačným dohľadom probačného úradníka.<ref name="sme-2025-01-17" /> Riaditeľka Spojenej školy v Spišskej Starej Vsi Anna Kromková však uviedla, že o agresivite a kriminálnej minulosti žiaka nemali v čase jeho prijatia informácie: ''„Keby som mala tieto informácie predtým, nikdy by som ho na našu školu neprijala. Rodičia nám to zamlčali.“''<ref name="aktuality-utoky" /> Rovnako sa objavili informácie, že žiak v škole dosahoval mimoriadne výsledky, zaznamenal aj niekoľko úspechov na regionálnych, krajských, či okresných súťažiach.<ref name="dennik-n-1"/> === Obete === Dvomi usmrtenými boli: * Mária Semančíková, 51-ročná učiteľka matematiky a informatiky a zástupkyňa riaditeľa,<ref name="tvnoviny2">{{Citácia periodika | priezvisko = Hečková | meno = Jasmina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tužáková | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = O život prišli pri vyčíňaní 18-ročného študenta. Zástupkyňa Mária bola vizionárka, Alenka sa chcela stať lekárkou | periodikum = TV Noviny | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/946983-o-zivot-prisli-pri-vycinani-18-rocneho-studenta-zastupkyna-maria-bola-vizionarka-alenka-sa-chcela-stat-lekarkou | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-17 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kellöová | meno = Laura | priezvisko2 = Petrovič | meno2 = Ján | titul = Pred triedou priateľská, v učebni pedantná. Spomienky na učiteľku, ktorá neprežila útok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/x7O5B0O/pred-triedou-priatelska-v-ucebni-pedantna-spomienky-na-ucitelku-ktora-neprezila-utok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-17 | dátum prístupu = 2025-01-18}}</ref> * Alena Čarnogurská, 18-ročná študentka.<ref name="tvnoviny2" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Mária milovala bežky a prírodu, Alenka hviezdila na olympiádach. Bývalý študent: Bola mi ako druhá mama | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/737723-kto-su-obete-utocnika-maria-rada-bezkovala-alenka-bola-usmievava-a-vyhravala-sutaze/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-17 | dátum prístupu = 2025-01-18}}</ref> Obeť bola pochovaná 19. januára 2025 v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]], kde žila.<ref name="ta3-sud-rozhodol-utocnik-zo-spisskej">{{Citácia periodika | priezvisko = Podstavková | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Súd rozhodol, útočník zo Spišskej Starej Vsi putuje do väzby. V nedeľu pochovali študentku Alenku | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/976423/sud-rozhodol-utocnik-zo-spisskej-starej-vsi-putuje-do-vazby-v-nedelu-pochovali-studentku-alenku | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-25 }}</ref> Ďalšia osemnásťročná študentka utrpela ťažké zranenia a bola po útoku hospitalizovaná.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SÚHRN: Útok nožom v Spišskej Starej Vsi má dve obete, útočníka zadržali | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/suhrn-utok-nozom-v-spisskej-starej/849895-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-16 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> == Vyšetrovanie == Páchateľ čelí „obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu“.<ref name="ta3-sud-rozhodol-utocnik-zo-spisskej"/> 18. januára 2025 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove návrh na vzatie páchateľa do väzby. 19. januára [[Špecializovaný trestný súd]] v [[Pezinok|Pezinku]] rozhodol o vzatí páchateľa do väzby. Podľa hovorkyne súdu: „Dôvodom väzby je obava, že by obvinený mohol ujsť alebo pokračovať v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba“.<ref name="ta3-sud-rozhodol-utocnik-zo-spisskej"/> == Vyšetrovanie a súdne konanie == Prípad prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK). Páchateľ bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona. Po zadržaní sa k činu priznal a spolupracoval s vyšetrovateľmi.<ref name="akuality-ukoncene">{{Citácia periodika | priezvisko = Smatana | meno = Dávid | autor = | odkaz na autora = | titul = Tragédia na gymnáziu mieri pred súd: Vyšetrovanie úkladnej vraždy v Spišskej Starej Vsi je po 11 mesiacoch ukončené | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7c6eeAv/tragedia-na-gymnaziu-mieri-pred-sud-vysetrovanie-ukladnej-vrazdy-v-spisskej-starej-vsi-je-po-11-mesiacoch-ukoncene/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-30 | dátum prístupu = 2026-01-09 }}</ref> Dňa 15. novembra 2025 prebehla na mieste činu rozsiahla rekonštrukcia útoku za účasti páchateľa, znalcov a dozorového prokurátora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Po takmer roku vyšetrovania smeruje prípad tragického útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi k súdu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1026869/po-takmer-roku-vysetrovania-smeruje-pripad-tragickeho-utoku-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi-k-sudu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-31 | dátum prístupu = 2026-01-09 }}</ref> Vyšetrovanie bolo oficiálne ukončené 30. decembra 2025 návrhom na podanie obžaloby na Krajskú prokuratúru v Prešove. Samuel Straško zostáva vo väzbe (predĺženej do marca 2026) z dôvodu obavy z úteku a pokračovania v trestnej činnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamajová | meno = Lenka | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajti sa vrátili na gymnázium v Spišskej Starej Vsi, prebieha tam rekonštrukcia brutálneho útoku | periodikum = Prešovak | odkaz na periodikum = | url = https://www.presovak.sk/clanky/11187/policajti-sa-vratili-na-gymnazium-v-spisskej-starej-vsi-prebieha-tam-rekonstrukcia-brutalneho-utoku | issn = | vydavateľ = mediak | miesto = Žilina | dátum = 2025-11-15 | dátum prístupu = 2026-01-09 }}</ref> Vyšetrovanie bolo ukončené 30. decembra 2025 návrhom na podanie obžaloby. Podľa informácií Prezídia Policajného zboru bol vyšetrovací spis spolu s návrhom na podanie obžaloby predložený prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorý mal rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Tragédia na gymnáziu mieri pred súd: Vyšetrovanie úkladnej vraždy v Spišskej Starej Vsi je po 11 mesiacoch ukončené | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7c6eeAv/tragedia-na-gymnaziu-mieri-pred-sud-vysetrovanie-ukladnej-vrazdy-v-spisskej-starej-vsi-je-po-11-mesiacoch-ukoncene/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-12-30 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Dňa 27. januára 2026 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove na Špecializovaný trestný súd obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, a to v časti dokonanej, v časti v štádiu pokusu a v časti v štádiu prípravy. Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že spis pripojený k obžalobe pozostával z desiatich zväzkov s rozsahom 3 830 strán, obsahoval početné vecné dôkazy a 16 znaleckých dokazovaní z viacerých odborov vrátane toxikológie, daktyloskopie, biológie, informatiky, zdravotníctva, psychiatrie a psychológie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Kauza brutálneho útoku na gymnáziu mieri na súd | url = https://www.aktuality.sk/clanok/5BGgnII/kauza-brutalneho-utoku-na-gymnaziu-mieri-na-sud/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref><ref name="pravda-vazba">{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Samuel S. obvinený z prípadu vlaňajšieho útoku v Spišskej Starej Vsi zostáva vo väzbe | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/785010-samuel-s-obvineny-z-pripadu-vlanajsieho-utoku-v-spisskej-starej-vsi-zostava-vo-vazbe/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Hlavné pojednávanie sa začalo 13. apríla 2026 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Obžalovaný na úvod prejavil záujem o dohodu o vine a treste, zároveň však vyhlásil, že sa cíti nevinný a nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe. V tejto fáze konania využil právo nevypovedať a uviedol, že vypovedať chce až po vykonaní ďalších dôkazov. Podľa prokurátora neboli splnené podmienky na uzavretie dohody o vine a treste.<ref name="pravda-proces">{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Konvertoval som, viera mi pomáha. Samuel, ktorý zabíjal na gymnáziu, oľutoval a chce na slobodu | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/798829-tragedia-na-spisi-utocnik-samuel-ktory-zabijal-na-gymnaziu-sa-postavi-pred-specializovany-sud/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Vinu odmietol, usmieval sa, rodina ho vydedí. Samuel sa pre dvojnásobnú vraždu na gymnáziu postavil pred súd | url = https://www.ta3.com/clanok/1043925/utok-na-gymnaziu-na-spisi-obzalovany-samuel-sa-pre-dvojnasobnu-vrazdu-postavil-pred-sud | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Na prvom pojednávaní vypovedal aj znalec z odboru psychológie Dušan Kešický. Podľa spravodajstva Pravdy znalec zotrval na svojom posudku z roku 2025, u obžalovaného opísal zjednodušujúce spracovanie informácií, nadhodnocovanie seba samého a strednú mieru psychopatie. Motív skutku podľa znalca súvisel s dosiahnutím vnútornej úľavy. Znalec zároveň uviedol, že riziko agresívneho správania je v súčasnosti vysoké, pričom možnosť jeho zníženia by závisela od ďalšieho vývoja a odbornej starostlivosti.<ref name="pravda-proces" /> Dňa 17. apríla 2026 súd pokračoval vykonávaním dôkazov. Prehrávali sa obrazovo-zvukové záznamy z rekonštrukcie útoku, ktorá sa uskutočnila 15. novembra 2025 v budove gymnázia v Spišskej Starej Vsi. Na zázname obžalovaný opisoval svoje konanie na mieste činu; k jeho opisu sa vyjadroval aj znalec. Súd oboznámil aj rekonštrukciu z pohľadu študentky, ktorá útok prežila.<ref name="pravda-rekonstrukcia">{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Bol som ako „mad man“. Z videí, ktoré útočník z gymnázia posielal pred útokom spolužiakovi, stuhla krv v žilách | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/800215-sud-so-samuelom-ktory-zabijal-na-spisskom-gymnaziu-pokracuje-sud-bude-vykonavat-dokazy-i-prehravat-hlasove-spravy/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = V prípade útoku na gymnáziu prehrávali rekonštrukciu trestného činu | url = https://www.topky.sk/cl/10/9374417/V-pripade-utoku-na-gymnaziu-prehravali-rekonstrukciu-trestneho-cinu | vydavateľ = Topky.sk / TASR | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Na tom istom pojednávaní boli prehrávané aj zvukové správy obžalovaného a ďalšie záznamy zabezpečené z elektronických zariadení. Médiá informovali, že medzi vykonanými dôkazmi boli aj videá z internetu uložené v jeho mobilnom telefóne, ktoré zobrazovali násilnú trestnú činnosť. Obžalovaný podľa medializovaných informácií tvrdil, že takéto videá posielal inej osobe preto, aby si udržal jej priazeň.<ref name="pravda-rekonstrukcia" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = V prípade útoku na gymnáziu prehrávali rekonštrukciu trestného činu | url = https://www.topky.sk/cl/10/9374417/V-pripade-utoku-na-gymnaziu-prehravali-rekonstrukciu-trestneho-cinu | vydavateľ = Topky.sk / TASR | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Senát Špecializovaného trestného súdu 17. apríla 2026 zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby. Predseda senátu Milan Cisárik uviedol, že súd nezistil oslabenie väzobných dôvodov; naopak, dôvody útekovej väzby sa podľa neho posilnili vzhľadom na hroziaci vysoký trest. Súd prihliadal aj na výsluch psychologického znalca a na hodnotenie ústavu na výkon väzby. Rozhodnutie v tom čase nebolo právoplatné, keďže obžalovaný si ponechal lehotu na podanie sťažnosti. Pojednávanie bolo odročené na 11. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titulok = Slová, z ktorých mrazí. Samuel vyhlásil nevinu, následne opísal, ako útočil | url = https://www.ta3.com/clanok/1044679/samuel-obzalovany-z-vrazdy-na-gymnaziu-opat-pred-sudom-vypovedat-bude-psychiatricky-znalec | vydavateľ = ta3 / SITA | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Dňa 11. mája 2026 pokračovalo hlavné pojednávanie výsluchom znalca z odboru psychiatrie Ivana Andrého. Podľa jeho znaleckých záverov sa u obžalovaného prejavovala porucha osobnosti spojená s oslabenou reguláciou emócií a myslenia. Znalec uviedol, že motivácia skutku nebola chorobná a podľa jeho posúdenia obžalovaný v deň útoku neprišiel do školy s pôvodným úmyslom vraždiť. K útoku malo podľa znalca dôjsť v súvislosti so zlyhaním regulácie emócií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V prípade útoku v Spišskej Starej Vsi vypovedal psychiatrický znalec | url = https://www.teraz.sk/spravy/v-pripade-utoku-v-spisskej-starej-vsi/961860-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-05-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Koncom mája 2026 pokračovalo dokazovanie výsluchmi svedkov prostredníctvom videokonferencie. Súd zároveň obmedzil zverejňovanie obsahu svedeckých výpovedí počas prebiehajúceho konania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces v prípade útoku v Spišskej Starej Vsi pokračuje výsluchmi | url = https://www.teraz.sk/slovensko/proces-v-pripade-utoku-v-spisskej-sta/966085-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-05-28 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Krajská prokuratúra v Prešove súčasne potvrdila vedenie samostatného trestného stíhania pre podozrenie zo schvaľovania trestného činu a neprekazenia trestného činu v súvislosti s útokom. K 28. máju 2026 v tomto konaní nebola obvinená žiadna konkrétna osoba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V kauze schvaľovania útoku v Spišskej Starej Vsi nikoho neobvinili | url = https://www.teraz.sk/presovsky-kraj/v-kauze-schvalovania-utoku-v-spisskej/966229-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-05-28 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Dňa 19. júna pokračoval proces prehrávaním videozáznamov vyhotovených orgánmi činnými v trestnom konaní na mieste činu. Obžalovaný naďalej nepopieral samotné spáchanie skutku, nesúhlasil však s jeho právnou kvalifikáciou ako úkladnej vraždy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súdny proces v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi pokračuje na ŠTS v Pezinku | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/sudny-proces-v-pripade-minulorocneho-utoku-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi-v-okrese-kezmarok-pri-ktorom-prisli-o-zivot-dve-osoby-pokracuje-na-sts-v-pezinku/ | vydavateľ = STVR | dátum vydania = 2026-06-19 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Na pojednávaní 14. júla 2026 mali prostredníctvom videokonferencie vypovedať rodičia obžalovaného, obaja však využili právo odmietnuť výpoveď. Súd následne pokračoval oboznamovaním listinných dôkazov vrátane nárokov poškodených na náhradu škody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Útok v Spišskej Starej Vsi: Rodičia Samuela S. odmietli vypovedať | url = https://www.teraz.sk/presovsky-kraj/utok-v-spisskej-starej-vsi-rodicia-s/977697-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-07-14 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Nasledujúci deň súd pokračoval čítaním listinných dôkazov vrátane správ zo škôl, ktoré obžalovaný v minulosti navštevoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠTS: Školy Samuela S. poukazujú na jeho agresívne správanie | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sts-skoly-samuela-s-poukazuju-na-j/977975-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Dňa 31. augusta 2026 obžalovaný na hlavnom pojednávaní podrobnejšie vypovedal. Súd sa zaoberal aj jeho elektronickou komunikáciou a posudkom z výkonu väzby. Obžalovaný naďalej tvrdil, že útok nebol vopred naplánovaný, pričom samotné spáchanie skutku nepopieral a spor sa týkal najmä jeho právnej kvalifikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O mučení aj nenávisti: V prípade útoku na gymnáziu na Spiši sa na súde prehrávali správy obžalovaného Samuela | url = https://spravy.stvr.sk/2026/08/na-sts-v-pezinku-pokracuje-pojednavanie-v-pripade-utoku-na-gymnaziu-v-spisskej-starej-vsi/ | vydavateľ = STVR | dátum vydania = 2026-08-31 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Po jeho celodennom výsluchu Špecializovaný trestný súd 31. augusta 2026 dokazovanie ukončil. Záverečné reči procesných strán naplánoval na 29. septembra 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súd ukončil dokazovanie v prípade útoku v Spišskej Starej Vsi | url = https://www.teraz.sk/spravy/sts-sud-ukoncil-dokazovanie-v-pripa/988823-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum vydania = 2026-08-31 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> == Zistené pochybenia inštitúcií == Generálna prokuratúra SR pod vedením Maroša Žilinku zverejnila v júni 2025 výsledky previerky, ktorá odhalila sériu systémových zlyhaní:<ref name="tasr-slyhania">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Závažné zlyhania v prípade tragédie zo Spišskej Starej Vsi: Školy zatajili agresívne správanie útočníka | url = https://www.startitup.sk/tragedia-na-skole-v-spisskej-starej-vsi-generalna-prokuratura-odhalila-pochybenia/ | vydavateľ = startitup.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref> # Gymnázium v Lučenci: Pri prestupe žiaka poskytlo prijímajúcej škole neúplnú dokumentáciu, v ktorej zamlčalo informácie o jeho agresívnom správaní a predchádzajúcom odsúdení. # Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (Kežmarok a Veľký Krtíš): Prokuratúra konštatovala „laxný prístup“ a obdobia absolútnej nečinnosti pri riešení problémového správania páchateľa v čase jeho maloletosti.<ref name="tasr-slyhania" /> # Gymnázium v Spišskej Starej Vsi: Vedenie školy nedostatočne preverilo referencie žiaka, hoci rodičia informácie o jeho minulosti pri zápise zamlčali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Problémový bol vraj už od škôlky, dva dni pred útokom o ňom rozhodoval súd: Kto je študent, ktorý zabíjal na gymnáziu? | url = https://spravy.stvr.sk/2025/01/problemovy-bol-uz-od-skolky-dva-dni-pred-utokom-o-nom-rozhodoval-sud-kto-je-ziak-ktory-zabijal-na-gymnaziu-na-spisi/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref> V dôsledku tragédie a zistených pochybení odstúpila z funkcie riaditeľka školy Anna Kromková a došlo k personálnym zmenám aj v policajnom zbore v regióne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pavlíková | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Škola v Spišskej Starej Vsi má po útoku novú riaditeľku. Jej meno sa rozhodli nezverejniť | periodikum = Noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/1075061-skola-v-spisskej-starej-vsi-ma-po-utoku-novu-riaditelku-jej-meno-sa-rozhodli-nezverejnit | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2026-01-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/737738-rozhovor-miroslav-cernan-psychiater-spisska-stara-ves-samuel-s-maria-semancikova-alena-carnogurska-barborka/ Prečo útočník zabíjal v riaditeľni? Psychiater: Vnímal sa ako výnimočnejší. Vysoký intelekt a výsledky nejdú ruka v ruke s emočnou výbavou] – rozhovor s psychiatrom Miroslavom Čerňanom v denníku ''Pravda'' * [https://spis.korzar.sme.sk/c/23438443/bezpecnostny-analytik-signaly-utocnika-na-skole-boli-neskryvane-dalo-sa-to-cakat.html?ref=titbox_regiony Signály útočníka na škole boli neskrývané, dalo sa to čakať] – rozhovor s bezpečnostným analytikom Radovanom Bránikom v denníku ''SME'' * [https://dennikn.sk/4417889/nie-kazdy-nasilnik-je-aj-clovek-s-diagnozou-vravi-o-utocnikovi-zo-spisskej-starej-vsi-socialna-pracovnicka-zelinska/ Nie každý násilník je aj človek s diagnózou] – rozhovor so sociálnou pracovníčkou Idou Želinskou v ''Denníku N'' [[Kategória:Spišská Stará Ves]] [[Kategória:Útoky na školy]] [[Kategória:Vraždy na Slovensku]] [[Kategória:16. január]] [[Kategória:2025 na Slovensku]] lqlinf11gw7qt30ddljapewhksbhbq1 2 727233 8368322 8368202 2026-09-11T17:37:54Z Lekvarnička 262477 8368322 wikitext text/x-wiki == 1974/1975 == == Tabuľka == {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |49:8 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''2.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |27:7 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''3.''' |Dukla Prešov | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |32:12 | align="center" |'''14''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |12:32 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |11:19 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |10 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |10 | align="center" |0:53 | align="center" |'''0''' |} == Jesenná časť == {| class="wikitable" |+Harmonogram<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky hodnotili|periodikum=Ľud|vydavateľ=Strana slovenskej obrody|miesto=Bratislava|dátum=1974-07-22|ročník=XXVI.|číslo=171|strany=3|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1974-3/?pg=134&layout=s}}</ref> !Kolo !Dátum zápasu |- !1. kolo |14. september 1974 |- !2. kolo |21. september 1974 |- !3. kolo |28. september 1974 |- !4. kolo |5. október 1974 |- !5. kolo |12. október 1974 |} {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-17|ročník=XX.|číslo=220|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_09/?pg=105&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|4}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|3|0}} kont.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-25|ročník=XXVII.|číslo=227|strany=3|dátum prístupu=2026-09-12|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |OZKN Prešov |} https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_09/?pg=105&layout=s {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":8" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|2|0}}) |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|2|0}}) |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|7|0}} ({{Ku|1|0}}) |OZ Michalovce |} https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_09/?pg=149&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1974_07-09/?pg=452&layout=s {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Z8padoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-01|ročník=XX.|číslo=232|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=4&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|2}} ({{Ku|0|2}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|1|7}} ({{Ku|0|2}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|7}} ({{Ku|0|7}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |} https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=4&layout=s {| class="wikitable" |+4. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-08|ročník=XX.|číslo=238|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=48&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|6|0}}) |OZKN Prešov |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|1|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":9">{{Citácia periodika|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-15|ročník=XX.|číslo=244|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+5. kolo<ref name=":9" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|2}} ({{Ku|0|0}}) |OZ Michalovce |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|1|2}} ({{Ku|0|1}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":9" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |10:3 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |25:3 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |16:6 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7:13 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4:12 | align="center" |'''2''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |0:25 | align="center" |'''0''' |} == Jarná časť == {| class="wikitable" |+6. kolo ! ! ! ! |- | | | | |- | | | | |- | | | | |} https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1975_04-06/?pg=173&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1975_05/?pg=143&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1975_04-06/?pg=245&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1975-05/?pg=95&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1975_04-06/?pg=281&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_06/?pg=29&layout=s konečná tabuľka https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_06/?pg=61&layout=s == 1973/1974 == == Západ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Body brali favoriti|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-05|ročník=XXVI.|číslo=211|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=353&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|4|0}}) |SZM Nové Zámky |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |ŽFK Tesáre |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|3|2}} ({{Ku|1|1}})<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Skloplast bez prehry|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-10-11|ročník=XXVI.|číslo=242|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1973_10-12/?pg=59&layout=s}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=V západnej skupine futbalistiek Holíč -Trnava 1:3|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-13|ročník=XXVI.|číslo=218|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=394&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|3}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |ŽFK Nové Zámky | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|0|1}}) |MO Trenčín |- | | | |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Program futbalistiek|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-21|ročník=XXVI.|číslo=225|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=437&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |SZM Nové Zámky |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|0|4}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|8|1}} ({{Ku|3|1}})<ref name=":7" /> |ŽFK Tesáre |} {| class="wikitable" |+4. kolo !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | |MO Trenčín |- |ŽFK Tesáre | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":6" /> |SZM Nové Zámky |} == Východ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=NÁRODNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŽIEN — SKUPINA VÝCHOD|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-12|ročník=XXII.|číslo=217|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=63&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|0|9}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|1|0}} |OZ Michalovce |- |Baník Lubeník | align="center" |{{Ku|4|0}} |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|4|1}} |Vyšné Opátske |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kaž|titul=Ženský futbal|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-25|ročník=XXII.|číslo=228|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=139&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|4|1}} |Ruskov |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|2|1}} |OZ Michalovce |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|2|2}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|2|0}} |Baník Lubeník |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|0}}<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=šim|titul=Po jesennej časti ženskej futbalovej ligy ZPA PREŠOV NA ŠPICI|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-11-01|ročník=XXII.|číslo=260|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-11/?pg=5&layout=s}}</ref> |Baník Lubeník |- | | | |- | | | |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":5" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Dukla ZPA Prešov | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |32:0 | align="center" |12 |- !2. |Slovan Markušovce | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:14 | align="center" |7 |- !3. |Baník Lubeník | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |13:11 | align="center" |6 |- !4. |OZKN Prešov | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |7:13 | align="center" |6 |- !5. |OZ Michalovce | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |6:7 | align="center" |4 |- !6. |Lokomotíva Ruskov | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |7:14 | align="center" |4 |- !7. |TJ Pokrok Vyšné Opátske | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |5:21 | align="center" |3 |} == O srdce mladého sveta 1973 == https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1973-4/?pg=42&layout=s == 2. liga == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=363&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=391&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-4/?pg=65&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=174&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=199&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1972-06/?pg=151&layout=s == Slovenský pohár == 2. ročník https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_04-06/?pg=73&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=151&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_07-09/?pg=85&layout=s == ZPA Dukla Prešov == {{Infobox Futbalový klub|založený=1967|liga=[[1. slovenská národná futbalová liga žien|1. SNLŽ]]}} '''ZPA Dukla Prešov''' bol ženský futbalový klub. Družstvo vznikol v roku 1967 a prvým trénerom bol [[Ladislav Pavlovič]]. Prvý priateľský zápas vyhrali 3:0, odohrali ho 16. septembra 1967 proti Košiciam. Dukla Prešov bol jedným z klubov, ktorý súťažil od 1. ročníka [[1. slovenská národná futbalová liga žien|ženskej národnej futbalovej ligy]] v roku [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]], trénerom bol Tibor Sabol.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nagy|meno=Hozef|titul=Po hádzanároch aj prešovské futbalistky sa môžu pochváliť MAJSTROVSKÝM TITULOM|periodikum=Východ|vydavateľ=Vsl. krajský výbor KSS|miesto=Košice|dátum=1969-07-14|ročník=XVIII.|číslo=161|strany=21|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1969_07/?pg=80&layout=s}}</ref> Boli prvými majsterkami Slovenska v prvom ročníku slovenskej ligy a celkovo vyhrali ligu päťkrát ([[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]]<ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=cir|titul=Prešovčanky prvé vo futbalovej lige|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1969-07-22|ročník=XV.|číslo=170|strany=6|dátum prístupu=2026-09-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1969_07/?pg=132&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969/1970|1969/70]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Prešov opäť majstrom|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1970-06-29|ročník=XXV.|číslo=149|strany=4|dátum prístupu=2026-09-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-2/?pg=369&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1970/1971|1970/71]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1971/1972|1971/72]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1972/1973|1972/73]]). Ženský futbalový turnaj [[O Srdce Mladého sveta]] vyhrali v roku [[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Triumf slovenských futbalistiek|periodikum=Šport|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1971_07-09/?pg=347&layout=s|vydavateľ=ÚV Slovenskej telovýchovnej organizácie|miesto=Bratislava|dátum=1971-09-13|ročník=XXIV.|číslo=216|strany=12}}</ref> a na 2. miesto sa umiestnili trikrát v rokoch [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]], [[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]] a [[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]]. https://dikda.snk.sk/view/uuid:89da531a-3138-4d4e-ad98-8077a86fe3af?page=uuid:b1e65360-cecb-4c87-a416-c7e0f956ec76 https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2004_06/?pg=459&layout=s&query=kremni%C4%8Dka https://dikda.snk.sk/view/uuid:6c2e1b34-ef7c-468e-add2-9428feb6e8ba?page=uuid:504c3c0b-a742-4646-9069-3c9f6147c01f&fulltext=%22%C4%8Eurkov%22 https://dikda.snk.sk/view/uuid:94e23cf9-1ab7-4152-9c64-c6a579fd03a6?page=uuid:b90ad201-9896-41ac-b5a2-48e5f6fe7783 Baník Vyšná Šebastová (bývalé ZPA Prešov), https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1977_07-09/?pg=404&layout=s == Reprezentácia == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-3/?pg=324&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-4/?pg=381&layout=s == Dana Fecková == {{Infobox Futbalista | meno = Dana Fecková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|02|26}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | roky = 2006{{--}}2013<br />2013{{--}}2017 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<ref>https://www.weltfussball.at/person/pe331925/</ref> | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2006{{--}}2016 | reprezentačné zápasy(góly) = 80 (16) }} '''Dana Fecková''' (* 26. február 1987<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dana Fecková – UEFA.com | url = http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html | vydavateľ = www.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en | priezvisko = uefa.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126175411/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html}}</ref>) je bývalá slovenská futbalistka. Hrala za Slovan Bratislava, FC Neunkirch a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]]. Drží rekord v počte gólov v jednom zápase za reprezentáciu, keď v kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta 2011 dala dňa 19. septembra 2009 5 gólov proti Macedónsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Krajňák}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 80 zápasov a dala 16 gólov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> https://sportky.zoznam.sk/c/70192/sutaze/futbal/laliga-87/vysledky == Marcela Lukácsová == {{Infobox Futbalista | meno = | celé meno = Marcela Lukácsová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1975|08|18}} | miesto narodenia = | štát = | roky = {{--}}2000<br />2000{{--}}2001<br />2001{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2015<br />2015{{--}}2022<br />2023{{--}} | kluby = Slovan Bratislava<br />SV Neulengbach<br />FK Žiar nad Hronom<br />FK Malé Dvorníky<br />FK Slovan Duslo Šaľa<br />SV Horn<br />Lady Team Bratislava<br />FC Čaka<br />FC Union Nové Zámky | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1994{{--}}2010 | reprezentačné zápasy(góly) = 60 (23) }} '''Marcela Lukácsová''' (* 18. august 1975) je bývalá slovenská futbalistka. Trikrát sa stala futbalistkou rok a v ankete jedenástka roka sa objavila deväťkrát. Bola krstnou mamou nového loga SFZ v roku 2001.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pod novým logom dostač sa do sveta|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Petit Press a.s., Divízia Východ|miesto=Košice|dátum=2001-03-17|ročník=IV.|číslo=64|strany=IV (príloha Šport)|dátum prístupu=2026-07-20|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:bf4b37f0-86e6-4c79-86f0-4d9e83eed46a?page=uuid:70bca17f-9410-4eed-8e3b-360099d32b3e}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 60 zápasov a dala 23 gólov.<ref name=":3" /> == Úspechy == '''FK Žiar nad Hronom''' * Majsterka Slovenska: 2001/02, 2002/03 '''FK Slovan Duslo Šaľa''' * Majsterka Slovenska: 2007/08 '''Infividuálne''' * [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2001, 2002/03, 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> * Jedenástka roka: 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002, 2003, 2007 == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} '''HC Slovan Bratislava''' je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženská liga aj so Slovanom|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z basketbalu zmizne tradičná značka, aj Inter sa mení na Slovan. V hokejovom logu už nebude orol|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-vsetky-kluby-jtre-nazov-logo-farby-slovan-bratislava-/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky sú majsterky Slovenska!|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a s sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a neskôr sa stali prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul|url=https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026|vydavateľ=Denník Šport|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> == Šport pre život == V októbri 2025 sa ženský a mužský tím Slovana Bratislava a Slovenský zväz hádzanej spojili pre charitatívny projekt Šport pre život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charitatívny projekt Šport pre život pomôže ženám v boji s rakovinou prsníka|url=https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/charitativny-projekt-sport-pre-zivot-pomoze-zenam-v-boji-s-rakovinou-prsnika-2025100711484012579|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-08|priezvisko=Šport.sk}}</ref> Vyzbieralo sa 35 260 eur, ktoré šli na pomoc onkologickým pacientkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šport pre život priniesol viac ako 35-tisíc eur na pomoc onkologickým pacientkam {{!}} Slovenský zväz hádzanej|url=http://slovakhandball.sk/article/sport-pre-zivot-priniesol-viac-ako-35-tisic-eur-na-pomoc-onkologickym-pacientkam|vydavateľ=slovakhandball.sk|dátum vydania=2025-10-23|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref>{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == <references /> == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) == {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta. Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2019|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal | url = https://dennikn.sk/3131221/na-ich-zapasoch-veju-duhove-vlajky-o-klube-si-rozhoduju-sami-fk-kozmos-chce-byt-odpovedou-na-moderny-futbal-video/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Červený}}</ref> Klub vlastnia jeho hráči, hráčky a fanúšikovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STRIEDAME! 🎧 Veria, že futbal sa dá robiť aj inak. FK Kozmos je slovenský unikát, niektorí ho odsudzujú (podcast) | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/fk-kozmos-je-slovensky-unikat-niektori-ho-odsudzuju-2023111916241227165 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2026-07-24 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> a je demokraticky riadený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba, piknik, dúha, žiadne urážky ani mecenáš. Kozmos je iný futbalový svet | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalova-komunita-kozmos-reportaz-obfz-bratislava-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> cez koordinačnú skupinu a ďalšie akčné skupiny. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige.<ref name=":4" /> Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. https://kapital-noviny.sk/ako-vznikaju-komunitne-futbalove-timy/ https://ufp.sk/2024/07/09/futbalistky-fk-kozmos-futbal-nerobi-rozdiely/ https://www.attelier.sk/komunita-fk-kozmos/ https://www.aktuality.sk/clanok/PaJUCQk/namiesto-ultras-hlucni-pankaci-s-duhovymi-vlajkami-ako-meni-slovenska-komunita-pohlad-na-futbal/ https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ https://www.startitup.sk/futbalovy-klub-kozmos-ukazuje-ze-sa-to-da-inak-bez-nenavisti-a-sponzorov-ale-zato-s-duhovymi-vlajkami/ https://www.inspiring-girls.sk/post/zuzana-splhova-na-ziadny-sport-a-vlastne-na-nic-nie-je-nikdy-neskoro https://bystriny.sk/magazin/male-velke-pribehy-170-futbalovy-klub-pre-vsetkych.html https://www.dobrenoviny.sk/c/209387/tatiana-poncakova-futbal-by-mal-byt-pre-vsetkych-nas-klub-nema-sponzorov-o-vsetkom-rozhoduju-clenovia https://www.aktuality.sk/clanok/vpd9BXL/ucitel-bura-predsudky-o-futbale-a-prinasa-na-tribuny-slusnost/ https://reginazapad.stvr.sk/clanky/sport/347065/kozmos-bratislava == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |'''42''' |- |2025/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |8. miesto |22 |10 |1 |11 |43 |49 |'''31''' |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2021}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga |5. miesto |20 |9 |2 |9 |36 |47 |'''29''' |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 say1iuf2ftuz3xwo1caa3o6wt0560zp 8368323 8368322 2026-09-11T17:39:10Z Lekvarnička 262477 8368323 wikitext text/x-wiki == 1973/1974 == == Západ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Body brali favoriti|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-05|ročník=XXVI.|číslo=211|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=353&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|4|0}}) |SZM Nové Zámky |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |ŽFK Tesáre |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|3|2}} ({{Ku|1|1}})<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Skloplast bez prehry|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-10-11|ročník=XXVI.|číslo=242|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1973_10-12/?pg=59&layout=s}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=V západnej skupine futbalistiek Holíč -Trnava 1:3|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-13|ročník=XXVI.|číslo=218|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=394&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|3}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |ŽFK Nové Zámky | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|0|1}}) |MO Trenčín |- | | | |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Program futbalistiek|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-21|ročník=XXVI.|číslo=225|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=437&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |SZM Nové Zámky |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|0|4}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|8|1}} ({{Ku|3|1}})<ref name=":7" /> |ŽFK Tesáre |} {| class="wikitable" |+4. kolo !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | |MO Trenčín |- |ŽFK Tesáre | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":6" /> |SZM Nové Zámky |} == Východ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=NÁRODNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŽIEN — SKUPINA VÝCHOD|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-12|ročník=XXII.|číslo=217|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=63&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|0|9}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|1|0}} |OZ Michalovce |- |Baník Lubeník | align="center" |{{Ku|4|0}} |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|4|1}} |Vyšné Opátske |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kaž|titul=Ženský futbal|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-25|ročník=XXII.|číslo=228|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=139&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|4|1}} |Ruskov |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|2|1}} |OZ Michalovce |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|2|2}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|2|0}} |Baník Lubeník |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|0}}<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=šim|titul=Po jesennej časti ženskej futbalovej ligy ZPA PREŠOV NA ŠPICI|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-11-01|ročník=XXII.|číslo=260|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-11/?pg=5&layout=s}}</ref> |Baník Lubeník |- | | | |- | | | |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":5" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Dukla ZPA Prešov | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |32:0 | align="center" |12 |- !2. |Slovan Markušovce | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:14 | align="center" |7 |- !3. |Baník Lubeník | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |13:11 | align="center" |6 |- !4. |OZKN Prešov | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |7:13 | align="center" |6 |- !5. |OZ Michalovce | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |6:7 | align="center" |4 |- !6. |Lokomotíva Ruskov | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |7:14 | align="center" |4 |- !7. |TJ Pokrok Vyšné Opátske | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |5:21 | align="center" |3 |} == O srdce mladého sveta 1973 == https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1973-4/?pg=42&layout=s == 2. liga == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=363&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=391&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-4/?pg=65&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=174&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=199&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1972-06/?pg=151&layout=s == Slovenský pohár == 2. ročník https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_04-06/?pg=73&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=151&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_07-09/?pg=85&layout=s == ZPA Dukla Prešov == {{Infobox Futbalový klub|založený=1967|liga=[[1. slovenská národná futbalová liga žien|1. SNLŽ]]}} '''ZPA Dukla Prešov''' bol ženský futbalový klub. Družstvo vznikol v roku 1967 a prvým trénerom bol [[Ladislav Pavlovič]]. Prvý priateľský zápas vyhrali 3:0, odohrali ho 16. septembra 1967 proti Košiciam. Dukla Prešov bol jedným z klubov, ktorý súťažil od 1. ročníka [[1. slovenská národná futbalová liga žien|ženskej národnej futbalovej ligy]] v roku [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]], trénerom bol Tibor Sabol.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nagy|meno=Hozef|titul=Po hádzanároch aj prešovské futbalistky sa môžu pochváliť MAJSTROVSKÝM TITULOM|periodikum=Východ|vydavateľ=Vsl. krajský výbor KSS|miesto=Košice|dátum=1969-07-14|ročník=XVIII.|číslo=161|strany=21|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1969_07/?pg=80&layout=s}}</ref> Boli prvými majsterkami Slovenska v prvom ročníku slovenskej ligy a celkovo vyhrali ligu päťkrát ([[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]]<ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=cir|titul=Prešovčanky prvé vo futbalovej lige|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1969-07-22|ročník=XV.|číslo=170|strany=6|dátum prístupu=2026-09-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1969_07/?pg=132&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969/1970|1969/70]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Prešov opäť majstrom|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1970-06-29|ročník=XXV.|číslo=149|strany=4|dátum prístupu=2026-09-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-2/?pg=369&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1970/1971|1970/71]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1971/1972|1971/72]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1972/1973|1972/73]]). Ženský futbalový turnaj [[O Srdce Mladého sveta]] vyhrali v roku [[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Triumf slovenských futbalistiek|periodikum=Šport|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1971_07-09/?pg=347&layout=s|vydavateľ=ÚV Slovenskej telovýchovnej organizácie|miesto=Bratislava|dátum=1971-09-13|ročník=XXIV.|číslo=216|strany=12}}</ref> a na 2. miesto sa umiestnili trikrát v rokoch [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]], [[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]] a [[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]]. https://dikda.snk.sk/view/uuid:89da531a-3138-4d4e-ad98-8077a86fe3af?page=uuid:b1e65360-cecb-4c87-a416-c7e0f956ec76 https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2004_06/?pg=459&layout=s&query=kremni%C4%8Dka https://dikda.snk.sk/view/uuid:6c2e1b34-ef7c-468e-add2-9428feb6e8ba?page=uuid:504c3c0b-a742-4646-9069-3c9f6147c01f&fulltext=%22%C4%8Eurkov%22 https://dikda.snk.sk/view/uuid:94e23cf9-1ab7-4152-9c64-c6a579fd03a6?page=uuid:b90ad201-9896-41ac-b5a2-48e5f6fe7783 Baník Vyšná Šebastová (bývalé ZPA Prešov), https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1977_07-09/?pg=404&layout=s == Reprezentácia == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-3/?pg=324&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-4/?pg=381&layout=s == Dana Fecková == {{Infobox Futbalista | meno = Dana Fecková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|02|26}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | roky = 2006{{--}}2013<br />2013{{--}}2017 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<ref>https://www.weltfussball.at/person/pe331925/</ref> | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2006{{--}}2016 | reprezentačné zápasy(góly) = 80 (16) }} '''Dana Fecková''' (* 26. február 1987<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dana Fecková – UEFA.com | url = http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html | vydavateľ = www.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en | priezvisko = uefa.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126175411/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html}}</ref>) je bývalá slovenská futbalistka. Hrala za Slovan Bratislava, FC Neunkirch a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]]. Drží rekord v počte gólov v jednom zápase za reprezentáciu, keď v kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta 2011 dala dňa 19. septembra 2009 5 gólov proti Macedónsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Krajňák}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 80 zápasov a dala 16 gólov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> https://sportky.zoznam.sk/c/70192/sutaze/futbal/laliga-87/vysledky == Marcela Lukácsová == {{Infobox Futbalista | meno = | celé meno = Marcela Lukácsová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1975|08|18}} | miesto narodenia = | štát = | roky = {{--}}2000<br />2000{{--}}2001<br />2001{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2015<br />2015{{--}}2022<br />2023{{--}} | kluby = Slovan Bratislava<br />SV Neulengbach<br />FK Žiar nad Hronom<br />FK Malé Dvorníky<br />FK Slovan Duslo Šaľa<br />SV Horn<br />Lady Team Bratislava<br />FC Čaka<br />FC Union Nové Zámky | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1994{{--}}2010 | reprezentačné zápasy(góly) = 60 (23) }} '''Marcela Lukácsová''' (* 18. august 1975) je bývalá slovenská futbalistka. Trikrát sa stala futbalistkou rok a v ankete jedenástka roka sa objavila deväťkrát. Bola krstnou mamou nového loga SFZ v roku 2001.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pod novým logom dostač sa do sveta|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Petit Press a.s., Divízia Východ|miesto=Košice|dátum=2001-03-17|ročník=IV.|číslo=64|strany=IV (príloha Šport)|dátum prístupu=2026-07-20|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:bf4b37f0-86e6-4c79-86f0-4d9e83eed46a?page=uuid:70bca17f-9410-4eed-8e3b-360099d32b3e}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 60 zápasov a dala 23 gólov.<ref name=":3" /> == Úspechy == '''FK Žiar nad Hronom''' * Majsterka Slovenska: 2001/02, 2002/03 '''FK Slovan Duslo Šaľa''' * Majsterka Slovenska: 2007/08 '''Infividuálne''' * [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2001, 2002/03, 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> * Jedenástka roka: 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002, 2003, 2007 == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} '''HC Slovan Bratislava''' je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženská liga aj so Slovanom|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z basketbalu zmizne tradičná značka, aj Inter sa mení na Slovan. V hokejovom logu už nebude orol|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-vsetky-kluby-jtre-nazov-logo-farby-slovan-bratislava-/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky sú majsterky Slovenska!|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a s sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a neskôr sa stali prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul|url=https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026|vydavateľ=Denník Šport|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> == Šport pre život == V októbri 2025 sa ženský a mužský tím Slovana Bratislava a Slovenský zväz hádzanej spojili pre charitatívny projekt Šport pre život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charitatívny projekt Šport pre život pomôže ženám v boji s rakovinou prsníka|url=https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/charitativny-projekt-sport-pre-zivot-pomoze-zenam-v-boji-s-rakovinou-prsnika-2025100711484012579|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-08|priezvisko=Šport.sk}}</ref> Vyzbieralo sa 35 260 eur, ktoré šli na pomoc onkologickým pacientkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šport pre život priniesol viac ako 35-tisíc eur na pomoc onkologickým pacientkam {{!}} Slovenský zväz hádzanej|url=http://slovakhandball.sk/article/sport-pre-zivot-priniesol-viac-ako-35-tisic-eur-na-pomoc-onkologickym-pacientkam|vydavateľ=slovakhandball.sk|dátum vydania=2025-10-23|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref>{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == <references /> == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) == {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta. Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2019|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal | url = https://dennikn.sk/3131221/na-ich-zapasoch-veju-duhove-vlajky-o-klube-si-rozhoduju-sami-fk-kozmos-chce-byt-odpovedou-na-moderny-futbal-video/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Červený}}</ref> Klub vlastnia jeho hráči, hráčky a fanúšikovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STRIEDAME! 🎧 Veria, že futbal sa dá robiť aj inak. FK Kozmos je slovenský unikát, niektorí ho odsudzujú (podcast) | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/fk-kozmos-je-slovensky-unikat-niektori-ho-odsudzuju-2023111916241227165 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2026-07-24 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> a je demokraticky riadený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba, piknik, dúha, žiadne urážky ani mecenáš. Kozmos je iný futbalový svet | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalova-komunita-kozmos-reportaz-obfz-bratislava-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> cez koordinačnú skupinu a ďalšie akčné skupiny. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige.<ref name=":4" /> Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. https://kapital-noviny.sk/ako-vznikaju-komunitne-futbalove-timy/ https://ufp.sk/2024/07/09/futbalistky-fk-kozmos-futbal-nerobi-rozdiely/ https://www.attelier.sk/komunita-fk-kozmos/ https://www.aktuality.sk/clanok/PaJUCQk/namiesto-ultras-hlucni-pankaci-s-duhovymi-vlajkami-ako-meni-slovenska-komunita-pohlad-na-futbal/ https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ https://www.startitup.sk/futbalovy-klub-kozmos-ukazuje-ze-sa-to-da-inak-bez-nenavisti-a-sponzorov-ale-zato-s-duhovymi-vlajkami/ https://www.inspiring-girls.sk/post/zuzana-splhova-na-ziadny-sport-a-vlastne-na-nic-nie-je-nikdy-neskoro https://bystriny.sk/magazin/male-velke-pribehy-170-futbalovy-klub-pre-vsetkych.html https://www.dobrenoviny.sk/c/209387/tatiana-poncakova-futbal-by-mal-byt-pre-vsetkych-nas-klub-nema-sponzorov-o-vsetkom-rozhoduju-clenovia https://www.aktuality.sk/clanok/vpd9BXL/ucitel-bura-predsudky-o-futbale-a-prinasa-na-tribuny-slusnost/ https://reginazapad.stvr.sk/clanky/sport/347065/kozmos-bratislava == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |'''42''' |- |2025/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |8. miesto |22 |10 |1 |11 |43 |49 |'''31''' |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2021}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga |5. miesto |20 |9 |2 |9 |36 |47 |'''29''' |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 caguj8zs70574w5lf2hixgst8ze9ljs 0 736014 8368485 8321826 2026-09-12T08:54:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368485 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Izovalerylkoenzým A | Obrázok = Isovaleryl coenzyme A.svg | Vzorec = {{chem|C|26|H|44|N|7|O|17|P|3|S}} | Synonymá = 3-metylbutyrylkoenzým A, 3-metylbutyryl-CoA | Molárna hmotnosť = 851,652 g/mol | CAS = 6244-91-3 | SMILES = CC(C)CC(=O)SCCNC(=O)CCNC(=O)[C@@H](C(C)(C)COP(=O)(O)OP(=O)(O)OC[C@@H]1[C@H]([C@H]([C@@H](O1)n2cnc3c2ncnc3N)O)OP(=O)(O)O)O | PubChem = 165435 | ChemSpider = 145017 }} '''Izovalerylkoenzým A''' alebo '''izovaleryl-CoA''' je [[metabolický intermediát]], ktorý vzniká pri [[Katabolizmus (metabolizmus)|katabolizme]] [[Aminokyseliny s rozvetveným reťazcom|rozvetvenej aminokysliny]] [[Leucín|leucínu]]. Tento [[acylkoenzým A]] je [[tioester]] s krátkym reťazcom a má kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme [[Mitochondria|mitochondrií]]. == Metabolizmus == Izovaleryl-CoA vzniká z [[2-oxoizokapronát|2-oxoizokapronátu]] pôsobením [[Dehydrogenáza rozvetvených 2-oxokyselín|dehydrogenázy rozvetvených 2-oxokyselín]]. Do reakcie vstupuje [[Nikotínamidadeníndinukleotid|NAD⁺]] a [[koenzým A]], v procese vzniká [[oxid uhličitý]]:<ref name="VoetBiochem">{{Citácia knihy|vydanie text=4th ed.|titul=Biochemistry|url=https://archive.org/details/biochemistry0000dona|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2011|miesto=Hoboken, NJ|isbn=978-0-470-57095-1|meno=Donald|priezvisko=Voet|strany=1034{{--}}1041}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=799|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=288{{--}}291|jazyk=}}</ref> : 2-oxoizokapronát + NAD⁺ + CoASH → izovaleryl-CoA + NADH + CO₂ Izovaleryl-CoA sa ďalej premieňa na [[3-metylkrotonyl-CoA]] pomocou [[Izovaleryl-CoA dehydrogenáza|izovaleryl-CoA dehydrogenázy]] (IVD). Ako redukčné činidlo funguje [[Flavínadeníndinukleotid|FAD]]:<ref name="VoetBiochem" /><ref name="DobrotaLekBioch" /> : izovaleryl-CoA + FAD → 3-metylkrotonyl-CoA + FADH₂ == Klinický význam == Pri nedostatočnej aktivite dehydrogenázy rozvetvených 2-oxokyselín dochádza k vzniku ochorenia označovaného ako [[choroba javorového sirupu]] alebo leucinóza. Pri tomto ochorení dochádza k hromadeniu rozvetvených aminokyselín a zodpovedajúcich [[Ketokyselina|2-oxokyselín]]. V prípade leucínu sa tak hromadí 2-oxoizokapronát, pretože nedochádza k jeho premene na izovaleryl-CoA.<ref name="DobrotaLekBioch" /> Izovaleryl-CoA sa premieňa na [[3-metylkrotonyl-CoA]] prostredníctvom [[Izovaleryl-CoA dehydrogenáza|izovaleryl-CoA dehydrogenázy]] (IVD), [[Flavoproteín|flavoproteínu]], ktorý katalyzuje tretí krok dráhy rozkladu leucínu.<ref name=":0">{{Cite journal|last1=Tiffany|first1=Karen A.|last2=Roberts|first2=David L.|last3=Wang|first3=Ming|last4=Paschke|first4=Rosemary|last5=Mohsen|first5=Al-Walid A.|last6=Vockley|first6=Jerry|last7=Kim|first7=Jung-Ja P.|date=1997-07-01|title=Structure of Human Isovaleryl-CoA Dehydrogenase at 2.6 Å Resolution: Structural Basis for Substrate Specificity|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/bi970422u|journal=Biochemistry|volume=36|issue=28|pages=8455–8464|doi=10.1021/bi970422u|pmid=9214289|issn=0006-2960|url-access=subscription}}</ref> Nedostatočná aktivita tohto enzýmu vedie k hromadeniu izovaleryl-CoA a príbuzných metabolitov v organizme, čo vedie k vzácnemu [[Autozómovo recesívne ochorenie|autozómovo recesívnemu ochoreniu]] známemu ako [[izovalérová hyperacidúria]] alebo izovalérová acidémia,<ref name="DobrotaLekBioch" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izovalerová acidémia | url = https://lekar.sk/izovalerova-acidemia/ | vydavateľ = lekar.sk | dátum vydania = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = sk | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250913230114/https://lekar.sk/izovalerova-acidemia/ | dátum archivácie = 2025-09-13 }}</ref><ref name=":1" /><ref name=":2" /> ktorá je charakterizovaná [[Metabolická kríza|metabolickými krízami]], poruchami vývoja a špecifickou vôňou kvoli nadbytku [[Kyselina izovalérová|kyseliny izovalérovej]].<ref name=":1">{{Cite journal|last1=Mohsen|first1=Al-Walid A.|last2=Anderson|first2=Bambi D.|last3=Volchenboum|first3=Samuel L.|last4=Battaile|first4=Kevin P.|last5=Tiffany|first5=Karen|last6=Roberts|first6=David|last7=Kim|first7=Jung-Ja P.|last8=Vockley|first8=Jerry|date=1998-07-01|title=Characterization of Molecular Defects in Isovaleryl-CoA Dehydrogenase in Patients with Isovaleric Acidemia|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/bi973096r|journal=Biochemistry|volume=37|issue=28|pages=10325–10335|doi=10.1021/bi973096r|pmid=9665741|issn=0006-2960|url-access=subscription}}</ref><ref name=":2">{{Cite journal|last1=Rhead|first1=W J|last2=Tanaka|first2=K|date=January 1980|title=Demonstration of a specific mitochondrial isovaleryl-CoA dehydrogenase deficiency in fibroblasts from patients with isovaleric acidemia.|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences|volume=77|issue=1|pages=580–583|doi=10.1073/pnas.77.1.580|doi-access=free|pmc=348317|pmid=6928646|bibcode=1980PNAS...77..580R}}</ref> Metabolizmus izovaleryl-CoA je u ľudí životne dôležitý pre správne využitie aminokyseliny leucínu a energetickú [[Homeostáza|homeostázu]].<ref name=":3">{{Cite journal|last1=Battaile|first1=Kevin P.|last2=Nguyen|first2=Tien V.|last3=Vockley|first3=Jerry|last4=Kim|first4=Jung-Ja P.|date=April 2004|title=Structures of Isobutyryl-CoA Dehydrogenase and Enzyme-Product Complex|journal=Journal of Biological Chemistry|language=en|volume=279|issue=16|pages=16526–16534|doi=10.1074/jbc.M400034200|pmid=14752098|doi-access=free}}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Isovaleryl-CoA|1310031749}} {{Intermediáty metabolických dráh aminokyselín}} [[Kategória:Tioestery koenzýmu A]] 7p2hh0a13yb7qpbt6edhiobb8d3stvc 0 736138 8368484 8087395 2026-09-12T08:54:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368484 wikitext text/x-wiki {{Infobox Enzým | obrázok = 1ivh.jpg | popisObrázka = Tetramér ľudskej izovaleryl-CoA dehydrogenázy | číslo EC = 1.3.8.4 | číslo CAS = 37274-61-6 }} '''Izovalerylkoenzým A dehydrogenáza''' alebo '''izovaleryl-CoA dehydrogenáza''' ('''IVD''') je enzým, ktorý [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] chemickú reakciu: : izovaleryl-CoA + akceptor → 3-metylkrotonyl-CoA + redukovaný akceptor [[Substrát (biochémia)|Substrátmi]] tohto enzýmu sú [[izovaleryl-CoA]] (systematicky 3-metylbutanoyl-CoA) a [[akceptor elektrónov]], [[Produkt (chémia)|produktmi]] sú 3-metylkrotonyl-CoA (systematicky 3-metylbut-2-énoyl-CoA) a redukovaný akceptor. Akceptorom elektrónov je typicky [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] [[flavínadeníndinukleotid]] (FAD). Tento enzým patrí medzi [[oxidoreduktáza|oxidoreduktázy]], konkrétne tie, ktoré pôsobia na CH-CH skupiny s inými akceptormi. Systematicky sa tento enzým označuje ako '''3-metylbutanoyl-CoA:akceptor oxidoreduktáza'''. Enzým sa účastní [[Rozklad valínu, leucínu a izoleucínu|rozkladu valínu, leucínu a izoleucínu]]. == Štruktúra == V roku 2025 bolo známych 7 [[Terciárna štruktúra bielkovín|štruktúr]] tohto enzýmu, s [[Protein DataBank|PDB]] kódmi {{PDB odkaz|1IVH}}, {{PDB odkaz|4KTO}}, {{PDB odkaz|4O5M}}, {{PDB odkaz|8SGR}}, {{PDB odkaz|9JQ3}}, {{PDB odkaz|9JQ4}}, {{PDB odkaz|9JQ5}}. == Katalýza == IVD patrí do rodiny [[Acyl-CoA dehydrogenáza|acyl-CoA dehydrogenáz]]. Je aktivovaná naviazaním izovaleryl-CoA do [[Hydrofobicita|hydrofóbneho]] vrecka, do ktorého pasuje rozvetvená [[alkylová skupina]] na konci izovaleryl-CoA. Po naviazaní substrátu sa pomocou konformačných zmien presunie [[Tioester|tioesterová]] skupina k [[Flavínadeníndinukleotid|FAD]], čím môže prebehnúť presun [[Hydrid (anión)|hydridu]]. Týmto presunom začína [[Dehydrogenácia|dehydrogenácia]], počas ktorej sa presunú dva atómy vodíka z [[Alfa a beta uhlík|β a γ uhlíkov]] izovaleryl-CoA, čo vedie k tvorbe dvojitej väzby.<ref name=":02">{{Cite journal|last1=Tiffany|first1=Karen A.|last2=Roberts|first2=David L.|last3=Wang|first3=Ming|last4=Paschke|first4=Rosemary|last5=Mohsen|first5=Al-Walid A.|last6=Vockley|first6=Jerry|last7=Kim|first7=Jung-Ja P.|date=1997-07-01|title=Structure of Human Isovaleryl-CoA Dehydrogenase at 2.6 Å Resolution: Structural Basis for Substrate Specificity|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/bi970422u|journal=Biochemistry|volume=36|issue=28|pages=8455–8464|doi=10.1021/bi970422u|pmid=9214289|issn=0006-2960|url-access=subscription}}</ref> Tento proces vedie k premene izovaleryl-CoA na 3-metylkrotonyl-CoA a tvorí tretiu reakciu rozkladu [[Leucín|leucínu]] v [[mitochondria|mitochondriách]].<ref name=":12">{{Cite journal|last1=Mohsen|first1=Al-Walid A.|last2=Anderson|first2=Bambi D.|last3=Volchenboum|first3=Samuel L.|last4=Battaile|first4=Kevin P.|last5=Tiffany|first5=Karen|last6=Roberts|first6=David|last7=Kim|first7=Jung-Ja P.|last8=Vockley|first8=Jerry|date=1998-07-01|title=Characterization of Molecular Defects in Isovaleryl-CoA Dehydrogenase in Patients with Isovaleric Acidemia|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/bi973096r|journal=Biochemistry|volume=37|issue=28|pages=10325–10335|doi=10.1021/bi973096r|pmid=9665741|issn=0006-2960|url-access=subscription}}</ref> IVD funguje ako súčasť systému [[elektróny prenášajúci flavoproteín|elektróny prenášajúcich flavoproteínov]] (ETF systému). IVD prenáša elektróny z FADH₂ na ETF, ktorý ich potom presúva do [[Elektrónový transportný reťazec|elektrónového transportného reťazca]]. Tento reťazec vytvára [[Protónvý gradient|protónový gradient]] tým, že presúva protóny do [[Vnútorná mitochondriová membrána|vnútornej mitochondriovej membrány]], čím prispieva k tvorbe [[Adenozíntrifosfát|ATP]]. Premena izovaleryl-CoA na 3-metylkrotonyl-CoA je tak kľúčová nielen pre [[Katabolizmus (metabolizmus)|katabolizmus]] leucínu, ale taktiež ho prepája s [[Oxidačná fosforylácia|oxidačnou fosforyláciou]].<ref name=":02" /><ref name=":32">{{Cite journal|last1=Battaile|first1=Kevin P.|last2=Nguyen|first2=Tien V.|last3=Vockley|first3=Jerry|last4=Kim|first4=Jung-Ja P.|date=April 2004|title=Structures of Isobutyryl-CoA Dehydrogenase and Enzyme-Product Complex|journal=Journal of Biological Chemistry|language=en|volume=279|issue=16|pages=16526–16534|doi=10.1074/jbc.M400034200|pmid=14752098|doi-access=free}}</ref> Po tejto premene sa 3-metylkrotonyl-CoA [[Karboxylácia|karboxyluje]] za vzniku [[3-metylglutakonyl-CoA]], ktorý sa [[Adícia vody|hydratuje]] a štiepi na [[acetyl-CoA]] a [[acetoacetát]]. Obe tieto molekuly fungujú ako sklad energie a vstupujú do [[Citrátový cyklus|citrátového cyklu]] alebo tvorby [[Ketolátka|ketolátok]].<ref name=":12" /><ref name=":22">{{Cite journal|last1=Rhead|first1=W J|last2=Tanaka|first2=K|date=January 1980|title=Demonstration of a specific mitochondrial isovaleryl-CoA dehydrogenase deficiency in fibroblasts from patients with isovaleric acidemia.|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences|volume=77|issue=1|pages=580–583|doi=10.1073/pnas.77.1.580|doi-access=free|pmc=348317|pmid=6928646|bibcode=1980PNAS...77..580R}}</ref> == Klinický význam == Nedostatočná aktivita IVD vedie k hromadeniu izovaleryl-CoA a príbuzných metabolizmov v organizme. To vedie k vzácnemu [[Autozómovo recesívne ochorenie|autozómovo recesívnemu ochoreniu]] známemu ako [[izovalérová hyperacidúria]] alebo izovalérová acidémia,<ref name=":12" /><ref name=":22" /><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=799|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=288{{--}}291|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izovalerová acidémia | url = https://lekar.sk/izovalerova-acidemia/ | vydavateľ = lekar.sk | dátum vydania = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = sk | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250913230114/https://lekar.sk/izovalerova-acidemia/ | dátum archivácie = 2025-09-13 }}</ref> ktorá je charakterizovaná [[Metabolická kríza|metabolickými krízami]], poruchami vývoja a špecifickou vôňou kvoli nadbytku [[Kyselina izovalérová|kyseliny izovalérovej]].<ref name=":12" /><ref name=":22" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{cite journal|vauthors=BACHHAWAT BK, ROBINSON WG, COON MJ|date=1956|title=Enzymatic carboxylation of beta-hydroxyisovaleryl coenzyme A|journal=J. Biol. Chem.|volume=219|pages=539&ndash;50|pmid=13319276|issue=2|doi=10.1016/S0021-9258(18)65714-X|doi-access=free}} * {{cite journal|vauthors=Ikeda Y, Tanaka K|date=1983|title=Purification and characterization of isovaleryl coenzyme A dehydrogenase from rat liver mitochondria|journal=J. Biol. Chem.|volume=258|pages=1077&ndash;85|pmid=6401713|issue=2|doi=10.1016/S0021-9258(18)33161-2|doi-access=free}} * {{cite journal|vauthors=Tanaka K, Budd MA, Efron ML, Isselbacher KJ|date=1966|title=Isovaleric acidemia: a new genetic defect of leucine metabolism|journal=Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A.|volume=56|pages=236&ndash;42|pmid=5229850|doi=10.1073/pnas.56.1.236|issue=1|pmc=285701|bibcode=1966PNAS...56..236T|doi-access=free}} == Zdroj == {{Preklad|en|Isovaleryl-CoA dehydrogenase|1280465681|en|Isovaleryl-CoA|1310031749}} [[Kategória:Flavoproteíny]] [[Kategória:Mitochondriálne bielkoviny]] kv070ff5xr9vzkopcdov75dg5i3ehvd 0 736381 8368491 8368184 2026-09-12T09:20:42Z IronLiberty 280078 +finančné škandály, krátenie leadu, úprava štruktúry článku 8368491 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Charlie Kirk | Rodné meno = Charles James Kirk | Popis osoby = americký krajne pravicový politický aktivista | Portrét = Charlie Kirk (53952923573) (headshot cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Kirk v roku 2024 | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1993]] | Miesto narodenia = Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2025|9|10|1993|10|14}} | Miesto úmrtia = Orem, [[Utah]], USA | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = kresťanskému nacionalizmu, popularizácii myšlienok NAR, [[rasizmus|rasovo]] nabitým a [[islamofóbia|islamobófnym]] výrokom, šíreniu teórie veľkej výmeny, podpore [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a hnutia MAGA | Alma mater = Wheeling High School <small>stredná škola</small> | Profesia = politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]], manažér, mediálna osobnosť | Aktívne roky = [[2012]]{{--}}[[2025]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Erika Kirk]] (od 2021) | Partnerka = | Deti = 2 | Podpis = Charlie kirk.svg | Webstránka = {{url|https://www.charliekirk.com}} | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Charles James Kirk''' (* [[14. október]] [[1993]], Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[10. september]] [[2025]], Orem, [[Utah]]) bol americký [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]] a mediálna osobnosť.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk, Right-Wing Force and a Close Trump Ally, Dies at 31|url=https://www.nytimes.com/2025/09/10/us/politics/charlie-kirk-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Clay|priezvisko=Risen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=A US neo-Nazi fight club is using Charlie Kirk’s killing to recruit new members|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/19/active-clubs-charlie-kirk-killing-new-members|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-19|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ben|priezvisko=Makuch|odkaz na periodikum=The Guardian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk Facts | url = https://www.britannica.com/facts/Charlie-Kirk | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum vydania = 2026-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Kritici poukazujú na jeho [[Rasizmus|rasovo]] nabité výroky, [[Islamofóbia|islamofóbne]] komentáre, šírenie teórie veľkej výmeny a iných [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a kresťanský nacionalizmus.<ref name=":20">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk in his own words: ‘prowling Blacks’ and ‘the great replacement strategy’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/charlie-kirk-quotes-beliefs|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Stein}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to know about Charlie Kirk, Trump ally and conservative activist | url = https://www.bbc.co.uk/news/articles/cdxqnkwerj7o | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 2025-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-GB | priezvisko = Evans | meno = Gareth | miesto = Washington DC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk’s rhetoric inspired supporters, enraged foes|url=https://www.reuters.com/world/us/charlie-kirks-rhetoric-inspired-supporters-enraged-foes-2025-09-13/?|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=Coster|meno=Helen|miesto=New York|dátum=2025-09-13|priezvisko2=Tsvetkova|meno2=Maria|odkaz na periodikum=Reuters}}</ref> V roku 2012 založil neziskovú organizáciu [[Turning Point USA]] (TPUSA), vďaka ktorej sa stal známym a ktorú viedol až do smrti.<ref name=":2" /><ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Erika Kirk named CEO of Turning Point USA|url=https://edition.cnn.com/2025/09/18/politics/erika-kirk-turning-point-ceo|periodikum=CNN|dátum=2025-09-18|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|meno=Michael|priezvisko=Williams|odkaz na periodikum=CNN|vydavateľ=Warner Bros.|miesto=Atlanta}}</ref> TPUSA sa stala vplyvnou konzervatívnou politickou silou,<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Turning Point USA? What to know about Charlie Kirk’s organization | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/2025/09/20/what-is-turning-point-usa-charlie-kirk/86206499007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Kathryn | priezvisko = Palmer | dátum vydania = 2025-09-20}}</ref><ref name=":22" /> zároveň však čelila kritike za rasistické škandály,<ref name=":20" /><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Case Study of the Hard Right: 2024 Year in Hate & Extremism | url = https://www.splcenter.org/resources/reports/turning-point-usa-case-study-hard-right-2024/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | priezvisko = Fugardi | meno = Rachael | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> a prevody miliónov dolárov darcov na firmy spojené s jej vedením.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = At This Trump-Favored Charity, Financial Reporting Is Questionable and Insiders Are Cashing In | url = https://www.propublica.org/article/at-this-trump-favored-charity-financial-reporting-is-questionable-and-insiders-are-cashing-in | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Mike | priezvisko = Spies | meno2 = Jake | priezvisko2 = Pearson | vydavateľ = Propublica}}</ref><ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=How Trump's MAGA movement helped a 29-year-old activist become a millionaire|url=https://apnews.com/article/election-2024-trump-turning-point-maga-d08a98e439fa4e902cb756d7e35153db|periodikum=AP News|dátum=2023-10-10|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York City|priezvisko=Slodysko|meno=Brian}}</ref> Kritike čelila aj za to, že ju Kirk využíval na presadzovanie kresťanského nacionalizmu<ref name=":23" /><ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=‘The devil is not gonna win’: how Charlie Kirk became a Christian nationalist martyr|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/20/charlie-kirk-martyr-christian-nationalist-movement|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-20|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=J. Oliver|priezvisko=Conroy}}</ref> a [[Sedem vrchov|mandátu siedmich vrchov]], podľa ktorého majú evanjelikáli ovládnuť sedem kľúčových sfér spoločnosti.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk leaves behind a sweeping MAGA Christian network | url = https://religionnews.com/2025/09/12/in-death-charlie-kirk-leaves-behind-a-sweeping-trumpian-christian-network/ | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service}}</ref><ref name=":26" /> == Mladosť a vzdelanie == Charlie Kirk sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1993]] na chicagskom predmestí Arlington Heights v štáte [[Illinois]] a vyrastal v neďalekom Prospect Heights.<ref name=":2" /><ref name=":11" /> Jeho matka bola poradkyňa v oblasti duševného zdravia a otec architekt.<ref name=":16">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk's Parents: What to Know About the Late Conservative Activist's Mom and Dad|url=https://people.com/all-about-charlie-kirk-parents-11807941|periodikum=People|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Comiter|meno=Jordana|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York City|dátum=2025-10-14|issn=2169-2157}}</ref> Absolvoval strednú školu Wheeling High School.<ref name=":16" /> Bol členom skautskej organizácie Boy Scouts of America.<ref name=":11" /><ref name=":16" /> V roku 2012, v čase, keď Steve Bannon nastúpil na post výkonného predsedu, napísal pre alt-right médium ''Breitbart News'' esej, v ktorej tvrdil, že stredoškolské učebnice sú liberálne zaujaté.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kirk: 7 Years Later Shows Me Why I Am Thankful for Breitbart | url = https://www.breitbart.com/politics/2019/04/27/kirk-7-years-later-shows-me-why-i-am-thankful-for-breitbart/ | vydavateľ = Breitbart News | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Charlie | priezvisko = Kirk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What Is Breitbart News?|url=https://www.nytimes.com/2016/08/18/business/media/what-is-breitbart-news.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-08-17|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jonah Engel|priezvisko=Bromwich|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City}}</ref> Vďaka tomu následne vystúpil v programe ''Fox Business''.<ref name=":17" /> V roku 2012 krátko študoval na Harper College v Palatine v Illinoise, ale po jednom semestri odišiel.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk: Trump ally and divisive provocateur who became US right’s ‘youth whisperer’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/10/who-is-charlie-kirk-profile|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Smith}}</ref><ref name=":2" /> Hlásil sa na [[West Point Academy|vojenskú akadémiu vo West Point]], kde ho neprijali.<ref name=":1" /> == Turning Point USA == Jeho život ovplyvnilo stretnutie s Billom Montgomerym, Tea Party aktivistom a podnikateľom, ktorý ho presvedčil, aby vynechal vysokú školu a venoval sa politike naplno.<ref name=":2" /><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who was Charlie Kirk? The activist who turned campus politics into national influence | url = https://theconversation.com/who-was-charlie-kirk-the-activist-who-turned-campus-politics-into-national-influence-265056 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.p9u3nxj6w | jazyk = en-US | meno = Stephanie A. (Sam) | priezvisko = Martin}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk | url = https://www.britannica.com/biography/Charlie-Kirk | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum vydania = 2026-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Spolu s ním Kirk v roku 2012 založil TPUSA. Krátko nato na [[Republikánska strana (USA)|republikánskom]] sneme získal prvého veľkého sponzora pre TPUSA, [[Wyoming|wyomingského]] miliardára a megadonora kresťanskej pravice, Fostera Friessa, ktorý organizácii daroval 10 000 dolárov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Foster Friess, Big Donor to Republicans, Dies at 81|url=https://www.nytimes.com/2021/05/28/us/politics/foster-friess-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-05-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Neil|priezvisko=Genzlinger}}</ref> TPUSA organizovalo diskusie na školách a univerzitných kampusoch pričom deklarovalo, že ich cieľom je podpora konzervatívnych hodnôt, [[Voľný trh|voľného trhu]] a obmedzenej úlohu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://tpusa.com/about/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Turining Point USA}}</ref><ref name=":21" /> Kritici TPUSA charakterizujú ako vplyvnú MAGA mládežnícku organizáciu, ktorá mobilizuje mladých voličov pre [[Donald Trump|Donalda Trumpa]], vedie kultúrnu vojnu na univerzitných kampusoch proti „woke“ ideológii, presadzuje tvrdú kresťansko-konzervatívnu agendu a označujú ju za projekt kresťanského nacionalizmu.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":23" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Where Charlie Kirk Stood on Key Political Issues|url=https://www.nytimes.com/2025/09/11/us/charlie-kirk-views-guns-gender-climate.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ashley|priezvisko=Ahn|meno2=Maxine|priezvisko2=Joselow}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How Charlie Kirk turned campuses into cultural battlefields – and ushered in Trump’s assault on universities|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/13/charlie-kirk-campus-culture-wars|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-13|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Speri}}</ref> Na čele TPUSA pôsobil až do svojej smrti, po ktorej vedenie organizácie prevzala jeho manželka Erika Kirková.<ref name=":2" /><ref name=":10" /> Financovanie organizácie vyvolalo otázky a kritiku.<ref name=":24" /><ref name=":25" /> Investigatívny portál ''ProPublica'' v roku 2020 upozornil, že „nezávislé“ audity TPUSA robila účtovná firma s väzbami na spoluzakladateľa Billa Montgomeryho, ktorý zároveň pôsobil ako pokladník.<ref name=":24" /> Jeho spoločnostiam pritom organizácia vyplácala statisíce dolárov za tlač a prenájom kancelárie.<ref name=":24" /> ''Associated Press'' v roku 2023 uviedol, že TPUSA presmerovala najmenej 15,2 milióna [[Dolár|dolárov]] firmám prepojeným s vedúcimi predstaviteľmi, ich priateľmi a spolupracovníkmi.<ref name=":25" /> Kirkov plat v organizácii narástol z 27-tisíc dolárov v roku 2016 na viac ako 407-tisíc v roku 2021.<ref name=":25" /> V tom istom roku TPUSA preplatila aj svadobnú recepciu Kirka a Eriky Frantzveovej v luxusnom hoteli, ktorú oficiálne vykázala ako oslavu deviateho výročia organizácie spojenú so získavaním finančných príspevkov.<ref name=":25" /> == Smrť == Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2025]] bol na podujatí Turning Point USA na Utah Valley University v Oreme zastrelený do krku.<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Trumpovho zaklínača mladých zastrelili. Kto bol Charlie Kirk, rastúca hviezda konzervatívnej pravice? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23542889/charlie-kirk-zomrel-kto-to-bol-strelba-trump.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2025-09-13}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Conservative activist Charlie Kirk assassinated at Utah university|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-conservative-activist-shot-546165a8151104e0938a5e085be1e8bd|periodikum=AP News|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Schoenbaum|meno=Hannah|miesto=New York|priezvisko2=Richer|meno2=Alanna Durkin|priezvisko3=Sherman|meno3=Mark|vydavateľ=[[Associated Press]]}}</ref> Ťažkým zraneniam krátko po útoku podľahol v neďalekej nemocnici Timpanogos Regional Hospital.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Podozrivý Tyler Robinson sa vzdal polícii večer 11. septembra.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=A timeline of Charlie Kirk's assassination and the arrest of a suspect|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-assassination-timeline-robinson-arrest-bab1ccce01dbacb449b79fd52c3de94f|periodikum=AP News|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York}}</ref> Úrady zadržanie oficiálne oznámili ráno 12. septembra.<ref name=":5" /> == Náboženské postoje a aktivizmus == Kirk bol [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnym kresťanom]], ktorý preberal a popularizoval myšlienky spojené s Novou apoštolskou reformáciou ({{V jazyku|eng|New Apostolic Reformation}}, NAR) a stratégiou „siedmich vrchov“, prepájal ich s konzervatívnou politikou, hnutím MAGA a organizáciou Turning Point Faith, ktorá bola náboženským krídlom TPUSA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Behind Charlie Kirk’s Spiritual Journey That Fused Christianity and Politics|url=https://www.nytimes.com/2025/09/22/us/charlie-kirk-christian-faith-politics.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-22|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elizabeth|priezvisko=Dias}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk and the ‘Third Great Awakening’ | url = https://www.theatlantic.com/politics/archive/2025/09/charlie-kirk-spiritual-warfare/684389/ | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en | meno = Stephanie | priezvisko = McCrummen | vydavateľ = The Atlantic}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":27" /> Turning Point Faith založil spoločne s evanjelikálnym [[Pastor|pastorom]] Robom McCoyom, ktorý bol vstúpencom hnutia [[Sedem vrchov|Siedmich vrchov]] ({{V jazyku|eng|Seven Mountains Mandate}}) a zároveň jeho osobným pastorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = His book on Charlie Kirk was about to come out. Then his subject was murdered. | url = https://www.motherjones.com/politics/2025/09/matthew-boedy-book-on-charlie-kirk-was-about-to-come-out-then-his-subject-was-murdered/ | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Kiera | priezvisko = Butler | dátum vydania = 2025-09-17 | vydavateľ = Mother Jones}}</ref> == Politické postoje a aktivizmus == Bol členom konzervatívnej politickej organizácie Council for National Policy, ktorá prepája [[Republikánska strana (USA)|republikánskych]] aktivistov s donormi.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Videos show closed-door sessions of leading conservative activists: ‘Be not afraid of the accusations that you’re a voter suppressor’|url=https://www.boston.com/news/politics/2020/10/14/council-for-national-policy-videos/|periodikum=The Boston Globe|dátum=2020-10-14|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0743-1791|jazyk=en-US|meno=Robert Jr.|priezvisko=O'Harrow|priezvisko2=Washington Post}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = September 2020 Membership Directory | url = https://s3.documentcloud.org/documents/7280937/Council-for-National-Policy-Membership-Directory.pdf | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-09-11 | vydavateľ = Council for National Policy | jazyk = en}}</ref> Členstvo je doložené uniknutým zoznamom a reportážou ''Washington Post''.<ref name=":6" /><ref name=":7" /> V marci 2025 ho prezident [[Donald Trump]] vymenoval do akademickej rady [[United States Air Force Academy|Akadémie Vojenského letectva Spojených štátov]] (USAFA) spoločne s [[Michael Flynn|Michaelom Flynnom]] a dcérou [[Steve Bannon|Stevea Bannona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump stacks military academy boards with MAGA loyalists, including Michael Flynn and Charlie Kirk | url = https://www.politico.com/news/2025/03/17/michael-flynn-charlie-kirk-trump-appointments-00234637 | vydavateľ = POLITICO | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | priezvisko = Starcevic | meno = Sebastian | dátum archivácie = 2025-17-03}}</ref> === Podporovateľ Donalda Trumpa === Kirk sa stal podporovateľom Donalda Trumpa počas [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|prezidentských volieb v USA v roku 2016]], pričom sa aktívne zapojil do jeho kampane.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = For Charlie Kirk, Conservative Activist, the Virus Is a Cudgel (Published 2020) | dátum vydania = 2020-04-19 | jazyk = en | url = https://www.nytimes.com/2020/04/19/us/politics/charlie-kirk-conservatives-coronavirus.html | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V júli 2019 Turning Point Action prevzala značku a mediálne účty [[Students for Trump]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This MAGA Influencer Attacks Dems for DUIs. That’s Rich. | url = https://www.thedailybeast.com/maga-influencer-and-students-for-trump-co-founder-ryan-fournier-attacks-democrats-for-duis-despite-his-own/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Roger Sollenberger Senior Political | priezvisko = Reporter}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turning Point Action Launches 2020 Expansion, Acquires ‘Students for Trump’ | url = https://cdn01.dailycaller.com/wp-content/uploads/2019/07/TPA-Press-Release-3.pdf | vydavateľ = Turning Point Action | miesto = Phoenix | dátum vydania = 2019-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Kirk sa stal predsedom a pôvodný spoluzaklateľ Fournier zostal spolupredsedom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Singman | meno = Brooke | titul = Charlie Kirk launches GOTV campaign to enlist 1 million 'Students for Trump' in 2020 | periodikum = Fox News | url = https://www.foxnews.com/politics/charlie-kirk-launches-gotv-campaign-to-enlist-students-for-trump-on-campus | dátum vydania = 2019-07-01 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref name=":18" /> Zakladatelia tejto skupiny z roku 2015, Ryan Fournier a John Lambert už v roku 2016 vystupovali ako falošná právnická kancelária a okradli klientov o viac ako 46 000 dolárov.<ref name=":18" /><ref name=":19">{{Citácia periodika|titul=Students for Trump founder arrested, accused of striking girlfriend with gun|url=https://www.theguardian.com/us-news/2023/nov/29/students-for-trump-domestic-violence-arrest-charge|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Edward|priezvisko=Helmore}}</ref> Lambert neskôr dostal 13 mesiacov väzenia, Fournier ako spoluobvinený vyviazol vďaka spolupráci s prokuratúrou bez trestu.<ref name=":18" /><ref name=":19" /> Bol jedným z prvých investorov vo firme 1789 Capital zaoberajúcej sa tzv. [[Rizikový kapitál|rizikovým kapitálom]] a investíciami do firiem, ktoré presadzujú víziu hnutia MAGA a Donalda Trumpa. V novembri 2024 sa vo firme začal angažovať [[Donald Trump Jr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Trump Jr. Has Big Plans for Monetizing MAGA | url = https://www.bloomberg.com/news/features/2025-03-10/donald-trump-jr-and-1789-capital-have-big-plans-for-maga-investing | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}</ref> Pred [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentskými voľbami v roku 2024]] Kirk navštívil približne 25 univerzitných kampusov v rámci turné s názvom „Vymývajú vám mozgy“. Jeho cieľom bolo podnietiť väčšiu volebnú účasť [[generácia Z|generácie Z]]. Priamo sa zapájal sa do diskusií so študentami. Podľa Turning Point Action malo turné približne dve miliardy zhliadnutí na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Charlie Kirk took conservatism to college campuses ahead ... | periodikum = Newsweek | url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-turning-point-trump-reelection-1983029 | dátum vydania = 2024-11-08 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Turné bolo označené za „kľúčové“ pri znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta.<ref>{{Citácia periodika | titul = Trump is taking Charlie Kirk’s advice on who will serve in his administration | periodikum = The Independent | url = https://www.the-independent.com/news/world/americas/us-politics/charlie-kirk-trump-administration-b2645711.html | dátum vydania = 2024-11-12 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Pre prezidentskými voľbami v roku 2024 sa TPUSA tiež zapojila aj do Courage Tour, predvolebnej cesty po kľúčových okresoch v tzv. swing štátoch.<ref name=":12">{{Citácia periodika|titul=‘We have to be voting biblically’: the Courage Tour rallies Christians to get Trump in office|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/02/trump-christians-courage-tour|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-02|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Herman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dickinson|meno=Tim|autor=|odkaz na autora=|titul=Christian Nationalists Team Up on Illicit Push to Get Churches to Campaign for Trump|periodikum=Rolling Stone|odkaz na periodikum=|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/christian-nationalists-churches-campaign-trump-charlie-kirk-1234947887/|issn=2169-7396|vydavateľ=Penske Media Corporation|miesto=New York City|dátum=2024-01-17|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en-US}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = God and QR Codes for Trump; The Courage Tour Goes to Michigan | url = https://washingtonspectator.org/michigan/ | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | priezvisko = Nelson | meno = Anne | vydavateľ = The Washington Spectator}}</ref> Turné viedol kazateľ [[Lance Wallnau]], jedna z hlavných postáv hnutia Siedmich vrchov, ktoré presadzuje získanie kresťanského vplyvu nad siedmimi sférami spoločnosti: vládou, vzdelávaním, médiami, podnikaním, rodinou, náboženstvom a kultúrou.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘Seven Mountains Mandate’ and how is it linked to political extremism in the US? | url = https://theconversation.com/what-is-the-seven-mountains-mandate-and-how-is-it-linked-to-political-extremism-in-the-us-260034 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.ujk477nmq | jazyk = en-US | meno = Art | priezvisko = Jipson}}</ref> Turné spájalo evanjelikálne zbory s kampaňou za Donalda Trumpa a politiku podávalo ako duchovný boj o tieto „vrchy“.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Christian Nationalists Team Up on Illicit Push to Get Churches to Campaign for Trump|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/christian-nationalists-churches-campaign-trump-charlie-kirk-1234947887/|periodikum=Rolling Stone|dátum=2024-01-17|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en-US|meno=Tim|priezvisko=Dickinson|vydavateľ=Penske Media Corporation|miesto=New York City|issn=3066-0580}}</ref> Partnermi boli Turning Point Action aj Turning Point Faith.<ref name=":13" /><ref name=":12" /><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christian Leaders Announce 'Courage Tour' Across Swing States | url = https://americanfaith.com/christian-leaders-announce-courage-tour-across-swing-states/ | dátum vydania = 2024-03-09 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Sarah | priezvisko = Wagner | vydavateľ = American Faith}}</ref> Na podujatiach vystupovali MAGA politici, napríklad [[Marjorie Taylor Greene]].<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance campaigns to ‘Trump prophets’ crowd but avoids Lance Wallnau | url = https://baptistnews.com/article/jd-vance-campaigns-to-trump-prophets-crowd-but-avoids-lance-wallnau/ | dátum vydania = 2024-10-04 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Steve | priezvisko = Rabey | vydavateľ = Baptist News}}</ref> Jadro programu tvorili charizmatickí kazatelia blízki hnutiu Siedmich vrchov a samozvaní [[Prorok|proroci]].<ref name=":12" /><ref name=":14" /><ref name=":15" /> === Propagácia pravicových konšpiračných teórií === Podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbesu]]'' bol Kirk známy „svojim odmietaním liberálneho vysokoškolského vzdelania a prijatím protrumpovských [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]“.<ref name="Solender">{{Citácia periodika | priezvisko = Solender | meno = Andrew | titul = Trump Gives Conservative Youth Activist Charlie Kirk ‘Patriotic Education’ Post During Last-Minute Hiring Blitz | periodikum = Forbes | url = https://www.forbes.com/sites/andrewsolender/2020/12/18/trump-gives-conservative-youth-activist-charlie-kirk-patriotic-education-post-during-last-minute-hiring-blitz/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Kirk propagoval [[Antisemitizmus|antisemitskú]] konšpiračnú teóriu kultúrneho marxizmu a popísal univerzity ako „ostrovy [[Totalitarizmus|totality]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braune | meno = Joan | autor = | odkaz na autora = | titul = Who’s Afraid of the Frankfurt School? : “Cultural Marxism” as an Antisemitic Conspiracy Theory | periodikum = Journal of Social Justice | odkaz na periodikum = | url = https://transformativestudies.org/wp-content/uploads/Joan-Braune.pdf | issn = 2164-7100 | vydavateľ = Transformative Studies Institute | miesto = | dátum =2019 | rok = | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 9 | strany = | dátum prístupu = 2025-09-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Cambridge Union allowed far right-linked Turning Point to invite three members of their own debate opposition | periodikum = Varsity Online | url = https://www.varsity.co.uk/news/16994 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V apríli 2025 odmietol snahu Trumpovej administratívy o potrestanie propalestínskych študentov na amerických univerzitách ako útok na [[Sloboda slova|slobodu prejavu]] v Spojených štátoch a uviedol, že: „Akonáhle sa ‚antisemitizmus‘ stane platným dôvodom k cenzúre alebo dokonca uväzneniu niekoho, dôjde k zbesilému úsiliu označiť všetky druhy prejavov za antisemitské – rovnako ako ľavica označuje všetky druhy prejavov za ‚[[Rasizmus|rasistické]]‘, aby ospravedlnila umlčovanie svojich oponentov.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Conservative influencer and Israel advocate Charlie Kirk shot dead at Utah event|url=https://www.timesofisrael.com/conservative-influencer-and-israel-advocate-charlie-kirk-shot-dead-at-utah-event/|periodikum=The Times of Israel|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0040-7909|jazyk=en-US}}</ref> V prejave na Liberty Forum of Silicon Valley v roku [[2015]] Kirk uviedol, že sa prihlásil na [[United States Military Academy|Vojenskú akadémiu Spojených štátov]] a nebol prijatý.<ref>{{Citácia periodika | titul = Trump’s man on campus | periodikum = POLITICO | dátum vydania = | jazyk = en-US | url = https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/ | dátum prístupu = 2025-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190401074336/https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/ | dátum archivácie = 2019-04-01 |priezvisko=Guinto|meno=Joseph|vydavateľ=Axel Springer SE|dátum=2018-04-07|issn=2381-1595}}</ref> Povedal, že „miesto, ktoré považoval za svoje, pripadlo ‚omnoho menej kvalifikovanému kandidátovi iného pohlavia a iného presvedčenia‘“, ktorého výsledky testov údajne pozná. V roku [[2017]] povedal denníku ''[[The New Yorker]]'', že keď to povedal, „bol sarkastický“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mayer | meno = Jane | titul = Allegations of Racial Bias and Illegal Campaign Activity at a Conservative Nonprofit That Seeks to Transform College Campuses | periodikum = The New Yorker | dátum vydania = 2017-12-21 | issn = 0028-792X | jazyk = en-US | url = https://www.newyorker.com/news/news-desk/a-conservative-nonprofit-that-seeks-to-transform-college-campuses-faces-allegations-of-racial-bias-and-illegal-campaign-activity | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V júli 2018 Kirk na sociálnych sieťach falošne tvrdil, že štatistiky ministerstva spravodlivosti ukazujú nárast zatknutí za obchodovanie s ľuďmi z 1 952 v roku [[2016]] na 6 087 v prvej polovici roku [[2018]]. Následujúci deň tweet bez vysvetlenia zmazal potom, čo overovateľ faktov poukázal na to, že falošné číslo z roku [[2018]] pochádza z konšpiračného webu [[8chan]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Perspective {{!}} How conspiracy theories spread from the Internet’s darkest corners | periodikum = The Washington Post | dátum vydania = 2018-09-18 | issn = 0190-8286 | jazyk = en-US | url = https://www.washingtonpost.com/outlook/2018/09/18/how-conspiracy-theories-spread-internets-darkest-corners/ | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = How A QAnon Talking Point Traveled From 8Chan To Charlie Kirk’s Twitter Account {{!}} Contemptor | periodikum = Contemptor {{!}} Unfiltered. Unrestrained. Unapologetic. | dátum vydania = | jazyk = en-US | url = https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/ | dátum prístupu = 2025-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210506174037/https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/ | dátum archivácie = 2021-05-06 |priezvisko=View|meno=Travis|dátum=2018-09-13}}</ref> V decembri 2018 Kirk falošne tvrdil, že demonštranti z francúzskeho [[hnutie žltých viest|hnutia žltých viest]] skandovali: „Chceme Trumpa“.<ref name=":8" /> Tieto falošné tvrdenia neskôr zopakoval aj samotný prezident Trump.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Baudoin-Laarman | meno =Louis | autor = | odkaz na autora = | titul = No, French protesters are not chanting, 'We want Trump' | url = https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | vydavateľ = AFP Fact Check | miesto =New York | dátum vydania = 2018-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk =en | url archívu = https://web.archive.org/web/20181208222105/https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | dátum archivácie = 2018-12-08 |priezvisko2=Daudin|meno2=Guillaume}}</ref> Podľa kritikov Kirk šíril konšpiračné teórie o volebných podvodoch<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Culliford | meno = Elizabeth | titul = REFILE-Iowa official slams viral claim of suspicious voter registration activity as false | periodikum = Reuters | dátum vydania = 2020-02-04 | jazyk = en | url = https://www.reuters.com/article/business/refile-iowa-official-slams-viral-claim-of-suspicious-voter-registration-activity-idUSL1N2A31MT/ | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Funke | meno = Daniel | titul = Report about potential Iowa voter fraud is false | periodikum = PolityFact | url = https://www.politifact.com/factchecks/2020/feb/03/charlie-kirk/conservative-organizations-are-spreading-misinform/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 |vydavateľ=The Poynter Instiute}}</ref> a [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVIDu-19]].<ref name="Solender" /> Kirk v marci 2024 na [[Instagram]]u napísal, že „Veľká výmena nie je teória, je to realita“, čím odkazoval na konšpiračnú teóriu Veľkej výmeny ({{V jazyku|eng|Great Replacement}}) hovoriacu, že prostredníctvom politiky [[imigrácia|masovej imigrácie]] je obyvateľstvo západnej Európy a Severnej Ameriky postupne nahradzované ľuďmi iného etnického pôvodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ferral | meno = Katelyn | titul = Undocumented immigrants are not proof of conspiracy | periodikum = PolitiFact | url = https://www.politifact.com/factchecks/2024/mar/01/facebook-posts/undocumented-immigrants-are-not-proof-of-a-scheme/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 |vydavateľ=The Poynter Institute|dátum=2024-03-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘great replacement theory’? A scholar of race relations explains | url = https://theconversation.com/what-is-the-great-replacement-theory-a-scholar-of-race-relations-explains-224835 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.rkc6fwqyk | jazyk = en-US | meno = Rodney | priezvisko = Coates}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Replacement theory | url = https://www.britannica.com/topic/replacement-theory | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> == Osobný život == V máji 2021 sa v Scottsdale oženil s [[Erika Kirk|Erikou Kirk]] (rodenou Frantzve), ktorá v roku 2012 vyhrala titul Miss Arizona.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Blair|meno=Caroline|titul=Charlie Kirk's Family: Everything to Know About the Late Right-Wing Commentator's Wife and Kids|periodikum=People|odkaz na periodikum=|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York|dátum=2025-09-22|issn=1096-2832|url=https://people.com/charlie-kirk-family-everything-to-know-11807677|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en}}</ref> V auguste 2022 sa im narodila dcéra a v máji 2024 syn.<ref name=":9" /> == Ocenenia == Kirk bol v roku 2018 zaradený v rebríčku ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v kategórii 30 pod 30 v oblasti Právo & Politika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Under 30 2018: Law & Policy | url = https://www.forbes.com/30-under-30/2018/law-policy/ | vydavateľ = [[Forbes]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | dátum vydania = 2018}}</ref> V máji 2019 mu bol udelený [[čestný doktorát]] v oblasti humanitných vied ({{V jazyku|eng|Doctor of Humanities}}) na [[Liberty University]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerry Vines, Ben Carson address Liberty University graduates at Baccalaureate Service | url = https://www.liberty.edu/news/2019/05/10/jerry-vines-ben-carson-address-liberty-university-graduates-at-baccalaureate-service/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Liberty Univesity | dátum vydania = 2019-05-10}}</ref> súkromnej evanjelikálnej ([[Baptizmus|baptistickej]]) univerzite v Lynchburgu vo Virgínii, ktorú médiá opisujú ako baštu krajnej pravice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty University | url = https://www.britannica.com/topic/Liberty-University | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=‘This Is Not of God’: When Anti-Trump Evangelicals Confront Their Brethren|url=https://www.nytimes.com/2018/05/23/us/anti-trump-evangelicals-lynchburg.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-05-23|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Laurie|priezvisko=Goodstein}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evanjelikálne hnutie]] * [[Donald Trump]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.charliekirk.com/ Oficiálny web] {{eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kirk, Charlie}} [[Kategória:Osobnosti z Illinoisu]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:Politickí spisovatelia]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Zastrelené osobnosti]] [[Kategória:Obete atentátov]] l5a7cy5qjby83twzdquxxf3pvuzdcnp 8368507 8368491 2026-09-12T10:54:04Z IronLiberty 280078 +Dielo, rasizmus, iné red. úpravy 8368507 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Charlie Kirk | Rodné meno = Charles James Kirk | Popis osoby = americký krajne pravicový politický aktivista | Portrét = Charlie Kirk (53952923573) (headshot cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Kirk v roku 2024 | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1993]] | Miesto narodenia = Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2025|9|10|1993|10|14}} | Miesto úmrtia = Orem, [[Utah]], USA | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = kresťanskému nacionalizmu, popularizácii myšlienok NAR, [[rasizmus|rasovo]] nabitým a [[islamofóbia|islamobófnym]] výrokom, šíreniu teórie veľkej výmeny, podpore [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a hnutia MAGA | Alma mater = Wheeling High School <small>stredná škola</small> | Profesia = politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]], manažér, mediálna osobnosť | Aktívne roky = [[2012]]{{--}}[[2025]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Erika Kirk]] (od 2021) | Partnerka = | Deti = 2 | Podpis = Charlie kirk.svg | Webstránka = {{url|https://www.charliekirk.com}} | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Charles James Kirk''' (* [[14. október]] [[1993]], Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[10. september]] [[2025]], Orem, [[Utah]]) bol americký [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]] a mediálna osobnosť, blízky spojenec [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jedna z výrazných tvárí hnutia MAGA.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk, Right-Wing Force and a Close Trump Ally, Dies at 31|url=https://www.nytimes.com/2025/09/10/us/politics/charlie-kirk-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Clay|priezvisko=Risen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=A US neo-Nazi fight club is using Charlie Kirk’s killing to recruit new members|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/19/active-clubs-charlie-kirk-killing-new-members|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-19|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ben|priezvisko=Makuch|odkaz na periodikum=The Guardian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk Facts | url = https://www.britannica.com/facts/Charlie-Kirk | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum vydania = 2026-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Kritici poukazujú na jeho [[Rasizmus|rasovo]] nabité výroky, [[Islamofóbia|islamofóbne]] komentáre, šírenie teórie veľkej výmeny a iných [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a kresťanský nacionalizmus.<ref name=":20">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk in his own words: ‘prowling Blacks’ and ‘the great replacement strategy’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/charlie-kirk-quotes-beliefs|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Stein}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to know about Charlie Kirk, Trump ally and conservative activist | url = https://www.bbc.co.uk/news/articles/cdxqnkwerj7o | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 2025-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-GB | priezvisko = Evans | meno = Gareth | miesto = Washington DC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk’s rhetoric inspired supporters, enraged foes|url=https://www.reuters.com/world/us/charlie-kirks-rhetoric-inspired-supporters-enraged-foes-2025-09-13/?|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=Coster|meno=Helen|miesto=New York|dátum=2025-09-13|priezvisko2=Tsvetkova|meno2=Maria|odkaz na periodikum=Reuters}}</ref> V roku 2012 založil neziskovú organizáciu [[Turning Point USA]] (TPUSA), vďaka ktorej sa stal známym a ktorú viedol až do smrti.<ref name=":2" /><ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Erika Kirk named CEO of Turning Point USA|url=https://edition.cnn.com/2025/09/18/politics/erika-kirk-turning-point-ceo|periodikum=CNN|dátum=2025-09-18|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|meno=Michael|priezvisko=Williams|odkaz na periodikum=CNN|vydavateľ=Warner Bros.|miesto=Atlanta}}</ref> TPUSA sa stala vplyvnou konzervatívnou politickou silou,<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Turning Point USA? What to know about Charlie Kirk’s organization | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/2025/09/20/what-is-turning-point-usa-charlie-kirk/86206499007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Kathryn | priezvisko = Palmer | dátum vydania = 2025-09-20}}</ref><ref name=":22" /> zároveň však čelila kritike za rasistické škandály,<ref name=":20" /><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Case Study of the Hard Right: 2024 Year in Hate & Extremism | url = https://www.splcenter.org/resources/reports/turning-point-usa-case-study-hard-right-2024/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | priezvisko = Fugardi | meno = Rachael | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> a prevody miliónov dolárov darcov na firmy spojené s jej vedením.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = At This Trump-Favored Charity, Financial Reporting Is Questionable and Insiders Are Cashing In | url = https://www.propublica.org/article/at-this-trump-favored-charity-financial-reporting-is-questionable-and-insiders-are-cashing-in | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Mike | priezvisko = Spies | meno2 = Jake | priezvisko2 = Pearson | vydavateľ = Propublica}}</ref><ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=How Trump's MAGA movement helped a 29-year-old activist become a millionaire|url=https://apnews.com/article/election-2024-trump-turning-point-maga-d08a98e439fa4e902cb756d7e35153db|periodikum=AP News|dátum=2023-10-10|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York City|priezvisko=Slodysko|meno=Brian}}</ref> Kritike čelila aj za to, že ju Kirk využíval na presadzovanie kresťanského nacionalizmu<ref name=":23" /><ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=‘The devil is not gonna win’: how Charlie Kirk became a Christian nationalist martyr|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/20/charlie-kirk-martyr-christian-nationalist-movement|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-20|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=J. Oliver|priezvisko=Conroy}}</ref> a [[Sedem vrchov|mandátu siedmich vrchov]], podľa ktorého majú evanjelikáli ovládnuť sedem kľúčových sfér spoločnosti.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk leaves behind a sweeping MAGA Christian network | url = https://religionnews.com/2025/09/12/in-death-charlie-kirk-leaves-behind-a-sweeping-trumpian-christian-network/ | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service}}</ref><ref name=":26" /> == Mladosť a vzdelanie == Charlie Kirk sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1993]] na chicagskom predmestí Arlington Heights v štáte [[Illinois]] a vyrastal v neďalekom Prospect Heights.<ref name=":2" /><ref name=":11" /> Jeho matka bola poradkyňa v oblasti duševného zdravia a otec architekt.<ref name=":16">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk's Parents: What to Know About the Late Conservative Activist's Mom and Dad|url=https://people.com/all-about-charlie-kirk-parents-11807941|periodikum=People|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Comiter|meno=Jordana|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York City|dátum=2025-10-14|issn=2169-2157}}</ref> Absolvoval strednú školu Wheeling High School.<ref name=":16" /> Bol členom skautskej organizácie Boy Scouts of America.<ref name=":11" /><ref name=":16" /> V roku 2012, v čase, keď Steve Bannon nastúpil na post výkonného predsedu, napísal pre alt-right médium ''Breitbart News'' esej, v ktorej tvrdil, že stredoškolské učebnice sú liberálne zaujaté.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kirk: 7 Years Later Shows Me Why I Am Thankful for Breitbart | url = https://www.breitbart.com/politics/2019/04/27/kirk-7-years-later-shows-me-why-i-am-thankful-for-breitbart/ | vydavateľ = Breitbart News | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Charlie | priezvisko = Kirk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What Is Breitbart News?|url=https://www.nytimes.com/2016/08/18/business/media/what-is-breitbart-news.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-08-17|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jonah Engel|priezvisko=Bromwich|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City}}</ref> Vďaka tomu následne vystúpil v programe ''Fox Business''.<ref name=":17" /> V roku 2012 krátko študoval na Harper College v Palatine v Illinoise, ale po jednom semestri odišiel.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk: Trump ally and divisive provocateur who became US right’s ‘youth whisperer’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/10/who-is-charlie-kirk-profile|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Smith}}</ref><ref name=":2" /> Hlásil sa na [[West Point Academy|vojenskú akadémiu vo West Point]], kde ho neprijali.<ref name=":1" /> == Turning Point USA == Jeho život ovplyvnilo stretnutie s Billom Montgomerym, Tea Party aktivistom a podnikateľom, ktorý ho presvedčil, aby vynechal vysokú školu a venoval sa politike naplno.<ref name=":2" /><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who was Charlie Kirk? The activist who turned campus politics into national influence | url = https://theconversation.com/who-was-charlie-kirk-the-activist-who-turned-campus-politics-into-national-influence-265056 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.p9u3nxj6w | jazyk = en-US | meno = Stephanie A. (Sam) | priezvisko = Martin}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk | url = https://www.britannica.com/biography/Charlie-Kirk | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum vydania = 2026-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Spolu s ním Kirk v roku 2012 založil TPUSA. Krátko nato na [[Republikánska strana (USA)|republikánskom]] sneme získal prvého veľkého sponzora pre TPUSA, [[Wyoming|wyomingského]] miliardára a megadonora kresťanskej pravice, Fostera Friessa, ktorý organizácii daroval 10 000 dolárov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Foster Friess, Big Donor to Republicans, Dies at 81|url=https://www.nytimes.com/2021/05/28/us/politics/foster-friess-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-05-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Neil|priezvisko=Genzlinger}}</ref> TPUSA organizovalo diskusie na školách a univerzitných kampusoch pričom deklarovalo, že ich cieľom je podpora konzervatívnych hodnôt, [[Voľný trh|voľného trhu]] a obmedzenej úlohu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://tpusa.com/about/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Turining Point USA}}</ref><ref name=":21" /> Kritici TPUSA charakterizujú ako vplyvnú MAGA mládežnícku organizáciu, ktorá mobilizuje mladých voličov pre [[Donald Trump|Donalda Trumpa]], vedie kultúrnu vojnu na univerzitných kampusoch proti „woke“ ideológii, presadzuje tvrdú kresťansko-konzervatívnu agendu a označujú ju za projekt kresťanského nacionalizmu.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":23" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Where Charlie Kirk Stood on Key Political Issues|url=https://www.nytimes.com/2025/09/11/us/charlie-kirk-views-guns-gender-climate.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ashley|priezvisko=Ahn|meno2=Maxine|priezvisko2=Joselow}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How Charlie Kirk turned campuses into cultural battlefields – and ushered in Trump’s assault on universities|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/13/charlie-kirk-campus-culture-wars|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-13|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Speri}}</ref> Na čele TPUSA pôsobil až do svojej smrti, po ktorej vedenie organizácie prevzala jeho manželka Erika Kirková.<ref name=":2" /><ref name=":10" /> === Finančné kontroverzie TPUSA === nvestigatívny portál ''ProPublica'' v roku 2020 upozornil, že „nezávislé“ audity TPUSA robila účtovná firma s väzbami na spoluzakladateľa Billa Montgomeryho, ktorý zároveň pôsobil ako pokladník.<ref name=":24" /> Jeho spoločnostiam pritom organizácia vyplácala statisíce dolárov za tlač a prenájom kancelárie.<ref name=":24" /> ''Associated Press'' v roku 2023 uviedol, že TPUSA presmerovala najmenej 15,2 milióna [[Dolár|dolárov]] firmám prepojeným s vedúcimi predstaviteľmi, ich priateľmi a spolupracovníkmi.<ref name=":25" /> Kirkov plat v organizácii narástol z 27-tisíc dolárov v roku 2016 na viac ako 407-tisíc v roku 2021.<ref name=":25" /> V tom istom roku TPUSA preplatila aj svadobnú recepciu Kirka a Eriky Frantzveovej v luxusnom hoteli, ktorú oficiálne vykázala ako oslavu deviateho výročia organizácie spojenú so získavaním finančných príspevkov.<ref name=":25" /> === Rasizmus incidenty v TPUSA === V decembri 2017 časopis ''The New Yorker'' zverejnil snímky textových správ, v ktorých vtedajšia národná riaditeľka práce v teréne Crystal Clantonová vyjadrovala otvorene [[Rasizmus|rasistické]] postoje voči černochom.<ref name=":28" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Trump Praises Conservative Group After Former Member’s ‘I Hate Black People’ Text Surfaces|url=https://www.newsweek.com/trump-turning-points-hate-black-people-756918|periodikum=Newsweek|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=Newsweek Publishing|miesto=New York City|dátum=2017-12-22|issn=2572-5343}}</ref> Clantonová, pôsobila v organizácii päť rokov ako faktická dvojka po Kirkovi a Kirk ju predtým v knihe ''Time for a Turning Point'' označil za „najlepší nábor, aký sme mohli urobiť“.<ref name=":28" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turning Point USA's blooming romance with the alt-right | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/turning-point-usas-blooming-romance-alt-right/ | dátum vydania = 2018-02-16 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | priezvisko = Kelley | meno = Brendan Joel | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Clantonová nakoniec po incidente z TPUSA odišla.<ref name=":28" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Clarence Thomas Hires Clerk Accused of Writing “I HATE BLACK PEOPLE” | url = https://www.vanityfair.com/news/clarence-thomas-hires-clerk-crystal-clanton | vydavateľ = Vanity Fair | dátum vydania = 2024-02-24 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = McCordick}}</ref> V roku 2018 ''Miami New Times'' zverejnil obsah chatu študentskej skupiny TPUSA na Florida International University, v ktorom členovia žartovali o znásilnení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chats Show FIU Turning Point USA Members Sharing Racist Memes and Rape Jokes | url = https://www.miaminewtimes.com/news/turning-point-usa-fiu-chapter-shares-racist-sexist-pepe-memes-10827433/ | dátum vydania = 2018-10-16 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jerry | priezvisko = Iannelli | vydavateľ = Miami New Times}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIU Professors: Kick TPUSA Off Campus for Racist Comments, Rape Jokes | url = https://www.miaminewtimes.com/news/fiu-professors-demand-turning-point-usa-be-kicked-out-10832502/ | dátum vydania = 2018-10-17 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jerry | priezvisko = Iannelli | vydavateľ = Miami New Times}}</ref> == Smrť == Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2025]] bol na podujatí Turning Point USA na Utah Valley University v Oreme zastrelený do krku.<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Trumpovho zaklínača mladých zastrelili. Kto bol Charlie Kirk, rastúca hviezda konzervatívnej pravice? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23542889/charlie-kirk-zomrel-kto-to-bol-strelba-trump.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2025-09-13}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Conservative activist Charlie Kirk assassinated at Utah university|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-conservative-activist-shot-546165a8151104e0938a5e085be1e8bd|periodikum=AP News|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Schoenbaum|meno=Hannah|miesto=New York|priezvisko2=Richer|meno2=Alanna Durkin|priezvisko3=Sherman|meno3=Mark|vydavateľ=[[Associated Press]]}}</ref> Ťažkým zraneniam krátko po útoku podľahol v neďalekej nemocnici Timpanogos Regional Hospital.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Podozrivý Tyler Robinson sa vzdal polícii večer 11. septembra.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=A timeline of Charlie Kirk's assassination and the arrest of a suspect|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-assassination-timeline-robinson-arrest-bab1ccce01dbacb449b79fd52c3de94f|periodikum=AP News|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York}}</ref> Úrady zadržanie oficiálne oznámili ráno 12. septembra.<ref name=":5" /> == Náboženské postoje a aktivizmus == Kirk bol [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnym kresťanom]], ktorý preberal a popularizoval myšlienky spojené s Novou apoštolskou reformáciou ({{V jazyku|eng|New Apostolic Reformation}}, NAR) a stratégiou „siedmich vrchov“, prepájal ich s konzervatívnou politikou, hnutím MAGA a organizáciou Turning Point Faith, ktorá bola náboženským krídlom TPUSA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Behind Charlie Kirk’s Spiritual Journey That Fused Christianity and Politics|url=https://www.nytimes.com/2025/09/22/us/charlie-kirk-christian-faith-politics.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-22|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elizabeth|priezvisko=Dias}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk and the ‘Third Great Awakening’ | url = https://www.theatlantic.com/politics/archive/2025/09/charlie-kirk-spiritual-warfare/684389/ | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en | meno = Stephanie | priezvisko = McCrummen | vydavateľ = The Atlantic}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":27" /> Turning Point Faith založil spoločne s evanjelikálnym [[Pastor|pastorom]] Robom McCoyom, ktorý bol vstúpencom hnutia [[Sedem vrchov|Siedmich vrchov]] ({{V jazyku|eng|Seven Mountains Mandate}}) a zároveň jeho osobným pastorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = His book on Charlie Kirk was about to come out. Then his subject was murdered. | url = https://www.motherjones.com/politics/2025/09/matthew-boedy-book-on-charlie-kirk-was-about-to-come-out-then-his-subject-was-murdered/ | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Kiera | priezvisko = Butler | dátum vydania = 2025-09-17 | vydavateľ = Mother Jones}}</ref> == Politické postoje a aktivizmus == Bol členom konzervatívnej politickej organizácie Council for National Policy, ktorá prepája [[Republikánska strana (USA)|republikánskych]] aktivistov s donormi.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Videos show closed-door sessions of leading conservative activists: ‘Be not afraid of the accusations that you’re a voter suppressor’|url=https://www.boston.com/news/politics/2020/10/14/council-for-national-policy-videos/|periodikum=The Boston Globe|dátum=2020-10-14|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0743-1791|jazyk=en-US|meno=Robert Jr.|priezvisko=O'Harrow|priezvisko2=Washington Post}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = September 2020 Membership Directory | url = https://s3.documentcloud.org/documents/7280937/Council-for-National-Policy-Membership-Directory.pdf | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-09-11 | vydavateľ = Council for National Policy | jazyk = en}}</ref> Členstvo je doložené uniknutým zoznamom a reportážou ''Washington Post''.<ref name=":6" /><ref name=":7" /> V marci 2025 ho prezident [[Donald Trump]] vymenoval do akademickej rady [[United States Air Force Academy|Akadémie Vojenského letectva Spojených štátov]] (USAFA) spoločne s [[Michael Flynn|Michaelom Flynnom]] a dcérou [[Steve Bannon|Stevea Bannona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump stacks military academy boards with MAGA loyalists, including Michael Flynn and Charlie Kirk | url = https://www.politico.com/news/2025/03/17/michael-flynn-charlie-kirk-trump-appointments-00234637 | vydavateľ = POLITICO | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | priezvisko = Starcevic | meno = Sebastian | dátum archivácie = 2025-17-03}}</ref> === Podporovateľ Donalda Trumpa === Kirk sa stal podporovateľom Donalda Trumpa počas [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|prezidentských volieb v USA v roku 2016]], pričom sa aktívne zapojil do jeho kampane.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = For Charlie Kirk, Conservative Activist, the Virus Is a Cudgel (Published 2020) | dátum vydania = 2020-04-19 | jazyk = en | url = https://www.nytimes.com/2020/04/19/us/politics/charlie-kirk-conservatives-coronavirus.html | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V júli 2019 Turning Point Action prevzala značku a mediálne účty [[Students for Trump]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This MAGA Influencer Attacks Dems for DUIs. That’s Rich. | url = https://www.thedailybeast.com/maga-influencer-and-students-for-trump-co-founder-ryan-fournier-attacks-democrats-for-duis-despite-his-own/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Roger Sollenberger Senior Political | priezvisko = Reporter}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turning Point Action Launches 2020 Expansion, Acquires ‘Students for Trump’ | url = https://cdn01.dailycaller.com/wp-content/uploads/2019/07/TPA-Press-Release-3.pdf | vydavateľ = Turning Point Action | miesto = Phoenix | dátum vydania = 2019-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Kirk sa stal predsedom a pôvodný spoluzaklateľ Fournier zostal spolupredsedom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Singman | meno = Brooke | titul = Charlie Kirk launches GOTV campaign to enlist 1 million 'Students for Trump' in 2020 | periodikum = Fox News | url = https://www.foxnews.com/politics/charlie-kirk-launches-gotv-campaign-to-enlist-students-for-trump-on-campus | dátum vydania = 2019-07-01 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref name=":18" /> Zakladatelia tejto skupiny z roku 2015, Ryan Fournier a John Lambert už v roku 2016 vystupovali ako falošná právnická kancelária a okradli klientov o viac ako 46 000 dolárov.<ref name=":18" /><ref name=":19">{{Citácia periodika|titul=Students for Trump founder arrested, accused of striking girlfriend with gun|url=https://www.theguardian.com/us-news/2023/nov/29/students-for-trump-domestic-violence-arrest-charge|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Edward|priezvisko=Helmore}}</ref> Lambert neskôr dostal 13 mesiacov väzenia, Fournier ako spoluobvinený vyviazol vďaka spolupráci s prokuratúrou bez trestu.<ref name=":18" /><ref name=":19" /> Bol jedným z prvých investorov vo firme 1789 Capital zaoberajúcej sa tzv. [[Rizikový kapitál|rizikovým kapitálom]] a investíciami do firiem, ktoré presadzujú víziu hnutia MAGA a Donalda Trumpa. V novembri 2024 sa vo firme začal angažovať [[Donald Trump Jr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Trump Jr. Has Big Plans for Monetizing MAGA | url = https://www.bloomberg.com/news/features/2025-03-10/donald-trump-jr-and-1789-capital-have-big-plans-for-maga-investing | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}</ref> Pred [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentskými voľbami v roku 2024]] Kirk navštívil približne 25 univerzitných kampusov v rámci turné s názvom „Vymývajú vám mozgy“. Jeho cieľom bolo podnietiť väčšiu volebnú účasť [[generácia Z|generácie Z]]. Priamo sa zapájal sa do diskusií so študentami. Podľa Turning Point Action malo turné približne dve miliardy zhliadnutí na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Charlie Kirk took conservatism to college campuses ahead ... | periodikum = Newsweek | url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-turning-point-trump-reelection-1983029 | dátum vydania = 2024-11-08 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Turné bolo označené za „kľúčové“ pri znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta.<ref>{{Citácia periodika | titul = Trump is taking Charlie Kirk’s advice on who will serve in his administration | periodikum = The Independent | url = https://www.the-independent.com/news/world/americas/us-politics/charlie-kirk-trump-administration-b2645711.html | dátum vydania = 2024-11-12 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Pre prezidentskými voľbami v roku 2024 sa TPUSA tiež zapojila aj do Courage Tour, predvolebnej cesty po kľúčových okresoch v tzv. swing štátoch.<ref name=":12">{{Citácia periodika|titul=‘We have to be voting biblically’: the Courage Tour rallies Christians to get Trump in office|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/02/trump-christians-courage-tour|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-02|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Herman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dickinson|meno=Tim|autor=|odkaz na autora=|titul=Christian Nationalists Team Up on Illicit Push to Get Churches to Campaign for Trump|periodikum=Rolling Stone|odkaz na periodikum=|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/christian-nationalists-churches-campaign-trump-charlie-kirk-1234947887/|issn=2169-7396|vydavateľ=Penske Media Corporation|miesto=New York City|dátum=2024-01-17|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en-US}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = God and QR Codes for Trump; The Courage Tour Goes to Michigan | url = https://washingtonspectator.org/michigan/ | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | priezvisko = Nelson | meno = Anne | vydavateľ = The Washington Spectator}}</ref> Turné viedol kazateľ [[Lance Wallnau]], jedna z hlavných postáv hnutia Siedmich vrchov, ktoré presadzuje získanie kresťanského vplyvu nad siedmimi sférami spoločnosti: vládou, vzdelávaním, médiami, podnikaním, rodinou, náboženstvom a kultúrou.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘Seven Mountains Mandate’ and how is it linked to political extremism in the US? | url = https://theconversation.com/what-is-the-seven-mountains-mandate-and-how-is-it-linked-to-political-extremism-in-the-us-260034 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.ujk477nmq | jazyk = en-US | meno = Art | priezvisko = Jipson}}</ref> Turné spájalo evanjelikálne zbory s kampaňou za Donalda Trumpa a politiku podávalo ako duchovný boj o tieto „vrchy“.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Christian Nationalists Team Up on Illicit Push to Get Churches to Campaign for Trump|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/christian-nationalists-churches-campaign-trump-charlie-kirk-1234947887/|periodikum=Rolling Stone|dátum=2024-01-17|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en-US|meno=Tim|priezvisko=Dickinson|vydavateľ=Penske Media Corporation|miesto=New York City|issn=3066-0580}}</ref> Partnermi boli Turning Point Action aj Turning Point Faith.<ref name=":13" /><ref name=":12" /><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christian Leaders Announce 'Courage Tour' Across Swing States | url = https://americanfaith.com/christian-leaders-announce-courage-tour-across-swing-states/ | dátum vydania = 2024-03-09 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Sarah | priezvisko = Wagner | vydavateľ = American Faith}}</ref> Na podujatiach vystupovali MAGA politici, napríklad [[Marjorie Taylor Greene]].<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance campaigns to ‘Trump prophets’ crowd but avoids Lance Wallnau | url = https://baptistnews.com/article/jd-vance-campaigns-to-trump-prophets-crowd-but-avoids-lance-wallnau/ | dátum vydania = 2024-10-04 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Steve | priezvisko = Rabey | vydavateľ = Baptist News}}</ref> Jadro programu tvorili charizmatickí kazatelia blízki hnutiu Siedmich vrchov a samozvaní [[Prorok|proroci]].<ref name=":12" /><ref name=":14" /><ref name=":15" /> === Propagácia pravicových konšpiračných teórií === Podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbesu]]'' bol Kirk známy „svojim odmietaním liberálneho vysokoškolského vzdelania a prijatím protrumpovských [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]“.<ref name="Solender">{{Citácia periodika | priezvisko = Solender | meno = Andrew | titul = Trump Gives Conservative Youth Activist Charlie Kirk ‘Patriotic Education’ Post During Last-Minute Hiring Blitz | periodikum = Forbes | url = https://www.forbes.com/sites/andrewsolender/2020/12/18/trump-gives-conservative-youth-activist-charlie-kirk-patriotic-education-post-during-last-minute-hiring-blitz/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> Kirk propagoval [[Antisemitizmus|antisemitskú]] konšpiračnú teóriu kultúrneho marxizmu a popísal univerzity ako „ostrovy [[Totalitarizmus|totality]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braune | meno = Joan | autor = | odkaz na autora = | titul = Who’s Afraid of the Frankfurt School? : “Cultural Marxism” as an Antisemitic Conspiracy Theory | periodikum = Journal of Social Justice | odkaz na periodikum = | url = https://transformativestudies.org/wp-content/uploads/Joan-Braune.pdf | issn = 2164-7100 | vydavateľ = Transformative Studies Institute | miesto = | dátum =2019 | rok = | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 9 | strany = | dátum prístupu = 2025-09-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Cambridge Union allowed far right-linked Turning Point to invite three members of their own debate opposition | periodikum = Varsity Online | url = https://www.varsity.co.uk/news/16994 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V apríli 2025 odmietol snahu Trumpovej administratívy o potrestanie propalestínskych študentov na amerických univerzitách ako útok na [[Sloboda slova|slobodu prejavu]] v Spojených štátoch a uviedol, že: „Akonáhle sa ‚antisemitizmus‘ stane platným dôvodom k cenzúre alebo dokonca uväzneniu niekoho, dôjde k zbesilému úsiliu označiť všetky druhy prejavov za antisemitské – rovnako ako ľavica označuje všetky druhy prejavov za ‚[[Rasizmus|rasistické]]‘, aby ospravedlnila umlčovanie svojich oponentov.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Conservative influencer and Israel advocate Charlie Kirk shot dead at Utah event|url=https://www.timesofisrael.com/conservative-influencer-and-israel-advocate-charlie-kirk-shot-dead-at-utah-event/|periodikum=The Times of Israel|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0040-7909|jazyk=en-US}}</ref> V prejave na Liberty Forum of Silicon Valley v roku [[2015]] Kirk uviedol, že sa prihlásil na [[United States Military Academy|Vojenskú akadémiu Spojených štátov]] a nebol prijatý.<ref>{{Citácia periodika | titul = Trump’s man on campus | periodikum = POLITICO | dátum vydania = | jazyk = en-US | url = https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/ | dátum prístupu = 2025-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190401074336/https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/ | dátum archivácie = 2019-04-01 |priezvisko=Guinto|meno=Joseph|vydavateľ=Axel Springer SE|dátum=2018-04-07|issn=2381-1595}}</ref> Povedal, že „miesto, ktoré považoval za svoje, pripadlo ‚omnoho menej kvalifikovanému kandidátovi iného pohlavia a iného presvedčenia‘“, ktorého výsledky testov údajne pozná. V roku [[2017]] povedal denníku ''[[The New Yorker]]'', že keď to povedal, „bol sarkastický“.<ref name=":28">{{Citácia periodika | priezvisko = Mayer | meno = Jane | titul = Allegations of Racial Bias and Illegal Campaign Activity at a Conservative Nonprofit That Seeks to Transform College Campuses | periodikum = The New Yorker | dátum vydania = 2017-12-21 | issn = 0028-792X | jazyk = en-US | url = https://www.newyorker.com/news/news-desk/a-conservative-nonprofit-that-seeks-to-transform-college-campuses-faces-allegations-of-racial-bias-and-illegal-campaign-activity | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref> V júli 2018 Kirk na sociálnych sieťach falošne tvrdil, že štatistiky ministerstva spravodlivosti ukazujú nárast zatknutí za obchodovanie s ľuďmi z 1 952 v roku [[2016]] na 6 087 v prvej polovici roku [[2018]]. Následujúci deň tweet bez vysvetlenia zmazal potom, čo overovateľ faktov poukázal na to, že falošné číslo z roku [[2018]] pochádza z konšpiračného webu [[8chan]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Perspective {{!}} How conspiracy theories spread from the Internet’s darkest corners | periodikum = The Washington Post | dátum vydania = 2018-09-18 | issn = 0190-8286 | jazyk = en-US | url = https://www.washingtonpost.com/outlook/2018/09/18/how-conspiracy-theories-spread-internets-darkest-corners/ | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = How A QAnon Talking Point Traveled From 8Chan To Charlie Kirk’s Twitter Account {{!}} Contemptor | periodikum = Contemptor {{!}} Unfiltered. Unrestrained. Unapologetic. | dátum vydania = | jazyk = en-US | url = https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/ | dátum prístupu = 2025-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210506174037/https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/ | dátum archivácie = 2021-05-06 |priezvisko=View|meno=Travis|dátum=2018-09-13}}</ref> V decembri 2018 Kirk falošne tvrdil, že demonštranti z francúzskeho [[hnutie žltých viest|hnutia žltých viest]] skandovali: „Chceme Trumpa“.<ref name=":8" /> Tieto falošné tvrdenia neskôr zopakoval aj samotný prezident Trump.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Baudoin-Laarman | meno =Louis | autor = | odkaz na autora = | titul = No, French protesters are not chanting, 'We want Trump' | url = https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | vydavateľ = AFP Fact Check | miesto =New York | dátum vydania = 2018-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk =en | url archívu = https://web.archive.org/web/20181208222105/https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | dátum archivácie = 2018-12-08 |priezvisko2=Daudin|meno2=Guillaume}}</ref> Podľa kritikov Kirk šíril konšpiračné teórie o volebných podvodoch<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Culliford | meno = Elizabeth | titul = REFILE-Iowa official slams viral claim of suspicious voter registration activity as false | periodikum = Reuters | dátum vydania = 2020-02-04 | jazyk = en | url = https://www.reuters.com/article/business/refile-iowa-official-slams-viral-claim-of-suspicious-voter-registration-activity-idUSL1N2A31MT/ | dátum prístupu = 2025-09-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Funke | meno = Daniel | titul = Report about potential Iowa voter fraud is false | periodikum = PolityFact | url = https://www.politifact.com/factchecks/2020/feb/03/charlie-kirk/conservative-organizations-are-spreading-misinform/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 |vydavateľ=The Poynter Instiute}}</ref> a [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVIDu-19]].<ref name="Solender" /> Kirk v marci 2024 na [[Instagram]]u napísal, že „Veľká výmena nie je teória, je to realita“, čím odkazoval na konšpiračnú teóriu Veľkej výmeny ({{V jazyku|eng|Great Replacement}}) hovoriacu, že prostredníctvom politiky [[imigrácia|masovej imigrácie]] je obyvateľstvo západnej Európy a Severnej Ameriky postupne nahradzované ľuďmi iného etnického pôvodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ferral | meno = Katelyn | titul = Undocumented immigrants are not proof of conspiracy | periodikum = PolitiFact | url = https://www.politifact.com/factchecks/2024/mar/01/facebook-posts/undocumented-immigrants-are-not-proof-of-a-scheme/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-09-11 |vydavateľ=The Poynter Institute|dátum=2024-03-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘great replacement theory’? A scholar of race relations explains | url = https://theconversation.com/what-is-the-great-replacement-theory-a-scholar-of-race-relations-explains-224835 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.rkc6fwqyk | jazyk = en-US | meno = Rodney | priezvisko = Coates}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Replacement theory | url = https://www.britannica.com/topic/replacement-theory | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> == Osobný život == V máji 2021 sa v Scottsdale oženil s [[Erika Kirk|Erikou Kirk]] (rodenou Frantzve), ktorá v roku 2012 vyhrala titul Miss Arizona.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Blair|meno=Caroline|titul=Charlie Kirk's Family: Everything to Know About the Late Right-Wing Commentator's Wife and Kids|periodikum=People|odkaz na periodikum=|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York|dátum=2025-09-22|issn=1096-2832|url=https://people.com/charlie-kirk-family-everything-to-know-11807677|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en}}</ref> V auguste 2022 sa im narodila dcéra a v máji 2024 syn.<ref name=":9" /> == Ocenenia == Kirk bol v roku 2018 zaradený v rebríčku ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v kategórii 30 pod 30 v oblasti Právo & Politika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Under 30 2018: Law & Policy | url = https://www.forbes.com/30-under-30/2018/law-policy/ | vydavateľ = [[Forbes]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | dátum vydania = 2018}}</ref> V máji 2019 mu bol udelený [[čestný doktorát]] v oblasti humanitných vied ({{V jazyku|eng|Doctor of Humanities}}) na [[Liberty University]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerry Vines, Ben Carson address Liberty University graduates at Baccalaureate Service | url = https://www.liberty.edu/news/2019/05/10/jerry-vines-ben-carson-address-liberty-university-graduates-at-baccalaureate-service/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Liberty Univesity | dátum vydania = 2019-05-10}}</ref> súkromnej evanjelikálnej ([[Baptizmus|baptistickej]]) univerzite v Lynchburgu vo Virgínii, ktorú médiá opisujú ako baštu krajnej pravice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty University | url = https://www.britannica.com/topic/Liberty-University | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=‘This Is Not of God’: When Anti-Trump Evangelicals Confront Their Brethren|url=https://www.nytimes.com/2018/05/23/us/anti-trump-evangelicals-lynchburg.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-05-23|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Laurie|priezvisko=Goodstein}}</ref> == Dielo == Kirk je autorom šiestich kníh. Posledné tri tituly vyšli vo vydavateľstve Winning Team Publishing, ktoré spoluzakladal [[Donald Trump|Donald Trump Jr]]<nowiki/>a Sergio Gor.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Roeloffs|meno=Mary Whitfill|titul=Trump Just Promoted Charlie Kirk’s New Book – And His Family Could Profit From It, Too|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum=Forbes|vydavateľ=Forbes Media|miesto=Jersey City|dátum=2025-12-10|issn=0015-6914|url=https://www.forbes.com/sites/maryroeloffs/2025/12/10/trump-just-promoted-charlie-kirks-new-book---and-he-could-profit-from-it-too/|dátum prístupu=2026-09-12}}</ref> * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|priezvisko2=Hamachek|meno2=Brent|titul=Time for a Turning Point: Setting a Course Toward Free Markets and Limited Government for Future Generations|miesto=New York|vydavateľ=Post Hill Press|rok=2016|isbn=978-1-68261-247-7|jazyk=en}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Campus Battlefield: How Conservatives Can WIN the Battle on Campus and Why It Matters|miesto=New York|vydavateľ=Post Hill Press|rok=2018|isbn=978-1-64293-094-8|jazyk=en}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=The MAGA Doctrine: The Only Ideas That Will Win the Future|miesto=New York|vydavateľ=Broadside Books|rok=2020|isbn=978-0-06-297468-6|jazyk=en}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=The College Scam: How America's Universities Are Bankrupting and Brainwashing Away the Future of America's Youth|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2022|isbn=978-1-73550-373-8|jazyk=en|miesto=Lewes}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Right Wing Revolution: How to Beat the Woke and Save the West|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2024|isbn=978-1-73550-379-0|jazyk=en|miesto=Lewes}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Stop, in the Name of God: Why Honoring the Sabbath Will Transform Your Life|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2025|isbn=979-8-21877-792-0|jazyk=en|miesto=Lewes}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evanjelikálne hnutie]] * [[Donald Trump]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.charliekirk.com/ Oficiálny web] {{eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kirk, Charlie}} [[Kategória:Osobnosti z Illinoisu]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:Politickí spisovatelia]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Zastrelené osobnosti]] [[Kategória:Obete atentátov]] gj2sio1f4cqt8pmj4tddx4h7tvach3n 0 736441 8368396 8097458 2026-09-11T20:55:06Z Cherkash 58958 JPG->SVG 8368396 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Madring|Obrázok=Madring (2026).svg|Mesto, Štát={{minivlajka|ESP}}[[Madrid]], [[Španielsko]]|Časové pásmo=[[UTC+01:00]]|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=40_27_55_N_3_36_55_W 40°27′55″N 3°36′55″W]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=5,474 km|Počet kôl=57|Počet zákrut=22}} '''Madring''' je pripravovaný motoristický okruh vo [[Valdebebas]], v severnej časti [[Madrid]]u v [[Španielsko|Španielsku]]. Od roku 2026 sa na ňom bude jazdiť [[Veľká cena Španielska 2026|Veľká cena Španielska]] Formuly 1, ktorá tak po viac ako troch desaťročiach opustí [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Madrid to join Formula 1 calendar from 2026 | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/madrid-formula-1-calendar-2026-spanish-grand-prix.rKwSPJ74MczwzDhHVxdQz | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-09-16 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish Grand Prix to move from Barcelona to Madrid in 2026|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/68065785|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-01-23|dátum prístupu=2025-09-16|jazyk=en-GB}}</ref> Projekt je súčasťou širšieho plánu mesta Madrid na podporu turizmu, športu a infraštruktúry, pričom zmluva s organizátormi Formuly 1 je podpísaná na obdobie 2026 – 2035.<ref>{{Citácia periodika|titul=Madrid lands Spanish GP from 2026 as Barcelona fights for F1 future|url=https://www.autosport.com/f1/news/madrid-lands-spanish-gp-from-2026-as-barcelona-fights-for-f1-future/10568327/|dátum prístupu=2025-09-16|jazyk=en|periodikum=Autosport.com}}</ref> == História == Myšlienka návratu Formuly 1 do Madridu vznikla v roku 2022, keď začali predbežné rokovania medzi vedením Formuly 1, regionálnou vládou autonómneho spoločenstva Madrid a organizátormi výstaviska [[IFEMA Madrid]]. Madrid už v minulosti hostil Veľkú cenu Španielska na okruhu Jarama (1968 – 1981) a krátko aj na mestskom okruhu Montjuïc v Barcelone. Dňa 23. januára 2024 bola oficiálne potvrdená dohoda, že od sezóny 2026 sa Veľká cena Španielska bude konať na novom okruhu v hlavnom meste Španielska. V júli 2024 bol projekt pomenovaný ''Madring'', čo symbolicky kombinuje názov mesta „Madrid“ a výraz „ring“, ktorý sa v motoršporte používa pre okruhy (napríklad Nürburgring). Výstavba začala na jar 2025 s cieľom dokončiť kľúčové časti trate do konca roka 2025, aby sa v roku 2026 mohli uskutočniť prvé testovacie jazdy a homologizácia od [[Medzinárodná automobilová federácia|FIA]]. == Popis trate == Madring je mestský hybridný okruh, čo znamená, že kombinuje trvalo vybudované časti s úsekmi, ktoré vedú po upravených verejných komunikáciách okolo výstaviska [[IFEMA]] a v oblasti [[Valdebebas]] neďaleko letiska [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid-Barajas]]. Najvýraznejším prvkom trate je klopená zákruta „La Monumental“, pomenovaná na počesť známej madridskej býčej arény Las Ventas. V tejto časti sa nachádza aj veľká tribúna s kapacitou približne 45 000 divákov. Trať obsahuje kombináciu rýchlych rovín a technických pasáží, pričom prvá zákruta po cieľovej rovinke je miestom očakávaných manévrov predbiehania. Podľa návrhu dizajnérov monoposty Formuly 1 dosiahnu na konci hlavnej rovinky rýchlosť okolo 320 km/h, pričom pri brzdení do prvej zákruty klesne rýchlosť na približne 100 km/h. == Význam projektu == Projekt Madring je považovaný za jednu z najväčších športových investícií v Španielsku v posledných rokoch. Očakáva sa, že okruh bude mať výrazný ekonomický a turistický prínos – podľa odhadov by podujatie mohlo prilákať 90 000 až 110 000 návštevníkov počas pretekárskeho víkendu, čo by prinieslo stovky miliónov eur do miestnej ekonomiky. Vďaka polohe pri výstavisku IFEMA a blízkosti letiska Madrid-Barajas je zabezpečená dobrá dostupnosť pre fanúšikov aj tímy Formuly 1. == Fakty a údaje == * ''Dĺžka trate:'' 5 474 m * ''Dĺžka pretekov:'' 306,544 km * ''Počet kôl pretekov:'' 57 * ''Počet zákrut:'' 22 (12 vpravo a 10 vľavo) * ''Šírka trate:'' * ''Dĺžka najdlhšej rovinky:'' 837 m * ''Dĺžka cieľovej rovinky:'' 589m * ''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:'' 0 m * ''Jazda na plný plyn:'' * ''Traťový rekord:'' * ''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:'' * ''Maximálna rýchlosť:'' 340 km/h * ''Prvá GP:'' 2026 * ''Počet GP:'' 0 * ''Architekt:'' Jarno Zaffelli * ''Kapacita tribún:'' 110 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2026 | | | | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy Formuly 1]] [[Kategória:Šport v Madride]] [[Kategória:Stavby v Madride]] 4lfe7nvpufdni8wxpahf2qzt4rybl18 8368505 8368396 2026-09-12T10:51:50Z ~2026-49538-35 305104 /* */ 8368505 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Madring|Obrázok=Madring (2026).svg|Mesto, Štát={{minivlajka|ESP}}[[Madrid]], [[Španielsko]]|Časové pásmo=[[UTC+01:00]]|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=40_27_55_N_3_36_55_W 40°27′55″N 3°36′55″W]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=5,474 km|Počet kôl=57|Počet zákrut=22}} '''Madring''' je motoristický okruh vo [[Valdebebas]], v severnej časti [[Madrid]]u v [[Španielsko|Španielsku]]. Od roku 2026 sa na ňom bude jazdiť [[Veľká cena Španielska 2026|Veľká cena Španielska]] Formuly 1, ktorá tak po viac ako troch desaťročiach opustí [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Madrid to join Formula 1 calendar from 2026 | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/madrid-formula-1-calendar-2026-spanish-grand-prix.rKwSPJ74MczwzDhHVxdQz | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-09-16 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish Grand Prix to move from Barcelona to Madrid in 2026|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/68065785|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-01-23|dátum prístupu=2025-09-16|jazyk=en-GB}}</ref> Projekt je súčasťou širšieho plánu mesta Madrid na podporu turizmu, športu a infraštruktúry, pričom zmluva s organizátormi Formuly 1 je podpísaná na obdobie 2026 – 2035.<ref>{{Citácia periodika|titul=Madrid lands Spanish GP from 2026 as Barcelona fights for F1 future|url=https://www.autosport.com/f1/news/madrid-lands-spanish-gp-from-2026-as-barcelona-fights-for-f1-future/10568327/|dátum prístupu=2025-09-16|jazyk=en|periodikum=Autosport.com}}</ref> == História == Myšlienka návratu Formuly 1 do Madridu vznikla v roku 2022, keď začali predbežné rokovania medzi vedením Formuly 1, regionálnou vládou autonómneho spoločenstva Madrid a organizátormi výstaviska [[IFEMA Madrid]]. Madrid už v minulosti hostil Veľkú cenu Španielska na okruhu Jarama (1968 – 1981) a krátko aj na mestskom okruhu Montjuïc v Barcelone. Dňa 23. januára 2024 bola oficiálne potvrdená dohoda, že od sezóny 2026 sa Veľká cena Španielska bude konať na novom okruhu v hlavnom meste Španielska. V júli 2024 bol projekt pomenovaný ''Madring'', čo symbolicky kombinuje názov mesta „Madrid“ a výraz „ring“, ktorý sa v motoršporte používa pre okruhy (napríklad Nürburgring). Výstavba začala na jar 2025 s cieľom dokončiť kľúčové časti trate do konca roka 2025, aby sa v roku 2026 mohli uskutočniť prvé testovacie jazdy a homologizácia od [[Medzinárodná automobilová federácia|FIA]]. == Popis trate == Madring je mestský hybridný okruh, čo znamená, že kombinuje trvalo vybudované časti s úsekmi, ktoré vedú po upravených verejných komunikáciách okolo výstaviska [[IFEMA]] a v oblasti [[Valdebebas]] neďaleko letiska [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid-Barajas]]. Najvýraznejším prvkom trate je klopená zákruta „La Monumental“, pomenovaná na počesť známej madridskej býčej arény Las Ventas. V tejto časti sa nachádza aj veľká tribúna s kapacitou približne 45 000 divákov. Trať obsahuje kombináciu rýchlych rovín a technických pasáží, pričom prvá zákruta po cieľovej rovinke je miestom očakávaných manévrov predbiehania. Podľa návrhu dizajnérov monoposty Formuly 1 dosiahnu na konci hlavnej rovinky rýchlosť okolo 320 km/h, pričom pri brzdení do prvej zákruty klesne rýchlosť na približne 100 km/h. == Význam projektu == Projekt Madring je považovaný za jednu z najväčších športových investícií v Španielsku v posledných rokoch. Očakáva sa, že okruh bude mať výrazný ekonomický a turistický prínos – podľa odhadov by podujatie mohlo prilákať 90 000 až 110 000 návštevníkov počas pretekárskeho víkendu, čo by prinieslo stovky miliónov eur do miestnej ekonomiky. Vďaka polohe pri výstavisku IFEMA a blízkosti letiska Madrid-Barajas je zabezpečená dobrá dostupnosť pre fanúšikov aj tímy Formuly 1. == Fakty a údaje == * ''Dĺžka trate:'' 5 474 m * ''Dĺžka pretekov:'' 306,544 km * ''Počet kôl pretekov:'' 57 * ''Počet zákrut:'' 22 (12 vpravo a 10 vľavo) * ''Šírka trate:'' * ''Dĺžka najdlhšej rovinky:'' 837 m * ''Dĺžka cieľovej rovinky:'' 589m * ''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:'' 0 m * ''Jazda na plný plyn:'' * ''Traťový rekord:'' * ''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:'' * ''Maximálna rýchlosť:'' 340 km/h * ''Prvá GP:'' 2026 * ''Počet GP:'' 0 * ''Architekt:'' Jarno Zaffelli * ''Kapacita tribún:'' 110 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2026 | | | | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy Formuly 1]] [[Kategória:Šport v Madride]] [[Kategória:Stavby v Madride]] dr2rmsz22idsne1i8cmsirgwa7porl7 4 738980 8368234 8366715 2026-09-11T12:36:18Z ~2026-49252-01 305021 Obsah stránky nahradený textom „.“ 8368234 wikitext text/x-wiki . 6t9fg2gmch401ldtk8m7pyzz632ixbb 8368235 8368234 2026-09-11T12:36:48Z KormiSK 91359 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-49252-01|~2026-49252-01]] ([[User_talk:~2026-49252-01|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-48646-17 8366715 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}}. iw1at1r5q7066guwl0wxvd53bz9ap1s 8368237 8368235 2026-09-11T12:36:58Z KormiSK 91359 8368237 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} jzm7ibuewqg3y8xx7aiqkwrz2sswz4p 0 739424 8368519 8364112 2026-09-12T11:44:04Z ~2026-49192-98 305109 /* */ 8368519 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Adéla | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Adéla v roku 2026 | Popis umelca = | Rodné meno = Adéla Jergová | Umelecké mená = Adéla | Dátum narodenia = {{dnv|2003|11|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Los Angeles]], [[Kalifornia|California]], [[Spojené štáty|USA]] | Alma mater = [[Anglická národná škola baletu]] | Pôsobenie = [[Spevák|speváčka]], skladateľka, [[tanečník|tanečníčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = 2024{{--}}súčasnosť | Manžel = | Priateľ = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Beyoncé]], [[Lady Gaga]], [[Ariana Grande]] | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records]], [[Polydor Records|Polydor]], [[Universal Music Group|UMG]] | Webstránka = {{url|https://www.adelaxo.com}}<br />[[Súbor:Adéla Jergova's Signature.svg|100px]]<br />''podpis Adély'' }} '''Adéla''' (vlastným menom '''Adéla Jergová'''; * [[27. november]] [[2003]], [[Bratislava]])<ref name="pravda-260727" /> je [[Slováci|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], skladateľka a [[tanečník|tanečníčka]] pôsobiaca v [[Spojené štáty|USA]]. Do popredia sa dostala ako súťažiaca v reality show ''Dream Academy'' v roku 2023, súťaže o zaradenie do globálnej dievčenskej skupiny Katseye. Jej sólová hudobná kariéra sa začala v roku 2024 vydaním debutového singla „Homewrecked“. V roku 2025 podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Capitol Records]] a vydala svoje debutové [[Extended play|EP]] ''The Provocateur''. V roku 2026 vystupovala, ako predskokanka americkej speváčky [[Demi Lovato]], na turné It's Not That Deep. Jej debutový album ''Prima'' vyšiel 4. septembra 2026. == Skorý život == Adéla Jergová sa narodila 27. novembra 2003 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="pravda-260727>{{Citácia periodika | priezvisko = Gáfrik | meno = Zdeno | autor = | odkaz na autora = | titul = Napísali o nej, že je zrodená stať sa hviezdou! Slovenka Adéla má nový klip, sú v ňom kroje, bratislavská fontána a za pár dní ho videlo vyše milióna ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://www.pravda.sk/koktail/z-obrazovky/clanok/2013763-napisali-o-nej-ze-je-zrodena-stat-sa-hviezdou-slovenka-adela-ma-novy-klip-su-v-nom-kroje-bratislavska-fontana-a-za-par-dni-ho-videlo-vyse-miliona-ludi | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-27 | dátum prístupu = 2026-09-01}}</ref> Vo veku troch rokov začala navštevovať hodiny baletu v [[Moskva|Moskve]]. Vyhlásila, že sledovanie amerického tínedžerského sitcomu ''[[Hannah Montana]]'' v troch rokoch ju inšpirovalo k tomu, aby sa stala speváčkou. Angličtinu sa učila sama, od ôsmich rokov, sledovaním amerických televíznych seriálov a rozhovorov s americkými spevákmi; plynule hovorila už v deviatich rokoch. Opísala, že používanie internetu v detstve ju „amerikanizovalo“ a zoznámilo ju s liberálnejšími myšlienkami, ktoré podľa nej vyvolali pocit odcudzenia od slovenskej spoločnosti. Ako dieťa sa začala zaujímať o hudobnú produkciu a [[mastering]]. V mladosti sa presťahovala do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stala členkou Viedenského štátneho baletu, a neskôr do [[Londýn|Londýna]], aby navštevovala Anglickú národnú školu baletu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Summers | meno = Joan | titul = ADÉLA JERGOVÁ Premieres "SUPERSCAR" Music Video | periodikum = Paper | url = https://www.papermag.com/adela-superscar-premiere | dátum vydania = 2024-12-02 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> == Kariéra == === 2022 – 2023: Začiatky kariéry a ''Dream Academy'' === V roku 2022 sa Adéla presťahovala do [[Los Angeles]], aby sa venovala hudobnej kariére. Študovala hudbu na Santa Monica College. V roku 2023 sa zúčasnila reality šou ''[[Dream Academy]]'' spoločností Hybe Corporation a [[Geffen Records]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turek | meno = Pavel | titul = Pochopila som, že človek musí byť v úvodzovkách Američan, aby prerazil | periodikum = [[Respekt]] | url = https://www.respekt.cz/rozhovor/pochopila-jsem-ze-clovek-musi-byt-v-uvozovkach-american-aby-prorazil | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> Počas prvej výzvy predviedla skupinový tanec na pieseň „Pink Venom“ od skupiny [[Blackpink]], no bola jednou z prvých súťažiacich, ktoré boli vyradené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aniftos | meno = Rania | titul = HYBE x Geffen’s ‘The Debut: Dream Academy’ First Episode Is Here | url = https://www.billboard.com/music/music-news/hybe-x-geffens-the-debut-dream-academy-girl-group-teams-1235405338/ | vydavateľ = [[Billboard]] | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = en-US }}</ref> Víťazky neskôr vytvorili dievčenskú skupinu Katseye. Adéla sa objavila aj v dokumentárnom seriáli ''Pop Star Academy: Katseye'' na [[Netflix]]e, ktorý zachytával zákulisie súťaže a mal premiéru v roku 2024.<ref name="marieclaire">{{Citácia periodika | priezvisko = LeGardye | meno = Quinci | titul = Meet the Most Talented Teens From Across the Globe Who Were Scouted to Appear on Netflix's 'Pop Star Academy: KATSEYE' | periodikum = [[Marie Claire]] | url = https://www.marieclaire.com/culture/tv-shows/pop-star-academy-katseye-cast-netflix/ | dátum vydania = 2024-08-27 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> === 2024 – súčasnosť: Sólový debut a turné === V septembri 2024 debutovala ako sólová interpretka so singlom „Homewrecked“, ktorý magazín ''Out'' zaradil medzi najlepšie skladby týždňa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Henderson | meno = Taylor | titul = Tiny purses, new 'brat' remixes, & KATSEYE! These are the new queer tracks we're obsessed with this week | periodikum = Out | url = https://www.out.com/gay-music/new-music-bronze-avery-troye-sivan-charli-xcx-katseye | dátum vydania = 2024-09-13 | jazyk = en | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> Druhý singel „Superscar“ vyšiel v októbri 2024.<ref>{{Citácia periodika | titul = Slovenka Adéla Jergová boduje v Amerike | periodikum = Rádio Viva | url = https://radioviva.zoznam.sk/cl/slovenka-adela-jergova-boduje-v-amerike/ | dátum vydania = 2024-12-10 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> Tretí singel „Machine Girl“ vydala v februári 2025. Na jeho produkcii sa podieľala kanadská hudobníčka [[Grimes (hudobníčka)|Grimes]], ktorá Adélu oslovila po tom, čo počula „Homewrecked“ na TikToku. Vo videoklipe k piesni účinkovala herečka [[Sofia Wylie]] a objavila sa v ňom aj Grimes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Damian | titul = Grimes produces ADÉLA's new single 'Machine Girl', cameos in raunchy video | url = https://www.nme.com/news/grimes-produces-adelas-new-single-machine-girl-cameos-in-raunchy-video-3842350 | vydavateľ = [[NME]] | dátum vydania = 2025-02-28 | jazyk = en-GB | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> V máji 2025 Adéla oznámila, že podpísala zmluvu s vydavateľstvom Capitol Records. V júli 2025 vydala prvý singel pod týmto vydavateľstvom – „DeathByDevotion“, ktrorý produkovali Dylan Brady a Zhone. Jej debutové EP s názvom The Provocateur vyšlo 22. augusta 2025. Vydanie EP posunula o týždeň, aby naň mohla zaradiť záverečnú skladbu „FinallyApologizing“. Spolu s EP vydala aj singel „SexOnTheBeat“ s videoklipom, v ktorom sa objavila [[Christina Aguilerová|Christina Aguilera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kelly | meno = Tyler Damara | titul = ADÉLA announces debut EP, The Provocateur | periodikum = The Line of Best Fit | url = https://www.thelineofbestfit.com/news/adela-announces-debut-ep-the-provocateur | dátum vydania = 2025-07-14 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> V septembri 2025 potom k tomuto singlu vydala čisto choreografické video. V októbri 2025 absolvovala svoje prvé turné s názvom The ProvocaTour. V apríli a máji 2026 vystupovala ako predskokan na turné [[Demi Lovato]] It's Not That Deep Tour.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Ariel | titul = Demi Lovato Announces 'It's Not That Deep Tour' | url = https://news.pollstar.com/2025/10/27/demi-lovato-announces-its-not-that-deep-tour/ | dátum vydania = 2025-10-27 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> V rovnakom mesiaci vydala singel „KGB“. Deň po svojom poslednom vystúpení v rámci It's Not That Deep Tour oznámila nové vlastné hlavné turné Red Bottoms, ktoré sa má začať koncom augusta 2026. Po vydaní singla „Ain't in LA“ oznámila vydanie svojho debutového albumu ''Prima'', ktorého vydanie je plánované na 4. septembra 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “KGB” proves ADÉLA is a pop provocateur | url = https://www.melodicmag.com/news/kgb-proves-adela-is-a-pop-provocateur/ | dátum prístupu = | priezvisko = Nguyen | meno = August | dátum vydania = 18.4.2026}}</ref> V auguste 2026 vystúpila na festivale Lollapalooza, pričom jej vystúpenie získalo uznanie od viacerých médií. Krátko po festivale sa ako prvá Slovenka dostala do amerického rebríčka [[Billboard Hot 100]] s aktuálnym singlom „Ain't in LA“, ktorý debutoval na 85. mieste. == Diskografia == === Štúdiové albumy === {| class="wikitable" ! Rok ! Názov |- | 2026 | ''Prima'' * Dátum vydania: 4. september 2026 * Formát: [[Kompaktný disk|CD]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]], [[Sťahovanie hudby|digitálne stiahnutie]], [[streaming|stríming]] * Vydavateľstvo: [[Capitol Records]] |} === EP === {| class="wikitable" ! Rok ! Názov |- | 2025 | ''The Provocateur'' * Dátum vydania: 22. august 2025 * Formát: [[Kompaktný disk|CD]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]], [[Sťahovanie hudby|digitálne stiahnutie]], [[streaming|stríming]] * Vydavateľstvo: [[Capitol Records]], [[Polydor Records]] |} === Single === {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! rowspan="2" | Rok ! rowspan="2" | Názov ! colspan="10" |Umiestnenie v rebríčkoch!! rowspan="2" | Album/EP |- style="font-size:smaller;" !SVK Dig. !SK<br> Air.<br><ref name="SK - RADIO - TOP 100">Vrcholové pozície singlov Adély v rebríčku TOP 100 najhranejších singlov v slovenských rádiách: *{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/40/adela/machine-girl/176532 | titul = Machine Girl – Adéla | vydavateľ = ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]] | dátum prístupu = 2025-11-15}} *{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/40/adela/sexonthebeat/177769 | titul = SexOnTheBeat – Adéla | vydavateľ = ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]] | dátum prístupu = 2025-11-15}}</ref> !AUS !CAN !IRE !NZ !PHL !UK !US !WW |- | rowspan="2" | 2024 |align="left"| „Homewrecked“ |— |— |— |— |— |— |— |— |— |— | rowspan="5" | ''The Provocateur'' (EP) |- | align="left" | „Superscar“ |— |— |— |— |— |— |— |— |— |— |- | rowspan="3" | 2025 | align="left" | „Machine Girl“ |— |55 |— |— |— |— |— |— |— |— |- | align="left" | „DeathByDevotion“ |— |— |— |— |— |— |— |— |— |— |- | align="left" | „SexOnTheBeat“ |— |57 |— |— |— |— |— |— |— |— |- | rowspan="3" |2026 | align="left" |„KGB“ |— |60 |— |— |— |— |— |— |— |— | rowspan="3" |''Prima'' |- | align="left" |„Red Bottoms“ |— |— |— |— |— |— |— |— |— |— |- | align="left" |„Ain't in LA“ |5 |44 |46 |52 |30 |22 |5 |32 |61 |52 |- | colspan="13" |<small> "—" Označuje titul, ktorý sa neumiestnil v rebríčku, alebo nebol vydaný v tejto krajine.</small> |} == Videografia == === Televízia === {| class="wikitable" |- ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Názov ! scope="col" | Rola ! scope="col" class="unsortable" | Poznámky ! scope="col" class="unsortable" | Ref. |- | 2023 | ''[[Dream Academy]]'' | samu seba (súťažiaca) | Talentovo-súťažná reality šou | style="text-align:center" | |- | 2024 | ''[[Pop Star Academy: Katseye]]'' | samu seba | [[Netflix]] dokuséria; 8 epizód | style="text-align:center" | |} === Videoklipy === {| class="wikitable" ! scope="col" |Rok ! scope="col" |Názov ! scope="col" |Režisér(i) !Album/EP |- | rowspan="2" |2024 | „Homewrecked“ | style="text-align:left" |Emily Oreste | rowspan="5" |''The Provocateur'' (EP) |- | „Superscar“ | style="text-align:left" |Likeromeo, Miguel Zárate a Adéla Jergová |- | rowspan="3" |2025 | „Machine Girl“ | style="text-align:left" |Mitch deQuilettes |- | „DeathByDevotion“ | style="text-align:left" |St Clair Bryant |- | „SexOnTheBeat“ | style="text-align:left" |91 Rules |- | rowspan="3" |2026 |„KGB“ | style="text-align: left;" |Rachel Dunkel | rowspan="3" |''Prima'' |- |„Red Bottoms“ | style="text-align: left;" |Emma Berson |- |„Ain't in LA“ | style="text-align: left;" |Fred Gervais |} == Umelecký štýl a vplyvy == Adélina hudba je klasifikovaná ako [[Pop (hudobný žáner)|pop]]. Svoje texty opisuje ako „zveličené verzie skutočných udalostí“ zo svojho života. Za svoje hudobné vzory uvádza [[Beyoncé]], [[Lady Gaga|Lady Gagu]], [[Imogen Heap]] a [[Ariana Grande|Arianu Grande]]. K spevu ju inšpirovali interpretky ako [[Mariah Carey]], [[Whitney Houston]], [[Céline Dion]], [[Patti LaBelle]] a [[Aretha Franklinová|Aretha Franklin]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hess | meno = Liam | titul = Adéla Was Born to Be a Pop Star | periodikum = [[Vogue]] | url = https://www.vogue.com/article/adela-the-provocateur-ep-interview | dátum vydania = 2025-08-23 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2025-11-12 }}</ref> == Koncertné turné == * The ProvocaTour (2025) * Red Bottoms Tour (2026) ;Ako predskokan * [[Demi Lovato]] – It's Not That Deep Tour (2026) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * [https://www.allmusic.com/artist/ad%C3%A9la-jergova-mn0004807803 Adéla Jergova] na [[AllMusic]] * [https://www.discogs.com/artist/16581248-Ad%C3%A9la-Jergov%C3%A1 Adéla Jergová] na [[Discogs]] * {{Imdb meno|15203885}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské tanečnice]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Interpreti Capitol Records]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 60gk2ud9oeiqf701fslcvd0bvhog7wq 2 742379 8368268 8368215 2026-09-11T13:48:14Z Brankom 6572 Dopisovanie 8368268 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť|názov=Jarmoky na Slovensku|obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG|popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy}} {{Infobox Udalosť | názov = Jarmoky na Slovensku | obrázok = | popis obrázka = | typ = tradičné trhové a kultúrne podujatia | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok (13. storočie) | najdlhšia tradícia = Bardejovský jarmok (cca 1352–1353) | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy }} Jarmoky na Slovensku sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, riekach a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. {| class="wikitable" |} == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku. == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |Trnava |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |Bardejov |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |Brezno |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |Štúrovo |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |Banská Bystrica |- !'''1819''' |Levický jarmok |Levice |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |Pezinok |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v Trnave, ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových remesiel, gastronómiu a kultúrny program.'' ==== ''História'' ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy Trnava získala výsady slobodného kráľovského mesta vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku Narodenia Panny Márie a vďaka polohe mesta na Českej ceste lákal kupcov z celej strednej Európy.'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého Československa.'' ==== ''Súčasnosť'' ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, <mark>pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva</mark>. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== '''Počiatky a turecké obdobie''' ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného Štúrova) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== '''Oficiálne privilégium''' ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od kráľa Karola III. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== '''Súčasnosť''' ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. <mark>Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''Leopold I. Habsburský''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu</mark>. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do Nehmotného kultúrneho dedičstva SR.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok… vznikol až v roku 1819.“'' Typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia zberu hrozna sa v Pezinku po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' {| class="wikitable" |} {{hádzanársky výhonok}} n35v6w9vrhrmgmg7xxk96jbk7oji6zg 0 745010 8368447 8349063 2026-09-12T03:55:49Z Luppus 39967 wikilinka 8368447 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mys - ARV 663 - Apollon and Hermes between Artemis and Leto - Athens NAM 1626.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[lékythos]], nápisy s menami: ΑΡΤΕΜΙΣ, ΑΠΟΛΛΟΝ, ΕΡΜΕΣ, ΛΕΤΟ, maliar: Mys, Athens National Archaeological Museum 1626]] '''Mys''' ({{vjz|grc|Μῦς|Mys}}) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] maliar [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] váz pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]]<ref name=":178">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The art of vase-painting in classical Athens | url = https://archive.org/details/artofvasepaintin0000robe | isbn = 978-05-2133-881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1993 | strany = [https://archive.org/details/artofvasepaintin0000robe/page/178 178]}}</ref> Maliar Mys je známy predovšetkým vďaka svojmu podpisu na atickom červenofigúrovom [[Lékythos|lekýtose]] (v tvare squat lekythos), ktorý sa dnes nachádza v [[Národné archeologické múzeum v Aténach|Národnom archeologickom múzeu v Aténach]] (inv. č. 1626). Na váze sa nachádza nápis „MYS EGRAFSEN“ (ΜΥΣ ΕΓΡΑΦΣΕΝ – Mys ma namaľoval), čo je v prípade maliarov tohto obdobia pomerne vzácna [[signatúra (umenie)|signatúra]].<ref name=":241">{{Citácia knihy| titul = Amymona erga: timitikos tomos gia ton kathigiti Vasili K. Lambrinoudaki | miesto = Athény | vydavateľ = Panepistēmio Athēnōn | rok = 2007 | strany = 241}}</ref> Tento konkrétny kus je považovaný za umeleckú kuriozitu, pretože na malom priestore zobrazuje neobvykle vysoký počet postáv: * na tele vázy: [[Apollón]], [[Artemis (bohyňa)|Artemis]], [[Léto]] a [[Hermes (boh)|Hermes]]; * na ramene: dve okrídlené bohyne víťazstva ([[Nike (bohyňa)|Niké]]); * na hrdle vázy: ďalšia postava Niké. Kresba na tomto diele je hodnotená ako veľmi starostlivá a detailná. Odborníci zatiaľ nestotožnili žiadne ďalšie vázové maľby s rukou tohto konkrétneho umelca.<ref name=":178" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Červenofigúrová keramika]] [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] toz7pswcaq0wb9xnr753q1ahij278ac 2 746574 8368230 8356867 2026-09-11T12:25:23Z Fillos X. 212061 + 8368230 wikitext text/x-wiki <!-- Typy na [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|obrázky týždňa]] na [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]] [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]]. {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cumil.JPG | názov obrázku = Čumil | veľkosť = | popis = Socha '''[[Čumil (socha)|Čumila]]''' v [[Bratislava|Bratislave]] na na križovatke ulíc [[Laurinská ulica|Laurinská]], [[Panská ulica (Bratislava)|Panská]] a [[Rybárska brána]] vytvorená umelcom Viktorom Hulíkom. Ido o jednu z najpopulárnejších turistických atrakcií v [[Historické centrum Bratislavy|historickom centre mesta]]. Bronzová socha muža z opretými rukami vytŕčajúca z kanálového poklopu bola osadená [[26. júl|26. júla]] [[1997]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Kafka~commonswiki|Kafka~commonswiki]] }} {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = BratislavaSND2.jpg | názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla | veľkosť = | popis = Nová budova '''[[Nová budova Slovenského národného divadla|Slovenského národného divadla]]''' v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. Autormi návrhu novej stavby sú [[Architekt|architekti]] Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Okrem novej budovy používa [[Slovenské národné divadlo|SND]] naďalej [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickú budovu]] na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Flickr upload bot|Flickr upload bot]] }} {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bonifacio cliff.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = | popis = Pohľad na [[Útes|útesy]] v meste '''[[Bonifacio (obec)|Bonifacio]]''' na [[Francúzsko|francúzskom]] ostrove [[Korzika]]. Ide o [[Vápenec|vápencové]] horniny vysoké niekoľko desiatok metrov, na vrchole ktorých sú obytné budovy. Vľavo je [[ostrov]] s názvom ''Le Grain de Sable'' siahajúci do výšky 9 [[meter|metrov]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Alourme26|Alourme26]] }} == 1 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = | názov obrázku = Oscar | veľkosť = 275 | popis = Soška filmového ocenenia Oscar ([[Academy Awards]]) udeloveného americkou [[Akadémia filmových umení a vied|Akadémiou filmových umení a vied]] od roku [[1929]]. | autorstvo fotografie = Academy of Motion Picture Arts and Sciences }} == 2 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Brooklyn Bridge Postdlf.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = 275 | popis = [[Brooklyn Bridge]] (Brooklynský most) je jedeným z najstarších visutých mostov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], bol dokončený v roku [[1883]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Liftarn|Liftarn]] }} == 3 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Medzilaborce Andy & Museum.jpg | názov obrázku = Múzeum moderného umenia Andyho Warhola | veľkosť = 275 | popis = [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|Múzeum moderného umenia]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]] vzniklo v roku [[1991]] ako vôbec prvá inštitúcia svojho druhu na svete zameraná na život a dielo [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:PM|PM]] }} == 4 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Dodo 1.JPG | názov obrázku = Dront nelietavý | veľkosť = 275 | popis = Model nelietavého vtáka [[Dront nelietavý]] / dront maurícijský (ľudovo zvaný dodo) pôvodom z ostrova [[Maurícius]], ktorý vymrel v [[17. storočie|17. storočí]]. | autorstvo fotografie = Ballista }} == 5 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Brandenburger Tor1.JPG | názov obrázku = Brandenburská brána | veľkosť = 275 | popis = [[Brandenburská brána]], ktorá bola postavená v roku [[1734]], patrí k najznámejším pamätihodnostiam a symbolom [[Berlín|Berlína]]. | autorstvo fotografie = Bdk }} == 6 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Isla Tapu, Phuket, Tailandia, 2013-08-20, DD 36.JPG | názov obrázku = Khao Phing Kan | veľkosť = 275 | popis = Ostovy [[Khao Phing Kan]] v zálive Phang-nga v južnom [[Thajsko|Thajsku]], ktoré preslávila deviata [[James Bond (filmy)|bondovka]] ''[[James Bond: Muž so zlatou zbraňou|Muž so zlatou zbraňou]]'' ([[1974]]) s [[Roger Moore|Rogerom Moorom]]. | autorstvo fotografie = Diego Delso }} == 7 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cumil.JPG | názov obrázku = Čumil | veľkosť = 275 | popis = Socha [[Čumil (socha)|Čumila]] v [[Bratislava|Bratislave]] na na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybárska brána vytvorená umelcom Viktorom Hulíkom. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Kafka~commonswiki|Kafka~commonswiki]] }} == 8 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cathédrale d'images près des Baux de Provence.JPG | názov obrázku = Carrières de Lumières | veľkosť = 275 | popis = Záber bývalého lomu [[Carrières de Lumières]] v obci [[Les Baux-de-Provence]], ktorý v minulosti slúžil ako lokalita na nakrúcanie viacerých filmov. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Vi..Cult...|Vi..Cult...]] }} == 9 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = BratislavaSND2.jpg | názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla | veľkosť = 275 | popis = [[Nová budova Slovenského národného divadla]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. | autorstvo fotografie = 23am.com }} == 10 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bonifacio cliff.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = 275 | popis = Pohľad na útesy v meste [[Bonifacio (obec)|Bonifacio]] na francúzsom ostrove [[Korzika]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Alourme26|Alourme26]] }} == 11 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bratislava, Slovak Radio Building, 5.jpg | názov obrázku = Budova Slovenského rozhlasu | veľkosť = | popis = Záber na [[Budova Slovenského rozhlasu|budovu Slovenského rozhlasu]] dostavanú v roku [[1983]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Christo|Christo]] }}--> Ocenené fotky (128 ks) z [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] a [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje zem]] na Slovensku: == Wiki miluje pamiatky / Wiki Loves Monuments == === 2012 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2012}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2012_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Bacsfa 16.JPG| Súbor:Banska stiavnica stary zamok.jpg| Súbor:Burg_Bratislava_-_Panorama.jpg| Súbor:Bytcica, kostol.jpg| Súbor:Červený Kláštor Monastery 01.JPG| Súbor:Hvezdaren.JPG| Súbor:Kostol03.JPG| Súbor:Presov12Slovakia145.JPG| Súbor:Smolenicky hrad .JPG| </gallery> === 2013 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2013}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2013_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Gymes castle ID 403-14431.JPG| Súbor:Hrad Liptovský hrádok.jpg| Súbor:Kalvária 3420.JPG| Súbor:Kostol svatej Katariny.jpg| Súbor:Lietava Castle 2.jpg| Súbor:Lučenec - synagóga.jpg| Súbor:Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg| Súbor:Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg| Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg| Súbor:Zvolen castle.jpg| </gallery> === 2014 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2014}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2014_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg| Súbor:Devin Hrad Panorama.jpg| Súbor:Drážovský kostol 05.jpg| Súbor:Hnúšťa - Kaplnka.jpg| Súbor:HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG| Súbor:Jasov premonstratske opatstvo.jpg| Súbor:Lomnicky stit observatorium.jpg| Súbor:Pred burkou.jpg| Súbor:Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg| Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg| </gallery> === 2015 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2015}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2015_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg| Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg| Súbor:Budatín - hrad.JPG| Súbor:Cachtice20150315.jpg| Súbor:Hrad Gýmeš.jpg| Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg| Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg| Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg| Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg| Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg| </gallery> === 2016 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2016}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2016_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg| Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg| Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg| Súbor:Vlkolinec-3.jpg| Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG| Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg| Súbor:Lietavský hrad-východná strana.jpg| Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg| Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg| Súbor:Levoča (2).jpg| </gallery> === 2017 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2017}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2017_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Ranné Strečno.jpg| Súbor:Beckovske farby.jpg| Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg| Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg| Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg| Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg| Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg| Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg| Súbor:Budatín.jpg| Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg| Súbor:MariaValeriaFotoThalerTamas4.jpg| </gallery> === 2018 === '''Ročník sa nekonal!''' === 2019 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2019}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2019_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:CintorínJelšava1.jpg| Súbor:Most SNP.png| Súbor:Hlavný oltár katedrály.jpg| Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg| Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg| Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg| Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg| Súbor:Vstupné dvere koceľovského kostola.jpg| Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg| Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg| </gallery> === 2020 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2020}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2020_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Kopcany.jpg| Súbor:Drazovce kostol.jpg| Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 75-77 HDR.jpg| Súbor:Spissky hrad 001.jpg| Súbor:Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 21.jpg| Súbor:Jalová, cerkiew św. Jerzego (HB19).jpg| Súbor:Ropik gajary.jpg| Súbor:Bozia muka Velke Levare.jpg| Súbor:Kaštieľ Thurzovcov 001.jpg| Súbor:Basilica, Levoča WMP 20 Slovakia.jpg| </gallery> == Wiki miluje Zem / Wiki Loves Earth == === 2023 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2023}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg| Súbor:Šulianske rameno, Dunajské luhy 23 Slovakia 8.jpg| Súbor:Jašterica zelená samec.jpg| Súbor:Zádielska tiesňava.jpg| Súbor:CHU SKUEV0366 DRIENCANSKY KRAS 48.482800816324236, 20.09583384532447.jpg| Súbor:Bielokarpatský západ slnka nad ovsíkovou lúkou (Arrhenatherion elatioris).jpg| Súbor:Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou, Muránska Planina.jpg| Súbor:Belinské skaly -1h.jpg| Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z východu.jpg| Súbor:456, Gaštan jedlý v Častej - pohľad z východu 1.jpg| </gallery> === 2024 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2024}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:NPR_84_Krslenica.jpg| Súbor:Belianske_Tatry_oct_2022.jpg| Súbor:Brhlík obyčajný.jpg| Súbor:Velický_potok.jpg| Súbor:Veverica_obyčajná.jpg| Súbor:Narzissen-Windröschen_(Anemone_narcissiflora)_und_Veľký_Kriváň.jpg| Súbor:Vrana_popolavá.jpg| Súbor:Sitno_nov_2023.jpg| Súbor:Modlivka_zelená.jpg| Súbor:Národná prírodná rezervácia Belianske Tatry 24 Slovakia 6.jpg| </gallery> === 2025 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2025_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Tomášovský výhľad - v pozadí Vysoké Tatry.jpg| Súbor:Mengusovská dolina v jeseni.jpg| Súbor:Skokany hnedé Rana temporaria v Štrbskom plese, NPR Furkotská dolina 735.jpg| Súbor:Malý Kyseľ.jpg| Súbor:P30 Tajch Ottergrund.jpg| Súbor:Prípor.jpg| Súbor:Východná Vysoká.jpg| Súbor:Potok pod Králickym vodopádom.jpg| Súbor:Vodopád v Kôprovej doline, NPR Kôprová dolina 742.jpg| Súbor:Tettigonia viridissima - female.jpg| Súbor:331 Lednické bradlo.jpg| Súbor:Sokolia dolina.jpg| Súbor:Výhľad na Mlynickú dolinu sponad vodopádu Skok, NPR Mlynická dolina 745.jpg| Súbor:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg| Súbor:Vrchárka červenkavá Prunella collaris pri Plese nad Skokom, NPR Mlynická dolina 745.jpg| </gallery> === 2026 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2026}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2026_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:A Home We Left Behind.jpg| Súbor:NPR 726 Batizovské pleso.jpg| Súbor:Hidden in Green.jpg| Súbor:Zima v Mlynickej doline, NPR Mlynická dolina 745.jpg| Súbor:Križiak pásavý.jpg| Súbor:SKUEV0251 Zázrivské lazy.jpg| Súbor:Rainer's Cottage.jpg| Súbor:Včelárik zlatý na Sandbergu.jpg| Súbor:The Price of Progress.jpg| Súbor:Cesta k Zelenému plesu, NPR Dolina Bielej vody 733.jpg| Súbor:Along the Forest Path.jpg| Súbor:Hadovka lesklá (samec) - krídla.jpg| Súbor:Prírodná pamiatka Bosmany.jpg| </gallery> === 2027 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2027}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2027_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka]<br> '''Plánované!!!''' <gallery> </gallery> [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 6e46djt8f4z52xw9duaknrav5lugbyt 12 746778 8368346 8208560 2026-09-11T19:00:05Z Spider 001757 142600 typografia, wikilinky, pravopis 8368346 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Codex icon userTemporary color-base.svg|náhľad|Čiernobiela ikona dočasného účtu.|200px]] '''Dočasné účty''' ({{V jazyku|eng|''temporary accounts''}}) sú na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] nasadené od septembra [[2025]] a predstavujú zmenený spôsob, ako funguje [[Pomoc:Ako upravovať stránku|editovanie]] [[Pomoc:Ako sa prihlásiť|neprihlásenými]] (anonymnými) používateľmi. Používateľ editujúci neprihlásený tak po novom nebude navonok vystupovať ako [[Adresa IP|IP adresa]], ako tomu bolo predtým, ale bude mu namiesto toho priradený automaticky vygenerovaný, tzv. dočasný účet, ktorému budú pripisované jeho úpravy a všetky ďalšie akcie. Tieto účty je možné veľmi jednoducho rozpoznať podľa automatického nemenného názvu vo formáte: vlnovka, aktuálny rok, spojovník a vygenerované číslo (každých päť číslic oddeľovaných ďalším spojovníkom) – napríklad teda '''<code>~{{LOCALYEAR}}-12345-6</code>'''. Zároveň sú všetky tieto účty automaticky a nemeniteľne v užívateľskej skupine dočasní používatelia. == Charakteristika == [[Súbor:Editing with Temporary Accounts.webm|Krátke video v [[Angličtina|angličtine]] o používaní dočasného účtu.|náhľad|300px]] Každý dočasný účet je priamo viazaný na [[cookies]] v konkrétnom [[Webový prehliadač|webovom prehliadači]] na konkrétnom zariadení. Nezáleží teda na aktuálnej [[Adresa IP|IP adrese]] internetového pripojenia. Daný súbor je teda jedinou cestou, ako vystupovať pod daným dočasným účtom. Nie je možné sa k nemu prihlásiť pomocou hesla ani žiadnym iným spôsobom. Akonáhle dôjde k zničeniu súboru cookie (jeho expiráciu, automaticky po zatvorení prehliadača alebo z iného dôvodu), z dočasného účtu je jeho držiteľ nenávratne odhlásený. Technicky sa oproti bývalému systému IP adries správa „viac ako“ skutočný registrovaný účet – môže napríklad dostávať [[Pomoc:Poďakovanie za úpravu|poďakovania]] alebo byť [[Šablóna:Odpoveď|spomínaný]], avšak stále so značnými obmedzeniami. Nemôže napríklad poďakovanie rozosielať alebo byť priraďovaný do ďalších užívateľských skupín (pozri tiež [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné_výhody|výhody registrácie]]). == Pozri aj == * [[Pomoc:Ako sa prihlásiť]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Temporary_accounts Temporary accounts] na [[MediaWiki]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Nápověda:Dočasný účet|25065046}} [[Kategória:Wikipédia:Pomocník]] hevai4jorct3xlwgwti1k9e9ket0ybb 2 747571 8368369 8359702 2026-09-11T20:15:47Z Tom78*w 290507 8368369 wikitext text/x-wiki === Festivaly kresťanské === [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Tom78*w Redaktor:Tom78*w] * [[Milosrdné sestry]] * [[:cs:Milosrdná sestra|Milosrdné sestry]] '''Encyklopédie''': * The Catholic Encyclopedia http://www.newadvent.org/cathen/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholic.org/encyclopedia * Catholic Encyclopedia http://oce.catholic.com/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholicity.com/encyclopedia/ * Kathpedia http://www.kathpedia.com/index.php?title=Hauptseite * Katopedia http://www.katopedia.cz * Christ-Roi Bibliothèque http://www.christ-roi.net/index.php/Biblioth%C3%A8que * [https://web.archive.org/web/20210126230823/http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm] * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[svätec|svätci]] * [[Lucia (svätica)]] [[:csBrigita Švédská]] [[:cs:Svatý Willibrord]] <small>*sk: [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] || [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] || [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] || / [http://nws.sk/ssv/podiel.php?sort=az Spolok svätého Vojtecha] [https://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/ Františkáni] [https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/ Svätí Karmelu] [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/ Kapucínski svätí] || cz: [https://catholica.cz/ Světci k nám hovoří... ŽIVOTOPISY SVATÝCH] || [https://www.abcsvatych.com/abeceda/abeceda_o.htm ABC Svatých] || / [https://www.dominikanky.cz/historie-a-op-svetci/dominikansti-svetci/ Světci Dominikánky] || pl: [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] || de: [https://www.heiligenlexikon.de/ Ökumenisches Heiligenlexikon] || it: [http://www.santiebeati.it/ Santi, beati e testimoni - Enciclopedia dei Santi] || [http://www.siticattolici.it/Santi_Beati_e_Testimoni/ Santi, Beati e Testimoni, siticattolici.it] || fr: [https://nominis.cef.fr/index.php?page=ls Liste alphabétique des saints et fêtes, nominis.cef.fr] || [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] || [https://catholicsaints.info/ Catholic Saints .Info] || ||| [https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ELENCO_SANTI_GPII.htm Canonizzazioni del Giovanni Paolo II] || [https://www.vaticannews.va/it/taglist.chiesa-e-religioni.testimoni-della-fede.santi.html santi e beati - Tag List - Vatican News] || [http://www.acizek.nfo.sk/teolog/saints/index.htmGr. Gr. - Kat. (CZ) Životy svatých a přehled svátků] [http://www.zoe.sk/?svatci&show=zoznam Gr. - Kat. ::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Svätci :::]</small> <small> * Chrám ** [[Jeruzalemský chrám]] ** [[Bazilika Svätého hrobu]] ** [[Chrám Narodenia Pána]] * [[Miništrant]] -> [[:cs:Kategorie:Ministranti]] * [[Via Dolorosa]] * Cirkev * [[:Kategória:Katolícka cirkev]] * [[:Kategória:Kresťanské výhonky]] * [[Zoznam pápežov]] * [[:Kategória:Kresťanské zoznamy]] * [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam skratiek cirkevných rádov a kongregácií]] * [[:cs:Seznam zkratek církevních řádů a kongregací]] [[:cs:Kostel Panny Marie]] [[:Kategória:Kostoly podľa zasvätenia]] A Kostoly zasvätené svätému Abrahámovi (1 K) Chrámy zasvätené Alexandrovi Nevskému (17 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete (2 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete Uhorskej (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätým Anjelom strážnym (2 S) Kostoly zasvätené svätej Anne (1 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Padovskému (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Pustovníkovi (3 S) Kostoly zasvätené dvanástim svätým apoštolom (3 S) Kostoly zasvätené svätému Atanázovi (3 S) B [[Kostol svätej Barbory]] [[:cs:Kostel svaté Barbory]] [[:cs:Kaple svaté Barbory]] Kostoly zasvätené svätému Bartolomejovi (9 S) Kostoly zasvätené svätému Bazilovi Veľkému (1 S) Kostoly zasvätené svätému Benediktovi (1 S) Kostoly zasvätené svätej Bernadete (1 S) C Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi (14 S) D Kostoly zasvätené svätému Demeterovi (6 S) Kostoly zasvätené svätému Dionýzovi (1 S) Kostoly zasvätené Duchu Svätému (10 S) E Kostoly zasvätené svätému Egídiovi (1 K, 2 S) Kostoly zasvätené svätému Eliášovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Emerámovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Eustachovi (1 S) F Kostoly zasvätené svätému Filipovi (2 K) Kostoly zasvätené svätým Filipovi a Jakubovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Filipovi apoštolovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Františkovi Xaverskému (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Františkovi z Assisi (6 S) G Kostoly zasvätené svätému Gabrielovi archanjelovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Gálovi (4 S) H Kostoly zasvätené svätej Helene (1 K, 3 S) Ch Kostoly zasvätené svätému Charalampésovi (1 S) I Kostoly zasvätené svätému Ignácovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému (4 S) J Kostoly zasvätené svätému Jakubovi (2 K, 4 S) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Menšiemu (1 K) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Väčšiemu (9 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi (1 K, 18 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému (8 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi z Mathy (1 S) Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi (10 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Jozefovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Jurajovi (33 S) K Kostoly zasvätené svätej Kataríne Alexandrijskej (1 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Klementovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Konštantínovi a Helene (3 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi I. cisárovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Kozmovi a Damiánovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Krížu (1 K, 9 S) L Kostoly zasvätené svätému Ladislavovi (7 S) Kostoly zasvätené svätému Lazárovi z Betánie (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Lukášovi (4 S) M Kostoly zasvätené svätému Markovi (2 S) Kostoly zasvätené svätej Margite Antiochijskej (1 S) Kostoly zasvätené svätej Márii Magdaléne (6 S) Kostoly zasvätené svätému Martinovi (2 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Mauríciovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Мénovi (3 S) Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi (1 K, 14 S) Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi (3 K, 23 S) Kostoly zasvätené sv. Mikulášovi Sofijskému (1 S) N Kostoly zasvätené svätej Nedeli (4 S) Kostoly zasvätené svätej Notburge z Rattenbergu (2 S) O Kostoly zasvätené svätému Olafovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ondrejovi (1 K, 6 S) P Kostoly zasvätené Panne Márii (15 K, 16 S) Kostoly zasvätené svätému Pantaleónovi (4 S) Kostoly zasvätené sv. Paraskeve (12 S) Kostoly zasvätené svätému Pavlovi (2 K, 7 S) Kostoly zasvätené svätému Petrovi (1 K, 16 S) [[Kostol svätých Petra a Pavla]] Kostoly zasvätené svätému Piovi X. (1 S) Kostoly zasvätené Povýšeniu svätého Kríža (8 S) Kostoly zasvätené svätému Prokopovi (1 S) R Kostoly zasvätené svätej Rozálii (3 S) S Kostoly zasvätené svätým sedmopočetníkom (1 S) Chrámy zasvätené svätému Serafimovi Sarovskému (1 S) Kostoly zasvätené svätej Sofii (4 S) Kostoly zasvätené Sofronijovi Vračanskému (1 S) Kostoly zasvätené Svätej rodine (4 S) Kostoly zasvätené Svätej Trojici (8 S) Š Kostoly zasvätené svätému Šebastiánovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Štefanovi (3 K, 4 S) Kostoly zasvätené štyridsiatim svätým mučeníkom (2 S) T Kostoly zasvätené svätému Teodorovi (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Teodorovi Tironovi (1 S) U Kostoly zasvätené svätému Urbanovi (4 S) V Kostoly zasvätené svätému Václavovi (8 S) Kostoly zasvätené svätému Vavrincovi (4 S) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi de Paul (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vítovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi (3 S) Kostoly zasvätené Všetkým svätým (7 S) Z Kostoly zasvätené svätej Zdislave (1 S) Ž Kostoly zasvätené svätému Žigmundovi (1 S) *• • • • • • • • • • • • • • • • [[Kráľovná a matka Chorvátov]] * Královna a matka Chorvatů (chorvatsky Kraljica i majka Hrvata) Královna a matka Chorvatů“ je čestný a náboženský titul Panny Marie, který se váže k malému ostrůvku Visovac na řece Krce v Chorvatsku. Na tomto ostrově žijí františkáni a nachází se zde významné poutní místo s obrazem Matky Boží. [1] O ostrově Visovac Je to malý ostrov uprostřed jezera Visovac (součást Národního parku Krka). Sídlí zde klášter sv. Františka z roku 1445. Uchovává vzácné historické sbírky, staré knihy a obraz Panny Marie. -------- Titulom „Kráľovná a matka Chorvátov“ (v chorvátčine Kraljica i majka Hrvata alebo Kraljica Hrvata) je v chorvátskej katolíckej tradícii uctievaná Panna Mária.Tento výrazný mariánsky kult sprevádza chorvátsky národ už od raného stredoveku. Panna Mária je považovaná za vernú ochrankyňu a obhajkyňu národa, v latinských prameňoch často označovaná aj ako Advocata Croatiae - Fidelissima Mater (Obhajkyňa Chorvátska – Najvernejšia matka). Najstaršie vyobrazenie: Najstaršia známa podoba Panny Márie v chorvátskom umení pochádza z 11. storočia zo starochorvátskeho kostola v meste Knin. Ide o basreliéf (tzv. Prvokotorska Bogorodica), ktorý sa stal inšpiráciou pre moderný mariánsky symbol známy ako Gospa Velikoga Hrvatskog Krsnog Zavjeta (Panna Mária Veľkého chorvátskeho krstného sľubu). -------- [[Tituly Panny Márie]] * Panna Mária má v kresťanskej tradícii množstvo titulov, ktoré vyjadrujú jej jedinečnú úlohu v dejinách spásy, jej cnosti, vzťah k veriacim alebo miesta jej zjavenia. * Tituly z Loretánskych litánií Kráľovná (nebies, anjelov, rodín, pokoja): Tituly vyjadrujúce jej podiel na Kristovom kráľovstve.Zdravie nemocných a Útočište hriešnikov: Invocácie prosiace o jej príhovor a materskú pomoc.Matka ustavičnej pomoci: Obľúbený titul spätý s byzantskou ikonou a silnou ľudskou zbožnosťou.Mystická ruža a Sídlo múdrosti: Obrazné tituly čerpajúce zo Starého i Nového zákona. https://theholyrood.org/the-many-titles-of-mary [[:cz:Kategorie:Tituly Panny Marie]] Tituly Panny Marie A Abalakská ikona Matky Boží Aeiparthenos B Blahodatné nebe Bohorodička G Galaktotrofusa Ch Christotókos I Ikona Naší Paní Kazaňské Immaculata J Jeruzalémská ikona Boží Matky M Madona Panna Maria Samoty Matka Boží Smolenská Matka Boží Znamení N Naše Paní Zeitounská Nečekaná radost Neposkvrněné Srdce Panny Marie Něžná Bohorodička Notre Dame O Odigitria Oranta P Panagia Panachranta (ikona) Panna Maria Andělská Panna Maria Karmelská Panna Maria Klatovská Panna Maria Královna Panna Maria Královna Svaté země Panna Maria Loretánská Panna Maria Opavská Panna Maria Růžencová Panna Maria Sedmibolestná Panna Maria Sněžná Panna Maria Ustavičné pomoci Panna Maria Vítězná Panna Maria z Laus Panna Maria, Hvězda mořská Patrona Bavariae Prostřednice všech milostí S Salus Populi Romani Sedmistřelná ikona V Vladimirská Bohorodička Všech strádajících a zarmoucených radost • • • • • • • • • • • • • • • • Gospa Fatimska (9 str.) Gospa Žalosna (4 str.) B Blažena Djevica Marija Kraljica Blažena Djevica Marija od Krunice Bogorodica G Gospa Coromotska Gospa Karmelska Gospa Kineska Gospa Loretska Gospa Lurdska Gospa od brze pomoći Gospa od Guadalupe Gospa od La Vanga Gospa od Otkupljenja Gospa od Suza Gospa od Suza (Majka Božja Sirakuška) Gospa od Trideset i trojice Gospa Snježna Gospa Šumanovačka K Kraljica Hrvata Kraljica mira M Majka Božja od Kamenitih vrata Majka dobrog savjeta Majka svih Naroda Marija koja razvezuje čvorove 🙏 lxqbv7z5rb86e0esk29a7gs09x5qc3q 4 749623 8368302 8207688 2026-09-11T16:25:11Z Spider 001757 142600 názvy použ. funkcií, formátovanie 8368302 wikitext text/x-wiki <timeline> ImageSize = width:800 height:auto barincrement:24 PlotArea = top:5 right:20 bottom:150 left:20 Colors = id:bckg value:rgb(0.9,0.9,0.9) id:isop value:rgb(0.7,1,0.7) legend:Strážca id:exop value:rgb(1,0.7,0.7) legend:Správca id:isbc value:rgb(1,0.5,0.5) legend:Byrokrat id:ecop value:rgb(1,1,0.7) legend:Hlasovanie_o_funkcii_strážcu id:majl value:rgb(0,0,0) id:minl value:rgb(0.8,0.8,0.8) id:head value:rgb(0.6,0.8,1) id:hdtx value:rgb(1,1,1) id:text value:rgb(0,0,0) BackgroundColors = canvas:bckg DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2024 till:31/12/2027 TimeAxis = orientation:horizontal ScaleMajor = gridcolor:majl unit:year increment:1 start:01/01/2024 ScaleMinor = gridcolor:minl unit:month increment:1 start:01/01/2024 Legend = position:bottom orientation:vertical columns:4 Define $people = width:18 fontsize:M textcolor:text shift:(1,-5) align:left anchor:from Define $header = width:22 fontsize:L textcolor:hdtx shift:(0,-7) align:center color:head Define $isop = color:isop Define $exop = color:exop Define $ecop = color:ecop Define $isto = color:isto Define $exto = color:exto Define $isbc = color:isbc Define $exbc = color:exbc Define $ecbc = color:ecbc Define $pshared = anchor:middle align:center shift:(0,-5) fontsize:XS Define $pv = text:"H" $pshared BarData = bar:_Header_ bar:V0lkanic PlotData = $header bar:_Header_ from:01/01/2024 till:end text:"Strážcovia" $people bar:V0lkanic from:12/05/2024 till:27/05/2024 $ecop text:"[[User:V0lkanic|V0lkanic]]" from:27/05/2024 till:end $isop TextData = fontsize:S textcolor:text pos:(20,60) </timeline> [[Kategória:Wikipédia:Správcovia]] [[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]] [[Kategória:Wikipédia:Strážcovia]] 2uprauk25w7ycdsp9abrov3iusr3rp9 4 749750 8368252 8368210 2026-09-11T12:48:04Z Jetam2 30982 presnejeiš 8368252 wikitext text/x-wiki [[Súbor:WLESK Studienka1000 235 100.jpg]] {{Skratka|WP:WMZ|WP:WLE}} '''Wiki miluje Zem 2026''' je štvrtý slovenský ročník medzinárodnej fotografickej súťaže [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]] ({{V jazyku|eng|''Wiki Loves Earth''}}). Jej cieľom je zachytiť krásu slovenskej prírody a prírodnín. Môžete fotiť v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách, ale takisto aj prírodné pamiatky, prírodniny (živé a neživé), chránené areály, pamätné stromy či napríklad jaskyne. Každý účastník môže nahrať ľubovoľný počet fotografií rôznych chránených území. <!-- Porota potom rozhodne a vyberie 3 najlepšie fotografie, ktoré budú ocenené cenami. Okrem toho--> Najlepších 10 fotografií bude posunutých do medzinárodného kola, kde môžu fotografie získať špeciálne ceny. == Ako sa zapojiť == {{Stránka WMZ/proces/začiatok}} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = WikiMilujeZem WLESK.svg | nadpis = Nájdite chránenú oblasť alebo pamiatku | link = Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku | text = Nájdite chránenú oblasť alebo pamiatku podľa [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty zoznamu chránených objektov] v databáze [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]]. }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-cam-black.svg | nadpis = Odfoťte | link = | text = Urobte niekoľko fotografií; skúšajte rôzne uhly. Aj keď fotka nevyhrá cenu, môže pomôcť Wikipédii! }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-note-red.svg | nadpis = Opíšte ich | link = | text = Opíšte, čo ste odfotili. Zaznamenajte názov chráneného územia či pamiatky, jej evidenčné číslo v zozname Štátnej ochrany prírody a geosúradnice. }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-upload-black.svg | nadpis = Nahrajte na Wikimedia Commons | link = https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wle-sk | text = Nahrajte fotografie [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wle-sk&uselang=sk použitím tohto odkazu] medzi '''1. júlom''' a '''15. augustom 2026'''. Pokiaľ ešte nemáte účet na Wikimedia Commons, [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:CreateAccount&uselang=sk vytvorte si ho]. }} == Pravidlá == Pravidlá súťaže sú nasledovné: : [[Súbor:BKV m 1 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť odfotené a nahrané na Wikimedia Commons ich autorom/autorkou. : [[Súbor:BKV m 2 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť nahrané medzi 1. júlom a 15. augustom 2026. : [[Súbor:BKV m 3 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť nahrané pod slobodnou licenciou. : [[Súbor:BKV m 4 jms.svg|20px]] Súťažiaci a súťažiace musia mať funkčný email na účte na Commons. : [[Súbor:BKV h5 jms.svg|20px]] Fotografie musia obsahovať ID/kód chráneného územia/pamiatky podľa [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]]. : [[Súbor:BKV h6 jms.svg|20px]] Fotografie majú obsahovať geosúradnice. : [[Súbor:BKV h7 jms.svg|20px]] Fotografie nesmú obsahovať vodotlač. : [[Súbor:BKV h8 jms.svg|20px]] Fotografie musia mať veľkosť aspoň 2Mpx. == Rady == : [[Súbor:BKV m 1 jms.svg|20px]] Prihláste sa na Wikimedia Commons alebo si vytvorte účet. : [[Súbor:BKV m 2 jms.svg|20px]] Fotografie pomenujte a identifikujte. Ak ste použili odkaz z časti „Nahrajte na Wikimedia Commons“ a máte nastavený jazyk slovenčina, dostanete sa na Sprievodcu nahrávaním, kde môžete pridať Popis (čo je na fotografii) a Štítky (môžete pridať jednoriadkové vysvetlenie aj v rôznych jazykov). Dátum a čas, vaše užívateľské meno (ako autor), pozícia GPS (z fotografie, ak je zaznamenané a údaje Exif povolené) sa pridajú automaticky. Netreba pridávať „vodotlač“ a netreba ani premenovávať samotné súbory fotografií (i keď je dobré, aby fotografia bola vhodne pomenová). : [[Súbor:BKV m 3 jms.svg|20px]] Nájdite ID/kód chráneného územia/pamiatky podľa [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]] na [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty tejto stránke] a pridajte ho do Popisu alebo do Štítkov, čo môžete urobiť aj dodatočne. : [[Súbor:BKV m 4 jms.svg|20px]] Úprava fotografií editorom fotografií nie je vylúčená, nie je však potrebná. Úprava by nemala podstatným spôsobom meniť obsah fotografie a má zmysel napríklad pre odstránenie nevhodných artefaktov (napr. elektrické vedenie a pod.). Hlavné je aby zostala aj po úprave (aj napríklad orezaní) v dostatočnej kvalite. : [[Súbor:BKV h5 jms.svg|20px]] Zdieľajte svoje úspechy na sociálnych médiách pomocou hashtagov '''#WLESlovakia2026 #WLE2026'''. : [[Súbor:BKV h6 jms.svg|20px]] Držíme palce! <!-- == Súťaž a porota == Porota vyberie 10 najlepších obrázkov na odoslanie do medzinárodného kola ako aj fotografku/fotografa, ktorý odfotí najviac chránených území či pamiatok. Môže tiež udeliť špeciálne ocenenie. * OPRAVA: Na žiadosť hlavných organizátorov odborná porota vybrala až '''15''' najlepších fotografií, ktoré boli zaslané do medzinárodného kola (pozri ''Galériu''). Ceny získavajú traja fotografi, ktorí spomedzi vybraných 15-tich vytvorili najviac fotografií (menovite: Ivan Judák, Katarína Senajová a Martin Gažák). == Minigrant na cestovanie == Aj tento rok, podobne ako minulý rok, ponúkame minigranty na cestovanie za prírodnými pamiatkami. Pred cestou nás kontaktujte na adrese <u>info@wikimedia.sk</u> a dajte nám vedieť: odkiaľ cestujete, cieľ cesty, čo chcete vo vybranej lokalite fotiť a odhadovanú cenu cestovného. Podmienky pre udelenie minigrantu sú takéto: * vyfotená musí byť '''aspoň jedna lokalita''' (prírodný výtvor, chránený areál/územie), nahraných by malo byť najmenej '''5 fotiek''' v požadovanej kvalite * vyfotené majú byť hlavne lokality, ktoré zatiaľ '''nemajú''' fotografie na Wikimedia Commons * '''maximálny''' príspevok na jednu cestu je 25 € * limit minigrantov na osobu nie je, ale vyhradzujeme si právo schvaľovať podľa situácie * minigrant schvaľujeme pred cestou a peniaze preplácame po nej (po predložení dokladov o zaplatení) --> == Galéria víťazných fotiek postupujúcich do medzinárodného kola == <gallery> Súbor:A Home We Left Behind.jpg|Labuť hľadá útočisko vo vode zaplavenej odpadom tichá pripomienka, že naše rozhodnutia menia domov všetkých živých tvorov (kategória Ľudské práva a životné prostredie) Súbor:NPR 726 Batizovské pleso.jpg|Batizovské pleso Súbor:Hidden in Green.jpg|Bzdocha zelená splýva s listom, čím dokonale využíva prirodzenú kamufláž ako ochranu pred predátormi Súbor:Zima v Mlynickej doline, NPR Mlynická dolina 745.jpg|Zima v Mlynickej doline Súbor:Križiak pásavý.jpg|Križiak pásavý (''Argiope bruennichi'') Súbor:SKUEV0251 Zázrivské lazy.jpg|Zázrivské lazy Súbor:Rainer's Cottage.jpg|Rainerova chata Súbor:Včelárik zlatý na Sandbergu.jpg|Včelárik zlatý na Sandbergu Súbor:The Price of Progress.jpg|Srnky sa pasú v tieni skládky. Pripomienka, že hranice medzi divočinou a odpadom sa neustále posúvajú (kategória Ľudské práva a životné prostredie) Súbor:Cesta k Zelenému plesu, NPR Dolina Bielej vody 733.jpg|Cesta k Zelenému plesu Súbor:Along the Forest Path.jpg|Pokojná lesná cesta v obci Stratená, po ktorej sa kôň vracia domov uprostred ticha Slovenského raja Súbor:Hadovka lesklá (samec) - krídla.jpg|Samec Hadovky leskej (''Calopteryx splendens'') Súbor:Prírodná pamiatka Bosmany.jpg|Prírodná pamiatka Bosmany </gallery> == Odkazy == * [[Súbor:Commons-logo.svg|20px|link=https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2026]] [[:commons:Commons:Wiki Loves Earth 2026|Domovská stránka ročníka 2026]] * [[Súbor:Commons-logo.svg|20px|link=https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2026_in_Slovakia]] [[:commons:Category:Images from Wiki Loves Earth 2026 in Slovakia|Súťažné fotky 2026]] * [[Súbor:Ic link 48px.svg|20px|link=https://wikilovesearth.org/]] [https://wikilovesearth.org/ Oficiálna medzinárodná stránka] <!-- * [[Súbor:F_icon.svg|20px|link=https://www.facebook.com/events/207212485618605/207212572285263]] [https://www.facebook.com/events/207212485618605/207212572285263 Udalosť na Facebooku] * [[Súbor:Octicons-tools-minor.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wlm-maps]] [https://tools.wmflabs.org/wlm-maps Mapa pamiatok so zadanými súradnicami vo svete] * [[Súbor:Octicons-tools-minor.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wlm-maps/#8/48.798/19.852]] [https://tools.wmflabs.org/wlm-maps/#8/48.798/19.852 Mapa pamiatok so zadanými súradnicami na Slovensku] (možnosť filtra na pamiatky „s fotkou“ / „bez fotky“ cez ikonku vrstiev vpravo hore) * [[Súbor:Ic info outline 48px.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wikiloves/monuments]] [https://tools.wmflabs.org/wikiloves/monuments Štatistika podľa krajín a rokov] --> [[Kategória:Wikipédia:Wiki miluje Zem|2025]] 1qm42pqa6xjcflmyi9yst4pou55coji 8368278 8368252 2026-09-11T14:39:27Z Jetam2 30982 /* Galéria víťazných fotiek postupujúcich do medzinárodného kola */ upresnenie 8368278 wikitext text/x-wiki [[Súbor:WLESK Studienka1000 235 100.jpg]] {{Skratka|WP:WMZ|WP:WLE}} '''Wiki miluje Zem 2026''' je štvrtý slovenský ročník medzinárodnej fotografickej súťaže [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]] ({{V jazyku|eng|''Wiki Loves Earth''}}). Jej cieľom je zachytiť krásu slovenskej prírody a prírodnín. Môžete fotiť v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách, ale takisto aj prírodné pamiatky, prírodniny (živé a neživé), chránené areály, pamätné stromy či napríklad jaskyne. Každý účastník môže nahrať ľubovoľný počet fotografií rôznych chránených území. <!-- Porota potom rozhodne a vyberie 3 najlepšie fotografie, ktoré budú ocenené cenami. Okrem toho--> Najlepších 10 fotografií bude posunutých do medzinárodného kola, kde môžu fotografie získať špeciálne ceny. == Ako sa zapojiť == {{Stránka WMZ/proces/začiatok}} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = WikiMilujeZem WLESK.svg | nadpis = Nájdite chránenú oblasť alebo pamiatku | link = Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku | text = Nájdite chránenú oblasť alebo pamiatku podľa [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty zoznamu chránených objektov] v databáze [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]]. }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-cam-black.svg | nadpis = Odfoťte | link = | text = Urobte niekoľko fotografií; skúšajte rôzne uhly. Aj keď fotka nevyhrá cenu, môže pomôcť Wikipédii! }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-note-red.svg | nadpis = Opíšte ich | link = | text = Opíšte, čo ste odfotili. Zaznamenajte názov chráneného územia či pamiatky, jej evidenčné číslo v zozname Štátnej ochrany prírody a geosúradnice. }} {{Stránka WMZ/proces/položka | ikona = Wlm-icon-upload-black.svg | nadpis = Nahrajte na Wikimedia Commons | link = https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wle-sk | text = Nahrajte fotografie [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wle-sk&uselang=sk použitím tohto odkazu] medzi '''1. júlom''' a '''15. augustom 2026'''. Pokiaľ ešte nemáte účet na Wikimedia Commons, [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:CreateAccount&uselang=sk vytvorte si ho]. }} == Pravidlá == Pravidlá súťaže sú nasledovné: : [[Súbor:BKV m 1 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť odfotené a nahrané na Wikimedia Commons ich autorom/autorkou. : [[Súbor:BKV m 2 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť nahrané medzi 1. júlom a 15. augustom 2026. : [[Súbor:BKV m 3 jms.svg|20px]] Fotografie musia byť nahrané pod slobodnou licenciou. : [[Súbor:BKV m 4 jms.svg|20px]] Súťažiaci a súťažiace musia mať funkčný email na účte na Commons. : [[Súbor:BKV h5 jms.svg|20px]] Fotografie musia obsahovať ID/kód chráneného územia/pamiatky podľa [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]]. : [[Súbor:BKV h6 jms.svg|20px]] Fotografie majú obsahovať geosúradnice. : [[Súbor:BKV h7 jms.svg|20px]] Fotografie nesmú obsahovať vodotlač. : [[Súbor:BKV h8 jms.svg|20px]] Fotografie musia mať veľkosť aspoň 2Mpx. == Rady == : [[Súbor:BKV m 1 jms.svg|20px]] Prihláste sa na Wikimedia Commons alebo si vytvorte účet. : [[Súbor:BKV m 2 jms.svg|20px]] Fotografie pomenujte a identifikujte. Ak ste použili odkaz z časti „Nahrajte na Wikimedia Commons“ a máte nastavený jazyk slovenčina, dostanete sa na Sprievodcu nahrávaním, kde môžete pridať Popis (čo je na fotografii) a Štítky (môžete pridať jednoriadkové vysvetlenie aj v rôznych jazykov). Dátum a čas, vaše užívateľské meno (ako autor), pozícia GPS (z fotografie, ak je zaznamenané a údaje Exif povolené) sa pridajú automaticky. Netreba pridávať „vodotlač“ a netreba ani premenovávať samotné súbory fotografií (i keď je dobré, aby fotografia bola vhodne pomenová). : [[Súbor:BKV m 3 jms.svg|20px]] Nájdite ID/kód chráneného územia/pamiatky podľa [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]] na [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty tejto stránke] a pridajte ho do Popisu alebo do Štítkov, čo môžete urobiť aj dodatočne. : [[Súbor:BKV m 4 jms.svg|20px]] Úprava fotografií editorom fotografií nie je vylúčená, nie je však potrebná. Úprava by nemala podstatným spôsobom meniť obsah fotografie a má zmysel napríklad pre odstránenie nevhodných artefaktov (napr. elektrické vedenie a pod.). Hlavné je aby zostala aj po úprave (aj napríklad orezaní) v dostatočnej kvalite. : [[Súbor:BKV h5 jms.svg|20px]] Zdieľajte svoje úspechy na sociálnych médiách pomocou hashtagov '''#WLESlovakia2026 #WLE2026'''. : [[Súbor:BKV h6 jms.svg|20px]] Držíme palce! <!-- == Súťaž a porota == Porota vyberie 10 najlepších obrázkov na odoslanie do medzinárodného kola ako aj fotografku/fotografa, ktorý odfotí najviac chránených území či pamiatok. Môže tiež udeliť špeciálne ocenenie. * OPRAVA: Na žiadosť hlavných organizátorov odborná porota vybrala až '''15''' najlepších fotografií, ktoré boli zaslané do medzinárodného kola (pozri ''Galériu''). Ceny získavajú traja fotografi, ktorí spomedzi vybraných 15-tich vytvorili najviac fotografií (menovite: Ivan Judák, Katarína Senajová a Martin Gažák). == Minigrant na cestovanie == Aj tento rok, podobne ako minulý rok, ponúkame minigranty na cestovanie za prírodnými pamiatkami. Pred cestou nás kontaktujte na adrese <u>info@wikimedia.sk</u> a dajte nám vedieť: odkiaľ cestujete, cieľ cesty, čo chcete vo vybranej lokalite fotiť a odhadovanú cenu cestovného. Podmienky pre udelenie minigrantu sú takéto: * vyfotená musí byť '''aspoň jedna lokalita''' (prírodný výtvor, chránený areál/územie), nahraných by malo byť najmenej '''5 fotiek''' v požadovanej kvalite * vyfotené majú byť hlavne lokality, ktoré zatiaľ '''nemajú''' fotografie na Wikimedia Commons * '''maximálny''' príspevok na jednu cestu je 25 € * limit minigrantov na osobu nie je, ale vyhradzujeme si právo schvaľovať podľa situácie * minigrant schvaľujeme pred cestou a peniaze preplácame po nej (po predložení dokladov o zaplatení) --> == Galéria víťazných fotiek postupujúcich do medzinárodného kola == <gallery> Súbor:A Home We Left Behind.jpg|Labuť hľadá útočisko vo vode zaplavenej odpadom tichá pripomienka, že naše rozhodnutia menia domov všetkých živých tvorov (kategória Ľudské práva a životné prostredie) Súbor:NPR 726 Batizovské pleso.jpg|Batizovské pleso Súbor:Hidden in Green.jpg|Bzdocha zelená splýva s listom, čím dokonale využíva prirodzenú kamufláž ako ochranu pred predátormi Súbor:Zima v Mlynickej doline, NPR Mlynická dolina 745.jpg|Zima v Mlynickej doline Súbor:Križiak pásavý.jpg|Križiak pásavý (''Argiope bruennichi'') Súbor:SKUEV0251 Zázrivské lazy.jpg|Zázrivské lazy, s pohľadom na Malý a Veľký Rozsutec Súbor:Rainer's Cottage.jpg|Historická Rainerova útulňa vo Vysokých Tatrách s nečakaným návštevníkom pred vchodom Súbor:Včelárik zlatý na Sandbergu.jpg|Včelárik zlatý na Sandbergu Súbor:The Price of Progress.jpg|Srnky sa pasú v tieni skládky. Pripomienka, že hranice medzi divočinou a odpadom sa neustále posúvajú (kategória Ľudské práva a životné prostredie) Súbor:Cesta k Zelenému plesu, NPR Dolina Bielej vody 733.jpg|Cesta k Zelenému plesu Súbor:Along the Forest Path.jpg|Pokojná lesná cesta v obci Stratená, po ktorej sa kôň vracia domov uprostred ticha Slovenského raja Súbor:Hadovka lesklá (samec) - krídla.jpg|Samec Hadovky leskej (''Calopteryx splendens'') Súbor:Prírodná pamiatka Bosmany.jpg|Prírodná pamiatka Bosmany </gallery> == Odkazy == * [[Súbor:Commons-logo.svg|20px|link=https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2026]] [[:commons:Commons:Wiki Loves Earth 2026|Domovská stránka ročníka 2026]] * [[Súbor:Commons-logo.svg|20px|link=https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2026_in_Slovakia]] [[:commons:Category:Images from Wiki Loves Earth 2026 in Slovakia|Súťažné fotky 2026]] * [[Súbor:Ic link 48px.svg|20px|link=https://wikilovesearth.org/]] [https://wikilovesearth.org/ Oficiálna medzinárodná stránka] <!-- * [[Súbor:F_icon.svg|20px|link=https://www.facebook.com/events/207212485618605/207212572285263]] [https://www.facebook.com/events/207212485618605/207212572285263 Udalosť na Facebooku] * [[Súbor:Octicons-tools-minor.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wlm-maps]] [https://tools.wmflabs.org/wlm-maps Mapa pamiatok so zadanými súradnicami vo svete] * [[Súbor:Octicons-tools-minor.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wlm-maps/#8/48.798/19.852]] [https://tools.wmflabs.org/wlm-maps/#8/48.798/19.852 Mapa pamiatok so zadanými súradnicami na Slovensku] (možnosť filtra na pamiatky „s fotkou“ / „bez fotky“ cez ikonku vrstiev vpravo hore) * [[Súbor:Ic info outline 48px.svg|20px|link=https://tools.wmflabs.org/wikiloves/monuments]] [https://tools.wmflabs.org/wikiloves/monuments Štatistika podľa krajín a rokov] --> [[Kategória:Wikipédia:Wiki miluje Zem|2025]] 9iij0gfcwpkbvyd791ab1gc29eweu4u 0 751394 8368504 8294326 2026-09-12T10:50:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368504 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jan Moravec | Popis osoby = český režisér, scenárista a strihač | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = Jan Ali Moravec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jan Moravec – Filmový přehled | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/45766/jan-ali-moravec | vydavateľ = Filmový přehled | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{CZE}} [[Česko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1942|11|12}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = režisér, scenárista, strihač | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[2001]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Jana Andresíková, Marta Kubišová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Remešová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Kubišová poprvé o druhém rozvodu: Těhotnou ženu mi do postele dala StB, říkal manžel | url = https://www.blesk.cz/clanek/celebrity-ceske-celebrity/659235/marta-kubisova-poprve-o-druhem-rozvodu-tehotnou-zenu-mi-do-postele-dala-stb-rikal-manzel.html | vydavateľ = blesk.cz | miesto = | dátum vydania = 2020-11-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = }}</ref> | Partner = | Partnerka = | Deti = Kateřina Moravcová Kubišová, Michaelu Binderovou | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Česko | Portál3 = }} '''Jan Moravec''' (* [[12. november]] [[1942]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] dabingový a filmový [[režisér]], [[Scenár|scenárista]], úpravca dialógov a [[strihač]]. Za svoju kariéru sa podieľal na dabingu vyše 200 [[Filmové dielo|filmov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/3809-jan-moravec | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Od roku [[1972]] do roku [[1991]] bol činný vo Filmovom štúdiu [[Barrandov Studio|Barrandov]] Dabing. Bol tiež filmovým režisérom, ktorého najčastejšie reprízovaný film bol ''Muž, který stoupl v ceně'' ([[1967]]).<ref name=":0" /> Bol dvakrát [[Žena|ženatý]] a mal dve [[Dieťa|deti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jan Moravec | url = https://celebwiki.blesk.cz/osobnost/1787/jan-moravec/ | vydavateľ = celebwiki.blesk.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref> == Filmografia == {{Filmografia}} === Režisér === * [[1963]]: ''Otevřené okno'' (študentský film) * [[1964]]: ''Dobrodružství s nahým klukem'' * 1964: ''Soumrak Indiánů v díle malíře Zdeňka Buriana'' (študentský film) * [[1967]]: ''Muž, který stoupl v ceně'' * [[1969]]: ''Pražská romance'' ([[Televízny film|TV film]]) * 1969: ''Hrozné děti'' (TV film) * [[1971]]: ''Moderní byt'' (TV film) * 1971: ''Kabinet 71'' * [[1972]]: ''Kabinet 72'' === Scenárista (výber) === * [[1988]]{{--}}[[1990]]: ''U nás doma'' === Strihač === * [[2007]]: ''Světla pasáže'' * [[2013]]: ''Gympl s (r)učením omezeným'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=65342}} * {{Imdb meno|id=0603172}} * {{Fdb meno|id=16213}} * {{Kinobox meno|id=35139}} * [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=3809 Jan Moravec] na Dabingforum {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Moravec, Jan}} [[Kategória:Českí dabingoví režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí televízni režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Českí strihači]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] patf9bc6w7w6tmwbbxzbqi5ju5vznns 0 751698 8368435 8368089 2026-09-12T01:55:35Z Ready2Ride 298352 →Tabuľka 8368435 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |víťaz= |druhý= |tretí= |počet zápasov=18 |počet gólov=69 |návštevnosť=846316 |najlepší strelec={{BIH}} [[Ermedin Demirović]]<br/>(za {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]])<br/>{{ESP}} [[Ferran Torres]]<br/>(za {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]])<br/>(po 3 góly) |hráč= |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartovala 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo Štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastňuje 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizovalo domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa použil rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] ^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získali miesta v skupinovej fáze, ak by sa nekvalifikovali do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), mali po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemohli. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1^EPS</small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1^EPS</small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |3 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[RUS]</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[LIE]</small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska ^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska ^[pozn. ^LIE]) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2027 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Štadión Metropolitano]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do skupinovej fázy. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[LASK|LASK]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Viking FK|Viking]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027}} <div style="display: flex; flex-direction: row; align-items: flex-start; justify-content: flex-start; width: 100%; gap: 15px; margin: 0; padding: 0;"> <div style="width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.1136|long=3.1050|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=left}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.893894|long=4.523253|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4416|long=5.4697|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} }} </div> <div style="position: relative; width: 690px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=48.3069|long=14.2858|label=[[LASK|LASK]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.7832|long=46.7700|label=[[Sabah FK|Sabah]]<br/>{{small|(pozri detail)}}|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4650|long=47.5900|mark=Right arrow.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0675|long=14.4716|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.555|long=-0.108333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.46666|long=-2.244064|label='''Manchester'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.4862|long=-1.8904|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4308|long=-2.9608|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8413|long=2.2530|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2188|long=11.6247|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34587|long=12.3482|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.778611|long=9.179444|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=38.036|long=23.787||label=[[AEK Atény FC|AEK Atény]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.8139|long=9.0722|label=[[Calcio Como|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.4781|long=9.1238|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8280|long=14.1930|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.93389|long=12.45479|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=67.2766|long=14.3844|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=58.9653|long= 5.7180|label=[[Viking FK|Viking]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.162142|long=-8.621953|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.7611|long=-9.1608|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.163558|long=17.136856|label=[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.3647|long=2.1555|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.3833|long=-3.7167|label='''Madrid'''|mark=Black_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=39.9441|long=-0.1036|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=37.35644|long=-5.98177|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.1032|long=28.9911|label='''Istanbul'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.02083|long=37.80972|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|mark=TransparentPlaceholder.png|marksize=1|lat=64.5|long=-28.5|label=<div style="width:150px; font-size:90%; line-height:1.5em;">'''Istanbulské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Galatasaray SK|Galatasaray]]</span><br /><br />'''Madridské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]</span><br /><br />'''Manchesterské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester City FC|Manchester City]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester United FC|Manchester United]]</span></div>|position=right}} }} <div style="position: absolute; top: 4px; right: -4px; width: 210px; max-height: 153px; overflow: hidden; border: 1px solid #d3d3d3; background: #f8f9fa; z-index: 10; margin: 0; padding: 0; box-shadow: none;"> {{LocMap+|Azerbajdžan|width=210|float=none|caption=|places= {{LocMap~|Azerbajdžan|lat=40.4093|long=49.8671|label=[[Sabah FK|Sabah]]|position=left}} }} </div> </div> </div> Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa začala 8. septembra 2026 a skončí 27. januára 2027. Súťaží v nej 36 tímov, z ktorých vzíde 24 tímov postupujúcich do vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027. [[Calcio Como|Como]], [[LASK|LASK]], [[Sabah FK|Sabah]] a [[Viking FK|Viking]] sa predstavili v lige po prvýkrát od zavedenia skupinovej fázy, pričom Sabah vo veľkej skupinovej súťaži UEFA debutovalo a Como sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych futbalových súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Meet the 2026/27 Champions League league phase teams |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a8-2171a88881a0-c70193b972c6-1000--meet-the-2026-27-champions-league-league-phase-teams/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> Nórsko má v skupinovej fáze Ligy majstrov dva tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Norway to Have Two Teams in the Champions League for First Time in 27 Years |url=https://swedenherald.com/article/norway-to-have-two-teams-in-the-champions-league-for-first-time-in-27-years |vydavateľ=Sweden Herald |dátum=2026-08-26 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem toho sa do skupinovej fázy kvalifikovali aj dva turecké tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Türkiye to field 2 clubs in Champions League for 6th time |url=https://www.turkiyetoday.com/sports/turkiye-to-field-2-clubs-in-champions-league-for-6th-time-3226913 |vydavateľ=Türkiye Today |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> V skupinovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných zväzov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov (automaticky najvyššie nasadený v prvom koši), ^EL označuje úradujúceho víťaza Európskej ligy, ^MV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) a ^NV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva). ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}<br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (65.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br/>'''KK UEFA: 36,000'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (32.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 64,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}<br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br />'''KK UEFA: 63,000'''</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (84.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 24,000'''</small> |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br />'''KK UEFA: 61,000'''</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> (99.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 21,000'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br />'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (42.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 57,750'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br />'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br />'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (202.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 8,247'''</small> |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br />'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (244.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 6,000'''</small> |} === Žreb === Žreb skupinovej fázy sa uskutočnil 27. augusta 2026 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]] za účasti [[Thierry Henry|Thierryho Henryho]], držiteľa [[Cena prezidenta UEFA|Ceny prezidenta UEFA]], a [[David Villa|Davida Villu]]. {| |+'''Súperi v skupinovej fáze podľa tímov''' | valign="top" | {| class="wikitable hover-highlight plainrowheaders sticky-header-multi" style="text-align: left;" style="font-size:90%" |- ! rowspan="2" style="width: 120px" | Tím ! colspan="2" | Súperi z 1. koša ! colspan="2" | Súperi z 2. koša ! colspan="2" | Súperi z 3. koša ! colspan="2" | Súperi zo 4. koša |- ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[AS Rím|Rím]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Porto|Porto]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Viking FK|Viking]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RC Lens|Lens]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Calcio Como|Como]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Viking FK|Viking]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Shakhtar Donetsk]] | [[LASK|LASK]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Calcio Como|Como]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |} |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|v=1|r=0|p=0|sg=6|ig=1|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím={{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=4|tím={{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím={{ITA}} [[Calcio Como|Como]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=6|tím={{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím={{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím={{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=10|tím={{FRA}} [[RC Lens|Lens]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=11|tím={{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=12|tím={{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=13|tím={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=14|tím={{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=15|tím={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=16|tím={{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=17|tím={{ITA}} [[AS Rím|Rím]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{turnaj|por=18|tím={{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=19|tím={{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=20|tím={{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=21|tím={{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=22|tím={{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=23|tím={{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=24|tím={{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=25|tím={{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{turnaj|por=26|tím={{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=27|tím={{AUT}} [[LASK|LASK]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=28|tím={{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=29|tím={{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=30|tím={{NOR}} [[Viking FK|Viking]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=31|tím={{POR}} [[FC Porto|Porto]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=32|tím={{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=33|tím={{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=34|tím={{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=35|tím={{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=36|tím={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. Zdroj: [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/standings UEFA] === Zápasy === Zoznam zápasov bol oznámený 29. augusta 2026. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa zápasy tímov z Európskej ligy a Konferenčnej ligy hrajúce v rovnakých mestách nehrali v rovnakom termíne. V zásade platí, že žiadny tím neodohrá viac ako dva domáce zápasy alebo dva zápasy vonku za sebou, a v rámci prvých dvoch aj posledných dvoch hracích dní odohrá jeden domáci zápas a jeden zápas vonku. Zápasy sa odohrajú 8. – 10. septembra (exkluzívny týždeň), 13. – 14. októbra, 20. – 21. októbra, 3. – 4. novembra, 24. – 25. novembra a 8. – 9. decembra 2026, 19. – 20. januára a 27. januára 2027. Všetky zápasy sa odohrajú v utorok a stredu, s výnimkou exkluzívneho týždňa súťaže, ktorý zahŕňa aj štvrtok. Plánované časy výkopov sú o 18:45 hod. (dva zápasy v každom dni) a 21:00 hod. (zostávajúce zápasy) SEČ/SELČ. Jedinou výnimkou je záverečný hrací deň, kedy sa všetky zápasy odohrajú súčasne o 21:00 hod. {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' {{GRE}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | '''[[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]'''{{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|0|2}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[Real Betis|Real Betis]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | '''[[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | align="right" | '''[[FC Barcelona|Barcelona]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|5|1}}''' | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] |- | align="right" | '''[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]''' {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|6|1}}''' | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | '''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]''' {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|0|1}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | '''[[Calcio Como|Como]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|1}}''' | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- | align="right" | '''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|5|0}}''' | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | '''[[Manchester United FC|Mancherster United]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|4|0}}''' | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{FRA}} '''[[RC Lens|Lens]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] |- | align="right" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Štadión Metropolitano]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá a baráž o skupinovú fázu. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League – Top Scorers |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/statistics/players/?sortBy=goals |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-09-08 |jazyk=en-US}}</ref> ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |1. |{{BIH}} [[Ermedin Demirović]] |{{GER}} [[VfB Stuttgart]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |62 |- |{{ESP}} [[Ferran Torres]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" |73 |- | rowspan="7" style="text-align:center;" |3. |{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | rowspan="7" style="text-align:center;" |2 | style="text-align:center;" |64 |- |{{BRA}} [[Raphinha]] |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align:center;" |71 |- |{{ESP}} [[Marc Bartra]] |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | rowspan="5" style="text-align:center;" |90 |- |{{GIN}} [[Serhou Guirassy]] |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- |{{NOR}} [[Erling Haaland]] |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |{{FRA}} [[Michael Olise]] |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- |{{SVN}} [[Danijel Šturm]] |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |10. | colspan="2" |''Štyridsaťšesť hráčov'' | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |{{--}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] mzcg23yvajnd8x6j046v60cm27f9orf 8368436 8368435 2026-09-12T02:00:32Z Ready2Ride 298352 8368436 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |víťaz= |druhý= |tretí= |počet zápasov=18 |počet gólov=69 |návštevnosť=846316 |najlepší strelec={{BIH}} [[Ermedin Demirović]]<br/>(za {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]])<br/>{{ESP}} [[Ferran Torres]]<br/>(za {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]])<br/>(po 3 góly) |hráč= |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartovala 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo Štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastňuje 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizovalo domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa použil rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] ^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získali miesta v skupinovej fáze, ak by sa nekvalifikovali do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), mali po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemohli. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1^EPS</small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1^EPS</small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |3 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[RUS]</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[LIE]</small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska ^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska ^[pozn. ^LIE]) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2027 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Štadión Metropolitano]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do skupinovej fázy. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[LASK|LASK]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Viking FK|Viking]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027}} <div style="display: flex; flex-direction: row; align-items: flex-start; justify-content: flex-start; width: 100%; gap: 15px; margin: 0; padding: 0;"> <div style="width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.1136|long=3.1050|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=left}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.893894|long=4.523253|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4416|long=5.4697|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} }} </div> <div style="position: relative; width: 690px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=48.3069|long=14.2858|label=[[LASK|LASK]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.7832|long=46.7700|label=[[Sabah FK|Sabah]]<br/>{{small|(pozri detail)}}|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4650|long=47.5900|mark=Right arrow.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0675|long=14.4716|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.555|long=-0.108333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.46666|long=-2.244064|label='''Manchester'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.4862|long=-1.8904|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4308|long=-2.9608|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8413|long=2.2530|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2188|long=11.6247|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34587|long=12.3482|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.778611|long=9.179444|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=38.036|long=23.787||label=[[AEK Atény FC|AEK Atény]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.8139|long=9.0722|label=[[Calcio Como|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.4781|long=9.1238|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8280|long=14.1930|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.93389|long=12.45479|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=67.2766|long=14.3844|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=58.9653|long= 5.7180|label=[[Viking FK|Viking]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.162142|long=-8.621953|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.7611|long=-9.1608|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.163558|long=17.136856|label=[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.3647|long=2.1555|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.3833|long=-3.7167|label='''Madrid'''|mark=Black_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=39.9441|long=-0.1036|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=37.35644|long=-5.98177|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.1032|long=28.9911|label='''Istanbul'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.02083|long=37.80972|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|mark=TransparentPlaceholder.png|marksize=1|lat=64.5|long=-28.5|label=<div style="width:150px; font-size:90%; line-height:1.5em;">'''Istanbulské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Galatasaray SK|Galatasaray]]</span><br /><br />'''Madridské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]</span><br /><br />'''Manchesterské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester City FC|Manchester City]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester United FC|Manchester United]]</span></div>|position=right}} }} <div style="position: absolute; top: 4px; right: -4px; width: 210px; max-height: 153px; overflow: hidden; border: 1px solid #d3d3d3; background: #f8f9fa; z-index: 10; margin: 0; padding: 0; box-shadow: none;"> {{LocMap+|Azerbajdžan|width=210|float=none|caption=|places= {{LocMap~|Azerbajdžan|lat=40.4093|long=49.8671|label=[[Sabah FK|Sabah]]|position=left}} }} </div> </div> </div> Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa začala 8. septembra 2026 a skončí 27. januára 2027. Súťaží v nej 36 tímov, z ktorých vzíde 24 tímov postupujúcich do vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027. [[Calcio Como|Como]], [[LASK|LASK]], [[Sabah FK|Sabah]] a [[Viking FK|Viking]] sa predstavili v lige po prvýkrát od zavedenia skupinovej fázy, pričom Sabah vo veľkej skupinovej súťaži UEFA debutovalo a Como sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych futbalových súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Meet the 2026/27 Champions League league phase teams |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a8-2171a88881a0-c70193b972c6-1000--meet-the-2026-27-champions-league-league-phase-teams/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> Nórsko má v skupinovej fáze Ligy majstrov dva tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Norway to Have Two Teams in the Champions League for First Time in 27 Years |url=https://swedenherald.com/article/norway-to-have-two-teams-in-the-champions-league-for-first-time-in-27-years |vydavateľ=Sweden Herald |dátum=2026-08-26 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem toho sa do skupinovej fázy kvalifikovali aj dva turecké tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Türkiye to field 2 clubs in Champions League for 6th time |url=https://www.turkiyetoday.com/sports/turkiye-to-field-2-clubs-in-champions-league-for-6th-time-3226913 |vydavateľ=Türkiye Today |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> V skupinovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných zväzov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov (automaticky najvyššie nasadený v prvom koši), ^EL označuje úradujúceho víťaza Európskej ligy, ^MV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) a ^NV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva). ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}<br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (65.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br/>'''KK UEFA: 36,000'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (32.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 64,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}<br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br />'''KK UEFA: 63,000'''</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (84.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 24,000'''</small> |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br />'''KK UEFA: 61,000'''</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> (99.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 21,000'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br />'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (42.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 57,750'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br />'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br />'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (202.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 8,247'''</small> |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br />'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (244.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 6,000'''</small> |} === Žreb === Žreb skupinovej fázy sa uskutočnil 27. augusta 2026 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]] za účasti [[Thierry Henry|Thierryho Henryho]], držiteľa [[Cena prezidenta UEFA|Ceny prezidenta UEFA]], a [[David Villa|Davida Villu]]. {| |+'''Súperi v skupinovej fáze podľa tímov''' | valign="top" | {| class="wikitable hover-highlight plainrowheaders sticky-header-multi" style="text-align: left;" style="font-size:80%" |- ! rowspan="2" style="width: 120px" | Tím ! colspan="2" | Súperi z 1. koša ! colspan="2" | Súperi z 2. koša ! colspan="2" | Súperi z 3. koša ! colspan="2" | Súperi zo 4. koša |- ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[AS Rím|Rím]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Porto|Porto]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Viking FK|Viking]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RC Lens|Lens]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Calcio Como|Como]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Viking FK|Viking]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Shakhtar Donetsk]] | [[LASK|LASK]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Calcio Como|Como]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |} |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|v=1|r=0|p=0|sg=6|ig=1|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím={{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=4|tím={{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím={{ITA}} [[Calcio Como|Como]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=6|tím={{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím={{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím={{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=10|tím={{FRA}} [[RC Lens|Lens]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=11|tím={{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=12|tím={{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=13|tím={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=14|tím={{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=15|tím={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=16|tím={{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=17|tím={{ITA}} [[AS Rím|Rím]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{turnaj|por=18|tím={{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=19|tím={{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=20|tím={{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=21|tím={{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=22|tím={{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=23|tím={{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=24|tím={{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=25|tím={{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{turnaj|por=26|tím={{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=27|tím={{AUT}} [[LASK|LASK]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=28|tím={{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=29|tím={{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=30|tím={{NOR}} [[Viking FK|Viking]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=31|tím={{POR}} [[FC Porto|Porto]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=32|tím={{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=33|tím={{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=34|tím={{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=35|tím={{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=36|tím={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. Zdroj: [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/standings UEFA] === Zápasy === Zoznam zápasov bol oznámený 29. augusta 2026. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa zápasy tímov z Európskej ligy a Konferenčnej ligy hrajúce v rovnakých mestách nehrali v rovnakom termíne. V zásade platí, že žiadny tím neodohrá viac ako dva domáce zápasy alebo dva zápasy vonku za sebou, a v rámci prvých dvoch aj posledných dvoch hracích dní odohrá jeden domáci zápas a jeden zápas vonku. Zápasy sa odohrajú 8. – 10. septembra (exkluzívny týždeň), 13. – 14. októbra, 20. – 21. októbra, 3. – 4. novembra, 24. – 25. novembra a 8. – 9. decembra 2026, 19. – 20. januára a 27. januára 2027. Všetky zápasy sa odohrajú v utorok a stredu, s výnimkou exkluzívneho týždňa súťaže, ktorý zahŕňa aj štvrtok. Plánované časy výkopov sú o 18:45 hod. (dva zápasy v každom dni) a 21:00 hod. (zostávajúce zápasy) SEČ/SELČ. Jedinou výnimkou je záverečný hrací deň, kedy sa všetky zápasy odohrajú súčasne o 21:00 hod. {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' {{GRE}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | '''[[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]'''{{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|0|2}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[Real Betis|Real Betis]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | '''[[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | align="right" | '''[[FC Barcelona|Barcelona]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|5|1}}''' | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] |- | align="right" | '''[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris St-Germain]]''' {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|6|1}}''' | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | '''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]''' {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|0|1}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | '''[[Calcio Como|Como]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|1}}''' | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- | align="right" | '''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|5|0}}''' | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | '''[[Manchester United FC|Mancherster United]]'''{{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|4|0}}''' | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{FRA}} '''[[RC Lens|Lens]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] |- | align="right" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Štadión Metropolitano]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá a baráž o skupinovú fázu. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League – Top Scorers |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/statistics/players/?sortBy=goals |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-09-08 |jazyk=en-US}}</ref> ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |1. |{{BIH}} [[Ermedin Demirović]] |{{GER}} [[VfB Stuttgart]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |62 |- |{{ESP}} [[Ferran Torres]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" |73 |- | rowspan="7" style="text-align:center;" |3. |{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | rowspan="7" style="text-align:center;" |2 | style="text-align:center;" |64 |- |{{BRA}} [[Raphinha]] |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align:center;" |71 |- |{{ESP}} [[Marc Bartra]] |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | rowspan="5" style="text-align:center;" |90 |- |{{GIN}} [[Serhou Guirassy]] |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- |{{NOR}} [[Erling Haaland]] |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |{{FRA}} [[Michael Olise]] |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- |{{SVN}} [[Danijel Šturm]] |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |10. | colspan="2" |''Štyridsaťšesť hráčov'' | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |{{--}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] apu0ckp8j73jtkn5vmsa7hvrjx8x7y2 8368437 8368436 2026-09-12T02:05:44Z Ready2Ride 298352 8368437 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |víťaz= |druhý= |tretí= |počet zápasov=18 |počet gólov=69 |návštevnosť=846316 |najlepší strelec={{BIH}} [[Ermedin Demirović]]<br/>(za {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]])<br/>{{ESP}} [[Ferran Torres]]<br/>(za {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]])<br/>(po 3 góly) |hráč= |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartovala 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo Štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastňuje 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizovalo domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa použil rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] ^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získali miesta v skupinovej fáze, ak by sa nekvalifikovali do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), mali po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemohli. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1^EPS</small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1^EPS</small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |3 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[RUS]</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[LIE]</small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska ^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska ^[pozn. ^LIE]) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2027 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Štadión Metropolitano]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do skupinovej fázy. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[LASK|LASK]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Viking FK|Viking]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027}} <div style="display: flex; flex-direction: row; align-items: flex-start; justify-content: flex-start; width: 100%; gap: 15px; margin: 0; padding: 0;"> <div style="width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.1136|long=3.1050|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=left}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.893894|long=4.523253|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4416|long=5.4697|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} }} </div> <div style="position: relative; width: 690px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=48.3069|long=14.2858|label=[[LASK|LASK]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.7832|long=46.7700|label=[[Sabah FK|Sabah]]<br/>{{small|(pozri detail)}}|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4650|long=47.5900|mark=Right arrow.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0675|long=14.4716|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.555|long=-0.108333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.46666|long=-2.244064|label='''Manchester'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.4862|long=-1.8904|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4308|long=-2.9608|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8150|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8413|long=2.2530|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.621137|long=3.157519|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2188|long=11.6247|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.4925|long=7.4516|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34587|long=12.3482|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.778611|long=9.179444|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=38.036|long=23.787||label=[[AEK Atény FC|AEK Atény]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.8139|long=9.0722|label=[[Calcio Como|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.4781|long=9.1238|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8280|long=14.1930|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.93389|long=12.45479|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=67.2766|long=14.3844|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=58.9653|long= 5.7180|label=[[Viking FK|Viking]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.162142|long=-8.621953|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.7611|long=-9.1608|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.163558|long=17.136856|label=[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.3647|long=2.1555|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.3833|long=-3.7167|label='''Madrid'''|mark=Black_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=39.9441|long=-0.1036|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=37.35644|long=-5.98177|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.1032|long=28.9911|label='''Istanbul'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.02083|long=37.80972|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|mark=TransparentPlaceholder.png|marksize=1|lat=64.5|long=-28.5|label=<div style="width:150px; font-size:90%; line-height:1.5em;">'''Istanbulské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Galatasaray SK|Galatasaray]]</span><br /><br />'''Madridské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]</span><br /><br />'''Manchesterské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester City FC|Manchester City]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester United FC|Manchester United]]</span></div>|position=right}} }} <div style="position: absolute; top: 4px; right: -4px; width: 210px; max-height: 153px; overflow: hidden; border: 1px solid #d3d3d3; background: #f8f9fa; z-index: 10; margin: 0; padding: 0; box-shadow: none;"> {{LocMap+|Azerbajdžan|width=210|float=none|caption=|places= {{LocMap~|Azerbajdžan|lat=40.4093|long=49.8671|label=[[Sabah FK|Sabah]]|position=left}} }} </div> </div> </div> Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa začala 8. septembra 2026 a skončí 27. januára 2027. Súťaží v nej 36 tímov, z ktorých vzíde 24 tímov postupujúcich do vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027. [[Calcio Como|Como]], [[LASK|LASK]], [[Sabah FK|Sabah]] a [[Viking FK|Viking]] sa predstavili v lige po prvýkrát od zavedenia skupinovej fázy, pričom Sabah vo veľkej skupinovej súťaži UEFA debutovalo a Como sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych futbalových súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Meet the 2026/27 Champions League league phase teams |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a8-2171a88881a0-c70193b972c6-1000--meet-the-2026-27-champions-league-league-phase-teams/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> Nórsko má v skupinovej fáze Ligy majstrov dva tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Norway to Have Two Teams in the Champions League for First Time in 27 Years |url=https://swedenherald.com/article/norway-to-have-two-teams-in-the-champions-league-for-first-time-in-27-years |vydavateľ=Sweden Herald |dátum=2026-08-26 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem toho sa do skupinovej fázy kvalifikovali aj dva turecké tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Türkiye to field 2 clubs in Champions League for 6th time |url=https://www.turkiyetoday.com/sports/turkiye-to-field-2-clubs-in-champions-league-for-6th-time-3226913 |vydavateľ=Türkiye Today |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> V skupinovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných zväzov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov (automaticky najvyššie nasadený v prvom koši), ^EL označuje úradujúceho víťaza Európskej ligy, ^MV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) a ^NV označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva). ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}<br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (65.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br/>'''KK UEFA: 36,000'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (32.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 64,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}<br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br />'''KK UEFA: 63,000'''</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (84.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 24,000'''</small> |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br />'''KK UEFA: 61,000'''</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> (99.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 21,000'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br />'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (42.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]}<br/>'''KK UEFA: 57,750'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br />'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br />'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (202.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 8,247'''</small> |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br />'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (244.)^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]}<br />'''KK UEFA: 6,000'''</small> |} === Žreb === Žreb skupinovej fázy sa uskutočnil 27. augusta 2026 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]] za účasti [[Thierry Henry|Thierryho Henryho]], držiteľa [[Cena prezidenta UEFA|Ceny prezidenta UEFA]], a [[David Villa|Davida Villu]]. {| |+'''Súperi v skupinovej fáze podľa tímov''' | valign="top" | {| class="wikitable hover-highlight plainrowheaders sticky-header-multi" style="text-align: left;" style="font-size:80%" |- ! rowspan="2" style="width: 120px" | Tím ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 1. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 2. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 3. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi zo 4. koša |- ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[AS Rím|Rím]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Porto|Porto]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Viking FK|Viking]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RC Lens|Lens]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Calcio Como|Como]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Viking FK|Viking]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Shakhtar Donetsk]] | [[LASK|LASK]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Calcio Como|Como]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |} |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|v=1|r=0|p=0|sg=6|ig=1|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím={{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|v=1|r=0|p=0|sg=5|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=4|tím={{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím={{ITA}} [[Calcio Como|Como]]|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=6|tím={{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím={{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím={{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=10|tím={{FRA}} [[RC Lens|Lens]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=11|tím={{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=12|tím={{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]|v=1|r=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=13|tím={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=14|tím={{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=15|tím={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=16|tím={{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]|v=1|r=0|p=0|sg=1|ig=0|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=17|tím={{ITA}} [[AS Rím|Rím]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{turnaj|por=18|tím={{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=19|tím={{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=20|tím={{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=21|tím={{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=22|tím={{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=23|tím={{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=24|tím={{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=25|tím={{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{turnaj|por=26|tím={{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=27|tím={{AUT}} [[LASK|LASK]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=28|tím={{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=1|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=29|tím={{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=30|tím={{NOR}} [[Viking FK|Viking]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=3|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=31|tím={{POR}} [[FC Porto|Porto]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=32|tím={{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=33|tím={{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=34|tím={{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=35|tím={{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=36|tím={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. Zdroj: [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/standings UEFA] === Zápasy === Zoznam zápasov bol oznámený 29. augusta 2026. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa zápasy tímov z Európskej ligy a Konferenčnej ligy hrajúce v rovnakých mestách nehrali v rovnakom termíne. V zásade platí, že žiadny tím neodohrá viac ako dva domáce zápasy alebo dva zápasy vonku za sebou, a v rámci prvých dvoch aj posledných dvoch hracích dní odohrá jeden domáci zápas a jeden zápas vonku. Zápasy sa odohrajú 8. – 10. septembra (exkluzívny týždeň), 13. – 14. októbra, 20. – 21. októbra, 3. – 4. novembra, 24. – 25. novembra a 8. – 9. decembra 2026, 19. – 20. januára a 27. januára 2027. Všetky zápasy sa odohrajú v utorok a stredu, s výnimkou exkluzívneho týždňa súťaže, ktorý zahŕňa aj štvrtok. Plánované časy výkopov sú o 18:45 hod. (dva zápasy v každom dni) a 21:00 hod. (zostávajúce zápasy) SEČ/SELČ. Jedinou výnimkou je záverečný hrací deň, kedy sa všetky zápasy odohrajú súčasne o 21:00 hod. {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' {{GRE}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | '''[[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]'''{{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|0|2}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[Real Betis|Real Betis]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | '''[[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | align="right" | '''[[FC Barcelona|Barcelona]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|5|1}}''' | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] |- | align="right" | '''[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 13. október | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris St-Germain]]''' {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|6|1}}''' | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | '''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]''' {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|0|1}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | '''[[Calcio Como|Como]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|1}}''' | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- | align="right" | '''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|5|0}}''' | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | '''[[Manchester United FC|Mancherster United]]'''{{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|4|0}}''' | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{FRA}} '''[[RC Lens|Lens]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 14. október | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 20. október | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] |- | align="right" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Štadión Metropolitano]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá a baráž o skupinovú fázu. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League – Top Scorers |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/statistics/players/?sortBy=goals |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-09-08 |jazyk=en-US}}</ref> ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |1. |{{BIH}} [[Ermedin Demirović]] |{{GER}} [[VfB Stuttgart]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |62 |- |{{ESP}} [[Ferran Torres]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" |73 |- | rowspan="7" style="text-align:center;" |3. |{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | rowspan="7" style="text-align:center;" |2 | style="text-align:center;" |64 |- |{{BRA}} [[Raphinha]] |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align:center;" |71 |- |{{ESP}} [[Marc Bartra]] |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | rowspan="5" style="text-align:center;" |90 |- |{{GIN}} [[Serhou Guirassy]] |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- |{{NOR}} [[Erling Haaland]] |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |{{FRA}} [[Michael Olise]] |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- |{{SVN}} [[Danijel Šturm]] |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |10. | colspan="2" |''Štyridsaťšesť hráčov'' | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |{{--}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 10. septembru 2026''. === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] kmyztyl3vfnqfhk5wlonw0wi90j7ojk 0 752670 8368465 8363510 2026-09-12T06:58:11Z ~2026-49340-46 305089 LiverpoolFC nie je francuzsky klub ale anglicky 8368465 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Bradley Barcola | foto = Bradley Barcola France v Norway 26 June 26-033 (cropped).jpg | popis = Barcola v roku 2026 | celé meno = Bradley Jean-Manuel Essolisam Addo Barcola | dátum narodenia = {{dnv|2002|9|2}} | miesto narodenia = [[Villeurbanne]] | štát = [[Francúzsko]] | výška = 190 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 29 | mládežnícke roky = 2008-2010<br>2010-2021 | mládežnícke kluby = AS Buers Villeurbanne<br>[[Olympique Lyon]] | roky = 2020-2023<br>2021-2023<br>2023- | kluby = [[Olympique Lyon|Olympique Lyon II]]<br>[[Olympique Lyon]]<br>[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = {{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}40{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}88{{0}}(29) | národné mužstvo = {{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Francúzsko U20]]<br>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Francúzsko U21]]<br>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Francúzsko Olympic]]<br>{{FRA|f|1}} | reprezentačné roky = 2022<br>2023-2024<br>2024<br>2024- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}26{{0}}{{0}}(5) | pkupdate = 11. 7. 2026 }} '''Bradley Jean-Manuel Essolisam Addo Barcola''' (* [[2. september]] [[2002]], [[Villeurbanne]], [[Francúzsko]]) je francúzsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v Anglickom klube [[Liverpool FC|LiverpoolFC]]. == Klubová kariéra == === Olympique Lyon === Barcola začal s futbalom v rodnom meste. Hrával za tím AS Buers Villeurbanne. V roku 2010 prešiel do akadémie [[Olympique Lyon]]. V A-tíme debutoval [[4. november|4. novembra]] [[2021]] pri výhre 3:0 nad [[AC Sparta Praha]] v [[Európska liga UEFA 2021/2022|Európskej lige UEFA 2021/22]].<ref>{{Citácia periodika|titul=L'OL qualifié pour les 8es de finale de la Ligue Europa après sa victoire face au Sparta Prague|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-deja-qualifie-pour-les-8es-de-finale-de-la-ligue-europa/1296785|periodikum=L'Équipe|dátum prístupu=2026-07-11|jazyk=fr-FR}}</ref> V [[Ligue 1]] debutoval [[1. február|1. februára]] pri výhre 2:1 nad [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]]. Prvý gól v klube strelil [[7. január|7. januára]] [[2023]] pri výhre 2:1 nad [[FC Metz]] v [[Coupe de France]]. V sezóne 2022/23 odohral 31 zápasov a strelil sedem gólov a pridal desať asistencií. === Paris Saint-Germain === Dňa [[31. august|31. augusta]] [[2023]] prestúpil Barcola do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] za poplatok 45 miliónov eur. Podpísal päťročný kontrakt v klube. Dňa [[3. september|3. septembra]] debutoval v klube pri výhre 4:1 nad bývalým zamestnávateľom [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]. Barcola sa stal 500. hráčom, ktorý odohral zápas za PSG. Dňa [[4. október|4. októbra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA 2023/24 pri prehre 1:4 s [[Newcastle United FC|Newcastle United]]. Dňa [[9. december|9. decembra]] strelil prvý gól v drese PSG pri výhre 2:1 nad [[FC Nantes|Nantes]]. Dňa [[14. február|14. februára]] [[2024]] Barcola skóroval v prvom zápase osemfinále Ligy majstrov pri výhre 2:0 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Latest Champions League News & Rumors - Sports Illustrated | url = https://www.si.com/soccer/champions-league | vydavateľ = SI | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en-US}}</ref> V sezóne 2023/24 odohral 39 zápasov a strelil päť gólov a pridal deväť asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PSG's Bradley Barcola named signing of the season in Ligue 1 | url = https://psgpost.com/posts/psg-s-bradley-barcola-named-signing-of-the-season-in-ligue-1-01j01xbbpsn1 | vydavateľ = PSG Post | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tešil sa v tíme zo zisku titulu, pohára a superpohára. V prvých troch zápasoch sezóny 2024/25 v [[Ligue 1]] strelil Barcola štyri góly. Po dva góly skóroval pri výhre 6:0 nad [[Montpellier HSC|Montpellier]]. Dňa [[22. január|22. januára]] skóroval pri výhre 4:2 nad [[Manchester City FC|Manchester City]] v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov UEFA 2024/25]]. Dňa [[19. február|19. februára]] skóroval v odvete 16-finále Ligy majstrov pri výhre 7:0 nad [[Stade Brestois]]. V súčte s prvým zápasom vyhralo PSG suverénne 10:0. V Ligue 1 odohral v sezóne 2024/25 34 zápasov a strelil 14 gólov a pridal 11 asistencií. Stal sa druhým najlepším nahrávačom v lige za [[Rayan Cherki|Rayanom Cherkim]]. Dňa [[31. máj|31. mája]] [[2025]] nastúpil na finále [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]] v ktorom zaznamenal aj asistenciu pri výhre 5:0 nad [[Inter Miláno]]. Pre PSG išlo o historicky prvú trofej Ligy majstrov v histórii klubu. Okrem titulu v Ligue 1 a v Lige majstrov vyhral v sezóne aj [[Coupe de France]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The smile of PSG’s Senny Mayulu that says everything about Champions League glory|url=https://www.nytimes.com/athletic/6394918/2025/06/01/senny-mayulu-psg-champions-league-title/|periodikum=The New York Times|dátum=2025-06-01|dátum prístupu=2026-07-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Caoimhe|priezvisko=O'Neill}}</ref> Barcola bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2025]]. Na turnaji odohral šesť zápasov. Nastúpil na finále turnaj v ktorom jeho tím prehral 0:3 s [[Chelsea FC|Chelsea]]. Dňa [[13. august|13. augusta]] [[2025]] nastúpil Barcola na [[Superpohár UEFA 2025]] kde jeho tím vyhral po penaltovom rozstrele nad [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]]. Dňa [[17. december|17. decembra]] nastúpil na finále [[Interkontinentálny pohár FIFA 2025|Interkontinentálny pohár FIFA]] kde jeho tím po penaltovom rozstrele vyhral naad [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengom]]. Barcola skóroval v oboch zápasoch osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/26]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]]. PSG v súčte oboch zápasoch vyhralo 8:2. Dňa [[30. máj|30. mája]] nastúpil na finále v ktorom jeho tím vyhral po penaltách nad [[Arsenal FC|Arsenalom]]. == Reprezentačná kariéra == Barcola pôsobil v mládežníckych kategóriach Francúzska do 20 a 21 rokov. Zahral si aj na [[Letné olympijské hry 2024|olympiáde v Paríži 2024]]. V seniorskej reprezentácii debutoval [[5. jún|5. júna]] [[2024]] pri výhre 3:0 nad [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxemburskom]] v prípravnom zápase. Barcola bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Francúzsko na turnaji skončilo v semifinále po prehre so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]]. Barcola prvýkrát skóroval [[6. september|6. septembra]] [[2024]] pri prehre 1:3 s [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]] v [[Liga národov UEFA 2024/2025|Lige národov UEFA 2024/25]]. Barcola bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 11. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[Coupe de France]] ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon II]] |2020/21 | rowspan="3" |National 2 |4 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |2 |- |2021/22 |14 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |3 |- |2022/23 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !22 !5 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !22 !5 |- | rowspan="4" |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Ligue 1]] |11 |0 |0 |0 |2'''²''' |0 | colspan="2" |— |13 |0 |- |2022/23 |26 |5 |5 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |31 |7 |- |2023/24 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !40 !5 !5 !2 !2 !0 ! colspan="2" |— !47 !7 |- | rowspan="4" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |2023/24 | rowspan="3" |[[Ligue 1]] |25 |4 |3 |0 |10'''¹''' |1 |1'''³''' |0 |39 |5 |- |2024/25 |34 |14 |6 |4 |17'''¹''' |3 |7'''^{3 6}''' |0 |64 |21 |- |2025/26 |29 |11 |1 |0 |16'''¹''' |2 |3'''^{3 4 55}''' |0 |49 |13 |- ! colspan="2" |Celkom !88 !29 !10 !4 !43 !6 !11 !0 !152 !39 |- ! colspan="3" |Celkovo !150 !39 !15 !6 !45 !6 !11 !0 !221 !51 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''²''' [[Európska liga UEFA]] : '''³''' [[Trophée des champions]] : '''⁴''' [[Superpohár UEFA]] : '''⁵''' [[Interkontinentálny pohár FIFA]] : '''⁶''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] === Medzinárodné === ''K 11. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{FRA|f}} |2024 |11 |2 |- |2025 |7 |1 |- |2026 |8 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !26 !5 |} == Úspechy hráča == '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: 2023/24, 2024/25, 2025/26 * [[Coupe de France]]: 2023/24, 2024/25 * [[Trophée des champions]]: 2023, 2024, 2025 * [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/25, 2025/26 * [[Superpohár UEFA]]: 2025 * [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/bradley-barcola/profil/spieler/708265 == Zdroj == {{Preklad|en|Bradley Barcola|1363607909}} [[Kategória:Francúzski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Olympique Lyonnais]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2024]] rmmxpqxk3eqp5ab0zqlxle1e4oaftcp 0 753621 8368453 8256254 2026-09-12T05:04:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368453 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ihličie | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Sady</nowiki>, [[Nesvady]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8933 | source_long_d = 18.0412 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Divý kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8952 | mouth_long_d = 18.0566 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-61 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ihličie'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Divý kanál|Divého kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,7 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od [[Kolárovo|Kolárova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Od prameňa na okraji neveľkého lesíka v lokalite Sady<ref name=UGK/> tečie severovýchodným smerom. Rovinatým územím vedie lemovaný riedkym nesúvislým porastom a v strednej časti sa stáča na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.895775,18.044841,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Prechádza do oblasti vyššej vegetácie a severne od Listového jazera sa mierne točí juhovýchodným smerom do lokality Malý Pogáň.<ref name=mcz/> Vedie okrajom [[Listové jazero|rovnomennej prírodnej rezervácie]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> s mokrinami a okrajom lokality Listové tečie oblasťou nížinného lesa. Na dolnom toku sa mierne stáča na východ a juhozápadne od [[Nesvady|Nesvad]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Divý kanál|Divého kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.05663&y=47.89523&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok Ihličie pramení a preteká katastrálnym územím mesta [[Nesvady]], pričom v dolnej časti toku vytvára hranicu s územím obce [[Vrbová nad Váhom]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Nesvady&source=osm&id=1015716171&ds=1&x=18.0487047&y=47.8964699&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.05663&y=47.89523&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] mvercf0ssb2mrrjs2hq4gszkspd1po4 0 753637 8368350 8367939 2026-09-11T19:18:58Z IronLiberty 280078 doplnené informácie, red. úpravy 8368350 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Mladé Progresívne Slovensko|Logo strany=Logo mládežníckej organizácie Mladé PS.png|Skratka=Mladé PS <br> mPS|Založenie=[[4. november]] [[2019]]|Materská strana=[[Progresívne Slovensko]]|Ideológie=[[liberalizmus]]|Web=[https://mladeps.sk/ mladeps.sk]|Farby={{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|white}} {{colorbox|red}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]], [[Červená]]|Sídlo=Štúrova 12/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto|Medzinárodné=European Liberal Youth <small>(plné)</small><br/>International Federation of Liberal Youth <small>(pridružené)</small>|Predseda=Martin Marius <br /> Karolína Blunárová|Podpredsedovia=Nicholas Murphy <br /> Klára Muránska <br /> Oliver Mýtnik|Iné1 názov=Starší názov|Iné1=Mladí progresívci|Iné2 názov=Právna forma|Iné2=[[občianske združenie]]|Iné3=52773728|Iné3 názov=IČO|Politické spektrum=[[stredová strana]]}} '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia pôsobiacia pri politickej strane [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Hlavnými hodnotami, ku ktorým sa hlási je [[liberálna demokracia]], sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, [[udržateľný rozvoj]] a európska a medzinárodná spolupráca.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = | vydavateľ = Mladé Progresívne Slovensko}}</ref> Mladé PS má dvoch spolupredsedov.<ref name=":1" /> Podľa stanoviska organizácie má byť model dvoch spolupredsedov, muža a ženy, príspevkom k posilneniu [[Rodová rovnosť|rodovej rovnosti]].<ref name=":1" /> Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom Európskej liberálnej mládeže ({{V jazyku|eng|European Liberal Youth}}, LYMEC)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladé Progresívne Slovensko | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | vydavateľ = The European Liberal Youth | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LYMEC Autumn Congress 10th - 12th November 2023 | url = https://www.lymec.eu/web/content/5096 | vydavateľ = The European Liberal Youth | miesto = | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref> a pridruženým členom Medzinárodnej federácie liberálnej mládeže ({{V jazyku|eng|International Federation of Liberal Youth}}, IFLRY).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member Organisations | url = https://iflry.org/en | vydavateľ = International Federation of Liberal Youth | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> V roku 2024 mala podľa vlastných vyjadrení okolo 168 členov vo veku 15{{--}}30 rokov a patrila k najväčším politickým mládežníckym organizáciám na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Starkbauer|meno=Eduard|titul=Mladé PS: Ľudia nám posielajú emotikony obesenia či zastrelenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/closer/c/kollarova-a-zemla-z-mladeho-ps-ludia-nam-posielaju-emotikonov-obesenia-dobodania-ci-zastrelenia}}</ref> == História == Zakladajúci snem Mladého PS sa konal 31.8.2019 pri [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]]<ref name=":0" /> a zaregistrované ako [[občianske združenie]] bolo 04.11.2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Mladé Progresívne Slovensko" | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109396345609838 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-10}}</ref> == Vzťah ku Progresívnemu Slovensku == Mladé PS deklaruje organizačnú autonómiu od materskej strany Progresívneho Slovenska (PS) a oddelené členstvo.<ref name=":1" /> Zároveň však má každá výskumná skupina Mladého PS gestora z materskej strany.<ref name=":1" /> Podľa vlastného vyjadrenia je organizácia financovaná z členkých príspevkov, pričom PS financuje spoločné aktivity.<ref name=":1" /> == Činnosť a aktivity == Mladé PS od septembra 2021 vydáva podcast ''Počúvame mladých'', ktorého epizódy sa venujú napríklad komunálnej politike, duševnému zdraviu, školstvu, kultúre a účasti mladých v politike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počúvame Mladých | url = https://skpodcasty.sk/podcasty/pocuvame-mladych | vydavateľ = Slovenské podcasty | dátum vydania = 2026-08-17 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = }}</ref> V roku 2025 bola organizácia jedným zo zakladajúcich členov medzistraníckej mládežníckej diskusnej platformy FutureTalks, ktorú spolu s Mladým PS založili [[Mladí SaSkári]], [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]], [[Občiansko-demokratická mládež]], Generácia D a Mladí Slovensko.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Mládežnícke organizácie politických strán založili spoločnú platformu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/mladeznicke-organizacie-politickych-stran-zalozili-spolocnu-platformu|dátum prístupu=2026-09-11|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Mládežnícke organizácie opozičných strán vytvorili spoločnú iniciatívu, chcú obnoviť dôveru mladých v politiku|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/179439/mladeznicke-organizacie-opozicnych-stran-vytvorili-spolocnu-iniciativu-chcu-obnovit-doveru-mladych-v-politiku|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-30|dátum prístupu=2026-09-11}}</ref> Platforma organizuje verejné diskusie v slovenských regiónoch.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> == Konflikt v Gaze a výroky o Izraeli == V roku 2024 sa Mladé PS dostalo do pozornosti v súvislosti s vyjadreniami svojho člena, člena PS a bývalého asistenta poslankyne PS Jany Hanuliakovej Dominika Radlera, ktorý v roku 2023 kandidoval za PS.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívec pobúril židovskú obec, Izrael nazval genocídnym projektom. Vedenie PS reaguje opatrne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/W5caqPV/progresivec-poburil-zidovsku-obec-izrael-nazval-genocidnym-projektom-vedenie-ps-reaguje-opatrne/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-24|dátum prístupu=2026-09-10}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mladý progresívec pobúril Židov. Izrael označil za „genocídny projekt kolonialistov", PS reagovalo vlažne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/718247-zidia-sa-pustili-do-mladeho-progresivca-izrael-oznacil-za-genocidalny-apartheidny-projekt-kolonialistov|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-24|dátum prístupu=2026-09-10}}</ref><ref name=":1" /> Na sociálnej sieti v komentári pod príspevkom Mladého PS označil [[Izrael]] za „[[Genocída (právo)|genocidálny]] [[Aparteid|apartheidný]] projekt kolonialistov zvaný Izrael“<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Člen PS Dominik Radler pobúril židovskú náboženskú obec na Slovensku, na internete nazval Izrael „genocídnym projektom“.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4110385/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-24|dátum prístupu=2026-09-10}}</ref> a [[izraelsko-palestínsky konflikt]] interpretoval ako konflikt, v ktorom „jedna krajina dobýva cudzie územie, zavádza apartheid a snaží sa ho etnicky čistiť“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bán|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Čo Dominik Radler o Izraeli nepovedal|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4114179/co-dominik-radler-o-izraeli-nepovedal/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-26|dátum prístupu=2026-09-10}}</ref><ref name=":1" /> [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku]] jeho vyjadrenia označil za „slepý politický extrémizmus“.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Vedenie PS spočiatku uviedlo, že išlo o osobný názor člena a že strana svojim členom vlastné názory nezakazuje.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Neskôr predsedníctvo PS Radlerovi pozastavilo členstvo a avizovalo možnosť jeho vylúčenia.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívci potrestali svojho mládežníka. Pre výroky o Izraeli mu hrozí vyhadzov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U6GRc4K/progresivci-potrestali-svojho-mladeznika-pre-vyroky-o-izraeli-mu-hrozi-vyhadzov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-09-19|dátum prístupu=2026-09-10}}</ref> Podľa ''[[Aktuality.sk]]'' išlo o súbeh viacerých previnení.<ref name=":4" /> Aj vedenie Mladého PS neskôr uviedlo, že Radlera napomenulo a podmienečne vylúčilo.<ref name=":1" /> Mladé PS zároveň zverejnilo príspevok namierený proti nákupu izraelskej vojenskej techniky, v ktorom izraelský režim označilo za „kriminálnikov“.<ref name=":1" /> Príspevok po niekoľkých hodinách stiahlo po konzultácii s poslancom PS [[Tomáš Valášek|Tomášom Valášekom]].<ref name=":1" /> Mladé PS zároveň odsúdilo [[Útok Hamasu na Izrael|útok Hamasu]] [[Útok Hamasu na Izrael|na Izrael zo 7. októbra 2023]] a požadovalo prepustenie izraelských rukojemníkov.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Progresívne Slovensko]] * [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] * [[Mladí SaSkári]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mladeps.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] * [https://skpodcasty.sk/podcasty/pocuvame-mladych/ ''Počúvame mladých''] – [[Podcasting|podcast]] Mladého PS [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie politických strán na Slovensku]] filcxk77ctlllszc0y1cckfvt54vdja 0 753750 8368362 8257007 2026-09-11T19:58:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368362 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hlinícky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality1 = [[Komárno]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Nový Hliník</nowiki>, [[Vrbová nad Váhom]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8423 | source_long_d = 18.083 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Lándorský kanál]], [[Komárno]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.8394 | mouth_long_d = 18.101 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-29 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hlinícky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 3,2 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-03 | miesto = Bratislava}}</ref>, v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, východne od obce [[Vrbová nad Váhom]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Nový Hliník tečie južným smerom, onedlho križujúc lokálnu cestu do Hliníka, pri ktorej priberá menší pravostranný prítok.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.838299,18.081176,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pokračuje mokraďou, kde priberá dva pravostranné prítoky, pričom druhý zároveň vytvára prepojenie s [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovským kanálom]]. Tu sa tok stáča na juhovýchod a začína pobrežný porast, prevádzajúci kanál až po ústie.<ref name=mcz/> Juhozápadne od osady Hliník<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa esovito stáča, priberá pravostranný [[Senný kanál]] a stáča sa na východ. Rovinatým územím s minimálnym prevýšením vedie k Hliníku, kde priberá pravostranný prítok a stáča sa na severovýchod.<ref name=UGK/> Pokračuje na sever, východným okrajom osady a oblasťou Hliník a postupne sa mierne točí na severovýchod. Zakrátko, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/>, pravostranne ústi do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10099&y=47.83949&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlinícky kanál pramení a preteká katastrálnym územím obce [[Vrbová nad Váhom]], od strednej časti tvorí hranicu s územím mesta [[Komárno]] v [[Komárno (okres)|rovnomennom okrese]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kom%C3%A1rno&source=osm&id=1015716152&ds=1&x=18.0868388&y=47.8332331&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10099&y=47.83949&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] [[Kategória:Komárno]] 8o0cvwug3sfyqpoiwluusg9ip50gcrr 0 753996 8368279 8288001 2026-09-11T15:04:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368279 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hajlášsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Komárno]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Pred Nitrou</nowiki>, [[Komárno]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8164 | source_long_d = 18.1404 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Zámocký kanál (prítok Starej Nitry)|Zámocký kanál]], [[Komárno]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.7940 | mouth_long_d = 18.1415 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-11 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hajlášsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Zámocký kanál (prítok Starej Nitry)|Zámockého kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,6 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | miesto = Bratislava}}</ref>, v jej geomorfologickej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, severne od [[Komárno|Komárna]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Pred Nitrou<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.802465,18.141919,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, južne od prírodnej rezervácie [[Komočín]], tečie mierne juhovýchodným smerom. Lemovaný nesúvislou pobrežnou vegetáciou sa postupne stáča na juh a pokračuje oblasťou Komočín, kde sa ľavostranne pripája menší kanál. Hlavný tok vedie priamym smerom rovinatým územím oblasťou Lándor<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, poblíž mŕtvych ramien [[Stará Nitra|Starej Nitry]], kde opúšťa Martovskú mokraď. Na dolnom toku tečie lokalitou Pribetský diel, kde lemuje neveľký lesný porast<ref name=mcz/> a následne sa severne od [[Komárno|Komárna]]<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Zámocký kanál (prítok Starej Nitry)|Zámockého kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14167&y=47.79402&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hajlášsky kanál preteká iba katastrálnym územím mesta [[Komárno]] v [[Komárno (okres)|rovnomennom okrese]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716152&ds=1&x=18.1393028&y=47.8042123&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14167&y=47.79402&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Komárno]] 4725qjfdcxtr690odgxnodsbx5twf0k 0 754046 8368488 8305652 2026-09-12T09:09:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368488 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ižiansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Komárno]] | municipality1 = [[Iža]] | municipality2 = [[Patince]] | municipality3 = [[Marcelová]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Lieskovský kanál (prítok Ižianskeho kanála)|Lieskovský kanál]] | tributary_right = [[Komárno-Iža]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Malá Iža</nowiki>, [[Komárno]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7684 | source_long_d = 18.1493 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Patinský kanál]], [[Marcelová]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.7525 | mouth_long_d = 18.3109 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 16 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ižiansky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 16 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od [[Komárno|Komárna]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Malá Iža v blízkosti vážskej hrádze<ref name=mcz/> tečie pásom nížinného lesa na juhozápad. Onedlho sa však stáča na juhovýchod a pokračuje Malou Ižou, kde križuje [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cestu I/64]]. Priberajúc menšie prítoky vedie mimo intravilán Komárna a v oblasti Jazero sa veľkým oblúkom stáča na sever.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.753667,18.165614,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-08 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Onedlho sa opäť stáča na juhovýchod a cez Staré jazero a Dolný hon smeruje k obci [[Iža]]. Na jej južnom okraji priberá pravostranný kanál [[Komárno-Iža]] a vedie popri dunajskej hrádzi na východný okraj obce. Tu sa pravostranne odkláňa bočné rameno, vedúce do [[Dunaj]]a.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Hlavný tok križuje [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cestu I/63]]<ref name=Tm/> a lokalitou Melónska a Konopište pokračuje okrajom prírodnej rezervácie [[Bokrošské slanisko]] k [[Patince|Patinciam]]. Vlniac sa rovinou s minimálnym prevýšením obteká obec, stáča na na severovýchod a v oblasti Dyňovisko križuje [[Potkanovský kanál]]. Vteká do geomorfologickej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, kde prijíma menší ľavostranný a onedlho významnejší [[Lieskovský kanál (prítok Ižianskeho kanála)|Lieskovský kanál]]. Mierne sa stáča na východ a západne od [[Virt]]u<ref name=vku/> sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Patinský kanál|Patinského kanála]]<ref name=Tm/> v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.31101&y=47.75252&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ižiansky kanál preteká katastrálnym územím mesta [[Komárno]], odkiaľ pokračuje katastrom obcí [[Iža]], [[Patince]] a [[Marcelová]] v [[Komárno (okres)|okrese Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Marcelov%C3%A1&source=osm&id=1015716148&ds=1&x=18.3057511&y=47.7516418&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.31101&y=47.75252&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Komárno]] [[Kategória:Iža]] [[Kategória:Patince]] [[Kategória:Marcelová]] nc2cx5kyir9htccct4n8n3fnrjh3202 14 754440 8368298 8355828 2026-09-11T16:19:27Z Gitanes232 142243 fix 8368298 wikitext text/x-wiki {{Bitky podľa roka|119|0}} {{Commonscat}} [[Kategória:1190]] [[Kategória:Bitky podľa roka|1190]] [[Kategória:Bitky 12. storočia|1190]] 5akfs0gzo8net1yzm7noyhklj5ten81 0 754442 8368433 8355891 2026-09-12T01:34:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368433 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hurbanovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Hurbanovo]] | municipality1 = [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] | municipality2 = [[Chotín]] | municipality3 = [[Komárno]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Novozámocké pláňavy]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Bohatá</nowiki>, [[Hurbanovo]] | source_elevation = cca 111 | source_lat_d = 47.8945 | source_long_d = 18.1905 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Patinský kanál]], [[Chotín]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.7819 | mouth_long_d = 18.2209 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 16 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hurbanovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 16 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Novozámocké pláňavy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = Bratislava}}</ref>, severne od [[Hurbanovo|Hurbanova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}}<ref name=UGK/> Kanál začína v lokalite Dolina<ref name=Tm/>, v blízkosti štrkoviska Bohatá<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, odkiaľ tečie východným smerom popri vodnej ploche. Na okraji Bohatej, mestskej časti Hurbanova, sa stáča na juh a vedie južným, postupne juhozápadným smerom, okrajom mesta. Výrazne sa esovito stáča, vteká do intravilánu mesta<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.878615,18.187285,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a preteká okrajom [[Hurbanovský park|Hurbanovského parku]].<ref name=Tm/> Onedlho opúšťa mesto, na jeho okraji križuje [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cestu I/64]] a pokračuje popri Zelenom Háji cez lokality Okrúhle, Pasienok a Briežky<ref name=vku/> k rovnomennej usadlosti. Tu križuje [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|železničnú trať do Komárna]], priberá ľavostranný prítok a oblasťou s nesúvislým porastom pokračuje na juh.<ref name=mcz/> Križuje [[Cesta II. triedy 589 (Slovensko)|cestu do Chotína]], ľavostranne sa odpája [[Fialkový kanál]] a prechádza do geomorfologickej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=G/>. Hurbanovský kanál pokračuje na juh, no postupne sa veľkým oblúkom stáča v oblasti Dlžiny na juhovýchod a južne od [[Chotín]]a vteká do oblasti nížinného lesa. V oblasti Račie pole<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.22095&y=47.782&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> sa postupne stáča na juh a v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Patinský kanál|Patinského kanála]]<ref name=UGK/> v povodí [[Dunaj]]a. Hurbanovský kanál pramení a preteká najskôr katastrálnym územím mesta [[Hurbanovo]], odkiaľ pokračuje katastrom obcí [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] a [[Chotín]] a mesta [[Komárno]] v [[Komárno (okres)|rovnomennom okrese]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Chot%C3%ADn&source=osm&id=1015716166&ds=1&x=18.2117743&y=47.7845666&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Novozámocké pláňavy]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.22095&y=47.782&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Hurbanovo]] [[Kategória:Svätý Peter (okres Komárno)]] [[Kategória:Chotín]] [[Kategória:Komárno]] iywpu6lr6neu7zs8chbo362zivgi7ko 0 754454 8368514 8356027 2026-09-12T11:28:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368514 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Janovský potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Detva (okres)|Detva]] | commune = | municipality = [[Hriňová]] | municipality1 = [[Detvianska Huta]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Veporské vrchy]], [[Hriňová]] | source_type = Prameň | source_location = Jasienka | source_elevation = 939 | source_lat_d = 48.6043 | source_long_d = 19.6309 | mouth = [[Veporské vrchy]], [[Banský potok (prítok Sučieho potoka)|Banský potok]] | mouth_location = [[Hriňová]] | mouth_elevation = 715 | mouth_lat_d = 48.5951 | mouth_long_d = 19.6016 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.9 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-03-2049 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Janovský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-15].</ref> je [[potok]] v regióne [[Podpoľanie]] na území mesta [[Hriňová]] a obce [[Detvianska Huta]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Banský potok (prítok Sučieho potoka)|Banského potoka]]. Má dĺžku {{km|2,9}} a je tokom VI. rádu. == Prameň == Pramení v {{mnm|939}} v lesnom [[extravilán]]e územia mesta [[Hriňová]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]; od samoty Jasienka severovýchodným smerom vo vzdialenosti {{km|0,6}}. == Opis toku == Od prameňa tečie juhozápadojužným smerom cez lesný [[extravilán]] mesta [[Hriňová]], v {{mnm|849}} vteká na obecnú hranicu medzi mestom Hriňová a obcou [[Detvianska Huta]] a tečie po tejto hranici, ľavým brehom obteká úpätie vrchu Krčmárov vrch s {{mnm|882}}, v {{mnm|783}} opúšťa obecnú hranicu a vracia sa na územie mesta Hriňová, v lesnom [[extravilán]]e Hriňovej premiešanom trvalými trávnymi porastmi [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Banský potok (prítok Sučieho potoka)|Banského potoka]] ako jeho ľavostranný prítok. [[Banský potok (prítok Sučieho potoka)|Banský potok]] ďalej ústi do [[Sučí potok|Sučieho potoka]]<ref>Priebeh Janovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17384?pos=48.599118,19.616258,16]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-08-14]</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 23-24, 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 159. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a tečie na území mesta [[Hriňová]], ďalej tečie po hranici medzi Hriňovou a [[Detvianska Huta|Detvianskou Hutou]] a vracia sa na územie mesta [[Hriňová]] a tu aj ústi do [[Banský potok (prítok Sučieho potoka)|Banského potoka]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Sihlianska planina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-08-08</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 17. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Janovský potok nemá prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.60164y=48.59508ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Janovský potok má pôvod v apelatíve janovský vo význame patriaci osobe s menom Jano alebo rodine Janovcov, alebo ináč s nimi spájaný. Z prídavného mena janovský po rozšírení o slovo potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Janovský potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 91. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Janovský potok bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 23, 36, 81. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Janovský potok je jedinečným hydronymom (august 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slatiny}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]] [[Kategória:Hriňová]] [[Kategória:Povodie Hrona]] laggoskw94zn8nh6hm8udruw51nqg9c 0 755069 8368490 8367840 2026-09-12T09:20:22Z Andrej-airliner 43530 obr. 8368490 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Haakon VIII. |titul = nórsky kráľ |obrázok = King Haakon VIII arrives Stortinget 03 (1x3 cropped).jpg |popis obrázku = Haakon VIII. v roku 2026 |panovanie = 28. august 2026{{--}}súčasnosť |korunovácia = |pôvodné meno = Haakon Magnus |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = {{dnv|1973|7|20}} |miesto narodenia = [[Oslo]], [[Nórsko]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Nórska cirkev]] |predchodca = [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] |regent = |nástupca = |manžel = |manželka = [[Mette-Marit Nórska]] |potomstvo = Ingrid Alexandra (* 2004)<br/>Sverre Magnus(* 2005) |dynastia = Glücksburgovci |otec = [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] |matka = [[Sonja Nórska]] |portál1 = |portál2 = }} '''Haakon VIII.''' (celým menom Haakon Magnus<ref name="aktuality-nástup"/><ref name="hnonline-novy"/>, * [[20. júl]] [[1973]]<ref name="aktuality-nástup"/><ref name="hnonline-novy"/><ref name="britannica"/>, [[Oslo]]<ref name="britannica"/>) je nórsky kráľ z rodu Glücksburgovcov. Kráľom sa stal 28. augusta 2026 po úmrtí svojho otca [[Harald V. (Nórsko)|Haralda V.]], Haakon VIII. po otcovi, dedovi a pradedovi prevzal osobné heslo kráľa, „Všetko pre Nórsko“.<ref name="stvr-the-king-is-dead-long-live-the-king">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Po úmrtí nórskeho kráľa Haralda V. sa na čelo monarchie postaví jeho syn. Prijal meno Haakon VIII. | url = https://spravy.stvr.sk/2026/08/po-umrti-norskeho-krala-haralda-v-sa-na-celo-monarchie-postavi-jeho-syn-prijal-meno-haakon-viii/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-28 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Je synom kráľa Haralda V. a kráľovnej Sonji a zároveň pra-pra-pra-vnukom [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]]. Jeho staršia sestra Märtha Louise bola za ním v postupnosti dedenia trónu. Vzdelanie získal na verejných školách. Korunným princom sa stal po smrti svojho deda, [[Olaf V.|Olafa V.]] v roku 1991. Haakon mal vtedy 17 rokov.<ref name="bbc-who-is-haakon-viii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gregory | meno = James | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Moench | meno2 = Mallory | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Who is Norway's new King Haakon VIII? | url = https://www.bbc.com/news/articles/cp841114eg6o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2026-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-29 | jazyk = }}</ref> Štyri roky pôsobil v nórskom námorníctve vrátane času na Námornej akadémii v [[Bergen]]e. Neskôr študoval politológiu na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite v Berkeley]] (BA v roku 1999) a medzinárodnú politiku na [[London School of Economics]] (MA v roku 2004).<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Haakon VIII | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Haakon-VIII | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-29 | jazyk = }}</ref> Po smrti otca sa stal kráľom menom Haakon VIII.<ref name="aktuality-nástup">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Haakon Magnus nastupuje na nórsky trón ako kráľ Haakon VIII. | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dqxm4qa/haakon-magnus-nastupuje-na-norsky-tron-ako-kral-haakon-viii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-28 | dátum prístupu = 2026-08-28 }}</ref><ref name="hnonline-novy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nový nórsky kráľ prijal meno Haakon VIII. | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96299286-novy-norsky-kral-prijal-meno-haakon-viii | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-28 | dátum prístupu = 2026-08-28 }}</ref> Než sa stal kráľom úzko spolupracoval s otcom a v poslednom čase pred otcovou smrťou mal viacero z Haraldových zodpovedností, zastupoval ho ako regent.<ref name="bbc-who-is-haakon-viii"/> Nórsky parlament oznámil, že Haakon kráľovskú prísahu zloží 1. septembra 2026.<ref name="hnonline-norsko-sa-luci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nórsko sa lúči s kráľom Haraldom. Tisíce ľudí v daždi odprevadili rakvu zosnulého panovníka | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96299376-norsko-sa-luci-s-kralom-haraldom-tisice-ludi-v-dazdi-odprevadili-rakvu-zosnuleho-panovnika | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-28 | dátum prístupu = 2026-08-28 }}</ref> == Manželka a potomstvo == So svojou budúcou manželkou, Mette-Marit Tjessem Hoeiby sa zoznámil v roku 1991. Vzťah bol kontroverzný, Mette-Marit síce nebola prvá neurodzená manželka kráľa, ale mala dieťa z predošlého vzťahu, ktorého otec strávil čas vo väzení za prechovávanie kokaínu. Tesne pred svadbou sa ospravedlnila za svoje „divoké roky“. Nepovedala však či aj sama požila drogy.<ref name="bbc-who-is-haakon-viii"/> 25. augusta 2001 sa Haakon oženil s Mette-Marit<ref name="britannica"/> v katedrále v Osle. 21. januára 2004 sa im narodila dcéra [[Ingrid Alexandra]] a 3. decembra 2005 syn [[Sverre Magnus]]. Manželka Mette-Marit sa ospravedlnila za niekoľkoročný kontakt s [[Jeffrey Epstein|Jeffreym Epsteinom]], odsúdeným za sexuálne delikty. Jej syn z predošlého vzťahu, [[Marius Borg Høiby]], bol odsúdený za [[znásilnenie]].<ref name="bbc-who-is-haakon-viii"/> Ich dcéra Ingrid Alexandra sa stala korunnou princeznou a očakáva sa, že sa neskôr stane prvou nórskou vládnucou kráľovnou od [[Margaréta I.|Margaréty I.]] na prelome 14. a 15. storočia.<ref name="aktuality-nástup"/><ref name="hnonline-novy"/> == Tituly a vyznamenania == * 20. júl 1973{{--}}17. január 1991 - princ Haakon * 17. január 1991{{--}}28. august 2026 - korunný princ Haakon * 28. august 2026{{--}}súčasnosť - kráľ Haakon VIII. ==Rodokmeň== {{Rodokmeň predkov |1 = Haakon VIII. |2 = [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] |3 = [[Sonja Nórska]] |4 = [[Olaf V.]] |5 = [[Marta Švédska]] |6 = [[Karl August Haraldsen]] |7 = [[Dagny Ulrichsen]] |8 = [[Haakon VII.]] |9 = [[Maud z Walesu]] |10 = [[Karol Švédsky]] |11 = [[Igneborg Dánska]] |12 = [[Halvor Haraldsen]] |13 = [[Carethe Josephine Nielsen]] |14 = [[Johan Christian Ulrichsen]] |15 = [[Berntine Marie Hansen]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Králi Nórska]] [[Kategória:Nórski princovia]] [[Kategória:Osobnosti z Osla]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Absolventi London School of Economics]] [[Kategória:Príslušníci Kráľovského nórskeho námorníctva]] [[Kategória:Glücksburgovci]] nxn1ysmgxwde2m4m5p42jtg6dbucr0s 0 755110 8368458 8362715 2026-09-12T05:43:03Z TeodS 264951 /* Bunker B-SV 4 */ Pridanie 8368458 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-08-29}} '''Veliteľské objekty''' boli postavené firmou Ing. Rudolfa Friča za čiastku 429 420,80 Kč. Veliteľské objekty mali vstupnú chodbu a tri miestnosti, ktoré slúžili pre kanceláriu veliteľstva, telefónnu ústredňu a vybavenie telefonistov a ich ubytovanie. Veliteľské bunkre sú jediné svojho druhu v celom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Podľa plánov bola ich výstavba pripravovaná pozdĺž celej československej línie, k čomu však už nedošlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker.sk {{!}} Veliteľský bunker B-SV 4 | url = https://www.bunker.sk/bunker-b-sv-4/ | vydavateľ = www.bunker.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> == Bunker B-SV 1 == '''Bunker B-SV 1''' bol postavený 20. až 22. [[Január|januára]] [[1938]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker.sk {{!}} Veliteľský bunker B-SV 4 | url = https://www.bunker.sk/bunker-b-sv-4/ | vydavateľ = www.bunker.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> Velil objektom [[B-S 1 Štěrkoviště]] až [[B-S 5a Vídeň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-08-29 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Bunker sa nachádza v lese pri [[Most Lanfranconi|moste Lafranconi]]. V bunkri žije bezdomovec, ale o bunker sa stará.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker B-SV-1 - súčasť opevnenia Bratislavy z čias 1. Československej republiky {{!}} PlanetSlovakia.sk | url = https://www.planetslovakia.sk/pamiatky/103-bunker-b-sv-1 | vydavateľ = www.planetslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> == Bunker B-SV 2 == '''Bunker B-SV 2''' bol postavený 16. až 18. [[Február|februára]] 1938.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker.sk {{!}} Veliteľský bunker B-SV 4 | url = https://www.bunker.sk/bunker-b-sv-4/ | vydavateľ = www.bunker.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> Nachádza sa na [[Kaukazská ulica|Kaukazkej ulici]] v blízkosti [[Cintorín Petržalka|cintorína v Petržalke]]. Velil objektom [[B-S 5b Vídeň]] až [[B-S 9 Kittsee]] a B-S I až B-S III.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-08-29 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Bunker B-SV 3 Ivan == '''Bunker B-SV 3 Ivan''' bol postavený 18. až 21. [[December|decembra]] [[1937]]. Bunker bol zničený pri výstavbe sídliska Petržalka v roku [[1977]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker.sk {{!}} Veliteľský bunker B-SV 4 | url = https://www.bunker.sk/bunker-b-sv-4/ | vydavateľ = www.bunker.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> Velil objektom [[B-S 10 Tři hranice]] až [[B-S 11 Janík]] a B-S IV Milada až B-S V. Nachádzal sa pri dnešnej zastávke Holíčska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-08-29 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Bunker B-SV 4 == '''Bunker B-SV 4''' bol postavený v januári 1938.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bunker.sk {{!}} Veliteľský bunker B-SV 4 | url = https://www.bunker.sk/bunker-b-sv-4/ | vydavateľ = www.bunker.sk | dátum prístupu = 2026-08-29}}</ref> Velil [[B-S 12 Oroszvár]] až [[B-S 15 Ostrov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-08-29 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> Vstup zo zadnej strany je raz zalomený a uzavretý pancierovými dverami. Chránený bol strieľňou v týchto dverách a granátovým sklzom vedľa. Bunker bol napojený na podzemný telefónny kábel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geocaching - The Official Global GPS Cache Hunt Site | url = https://www.geocaching.com/geocache/GC9A59H_bunker-b-sv-4 | vydavateľ = www.geocaching.com | dátum prístupu = 2026-08-29 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Geocaching}}</ref> Nachádza sa pri [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskej]] [[Dolnozemská cesta|ceste]] pri čerpacej stanici [[Slovnaft]]. == Referencie == {{Referencie}} sqsn3blw3gz7ezh0r9sbq72xi8jj0ko 0 755402 8368280 8364879 2026-09-11T15:07:47Z Lekvarnička 262477 doplnená jesenná časť 8368280 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1974/1975|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=[[Dukla ZPA Prešov]]|počet_mužstiev=|odohraté_zápasy=30|počet_gólov=131|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''Slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975''' bol 7. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=BYS|titul=Skloplast majstrom SSR|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Zápodoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1975-06-11|ročník=XX.|číslo=135|strany=6|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_06/?pg=61&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ak|titul=Ženy so Skloplastu majstrom|periodikum=Tip|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1975-07-02|ročník=VII.|číslo=27|strany=21|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:437fbc4b-7a32-44d6-bf32-2ccff9278199?page=uuid:a2dd9224-8c82-4c3d-a033-62ceb4f45fbe}}</ref> == Tabuľka == {| class="wikitable" |+Konečná tabuľka<ref name=":3" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |49:8 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''2.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |27:7 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |32:12 | align="center" |'''14''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |12:32 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |11:19 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |10 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |10 | align="center" |0:53 | align="center" |'''0''' |} == Jesenná časť == {| class="wikitable" |+Harmonogram<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky hodnotili|periodikum=Ľud|vydavateľ=Strana slovenskej obrody|miesto=Bratislava|dátum=1974-07-22|ročník=XXVI.|číslo=171|strany=3|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1974-3/?pg=134&layout=s}}</ref> !Kolo !Dátum zápasu |- !1. kolo |14. september 1974 |- !2. kolo |21. september 1974 |- !3. kolo |28. september 1974 |- !4. kolo |5. október 1974 |- !5. kolo |12. október 1974 |} {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-17|ročník=XX.|číslo=220|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_09/?pg=105&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|4}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|3|0}} kont.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-25|ročník=XXVII.|číslo=227|strany=3|dátum prístupu=2026-09-12|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":1" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|2|0}}) |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|2|0}}) |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|7|0}} ({{Ku|1|0}}) |OZ Michalovce |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Z8padoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-01|ročník=XX.|číslo=232|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=4&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|2}} ({{Ku|0|2}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|1|7}} ({{Ku|0|2}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|7}} ({{Ku|0|7}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |} {| class="wikitable" |+4. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-08|ročník=XX.|číslo=238|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=48&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|6|0}}) |OZKN Prešov |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|1|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-15|ročník=XX.|číslo=244|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+5. kolo<ref name=":2" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|2}} ({{Ku|0|0}}) |OZ Michalovce |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|1|2}} ({{Ku|0|1}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |10:3 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |25:3 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |16:6 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7:13 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4:12 | align="center" |'''2''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |0:25 | align="center" |'''0''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{SNFL žien}} [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga žien]] [[Kategória:Futbal v 1974]] [[Kategória:Futbal v 1975]] o3ivu788lhtg40y7o4vgkfrfxv6vzh2 8368321 8368280 2026-09-11T17:37:34Z Lekvarnička 262477 doplnená jarná časť 8368321 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1974/1975|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=[[Dukla ZPA Prešov]]|počet_mužstiev=|odohraté_zápasy=30|počet_gólov=131|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''Slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975''' bol 7. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=BYS|titul=Skloplast majstrom SSR|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Zápodoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1975-06-11|ročník=XX.|číslo=135|strany=6|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_06/?pg=61&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ak|titul=Ženy so Skloplastu majstrom|periodikum=Tip|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1975-07-02|ročník=VII.|číslo=27|strany=21|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:437fbc4b-7a32-44d6-bf32-2ccff9278199?page=uuid:a2dd9224-8c82-4c3d-a033-62ceb4f45fbe}}</ref> == Tabuľka == {| class="wikitable" |+Konečná tabuľka<ref name=":3" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |49:8 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''2.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |27:7 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |32:12 | align="center" |'''14''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |12:32 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |11:19 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |10 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |10 | align="center" |0:53 | align="center" |'''0''' |} == Jesenná časť == {| class="wikitable" |+Harmonogram<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky hodnotili|periodikum=Ľud|vydavateľ=Strana slovenskej obrody|miesto=Bratislava|dátum=1974-07-22|ročník=XXVI.|číslo=171|strany=3|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1974-3/?pg=134&layout=s}}</ref> !Kolo !Dátum zápasu |- !1. kolo |14. september 1974 |- !2. kolo |21. september 1974 |- !3. kolo |28. september 1974 |- !4. kolo |5. október 1974 |- !5. kolo |12. október 1974 |} {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-17|ročník=XX.|číslo=220|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_09/?pg=105&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|4}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|3|0}} kont.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1974-09-25|ročník=XXVII.|číslo=227|strany=3|dátum prístupu=2026-09-12|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":1" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|2|0}}) |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|2|0}}) |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|7|0}} ({{Ku|1|0}}) |OZ Michalovce |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Z8padoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-01|ročník=XX.|číslo=232|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=4&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|2}} ({{Ku|0|2}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|1|7}} ({{Ku|0|2}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|7}} ({{Ku|0|7}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |} {| class="wikitable" |+4. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=CR|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-08|ročník=XX.|číslo=238|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1974_10/?pg=48&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|1|1}}) |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|6|0}}) |OZKN Prešov |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|1|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Liga žien|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1974-10-15|ročník=XX.|číslo=244|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lekvarni%C4%8Dka/pieskovisko&veaction=edit}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+5. kolo<ref name=":2" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|2}} ({{Ku|0|0}}) |OZ Michalovce |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|1|2}} ({{Ku|0|1}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |10:3 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |25:3 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |16:6 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''4.''' |OZ Michalovce | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7:13 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Strojárne Martin | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4:12 | align="center" |'''2''' |- | align="center" |'''6.''' |OZKN Prešov | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |0:25 | align="center" |'''0''' |} == Jarná časť == {| class="wikitable" |+6. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1975-05-05|ročník=104|číslo=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1975_04-06/?pg=173&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |OZ Michalovce |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|2|2}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|4}} |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+7. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=Stručne z domova a cudziny|periodikum=Práca|vydavateľ=Slovenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1975-05-20|ročník=XXX.|číslo=116|strany=8|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1975_05/?pg=143&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|6}} |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|1|2}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|1|4}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+8. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1975-05-27|ročník=XXVIII.|číslo=122|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1975_04-06/?pg=281&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|7|0}} ({{Ku|3|0}}) |OZ Michalovce |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|0|0}}) |Strojárne Martin |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+9. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bys|titul=Trnave chýba iba krôčik|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1975-06-05|ročník=XXI.|číslo=130|strany=12|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_06/?pg=29&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|2|1}} |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|0|11}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|1|1}} |OZ Michalovce |} {| class="wikitable" |+10. kolo<ref name=":3" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|4|1}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|3|0}} |OZKN Prešov |} == Referencie == {{Referencie}} {{SNFL žien}} [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga žien]] [[Kategória:Futbal v 1974]] [[Kategória:Futbal v 1975]] 1jt6vqd0dkdv4zbn9k7vyuj5c6ka6v2 0 755555 8368316 8367063 2026-09-11T17:24:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368316 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov=Nemecká strana{{--}}Deutsche Partei |Logo strany=Vlajka Německé strany (Slovensko).png |Skratka=DP |Založenie=[[1938]]|Rozpustenie=[[1945]] |Predseda=[[Franz Karmasin]] |Predsedníčka= |Podpredseda= |President= |Najviac poslancov=2 mandáty vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny (1938)]] |Poslancov= |Ideológie=Nacizmus, záujmy nemeckej menšiny |Politické spektrum=[[pravica]] |Iné1 názov=|Iné1= |Mládežnícka=Deutsche Jugend in der Slowakei |Polovojenská=[[Freiwillige Schutzstaffel]], neskôr [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] |Skupina EP= |Medzinárodné= |Materská strana= |Sídlo=[[Bratislava]] |Noviny=[[Grenzbote]], Deutsche Stimmen |Farby=hnedá |Volebný výsledok= |Popis loga=Vlajka strany}} '''Nemecká strana''' ''({{vjz|deu|Deutsche Partei}})'' bola politická strana [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]], ktorá pôsobila na území [[Slovensko|Slovenska]] v období [[Česko-Slovenská republika|2. Česko-slovenskej republiky]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="Schvarc"/> ==História strany== ===Karpatonemecká strana=== {{Hlavný článok|Karpatonemecká strana}} Predchodkyňa Nemeckej strany [[Karpatonemecká strana]] vznikla v [[Júl]]i [[1928]] v mestečku [[Nálepkovo|Vondrišel]]. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Československu stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako [[Zväz poľnohospodárov]] (''Bund der Landwirte'') a [[Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo]] (''Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft''). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. ''Deutscher Kulturverband'', ''Deutscher Turnverein'' a pod. Jej „pročeskoslovenská” orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] k moci v [[Weimarská republika|Nemecku]] a svoju politiku začala orientovať na [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckú stranu]], ktorá mala k Československu negativistický postoj.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=157 - 161}}</ref> Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná. [[17. september|17. septembra]] [[1938]] strana zastavila svoju činnosť a jej predseda [[Franz Karmasin]] ušiel do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika|titul=KDP zastavila svoju činnosť|periodikum=Slovenský hlas|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/24826/view?search=Karpatonemeck%C3%A1%20strana&page=2&p=separate&tool=search&view=1900,1747,2219,991|miesto=Praha|dátum=1938-09-18|ročník=I|číslo=213|strany=2|dátum prístupu=2022-08-04}}</ref> ===Vznik Nemeckej strany=== Potom, ako si [[6. október|6. októbra]] [[1938]] [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]] vynútila od pražskej vlády autonómiu [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajiny]], [[Franz Karmasin]] sa vrátil z dočasného exilu vo Viedni a začal rokovať s predstaviteľmi ustanovujúcej sa autonómnej slovenskej vlády. Výsledkom bolo [[10. október|10. októbra]] [[1938]] povolenie založenia novej ''„Nemeckej strany“'' ''({{vjz|deu|Deutsche partei, DP}})'' ako jediného politického zoskupenia slovenských Nemcov s [[Národný socializmus|nacionálnym socializmom]] ako ideológiou a [[Svastika|hákovým krížom]] ako symbolom. Slovenská vláda zároveň zriadila štátny sekretariát pre záležitosti Nemcov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] mal zastaviť propagandu za pripojenie [[Bratislava|Bratislavy]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a sprostredkovať slovenskej vláde styk s nacistickými pohlavármi.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|38}} Predstavitelia strany ([[Franz Karmasin|F. Karmasin]], [[Sigmund Keil|S. Keil]], [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938]] a [[Franz Karmasin|F. Karmasin]] s [[Josef Steinhübl|J. Steinhüblom]] boli zvolení za poslancov [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Slovenského snemu]]. Vzdanie sa myšlienky ''„anschlussu“'' slovenskej metropoly prinieslo rozčarovanie nemeckého robotníctva v [[Bratislava|Bratislave]]. Namiesto toho [[Franz Karmasin|Karmasin]] priniesol slogan o „predsunutej stráži nemectva“ v stredovýchodnej Európe, čo bolo však len zásterkou definitívneho cieľa privteliť [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a z Nemcov vytvoriť vodcovskú skupinu v krajine. Všetky nemecké spolky boli rozpustené a ich majetok prevedený na DP. Silno oslabená [[Spišská nemecká strana]] (ZDP) sa pokúsila mobilizovať promaďarsky naladené nemecké obyvateľstvo za pripojenie Spiša k Maďarsku, no tento pokus nevyšiel a [[Franz Karmasin|Karmasin]] navyše dosiahol, že nemecké obce [[Štós]] a [[Medzev]] ostali po [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráži]] na Slovensku. V decembri [[1938]] sa [[Franz Karmasin]] stal pri návšteve [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Medzeva]] [[14. december|14. decembra]] [[1938]] predmetom [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentátu]]. {{Citát|Štátny sekretár nemeckej národnostnej skupiny, poslanec Ing. Karmasin, prišiel v čele asi 200 nemeckých ordnerov do Nižného Medzevu, aby usporiadal verejný prejav. Bol „uvítaný“ zástupom mladých ľudí, prevážne žien, ktoré naňho pokrikovali, hádzali kamenie, zatiaľ čo miestne nemecké obyvateľstvo poslanca Karmasina prijalo nadšene. Miestni Maďari a pomaďarčení Nemci sa snažili prejav znemožniť. Zatiaľ čo poslanec Karmasin hovoril, od hraníc bolo počuť paľbu z pušiek. Ako sa pozdejšie ukázalo, maďarskí teroristi smerom od Moldavy nad Bodvou prekročili hranicu a po skončení zhromaždenia strieľali na účastníkov prejavu. Výstreľ, ktorý bol zrejme vedený proti poslancovi Karmasinovi, zastiahol v jeho blízkosti stojace 18-ročné dievča, ktoré bolo ťažko zranené na tvári. Tiež poslanec Karmasin a jeho sprievodci boli výstrelmi poranení. Vojenské oddiely zahnali potom útočníkov paľbou a slznými bombami.|[[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Streľba na Karmasina]], Bratislavský A-Zet, 14. 12. 1938<ref name="DN">{{Citácia periodika|titul=Streľba na Karmasina|periodikum=Bratislavský A-Zet|dátum=14. 12. 1938}}</ref><ref name="Schvarc"/>{{rp|39}}}} Po týchto udalostiach sa [[Spišská nemecká strana|ZDP]] stiahla do ústrania a po vyhlásení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ohlásila pozastavenie činnosti.<ref name="Schvarc"/>{{rp|39}} ===Organizácia strany=== Strana bola organizovaná na vodcovskom princípe (predseda strany mal oficiálny titul „vodca nemeckej národnostnej skupiny na Slovensku“. S výnimkou Židov, vysokopostavených funkcionárov strán stojacich v opozícii proti [[Karpatonemecká strana|KDP]], Čechov a Slovákov sa strana snažila podchytiť a nahnať do svojich štruktúr všetkých Nemcov. V prípade Čechov dokonca privierala zrak, pokiaľ dotyčný vedel preukázať nemeckých predkov, tým strana získala niekoľko stoviek nových členov, ktorým inak hrozilo vyhostenie do [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}} Prostredníctvom svojich masových organizácií (''„Deutscher Kulturverband“'', ''„Deutscher Turn und Sportverband, DTSV“''{{#tag:ref|''Deutscher Turn und Sportverband, DTSV'' bola organizácia založená na jeseň [[1938]] Nemeckou stranou s cieľom začleniť do štruktúr DP členov rozpusteného Nemeckého telocvičného spolku (''{{vjz|deu|Deutscher Turnverband}}''), čo sa vďaka odporu činovníkov podaril až po pol druha roku.<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}}|group=pozn.}} a iných) úplne ovládla hospodársky, politický a verejný život okolo 150&nbsp;000 príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku, s výnimkou úzkej vrstvy antifašistov, predovšetkým komunistov. V polovici októbra [[1941]] registroval Hlavný organizačný úrad DP 60&nbsp;997 platiacich členov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|41}} Vodcom strany bol [[Franz Karmasin|F. Karmasin]], vedúcimi predstaviteľmi [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], K. Hauskrecht, E. Matl, tlačovým orgánom Deutsche Stimmen, ideológiou bol antikomunizmus, [[nacizmus]], antisemitizmus, nacionalizmus a nadradenosť nad Slovanmi. Istú vnútrostranícku opozíciu predstavoval [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], ktorý ako katolícky kňaz pri vstupe do politiky dúfal v dosiahnutie modu vivendi medzi katolicizmom a nacizmom, no zistil, že tieto smery sú nekompatibilné.{{#tag:ref|Keď [[15. máj|15. mája]] [[1942]] [[Snem Slovenskej republiky|Slovenský snem]] schválil zákon č. 68/1942 o deportáciách Židov. [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] bol medzi tými, ktorí pred hlasovaním na protest odišli z rokovacej sály.<ref name="Mein Leben">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübl | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Mein Leben : Kampf eines katholischen Pfarrers für den Glauben und das Deutschtum in der Slowakei | vydanie = | vydavateľ = Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken | miesto = Stuttgart | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }}</ref>|group=pozn.}} Pri zasadzovaní o záujmy cirkvi sa dostal do sporu s [[Franz Karmasin|Franzom Karmasinom]], čo ho takmer stálo v roku [[1943]] mandát v [[Snem Slovenskej republiky|Slovenskom sneme]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} Druhým zdrojom (neideologickej) opozície bol fakt, že samotný [[Franz Karmasin|Karmasin]] pochádzal z Česka a dôležité posty zveroval svojim dôverníkom, zväčša sudetským Nemcom, čo vyvolávalo nevôľu slovenských Nemcov. Rozhodujúca bola Karmasinova podpora z Berlína.<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Ako „vnútornú úderku a výchovný nástroj“ si strana budovala po vzore ríšskonemeckých [[Sturmabteilung|SA]] osobitné ozbrojené úderné oddiely [[Freiwillige Schutzstaffel|Freiwillige Schutzstaffel, FS]]. Tie slúžili aj ako skrytá rezerva pre [[Waffen-SS]]. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] boli nariadeniami slovenskej vlády zo septembra a decembra [[1939]] legalizované a umožňovali nasadzovať [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] ako pomocnú políciu. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] však často svoje kompetencie na základe tajného poverenia strany prekračovali, najmä pri vykonávaní protižidovských opatrení vlády, napríklad pri v apríli [[1939]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] a v septembri [[1939]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Počet členov [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] narástol z 4&nbsp;600 v marci [[1939]] na 7&nbsp;800 v júni [[1944]], rady ale prerieďovali nábory na prácu do Nemecka a do [[Waffen-SS]]. Na čele [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] stál Walter Donath, po jeho smrti na východnom fronte v roku [[1943]] Ferdinand Klug a od konca februára [[1945]] Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Významné miesto medzi organizáciami DP zaujímala „Nemecká mládež“ (''{{vjz|deu|Deutsche Jugend, DJ}}''), ktorá po vzore [[Hitlerjugend]] mala za úlohu vychovávať z 10{{--}}18 ročných detí národných socialistov. Krajinskými vodcami DJ boli Ferdinand Klug a Matthias Latzko, príslušníci [[Waffen-SS]]. DJ mala 13&nbsp;700 členov v marci [[1939]] a 21&nbsp;900 koncom roku [[1942]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Formálne bola programom strany požiadavka rovnakých práv pri uplatňovaní sa Nemcov v hospodárskom a verejnom živote Slovenska, hoci v skutočnosti mala nemecká menšina v [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republike]] výsadné postavenie. Vodca DP vo funkcii štátneho sekretára mal pri riešení hospodárskych a politických záležitostí [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozhodujúce slovo. Strana bola predĺženou rukou hitlerovského Nemecka na Slovensku, riadená priamo z Berlína. Pomáhala hitlerovcom využívať hospodársky a ľudský potenciál Slovenska pre chod ich vojnovej mašinérie, vykonávala pre nich špionážnu a spravodajskú činnosť, spolupracovala s ich bezpečnostnými orgánmi pri prenasledovaní odbojového hnutia. DP podporovala nemecký nábor pracovných síl na Slovensku, okrem iného v očakávaní vyriešenia problému nezamestnanosti nemeckej menšiny najmä v [[Hauerland|Hauerlande]]. Dostala sa pritom aj do sporu so slovenskou vládou, ktorá prechodne v apríli [[1940]] stopla nábor, no po nemeckom nátlaku ho obnovila. O prácu v Nemecku vládol medzi slovenskými Nemcami vysoký záujem až do zahájenia spojeneckého bombardovania v rokoch [[1942]]/[[1943]], no aj tak v roku [[1943]] odišlo za prácou do Nemecka 20&nbsp;000 slovenských Nemcov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|46}} Vedenie DP štylizovalo stranu a „Volksgruppe“ do pozície priekopníka radikálneho riešenia židovskej otázky na Slovensku. Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] a [[Deutsche Jugend|DJ]] sa na popud strany dopúšťali násilností na židovskom obyvateľstve už od jesene [[1938]] v súvislosti s vysťahovávaním Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku do Maďarska.{{#tag:ref|Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}}|group=pozn.}} Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] protižidovská agresivita etnických Nemcov vzrástla. V prípadoch, keď v prospech Židov zasahovala polícia, boli páchatelia po intervenciách funkcionárov DP prepúšťaní na slobodu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Ani po prijatí [[Židovský kódex|Židovského kódexu]] nebolo vedenie DP spokojné a [[Franz Karmasin|Karmasin]] pre „Volksgruppe“ nárokoval nadproporčný podiel na zabavenom majetku Židov. Slovenská protistrana odmietala tieto požiadavky akceptovať poukazovaním na percentuálne zastúpenie nemeckého obyvateľstva (4.83%).<ref name="Schvarc"/>{{rp|49}} Postupné odcudzovanie sa Nemcov a Slovákov sa rokmi stupňovalo aj vďaka vyhláseniam vedenia DP, že „Nemci sú vo všetkom jednoducho lepší ako Slováci“. Nemecký národovecký boj (''{{vjz|deu|Volkstumpfkampf|}}'') sa eskaloval najmä v [[Bratislava|Bratislave]]. Tá mala ešte do polovice 19. storočia nemeckú väčšinu, no ako sídlo vlády a parlamentu získala enormne na význame pre Slovákov. DP odpovedala na snahu o slovakizáciu veľmi podráždene a poukazovala na korupciu, rodinkárstvo a uprednostňovanie Slovákov pri osadzovaní miest vo verejnej správe, prideľovaní verejných zákaziek a privlastňovaní si podnikov vedených Židmi. Exemplárnym príkladom zostrovania sa vzťahov sa stal spor o ruinu [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Slovenská vláda sa v rokoch [[1942]]{{--}}[[1943]] zaoberala plánom strhnúť zvyšky múrov a postaviť univerzitné mestečko a vládnu štvrť. Po [[Franz Karmasin|Karmasinovej]] intervencii u [[Nacistické Nemecko|ríšskych orgánov]] sa mu podarilo dosiahnuť zastavenie plánov a ministerský predseda [[Vojtech Tuka]] musel osobne sľúbiť nemeckému ministrovi zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachimovi von Ribbentrop]], že sa v tejto veci nebude ďalej pokračovať.<ref name="Schvarc"/>{{rp|56}} ===Slovenské národné povstanie=== Odcudzovanie Slovákov a Nemcov vyvrcholilo v lete [[1944]]. Potom, ako slovenská vláda súhlasila so vstupom nemeckých vojsk, aby potlačili partizánske aktivity, medzi nimi aj [[Partizánske zločiny v Sklabini|napádanie príslušníkov nemeckej menšiny]], sa armáda [[Začnite s vysťahovaním|vyhlásením SNP]] postavila aj za účasti asi 300{{--}}400 miestnych Nemcov{{#tag:ref|Po vypuknutí SNP sa z nemeckých antifašistov sformovali partizánske oddiely „Ernst Thälmann“ v [[Medzev|Medzeve]]<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} a rovnako pomenovaný v [[Kľačno|Gajdli]] a [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|69}}|group=pozn.}} jednotkám [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a [[Waffen-SS]]. Naopak vedenie DP a nemeckej „Volksgruppe“ sa organizovaním ozbrojených jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] postavilo na stranu nemeckých okupačných vojsk a podieľalo sa na krutej perzekúcii povstalcov a odporcov režimu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|54}} Na povstaleckom území bola Nemecká strana rozpustená nariadením [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 4 zo dňa [[1. september|1. septembra]] [[1944]] spolu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], Magyar Nemzeti Párt, [[Hlinkova garda|Hlinkovou Gardou]], [[Freiwillige Schutzstaffel]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovou mládežou]] a [[Deutsche Jugend]].<ref name = "PrecanSNR">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = Príloha 1. Nariadenia Slovenskej národnej rady, vydané v Banskej Bystrici od 1. septembra do 23. októbra 1944 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1052}} ===Retribučné procesy s členmi strany=== Po skončení druhej svetovej vojny prebiehali na Slovensku [[Retribučné procesy na Slovensku|snahy o potrestanie vojnových zločincov]]. Tie sa uskutočňovali pod hlavičkou nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, čím bola vyriešená otázka samostatnosti slovenskej retribúcie a ukončená fáza legislatívnej prípravy.<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}} [[Retribučné procesy na Slovensku|Retribúcia]] bola zasadená do kontextu „defašizácie“{{--}}súboru opatrení v československom právnom poriadku na „fašistov alebo fašistických metód z verejného života“. Tento súbor opatrení zahŕňal politickú defašizáciu (rozpustenie politický strán a organizácii ako [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], Deutsche Partei, [[Magyar Nemzeti Párt]]), majetkoprávnu defašizáciu (zaistenie nemeckých a arizovaných podnikov, zamedzenie scudzovania nehnuteľností, konfiškácia a urýchlené rozdelenie pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov a nepriateľov slovenského národa), defašizácia štátu a verejného sektora (preverovanie štátnej a národnej spoľahlivosti štátnych a verejných zamestnancov) a retribúciu ako trestnoprávnu defašizáciu.<ref name="malatinsky"/>{{rp|40-42}} V rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] Národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti funkcionárov DP [[Sigmund Keil|Sigmunda Keila]] (poprava sa uskutočnila [[26. jún]]a [[1946]]) a [[Josef Steinhübl|Josefa Steinhübla]] (tomu ale bola udelená milosť a nebol popravený).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139}} [[Franz Karmasin]] bol odsúdený [[22. jún]]a [[1948]] na smrť v neprítomnosti. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Politické strany v Československu}} [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] 6zh79x89qyg8itfucgzym9gexqehmow 8368353 8368316 2026-09-11T19:29:28Z Martingazak 234259 Organizácia strany 8368353 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov=Nemecká strana{{--}}Deutsche Partei |Logo strany=Vlajka Německé strany (Slovensko).png |Skratka=DP |Založenie=[[1938]]|Rozpustenie=[[1945]] |Predseda=[[Franz Karmasin]] |Predsedníčka= |Podpredseda= |President= |Najviac poslancov=2 mandáty vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny (1938)]] |Poslancov= |Ideológie=Nacizmus, záujmy nemeckej menšiny |Politické spektrum=[[pravica]] |Iné1 názov=|Iné1= |Mládežnícka=Deutsche Jugend in der Slowakei |Polovojenská=[[Freiwillige Schutzstaffel]], neskôr [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] |Skupina EP= |Medzinárodné= |Materská strana= |Sídlo=[[Bratislava]] |Noviny=[[Grenzbote]], Deutsche Stimmen |Farby=hnedá |Volebný výsledok= |Popis loga=Vlajka strany}} '''Nemecká strana''' ''({{vjz|deu|Deutsche Partei}})'' bola politická strana [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]], ktorá pôsobila na území [[Slovensko|Slovenska]] v období [[Česko-Slovenská republika|2. Česko-slovenskej republiky]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="Schvarc"/> ==História strany== ===Karpatonemecká strana=== {{Hlavný článok|Karpatonemecká strana}} Predchodkyňa Nemeckej strany [[Karpatonemecká strana]] vznikla v [[Júl]]i [[1928]] v mestečku [[Nálepkovo|Vondrišel]]. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Československu stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako [[Zväz poľnohospodárov]] (''Bund der Landwirte'') a [[Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo]] (''Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft''). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. ''Deutscher Kulturverband'', ''Deutscher Turnverein'' a pod. Jej „pročeskoslovenská” orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] k moci v [[Weimarská republika|Nemecku]] a svoju politiku začala orientovať na [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckú stranu]], ktorá mala k Československu negativistický postoj.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=157 - 161}}</ref> Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná. [[17. september|17. septembra]] [[1938]] strana zastavila svoju činnosť a jej predseda [[Franz Karmasin]] ušiel do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika|titul=KDP zastavila svoju činnosť|periodikum=Slovenský hlas|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/24826/view?search=Karpatonemeck%C3%A1%20strana&page=2&p=separate&tool=search&view=1900,1747,2219,991|miesto=Praha|dátum=1938-09-18|ročník=I|číslo=213|strany=2|dátum prístupu=2022-08-04}}</ref> ===Vznik Nemeckej strany=== Potom, ako si [[6. október|6. októbra]] [[1938]] [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]] vynútila od pražskej vlády autonómiu [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajiny]], [[Franz Karmasin]] sa vrátil z dočasného exilu vo Viedni a začal rokovať s predstaviteľmi ustanovujúcej sa autonómnej slovenskej vlády. Výsledkom bolo [[10. október|10. októbra]] [[1938]] povolenie založenia novej ''„Nemeckej strany“'' ''({{vjz|deu|Deutsche partei, DP}})'' ako jediného politického zoskupenia slovenských Nemcov s [[Národný socializmus|nacionálnym socializmom]] ako ideológiou a [[Svastika|hákovým krížom]] ako symbolom. Slovenská vláda zároveň zriadila štátny sekretariát pre záležitosti Nemcov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] mal zastaviť propagandu za pripojenie [[Bratislava|Bratislavy]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a sprostredkovať slovenskej vláde styk s nacistickými pohlavármi.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|38}} Predstavitelia strany ([[Franz Karmasin|F. Karmasin]], [[Sigmund Keil|S. Keil]], [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938]] a [[Franz Karmasin|F. Karmasin]] s [[Josef Steinhübl|J. Steinhüblom]] boli zvolení za poslancov [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Slovenského snemu]]. Vzdanie sa myšlienky ''„anschlussu“'' slovenskej metropoly prinieslo rozčarovanie nemeckého robotníctva v [[Bratislava|Bratislave]]. Namiesto toho [[Franz Karmasin|Karmasin]] priniesol slogan o „predsunutej stráži nemectva“ v stredovýchodnej Európe, čo bolo však len zásterkou definitívneho cieľa privteliť [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a z Nemcov vytvoriť vodcovskú skupinu v krajine. Všetky nemecké spolky boli rozpustené a ich majetok prevedený na DP. Silno oslabená [[Spišská nemecká strana]] (ZDP) sa pokúsila mobilizovať promaďarsky naladené nemecké obyvateľstvo za pripojenie Spiša k Maďarsku, no tento pokus nevyšiel a [[Franz Karmasin|Karmasin]] navyše dosiahol, že nemecké obce [[Štós]] a [[Medzev]] ostali po [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráži]] na Slovensku. V decembri [[1938]] sa [[Franz Karmasin]] stal pri návšteve [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Medzeva]] [[14. december|14. decembra]] [[1938]] predmetom [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentátu]]. {{Citát|Štátny sekretár nemeckej národnostnej skupiny, poslanec Ing. Karmasin, prišiel v čele asi 200 nemeckých ordnerov do Nižného Medzevu, aby usporiadal verejný prejav. Bol „uvítaný“ zástupom mladých ľudí, prevážne žien, ktoré naňho pokrikovali, hádzali kamenie, zatiaľ čo miestne nemecké obyvateľstvo poslanca Karmasina prijalo nadšene. Miestni Maďari a pomaďarčení Nemci sa snažili prejav znemožniť. Zatiaľ čo poslanec Karmasin hovoril, od hraníc bolo počuť paľbu z pušiek. Ako sa pozdejšie ukázalo, maďarskí teroristi smerom od Moldavy nad Bodvou prekročili hranicu a po skončení zhromaždenia strieľali na účastníkov prejavu. Výstreľ, ktorý bol zrejme vedený proti poslancovi Karmasinovi, zastiahol v jeho blízkosti stojace 18-ročné dievča, ktoré bolo ťažko zranené na tvári. Tiež poslanec Karmasin a jeho sprievodci boli výstrelmi poranení. Vojenské oddiely zahnali potom útočníkov paľbou a slznými bombami.|[[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Streľba na Karmasina]], Bratislavský A-Zet, 14. 12. 1938<ref name="DN">{{Citácia periodika|titul=Streľba na Karmasina|periodikum=Bratislavský A-Zet|dátum=14. 12. 1938}}</ref><ref name="Schvarc"/>{{rp|39}}}} Po týchto udalostiach sa [[Spišská nemecká strana|ZDP]] stiahla do ústrania a po vyhlásení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ohlásila pozastavenie činnosti.<ref name="Schvarc"/>{{rp|39}} ===Organizácia strany=== Strana bola organizovaná na vodcovskom princípe (predseda strany mal oficiálny titul „vodca nemeckej národnostnej skupiny na Slovensku“. S výnimkou Židov, vysokopostavených funkcionárov strán stojacich v opozícii proti [[Karpatonemecká strana|KDP]], Čechov a Slovákov sa strana snažila podchytiť a nahnať do svojich štruktúr všetkých Nemcov. V prípade Čechov dokonca privierala zrak, pokiaľ dotyčný vedel preukázať nemeckých predkov, tým strana získala niekoľko stoviek nových členov, ktorým inak hrozilo vyhostenie do [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}} Prostredníctvom svojich masových organizácií (''„Deutscher Kulturverband“'', ''„Deutscher Turn und Sportverband, DTSV“''{{#tag:ref|''Deutscher Turn und Sportverband, DTSV'' bola organizácia založená na jeseň [[1938]] Nemeckou stranou s cieľom začleniť do štruktúr DP členov rozpusteného Nemeckého telocvičného spolku (''{{vjz|deu|Deutscher Turnverband}}''), čo sa vďaka odporu činovníkov podaril až po pol druha roku.<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}}|group=pozn.}} a iných) úplne ovládla hospodársky, politický a verejný život okolo 150&nbsp;000 príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku, s výnimkou úzkej vrstvy antifašistov, predovšetkým komunistov. V polovici októbra [[1941]] registroval Hlavný organizačný úrad DP 60&nbsp;997 platiacich členov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|41}} Vodcom strany bol [[Franz Karmasin|F. Karmasin]], vedúcimi predstaviteľmi [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], K. Hauskrecht, E. Matl, tlačovým orgánom Deutsche Stimmen, ideológiou bol antikomunizmus, [[nacizmus]], antisemitizmus, nacionalizmus a nadradenosť nad Slovanmi. Istú vnútrostranícku opozíciu predstavoval [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], ktorý ako katolícky kňaz pri vstupe do politiky dúfal v dosiahnutie modu vivendi medzi katolicizmom a nacizmom, no zistil, že tieto smery sú nekompatibilné.{{#tag:ref|Keď [[15. máj|15. mája]] [[1942]] [[Snem Slovenskej republiky|Slovenský snem]] schválil zákon č. 68/1942 o deportáciách Židov. [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] bol medzi tými, ktorí pred hlasovaním na protest odišli z rokovacej sály.<ref name="Mein Leben">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübl | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Mein Leben : Kampf eines katholischen Pfarrers für den Glauben und das Deutschtum in der Slowakei | vydanie = | vydavateľ = Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken | miesto = Stuttgart | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }}</ref>|group=pozn.}} Pri zasadzovaní o záujmy cirkvi sa dostal do sporu s [[Franz Karmasin|Franzom Karmasinom]], čo ho takmer stálo v roku [[1943]] mandát v [[Snem Slovenskej republiky|Slovenskom sneme]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} Druhým zdrojom (neideologickej) opozície bol fakt, že samotný [[Franz Karmasin|Karmasin]] pochádzal z Česka a dôležité posty zveroval svojim dôverníkom, zväčša sudetským Nemcom, čo vyvolávalo nevôľu slovenských Nemcov. Rozhodujúca bola Karmasinova podpora z Berlína.<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Ako „vnútornú úderku a výchovný nástroj“ si strana budovala po vzore ríšskonemeckých [[Sturmabteilung|SA]] osobitné ozbrojené úderné oddiely [[Freiwillige Schutzstaffel|Freiwillige Schutzstaffel, FS]]. Tie slúžili aj ako skrytá rezerva pre [[Waffen-SS]]. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] boli legalizované nariadeniami slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] a nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend. Tieto nariadenia umožňovali nasadzovať [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] ako pomocnú políciu. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] však často svoje kompetencie na základe tajného poverenia strany prekračovali, najmä pri vykonávaní protižidovských opatrení vlády, napríklad pri v apríli [[1939]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] a v septembri [[1939]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Počet členov [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] narástol z 4&nbsp;600 v marci [[1939]] na 7&nbsp;800 v júni [[1944]], rady ale prerieďovali nábory na prácu do Nemecka a do [[Waffen-SS]]. Na čele [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] stál Walter Donath, po jeho smrti na východnom fronte v roku [[1943]] Ferdinand Klug a od konca februára [[1945]] Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Významné miesto medzi organizáciami DP zaujímala „Nemecká mládež“ (''{{vjz|deu|Deutsche Jugend, DJ}}''), ktorá po vzore [[Hitlerjugend]] mala za úlohu vychovávať z 10{{--}}18 ročných detí národných socialistov. Krajinskými vodcami DJ boli Ferdinand Klug a Matthias Latzko, príslušníci [[Waffen-SS]]. DJ mala 13&nbsp;700 členov v marci [[1939]] a 21&nbsp;900 koncom roku [[1942]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Formálne bola programom strany požiadavka rovnakých práv pri uplatňovaní sa Nemcov v hospodárskom a verejnom živote Slovenska, hoci v skutočnosti mala nemecká menšina v [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republike]] výsadné postavenie. Vodca DP vo funkcii štátneho sekretára mal pri riešení hospodárskych a politických záležitostí [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozhodujúce slovo. Strana bola predĺženou rukou hitlerovského Nemecka na Slovensku, riadená priamo z Berlína. Pomáhala hitlerovcom využívať hospodársky a ľudský potenciál Slovenska pre chod ich vojnovej mašinérie, vykonávala pre nich špionážnu a spravodajskú činnosť, spolupracovala s ich bezpečnostnými orgánmi pri prenasledovaní odbojového hnutia. DP podporovala nemecký nábor pracovných síl na Slovensku, okrem iného v očakávaní vyriešenia problému nezamestnanosti nemeckej menšiny najmä v [[Hauerland|Hauerlande]]. Dostala sa pritom aj do sporu so slovenskou vládou, ktorá prechodne v apríli [[1940]] stopla nábor, no po nemeckom nátlaku ho obnovila. O prácu v Nemecku vládol medzi slovenskými Nemcami vysoký záujem až do zahájenia spojeneckého bombardovania v rokoch [[1942]]/[[1943]], no aj tak v roku [[1943]] odišlo za prácou do Nemecka 20&nbsp;000 slovenských Nemcov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|46}} Vedenie DP štylizovalo stranu a „Volksgruppe“ do pozície priekopníka radikálneho riešenia židovskej otázky na Slovensku. Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] a [[Deutsche Jugend|DJ]] sa na popud strany dopúšťali násilností na židovskom obyvateľstve už od jesene [[1938]] v súvislosti s vysťahovávaním Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku do Maďarska.{{#tag:ref|Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}}|group=pozn.}} Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] protižidovská agresivita etnických Nemcov vzrástla. V prípadoch, keď v prospech Židov zasahovala polícia, boli páchatelia po intervenciách funkcionárov DP prepúšťaní na slobodu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Ani po prijatí [[Židovský kódex|Židovského kódexu]] nebolo vedenie DP spokojné a [[Franz Karmasin|Karmasin]] pre „Volksgruppe“ nárokoval nadproporčný podiel na zabavenom majetku Židov. Slovenská protistrana odmietala tieto požiadavky akceptovať poukazovaním na percentuálne zastúpenie nemeckého obyvateľstva (4.83%).<ref name="Schvarc"/>{{rp|49}} Postupné odcudzovanie sa Nemcov a Slovákov sa rokmi stupňovalo aj vďaka vyhláseniam vedenia DP, že „Nemci sú vo všetkom jednoducho lepší ako Slováci“. Nemecký národovecký boj (''{{vjz|deu|Volkstumpfkampf|}}'') sa eskaloval najmä v [[Bratislava|Bratislave]]. Tá mala ešte do polovice 19. storočia nemeckú väčšinu, no ako sídlo vlády a parlamentu získala enormne na význame pre Slovákov. DP odpovedala na snahu o slovakizáciu veľmi podráždene a poukazovala na korupciu, rodinkárstvo a uprednostňovanie Slovákov pri osadzovaní miest vo verejnej správe, prideľovaní verejných zákaziek a privlastňovaní si podnikov vedených Židmi. Exemplárnym príkladom zostrovania sa vzťahov sa stal spor o ruinu [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Slovenská vláda sa v rokoch [[1942]]{{--}}[[1943]] zaoberala plánom strhnúť zvyšky múrov a postaviť univerzitné mestečko a vládnu štvrť. Po [[Franz Karmasin|Karmasinovej]] intervencii u [[Nacistické Nemecko|ríšskych orgánov]] sa mu podarilo dosiahnuť zastavenie plánov a ministerský predseda [[Vojtech Tuka]] musel osobne sľúbiť nemeckému ministrovi zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachimovi von Ribbentrop]], že sa v tejto veci nebude ďalej pokračovať.<ref name="Schvarc"/>{{rp|56}} ===Slovenské národné povstanie=== Odcudzovanie Slovákov a Nemcov vyvrcholilo v lete [[1944]]. Potom, ako slovenská vláda súhlasila so vstupom nemeckých vojsk, aby potlačili partizánske aktivity, medzi nimi aj [[Partizánske zločiny v Sklabini|napádanie príslušníkov nemeckej menšiny]], sa armáda [[Začnite s vysťahovaním|vyhlásením SNP]] postavila aj za účasti asi 300{{--}}400 miestnych Nemcov{{#tag:ref|Po vypuknutí SNP sa z nemeckých antifašistov sformovali partizánske oddiely „Ernst Thälmann“ v [[Medzev|Medzeve]]<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} a rovnako pomenovaný v [[Kľačno|Gajdli]] a [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|69}}|group=pozn.}} jednotkám [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a [[Waffen-SS]]. Naopak vedenie DP a nemeckej „Volksgruppe“ sa organizovaním ozbrojených jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] postavilo na stranu nemeckých okupačných vojsk a podieľalo sa na krutej perzekúcii povstalcov a odporcov režimu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|54}} Na povstaleckom území bola Nemecká strana rozpustená nariadením [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 4 zo dňa [[1. september|1. septembra]] [[1944]] spolu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], Magyar Nemzeti Párt, [[Hlinkova garda|Hlinkovou Gardou]], [[Freiwillige Schutzstaffel]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovou mládežou]] a [[Deutsche Jugend]].<ref name = "PrecanSNR">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = Príloha 1. Nariadenia Slovenskej národnej rady, vydané v Banskej Bystrici od 1. septembra do 23. októbra 1944 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1052}} ===Retribučné procesy s členmi strany=== Po skončení druhej svetovej vojny prebiehali na Slovensku [[Retribučné procesy na Slovensku|snahy o potrestanie vojnových zločincov]]. Tie sa uskutočňovali pod hlavičkou nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, čím bola vyriešená otázka samostatnosti slovenskej retribúcie a ukončená fáza legislatívnej prípravy.<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}} [[Retribučné procesy na Slovensku|Retribúcia]] bola zasadená do kontextu „defašizácie“{{--}}súboru opatrení v československom právnom poriadku na „fašistov alebo fašistických metód z verejného života“. Tento súbor opatrení zahŕňal politickú defašizáciu (rozpustenie politický strán a organizácii ako [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], Deutsche Partei, [[Magyar Nemzeti Párt]]), majetkoprávnu defašizáciu (zaistenie nemeckých a arizovaných podnikov, zamedzenie scudzovania nehnuteľností, konfiškácia a urýchlené rozdelenie pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov a nepriateľov slovenského národa), defašizácia štátu a verejného sektora (preverovanie štátnej a národnej spoľahlivosti štátnych a verejných zamestnancov) a retribúciu ako trestnoprávnu defašizáciu.<ref name="malatinsky"/>{{rp|40-42}} V rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] Národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti funkcionárov DP [[Sigmund Keil|Sigmunda Keila]] (poprava sa uskutočnila [[26. jún]]a [[1946]]) a [[Josef Steinhübl|Josefa Steinhübla]] (tomu ale bola udelená milosť a nebol popravený).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139}} [[Franz Karmasin]] bol odsúdený [[22. jún]]a [[1948]] na smrť v neprítomnosti. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Politické strany v Československu}} [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] cyqvm2m58u7lvprhe5lid9hn2c7v04x 8368469 8368353 2026-09-12T07:29:11Z Martingazak 234259 Irelevantny odsek 8368469 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov=Nemecká strana{{--}}Deutsche Partei |Logo strany=Vlajka Německé strany (Slovensko).png |Skratka=DP |Založenie=[[1938]]|Rozpustenie=[[1945]] |Predseda=[[Franz Karmasin]] |Predsedníčka= |Podpredseda= |President= |Najviac poslancov=2 mandáty vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny (1938)]] |Poslancov= |Ideológie=Nacizmus, záujmy nemeckej menšiny |Politické spektrum=[[pravica]] |Iné1 názov=|Iné1= |Mládežnícka=Deutsche Jugend in der Slowakei |Polovojenská=[[Freiwillige Schutzstaffel]], neskôr [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] |Skupina EP= |Medzinárodné= |Materská strana= |Sídlo=[[Bratislava]] |Noviny=[[Grenzbote]], Deutsche Stimmen |Farby=hnedá |Volebný výsledok= |Popis loga=Vlajka strany}} '''Nemecká strana''' ''({{vjz|deu|Deutsche Partei}})'' bola politická strana [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]], ktorá pôsobila na území [[Slovensko|Slovenska]] v období [[Česko-Slovenská republika|2. Česko-slovenskej republiky]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="Schvarc"/> ==História strany== ===Karpatonemecká strana=== {{Hlavný článok|Karpatonemecká strana}} Predchodkyňa Nemeckej strany [[Karpatonemecká strana]] vznikla v [[Júl]]i [[1928]] v mestečku [[Nálepkovo|Vondrišel]]. Za cieľ si kládla zjednotiť všetkých príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Spočiatku sa k Československu stavala lojálne a spolupracovala najmä s aktivistickými stranami ako [[Zväz poľnohospodárov]] (''Bund der Landwirte'') a [[Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo]] (''Deutsche Arbeits- und Wahlgemeinschaft''). Na podporu svojej činnosti si začala vytvárať rôzne spolky a organizácie, napr. ''Deutscher Kulturverband'', ''Deutscher Turnverein'' a pod. Jej „pročeskoslovenská” orientácia sa pomerne rýchlo začala vytrácať po nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] k moci v [[Weimarská republika|Nemecku]] a svoju politiku začala orientovať na [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckú stranu]], ktorá mala k Československu negativistický postoj.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=157 - 161}}</ref> Svojou činnosťou prispela k zhoršeniu vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácie spoločného štátu. Počas krízy tesne pred [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] bola jej činnosť (podobne ako v prípade Sudetonemeckej strany) zakázaná. [[17. september|17. septembra]] [[1938]] strana zastavila svoju činnosť a jej predseda [[Franz Karmasin]] ušiel do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika|titul=KDP zastavila svoju činnosť|periodikum=Slovenský hlas|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/24826/view?search=Karpatonemeck%C3%A1%20strana&page=2&p=separate&tool=search&view=1900,1747,2219,991|miesto=Praha|dátum=1938-09-18|ročník=I|číslo=213|strany=2|dátum prístupu=2022-08-04}}</ref> ===Vznik Nemeckej strany=== Potom, ako si [[6. október|6. októbra]] [[1938]] [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]] vynútila od pražskej vlády autonómiu [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajiny]], [[Franz Karmasin]] sa vrátil z dočasného exilu vo Viedni a začal rokovať s predstaviteľmi ustanovujúcej sa autonómnej slovenskej vlády. Výsledkom bolo [[10. október|10. októbra]] [[1938]] povolenie založenia novej ''„Nemeckej strany“'' ''({{vjz|deu|Deutsche partei, DP}})'' ako jediného politického zoskupenia slovenských Nemcov s [[Národný socializmus|nacionálnym socializmom]] ako ideológiou a [[Svastika|hákovým krížom]] ako symbolom. Slovenská vláda zároveň zriadila štátny sekretariát pre záležitosti Nemcov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] mal zastaviť propagandu za pripojenie [[Bratislava|Bratislavy]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a sprostredkovať slovenskej vláde styk s nacistickými pohlavármi.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|38}} Predstavitelia strany ([[Franz Karmasin|F. Karmasin]], [[Sigmund Keil|S. Keil]], [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] a A. Gabriel) sa dostali na jednotnú kandidátku pre [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľby do Snemu slovenskej krajiny v decembri 1938]] a [[Franz Karmasin|F. Karmasin]] s [[Josef Steinhübl|J. Steinhüblom]] boli zvolení za poslancov [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Slovenského snemu]]. Vzdanie sa myšlienky ''„anschlussu“'' slovenskej metropoly prinieslo rozčarovanie nemeckého robotníctva v [[Bratislava|Bratislave]]. Namiesto toho [[Franz Karmasin|Karmasin]] priniesol slogan o „predsunutej stráži nemectva“ v stredovýchodnej Európe, čo bolo však len zásterkou definitívneho cieľa privteliť [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] k [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a z Nemcov vytvoriť vodcovskú skupinu v krajine. Všetky nemecké spolky boli rozpustené a ich majetok prevedený na DP. Silno oslabená [[Spišská nemecká strana]] (ZDP) sa pokúsila mobilizovať promaďarsky naladené nemecké obyvateľstvo za pripojenie Spiša k Maďarsku, no tento pokus nevyšiel a [[Franz Karmasin|Karmasin]] navyše dosiahol, že nemecké obce [[Štós]] a [[Medzev]] ostali po [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráži]] na Slovensku. V decembri [[1938]] sa [[Franz Karmasin]] stal pri návšteve [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Medzeva]] [[14. december|14. decembra]] [[1938]] predmetom [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentátu]]. {{Citát|Štátny sekretár nemeckej národnostnej skupiny, poslanec Ing. Karmasin, prišiel v čele asi 200 nemeckých ordnerov do Nižného Medzevu, aby usporiadal verejný prejav. Bol „uvítaný“ zástupom mladých ľudí, prevážne žien, ktoré naňho pokrikovali, hádzali kamenie, zatiaľ čo miestne nemecké obyvateľstvo poslanca Karmasina prijalo nadšene. Miestni Maďari a pomaďarčení Nemci sa snažili prejav znemožniť. Zatiaľ čo poslanec Karmasin hovoril, od hraníc bolo počuť paľbu z pušiek. Ako sa pozdejšie ukázalo, maďarskí teroristi smerom od Moldavy nad Bodvou prekročili hranicu a po skončení zhromaždenia strieľali na účastníkov prejavu. Výstreľ, ktorý bol zrejme vedený proti poslancovi Karmasinovi, zastiahol v jeho blízkosti stojace 18-ročné dievča, ktoré bolo ťažko zranené na tvári. Tiež poslanec Karmasin a jeho sprievodci boli výstrelmi poranení. Vojenské oddiely zahnali potom útočníkov paľbou a slznými bombami.|[[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|Streľba na Karmasina]], Bratislavský A-Zet, 14. 12. 1938<ref name="DN">{{Citácia periodika|titul=Streľba na Karmasina|periodikum=Bratislavský A-Zet|dátum=14. 12. 1938}}</ref><ref name="Schvarc"/>{{rp|39}}}} Po týchto udalostiach sa [[Spišská nemecká strana|ZDP]] stiahla do ústrania a po vyhlásení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ohlásila pozastavenie činnosti.<ref name="Schvarc"/>{{rp|39}} ===Organizácia strany=== Strana bola organizovaná na vodcovskom princípe (predseda strany mal oficiálny titul „vodca nemeckej národnostnej skupiny na Slovensku“. S výnimkou Židov, vysokopostavených funkcionárov strán stojacich v opozícii proti [[Karpatonemecká strana|KDP]], Čechov a Slovákov sa strana snažila podchytiť a nahnať do svojich štruktúr všetkých Nemcov. V prípade Čechov dokonca privierala zrak, pokiaľ dotyčný vedel preukázať nemeckých predkov, tým strana získala niekoľko stoviek nových členov, ktorým inak hrozilo vyhostenie do [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}} Prostredníctvom svojich masových organizácií (''„Deutscher Kulturverband“'', ''„Deutscher Turn und Sportverband, DTSV“''{{#tag:ref|''Deutscher Turn und Sportverband, DTSV'' bola organizácia založená na jeseň [[1938]] Nemeckou stranou s cieľom začleniť do štruktúr DP členov rozpusteného Nemeckého telocvičného spolku (''{{vjz|deu|Deutscher Turnverband}}''), čo sa vďaka odporu činovníkov podaril až po pol druha roku.<ref name="Schvarc"/>{{rp|40}}|group=pozn.}} a iných) úplne ovládla hospodársky, politický a verejný život okolo 150&nbsp;000 príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku, s výnimkou úzkej vrstvy antifašistov, predovšetkým komunistov. V polovici októbra [[1941]] registroval Hlavný organizačný úrad DP 60&nbsp;997 platiacich členov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|41}} Vodcom strany bol [[Franz Karmasin|F. Karmasin]], vedúcimi predstaviteľmi [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], K. Hauskrecht, E. Matl, tlačovým orgánom Deutsche Stimmen, ideológiou bol antikomunizmus, [[nacizmus]], antisemitizmus, nacionalizmus a nadradenosť nad Slovanmi. Istú vnútrostranícku opozíciu predstavoval [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]], ktorý ako katolícky kňaz pri vstupe do politiky dúfal v dosiahnutie modu vivendi medzi katolicizmom a nacizmom, no zistil, že tieto smery sú nekompatibilné.{{#tag:ref|Keď [[15. máj|15. mája]] [[1942]] [[Snem Slovenskej republiky|Slovenský snem]] schválil zákon č. 68/1942 o deportáciách Židov. [[Josef Steinhübl|J. Steinhübl]] bol medzi tými, ktorí pred hlasovaním na protest odišli z rokovacej sály.<ref name="Mein Leben">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübl | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Mein Leben : Kampf eines katholischen Pfarrers für den Glauben und das Deutschtum in der Slowakei | vydanie = | vydavateľ = Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken | miesto = Stuttgart | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }}</ref>|group=pozn.}} Pri zasadzovaní o záujmy cirkvi sa dostal do sporu s [[Franz Karmasin|Franzom Karmasinom]], čo ho takmer stálo v roku [[1943]] mandát v [[Snem Slovenskej republiky|Slovenskom sneme]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} Druhým zdrojom (neideologickej) opozície bol fakt, že samotný [[Franz Karmasin|Karmasin]] pochádzal z Česka a dôležité posty zveroval svojim dôverníkom, zväčša sudetským Nemcom, čo vyvolávalo nevôľu slovenských Nemcov. Rozhodujúca bola Karmasinova podpora z Berlína.<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Ako „vnútornú úderku a výchovný nástroj“ si strana budovala po vzore ríšskonemeckých [[Sturmabteilung|SA]] osobitné ozbrojené úderné oddiely [[Freiwillige Schutzstaffel|Freiwillige Schutzstaffel, FS]]. Tie slúžili aj ako skrytá rezerva pre [[Waffen-SS]]. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] boli legalizované nariadeniami slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] a nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend. Tieto nariadenia umožňovali nasadzovať [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] ako pomocnú políciu. [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] však často svoje kompetencie na základe tajného poverenia strany prekračovali, najmä pri vykonávaní protižidovských opatrení vlády, napríklad pri v apríli [[1939]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] a v septembri [[1939]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Počet členov [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] narástol z 4&nbsp;600 v marci [[1939]] na 7&nbsp;800 v júni [[1944]], rady ale prerieďovali nábory na prácu do Nemecka a do [[Waffen-SS]]. Na čele [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] stál Walter Donath, po jeho smrti na východnom fronte v roku [[1943]] Ferdinand Klug a od konca februára [[1945]] Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Významné miesto medzi organizáciami DP zaujímala „Nemecká mládež“ (''{{vjz|deu|Deutsche Jugend, DJ}}''), ktorá po vzore [[Hitlerjugend]] mala za úlohu vychovávať z 10{{--}}18 ročných detí národných socialistov. Krajinskými vodcami DJ boli Ferdinand Klug a Matthias Latzko, príslušníci [[Waffen-SS]]. DJ mala 13&nbsp;700 členov v marci [[1939]] a 21&nbsp;900 koncom roku [[1942]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|44}} Formálne bola programom strany požiadavka rovnakých práv pri uplatňovaní sa Nemcov v hospodárskom a verejnom živote Slovenska, hoci v skutočnosti mala nemecká menšina v [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republike]] výsadné postavenie. Vodca DP vo funkcii štátneho sekretára mal pri riešení hospodárskych a politických záležitostí [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozhodujúce slovo. Strana bola predĺženou rukou hitlerovského Nemecka na Slovensku, riadená priamo z Berlína. Pomáhala hitlerovcom využívať hospodársky a ľudský potenciál Slovenska pre chod ich vojnovej mašinérie, vykonávala pre nich špionážnu a spravodajskú činnosť, spolupracovala s ich bezpečnostnými orgánmi pri prenasledovaní odbojového hnutia. DP podporovala nemecký nábor pracovných síl na Slovensku, okrem iného v očakávaní vyriešenia problému nezamestnanosti nemeckej menšiny najmä v [[Hauerland|Hauerlande]]. Dostala sa pritom aj do sporu so slovenskou vládou, ktorá prechodne v apríli [[1940]] stopla nábor, no po nemeckom nátlaku ho obnovila. O prácu v Nemecku vládol medzi slovenskými Nemcami vysoký záujem až do zahájenia spojeneckého bombardovania v rokoch [[1942]]/[[1943]], no aj tak v roku [[1943]] odišlo za prácou do Nemecka 20&nbsp;000 slovenských Nemcov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|46}} Vedenie DP štylizovalo stranu a „Volksgruppe“ do pozície priekopníka radikálneho riešenia židovskej otázky na Slovensku. Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] a [[Deutsche Jugend|DJ]] sa na popud strany dopúšťali násilností na židovskom obyvateľstve už od jesene [[1938]] v súvislosti s vysťahovávaním Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku do Maďarska.{{#tag:ref|Členovia [[Freiwillige Schutzstaffel|FS]] zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}}|group=pozn.}} Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] protižidovská agresivita etnických Nemcov vzrástla. V prípadoch, keď v prospech Židov zasahovala polícia, boli páchatelia po intervenciách funkcionárov DP prepúšťaní na slobodu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Ani po prijatí [[Židovský kódex|Židovského kódexu]] nebolo vedenie DP spokojné a [[Franz Karmasin|Karmasin]] pre „Volksgruppe“ nárokoval nadproporčný podiel na zabavenom majetku Židov. Slovenská protistrana odmietala tieto požiadavky akceptovať poukazovaním na percentuálne zastúpenie nemeckého obyvateľstva (4.83%).<ref name="Schvarc"/>{{rp|49}} Postupné odcudzovanie sa Nemcov a Slovákov sa rokmi stupňovalo aj vďaka vyhláseniam vedenia DP, že „Nemci sú vo všetkom jednoducho lepší ako Slováci“. Nemecký národovecký boj (''{{vjz|deu|Volkstumpfkampf|}}'') sa eskaloval najmä v [[Bratislava|Bratislave]]. Tá mala ešte do polovice 19. storočia nemeckú väčšinu, no ako sídlo vlády a parlamentu získala enormne na význame pre Slovákov. DP odpovedala na snahu o slovakizáciu veľmi podráždene a poukazovala na korupciu, rodinkárstvo a uprednostňovanie Slovákov pri osadzovaní miest vo verejnej správe, prideľovaní verejných zákaziek a privlastňovaní si podnikov vedených Židmi. Exemplárnym príkladom zostrovania sa vzťahov sa stal spor o ruinu [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Slovenská vláda sa v rokoch [[1942]]{{--}}[[1943]] zaoberala plánom strhnúť zvyšky múrov a postaviť univerzitné mestečko a vládnu štvrť. Po [[Franz Karmasin|Karmasinovej]] intervencii u [[Nacistické Nemecko|ríšskych orgánov]] sa mu podarilo dosiahnuť zastavenie plánov a ministerský predseda [[Vojtech Tuka]] musel osobne sľúbiť nemeckému ministrovi zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachimovi von Ribbentrop]], že sa v tejto veci nebude ďalej pokračovať.<ref name="Schvarc"/>{{rp|56}} ===Slovenské národné povstanie=== Odcudzovanie Slovákov a Nemcov vyvrcholilo v lete [[1944]]. Potom, ako slovenská vláda súhlasila so vstupom nemeckých vojsk, aby potlačili partizánske aktivity, medzi nimi aj [[Partizánske zločiny v Sklabini|napádanie príslušníkov nemeckej menšiny]], sa armáda [[Začnite s vysťahovaním|vyhlásením SNP]] postavila aj za účasti asi 300{{--}}400 miestnych Nemcov{{#tag:ref|Po vypuknutí SNP sa z nemeckých antifašistov sformovali partizánske oddiely „Ernst Thälmann“ v [[Medzev|Medzeve]]<ref name="Schvarc"/>{{rp|42}} a rovnako pomenovaný v [[Kľačno|Gajdli]] a [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|69}}|group=pozn.}} jednotkám [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a [[Waffen-SS]]. Naopak vedenie DP a nemeckej „Volksgruppe“ sa organizovaním ozbrojených jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] postavilo na stranu nemeckých okupačných vojsk a podieľalo sa na krutej perzekúcii povstalcov a odporcov režimu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|54}} Na povstaleckom území bola Nemecká strana rozpustená nariadením [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 4 zo dňa [[1. september|1. septembra]] [[1944]] spolu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], Magyar Nemzeti Párt, [[Hlinkova garda|Hlinkovou Gardou]], [[Freiwillige Schutzstaffel]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovou mládežou]] a [[Deutsche Jugend]].<ref name = "PrecanSNR">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = Príloha 1. Nariadenia Slovenskej národnej rady, vydané v Banskej Bystrici od 1. septembra do 23. októbra 1944 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1052}} ===Retribučné procesy s členmi strany=== Po skončení druhej svetovej vojny prebiehali na Slovensku [[Retribučné procesy na Slovensku|snahy o potrestanie vojnových zločincov]]. Tie sa uskutočňovali pod hlavičkou nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}} [[Retribučné procesy na Slovensku|Retribúcia]] bola zasadená do kontextu „defašizácie“{{--}}súboru opatrení v československom právnom poriadku na „fašistov alebo fašistických metód z verejného života“. Tento súbor opatrení zahŕňal politickú defašizáciu (rozpustenie politický strán a organizácii ako [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]], Deutsche Partei, [[Magyar Nemzeti Párt]]), majetkoprávnu defašizáciu (zaistenie nemeckých a arizovaných podnikov, zamedzenie scudzovania nehnuteľností, konfiškácia a urýchlené rozdelenie pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov a nepriateľov slovenského národa), defašizácia štátu a verejného sektora (preverovanie štátnej a národnej spoľahlivosti štátnych a verejných zamestnancov) a retribúciu ako trestnoprávnu defašizáciu.<ref name="malatinsky"/>{{rp|40-42}} V rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] Národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti funkcionárov DP [[Sigmund Keil|Sigmunda Keila]] (poprava sa uskutočnila [[26. jún]]a [[1946]]) a [[Josef Steinhübl|Josefa Steinhübla]] (tomu ale bola udelená milosť a nebol popravený).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139}} [[Franz Karmasin]] bol odsúdený [[22. jún]]a [[1948]] na smrť v neprítomnosti. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Politické strany v Československu}} [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] n0trkkuszkn4x4uli2wuvw56g5xvw0g 0 755560 8368282 8367988 2026-09-11T15:24:42Z ~2026-49196-06 305039 .... 8368282 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Lukáš Both | Popis osoby = slovenský tvorca internetového obsahu a rekordér v skladaní Rubikovej kocky | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pseudonym = BlindBuilder | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|04|12}} | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Portrét = LukasBoth_BlindBuilder.jpg | Popis portrétu = Lukáš Both (BlindBuilder) }} '''Lukáš Both''' (* 12. apríl 1990, [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Both – profil na Facebooku | url = https://www.facebook.com/lukas.bothstarsi | dátum prístupu = 2026-09-06}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poľnohospodár – ročník 62, číslo 8 | url = https://www.polnohospodar.sk/files/polnohospodar/archiv/62/62-08polnohospodar.pdf | dátum vydania = 2018-04-13 | dátum prístupu = 2026-09-06 | vydavateľ = Poľnohospodár | strany = 5}}</ref>, známy pod internetovým menom '''BlindBuilder''', je slovenský tvorca internetového obsahu, zberateľ a riešiteľ mechanických hlavolamov a staviteľ z [[Lego|LEGO]] kociek so zrakovým postihnutím. Je držiteľom viacerých slovenských rekordov v oblasti mechanických hlavolamov, skladania [[Rubikova kocka|Rubikovej kocky]] hmatom a stavieb z LEGO kociek.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takmer úplne stratil zrak, no to ho nezastavilo: Slovák sa zapísal do knihy rekordov {{!}} tnlive.sk | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/986442-takmer-uplne-stratil-zrak-no-to-ho-nezastavilo-slovak-sa-zapisal-do-knihy-rekordov | vydavateľ = tnlive.sk | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2025 bol tvárou 24. ročníka verejnej zbierky Biela pastelka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nevidieť neznamená nežiť – Biela pastelka mení osudy|url=https://hnonline.sk/pr-clanky/96233310-nevidiet-neznamena-nezit-biela-pastelka-meni-osudy|dátum=2025-09-14|dátum prístupu=2026-09-06|jazyk=sk-sk|periodikum=HNonline.sk}}</ref> A má rád bananikove kraťase. == Život a zrakové postihnutie == Both sa narodil v Bratislave<ref name=":0" /> a neskôr žil v [[Nové Sady (okres Nitra)|Nových Sadoch]] pri [[Nitra|Nitre]].<ref name=":2" /> Študoval na Fakulte ekonomiky a manažmentu [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zberateľ hlavolamov a rekordér Lukáš Both v Ráne na eFeMku - Ráno na eFeMku - Rádio_FM - STVR | url = https://fm.stvr.sk/relacie/rano-na-efemku/164100/zberatel-hlavolamov-a-rekorder-lukas-both-v-rane-na-efemku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci stále čelia zbytočným prekážkam pri overovaní podpisov – čo brzdí férovú prax? | url = https://sita.sk/nevidiaci-stale-celia-zbytocnym-prekazkam-pri-overovani-podpisov-co-brzdi-ferovu-prax/ | dátum vydania = 2025-09-17 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Informačný servis 6 min | priezvisko = čítania}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci Lukáš vie skladať Rubikove kocky v rekordnom čase | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/900399-nevidiaci-lukas-vie-skladat-rubikove-kocky-v-rekordnom-case | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk | meno = Diana Pavlisová | priezvisko = redakcia/ZR}}</ref> Zrak sa mu začal výrazne zhoršovať vo veku 19 rokov.<ref name=":1" /> V mediálnych vystúpeniach bol opisovaný ako slabozraký alebo takmer nevidiaci človek, ktorý vidí na približne 8–10 %.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O ľuďoch s ľuďmi: S nevidiacim zberateľom hlavolamov a rekordérom {{!}} TV Nitrička | url = https://tvnitricka.sk/o-ludoch-s-ludmi-s-nevidiacim-zberatelom-hlavolamov-a-rekorderom/ | vydavateľ = tvnitricka.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pri stavbe z LEGO kociek a riešení mechanických hlavolamov využíva najmä hmat a zvyšky zraku.<ref name=":4" /><ref name=":3" /> Rozlišovanie farieb je preňho náročné, preto mu pri kontrole LEGO dielikov pomáha syn.<ref name=":3" /> O mechanické hlavolamy a LEGO sa zaujímal už v detstve. Prvú Rubikovu kocku našiel v otcovej skrini a postupne začal zhromažďovať rôzne typy kociek a hlavolamov. Jeho zbierka neskôr zahŕňala približne tristo predmetov z viacerých krajín.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci rekordman pomáha iným vidieť | url = https://www.startitup.sk/nevidiaci-rekordman-pomaha-inym-vidiet/ | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk | meno = Tlačové | priezvisko = správy}}</ref> == Rekordy a stavby == V roku 2017 bol Lukáš Both zapísaný do evidencie Slovenských rekordov za najväčšiu zbierku mechanických hlavolamov na Slovensku.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKE REKORDY - LEGO - najväčšie logo, RUBIK- rekord v skladaní v podaní Lukáša | url = https://www.slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2025/1820-lego-najvaecsie-logo-rubik-rekord-v-skladani-v-podani-lukasa | vydavateľ = www.slovenskerekordy.sk | dátum prístupu = 2026-09-06}}</ref> V roku 2019 vytvoril slovenský rekord v skladaní Rubikovej kocky typu Rubik’s Mirror Cube hmatom, keď ju zložil za 2 minúty a 16,05 sekundy.<ref name=":5" /> V máji 2025 vytvoril v Nových Sadoch stenu s logami z približne 66-tisíc LEGO dielikov. Dielo malo rozmery 5,19 × 2,63 metra a plochu 13,65 m²; podľa organizácie Slovenské rekordy išlo o najväčšie logo vytvorené na stene z LEGO kociek. Stavba vznikala takmer tri mesiace. Pri rovnakom rekordnom podujatí zlepšil svoj rekord v skladaní Rubik’s Mirror Cube hmatom na 91 sekúnd.<ref name=":5" /> Medzi jeho ďalšie rozsiahle stavby patria približne trojmetrový hrad<ref name=":4" />, logo skupín [[Horkýže Slíže]] a [[Iné Kafe]] vytvorené z približne 45-tisíc LEGO dielikov<ref name=":5" /> a spoločná stena s logami Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Bielej pastelky, na ktorú použil približne 40-tisíc LEGO dielikov.<ref name=":4" /> Jeho tvorbe a rekordom sa venovali viaceré slovenské televízne médiá vrátane TV JOJ, STVR a TV Nitrička.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správy 'N' | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21269/532205 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> == Projekt BlindBuilder == Svoje stavby pôvodne zverejňoval na sociálnych sieťach. Po podnete jedného zo sledujúcich začal vytvárať videá a postupne rozvinul projekt '''BlindBuilder''', ktorého súčasťou je aj rovnomenný kanál na platforme [[YouTube]].<ref name=":4" /> Jeho obsah spája stavanie z LEGO kociek, mechanické hlavolamy, rôzne výzvy, humor a skúsenosti človeka so zrakovým postihnutím.<ref name=":6" /> Súčasťou projektu sú aj živé vysielania na platforme YouTube, označované ako '''BlindStreamy''', počas ktorých komunikuje s divákmi a venuje sa rôznym témam súvisiacim s jeho tvorbou a životom so zrakovým postihnutím.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BlindBuilder | url = https://www.youtube.com/channel/UCGlPB_WRQtyingSEzCDlXpw | vydavateľ = YouTube | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Dobrovoľníctvo a Biela pastelka == Both spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a s verejnou zbierkou Biela pastelka. Pre ÚNSS a Bielu pastelku vytvoril spoločnú stenu s logami z približne 40-tisíc LEGO kociek a zapájal sa do aktivít Bielej pastelky.<ref name=":4" /> V roku 2025 sa stal tvárou 24. ročníka kampane Biela pastelka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska za rok 2025 | url = https://unss.sk/wp-content/uploads/2026/07/unss-vyrocna-sprava-tlacova-verzia-online.pdf | dátum vydania = 2026-06 | dátum prístupu = 2026-09-06 | strany = 75}}</ref> Účinkoval v oficiálnom spote kampane spolu s ambasádormi [[Adela Vinczeová|Adelou Vinczeovou]], [[Fero Joke|Ferom Jokeom]] a [[Robert Roth|Robertom Rothom]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zbierka Biela pastelka pomáha nevidiacim a slabozrakým, dobrovoľníci sa opäť vydajú do ulíc | url = https://sita.sk/zbierka-biela-pastelka-pomaha-nevidiacim-a-slabozrakym-dobrovolnici-sa-opat-vydaju-do-ulic/ | dátum vydania = 2025-09-18 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Kristína Valovičová Redaktorka domácej redakcie 3 min čítania Redakčne overené | priezvisko = informácie}}</ref> Kampaň sa zameriavala na každodenné prekážky a výzvy ľudí so zrakovým postihnutím a na podporu väčšej samostatnosti nevidiacich a slabozrakých ľudí.<ref name=":7" /> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/@BlindBuilder BlindBuilder na YouTube] * [https://www.facebook.com/blindbuilderstudio BlindBuilder na Facebooku] * [https://www.instagram.com/blindbuilderstudio BlindBuilder na Instagrame] * [https://www.tiktok.com/@blindbuilder BlindBuilder na TikToku] [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Narodenia 12. apríla]] [[Kategória:Narodenia v 1990]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] b5rx9rzdahg24kjw2vrtzotxvfxyggv 8368283 8368282 2026-09-11T15:29:36Z ~2026-49196-06 305039 .. 8368283 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Lukáš Both | Popis osoby = slovenský tvorca internetového obsahu a rekordér v skladaní Rubikovej kocky | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pseudonym = BlindBuilder | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|04|12}} | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Portrét = LukasBoth_BlindBuilder.jpg | Popis portrétu = Lukáš Both (BlindBuilder) }} '''Lukáš Both''' (* 12. apríl 1990, [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Both – profil na Facebooku | url = https://www.facebook.com/lukas.bothstarsi | dátum prístupu = 2026-09-06}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poľnohospodár – ročník 62, číslo 8 | url = https://www.polnohospodar.sk/files/polnohospodar/archiv/62/62-08polnohospodar.pdf | dátum vydania = 2018-04-13 | dátum prístupu = 2026-09-06 | vydavateľ = Poľnohospodár | strany = 5}}</ref>, známy pod internetovým menom '''BlindBuilder''', je slovenský tvorca internetového obsahu, zberateľ a riešiteľ mechanických hlavolamov a staviteľ z [[Lego|LEGO]] kociek so zrakovým postihnutím. Je držiteľom viacerých slovenských rekordov v oblasti mechanických hlavolamov, skladania [[Rubikova kocka|Rubikovej kocky]] hmatom a stavieb z LEGO kociek.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takmer úplne stratil zrak, no to ho nezastavilo: Slovák sa zapísal do knihy rekordov {{!}} tnlive.sk | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/986442-takmer-uplne-stratil-zrak-no-to-ho-nezastavilo-slovak-sa-zapisal-do-knihy-rekordov | vydavateľ = tnlive.sk | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2025 bol tvárou 24. ročníka verejnej zbierky Biela pastelka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nevidieť neznamená nežiť – Biela pastelka mení osudy|url=https://hnonline.sk/pr-clanky/96233310-nevidiet-neznamena-nezit-biela-pastelka-meni-osudy|dátum=2025-09-14|dátum prístupu=2026-09-06|jazyk=sk-sk|periodikum=HNonline.sk}}</ref> == Život a zrakové postihnutie == Both sa narodil v Bratislave<ref name=":0" /> a neskôr žil v [[Nové Sady (okres Nitra)|Nových Sadoch]] pri [[Nitra|Nitre]].<ref name=":2" /> Študoval na Fakulte ekonomiky a manažmentu [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zberateľ hlavolamov a rekordér Lukáš Both v Ráne na eFeMku - Ráno na eFeMku - Rádio_FM - STVR | url = https://fm.stvr.sk/relacie/rano-na-efemku/164100/zberatel-hlavolamov-a-rekorder-lukas-both-v-rane-na-efemku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci stále čelia zbytočným prekážkam pri overovaní podpisov – čo brzdí férovú prax? | url = https://sita.sk/nevidiaci-stale-celia-zbytocnym-prekazkam-pri-overovani-podpisov-co-brzdi-ferovu-prax/ | dátum vydania = 2025-09-17 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Informačný servis 6 min | priezvisko = čítania}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci Lukáš vie skladať Rubikove kocky v rekordnom čase | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/900399-nevidiaci-lukas-vie-skladat-rubikove-kocky-v-rekordnom-case | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk | meno = Diana Pavlisová | priezvisko = redakcia/ZR}}</ref> Zrak sa mu začal výrazne zhoršovať vo veku 19 rokov.<ref name=":1" /> V mediálnych vystúpeniach bol opisovaný ako slabozraký alebo takmer nevidiaci človek, ktorý vidí na približne 8–10 %.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O ľuďoch s ľuďmi: S nevidiacim zberateľom hlavolamov a rekordérom {{!}} TV Nitrička | url = https://tvnitricka.sk/o-ludoch-s-ludmi-s-nevidiacim-zberatelom-hlavolamov-a-rekorderom/ | vydavateľ = tvnitricka.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pri stavbe z LEGO kociek a riešení mechanických hlavolamov využíva najmä hmat a zvyšky zraku.<ref name=":4" /><ref name=":3" /> Rozlišovanie farieb je preňho náročné, preto mu pri kontrole LEGO dielikov pomáha syn.<ref name=":3" /> O mechanické hlavolamy a LEGO sa zaujímal už v detstve. Prvú Rubikovu kocku našiel v otcovej skrini a postupne začal zhromažďovať rôzne typy kociek a hlavolamov. Jeho zbierka neskôr zahŕňala približne tristo predmetov z viacerých krajín.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nevidiaci rekordman pomáha iným vidieť | url = https://www.startitup.sk/nevidiaci-rekordman-pomaha-inym-vidiet/ | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk | meno = Tlačové | priezvisko = správy}}</ref> == Rekordy a stavby == V roku 2017 bol Lukáš Both zapísaný do evidencie Slovenských rekordov za najväčšiu zbierku mechanických hlavolamov na Slovensku.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKE REKORDY - LEGO - najväčšie logo, RUBIK- rekord v skladaní v podaní Lukáša | url = https://www.slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2025/1820-lego-najvaecsie-logo-rubik-rekord-v-skladani-v-podani-lukasa | vydavateľ = www.slovenskerekordy.sk | dátum prístupu = 2026-09-06}}</ref> V roku 2019 vytvoril slovenský rekord v skladaní Rubikovej kocky typu Rubik’s Mirror Cube hmatom, keď ju zložil za 2 minúty a 16,05 sekundy.<ref name=":5" /> V máji 2025 vytvoril v Nových Sadoch stenu s logami z približne 66-tisíc LEGO dielikov. Dielo malo rozmery 5,19 × 2,63 metra a plochu 13,65 m²; podľa organizácie Slovenské rekordy išlo o najväčšie logo vytvorené na stene z LEGO kociek. Stavba vznikala takmer tri mesiace. Pri rovnakom rekordnom podujatí zlepšil svoj rekord v skladaní Rubik’s Mirror Cube hmatom na 91 sekúnd.<ref name=":5" /> Medzi jeho ďalšie rozsiahle stavby patria približne trojmetrový hrad<ref name=":4" />, logo skupín [[Horkýže Slíže]] a [[Iné Kafe]] vytvorené z približne 45-tisíc LEGO dielikov<ref name=":5" /> a spoločná stena s logami Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Bielej pastelky, na ktorú použil približne 40-tisíc LEGO dielikov.<ref name=":4" /> Jeho tvorbe a rekordom sa venovali viaceré slovenské televízne médiá vrátane TV JOJ, STVR a TV Nitrička.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správy 'N' | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21269/532205 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}</ref> == Projekt BlindBuilder == Svoje stavby pôvodne zverejňoval na sociálnych sieťach. Po podnete jedného zo sledujúcich začal vytvárať videá a postupne rozvinul projekt '''BlindBuilder''', ktorého súčasťou je aj rovnomenný kanál na platforme [[YouTube]].<ref name=":4" /> Jeho obsah spája stavanie z LEGO kociek, mechanické hlavolamy, rôzne výzvy, humor a skúsenosti človeka so zrakovým postihnutím.<ref name=":6" /> Súčasťou projektu sú aj živé vysielania na platforme YouTube, označované ako '''BlindStreamy''', počas ktorých komunikuje s divákmi a venuje sa rôznym témam súvisiacim s jeho tvorbou a životom so zrakovým postihnutím.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BlindBuilder | url = https://www.youtube.com/channel/UCGlPB_WRQtyingSEzCDlXpw | vydavateľ = YouTube | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Dobrovoľníctvo a Biela pastelka == Both spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a s verejnou zbierkou Biela pastelka. Pre ÚNSS a Bielu pastelku vytvoril spoločnú stenu s logami z približne 40-tisíc LEGO kociek a zapájal sa do aktivít Bielej pastelky.<ref name=":4" /> V roku 2025 sa stal tvárou 24. ročníka kampane Biela pastelka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska za rok 2025 | url = https://unss.sk/wp-content/uploads/2026/07/unss-vyrocna-sprava-tlacova-verzia-online.pdf | dátum vydania = 2026-06 | dátum prístupu = 2026-09-06 | strany = 75}}</ref> Účinkoval v oficiálnom spote kampane spolu s ambasádormi [[Adela Vinczeová|Adelou Vinczeovou]], [[Fero Joke|Ferom Jokeom]] a [[Robert Roth|Robertom Rothom]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zbierka Biela pastelka pomáha nevidiacim a slabozrakým, dobrovoľníci sa opäť vydajú do ulíc | url = https://sita.sk/zbierka-biela-pastelka-pomaha-nevidiacim-a-slabozrakym-dobrovolnici-sa-opat-vydaju-do-ulic/ | dátum vydania = 2025-09-18 | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Kristína Valovičová Redaktorka domácej redakcie 3 min čítania Redakčne overené | priezvisko = informácie}}</ref> Kampaň sa zameriavala na každodenné prekážky a výzvy ľudí so zrakovým postihnutím a na podporu väčšej samostatnosti nevidiacich a slabozrakých ľudí.<ref name=":7" /> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/@BlindBuilder BlindBuilder na YouTube] * [https://www.facebook.com/blindbuilderstudio BlindBuilder na Facebooku] * [https://www.instagram.com/blindbuilderstudio BlindBuilder na Instagrame] * [https://www.tiktok.com/@blindbuilder BlindBuilder na TikToku] [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Narodenia 12. apríla]] [[Kategória:Narodenia v 1990]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] sa1fovfmdi0qps4oyq5q0pd39gt7bcr 0 755593 8368390 8366814 2026-09-11T20:46:42Z Tom78*w 290507 iw 8368390 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Catholic priest vesting (La Ravoire Morrow - My Catholic Faith, 1949).png|right|thumb|Schéma znázorňujúca katolíckeho kňaza, ktorý si oblieka liturgické rúcho. (1949)]] '''Liturgický odev''' ('''Bohoslužobný odev''', '''liturgické rúcho''', '''liturgické oblečenie''', {{V jazyku|lat|''parare''}} čo znamená „pripraviť“) je posvätný odev, ktorý [[kňaz|kňaz]]i, [[diakon]]i, [[biskup]]i a [[miništrant]]i používajú pri [[Bohoslužba|bohoslužbách]] a náboženských obradoch. Vyjadrujú dôstojnosť [[Liturgia (úkony)|liturgie]], symbolizujú duchovnú úlohu nositeľa a odlišujú jednotlivé stupne služobnosti v cirkvi, účelom je aj určiť a zdôrazniť funkciu osoby, ktorá ho nosí pri obradoch. Niektoré liturgické rúcha sú v [[liturgická farba|liturgických farbách]] podľa príslušného obdobia [[liturgický rok|liturgického roka]] alebo konkrétnej slávnosti. Oblieka sa v presne stanovenom poradí, ktoré má svoj symbolický a praktický význam. Pojem liturgický odev je vyhradený pre konkrétne druhy odevov typické pre liturgiu, hoci sa v nej používajú aj iné špeciálne odevy, ktoré nosí duchovenstvo ([[diakon]]i, [[kňaz]]i, [[biskup]]i) alebo [[rehoľník|rehoľníci]] mimo liturgie, aby zdôraznili svoj osobitný stav. Liturgický odev a každodenný odev sa výrazne líši podľa toho, či ide o bežný deň, alebo o slúženie [[svätá omša|svätej omše]]. V katolíckej cirkvi má každý kus odevu a jeho farba presný symbolický význam. == Liturgický odev v katolíckej cirkvi == Používanie liturgického odevu upravuje okrem iného [[Všeobecné smernice Rímskeho misála|všeobecné smernice Rímskeho misála]] v kapitole IV. Posvätné rúcho. K liturgickým odevu patrí: * [[humerál]] - biela ľanová šatka, ktorú si kňaz ovinie okolo krku a ramien a zaviaže v páse. Zakrýva civilné oblečenie v oblasti krku. (Použitie je voliteľné, vtedy ak samotná alba dostatočne nezakrýva civilné oblečenie). Symbolizuje prilbu spásy. * [[alba (rúcho)|alba]] - dlhé, biele ľanové košeľovité rúcho siahajúca až po členky ({{V jazyku|lat|''alba'' čo znamená biela}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liturgické oblečenie kňaza| url = https://www.rkruskov.com/products/liturgicke-oblecenie-knaza/| vydavateľ = Rímskokatolícka farnosť Mena Panny Márie, Farnosť Ruskov| miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref>. Symbolizuje čistotu duše a krstné rúcho. Oblieka sa cez hlavu. Symbolizuje čistotu duše získanej krstom. * [[cingulum (náboženstvo)|cingulum]] - pletená šnúra (opasok), ktorou si kňaz prepasuje albu v páse. Slúži na to, aby alba dobre sedela a nebránila v pohybe. Symbolizuje sebaovládanie, čistotu a pripravenosť na slávenie omše, na službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helena Pavlincová, Pavel Spunar| odkaz na autora = | titul = Roucho liturgické, Religionistická encyklopedie| url = https://rg-encyklopedie.soc.cas.cz/index.php/roucho_liturgick%C3%A9_(JKI-K)| vydavateľ = Sociologický ústav AV ČR| miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref> * [[štóla (liturgický odev)|štóla]] - dlhý pás látky v liturgickej farbe daného dňa. Kňaz si ju oblieka okolo krku tak, aby jej dva konce voľne viseli pozdĺž hrudníka (na rozdiel od diakona, ktorý ju nosí krížom cez jedno rameno). Je symbolom kňazskej moci a úradu. * [[ornát]] - vrchné bohato zdobené rúcho v liturgickej farbe daného dňa. Oblieka sa ako úplne posledná vrstva cez hlavu a štólu. Symbolizuje lásku, ktorá má všetko zakrývať, a Kristovo jarmo. * [[superpelícia]] - biele ľanové liturgické rúcho so širokými rukávmi, ktorá siaha po kolená a má široké alebo stredne široké rukávy. Nosia ju [[kňaz]]i, [[diakon]]i, [[akolyta|akolyti]], [[miništrant]]i pri liturgických úkonoch. Zvyčajne sa oblieka na kleriku, nikdy sa nenosí samostatne a nikdy sa nepreväzuje opaskom ani cingulom. Symbolizuje čistotu a obnovenie krstnej milosti. Je kratšie, ako alba. * [[reverenda]] ([[sutana]]) - je dlhé čierne rúcho, ktoré nosia najmä kňazi a bohoslovci. Čierna farba pripomína pokoru, odriekanie a smrť pre svetský spôsob života. Symbolizuje zasvätenie Bohu, službu Cirkvi a odovzdanosť duchovnému povolaniu * [[habit]] - je rehoľný odev, ktorý nosia členovia reholí. Jeho farba, podoba a strih sa líšia podľa jednotlivých reholí. Symbolizuje zasvätenie sa Bohu a zrieknutie sa svetského života * [[dalmatika]] - je liturgické rúcho [[diakon]]a. Je symbolom služby, radosti a spravodlivosti * [[rocheta]] - volné biele liturgické vrchné rúcho s úzkymi rukávmi, ktoré siaha po kolená a na okraji je často ozdobené krajkou. Pripomína čistotu srdca, myšlienok a novokrsteneckú nevinnosť, dôstojnosť služby Bohu. * [[pluviál]] - má podobu polkruhového plášťa, ktorý sa oblieka na albu a štólu. Používa sa pri procesiách, požehnaniach, sprievodoch, pohreboch. Nosí ho [[kňaz]], [[diakon]], [[biskup]], nepoužíva sa pri [[svätá omša|svätej omši]]. * [[vélum]] - je liturgická látka, ktorou sa zakrýva monštrancia s Najsvätejšou Sviatosťou pri [[Eucharistická adorácia|eucharistickej adorácii]] alebo požehnaní. Symbolizuje úctu a poklonu [[Ježiš Kristus|Ježiš]]ovi prítomnému v Eucharistii. Keď kňaz drží [[Monštrancia|monštranciu]] cez konce vélumu a nedotýka sa jej holými rukami, vyjadruje tým, že to, čo drží, je mimoriadne sväté – samotný Kristus. Zahalenie rúk kňaza symbolizuje, že požehnanie neudeľuje človek sám zo seba, ale žehná samotný Ježiš Kristus prítomný v [[Eucharistia|Eucharistii]]. * [[biret]] - je liturgická pokrývka hlavy katolíckeho duchovenstva ako súčasť chórového odevu. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Szata liturgiczna|79098514}} == Externé odkazy == * [https://www.faraoslany.sk/ministranti/oblecenie/oblecenie_knaz.html Liturgické oblečenie kňaza, Farnosť Oslany] * [https://ihlany.fara.sk/evanjelizacia/ministranti/bohosluzobne-odevy/ Bohoslužobné odevy, Gréckokatolícka farnosť Ihľany] [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Katolícka liturgia]] f6mgfayoh7zpdv6k8c6488w0klx8u33 8368395 8368390 2026-09-11T20:52:50Z Tom78*w 290507 iné projekty 8368395 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Catholic priest vesting (La Ravoire Morrow - My Catholic Faith, 1949).png|right|thumb|Schéma znázorňujúca katolíckeho kňaza, ktorý si oblieka liturgické rúcho. (1949)]] '''Liturgický odev''' ('''Bohoslužobný odev''', '''liturgické rúcho''', '''liturgické oblečenie''', {{V jazyku|lat|''parare''}} čo znamená „pripraviť“) je posvätný odev, ktorý [[kňaz|kňaz]]i, [[diakon]]i, [[biskup]]i a [[miništrant]]i používajú pri [[Bohoslužba|bohoslužbách]] a náboženských obradoch. Vyjadrujú dôstojnosť [[Liturgia (úkony)|liturgie]], symbolizujú duchovnú úlohu nositeľa a odlišujú jednotlivé stupne služobnosti v cirkvi, účelom je aj určiť a zdôrazniť funkciu osoby, ktorá ho nosí pri obradoch. Niektoré liturgické rúcha sú v [[liturgická farba|liturgických farbách]] podľa príslušného obdobia [[liturgický rok|liturgického roka]] alebo konkrétnej slávnosti. Oblieka sa v presne stanovenom poradí, ktoré má svoj symbolický a praktický význam. Pojem liturgický odev je vyhradený pre konkrétne druhy odevov typické pre liturgiu, hoci sa v nej používajú aj iné špeciálne odevy, ktoré nosí duchovenstvo ([[diakon]]i, [[kňaz]]i, [[biskup]]i) alebo [[rehoľník|rehoľníci]] mimo liturgie, aby zdôraznili svoj osobitný stav. Liturgický odev a každodenný odev sa výrazne líši podľa toho, či ide o bežný deň, alebo o slúženie [[svätá omša|svätej omše]]. V katolíckej cirkvi má každý kus odevu a jeho farba presný symbolický význam. == Liturgický odev v katolíckej cirkvi == Používanie liturgického odevu upravuje okrem iného [[Všeobecné smernice Rímskeho misála|všeobecné smernice Rímskeho misála]] v kapitole IV. Posvätné rúcho. K liturgickým odevu patrí: * [[humerál]] - biela ľanová šatka, ktorú si kňaz ovinie okolo krku a ramien a zaviaže v páse. Zakrýva civilné oblečenie v oblasti krku. (Použitie je voliteľné, vtedy ak samotná alba dostatočne nezakrýva civilné oblečenie). Symbolizuje prilbu spásy. * [[alba (rúcho)|alba]] - dlhé, biele ľanové košeľovité rúcho siahajúca až po členky ({{V jazyku|lat|''alba'' čo znamená biela}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liturgické oblečenie kňaza| url = https://www.rkruskov.com/products/liturgicke-oblecenie-knaza/| vydavateľ = Rímskokatolícka farnosť Mena Panny Márie, Farnosť Ruskov| miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref>. Symbolizuje čistotu duše a krstné rúcho. Oblieka sa cez hlavu. Symbolizuje čistotu duše získanej krstom. * [[cingulum (náboženstvo)|cingulum]] - pletená šnúra (opasok), ktorou si kňaz prepasuje albu v páse. Slúži na to, aby alba dobre sedela a nebránila v pohybe. Symbolizuje sebaovládanie, čistotu a pripravenosť na slávenie omše, na službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helena Pavlincová, Pavel Spunar| odkaz na autora = | titul = Roucho liturgické, Religionistická encyklopedie| url = https://rg-encyklopedie.soc.cas.cz/index.php/roucho_liturgick%C3%A9_(JKI-K)| vydavateľ = Sociologický ústav AV ČR| miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref> * [[štóla (liturgický odev)|štóla]] - dlhý pás látky v liturgickej farbe daného dňa. Kňaz si ju oblieka okolo krku tak, aby jej dva konce voľne viseli pozdĺž hrudníka (na rozdiel od diakona, ktorý ju nosí krížom cez jedno rameno). Je symbolom kňazskej moci a úradu. * [[ornát]] - vrchné bohato zdobené rúcho v liturgickej farbe daného dňa. Oblieka sa ako úplne posledná vrstva cez hlavu a štólu. Symbolizuje lásku, ktorá má všetko zakrývať, a Kristovo jarmo. * [[superpelícia]] - biele ľanové liturgické rúcho so širokými rukávmi, ktorá siaha po kolená a má široké alebo stredne široké rukávy. Nosia ju [[kňaz]]i, [[diakon]]i, [[akolyta|akolyti]], [[miništrant]]i pri liturgických úkonoch. Zvyčajne sa oblieka na kleriku, nikdy sa nenosí samostatne a nikdy sa nepreväzuje opaskom ani cingulom. Symbolizuje čistotu a obnovenie krstnej milosti. Je kratšie, ako alba. * [[reverenda]] ([[sutana]]) - je dlhé čierne rúcho, ktoré nosia najmä kňazi a bohoslovci. Čierna farba pripomína pokoru, odriekanie a smrť pre svetský spôsob života. Symbolizuje zasvätenie Bohu, službu Cirkvi a odovzdanosť duchovnému povolaniu * [[habit]] - je rehoľný odev, ktorý nosia členovia reholí. Jeho farba, podoba a strih sa líšia podľa jednotlivých reholí. Symbolizuje zasvätenie sa Bohu a zrieknutie sa svetského života * [[dalmatika]] - je liturgické rúcho [[diakon]]a. Je symbolom služby, radosti a spravodlivosti * [[rocheta]] - volné biele liturgické vrchné rúcho s úzkymi rukávmi, ktoré siaha po kolená a na okraji je často ozdobené krajkou. Pripomína čistotu srdca, myšlienok a novokrsteneckú nevinnosť, dôstojnosť služby Bohu. * [[pluviál]] - má podobu polkruhového plášťa, ktorý sa oblieka na albu a štólu. Používa sa pri procesiách, požehnaniach, sprievodoch, pohreboch. Nosí ho [[kňaz]], [[diakon]], [[biskup]], nepoužíva sa pri [[svätá omša|svätej omši]]. * [[vélum]] - je liturgická látka, ktorou sa zakrýva monštrancia s Najsvätejšou Sviatosťou pri [[Eucharistická adorácia|eucharistickej adorácii]] alebo požehnaní. Symbolizuje úctu a poklonu [[Ježiš Kristus|Ježiš]]ovi prítomnému v Eucharistii. Keď kňaz drží [[Monštrancia|monštranciu]] cez konce vélumu a nedotýka sa jej holými rukami, vyjadruje tým, že to, čo drží, je mimoriadne sväté – samotný Kristus. Zahalenie rúk kňaza symbolizuje, že požehnanie neudeľuje človek sám zo seba, ale žehná samotný Ježiš Kristus prítomný v [[Eucharistia|Eucharistii]]. * [[biret]] - je liturgická pokrývka hlavy katolíckeho duchovenstva ako súčasť chórového odevu. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Eucharistic vestments}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Szata liturgiczna|79098514}} == Externé odkazy == * [https://www.faraoslany.sk/ministranti/oblecenie/oblecenie_knaz.html Liturgické oblečenie kňaza, Farnosť Oslany] * [https://ihlany.fara.sk/evanjelizacia/ministranti/bohosluzobne-odevy/ Bohoslužobné odevy, Gréckokatolícka farnosť Ihľany] [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Katolícka liturgia]] khzhr57wj0325eizdw6inuvfho9ule2 1 755624 8368304 8366957 2026-09-11T16:28:49Z Monika Ce 299190 /* Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií */ odpoveď 8368304 wikitext text/x-wiki == Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií == Som priamou zamestnankyňou spoločnosti msg life Slovakia s.r.o. a v súvislosti s týmto článkom priznávam konflikt záujmov. Spoločnosť je mojím zamestnávateľom aj zamýšľaným príjemcom prospechu z tejto činnosti; priznanie uvádzam aj na svojej redaktorskej stránke. Zmeny nevkladám priamo do článku; prosím nezávislých redaktorov o posúdenie nasledujúcich úprav infoboxu ([[Šablóna:Infobox Spoločnosť]]) a kategórií. Zdroje a odôvodnenie uvádzam pri jednotlivých bodoch. Pri schválených zmenách prosím doplniť referencie aj priamo do článku. '''1. Vedenie''' Nahradiť Roberta Hessa Michalom Zacharom. Navrhovaná hodnota: <code><nowiki>| Vedenie = Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)</nowiki></code> Aktuálny výpis z obchodného registra uvádza Milana Patassyho a Michala Zachara (vznik funkcie 1. 1. 2025). Robert Hess už konateľom nie je. Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, oddiel Sro, vložka 22942/B, IČO 35800780]. '''2. Obrat''' Nahradiť údaj za rok 2021 aktuálnou hodnotou za rok 2025: <code><nowiki>| Obrat = {{rast}} 29,35 mil. € (2025)</nowiki></code> Výkaz ziskov a strát uvádza čistý obrat 29 350 389 € za rok 2025 a 24 860 699 € za rok 2024; obe hodnoty sú z riadku 01, ide teda o rovnaký ukazovateľ. Šablóna <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> označuje medziročný nárast. Zdroj: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 Register účtovných závierok, výkaz ziskov a strát za rok 2025, riadok 01]. '''3. Odvetvie''' Ponechať pôvodné označenie „Informačné technológie“, doplniť interný odkaz a druhú hodnotu: <code><nowiki>| Odvetvie = [[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel</nowiki></code> Odkaz smeruje na existujúci článok [[Informačná technológia]] (názov je v jednotnom čísle, preto cez zvislú čiaru). „Softvérový priemysel“ ponechávam ako čistý text, keďže článok s týmto presným názvom neexistuje. Doplnenie druhej hodnoty vychádza z poznámok k účtovnej závierke, ktoré ako hlavný predmet činnosti uvádzajú počítačové programovanie. Predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri obsahuje okrem iného položky „poskytovanie softvaru – predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom“, „automatizované spracovanie dát“ a „poradenstvo v oblasti výpočtovej techniky a systémovej údržby softvaru“; zapísaný rozsah je však širší a čiastočne historický, preto ako hlavný podklad uvádzam účtovnú závierku. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1] a [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B – predmet podnikania]. '''4. IČO (nový parameter)''' Doplniť IČO bez medzier, ako odporúča dokumentácia šablóny: <code><nowiki>| IČO = 35800780</nowiki></code> Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B]. '''5. Počet zamestnancov''' Navrhujem odstrániť nedatovanú hodnotu „250“ a parameter ponechať prázdny (nie vymazať): <code><nowiki>| Počet zamestnancov =</nowiki></code> Súčasná hodnota nie je datovaná a nie je pri nej uvedený zdroj. Dostupné údaje sa navzájom nezhodujú. Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 uvádzajú priemerný prepočítaný počet zamestnancov 195 (2024: 187) a stav zamestnancov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, 193 (2024: 196). Firemný web uvádza viac ako 350 zamestnancov, bez uvedenia dátumu a bez vysvetlenia, ako je toto číslo vymedzené. Žiadny z týchto údajov nepochádza z nezávislého sekundárneho zdroja — účtovnú závierku podáva spoločnosť a web je jej vlastný. Voľba údaja navyše určuje aj smer prípadnej šablóny <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> alebo <code><nowiki>{{pokles}}</nowiki></code>, keďže jeden ukazovateľ medziročne rastie a druhý klesá. Domnievam sa preto, že žiadna z týchto hodnôt nie je vhodná ako jediný údaj v infoboxe, a odporúčam pole ponechať prázdne, kým nebude k dispozícii nezávislý sekundárny zdroj. Vzhľadom na svoj konflikt záujmov nepovažujem za vhodné vyberať medzi hodnotami sama; rozhodnutie ponechávam na nezávislých redaktorov. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť 2 – Zamestnanci] a [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Získaj stabilitu a výhody“ (tretia záložka „Zisti čo ponúkame“). '''6. Vlastník (nový parameter)''' Doplniť bezprostredného spoločníka: <code><nowiki>| Vlastník = msg life central europe gmbh (100 %)</nowiki></code> Obchodný register uvádza jediného spoločníka pod týmto názvom; poznámky k účtovnej závierke potvrdzujú 100 % podiel. Malé písmená v názve zodpovedajú zápisu v registri. Zdroje: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.6]. '''7. Člen skupiny''' Upraviť hodnotu na: <code><nowiki>| Člen skupiny = msg life</nowiki></code> Zdroj dokladá príslušnosť spoločnosti ku skupine msg life. Slovo „Gruppe“ navrhujem vypustiť z dvoch dôvodov: parameter sa volá „Člen skupiny“, takže pôvodná hodnota sa vykresľuje ako tautológia („člen skupiny msg life gruppe“); a „Gruppe“ je generický nemecký descriptor, nie súčasť obchodného mena — registrovaná materská entita je msg life ag. Sama spoločnosť pritom na tej istej stránke strieda podoby „msg life Gruppe“ v texte a „msg life Group“ v pätičke. Ide teda o editorskú úpravu znenia, nie o zmenu vecného tvrdenia. Tento údaj odlišujem od bezprostredného spoločníka v bode 6. Zdroj: [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ Oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Vyvíjame informačné systémy“ (druhá záložka „Zisti čo robíme“). '''8. Kategórie''' K existujúcej [[:Kategória:Podniky na Slovensku]] doplniť [[:Kategória:Softvérové podniky]], [[:Kategória:Podniky v Bratislave]] a [[:Kategória:Podniky založené v 2000]]. Sídlo v Bratislave a deň zápisu 28. 11. 2000 dokladá výpis z obchodného registra; hlavný predmet činnosti (počítačové programovanie) uvádzajú poznámky k účtovnej závierke. Podklady: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 ORSR – sídlo v Bratislave, deň zápisu 28. 11. 2000] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1]. '''9. Logo''' Nahradiť súčasnú hodnotu „msg-life-slovakia-logo.svg“ touto hodnotou: <code><nowiki>| Logo spoločnosti = Msg systems Logo.svg</nowiki></code> Súbor, ktorý je v infoboxe teraz, zobrazuje logo, ktoré spoločnosť už nepoužíva. Aktuálne vystupuje pod značkou „msg“, ktorú prezentuje na svojom oficiálnom webe. Navrhovaný súbor je už na Wikimedia Commons a je označený licenciou PD-textlogo, nie je ho teda potrebné nahrávať. Ak by ste použitie tejto značky na článku dcérskej spoločnosti nepovažovali za vhodné, navrhujem parameter radšej ponechať prázdny než zobrazovať logo, ktoré sa už nepoužíva. Zdroje: [https://msg-life.sk/ Oficiálny web msg life Slovakia – používané logo] a [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Msg_systems_Logo.svg stránka súboru na Wikimedia Commons]. '''Návrh referencií do článku''' Pre uľahčenie práce prikladám návrh referencií, ktoré je možné vložiť priamo do článku k jednotlivým údajom. Pri opakovanom použití toho istého zdroja postačuje pomenovaná referencia. '''Obchodný register (body 1, 4 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="orsr" /></nowiki></code> '''Výkaz ziskov a strát za rok 2025 (bod 2):''' <code><nowiki><ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> '''Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 (body 3 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="poznamky" /></nowiki></code> '''Oficiálny web spoločnosti (bod 7):''' <code><nowiki><ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="msglife" /></nowiki></code> Znenie referencií je len návrh; prosím upraviť podľa zvyklostí článku a použiť citačné šablóny, ak sú v ňom zavedené. Ďakujem za posúdenie. Jednotlivé body možno posúdiť samostatne. [[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 15:13, 7. september 2026 (UTC) :Pokojne zapracujte potrebné zmeny do článku, redaktori to následne skontrolujú. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:01, 7. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. Zmeny som zapracovala v dvoch úpravách: parametre infoboxu, ::kategórie a referencie v prvej, údaj o počte zamestnancov samostatne v druhej. ::Ponechala som pôvodné poradie parametrov a nič nad rámec bodov uvedených vyššie ::som neupravovala. ::[[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 16:28, 11. september 2026 (UTC) sdxvjwl1xi1ozo3p93cgetgypg74s1n 8368355 8368304 2026-09-11T19:40:08Z IronLiberty 280078 /* Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií */ odpoveď 8368355 wikitext text/x-wiki == Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií == Som priamou zamestnankyňou spoločnosti msg life Slovakia s.r.o. a v súvislosti s týmto článkom priznávam konflikt záujmov. Spoločnosť je mojím zamestnávateľom aj zamýšľaným príjemcom prospechu z tejto činnosti; priznanie uvádzam aj na svojej redaktorskej stránke. Zmeny nevkladám priamo do článku; prosím nezávislých redaktorov o posúdenie nasledujúcich úprav infoboxu ([[Šablóna:Infobox Spoločnosť]]) a kategórií. Zdroje a odôvodnenie uvádzam pri jednotlivých bodoch. Pri schválených zmenách prosím doplniť referencie aj priamo do článku. '''1. Vedenie''' Nahradiť Roberta Hessa Michalom Zacharom. Navrhovaná hodnota: <code><nowiki>| Vedenie = Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)</nowiki></code> Aktuálny výpis z obchodného registra uvádza Milana Patassyho a Michala Zachara (vznik funkcie 1. 1. 2025). Robert Hess už konateľom nie je. Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, oddiel Sro, vložka 22942/B, IČO 35800780]. '''2. Obrat''' Nahradiť údaj za rok 2021 aktuálnou hodnotou za rok 2025: <code><nowiki>| Obrat = {{rast}} 29,35 mil. € (2025)</nowiki></code> Výkaz ziskov a strát uvádza čistý obrat 29 350 389 € za rok 2025 a 24 860 699 € za rok 2024; obe hodnoty sú z riadku 01, ide teda o rovnaký ukazovateľ. Šablóna <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> označuje medziročný nárast. Zdroj: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 Register účtovných závierok, výkaz ziskov a strát za rok 2025, riadok 01]. '''3. Odvetvie''' Ponechať pôvodné označenie „Informačné technológie“, doplniť interný odkaz a druhú hodnotu: <code><nowiki>| Odvetvie = [[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel</nowiki></code> Odkaz smeruje na existujúci článok [[Informačná technológia]] (názov je v jednotnom čísle, preto cez zvislú čiaru). „Softvérový priemysel“ ponechávam ako čistý text, keďže článok s týmto presným názvom neexistuje. Doplnenie druhej hodnoty vychádza z poznámok k účtovnej závierke, ktoré ako hlavný predmet činnosti uvádzajú počítačové programovanie. Predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri obsahuje okrem iného položky „poskytovanie softvaru – predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom“, „automatizované spracovanie dát“ a „poradenstvo v oblasti výpočtovej techniky a systémovej údržby softvaru“; zapísaný rozsah je však širší a čiastočne historický, preto ako hlavný podklad uvádzam účtovnú závierku. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1] a [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B – predmet podnikania]. '''4. IČO (nový parameter)''' Doplniť IČO bez medzier, ako odporúča dokumentácia šablóny: <code><nowiki>| IČO = 35800780</nowiki></code> Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B]. '''5. Počet zamestnancov''' Navrhujem odstrániť nedatovanú hodnotu „250“ a parameter ponechať prázdny (nie vymazať): <code><nowiki>| Počet zamestnancov =</nowiki></code> Súčasná hodnota nie je datovaná a nie je pri nej uvedený zdroj. Dostupné údaje sa navzájom nezhodujú. Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 uvádzajú priemerný prepočítaný počet zamestnancov 195 (2024: 187) a stav zamestnancov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, 193 (2024: 196). Firemný web uvádza viac ako 350 zamestnancov, bez uvedenia dátumu a bez vysvetlenia, ako je toto číslo vymedzené. Žiadny z týchto údajov nepochádza z nezávislého sekundárneho zdroja — účtovnú závierku podáva spoločnosť a web je jej vlastný. Voľba údaja navyše určuje aj smer prípadnej šablóny <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> alebo <code><nowiki>{{pokles}}</nowiki></code>, keďže jeden ukazovateľ medziročne rastie a druhý klesá. Domnievam sa preto, že žiadna z týchto hodnôt nie je vhodná ako jediný údaj v infoboxe, a odporúčam pole ponechať prázdne, kým nebude k dispozícii nezávislý sekundárny zdroj. Vzhľadom na svoj konflikt záujmov nepovažujem za vhodné vyberať medzi hodnotami sama; rozhodnutie ponechávam na nezávislých redaktorov. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť 2 – Zamestnanci] a [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Získaj stabilitu a výhody“ (tretia záložka „Zisti čo ponúkame“). '''6. Vlastník (nový parameter)''' Doplniť bezprostredného spoločníka: <code><nowiki>| Vlastník = msg life central europe gmbh (100 %)</nowiki></code> Obchodný register uvádza jediného spoločníka pod týmto názvom; poznámky k účtovnej závierke potvrdzujú 100 % podiel. Malé písmená v názve zodpovedajú zápisu v registri. Zdroje: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.6]. '''7. Člen skupiny''' Upraviť hodnotu na: <code><nowiki>| Člen skupiny = msg life</nowiki></code> Zdroj dokladá príslušnosť spoločnosti ku skupine msg life. Slovo „Gruppe“ navrhujem vypustiť z dvoch dôvodov: parameter sa volá „Člen skupiny“, takže pôvodná hodnota sa vykresľuje ako tautológia („člen skupiny msg life gruppe“); a „Gruppe“ je generický nemecký descriptor, nie súčasť obchodného mena — registrovaná materská entita je msg life ag. Sama spoločnosť pritom na tej istej stránke strieda podoby „msg life Gruppe“ v texte a „msg life Group“ v pätičke. Ide teda o editorskú úpravu znenia, nie o zmenu vecného tvrdenia. Tento údaj odlišujem od bezprostredného spoločníka v bode 6. Zdroj: [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ Oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Vyvíjame informačné systémy“ (druhá záložka „Zisti čo robíme“). '''8. Kategórie''' K existujúcej [[:Kategória:Podniky na Slovensku]] doplniť [[:Kategória:Softvérové podniky]], [[:Kategória:Podniky v Bratislave]] a [[:Kategória:Podniky založené v 2000]]. Sídlo v Bratislave a deň zápisu 28. 11. 2000 dokladá výpis z obchodného registra; hlavný predmet činnosti (počítačové programovanie) uvádzajú poznámky k účtovnej závierke. Podklady: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 ORSR – sídlo v Bratislave, deň zápisu 28. 11. 2000] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1]. '''9. Logo''' Nahradiť súčasnú hodnotu „msg-life-slovakia-logo.svg“ touto hodnotou: <code><nowiki>| Logo spoločnosti = Msg systems Logo.svg</nowiki></code> Súbor, ktorý je v infoboxe teraz, zobrazuje logo, ktoré spoločnosť už nepoužíva. Aktuálne vystupuje pod značkou „msg“, ktorú prezentuje na svojom oficiálnom webe. Navrhovaný súbor je už na Wikimedia Commons a je označený licenciou PD-textlogo, nie je ho teda potrebné nahrávať. Ak by ste použitie tejto značky na článku dcérskej spoločnosti nepovažovali za vhodné, navrhujem parameter radšej ponechať prázdny než zobrazovať logo, ktoré sa už nepoužíva. Zdroje: [https://msg-life.sk/ Oficiálny web msg life Slovakia – používané logo] a [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Msg_systems_Logo.svg stránka súboru na Wikimedia Commons]. '''Návrh referencií do článku''' Pre uľahčenie práce prikladám návrh referencií, ktoré je možné vložiť priamo do článku k jednotlivým údajom. Pri opakovanom použití toho istého zdroja postačuje pomenovaná referencia. '''Obchodný register (body 1, 4 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="orsr" /></nowiki></code> '''Výkaz ziskov a strát za rok 2025 (bod 2):''' <code><nowiki><ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> '''Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 (body 3 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="poznamky" /></nowiki></code> '''Oficiálny web spoločnosti (bod 7):''' <code><nowiki><ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="msglife" /></nowiki></code> Znenie referencií je len návrh; prosím upraviť podľa zvyklostí článku a použiť citačné šablóny, ak sú v ňom zavedené. Ďakujem za posúdenie. Jednotlivé body možno posúdiť samostatne. [[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 15:13, 7. september 2026 (UTC) :Pokojne zapracujte potrebné zmeny do článku, redaktori to následne skontrolujú. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:01, 7. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. Zmeny som zapracovala v dvoch úpravách: parametre infoboxu, ::kategórie a referencie v prvej, údaj o počte zamestnancov samostatne v druhej. ::Ponechala som pôvodné poradie parametrov a nič nad rámec bodov uvedených vyššie ::som neupravovala. ::[[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 16:28, 11. september 2026 (UTC) :Dobrý deň, :mne chýba [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dôkaz]] o encyklopedickej významnosti, sú tam časti, ktoré nesú silný nádych marketingu a časti, ktoré nie sú odzrojované. Bolo by dobré toto dať popri úpravách do poriadku (rozumiem vašej pozícii a oceňujem aj otvorenú deklaráciu COI, ale napriek tomu s tým bude potrebné niečo urobiť). Menej je niekedy viac, wiki by nemala nahrádať webové sídlo organizácie. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 19:40, 11. september 2026 (UTC) k61f4eh6watsmtkfdnoudvl0wdje3mu 0 755758 8368445 8368059 2026-09-12T03:51:30Z Luppus 39967 wikilinka 8368445 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Athens - LG IIb - Workshop of Athens 894 Painter B - neck-handled amphora with lid - plastic serpents - warriors and chariots - Αθήνα EAM 894 - 02.jpg|náhľad|Menotvorná amfora s pokrievkou od Maliara z Atén 894 zdobená plastickými hadmi, bojovníkmi a konskými záprahmi (výška bez pokrievky 77,5 cm, cca 735 – 700 pred Kr., Národné archeologické múzeum, Atény, inv. č. 894).]] '''Maliar z Atén 894''' ({{vjz|eng}} ''Painter of Athens 894'') je konvenčné meno anonymného [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] vázového maliara a pravdepodobne aj hrnčiara, ktorý tvoril v poslednej tretine [[8. storočie pred Kr.|8. storočia pred Kr.]] v [[Atény|Aténach]].<ref name="Borell">BORELL, Brigitte. ''Attisch-geometrische Schalen. Eine spätgeometrische Keramikgattung und ihre Beziehungen zum Orient.'' Mainz: von Zabern, 1978. ISBN 3-8053-0237-1. s. 44–47.</ref> Považuje sa za vedúcu osobnosť významnej atickej dielne (označovanej ako ''Dielňa z Atén 894''), ktorá bola hlavným tvorivým centrom v záverečnej fáze neskorogeometrického štýlu keramiky (neskorogeometrický stupeň IIb, cca 735 – 700 pred Kr.).<ref name="Mannack">MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung.'' Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. s. 77–78.</ref> Britský klasický archeológ [[John Nicolas Coldstream]] pripísal tomuto majstrovi na základe detailnej analýzy jeho jedinečného maliarskeho štýlu sedem konkrétnych nádob.<ref name="Borell"/> Výzdobou svojich diel sa umelec nevymykal z celkového prejavu dielne, ktorej produkcia sa sústreďovala okolo jeho vlastnej tvorby.<ref name="Borell"/> == Menotvorná váza == Umelec získal svoje meno podľa luxusnej neskorogeometrickej amfory s vysokým hrdlom, ktorá je uložená v [[Národné archeologické múzeum v Aténach|Národnom archeologickom múzeu v Aténach]] pod inventárnym číslom ''894''.<ref name="Mannack"/> Táto menotvorná váza slúži ako hlavné výtvarné meradlo na rozpoznanie ďalších autorových prác.<ref name="Borell"/> == Charakteristika štýlu a kompozície == Tvorba Maliara z Atén 894 spadá do obdobia neskorej geometrie (Late Geometric II), kedy vázová maľba vo všeobecnosti strácala predošlú harmonickú vyváženosť a jemnosť detailov.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey M. ''The Art and Culture of Early Greece, 1100-480 B.C.'' Ithaca: Cornell University Press, 1985. ISBN 978-0801494017. s. 111.</ref> Napriek tomuto trendu si však autor zachoval vysokú zručnosť a v prípade potreby dokázal nakresliť veľmi presný a kvalitný šrafovaný meander.<ref name="Hurwit"/> Pre jeho osobitý rukopis sú typické najmä tieto znaky: * ''Dynamický kontrast postáv'': Výzdobné pásy na vázach často ''vypĺňal'' postavami zavalitých, podsaditých bojovníkov (angl. ''dumpy warriors''), ktorí pod ťarchou výstroja pôsobia dojmom, že len s námahou dvíhajú masívne nohy.<ref name="Hurwit"/> V ostrom kontraste k nim stoja zobrazenia koní, ktoré sú naopak plné energie – napínajú zubadlá alebo vzbudzujú dojem, že sa chystajú v plnom cvale odcválať.<ref name="Hurwit"/> * ''Pohrebné námety'': Jeho hlavnou doménou boli veľkolepé scény rituálneho vystavenia zosnulého (''[[Pochovávanie (pohrebisko)|prothesis]]'') na hrdlách amfor a sprievody vojnových vozov na samotnom tele nádob.<ref name="Hurwit"/> == Dielňa z Atén 894 == [[Súbor:Antikensammlung-Kykladenmuseum 0096.JPG|náhľad|Neskorogeometrická atická amfora s hrdlom zdobeným konskými záprahmi z dielne Maliara z Atén 894 (cca 735 – 720 pred Kr., Múzeum kykladského umenia, Atény).]] V tesnej blízkosti tohto majstra fungovalo jedno z najproduktívnejších keramických centier vtedajšej Atiky.<ref name="Mannack"/> Štyri významné, štylisticky príbuzné nádoby z tejto dielne (fáza LG IIb) sú dnes roztrúsené vo svetových zbierkach: v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] (Walters Art Museum), [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]] (The Cleveland Museum of Art), [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] (Fitzwilliam Museum) a [[Essen]]e (Museum Folkwang).<ref name="Broneer">BRONEER, Oscar. ''Isthmia: The late bronze age settlement and early iron age sanctuary.'' Princeton: The School, 1971. s. 278.</ref> Nádoba z Essenu vyniká jedinečnou kompozíciou s oddelenými radmi tanečníkov a tanečníc: * ''Muži'' držia vlnovkovité línie pripomínajúce „vetvičky“ – tie v atickom umení spravidla končia tesne pod rukou postavy a slúžia len ako výplňový ornament.<ref name="Broneer"/> * ''Ženy'' sprevádza opakujúci sa motív chevronov (šípov v tvare V).<ref name="Broneer"/> Silné zjednodušenie tvarov, ktoré na niektorých prácach tejto dielne vidno, bolo často dôsledkom obmedzeného miesta na vázach alebo výsledkom rýchlejšej, sériovej výroby zapríčinenej vysokým dopytom.<ref name="Broneer"/> Z okruhu a tradície Dielne z Atén 894 priamo vyrástlo niekoľko ďalších známych anonymných tvorcov. Najvýznamnejším z nich bol [[Maliar vtáčieho zobu]] (''Birdseed Painter''), ktorý v tejto dielni umelecky začínal a neskôr sa preslávil plytkými misami s figurálnou výzdobou inšpirovanou Orientom.<ref name="Borell"/> V blízkom vzťahu k dielni tvorili aj [[Maliar Stathatou]] (ktorého diela už vykazujú orientalizujúce prvky) a [[Philadelphský maliar]].<ref name="Mannack"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BORELL, Brigitte. ''Attisch-geometrische Schalen. Eine spätgeometrische Keramikgattung und ihre Beziehungen zum Orient.'' Mainz am Rhein: von Zabern, 1978. ISBN 3-8053-0237-1. s. 44–47. *(Keramikforschungen, Band 2)* * BRONEER, Oscar. ''Isthmia: The late bronze age settlement and early iron age sanctuary.'' Princeton: The School, 1971. S. 278. * HURWIT, Jeffrey M. ''The Art and Culture of Early Greece, 1100-480 B.C.'' Ithaca: Cornell University Press, 1985. ISBN 978-0801494017. S. 111. * MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung.'' Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 77–78. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Painter of Athens 894}} == Externé odkazy == * [https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG185707 Biografia a bibliografia Maliara z Atén 894] v databáze Britského múzea (po anglicky) {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] h3jfki9bwmyo3ejmjshur7zlhm9od7q 0 755774 8368259 8368208 2026-09-11T12:57:07Z KormiSK 91359 uprava IB, vyznamnost 8368259 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}}{{Významnosť}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Kamil Aujeský | Miesto narodenia = [[Slovensko]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = podnikateľ, lektor, moderátor, autor | Webstránka = kamilaujesky.com | Známy vďaka = podcast ''Žijeme sci-fi'', relácia ''Marketing Backstage'', AI Masterclass, Forbes Top 32 influencerov Slovenska 2026 }}'''Kamil Aujeský''' je [[Slovensko|slovenský]] podnikateľ, lektor a moderátor pôsobiaci v oblasti praktického využitia [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]], predtým dlhoročne v [[Digitálny marketing|digitálnom marketingu]]. Je zakladateľom bývalej digitálnej agentúry samsiDigital, autorom relácie ''Marketing Backstage'', moderátorom podcastu ''Žijeme sci-fi'' a spoluautorom knihy ''Ako vyrásť v kreatívnom biznise'' (2019). V roku 2026 ho [[Forbes (Slovensko)|Forbes Slovensko]] zaradil do výberu Top 32 influencerov Slovenska ako jediného zástupcu témy umelej inteligencie.<ref name="slovart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamil Aujeský | vydavateľ = Slovart | url = https://www.slovart.sk/autori/kamil-aujesky.html | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref><ref name="forbes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 32 influencerov Slovenska 2026: Veda a vzdelávanie | vydavateľ = Forbes Slovensko | url = https://www.forbes.sk/lists/vyber-top-32-influencerov-slovenska-2026/veda-a-vzdelavanie/ | dátum = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> == Kariéra == === Kreatívny biznis a marketing === Pred pôsobením v marketingu organizoval výstavy o [[Tetovanie|tetovaní]] a [[Street art|street arte]], založil streetwearovú značku Fellows a v roku 2014 bol spoluautorom publikácie ''Tattoo Portraits Slovakia''.<ref name="slovart" /> V online marketingu pôsobil pätnásť rokov. Prešiel spoločnosťami a agentúrami ako ZľavaDňa, Visibility, Digitask a [[Orange Slovensko|Orange]], kde pracoval na kampaniach pre značky ako [[Coca-Cola]], [[Samsung]] či [[Microsoft]].<ref name="startitup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokáže strata 100 000 € nakopnúť biznis? Kamil Aujesky | vydavateľ = Startitup.sk | url = https://www.startitup.sk/event/dokaze-strata-100-000-e-nakopnut-biznis-kamil-aujesky/ | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref><ref name="besteron">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamil Aujeský: Každý by mal vedieť, akú hodnotu má jeho čas | vydavateľ = Besteron | url = https://besteron.com/sk/blog/kamil-aujesky-kazdy-by-mal-vediet-aku-hodnotu-ma-jeho-cas/ | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Po deviatich rokoch v zamestnaní založil digitálnu agentúru samsiDigital, ktorá v prvom roku fungovania narástla na 15 interných zamestnancov.<ref name="startitup" /><ref name="unipo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamil Aujeský: Cez digitál sa dá uchopiť strašne veľa vecí | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | url = https://www.unipo.sk/en/node/77040 | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Činnosť agentúry ukončil počas [[Pandémia COVID-19|pandémie COVID-19]]. Ako certifikovaný tréner [[Google]] patril medzi približne pätnásť odborníkov na Slovensku, ktorí sa venovali vzdelávaniu v digitálnom marketingu.<ref name="startitup" /> Organizoval pravidelné stretnutia marketérov ''Digitálny štvrtok'' a moderoval rôzne marketingové podujatia.<ref name="unipo" /><ref name="startitup" /> === Marketing Backstage a kniha === Aujeský vytvoril a moderoval [[YouTube]] reláciu ''Marketing Backstage'', v ktorej sa rozprával s osobnosťami slovenského kreatívneho priemyslu. Na jej základe vyšla v roku 2019 vo vydavateľstve [[Slovart]] kniha ''Ako vyrásť v kreatívnom biznise'' s podtitulom o 20 rozhovoroch o začiatkoch, fungovaní a podnikaní v kreatívnom priemysle. Kniha má 220 strán a obsahuje rozhovory s ľuďmi z firiem ako Zaraguza, Triad, Respect App či Google.<ref name="martinus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako vyrásť v kreatívnom biznise | vydavateľ = Martinus | url = https://www.martinus.sk/1177321-ako-vyrast-v-kreativnom-biznise/kniha | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref><ref name="slovart" /> === Umelá inteligencia === Po ukončení agentúry sa zameral na praktické využitie [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]], [[Produktivita|produktivitu]] a prácu s [[Prokrastinácia|prokrastináciou]]. Vedie firemné školenia a workshopy o AI nástrojoch, prevádzkuje online kurz ''AI Masterclass'' a komunitu ''Don't Die Busy Club''.<ref name="cp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tři slovenské AI podcasty, které poslouchat z Česka | vydavateľ = České podcasty | url = https://ceskepodcasty.cz/blog/slovenske-ai-podcasty-stoji-za-poslech | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref><ref name="masterclass">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AI Masterclass 2.0 | autor = Kamil Aujeský | url = https://kamilaujesky.com/masterclass2 | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> V roku 2026 pôsobil ako ambasádor slovenského kola startupového programu [[Red Bull]] Basement.<ref name="rbb">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red Bull Basement 2026: Zo slovenského nápadu až na pódium v Silicon Valley. V hre je 100 000 dolárov | vydavateľ = Startitup.sk | url = https://www.startitup.sk/red-bull-basement-2026-zo-slovenskeho-napadu-az-na-podium-v-silicon-valley-v-hre-je-100-000-dolarov/ | dátum = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref><ref name="rbrozhovor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamil Aujeský: rozhovor o umelej inteligencii a jej prínose | vydavateľ = Red Bull | url = https://www.redbull.com/sk-sk/kamil-aujesky-rozhovor-ai-umela-inteligencia-red-bull-basement | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> V tom istom roku spolu s Marcelou Havrilovou, bývalou vedúcou vzdelávacej divízie Microsoftu pre český a slovenský trh, založil ''AI Ambassador Academy'', osemtýždňový program, v ktorom sa vybraný zamestnanec firmy stáva interným „AI ambasádorom“ a počas programu dodá fungujúci AI projekt. Prvý ročník je určený pre 25 účastníkov.<ref name="aaa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AI Ambassador Academy | url = https://ambassadoracademy.sk/ | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> == Podcast Žijeme sci-fi == Aujeský moderuje podcast ''Žijeme sci-fi'', ktorý je koncipovaný ako denník slovenského „AI power-usera“. Vychádza týždenne v stredu a má viac ako 100 epizód v dĺžke od 11 do 67 minút. Väčšina epizód je v sólo formáte, hostia sú zriedkaví. Český portál České podcasty ho zaradil medzi tri slovenské AI podcasty, ktoré stoja za vypočutie, a autora označil za „tvár AI na Slovensku“.<ref name="cp" /> == Newsletter a online prítomnosť == Vydáva týždenný [[newsletter]] o AI a podnikaní, ktorý má viac ako 15 000 odberateľov.<ref name="cp" /> Dlhodobo písal blog o online marketingu na adrese kamilaujesky.com a je aktívny na [[Instagram|Instagrame]], [[YouTube]] a [[LinkedIn|LinkedIne]].<ref name="unipo" /><ref name="besteron" /> == Ocenenia == * Forbes Slovensko: Top 32 influencerov Slovenska 2026, kategória Veda a vzdelávanie, ako jediný zástupca témy umelej inteligencie.<ref name="forbes" /><ref name="sita">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forbes ocenil 32 najlepších influencerov. Nie je im cudzia etika, spoločenská zodpovednosť, humor ani autenticita | vydavateľ = SITA | url = https://sita.sk/forbes-ocenil-32-najlepsich-influencerov-nie-je-im-cudzia-etika-spolocenska-zodpovednost-humor-ani-autenticita/ | dátum = 2026-07-08 | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> * Dvojnásobný držiteľ ocenenia ''Bloger roka'' (kategória IT a inovácie), prvýkrát v roku 2015.<ref name="unipo" /><ref name="besteron" /> * Google Certified Trainer pre Slovensko.<ref name="unipo" /> == Dielo == * ''Tattoo Portraits Slovakia'' (2014), spoluautor.<ref name="slovart" /> * ''Ako vyrásť v kreatívnom biznise'' (Slovart, 2019), 220 strán.<ref name="martinus" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kamilaujesky.com Oficiálna stránka] * [https://www.youtube.com/@KamilAujesky Kanál na YouTube] * [https://www.linkedin.com/in/kamilaujesky/ Profil na LinkedIn] * [https://ambassadoracademy.sk/ AI Ambassador Academy] * [https://www.forbes.sk/lists/vyber-top-32-influencerov-slovenska-2026/ Forbes: Top 32 influencerov Slovenska 2026] s0kqq4lmmte7yg1kic192xyphzx9dds 3 755779 8368233 2026-09-11T12:28:09Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8368233 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:28, 11. september 2026 (UTC) dko0xbiilqg67l2i7f4a3komhkyrdkt 8368239 8368233 2026-09-11T12:37:43Z KormiSK 91359 8368239 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:28, 11. september 2026 (UTC) {{Exp2}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:37, 11. september 2026 (UTC) 1j8xsxpr8kg6eu46u41uovwtr2vwkg2 8368245 8368239 2026-09-11T12:42:14Z Veritas Sapientiae 226999 Upozornenie (level 1) 8368245 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:28, 11. september 2026 (UTC) {{Exp2}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:37, 11. september 2026 (UTC) == September 2026 == {{Exp3M|Google}} [[Redaktor:Veritas Sapientiae|Veritas Sapientiae]] ([[Diskusia s redaktorom:Veritas Sapientiae|diskusia]]) 12:42, 11. september 2026 (UTC) l2qx6654wmgk3t81vk7yoctr6y3acah 8368251 8368245 2026-09-11T12:45:38Z Teslaton 12161 Blok 8368251 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:28, 11. september 2026 (UTC) {{Exp2}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:37, 11. september 2026 (UTC) == September 2026 == {{Exp3M|Google}} [[Redaktor:Veritas Sapientiae|Veritas Sapientiae]] ([[Diskusia s redaktorom:Veritas Sapientiae|diskusia]]) 12:42, 11. september 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 11. september 2026 (UTC) iuo87l35rk32cmlb4fexk3yp9g23e1f 8368257 8368251 2026-09-11T12:55:08Z KormiSK 91359 8368257 wikitext text/x-wiki == September 2026 == {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:28, 11. september 2026 (UTC) {{Exp2}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:37, 11. september 2026 (UTC) {{Exp3M|Google}} [[Redaktor:Veritas Sapientiae|Veritas Sapientiae]] ([[Diskusia s redaktorom:Veritas Sapientiae|diskusia]]) 12:42, 11. september 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 11. september 2026 (UTC) 7uvxia7z568cge59kmbrrsiwam2og9m 0 755780 8368254 2026-09-11T12:49:29Z Feriontly17x17x7 228747 new 8368254 wikitext text/x-wiki {{GrandSlamInfo|2025|US Open| | dátum=[[24. august]]{{--}}[[7. september]] | ročník=145. | champms= {{ESP}} [[Carlos Alcaraz]] | champmd= {{ESP}} [[Marcel Granollers Pujol|Marcel Granollers]] / {{ARG}} [[Horacio Zeballos]] | champws= [[Aryna Sabalenková]] | champwd= {{CAN}} [[Gabriela Dabrowská]] / {{NZL}} [[Erin Routliffeová]] | champxd= {{ITA}} [[Sara Erraniová]] / {{ITA}} [[Andrea Vavassori]] }} '''[[US Open]] 2025''' bol [[Grand Slam (tenis)|grandslamový]] [[tenis]]ový turnaj, ktorý sa uskutočnil od [[24. august]]a do [[7. septembra]] [[2025]] na otvorených dvorcoch s tvrdým povrchom [[USTA Billie Jean King National Tennis Center]] vo [[Flushing Meadows-Corona Park|Flushing Meadows]], [[New York (mesto)|New York]]. Víťazom mužskej dvojhry sa po druhýkrát stal [[Carlos Alcaraz]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alcaraz bude po zisku 6. grandslamového titulu svetovou jednotkou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/alcaraz-po-zisku-6-grandslamoveho-titu/904629-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Víťazkou ženskej dvojhry sa stala [[Aryna Sabalenková]]. ==Seniori== ===Dvojhra mužov=== {{Hlavný článok|Mužská dvojhra na US Open 2025}} {{Play-off8+Tenis5 | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále |team-width=175 |RD1-seed1=1 |RD1-team1={{Minivlajka|Taliansko}} '''[[Jannik Sinner]]''' |RD1-score1-1='''6''' |RD1-score1-2='''6''' |RD1-score1-3='''6''' |RD1-score1-4= |RD1-score1-5= |RD1-seed2=10 |RD1-team2={{Minivlajka|Taliansko}} [[Lorenzo Musetti]] |RD1-score2-1=1 |RD1-score2-2=4 |RD1-score2-3=2 |RD1-score2-4= |RD1-score2-5= |RD1-seed3=25 |RD1-team3={{Minivlajka|Kanada}} '''[[Félix Auger-Aliassime]]''' |RD1-score3-1=4 |RD1-score3-2='''7''' |RD1-score3-3='''7''' |RD1-score3-4='''7''' |RD1-score3-5= |RD1-seed4=8 |RD1-team4={{Minivlajka|Austrália}} [[Alex de Minaur]] |RD1-score4-1='''6''' |RD1-score4-2=6⁷ |RD1-score4-3=5 |RD1-score4-4=6⁴ |RD1-score4-5= |RD1-seed5=7 |RD1-team5={{Minivlajka|Srbsko}} '''[[Novak Đoković|Novak Djoković]]''' |RD1-score5-1='''6''' |RD1-score5-2='''7''' |RD1-score5-3=3 |RD1-score5-4='''6''' |RD1-score5-5= |RD1-seed6=4 |RD1-team6={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Taylor Fritz]] |RD1-score6-1=3 |RD1-score6-2=5 |RD1-score6-3='''6''' |RD1-score6-4=4 |RD1-score6-5= |RD1-seed7=20 |RD1-team7={{Minivlajka|Česko}} [[Jiří Lehečka]] |RD1-score7-1=4 |RD1-score7-2=2 |RD1-score7-3=4 |RD1-score7-4= |RD1-score7-5= |RD1-seed8=2 |RD1-team8={{Minivlajka|Španielsko}} '''[[Carlos Alcaraz]]''' |RD1-score8-1='''6''' |RD1-score8-2='''6''' |RD1-score8-3='''6''' |RD1-score8-4= |RD1-score8-5= |RD2-seed1=1 |RD2-team1={{Minivlajka|Taliansko}} '''[[Jannik Sinner]]''' |RD2-score1-1='''6''' |RD2-score1-2=3 |RD2-score1-3='''6''' |RD2-score1-4='''6''' |RD2-score1-5= |RD2-seed2=25 |RD2-team2={{Minivlajka|Kanada}} [[Félix Auger-Aliassime]] |RD2-score2-1=1 |RD2-score2-2='''6''' |RD2-score2-3=3 |RD2-score2-4=4 |RD2-score2-5= |RD2-seed3=7 |RD2-team3={{Minivlajka|Srbsko}} [[Novak Đoković|Novak Djoković]] |RD2-score3-1=4 |RD2-score3-2=6⁴ |RD2-score3-3=2 |RD2-score3-4= |RD2-score3-5= |RD2-seed4=2 |RD2-team4={{Minivlajka|Španielsko}} '''[[Carlos Alcaraz]]''' |RD2-score4-1='''6''' |RD2-score4-2='''7''' |RD2-score4-3='''6''' |RD2-score4-4= |RD2-score4-5= |RD3-seed1=1 |RD3-team1={{Minivlajka|Taliansko}} [[Jannik Sinner]] |RD3-score1-1=2 |RD3-score1-2='''6''' |RD3-score1-3=1 |RD3-score1-4=4 |RD3-score1-5= |RD3-seed2=2 |RD3-team2={{Minivlajka|Španielsko}} '''[[Carlos Alcaraz]]''' |RD3-score2-1='''6''' |RD3-score2-2=3 |RD3-score2-3='''6''' |RD3-score2-4='''6''' |RD3-score2-5= }} ===Dvojhra žien=== {{Hlavný článok|Ženská dvojhra na US Open 2025}} {{Play-off8+Tenis3 | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále | team-width=175 | RD1-seed1=1 | RD1-team1={{Minivlajka|}} '''[[Aryna Sabalenková]]''' | RD1-score1-1= | RD1-score1-2= | RD1-score1-3= | RD1-seed2= | RD1-team2={{Minivlajka|Česko}} [[Markéta Vondroušová]] | RD1-score2-1= | RD1-score2-2= | RD1-score2-3= | RD1-seed3=4 | RD1-team3={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Jessica Pegulová]]''' | RD1-score3-1='''6''' | RD1-score3-2='''6''' | RD1-score3-3= | RD1-seed4= | RD1-team4={{Minivlajka|Česko}} [[Barbora Krejčíková]] | RD1-score4-1=3 | RD1-score4-2=3 | RD1-score4-3= | RD1-seed5=11 | RD1-team5={{Minivlajka|Česko}} [[Karolína Muchová]] | RD1-score5-1=4 | RD1-score5-2=6³ | RD1-score5-3= | RD1-seed6=23 | RD1-team6={{Minivlajka|Japonsko}} '''[[Naomi Ósaková|Naomi Osaková]]''' | RD1-score6-1='''6''' | RD1-score6-2='''7''' | RD1-score6-3= | RD1-seed7=8 | RD1-team7={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Amanda Anisimovová]]''' | RD1-score7-1='''6''' | RD1-score7-2='''6''' | RD1-score7-3= | RD1-seed8=2 | RD1-team8={{Minivlajka|Poľsko}} [[Iga Świąteková]] | RD1-score8-1=4 | RD1-score8-2=3 | RD1-score8-3= | RD2-seed1=1 | RD2-team1={{Minivlajka|}} '''[[Aryna Sabalenková]]''' | RD2-score1-1=4 | RD2-score1-2='''6''' | RD2-score1-3='''6''' | RD2-seed2=4 | RD2-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jessica Pegulová]] | RD2-score2-1='''6''' | RD2-score2-2=3 | RD2-score2-3=4 | RD2-seed3=23 | RD2-team3={{Minivlajka|Japonsko}} [[Naomi Ósaková|Naomi Osaková]] | RD2-score3-1='''7''' | RD2-score3-2=6³ | RD2-score3-3=3 | RD2-seed4=8 | RD2-team4={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Amanda Anisimovová]]''' | RD2-score4-1=6⁴ | RD2-score4-2='''7''' | RD2-score4-3='''6''' | RD3-seed1=1 | RD3-team1={{Minivlajka|}} '''[[Aryna Sabalenková]]''' | RD3-score1-1='''6''' | RD3-score1-2='''7''' | RD3-score1-3= | RD3-seed2=8 | RD3-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Amanda Anisimovová]] | RD3-score2-1=3 | RD3-score2-2=6³ | RD3-score2-3= }} ===Štvorhra mužov=== {{Hlavný článok|Mužská štvorhra na US Open 2025}} {| class="wikitable" |- |'''Rok''' |'''Víťazi''' |'''Finalisti''' |'''Výsledok''' |- | [[2025]] | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Marcel Granollers Pujol|Marcel Granollers]] <br /> {{Minivlajka|Argentína}} [[Horacio Zeballos]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Joe Salisbury]] <br /> {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Neal Skupski]] | {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}⁴, {{ku|7|5}} |} ===Štvorhra žien=== {{Hlavný článok|Ženská štvorhra na US Open 2025}} {| class="wikitable" |- |'''Rok''' |'''Víťazky''' |'''Finalistky''' |'''Výsledok''' |- | [[2025]] | {{Minivlajka|Kanada}} [[Gabriela Dabrowská]] <br /> {{Minivlajka|Nový Zéland}} [[Erin Routliffeová]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Kateřina Siniaková]] <br /> {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Taylor Townsendová]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |} ===Zmiešaná štvorhra=== {{Hlavný článok|Zmiešaná štvorhra na US Open 2025}} {| class="wikitable" |- |'''Rok''' |'''Víťazi''' |'''Finalisti''' |'''Výsledok''' |- | [[2025]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Vavassori]] <br /> {{Minivlajka|Taliansko}} [[Sara Erraniová]] | {{Minivlajka|Nórsko}} [[Casper Ruud]] <br /> {{Minivlajka|Poľsko}} [[Iga Świąteková]] | {{ku|6|3}}, {{ku|5|7}}, [{{ku|10|6}}] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.usopen.org Oficiálna stránka] * [https://www.usopen.org/en_US/scores/draws/2025_MS_draw.pdf Pavúk dvojhry mužov] * [https://www.usopen.org/en_US/scores/draws/2025_WS_draw.pdf Pavúk dvojhry žien] * [https://www.usopen.org/en_US/scores/draws/2025_MD_draw.pdf Pavúk štvorhry mužov] * [https://www.usopen.org/en_US/scores/draws/2025_WD_draw.pdf Pavúk štvorhry žien] * [https://www.usopen.org/en_US/scores/draws/2025_XD_draw.pdf Pavúk zmiešanej štvorhry] {{US Open}} [[Kategória:US Open 2025| ]] [[Kategória:US Open]] [[Kategória:Tenis v 2025]] [[Kategória:2025 v USA]] 896eu6fvrbf0onsjjodlw9cf43fyjx5 14 755781 8368255 2026-09-11T12:52:20Z Feriontly17x17x7 228747 new 8368255 wikitext text/x-wiki {{catmore}} {{Commonscat|2025 US Open (tennis)}} [[Kategória:US Open]] [[Kategória:Tenis v 2025]] 3u6xfvhrlei9og427cgnsp730vr2pmm 14 755782 8368256 2026-09-11T12:54:13Z Feriontly17x17x7 228747 new 8368256 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Tenis podľa roka|202|5}} rqcgwxjvq3uoky09pg1cj04kvpmjuj2 0 755783 8368261 2026-09-11T13:15:01Z ~2026-49183-85 305000 Vytvorenie sezóny 2023-24 (všetky ćasti) - Rastislavke 8368261 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = HC Košice<br /><small>(sezóna 2023/2024)</small> | farba hlavičky = #FF8C00 | farba textu = #000000 | mesto = [[Košice]] | súťaž = Základná časť<br />Play-off | súťaž názov = '''4. miesto''' <small>(81 bodov)</small><br />'''4. miesto''' – prehra v '''semifinále''' s [[HK Spišská Nová Ves|HK Spišská Nová Ves]] 3:4 na zápasy | súťaž1 = Liga<br /><div style="margin-left: 20px;">''Štatút''<br />''Hierarchia''</div> | súťaž1 názov = [[Tipos extraliga]]<br />Profesionálna liga<br />najvyššia liga na [[Slovensko|Slovensku]] | súťaž2 = Európska súťaž | súťaž2 názov = [[Hokejová liga majstrov]] 2023/2024<br />'''24. miesto''' v základnej časti | blok1 popis = Klubové farby | blok1 dáta = oranžová, čierna, biela<br />{{Colorbox|orange}}{{Colorbox|black}}{{Colorbox|white}} | prezident = [[Július Lang]] | generálny man. = [[Gabriel Spilar]] <small>(športový manažér)</small> | kapitán = [[Michal Chovan]]<br /><small>asistenti kapitána: [[Marek Bartánus]], [[Radek Deyl]], [[Jakub Ferenc]]</small> | tréner = [[Dan Ceman]] | ost. tréneri = [[Ryan Colville]] a [[Tomáš Kochan]] <small>(asistenti)</small><br />[[Dušan Strharský]] <small>(tréner brankárov)</small> | názov štad. = [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]]<br />Nerudova 12<br />[[Košice]], [[Slovensko|SR]] | kapacita = 8 378 divákov | fanklub = [[Fanclub Steelers HC Košice]] | voľné hl. = Lídri tímu <small>(základná časť a play-off extraligy)</small> | názov = Najlepší strelec | dáta = [[Brett Pollock]]<br />'''25 gólov''' | názov1 = Najlepší nahrávač | dáta1 = [[Brett Pollock]]<br />'''35 asistencií''' | názov2 = Najproduktívnejší | dáta2 = [[Brett Pollock]]<br />'''60 bodov''' }} '''[[HC Košice]] v sezóne [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/2024]]''' odohrali svoju 31. sezónu v nepretržitom slede v [[Slovenská hokejová extraliga|najvyššej slovenskej hokejovej súťaži]]. Do ročníka vstupovali ako úradujúci majstri Slovenska. Okrem obhajoby titulu ich čakala aj účasť v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]], do ktorej sa vrátili prvýkrát od sezóny 2016/2017.<ref name="historia">[https://historia.hckosice.sk/sezona/2023-2024 Sezóna 2023-2024], 100 rokov hokeja v Košiciach.</ref><ref name="chlqualified">[https://www.chl.hockey/en/news/who-s-qualified-for-2023-24 Who's qualified for 2023/24?], Champions Hockey League.</ref> Na lavičke pokračoval kanadský tréner [[Dan Ceman]], ktorý mužstvo v predchádzajúcej sezóne doviedol k titulu. Jeho asistentmi boli Ryan Colville a [[Tomáš Kochan]], trénerom brankárov [[Dušan Strharský]]. Výkonným riaditeľom bol [[Miloslav Klíma]], športovým manažérom [[Gabriel Spilar]] a prezidentom klubu [[Július Lang]]. Kapitánom zostal [[Michal Chovan]], asistentské „A“ počas ročníka nosili [[Marek Bartánus]], [[Radek Deyl]] a [[Jakub Ferenc]].<ref name="captains">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/2023-2024 HC Košice 2023/2024 – roster and captaincy], eliteprospects.com</ref> Majstrovský káder prešiel citeľnou obmenou. Pred sezónou prišli [[Tomáš Zigo]], [[Mário Lunter]], [[Cooper Zech]], [[Chase Berger]], [[Filip Krivošík]], [[Eduard Šimun]] a [[Róbert Bačo]]. Klub naopak opustili napríklad [[Ladislav Romančík]], [[Marek Slovák]], [[Marek Hovorka]], [[Jordon Southorn]], [[Radoslav Tybor]], [[Jakub Linet]], [[Denis Paršin]] a [[Ville Leskinen]]. V priebehu ročníka sa Slovák do Košíc vrátil a mužstvo doplnili aj [[Vladimír Mihalik]], [[Tomáš Mikúš]] a [[Shawn Lalonde]]. Krivošík, Mihalik a Bačo počas sezóny z klubu opäť odišli.<ref name="prestupy">[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/prestupy Prestupy A-mužstva], HC Košice.</ref> Spoločná príprava na ľade sa začala 1. augusta 2023. Košice mali oproti bežnému ročníku skrátenejší čas na prípravu, keďže už 31. augusta nastúpili na prvý duel CHL. V prípravných zápasoch zdolali Humenné 5:0 a Spišskú Novú Ves 2:1 po predĺžení, na 76. Tatranskom pohári porazili fínsku SaiPu 3:2 a vo finále prehrali s Popradom 2:4. Generálkou pred CHL bolo víťazstvo 2:0 v Humennom.<ref name="priprava">[https://www.hckosice.sk/novinky/oceliari-vykorculovali-na-lad Oceliari vykorčuľovali na ľad], HC Košice.</ref><ref name="tatransky">[https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/2023/ Tatranský pohár 2023], Tatranský pohár.</ref> Európske pôsobenie prinieslo konfrontáciu so šiestimi kvalitnými súpermi zo Švajčiarska, Nemecka a Švédska. Košice prehrali všetkých šesť duelov, pričom doma boli blízko k bodom proti Genève-Servette (2:3) a Skellefteå AIK (1:2). So skóre 9:22 a bez bodu skončili na 24. mieste spoločnej tabuľky. Najproduktívnejším Košičanom v CHL bol Mário Lunter so štyrmi bodmi, najviac gólov – tri – strelil Joona Jääskeläinen.<ref name="epchl" /> Ligová sezóna mala výrazne rozdielne fázy. Po piatich septembrových zápasoch mali Košice deväť bodov, v októbri získali ďalších dvadsať a v novembri 19 bodov zo siedmich stretnutí. Po domácom víťazstve 5:1 nad Spišskou Novou Vsou v 20. kole sa dostali na čelo tabuľky. Nasledoval však prudký decembrový prepad: z deviatich stretnutí získali iba štyri body a mali skóre 19:32. Január priniesol stabilizáciu a 17 bodov z deviatich zápasov. Základnú časť nakoniec ukončili na 4. mieste s 81 bodmi a skóre 147:117; zároveň mali najnižší počet inkasovaných gólov v súťaži.<ref name="timove">[https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/995/tipos-extraliga/team/667011/hc-kosice/TeamStats#teamTabs HC Košice – tímové štatistiky, Tipos extraliga 2023/2024], Slovenský zväz ľadového hokeja.</ref><ref name="program">[https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/995/tipos-extraliga/team/667011/hc-kosice/Program#teamTabs HC Košice – program a výsledky, Tipos extraliga 2023/2024], Slovenský zväz ľadového hokeja.</ref> V play-off narazili Košice vo štvrťfinále na [[HC Slovan Bratislava]]. Rivalovi nedali šancu a sériu vyhrali 4:0; v spojení so štyrmi víťazstvami v základnej časti tak Slovan v sezóne zdolali vo všetkých ôsmich extraligových vzájomných zápasoch. Semifinále proti [[HK Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] bolo podstatne dramatickejšie. Po dvoch prehrách na Spiši Košice doma vyrovnali na 2:2, piaty duel prehrali až v druhom predĺžení, šiestym víťazstvom 4:1 si vynútili siedmy zápas, no v rozhodujúcom stretnutí prehrali 1:2. Obhajobu titulu tak ukončili na konečnom 4. mieste.<ref name="program" /> V domácej súťaži odohrali 61 stretnutí a dosiahli skóre 189:148. Pri započítaní dvoch víťazstiev po predĺžení alebo nájazdoch vyhrali 33 ligových zápasov; databáza SZĽH eviduje 31 víťazstiev v riadnom hracom čase. Najproduktívnejším hráčom celého ligového ročníka Košíc bol [[Brett Pollock]] so 60 bodmi za 25 gólov a 35 asistencií. Klub odohral v sezóne vrátane CHL spolu 67 súťažných stretnutí – 33 doma v Steel Aréne a 34 na klziskách súperov.<ref name="statistiky">[https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/995/tipos-extraliga/team/667011/hc-kosice/PlayerStats#teamTabs HC Košice – štatistiky hráčov, Tipos extraliga 2023/2024], Slovenský zväz ľadového hokeja.</ref><ref name="sezonavcislach">[https://www.hckosice.sk/novinky/sezona-v-cislach Sezóna v číslach], HC Košice.</ref> == Prípravné zápasy == Spoločná príprava na ľade sa začala 1. augusta 2023. Vedenie klubu v tom čase dokončovalo skladbu mužstva; krátko pred prvým tréningom pribudli útočníci Eduard Šimun a Róbert Bačo. Košice odohrali pred začiatkom Hokejovej ligy majstrov päť prípravných stretnutí a dosiahli bilanciu troch víťazstiev v riadnom hracom čase, jedného víťazstva po predĺžení a jednej prehry.<ref name="priprava" /> Prvý duel odohrali 9. augusta v Steel Aréne proti nováčikovi extraligy [[HC 19 Humenné]] a zvíťazili 5:0. O dva dni neskôr vyhrali na ľade [[HK Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] 2:1 po predĺžení; po vyrovnávajúcom góle kapitána [[Michal Chovan|Michala Chovana]] rozhodol v predĺžení [[Chase Berger]].<ref name="priphum">[https://www.radioparada.sk/2023/08/10/pozapasova-hodnotenia-hc-kosice-hc-19-humenne-50-9-8-2023/ HC Košice – HC 19 Humenné 5:0], Rádio Paráda.</ref><ref name="pripspis">[https://www.hckosice.sk/novinky/berger-si-otvoril-ucet-pracovat-naplno-dobre-veci-pridu Berger si otvoril účet: Pracovať naplno a dobré veci prídu], HC Košice.</ref> Významnou časťou prípravy bol 76. ročník [[Tatranský pohár|Tatranského pohára]] v Poprade. V úvodnom zápase Košice zdolali fínsku {{minivlajka|Fínsko}} [[SaiPa|SaiPu Lappeenranta]] 3:2 a postúpili do finále. V ňom viedli po prvej tretine nad domácim [[HK Poprad|Popradom]] 1:0, napokon však prehrali 2:4 a obsadili druhé miesto. Mário Lunter bol vyhlásený za najlepšieho útočníka turnaja.<ref name="tatransky">[https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/2023/ Tatranský pohár 2023], Tatranský pohár.</ref> Generálkou pred prvým duelom Hokejovej ligy majstrov bolo stretnutie 25. augusta v Humennom. Košice zvíťazili 2:0 po góloch Bretta Pollocka a Patrika Lampera; Jaroslav Janus s Dominikom Riečickým sa podelili o čisté konto.<ref name="priphum2">[https://www.radioparada.sk/2023/08/26/pozapasova-hodnotenia-hc-19-humenne-hc-kosice-02-25-8-2023/ HC 19 Humenné – HC Košice 0:2], Rádio Paráda.</ref> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:1.5em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;" | Prípravné zápasy HC Košice pred sezónou 2023/2024 |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Prípravné zápasy: 3–1–0–1</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=35|Zápas ! width=965|Sumár |- bgcolor="#ddffdd" | 1. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[9. august]] [[2023]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:0 |tretiny = (1:0, 1:0, 3:0) |mužstvo2 = [[HC 19 Humenné]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.radioparada.sk/2023/08/10/pozapasova-hodnotenia-hc-kosice-hc-19-humenne-50-9-8-2023/ |brankár1 = [[Jaroslav Janus]] / [[Dominik Riečický]] |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = 40 |strely2 = 14 }} |- bgcolor="#d0e7ff" | 2. | {{Hokejbox2 |bg = #d0e7ff |dátum = [[11. august]] [[2023]] |čas = |mužstvo1 = [[HK Spišská Nová Ves]] |skóre = 1:2 pp |tretiny = (0:0, 1:0, 0:1 – 0:1) |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hckosice.sk/novinky/berger-si-otvoril-ucet-pracovat-naplno-dobre-veci-pridu |brankár1 = |brankár2 = [[Dominik Riečický]] |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 3. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[19. august]] [[2023]] |čas = 14:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = {{minivlajka|Fínsko}} [[SaiPa|SaiPa Lappeenranta]] |skóre = 2:3 |tretiny = (0:2, 1:0, 1:1) |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]] |divákov = 451 |správa = https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/2023/ |brankár1 = |brankár2 = [[Jaroslav Janus]] |rozhodca = Štefík |rozhodca2 = Goga |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 4. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[20. august]] [[2023]] |čas = 19:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Poprad]]''' |skóre = 4:2 |tretiny = (0:1, 2:0, 2:1) |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]] |divákov = 2 563 |správa = https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/2023/ |brankár1 = |brankár2 = [[Dominik Riečický]] |rozhodca = Štefík |rozhodca2 = Snášel |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 5. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[25. august]] [[2023]] |čas = |mužstvo1 = [[HC 19 Humenné]] |skóre = 0:2 |tretiny = (0:1, 0:0, 0:1) |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Humenné]], [[Humenné]] |divákov = 1 115 |správa = https://www.radioparada.sk/2023/08/26/pozapasova-hodnotenia-hc-19-humenne-hc-kosice-02-25-8-2023/ |brankár1 = |brankár2 = [[Jaroslav Janus]] / [[Dominik Riečický]] |rozhodca = Kalina |rozhodca2 = Mihaľov |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> |} <center> {| class="wikitable" |- | bgcolor="#ddffdd" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Víťazstvo | bgcolor="#d0e7ff" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Víťazstvo po predĺžení | bgcolor="#ffbbbb" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Prehra |} </center> == Sezóna == === Káder === ;Tréneri * {{minivlajka|Kanada}} [[Dan Ceman]] – hlavný tréner * {{minivlajka|Kanada}} [[Ryan Colville]] – asistent trénera * {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Kochan]] – asistent trénera * {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Strharský]] – tréner brankárov ;Vedenie klubu * prezident: [[Július Lang]] * výkonný riaditeľ: [[Miloslav Klíma]] * športový manažér: [[Gabriel Spilar]]<ref name="historia" /> ;Kapitán a asistenti kapitána * '''Kapitán:''' [[Michal Chovan]] * '''Asistenti kapitána:''' [[Marek Bartánus]], [[Radek Deyl]], [[Jakub Ferenc]]<ref name="captains" /> ;Súpiska <small>Súpiska vychádza z registra SZĽH pre ročník 2023/2024. Vek je uvedený k záveru sezóny; zahrnutí sú aj hráči, ktorí nastúpili len v malej časti ročníka.<ref name="supiska">[https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/995/tipos-extraliga/team/667011/hc-kosice/Roster#teamTabs HC Košice – súpiska, Tipos extraliga 2023/2024], Slovenský zväz ľadového hokeja.</ref></small> {| width=72% !colspan=9 |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=5%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 2 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Richard Sabol |align=center|B |align=center|Ľ |align=center|[[31. január]] [[1994]] |align=center|30 |align=center|180&nbsp;cm |align=center|80&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 30 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Patrik Jurčák |align=center|B |align=center|Ľ |align=center|[[10. február]] [[2004]] |align=center|20 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|82&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 32 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jaroslav Janus]] |align=center|B |align=center|Ľ |align=center|[[21. september]] [[1989]] |align=center|34 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 33 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Dominik Riečický]] |align=center|B |align=center|Ľ |align=center|[[9. jún]] [[1992]] |align=center|31 |align=center|185&nbsp;cm |align=center|80&nbsp;kg |} {| width=72% !colspan=9 |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=5%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 10 ''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Shawn Lalonde]] |align=center|PO |align=center|P |align=center|[[10. marec]] [[1990]] |align=center|34 |align=center|185&nbsp;cm |align=center|93&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 16 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Jakub Hudec |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[13. august]] [[2004]] |align=center|19 |align=center|184&nbsp;cm |align=center|92&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 18 ''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Radek Deyl]] |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[14. september]] [[1989]] |align=center|34 |align=center|182&nbsp;cm |align=center|84&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 25 ''' |align=center|{{minivlajka|USA}} |[[Cooper Zech]] |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[18. december]] [[1998]] |align=center|25 |align=center|175&nbsp;cm |align=center|73&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 28 ''' |align=center|{{minivlajka|Švédsko}} |[[Jens Olsson]] |align=center|PO |align=center|Ľ |align=center|[[9. december]] [[1984]] |align=center|39 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 29 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Vladimír Dravecký |align=center|ĽO |align=center|P |align=center|[[19. december]] [[2007]] |align=center|16 |align=center|179&nbsp;cm |align=center|80&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 45 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Adam Beluško |align=center|PO |align=center|Ľ |align=center|[[12. apríl]] [[2006]] |align=center|18 |align=center|182&nbsp;cm |align=center|85&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 56 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Mihalik]] |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[29. január]] [[1987]] |align=center|37 |align=center|202&nbsp;cm |align=center|110&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 71 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Eduard Šedivý]] |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[4. január]] [[1992]] |align=center|32 |align=center|176&nbsp;cm |align=center|76&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 75 ''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Alex Breton]] |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[5. júl]] [[1997]] |align=center|26 |align=center|185&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 78 ''' |align=center|{{minivlajka|Ukrajina}} |Oleksii Dakhnovskyi |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[2. september]] [[2004]] |align=center|19 |align=center|182&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 89 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jakub Ferenc]] |align=center|PO |align=center|P |align=center|[[21. jún]] [[1989]] |align=center|34 |align=center|200&nbsp;cm |align=center|99&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 95 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Martin Semaňák |align=center|ĽO |align=center|Ľ |align=center|[[11. november]] [[2000]] |align=center|23 |align=center|180&nbsp;cm |align=center|85&nbsp;kg |} {| width=72% !colspan=9 |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=5%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 8 ''' |align=center|{{minivlajka|USA}} |[[Chase Berger]] |align=center|C |align=center|Ľ |align=center|[[14. november]] [[1994]] |align=center|29 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|88&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 11 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oliver Jokeľ]] |align=center|PK |align=center|Ľ |align=center|[[7. august]] [[1991]] |align=center|32 |align=center|181&nbsp;cm |align=center|92&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 22 ''' |align=center|{{minivlajka|USA}} |[[Hunter Fejes]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[31. máj]] [[1994]] |align=center|29 |align=center|185&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 23 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Mikúš]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[1. júl]] [[1993]] |align=center|30 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|86&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 24 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Matúš Havrila]] |align=center|C |align=center|Ľ |align=center|[[25. júl]] [[1999]] |align=center|24 |align=center|180&nbsp;cm |align=center|83&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 27 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Zigo]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[11. apríl]] [[1992]] |align=center|32 |align=center|186&nbsp;cm |align=center|89&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 39 ''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Brett Pollock]] |align=center|C |align=center|Ľ |align=center|[[17. marec]] [[1996]] |align=center|28 |align=center|191&nbsp;cm |align=center|90&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 45 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Tobias Faith |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[12. jún]] [[2006]] |align=center|17 |align=center|160&nbsp;cm |align=center|48&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 47 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Mário Lunter]] |align=center|PK |align=center|Ľ |align=center|[[20. jún]] [[1994]] |align=center|29 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|82&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 55 ''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Antonín Bartoš]] |align=center|PK |align=center|P |align=center|[[1. december]] [[2003]] |align=center|20 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|76&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 61 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Bartánus]] |align=center|PK |align=center|P |align=center|[[13. február]] [[1987]] |align=center|37 |align=center|190&nbsp;cm |align=center|99&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 63 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Patrik Lamper]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[10. marec]] [[1993]] |align=center|31 |align=center|184&nbsp;cm |align=center|92&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 67 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Róbert Bačo]] |align=center|PK |align=center|P |align=center|[[5. február]] [[2003]] |align=center|21 |align=center|190&nbsp;cm |align=center|100&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 72 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Filip Krivošík]] |align=center|PK |align=center|P |align=center|[[27. marec]] [[1999]] |align=center|25 |align=center|193&nbsp;cm |align=center|94&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 77 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Patrik Rogoň]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[16. november]] [[1996]] |align=center|27 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|88&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 78 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Jakub Jadrný |align=center|PK |align=center|Ľ |align=center|[[23. október]] [[2003]] |align=center|20 |align=center|186&nbsp;cm |align=center|88&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 84 ''' |align=center|{{minivlajka|Fínsko}} |[[Joona Jääskeläinen]] |align=center|PK |align=center|P |align=center|[[5. september]] [[1996]] |align=center|27 |align=center|178&nbsp;cm |align=center|80&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 85 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Slovák]] |align=center|C |align=center|Ľ |align=center|[[23. september]] [[1988]] |align=center|35 |align=center|176&nbsp;cm |align=center|76&nbsp;kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|''' 91 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Michal Chovan]] |align=center|C |align=center|Ľ |align=center|[[23. november]] [[1987]] |align=center|36 |align=center|183&nbsp;cm |align=center|75&nbsp;kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|''' 92 ''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Eduard Šimun]] |align=center|ĽK |align=center|Ľ |align=center|[[27. december]] [[1994]] |align=center|29 |align=center|193&nbsp;cm |align=center|100&nbsp;kg |} ==== Zmeny v kádri ==== ===== Pred sezónou ===== {| | valign="top" | '''Príchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Odkiaľ''' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Tomáš Zigo]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Mário Lunter]] | {{minivlajka|Česko}} [[BK Mladá Boleslav]] |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Cooper Zech]] | {{minivlajka|USA}} [[Jacksonville Icemen]] – ([[ECHL]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Chase Berger]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Bietigheim Steelers]] |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Filip Krivošík]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Nitra]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Eduard Šimun]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Prešov]] |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Róbert Bačo]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Moose Jaw Warriors]] – ([[Western Hockey League|WHL]]) |} | valign="top" | '''Odchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Kam''' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Ladislav Romančík]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Marek Slovák]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Nitra]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Marek Hovorka]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Spartak Dubnica]] |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Jordon Southorn]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Augsburger Panther]] |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Radoslav Tybor]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Spartak Dubnica]] |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Miroslav Novota]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 19 Humenné]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Jakub Linet]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 19 Humenné]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Denis Paršin]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 19 Humenné]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Ville Leskinen]] | {{minivlajka|Dánsko}} [[SønderjyskE]] |} |} ===== Počas sezóny ===== {| | valign="top" | '''Príchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Odkiaľ''' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Vladimír Mihalik]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Marek Slovák]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Nitra]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Tomáš Mikúš]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Nové Zámky]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Shawn Lalonde]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |} | valign="top" | '''Odchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Kam''' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Filip Krivošík]] | {{minivlajka|Česko}} [[BK Mladá Boleslav]] |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Vladimír Mihalik]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Prešov]] |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Róbert Bačo]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Nitra]] – ([[Tipos extraliga|Extraliga]]) |} |} <small>Zdroj prestupov: HC Košice.<ref name="prestupy">[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/prestupy Prestupy], www.hckosice.sk</ref></small> === Hokejová liga majstrov === Ako majster Slovenska z ročníka 2022/2023 sa HC Košice kvalifikoval do [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej ligy majstrov]] 2023/2024. Bola to prvá účasť klubu v súťaži od sezóny 2016/2017. Košice boli jediným slovenským zástupcom.<ref name="chlqualified">[https://www.chl.hockey/en/news/who-s-qualified-for-2023-24 Who's qualified for 2023/24?], Champions Hockey League.</ref> ==== Herný systém ==== V ročníku 2023/2024 sa CHL prvýkrát hrala v novom formáte. Súťaž mala 24 účastníkov v jednej spoločnej tabuľke. Každý tím odohral šesť zápasov proti šiestim rôznym súperom – tri doma a tri vonku – a šestnásť najlepších mužstiev postúpilo do osemfinále. Košiciam žreb prisúdil tri švajčiarske tímy ({{minivlajka|Švajčiarsko}} [[EHC Biel|EHC Biel-Bienne]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Genève-Servette HC|Genève-Servette]] a {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[SC Rapperswil-Jona Lakers|Rapperswil-Jona Lakers]]), dva nemecké kluby ({{minivlajka|Nemecko}} [[EHC Red Bull München|Red Bull München]] a {{minivlajka|Nemecko}} [[Adler Mannheim]]) a švédsky {{minivlajka|Švédsko}} [[Skellefteå AIK]].<ref name="chldraw">[https://www.chl.hockey/news/2023-24-chl-draw-all-the-matchups-regular-season-grid 2023/24 CHL Draw – all the matchups], Champions Hockey League.</ref> Košice vstúpili do európskej sezóny 31. augusta vo švajčiarskom Bieli. Domáci vyhrali 3:1 a Košice napriek bojovnému výkonu čelili výraznej streleckej prevahe 15:33. Jediný košický gól strelil v presilovej hre Joona Jääskeläinen. O dva dni neskôr v Steel Aréne viedli Košice nad úradujúcim švajčiarskym majstrom Genève-Servette, po dvoch tretinách bol stav 2:2, no hostia rozhodli v tretej časti a vyhrali 3:2.<ref name="chlbiel">[https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/ehc-biel-hc-kosice Biel-Bienne win season-opener over a resilient Košice], Champions Hockey League.</ref><ref name="chlgeneve">[https://www.chl.hockey/en/matches/0e2a3d774fd6f7bc337ca3fb/hc-kosice-vs-geneve-servette HC Košice – Genève-Servette], Champions Hockey League.</ref> Druhý dvojzápas na klziskách súperov priniesol dve prehry 2:5. V Mníchove strelil oba góly Košíc švédsky obranca Jens Olsson, oba v presilových hrách. V Rapperswile sa presadili Chase Berger a Joona Jääskeläinen, ale domáci mali výraznú streleckú prevahu 40:16. Po štyroch dueloch tak Košice zostávali bez bodu.<ref name="chlmunich">[https://www.chl.hockey/en/matches/8afa1b94ace1166899638023/red-bull-munich-vs-hc-kosice Red Bull München – HC Košice], Champions Hockey League.</ref><ref name="chlrapperswil">[https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/rapperswil-jona-kosice Rapperswil jump in standings with win over Košice], Champions Hockey League.</ref> V piatom stretnutí doma proti Skellefteå AIK držal Košice v hre Jaroslav Janus, ktorý zneškodnil 28 z 30 striel. Mário Lunter vyrovnal v druhej tretine na 1:1, švédsky vicemajster však zvíťazil 2:1. Piata prehra definitívne vyradila Košice z boja o prvú šestnástku. V poslednom zápase proti Adleru Mannheim otvoril skóre Jääskeläinen, hostia však otočili na 4:1; dva góly pritom strelili v oslabení. Košice zápas paradoxne vyhrali na strely 22:21.<ref name="chlskelleftea">[https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/kosice-skelleftea Skellefteå edge Košice, stay in Playoff position], Champions Hockey League.</ref><ref name="chlmannheim">[https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/kosice-v-adler-mannheim Adler Mannheim top the Regular Season standings, Košice wave goodbye], Champions Hockey League.</ref> ==== Základná časť ==== ===== Zápasy ===== {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:1.5em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;" | Zápasy HC Košice v Hokejovej lige majstrov 2023/2024 |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Hokejová liga majstrov: 0–0–0–6, skóre 9:22, 0 bodov</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Zápas ! width=975|Sumár |- bgcolor="#ffbbbb" | 1. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[31. august]] [[2023]] |mužstvo1 = '''{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[EHC Biel|EHC Biel-Bienne]]''' |skóre = 3:1 |tretiny = (1:1, 1:0, 1:0) |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = Tissot Arena, Biel/Bienne |divákov = 3 463 |správa = https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/ehc-biel-hc-kosice |brankár2 = [[Jaroslav Janus]] |góly2 = [[Joona Jääskeläinen]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 2. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[2. september]] [[2023]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 2:3 |tretiny = (0:0, 2:2, 0:1) |mužstvo2 = '''{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Genève-Servette HC|Genève-Servette]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = 4 033 |správa = https://www.chl.hockey/en/matches/0e2a3d774fd6f7bc337ca3fb/hc-kosice-vs-geneve-servette |brankár1 = [[Dominik Riečický]] |góly1 = [[Filip Krivošík]], [[Mário Lunter]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 3. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[8. september]] [[2023]] |mužstvo1 = '''{{minivlajka|Nemecko}} [[EHC Red Bull München|Red Bull München]]''' |skóre = 5:2 |tretiny = (2:0, 2:1, 1:1) |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = Olympia-Eisstadion, Mníchov |divákov = 2 634 |správa = https://www.chl.hockey/en/matches/8afa1b94ace1166899638023/red-bull-munich-vs-hc-kosice |brankár2 = [[Jaroslav Janus]] |góly2 = [[Jens Olsson]] 2 }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 4. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[10. september]] [[2023]] |mužstvo1 = '''{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[SC Rapperswil-Jona Lakers|Rapperswil-Jona Lakers]]''' |skóre = 5:2 |tretiny = (1:0, 2:1, 2:1) |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = St. Galler Kantonalbank Arena, Rapperswil-Jona |divákov = 4 542 |správa = https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/rapperswil-jona-kosice |brankár2 = [[Jaroslav Janus]] |góly2 = [[Chase Berger]], [[Joona Jääskeläinen]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 5. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[10. október]] [[2023]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:2 |tretiny = (0:1, 1:1, 0:0) |mužstvo2 = '''{{minivlajka|Švédsko}} [[Skellefteå AIK]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |správa = https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/kosice-skelleftea |brankár1 = [[Jaroslav Janus]] |góly1 = [[Mário Lunter]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 6. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[18. október]] [[2023]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:4 |tretiny = (1:0, 0:2, 0:2) |mužstvo2 = '''{{minivlajka|Nemecko}} [[Adler Mannheim]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |správa = https://www.chl.hockey/en/recaps/2023-24/kosice-v-adler-mannheim |brankár1 = [[Dominik Riečický]] |góly1 = [[Joona Jääskeläinen]] }} |} </div> </div> |} ===== Bilancia ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Z !! V !! VP !! PP !! P !! Skóre !! Body !! Konečné umiestnenie |- | 6 || 0 || 0 || 0 || 6 || '''9:22''' || '''0''' || '''24. miesto''' |} <small>Košice skončili na poslednom 24. mieste spoločnej tabuľky a do osemfinále nepostúpili.<ref name="epchl">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/stats/2023-2024 HC Košice 2023/2024 – Champions HL statistics], eliteprospects.com</ref></small> ===== Štatistiky hráčov ===== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+ style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;"| Produktivita HC Košice v CHL |- ! Hráč !! Z !! G !! A !! B !! +/− !! TM |- |align=left| [[Mário Lunter]] || 6 || 2 || 2 || '''4''' || −1 || 4 |- |align=left| [[Joona Jääskeläinen]] || 6 || 3 || 0 || '''3''' || −8 || 0 |- |align=left| [[Chase Berger]] || 6 || 1 || 2 || '''3''' || 0 || 2 |- |align=left| [[Jens Olsson]] || 5 || 2 || 0 || '''2''' || −6 || 0 |- |align=left| [[Filip Krivošík]] || 6 || 1 || 1 || '''2''' || −3 || 2 |- |align=left| [[Michal Chovan]] || 4 || 0 || 2 || '''2''' || −3 || 0 |- |align=left| [[Alex Breton]] || 6 || 0 || 2 || '''2''' || −8 || 0 |- |align=left| [[Patrik Rogoň]] || 6 || 0 || 2 || '''2''' || −4 || 0 |- |align=left| [[Cooper Zech]] || 6 || 0 || 2 || '''2''' || −5 || 0 |} <small>Najproduktívnejším Košičanom bol Mário Lunter so štyrmi bodmi, najlepším strelcom Joona Jääskeläinen s tromi gólmi.<ref name="epchl" /></small> ===== Brankári ===== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Brankár !! Z !! V !! P !! GAA !! SVS% |- |align=left| [[Jaroslav Janus]] || 4 || 0 || 4 || 3,28 || 90,3 % |- |align=left| [[Dominik Riečický]] || 2 || 0 || 2 || 3,51 || 84,8 % |} <small>Agregované brankárske štatistiky sú podľa databázy Elite Prospects; jednotlivé zápasy sú doložené oficiálnymi protokolmi a reportmi CHL.<ref name="epchlgoalies">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/stats/2023-2024/total?tab=goalies HC Košice 2023/2024 – goalie statistics], eliteprospects.com</ref></small> === Liga === ==== Herný systém ==== V základnej časti Tipos extraligy odohralo dvanásť mužstiev po 50 stretnutí. Prvých šesť tímov postúpilo priamo do štvrťfinále play-off, mužstvá na 7. až 10. mieste hrali kvalifikáciu o zvyšné dve miesta. Série od štvrťfinále sa hrali na štyri víťazné stretnutia. Košice ako štvrtý tím základnej časti postúpili priamo do štvrťfinále. ==== Základná časť ==== ===== Zápasy ===== {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:1.5em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;" | Zápasy základnej časti Tipos extraligy 2023/2024 |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">September 2023: 3–0–0–2 (Doma: 3–0–0–0 ; Vonku: 0–0–0–2) Body: 9</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" | 1. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[15. september]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC 19 Humenné]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138793 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 2. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[17. september]] [[2023]] |čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138804 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 3. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[22. september]] [[2023]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Poprad]]''' |skóre = 7:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138806 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 4. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[24. september]] [[2023]] |čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Nové Zámky|HC MIKRON Nové Zámky]]''' |skóre = 3:0 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Nové Zámky]], [[Nové Zámky]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138815 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 5. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[29. september]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138819 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Október 2023: 6–0–2–2 (Doma: 4–0–1–1 ; Vonku: 2–0–1–1) Body: 20</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" | 6. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[1. október]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 4:5 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138826 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 7. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[6. október]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Slovan Bratislava]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138832 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffeeaa" | 8. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[8. október]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 4:5 sn |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138837 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 9. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[13. október]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 3:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138845 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 10. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[15. október]] [[2023]] |čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:3 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Nitra]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138848 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 11. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[20. október]] [[2023]] |čas = 18:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = [[HK Dukla Trenčín]] |skóre = 1:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Pavla Demitru]], [[Trenčín]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138858 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 12. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[22. október]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = [[HC 19 Humenné]] |skóre = 1:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Humenné]], [[Humenné]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138859 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffeeaa" | 13. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[27. október]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]''' |skóre = 3:2 sn |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Banská Bystrica]], [[Banská Bystrica]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138870 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 14. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[29. október]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Poprad]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138872 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 15. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[31. október]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Nové Zámky|HC MIKRON Nové Zámky]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138881 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">November 2023: 6–0–1–0 (Doma: 3–0–1–0 ; Vonku: 3–0–0–0) Body: 19</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" | 16. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[3. november]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138885 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 17. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[5. november]] [[2023]] |čas = 14:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]] |skóre = 2:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Michalovce]], [[Michalovce]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138892 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 18. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[17. november]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Slovan Bratislava]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138898 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 19. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[19. november]] [[2023]] |čas = 17:15 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] |skóre = 1:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Zvolen]], [[Zvolen]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138903 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 20. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[24. november]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Spišská Nová Ves]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138911 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 21. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[26. november]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Nitra]] |skóre = 0:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Nitra aréna]], [[Nitra]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138914 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffeeaa" | 22. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[28. november]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 4:5 pp |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Dukla Trenčín]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138924 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">December 2023: 1–0–1–7 (Doma: 0–0–0–3 ; Vonku: 1–0–1–4) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" | 23. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[1. december]] [[2023]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC 19 Humenné]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Humenné]], [[Humenné]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139410 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 24. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[3. december]] [[2023]] |čas = 16:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]''' |skóre = 2:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Banská Bystrica]], [[Banská Bystrica]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139421 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 25. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[8. december]] [[2023]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Poprad]]''' |skóre = 4:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139424 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 26. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[10. december]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Nové Zámky|HC MIKRON Nové Zámky]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139437 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 27. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[20. december]] [[2023]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Liptovský Mikuláš]], [[Liptovský Mikuláš]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139443 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 28. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[22. december]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:2 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138929 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffeeaa" | 29. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[26. december]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 4:3 sn |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/138936 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 30. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[28. december]] [[2023]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC 19 Humenné]] |skóre = 2:5 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Humenné]], [[Humenné]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139205 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 31. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[30. december]] [[2023]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 4:6 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC 19 Humenné]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139331 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Január 2024: 5–1–0–3 (Doma: 2–0–0–2 ; Vonku: 3–1–0–1) Body: 17</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" | 32. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[3. január]] [[2024]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 2:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139337 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 34. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[7. január]] [[2024]] |čas = 16:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]] |skóre = 1:2 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Michalovce]], [[Michalovce]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139458 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 35. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[12. január]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Slovan Bratislava]] |skóre = 1:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139464 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 36. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[14. január]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:0 |tretiny = |mužstvo2 = [[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139469 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#d0e7ff" | 37. | {{Hokejbox2 |bg = #d0e7ff |dátum = [[19. január]] [[2024]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Spišská Nová Ves]] |skóre = 1:2 sn |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139477 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 38. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[21. január]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Nitra]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139480 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 39. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[26. január]] [[2024]] |čas = 18:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Dukla Trenčín]] |skóre = 1:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Pavla Demitru]], [[Trenčín]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139491 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 40. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[28. január]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 3:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC 19 Humenné]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139344 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 33. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[31. január]] [[2024]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]]''' |skóre = 3:0 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Michalovce]], [[Michalovce]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139342 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Február 2024: 2–1–0–4 (Doma: 0–0–0–3 ; Vonku: 2–1–0–1) Body: 8</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" | 41. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[2. február]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 0:1 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139355 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 42. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[4. február]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 2:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Poprad]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139357 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 43. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[14. február]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Nové Zámky|HC MIKRON Nové Zámky]] |skóre = 0:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Nové Zámky]], [[Nové Zámky]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139366 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 44. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[16. február]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] |skóre = 0:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Liptovský Mikuláš]], [[Liptovský Mikuláš]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139370 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 45. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[18. február]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 2:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139377 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#d0e7ff" | 46. | {{Hokejbox2 |bg = #d0e7ff |dátum = [[23. február]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Slovan Bratislava]] |skóre = 4:5 pp |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139383 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 47. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[25. február]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]]''' |skóre = 5:4 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Zvolen]], [[Zvolen]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139388 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Marec 2024: 1–0–1–1 (Doma: 0–0–1–1 ; Vonku: 1–0–0–0) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Kolo ! width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" | 48. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[1. marec]] [[2024]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 1:2 sn |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139396 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ddffdd" | 49. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[3. marec]] [[2024]] |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HK Nitra]] |skóre = 1:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Nitra aréna]], [[Nitra]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139399 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |- bgcolor="#ffbbbb" | 50. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[8. marec]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Košice]] |skóre = 2:3 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HK Dukla Trenčín]]''' |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139409 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} |} </div> </div> |} <center> {| class="wikitable" |- | bgcolor="#ddffdd" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Víťazstvo (3 body) | bgcolor="#d0e7ff" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Víťazstvo po predĺžení/samostatných nájazdoch (2 body) | bgcolor="#ffeeaa" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Prehra po predĺžení/samostatných nájazdoch (1 bod) | bgcolor="#ffbbbb" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Prehra (0 bodov) |} </center> <small>Číslo kola zodpovedá poradiu kola v rozpise súťaže; viaceré stretnutia boli odohrané v inom termíne, než na aký boli pôvodne rozpísané.<ref name="program" /></small> ===== Bilancia po základnej časti ===== Košice získali v 50 zápasoch 81 bodov a skončili štvrté. Ich výsledky boli počas sezóny výrazne kolísavé: novembrová forma ich vyniesla až na čelo tabuľky, no december priniesol iba štyri body z deviatich stretnutí. V januári mužstvo odpovedalo 17 bodmi z deviatich zápasov. V konečnej domácej tabuľke boli Košice až deviate s 39 bodmi, zatiaľ čo vo vonkajšej tabuľke obsadili 3. miesto so 42 bodmi.<ref name="sezonavcislach" /> {| class="wikitable" |- ! Štatistika !! Hodnota |- | Odohrané zápasy || '''50''' |- | Počet bodov || '''81''' |- | Bilancia (V–VP–PP–P) || '''24–2–5–19''' |- | Skóre || '''147:117''' |- | Umiestnenie || '''4. miesto''' |- | Body doma || '''39''' <small>(9. miesto v tabuľke domácich zápasov)</small> |- | Body vonku || '''42''' <small>(3. miesto v tabuľke vonkajších zápasov)</small> |- | Najvyššie víťazstvo || rozdielom '''4 gólov''' <small>(napr. 5:1 proti Banskej Bystrici, Liptovskému Mikulášu, Novým Zámkom a Spišskej Novej Vsi; 4:0 v Nitre a proti Zvolenu)</small> |- | Najvyššia prehra || '''2:7''' <small>(3. kolo v [[HK Poprad|Poprade]], 22. septembra 2023)</small> |} ===== Tabuľka základnej časti ==== <center> {| class="wikitable" |- | bgcolor="#ddffdd" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Priamy postup do štvrťfinále play-off | bgcolor="#FF8C00" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Priamy postup do štvrťfinále play-off | bgcolor="#ffeeaa" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Kvalifikácia o play-off | bgcolor="#ffbbbb" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Zostup do nižšej súťaže | bgcolor="#FF8C00" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | HC Košice |} </center> {| class="wikitable" |- !width=25|Por !width=270|Tím !width=25|Z !width=25|B !width=25|V !width=25|VP !width=25|PP !width=25|P !width=55|Skóre !width=35|+/− |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |1.||align=left|[[HK Poprad]]||50||'''94'''||27||5||3||15||163:119||+44 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |2.||align=left|[[HK Dukla Michalovce|HK Dukla Ingema Michalovce]]||50||'''90'''||27||4||1||18||167:121||+46 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |3.||align=left|[[HK Spišská Nová Ves]]||50||'''87'''||24||6||3||17||163:138||+25 |- align="center" bgcolor="#FF8C00" |4.||align=left|'''[[HC Košice]]'''||50||'''81'''||24||2||5||19||147:117||+30 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |5.||align=left|[[HC Slovan Bratislava]]||50||'''77'''||21||5||4||20||157:160||−3 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |6.||align=left|[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]||50||'''76'''||21||6||1||22||151:172||−21 |- align="center" bgcolor="#ffeeaa" |7.||align=left|[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]]||50||'''76'''||19||4||11||16||165:160||+5 |- align="center" bgcolor="#ffeeaa" |8.||align=left|[[HK Nitra]]||50||'''76'''||21||4||5||20||172:158||+14 |- align="center" bgcolor="#ffeeaa" |9.||align=left|[[HK Dukla Trenčín]]||50||'''75'''||21||5||2||22||144:156||−12 |- align="center" bgcolor="#ffeeaa" |10.||align=left|[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]||50||'''64'''||18||3||4||25||136:161||−25 |- align="center" |11.||align=left|[[HC Nové Zámky|HC MIKRON Nové Zámky]]||50||'''58'''||16||3||4||27||133:159||−26 |- align="center" bgcolor="#ffbbbb" |12.||align=left|[[HC 19 Humenné]]||50||'''46'''||13||1||5||31||121:198||−77 |} <small>Košice skončili na 4. mieste so ziskom 81 bodov. O poradí Banskej Bystrice, Zvolena a Nitry, ktoré získali zhodne 76 bodov, rozhodli pomocné kritériá súťaže. Prvých šesť mužstiev postúpilo priamo do štvrťfinále, tímy na 7. až 10. mieste nastúpili v kvalifikácii o play-off a posledné Humenné zostúpilo do nižšej súťaže.<ref name="tabulky">[https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/standings/995/tipos-extraliga Tipos extraliga 2023/2024 – tabuľky], Slovenský zväz ľadového hokeja.</ref></small> ==== Play-off ==== ===== Štvrťfinále ===== Súperom Košíc bol piaty tím základnej časti [[HC Slovan Bratislava]]. Košice mali proti Slovanu v základnej časti stopercentnú bilanciu a tú potvrdili aj v play-off. Prvý zápas vyhrali 6:2 a v druhom si po rýchlom vedení 3:0 udržali tesné víťazstvo 5:4. Séria sa následne presunula do Bratislavy, kde Oceliari vyhrali 5:3 a 4:2. Celú sériu tak ukončili bez jedinej prehry, so skóre 20:11.<ref name="program" /><ref name="qfslovan">[https://www.hckosice.sk/novinky/proti-slovanu-rozhodli-kolektivne-vykony Proti Slovanu rozhodli kolektívne výkony], HC Košice.</ref> V štyroch štvrťfinálových stretnutiach získal [[Brett Pollock]] deväť bodov (3+6), [[Joona Jääskeläinen]] osem (6+2) a kapitán [[Michal Chovan]] sedem (2+5). Košice tak v sezóne 2023/2024 zdolali Slovan vo všetkých ôsmich extraligových vzájomných zápasoch – štyrikrát v základnej časti a štyrikrát v play-off.<ref name="semipreview">[https://www.hckosice.sk/novinky/startuje-semifinalova-seria-proti-spisskej-novej-vsi Štartuje semifinálová séria proti Spišskej Novej Vsi], HC Košice.</ref> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:1.5em auto; text-align:center;" |- ! colspan=3 style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;" | Štvrťfinále play-off |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Štvrťfinále – HC Košice vs. [[HC Slovan Bratislava]] – konečný stav série 4:0</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Zápas ! width=925|Sumár ! width=50|Stav série |- bgcolor="#ddffdd" | 1. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[18. marec]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 6:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Slovan Bratislava]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139506 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 1:0 |- bgcolor="#ddffdd" | 2. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[19. marec]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 5:4 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Slovan Bratislava]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139508 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 2:0 |- bgcolor="#ddffdd" | 3. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[22. marec]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Slovan Bratislava]] |skóre = 3:5 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139514 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 3:0 |- bgcolor="#ddffdd" | 4. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[23. marec]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = [[HC Slovan Bratislava]] |skóre = 2:4 |tretiny = |mužstvo2 = '''[[HC Košice]]''' |štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139516 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 4:0 |} </div> </div> |} ===== Semifinále ===== V semifinále sa Košice stretli s [[HK Spišská Nová Ves|HK Spišská Nová Ves]]. Išlo o prvú vzájomnú sériu týchto dvoch klubov vo vyraďovacej časti slovenskej extraligy. Výhodu domáceho prostredia mala tretia Spišská Nová Ves.<ref name="semipreview" /> Košice prehrali prvý duel 4:5 po predĺžení a druhý 0:4. Po presune do Steel Arény však odpovedali víťazstvami 6:2 a 4:2 a vyrovnali sériu na 2:2. Piaty zápas patril k najdramatickejším duelom ročníka: Spišská Nová Ves zvíťazila 4:3 až v druhom predĺžení. Košice následne doma odvrátili prvý mečbal víťazstvom 4:1 a vynútili si siedmy zápas. V rozhodujúcom stretnutí na Spiši prehrali 1:2 a sezónu ukončili v semifinále.<ref name="program" /> Séria trvala maximálnych sedem zápasov a Košice v nej dosiahli skóre 22:20. Spišská Nová Ves bola zároveň súperom, proti ktorému odohrali v celej sezóne najviac stretnutí – spolu 13 – a ktorý ich v domácej súťaži porazil najčastejšie, osemkrát.<ref name="sezonavcislach" /> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:1.5em auto; text-align:center;" |- ! colspan=3 style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;" | Semifinále play-off |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00; color:#000000;">Semifinále – HC Košice vs. [[HK Spišská Nová Ves]] – konečný stav série 3:4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width=25|Zápas ! width=925|Sumár ! width=50|Stav série |- bgcolor="#ffeeaa" | 1. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[5. apríl]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 5:4 pp |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139535 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 0:1 |- bgcolor="#ffbbbb" | 2. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[6. apríl]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 4:0 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139537 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 0:2 |- bgcolor="#ddffdd" | 3. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[9. apríl]] [[2024]] |čas = 18:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 6:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Spišská Nová Ves]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139541 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 1:2 |- bgcolor="#ddffdd" | 4. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[10. apríl]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Spišská Nová Ves]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139542 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 2:2 |- bgcolor="#ffeeaa" | 5. | {{Hokejbox2 |bg = #ffeeaa |dátum = [[12. apríl]] [[2024]] |čas = 18:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 4:3 pp2 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139544 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 2:3 |- bgcolor="#ddffdd" | 6. | {{Hokejbox2 |bg = #ddffdd |dátum = [[14. apríl]] [[2024]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HC Košice]]''' |skóre = 4:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HK Spišská Nová Ves]] |štadión = [[Steel Aréna]], [[Košice]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139546 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 3:3 |- bgcolor="#ffbbbb" | 7. | {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[16. apríl]] [[2024]] |čas = 18:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1 = '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |skóre = 2:1 |tretiny = |mužstvo2 = [[HC Košice]] |štadión = [[Zimný štadión Spišská Nová Ves]], [[Spišská Nová Ves]] |divákov = |správa = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/995/tipos-extraliga/match/139548 |brankár1 = |brankár2 = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = |stav = |góly2 = |tresty1 = |tresty2 = |strely1 = |strely2 = }} | 3:4 |} </div> </div> |} <small>Stav série je uvedený z pohľadu [[HC Košice]].</small> ==== Štatistiky hráčov ==== <small>'''Zdroj:''' klubová historická databáza HC Košice a štatistiky [[Slovenský zväz ľadového hokeja|SZĽH]].<ref name="historia" /><ref name="statistiky" /></small> ===== Hráči v poli ===== {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center;" |+ style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;"| Základná časť |- ! Hráč !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! data-sort-type="number" | {{tooltip| +/− | Plus/mínus }} !! {{tooltip| TM | Trestné minúty }} |- |align=left| [[Hunter Fejes]] || 45 || 20 || 21 || '''41''' || +15 || 41 |- |align=left| [[Brett Pollock]] || 50 || 19 || 21 || '''40''' || +3 || 101 |- |align=left| [[Alex Breton]] || 49 || 13 || 27 || '''40''' || +12 || 14 |- |align=left| [[Joona Jääskeläinen]] || 49 || 10 || 24 || '''34''' || +20 || 16 |- |align=left| [[Chase Berger]] || 37 || 10 || 17 || '''27''' || +11 || 24 |- |align=left| [[Michal Chovan]] || 45 || 5 || 18 || '''23''' || −2 || 45 |- |align=left| [[Filip Krivošík]] || 22 || 9 || 9 || '''18''' || 0 || 6 |- |align=left| [[Cooper Zech]] || 32 || 3 || 15 || '''18''' || +13 || 10 |- |align=left| [[Mário Lunter]] || 46 || 6 || 10 || '''16''' || +7 || 26 |- |align=left| [[Patrik Lamper]] || 37 || 10 || 4 || '''14''' || +5 || 49 |- |align=left| [[Matúš Havrila]] || 44 || 4 || 9 || '''13''' || +11 || 32 |- |align=left| [[Jens Olsson]] || 48 || 3 || 10 || '''13''' || +11 || 47 |- |align=left| [[Eduard Šimun]] || 46 || 3 || 9 || '''12''' || −2 || 29 |- |align=left| [[Marek Bartánus]] || 29 || 4 || 7 || '''11''' || +9 || 12 |- |align=left| [[Eduard Šedivý]] || 44 || 2 || 9 || '''11''' || +8 || 28 |- |align=left| [[Tomáš Mikúš]] || 8 || 9 || 1 || '''10''' || +5 || 2 |- |align=left| [[Jakub Ferenc]] || 43 || 2 || 6 || '''8''' || +8 || 63 |- |align=left| [[Antonín Bartoš]] || 39 || 0 || 8 || '''8''' || +12 || 29 |- |align=left| [[Patrik Rogoň]] || 50 || 3 || 5 || '''8''' || −7 || 20 |- |align=left| [[Marek Slovák]] || 17 || 2 || 4 || '''6''' || +3 || 14 |- |align=left| [[Róbert Bačo]] || 29 || 2 || 4 || '''6''' || +2 || 30 |- |align=left| [[Radek Deyl]] || 40 || 2 || 2 || '''4''' || +5 || 49 |- |align=left| [[Shawn Lalonde]] || 8 || 1 || 3 || '''4''' || +3 || 31 |- |align=left| [[Oliver Jokeľ]] || 28 || 3 || 1 || '''4''' || −4 || 16 |- |align=left| Vladimír Dravecký || 16 || 1 || 2 || '''3''' || +2 || 2 |- |align=left| Adam Beluško || 1 || 1 || 0 || '''1''' || +1 || 0 |- |align=left| [[Vladimír Mihalik]] || 11 || 0 || 0 || '''0''' || −2 || 8 |- |align=left| Jakub Hudec || 18 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Martin Semaňák || 1 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Oleksii Dakhnovskyi || 1 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 2 |- |align=left| Tobias Faith || 1 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Jakub Jadrný || 2 || 0 || 0 || '''0''' || +1 || 2 |- |align=left| [[Tomáš Zigo]] || 5 || 0 || 0 || '''0''' || −1 || 2 |} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center;" |+ style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;"| Play-off |- ! Hráč !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! data-sort-type="number" | {{tooltip| +/− | Plus/mínus }} !! {{tooltip| TM | Trestné minúty }} |- |align=left| [[Brett Pollock]] || 11 || 6 || 14 || '''20''' || +6 || 10 |- |align=left| [[Joona Jääskeläinen]] || 11 || 9 || 5 || '''14''' || +6 || 6 |- |align=left| [[Tomáš Mikúš]] || 11 || 4 || 8 || '''12''' || +5 || 4 |- |align=left| [[Michal Chovan]] || 10 || 3 || 8 || '''11''' || +3 || 4 |- |align=left| [[Alex Breton]] || 11 || 2 || 6 || '''8''' || +4 || 8 |- |align=left| [[Marek Bartánus]] || 11 || 3 || 5 || '''8''' || −4 || 2 |- |align=left| [[Marek Slovák]] || 11 || 4 || 2 || '''6''' || −2 || 4 |- |align=left| [[Hunter Fejes]] || 10 || 4 || 0 || '''4''' || 0 || 12 |- |align=left| [[Shawn Lalonde]] || 11 || 1 || 2 || '''3''' || −1 || 31 |- |align=left| [[Eduard Šedivý]] || 10 || 0 || 3 || '''3''' || −1 || 4 |- |align=left| [[Patrik Rogoň]] || 11 || 1 || 2 || '''3''' || 0 || 0 |- |align=left| [[Radek Deyl]] || 8 || 0 || 2 || '''2''' || −2 || 14 |- |align=left| [[Chase Berger]] || 9 || 1 || 1 || '''2''' || +1 || 4 |- |align=left| [[Oliver Jokeľ]] || 10 || 1 || 1 || '''2''' || −3 || 6 |- |align=left| [[Eduard Šimun]] || 11 || 1 || 1 || '''2''' || −4 || 0 |- |align=left| [[Jens Olsson]] || 11 || 0 || 1 || '''1''' || +6 || 2 |- |align=left| [[Mário Lunter]] || 2 || 1 || 0 || '''1''' || 0 || 0 |- |align=left| [[Matúš Havrila]] || 11 || 1 || 0 || '''1''' || −1 || 8 |- |align=left| [[Antonín Bartoš]] || 3 || 0 || 0 || '''0''' || −3 || 0 |- |align=left| [[Cooper Zech]] || 3 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Adam Beluško || 3 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Vladimír Dravecký || 4 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| Jakub Hudec || 7 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 0 |- |align=left| [[Jakub Ferenc]] || 11 || 0 || 0 || '''0''' || 0 || 14 |- |align=left| Jakub Jadrný || 1 || 0 || 0 || '''0''' || −1 || 0 |} {{col-end}} <small>V základnej časti bol najproduktívnejším hráčom mužstva [[Hunter Fejes]] so 41 bodmi. V play-off prevzal úlohu ofenzívneho lídra [[Brett Pollock]], ktorý v 11 zápasoch získal 20 bodov. V celej domácej sezóne mal Pollock 60 bodov (25+35) a viedol Košice v góloch, asistenciách aj produktivite.</small> ===== Brankári ===== {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center;" |+ style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;"| Základná časť |- ! Hráč !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov na zápas }} !! {{tooltip| SVS% | Percentuálna úspešnosť zásahov }} |- |align=left| [[Dominik Riečický]] || 24 || '''1,91''' || 93,6 |- |align=left| [[Jaroslav Janus]] || 30 || '''2,21''' || 92,4 |- |align=left| Patrik Jurčák || 1 || '''8,82''' || 75,0 |} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center;" |+ style="background:#FFFFFF;border-top:#000000 5px solid;border-bottom:#FF8C00 5px solid;"| Play-off |- ! Hráč !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov na zápas }} !! {{tooltip| SVS% | Percentuálna úspešnosť zásahov }} |- |align=left| [[Jaroslav Janus]] || 7 || '''2,15''' || 92,8 |- |align=left| [[Dominik Riečický]] || 7 || '''3,20''' || 89,9 |} {{col-end}} <small>Údaje brankárov sú oddelené na základnú časť a play-off; súhrnná úspešnosť zásahov tímu v 61 ligových zápasoch bola 92,59 %.</small> == Tímové štatistiky == <small>'''Zdroj:''' [[Slovenský zväz ľadového hokeja]].<ref name="timove" /> Údaje zahŕňajú 61 zápasov Tipos extraligy – 50 stretnutí základnej časti a 11 zápasov play-off. Bodový zisk sa vzťahuje len na základnú časť. Zápasy CHL sú vedené samostatne.</small> {| class="wikitable" |- ! !! Z !! B !! Góly !! Strely !! Úspešnosť streľby !! Inkasované !! Úspešnosť zásahov !! Presilovky !! Góly v presilovke !! Využitie presiloviek !! TM !! Oslabenia !! Ubránené oslabenia |- | '''Celkovo''' || 61 || 81 || 189 || 1 783 || 10,60 % || 148 || 92,59 % || 267 || 51 || 19,10 % || 937 || 257 || 84,05 % |- | Doma || 30 || 39 || 104 || 925 || 11,24 % || 70 || 91,82 % || 152 || 30 || 19,74 % || 451 || 128 || 82,03 % |- | Vonku || 31 || 42 || 85 || 858 || 9,91 % || 78 || 93,18 % || 115 || 21 || 18,26 % || 486 || 129 || 86,05 % |} {| class="wikitable" |+ Bilancia podľa mesiacov |- ! Mesiac !! Z !! B !! Góly !! Strely !! Úspešnosť streľby !! Inkasované !! Úspešnosť zásahov !! Presilovky !! Góly v presilovke !! Využitie presiloviek !! TM !! Oslabenia !! Ubránené oslabenia |- | 9/2023 || 5 || 9 || 16 || 136 || 11,76 % || 13 || 89,74 % || 27 || 3 || 11,11 % || 152 || 25 || 84,00 % |- | 10/2023 || 10 || 20 || 36 || 309 || 11,65 % || 25 || 91,20 % || 42 || 9 || 21,43 % || 117 || 42 || 80,95 % |- | 11/2023 || 7 || 19 || 28 || 169 || 16,57 % || 11 || 94,84 % || 39 || 10 || 25,64 % || 117 || 31 || 80,65 % |- | 12/2023 || 9 || 4 || 19 || 263 || 7,22 % || 32 || 90,31 % || 38 || 4 || 10,53 % || 139 || 42 || 76,19 % |- | 1/2024 || 9 || 17 || 22 || 291 || 7,56 % || 14 || 94,80 % || 38 || 6 || 15,79 % || 105 || 31 || 93,55 % |- | 2/2024 || 7 || 8 || 20 || 195 || 10,26 % || 16 || 93,83 % || 32 || 3 || 9,38 % || 113 || 33 || 84,85 % |- | 3/2024 || 7 || 4 || 26 || 219 || 11,87 % || 17 || 93,72 % || 34 || 7 || 20,59 % || 136 || 35 || 88,57 % |- | 4/2024 || 7 || 0 || 22 || 201 || 10,95 % || 20 || 91,24 % || 17 || 9 || 52,94 % || 58 || 18 || 88,89 % |} <small>Marec zahŕňa posledné tri zápasy základnej časti a štyri štvrťfinálové stretnutia. Apríl tvorí sedem duelov semifinále. Body za zápasy play-off sa v stĺpci B nezapočítavajú.</small> {| class="wikitable" |+ Členenie SZĽH podľa výsledku zápasu |- ! !! Z !! B !! Góly !! Strely !! Úspešnosť streľby !! Inkasované !! Úspešnosť zásahov !! Presilovky !! Góly v presilovke !! Využitie presiloviek !! TM !! Oslabenia !! Ubránené oslabenia |- | Výhra v riadnom hracom čase || 31 || 72 || 128 || 864 || 14,81 % || 41 || 95,30 % || 135 || 34 || 25,19 % || 407 || 135 || 91,11 % |- | Ostatné zápasy || 30 || 9 || 61 || 919 || 6,64 % || 107 || 90,08 % || 132 || 17 || 12,88 % || 530 || 122 || 76,23 % |} <small>Databáza SZĽH v tomto členení vedie ako „výhry“ víťazstvá v riadnom hracom čase; víťazstvá po predĺžení alebo samostatných nájazdoch sú zahrnuté do druhej skupiny. Z výsledkov jednotlivých zápasov vyplýva 33 celkových ligových víťazstiev a 28 prehier.</small> == Míľniky a zaujímavosti == * HC Košice odohral v sezóne spolu '''67 súťažných zápasov''': 6 v Hokejovej lige majstrov, 50 v základnej časti Tipos extraligy a 11 v play-off. V Steel Aréne odohral 33 stretnutí a na klziskách súperov 34.<ref name="sezonavcislach" /> * Pred prvým domácim ligovým zápasom si hráči prevzali pamätné '''majstrovské prstene'''. Michal Chovan, Marek Bartánus a Jakub Ferenc následne vyvesili pod strop Steel Arény vlajku pripomínajúcu jedenásty košický titul. Išlo o prvé majstrovské prstene v histórii klubu.<ref name="rings">[https://www.hckosice.sk/novinky/prstene-vlajka-vitazny-vstup Prstene, vlajka, víťazný vstup], HC Košice.</ref> * Tréner [[Dan Ceman]] získal pred sezónou Cenu Ladislava Horského pre najlepšieho trénera predchádzajúceho ročníka. Michal Chovan a Jordon Southorn boli zaradení do All-Star tímu Tipos extraligy a HC Košice dostal Cenu Michala Polóniho za fair play za podporu Juraja Valacha.<ref name="awards">[https://www.hckosice.sk/novinky/oceliari-ziskali-viacere-ocenenia Oceliari získali viaceré ocenenia], HC Košice.</ref> * V CHL odohrali Košice šesť zápasov, nezískali bod a so skóre 9:22 obsadili 24. miesto. Po piatej prehre so Skellefteå už nemohli postúpiť do vyraďovacej fázy.<ref name="chlskelleftea" /> * Najproduktívnejším hráčom Košíc v CHL bol Mário Lunter so štyrmi bodmi (2+2); najlepším strelcom bol Joona Jääskeläinen s tromi gólmi.<ref name="epchl" /> * V novembri Košice ťahali '''osemzápasovú víťaznú sériu''' v extralige a po víťazstve 5:1 nad Spišskou Novou Vsou sa dostali na prvé miesto. Nasledujúci december bol naopak najslabším mesiacom ročníka – deväť zápasov prinieslo iba štyri body.<ref name="program" /><ref name="timove" /> * Najproduktívnejším hráčom Košíc v celej domácej sezóne bol [[Brett Pollock]] s '''60 bodmi''' (25+35). Zároveň bol najlepším strelcom aj nahrávačom mužstva.<ref name="statistiky" /> * Košice vyhrali proti [[HC Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] všetkých '''osem''' extraligových zápasov sezóny – štyri v základnej časti a štyri vo štvrťfinále play-off.<ref name="sezonavcislach" /> * Najčastejším súperom bola [[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], proti ktorej Košice odohrali '''13 zápasov'''. Spišiaci ich zároveň porazili najčastejšie – osemkrát vrátane play-off.<ref name="sezonavcislach" /> * Najstarším hráčom mužstva bol [[Jens Olsson]] (ročník 1984). Najmladším bol obranca Vladimír Dravecký (2007), ktorý sa vo veku 15 rokov, 10 mesiacov a 12 dní stal podľa klubovej štatistiky najmladším obrancom, ktorý skóroval v Tipos extralige.<ref name="sezonavcislach" /> * Najvyšším hráčom súpisky bol [[Jakub Ferenc]] s výškou 200 cm. Klubový sezónny súhrn uvádza ako najnižšieho hráča Mareka Slováka s výškou 175 cm.<ref name="sezonavcislach" /> * Košice mali v základnej časti s 117 inkasovanými gólmi '''najlepšiu obranu súťaže''', napriek tomu skončili až štvrté. V tabuľke domácich zápasov boli deviate, vo vonkajšej tabuľke tretie.<ref name="historia" /><ref name="sezonavcislach" /> * Vďaka účasti v Hokejovej lige majstrov sa '''HC Košice objavil v hre [[NHL 24]]''' od spoločnosti EA Sports a bol jediným klubom zo slovenskej extraligy priamo zastúpeným v hre. NHL 24 vyšiel pre konzoly '''PlayStation 4 aj PlayStation 5'''. Košice mali v hre autentické dresy z Hokejovej ligy majstrov a súpisku zodpovedajúcu začiatku sezóny 2023/2024. Dobový portál ŠPORT.sk však upozornil, že hodnotenia viacerých hráčov boli vzdialené od ich reálnej výkonnosti; v hre sa navyše pri Košiciach objavili chyby, napríklad nesprávna skratka ''KOSVVVVV'', chýbajúca Steel Aréna a v niektorých režimoch logo Anaheim Ducks na domácom ľade.<ref name="nhl24sport">[https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/podarilo-sa-to-iba-kosiciam-ako-vyzeraju-v-novej-nhl-24-2023100611080868353 Podarilo sa to iba Košiciam. Ako vyzerajú v novej NHL 24?], ŠPORT.sk, 6. október 2023.</ref><ref name="nhl24ps">[https://www.playstation.com/sk-sk/games/ea-sports-nhl-24/ EA SPORTS NHL 24 – hry pre PS4 a PS5], PlayStation.</ref><ref name="nhl24ea">[https://forums.ea.com/discussions/nhl-24-technical-issues-en/please-fix-hc-kosice-in-nhl-24/9524461 Please fix HC Kosice in NHL 24], EA Forums.</ref> * Semifinále proti Spišskej Novej Vsi sa rozhodlo až v siedmom zápase. Po prehre 1:2 Košice obsadili konečné 4. miesto a majstrovský titul neobhájili.<ref name="program" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://historia.hckosice.sk/sezona/2023-2024 Sezóna 2023/2024 – 100 rokov hokeja v Košiciach] * [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/prestupy HC Košice – prestupy A-mužstva] * [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/995/tipos-extraliga/team/667011/hc-kosice/Overview HC Košice – HockeySlovakia.sk] * [https://www.chl.hockey/en/teams/306bfe3617d239fb016f364c/hc-kosice HC Košice – Champions Hockey League] {{Sezóny HC Košice}} hjw9uxdlipsg7s6cmc5vn5pvq11i3ri 3 755784 8368263 2026-09-11T13:24:19Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8368263 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:24, 11. september 2026 (UTC) n4w9kdz90hdfnyb89laneo2babdgeuc 3 755785 8368265 2026-09-11T13:29:11Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8368265 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:29, 11. september 2026 (UTC) tteyqe6xxbhfr3w5wmjpb0uq3qvghwg 0 755786 8368272 2026-09-11T14:10:47Z Brankom 6572 Vytvorenie stránky 8368272 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť|názov=Jarmoky na Slovensku|obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG|popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy}} {{Infobox Udalosť | názov = Jarmoky na Slovensku | obrázok = | popis obrázka = | typ = tradičné trhové a kultúrne podujatia | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok (13. storočie) | najdlhšia tradícia = Bardejovský jarmok (cca 1352–1353) | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy }} Jarmoky na Slovensku sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. {| class="wikitable" |} == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== ''História'' ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]].'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]].'' ==== ''Súčasnosť'' ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, <mark>pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva</mark>. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== '''Počiatky a turecké obdobie''' ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== '''Oficiálne privilégium''' ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== '''Súčasnosť''' ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. <mark>Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu</mark>. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok vznikol v roku 1819.'' Je to typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' {| class="wikitable" |} <references /> [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] eg45b8vrm4yj9ogo9e9unuvuy8ossig 8368273 8368272 2026-09-11T14:12:37Z Brankom 6572 Formátovanie 8368273 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť|názov=Jarmoky na Slovensku|obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG|popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy}} Jarmoky na Slovensku sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. {| class="wikitable" |} == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== ''História'' ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]].'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]].'' ==== ''Súčasnosť'' ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, <mark>pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva</mark>. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== '''Počiatky a turecké obdobie''' ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== '''Oficiálne privilégium''' ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== '''Súčasnosť''' ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. <mark>Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu</mark>. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok vznikol v roku 1819.'' Je to typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' {| class="wikitable" |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] jfa0y77dm6qw9qzq2opwkdbdpmy8g2u 8368274 8368273 2026-09-11T14:21:05Z Brankom 6572 Formát 8368274 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť|názov=Jarmoky na Slovensku|obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG|popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy}} Jarmoky na Slovensku sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. {| class="wikitable" |} == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== ''História'' ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]].'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]].'' ==== ''Súčasnosť'' ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, <mark>pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva</mark>. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== Počiatky a turecké obdobie ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== Oficiálne privilégium ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== Súčasnosť ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. <mark>Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu</mark>. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok vznikol v roku 1819.'' Je to typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' {| class="wikitable" |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] 0okeytnq30tqwqp78ccy3pkxybl1do3 8368276 8368274 2026-09-11T14:29:13Z Fillos X. 212061 8368276 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Jarmoky na Slovensku |obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG |popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy }} '''Jarmoky na Slovensku''' sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== História ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]].'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]].'' ==== Súčasnosť ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== Počiatky a turecké obdobie ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== Oficiálne privilégium ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== Súčasnosť ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok vznikol v roku 1819.'' Je to typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] n2p1jd5n3imaxpfh2rfkc1zqs6ljrr9 8368285 8368276 2026-09-11T15:33:42Z Jetam2 30982 {{Urgentne upraviť|20260911}} 8368285 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}} {{Infobox udalosť |názov=Jarmoky na Slovensku |obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG |popis obrázka=Tradičný Trnavský jarmok | miesto = Slovensko | prvé zmienky = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky) | najstarší jarmok = Trnavský jarmok 1238 | najdlhšia tradícia = | najväčší jarmok = Radvanský jarmok (od 1657) | súčasný charakter = folklór, remeslá, gastronómia, kultúrne programy }} '''Jarmoky na Slovensku''' sú tradičné obchodné a kultúrne podujatia s koreňmi v stredoveku. Slúžili ako miesto výmeny tovarov, stretávania obyvateľov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov ''„jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.“'' Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, folklór, gastronómiu a regionálne tradície. == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |Pezinské vinobranie |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === '''''Tradičný trnavský jarmok''' je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== História ==== * '''''Stredovek:''' Korene jarmoku siahajú do roku '''1238''', kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]].'' * '''''Novodobá éra:''' Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku '''1956'''. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]].'' ==== Súčasnosť ==== ''Podujatie sa koná pravidelne v '''prvej polovici septembra''' v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program '''Stredovek pod hradbami''', ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku.'' '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva. ==== História jarmoku ==== '''14. storočie:''' Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. '''Dĺžka trvania:''' V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== '''Termín:''' Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. '''Atrakcie:''' Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === ''V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať.“'' Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === '''Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove''' patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== Počiatky a turecké obdobie ==== * '''Prvé trhy:''' Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * '''Rozvoj:''' Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== Oficiálne privilégium ==== * '''Rok 1724:''' Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * '''Pôvodne štyri jarmoky:''' V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== Súčasnosť ==== * '''Prežil jediný:''' Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný '''jarmok''' '''Šimona a Júdu''' (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === '''''Radvanský jarmok''' patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. Jeho história sa oficiálne píše od roku '''1655''', kedy panovník '''[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]''' udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === ''Levický jarmok vznikol v roku 1819.'' Je to typický jarmok spojený s husacinou. === Pezinské vinobranie (1934) === ''Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934.'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] iyq435hmiok3bm14m1iesykrmtxhw2s 8368293 8368285 2026-09-11T16:03:12Z ~2026-49081-06 304992 8368293 wikitext text/x-wiki {{Infobox Folklórny festival |Meno festivalu=Jarmok |Obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG |Popis=Dievča v [[kroj]]i čapujúce [[burčiak]] na tradičnom [[Trnavský jarmok]] |Miesto = {{minivlajka|Slovensko|w}} |Založenie = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky)<br/>'''Najstarší jarmok''': [[Trnavský jarmok]] (od roku 1238)<br/>'''Najväčší jarmok''': [[Radvanský jarmok]] (od roku 1657) }} '''Jarmok''' je tradičné obchodné a [[kultúrne podujatie]] na [[Slovensko|Slovensku]] s koreňmi v [[stredovek]]u. Jarmoky slúžili ako miesto výmeny [[tovar]]ov, stretávania [[obyvateľ]]ov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov „''jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.''“ Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, [[folklór]], [[gastronómia|gastronómiu]] a [[región|regionálne]] [[tradícia|tradície]]. == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |[[Pezinské vinobranie]] |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === Tradičný trnavský jarmok je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== História ==== * Stredovek: Korene jarmoku siahajú do roku 1238, kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]]. * Novodobá éra: Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku 1956. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]]. ==== Súčasnosť ==== Podujatie sa koná pravidelne v prvej polovici septembra v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program Stredovek pod hradbami, ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku. * Dĺžka trvania: V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva. ==== História jarmoku ==== * 14. storočie: Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. * Dĺžka trvania: V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== * Termín: Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. * Atrakcie: Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať. Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== Počiatky a turecké obdobie ==== * Prvé trhy: Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * Rozvoj: Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== Oficiálne privilégium ==== * Rok 1724: Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * Pôvodne štyri jarmoky: V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== Súčasnosť ==== * Prežil jediný: Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný jarmok Šimona a Júdu (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === Radvanský jarmok patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. Jeho história sa oficiálne píše od roku 1655, kedy panovník [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]] udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === Levický jarmok vznikol v roku 1819. Je to typický jarmok spojený s husacinou. === [[Pezinské vinobranie]] (1934) === Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] g3vi223oork0wruj3dg8hb11202fmtt 8368300 8368293 2026-09-11T16:21:22Z OJJ 116711 Uu zpet 8368300 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260911}}{{Infobox Folklórny festival |Meno festivalu=Jarmok |Obrázok=Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG |Popis=Dievča v [[kroj]]i čapujúce [[burčiak]] na tradičnom [[Trnavský jarmok]] |Miesto = {{minivlajka|Slovensko|w}} |Založenie = 11. storočie (trhy), 13. storočie (jarmoky)<br/>'''Najstarší jarmok''': [[Trnavský jarmok]] (od roku 1238)<br/>'''Najväčší jarmok''': [[Radvanský jarmok]] (od roku 1657) }} '''Jarmok''' je tradičné obchodné a [[kultúrne podujatie]] na [[Slovensko|Slovensku]] s koreňmi v [[stredovek]]u. Jarmoky slúžili ako miesto výmeny [[tovar]]ov, stretávania [[obyvateľ]]ov a prezentácie remesiel. Podľa historických prameňov „''jarmočné trhy boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka.''“ Vznikali na strategických miestach, najmä pri dopravných križovatkách, [[Rieka|riekach]] a v centrách osídlenia. Postupne sa z jednodňových trhov vyvinuli viacdňové jarmoky, často viazané na cirkevné sviatky alebo mestských patrónov. V súčasnosti sú jarmoky najmä kultúrnymi podujatiami, ktoré kombinujú remeslá, [[folklór]], [[gastronómia|gastronómiu]] a [[región|regionálne]] [[tradícia|tradície]]. == Tabuľka najvýznamnejších jarmokov na Slovenku == {| class="wikitable" |+ ! !Názov jarmoku !Miesto |- !'''1238''' |Trnavský jarmok |[[Trnava]] |- !'''1352''' |Bardejovský jarmok |[[Bardejov]] |- !'''1488''' |Ondrejský jarmok |[[Brezno]] |- !'''1546''' |Jarmok Šimona a Júdu |[[Štúrovo]] |- !'''1657''' |Radvanský jarmok |[[Banská Bystrica]] |- !'''1819''' |Levický jarmok |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |- !'''1934''' |[[Pezinské vinobranie]] |[[Pezinok]] |} == Jednotlivé jarmoky == === Trnavský jarmok (1238) === Tradičný trnavský jarmok je každoročné kultúrno-spoločenské podujatie v [[Trnava|Trnave]], ktoré patrí k najstarším a najväčším mestským trhom na Slovensku. Nadväzuje na stredovekú tradíciu a spája ukážky ľudových [[Remeslo|remesiel]], [[Gastronómia|gastronómiu]] a kultúrny program.'' ==== História ==== * Stredovek: Korene jarmoku siahajú do roku 1238, kedy [[Trnava]] získala výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] vrátane práva konať trhy. Najvýznamnejší jarmok sa konal v septembri okolo sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] a vďaka polohe mesta na [[Česká cesta|Českej ceste]] lákal kupcov z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]]. * Novodobá éra: Po prerušení tradície vojnami sa novodobý prvý ročník uskutočnil v roku 1956. V 60. rokoch 20. storočia zažil jarmok zlatú éru, kedy naň za nákupmi a zábavou prichádzalo vyše 150-tisíc návštevníkov z celého [[Česko-Slovensko|Československa]]. ==== Súčasnosť ==== Podujatie sa koná pravidelne v prvej polovici septembra v historickom centre mesta. Medzi hlavné lákadlá patrí remeselný trh, tradičné špeciality (lokše, burčiak) a sprievodný program Stredovek pod hradbami, ktorý v mestskom parku simuluje život v stredoveku. * Dĺžka trvania: V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História a súčasnosť trnavského jarmoku - Výročia, história - Rádio Regina Západ - STVR | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/337666/historia-a-sucasnost-trnavskeho-jarmoku | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk}}</ref> === Bardejovský jarmok (1352) === Bardejovský jarmok patrí medzi najstaršie tradície na Slovensku, pričom jeho prvá písomná dôležitá zmienka sa viaže k roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. udelil mestu jarmočné práva. ==== História jarmoku ==== * 14. storočie: Kráľ Karol Róbert udelil mestu v roku 1320 privilégium usporiadať výročný osemdňový jarmok, na čo neskôr v roku 1352 nadviazal Ľudovít I. oficiálnym potvrdením výsad. * Dĺžka trvania: V historických dobách trvali trhy omnoho dlhšie než dnes, niekedy až šestnásť dní, a slúžili ako dôležitý bod medzinárodného obchodu. ==== Súčasnosť ==== * Termín: Koná sa pravidelne koncom augusta (zvyčajne štyri dni od štvrtka do nedele) na Radničnom námestí a v uliciach mesta. * Atrakcie: Ponúka tradičnú Uličku remesiel, stovky stánkov s občerstvením, kultúrny program a lunaparky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Bardejov - Bardejovský jarmok | url = https://www.bardejov.sk/turizmus/bardejovsky-jarmok | vydavateľ = www.bardejov.sk | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Ondrejský jarmok v Brezne (1488) === V roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať. Koná sa každoročne na jeseň. === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove (1546) === Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove patrí medzi najstaršie a najväčšie tradície na Slovensku s históriou siahajúcou do roku 1546. ==== Počiatky a turecké obdobie ==== * Prvé trhy: Miestna tradícia datuje vznik trhov vtedajšieho Kakatha (dnešného [[Štúrovo|Štúrova]]) do roku 1546, kedy sa obnovovala miestna turecká pevnosť. * Rozvoj: Význam trhov potvrdzuje aj listina ostrihomského bega Memy Szokolovicsa z roku 1589. ==== Oficiálne privilégium ==== * Rok 1724: Mesto dostalo od [[Kráľ Karol III|kráľa Karola III]]. dôležitú donačnú listinu a úradné privilégium na organizovanie jarmokov. * Pôvodne štyri jarmoky: V tomto období sa v Štúrove konali štyri jarmoky ročne - na sv. Juraja, sv. Bartolomeja, sv. Šimona a Júdu a sv. Luciu. ==== Súčasnosť ==== * Prežil jediný: Z pôvodnej štvorice sa do dnešných čias zachoval iba jesenný jarmok Šimona a Júdu (pripadajúci na 28. október), ktorý je dnes obrovskou spoločenskou udalosťou lákajúcou desiatky tisíc návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História štúrovského jarmoku {{!}} Turisticko-informačná stránka Štúrova | url = https://sturovo.com/drupal/392/historia-sturovskeho-jarmoku | vydavateľ = sturovo.com | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> === Radvanský jarmok (1657) === Radvanský jarmok patrí k najstarším, najslávnejším a najvýznamnejším tradičným jarmokom na Slovensku. Jeho história sa oficiálne píše od roku 1655, kedy panovník [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]] udelil vtedajšej samostatnej obci Radvaň právo na konanie výročného trhu. V roku 2011 bol jarmok pre svoj mimoriadny kultúrny význam zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|Nehmotného kultúrneho dedičstva SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PREČO JE NAJSLÁVNEJŠÍ BYSTRICKÝ JARMOK TEN RADVANSKÝ… – Visit Banská Bystrica | url = https://www.visitbanskabystrica.sk/preco-je-naslavnejsi-bystricky-jarmok-ten-radvansky/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Levický jarmok (1819) === Levický jarmok vznikol v roku 1819. Je to typický jarmok spojený s husacinou. === [[Pezinské vinobranie]] (1934) === Slávnosti ukončenia [[Vinobranie|zberu hrozna]] sa v [[Pezinok|Pezinku]] po prvýkrát uskutočnili v roku 1934. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Folklór]] [[Kategória:Tradície]] ap0l8skj37ff259natmqrmjacx8tlht 0 755787 8368296 2026-09-11T16:16:51Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8368296 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Rusokastre |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Battle of Rusokastro.png |text k obr = schéma bitky |dátum = [[18. júl]] [[1332]] |miesto = pri dedine [[Rusokastro (dedina)|Rusokastro]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Druhá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III.]] |velitel2 = [[Ivan Alexander]] |sila1 = okolo 8 000{{--}}10 000 |sila2 = 8 000 Bulharov,{{break}}2 000 tatárskych žoldnierov |straty1 = neznáme |straty2 = o niečo väčšie než byzantské straty |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Rusokastre''' ({{vjz|bul|Битка при Русокастро|''Bitka pri Rusokastro''}}) bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Druhá bulharská ríša|Druhou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa na 18. júla [[1332]]<ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = National geographic Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Битката при Русокастро през 1332 г. и последствията от българската победа | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/bitkata-pri-rusokastron-i-blgarskata-pobeda | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB1">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 275{{--}}276 }}</ref><ref name="bulgarianhistory.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ивомир Колев | odkaz na autora = | titul = Русокастро – последната голяма средновековна победа на България | url = https://bulgarianhistory.org/bitkata-pri-rusokastro/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB1"/> severozápadne od pevnosti Rusokastro, neďaleko súčasnej [[Rusokastro (dedina)|rovnomennej dediny]] v [[Burgas (oblasť)|burgaskej oblasti]] v dnešnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="GEB1"/> Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="GEB1"/><ref name="GEB1"/> Išlo o posledné veľké bulharské víťazstvo v období stredoveku.<ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == V júli [[1330]] sa v bitke stretli vojská [[Bulhari|bulharského]] [[cár]]a [[Michal III. (Bulharsko)|Michala Šišmana]] a [[Srbi|srbského]] kráľa [[Štefan Uroš III.|Štefana Dečanského]].<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="bulgarianhistory.org" /> V bitke bol Michal III. vážne zranený, zajatý a krátko nato zomrel.<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="bulgarianhistory.org" /> Štefan Dečanský následne prinútil bulharských [[bojar]]ov, aby za svojho vládcu prijali [[Ivan Stefan|Ivana Stefana]], syna jeho sestry, ktorý následne v priebehu augusta nastúpil na bulharský trón.<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="bulgarianhistory.org" /> Tejto situácie využil [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]] [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III.]], ktorý sa so svojimi vojskami presunul na východ a pripojil k území Byzancie [[Východná Trácia|Východnú Tráciu]] a južné pobrežie [[Čierne more|Čierneho mora]].<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="bulgarianhistory.org" /> Väčšina miest sa pritom Andronikovým vojskám vzdala dobrovoľne.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ivana Stefana, ako nového bulharského cára podporoval iba jeho strýko, [[Vidin (mesto)|vidinský]] [[Despota (titul)|despota]] [[Belaur]] (ktorý bol synom despotu Šišmana I. z jeho druhého manželstva s dcérou srbského veľkožupana Dragoša a taktiež nevlastným bratom bulharského cára [[Michal III. (Bulharsko)|Michala III.]]).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Začiatkom roku [[1331]] zorganizovali významní [[Veliko Tărnovo (mesto)|tărnovskí]] [[bojar]]i Raksin a Filip štátny prevrat, počas ktorého zvrhli cára Ivana Stefana a presvedčili ostatných bojarov, aby za cára Bulharska zvolili [[Loveč (mesto)|lovečského]] despotu [[Ivan Alexander|Ivana Alexandra]].<ref name="nationalgeographic.bg" /> Ivan Alexander začal aktívne vládnuť a ešte v tom istom roku oslobodil spod nadvlády Byzancie množstvo bulharských území vo Východnej Trácii.<ref name="nationalgeographic.bg" /> Podarilo sa mu taktiež zlepšiť vzťahy so Srbskom, sobášom svojej sestry Eleny s novým srbským kráľom [[Štefan Dušan|Štefanom Dušanom]].<ref name="nationalgeographic.bg" /> Na druhú stranu vo vidinskej oblasti vypuklo proti Ivanovi Alexandrovi povstanie bojarskej koalície, ktorú viedol tamojší despota [[Belaur]].<ref name="nationalgeographic.bg" /> Povstania využili Byzantínci, ktorí zorganizovali ťaženie proti Bulharsku a opätovne dobyli všetky mestá v Trácii, ktoré predtým dobyl naspäť Ivan Alexander.<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="GEB1"/> == Bitka == Ťaženie Byzantíncov sa začalo v druhej polovici júna [[1332]] a spočiatku bolo úspešné, keďže zo sídiel ležiacich na území [[Východná Trácia|Východnej Trácie]] sa im podarilo dobyť všetky s výnimkou mesta Anchialos (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]),<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="GEB1"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> ktorému prišli na pomoc bulharské vojská.<ref name="bulgarianhistory.org" /> [[Súbor:Monument-of-Rusokastro-battle-1331-3.jpg|Pamätník bitky pri Rusokastre, ktorý sa nachádza v lokalite, kde k stretu došlo|náhľad|vľavo]] Bulharský [[cár]] [[Ivan Alexander]] bol zaneprázdnený potlačením povstania a spočiatku sa nedokázal byzantskej armáde postaviť.<ref name="nationalgeographic.bg" /> S Byzantíncami sa mu podarilo vyjednať pozastavenie nepriateľských akcií.<ref name="nationalgeographic.bg" /> Neskôr sa na čele veľkej armády presunul na juh od pohoria [[Stará planina]] a dosiahol pevnosť Rusokastro (neďaleko dnešnej [[Rusokastro (dedina)|rovnomennej dediny]]), neďaleko ktorej boli umiestnené aj taktiež vojská byzantského cisára [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronika III.]].<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="bulgarianhistory.org" /> Celkovo sa Ivanovi Alexandrovi podarilo zhromaždi´ˇt vojsko o sile približne 8 000 mužov.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Medzi oboma vládcami sa začali rokovania a [[17. júl]]a bola dosiahnutá dohoda<ref name="GEB1"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> na základe ktorej mali Byzantínci postúpiť Bulharsku mesto Diampol (dnešný [[Jambol (mesto)|Jambol]]), výmenou za to, že Bulhari odovzdajú Byzancii mesto Anchialos.<ref name="nationalgeographic.bg" /> Zo strany Ivana Alexandra bolo snaha o dosiahnutie mieru v skutočnosti len snahou o zdržanie bitky, keďže očakával posily vo forme približne 2 000 tatárskych žoodnierov. Vyjednávanie bolo aj v záujme Andronika a jeho vojska, pretože ich situácia sa začala zhoršovať a to predovšetkýn v dôsledku dochádzajúcich zásob. Aj keď pri rokovaniach bola dosiahnutá dohoda, mierová zmluva nebola nikdy podpísaná.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Ešte v noci 17. júla však do bulharského tábora dorazili [[Tatári (etnikum)|tatárski]] žoldnieri, ktorých povolal [[Ivan Alexander]], pôvodne preto, aby mu pomohli bojovať proti vzbúrenému [[Belaur]]ovi, a Ivan Alexader sa na základe tejto zmeny rozhodol zaútočiť na byzantské vojská.<ref name="nationalgeographic.bg" /> Po príchode tatárskych posíl tak bulharské vojsko čítalo približne 10 000 mužov. Veľkosť byzantského vojska bola pravdepodobne približne rovnaká, prípadne o niečo menšia.<ref name="bulgarianhistory.org" /> K bitke došlo na úsvite [[18. júl]]a [[1332]], keď bulharská armáda zaútočila na byzantskú.<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="GEB1"/> Bitka sa začala približne o šiestej ráno a trvala asi tri hodiny.<ref name="nationalgeographic.bg" /> Bulhari sa rozmiestnili na svahu. Podľa kronikárov bulharská bojová formácia pozostávala z centra s dvoma krídlami a zo zálohy. Tatárske oddiely boli umiestnené na ľavom krídle a predpokladá sa, že v centre formácie boli ťažko ozbrojené cárske elitné jednotky.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Byzantínci spočiatku vytvorili formáciu podobnú Bulharom s centrom a dvoma krídlami. Centrum tvorili ťažko ozbrojení vojaci, ktorým osobne velil cisár Andronikos. V priebehu bitky cisár zmenil svoju bojovú formáciu. Najprv roztiahol krídla do dlhej bojovej línie a potom, aby ochránil zadnú časť svojho centra, usporiadal svoju armádu do dvojitej bojovej línie, ktorá mala tvar kosáka.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Iniciatívu v bitke prevzali Bulhari, zatiaľ čo Byzantínci čakali na útok na svoje pozície. Ivan Alexander poslal Tatárov do týla druhej byzantskej línie, ktorá bola horšie vyzbrojená, a zatiaľ spolu so svojími centrálnymi jednotkami zaútočil na prvú byzantskú líniu. V cenre bitky sa tak stretli elitní a dobre vyzbrojení vojaci oboch strán. Ako prvé dosiahli v bitke úspech tatárske oddiely a druhá byzantská línia bola zahnaná na útek a prenasledovaná až k samotným hradbám pevnosti Rusokastro. Neskôr v strede získali prevahu aj Bulhari, cisárova prvá línia bola taktiež porazená a tiež ustúpila smerom k mestu.<ref name="bulgarianhistory.org" /> Aj keď sa Byzantícom podrilo openiť, Bulhari v konečnom dôsledku obliehali pevnosť, ktorá nebola na blokádu pripravená. Zranení vojaci a kone boli ponechaní bez starostlivosti. Byzantské jednotky nemohli ani otvoriť pevnostnú bránu a ustúpiť, pretože okolo sa nachádzalo množstvo Bulharov a byzantské hranice sa nachádzali ďaleko.<ref name="nationalgeographic.bg" /> V dôsledku týchto ťažkých okolností bol cisár [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III.]] nútený obnoviť rokovania s Bulharmi.<ref name="nationalgeographic.bg" /> == Dôsledky == V dôsledku rokovaní, ktoré prebehli po bitke Byzantínci opustili predtým dobyté oblasti a všetky mestá medzi riekou [[Tundža (rieka)|Tundža]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] sa opätovne vrátili do hraníc Bulharska.<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="GEB1"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Medzi [[Druhá bulharská ríša|Druhou bulharskou ríšou]] a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] bol taktiež dosiahnutý trvalý mier, ktorý bol spečatený tým, že [[Michal Asen IV.]], osemročný syn [[Ivan Alexander|Ivana Alexandra]] a bulharský následník trónu, bol zasnúbený s Máriou, dcérou [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronika III.]]<ref name="nationalgeographic.bg" /><ref name="GEB1"/><ref name="bulgarianhistory.org" /> Vláda Ivana Alexandra následne trvala štyridsať rokov, čím sa stal druhým najdlhšie vládnucim bulharským panovníkom po [[cár]]ovi [[Peter I. (Bulharsko)|Petrovi I.]] a spolu so srbským kráľom [[Štefan Dušan|Štefanom Dušanom]] a byzantským [[cisár]]om [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Jánom VI. Kantakuzénom]] patril medzi najvplyvnejšie osobnosti v dejinách [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] v [[14. storočie|14. storočí]].<ref name="nationalgeographic.bg" /> Bitka pri Rusokastre bola posledným veľkým bulharským vojenským víťazstvom v období stredoveku.<ref name="nationalgeographic.bg" /> {{Portál|Byzantská ríša|Byzantský}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 1332]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Druhej bulharskej ríše]] lh5pa8cj9fjtfl90lp4i5j6n2pewthq 14 755788 8368297 2026-09-11T16:18:54Z Gitanes232 142243 kategória 8368297 wikitext text/x-wiki {{Bitky podľa roka|133|2}} {{Commonscat}} [[Kategória:1332]] [[Kategória:Bitky podľa roka|1332]] [[Kategória:Bitky 14. storočia|1332]] el5or9n3dgj54aysw21qeqzphmao2oj 0 755789 8368308 2026-09-11T16:58:23Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8368308 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Youtuber]] 2cp7x8t0kx0zptq6hawib41ouitoevd 0 755790 8368327 2026-09-11T17:52:49Z Pe3kZA 39673 nový 8368327 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jan Potměšil | fotka = Jan Potmesil.jpg | veľkosť fotky = 250px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[31. marec]] [[1966]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|4|16|1966|3|31}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = 1975 – 2026 | manžel = | manželka = Radka Prchalová (2004–2026) | priateľ = | priateľka = | deti = Jan Potměšil ml.<br />Šimon Potměšil | rodičia = Jaroslav Potměšil<br />Zdenka Potměšilová | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = }} '''Jan Potměšil''' (* [[31. marec]] [[1966]], [[Praha]] – † [[16. apríl]] [[2026]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[herec]], syn pedagóga [[Jaroslav Potměšil|Jaroslava Potměšila]]. Hoci bol od svojich 23 rokov pripútaný na invalidný vozík, bol oceňovaným divadelným i filmovým hercom. == Herecká kariéra == Prvýkrát účinkoval v ôsmich rokoch v sérii diváckych televíznych príbehov ''[[Bakalári]]'', na tému „Vianoce, na ktoré nikdy nezabudnem“ (1975), v poviedke „Lokomotíva“. Jeho hereckým kolegom tu bol [[Vladimír Menšík]]. V jedenástich rokoch hral v televíznom seriáli ''[[Žena za pultem]]''. Neskôr herectvo aj vyštudoval a stvárnil radu romantických (napr. Jíra v rozprávke ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]''), ale i dramatických postáv vo filme i divadle (Milan v dokudráme ''[[Proč?]]'', Martin v ''[[Bony a klid]]''). Dňa 8. decembra 1989, krátko po tom, ako sa zúčastnil [[Nežná revolúcia|novembrových demonštrácií]], utrpel pri automobilovej nehode zranenie chrbtice, po ktorom čiastočne ochrnul. V automobile s ním cestovali režisér [[Jan Kačer]] a dokumentarista [[Vladislav Kvasnička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiroušek | meno = Martin | odkaz na autora = | vydavateľ = iDNES.cz | titul = Ostravské stopy: Osudová Ostrava herce Jana Potměšila | url = https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/ostravske-stopy-herce-jana-potmesila.A140321_2048026_ostrava-zpravy_dar | dátum vydania = 2014-3-23 | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jan Potměšil odmietal uviesť meno vodiča, povedal iba, že to bol výtvarný umelec.<ref>STEJSKAL, René. Jan Potměšil vzpomíná na osudovou nehodu. In: ''Naše Praha'' [online]. 18. 05. 2008 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.nasepraha.cz/jan-potmesil-vzpomina-na-osudovou-nehodu/</ref> Pre média uviedol, že sedel vzadu a v čase nehody spal. Okamih nehody si preto nepamätal a precitol až o tri mesiace neskôr v nemocnici, kde zistil, že sa nemôže hýbať. Nevedel ani prečo z auta v okamihu nehody vyletel, ani čo udalosť spôsobilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Remešová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potměšil: Raději vozík než komunisty! | periodikum = Blesk | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = 3 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-17-listopad/126864/potmesil-radeji-vozik-nez-komunisty.html | issn = }}</ref> Po dlhej liečbe a rehabilitácii začal Jan Potměšil využívať [[invalidný vozík]], ale aj naďalej zostal aktívnym hercom. V rokoch 1989 až 1990 bol kmeňovým hercom [[Divadlo na Vinohradech|Divadla na Vinohradoch]], kde hosťoval už počas štúdia. Od roku 1990 bol členom [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelného spolku Kašpar]] hrajúcom v [[Divadlo v Celetné|Divadle v Celetnom]]. Stvárnil tu radu rolí, z ktorých najúspešnejšia bola hlavná postava v hre ''[[Růže pro Algernon]]''. Táto hra sa úspešne hrala viac ako dvadsať rokov a mala viac ako 880 repríz (k roku 2023). Za stvárnenie titulnej postavy v [[William Shakespeare|Shakespearovej]] hre ''[[Richard III. (Shakespeare)|Richard III.]]'' získal Potměšil [[Cena Alfréda Radoka|Cenu Alfréda Radoka]]. Medzi ďalšie významné postavy patrí Syn (Ježiš) v [[Felix Mitterer|Mittererovom]] ''[[Účtování v domě božím]]'' alebo Claudius v ''[[Hamlet]]ovi''. V scénických čítaniach Lyry Pragensis stvárnil Dickieho v [[Richard David Bach|Bachových]] ''Útěcích do bezpečí'', Fletchera v ''Jonathanu Livingstonu Rackovi'' toho istého autora či maliara [[Henri de Toulouse-Lautrec|Henri Toulouse-Lautreca]] v Pavlíkovej hre ''Krása z Moulin Rouge''. Venoval sa tiež hlasovému herectvu a dabingu. Vo voľne šíriteľnej zvukovej nahrávke [[Nový zákon|Nového zákona]] čítal svätého Jána. == Osobný život == Oženil sa 24. augusta [[2004]] s novinárkou a PR manažérkou Radkou Prchalovou, s ktorou spoločne vychovával synov Šimona a Jana.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Skoupý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Skalníková Kristýna | titul = Zemřel Jan Potměšil | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-zemrel-jan-potmesil-40573857 | issn = }}</ref> Od detstva bol spätý s [[Lom (okres Tábor)|Lomom]] pri Tábore, kde sa neskôr staral o rodinnú chalupu v objekte bývalej krčmy svojich prarodičoch. V obci tiež spolupracoval na divadelných akciách, poriadaných v spolupráci s [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelným spolkom Kašpar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná | meno = Lenka | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otec Jana Potměšila žil v Lomu u Tábora. Herec sem dovezl i divadlo | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/zesnuly-herec-jan-potmesil-lom-tabor-divadelni-festival-kaspar.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlnová | meno = Ivana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lom bude hostit netradiční divadelní festival | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/lom-bude-hostit-netradicni-divadelni-festival-20190731.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Joštová | meno = Pavla | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Plachá, Zita a Slachová, Tereza | titul = Jan Potměšil | periodikum = Příběhy našich sousedů | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.pribehynasichsousedu.cz/tabor/tabor-2018-2019/potmesil-jan/ | issn = }}</ref> V posledných rokoch života ho trápili opakované zdravotné komplikácie. Na prelome rokov 2023 a 2024 bol hospitalizovaný kvôli srdečným problémom a po prepustení z nemocnice bol hospitalizovaný kvôli žlčníkovej kolike.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zemřel Jan Potměšil. Herec z pohádky o létajícím ševci bojoval se zdravotními problémy | periodikum = CNN Prima NEWS | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://cnn.iprima.cz/zemrel-herec-jan-potmesil-509641 | issn = }}</ref> Zomrel v motolskej nemocnici v Praze<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK a iDNES.cz | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ve věku 60 let zemřel divadelní a filmový herec Jan Potměšil | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/ve-veku-60-let-zemrel-divadelni-a-filmovy-herec-jan-potmesil.A260417_071219_divadlo_tbr | issn = }}</ref> po dlhšej chorobe [[16. apríl]]a [[2026]] vo veku 60 rokov.<ref name=":0" /> == Podpora ľudských práv == Dňa [[27. január]]a [[2012]] bol jedným z účinkujúcich <ref name="VEJP">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-nebo-bezcenny-a-to-je-vrchol-arogance.html | issn = }}</ref> na dobročinnom koncerte<ref name="respekt">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Živě: koncert na podporu čínského disidenta | periodikum = Respekt | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://respekt.ihned.cz/nenechte-si-ujit/c1-54511880-zive-koncert-na-podporu-cinskeho-disidenta | issn = }}</ref> na podporu vezneného čínskeho advokáta [[Kao Č’-šeng|Kao Č’-šenga]] a prenasledovaných praktikujúcich [[Fa-lun-kung]]u.<ref name="VEkoncert">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V senátu ČR se konal koncert za čínského právníka Kao Č’-šenga a praktikující Falun Gongu (video) | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012718960/Koncert-za-pravnika-Kao-C-senga-jaky-byl.html | issn = }}</ref> Koncert prebehol v hlavnej sále Senátu PČR pod záštitou podpredsedkyne [[senát]]u [[Alena Palečková|Aleny Palečkovej]].<ref name="ČTK">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert na podporu Kao Č’-šenga a pronásledovaných praktikujících Falun Gongu | periodikum = ČTK | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskenoviny.cz/pr/zpravy/koncert-na-podporu-kao-c-senga-a-pronasledovanych-praktikujicich-falun-gongu/738349 | issn = }}</ref> O dva roky neskôr, [[6. október|6. októbra]] [[2014]], opäť vystúpil v pražskom kostole sv. Anny na koncerte „Svědomí nelze koupit“ s rovnakým účelom. Vystúpenie usporadúvalo občianske združenie Lidská práva bez hranic.<ref name="LPBH">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lidská práva bez hranic z.s. | periodikum = Obchodní rejstřík firem | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://rejstrik-firem.kurzy.cz/27043509/lidska-prava-bez-hranic-os/ | issn = }}</ref> Koncert prebehol pod záštitou [[Vize 97|Nadacie Dagmar a Václava Havlových Vize 97]]. Účastníci a diváci spoločne podpísali dopis adresovaný prezidentovi [[Miloš Zeman|Milošovi Zemanovi]].<ref name="Zeman">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Umělci vyzývají Zemana, aby se v Číně zajímal o lidská práva | periodikum = Deník.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.denik.cz/z_domova/umelci-vyzyvaji-zemana-aby-se-v-cine-zajimal-o-lidska-prava-20141021.html | issn = }}</ref> Od Ústavu pre štúdium totalitných režimov získal v roku 2025 Cenu Václava Bendu za statočné občianske postoje v dobe komunistickej totality a aktívnu činnosť pri obhajobe hodnôt slobody, demokracie a ľudských práv, a za výrazný prínos k návratu slobody a demokracie.<ref name=":1" /> == Divadelné roly (výber) == === Divadlo na Vinohradoch === * 1989 [[Vítězslav Hálek]]: ''Záviš z Falkenštejna'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 10. februára 1989, rola: Kráľ Václav II. * 1989 [[Josef Topol]]: ''Hlasy ptáků'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 22. júna 1989, rola: Robert * 1989 [[Ray Rigby]]: ''Pahorek'', réžia: [[Jan Novák (režisér)|Jan Novák]], premiéra: 13. júna 1988, rola: Vojín Downes == Filmografia == === Filmy === * ''[[Tajemství Ocelového města]]'' (1978) * ''[[Neohlížej se, jde za námi kůň!]]'' (1979) * ''Tajemství Ďáblovy kapsy'' (1980) * ''[[Proč?]]'' (1987) * ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]'' (1987) * ''[[Bony a klid]]'' (1987) * ''[[Vlastně se nic nestalo]]'' (1988) * ''[[V erbu lvice]]'' (1994) * ''[[Jméno kódu Rubín]]'' (1996) * ''[[Bolero (film, 2004)|Bolero]]'' (2004) * ''[[Bony a klid 2]]'' (2014) === Televízne seriály === * ''[[Bakaláři]]'' (1975) * ''[[Žena za pultem]]'' (1977) * ''[[Třetí patro]]'' (1985) * ''[[Dlouhá míle]]'' (1989) * ''[[O zvířatech a lidech]]'' (1994) * ''[[Eden (seriál)|Eden]]'' (2006) == Referencie == <references /> === Literatúra === * BOROVIČKOVÁ, Alena. Ze suterénu na laně: Herec Jan Potměšil nechce bourat, ale tvořit. ''Střecha nad hlavou.'' 1999, roč. 5, č. 6, s. 44–48. ISSN 1211-2518. * DOČEKAL, Boris. Jan Potměšil: „Rok 1989 byl v mém životě nejdramatičtější“. ''Xantypa.'' 2005, roč. 11, č. 1, s. 22–27. ISSN 1211-7587. * Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance. ''Epoch Times'' [online]. 26. říjen 2014 * POTMĚŠIL, Jan a http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-ne * POTMĚŠIL, Jan a BRZÁKOVÁ, Pavlína. Jan Potměšil: Životu jsem řekl ano. ''Regenerace.'' 2012, roč. 20, č. 8, s. 4–7. ISSN 1210-6631. * POTMĚŠIL, Jan a KALENSKÁ, Renata. Jan Potměšil bez bariér: „raději vozík než komunismus”. ''Týden.'' 2012, roč. 19, č. 46, s. 68–72, 74. ISSN 1210-9940. * POTMĚŠIL, Jan a KOVÁŘÍKOVÁ, Gabriela. Jan Potměšil je hladový po duchovní potravě. ''Pražský deník'' [online]. 2008, roč. 3, č. 103, s. 31. ISSN 1802-0569. Dostupné z: https://www.denik.cz/umeni/jan-potmesil-je-hladovy-po-duchovni-potrave.html * POTMĚŠIL, Jan a STANISLAVČÍK, Tomáš. Každý v sobě máme boha i ďábla: Proč o sobě herec Jan Potměšil říká, že je Kašpar, a co má podle něj společného Shakespeare s válečným konfliktem v Iráku. ''Večerník Praha.'' 2003, roč. 13, č. 85. Pražské slovo [příloha], s. 15. ISSN 1210-1117. * POTMĚŠIL, Jan a ŠŤASTNÁ, Barbora. Jan Potměšil: Všechno ve mně volalo, ano, ano, chci zpátky do života. ''Pražský Deník.cz'' [online]. 1. 1. 2023 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://prazsky.denik.cz/z-regionu/jan-potmesil-vsechno-ve-mne-volalo-ano-ano-chci-zpatky-do-zivota-20230101.html * SKALNÍKOVÁ, Kristýna. „Honza Potměšil byl jako slunce.“ Kolegové vzpomínají na zesnulého herce. In: ''Novinky.cz'' [online]. 17. 4. 2026 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.novinky.cz/clanek/kultura-filmy-serialy-honza-potmesil-byl-jako-slunce-kolegove-vzpominaji-na-zesnuleho-herce-40573958 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Kinobox meno|21235|Jan Potměšil}} * {{csfd meno|id=6171|meno=Jan Potměšil}} * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/206562210800018/ Jan Potměšil] – video z cyklu Českej televízie ''[[13. komnata]]'' == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jan Potměšil|26082250}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Potměšil, Jan}} [[Kategória:Českí herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] pdsboak0fej2fo6afwv5qrqghmdr6vp 8368334 8368327 2026-09-11T18:21:46Z Fillos X. 212061 8368334 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jan Potměšil | fotka = Jan Potmesil.jpg | veľkosť fotky = 250px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[31. marec]] [[1966]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|4|16|1966|3|31}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = 1975 – 2026 | manžel = | manželka = Radka Prchalová (2004–2026) | priateľ = | priateľka = | deti = Jan Potměšil ml.<br />Šimon Potměšil | rodičia = Jaroslav Potměšil<br />Zdenka Potměšilová | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | portál 1 = Česko | portál 2 = }} '''Jan Potměšil''' (* [[31. marec]] [[1966]], [[Praha]] – † [[16. apríl]] [[2026]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[herec]], syn pedagóga [[Jaroslav Potměšil|Jaroslava Potměšila]]. Hoci bol od svojich 23 rokov pripútaný na invalidný vozík, bol oceňovaným divadelným i filmovým hercom. == Herecká kariéra == Prvýkrát účinkoval v ôsmich rokoch v sérii diváckych televíznych príbehov ''[[Bakalári]]'', na tému „Vianoce, na ktoré nikdy nezabudnem“ (1975), v poviedke „Lokomotíva“. Jeho hereckým kolegom tu bol [[Vladimír Menšík]]. V jedenástich rokoch hral v televíznom seriáli ''[[Žena za pultem]]''. Neskôr herectvo aj vyštudoval a stvárnil radu romantických (napr. Jíra v rozprávke ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]''), ale i dramatických postáv vo filme i divadle (Milan v dokudráme ''[[Proč?]]'', Martin v ''[[Bony a klid]]''). Dňa 8. decembra 1989, krátko po tom, ako sa zúčastnil [[Nežná revolúcia|novembrových demonštrácií]], utrpel pri automobilovej nehode zranenie chrbtice, po ktorom čiastočne ochrnul. V automobile s ním cestovali režisér [[Jan Kačer]] a dokumentarista [[Vladislav Kvasnička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiroušek | meno = Martin | odkaz na autora = | vydavateľ = iDNES.cz | titul = Ostravské stopy: Osudová Ostrava herce Jana Potměšila | url = https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/ostravske-stopy-herce-jana-potmesila.A140321_2048026_ostrava-zpravy_dar | dátum vydania = 2014-3-23 | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jan Potměšil odmietal uviesť meno vodiča, povedal iba, že to bol výtvarný umelec.<ref>STEJSKAL, René. Jan Potměšil vzpomíná na osudovou nehodu. In: ''Naše Praha'' [online]. 18. 05. 2008 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.nasepraha.cz/jan-potmesil-vzpomina-na-osudovou-nehodu/</ref> Pre média uviedol, že sedel vzadu a v čase nehody spal. Okamih nehody si preto nepamätal a precitol až o tri mesiace neskôr v nemocnici, kde zistil, že sa nemôže hýbať. Nevedel ani prečo z auta v okamihu nehody vyletel, ani čo udalosť spôsobilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Remešová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potměšil: Raději vozík než komunisty! | periodikum = Blesk | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = 3 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-17-listopad/126864/potmesil-radeji-vozik-nez-komunisty.html | issn = }}</ref> Po dlhej liečbe a rehabilitácii začal Jan Potměšil využívať [[invalidný vozík]], ale aj naďalej zostal aktívnym hercom. V rokoch 1989 až 1990 bol kmeňovým hercom [[Divadlo na Vinohradech|Divadla na Vinohradoch]], kde hosťoval už počas štúdia. Od roku 1990 bol členom [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelného spolku Kašpar]] hrajúcom v [[Divadlo v Celetné|Divadle v Celetnom]]. Stvárnil tu radu rolí, z ktorých najúspešnejšia bola hlavná postava v hre ''[[Růže pro Algernon]]''. Táto hra sa úspešne hrala viac ako dvadsať rokov a mala viac ako 880 repríz (k roku 2023). Za stvárnenie titulnej postavy v [[William Shakespeare|Shakespearovej]] hre ''[[Richard III. (Shakespeare)|Richard III.]]'' získal Potměšil [[Cena Alfréda Radoka|Cenu Alfréda Radoka]]. Medzi ďalšie významné postavy patrí Syn (Ježiš) v [[Felix Mitterer|Mittererovom]] ''[[Účtování v domě božím]]'' alebo Claudius v ''[[Hamlet]]ovi''. V scénických čítaniach Lyry Pragensis stvárnil Dickieho v [[Richard David Bach|Bachových]] ''Útěcích do bezpečí'', Fletchera v ''Jonathanu Livingstonu Rackovi'' toho istého autora či maliara [[Henri de Toulouse-Lautrec|Henri Toulouse-Lautreca]] v Pavlíkovej hre ''Krása z Moulin Rouge''. Venoval sa tiež hlasovému herectvu a dabingu. Vo voľne šíriteľnej zvukovej nahrávke [[Nový zákon|Nového zákona]] čítal svätého Jána. == Osobný život == Oženil sa 24. augusta [[2004]] s novinárkou a PR manažérkou Radkou Prchalovou, s ktorou spoločne vychovával synov Šimona a Jana.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Skoupý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Skalníková Kristýna | titul = Zemřel Jan Potměšil | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-zemrel-jan-potmesil-40573857 | issn = }}</ref> Od detstva bol spätý s [[Lom (okres Tábor)|Lomom]] pri Tábore, kde sa neskôr staral o rodinnú chalupu v objekte bývalej krčmy svojich prarodičoch. V obci tiež spolupracoval na divadelných akciách, poriadaných v spolupráci s [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelným spolkom Kašpar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná | meno = Lenka | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otec Jana Potměšila žil v Lomu u Tábora. Herec sem dovezl i divadlo | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/zesnuly-herec-jan-potmesil-lom-tabor-divadelni-festival-kaspar.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlnová | meno = Ivana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lom bude hostit netradiční divadelní festival | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/lom-bude-hostit-netradicni-divadelni-festival-20190731.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Joštová | meno = Pavla | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Plachá, Zita a Slachová, Tereza | titul = Jan Potměšil | periodikum = Příběhy našich sousedů | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.pribehynasichsousedu.cz/tabor/tabor-2018-2019/potmesil-jan/ | issn = }}</ref> V posledných rokoch života ho trápili opakované zdravotné komplikácie. Na prelome rokov 2023 a 2024 bol hospitalizovaný kvôli srdečným problémom a po prepustení z nemocnice bol hospitalizovaný kvôli žlčníkovej kolike.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zemřel Jan Potměšil. Herec z pohádky o létajícím ševci bojoval se zdravotními problémy | periodikum = CNN Prima NEWS | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://cnn.iprima.cz/zemrel-herec-jan-potmesil-509641 | issn = }}</ref> Zomrel v motolskej nemocnici v Praze<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK a iDNES.cz | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ve věku 60 let zemřel divadelní a filmový herec Jan Potměšil | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/ve-veku-60-let-zemrel-divadelni-a-filmovy-herec-jan-potmesil.A260417_071219_divadlo_tbr | issn = }}</ref> po dlhšej chorobe [[16. apríl]]a [[2026]] vo veku 60 rokov.<ref name=":0" /> == Podpora ľudských práv == Dňa [[27. január]]a [[2012]] bol jedným z účinkujúcich <ref name="VEJP">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-nebo-bezcenny-a-to-je-vrchol-arogance.html | issn = }}</ref> na dobročinnom koncerte<ref name="respekt">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Živě: koncert na podporu čínského disidenta | periodikum = Respekt | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://respekt.ihned.cz/nenechte-si-ujit/c1-54511880-zive-koncert-na-podporu-cinskeho-disidenta | issn = }}</ref> na podporu vezneného čínskeho advokáta [[Kao Č’-šeng|Kao Č’-šenga]] a prenasledovaných praktikujúcich [[Fa-lun-kung]]u.<ref name="VEkoncert">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V senátu ČR se konal koncert za čínského právníka Kao Č’-šenga a praktikující Falun Gongu (video) | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012718960/Koncert-za-pravnika-Kao-C-senga-jaky-byl.html | issn = }}</ref> Koncert prebehol v hlavnej sále Senátu PČR pod záštitou podpredsedkyne [[senát]]u [[Alena Palečková|Aleny Palečkovej]].<ref name="ČTK">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert na podporu Kao Č’-šenga a pronásledovaných praktikujících Falun Gongu | periodikum = ČTK | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskenoviny.cz/pr/zpravy/koncert-na-podporu-kao-c-senga-a-pronasledovanych-praktikujicich-falun-gongu/738349 | issn = }}</ref> O dva roky neskôr, [[6. október|6. októbra]] [[2014]], opäť vystúpil v pražskom kostole sv. Anny na koncerte „Svědomí nelze koupit“ s rovnakým účelom. Vystúpenie usporadúvalo občianske združenie Lidská práva bez hranic.<ref name="LPBH">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lidská práva bez hranic z.s. | periodikum = Obchodní rejstřík firem | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://rejstrik-firem.kurzy.cz/27043509/lidska-prava-bez-hranic-os/ | issn = }}</ref> Koncert prebehol pod záštitou [[Vize 97|Nadacie Dagmar a Václava Havlových Vize 97]]. Účastníci a diváci spoločne podpísali dopis adresovaný prezidentovi [[Miloš Zeman|Milošovi Zemanovi]].<ref name="Zeman">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Umělci vyzývají Zemana, aby se v Číně zajímal o lidská práva | periodikum = Deník.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.denik.cz/z_domova/umelci-vyzyvaji-zemana-aby-se-v-cine-zajimal-o-lidska-prava-20141021.html | issn = }}</ref> Od Ústavu pre štúdium totalitných režimov získal v roku 2025 Cenu Václava Bendu za statočné občianske postoje v dobe komunistickej totality a aktívnu činnosť pri obhajobe hodnôt slobody, demokracie a ľudských práv, a za výrazný prínos k návratu slobody a demokracie.<ref name=":1" /> == Divadelné roly (výber) == === Divadlo na Vinohradoch === * 1989 [[Vítězslav Hálek]]: ''Záviš z Falkenštejna'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 10. februára 1989, rola: Kráľ Václav II. * 1989 [[Josef Topol]]: ''Hlasy ptáků'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 22. júna 1989, rola: Robert * 1989 [[Ray Rigby]]: ''Pahorek'', réžia: [[Jan Novák (režisér)|Jan Novák]], premiéra: 13. júna 1988, rola: Vojín Downes == Filmografia == === Filmy === * ''[[Tajemství Ocelového města]]'' (1978) * ''[[Neohlížej se, jde za námi kůň!]]'' (1979) * ''Tajemství Ďáblovy kapsy'' (1980) * ''[[Proč?]]'' (1987) * ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]'' (1987) * ''[[Bony a klid]]'' (1987) * ''[[Vlastně se nic nestalo]]'' (1988) * ''[[V erbu lvice]]'' (1994) * ''[[Jméno kódu Rubín]]'' (1996) * ''[[Bolero (film, 2004)|Bolero]]'' (2004) * ''[[Bony a klid 2]]'' (2014) === Televízne seriály === * ''[[Bakaláři]]'' (1975) * ''[[Žena za pultem]]'' (1977) * ''[[Třetí patro]]'' (1985) * ''[[Dlouhá míle]]'' (1989) * ''[[O zvířatech a lidech]]'' (1994) * ''[[Eden (seriál)|Eden]]'' (2006) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BOROVIČKOVÁ, Alena. Ze suterénu na laně: Herec Jan Potměšil nechce bourat, ale tvořit. ''Střecha nad hlavou.'' 1999, roč. 5, č. 6, s. 44–48. ISSN 1211-2518. * DOČEKAL, Boris. Jan Potměšil: „Rok 1989 byl v mém životě nejdramatičtější“. ''Xantypa.'' 2005, roč. 11, č. 1, s. 22–27. ISSN 1211-7587. * Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance. ''Epoch Times'' [online]. 26. říjen 2014 * POTMĚŠIL, Jan a http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-ne * POTMĚŠIL, Jan a BRZÁKOVÁ, Pavlína. Jan Potměšil: Životu jsem řekl ano. ''Regenerace.'' 2012, roč. 20, č. 8, s. 4–7. ISSN 1210-6631. * POTMĚŠIL, Jan a KALENSKÁ, Renata. Jan Potměšil bez bariér: „raději vozík než komunismus”. ''Týden.'' 2012, roč. 19, č. 46, s. 68–72, 74. ISSN 1210-9940. * POTMĚŠIL, Jan a KOVÁŘÍKOVÁ, Gabriela. Jan Potměšil je hladový po duchovní potravě. ''Pražský deník'' [online]. 2008, roč. 3, č. 103, s. 31. ISSN 1802-0569. Dostupné z: https://www.denik.cz/umeni/jan-potmesil-je-hladovy-po-duchovni-potrave.html * POTMĚŠIL, Jan a STANISLAVČÍK, Tomáš. Každý v sobě máme boha i ďábla: Proč o sobě herec Jan Potměšil říká, že je Kašpar, a co má podle něj společného Shakespeare s válečným konfliktem v Iráku. ''Večerník Praha.'' 2003, roč. 13, č. 85. Pražské slovo [příloha], s. 15. ISSN 1210-1117. * POTMĚŠIL, Jan a ŠŤASTNÁ, Barbora. Jan Potměšil: Všechno ve mně volalo, ano, ano, chci zpátky do života. ''Pražský Deník.cz'' [online]. 1. 1. 2023 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://prazsky.denik.cz/z-regionu/jan-potmesil-vsechno-ve-mne-volalo-ano-ano-chci-zpatky-do-zivota-20230101.html * SKALNÍKOVÁ, Kristýna. „Honza Potměšil byl jako slunce.“ Kolegové vzpomínají na zesnulého herce. In: ''Novinky.cz'' [online]. 17. 4. 2026 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.novinky.cz/clanek/kultura-filmy-serialy-honza-potmesil-byl-jako-slunce-kolegove-vzpominaji-na-zesnuleho-herce-40573958 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Kinobox meno|id=21235}} * {{csfd meno|id=6171}} * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/206562210800018/ Jan Potměšil] – video z cyklu Českej televízie ''[[13. komnata]]'' == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jan Potměšil|26082250}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Potměšil, Jan}} [[Kategória:Českí herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] llsonzmyc54cbgpsiplzkat6ihr241y 8368506 8368334 2026-09-12T10:53:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8368506 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Jan Potměšil | fotka = Jan Potmesil.jpg | veľkosť fotky = 250px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[31. marec]] [[1966]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|4|16|1966|3|31}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | prezývky = | povolanie = herec | roky pôsobenia = 1975 – 2026 | manžel = | manželka = Radka Prchalová (2004–2026) | priateľ = | priateľka = | deti = Jan Potměšil ml.<br />Šimon Potměšil | rodičia = Jaroslav Potměšil<br />Zdenka Potměšilová | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | portál 1 = Česko | portál 2 = }} '''Jan Potměšil''' (* [[31. marec]] [[1966]], [[Praha]] – † [[16. apríl]] [[2026]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[herec]], syn pedagóga [[Jaroslav Potměšil|Jaroslava Potměšila]]. Hoci bol od svojich 23 rokov pripútaný na invalidný vozík, bol oceňovaným divadelným i filmovým hercom. == Herecká kariéra == Prvýkrát účinkoval v ôsmich rokoch v sérii diváckych televíznych príbehov ''[[Bakalári]]'', na tému „Vianoce, na ktoré nikdy nezabudnem“ (1975), v poviedke „Lokomotíva“. Jeho hereckým kolegom tu bol [[Vladimír Menšík]]. V jedenástich rokoch hral v televíznom seriáli ''[[Žena za pultem]]''. Neskôr herectvo aj vyštudoval a stvárnil radu romantických (napr. Jíra v rozprávke ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]''), ale i dramatických postáv vo filme i divadle (Milan v dokudráme ''[[Proč?]]'', Martin v ''[[Bony a klid]]''). Dňa 8. decembra 1989, krátko po tom, ako sa zúčastnil [[Nežná revolúcia|novembrových demonštrácií]], utrpel pri automobilovej nehode zranenie chrbtice, po ktorom čiastočne ochrnul. V automobile s ním cestovali režisér [[Jan Kačer]] a dokumentarista [[Vladislav Kvasnička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiroušek | meno = Martin | odkaz na autora = | vydavateľ = iDNES.cz | titul = Ostravské stopy: Osudová Ostrava herce Jana Potměšila | url = https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/ostravske-stopy-herce-jana-potmesila.A140321_2048026_ostrava-zpravy_dar | dátum vydania = 2014-3-23 | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jan Potměšil odmietal uviesť meno vodiča, povedal iba, že to bol výtvarný umelec.<ref>STEJSKAL, René. Jan Potměšil vzpomíná na osudovou nehodu. In: ''Naše Praha'' [online]. 18. 05. 2008 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.nasepraha.cz/jan-potmesil-vzpomina-na-osudovou-nehodu/</ref> Pre média uviedol, že sedel vzadu a v čase nehody spal. Okamih nehody si preto nepamätal a precitol až o tri mesiace neskôr v nemocnici, kde zistil, že sa nemôže hýbať. Nevedel ani prečo z auta v okamihu nehody vyletel, ani čo udalosť spôsobilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Remešová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potměšil: Raději vozík než komunisty! | periodikum = Blesk | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = 3 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-17-listopad/126864/potmesil-radeji-vozik-nez-komunisty.html | issn = }}</ref> Po dlhej liečbe a rehabilitácii začal Jan Potměšil využívať [[invalidný vozík]], ale aj naďalej zostal aktívnym hercom. V rokoch 1989 až 1990 bol kmeňovým hercom [[Divadlo na Vinohradech|Divadla na Vinohradoch]], kde hosťoval už počas štúdia. Od roku 1990 bol členom [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelného spolku Kašpar]] hrajúcom v [[Divadlo v Celetné|Divadle v Celetnom]]. Stvárnil tu radu rolí, z ktorých najúspešnejšia bola hlavná postava v hre ''[[Růže pro Algernon]]''. Táto hra sa úspešne hrala viac ako dvadsať rokov a mala viac ako 880 repríz (k roku 2023). Za stvárnenie titulnej postavy v [[William Shakespeare|Shakespearovej]] hre ''[[Richard III. (Shakespeare)|Richard III.]]'' získal Potměšil [[Cena Alfréda Radoka|Cenu Alfréda Radoka]]. Medzi ďalšie významné postavy patrí Syn (Ježiš) v [[Felix Mitterer|Mittererovom]] ''[[Účtování v domě božím]]'' alebo Claudius v ''[[Hamlet]]ovi''. V scénických čítaniach Lyry Pragensis stvárnil Dickieho v [[Richard David Bach|Bachových]] ''Útěcích do bezpečí'', Fletchera v ''Jonathanu Livingstonu Rackovi'' toho istého autora či maliara [[Henri de Toulouse-Lautrec|Henri Toulouse-Lautreca]] v Pavlíkovej hre ''Krása z Moulin Rouge''. Venoval sa tiež hlasovému herectvu a dabingu. Vo voľne šíriteľnej zvukovej nahrávke [[Nový zákon|Nového zákona]] čítal svätého Jána. == Osobný život == Oženil sa 24. augusta [[2004]] s novinárkou a PR manažérkou Radkou Prchalovou, s ktorou spoločne vychovával synov Šimona a Jana.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Skoupý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Skalníková Kristýna | titul = Zemřel Jan Potměšil | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-zemrel-jan-potmesil-40573857 | issn = }}</ref> Od detstva bol spätý s [[Lom (okres Tábor)|Lomom]] pri Tábore, kde sa neskôr staral o rodinnú chalupu v objekte bývalej krčmy svojich prarodičoch. V obci tiež spolupracoval na divadelných akciách, poriadaných v spolupráci s [[Divadelní spolek Kašpar|Divadelným spolkom Kašpar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná | meno = Lenka | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otec Jana Potměšila žil v Lomu u Tábora. Herec sem dovezl i divadlo | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/zesnuly-herec-jan-potmesil-lom-tabor-divadelni-festival-kaspar.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlnová | meno = Ivana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lom bude hostit netradiční divadelní festival | periodikum = Táborský deník | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://taborsky.denik.cz/zpravy_region/lom-bude-hostit-netradicni-divadelni-festival-20190731.html | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Joštová | meno = Pavla | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Plachá, Zita a Slachová, Tereza | titul = Jan Potměšil | periodikum = Příběhy našich sousedů | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.pribehynasichsousedu.cz/tabor/tabor-2018-2019/potmesil-jan/ | issn = }}</ref> V posledných rokoch života ho trápili opakované zdravotné komplikácie. Na prelome rokov 2023 a 2024 bol hospitalizovaný kvôli srdečným problémom a po prepustení z nemocnice bol hospitalizovaný kvôli žlčníkovej kolike.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zemřel Jan Potměšil. Herec z pohádky o létajícím ševci bojoval se zdravotními problémy | periodikum = CNN Prima NEWS | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://cnn.iprima.cz/zemrel-herec-jan-potmesil-509641 | issn = }}</ref> Zomrel v motolskej nemocnici v Praze<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK a iDNES.cz | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ve věku 60 let zemřel divadelní a filmový herec Jan Potměšil | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2026 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/ve-veku-60-let-zemrel-divadelni-a-filmovy-herec-jan-potmesil.A260417_071219_divadlo_tbr | issn = }}</ref> po dlhšej chorobe [[16. apríl]]a [[2026]] vo veku 60 rokov.<ref name=":0" /> == Podpora ľudských práv == Dňa [[27. január]]a [[2012]] bol jedným z účinkujúcich <ref name="VEJP">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-nebo-bezcenny-a-to-je-vrchol-arogance.html | issn = | dátum prístupu = 2026-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120429185448/http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-nebo-bezcenny-a-to-je-vrchol-arogance.html | dátum archivácie = 2012-04-29 }}</ref> na dobročinnom koncerte<ref name="respekt">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Živě: koncert na podporu čínského disidenta | periodikum = Respekt | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://respekt.ihned.cz/nenechte-si-ujit/c1-54511880-zive-koncert-na-podporu-cinskeho-disidenta | issn = }}</ref> na podporu vezneného čínskeho advokáta [[Kao Č’-šeng|Kao Č’-šenga]] a prenasledovaných praktikujúcich [[Fa-lun-kung]]u.<ref name="VEkoncert">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V senátu ČR se konal koncert za čínského právníka Kao Č’-šenga a praktikující Falun Gongu (video) | periodikum = Velká Epocha | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.velkaepocha.sk/2012012718960/Koncert-za-pravnika-Kao-C-senga-jaky-byl.html | issn = | dátum prístupu = 2026-09-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120422184944/http://www.velkaepocha.sk/2012012718960/Koncert-za-pravnika-Kao-C-senga-jaky-byl.html | dátum archivácie = 2012-04-22 }}</ref> Koncert prebehol v hlavnej sále Senátu PČR pod záštitou podpredsedkyne [[senát]]u [[Alena Palečková|Aleny Palečkovej]].<ref name="ČTK">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert na podporu Kao Č’-šenga a pronásledovaných praktikujících Falun Gongu | periodikum = ČTK | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskenoviny.cz/pr/zpravy/koncert-na-podporu-kao-c-senga-a-pronasledovanych-praktikujicich-falun-gongu/738349 | issn = }}</ref> O dva roky neskôr, [[6. október|6. októbra]] [[2014]], opäť vystúpil v pražskom kostole sv. Anny na koncerte „Svědomí nelze koupit“ s rovnakým účelom. Vystúpenie usporadúvalo občianske združenie Lidská práva bez hranic.<ref name="LPBH">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lidská práva bez hranic z.s. | periodikum = Obchodní rejstřík firem | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://rejstrik-firem.kurzy.cz/27043509/lidska-prava-bez-hranic-os/ | issn = }}</ref> Koncert prebehol pod záštitou [[Vize 97|Nadacie Dagmar a Václava Havlových Vize 97]]. Účastníci a diváci spoločne podpísali dopis adresovaný prezidentovi [[Miloš Zeman|Milošovi Zemanovi]].<ref name="Zeman">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Umělci vyzývají Zemana, aby se v Číně zajímal o lidská práva | periodikum = Deník.cz | odkaz na periodikum = | rok = 2014 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.denik.cz/z_domova/umelci-vyzyvaji-zemana-aby-se-v-cine-zajimal-o-lidska-prava-20141021.html | issn = }}</ref> Od Ústavu pre štúdium totalitných režimov získal v roku 2025 Cenu Václava Bendu za statočné občianske postoje v dobe komunistickej totality a aktívnu činnosť pri obhajobe hodnôt slobody, demokracie a ľudských práv, a za výrazný prínos k návratu slobody a demokracie.<ref name=":1" /> == Divadelné roly (výber) == === Divadlo na Vinohradoch === * 1989 [[Vítězslav Hálek]]: ''Záviš z Falkenštejna'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 10. februára 1989, rola: Kráľ Václav II. * 1989 [[Josef Topol]]: ''Hlasy ptáků'', réžia: [[Jan Kačer]], premiéra: 22. júna 1989, rola: Robert * 1989 [[Ray Rigby]]: ''Pahorek'', réžia: [[Jan Novák (režisér)|Jan Novák]], premiéra: 13. júna 1988, rola: Vojín Downes == Filmografia == === Filmy === * ''[[Tajemství Ocelového města]]'' (1978) * ''[[Neohlížej se, jde za námi kůň!]]'' (1979) * ''Tajemství Ďáblovy kapsy'' (1980) * ''[[Proč?]]'' (1987) * ''[[O princezně Jasněnce a létajícím ševci]]'' (1987) * ''[[Bony a klid]]'' (1987) * ''[[Vlastně se nic nestalo]]'' (1988) * ''[[V erbu lvice]]'' (1994) * ''[[Jméno kódu Rubín]]'' (1996) * ''[[Bolero (film, 2004)|Bolero]]'' (2004) * ''[[Bony a klid 2]]'' (2014) === Televízne seriály === * ''[[Bakaláři]]'' (1975) * ''[[Žena za pultem]]'' (1977) * ''[[Třetí patro]]'' (1985) * ''[[Dlouhá míle]]'' (1989) * ''[[O zvířatech a lidech]]'' (1994) * ''[[Eden (seriál)|Eden]]'' (2006) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BOROVIČKOVÁ, Alena. Ze suterénu na laně: Herec Jan Potměšil nechce bourat, ale tvořit. ''Střecha nad hlavou.'' 1999, roč. 5, č. 6, s. 44–48. ISSN 1211-2518. * DOČEKAL, Boris. Jan Potměšil: „Rok 1989 byl v mém životě nejdramatičtější“. ''Xantypa.'' 2005, roč. 11, č. 1, s. 22–27. ISSN 1211-7587. * Jan Potměšil: Čínský režim říká, váš život nemá žádnou cenu, je úplně zbytečný nebo bezcenný, a to je vrchol arogance. ''Epoch Times'' [online]. 26. říjen 2014 * POTMĚŠIL, Jan a http://www.velkaepocha.sk/2012012418940/Jan-Potmesil-Cinsky-rezim-rika-vas-zivot-nema-zadnou-cenu-je-uplne-zbytecny-ne * POTMĚŠIL, Jan a BRZÁKOVÁ, Pavlína. Jan Potměšil: Životu jsem řekl ano. ''Regenerace.'' 2012, roč. 20, č. 8, s. 4–7. ISSN 1210-6631. * POTMĚŠIL, Jan a KALENSKÁ, Renata. Jan Potměšil bez bariér: „raději vozík než komunismus”. ''Týden.'' 2012, roč. 19, č. 46, s. 68–72, 74. ISSN 1210-9940. * POTMĚŠIL, Jan a KOVÁŘÍKOVÁ, Gabriela. Jan Potměšil je hladový po duchovní potravě. ''Pražský deník'' [online]. 2008, roč. 3, č. 103, s. 31. ISSN 1802-0569. Dostupné z: https://www.denik.cz/umeni/jan-potmesil-je-hladovy-po-duchovni-potrave.html * POTMĚŠIL, Jan a STANISLAVČÍK, Tomáš. Každý v sobě máme boha i ďábla: Proč o sobě herec Jan Potměšil říká, že je Kašpar, a co má podle něj společného Shakespeare s válečným konfliktem v Iráku. ''Večerník Praha.'' 2003, roč. 13, č. 85. Pražské slovo [příloha], s. 15. ISSN 1210-1117. * POTMĚŠIL, Jan a ŠŤASTNÁ, Barbora. Jan Potměšil: Všechno ve mně volalo, ano, ano, chci zpátky do života. ''Pražský Deník.cz'' [online]. 1. 1. 2023 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://prazsky.denik.cz/z-regionu/jan-potmesil-vsechno-ve-mne-volalo-ano-ano-chci-zpatky-do-zivota-20230101.html * SKALNÍKOVÁ, Kristýna. „Honza Potměšil byl jako slunce.“ Kolegové vzpomínají na zesnulého herce. In: ''Novinky.cz'' [online]. 17. 4. 2026 [cit. 2026-05-24]. Dostupné z: https://www.novinky.cz/clanek/kultura-filmy-serialy-honza-potmesil-byl-jako-slunce-kolegove-vzpominaji-na-zesnuleho-herce-40573958 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Kinobox meno|id=21235}} * {{csfd meno|id=6171}} * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/206562210800018/ Jan Potměšil] – video z cyklu Českej televízie ''[[13. komnata]]'' == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jan Potměšil|26082250}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Potměšil, Jan}} [[Kategória:Českí herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] j1jiww9mam7a3y49ckz6gilsr6huc59 1 755791 8368330 2026-09-11T17:56:30Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wiki-miluje-film-2026 8368330 wikitext text/x-wiki {{Wiki miluje film}} gj5ci0svf84xdx4iij01gix43j12yz4 0 755792 8368335 2026-09-11T18:22:59Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum o...“ 8368335 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} == Zbierky == [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Troja|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kúrotatofos (Kourotrophos)'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným falom, pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Troja|Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] trrg49qkbijya1rw7amjirp1ckww72h 8368345 8368335 2026-09-11T18:53:23Z Luppus 39967 8368345 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} == Zbierky == [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Trója|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kúrotatofos (Kourotrophos)'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným falom, pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Troja|Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] fslzp4l6sthojwxb3qskscvhp11b2a4 8368438 8368345 2026-09-12T02:16:10Z Luppus 39967 8368438 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] == Zbierky == === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Trója|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kúrotatofos (Kourotrophos)'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným falom, pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Troja|Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] lucv9kzutakdkb2mlv87nefk6cdybn9 8368444 8368438 2026-09-12T03:31:49Z Luppus 39967 wiklinka 8368444 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] == Zbierky == === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Trója|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kúrotatofos (Kourotrophos)'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným falom, pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] 9gsd09e4gey70k5afj6zin3kmeexm0h 8368448 8368444 2026-09-12T03:59:15Z Luppus 39967 kategória 8368448 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] == Zbierky == === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Trója|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kúrotatofos (Kourotrophos)'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným falom, pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] [[Kategória:Múzeá v Grécku]] asfbevg5gg453v32nkndn2pvqbfmhxl 8368450 8368448 2026-09-12T04:05:44Z Luppus 39967 wikilinka 8368450 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Národné archeologické múzeum v Aténach | Originálne meno = Εθνικό Αρχαιολογικό Mουσείο | Obrázok = Archäologisches Nationalmuseum Athen.jpg | Popis obrázka = Priečelie Národného archeologického múzea v Aténach | Adresa = Patission 44 | Mesto = [[Atény]] | Krajina = [[Grécko]] | Rok založenia = 1829 | Otvorenie = 9. august 1893 <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> | Typ = archeologické múzeum | Zbierka = viac ako 20 000 exponátov <ref>KARAKASI, Katerina. Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> | Návštevníci = 665 414 (2025) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> | Riaditeľ = Anna-Vasiliki Karapanagiotou (od 2021) <ref>Deník Ta Nea. Správa o menovaní novej riaditeľky Národného archeologického múzea. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> | Web = [https://namuseum.gr www.namuseum.gr] }} '''Národné archeologické múzeum v Aténach''' ([[gréčtina|gréc.]] Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο) je hlavné a najväčšie archeologické múzeum v [[Grécko|Grécku]].<ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Podlieha priamo Generálnemu riaditeľstvu pre starožitnosti, ktoré patrí pod grécke Ministerstvo kultúry. Od roku 2021 inštitúciu vedie archeologička Dr. Anna-Vasiliki Karapanagiotou.<ref>Deník Ta Nea. ''Εθνικό Αρχαιολογικό Μουσείο: Η Άννα-Βασιλική Καραπαναγιώτου νέα διευθύντρια''. Uverejnené 6. januára 2021.</ref> Múzeum disponuje jednou z najväčších zbierok starovekého gréckeho umenia na svete. Uchováva viac ako 20 000 predmetov z celého územia Grécka, ktoré mapujú obdobie od prehistórie až po koniec antiky.<ref>KARAKASI, Katerina. ''Masterpieces of the National Archaeological Museum of Athens''. Atény: Ministry of Culture, 2004. ISBN 978-960-214-385-8. s. 9.</ref> <ref group="pozn">Predmety z ostrova Kréta sa však nachádzajú prevažne v Archeologickom múzeu v Iraklione a nálezy z macedónskych hrobiek sú vystavené v múzeu vo Vergine.</ref> == Zbierkový fond a expozície == Trvalá expozícia je tematicky a chronologicky rozdelená do piatich hlavných zbierok: * '''Prehistorická zbierka''' – zahŕňa nálezy od 6. tisícročia pred Kr. do roku 1050 pred Kr. (neolit, kykladská a mykénska kultúra). * '''Zbierka sochárstva''' – predstavuje vývoj gréckeho sochárstva od 7. do 5. storočia pred Kr. * '''Zbierka keramiky''' – dokumentuje starovekú grécku keramiku od 11. storočia pred Kr. až po rímske obdobie. * '''Zbierka bronzov''' – obsahuje kovové predmety, plastiky a umelecké nástroje. * '''Egyptská zbierka a zbierka Blízkeho východu''' – prezentuje staroveké pamiatky mimogréckych civilizácií. Súčasťou komplexu je samostatné '''Epigrafické múzeum v Aténach''' (gréc. Επιγραφικό Μουσείο), ktoré zaberá sály 1, 2, 9 – 10 a 114. Vystavuje historické nápisy od protohistorických čias až po neskorú antiku. Múzeum má k dispozícii 64 výstavných sál, rozsiahly fotografický archív, odbornú knižnicu, špecializované konzervátorské laboratóriá na kovy, keramiku, kameň a organické materiály, chemické laboratórium, ako aj vnútorné nádvorie a vonkajšiu záhradu s tisícročným olivovníkom. Pravidelne sa tu konajú aj dočasné výstavy. V roku 2023 schválila grécka vláda plány na rozsiahlu podzemnú prístavbu s rozlohou 20 000 m². Modernizáciu múzea navrhol renomovaný architektonický ateliér David Chipperfield Architects. Dokončenie prístavby, ktorej súčasťou bude aj nová strešná záhrada, je naplánované na rok 2028. <ref>Architektonický časopis Dezeen. Článok o podzemnom rozšírení múzea v Aténach od štúdia David Chipperfield. Publikované 17. februára 2023.</ref> == História == === Vznik a založenie === Počas gréckej vojny za nezávislosť v roku [[1827]] odhlasovalo Národné zhromaždenie v Trojzéne ústavný článok, ktorý zakazoval akýkoľvek vývoz starožitností z krajiny. V roku [[1829]] toto nariadenie potvrdilo aj štvrté Národné zhromaždenie v Argose, pričom novovymenovaný guvernér ([[kybernetes]]) [[Ioannis Kapodistrias]] prijal právne opatrenia na jeho dôsledné presadzovanie. Kapodistrias zároveň 21. októbra 1829 rozhodol o založení prvého národného archeologického múzea v Grécku. Inštitúcia bola pôvodne umiestnená v budove sirotinca na ostrove [[Egina]] a jej prvým hlavným správcom sa stal učenec Andreas Moustoxydis z ostrova Korfu. Už v roku 1830 vydal archimandrita L. Kambanis prvý oficiálny katalóg zbierok múzea. [[Súbor:Near base of the Acropolis. The Theseion.jpg|náhľad|vpravo|Chrám Héfaisteion (v minulosti známy ako „Théseion“), ktorý po roku 1834 slúžil ako dočasné sídlo múzea.]] Spolu s presunom hlavného mesta sa sťahovalo aj múzeum. Najprv bolo prechodne zriadené v [[Nauplion|Nauplione]] a od roku 1834 v Aténach, kde zbierky provizórne uchovávali v priestoroch chrámu [[Héfaisteion]] (v tom čase označovanom ako „Théseion“), vo [[Veterná veža|Veternej veži]] či v [[Hadriánova knižnica|Hadriánovej knižnici]]. Prvý grécky archeologický zákon z roku 1834 síce explicitne počítal s výstavbou samostatnej účelovej budovy pre „Ústredné verejné múzeum starožitností“, realizácia sa však dlho odkladala, keďže architektonické návrhy boli opakovane zamietané. Potreba novej budovy sa stala kritickou s rapídnym nárastom zbierkového fondu, ku ktorému výrazne prispievali aj objavy zahraničných archeologických škôl pôsobiacich v Grécku. Výstavba súčasného komplexu sa napokon začala v roku 1866. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 21-24.</ref> <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 15-16.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 162-163.</ref> ==== Plány a prieťahy s výstavbou ==== Prvým projektom bol už v roku 1834 poverený [[Leo von Klenze]], dvorný architekt [[Bavorsko|bavorského]] kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]], ktorý bol otcom vtedajšieho gréckeho kráľa [[Otto I. (Grécko)|Otta I.]] Von Klenze, známy ako autor budov [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéky]] a [[Alte Pinakothek|Starej pinakotéky]] v [[Mníchov]]e, navrhol „Národnú galériu sochárstva“. Tá mala stáť na juhovýchodnom úpätí [[Akropola v Aténach|Akropoly]] (na mieste, kde neskôr vzniklo pôvodné [[Múzeum Akropoly (Atény)|Múzeum Akropoly]]), no projekt bol zamietnutý ako príliš strohý. Von Klenze následne predložil nový, monumentálnejší návrh komplexu s názvom ''Pantechneion'', ktorý plánoval umiestniť na vrchole Ágios Athanásios v štvrti [[Kerameikos]]. Tento koncept zahŕňal dve asymetrické budovy – obdĺžnikovú stavbu a rotundu prepojené [[portikus|portikom]], ktoré mali vizuálne odkazovať na [[Propyleje]] a [[Erechtheion]] na Akropole. Vysoké finančné náklady však realizáciu tohto projektu znemožnili. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> <ref>GALLIMARD. Grèce. Guide Gallimard. Paríž: Éditions Gallimard, 1992. ISBN 978-207-0566-70-1. s. 233.</ref> Svoje vlastné návrhy následne ponúkli aj ďalší európski architekti, no všetky boli zamietnuté. Kráľ Oto I. preto 30. júna 1858 vyhlásil medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej porotu tvorila [[Akademie der Bildenden Künste München|Akadémia výtvarných umení v Mníchove]]. V roku 1861 bolo verejnosti predstavených celkovo štrnásť súťažných návrhov. Hoci u verejnosti jednoznačne zvíťazil projekt talianskeho architekta Artura Contiho, porota ho nakoniec taktiež neschválila. Kráľ Oto však Contimu za jeho prínos udelil grécky [[Rád Spasiteľa]]. <ref name="Kaltsas-16">KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 16.</ref> Nové plány z vlastnej iniciatívy vypracoval [[Ludwig Lange]], profesor architektúry na mníchovskej akadémii a autor budovy [[Museum der bildenden Künste|Múzea výtvarných umení v Lipsku]]. Navrhol symetrickú štvorcovú budovu organizovanú okolo dvoch vnútorných nádvorí s dominantnou [[kolonáda|kolonádou]] na čelnej fasáde. Kvôli zosadeniu kráľa Ota a vážnym finančným problémom krajiny sa však na Langeho návrh dočasne zabudlo. Až intenzívna novinárska kampaň v roku 1864 opätovne otvorila otázku výstavby múzea. Novovzniknutý výbor najprv pracoval s Contiho plánmi, no po znovuobjavení Langeho projektu uznal jeho architektonickú prevahu. Dňa 24. februára 1865 vydal nový grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] kráľovský dekrét, ktorým schválil výstavbu „Národného archeologického múzea“ <ref group="pozn">Bolo to vôbec prvýkrát, čo inštitúcia dostala tento oficiálny názov. Nasledujúci dekrét však múzeum premenoval na Bernardakisovo múzeum podľa jeho hlavného mecenáša.</ref> na vrchu Ágios Athanásios na základe upravených Langeho plánov. Realizáciou bol poverený grécky architekt [[Panagiotis Kalkos]]. Stavebné práce sa síce začali, no zvolená lokalita priamo v srdci chráneného archeologického náleziska vyvolala ostré protesty a projekt bol zastavený. Riešenie priniesla až filantropka Eleni Tositsa, ktorá na účely stavby darovala rozsiahly pozemok susediaci s [[Národná technická univerzita v Aténach|Aténskou polytechnikou]]. Nový kráľovský dekrét bol podpísaný 23. marca 1866 a základný kameň budovy bol slávnostne položený 3. októbra 1866 za účasti panovníka, členov vlády, poslancov a zástupcov [[Pravoslávna cirkev v Grécku|Svätej synody]]. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-18.</ref> ==== Budova múzea ==== [[Súbor:Floor plan 1881.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.5|Pôdorys Národného archeologického múzea v roku 1881.]] [[Súbor:National Museum 6.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Celkový pohľad na hlavnú budovu múzea v roku 1893.]] [[Súbor:National-archaeologic-museum-athens-1901.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|Interiér sály s rímskymi sochami na stereoskopickej fotografii z roku 1901.]] Stavebné práce neskôr spomalilo úmrtie architekta [[Panagiotis Kalkos|Panagiotisa Kalkosa]], ktorého na poste vedúceho stavby nahradil [[Armodios Vlachos]]. Projekt navyše neustále narážal na nedostatok financií. Ústredná časť západného krídla bola nakoniec dokončená v roku 1874. Hlavnou zmenou oproti pôvodným plánom, ktoré vypracoval [[Ludwig Lange]], bolo úplné vypustenie prednej kolonády. Vládni predstavitelia preto oslovili renomovaného architekta [[Theophil Hansen|Theophila Hansena]] s ponukou na pokračovanie výstavby. Hansen ju však rázne odmietol, keďže Langeho plány sa mu nepáčili. Namiesto toho navrhol celý projekt zrušiť a začať odznova na novom pozemku južne od [[Akropola v Aténach|Akropoly]], čo by si však vyžiadalo vtedajších sedem miliónov [[Drachma (novoveké Grécko)|drachiem]]. Grécky štát tento finančne náročný návrh zamietol. Vedenie projektu napokon prevzal Hansenov žiak [[Ernst Ziller]]. Ten Langeho koncepciu citlivo prepracoval a vtisol budove jej charakteristický [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] vzhľad. Ziller pri návrhu priečelia aplikoval podobný koncept, aký predtým úspešne použil pri [[Archeologické múzeum v Olympii|Archeologickom múzeu v Olympii]] – vytvoril ústredný [[portikus]] so štyrmi [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na čelnej fasáde a po jednom stĺpe z každej strany vstupného portálu. Doplniv ho dvoma bočnými galériami so štvorcovými [[pilaster|pilastrami]], ktoré zakončil portikmi s prázdnymi [[frontón]]mi. Nad hlavný vchod umiestnil terakotové sochy, ktoré sa stali jeho typickým architektonickým rukopisom. Južné krídlo komplexu bolo kompletne dostavané v roku 1885 a severné krídlo v roku 1889. Hlavná budova, ktorej výstavba trvala od roku 1866, bola definitívne dokončená v roku 1889. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 17-19.</ref> Financovanie bolo zabezpečené kombináciou štátnych prostriedkov (grécka vláda od roku 1854 vyčleňovala zo svojho rozpočtu každoročne 10 000 drachiem, čo však bolo dlhodobo nepostačujúce), príspevkov od [[Aténska archeologická spoločnosť|Aténskej archeologickej spoločnosti]] a darov od významných mecenášov. Medzi najvýznamnejších patril [[Dimitrios Bernardakis]], Grék žijúci v [[Petrohrad]]e, ktorý v roku 1856 venoval sumu 200 000 drachiem, a neskôr jeho syn Nikolaos Bernardakis, ktorý na začiatku 70. rokov 19. storočia prispel sumou 100 000 frankov. Významným prínosom bol aj samotný pozemok, ktorý darovala filantropka [[Eleni Tositsa]]. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Už počas prvých rokov prevádzky sa ukázalo, že kapacita budovy je pre neustále narastajúce nálezy z celého Grécka nedostatočná. Prvé oficiálne rozšírenie sa uskutočnilo v rokoch 1903 až 1906, kedy grécky architekt [[Anastasios Metaxas]] navrhol prístavbu troch nových výstavných sál smerom na východ, priamo v osi hlavného vchodu. Zbierky sa však rozrastali tak rýchlo, že ani tieto priestory čoskoro nestačili. K zásadnému a urbanisticky najvýznamnejšiemu rozšíreniu komplexu prišlo v rokoch 1932 až 1939 podľa projektu gréckeho architekta [[Georgios Nomikos|Georgiosa Nomikosa]]. Staršia prístavba z rokov 1903 – 1906 bola kompletne asanovaná a nahradená modernou dvojposchodovou budovou, do ktorej architekt situoval nielen nové expozičné sály, ale aj administratívne kancelárie, vedecké laboratóriá a rozsiahle podzemné depozitáre v suteréne. Táto prestavba dala múzeu jeho súčasnú modernú dispozíciu usporiadanú okolo dvoch otvorených vnútorných nádvorí, pričom celková čistá výstavná plocha dosiahla takmer 8 000 m². <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20.</ref> === Prvé expozície a rekonštrukcia === Presun národných zbierok do nových priestorov sa začal už v roku 1874, keď bola budova ešte vo výstavbe. Vtedajší grécky premiér [[Charilaos Trikupis]] v roku 1881 navrhol, aby sa dovtedajšie „Ústredné múzeum“ definitívne premenovalo na „Národné archeologické múzeum“. Do Atén totiž začali postupne prúdiť archeologické nálezy z celej krajiny. V roku 1884 sem začala svoje bohaté zbierky presúvať aj [[Aténska archeologická spoločnosť]]. Významným míľnikom bol rok 1890, kedy grécky zberateľ [[Ioannis Dimitriou]] daroval múzeu svoju rozsiahlu zbierku egyptských starožitností. V nasledujúcich rokoch ho napodobnili ďalší významní mecenáši a zberatelia, ako napríklad [[Eleni Stathatou]], [[Konstantinos Karapanos]] či [[Grigorios Empedoklis]]. Prvú systematickú inštaláciu expozícií realizoval hlavný správca starožitností [[Panagiotis Kavvadias]], ktorému pri prehistorických zbierkach asistoval archeológ [[Christos Tsountas]] a pri drobných predmetoch [[Valerios Stais]]. Výstava bola organizovaná tematicky na sochárstvo, keramiku, terakotové a bronzové sošky, historické nápisy (ktoré neskôr prevzalo samostatné [[Epigrafické múzeum v Aténach|Epigrafické múzeum]]), mykénsku a egyptskú kolekciu. Vzhľadom na to, že priestory múzea boli na začiatku 20. storočia v pomere k množstvu nálezov relatívne malé, expozície pôsobili veľmi stiesnene – napríklad kamenné náhrobné stély boli vešané na steny tesne vedľa seba ako bežné obrazy. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 19-20.</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veľká časť zbierkového fondu urýchlene evakuovaná a ukrytá, aby sa zabránilo jej vyplieneniu okupantmi. Predmety boli zakopané pod vrstvami piesku priamo v depozitároch a suterénoch múzea, v špeciálne vykopaných príkopoch, v trezoroch [[Grécka banka|Gréckej banky]] alebo v prírodných jaskyniach v regióne [[Atika (kraj)|Atiky]]. Samotná vyprázdnená budova počas vojny slúžila ako sídlo národného orchestra, pošta a dočasné útočisko pre grécke Ministerstvo zdravotníctva. Počas následnej [[Grécka občianska vojna|gréckej občianskej vojny]] bola stavba vážne poškodená bojmi a istý čas slúžila ako väznica. Po skončení konfliktov bolo prioritou kompletne zrekonštruovať budovu, predovšetkým jej zničenú strechu. Finančnú podporu na stavebné práce poskytol americký [[Marshallov plán]]. Počas opravných prác bola pre verejnosť otvorená len provizórna expozícia, obmedzená najprv na tri a neskôr na desať sál v západnom krídle. K čiastočnému znovuotvoreniu došlo v roku 1946 pri príležitosti stého výročia založenia [[Francúzska škola v Aténach|Francúzskej školy v Aténach]]. Následne vtedajší riaditeľ múzea [[Christos Karouzos]] spolu so svojou manželkou, archeologičkou [[Semni Karouzou]], kompletne preorganizovali zbierky do prísne chronologického poradia (od prehistórie až po rímske obdobie v Grécku). Na priestorovom usporiadaní s nimi úzko spolupracoval popredný grécky modernistický architekt [[Patroklos Karantinos]]. Múzeum bolo v celej svojej kráse kompletne otvorené pre verejnosť v roku 1964. Vzácna egyptská zbierka bola opätovne sprístupnená v roku 1994. <ref>KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. National Archaeological Museum. Atény: Olkos, 2007. ISBN 978-960-8953-40-6. s. 20 a 22.</ref> === Múzeum v 21. storočí === Po ničivom zemetrasení v roku 1999, ale aj v rámci intenzívnych príprav na [[Letné olympijské hry 2004]] v Aténach, bolo múzeum od 1. októbra 2002 do 1. júna 2004 pre verejnosť úplne zatvorené z dôvodu celkovej rekonštrukcie. Po tomto období sa jednotlivé výstavné sály otvárali postupne. Od júna 2008 je pre návštevníkov opätovne prístupná kompletná egyptská zbierka. Pri tejto príležitosti múzeum výrazne predĺžilo svoje otváracie hodiny počas hlavnej sezóny až do 20:00 h. Dňa 26. februára 2009 bolo slávnostne otvorených štyri nových sál, ktorých financovanie zabezpečila [[Európska únia]], čím sa definitívne zavŕšila táto etapa modernizácie. Tieto nové priestory umožnili vystaviť viac ako 2 500 vzácnych predmetov, ktoré boli dovtedy uložené v depozitároch. Ide najmä o prehistorické keramické idoly, antické zlaté šperky, historické sklo, nálezy z ostrova [[Cyprus]] a vzácnu zbierku Vlastos-Serpieri. <ref>KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 25-28.</ref> <ref>Grécky denník I Kathimerini. Správa o otvorení nových sál a sprístupnení zbierky Vlastos-Serpieri. Publikované 27. februára 2009.</ref> V roku 2017 múzeum zaznamenalo výrazný úspech, keď jeho ročná návštevnosť prvýkrát prekonala hranicu 500 000 návštevníkov, čo predstavovalo nárast o 18,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Svoj absolútny historický rekord v návštevnosti inštitúcia dosiahla v roku 2019, kedy bránami múzea prešlo celkovo 608 876 ľudí. Hneď v nasledujúcom roku 2020 však v dôsledku globálnej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] a zavedených protiepidemických opatrení došlo k prudkému poklesu počtu návštevníkov. <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> Na konci roku 2022 predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu vedené ministerkou [[Lina Mendoni]] ambiciózny a prelomový projekt na celkové rozšírenie a modernizáciu komplexu. Víťazný architektonický návrh vypracoval medzinárodne uznávaný britský architekt [[David Chipperfield]] a jeho renomovaný grécky kolega [[Alexandros Tombazis]]. Tento projekt, rešpektujúci pôvodnú historickú stavbu, citlivo prepojí múzeum s mestským urbanizmom Atén, výrazne rozšíri výstavné kapacity v podzemných priestoroch a prinesie verejnosti otvorenú strešnú záhradu. <ref>Grécke Ministerstvo kultúry a športu. Oficiálna prezentácia vybraného architektonického návrhu na rozšírenie a modernizáciu Národného archeologického múzea. Publikované 16. februára 2023.</ref> <ref>Kultúrny magazín LiFO. Článok: Nové Národné archeologické múzeum: Dostupné, zamerané na človeka a prepojené s Aténami. Publikované 16. februára 2023.</ref> Návštevnosť múzea (2010 – 2025)<ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkový počet bezplatných a platiacich návštevníkov podľa jednotlivých rokov a mesiacov. Druhý stĺpec uvádza celkový ročný počet návštevníkov.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2026.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:196823}}''' | {{formatnum:4249}} | {{formatnum:5448}} | {{formatnum:6960}} | {{formatnum:13096}} | {{formatnum:25149}} | {{formatnum:23814}} | {{formatnum:26532}} | {{formatnum:29081}} | {{formatnum:27614}} | {{formatnum:21289}} | {{formatnum:8041}} | {{formatnum:5550}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:170034}}''' | {{formatnum:4144}} | {{formatnum:4817}} | {{formatnum:7749}} | {{formatnum:13448}} | {{formatnum:23237}} | {{formatnum:21158}} | {{formatnum:23485}} | {{formatnum:24590}} | {{formatnum:23316}} | {{formatnum:15200}} | {{formatnum:5779}} | {{formatnum:3111}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:311129}}''' | {{formatnum:10773}} | {{formatnum:12117}} | {{formatnum:33365}} | {{formatnum:34296}} | {{formatnum:21634}} | {{formatnum:26775}} | {{formatnum:30373}} | {{formatnum:32080}} | {{formatnum:32227}} | {{formatnum:32852}} | {{formatnum:24206}} | {{formatnum:20431}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:379611}}''' | {{formatnum:18950}} | {{formatnum:24917}} | {{formatnum:33851}} | {{formatnum:44779}} | {{formatnum:38184}} | {{formatnum:28812}} | {{formatnum:38673}} | {{formatnum:42375}} | {{formatnum:38032}} | {{formatnum:38282}} | {{formatnum:25970}} | {{formatnum:6786}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:459115}}''' | {{formatnum:19209}} | {{formatnum:22234}} | {{formatnum:35741}} | {{formatnum:49044}} | {{formatnum:46843}} | {{formatnum:42845}} | {{formatnum:48072}} | {{formatnum:51405}} | {{formatnum:49047}} | {{formatnum:48448}} | {{formatnum:24507}} | {{formatnum:21720}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:476754}}''' | {{formatnum:16515}} | {{formatnum:23421}} | {{formatnum:42303}} | {{formatnum:49707}} | {{formatnum:52685}} | {{formatnum:46683}} | {{formatnum:52052}} | {{formatnum:54730}} | {{formatnum:51833}} | {{formatnum:44662}} | {{formatnum:24314}} | {{formatnum:17849}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:447093}}''' | {{formatnum:19029}} | {{formatnum:18597}} | {{formatnum:37739}} | {{formatnum:43800}} | {{formatnum:47164}} | {{formatnum:40290}} | {{formatnum:48125}} | {{formatnum:53222}} | {{formatnum:30492}} | {{formatnum:50402}} | {{formatnum:30747}} | {{formatnum:27486}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:545555}}''' | {{formatnum:22121}} | {{formatnum:27577}} | {{formatnum:43895}} | {{formatnum:56397}} | {{formatnum:58837}} | {{formatnum:50556}} | {{formatnum:55169}} | {{formatnum:63815}} | {{formatnum:56905}} | {{formatnum:54007}} | {{formatnum:31477}} | {{formatnum:24799}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:594219}}''' | {{formatnum:24846}} | {{formatnum:27740}} | {{formatnum:47747}} | {{formatnum:52985}} | {{formatnum:59914}} | {{formatnum:54194}} | {{formatnum:57738}} | {{formatnum:68945}} | {{formatnum:69298}} | {{formatnum:61337}} | {{formatnum:38341}} | {{formatnum:31134}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:608876}}''' | {{formatnum:29550}} | {{formatnum:36729}} | {{formatnum:43241}} | {{formatnum:67873}} | {{formatnum:61081}} | {{formatnum:53440}} | {{formatnum:58270}} | {{formatnum:67371}} | {{formatnum:65022}} | {{formatnum:59389}} | {{formatnum:37660}} | {{formatnum:29250}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:98175}}''' | {{formatnum:22657}} | {{formatnum:29948}} | {{formatnum:8520}} | zatvorené | zatvorené | 820 | {{formatnum:5179}} | {{formatnum:9956}} | {{formatnum:9916}} | {{formatnum:10328}} | 851 | zatvorené |- ! style="text-align:left" | 2021 | '''{{formatnum:189208}}''' | zatvorené | zatvorené | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:4587}} | {{formatnum:13932}} | {{formatnum:32147}} | {{formatnum:43098}} | {{formatnum:30299}} | {{formatnum:30488}} | {{formatnum:19825}} | {{formatnum:14832}} |- ! style="text-align:left" | 2022 | '''{{formatnum:474821}}''' | {{formatnum:7918}} | {{formatnum:11937}} | {{formatnum:21337}} | {{formatnum:39778}} | {{formatnum:45152}} | {{formatnum:48151}} | {{formatnum:60274}} | {{formatnum:64765}} | {{formatnum:56786}} | {{formatnum:57282}} | {{formatnum:34655}} | {{formatnum:26786}} |- ! style="text-align:left" | 2023 | '''{{formatnum:642318}}''' | {{formatnum:22201}} | {{formatnum:28760}} | {{formatnum:47608}} | {{formatnum:64647}} | {{formatnum:69604}} | {{formatnum:63259}} | {{formatnum:72624}} | {{formatnum:73856}} | {{formatnum:66735}} | {{formatnum:63064}} | {{formatnum:39706}} | {{formatnum:30254}} |- ! style="text-align:left" | 2024 | '''{{formatnum:642956}}''' | {{formatnum:29208}} | {{formatnum:36868}} | {{formatnum:48921}} | {{formatnum:79782}} | {{formatnum:64469}} | {{formatnum:60184}} | {{formatnum:64853}} | {{formatnum:65409}} | {{formatnum:65473}} | {{formatnum:62406}} | {{formatnum:35011}} | {{formatnum:30372}} |- ! style="text-align:left" | 2025 | '''{{formatnum:665414}}''' | {{formatnum:30521}} | {{formatnum:37276}} | {{formatnum:48770}} | {{formatnum:71508}} | {{formatnum:69886}} | {{formatnum:63824}} | {{formatnum:68135}} | {{formatnum:66965}} | {{formatnum:70532}} | {{formatnum:68317}} | {{formatnum:35291}} | {{formatnum:34389}} |- |} Príjmy múzea (2010 – 2020) <ref>Hellenic Statistical Authority (ELSTAT). Museums and Archaeological Sites Attendance Survey: December 2025. Vydané v apríli 2026.</ref> <small>Tabuľka zobrazuje celkové príjmy podľa jednotlivých rokov a mesiacov v eurách (€). Druhý stĺpec uvádza celkové ročné príjmy.<br />''Zdroj: Grécky štatistický úrad ([[Hellenic Statistical Authority|ELSTAT]]), marec 2021.''</small> {| width="100%" class="wikitable" style="text-align:center; font-size:87%; line-height:120%" |- ! style="text-align:center" | !! Celkovo !! Január !! Február !! Marec !! Apríl !! Máj !! Jún !! Júl !! August !! September !! Október !! November !! December |- ! style="text-align:left" | 2010 | '''{{formatnum:1280241}}''' | {{formatnum:27303}} | {{formatnum:43212}} | {{formatnum:43760}} | {{formatnum:85108}} | {{formatnum:160495}} | {{formatnum:154878}} | {{formatnum:176564}} | {{formatnum:193287}} | {{formatnum:182986}} | {{formatnum:139547}} | {{formatnum:52707}} | {{formatnum:29394}} |- ! style="text-align:left" | 2011 | '''{{formatnum:1047214}}''' | {{formatnum:18256}} | {{formatnum:25859}} | {{formatnum:43835}} | {{formatnum:65988}} | {{formatnum:126463}} | {{formatnum:131190}} | {{formatnum:156695}} | {{formatnum:166266}} | {{formatnum:154028}} | {{formatnum:100504}} | {{formatnum:38133}} | {{formatnum:19997}} |- ! style="text-align:left" | 2012 | '''{{formatnum:988554}}''' | {{formatnum:23602}} | {{formatnum:14699}} | {{formatnum:41237}} | {{formatnum:80523}} | {{formatnum:116566}} | {{formatnum:103969}} | {{formatnum:136494}} | {{formatnum:148426}} | {{formatnum:121077}} | {{formatnum:107057}} | {{formatnum:54456}} | {{formatnum:40448}} |- ! style="text-align:left" | 2013 | '''{{formatnum:1271934}}''' | {{formatnum:38005}} | {{formatnum:36576}} | {{formatnum:52587}} | {{formatnum:100117}} | {{formatnum:130518}} | {{formatnum:138234}} | {{formatnum:166380}} | {{formatnum:195171}} | {{formatnum:164924}} | {{formatnum:146153}} | {{formatnum:59823}} | {{formatnum:43446}} |- ! style="text-align:left" | 2014 | '''{{formatnum:1550218}}''' | {{formatnum:42202}} | {{formatnum:33129}} | {{formatnum:58109}} | {{formatnum:124103}} | {{formatnum:167909}} | {{formatnum:174011}} | {{formatnum:208481}} | {{formatnum:236807}} | {{formatnum:201547}} | {{formatnum:180960}} | {{formatnum:68656}} | {{formatnum:54304}} |- ! style="text-align:left" | 2015 | '''{{formatnum:1699579}}''' | {{formatnum:49064}} | {{formatnum:55223}} | {{formatnum:69628}} | {{formatnum:147280}} | {{formatnum:210481}} | {{formatnum:207495}} | {{formatnum:237066}} | {{formatnum:236636}} | {{formatnum:206523}} | {{formatnum:170485}} | {{formatnum:63856}} | {{formatnum:45842}} |- ! style="text-align:left" | 2016 | '''{{formatnum:2116818}}''' | {{formatnum:45264}} | {{formatnum:50106}} | {{formatnum:86353}} | {{formatnum:166474}} | {{formatnum:238567}} | {{formatnum:255074}} | {{formatnum:303577}} | {{formatnum:324425}} | {{formatnum:286732}} | {{formatnum:242293}} | {{formatnum:59414}} | {{formatnum:58539}} |- ! style="text-align:left" | 2017 | '''{{formatnum:2463158}}''' | {{formatnum:54909}} | {{formatnum:48161}} | {{formatnum:68474}} | {{formatnum:226902}} | {{formatnum:298052}} | {{formatnum:312282}} | {{formatnum:341622}} | {{formatnum:374512}} | {{formatnum:318425}} | {{formatnum:290669}} | {{formatnum:73371}} | {{formatnum:55779}} |- ! style="text-align:left" | 2018 | '''{{formatnum:2737867}}''' | {{formatnum:62974}} | {{formatnum:57263}} | {{formatnum:85225}} | {{formatnum:230271}} | {{formatnum:337347}} | {{formatnum:346944}} | {{formatnum:370381}} | {{formatnum:404008}} | {{formatnum:378085}} | {{formatnum:317255}} | {{formatnum:84082}} | {{formatnum:64032}} |- ! style="text-align:left" | 2019 | '''{{formatnum:3021070}}''' | {{formatnum:68266}} | {{formatnum:71937}} | {{formatnum:87705}} | {{formatnum:303551}} | {{formatnum:361893}} | {{formatnum:365797}} | {{formatnum:376013}} | {{formatnum:429825}} | {{formatnum:397348}} | {{formatnum:340950}} | {{formatnum:117072}} | {{formatnum:100713}} |- ! style="text-align:left" | 2020 | '''{{formatnum:480719}}''' | {{formatnum:78504}} | {{formatnum:75096}} | {{formatnum:22143}} | zatvorené | zatvorené | {{formatnum:5565}} | {{formatnum:60071}} | {{formatnum:110952}} | {{formatnum:68463}} | {{formatnum:58599}} | {{formatnum:1326}} | zatvorené |- |} [[Súbor:Floor plan NAM Athens.svg|náhľad|stred|upright=2.0|Orientačný pôdorys prízemia Národného archeologického múzea.]] == Zbierky == === Pravek === ==== Neolit (cca 6800 pred Kr. – 3300 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 5 Sála 5 na prízemí je domovom „predmykénskej“ zbierky, ktorá zahŕňa pamiatky z obdobia [[Neolit|neolitu]], [[Doba bronzová|staršej a strednej doby bronzovej]] (približne od roku 6800 pred Kr. do roku 1600 pred Kr.). Vystavené predmety sú usporiadané prísne chronologicky a pochádzajú z prehistorických sídlisk a pohrebísk z celej gréckej pevniny a [[Egejské more|Egejských ostrovov]], pričom významné zastúpenie majú nálezy zo severovýchodnej oblasti Egejského mora. <ref name="NAM-Prehistoric">CHRISTOPOULOU, Alexandra. The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 12-15.</ref> Exponáty z obdobia neolitu pochádzajú predovšetkým z archeologických nálezísk v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], ktorá bola kolískou prechodu prvého obyvateľstva na usadlý spôsob života spojený s rozvojom [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] a [[chov dobytka|chovu dobytka]].<ref>CHRISTOPOULOU, Alexandra. ''The Prehistoric Collection of the National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. ISBN 978-960-386-350-2. s. 12-15.</ref> Zbierka obsahuje najmä predmety každodennej potreby, akými sú hlinené a kamenné vázy, stolový riad, pracovné nástroje, zbrane a šperky. Chronologické usporiadanie expozície umožňuje návštevníkom jasne sledovať technologický pokrok, ako bolo napríklad zavedenie [[hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]] či rozvoj metalurgie. Medzi umelecky najcennejšie kusy patria antropomorfné hlinené sošky (idoly) zobrazujúce mužské a ženské postavy, vrátane svetoznámej plastiky s názvom „''Mysliteľ''“. <ref name="NAM-Prehistoric" /> Časť venovaná dobe bronzovej prezentuje unikátne kovové predmety a zlaté poklady charakteristické pre kultúry severovýchodného Egejského mora. Nachádzajú sa tu vzácne nálezy z mesta [[Poliochni]] na ostrove [[Lemnos]], ale aj cenné predmety z [[Trója|Tróje]], ktoré múzeu darovala Sophia Schliemannová, manželka objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Významné sú aj bohaté milodary objavené v hrobových [[mohyla|mohylách (tumuloch)]] zo starohelladskej kultúry na ostrove [[Lefkada (ostrov)|Lefkada]], nálezy zo stredohelladského obdobia z lokalít [[Sesklo]] a [[Dimini]], a ukážky luxusnej, čierno glazovanej tzv. [[Minojská keramika|minojskej keramiky]] z mesta [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomenos]] v [[Boiótia|Boiótii]]. <ref name="NAM-Prehistoric" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3928''' [[Súbor:Female figurine marble neolithic, NAMA 3928 080803x.jpg|stred|150px]] | '''Neolitická mramorová idolická soška ženy'''<br />Idolická soška stojacej ženy s rukami na bruchu, vyrezaná z bieleho mramoru. | [[Sparta (starovek)|Sparta]]<br />cca 6500 pred Kr. – 5800 pred Kr. |- | '''5922''' [[Súbor:Clay Neolithic vase from Dimini at the National Archaeological Museum of Athens on 28 September 2018.jpg|stred|150px]] | '''Trojfarebná neolitická váza'''<br />Hlinená váza s typickou trichrómnou (trojfarebnou) maľovanou geometrickou dekoráciou. | [[Dimini]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 5300 pred Kr. – 4800 pred Kr. |- | '''5937''' [[Súbor:Female_figurine_with_child_small_painted_terracott_neolithic,_NAMA_5937_080804.jpg|stred|150px]] | '''Hlinená soška typu Kourotrofos'''<br />Terakotová soška sediacej ženy, ktorá drží a dojčí svoje dieťa. | Akropola v [[Sesklo]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4800 pred Kr. – 4500 pred Kr. |- | '''5894''' [[Súbor:Larger_terracotta_Thinker_Neolithic_5894_080710.jpg|stred|150px]] | '''Neolitický „Mysliteľ“'''<br />Veľká terakotová soška sediaceho muža s výrazným [[Pohlavný úd|falusom]], pravdepodobne zobrazujúca neolitické božstvo plodnosti. | [[Karditsa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />Neolit, cca 4500 pred Kr. – 3300 pred Kr. |} ==== Doba bronzová ==== ;Prízemie, sála 5 V sále 5 sú umiestnené aj ďalšie cenné predmety z raných fáz doby bronzovej v širšej egejskej oblasti. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''4452''' [[Súbor:Pottery Troy bronze age, NAMA 4452 080809.jpg|stred|130px]] | '''Trójska keramická nádoba'''<br />Hlinená kultová nádoba typu ''Dépas'' (''amphikypellon'') s dvoma dlhými ušami, typická pre anatolskú oblasť. | [[Trója]]<br />Doba bronzová, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5581''' [[Súbor:A pig (5581682458).jpg|stred|150px]] | '''Hlinené prasiatko'''<br />Zvieracia zoomorfná nádoba (vázička) v podobe prasiatka, svedčiaca o rozvinutom hrnčiarstve na ostrovoch. | [[Poliochni]], [[Lemnos]]<br />cca 2500 pred Kr. – 2300 pred Kr. |} ==== Kykladská zbierka (staršia doba bronzová, cca 3200 pred Kr. – 2000 pred Kr.) ==== ;Prízemie, sála 6 Sála 6 ponúka významnú zbierku [[Kykladská kultúra|kykladského umenia]] s typickými, svetoznámymi mramorovými idolmi. Je organizovaná chronologicky, no rešpektuje aj pôvod nálezov z jednotlivých ostrovov. Samostatnú a významnú časť expozície tvoria nálezy zo sídliska [[Fylakopi]] na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]], ktoré objavila britská archeologická škola [[British School at Athens]]. Unikátom zbierky je monumentalná „''Kykladská idola z ostrova Amorgos''“, ktorá je s výškou 1,52 m jednou z najväčších, aké sa kedy v egejskej oblasti našli. Sála obsahuje aj vzácne trojrozmerné plastiky hudobníkov (hráča na harfu a hráča na dvojitý [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] (diaulos) z ostrova [[Keros]], keramické ozdobné nádoby pripomínajúce „panvice na vyprážanie“, mramorové vázy (tzv. ''kandiles''), maľovanú kykladskú keramiku a vzácne fragmenty nástenných fresiek z Fylakopi. <ref name="NAM-Cycladic">VONDRÁČKOVÁ, Jana. Kykladská kultúra a jej odkaz v zbierkach Národného archeologického múzea. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. s. 42-45.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''8954''' [[Súbor:Frying_Pan_080816.jpg|stred|150px]] | '''Keramická nádoba typu „panvica“'''<br />Hlinená nádoba s rytým dekorom znázorňujúcim štylizované slnko a morské vlny. | [[Falero|Faleron]] ([[Atika (kraj)|Atika]])<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6184''' [[Súbor:Periodo cicladico arcaico II, stoviglia a padella con decorazione incisa con imbarcazioni tra onde a spirale, da chalandriani a syros, 2800-2300 ac ca., n. 6164.jpg|stred|150px]] | '''Kykladská „panvica“ z ostrova Syros'''<br />Kultová hlinená nádoba s bohatým rytým dekorom, ktorý detailne zobrazuje veslovú loď a ryby plávajúce v špirálovitých morských vlnách. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3978''' [[Súbor:Idol_080717.jpg|stred|150px]] | '''Monumentálny kykladský idol ženy'''<br />Veľká mramorová socha stojacej ženy s prekríženými rukami. Patrí do tzv. variety Spedos.<br />Výška: 1,52 m. | Ostrov [[Amorgos]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3910''' [[Súbor:EC II early Spedos type male flute player - Αθήνα EAM 3910 - 03.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na aulos (Aulétes)'''<br />Mramorová trojrozmerná soška sediaceho muža hrajúceho na staroveký dychový nástroj [[aulos]]. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''3908''' [[Súbor:Harpist of Keros, NAMA3908, Athens, Greece.png|stred|150px]] | '''Kykladský idol: Hráč na lýru (Arpistes)'''<br />Mramorová trojrozmerná plastika muža sediaceho na tróne, ktorý drží v rukách veľkú harfu. Patrí k najvýznamnejším dielam kykladského umenia. | Ostrov [[Keros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2800 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''6174''' [[Súbor:EC II Dokathismata type female figurine - Αθήνα EAM 6174 - 01.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský idol ženy'''<br />Mramorová soška ženy vykazujúca typický štíhly a mierne angulárny (hranatý) štýl príznačný pre varietu Dokathismata. | Ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2400 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''20934''' [[Súbor:Cycladic figurine 75-49.jpg|stred|150px]] | '''Kykladský ženský idol'''<br />Klasická mramorová soška s prekríženými rukami, predstavujúca kánon kykladského umenia (varieta Spedos). | Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2400 pred Kr. |- | '''6176''' [[Súbor:Rhyton_pig_ECII_NAMA_N6176_080764x.jpg|stred|150px]] | '''Zoomorfný rytón v tvare ježka (alebo medveďa)'''<br />Hlinená maľovaná nádoba ([[rytón]]) v tvare sediaceho zvieraťa držiaceho misku. Našiel ju archeológ [[Christos Tsountas]] v roku 1898.<br />Patrí do [[Keros-syroská kultúra|keros-syroskej kultúry]]. | nálezisko Chalandriani, ostrov [[Syros]]<br />Starokykladské obdobie II, cca 2600 pred Kr. – 2300 pred Kr. |- | '''5782''' [[Súbor:Fisherman_Melos_NAMA_N5782_080789.jpg|stred|150px]] | '''Podstavec nádoby s vyobrazením rybárov'''<br />Hlinený fragment s farebnou maľbou dvoch rybárov, ktorí kráčajú oblečení v tunikách a v oboch rukách pevne držia ulovené ryby. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2100 pred Kr. |- | '''5844''' [[Súbor:Flying fish fragments.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Phylakopi flying fish.jpg|stred|150px]] | '''Freska s lietajúcimi rybami z Fylakopi'''<br />Fragmenty naturalistickej omietkovej nástennej maľby zobrazujúcej lietajúce ryby plávajúce v mori. Svedčí o silnom minojskom kultúrnom vplyve. | Fylakopi, ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />Starokykladské obdobie III, cca 2300 pred Kr. – 2000 pred Kr. |} ==== Nástenné fresky a keramika z Akrotiri na ostrove Théra (16. storočie pred Kr.) ==== ;1. poschodie, sála 48 Nádherné, bohato tónované polychrómne [[freska|fresky]] z prehistorického mesta [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] na ostrove [[Santorin|Théra (Santorin)]], spolu s luxusným stolovým riadom, bronzovými zbraňami a pracovnými nástrojmi, sú vystavené na samom vrchu hlavného schodiska v sále 48 na prvom poschodí. Mesto Akrotiri, ktoré bolo zničené a pochované na vrchole svojho rozkvetu v priebehu 16. storočia pred Kr. následkom kolosálnej [[Minojská erupcia|vulkánskej erupcie]], býva často označované za „[[Pompeje]] Egejského mora“. Hrubá vrstva [[pemza|pemzy]] a sopečného popola dokonale zakonzervovala celé viacposchodové budovy vrátane interiérov. Mesto bolo v tom čase pod intenzívnym kultúrnym vplyvom [[Minojská kultúra|minojskej civilizácie]], o čom svedčia prírodné motívy na keramike, rozvinuté umenie fresiek a používanie [[Lineárne písmo A|lineárneho písma A]]. <ref name="NAM-Thera">KOKKEVI-FOTIOU, Demetra. The Thera Exhibition at the National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2017. s. 8-12.</ref> Vzácne nástenné maľby objavil počas systematických archeologických výskumov v rokoch 1967 – 1974 slávny grécky archeológ [[Spyridon Marinatos]]. Medzi najznámejšie exponáty patrí skvele zachovaná „''Freska jari''“ s motívom rozkvitnutých [[šafran|krokusov]] a letiacich [[lastovička|lastovičiek]], ktorá pôvodne pokrývala tri steny celej miestnosti. Veľkej popularite sa teší aj monumentálna freska s vyobrazením „''Boxujúcich chlapcov''“ či freska „''Antilopy''“. Boli namaľované technikou ''buon fresco'' na vlhkú vápennú omietku, čo prispelo k ich brilantnej trvácnosti, pričom jemné detaily umelci dokončovali po uschnutí podkladu. Keramické nálezy v sále prezentujú maľované polychrómne vázy s dekorom ľalií, krokusov, divých kôz, delfínov a levov, ktoré vykazujú importné vplyvy z [[Kréta|Kréty]] aj z pevninského Grécka. Unikátnym exponátom je tiež sadrový odliatok, ktorý umožnil presnú rekonštrukciu dreveného prehistorického lôžka a prúteného koša na zber úrody. <ref name="NAM-Thera" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | [[Súbor:The_Antelopes_Fresco,_from_Akrotiri,_Thera_(Santorini),_Minoan_Civilization,_16th_Century_BC,_National_Archaeological_Museum_of_Athens_(14115163145).jpg|stred|150px]] | '''Freska antilop'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca dve africké antiky (orix) s detailne vykreslenými kontúrami tiel. | [[Akrotiri (Santorin)|Akrotiri]] ([[Santorin]])<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_2.jpg|stred|150px]] | '''Freska boxujúcich chlapcov'''<br />Svetoznáma nástenná maľba dvoch mladých chlapcov s typickými minojskými účesmi, ktorí trénujú box s nasadenými rukavicami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:AKROTIRI SHIP-PROCESSION-FULL.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 01.jpg|stred|150px]] [[Súbor:Akrotiri ship-procession-full 02.jpg|stred|150px]] | '''Freska lodnej procesie'''<br />Dlhá miništúrna vlysová freska detailne zobrazujúca flotilu slávnostne vyzdobených veslových lodí plávajúcich medzi dvoma prehistorickými mestami. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:NAMA_Akrotiri_4.jpg|stred|150px]] | '''Freska jari'''<br />Nádherná a mimoriadne zachovaná krajinná maľba, ktorá zachytáva rozkvitnuté skalnaté kopce s červenými ľaliami (šafranom) a páry dvoriacich sa lastovičiek. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Potnia_Theron,_Akrotiri.jpg|stred|150px]] | '''Freska s bohyňou Potnia theron (Pani zvierat)'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca sediacu bohyňu divokej prírody. Postava je obklopená zvieratami a predstavuje prehistorický predobraz neskoršej gréckej bohyne [[Artemis]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri_blue_monkeys.jpg|stred|150px]] | '''Freska modrých opíc'''<br />Dynamická nástenná maľba zobrazujúca skupinu modrých opíc, ktoré divoko lezú po strmých vulkanických skalách. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Fresco_of_a_fisherman,_Akrotiri,_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Freska rybára'''<br />Jedna z najlepšie zachovaných postáv prehistorického egejského umenia. Zobrazuje nahého mladého rybára, ktorý v oboch rukách hrdo drží trsy ulovených rýb (makrel). | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | [[Súbor:Akrotiri-lady-with-papyri.jpg|stred|150px]] | '''Freska ženy s papyrusmi'''<br />Nástenná maľba zobrazujúca urodzenú ženu v rituálnom odeve s prepracovaným účesom, kráčajúcu popri dive rastúcich stvoloch [[papyrus]]u. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102893'''<br />[[Súbor:Pottery rhyton lions head 16th c BC, NAMA 102893.jpg|stred|150px]] | '''Hlinený rytón v tvare levice'''<br />Polychrómna keramická rituálna nádoba ([[rytón]]) vymodelovaná do podoby levej hlavy, určená na prinášanie [[libácia|tekutých obetí]]. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102915'''<br />[[Súbor:Pottery jug dolphin 16th c BC, NAMA 102915.jpg|stred|150px]] | '''Polychrómny krčah s delfínom'''<br />Luxusná hlinená nádoba s precíznou maľbou plávajúceho delfína, svedčiaca o silnej inšpirácii morským svetom. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102924'''<br />[[Súbor:Pottery jug 16th c BC, NAMA 102924.jpg|stred|150px]] | '''Štíhly krčah so ženskými prvkami'''<br />Vysoká antropomorfná hlinená váza so štylizovaným vyobrazením ženských prsníkov a náhrdelníka, používaná pri náboženských obradoch. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |- | '''102894'''<br />[[Súbor:Pottery jug ears of corn 16th c BC, NAMA 102894.jpg|stred|150px]] | '''Krčah s pšeničnými klasmi'''<br />Elegantná maľovaná keramická nádoba zdobená detailnými naturalistickými motívmi zrelých obilných (pšeničných) klasov. | Akrotiri (Santorin)<br />16. storočie pred Kr. |} === Mykénska civilizácia (cca 1600 pred Kr. – 1100 pred Kr.) === ;Prízemie, sála 4 Sály 3 a 4 na prízemí, nachádzajúce sa priamo oproti hlavnému vchodu, sú kompletne vyhradené pre monumentálnu [[Mykénska kultúra|mykénsku civilizáciu]]. Menšia sála 3 obsahuje rozmanité predmety z mykénskeho obdobia pochádzajúce z oblasti [[Atika (kraj)|Atiky]] (najmä z lokality Atén, [[Braurón|Braurónu]], [[Markopoulo Mesogeas|Markopoula]] či ostrova [[Salamína]]) a z ďalších regiónov Grécka. <ref name="NAM-Mycenaean">DEMAKOPOULOU, Katie. The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum. Atény: Kapon Editions, 2016. ISBN 978-960-6878-95-4. s. 14-18.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 163-165.</ref> Centrálna vitrína najväčšej sály (č. 4) ukrýva absolútne poklady objavené v šachtovom hrobe č. V v hrobovom kruhu A v [[Mykény|Mykénach]]. Medzi nimi dominuje svetoznáma [[Agamemnónova maska|zlatá posmrtná maska]], ktorú jej objaviteľ [[Heinrich Schliemann]] nadšene nazval ako „''Agamemnonovu masku''“, datovaná do 16. storočia pred Kr. Maska bola vytepaná klenotníckou technikou [[tepanie|tepania zozadu]] (franc. ''repoussé'') priamo podľa tváre zosnulého pred jeho pochovaním, vďaka čomu sa považuje za jeden z prvých skutočných individuálnych portrétov v dejinách. Tá istá vitrína obsahuje aj nádhernú bronzovú dýku zdobenú technikou [[damaskovanie (kov)|damaskovania]] zlatom a striebrom, ktorá detailne zachytáva dynamickú scénu lovu mačkovitých šeliem (levov). <ref name="NAM-Mycenaean" /> Vitríny po stranách sály vystavujú ďalšie cenné predmety nájdené v hrobových kruhoch A a B v Mykénach, akými sú luxusný stolový riad, zlaté šperky a bronzové zbrane. Mimoriadne početné sú rituálne obetné nádoby [[rytón|rytóny]] (vázy na [[libácia|tekuté obete]] v tvare zvieracích hláv) z drahých kovov (zlata, striebra) alebo vzácnych kameňov (mramoru, [[alabaster|alabastru]], [[obsidián]]u a [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]). V sále sú vystavené aj slávne zlaté poháre z kupolového hrobu ([[tholos]]u) vo [[Vafio]] neďaleko [[Sparta (starovek)|Sparty]], objavené v roku 1889, hlinené tabuľky popísané starovekým [[Lineárne písmo B|lineárnym písmom B]], masívne zlaté pečatidlo z pokladu v meste [[Tiryns]] a slávny fragment omietkovej nástennej maľby známy ako „''Mykénčanka''“ (alebo ''Dáma z Mykén'') z 13. storočia pred Kr., ktorý sa považuje za vôbec prvé naturalistické zobrazenie ľudskej postavy v západnom umení. <ref name="NAM-Mycenaean" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''1758'''<br />[[Súbor:Gold_cup_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1758_080866.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Vaphio_cow.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár I'''<br />Zlatá luxusná nádoba s reliéfnym dekorom tepaným technikou repoussé. Zobrazuje dramatický lov a odchyt troch divých býkov pomocou siete. | [[Vafio]], [[Lakónia]]<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''1759'''<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080874.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Golden_cup_from_Vafio_1500_to_1450_BC,_NAMA_1759_080869.jpg|stred|150px]] | '''Poháre z Vafia – Pohár II'''<br />Zlatá luxusná nádoba zobrazujúca pokojnejšiu scénu, kde sú býky už skrotené a pasú sa alebo kráčajú vedené človekom. | Vafio, Lakónia<br />cca 1500 pred Kr. – 1450 pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:GR-athen-arch-museum-mykene.jpg|stred|150px]] | '''Mykénčanka (Dáma z Mykén)'''<br />Fragment omietkovej fresky zobrazujúci bielu tvár ženy z profilu na modrom pozadí. Žena má čierne spletené tance, bohaté šperky a bustu zobrazenú spredu, pričom v rukách drží náhrdelník. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''11671-11672'''<br />[[Súbor:NAMA_Mycènes_bouclier_1.jpg|stred|150px]][[Súbor:NAMA Mycènes bouclier 2.jpg|stred|150px]] | '''Fresky s veľkými štítmi'''<br />Dva nástenné fragmenty zobrazujúce veľké mykénske štíty v tvare osmičky s charakteristickou stredovou závesnou osou. Maľba verne imituje textúru hovädzej kože s typickými fľakmi. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |- | '''5883'''<br />[[Súbor:Minoan_frescos_in_the_National_Archaeological_Museum_in_Athens_02.JPG|stred|150px]] | '''Freska so ženou v procesii'''<br />Nástenná maľba zachytávajúca vznešenú ženu z profilu s bielou pokožkou na bledomodrom pozadí, ktorá má obnažené prsia a v rukách nesie luxusnú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]). | [[Tiryns]]<br />13. storočie pred Kr. |- | '''3-5'''<br />[[Súbor:MycenaeDiadems.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté čelenky (diadémy)'''<br />Urodzené pohrebné zlaté čelenky s detailným reliéfnym dekorom hviezdic a roziet vytvorených technikou repoussé. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob III<br />16. storočie pred Kr. |- | '''625'''<br />[[Súbor:NAMA Mycenaean gold funerary breastplate.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pohrebný náprsník (pektorál)'''<br />Veľký ochranný plát zo zlata s tepaným dekorom geometrických špirál a štylizovaných listov, určený pre zosnulého veľmoža. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''8339'''<br />[[Súbor:Dagger_from_Pylos_with_Nautilos_15_c_BC,_NAMA_8339_080877.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka zdobená motívom nautilov'''<br />Vzácna bronzová čepeľ s luxusným vykladaním zo zlata a striebra, ktoré detailne zobrazuje morské hlavonožce [[Nautilus (rod)|nautily]]. | Hrobka v [[Pylos]]<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8340'''<br />[[Súbor:Dagger_with_animals_Mycenean_culture,_NAMA_8340_080876.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom divej zveri'''<br />Bronzová dýka umelecky vykladaná zlatom a striebrom s motívom šeliem loviacich zver, doplnená o celozlatú rukoväť. | Hrobka v Pylos<br />15. storočie pred Kr. |- | '''394'''<br />[[Súbor:Dagger inlaid Mycenaean 16 c BC, NAMA 394 1080834 a.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s motívom lovu na levy'''<br />Umelecký skvost mykénskeho kovolitectva. Čepeľ zobrazuje dramatickú scénu, kde piati bojovníci so štítmi a oštepmi útočia na leva. Vyhotovené pomocou zlata, [[elektrum|elektra]] a [[niello|niella]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''765'''<br />[[Súbor:Mycenaean dagger with Nilotic landscape at the National Archaeological Museum of Athens on October 6, 2021.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová dýka s nilotskou krajinou'''<br />Zdobená čepeľ zobrazujúca fiktívnu africkú krajinu okolo rieky Níl, kde mačkovité šelmy lovia vodné vtáctvo medzi rozkvitnutými stvolmi [[papyrus]]ov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''253'''<br />[[Súbor:0159_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Tepaná zlatá maska s jemnými črtami tváre, svedčiaca o rituálnom pochovávaní mykénskej elity. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''254'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mask_from_Mycenae_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatá posmrtná maska'''<br />Ďalšia zo série unikátnych osobných masiek z drahého kovu nájdených Schliemannom v kráľovských šachtách. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''624'''<br />[[Súbor:594px-MaskeAgamemnon-MOD.jpg|stred|150px]] | '''Agamemnónova maska'''<br />Najslávnejší exponát mykénskych zbierok. Detailne prepracovaná zlatá pohrebná maska s bradou, fúzmi a zatvorenými očami, zosobňujúca moc achájskych panovníkov. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. | Maska bola objavená [[Heinrich Schliemann|Heinrichom Schliemannom]] v roku 1876 počas vykopávok kráľovských hrobov v hrobovom kruhu A. Autenticita masky je dnes niektorými vedcami spochybňovaná. Hroby v kruhu A sú navyše datované do 16. storočia pred Kr., čo je približne o tri storočia skôr, než do obdobia, kam spadá historické či mýtizované pôsobenie kráľa Agamemnóna a [[Trójska vojna|trójska vojna]]. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />16. storočie pred Kr. |- | '''384'''<br />[[Súbor:Athens_Bull_Rhyton_020911.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare býčej hlavy'''<br />Nádherná rituálna nádoba. Rohy, čelná rozeta a mufľa (ňufák) býka sú vyhotovené z rýdzeho zlata. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''273'''<br />[[Súbor:Gold_rhyton_in_the_shape_of_a_lion's_head_Mycenaean,_NAMA_273_080829.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý rytón v tvare levej hlavy'''<br />Luxusná pohrebná a rituálna nádoba z masívneho zlatého plechu, vytepaná do podoby levej hlavy. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''241'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena militare, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 241.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Armed combat in Mountain Glen.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s bojovou scénou'''<br />Masívny prsteň, ktorého očko slúžilo ako pečať. Detailne vyobrazuje ozbrojený súboj štyroch mykénskych bojovníkov v horskom priesmyku. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''240'''<br />[[Súbor:Anello-sigillo d'oro con scena di caccia di arciere su un cocchio che mira a un cervo, dalla tomba IV del tumulo A di micene, XVI secolo ac., n. 240.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý pečatný prsteň s vojnovým vozom'''<br />Vzácny prsteň s vyrytým výjavom lovu: lukostrelec na cválajúcom dvojkolesovom bojovom voze mieri na utekajúceho jelena. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />16. storočie pred Kr. |- | '''6208'''<br />[[Súbor:Gold ring with relief sitting goddess and genii Mycenaean, NAMA 6208 080858.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý prsteň s rituálnou scénou prinášania obetí'''<br />Reliéfny prsteň zobrazujúci mýtických démonov (géniov), ktorí prinášajú obetné dary bohyne sediacej na tróne. | [[Tiryns]]<br />Neskoromykénske obdobie |- | '''412'''<br />[[Súbor:Nestorbecher Mykene (Nationalmuseum Athen).JPG|stred|150px]] | '''Nestorov pohár'''<br />Zlatý pohár s dvoma uchami zdobenými plastikami vtákov. Schliemann ho v roku 1876 mylne stotožnil s Nestorovým pohárom opísaným v Homérovej ''[[Iliada|Iliade]]''. Nález je však datovaný do 15. storočia pred Kr., čo časovo nesúhlasí s trójskou vojnou. Okrem toho je menší a má len dve ucha namiesto štyroch. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob IV<br />15. storočie pred Kr. |- | '''8638'''<br />[[Súbor:Small vessel in the shape of swans, rock crystal Mycenae 16 c BC, NAMA 8638 080842.jpg|stred|150px]] | '''Miska v tvare kačky (alebo labute)'''<br />Umelecky náročná luxusná miska s rukoväťou v podobe vtáčej hlavy, vyrezaná z jedného kusu prírodného [[krištáľ (minerál)|horského krištáľu]]. | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''388'''<br />[[Súbor:Rhyton silver deer Mycenaean NAMA 080826.jpg|stred|150px]] | '''Strieborný rytón v tvare jelenej hlavy'''<br />Rituálna obetná nádoba detailne stvárňujúca hlavu divej zveri (jelena). | Mykény, hrobový kruh B<br />16. storočie pred Kr. |- | '''2489'''<br />[[Súbor:Bowl silver inlaid Macenaean NAMA 080863.jpg|stred|150px]] | '''Strieborná čaša s vlysom mužských hláv'''<br />Luxusná strieborná nádoba zdobená po obvode vlysom bradatých mužských hláv vyhotovených zo zlata a [[niello|niella]]. | Mykény, komorový hrob<br />16. storočie pred Kr. |- | '''4575'''<br />[[Súbor:07Mykenischer_Kopf01.jpg|stred|150px]] | '''Ženská hlava z Mykén'''<br />Štuková (sadrová) polychrómna hlava bohyne alebo sfingy s výrazným čiernym a červeným maľovaným dekorom na bielom podklade (červené rozety na lícach). | Akropola v Mykénach<br />14. – 13. storočie pred Kr. |- | '''1426'''<br />[[Súbor:Ancient Greek pottery in the National Archaeological Museum in Athens 14.JPG|stred|150px]] | '''Váza s bojovníkmi'''<br />Veľký keramický [[kratér]] s maľbou pochodujúcich mykénskych ťažkoodencov odchádzajúcich do vojny, ktorí sú vybavení štítmi, prilbami, oštepmi a krátkou zbrojou. | Mykény, blízko hrobového kruhu A<br />cca 1200 pred Kr. |- | '''1428'''<br />[[Súbor:NAMA_1428_-_Stele_of_Grave_Circle_A_Mycenae.jpg|stred|150px]] | '''Pohrebná stéla s vyobrazením voza'''<br />Kamenný náhrobok s reliéfnym výjavom bojovníka alebo lovca na ľahkom dvojkolesovom voze ťahanom koňom, pred ktorým stojí peší protivník či lovec so zbraňou. | Mykény, hrobový kruh A, šachtový hrob V<br />cca 1600 pred Kr. |- | '''7711'''<br />[[Súbor:Ivory_tvo_women_and_child_Myenaean,_NAMA_7711_080853.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinový idol dvoch žien s dieťaťom'''<br />Unikátna drobná plastika zo [[slonovina|slonoviny]]. Zobrazuje dve ženské božstvá odeté do prepracovaného minojsko-mykénskeho odevu s malým dieťaťom pri ich nohách. Pravdepodobne ide o prehistorické zobrazenie bohýň [[Démétér]] a [[Persefoné]]. | Akropola v Mykénach<br />13. storočie pred Kr. |} === Archaické sochárstvo === Sály 7 až 13 na prízemí sú venované gréckemu sochárstvu z [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]] (približne od 7. do začiatku 5. storočia pred Kr.). Expozícii dominujú monumentálne mramorové sochy typu ''[[kúros]]'' (ideál nahého mladého muža s vykročenou, najčastejšie ľavou nohou, ktorého kánon bol čiastočne inšpirovaný [[Staroegyptské umenie|staroegyptským umením]] a pôvodnými drevenými kultovými sochami [[xoanon|xoanami]]) a sochy typu ''[[koré (socha)|koré]]'' (oblečená stojaca dievčina, odetá v tradičnom [[peplos (odev)|peplose]] alebo [[chitón]]e). <ref name="NAM-Sculpture">KOURINOU, Eleni. The Sculpture Collection of the National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2015. s. 18-22.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> V sále 8 sa nachádza kolosálny „''Kúros zo Sounionu''“ (datovaný okolo roku 600 pred Kr.), ktorý dosahuje výšku viac ako tri metre. Táto monumentálna votívna socha bola objavená na priestranstve pred [[Chrám Poseidóna a Atény na Súnione|Poseidónovým chrámom]] na myse [[Súnion]]. Sála 11, v ktorej sú vystavené slávne sochy „''Kúros z Milosu''“ a „''Kúros z Volomandry''“ vyrezané z jemného [[Paros|parského mramoru]], demonštruje umelecký posun v polovici 6. storočia pred Kr., kedy sa v gréckej plastike prvýkrát objavuje typický, jemne tajomný „[[Archaický úsmev|archaický úsmev]]“. Pokrok v sochárskych technikách na konci 6. storočia pred Kr. dokumentuje slávny „''[[Kroisov kúros]]''“ (alebo ''Kúros z Anavyssu'') a precízne spracovaná náhrobná „''[[Aristionova stéla]]''“ od sochára Aristokla, zobrazujúca reliéf mykénskeho [[hoplit]]a (obe diela sú datované okolo roku 520 pred Kr.) v sále 13. Významný prelom v anatómii a stvárnení vlasov prináša „''Kúros z Aristodika''“ (okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený počas druhej svetovej vojny v obci [[Keratea]]. Vývoj uzatvára dynamický reliéf známy ako „''Hoplitodromos''“ (alebo ''Bežiaci hoplit'', taktiež okolo roku 500 pred Kr.), ktorý bol v minulosti laickou verejnosťou mylne pokladaný za náhrobný pamätník slávneho maratónskeho bežca [[Filippides|Filippida]]. <ref name="NAM-Sculpture" /> Hlavným a najčastejším motívom tejto éry zostáva zachytenie ľudského tela a rozvoj ''umeleckej nahoty v starovekom Grécku''. Kým mužské telo bolo zobrazované v plnej atletickej nahote, ženské postavy boli, s výnimkou drobných rituálnych detailov, takmer vždy zahalené do bohato riasených látok. {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''776'''<br />[[Súbor:Naked_Goddess_influence_of_Syria_730-720_BC,_NAMA_776_081098.jpg|stred|150px]] | '''Slonovinová soška bohyne'''<br />Plastika nahej bohyne objavená na prehistorickom pohrebisku pri bráne Dipylon. Na hlave má čelenku zdobenú motívom [[meander (umelecký vzor)|meandra]]. Vykazuje silný umelecký vplyv zo starovekej [[Sýria|Sýrie]]. | Jeden z hrobov pri bráne [[Dipylon]], [[Atény]]<br />cca 750 pred Kr. |- | '''1'''<br />[[Súbor:Kore_081088.jpg|stred|150px]] | '''Nikandrina Artemis (Artemis z ostrova Delos)'''<br />Podľa archaického nápisu vyrytého na ľavej strane venovala túto mramorovú sochu bohyni [[Artemis]] vznešená Nikandra z ostrova [[Naxos]]. Ide o vôbec prvý exponát zapísaný do inventára múzea v roku 1878, preto nesie symbolické inventárne číslo 1. | Svätyňa bohyne Artemis, ostrov [[Delos]]<br />cca 660 pred Kr. – 650 pred Kr. |- | '''2869'''<br />[[Súbor:Relief_torso_limestone_Hera_from_Mycenae_630-620_BC,_NAMA_2869_081096.jpg|stred|150px]] | '''Fragment sochy ženského božstva'''<br />Vápencový torzálny reliéf ženy (pravdepodobne bohyne [[Héra|Héry]]). Typický [[Dedalský štýl|dedalský štýl]] v črtách tváre naznačuje, že dielo bolo vyhotovené sochárskou dielňou na ostrove [[Kréta]] alebo v [[Korint]]e. | Akropola v [[Mykény|Mykénach]]<br />cca 630 pred Kr. |- | '''3372'''<br />[[Súbor:Head_Kouros_NAMA_3372_102516.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Dipylonu'''<br />Považuje sa za najstaršiu monumentálnu sochu typu kúros, aká sa v Grécku zachovala. Do dnešných dní prežila len hlava mladíka a jedna ruka. | Pohrebisko [[Dipylon]], Atény<br />cca 610 pred Kr. |- | '''2720'''<br />[[Súbor:Sounion Kouros (3409308816).jpg|stred|120px]] | '''Kúros zo Sounionu'''<br />Kolosálny archaický kúros vyrezaný z naxoského mramoru. Slúžil ako [[Votívny dar|votívny dar (ex-voto)]] pred Poseidónovým chrámom. Dosahuje výšku 3,05 m. Hoci má ľavú nohu vpred, váha tela je symetricky rozložená na obe chodidlá. Na robustnom krku spočíva kvadratická hlava s plochou tvárou a perami zahnutými do archaického úsmevu. | Mys [[Súnion]]<br />cca 600 pred Kr. |- | '''28'''<br />[[Súbor:Sphinx pentelic marble 570-550 BC, NAMA 28 102540.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobná sfinga'''<br />Mramorová [[Sfinga (mytológia)|sfinga]] z pentelského mramoru, ktorá pôvodne zdobila vrchol náhrobného pamätníka. Chýbajú končatiny, krídla a chvost. Sediace zviera má na hlave vysokú korunu s tromi reliéfnymi rozetami, na ktorej sa zachovali zvyšky hnedej farby. Krídla boli pôvodne maľované červenou a modrou farbou. | Spata, [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 570 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''61'''<br />[[Súbor:Head young ma from Eleusis marble 560 BC NAMA 61 102531.jpg|stred|150px]] | '''Hlava kúra z Eleusiny'''<br />Mramorová hlava mladého muža z ranného archaického obdobia, objavená pri vykopávkach vo svätyni. | [[Eleusina]]<br />cca 560 pred Kr. |- | '''27'''<br />[[Súbor:NAMA Head of a kore.jpg|stred|120px]] | '''Hlava dievčaťa (koré)'''<br />Drobná plastika z pentelského mramoru, reprezentujúca jemnú attickú sochársku školu. Výška: 14 cm. | Eleusina<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- | '''1558'''<br />[[Súbor:Kouros_from_Milos_NAMA_1558_102542.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Milosu'''<br />Štíhla mramorová socha mladíka. Tvárová časť vykazuje jasný posun v anatómii a nesie typický rozvíjajúci sa archaický úsmev, ktorý na starších sochách chýbal. | Ostrov [[Milos (ostrov)|Milos]]<br />cca 560 pred Kr. – 550 pred Kr. |- | '''21'''<br />[[Súbor:Statue of a nike from delos, 550 bc.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:EB1911 Greek Art - Restoration of Nikē of Delos.jpg|náhľad|vpravo|100px|Pôvodná rekonštrukcia]] | '''Niké z Délosu'''<br />Parský mramor. Výška: 90 cm. Chýbajú krídla a časti končatín, no na boku sú viditeľné prsty ľavej ruky. Okrídlená bohyňa víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] je zachytená v dynamickom, akoby kľačiacom lete, čo je typický archaický kánon pre vyjadrenie pohybu. | Ostrov Delos<br />cca 550 pred Kr. |- | '''1906'''<br />[[Súbor:Kouros from Volomandra 550 BC NAMA 1906 Nama610.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Volomandry'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža, vytesaná v mierne nadživotnej veľkosti. Vyniká detailným spracovaním účesu z dlhých perlovitých prameňov vlasov. | Volomandra, Atika<br />cca 550 pred Kr. |- | '''16'''<br />[[Súbor:Head of a Kouros, 540 BC, NAMA 16, 190823.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA 16 Kouros Apollo Ptoos 2.JPG|náhľad|vpravo|120px]] | '''Hlava kúra z Ptoónu (NAMA 16)'''<br />Mramorová hlava s poškodeným nosom a bradou. Vlasy držané čelenkou padajú v dlhých vrkočoch na ramená, zadná časť hlavy je zámerne neopracovaná. Úzka tvár vyžaruje pokoj a dominujú jej veľké, mandľovité archaické oči s náznakom attického úsmevu. Výška: 21 cm. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, [[Béotia]]<br />cca 540 pred Kr. |- | '''10'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 550 BC NAMA 10 102536.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon, 550 BC, NAMA 10, 190807.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 10)'''<br />Dobre zachované torzo mramorového kúra, ktoré dokumentuje prepojenie attických a béotskych umeleckých vplyvov v polovici 6. storočia pred Kr. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 550 pred Kr. |- | '''12'''<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102568.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Kouros from Ptoon 520 BC NAMA 12 NAMA 2005 102569.jpg|náhľad|vpravo|120px]] | '''Kúros z Ptoónu (NAMA 12)'''<br />Mramorová socha mladíka z neskoršieho obdobia svätyne, vykazujúca oveľa pokročilejšie a realistickejšie spracovanie anatómie hrudného koša a brušného svalstva. | Svätyňa Apollóna Ptoóna, Béotia<br />cca 520 pred Kr. |- | '''4890'''<br />[[Súbor:Kouros, da merernda (myrrhinous) in attica, 540-530 ac ca. 01, n. 4890.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Merendy'''<br />Náhrobná mramorová socha mladého muža. Bola objavená v roku 1972 zakopaná v zemi spoločne so sochou dievčaťa (Phrasikleia). Na povrchu sa dodnes zachovali unikátne stopy pôvodnej farebnej [[polychrómia|polychrómie]]. | Merenda (staroveký Myrrhinous), Atika<br />cca 540 pred Kr. – 530 pred Kr. |- | '''7901'''<br />[[Súbor:Stele_Doryphoros_NAMAthens_7901.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s doryforom (nositeľom kopije)'''<br />Náhrobný nízky reliéf ([[basreliéf]]) zobrazujúci profil nahého mladého bojovníka, ktorý drží v ruke kopiju. Na kameni sú čiastočne zachované pôvodné minerálne pigmenty. | Atény<br />koniec 6. storočia pred Kr. |- |- | '''bez č. / fragment'''<br /><div style="font-size:90%; color:#555; text-align:center; padding:20px; border:1px dashed #ccc;">Bez fotografie</div> | '''Fragment archaickej plastiky'''<br />Nález z parského mramoru, objavený v druhotnom využití ako stavebný materiál v antickom obrannom vale mesta. | Nájdené v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], [[Atény]] <br />cca 550 pred Kr. – 540 pred Kr. |- | '''3728'''<br />[[Súbor:0007MAN-Herma.jpg|stred|90px]] | '''Hermovka z ostrova Sifnos'''<br />Mramorový pilier s podobou boha ([[hermovka]]). Zobrazuje usmievavú tvár archaického kúra s prepracovanými perlovitými tancami vlasov a s anatomicky vyobrazeným falom. Výška: 66 cm.<br />Dielo je dnes vystavené spoločne s ďalšími hermovkami z rôznych období v sále 31A. | Ostrov [[Sifnos]]<br />cca 520 pred Kr. |- | '''29'''<br />[[Súbor:Stele_of_Ariston_pentelic_marble,_NAMA_29_102591.jpg|stred|150px]] | '''Aristionova stéla'''<br />Náhrobný mramorový reliéf. Podstavec nesie dva dôležité archaické nápisy: ''ΑΡΙΣΤΙΟΝΟΣ'' („Aristionovi“) a ''ΕΡΓΟΝ ΑΡΙΣΤΟΚΛΕΟΥΣ_“ („dielo Aristokla“), ktoré identifikujú zosnulého aj samotného umelca. | Nájdená vo východnej štvrti Atén v roku 1838<br />cca 520 pred Kr. |- | '''3851'''<br />[[Súbor:Kouros anavissos.jpg|stred|120px]] | '''Kroisov kúros (Kúros z Anavyssu)'''<br />Náhrobná monumentálna socha mladého muža z parského mramoru. Výška: 1,94 m. Bola objavená v roku 1936. Podstavec sochy obsahuje vyrytý epigram, ktorý uvádza totožnosť zosnulého mladého bojovníka Kroisa a okolnosti jeho hrdinskej smrti v prvej línii v boji. | Pohrebisko [[Anavyssos]], [[Atika (kraj)|Atika]]<br />cca 540 pred Kr. – 510 pred Kr. |- | '''1959'''<br />[[Súbor:Archaic_relief_A_young_man_in_hoplitic_games_or_dancing_500_BC,_NAMA_1959_102572.jpg|stred|150px]] | '''Stéla s bežiacim hoplitom (Hoplitodromos)'''<br />Náhrobný nízky reliéf z parského mramoru zobrazujúci mladého atléta alebo vojaka v plnom behu, s hlavou otočenou dozadu, ktorý má na hlave nasadenú [[Hoplit|hoplitskú prilbu]]. Rozmery: 0,73 × 1,02 m. | Nájdená v roku 1902 v aténskej štvrti [[Thiseio]] (blízko chrámu [[Héfaisteion]])<br />cca 500 pred Kr. |- | '''3938'''<br />[[Súbor:Kouros funerario, dalla tomba del giovane arristocratico aristodikos, dall'area di mesogeia in attica, 510-500 ac ca. 01, n. 3938.jpg|stred|150px]] | '''Kúros z Aristodika'''<br />Náhrobný kúros z parského mramoru. Bol náhodne objavený roľníkom pri orbe polí v obci [[Keratea]] počas druhej svetovej vojny a do zbierok múzea sa dostal v roku 1944. Podstavec nesie meno Aristodika, mladého aténskeho aristokrata. Pokročilé a detailné spracovanie svalstva, dynamický pohyb paží od tela a rázne umelecké prevedenie umiestňujú toto dielo na samotný koniec evolúcie kúrov a znamenajú priamy prechod od archaického umenia k [[Prísny štýl|prísnemu klasickému štýlu]]. | Keratea (región [[Mesogeia]]), Atika<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3476'''<br />[[Súbor:07Athletengrab.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Late_archaic_relief.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_on_a_base_3.jpg|stred|150px]] | '''Trojstranný reliéfny podstavec náhrobného kúra'''<br />Pentelský mramor. Zdobený tromi unikátnymi žánrovými scénami zo života antickej mládeže: zápasníci pripravujúci sa na súboj (čelná strana), hráči loptových hier (ľavá strana) a raritné vyobrazenie potýčky medzi psom a mačkou (pravá strana). | Nájdený v [[Temistoklov múr|Temistoklovom múre]], štvrť [[Kerameikos]], Atény<br />cca 510 pred Kr. – 500 pred Kr. |- | '''3477'''<br />[[Súbor:Base di un kouros funerario per un atleta, dal keramikos, nel muro di temistocle, 510-500 ac ca, sx con carri e opliti 01, n 3477.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Relief_pentelic_marble_"Ball_Players"_510-500_BC,_NAMA_3476_102587.jpg|stred|150px]] | '''Reliéfny podstavec náhrobného kúra pre atléta'''<br />Ďalší významný zdobený podstavec z rovnakého náleziska, datovaný do o niečo neskoršieho obdobia. Obsahuje precízne reliéfne zobrazenia nastupujúcich [[hoplit]]ov na vojnové vozy a mladíkov hrajúcich kolektívnu hru s palicami a loptičkou, ktorá sa nápadne podobá dnešnému [[pozemný hokej|pozemnému hokeju]]. | Nájdený v Temistoklovom múre, štvrť Kerameikos, Atény<br />cca 500 pred Kr. – 490 pred Kr. |} === Klasické sochárstvo === ==== Mramorové a bronzové sochy ==== Sály 14 až 28 na prízemí sú vyhradené pre [[Klasické obdobie (Grécko)|grécke sochárstvo z klasického obdobia]], pričom expozícia kombinuje diela z [[mramor]]u aj z [[bronz]]u. <ref name="NAM-Classical1">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 31-35.</ref> Sála 14 prezentuje takzvaný [[Prísny štýl|prísny štýl]] (včasnú klasiku) a sústredí sa na architektonické sochy a fragmenty pochádzajúce z [[Chrám Afáie (Egina)|chrámu bohyne Afáie]] na ostrove [[Egina]], ktoré dopĺňajú menšie bronzové plastiky zo začiatku 5. storočia pred Kr. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 165-167.</ref> Absolútnou dominantou a jedným z hlavných symbolov celého múzea je monumentálna bronzová socha boha v nadživotnej veľkosti (výška 2,09 m), známa ako „''[[Boh z Artemisia]]''“ (datovaná okolo roku 460 pred Kr.), umiestnená v sále 15. Socha bola objavená v roku 1928 na morskom dne pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] na severe ostrova [[Eubója]]. Podľa chýbajúceho atribútu v natiahnutej pravej ruke sa vedci dodnes rozchádzajú v interpretácii, či plastika zobrazuje najvyššieho boha [[Zeus|Zea]] vrhajúceho [[blesk]], alebo jeho brata [[Poseidón]]a s trojzubcom. Toto dielo, pripisované antickému majstrovi [[Kalamis|Kalamidovi]], predstavuje jeden z extrémne vzácnych, kompletne zachovaných gréckych bronzových originálov z 5. storočia pred Kr., keďže väčšina ostatných kovových sôch bola v neskorších obdobiach roztavená. Hneď vedľa je vystavená rímska mramorová kópia slávneho diela „''Apollón s omfalom''“, ktorej bronzový originál sa taktiež pripisuje Kalamidovi. Sála 15 ukrýva aj tajuplný mramorový „''disk z ostrova Milos''“ (okolo 460 pred Kr.) a svetoznámu „''[[Veľká stéla eleusínskych mystérií|Veľkú stélu z Eleusiny]]''“ (či ''reliéf Iniciácie'', datovanú medzi rokmi 440 pred Kr. a 430 pred Kr.). Tento monumentálny nález detailne zachytáva bohyňu [[Démétér]] v sprievode svojej dcéry [[Persefoné|Persefony]], ako slávnostne odovzdáva prvé obilné zrná mladému kráľovičovi [[Triptolemos|Triptolemovi]], aby naučil ľudstvo [[poľnohospodárstvo|obrábať pôdu]]. <ref name="NAM-Classical1" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''14984'''<br />[[Súbor:Bronze_statuette_of_Zeus._About_490-480_BC._(3472021166).jpg|stred|150px]] | '''Bronzová soška Dia vrhajúceho blesk'''<br />Malá bronzová soška najvyššieho boha [[Zeus|Zea]], ktorý v pravej ruke drží štylizovaný zväzok bleskov. Na natiahnutej ľavej ruke mu pôvodne sedel posvätný orol. | [[Ambracia|Ambraksia]], [[Aitólia]]<br />cca 490 pred Kr. – 480 pred Kr. |- | '''15161'''<br />[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|stred|150px]] | '''Boh z Artemisia'''<br />Majstrovské dielo antického kovolitectva pripisované sochárovi Kalamidovi. Výška: 2,09 m. Našli ju grécki potápači v rímskom lodnom vraku. Chýbajúci predmet v ruke určuje identitu: ak držal blesk, je to Zeus (boh nebies), ak držal trojzubec, ide o Poseidóna (boha morí). Anatómia tela vykazuje mierne archaické proporcie hlavy a končatín príznačné pre včasnú klasiku. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''1664'''<br />[[Súbor:Statue of the Minotaur (Roman copy after an original by Myron) at the National Archaeological Museum of Athens on 3 April 2018.jpg|stred|150px]] | '''Mironov Minotaurus'''<br />Zostavené mramorové fragmenty z rímskej kópie slávneho súsošia od sochára [[Myrón (sochár)|Myróna]], ktoré pôvodne vyobrazovalo hrdinu [[Théseus|Thésea]] bojujúceho s netvorom [[Minotaurus|Minotaurom]]. V neskoršom období zdobilo fontánu v aténskom podhradí. | Štvrť [[Plaka (Atény)|Plaka]], [[Atény]]<br />Bronzový originál cca 450 pred Kr. |- | '''45'''<br />[[Súbor:Apollo Omphalos marble Roman copy, NAMA 45 102632.jpg|stred|150px]] | '''Apollón s omfalom'''<br />Rímska kópia z pentelského mramoru vyhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Kalamida. Socha bola objavená v areáli Dionýzovho divadla, kde pôvodne stála na samostatnom kamennom podstavci v podobe posvätného pupku sveta – [[omfalos|omfalu]]. | [[Dionýzovo divadlo]], Atény<br />Rímska kópia z 2. stor. po Kr. podľa originálu z cca 460 pred Kr. |- | '''3990'''<br />[[Súbor:Part_of_a_disc_from_melos,_460_bc.JPG|stred|150px]] | '''Disk z Milosu'''<br />Fragment kruhového mramorového disku z egejských ostrovov. Jemný reliéfny portrét mladej ženy pravdepodobne stvárňuje bohyňu lásky a krásy [[Afrodita|Afroditu]]. | Ostrov [[Milos]]<br />cca 460 pred Kr. |- | '''126'''<br />[[Súbor:Relief from Eleusis large marble 440-430 BC, NAMA 126 102657.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Demeter and Persephone MKL Bd. 4 1890 (132198961).jpg|náhľad|vpravo|100px|Prehľadný nákres]] | '''Veľká stéla eleusínskych mystérií'''<br />Monumentálny náhrobný a rituálny basreliéf z pentelského [[mramor]]u s mimoriadnymi rozmermi (1,52 × 2,20 m). Vyobrazuje ústrednú tajnú scénu zasvätenia do [[Eleusínske mystériá|eleusínskych mystérií]]: Matka zeme [[Démétér]] a jej dcéra [[Persefoné]] darujú mladému [[Triptolemos|Triptolemovi]] obilné klasy. | [[Eleusina]]<br />cca 440 pred Kr. – 430 pred Kr. |- | '''156-157-159'''<br />[[Súbor:NAMA 156 Nereid Epidauros.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:NAMA-Aura_Asklepios_temple.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0026MAN-Nike.jpg|stred|150px]] | '''Akrotériá a okrídlená Niké z Asklépiovho chrámu v Epidaure'''<br />Dve symetrické strešné figurálne sochy ([[akrotérion|akrotériá]]) z parského mramoru, predstavujúce ženské postavy, ktorých presná mytologická interpretácia zostáva nejasná (pravdepodobne Néreidy alebo Aury). Dopĺňa ich socha okrídlenej bohyne víťazstva [[Nike (bohyňa)|Niké]] z konca 5. storočia pred Kr. | Asklépiov chrám, [[Epidauros (staroveké mesto)|Epidauros]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |} ==== Klasické náhrobné stély ==== Sály 16 až 18 vystavujú vzácne náhrobné stély, pochádzajúce prevažne z konca 5. storočia pred Kr. Predpokladá sa, že ukončenie veľkolepých stavebných prác na aténskej [[Akropola (Atény)|Akropole]] uvoľnilo kapacity mnohých popredných sochárov a kamenárov, ktorí následne začali pracovať na súkromných zákazkách pre bohatých občanov. Náhrobné pamätníky časom získavali na monumentalite (tento trend zastavil až reštriktívny luxusný dekrét z roku 317 pred Kr., ktorý zákonom obmedzil ich maximálne rozmery), čo sa zrkadlí aj v postupnom prechode medzi jednotlivými sálami. Okrem stél sú tu vystavené aj veľké mramorové [[Lékythos|lékythoi]] – monumentálne náhrobné vázy s bielou podkladovou omietkou. K najvýznamnejším patrí slávny „''Myrrhinov lékythos''“ (okolo roku 420 pred Kr.), ktorý bol náhodne objavený pod dnešným aténskym námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]] a múzeu bol darovaný v roku 1060. Tento jedinečný reliéf zobrazuje boha [[Hermes|Hermesa]] v úlohe [[Psychopompos|psychopompa]] (sprievodcu duší), ako nežne vedie zosnulú mladú ženu Myrrhine k podzemnej rieke [[Acheron]]. <ref name="NAM-Classical1" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 168.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''3344'''<br />[[Súbor:Relief_self-crowning_athlete_or_ephebe_460_BC,_NAMA_3344_102610.jpg|stred|150px]] | '''Eféb korunujúci seba samého (Autostefanoumenos)'''<br />Nízky reliéf zobrazujúci [[eféb]]a (mladíka), pravdepodobne víťazného atléta, ktorý si ukladá na čelo veniec. Pôvodný kovový (bronzový) veniec bol do maroru uchytený pomocou desiatich dodnes viditeľných montážnych otvorov. Na pozadí sú badateľné stopy blankytne modrej farby. | Mys [[Súnion]], pravdepodobne z chrámu bohyne Atény<br />cca 460 pred Kr. – 450 pred Kr. |- | '''751'''<br />[[Súbor:Relief_stele_man_rabit_marble_450_BC,_NAMA_741_102639.jpg|stred|150px]] | '''Stéla muža so zajacom'''<br />Náhrobný mramorový reliéf staršieho muža v plášti, ktorý drží v zdvihnutej ruke uloveného zajaca, čo symbolizuje loveckú aktivitu ako súčasť života aristokracie. | [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Tesália (historické územie)|Tesália]]<br />cca 450 pred Kr. |- | '''4485'''<br />[[Súbor:0407_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Funerary_lekythos_of_Myrrhine_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:0408 - Archaeological Museum, Athens - Funerary lekythos of Myrrhine - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 10 2009.jpg|náhľad|vpravo|90px|Nápis „MYPPINH“]] | '''Náhrobný lékythos ženy meno Myrrhine'''<br />Veľká pohrebná váza z pentelského mramoru (rozmery: 0,97 × 1,56 m). Ústredná scéna zobrazuje boha Hermesa Psychopompa, identifikovateľného podľa cestovného plášťa ([[chlamys]]), okrídlených topánok a palice, ako vedie zosnulú Myrrhine do podsvetia k [[Hádes (boh)|Hádovi]]. Vľavo stoja smútiaci príbuzní vedení starcom (otcom), ktorý dvíha ruku na posledný pozdrav. | Pohrebisko pod námestím [[Syntagma (námestie)|Syntagma]], Atény<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''3845'''<br />[[Súbor:Grave stele. Marble. ca. 420 BC. (3471198579).jpg|stred|150px]] | '''Stéla Mnesagory a Nikocharesa'''<br />Spoločný náhrobok dvoch predčasne zosnulých detí. Reliéf na architráve ([[epistyl]]e) zachytáva dievča, ktoré v ľavej ruke drží malého vtáčika a podáva ho svojmu mladšiemu bratovi. Nápis potvrdzuje, že pomník dali postaviť ich zdrvujúci rodičia. | [[Vari (Atika)|Vari]], Atika (staroveký démos Anagyrous)<br />cca 430 pred Kr. |- | '''766'''<br />[[Súbor:0361_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Stele_for_Aristilla_and_Rhodilla_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Aristylly a Rhodilly'''<br />Mladé zosnulé dievča menom Aristylla odeté v krátkom [[chitón]]e a [[himation]]e drží v rukách vtáčika a lúči sa so svojou smútiacou matkou Rhodillou, ktorá sedí pred ňou. Na spodnej báze je vyrytý identifikačný nápis. | Nájdená v prístave [[Pireus]] v roku 1850<br />cca 420 pred Kr. |- | [[Súbor:0362_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Stéla z Pireea'''<br />Klasická mramorová stéla s jemne spracovaným reliéfnym rodinným výjavom lúčenia. | Pireus<br />cca 400 pred Kr. |- | [[Súbor:0368_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Boeotian_grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_10_2009.jpg|stred|150px]] | '''Boiótska náhrobná stéla'''<br />Ukážka regionálneho štýlu spracovania náhrobného kameňa s tmavým typom lokálneho mramoru a s rytým vyobrazením bojovníka. | [[Boiótia]]<br />koniec 5. storočia pred Kr. |- | '''715'''<br />[[Súbor:Grave_stele._Pentelic_marble_(430-420_BC)._(3472007388).jpg|stred|150px]] | '''Stéla mladého muža s mačkou'''<br />Náhrobok z pentelského mramoru. Zosnulý mladík drží v ruke vtáčika a druhú naťahuje k vtáčej klietke. Pri jeho nohách sedí smutný malý otrok a na rímse odpočíva domáca mačka. Dielo vykazuje štýl sochára [[Agorakritos|Agorakrita]], ktorý pracoval na vlysoch [[Parthenón]]u. | Ostrov [[Egina]]<br />cca 430 pred Kr. – 420 pred Kr. |- | '''1783'''<br />[[Súbor:Amphiglyphon_votif_NAMA_1783_Athens_Greece.jpg|stred|150px]] | '''Obojstranná votívna stéla (Amphiglyphon)'''<br />Votívny reliéf venovaný bohu Hermesovi, miestnym nymfám a bájnym hrdinom Echelovi a Basile, zdobený z oboch strán výjavmi únosu nymfy na voze. | Atény<br />cca 420 pred Kr. – 410 pred Kr. |- | '''1500'''<br />[[Súbor:NAMA_Bacchantes.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf zasvätený Dionýzovi'''<br />Vzácna plastika s divadelným motívom tancujúcich mainád (bchantiek), pravdepodobne vytvorená pri príležitosti uvedenia slávnej tragédie ''[[Bakchantky (Euripides)|Bakchantky]]'' od dramatika [[Euripides|Euripida]]. | Atény<br />cca 410 pred Kr. |- | '''3624'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Hègèsô.jpg|stred|150px]] | '''Hegesina stéla'''<br />Jeden z absolútnych vrcholov gréckeho klasického sochárstva. Nápis na stavbe uvádza: ''ΗΓΗΣΩ ΠΡΟΞΕΝΟΥ'' („Hegeso, dcéra Proxena“). Zosnulá urodzená žena sedí na luxusnom kresle a jej slúžka jej podáva otvorenú šperkovnicu ([[Pyxis (keramika)|pyxidu]]), z ktorej si Hegeso vyberá neviditeľný (pôvodne maľovaný) šperk. Autorstvo sa pripisuje sochárovi [[Kallimachos (sochár)|Kallimachovi]]. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |- | '''bez č. / 765'''<br />[[Súbor:NAMA 765.jpg|stred|150px]] | '''Stéla Miky a Dióna'''<br />Náhrobný reliéf zobrazujúci tradičné gesto spájania pravíc na rozlúčku ([[dexiosis]]). Horný nápis nesie mená zosnulých: ''ΜΙΚΑ ΔΙΩΝ''. Mika drží v ľavej ruke kruhové bronzové zrkadlo, ktorého presný posmrtný a rituálny význam zostáva predmetom vedeckých diskusií. <ref>CASSIMATIS, Hélène. Le miroir dans les représentations funéraires apuliennes. In: ''Mélanges de l'École française de Rome''. Rím: École française de Rome, 1998, roč. 110, č. 1, s. 311.</ref> | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 410 pred Kr. – 400 pred Kr. |} ==== Rímske kópie klasických gréckych originálov ==== V sále 20 je vystavená svetoznáma „''Aténa z Varvakeionu''“, rímska zmenšená replika monumentálnej [[Chryslefantina|chryslefantínovej (zo zlata a slonoviny) sochy]] ''Atény Parthenos'' od sochára [[Feidias|Feidia]], ktorej originál stál v [[Parthenón]]e. Socha bola objavená v roku 1880 pri rovnomennej aténskej škole. Ďalšou vzácnou replikou je o niečo menšia, nedokončená mramorová „''Aténa Lenormant''“ z pentelského mramoru, nájdená blízko pahorku [[Pnyx]], datovaná pravdepodobne do 1. storočia po Kr. V nasledujúcej sále sa nachádza slávny bronzový „''Jazdec z Artemisia''“ (okolo roku 140 pred Kr.), ktorý bol objavený vo dvadsiatych rokoch 20. storočia v rozptýlených kusoch v antickom lodnom vraku pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]] pri ostrove [[Eubója]]. Socha koňa s malým chlapcom bola detailne zrekonštruovaná (najmä brucho a chvost zvieraťa), pričom na pravom stehne koňa je vyrytý symbol bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] držiacej veniec. V tej istej sále je umiestnená aj excelentná staroveká kópia sochy „''Diadoumenos''“ (v preklade ''Mladík uväzujúci si čelenku'') od sochára [[Polykleitos|Polykleita]] (1. storočie pred Kr.). Expozíciu sály 22 dopĺňajú vzácne mramorové architektonické prvky a figurálne [[akrotérion|akrotériá]] (vrátane sochy kráčajúcej okrídlenej bohyne víťazstva) z [[Epidauros (staroveké mesto)|Asklépiovho chrámu v Epidaure]]. <ref name="NAM-Classical">KOURINOU, Eleni. The Classical Sculpture Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2016. s. 36-39.</ref> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 169-170.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''129'''<br />[[Súbor:Athena_Varvakeion_-_MANA_-_Fidias.jpg|stred|150px]] | '''Aténa z Varvakeionu'''<br />Rímska mramorová kópia z 3. storočia po Kr. Hoci ide o zmenšené a remeselne menej nápadité prevedenie, predstavuje najkompletnejšie zachované svedectvo o podobe pôvodnej kolosálnej kultovej sochy ''Atény Parthenos'' od sochára Feidia z Parthenónu. | Atény<br />Prvá polovica 3. storočia po Kr. |- | '''1826'''<br />[[Súbor:Diadoumenos_NAMA_N1826_102682.jpg|stred|150px]] | ''Diadoumenos (Mladík uväzujúci si čelenku)''<br />Vynikajúca mramorová helenistická alebo rímska kópia zhotovená podľa strateného bronzového originálu od sochára Polykleita (cca 420 pred Kr.). Táto antická replika umelecky vysoko prevyšuje bežné, chladnejšie rímske imperiálne kópie. Bola objavená v luxusnom antickom dome na ostrove Delos v roku 1890. | Ostrov [[Delos]]<br />Kópia z 1. storočia pred Kr. podľa originálu z cca 420 pred Kr. |- | '''243'''<br />[[Súbor:NAMA Hermès Trézène.jpg|stred|150px]] | '''Hermes Krioforos (Nositeľ barana)'''<br />Socha boha [[Hermes|Hermesa]] z pentelského mramoru, objavená v roku 1890. Boh je zobrazený nahý s pocestným plášťom ([[chlamys|chlamydou]]) a s klobúkom ([[petasos]]) na hlave, pričom pravou rukou pevne drží za rohy barana sediaceho pri jeho nohe. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Naukydes|Naukydovi]] z Polykleitovej školy, prípadne ide o rímsku voľnú adaptáciu slávneho typu [[Doryforos|Doryfora]]. <ref>LEGRAND, Émile. Statue d'Hermès trouvée à Damala. In: ''Bulletin de correspondance hellénique''. Paríž: École française d'Athènes, 1891, roč. 15, s. 431-440.</ref> | Nájdená v meste [[Trojzén (staroveké mesto)|Trojzén]] v roku 1890<br />Rímska kópia z 2. storočia po Kr. podľa originálu z konca 5. storočia pred Kr. |} ==== Sochárstvo vrcholnej a neskorej klasiky ==== Nasledujúce sály sú venované dielam takzvaného „druhého klasického obdobia“ (neskorej klasiky). Toto umenie sa vyznačuje výraznejšou dramatičnosťou a zachytením emócií, čo reflektovalo postupný politický úpadok Atén a mocenský vzostup [[Staroveké Macedónsko|Macedónskeho kráľovstva]]. Neskoré náhrobné stély sú vystavené v sálach 23 až 27. V sále 23 dominuje slávna „''Stéla od rieky Ilissos''“ (alebo ''Stéla lovca'', datovaná okolo roku 340 pred Kr.), ktorá sa pripisuje dielni alebo priamo samotnému sochárovi [[Skopas]]ovi. Zosnulý mladík drží v ruke poľovnícku zbraň na lov zajacov a je zobrazený čelne spredu, čo v antickom kánone symbolizuje, že už nežije. Pri jeho nohách smúti jeho pes a malý otrok, zatiaľ čo vedľa neho stojí z profilu starší muž (znázornený ako živý), pravdepodobne jeho otec. Pri vstupe do sály 28 stojí monumentálny náhrobok v podobe malého antického chrámu ([[naiskos]]) patriaci bojovníkovi Aristonautovi (datovaný do rokov 350 pred Kr. – 325 pred Kr.), objavený na cintoríne [[Kerameikos]]. Sála 28 je vyhradená pre svetoznáme bronzové originály vytiahnuté z morského dna: „''[[Eféb z Maratónu]]''“ (okolo 330 pred Kr. – 325 pred Kr.), pripisovaný [[Praxiteles|Praxitclovej]] sochárskej škole, a „''[[Eféb z Antikythéry]]''“ (približne z roku 340 pred Kr.). <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''774'''<br />[[Súbor:NAMA_Sirène.jpg|stred|150px]] | '''Plastika Sirény'''<br />Náhrobná dekoratívna socha [[Siréna (mytológia)|Sirény]]. Podľa klasickej mytológie má podobu ženy s vtáčím telom. V rukách drží [[lyra|lyru]] vyrobenú z korytnačieho panciera a lamentuje nad zosnulým. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 370 pred Kr. |- | '''3369'''<br />[[Súbor:Votive relief depicting Amphiaraus and a patient (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 22 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Votívny reliéf venovaný Amfiaráovi'''<br />Votívna stéla v podobe chrámového priečelia. Nápis na podstavci uvádza: ''ΑΡΧΙΝΟΣ ΑΜΦΙΑΡΑΩ ΑΝΕΘΗΚΕΝ'' („Archinos zasvätil Amfiaráovi“). Zobrazuje tri chronologické scény uzdravenia: lekár operuje mladíkovi rameno; v noci pacienta navštevuje liečivý posvätný had; uzdravený muž vďačne daruje stélu hrdinovi-lekárovi. | [[Amfiareion v Orope]], [[Oropos]]<br />prvá polovica 4. storočia pred Kr. |- | '''4464'''<br />[[Súbor:Ancien greek grave relief of an ethiopian groom and horse.jpg|stred|150px]] | '''Náhrobný pomník s koňom'''<br />Vzácna stéla, na ktorej mladý [[Etiópia|etiópsky]] koniar a sluha pevnou rukou krotí vzpínajúceho sa ušľachtilého koňa prikrytého panterou kožou. | Štvrť Kolonos, Atény<br />prvá polovica 3. storočia pred Kr. |- | '''3602'''<br />[[Súbor:NAMA_Hygie.jpg|stred|150px]] | '''Hlava bohyne Hygieie'''<br />Mramorová hlava zo sochy [[Hygieia|Hygieie]], bohyne zdravia. Objavili ju v roku 1901 pri vykopávkach starovekého chrámu v Tégei. Dielo sa pripisuje majstrovi Skopasovi. | [[Tegea]]<br />cca 360 pred Kr. |- | '''13396'''<br />[[Súbor:Antikythera_statue_front.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Antikythéry'''<br />Monumentálny bronzový originál (výška 1,98 m). Našli ho v roku 1901 v slávnom [[Vrak z Antikythéry|vraku pri ostrove Antikythéra]]. Mladík v natiahnutej ruke pôvodne držal guľatý predmet. Podľa rôznych interpretácií môže ísť o [[Paris (mytológia)|Parida]] podávajúceho jablko sváru [[Afrodita|Afrodite]], [[Herakles|Herakla]] s jablkom Hesperidiek alebo hrdinu [[Perseus|Persea]] držiaceho hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 340 pred Kr. |- | '''3614'''<br />[[Súbor:Relief depicting an Amazonomachy (4th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 2 July 2018.jpg|stred|150px]] | '''Reliéf s Amazonomachiou'''<br />Náhrobný reliéf z pentelského mramoru, ktorý zachytáva dynamický boj dvoch divých [[Amazonky|Amazoniek]] proti pešiemu gréckemu bojovníkovi. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''15118'''<br />[[Súbor:Bronze athlete NAMA X15118 Athens Greece 01.jpg|stred|150px]] | '''Eféb z Maratónu'''<br />Bronzový antický originál (výška 1,30 m) z Praxitclovej sochárskej školy. V roku 1925 ho náhodne vytiahli rybári z morského dna v Maratónskom zálive. Mladík má na hlave čelenku so štylizovaným listom alebo rohom a jeho elegantné, uvoľnené gesto ruky zostáva dodnes predmetom vedeckých teórií. | Maratónsky záliv, [[Maratón (mesto)|Maratón]]<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''869'''<br />[[Súbor:Grave stele, nude youth and father, Skopas, 340 BC, NAMA 869, 225671.jpg|stred|150px]] | '''Stéla od rieky Ilissos (Stéla lovca)'''<br />Veľkolepý náhrobok objavený v starom koryte rieky [[Ilissos]]. Zachytáva tragický protiklad medzi mŕtvym mladým atlétom a jeho živým starým otcom, doplnený o plačúceho psíka a malého roniaceho sluhu. Je vyhotovená v Skopasovo dramatickom štýle. | Atény<br />cca 340 pred Kr. – 320 pred Kr. |- | '''3793'''<br />[[Súbor:NAMA 3793.jpg|stred|150px]] | '''Nikomédov naiskos'''<br />Náhrobný kamenný pamätník v podobe chrámu patriaci občanovi Nikomédovi a jeho rodine. | Atény<br />4. storočie pred Kr. |- | '''bez č.'''<br />[[Súbor:Funerary_Naiskos._330_-_325_π.Χ._National_Archaeological_Museum_of_Athens_(3210449646).jpg|stred|150px]] | '''Pohrebný naiskos s rodinnou scénou'''<br />Mramorový náhrobok v tvare edikuly, vyobrazujúci tradičnú tému lúčenia sa s blízkymi na druhom svete. | Atény<br />cca 330 pred Kr. – 325 pred Kr. |- | '''738'''<br />[[Súbor:NAMA_Stèle_d'Aristonautes.jpg|stred|150px]] | '''Aristonautov naiskos'''<br />Monumentálny náhrobok nájdený v Kerameiku v roku 1864. Meno zosnulého pešieho bojovníka Aristonauta je jasne čitateľné na hornom tráme ([[epistyl]]e). Bojovník je zobrazený v dramatickom pohybe dopredu s prilbou a štítom. | aténsky cintorín Kerameikos, Atény<br />cca 320 pred Kr. |- | '''833'''<br />[[Súbor:Grave_relief._325-300_BC_(3470851691).jpg|stred|150px]] | '''Naiskos z Rhamnountu'''<br />Architektonický mramorový prvok z veľkého pohrebného areálu veliteľa Hierokla v Rhamnounte, vytesaný z pentelského mramoru. | [[Rhamnous]]<br />cca 325 pred Kr. – 300 pred Kr. |} === Helenistické a rímske sochárstvo === ==== Helenistické sochárstvo ==== Helenistické sochárske diela sú zhromaždené v sálach 29 a 30 na prízemí. Nachádzajú sa tu monumentálne sochy bohýň [[Themis]] či boha [[Poseidón]]a (okolo 130 pred Kr.). V sále 30 je vystavené slávne a obdivované súsošie „''Afrodita, Pan a Eros''“ (okolo 100 pred Kr.) z parského mramoru, objavené na ostrove Delos, v ktorom sa klasická mytológia snúbi s jemným antickým erotizmom. <ref name="NAM-Classical" /> <ref>BARBER, Robin. Greece: Blue Guide. Londýn: A & C Black, 2005. ISBN 978-071-3670-34-9. s. 172-173.</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''6439'''<br />[[Súbor:Bronze_Portrait_Head_of_Boxer.jpg|stred|150px]] | '''Hlava boxera z Olympie'''<br />Bronzová hlava starovekého pästiara ([[Pugilát|pugilistu]]). Detailne zachytáva typické anatomické znaky zápasníka – zlomený nos a zdeformované uši. Keďže vo vlasoch zostali fragmenty dvoch olivových lístkov, išlo o víťaza hier. Dielo sa pripisuje sochárovi [[Silanión|Silaniónovi]], ktorý patril k blízkym priateľom filozofa [[Platón|Platóna]]. | [[Olympia (Grécko)|Olympia]], vykopávky v posvätnom okrsku Altis<br />cca 330 pred Kr. |- | '''13400'''<br />[[Súbor:Antikythera_philosopher.JPG|stred|150px]]<br />[[Súbor:0537 - Archaeological Museum, Athens - Antikythera philosopher - Photo by Giovanni Dall'Orto, Nov 11 2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava filozofa z Antikythéry'''<br />Bronzový portrét objavený v roku 1901 vo [[Vrak z Antikythéry|vraku lode pri ostrove Antikythéra]]. Pravdepodobne znázorňuje stúpenca [[Cynizmus (filozofia)|cynickej filozofickej školy]], o čom svedčí charakteristická neupravená brada a fúzy. V múzeu sú uložené aj zachované bronzové nohy a fragmenty tuniky z tejto sochy. | Lodný vrak pri ostrove [[Antikythéra]]<br />cca 240 pred Kr. |- | '''14612'''<br />[[Súbor:1415_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_portrait_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzový portrét muža z Delosu'''<br />Umelecky hlboká bronzová hlava muža. Majstrovsky zachytáva psychologický výraz hlbokej úzkosti a obáv pred neistou osobnou budúcnosťou. | [[Palestra]] na ostrove [[Delos]]<br />začiatok 1. storočia pred Kr. |- | '''366'''<br />[[Súbor:Testa di alessandro magno con la pelta di leone, dal kerameikos, 300 ac ca., n. 366.jpg|stred|150px]] | '''Hlava Alexandra Veľkého s levou kožou'''<br />Portrét z pentelského mramoru. [[Alexander Veľký]] má na hlave nasadenú leviu kožu, čo bol ikonografický motív bežný najmä na jeho minciach, odkazujúci na jeho mýtického predka, hrdinu [[Herakles|Herakla]]. Písmená vyryté na lícach pochádzajú z neskoršieho byzantského obdobia. | aténsky cintorín [[Kerameikos]], Atény<br />cca 300 pred Kr. |- | '''231'''<br />[[Súbor:0029MAN-Themis.jpg|stred|150px]] | '''Themis z Rhamnountu'''<br />Monumentálna mramorová socha bohyne spravodlivosti [[Themis]]. Podľa vyrytého nápisu ju svätyni venoval občan Megakles. Je vytesaná z pentelského mramoru a bola objavená priamo v chráme bohyne [[Nemesis]] v Rhamnounte. | [[Rhamnous]]<br />cca 300 pred Kr. |- | [[Súbor:1307_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Helenistická náhrobná stéla'''<br />Náhrobok objavený na ostrove Rheneia (ležiacom priamo oproti Delosu). Zobrazuje zosnulú vznešenú ženu, pri ktorej nohách kľačí verná malá slúžka a podáva jej vejár. | Ostrov Rheneia<br />cca 150 pred Kr. |- | '''15177'''<br />[[Súbor:NAMA_Jockey_Artémision.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Athens D81 3769 (26864495269).jpg|stred|150px]] | '''Jazdec z Artemisia'''<br />Bronzový originál nájdený v kusoch v roku 1926 v antickom lodnom vraku spolu so sochou Boha z Artemisia. Ušľachtilý pretekársky kôň aj malý detský džokej sú realisticky zachytení v momente maximálneho fyzického úsilia vo finále dostihov. Brušná časť a chvost zvieraťa sú moderne rekonštruované. Dĺžka: 2,90 m. | Lodný vrak pri [[Artemisio (mys)|mysu Artemisio]]<br />cca 140 pred Kr. |- | '''247'''<br />[[Súbor:Gallic warrior parian marble 100 BC Agasias Menoph NAMA N247 102836.jpg|stred|150px]] | '''Zomierajúci Gal z Delosu'''<br />Plastika z parského mramoru, nájdená v úlomkoch v roku 1882 (hlava bola opätovne nasadená v roku 1973). Dielo vytvoril sochár [[Agasias z Efezu]] (syn Menofila). Vyjadruje hlbokú fyzickú bolesť kľačiaceho keltského bojovníka, ktorý má poranené stehno a na zemi pri ňom leží odhodená helma. Súsošie pripomína historické víťazstvá pergamonských kráľov [[Attalos I.]] a [[Eumenes II.]] nad [[Galatia|Galatmi (Gálmi)]]. | Ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''3485'''<br />[[Súbor:Statuette_of_a_boy_with_a_dog_(1st_c._BC)_(5042100701).jpg|stred|150px]] | '''Chlapec so psíkom („Utečenec“)'''<br />Drobná mramorová soška chlapca, ktorý drží v náručí malé šteniatko. Našli ju v Malej Ázii a do Atén ju priniesli grécki utečenci po katastrofe v roku 1922, kvôli čomu dostala v Grécku populárnu prezývku ''Το προσφυγάκι'' (Malý utečenec). Chlapec má na sebe teplú pláštenku s kapucňou uviazanou pod krkom. Výška: 63 cm. | Staroveká Nysa, [[Anatólia]] (Malá Ázia)<br />1. storočie pred Kr. |- | '''2772'''<br />[[Súbor:1385_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Child_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Chlapec s kačkou'''<br />Mramorová soška usmievavého malého chlapca s vlnovkou vo vlasoch, ktorý sa hravo opiera o kamenný pilier, na ktorom sedí živá kačka. Výška: 86 cm. | Staroveká Lilaia neďaleko mesta [[Lamia (mesto v Grécku)|Lamia]]<br />3. storočie pred Kr. |- | '''3335'''<br />[[Súbor:Group of Aphrodite, Pan and Eros, found in the House of the Poseidoniastai of Beryttos on Delos, Aphrodite attempts to fend off Pan who makes erotic advances, National Archaeological Museum of Athens (13912357968).jpg|stred|150px]] | '''Súsošie Afrodity, Pana a Erota'''<br />Slávne helenistické mramorové súsošie plné vtipu. Nahá bohyňa [[Afrodita]] so smiechom berie do ruky svoj masívny mramorový sandál a hrozí ním capiemu bohovi [[Pan (boh)|Panovi]], ktorý sa ju pokúša chlipne objať, zatiaľ čo nad nimi poletuje okrídlený [[Eros (mytológia)|Eros]]. | Rezidencia obchodníkov z Bejrútu, ostrov Delos<br />cca 100 pred Kr. |- | '''235'''<br />[[Súbor:Statue of Poseidon (National Archaeological Museum of Athens, 7-4-2018).jpg|stred|150px]] | '''Poseidón z Milosu'''<br />Kolosálna helenistická mramorová socha boha morí držiaceho trojzubec, vyhotovená miestnym sochárom z Kykladských ostrovov. Ako stabilná opora pre masívnu pravú nohu panovníka morí slúži vytesaná figúra vyskakujúceho [[Delfínovité|delfína]]. | Ostrov Milos<br />cca 130 pred Kr. |- | [[Súbor:1280_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Theatre_masks_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Mramorové divadelné masky'''<br />Dve detailne vytesané monumentálne divadelné masky (tragická a komická), ktoré pôvodne slúžili ako dekoratívne prvky antického divadla. | Atény<br />Helenistické obdobie |} ==== Rímske sochárstvo ==== Rímske sochárske diela sa nachádzajú v sálach 31 až 33 na prízemí múzea. Návštevníci tu môžu obdivovať realistické portréty rímskych cisárov a fragment bronzovej jazdeckej sochy cisára [[Augustus|Augusta]]. V špecializovanej sále 31A je vystavená rozsiahla kolekcia [[Hermovka (socha)|hermoviek]], busty [[eféb]]ov a portréty tzv. kozmétov (štátnych úradníkov, ktorí v starovekom Grécku dohliadali na telesný a vojenský výcvik mladíkov v [[Gymnázium (staroveké Grécko)|gymnáziách]]), pochádzajúce z Diovho alebo Diogénovho gymnázia v Aténach. <ref name="NAM-Classical" /> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''23322'''<br />[[Súbor:0005MAN-OctAugusto.jpg|stred|150px]] | '''Jazdecká socha cisára Augusta'''<br />Bronzová socha rímskeho cisára Augusta. Ide o zachovanú hornú časť pôvodnej jazdeckej sochy panovníka, ktorú v roku 1979 náhodne objavili a vytiahli z vôd Egejského mora. | [[Egejské more]]<br />1. storočie pred Kr. (cca 12 pred Kr. – 10 pred Kr.) |- | '''1828'''<br />[[Súbor:1477 - Archaeological Museum, Athens - Pseudo-Athlete of Delos, 80 AD ca. - Photo by Giovanni Dall'Orto,.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna socha atléta z Délosu'''<br />Monumentálna mramorová plastika nahého muža s rímskym cestovným plášťom prehodeným cez plece. Dielo je vytesané v klasickom Polykleitovom štýle a bolo objavené v roku 1894 v luxusnom antickom dome (tzv. dome Diadoumena). | Ostrov [[Dilos|Délos]]<br />cca 80 pred Kr. – 50 pred Kr. |- | [[Súbor:1499_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Grave_stele_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Rímska náhrobná stéla'''<br />Ukážka pretrvávajúcej tradície rodinných náhrobných reliéfov z ranného cisárskeho obdobia. | Atény<br />1. storočie po Kr. |- | '''439'''<br />[[Súbor:1461_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Claudius_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_13_2009.jpg|stred|150px]] | '''Hlava cisára Claudia'''<br />Mramorový portrét rímskeho cisára [[Claudius (cisár)|Claudia]], ktorý je zobrazený s rituálnou vavrínovou korunou víťaza na hlave. | Grécko<br />1. storočie po Kr. |- | '''3729'''<br />[[Súbor:1652_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Hadrian_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Kolosálna hlava cisára Hadriána'''<br />Monumentálny rímsky portrét cisára [[Hadrián|Hadriána]], filheléna a veľkého mecenáša Atén. Vyniká prísnym výrazom tváre a precízne vytesanými kučerami vlasov a brady. | Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''417'''<br />[[Súbor:Bust of Antinous (2). 2nd cent. A.D (cropped).jpg|stred|150px]] | '''Busta Antinoosa'''<br />Umelecky ideálny mramorový portrét [[Antinoos|Antinoosa]], mladého miláčika a chránenca rímskeho cisára Hadriána, ktorý bol po svojej tragickej smrti zbožštený. | [[Patras]]<br />2. storočie po Kr. |- | '''4810'''<br />[[Súbor:1734_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Herodes_Atticus_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Busta Heroda Attica'''<br />Mramorový portrét slávneho a nesmierne bohatého aténskeho rétora, filozofa a mecénasa [[Herodes Atticus|Heroda Attica]]. Busta bola objavená v ruinách jednej z jeho luxusných vidieckych víl. | Kifisia<br />2. storočie po Kr. |- | '''261'''<br />[[Súbor:Menade dormiente su una pelle di pantera, tipo dell'ermafrodito, epoca adrianea, da zona a sud dell'acropoli di atene 01, n. 261.jpg|stred|150px]]<br />[[Súbor:Sleeping Maenad, 2nd cent. A.D. (NAM, 1-2-2019).jpg|stred|150px]] | '''Spiaca menáda (Spiaca bakchantka)'''<br />Plastika z pentelského mramoru (dĺžka 1,36 m) z Hadriánovho obdobia. Typologicky vychádza zo slávneho Polykleitovho helenistického vzoru „Spiaceho Hermafrodita“. [[Bakchantky|Menáda]] je zachytená v hlbokom spánku, odpočívajúc na natiahnutej koži pantera. | Južné úpätie [[Akropola (Atény)|Akropoly]], Atény<br />2. storočie po Kr. |- | '''1186'''<br />[[Súbor:Sarcofago attico con caccia calidonia, e kantharos tra leoni, da ayios ioannis a patrasso, bottega attica, 150-170 dc. 01, n. 1186.jpg|stred|150px]] | '''Sarkofág s kalydónskym kancom'''<br />Masívny mramorový rímsky sarkofág zdobený po stranách bohatým, hlboko vytesaným reliéfnym výjavom bájneho lovu na [[Kalydónsky kanec|kalydónskeho kanca]]. | Patras<br />2. storočie po Kr. (cca 150 – 170 po Kr.) |} === Drobné bronzové objekty === Sály 36 až 39 na prízemí sú kompletne vyhradené pre mimoriadne bohatú stálu expozíciu drobných starovekých predmetov z [[bronz]]u, ktorá bola v múzeu oficiálne zriadená v roku 1893. Veľkú časť vystaveného fondu tvorí slávna „Karapanosova zbierka“, ktorú múzeu venoval grécky politik a archeológ [[Konstantinos Karapanos]] ako výsledok svojich súkromných výskumov v veštiarni [[Dodona]] v rokoch 1875 – 1877. Sála 36 predstavuje diela z [[Geometrické obdobie (Grécko)|geometrického obdobia]] (9. storočie pred Kr.). Nachádzajú sa tu štylizované bronzové a medené sošky ľudí a zvierat, luxusné šperky umiestnené v kompletne zrekonštruovanom prehistorickom hrobe a veľké kultové trojnožky a kotly. Zbierku dopĺňajú bronzové votívne tabuľky a rituálne masky z Diovej svätyne v Dodone, spoločne so vzácnymi plastikami z 6. a 5. storočia pred Kr. (napr. soška Zea vrhajúceho blesk, plastika jazdca stotožňovaného s [[Dioskúrovia|Dioskúrom]] či soška hráča na aulos). Väčšina cenných exponátov v sále 37 pochádza z posvätnej [[Olympia (Grécko)|Olympie]]. K najvýznamnejším patria archaické bronzové reliéfne panely (okolo 600 pred Kr.) s vyobrazeniami orlov, gryfov, hrdinu [[Herakles|Herakla]] strieľajúceho na [[Kentaur (mytológia)|kentaura]] a mýtickej „Panej zvierat“ ([[Potnia theron]]), ktoré dopĺňa prepracovaná bronzová hlava Zea (cca 520 pred Kr. – 510 pred Kr.), staroveké zbrane a vojenská zbroj. Sála 38 uchováva bronzové pamiatky objavené priamo na aténskej Akropole, medzi ktorými vyniká vzácna soška ''Atény Promachos'' z včasného 5. storočia pred Kr. Absolútnym svetovým unikátom sály 38 je slávny „''Mechanizmus z Antikythéry''“ (datovaný okolo roku 80 pred Kr.), ktorý bol objavený potápačmi v lodnom vraku pri rovnomennom ostrove. Ide o vôbec najstarší známy zachovaný ozubený hodinový mechanizmus na svete, ktorý slúžil ako prehistorický mechanický počítač na presné predpovedanie astronomických javov a zatmení slnka. Súčasťou expozície je aj moderná funkčná rekonštrukcia prístroja. Sála 39 prezentuje citlivú modernú rekonštrukciu starovekého bojového voza a konského postroja okolo zachovaných pôvodných bronzových fragmentov. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 5-12.</ref> <gallery> Súbor:Gorgoneion or Gorgon's head. Attachment or device from the sanctuary of Athena Chalkioikos in Sparta (27871247704).jpg|'''15917''' – Bronzová hlava medúzy ([[Gorgóna|Gorgoneion]]), ktorá pôvodne slúžila ako ozdobné kovanie v chráme Atény Chalkioikos v Sparte. Cca 500 pred Kr. Súbor:Helmets from greece, nama.JPG|'''15151-15153''' – Staroveké bronzové bojové prilby korintského typu, objavené ako votívne dary v svätyni v Olympii. 7. – 6. storočie pred Kr. Súbor:NAMA Machine d'Anticythère 1.jpg|'''15987''' – Hlavný korodovaný fragment [[Mechanizmus z Antikythéry|Mechanizmu z Antikythéry]]. Cca 80 pred Kr., bronz a usadeniny. </gallery> {| class="wikitable sortable" style="margin-left:0.5em; text-align:left; width:100%" ! scope=col width="15%" | Katalógové číslo a foto ! scope=col width="65%" | Popis exponátu ! scope=col width="20%" | Pôvod a datovanie |- | '''30'''<br />[[Súbor:0309_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Terracotta_shepherd_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Soška Herma s baranom'''<br />Hlinená maľovaná soška pastiera (boha Hermesa), na ktorej sú dodnes viditeľné vzácne stopy pôvodných minerálnych farieb. Ukážka tradičnej boiótskej hrnčiarskej školy. | [[Boiótia]]<br />cca 440 pred Kr. |- | '''7913'''<br />[[Súbor:0154_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Bronze_pitcher_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzová hydria s reliéfom Dionýza'''<br />Veľká bronzová nádoba na vodu ([[hydria]]). Rukoväť zdobí detailný reliéfny výjav, na ktorom sa unavený boh vína [[Dionýzos]] opiera o divokého [[Satyr|satyra]]. | Grécko<br />cca 400 pred Kr. |- | '''313'''<br />[[Súbor:0300_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Mirror_cover_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Bronzové zrkadlo s Achilleom'''<br />Masívne kruhové veko zrkadla z mosadze a bronzu, zdobené jemným rytým mytologickým výjavom, ktorý zachytáva hrdinu [[Achilles|Achillea]] a trójskeho princa Tróila. | [[Korint]]<br />cca 320 pred Kr. |- | '''356-357'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Gold_hairnet_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlaté sieťky na vlasy'''<br />Dva luxusné, identické dámske vlasové šperky upletené z jemných zlatých drôtikov. Každá sieťka je zakončená drobným, precízne vytepaným zlatým medailónom s bustami bohýň Afrodity a Artemis. | Grécko<br />Helenistické obdobie |- | '''379'''<br />[[Súbor:0320_-_Archaeological_Museum,_Athens_-_Golden_naiskos_-_Photo_by_Giovanni_Dall'Orto,_Nov_11_2009.jpg|stred|150px]] | '''Zlatý naiskos s opitým Dionysosom'''<br />Unikátny klenotnícky miniatúrny chrámik ([[naiskos]]) vyhotovený z rýdzeho zlata. Reliéf vo vnútri vyobrazuje podguráženého boha Dionýzosa v sprievode satyra a posvätnej šelmy pantera. | Grécko<br />2. storočie pred Kr. |} ==== Zbierka Stathatosovcov ==== [[Súbor:Gold in NAMA 40.JPG|náhľad|vpravo|Ukážka luxusných helenistických zlatých šperkov zo zbierky Stathatosovcov.]] Špeciálna '''Zbierka Stathatosovcov''' nesie svoje meno na počesť významných gréckych filantropov a zberateľov Andonisa a Eleni Stathatosovcov, ktorí ju múzeu spoločne venovali. Táto ucelená kolekcia pozostáva z takmer 1 000 vzácnych drobných predmetov, predovšetkým luxusných starovekých šperkov, klenotníckych výrobkov z drahých [[kov]]ov a umeleckej [[keramika|keramiky]]. Zbierka mapuje obrovské časové rozpätie od polovice [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až po neskoré postbyzantské obdobie. K absolútne najhodnotnejším kusom celej kolekcie patrí unikátny súbor antických zlatých šperkov objavený v regiónoch [[Karpenisi]] a [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], ktorý reprezentuje vrchol helenistického zlatníctva z 4. až 3. storočia pred Kr. <ref>PROSKYNITOPOULOU, Roza. The Metals Collection: National Archaeological Museum. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. s. 15-17.</ref> ==== Navrátené starožitnosti ==== V priebehu 21. storočia sa zbierkový fond Národného archeologického múzea obohatil o niekoľko mimoriadne vzácnych antických diel, ktoré boli do Grécka úspešne repatriované (navrátené) zo zahraničia v rámci systematického boja proti medzinárodnému pašovaniu a nelegálnemu obchodu so starožitnosťami. Medzi najvýznamnejšie patrí úchvatný ''zlatý macedónsky pohrebný veniec'' zdobený realistickými zlatými lístkami a kvetmi (datovaný do 4. storočia pred Kr.) a mramorové torzo antickej ženskej sochy zo 6. storočia pred Kr. Tieto dva svetoznáme umelecké skvosty boli do Atén slávnostne vrátené v marci 2007 americkým [[J. Paul Getty Museum|Múzeom J. Paula Gettyho]] v Los Angeles po intenzívnom desaťročnom právnom a diplomatickom spore, ktorý preukázal, že predmety boli z Grécka vyvezené nelegálne prostredníctvom čierneho trhu. <ref name="BBC-Wreath">BBC News. Ancient wreath returns to Greece. Publikované 30. marca 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> Už o rok skôr, v auguste 2006, tá istá americká nadácia vrátila gréckemu štátu ďalšie dva ilegálne získané artefakty: vzácnu mramorovú náhrobnú stélu zo 4. storočia pred Kr. objavenú neďaleko [[Téby (Grécko)|Téb]] a precízny mramorový votívny reliéf z roku 490 pred Kr. pochádzajúci z egejského ostrova [[Thasos]]. Tieto úspešné repatriácie viedli grécke Ministerstvo kultúry k zriadeniu špecializovaného policajného a kurátorského útvaru na vyhľadávanie a navracanie ukradnutých národných pamiatok. <ref name="CBC-Smuggling">CBC Arts. Greece closes net on antiquities smuggling. Publikované 9. júla 2007. [cit. 2026-09-11].</ref> == Vedecká archeologická knižnica == V priestoroch komplexu sídli mimoriadne vzácna vedecká archeologická knižnica, ktorej história siaha až do konca 19. storočia. Vo svojich fondoch uchováva viac ako 20 000 odborných zväzkov, knižných publikácií, periodík a vedeckých štúdií zameraných na [[archeológia|archeológiu]], [[história|históriu]], staroveké umenie, filozofiu, klasickú literatúru a [[Dejiny náboženstva|staroveké náboženstvá]]. Súčasťou knižnice sú aj extrémne raritné historické edície, z ktorých niektoré boli vytlačené už v priebehu 17. storočia. <ref name="Kalogeropoulos-2015">KALOGEROPOULOS, Konstantinos. The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections. Atény: Kapon Editions, 2015. ISBN 978-960-6878-92-3. s. 14-18.</ref> Z hľadiska vedeckého výskumu majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu originálne terénne denníky z významných antických vykopávok 19. storočia, medzi ktorými vynikajú autentické, rukou písané denníky od objaviteľa [[Heinrich Schliemann|Heinricha Schliemanna]]. Knižnica v Národnom archeologickom múzeu je dnes považovaná za najvýznamnejšiu a najucelenejšiu kolekciu archeologickej literatúry v celom Grécku. V rokoch 2007 až 2008 prešli priestory knižnice generálnou modernizáciou a stavebnou obnovou, ktorú kompletne financovala prestížna nadácia [[Nadácia Alexandra S. Onassisa|Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation]]. Slávnostné znovuotvorenie zrekonštruovanej knižnice sa uskutočnilo 26. mája 2008 a na počesť svojho hlavného mecenáša dnes nesie oficiálny názov ''Knižnica Alexandra Onassisa''. <ref name="Kalogeropoulos-2015" /> == Pozri aj == * [[Staroveké Grécko]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Musée archéologique national d'Athènes|239398210}} == Bibliografia == * KALOGEROPOULOS, Konstantinos. ''The National Archaeological Museum of Athens: History and Collections''. Atény: Kapon Editions, 2015. 455 s. ISBN 978-960-6878-92-3. * KALTSAS, Nikolaos – PATRIKIANOS, Georgios. ''National Archaeological Museum''. Atény: Olkos, 2007. 470 s. ISBN 978-960-8953-40-6. * DEMAKOPOULOS, Katie. ''The Mycenaean Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Kapon Editions, 2016. 182 s. ISBN 978-960-6878-95-4. * PROSKYNITOPOULOS, Roza. ''The Metals Collection: National Archaeological Museum''. Atény: Ministry of Culture and Sports, 2018. 210 s. ISBN 978-960-6878-98-5. * BARBER, Robin. ''Greece: Blue Guide''. Londýn: A & C Black, 2005. 785 s. ISBN 978-071-3670-34-9. * GALLIMARD. ''Grèce. Athènes et le Péloponnèse. Guide Gallimard''. Paríž: Éditions Gallimard, 1998. 466 s. ISBN 978-274-2401-79-6. == Externé odkazy == * [https://namuseum.gr Oficiálna stránka Národného archeologického múzea v Aténach] (po grécky)/(po anglicky) * [http://odysseus.culture.gr/h/1/eh151.jsp?obj_id=3249 Národné archeologické múzeum] na stránkach gréckeho Ministerstva kultúry (po anglicky) [[Kategória:Národné múzeá]] [[Kategória:Múzeá v Grécku]] f7ka9eqr6scbbq5asob6th8m23hyrpm 4 755793 8368337 2026-09-11T18:26:34Z Spider 001757 142600 iniciálna verzia; to, že je právo na skwiki ešte mimo výnimky neudeliteľné, som v texte niekoľkokrát uviedol; niektoré časti ostávajú zakomentované 8368337 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TAIV Wikipedia.svg|left|60px]] '''Zobrazovači IP adries dočasných účtov''' sú [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediáni]], ktorí majú „právo zobrazovača IP dočasných účtov“ ('''temporary-account-viewer'''). Toto právo umožňuje redaktorom zobraziť IP adresy priradené k [[Pomoc:Dočasný účet|dočasnému účtu]] a zobraziť [[mw:Trust and Safety Product/IP Info|kartu s informáciami o IP adrese]]. Každý prístup k informáciám o IP adresách sa [[Špeciálne:Záznamy/checkuser-temporary-account|zaznamenáva]]. Tento protokol sa zobrazuje iba [[Wikipédia:Revízia používateľa|revízorom]]. Na slovenskej Wikipédii aktuálne [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Zobrazování IP|prebieha diskusia]] o zavedení tohto práva, zatiaľ teda nie je možné oň žiadať. Dočasne je pridelené [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/temporary-account-viewer|{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer}}]] redaktorovi, celkom teda má možnosť zobrazovať IP adresy dočasných účtov {{formatnum:{{#expr:{{NUMBEROFADMINS:R}}-1+{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer|R}}}}}} redaktorov (zvyšok sú [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]). == Podmienky používania == Používanie nástroja na prezeranie IP adries dočasných účtov musí byť v súlade so [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|zásadami Wikimedia Foundation]]. Tieto zásady umožňujú redaktorom používať nástroj „na vyšetrovanie a odhaľovanie alebo boj proti vandalizmu, zneužívaniu, spamu, obťažovaniu, rušivému správaniu a iným porušeniam zásad Wikimedia Foundation alebo komunity“. Z toho vyplýva, že nástroj nemožno používať na prezeranie IP adries bez akéhokoľvek dôvodu, z obyčajnej zvedavosti alebo na vyšetrovanie niekoho, koho úpravy sú úplne bezproblémové. Takisto by sa nástroj nemal používať „na politickú kontrolu, na vyvíjanie tlaku na redaktorov alebo ako hrozba voči inému redaktorovi v spore o obsah“. === Komunikácia v diskusiách === Táto sekcia obsahuje odporúčania, ako možno o výsledkoch prešetrovania dočasných účtov komunikovať v diskusiách. * Za porušenie zásad sa nepovažuje, ak sú dočasné účty a IP adresy prepojené už len na základe rovnakých vzorcov správania, bez použitia nástroja na prezeranie IP. V takom prípade to však treba uviesť. ** Príklad: „<span style="color:green">Vandalské úpravy stránok [[Slnko]] a [[Mesiac]] od ~2026-23282-49, IP 192.0.2.1 a redaktora Príklad sú totožné s veľmi podobnými zhrnutiami úprav, očividne sa jedná o tú istú osobu. Nástroj IP info nebol použitý.</span>“ * Verejné prepojenie viacerých dočasných účtov je povolené, ak „sa odôvodnene predpokladá, že je to potrebné“ (napríklad pri zneužívaní viacerých účtov). ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 vandalizujúce tento článok používajú rovnakú IP adresu.</span>“ * To isté platí o metadátach IP adresy, napríklad poskytovateľ internetového pripojenia alebo poloha. ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 majú rovnakého poskytovateľa internetových služieb a nachádzajú sa v rovnakej oblasti.</span>“ * Zverejňovanie IP adresy získanej prostredníctvom nástroja na prezeranie IP adries nie je povolené. ** Príklad: „<span style="color:red">Účet ~2026-23684-51 v minulosti používal pri úpravách IP adresu 192.0.2.1.</span>“ alebo „<span style="color:red">IP adresa účtu ~2026-23684-51 je 192.0.2.1.</span>“ == Ako sa stať zobrazovačom IP adries dočasných účtov == V súčasnosti nie je možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov, v Kaviarni [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Zobrazování IP|prebieha diskusia]] o jeho zavedení. <!--Je nevyhnutné splniť nasledujúce dve podmienky definované v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|základných zásadách pre toto právo]], ak oň plánuješ požiadať: # Redaktor vykonal aspoň 300 úprav na slovenskej Wikipédii. # Používateľský účet bol vytvorený pred najmenej 180 dňami. Ak spĺňaš obe predošlé podmienky, o právo temporary-account-viewer môžeš požiadať na stránke [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP]]. O priradení práva hlasujú iba správcovia, ale vyjadriť sa môže každý. Je tiež vhodné, ak istý čas sleduješ [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledné úpravy]] a dokážeš efektívne bojovať s [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmom]] pred tým, ako požiadaš o právo temporary-account-viewer, pretože ostatní redaktori ti musia dôverovať, že toto právo budeš používať správne a len na činnosti uvedené na tejto stránke. Po udelení práva musíš prejsť do [[Špeciálne:Nastavenia|svojich nastavení]], sekcie [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-personal|Profil]] a na spodnej časti stránky [[Súbor:MediaWiki checkbox ticked.svg|10px]] zaškrtnutím zapnúť možnosť zobrazovania IP adries dočasných účtov. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] – pravidlo, na základe ktorého možno žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov * [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP]] – miesto na žiadanie o udelenie tohto práva * [[Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov/Chronologická tabuľka]] – chronologická tabuľka zobrazovačov IP adries dočasných účtov --> == Zdroj == * {{Preklad|en|Wikipedia:Temporary account IP viewer|1361072511}} [[Kategória:Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] 8ebcznrrv8lnlxjm19cvxbs9kvb2vlx 14 755794 8368338 2026-09-11T18:31:48Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „{{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]]“ 8368338 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] kiavlyjvo1qe5abpnld63jmk6jumgyu 3 755795 8368343 2026-09-11T18:47:53Z Spider 001757 142600 vitajte 8368343 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:47, 11. september 2026 (UTC) qoqu3lqw0lo6z42jux09b25axb5plla 0 755796 8368351 2026-09-11T19:24:32Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8368351 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Mladé Progresívne Slovensko]] m06mpdt6csh5ws9a92b7jwxmx5zf7a4 14 755797 8368382 2026-09-11T20:36:03Z Jetam2 30982 nová 8368382 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Veda a technika na Slovensku]] [[Kategória:Geografia podľa štátu|Slovensko]] o9dyfxh8lvree2ezc6qmdc1cwn3m17y 0 755798 8368386 2026-09-11T20:39:00Z Martingazak 234259 Zalozenie clanku 8368386 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V auguste [[1944]] boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu so samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do [[Waffen-SS]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávaní nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] sfzcxkv1pyxzktshno5gr0klhn0q27f 8368470 8368386 2026-09-12T07:30:22Z Martingazak 234259 Doplnenie 8368470 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Freiwillige Schutzstaffel |obrázok = Vlajka_Německé_strany_(Slovensko).png |šírka obrázka = |popis obrázka = Symbol nemeckej [[Deutsche Partei]] organizujúcej Freiwillige Schutzstaffel |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = október [[1938]] |zánik = august [[1944]] |typ = Polovojenská organizácia |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = Prisahám Ti, Adolf Hitler, ako vodcovi a ríšskemu kancelárovi, vernosť a statočnost. Sľubujem, že Tebe a Tebo ustanoveným nadriadeným budem oddaný až do smrti, tak mi Boh pomáhaj. |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Donath,<br/>Ferdinand Klug,<br/>Georg Heim |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Kežmarok]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre#31. august|Zlaté Moravce]] |znak = }} '''Freiwillige Schutzstaffel''' (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenské [[Domobrana|domobranecké]] jednotky [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Organizácia sa formovala z radov občanov nemeckej národnosti ([[Volksdeutsche]]) žijúcich na území Slovenska. V auguste [[1944]] boli tieto jednotky reorganizované a zlúčené už v rámci [[Schutzstaffel|SS]] do zväzku s oficiálnym názvom [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|43-51}} == História == ===Vznik=== [[Obrázok:Karmasin_honors_members_'Freiwillige_Schutzstaffel'_~1941.jpg|right|thumb|Vodca nemeckej etnickej skupiny [[Franz Karmasin]] počas slávnostného odovzdávania cien členom Freiwillige Schutzstaffel, okolo roku 1941]] [[Obrázok:Freiwillige_Schutzstaffel_1939.png|right|thumb|Minister vnútra [[Ferdinand Ďurčanský]] vykonáva inšpekciu jednotky Freiwillige Schutzstaffel na Námestí slobody v Bratislave, 1939]] Freiwillige Schutzstaffel (''{{vjz|slk|Dobrovoľné ochranné oddiely}}'') boli polovojenským krídlom slovenskej [[Deutsche Partei|Nemeckej strany]]. Počiatky FS siahajú do počiatku roka [[1937]], kedy sa „ordneri“ objavujú ako ochrana pred politickými protivníkmi počas verejných zhromaždení [[Karpatonemecká strana|Karpatonemeckej strany]]. Z tejto poriadkovej služby bola sformovaná polovojenská organizácia [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany (SdP)]] „Freiwilliger Schutzdienst“, povolená československým ministerstvom vnútra [[14. máj|14. mája]] [[1938]]. Na Slovensku boli zorganizované jednotky „Freiwilliger Schutzdienst“ v [[Bratislava|Bratislave]]. Oficiálna činnosť týchto oddielov skončila [[15. september|15. septembra]] [[1938]], kedy boli spolu so samotnou [[Sudetonemecká strana|SdP]] zakázané.<ref name="Richter">{{Citácia knihy|titul=Sudety|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydavateľ=Agentura FAJMA|miesto=Praha|rok=1994|url=https://archive.org/details/sudety0000rich/page/n1/mode/2up}}</ref> Freiwillige Schutzstaffel boli nanovo sformované v októbri [[1938]] po vyhlásení autonómie Slovenska podľa vzoru [[Sturmabteilung|SA]]. [[Franz Karmasin]], etnický vodca na Slovensku, označil FS za „jadro nemeckej etnickej skupiny“ a za „údernú jednotku národného socializmu na východe“. Organizácia spočiatku fungovala bez právneho štatútu. Oddiely zabezpečovali ochranu nemeckých obcí na maďarsko{{--}}slovenskej hranici Žitného ostrova, po vyhlásení rozhodnutia [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[2. november|2. novembra]] pôsobili v Gelnickom okrese v [[Medzev|Medzeve]] a [[Štós|Štóse]]. Po [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve|atentáte na Franza Karmasina]] [[11. december|11. decembra]] tento požadoval u [[Jozef Tiso|J. Tisa]], aby príslušníci FS mohli nosiť zbraň. [[17. január|17. januára]] [[1939]] autonómna slovenská vláda FS povolila, pričom došlo aj k uniformovaniu FS. Uniformu tvorili čierne nohavice, hnedá košeľa s čiernou kravatou, rukávová páska so svastikou a čierna lodička.<ref name="VH">{{Citácia periodika|titul=„Úderka a výchovný nástroj hnutia“ – Freiwillige Schutzstaffel – dobrovoľné ochranné oddiely Deutsche Partei|periodikum=Vojenská história|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Vojenský historický ústav|ročník=13|číslo=1/2009|strany=44-66|issn=1338-7154|url=https://www.vhu.sk/9095-sk/uderka-a-vychovny-nastroj-hnutia-freiwillige-schutzstaff-el-dobrovolne-ochranne-oddiely-deutsche-partei/}}</ref> ===Marec 1939=== FS mali plniť úlohu katalyzátora inscenovanej „slovenskej revolúcie“. V Bratislave sa chopili iniciatívy a uniformované oddiely FS ovládli bratislavské ulice, železničnú stanicu, poštu a kontrolovali prístupové cesty do mesta. V čase vrcholiaceho napätia [[11. marec|11. marca]] [[1939]] obsadilo 50 ozbrojencov FS vládnu budovu. Z nemeckého petržalského brehu Dunaja boli prevážané zbrane do ústredia [[Deutsche Partei]] v budove Kotvy na Vajanského nábreží. Pokus slovenských bezpečnostných orgánov zhabať zbrane, narazili na odpor. Budova Kotvy poskytla dočasný útočisko pre radikálov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, tlačili sa tam letáky vyzývajúce k samostatnosti. Úderky [[Deutsche Partei|DP]] udržiavali v meste „revolučnú náladu“. Keď došlo na poludnie [[14. marec|14. marca]] k vyhláseniu samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], nádeje na „anšlus“ Bratislavy Nemeckom padli. Frustrované vedenie [[Deutsche Partei|DP]] vydalo FS údajne rozkaz vyvolávať v nemeckých oblastiach nepokoje, aby vyprovokovali vpochodovanie Wehrmachtu na Slovensko. Miestne oddiely FS väčšinou odmietli tento nezmyselný rozkaz vykonať. [[Franz Karmasin|Karmasinova]] skupina sa myšlienky „anšlusu“ sa nechcela úplne vzdať. Marcové udalosti stvorili legendu o FS a úloha FS pri rozbíjaní Československa a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] bola neskôr zdôrazňovaná propagandou [[Deutsche Partei]].<ref name="VH"/>{{rp|47-48}} ===Organizácia=== Nariadenia slovenskej vlády 240/1939 Sl.z. o Freiwillige Schutzstaffel z júla [[1939]] novelizované nariadením 311/1939 Sl.z. zo dňa [[21. december|21. decembra]] [[1939]] o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend stanovovalo právny rámec organizácie, okrem iného štatút a podľa vojenských zásad organizovaného zboru v rámci [[Deutsche Partei]]. Príslušníci FS mali právo nosiť zbraň a používať ju ako bezpečnostné orgány. Členstvo v FS bolo otvorené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku vo od veku 18, ktorí mohli preukázať svoj árijský pôvod až do tretej generácie. V roku [[1939]] mali FS približne 4&nbsp;600 členov, počet do roku [[1944]] stúpol na 7&nbsp;800, časť príslušníkov ale odchádzalo na prácu do Nemecka, prípadne vstúpilo do [[Waffen-SS]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Vybraní príslušníci FS vytvorili oddiel Einsatztruppe. Formálne boli FS podriadená slovenskej vláde a rovnako ako Hlinkova garda slúžila ako pomocný policajný zbor. Vrchného veliteľa FS („Landesmannschaftsführer“) menoval prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na odporúčanie vodcu nemeckej etnickej skupiny. Prvým veliteľom bol Walter Donath, ktorý v apríli [[1942]] padol v bojoch v radoch [[Waffen-SS]] na východnom fronte. Po ňom nastúpil Ferdinand Klug, predtým vodca Deutsche Jugend. Klug padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2">Schvarc, Michal, Heimatschutz - medzi realitou a ilúziou (organizácia a formovanie nemeckej domobrany) In:''Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov. Zv. 3. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Lúka 21.-22.5.2004 /'' Trnava, Katedra histórie FF UCM 2004 s. 301-325. ISBN 80-89034-75-6, [https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf online]</ref> Od konca februára [[1945]] viedol FS Georg Heim z Banátu.<ref name="Schvarc"/>{{rp|43}} Úlohy FS spočiatku zahŕňali najmä stráženie a ochranu majetku, boj proti sabotážam, ochrana dopravnej infraštruktúry, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny aj zatýkanie utečencov a dezertérov z okupovaného Poľska. Okrem toho invázii do Poľska oddiely FS zabezpečovali severovýchodnú hranicu Slovenska proti Poľsku silou tisíc mužov. Jeden z oddielov oddiel strážil železničný tunel v [[Jablunkovský priesmyk|Jablunkovskom priesmyku]].<ref name="SAS">{{Citácia knihy|titul=Studia Historica Slovaca, zväzok 10|vydavateľ=Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=1978}}</ref>{{rp|170}} Rovnako ako [[Hlinkova garda]], aj FS mohli vykonávať domové prehliadky a zatýkania. FS sa spolu s [[Hlinkova garda|Hlinkovou gardou]] podieľala na vykonávaní protižidovských opatrení. Už v roku [[1938]] po vyhlásení výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]], keď slovenská vláda začala vysťahovávať nemajetných Židov a Židov bez domovskej príslušnosti na Slovensku, vypomáhali FS pri tejto činnosti najmä na Spiši a v okolí [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zdemolovali v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] synagógu, židovský cintorín a rituálne kúpele.<ref name="Schvarc"/>{{rp|48}} Od roku [[1941]] v mene slovenského ministerstva vnútra polovojenské jednotky zabezpečovali, aby Židia dodržiavali ustanovenia Židovského kódexu, ako napríklad zákaz návštev kín a divadiel alebo povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu. Ďalšie vládne nariadenie z 20. marca 1942 nariaďovalo každej jednotke dobrovoľníckej ochrany FS, aby sa „v čo najväčšej možnej miere podieľala na preprave Židov do koncentračných táborov, ak ju o to požiadajú okresné úrady“.<ref name="Osterlog">{{Citácia knihy|titul=Der Holocaust. Neue Studien zu Tathergängen, Reaktionen und Aufarbeitungen.|priezvisko=Osterloh|meno=Jörg|vydavateľ=Campus Verlag|rok=2017|priezvisko2=Rauschenberger|meno2=Katharina}}</ref>{{rp|131}} FS slúžila aj ako náborové centrum mladých etnických Nemcov pre [[Waffen-SS]]. Od marca [[1939]] bola organizácia rozdelená do troch úderných práporov pôsobiacich v oblastiach so zastúpením nemeckej menšiny: [[Bratislava]], [[Hauerland]], Spiš. Vo februári [[1940]] sa počet oddielov zvýšil na šesť: * oddiel I [[Bratislava]] (mesto), Sturmbannführer Hans Hofstätter, 3 roty * oddiel II [[Bratislava]] (okolie), Sturmbannführer Zoltan Absalon, 4 roty * oddiel III [[Kremnica]], Sturmbannführer Jozef Jacklin, 7 rôt * oddiel IV [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], Sturmbannführer Ladislav Wässerle, 4 roty * oddiel V horný Spiš, Sturmbannführer Willi Kunzmann, 6 rôt * oddiel VI dolný Spiš, Sturmbannführer Hans Dolinsky, 4 roty V regiónoch Slovenska s malým zastúpením nemeckého obyvateľstva členovia FS podliehali priamo k ústrediu v Bratislave. V septembri [[1942]] bol založený siedmy oddiel v údolí Váhu. Okrem toho boli v továrňach na území Ríše tvorené dobrovoľné ochranné čaty z etnických Nemcov zo Slovenska zamestnaných v Nemecku v týchto továrňach; aj tie boli podriadené ústrediu v Bratislave. Príkladom takejto jednotky bol Dobrovoľný ochranný oddiel továrne na syntetický benzín v Pölitzi, ktorého členovia boli zodpovední za bezpečnosť závodu.<ref name="BB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gründung einer freiwilligen Schutzstaffel durch die im Hydrierwerk Pölitz (SS-Oberabschnitt Ostsee) beschäftigten Volksdeutschen aus der Slowakei | url = https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de/item/HY3WBFRUFOHEYFATW2I7XJRTBZWWLO4R | dátum prístupu = 2026-09-11}}</ref> Vedenie [[Deutsche Partei]] postupne stratilo vplyv na FS, keďže organizácia sa čoraz viac podriaďovala SS. ===Slovenské národné povstanie=== V lete [[1944]] sa nemecké menšina stala [[Partizánske zločiny v Sklabini|terčom partizánskych útokov]]. V očakávaní nemeckého obsadenia Slovenska sa vedenie nemeckej „Volksgruppe“ rozhodlo vybudovať oddiely domobrany{{--}}[[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] a previesť do nich príslušníkov FS. Prvým veliteľom sa stal Ferdinand Klug, ten však padol po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v prestrelke s partizánmi [[30. august|30. augusta]] [[1944]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].<ref name="Schvarc2"/> Počas prvých septembrových dní bol [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] podriadený nemeckému veliteľovi na Slovensku SS-Obergruppenführerovi [[Gottlob Berger|Gottlobovi Bergerovi]]. Ten vymenoval za veliteľa [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] slúžil predovšetkým na pacifikáciu územia a od jesene 1944 aj na vykonanie úplnej evakuácie etnických Nemcov (približne 130&nbsp;000 ľudí) zo Slovenska. Na povstaleckom území boli Freiwillige Schutzstaffel rozpustené nariadením [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 4 zo dňa [[1. september|1. septembra]] [[1944]] spolu s [[Deutsche Partei ]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], Magyar Nemzeti Párt, [[Hlinkova garda|Hlinkovou Gardou]], [[Hlinkova mládež|Hlinkovou mládežou]] a [[Deutsche Jugend]].<ref name = "PrecanSNR">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = Príloha 1. Nariadenia Slovenskej národnej rady, vydané v Banskej Bystrici od 1. septembra do 23. októbra 1944 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1052}} Väčšina príslušníkov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]] bola po potlačení povstania prevelená k 32. divízii tankových granátnikov SS „30. Januar“ a 31. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS.<ref name="Axworthy">{{Citácia knihy|titul=Axis Slovakia. Hitler's Slavic Wedge 1938-1945.|priezvisko=Axworthy|meno=Mark W.|vydavateľ=Europa Books|rok=2002}}</ref> ===Po vojne=== Po skončení druhej svetovej vojny prebiehali na Slovensku [[Retribučné procesy na Slovensku|snahy o potrestanie vojnových zločincov]]. Tie sa uskutočňovali pod hlavičkou nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}} [[Franz Karmasin]] bol odsúdený [[22. jún]]a [[1948]] na smrť v neprítomnosti. == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/8022/1/2/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend/nariadenie-s-mocou-zakona-c-311-1939-slz-o-freiwillige-schutzstaffel-a-deutsche-jugend 311/1939 Sl.z. Nariadenie s mocou zákona zo dňa 21. decembra 1939 o Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend] == Zdroj == {{Preklad|de|Freiwillige Schutzstaffel|248426551}} [[Kategória:Nacistické organizácie]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] mthjdauxal1jpiobq7g6lp4tvodz1yw 1 755799 8368397 2026-09-11T20:57:27Z Rudlord 305072 /* Isnt it outdated? */ nová sekcia 8368397 wikitext text/x-wiki == Isnt it outdated? == I think there is much more to say about Jakub. --[[Redaktor:Rudlord|Rudlord]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudlord|diskusia]]) 20:57, 11. september 2026 (UTC) p3kqe603lsys7sbbhrkg3zr4ra6ct3c 0 755800 8368398 2026-09-11T21:04:58Z Oliverito 269612 Nový, kompletne prepracovaný, rozšírený a ozdrojovaný článok s biografiou, hudobnou kariérou, diskografiou a sekciou Pinkwatergun; pri rešerši, štruktúre a kódovej úprave bol použitý AI asistent, pričom obsah a zdroje boli manuálne skontrolované. 8368398 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dušan Vlk | Rodné meno = Denis Klučerovský | Dátum narodenia = {{dnv|1996|9|11}} | Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = raper, textár | Žáner = alternatívny hip-hop, lo-fi hip-hop, phonk, post-punk | Roky pôsobenia = 2016 – súčasnosť | Manželka = Viktória Klučerovská | Deti = 2 | Súvisiace články = Temný Rudo, David-san, RNZ, Fvck_Kvlt, Aroma, Yzomandias | Hudobný vydavateľ = pinkwatergun | Webstránka = [https://www.pinkwatergun.com/ pinkwatergun.com] }} '''Dušan Vlk''', vlastným menom '''Denis Klučerovský''' (* [[11. september]] [[1996]], [[Prešov]]), je slovenský [[rap]]er a textár. Patrí k predstaviteľom súčasnej slovenskej alternatívnej rapovej scény, pričom vo svojej tvorbe prepája hip-hop s lo-fi estetikou, phonkom, post-punkom a elektronickou hudbou.<ref name="fullmoon2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sudakov | meno = Jonáš | titul = Dušan Vlk: Vybral som si život | url = https://www.fullmoonzine.cz/dusan-vlk-vybral-som-si-zivot/ | vydavateľ = Full Moon | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref><ref name="dennikn2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bálik | meno = Peter | titul = O svet sa treba pobiť, o svoj osobný, aj ten spoločný, hovorí raper Dušan Vlk | url = https://dennikn.sk/4204083/o-svet-sa-treba-pobit-o-svoj-osobny-aj-ten-spolocny-hovori-raper-dusan-vlk/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-09-23 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Jeho texty vychádzajú prevažne z osobných skúseností a venujú sa rodine, rodičovstvu, práci, duševnému zdraviu, medziľudským vzťahom aj spoločenskému a politickému dianiu na Slovensku.<ref name="seznam2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Maca | meno = Tomáš | titul = Kdo jiný má teď na Slovensku klást odpor než punk rapeři? ptá se Dušan Vlk | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/kultura-kdo-jiny-ma-ted-na-slovensku-klast-odpor-nez-punk-raperi-pta-se-dusan-vlk-258395 | vydavateľ = Seznam Zprávy | dátum vydania = 2024-08-28 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> Hudbu a ďalšie tvorivé aktivity vydáva prostredníctvom vlastnej značky a platformy pinkwatergun. == Život == Denis Klučerovský sa narodil 11. septembra 1996 v Prešove.<ref name="alarm2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Veselý | meno = Karel | titul = „Bolesť nahrávam na platňu.“ Dušan Vlk ohýbá pravidla rapu ve svůj prospěch | url = https://denikalarm.cz/2023/09/bolest-nahravam-na-platnu-dusan-vlk-ohyba-pravidla-rapu-ve-svuj-prospech/ | vydavateľ = Deník Alarm | dátum vydania = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> Vyrastal so súrodencami v rodine, v ktorej obaja rodičia pôsobili v armáde. Jeho otec pochádza z českého Chomutova, matka z východného Slovenska.<ref name="fullmoon2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pařízek | meno = Michal | titul = Dušan Vlk: Platíme dane | url = https://www.fullmoonzine.cz/dusan-vlk-normalne-platime-dane-sme-dospelaci/ | vydavateľ = Full Moon | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> K hudbe sa dostal najmä cez staršieho brata, od ktorého približne ako sedem- alebo osemročný dostal napálené CD skupiny [[Kontrafakt]]. Prostredníctvom neho sa zoznámil aj s hudbou skupín [[System of a Down]] a [[Avenged Sevenfold]]. Počas obdobia, keď sa venoval skateboardingu, počúval aj starší hip-hop, napríklad [[Cypress Hill]].<ref name="fullmoon2023" /> K vlastnému písaniu ho priviedol aj koncert amerického rapera [[50 Cent]]a v Košiciach, ktorý navštívil ako trinásťročný. Neskôr objavil tvorbu slovenského hudobníka [[Marek Brezovský|Mareka Brezovského]], ktorého označil za jeden zo svojich významných autorských vplyvov.<ref name="dennikn2024" /> Navštevoval Strednú odbornú školu podnikania v Prešove. Počas štúdia sa zapájal do školských podnikateľských projektov a súťaží. V závere štúdia získal mimoriadne ocenenie „Najlepší absolvent školy“ a certifikát IES.<ref name="skola">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odovzdávanie maturitných vysvedčení a ocenenie absolventov školy | url = https://sospodnikania.sk/news/?eqa=d2lkPW5ld3NfUGFnaW5hdG9yXzEmbmV3c2FyY2hpdmVmPSZvZmZzZXRfbmV3c19QYWdpbmF0b3JfMT04NjAmbm09bmV3cw%3D%3D | vydavateľ = Stredná odborná škola podnikania v Prešove | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Umelecké meno Dušan vzniklo počas jeho skejterského obdobia. V jeho partii sa meno používalo ako univerzálne oslovenie podobné slovu „kámo“. Pri zakladaní účtu na Instagrame používal meno ''Dušan the Wolf'', pričom ho čiastočne inšpirovali internetové prezývky rapera [[Tyler, the Creator]]. Anglické označenie neskôr poslovenčil na Dušan Vlk. Ako hudobný pseudonym ho začal používať približne v roku 2016.<ref name="dennikn2024" /> Je ženatý s Viktóriou a má dvoch synov. Narodenie prvého syna bolo jedným z dôvodov, prečo na určitý čas výrazne obmedzil hudobnú aktivitu. K pravidelnému nahrávaniu sa vrátil v roku 2020, keď dokázal rodinný život kombinovať s tvorbou a zamestnaním. Rodičovstvo sa následne stalo jednou z opakujúcich sa tém jeho textov.<ref name="fullmoon2026" /> Niekoľko rokov pracoval pre telekomunikačnú spoločnosť [[Orange Slovensko]]. Hudbu v tomto období tvoril popri zamestnaní a rodine. Skúsenosť s korporátnym prostredím sa neskôr premietla aj do jeho textov a názvu EP ''Korporát''. Začiatkom februára 2024 zo zamestnania odišiel a začal sa hudbe venovať naplno.<ref name="fullmoon2026" /> == Hudobná kariéra == === Začiatky, BILL´OKK a VLCA SVORKA === Prvé vlastné texty a jednoduché nahrávky začal vytvárať ako tínedžer. Približne v rokoch 2012 až 2013 sa zoznámil s producentom Davidom, neskôr známym ako David-san, a s Rudolfom Sakačom, ktorý neskôr začal vystupovať pod menom Temný Rudo. Trojica začala spolupracovať v rámci alternatívneho rapového okruhu, z ktorého vznikla skupina VLCA SVORKA.<ref name="fullmoon2026" /> Dobový článok z novembra 2014 zachytáva päťčlennú zostavu VLČEJ SVORKY. Klučerovský v tom čase vystupoval pod pseudonymom BILL´OKK, Rudolf Sakač ako FESTER a spoločne tvorili dvojicu BEEF. Ďalšími členmi boli Wandal, Tali a producent David Wonder. Ako hudobné vplyvy uvádzali napríklad americké zoskupenia Pro Era a Flatbush Zombies.<ref name="dnes2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí raperi z Prešova a Humenného spájajú svoje sily: Rap trochu inak, tu je ich nový klip! | url = https://presov.dnes24.sk/okres/humenne/mladi-raperi-z-presova-a-humenneho-spajaju-svoje-sily-rap-trochu-inak-tu-je-ich-novy-klip-189221 | vydavateľ = Dnes24 | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> V tomto období používal Denis aj meno Kim Jong Bill, pod ktorým v roku 2015 vydal na platforme [[SoundCloud]] projekt ''Tváre''.<ref name="votavova2025">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Votavová | meno = Zuzana | titul = Nová vlna slovenského rapu | url = https://theses.cz/id/m85y86/56668090 | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> Členovia VLCA SVORKA mali v nasledujúcich rokoch v hudbe viacero prestávok. Dušan neskôr uviedol, že sa v tom čase cítili bližšie prostrediu punkových a metalových koncertov než vtedajšej lokálnej rapovej scéne.<ref name="fullmoon2026" /> V roku 2020 sa Dušan Vlk, Temný Rudo a David-san vrátili k spoločnej tvorbe projektom ''Bratři v triku''.<ref name="bratri2020">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratři v triku | url = https://music.apple.com/us/album/brat%C5%99i-v-triku/1526606674 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2020-08-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> === Dušan Vlk a obdobie SoundCloudu === Pseudonym Dušan Vlk začal používať približne v roku 2016. Počas nasledujúcich rokov vydával hudbu prevažne sporadicky prostredníctvom SoundCloudu, pričom hlavnú časť jeho života tvorili zamestnanie a rodina.<ref name="dennikn2024" /> V roku 2018 začal pripravovať sériu skladieb pomenovaných podľa jednotlivých mesiacov. Projekt prerušil a dokončil ho až neskôr. K rovnakému konceptu sa v profesionálnejšej podobe vrátil pri albume ''rok draka a vlka s mulletom''.<ref name="fullmoon2026" /> === Návrat k hudbe, ''1996'' a ''ASTHMABOY'' === Začiatkom roka 2020 si s David-sanom prenajali v Prešove vlastný priestor a začali znovu pravidelne nahrávať.<ref name="dennikn2024" /> Dňa 4. októbra 2020 vydal päťskladbové EP ''1996'', pomenované podľa roku svojho narodenia.<ref name="release1996">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1996 – EP | url = https://music.apple.com/us/album/1996-ep/1533825957 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2020-10-04 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Toto obdobie neskôr opisoval ako moment, keď si prvýkrát našiel spôsob nahrávania a vlastný zvuk, s ktorým bol spokojný.<ref name="fullmoon2023" /> V roku 2021 nasledovali kratšie projekty ''Človek človeku vlkom'' a ''CHLAPCI NEPLAČÚ''.<ref name="clovek2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Človek Človeku Vlkom – EP | url = https://music.apple.com/us/album/%C4%8Dlovek-%C4%8Dloveku-vlkom-ep/1562334248 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2021-04-12 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref><ref name="chlapci2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CHLAPCI NEPLACU | url = https://soundcloud.com/dusan_vlk/sets/chlapci-neplacu | vydavateľ = SoundCloud | dátum vydania = 2021-06-13 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Dňa 26. decembra 2021 vydal pätnásťskladbový debutový album ''ASTHMABOY''. Na albume hosťovali okrem iných RNZ, Fvck_Kvlt, Oskar, Prezident Lourajder a ďalší interpreti z okruhu alternatívnej rapovej scény.<ref name="asthmaboy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ASTHMABOY | url = https://music.apple.com/us/album/asthmaboy/1601996493 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2021-12-26 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Po vydaní albumu začal pravidelnejšie koncertovať a získavať širšie publikum. Samotný návrat k tvorbe medzi rokmi 2020 a 2021 neskôr označil za obdobie, v ktorom sa jeho dovtedy prerušovaná hudobná činnosť zmenila na súvislejšiu kariéru.<ref name="dennikn2024" /><ref name="fullmoon2026" /> === ''Korporát'' a ''Markéta a Karol'' === V auguste 2022 vydal šesťskladbové EP ''Korporát''. Jeho názov odkazoval na obdobie, keď kombinoval zamestnanie v Orange Slovensko s hudobnou tvorbou.<ref name="korporat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Korporát – EP | url = https://music.apple.com/us/album/korpor%C3%A1t-ep/1641286263 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref><ref name="dennikn2024" /> Súčasťou EP bola skladba ''Markéta a Karol''. Spočiatku patrila medzi jeho menej počúvané skladby, približne rok po vydaní sa však začala šíriť na sociálnej sieti [[TikTok]] a priviedla k jeho tvorbe nové publikum. Dušan Vlk neskôr uviedol, že úspech skladby bol jedným z faktorov, ktoré mu umožnili začať sa hudbou živiť.<ref name="dennikn2024" /> Názov skladby venoval dvojici svojich fanúšikov, Markéte a Karolovi, ktorým sľúbil, že po nich pomenuje skladbu.<ref name="blacktalk2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DUŠAN VLK: Opustit korporát stálo za to. Mám za sebou nejlepší rok v životě. | url = https://podcasts.apple.com/sk/podcast/o-black-talk/id1794767917 | vydavateľ = O BLACK TALK | dátum vydania = 2025-04-01 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> Samotný text však pôvodne venoval svojej manželke a rodine.<ref name="alarm2023" /> === ''Babie leto v podzemí'' === Dňa 11. septembra 2023 vydal projekt ''Babie leto v podzemí'' pod označením Dušan Vlk a kamaráti. Na nahrávke spolupracoval s viacerými interpretmi zo svojho hudobného okruhu, medzi nimi s RNZ, Temným Rudom, Boy Wonderom, Prezidentom Lourajderom a Fvck_Kvltom.<ref name="babieleto">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Babie leto v podzemí | url = https://music.apple.com/us/album/babie-leto-v-podzem%C3%AD/1706236982 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Album pracoval s osobnými a spoločenskými témami a oproti predchádzajúcej tvorbe obsahoval aj pokojnejšie a nostalgickejšie polohy. Názov projektu Dušan opisoval ako snahu zachytiť atmosféru končiaceho leta.<ref name="babieletoFM">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vagačová | meno = Veronika | titul = Babie leto viac než pavučiny (Dušan Vlk) | url = https://www.fullmoonzine.cz/babie-leto-viac-nez-pavuciny-dusan-vlk/ | vydavateľ = Full Moon | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = sk }}</ref> V tomto období už pravidelne koncertoval na Slovensku aj v Česku. === ''DUŠA UNDERGROUNDU'' === Po odchode zo zamestnania začiatkom roka 2024 sa začal hudbe venovať ako hlavnému povolaniu. Dňa 21. augusta 2024 vydal album ''DUŠA UNDERGROUNDU''.<ref name="dusa2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DUŠA UNDERGROUNDU | url = https://music.apple.com/us/album/du%C5%A1a-undergroundu/1763198241 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2024-08-21 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Na albume sa osobné témy výraznejšie prepojili so spoločenským dianím na Slovensku. V textoch sa objavujú témy duševného zdravia, neistoty, homofóbie, extrémizmu a politickej situácie.<ref name="seznam2024" /> V médiách bola jeho tvorba v tomto období spájaná s novou vlnou slovenského rapu, ktorá kombinuje rap s punkovým prístupom, väčšou citlivosťou a otvorenými spoločenskými témami.<ref name="seznam2024" /> S vizuálnou identitou albumu sa spájal motív rytiera; na obale ''DUŠA UNDERGROUNDU'' je Dušan Vlk zobrazený v brnení.<ref name="seznam2024" /> Na svoju východoslovenskú identitu odkazuje aj prezývkou „Prešovské knieža“. === ''rok draka a vlka s mulletom'' === Počas roka 2024 sa vrátil ku konceptu mesačných skladieb, s ktorým pôvodne experimentoval počas obdobia SoundCloudu. Každý mesiac pripravil skladbu pomenovanú podľa daného mesiaca, tentoraz v spolupráci s producentom Aromom. Kompletný album ''rok draka a vlka s mulletom'' vyšiel 11. februára 2025 a obsahuje dvanásť skladieb pomenovaných od ''januára'' po ''december''.<ref name="rokdraka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = rok draka a vlka s mulletom | url = https://music.apple.com/us/album/rok-draka-a-vlka-s-mulletom/1795515068 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Český časopis ''Respekt'' album charakterizoval ako rapový denník zachytávajúci nálady, pochybnosti a udalosti roku 2024. Osobný príbeh odchodu zo zamestnania sa v ňom prelína s rodičovstvom, vzťahmi a politickým dianím na Slovensku.<ref name="respekt2025">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Turek | meno = Pavel | titul = ALBUM TÝDNE: Dušan Vlk a jeho rapový deník o nekonečném kličkování mezi nástrahami života | url = https://www.respekt.cz/tydenik/2025/9/album-tydne-dusan-vlk-a-jeho-rapovy-denik-o-nekonecnem-klickovani-mezi-nastrahami-zivota?page=2 | vydavateľ = Respekt | dátum vydania = 2025-02-23 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> === ''EAST SIDE SOLITUDE'' === Dňa 1. septembra 2025 vydal sedemskladbový projekt ''EAST SIDE SOLITUDE VOL. I''. Na produkcii sa podieľali David-san, Aroma a watchsethbaby, pričom výsledný zvuk zastrešoval David-san.<ref name="east1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EAST SIDE SOLITUDE VOL. I | url = https://music.apple.com/us/album/east-side-solitude-vol-i/1836107860 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2025-09-01 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Dňa 15. januára 2026 naň nadviazal projekt ''EAST SIDE SOLITUDE VOL. II'', takisto pozostávajúci zo siedmich skladieb. Ako hostia sa na nahrávke objavili RNZ, Berlin Manson a Temný Rudo.<ref name="east2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EAST SIDE SOLITUDE VOL. II | url = https://music.apple.com/us/album/east-side-solitude-vol-ii/1868417196 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Oba projekty ďalej rozvíjajú motív východného Slovenska a „east side“, ktorý sa v jeho tvorbe objavuje opakovane.<ref name="fullmoon2026" /> Začiatkom roka 2026 na projekty nadviazal svojím prvým väčším sólovým turné Sweet Solitude Tour, ktoré smerovalo do slovenských aj českých miest.<ref name="tour2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dušan Vlk: Sweet solitude tour | url = https://www.hviezda.eu/podujatie/dusan-vlk-sweet-solitude-tour/ | vydavateľ = KKC Hviezda | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> V roku 2026 hosťoval spolu s českými rapermi Yzomandiasom a PTK na skladbe ''Limbo''.<ref name="limbo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Limbo | url = https://music.apple.com/us/song/limbo/6795146741 | vydavateľ = Apple Music | dátum vydania = 2026-08-03 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> == Hudobný štýl a texty == Tvorba Dušana Vlka vychádza z rapu, žánrové hranice však nevníma striktne. V rôznych obdobiach využíval prvky boom bapu, trapu, phonku, lo-fi, drum and bassu, post-punku, raveovej a ďalšej elektronickej hudby. Spoločným prvkom jeho tvorby je najmä lo-fi estetika a zámerne surovejší zvuk.<ref name="fullmoon2023" /> Označenie „punkový raper“ vníma predovšetkým ako označenie postoja a spôsobu fungovania, nie príslušnosti ku klasickej punkovej scéne. V mladosti sa však spolu s Rudom a Davidom cítil bližšie v punkovom a metalovom prostredí než medzi vtedajšími lokálnymi rapermi.<ref name="fullmoon2026" /> Jeho texty sú často založené na vlastných skúsenostiach. Objavujú sa v nich rodina, rodičovstvo, zamestnanie, samota, sebapochybnosti a duševné zdravie. V neskoršej tvorbe sa výraznejšie venuje aj spoločenským témam vrátane extrémizmu, homofóbie a politického diania na Slovensku.<ref name="seznam2024" /> Medzi jeho skoré hudobné vplyvy patrili Kontrafakt, Cypress Hill a 50 Cent. Tyler, the Creator ovplyvnil jeho hudobný vkus aj vznik pôvodnej prezývky ''Dušan the Wolf''.<ref name="fullmoon2023" /><ref name="dennikn2024" /> Dôležitým neskorším vplyvom bol rapper RNZ, ktorý ho priviedol k staršiemu memphiskému rapu a skupine Three 6 Mafia. Prostredníctvom týchto vplyvov sa phonk stal jednou zo súčastí jeho zvuku.<ref name="fullmoon2023" /> Mimo hip-hopu uvádza ako výrazný vplyv Mareka Brezovského, ktorého tvorba ovplyvnila jeho texty aj spôsob skladania.<ref name="dennikn2024" /> Výraznou súčasťou jeho tvorivej identity zostáva Prešov a východné Slovensko. Odkazuje na ne prostredníctvom označení „Prešovské knieža“ a „East Side“ aj v názvoch skladieb a projektov.<ref name="fullmoon2026" /> == Pinkwatergun == === Vznik a rozvoj === S tvorbou Dušana Vlka je úzko spojená značka a nezávislá platforma pinkwatergun. Jej vizuálny symbol vznikol pri príprave EP ''1996'' v roku 2020. Denis kúpil cez internetový Marketplace plastovú vodnú pištoľ od predávajúcej z Michaloviec, nastriekal ju ružovou farbou a použil ju na obal projektu. K EP vzniklo aj tričko s rovnakým motívom.<ref name="fullmoon2026" /> Myšlienka vytvoriť okolo symbolu širšiu vydavateľskú a tvorivú platformu vznikla až neskôr, keď sa ružová pištoľ začala používať na ďalších vizuáloch, oblečení a hudobných vydaniach.<ref name="fullmoon2026" /> Z pôvodného grafického motívu sa postupne vytvorila platforma zastrešujúca hudobnú tvorbu, merchandise a ďalšie aktivity okolo Dušana Vlka. V apríli 2023 bola založená spoločnosť pinkwatergun s. r. o., prostredníctvom ktorej sa tieto aktivity ďalej rozvíjali.<ref name="register2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný vestník 74/2023 – R057997, pinkwatergun s. r. o. | url = https://obchodnyvestnik.justice.gov.sk/ObchodnyVestnik/Formular/FormularDetail.aspx?IdFormular=3745615 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | dátum vydania = 2023-04-18 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> === Tím a fungovanie === Pinkwatergun funguje ako menší tvorivý kolektív okolo Dušana Vlka. Temný Rudo sa podieľa na grafike, Filip Krajčo a Samo Brožek na fotografii a vizuálnych materiáloch a David-san popri hudobnej produkcii pomáha aj s praktickým fungovaním značky. Do balenia a spracovania objednávok aj niektorých návrhov oblečenia sa zapája Dušanova manželka Viktória.<ref name="fullmoon2026" /> Dušan preto Pinkwatergun charakterizuje ako rodinne fungujúcu firmu, v ktorej sa jednotliví členovia jeho tvorivého okruhu podieľajú na rôznych častiach tvorby a prevádzky.<ref name="fullmoon2026" /> Takéto fungovanie nadväzuje na spôsob, akým pripravuje svoju hudbu. David-san zostáva jeho dlhoročným producentom a spolupracovníkom, zatiaľ čo ďalší členovia okruhu sa venujú grafike, fotografii, oblečeniu či koncertnej prezentácii. V médiách sa tento okruh objavuje aj pod označením Pinkwatergun crew.<ref name="fullmoon2026" /> === Vydavateľská, odevná a komunitná činnosť === Pod značkou pinkwatergun vychádzajú hudobné nahrávky Dušana Vlka. Postupne začala zastrešovať aj tvorbu ďalších interpretov z rovnakého okruhu. V roku 2025 pod značkou pinkwatergun vyšiel napríklad album Temného Ruda ''Devil May Cry''.<ref name="a2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lukačovič | meno = Miroslav | titul = Temný Rudo: Devil May Cry | url = https://advojka.cz/a2-article/2026-1-temny-rudo-devil-may-cry/ | vydavateľ = A2 | dátum vydania = 2026-01-06 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = cs }}</ref> Významnou súčasťou fungovania Pinkwatergun sa stal predaj oblečenia a fyzických hudobných nosičov. Značka počas roka pripravuje viacero menších kolekcií a dropov, často prepojených s aktuálnymi hudobnými projektmi. Dušan v roku 2026 uviedol, že väčšina príjmov firmy pochádza práve z oblečenia a hudobných nosičov a že jeho cieľom je zachovať Pinkwatergun ako menšiu komunitne orientovanú platformu namiesto budovania veľkého hudobného vydavateľstva.<ref name="fullmoon2026" /> Komunitný charakter značky sa prejavuje aj vlastnými podujatiami. Dňa 19. júla 2025 sa v košickej [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačke Kulturfabrik]] uskutočnil prvý PWG Pop-Up / Family Hangout, na ktorom vystúpili Dušan Vlk, Temný Rudo a David-san. Súčasťou podujatia bol predaj nového merchandise a dobrovoľné príspevky boli určené na dobročinné účely.<ref name="tabacka2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PWG POP-UP: DUŠAN VLK / TEMNÝ RUDO / DAVID-SAN | url = https://tabacka.sk/event-detail/6874f25ebc734b93d3576af5/ | vydavateľ = Tabačka Kulturfabrik | dátum vydania = 2025-07-19 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> Ďalší Pinkwatergun pop-up sa uskutočnil 20. júna 2026 v prešovskom centre nezávislej kultúry Wave. Predstavený bol letný drop značky a súčasťou programu bol koncert Dušana Vlka a David-sana.<ref name="wave2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pwg pop-up | dušan vlk & priatelia | url = https://www.wave.sk/event-detail/6a18004a5c750f4abfe47551/?lang=sk_SK | vydavateľ = Wave – centrum nezávislej kultúry | dátum vydania = 2026-06-20 | dátum prístupu = 2026-09-11 }}</ref> == Diskografia == {| class="wikitable" ! Rok ! Názov ! Typ / poznámka |- | 2015 | ''Tváre'' | mixtape, ako Kim Jong Bill<ref name="votavova2025" /> |- | 2020 | ''1996'' | EP<ref name="release1996" /> |- | 2020 | ''Bratři v triku'' | album, s Temným Rudom a David-sanom<ref name="bratri2020"/> |- | 2021 | ''Človek človeku vlkom'' | EP<ref name="clovek2021" /> |- | 2021 | ''CHLAPCI NEPLAČÚ'' | EP<ref name="chlapci2021" /> |- | 2021 | ''ASTHMABOY'' | album<ref name="asthmaboy" /> |- | 2022 | ''Korporát'' | EP<ref name="korporat" /> |- | 2023 | ''Babie leto v podzemí'' | album<ref name="babieleto" /> |- | 2024 | ''DUŠA UNDERGROUNDU'' | album<ref name="dusa2024" /> |- | 2025 | ''rok draka a vlka s mulletom'' | album, s Aromom<ref name="rokdraka" /> |- | 2025 | ''EAST SIDE SOLITUDE VOL. I'' | album<ref name="east1" /> |- | 2026 | ''EAST SIDE SOLITUDE VOL. II'' | album<ref name="east2" /> |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.pinkwatergun.com/ Oficiálna stránka pinkwatergun] {{DEFAULTSORT:Vlk, Dušan}} [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Narodenia 11. septembra]] [[Kategória:Narodenia v 1996]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Muži]] i28ed47sjagtg2svwr1vfkkzcxbs9ja 0 755801 8368416 2026-09-11T21:58:11Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8368416 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Ali G Indahouse | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Ali G Indahouse | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 84 | Krajina = {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rok = [[2002]] | Dátum uvedenia = [[22. marec]] (Spojené kráľovstvo) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Mark Mylod]] | Scenár = [[Sacha Baron Cohen]], Dan Mazer | Predloha = | Námet = | Produkcia = Sacha Baron Cohen | Hudba = | Kamera = Ashley Rowe | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = ''[[Ali G: Gdo som?]]'' (2026) | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Ali G Indahouse''''' ({{Vjz|eng|''Ali G Indahouse''}}) je [[Spojené kráľovstvo|britská]] [[komédia]] z roku [[2002]], ktorú režíroval [[Mark Mylod]]. Spoluautorom a zároveň hlavnou postavou filmu je [[Sacha Baron Cohen]] v roli [[Ali G]]. Ide o rolu, ktorú Cohen pôvodne hral v komediálnom [[Seriál|seriáli]] ''The 11 O'Clock Show'' a ''Da Ali G Show'' na Channel 4. Snímka je prvým z viacerých filmov založených na postavách Barona Cohena zo seriálu ''Da Ali G Show'', po ktorom nasledovali ''[[Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa|Borat]]'' (2006), ''[[Brüno]]'' (2009), ''[[Diktátor (film z roku 2012)|Diktátor]]'' (2012), ''[[Grimsby]]'' (2016), ''[[Borat Subsequent Moviefilm]]'' (2020) a [[Ali G: Gdo som?|''Ali G: Gdo som?'']] (2026). Je to prvý z filmov, ktorý pozostáva výlučne z fiktívneho príbehu bez prvku mockumentary (pseudodokumentu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ali G Indahouse (2002) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/9298-ali-g-indahouse?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = }}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Sacha Baron Cohen]]{{--}}[[Ali G]] * [[Michael Gambon]]{{--}}premiér * [[Charles Dance]]{{--}}David Carlton == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=11932}} * {{Imdb film|id=0284837}} * {{Fdb film|id=32656}} * {{Kinobox film|id=189258}} * {{Allociné film|id=43232}} {{Sacha Baron Cohen}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2002]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Filmy produkované Sacha Baron Cohenom]] 3uqyp63smw92hhd907aifw3qsy96xc6 10 755802 8368420 2026-09-11T22:20:01Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej šablóny. 8368420 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Sacha Baron Cohen |nadpis = [[Sacha Baron Cohen]] |skupina1 = Postavy |zoznam1 = * [[Borat Sagdiyev]] * [[Ali G]] * [[Brüno Gehard]] * Aladin * Kyle Alan „Nobby“ Butcher |skupina2 = Režisér |zoznam2 = * ''[[Ali G: Gdo som?]]'' (2026) |skupina3 = Tvorca |zoznam3 = * ''[[Ali G Indahouse]]'' (2002) * ''[[Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa]]'' (2026) * ''[[Bruno (film)|Bruno]]'' (2009) * ''[[Diktátor (film z roku 2012)|Diktátor]]'' (2012) * ''[[Grimsby]]'' (2016) * ''[[Borat Subsequent Moviefilm]]'' (2020) * ''[[Ali G: Gdo som?]]'' (2026) |skupina4 = Rodina |zoznam4 = * [[Erran Baron Cohen]] (brat) * [[Ash Baron-Cohen]] (bratranec) * [[Simon Baron-Cohen]] (bratranec) * [[Dan Baron Cohen]] (bratranec) |skupina5 = Pozri aj |zoznam5 = * [[Postav, ktoré stvárnil Sacha Baron Cohen]] }}<noinclude> [[Kategória:Sacha Baron Cohen]] [[Kategória:Navigačné šablóny britských filmových režisérov]] </noinclude> o2k87h9oa0v96v7thib6rs83fhm87bi 0 755803 8368463 2026-09-12T06:52:20Z Pe3kZA 39673 základ 8368463 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Slivnovský jarok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Krupina (okres)|Krupina]] | district1 = | commune = | municipality = [[Drážovce]] | municipality1 = [[Lišov (okres Krupina)|Lišov]] | municipality2 = [[Hontianske Tesáre]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Slivno</nowiki> | source_elevation = cca 226 | source_lat_d = 48.2337 | source_long_d = 18.8963 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] | mouth_location = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], [[Hontianske Tesáre]] | mouth_elevation = cca 146 | mouth_lat_d = 48.2051 | mouth_long_d = 18.9267 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-145 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Slivnovský jarok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Krupina (okres)|Krupina]]. Je pravostranným prítokom [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na východnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Ipeľská pahorkatina]] a časti [[Sebechlebská pahorkatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Drážovce|Drážoviec]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|226}}<ref name=Tm/> Od prameňa v poraste v blízkosti Stankovej pustatiny (Remanencia) na severovýchodnom úbočí vrchu Slivno ({{Mnm|273}})<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie nevýrazným údolím juhovýchodným smerom. Onedlho priberá menší ľavostranný prítok a lemovaný širokým lesným porastom pokračuje v strednej časti lokalitami Novinky, Močiare a Paša do oblasti Na Slivnom, kde priberá malý ľavostranný prítok.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.220805,18.907386,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = }}</ref> Popod Horné vinice<ref name=mcz/> sa postupne stáča viac východným smerom a vteká do obce [[Hontianske Tesáre]]<ref name=vku/>, kde križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cestu I/66]].<ref name=Tm/> Popri ihrisku opúšťa intravilán a v oblasti Stavebná pažiť<ref name=mcz/> sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|146}}<ref name=Tm/> pravostranne vlieva do [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92685&y=48.20518&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slivnovský jarok pramení a na hornom toku preteká hranicou územia obce [[Lišov (okres Krupina)|Lišov]] a [[Drážovce]], odkiaľ pokračuje do katastra obce [[Hontianske Tesáre]], všetko v okrese [[Krupina (okres)|Krupina]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=175 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015715192&ds=1&x=18.9191806&y=48.2074934&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Ipeľská pahorkatina]] * [[Sebechlebská pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92685&y=48.20518&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Krupina]] [[Kategória:Drážovce]] [[Kategória:Lišov (okres Krupina)]] [[Kategória:Hontianske Tesáre]] dk0ss19ynnu148oda6mfba14dpmw6ev 0 755804 8368481 2026-09-12T08:49:23Z Andrej-airliner 43530 aspoň takto 8368481 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mercator projection Square.JPG|thumb|Mercatorovo zobrazenie sveta v pásme medzi 85° [[zemepisná šírka|j. z. š.]] a 85° s. z. š.]] '''Mercatorovo zobrazenie''' je [[konformné mapové zobrazenie|konformné]] [[mapové zobrazenie|valcové kartografické zobrazenie]], ktoré v roku [[1569]] prvýkrát predstavil [[Flámi|flámsky]] geograf a kartograf [[Gerhard Mercator]]. V [[18. storočie|18. storočí]] sa stalo štandardným mapovým zobrazením používaným v [[navigácia|navigácii]], pretože [[loxodróma|loxodrómy]] zobrazuje ako priame čiary. Na mapách sveta Mercatorovo zobrazenie čoraz viac skresľuje veľkosť území so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od [[rovník]]a. Pevninské oblasti vo vysokých [[zemepisná šírka|zemepisných šírkach]], ako [[Grónsko]] a [[Antarktída]], sa preto zobrazujú neúmerne veľké v porovnaní s oblasťami ležiacimi v blízkosti rovníka. V priebehu [[20. storočie|20. storočia]] jeho používanie mimo námorných máp postupne ustupovalo, v [[21. storočie|21. storočí]] sa však opäť rozšírilo vďaka vlastnostiam vhodným pre [[webové mapovanie]]. == Pozri aj == * [[Kartografia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Mercator projection|...}} [[Kategória:Kartografia]] s5qjbsqwcwttq8yd5xw8iiv6a1nh88x 0 755805 8368486 2026-09-12T09:06:54Z Andrej-airliner 43530 Vytvorená stránka „[[Súbor:Equal Earth projection SW.jpg|thumb|upright=1.6|Zobrazenie Equal Earth s 15° zemepisnou sieťou. Snímka je odvodená od letnej kompozitnej snímky Blue Marble agentúry NASA, pričom oceány boli zosvetlené na zlepšenie čitateľnosti a kontrastu. Obrázok bol vytvorený pomocou kartografického softvéru Geocart]] '''Equal Earth''' je [[ekvivalentné kartografické zobrazenie|ekvivalentné]] mapové zobrazenie|pseudovalcové kartografické zobrazen...“ 8368486 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Equal Earth projection SW.jpg|thumb|upright=1.6|Zobrazenie Equal Earth s 15° zemepisnou sieťou. Snímka je odvodená od letnej kompozitnej snímky Blue Marble agentúry NASA, pričom oceány boli zosvetlené na zlepšenie čitateľnosti a kontrastu. Obrázok bol vytvorený pomocou kartografického softvéru Geocart]] '''Equal Earth''' je [[ekvivalentné kartografické zobrazenie|ekvivalentné]] [[mapové zobrazenie|pseudovalcové kartografické zobrazenie sveta]], ktoré v roku [[2018]] vytvorili Bojan Šavrič, Bernhard Jenny a Tom Patterson. Vychádza z koncepcie rozšíreného [[Robinsonovo zobrazenie|Robinsonovho zobrazenia]], ale na rozdiel od neho zachováva správne vzájomné pomery rozlôh zobrazovaných oblastí. Jeho matematické rovnice sú pomerne jednoduché, čo umožňuje ľahkú implementáciu a rýchle výpočty. [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov]] v [[september|septembri]] [[2026]] hlasovalo o rezolúcii podporujúcej používanie ekvivalentných kartografických zobrazení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Correct the map”: rebalancing global cartographic representation and promoting equitable representation of the world’s regions, particularly Africa | url = https://docs.un.org/en/A/80/L.104 | vydavateľ = docs.un.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = }}</ref> V rezolúcii bolo osobitne vyzdvihnuté zobrazenie Equal Earth, pričom jej prijatie by malo ovplyvniť používanie kartografických zobrazení vo vzdelávaní a technologických aplikáciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Egbejule | meno = Eromo | autor = | odkaz na autora = | titul = UN votes to adopt new world map that shows Africa’s true scale | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2026/sep/04/un-vote-world-map-mercator-equal-earth-africa | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o nahradení Mercatorovho zobrazenia na mapách sveta | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5542738/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OSN podporila presnejšie zobrazovanie sveta na mapách | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/199695/osn-podporila-presnejsie-zobrazovanie-sveta-na-mapach | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Kartografia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Equal Earth|...}} [[Kategória:Kartografia]] s6qfuvss1jpmbmxdfscgfhkq8pcdu9c 8368487 8368486 2026-09-12T09:08:19Z Andrej-airliner 43530 obr. 8368487 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Equal Earth projection SW.jpg|thumb|upright=1.6|Zobrazenie Equal Earth s 15° zemepisnou sieťou. Snímka je odvodená od letnej kompozitnej snímky Blue Marble agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], pričom oceány boli zosvetlené na zlepšenie čitateľnosti a kontrastu. Obrázok bol vytvorený pomocou kartografického softvéru Geocart]] '''Equal Earth''' je [[ekvivalentné kartografické zobrazenie|ekvivalentné]] [[mapové zobrazenie|pseudovalcové kartografické zobrazenie sveta]], ktoré v roku [[2018]] vytvorili Bojan Šavrič, Bernhard Jenny a Tom Patterson. Vychádza z koncepcie rozšíreného [[Robinsonovo zobrazenie|Robinsonovho zobrazenia]], ale na rozdiel od neho zachováva správne vzájomné pomery rozlôh zobrazovaných oblastí. Jeho matematické rovnice sú pomerne jednoduché, čo umožňuje ľahkú implementáciu a rýchle výpočty. [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov]] v [[september|septembri]] [[2026]] hlasovalo o rezolúcii podporujúcej používanie ekvivalentných kartografických zobrazení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Correct the map”: rebalancing global cartographic representation and promoting equitable representation of the world’s regions, particularly Africa | url = https://docs.un.org/en/A/80/L.104 | vydavateľ = docs.un.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = }}</ref> V rezolúcii bolo osobitne vyzdvihnuté zobrazenie Equal Earth, pričom jej prijatie by malo ovplyvniť používanie kartografických zobrazení vo vzdelávaní a technologických aplikáciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Egbejule | meno = Eromo | autor = | odkaz na autora = | titul = UN votes to adopt new world map that shows Africa’s true scale | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2026/sep/04/un-vote-world-map-mercator-equal-earth-africa | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o nahradení Mercatorovho zobrazenia na mapách sveta | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5542738/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OSN podporila presnejšie zobrazovanie sveta na mapách | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/199695/osn-podporila-presnejsie-zobrazovanie-sveta-na-mapach | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-04 | dátum prístupu = 2026-09-12 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Kartografia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Equal Earth|...}} [[Kategória:Kartografia]] b7s2dajigi085kpkvfkr0mcmjsfzlb1 0 755806 8368510 2026-09-12T11:20:57Z ~2026-49344-28 305092 Vytvorená stránka „{{Infobox Herec | meno = Marcelo Buquet | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Héctor Marcelo Buquet Corleto | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1963|10|4}} | miesto narodenia = [[Montevideo]], [[Uruguaj]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herec]] | roky pôsobenia = 1989 – súčasnosť | manželka = | priateľka =...“ 8368510 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Marcelo Buquet | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Héctor Marcelo Buquet Corleto | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1963|10|4}} | miesto narodenia = [[Montevideo]], [[Uruguaj]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herec]] | roky pôsobenia = 1989 – súčasnosť | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Héctor Marcelo Buquet Corleto''' (* [[4. október]] [[1963]], [[Montevideo]], [[Uruguaj]]) je uruguajský [[Herectvo|herec]] žijúci [[Mexiko|Mexiku]] a bývalý model.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marcelo Buquet da larga vida a la telenovela | url = https://oem.com.mx/elsoldemexico/gossip/marcelo-buquet-da-larga-vida-a-la-telenovela-17121096 | dátum vydania = 2017-10-10 | dátum prístupu = 2026-09-12 | vydavateľ = oem.com.mx | jazyk = es}}</ref> Na Slovensku je známy svojím účinkovaním v telenovelách ''[[Jednoducho Mária]]'', ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' a ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]''. == Životopis == Vo veku 18 rokov sa pripojil k divadelnej spoločnosti El Galpón del Uruguay v rodnom Uruguaji, kde sa podieľal na 25 divadelných inscenáciách ako herec, producent, textár a spevák. Vo veku 26 rokov sa presťahoval do Mexika a účinkoval v telenovele ''[[Jednoducho Mária]]'' po boku [[Victoria Ruffo|Victorie Ruffo]]. V roku [[1992]] získal úlohu vo svojej druhej telenovele ''El abuelo y yo'', v ktorej účinkoval spolu s [[Gael García Bernal|Gaelom García Bernalom]]. Nasledujúci rok získal úlohu v uruguajskom celovečernom filme ''El dirigible''. V roku 1994 v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] a [[Montevideo|Montevideu]] produkoval a účinkoval v inscenácii ''Triángulo'', ktorú režíroval [[Miguel Córcega]], a tiež v inscenácii ''Che... Che... Chejov'', ktorá získala ocenenie najlepšia nezávislá inscenácia roka. V roku 1998 stvárnil Rodriga Bracha v telenovele ''La usurpadora'' a v jej krátkom špeciálnom pokračovaní ''Más allá de... La usurpadora''. == Filmografia == === Film === * [[1994]]: ''El dirigible'' – fotograf === Seriály === * [[1990]]: ''La hora marcada'' * [[1993]]: ''Televiteatros'' * [[1995]] – [[2004]]: ''Mujer, casos de la vida real'' * [[2006]]: ''Decisiones'' * [[2017]]: ''La piloto'' – Omar Nieves * [[2018]]: ''Falco'' – Leandro Rojas === Telenovely === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov !Postava |- | 1989 || ''[[Jednoducho Mária]]'' || Dr. Fernando Torres |- | 1992 || ''El abuelo y yo'' || Gerardo |- | 1994 || ''[[Marimar]]'' || Rodolfo San Genis |- | 1995 || ''El premio mayor'' || Don Lorenzo |- | 1997 || ''María Isabel'' || Cristóbal |- | 1998 || ''La Usurpadora'' || Rodrigo Bracho |- | 1998 – 1999 || ''El diario de Daniela'' || Enrique Monroy #1 |- | 2003 || ''Ladrón de corazones'' || Patricio Benítez |- | 2004 || ''La mujer en el espejo'' || Juan Tobías Fonseca |- | 2005 || ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' || Gerardo Salgado |- | 2005 – 2006 || ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' || Simón Guerrero |- | 2007 || ''La marca del deseo'' || Reynaldo de Santibáñez |- | 2010 || ''Doña Bella'' || Román Montero |- | 2011 – 2012 || ''Corazón apasionado'' || Bruno Montesinos |- | 2012 – 2013 || ''Qué bonito amor'' || Rubén del Olmo |- | 2015 || ''Lo imperdonable'' || Aquiles Botel |- | 2017 – 2018 || ''La hija pródiga'' || Antonio Mansilla Landero |- | 2019 || ''El Dragón: el regreso de un guerrero'' || Rosario |- | 2021 || ''Si nos dejan'' || Quijada |- | 2024 || ''Vivir de amor'' || Mauricio |- |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=944669|meno=Marcelo Buquet}} * {{imdb meno|id=0120681|meno=Marcelo Buquet}} * [http://instagram.com/marcelobuquet Marcelo Buquet] na [[Instagram]]e {{DEFAULTSORT:Buquet, Marcelo}} [[Kategória:Urugajskí televízni herci]] [[Kategória:Urugajskí filmoví herci]] [[Kategória:Urugajskí divadelní herci]] [[Kategória:Osobnosti z Montevidea]] trw5hwxy7hnrlvez73q05dzsci8o247